Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov 198/2014 účinný od 01.09.2014

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa NAGYA a Eleméra JAKABA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Pred rokom prijatý zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej (Ambrosia artemisifolia), ktorá sa ďalej rozširuje.

Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie v roku 2013, je orgán ochrany prírody, ktorý m sa automaticky myslí Štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, zákon v praxi nem á žiaden účinok, lebo:

Štátna ochrana prírody je finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná rozpočtová organizácia MŽP a nemá dostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden predpoklad, že tieto kapacity sa nav ýšia, dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani jeho základnú funkciu: dohľad nad ch ránenými územiami.

Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom, následne vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečujú väčšinou len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav sa v dohľadnej budúcnosti takisto nebude meniť.

Naviac Štátna ochrana prírody je rozpoč tová organizácia, jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu, podľa rozhodnutia riaditeľa ŠOP, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zá sahov pre zastavenie zamorenia nemysliteľné a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstra ňovacích prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.

Preto navrhujeme, aby do monitoringu a odstraňovaniu inváznych rastl ín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody: samosprávy obcí a miest, pre ktoré t áto činnosť nevytvorí navýšené náklady a aby obce a mestá dostali právomoc odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov. Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri, dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov a disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie inváznych, najmä alergénnych rastlín vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastn íkov parciel ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie ako štá tny orgán ochrany prírody. Naviac v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody o odborný posudok, čo sa týka závažnosti zamorenia.

Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mesta sú orgánmi ochrany prírody, teda v zásade by všetky tieto práva a povinnosti mali aj pre nich platiť.

A práve preto, považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich z existujúcej ale nejasnej povinnosti zbavuje ale ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.

Navrhovaná novela má pozitívny vpl yv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keď že plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárov na intenzívnu ochranu na obhospodarovaných pôdach. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viacmiliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde, preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyuží vaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinnosti vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej inváznej rastliny a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane.

Vplyv návrhu na rozpočet verejnej spr ávy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet ale vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na n áhradu týchto nákladov od vlastníka, ktoré je možné uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky z rôznych účelových fondov (napr. z Enviroment álneho fondu) a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencii a odstraňovania in váznych druhov rastlín.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy, ktor á bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu a takisto je v sú lade s návrhom Národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy pripravené Ministerstvom životného prostredia SR.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu č. 1

Návrh upresňuje hraničný termín pre odstraňovanie invázneho druhu Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia) do 1. júla bežné ho roka preto, aby bolo pre všetky povinné osoby zrejmá a jasná povinnosť a samotné odstraňovanie malo najväčšiu účinnosť- pred rozkvitnutím a zamorovaním silne alergénnym peľom.

Konkrétne určený termín v prípade alergénnej rastliny Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia) sa veľmi pozitívne osvedčil vo viacerých krajinách, kde zápasia s alergiou na Ambróziu palinolistú (Ambrosia artemisifolia), ako je Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko, Maďarsko.

Ambróziu palinolistá je veľmi silným alergénom, na ktorú je citlivá 80% populácie, postihnutej alergiami dýchacích ciest – č iže skoro milióna občanov. Vďaka tejto novele sa alergikom výrazne zlepší zdravotná situácia, čo predstavuje ekonomické úspory aj pre štát v miliónoch Eur ročne.

K bodu č. 2

Cieľom je, aby aj obce a mestá mali možnosť upozorniť a vyzvať vlastníkov pozemkov na odstránenie, nie len na bezvýsledné ' udávanie” u orgánov Štátnej ochrany prírody.

K bodu č. 3

V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivý ch následkov môže orgán ochrany prírody nariadiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku odstránenie inváznych druhov rastlín. Ak takto uloženú povinnosť vlastní k nesplní, za účelom odstránenia inváznych druhov rastlín na náklady vlastníka sa ustanovuje oprávnenie orgánu štátnej ochrany prírody a obce, v ktorej katastrálnom území pozemok s výskytom inváznych druhov rastlín sa nachádza alebo takýmto orgá nom či obcou poverených osôb, vstupovať na cudzie pozemky na nevyhnutne potrebný čas po predchádzajúcom upozornení vlastníka (správcu, nájomcu) dotknutého pozemku.

K Èl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. septembra 2014.

zobraziť dôvodovú správu