Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 191/2009 účinný od 01.01.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'z ákon') ako iniciatívny materiál.

Predkladaným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť práva rozšírením ukladania sankcií a pokút a dosiahnuť kompatibilitu právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej ú nie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú aj niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 a smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008.

Keďže predkladaný návrh zákona sa netýka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, ani iných dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, nie je potrebné prerokovať ho v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpoč ty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Materiál podlieha sprístupňovaniu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Euró pskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoloč enstiev:

- v primárnom práve v Zmluve o založení Európskych spoloč enstiev v platnom znení

(Hlava V – Doprava)

-v sekundárnom práve

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnú trozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006), smernice Rady 2008/59/ES (Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008) a smernice Rady 2008/87/ES (Ú. v. EÚ L 255, 23.9.2008),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov SR vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie,

c)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zruš uje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006) v znení smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006), smernice Rady 2008/59/ES (Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008) a smernice Rady 2008/87/ES (Ú. v. EÚ L 255, 23.9.2008) najneskôr do 30. decembra 2008,

d)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,

e)smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zruš uje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006) v znení smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006), smernice Rady 2008/59/ES (Ú. v. EÚ L 166, 27.6.2008) a smernice Rady 2008/87/ES (Ú. v. EÚ L 255, 23.9.2008) najneskôr do 30. decembra 2008 je úplne prebratá v tomto návrhu zákona a v návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpo čtu, a to zo zvýšených správnych poplatkov, ktoré vyberá Štátna plavebná správa za vydávanie lodného osvedčenia, vykonávanie prevádzkovej prehliadky plavidla a vykonávania zmien pre plavidlá, ktor é nie sú malými plavidlami. Sadzby správnych poplatkov sa zvyšujú o 2.500,- Sk a 5.000,- Sk podľa druhu plavidla. Ak počet vykonaných úkonov bude porovnateľn ý s obdobím rokov 2003 až 2007, kedy sa do štátneho rozpočtu za uvedené položky odviedlo spolu 2.300.000,-Sk, čo je v priemere 460.000,-Sk za rok, v budúcich rokoch (po schválení návrhu zá kona) by sa za tieto položky ročne vybralo o 430.000,- Sk viac, t.j. príjmový účet štátneho rozpočtu by sa na týchto položkách navýšil o 430.000,- Sk. Výdavky vyplývajúce z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, pô št a telekomunikácií SR na rok 2009.

Návrh zá kona v časti upravujúcej sankcie a priestupky tiež predpokladá navýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, nakoľko nové skutkové podstaty umožnia postihovať širší rozsah porušení z ákona o vnútrozemskej plavbe a súvisiacich právnych predpisov. Pri pokutách sa v návrhu zákona z dôvodu dosiahnutia preventívneho – odstrašujú ceho účinku sankcií na porušovateľov zákona o vnútrozemskej plavbe a súvisiacich právnych predpisov predpokladá mierne zvýšenie pokút ukladaných za predmetné porušenia, čo rovnako bude mať dopad na zvýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Nakoľko v danej oblasti ide o vytvorenie značného počtu nových skutkových podstát, je ťažko predpokladať o aké navýšenie pôjde (akých porušení sa osoby budú dopúšťať). Jednoznačne však mož no predpokladať, že okrem zvýšenej vážnosti, akceptácie a dodržiavania ustanovení zákona o vnútrozemskej plavbe (preventívneho účinku nových skutkových podstát) dôjde aj k ich porušeniu, č o bude mať dopad na zvýšenie príjmovej časti štátneho rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický ch osôb

Nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Nebude mať dopad na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť:

K čl. I

K bodu 1:

V súčasnosti platné ustanovenie § 3 ods. 2 zákona rieši iba vyznač enie plavebných prekážok na vodnej ceste na základe pokynov Štátnej plavebnej správy, ale nestanovuje, kto má zabezpečiť ich odstránenie, čo v praxi neplní svoj účel, nakoľko iba označenie plavebný ch prekážok na vodnej ceste bez ich odstránenia nevedie k účelnej správe vodných ciest Slovenskej republiky. Navrhované doplnenie má za cieľ odstrániť tento aplikačn ý problém.

K bodu 2:

Ustanovuje sa lehota na vydanie plavebného opatrenia, aby sa prevádzkovatelia vodnej dopravy mohli v dostatočnom časovom predstihu oboznámiť s obmedzeniami na vodnej ceste, čo povedie k zamedzeniu ich prípadn ých ekonomických strát. Stanovuje sa tiež možnosť vydávať plavebné opatrenia v inom ako slovenskom jazyku, aby aj zahraničný dopravcovia mali možnosť včas sa oboznámiť s prekážkami a obmedzeniami na vodnej ceste, príp. zastavením plavby.

K bodu 3:

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu vo vypustení duplicitného ustanovenia k odseku 16 v § 5.

K bodu 4:

Úprava sa týka zosúladenia s terminológiou pou žívanou v právnych predpisoch EK. Zároveň sa rozširuje možnosť prizvať za členov skúšobnej komisie na získanie odbornej spôsobilosti dopravcu aj zástupcov z právnickej osoby poverenej ministerstvom podľ a § 22 ods. 11.

K bodu 5:

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 a smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008 sa mení aj ustanovenie § 22, ktoré upravuje spôsobilosť plavidiel.

Stanovujú sa požiadavky na technickú sp ôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidiel, aby svojimi vlastnosťami vyhovovali pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť č lenov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste.

Pred uvedením plavidla do prevádzky je potrebné overiť jeho technickú a prevádzkovú spôsobilosť. Všeobecne by sa dalo povedať, že sa overujú dve kategórie plavidiel – tie, ktoré podliehajú klasifik ácii a tie, ktoré nepodliehajú klasifikácii. Overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré nepodliehajú klasifikácii vykoná Štátna plavebná správa. Ak sa takéto plavidlo trvalo prevádzkuje v zahraničí, pričom je registrované v SR, je pre prevádzkovateľov takýchto plavidiel veľmi nákladné a náročné dopraviť plavidlo do SR iba z dôvodu obnovenia lodného osvedčenia. Preto sa stanovuje možnosť uznávať doklad o vykonanej prehliadke technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla, ktorý vydal príslušný orgán iného ◊lenského štátu Európskej únie alebo štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor alebo príslušný orgán iného štá tu v prípade, ak overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti zodpovedá požiadavkám tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré podliehajú klasifikácii vykoná stála odborná komisia (ďalej len 'komisia'). Tu nastáva zmena oproti pôvodnému ustanoveniu zákona, lebo doteraz vykonávala technickú prehliadku takýchto plavidiel klasifikačná organizácia, ktorá bola poverená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len 'ministerstvo'). Komisia je v SR novou inštitúciou, ktorá overuje technickú a prevádzkovú spôsobilosť tzv. 'veľkých' plavidiel, t.j. plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a zároveň podliehajú klasifikácii. Overovanie vykonáva na základe podkladov, ktoré môže získať aj od ďalších expertov z oblasti vodnej dopravy a tiež od ministerstvom poverenej právnickej osoby na vykonávanie technických prehliadok takýchto plavidiel. Štátna plavebná správa vydáva na základe v ýsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla. Stála odborná komisia je zložená z odborníkov z oblasti plavby a stavby lodí a má svojho predsedu. Predsedom komisie je riaditeľ Štátnej plavebnej správy. Èlenov komisie menuje a odvoláva predseda komisie.

Ministerstvo poverí vykonávaním technických prehliadok plavidiel podliehajúcich klasifikácii právnickú osobu, ktorá splní požiadavky uvedené v odseku 11. Ak ich právnická osoba prestane spĺňať , ministerstvo poverenie právnickej osobe odoberie. Ministerstvo poverenie odoberie aj právnickej osobe, ktorá o to sama požiada.

Návrhom zákona sa zároveň upravuje aj predĺženie platnosti lodného osvedčenia, ktoré sa vykoná na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla pred uplynutí m platnosti lodného osvedčenia. Doba platnosti lodného osvedčenia sa určí na základe výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla, ktorej sa plavidlo musí opätovne podrobiť.

Ostatné náležitosti vykonávania technických prehliadok 'veľkých' plavidiel budú upravené v aproximačnom nariadení vlá dy SR, ktorým sa upravia podrobnosti o technickej spô sobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla.

K bodu 6:

Spresnenie § 23 ods. 1 v súvislosti s novým § 22 zákona. Z hľadiska aplikačnej praxe zá kona bolo potrebné spresniť státie plávajúceho zariadenia a z toho vyplývajúce povinnosti pre prevádzkovateľa plávajúceho zariadenia.

K bodu 7:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 8:

Register plavidiel Slovenskej republiky musí mať potrebnú výpovednú hodnotu k jednotlivým plavidlám, ktoré sú v ňom zapísané, to znamená, že údaje, ktoré sú v ňom vedené, hlavne čo sa týka osoby prevádzkovateľa plavidla, t.j. vlastníka alebo nájomcu plavidla, ale aj in ých údajov k jednotlivým plavidlám, musia byť vierohodné a aktuálne, nakoľko často slúžia ako podklady aj na iné účely, napr. správne konanie, exekučné konanie, inak register plavidiel neplní svoj účel v plnom rozsahu. Doterajšia právna úprava nestanovovala prevádzkovateľovi plavidla povinnosť nahlásiť Štátnej plavebnej správe, ktorá vedie register plavidiel, zmeny v údajoch zapisovaných do registra, ktoré nastali počas prevádzkovania daného plavidla, resp. pokiaľ nedôjde k jeho výmazu z registra. Nakoľko nebola v zákone stanovená takáto povinnosť, nemala daná povinnosť ani svoj protipól – teda sankciu za jej nesplnenie, na základe čoho Štátna plavebná správa nemala možnosť prinútiť prevádzkovateľov plavidiel, aby takéto zmeny v údajoch nahlasovali. Na základe uvedeného dochá dzalo k neaktuálnosti registra plavidiel, v praxi často k jeho nepoužiteľnosti, teda k neplneniu účelu, na ktorý bol zákonom zriadený. Novela zákona stanovuje spôsob vedenia registra plavidiel, a to zápis ú dajov o plavidlách a o ich zmene a výmaze z registra, čím sa zabezpečí presne fungujúci, jednoducho kontrolovateľný, verejnosti prístupný a účelný zoznam plavidiel s príslušnými údajmi o tý chto plavidlách.

K bodu 9:

Navrhovaná úprava ukladá povinnosť používania štátnej vlajky SR na plavidlách, ktoré podliehajú registrácii, čím dôjde k zjednoteniu legislatívy SR s legislatívou okolitých eur ópskych štátov v tejto oblasti. V súčasnosti má prevádzkovateľ plavidla, ktoré podlieha registrácii, iba právo používať štátnu vlajku SR.

K bodu 10:

Na základe praktických skúseností Štátnej plavebnej správy z ciachovania plavidla sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť údaj o zložení členov posádky, nakoľ ko sa nejedná o relevantný údaj a navrhuje sa stanoviť žiadateľovi povinnosť predložiť údaj o počte cestujúcich, čo je z hľadiska ciachovania plavidla dôležitý údaj.

K bodom 11 a 12:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s doplnením nového odseku 9 do § 28.

K bodu 13:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú navrhovaným ustanovením § 22.

K bodom 14 a 15:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 7.

K bodu 16:

Ide o spresnenie pôvodného ustanovenia, podľa ktorého plavidlu registrovanému v SR môže vydať lodné osvedčenie ktorýkoľvek príslušný orgán členského štátu EÚ alebo štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, a ktorýkoľvek z týchto príslušných orgánov môže robiť zmeny a dopĺňať predmetné osvedčenie. Podľa platného zá kona môže aj Štátna plavebná správa vydávať plavidlám registrovaným v členských štátoch EÚ alebo štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor lodné listiny, pričom tieto plavidlá nie s ú považované za zahraničné plavidlá.

K bodu 17:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 7. Upravuje sa maximálna doba platnosti lodného osvedčenia pre nové plavidlá a pre plavidlá, ktoré sú už v prevádzke a musia prejsť prehliadkou. Doba platnosti lodného osvedčenia závisí od výsledkov prehliadky plavidla a určuje ju Štátna plavebná správa.

K bodu 18:

Do § 28 sa dopĺňa nový odsek, ktorým sa vymedzuje dočasné lodné osvedčenie.

K bodu 19:

§ 28 odsek 15 súvisí s odsekmi 11 až 13. Zápisy do lodných listín sú dôležité pri kontrolách strojných zariadení, pri vyšetrovaní plavebných nehôd, pri zistení znečistenia vodného toku spôsobených prevádzkou plavidla a podobne. Z tohto dôvodu je potrebné určiť osobu zodpovednú za zápisy údajov do lodných listín uvedených v novooznačených odsekoch 12 až 14.

K bodu 20:

Na základe praktických skúseností sa ukázalo, že skúška na simulátore, ktorý Štátna plavebná správa vlastní, nepreukazuje zručnosti a vedomosti skúšané ho.

K bodom 21:

Ide o úpravu ustanovení súvisiacu s bodom 5. Z aplikačnej praxe sa prehodnotila potreba povinnej klasifikácie plavidiel, ktoré sa z pôvodného ustanovenia vypustili. Ïalej sa spresnil účel klasifikácie plavidiel a š pecifikovala sa právnická osoba, v súlade s novým § 22, ktorá klasifikáciu plavidiel môže vykonávať. Zvyšné ustanovenia pôvodného znenia § 32 sa vypúšťajú z dôvodu zosúladenia s legislatívou EÚ.

K bodu 22:

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva, podľa ktorej ministerstvo predkladá Komisii žiadosť o uznanie klasifikačnej spoločnosti a zasiela všetky informácie a dokumenty potrebné na splnenie kritérií uznania.

K bodu 23:

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva, podľa ktorej ministerstvo poveruje právnické osoby, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky, na vykonávanie technických prehliadok plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a zároveň podliehajú povinnej klasifikácii.

K bodu 24:

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva vydávať doklady – osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne a povolenie na výkon kabotáže, ktoré sú potrebné na dokladovanie splnenia podmienok vymedzených v nariadení Rady (EHS) č. 2919/85, ktoré stanovuje podmienky, za ktorých je možné prevádzkovať prepravu tovaru alebo osôb medzi dvoma prístavmi v rý nskej plavebnej oblasti a nariadenia Rady (EHS) č. 3921/91, ktoré stanovuje podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných členských štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v r ámci členského štátu.

K bodu 25:

Dopĺňa sa a zároveň spresňuje ustanovenie § 39 ods. 1 písm. c) zákona, podľa ktorého Štátna plavebná správa rozhoduje nielen o zriadení požičovní plavidiel, ale aj o ich zrušení.

K bodu 26:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 5.

K bodu 27:

Vypúšťa sa povinnosť Štátnej plavebnej správy viesť záznamy o pobyte plavidiel vo verejných pr ístavoch. Tieto záznamy slúžia na výpočet prístavných poplatkov. Keďže od 1.2.2008 bola zriadená štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy, a.s. a kompetencia vyberať prístavné poplatky pre šla zo Štátnej plavebnej správy na túto spoločnosť aj záznamy o pobyte plavidiel vo verejných prístavoch vedie akciová spoločnosť.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 29:

Dopĺňa sa ustanovenie § 39 ods. 1 písm. k) o nové body, podľa ktorých Štátna plavebn á správa vedie aj evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach, evidenciu požičovní plavidiel, evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení a evidenciu plavebných inšpektorov.

K bodu 30:

Upravuje sa kompetencia Štátnej plavebnej správy, podľa ktorej nielen ukladá pokuty za priestupky, ale aj prejednáva priestupky. Úprava súvisí s čl. III a komplexnou úpravou priestupkov v zákone o vnútrozemskej plavbe.

K bodu 31:

Vychádzajúc z praxe sa navrhovaným ustanovením upresňuje, v ktorých prípadoch Štátna plavebná správa vydáva plavebné opatrenia.

K bodu 32:

Dopĺňa sa kompetencia Štátnej plavebnej správy, na základe ktorej Štátna plavebná správa prideľuje plavidlám zapísaným v registri plavidiel Jednotné eur ópske identifikačné číslo plavidla, pričom ďalšie podrobnosti ohľadne jeho prideľovania upravuje návrh nariadenia SR o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel.

K bodu 33:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Kvô li sprehľadneniu a spresneniu sa ustanovenia § 39 odseky 2 až 9 presunuli do nového § 39d, ktorý ustanovuje výkon štátneho odborného dozoru Štátnej plavebnej správy.

K bodu 34 a 35:

Úprava ustanovení vyvolala aplikačná prax. Povinnosti týkajúce sa hlásení a podávaní informácií bude plniť vodca plavidla.

K bodu 36:

Z aplik ácie zákona o vnútrozemskej plavbe v praxi vyplynula potreba vylúčiť pre vodcov malých plavidiel povinnosť podávať hlá senia z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich, do centra riečnych informačných služieb.

K bodu 37:

Upravuje štátny odborný dozor, ktorý vykonávajú plavební inšpektori Štátnej plavebnej správy.

K bodu 38:

Ustanovenie § 40 upravuje priestupky na úseku vnútrozemskej plavby a ustanovuje výšku pokút za priestupky.

K bodu 39:

Ustanovenie § 40a upravuje správne delikty. Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh osôb, ktorým možno uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Ide predovšetk ým o užívateľov verejného prístavu, správcu vodného toku, bezpečnostného poradcu, prevádzkovateľov plavidiel či fyzické osoby a právnické osoby podnikajúce v oblasti vodnej dopravy.

K bodu 40:

Rozširuje sa vyňatie niektorých ustanovení zákona o vnú trozemskej plavbe z pôsobnosti správneho poriadku.

K bodu 41:

Z transpozičnej prílohy sa vypúšťa smernica 82/714/EHS, ktorá sa zrušuje preberanou smernicou 2006/87/ES.

K bodu 42:

Dopĺňa sa transpozičná príloha o preberanú smernicu 2006/87/ES.

K bodu 43:

Vypúšťa sa príloha č. 3. Príloha bude prebratá nariadením vlády SR. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla.

K čl. II

K bodu 1 až 16:

Úpravy vyvolané skúsenosťami z aplikačnej praxe a úpravy vyplývajúce zo zmien a doplnení zákona č. 338/2000 Z. z..

K bodu 17:

Úpravu správnych poplatkov vzťahujúcich sa na námornú plavbu si vynútila aplikačná prax a zjednotenie ich výšky so spr ávnymi poplatkami v členských štátoch Európskej únie. Pri úprave sprá vnych poplatkov sa prihliadalo ku skutočnosti, aby sa aj prostredníctvom nízkych správnych poplatkov nestala Slovenská republika tzv. 'krajinou s lacnou vlajkou'. Navrhovanou úpravou správnych poplatkov v námornej plavbe sa súčasne so zvýšením požiadaviek na technický stav námorných lodí vytvárajú podmienky na registráciu námorných lodí s dobrým technickým stavom vo vlastníctve dobre fungujúcich spolo čností, a tým zlepšenie hodnotiaceho faktoru Slovenskej republiky v námornej plavbe.

V navrhovanej právnej úprave sa zároveň zavádzajú i správne poplatky pre námorné lode a námorné rekreačné plavidlá, ktor é sú definované v zákone č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Ide o legislatí vno-technickú úpravu vzhľadom na komplexnú úpravu priestupkov v § 40 návrhu zákona.

K čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 14. januára 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

¼ubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu