Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) 184/2002 účinný od 01.01.2004 do 30.06.2004

Platnosť od: 16.04.2002
Účinnosť od: 01.01.2004
Účinnosť do: 30.06.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Kontrolný systém, Územná samospráva, Vodné hospodárstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) 184/2002 účinný od 01.01.2004 do 30.06.2004
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 184/2002 s účinnosťou od 01.01.2004 na základe 525/2003


§ 37
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

(1)
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.
(2)
Každý, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia36) (ďalej len „inšpekcia“) alebo obvodnému úradu životného prostredia, polícii, hasičskému zboru, obecnému úradu a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.
(3)
Polícia, hasičský zbor, obecný úrad, orgán štátnej vodnej správy a správca vodného toku odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.
(4)
Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.
(5)
Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.
(6)
Bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo obvodnému úradu životného prostredia,
b)
čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,
c)
neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.
(7)
Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
likvidácia uniknutých nebezpečných látok,
b)
sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme,
c)
uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.
(8)
Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.
(9)
Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, jednotiek hasičského zboru, záchranných plukov vojsk civilnej ochrany, obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.
(10)
Každý, kto sa zúčastní na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.
(11)
Ak rozsah alebo charakter mimoriadneho zhoršenia vôd neumožňuje jeho pôvodcovi vlastnými silami a prostriedkami ani silami a prostriedkami inšpekcie a správcu vodného toku zamedziť ďalšie znečisťovanie alebo šírenie znečistenia ani odstránenie znečistenia a jeho následkov, inšpekcia neodkladne ohlási mimoriadnu udalosť prednostovi obvodného úradu životného prostredia na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.37)
zobraziť paragraf
§ 54
Základné ustanovenia

a)
ministerstvo,
b)
krajské úrady životného prostredia,
c)
obvodné úrady životného prostredia,
d)
inšpekcia,
e)
obce.
zobraziť paragraf
§ 56
Krajský úrad životného prostredia

(1)
Krajský úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide
1.
o medzinárodné vody alebo hraničné vodné toky,
2.
o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých okresov,
b)
rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky (§ 53 ods. 4),
c)
vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (§ 65 ods. 1),
d)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (§ 62 ods. 6),
e)
dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (§ 24),
f)
vedie evidenciu o vodách (§ 25),
g)
udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť (§ 15 ods. 2).
(2)
V prípadoch, v ktorých je krajský úrad životného prostredia príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.
(3)
Vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov krajský úrad životného prostredia vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom a ministerstvom pôdohospodárstva, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Krajský úrad životného prostredia môže všeobecne záväznou vyhláškou
a)
vyhlásiť oblasť kúpania pre verejnosť a uložiť opatrenia (§ 7 ods. 3 a 4),
b)
vyhlásiť vodné útvary alebo ich časti s vodou určenou na závlahy a uložiť opatrenia (§ 8 ods. 2),
c)
určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, a uložiť opatrenia (§ 9 ods. 2),
d)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (§ 15 ods. 8).
zobraziť paragraf
§ 57
Obvodný úrad životného prostredia

a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 17, § 18 ods. 3, § 19 ods. 1, § 20, § 21 písm. c), § 22, § 23, § 26 ods. 3, § 28, § 35 ods. 5 a 9, § 38 ods. 2, § 39 ods. 7, § 41 ods. 1, § 45 ods. 3, § 46 ods. 3, § 48 ods. 3, § 51 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 a 3, § 62 ods. 5, § 70 ods. 1 a 2, § 73 a § 77 ods. 9 a 12) a vydáva vyjadrenia (§ 24), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
b)
je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 22),
c)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 62 ods. 1 až 5),
d)
povoľuje použitie škodlivých látok na vymedzené účely (§ 35 ods. 9),
e)
vedie evidenciu o vodách (§ 25),
f)
vydáva každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti [§ 4 ods. 3 písm. e)],
g)
môže všeobecne záväznou vyhláškou
1.
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 14 ods. 5),
2.
pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji obmedziť alebo upraviť zásobovanie pitnou vodou, prípadne používanie pitnej vody z verejného vodovodu, ak je vodárenský zdroj určený pre územné obvody viacerých obcí (§ 20 ods. 3),
3.
určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 42 ods. 1).
zobraziť paragraf
§ 58
Inšpekcia

(1)
Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
(2)
Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad
a)
vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd,
b)
prevádzkou čistiarní odpadových vôd,
c)
ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním nebezpečnými látkami,
d)
dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
e)
plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
(3)
Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu havárie a od každého, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 37 ods. 2), ako aj prijaté hlásenie od polície, požiarneho zboru, obecného úradu, obvodného úradu životného prostredia a správcu vodného toku (§ 37 ods. 3).
(4)
Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať
a)
spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (§ 37 ods. 9),
b)
potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 37 ods. 10).
(5)
Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 37 ods. 8).
(6)
Ak rozsah a charakter mimoriadneho zhoršenia vôd má znaky mimoriadnej udalosti, inšpekcia ju neodkladne hlási prednostovi obvodného úradu životného prostredia, v ktorého územnom obvode vznikla, na účely zabezpečenia postupu podľa osobitných predpisov36) (§ 37 ods. 11).
(7)
Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 6 v rámci výkonu štátnej vodnej správy
a)
schvaľuje havarijný plán [§ 35 ods. 3 písm. a)],
b)
ukladá pokuty (§ 70 ods. 3).
(8)
Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.
(9)
Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.
(10)
Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.
zobraziť paragraf
§ 65
Vodná stráž

(1)
Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo v jeho časti na návrh správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.
(2)
Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad životného prostredia.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.46) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(4)
Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na krajskom úrade životného prostredia.
(5)
Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu krajského úradu životného prostredia sľub tohto znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať svoje povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.
(6)
Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen vodnej stráže je oprávnený
a)
vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné osobitné povolenie,
b)
zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb,
c)
ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb,
d)
oznamovať orgánom štátnej vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie,
e)
požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami.
(7)
Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na koho návrh bol člen vodnej stráže vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže vykonáva svoju funkciu.
(8)
Členstvo vo vodnej stráži zaniká
a)
odvolaním člena vodnej stráže,
b)
smrťou člena vodnej stráže,
c)
vzdaním sa funkcie člena vodnej stráže,
d)
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol člen vodnej stráže odsúdený za trestný čin podľa odseku 3.
zobraziť paragraf
§ 67
Miestna príslušnosť

(1)
Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd a na vodné stavby sa spravuje miestom vodnej stavby, prípadne miestom činnosti.
(2)
Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný obvodný úrad životného prostredia, na území viacerých okresov, príslušný je obvodný úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby. V pochybnostiach o príslušnosti rozhoduje krajský úrad životného prostredia. Ak ide o okresy vo viacerých krajoch, príslušnosť určia zúčastnené krajské úrady životného prostredia po vzájomnej dohode; ak nedôjde k dohode, príslušnosť určí ministerstvo.
(3)
Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad životného prostredia, na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť určí ministerstvo.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore