Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov 181/2004 účinný od 01.05.2004 do 31.12.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dňa 2. júla 2003 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostný ch služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách). Prezident Slovenskej republiky podľa č l. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon na opätovné prerokovanie. Dôvodom na vrátenie bolo zakotvenie nového dôvodu, pre ktorý nie sú osoby prevádzkujúce súkromné bezpečnostné služby spoľahlivé, ktorý sa týkal trestného stíhania za vymedzené trestné činy a nadväznosť tohto dôvodu na automatické odňatie licencie. Pripomienky prezidenta však nezohľadň ovali plynutie lehôt v prechodných ustanoveniach počas vrátenia zákona, a preto by sa tieto prechodné ustanovenia po opätovnom schválení zákona stali nevykonateľnými. Vzhľ adom na to, predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal predsedu vlády Slovenskej republiky o opätovné predloženie návrhu zákona s tým, že sa upravia lehoty v prechodných ustanoveniach. Predložený ná vrh zákona zohľadňuje túto požiadavku predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Reaguje tiež na zásadnú pripomienku prezidenta Slovenskej republiky, a to tak, že nespoľahlivosť z dôvodu trestného stíhania bude len dôvodom na pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby, a nie dôvodom na odňatie licencie, tak ako je to v ostatných prípadoch nespoľahlivosti prevádzkovateľa súkromnej bezpečnostnej služby, ktorý je fyzickou osobou. V ostatnom je vecný obsah návrhu zhodný s už schvá lenou novelou zákona o súkromných bezpečnostných službách.

Navrhovaná novela zákona upravuje podmienky prísnejšieho postihu proti tým prevádzkovateľom súkromných bezpečnostných služieb, ktorí budú zamestnávať osoby dopúšťajú ce sa trestnej činnosti a inej protiprávnej činnosti. Reaguje na nepriaznivý stav v prevádzkovaní niektorých súkromných bezpečnostných služieb. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej len „krajsk é riaditeľstvo“) bude mať k dispozícii každé dva roky odpis z registra trestov fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby, ako aj odpis z registra trestov fyzický ch osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, vedúcim organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby alebo osôb, ktoré majú najmenej 20 % majetkový podiel v právnickej osobe. Odpis z registra trestov bude podkladom pre posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti týchto osôb. Obdobne zamestnávateľ bude mať k dispozícii odpis z registra trestov každého zamestnanca.

V § 9 sa dopĺňajú ďalšie možnosti, kedy osoba nebude spĺňať podmienku spoľahlivosti. Nadväzne na tieto ustanovenia sa dopĺ ňajú aj ustanovenia o pozastavení výkonu oprávnenia podnikať a o odňatí licencie. V § 28a sa ukladá povinnosť osôb predkladať odpisy z registra trestov. V § 66 sa dopĺňa postup krajského riaditeľ stva pri kontrole.

V návrhu sú zapracované pripomienky podľa alternatívy 2 prezidenta Slovenskej republiky k zákonu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky z 2. júla 2003, ktorý bol prezidentom Slovenskej republiky vrátený N árodnej rade Slovenskej republiky.

Vzhľadom na charakter návrhu zákona nie je potrebné tento prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpo čet a rozpočty obcí. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensk á republika viazaná, predovšetkým Európskou sociálnou chartou (v revidovanom znení) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri príprave návrhu zákona boli vzaté do ú vahy aj ustanovenia Odporúčania č. (80)2 týkajúce sa správneho uváženia a Rezolúcie č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných z ákonom č. 225/2000 Z. z., zákonom č. 440/2001 Z. z. a zákonom č. 418/2002 Z. z.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky,

problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štá tmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej,

problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa poslednej verzie Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

problematika návrhu zákona je prioritou podľa poslednej verzie Partnerstva pre vstup, časť 4, kde v oblasti Schopnosť prevziať záväzky členstva, časť Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorný ch vecí Slovenská republika má za úlohu zabezpečiť lepšiu koordináciu spolupráce medzi službami a agentúrami činnými v oblasti spravodlivosti a vnútra,

problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Bielej knihy (Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie),

problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľ a screeningu,

problematika návrhu zákona nie je prioritou z pohľadu aproximácie práva podľ a uznesenia vlády SR č. 1328 z 11. decembra 2002 k Prioritným úlohám vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v Európskej únii z 9. októ bra 2002,

návrh zákona podľa uznesenia vlády SR č. 1358 z 11.12.2002 je zahrnutý do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 v mesiaci február, pod poradovým číslom 15,

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

Slovenská republika vo schválených negociačných pozíciách neprevzala na seba žiadny záväzok v oblastiach, ktoré sú predmetom návrhu tohoto zákona.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Zmluve o založení Európskeho spoloč enstva podpísaná dňa 25.3.1957, články 39, 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.5.1999, zverejnená v OJ C 340 z 10.11.1997. Preklad dokumentu existuje, nach ádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a neprešiel jej revíziou. (V citovaných článkoch sa predovšetkým zakotvuje právo uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnanie s vý hradou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou a právo na podnikanie za podmienok stanovených národným právom.)

V zmluvných prameňoch je problematika návrhu zákona upravená :

v Európskej dohode o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť d ňom 1.2.1995, v znení neskorších predpisov, články 38, 53, 54, zverejnená v Zbierke zákonov SR dňa 10.6.1997 pod číslom 158. (V článkoch sa predovšetkým zakotvuje zásada rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi legálne zamestnanými na území štátu vo vzťahu k pracovným podmienkam alebo k prepusteniu.)

V sekundárnom práve nie je problematika návrhu zákona upravená.

c) je upravená v práve Európskej únie,

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Zmluve o Európskej únii podpísaná dňa 7.2.1992, článok 6 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.5.1999, zverejnená v OJ C 340 z 10.1 1.1997. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou. (V článku 6 sa zakotvuje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, právneho št átu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločné členským štátom, rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaisťuje Európsky dohovor o ochrane ľ udských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4.11.1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva.)

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Charte základných práv Európskej únie, články 15, 16, 20, 30, 41, 47, 52, zverejnená v OJ C 364 z 18.12.2000. Preklad dokumentu existuje, nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR a prešiel jej revíziou. (Dokument uvádza všeobecné princí py rešpektovania práv a slobôd a v citovaných článkoch aj princípy, podľa ktorých má každý právo na slobodný výkon práce, slobodné podnikanie, rovnosť pred zákonom, efektívnu ochranu v prí pade neoprávneného prepustenia, efektívny opravný prostriedok a spravodlivý proces a na zákonné vymedzenie práv a slobôd.)

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti k posúdeniu k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Výnimka z ustanovení § 3 písmeno c) a § 32 ods. 2, ktorá sa týka vlastnej ochrany a skúšok odbornej spôsobilosti sa rozš iruje aj na Národný bezpečnostný úrad a jej príslušníkov, ktorí sú v rovnakom služobnom pomere ako príslušníci Policajného zboru, Železničnej polície, SIS (zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 2

Ustanovenie odseku 4 v § 4 je v rozpore s ostatnými ustanoveniami zákona č. 379/1997 Z. z. o súkromných bezpeč nostných službách (ďalej len „zákon o SBS“). Na prevádzkovanie bezpečnostnej služby obecnou políciou by sa mali vzťahovať všetky ustanovenia zákona o SBS, okrem § 43. Toto však nie je možné zabezpečiť. Bezpečnostnú službu môže prevádzkovať právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa udelila licencia. Obecná polícia nie je právnická osoba, ani fyzická osoba, preto jej nemôže byť udelená licencia. Policajti obecnej polície by mali byť odborne spôsobilí podľa zákona o SBS, mali by nosiť identifikačné preukazy podľa zákona o SBS, mali by používať rovnošaty podľa zákona o SBS, ich oprávnenia by mali byť v rozsahu zákona o SBS, nemali by požívať ochranu verejného činiteľa atď. Obecná polícia môže technickými prostriedkami uvedenými v § 3 písm. a) bod 8. zákona o SBS plniť svoje úlohy pri ochrane majetku obce, aj občanov za predpokladu, že tak bude robiť v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorší ch predpisov. Teda pre potrebu obce v ktorej je zriadená, t. j. na ochranu obecného majetku, ktorý vlastní alebo spravuje obec ako právnická osoba alebo pre iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ale bez odplaty.

K bodu 3

V uvádzacej vete v § 7 ods. 1 je potrebné zmeniť ustanovenia, podľa ktorých sa posudzuje spoľahlivosť právnickej osoby vzh ľadom na doplnenie § 9 ods. 2, kde sa vkladajú nové písmená d) až g) a tým sa doterajšie písmeno d) označuje ako písmeno g).

K bodu 4

Trestný čin ohrozenia štátneho tajomstva bol v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností nahradený novým trestným činom ohrozenia utajovanej skutočnosti.

K bodu 5 a 6

Ustanovenia v bode 4, § 9 ods. 2 písm. d) a ustanovenia v bode 5, § 9 ods. 2 písm. e) a f) rozširujú dôvody nespoľahlivosti osoby. Vo všetkých troch prípadoch sa osoba dopustila protiprávneho konania, ktoré bolo trestným činom, iba osoba nebola odsúdená z dôvodov zastavenia trestného stíhania alebo rozhodnutia prokurátora o schválení zmieru alebo, že bolo trestné stíhanie právoplatne podmienečne zastavené . Lehoty treba počítať odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo prokurátora o schválení zmieru, alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že sa osoba trestne stíhaná pre trestné č iny uvedené v § 8 písmeno a) až c) osvedčila, ak trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. Spoľahlivosť treba odlišovať od bezúhonnosti podľa § 8 zákona. Aj keď sa na osobu hľadí , akoby nebola odsúdená, môže byť nespoľahlivá.

Doplnenie § 9 ods. 2 o písmeno f) tiež vylučuje spoľahlivosť osoby. Je to aj vtedy, ak bolo proti osobe začaté trestné stíhanie pre niektorý z trestných činov uvedených v § 8 písm. a) až c) zákona. Trestné stíhanie je konanie podľa Trestného poriadku od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. Obdobné ustanovenie je obsiahnuté v zákone, ktorý upravuje č innosť súkromných bezpečnostných služieb v Maďarskej republike.

Ustanovenie navrhované v § 9 ods. 2 písm. f) sa podľa doterajších skúseností javí ako protiústavné a porušuje sa ním § 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatn ým odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa navrhovaného ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Podľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné č iny uvedené v § 8 písm. a) až c) bude považovať za nespoľahlivého podľa zákona o súkromných bezpečnostných službách (ďalej len „zákon“), čo je diametrálne odlišné od uznania vinný m z trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený na niektorých činnostiach podľa zákona tak, ako napr. osoba, ktorá je vzatá do väzby a tiež ešte súd nevyslovil právoplatným odsudzujú cim rozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 9 ods. 2 písm. f) je v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne čl. 35 ods. 2, kde sa stanovuje „Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vý konu určitých povolaní alebo činností.“. Toto ustanovenie bude také ustanovenie, ktoré obmedzí niektoré činnosti podľa zákona. V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti s č innosťou súkromných bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba, ktorá organizovala tzv. výpalníctvo, násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť držiteľom licencie na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby, resp. členom štatutárneho orgánu právnickej osoby prevádzkujúcej bezpečnostnú službu len preto, že v trestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť prá voplatne uznaná vinnou viac než štyri roky od spáchania skutku.

Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) sa obsahovo nemení, iba sa spresňuje jeho text.

Navrhované písmeno g) je spresnením doterajšieho písmena d).

K bodu 7 a 8

Doplňuje sa možnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ”ministerstvo”) vyžadovať si vyjadrenia Policajné ho zboru alebo iných orgánov alebo obce k posúdeniu spoľahlivosti. Vyjadrenie je potrebné k posúdeniu spoľahlivosti u osôb, ktoré majú byť pri ochrane objektov, ktoré sú strategické z hľadiska bezpeč nosti štátu a plnenie medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republiky viazaná podľa § 17 ods. 2 písm. c) zákona, pri výkone štátneho dozoru pri posudzovaní spoľahlivosti podľa § 27 ods. 1 zá kona a pri posudzovaní spoľahlivosti žiadateľov o udelenie koncesnej listiny a ich zodpovedných zástupcov podľa § 62 ods. 2 zákona.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom k § 10.

K bodu 10

Ustanovujú sa následky, keď zamestnanec prevádzkovateľa prestane spĺňať podmienku bezúhonnosti alebo spoľahlivosti. V § 27 sa prev ádzkovateľovi ustanovuje povinnosť zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná a zároveň aj spoľahlivá. V navrhovanom ustanovení sa umožňuje krajskému riaditeľstvu pozastaviť výkon oprá vnenia podnikať vtedy, ak zamestnanec prestane spĺňať podmienku bezúhonnosti alebo spoľahlivosti. Pozastaviť výkon oprávnenia podnikať z týchto dôvodov bude možné najdlhšie na dobu troch mesiacov. Ak prevá dzkovateľ do troch mesiacov od pozastavenia výkonu oprávnenia podnikať nevykoná opatrenia na odstránenie nedostatku, teda, ak zamestnanca neprepustí zo zamestnania, krajské riaditeľstvo uplatní postup podľa § navrhovan ého § 22 ods. 1 písm. e), teda odníme licenciu. Tento postup bude potrebné uplatniť aj vtedy, ak prevádzkovateľ nespoľahlivého alebo nie bezúhonného zamestnanca prepustí zo zamestnania po tom, čo bol upovedomen ý o začatí správneho konania o odňatí licencie. Rozhodujúca bude doba dlhšia ako tri mesiace po pozastavení výkonu oprávnenia podnikať. Nemožno zamestnanca podľa § 27 zákona o SBS zamieňať za osobu poverenú výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania podľa § 27 zákona o SBS.

Novým dôvodom na pozastavenie prevádzkovania súkromnej bezpečnostnej služby je trestné stíhanie prevádzkovateľa, ktorý je fyzickou osobou, za vymedzené trestné činy. Odňatie licencie z tohto dôvodu, tak ako je to u iných dôvodov nespoľah livosti fyzickej osoby prevádzkujúcej súkromnú bezpečnostnú službu, by nebolo v prípade, ak by sa neskôr v konaní nepreukázala trestná činnosť neprimerane tvrdé.

K bodu 11

Zmena ustanovenia nadväzuje na § 20 ods. 1 písm. g). Aj keď sa v prípadoch straty spoľahlivosti podľa § 9 odníme licencia podľa § 22 ods. 1 písm. a), v prípade straty spoľahlivosti preto, že je fyzická osoba stíhaná za trestný čin uvedený v § 8 písm. a) až c), licencia sa neodníme, pozastaví sa výkon oprávnenia podnikať.

K bodu 12

Ustanovenie pod písmenom e) nadväzuje na oprávnenie pozastaviť výkon oprávnenia podnikať. Ak márne uplynie trojmesačná lehota ustanovená v § 20 ods. 1 písm. f) zákona, teda ak bude pozastavený výkon oprávnenia podnikať a v lehote troch mesiacov od straty bezúhonnosti alebo spoľahlivosti nebude zamestnanec prepustený z pracovné ho pomeru, krajské riaditeľstvo odníme licenciu.

Skutočnosť, že po začatí správneho konania o odňatí licencie prevádzkovateľ prepustí osobu zo zamestnania, nie je dôvodom na zastavenie správneho konania. Podstatné pre rozhodnutie je, že prevádzkovateľ zamestnával osobu, ktorá nebola bezúhonná alebo spoľahlivá v čase začatia správneho konania.

Ustanovením pod písmenom f) sa umožňuje odňať licenciu, ak právnická osoba prestane spĺňať podmienku spoľahlivosti ustanovenú v § 7 ods. 1 zákona.

Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona, možno udeliť licenciu právnickej osobe, keď fyzická osoba, ktorá má najmenej 20 % majetkový podiel v právnickej osobe, je bezúhonná a spoľahlivá. Zákon umožňoval pozastaviť výkon oprávnenia podnikať podľa § 20 ods. 1 písm. e), ak výkon činnosti nebol v súlade so zákonom. Ná sledne, podľa § 22 ods. 2 zákona, neplnenie povinnosti aby osoba, ktorá má najmenej 20 % majetkový podiel v právnickej osobe, bola bezúhonná a spoľahlivá, bolo možné posúdiť ako závažné poruš ovanie povinností a následné odňatie licencie. Text navrhovaný v bode 8 posilňuje záruky prevádzkovateľov súkromných bezpečnostných služieb, zamestnancov, ako aj osôb, ktoré majú najmenej 20 % majetkov ý podiel v právnickej osobe tým, že striktne ustanovujú, kedy možno pozastaviť výkon oprávnenia podnikať.

K bodu 13

Povinnosť prevádzkovateľa uschovávať odpis registra trestov a čestné vyhlásenia o spoľahlivosti zamestnanca sa vzťahuje aj na odpis registra trestov a čestné vyhlásenia, ktoré bude zamestnanec povinný predkladať raz za dva roky, pričom odpis registra trestov pri predložení prevádzkovateľovi nesmie byť starší ako tri mesiace. Povinnosť uschovávať tieto doklady je od ich predloženia, počas pracovného pomeru a ž do doby päť rokov po skončení pracovného pomeru. Potom sa doklady vrátia zamestnancovi alebo sa skartujú.

K bodu 14

Dopĺňa sa povinnosť zamestnanca alebo uchádzača o zamestnanie predložiť zamestnávateľovi čestné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že u neho nie je iná prekážka (napríklad, že je trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 8 písm. a) až c) návrhu zákona) pre ktorú by nespĺňal podmienku spoľahlivosti. Podmienky spoľ ahlivosti sú taxatívne určené v § 9 návrhu zákona.

K bodu 15

V § 28a sa ustanovuje povinnosť fyzickej osobe, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby za seba, prá vnickej osobe, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby za fyzické osoby, ktoré sú členom štatutárneho orgánu, štatutárnym orgánom alebo ktoré majú najmenej 20 % majetkový podiel v právnickej osobe, prípadne vedúcemu organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby predkladať odpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace krajskému riaditeľstvu raz za dva roky. V nadvä znosti na paragraf 87b prevádzkovateľ, ktorému bola udelená licencia do 31.8.2002, je povinný takýto odpis z registra trestov predložiť najneskôr do 30.6.2004 a potom každé dva roky. Dôvodom opätovné ho (raz za dva roky) predkladania odpisu registra trestov je preverenie spoľahlivosti osôb, u ktorých to zákon vyžaduje.

Na zamestnancov sa vzťahuje povinnosť každé dva roky predkladať nie len odpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, ale aj vš etky doklady uvedené v § 28 ods. 1 a 2, t.j. odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie, že mu správny orgán neuložil zákaz činnosti za priestupok, ktorého skutková podstata súvisí s obsahom pracovné ho pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, prípadne rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol trest zákazu činnosti za priestupok uložený a čestné vyhlásenie o tom, že nebol v posledný ch dvoch rokoch uznaný vinným zo spáchania niektorého z priestupkov uvedených v § 9 ods. 2 písm. b) zákona. Dôvodom je možnosť zamestnávateľa preveriť si spoľahlivosť svojich zamestnancov.

K bodu 16

Doterajšie ustanovenie § 30 konštatuje, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania sa nesmie poveriť vý konom fyzickej ochrany alebo pátrania. Neustanovuje sa tým povinnosť prevádzkovateľovi, ani osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania. Preto sa ustanovenie mení tak, že osoba poverená vý konom fyzickej ochrany alebo pátrania nesmie vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie, ak je pod vplyvom liekov alebo iných látok znižujúcich jej schopnosť konať. Jedná sa najmä o výkon fyzickej ochrany alebo p átrania pod vplyvom alkoholických nápojov. Toto konanie bude možno postihovať za priestupok podľa § 73 ods. 1 písm. c) zákona.

K bodu 17

V § 35 je ustanovené, kedy osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania môže zasiahnuť. V praxi prevádzkovatelia vyžaduj ú od týchto osôb plnenie aj úloh, ktoré nie sú upravené zákonom, napr. vyberanie poplatkov za parkovanie a podobne. Preto treba jednoznačne ustanoviť, že takýmito činnosťami prevádzkovateľ nemôž e poveriť svojich zamestnancov.

K bodu 18

V praxi dochádza k ťažkostiam pri uplatňovaní postupu krajského riaditeľstva pri výkone kontroly. Krajské riaditeľstvo doteraz nem á splnomocnenie v zákone, aby mohlo pri kontrole postupovať podľa osobitného zákona tak, ako ministerstvo pri výkone štátneho dozoru. Osobitným zákonom je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Ministerstvo štátny dozor a krajské riaditeľstvo kontrolu dodržiavania povinností ustanovených zákonom alebo na jeho základe prá vnickým osobám alebo fyzickým osobám, vykonávajú bez ohľadu na to, o akú právnickú osobu alebo fyzickú osobu sa jedná. Oprávnenie na to majú v § 65 zákona, teda nejedná sa o kontrolu v štátnej spr áve, ale o vykonávanie štátneho dozoru alebo kontroly nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom alebo na jeho základe. Z uvedeného dôvodu sa ukladá povinnosť poskytovať potrebnú súčinnosť na dosiahnutie účelu zákona.

K bodu 19

Dopĺňa sa možnosť odňať preukaz odbornej spôsobilosti aj osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou podľa § 8 zákona alebo ktorá prestala byť spoľahlivou podľa § 9 zákona, nakoľko sa nie vždy dá stotožniť strata bezúhonnosti a spoľahlivosti s pochybnosťami o úrovni výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania. Samotná strata bezú honnosti alebo spoľahlivosti doteraz neumožňuje osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania odňať preukaz odbornej spôsobilosti.

K bodu 20

Doterajšie ustanovenie zákona o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti nemá požadovaný účinok. Osobe, ktorej je odňatý preukaz odbornej spôsobilosti, musí byť po úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti vydaný nový preukaz odbornej spôsobilosti. Novým ustanovením sa táto možnosť obmedzí a nový preukaz bude možno vydať najskôr po uplynutí piatich rokov.

K bodu 21

Navrhované ustanovenie nadväzuje na pozastavenie výkonu oprávnenia podnikať podľa § 20 zákona. Pozastavením výkonu oprávnenia podnikať sa pozastavuje všetka činnosť, teda aj činnosť podľa § 3 písm. a) 11. bod zákona a aj činnosť podľa § 3 písm. a) 8. bod zákona, čiže tým akreditovaná osoba prestáva byť oprávnená na výkon činnosti uvedenej v tý chto ustanoveniach. Pozastavením výkonu oprávnenia podnikať sa pozastavuje oprávnenie vykonávať odbornú prípravu, vykonávanie skúšok odbornej spôsobilosti ako aj ostatná činnosť sú visiaca s udelenou akreditáciou.

K bodu 22

Ustanovujú sa prechodné obdobia. Prevádzkovateľ, ktorému bola udelená licencia do 31. 8.2002, je povinný predložiť odpisy z registra trestov svoj, ak je fyzickou osobou, alebo osôb uvedených v § 12 ods. 2 písm. a) z ákona, ak je právnickou osobou, krajskému riaditeľstvu do 31.júla 2004.

Obdobne zamestnanec, ktorý bol u prevádzkovateľa zamestnaný pred 31.8.2002 a naďalej ostáva v zamestnaneckom alebo obdobnom pracovnom pomere u toho istého prevádzkovateľa, je povinný mu odpis z registra trestov predložiť do 31.júla 2004.

Týmto ustanovením nie je dotknutá povinnosť každé dva roky predkladať odpis z registra trestov podľa § 28a.

K Èl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2004.

V Bratislave 17. decembra 2003

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu