Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 177/2024 účinný od 01.12.2024

Platnosť od: 11.07.2024
Účinnosť od: 01.12.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Cestná doprava, Dopravné prostriedky, Pozemné komunikácie, Priestupkové konanie, Zákonné poistenie, Zmluvné poistenie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDSEUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 177/2024 účinný od 01.12.2024
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 177/2024 s účinnosťou od 01.12.2024

Legislatívny proces k zákonu 177/2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 177/2024, dátum vydania: 11.07.2024

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 252 zo 6. apríla 2022 úloha B.3.

Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 430, 2.12.2021).

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii. Uvedené poistenie má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto je kľúčovým cieľom činnosti Európskej únie v oblasti finančných služieb posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel.

Európska komisia v roku 2017 vykonala hodnotenie fungovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (kodifikované znenie) (Ú. v. L 263, 7.10.2009) vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami EÚ. Z hodnotenia vyplynulo, že uvedená smernica funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny väčšieho rozsahu. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny a to v odškodňovaní poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, v minimálnych povinných výškach poistného krytia, v kontrole poistenia vozidiel členskými štátmi a v používaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistených novou poisťovňou.

Na základe uvedených zistení bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. L 430, 2.12.2021), ktorej transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky má za cieľ zabezpečiť predkladaný návrh zákona.

Súčasťou návrhu zákona aj legislatívne úpravy na základe podnetov z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zlepšiť fungovanie systému povinne zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zvýšiť ochranu poškodených osôb v dôsledku nehody spôsobenej motorovým vozidlom.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

2

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na rozpočet verejnej správy a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 430, 2. 12.2021).

Termín začiatku a ukončenia PPK

07.06.2023 - 16.06.2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

jún 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2023

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

-absencia jednotného postupu v rámci členských štátov pri odškodňovaní poškodených v poistení zodpovednosti v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľa,

-neuznávanie dokladov preukazujúcich škodový priebeh poistenia zodpovednosti pri určovaní zliav v systéme bonus/malus pri výpočte výšky poistného medzi poisťovňami,

-neprimerané uplatňovanie si regresov poisťovateľov voči poisteným.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

-transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. L 430, 2. 12.2021) (ďalej len „smernica 2021/2118“),

-upravenie pojmu „motorové vozidlo“,

-zabezpečenie účinnejšej a efektívnejšej ochrany poškodených v prípadoch, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, je poistené u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii,

-zavedenie povinnosti poisťovateľov zohľadňovať pri určovaní výšky poistného celkový škodový priebeh poistenia zodpovednosti na základe dokladu, ktorý bude jednotný pre všetky štáty EÚ,

-precizovanie náhrad, na ktoré vznikne poisťovateľovi právo voči poistenému v zákone stanovených prípadoch.

4.Dotknuté subjekty

4

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Slovenská kancelária poisťovateľov

Poisťovne poskytujúce poistenie zodpovednosti

Držitelia, vlastníci a prevádzkovatelia motorových vozidiel

Organizátori motoristických pretekov

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatíva č. 0

Zachovanie doterajšej právnej úpravy

Netransponovanie smernice 2021/2118 do právneho poriadku Slovenskej republiky by mohlo byť Európskou komisiou považované za nesplnenie povinností vyplývajúcich Slovenskej republiky z primárneho práva Európskej únie (Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie) a následne by Európska komisia na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mohla predložiť toto svoje zistenie Súdnemu dvoru Európskej únie v rámci tzv. infringement proceeding.

Alternatíva č.1

Prijatie navrhovanej právnej úpravy

Splnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z harmonizácie práva v rámci Európskej únie, ktorými sa zabezpečí zvýšená ochrana poškodených v dôsledku poistných udalostí spôsobených prevádzkou motorových vozidiel.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Prvýkrát dôjde k preskúmaniu účelnosti navrhovaného zákona do 23. decembra 2028, kedy sa posúdi kapacita financovania a finančných potrieb garančného fondu v súvislosti s jeho potencionálnymi záväzkami, pričom sa zohľadní riziko platobnej neschopnosti poisťovateľov motorových vozidiel na slovenskom trhu.

Do 23.decembra 2030 dôjde k preskúmaniu účinnosti systémov výmeny informácií na účely kontrol poistenia zodpovednosti v cezhraničných situáciách vrátane posúdenia realizovateľnosti využívania existujúcich systémov výmeny informácií. Zároveň sa preskúma účelnosť používania systémov poisťovateľov, pri ktorými na výšku poistného vplyv zohľadňovanie škodového priebehu poistenia zodpovednosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

5

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Okrem pozitívnych sociálnych vplyvov uvedených v analýze sociálnych vplyvov, ktoré návrh zákona prinesie, je možné predpokladať, že navrhovaná úprava regresov v § 12 by sa mohla premietnuť do zanedbateľného zvýšenia poistného. Poisťovne však štandardne každoročne navyšujú poistné, pretože do jeho výšky zohľadňujú množstvo rôznych faktorov, o ktorých poistený nemá žiadnu vedomosť. Zvýšenie poistného z týchto dôvodov nepovažujeme za obzvlášť významné v porovnaní s jeho nárastom z iných dôvodov (napr. inflácia, ceny náhradných dielov, ceny opráv ...).

V súvislosti s transpozíciou čl. 16a smernice 2021/2118, ktorý dáva členským štátom možnosť rozhodnúť sa či zavedú alebo nezavedú certifikované „nezávislé nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel“ bola vybraná možnosť nezavádzať štátom certifikované porovnávacie nástroje. V bode 33 recitálu k smernici 2021/2118 sa totiž uvádza: „Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si, aby certifikovali nástroje, ktoré spotrebiteľom umožňujú porovnávať ceny, sadzby a poistné krytie medzi poskytovateľmi poistenia motorových vozidiel, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v smernici 2009/103/ES. Ak tieto nástroje riadne certifikované, mohli by sa označiť ako „nezávislé nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel“. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zaviesť verejné nástroje na porovnávanie cien, ktoré prevádzkuje orgán verejnej moci.“

6

V prípade využitia tejto možnosť, by sa musel vytvoriť verejný informačný systém, ktorý by obsahoval všetky údaje potrebné pre porovnávanie cien poistného. Zároveň by musel byť systematicky prevádzkovaný tak, aby údaje v ňom boli v každom momente aktuálne. Jeho zriadenie a nepretržité prevádzkovanie by malo podstatný negatívny dopad na verejné financie (štátny rozpočet) a zároveň by finančne a aj administratívne zaťažoval podnikateľské prostredie (poisťovne), ktoré by sa museli podieľať na jeho vytvorení a následne priebežnej aktualizácii zverejňovaných údajov.

Na tento účel prevádzkované rôzne internetové portály, na ktorých si môžu spotrebitelia bezplatne porovnať ceny, sadzby a poistné podmienky všetkých poskytovateľov povinne zmluvného poistenia. Zároveň majú aj možnosť priamo na týchto portáloch uzavrieť si poistenie u poisťovateľa podľa vlastného výberu, a preto nie je nevyhnutné v podmienkach Slovenskej republiky zavádzať takéto nástroje na porovnávanie cien zákonom.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s návrhom na zvýšenie intervalu, v ktorom môže okresný úrad uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti uvedenej v tomto zákona (t. j. podľa § 19 ods. 1 zákona za neuzavretie poistnej zmluvy), sa neuvádza z dôvodu, že vopred nie je známe koľko pokút bude každoročne uložených a aká bude ich výška. Pri ukladaní pokuty totiž okresný úrad berie do úvahy závažnosť porušenia zákonom stanovenej povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu ako aj na druh motorového vozidla, ktoré nebolo poistené. Zároveň nie je možné odhadnúť koľko bude v správnom konaní právoplatne uložených pokút v danom roku jednotlivými okresnými úradmi.

Pri v súčasnosti platnom zákone boli pokuty stanovené v intervale od 16,60 eur do 3.319,40 eur. Predložený návrh zákona zvyšuje tento interval od 50 eur do 5.000 eur.

V tabuľke sa uvádza prehľad o počte právoplatne uložených pokút s celkovými sumami za roky 2020-2022:

ROK

POČET (ks)

CELKOVÁ SUMA (eur)

2020

4.609

474.113

2021

5.342

578.286

2022

4.647

653.175

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Daša Kučerová – oddelenie poisťovníctva

dasa.kucerova@mfsr.sk

, tel. 02/5958 2543

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Údaje poskytnuté Ministerstvom vnútra SR týkajúce sa pokút uložených za neuzavretie poistnej zmluvy v poistení zodpovednosti podľa § 19 zákona.

Odhad predkladateľa o výške nákladov Slovenskej kancelárie poisťovateľov a o výške nákladov poisťovní, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s prijatím návrhu zákona.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 092_2/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Stanovisko komisie

(predbežné pripomienkové konanie)

k materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 7. júna 2023 predložilo na opätovné PPK materiál „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

7

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie vplyvu predkladaného materiálu aj na MSP v bode 9 Doložky vybraných vplyvov.

Neakceptované

V bode 9 doložky je vyznačený vplyv na MSP ako žiadny. Pokiaľ ide o podnikateľské subjekty poisťovne, ktorých sa návrh zákona prioritne týka, tieto nemôžeme považovať za malé a stredné podniky.

Komisia žiada predkladateľa dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2.

Odôvodnenie: V analýze je potrebné doplniť k reguláciám č. 2, 3 a 9 zdroj expertného odhadu výšky nepriamych

finančných nákladov na plnenie týchto regulácií. A zdroje expertného odhadu trvania povinností regulácií č. 5, 6, 7 a 8. Ak tieto odhady vznikli na základe konzultácií v rámci internej pracovnej skupiny so Slovenskou asociáciou poisťovní a SKP, bude potrebné tam doplniť túto skutočnosť.

Akceptované

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a Kalkulačky nákladov.

Odôvodnenie: Z vloženého § 24d vo vlastnom materiály vyplýva ďalšia regulácia podnikateľského prostredia,

ktorú je potrebné doplniť do kalkulačky a analýzy. Ide o povinnosť poskytovania náhradného poistného plnenia(ods. 3).

Neakceptované

Poskytnutie náhradného poistného plnenia nie je pre kanceláriu novou povinnosťou. Táto povinnosť bola a naďalej aj je upravená v § 24 ods. 5 zákona. Znenie § 24d ods. 3 je iba precizovaním časti textu, ktorý sa návrhom zákona vypúšťa z § 24 ods. 5 a vkladá sa do § 24d ods. 3.

Komisia žiada predkladateľa o uvedenie odôvodnenia netransponovania dobrovoľného ustanovenia smernice (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, a to konkrétne čl. 1 odsek 16 „Článok 16a, Nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel“ v bode 10 Poznámky Doložky vybraných vplyvov.

Odôvodnenie: MH SR ustupuje od názoru, že ide o goldplating v smernici (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021,

a to konkrétne čl. 1 odsek 16 „Článok 16a, Nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel“, ale je potrebné odôvodnenie netransponovaného ustanovenia popísať v časti 10 Poznámky (odôvodnenie v stanovisku Komisie z predloženej Doložky vybraných vplyvov bude postačujúce).

Akceptované

K sociálnym vplyvom

Komisia predkladateľa žiada, aby zvážil všetky možné sociálne vplyvy návrhu zákona. V doložke vybraných vplyvov identifikoval iba pozitívne sociálne vplyvy, ale vzhľadom na nižšie uvedené sa Komisia domnieva, že návrh by mohol mať aj negatívne sociálne vplyvy. Súčasne Komisia predkladateľa žiada, aby v tomto zmysle upravil aj analýzu sociálnych vplyvov.

Odôvodnenie: Návrh novely predpokladá podstatnú zmenu výšky náhrady, na ktorú poisťovateľovi vznikne

právo (tzv. regres), ak poistený viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. V zmysle § 12 ods. 2) a 3) návrhu zákona by totiž záležalo na tom, či sa takéto konanie považuje za trestný čin alebo nie. O trestný čin ide, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne 0,4762 mg/l alebo viac.

Ak sa vodič dopustil trestného činu (min. 0,4762 mg/l), naďalej by platilo, že poisťovňa si môže uplatniť nárok na náhradu v plnej výške vyplateného poistného plnenia. V prípade, že sa vodič dopustil iba priestupku (menej ako 0,4762 mg/l), by však výška náhrady mohla dosiahnuť najviac 50 % vyplateného poistného plnenia. Obmedzenie výšky regresu 50 percentami vyplateného poistného plnenia by sa podľa § 12 ods. 3) návrhu zákona vzťahovalo aj na ďalšie udalosti - vedenie motorového vozidla bez vedomia jeho prevádzkovateľa, bez vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti, neohlásenie dopravnej nehody, ktorá je poistnou udalosťou, atď.

Je fakt, že v tomto prípade by sa znížil negatívny vplyv regresu na poistených, čo je možné pokladať za pozitívny sociálny vplyv. Na druhej strane Slovenská asociácia poisťovní varuje, že zníženie možnej výšky uplatňovaných regresov sa pravdepodobne premietne do zvýšenia poistného za povinné zmluvné poistenie, čo by bolo potrebné vyhodnotiť ako negatívny sociálny vplyv. Navrhovaná zmena by tak mohla mať negatívny vplyv na všetkých majiteľov motorových vozidiel bez rozdielu - aj takých, ktorí dodržiavajú pravidlá cestnej premávky.

Akceptované

Na základe pripomienkového konania boli uvedené navrhované legislatívne zmeny vypustené z návrhu zákona.

8

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

JUDr. Martin Semanco

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

9

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

212 500

0

D. Administratívne náklady

193 498

0

Spolu = A+B+C+D

405 998

0

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

405 998

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

0

10

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

1overovanie údajov v registri381/2001 § 8 ods. 3EÚ úplná harmonizácia01.08.24poisťovatelia 10 N 8 26482 641In (zvyšuje náklady)2zverejňovanie informácií o postupe pri zohľadňovaní škodového priebehu poistenia 381/2001§ 8 ods. 5EÚ úplná harmonizácia01.08.24poisťovatelia 10 N 6 25062 500In (zvyšuje náklady)3úprava šablón dokladu o škodovom priebehu poistenia381/2001§ 10 ods. 6EÚ úplná harmonizácia01.08.24poisťovatelia 10 N 10 000100 000In (zvyšuje náklady)4oznamovanie a overovanie údajov o motorovom vozidle381/2001§ 11 ods. 3EÚ úplná harmonizácia01.08.24poisťovatelia 10 N 11 019110 188In (zvyšuje náklady)5informovanie o uplatnení nároku na náhradné poistné plnenie381/2001§ 24d ods. 4EÚ úplná harmonizácia01.08.24SKP 1 N 5555In (zvyšuje náklady)6informovanie o poskytnutí/neposkytnutí poistného plnenia381/2001§ 24d ods. 5EÚ úplná harmonizácia01.08.24poisťovatelia 10 N 55551In (zvyšuje náklady)7informovanie o výške náhradného poistného plnenia381/2001§ 24d ods. 6EÚ úplná harmonizácia01.08.24SKP 1 N 5555In (zvyšuje náklady)8informovanie o vyhlásení konkurzu381/2001§ 24d ods. 12EÚ úplná harmonizácia01.08.24SKP 1 N 88In (zvyšuje náklady)9prevádzkovanie registra381/2001§ 25 ods. 1EÚ úplná harmonizácia01.08.24SKP 1 N 50 00050 000In (zvyšuje náklady)Počet subjektov MSPVplyv na 1 podnik. v €Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)P.č.Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)Lokalizácia(§, ods.)Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľbyÚčinnosť regulácieKategória dotk. subjektovPočet subjektov spolu Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

11

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 9 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom kalkulačky nákladov regulácie súvisiace so zvýšením nepriamych finančných nákladov a administratívnej záťaže poisťovateľov a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) v súvislosti s ich povinnosťami vyplývajúcimi z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 430, 2.12.2021).

Všetky uvedené náklady vychádzajú z odhadov predkladateľa. Dotknutí poisťovatelia zastúpení Slovenskou asociáciou poisťovní a Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorí boli súčasťou internej pracovnej skupiny pre prípravu návrhu zákona, na žiadosť predkladateľa neposkytli relevantné údaje o predpokladaných nákladoch v súvislosti s predkladaným návrhom zákona.

Opatrenia (opisy regulácií) č. 1 až 9

1.Overovanie údajov v registri

Predmetná regulácia zvyšuje administratívnu záťaž poisťovateľov z dôvodu overovania si údajov v registri vedenom SKP o škodovom priebehu a dobe poistenia zodpovednosti, ktorá má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Časová náročnosť pre administratívne náklady bola vypočítaná ako súčin 180 minút (tri hodiny denne) a počtu pracovných dní, ktorých je 250 v roku 2024 (t. j. 180 min. * 250 pracovných dní = 45.000 min. ročne). Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.

2.Zverejňovanie informácií o postupe pri zohľadňovaní škodového priebehu poistenia

Zavedenie regulácie zvyšuje nepriame finančné náklady poisťovateľov. Táto regulácia zavádza povinnosť poisťovateľa zverejniť na svojej webovej stránke všeobecné informácie o spôsobe akým postupuje pri zohľadňovaní škodového priebehu poistenia zodpovednosti. Pri kvantifikácii bol zvolený postup expertného odhadu predkladateľa nepriamych finančných nákladov potrebných na informačno-technickú úpravu webovej stránky poisťovateľa v sume 25.000 eur. Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená ako jednorazová.

3.Úprava šablón dokladu o škodovom priebehu poistenia

Regulácia zvyšuje nepriame finančné náklady poisťovateľov. Na základe požiadavky zjednotiť formu dokladu preukazujúceho škodový priebeh poistenia zodpovednosti vo všetkých členských štátoch bude potrebné zmeniť formu v súčasnosti vydávaného dokladu. Pri kvantifikácii bol zvolený postup expertného odhadu predkladateľa nepriamych finančných nákladov potrebných na úpravu tohto dokladu v sume 40.000 eur. Frekvencia plnenia bola určená ako jednorazová.

12

4.Oznamovanie a overovanie údajov o motorovom vozidle

Regulácia zvyšuje administratívnu záťaž poisťovateľov. Táto regulácia upravuje povinnosť poisťovateľov v súvislosti so zvýšenou snahou o informatizáciu spoločnosti a tým aj zjednodušenia života občanov, aby si poisťovatelia prostredníctvom informačných systémov z centrálnej evidencie vozidiel a z registra vedeného SKP si mohli oznamovať a overovať zákonom stanovené údaje. Časová náročnosť pre administratívne náklady bola vypočítaná ako súčin 240 minút (dve hodiny denne) a počtu pracovných dní, ktorých je 250 v roku 2024 (t. j. 240 min. * 250 pracovných dní = 60.000 min. ročne). Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.

5.Informovanie o uplatnení nároku na náhradné poistné plnenie

Touto reguláciou sa zvyšuje administratívna záťaž SKP. SKP je povinná informovať subjekt zodpovedný za náhradu škody v inom členskom štáte ako aj poisťovateľa, že poškodený si u nej uplatnil nárok na náhradné poistné plnenie z dôvodu poistnej udalosti spôsobenej poisteným, ktorý je poistený u poisťovateľa, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Časová náročnosť pre administratívne náklady na základe expertného odhadu predkladateľa bola odhadnutá na 1.200 minút (20 hodín). Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená ako nepravidelná.

6.Informovanie o poskytnutí/neposkytnutí poistného plnenia

Uvedená regulácia zvyšuje administratívnu záťaž poisťovateľov z dôvodu, že poisťovatelia sú povinní informovať SKP o poskytnutí náhradného poistného plnenia alebo o dôvodoch, pre ktoré ho odmieta poskytnúť. Ide o úkony, ktoré sa vykonáva len poisťovateľ, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Takéto prípady, keď sa poisťovateľ dostane do konkurzu alebo likvidácie však nastávajú len ojedinele, pretože každý poisťovateľ počas svojej činnosti je povinný dodržiavať právne predpisy v oblasti poisťovníctva (vrátene solventnosti) a jeho činnosť je pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Časová náročnosť pre administratívne náklady bola na základe expertného odhadu predkladateľa odhadnutá na 1.200 minút (20 hodín). Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená ako nepravidelná.

7.Informovanie o výške náhradného poistného plnenia

Regulácia zvyšuje administratívnu záťaž SKP. SKP je povinná informovať poškodeného o výške náhradného plnenia alebo o dôvodoch pre ktoré odmieta poskytnúť náhradné plnenie. Časová náročnosť pre administratívne náklady bola na základe expertného odhadu predkladateľa odhadnutá na 1.200 minút (20 hodín). Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená ako nepravidelná.

8.Informovanie o vyhlásení konkurzu

Predmetná regulácia zvyšuje administratívnu záťaž SKP. SKP informuje v prípade, že na poisťovateľa sa sídlom na území Slovenskej republiky bude vyhlásený konkurz alebo začaté konanie o likvidácii, o tejto skutočnosti ostatné subjekty zodpovedné za náhradu škody v iných členských štátoch. Časová náročnosť pre administratívne náklady bola na základe expertného odhadu predkladateľa odhadnutá na 180 minút (3 hodiny). Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená ako nepravidelná.

13

9.Prevádzkovanie registra

Regulácia zvyšuje nepriame finančné náklady SKP. SKP zabezpečuje činnosť informačného strediska a za týmto účelom vedie register, v ktorom eviduje údaje o motorových vozidlách, ich držiteľoch a vlastníkoch, poistení zodpovednosti a o poistných udalostiach. Register spracováva informácie medzi poisťovateľmi a orgánom evidencie vozidiel. Pri kvantifikácii bol zvolený postup expertného odhadu predkladateľa nepriamych finančných nákladov potrebných na jeho prevádzku v sume 50.000 eur. Frekvencia plnenia bola na základe vyššie uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Dňa 26. apríla 2022 bola zverejnená predbežná informácia (PI/2022/89) podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). Základným cieľom pripravovanej právnej úpravy byť transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. L 430, 2.12.2021). K predbežnej informácii boli doručené podnety z verejnosti, ktoré sa však nevzťahovali k problematike, ktorú mal návrh zákona upravovať.

Pripravovaný právny predpis bol vypracovaný v rámci internej pracovnej skupiny Ministerstva financií Slovenskej republiky za účasti Slovenskej asociácie poisťovní a Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

14

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Na základe návrh zákona sa ustanovuje povinnosť organizátora motoristického preteku uzavrieť všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu alebo inú záruku, ktorá pokrýva škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri takomto podujatí účastníkom takéhoto podujatia. Uvedená povinnosť môže mať negatívny vplyv na organizátorov takýchto podujatí z dôvodu platenie poistného, ktorého výšku však nie je možné relevantne vyčísliť, lebo závisí od rôznych faktorov (počtu podujatí, počtu súťažiacich motorových vozidiel, typu motorových vozidiel, predpokladaného počtu účastníkov na podujatí a pod.). Zároveň za neplnenie tejto povinnosti okresný úrad môže organizátorovi uložiť sankciu až do výšky 50.000 eur.

Držiteľovi, vlastníkovi a prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý je podnikateľský subjekt a poruší povinnosť uzavrieť si poistenie zodpovednosti, môže okresný úrad uložiť pokutu. Pri v súčasnosti platnom zákone boli pokuty stanovené v intervale od 16,60 eur do 3.319,40 eur. Návrh zákona zvyšuje tento interval od 50 eur do 5.000 eur. Pri ukladaní pokuty okresný úrad berie do úvahy závažnosť porušenia zákonom stanovenej povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu ako aj na druh motorového vozidla, ktoré nebolo poistené.

15

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov obyvateľstva/domácností.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

16

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na pokles príjmov alebo rast výdavkov obyvateľstva/domácností.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na pokles príjmov alebo rast výdavkov na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49, 56 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. L 430, 2. 12.2021), gestor: MF SR, spolugestor: MV SR, NBS.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-648/17, „BTA Baltic Insurance Company“ AS, predtým „Balcia Insurance“ SE a „Baltijas Apdrošināšanas Nams“ AS [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa vykladať v tom zmysle, že pod pojem „prevádzka vozidiel“, uvedený v tomto ustanovení, patrí situácia, v ktorej pasažier stojaceho

18

vozidla na parkovisku pri otváraní dverí tohto vozidla narazil do vozidla, ktoré stálo vedľa neho, a poškodil ho.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-80/17, Fundo de Garantia Automóvel proti Alina Antónia Destapado Pão Mole Juliana a Cristiana Micaela Caetano Juliana [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, sa vykladať v tom zmysle, že uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je povinné, pokiaľ je dotknuté vozidlo stále evidované v členskom štáte a je spôsobilé byť uvedené do prevádzky, ale je výlučne na základe rozhodnutia jeho majiteľa, ktorý ho nemá v úmysle riadiť, odstavené na súkromnom pozemku.

2. Článok 1 ods. 4 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že orgán uvedený v tomto ustanovení právo podať žalobu nielen proti osobe alebo osobám zodpovedným za nehodu, ale aj proti osobe, ktorá mala povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ktoré spôsobilo škody, za ktoré prevzal zodpovednosť tento orgán, ale neuzavrela na tento účel zmluvu, hoci táto osoba nie je občianskoprávne zodpovedná za nehodu, v rámci ktorej došlo k týmto škodám.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-514/16 Isabel Maria Pinheiro Vieira Rodrigues de Andrade a Fausto da Silva Rodrigues de Andrade proti José Manuel Proença Salvador a i. [2017].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa vykladať v tom zmysle, že pod pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení nepatrí situácia, v ktorej bol poľnohospodársky traktor zapojený do nehody, hoci jeho hlavná funkcia v momente vzniku tejto nehody spočívala v tom, že neslúžil ako dopravný prostriedok, ale ako pracovný stroj generoval hybnú silu potrebnú na pohon pumpy herbicídneho postrekovača.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-334/16, José Luis Núñez Torreiro proti AIG Europe Limited, Sucursal en España, Unión Española de Entidades Aseguradoras y Reaseguradoras (Unespa), [2017].

19

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 prvý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje z povinného poistného krytia vylúčiť škody, ku ktorým došlo pri vedení motorových vozidiel na komunikáciách a v teréne, ktoré nie sú „vhodné na prevádzku“ s výnimkou tých, ktoré sa „bežne používajú“, hoci nie sú na tento účel vhodné.

-rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-359/14 a C-475/14 ERGO Insurance SE proti If P&C Insurance AS a Gjensidige Baltic AAS proti PZU Lietuva UAB DK [2016].

Výrok rozhodnutia:

Článok 14 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie neobsahuje osobitnú kolíznu normu, ktorá by mala určiť právny poriadok uplatniteľný na regresnú žalobu medzi poistiteľmi za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa majú vykladať v tom zmysle, že právo uplatniteľné na regresnú žalobu poistiteľa ťahača, ktorý nahradil škodu poškodeným pri dopravnej nehode zavinenej vodičom uvedeného vozidla, voči poistiteľovi návesu ťahaného pri tejto dopravnej nehode sa určuje uplatnením článku 7 nariadenia č. 593/2008, pokiaľ pravidlá zodpovednosti za civilný delikt uplatniteľné na túto dopravnú nehodu podľa článku 4 a nasl. nariadenia č. 864/2007 stanovujú rozdelenie záväzku náhrady škody.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-162/13 Damijan Vnuk proti Zavarovalnica Triglav d.d., [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa vykladať v tom zmysle, že pojem „prevádzka vozidiel“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou. Uvedený pojem by sa teda mohol vzťahovať na pohyb traktora na dvore farmy, ktorého cieľom je umiestniť vlečku tohto traktora do stodoly, ako v konaní vo veci samej, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží, aby to overil.

20

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-300/10 Vítor Hugo Marques Almeida proti Companhia de Seguros Fidelidade‑Mundial SA a i. [2012].

Výrok rozhodnutia:

Za okolností, ako tie vo veci samej, sa článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 2 ods. 1 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a článok 1 tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré v prípade zrážky dvoch motorových vozidiel, v dôsledku ktorej vznikla cestujúcemu v jednom z týchto vozidiel ujma na zdraví, pričom ani jednému z vodičov týchto vozidiel nemožno pripísať zavinenie, umožňujú obmedzenie alebo vylúčenie zodpovednosti poistených osôb za škodu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie článku 1 bod 8 a 18 smernice 2021/2118 (článok 10a ods. 13 druhý pododsek a článok 25a ods. 13 druhý pododsek smernice 2009/103/ES) bola stanovená do 23. júna 2023, pri ostatných článkoch smernice bola stanovená lehota na prebratie do 23. decembra 2023.

b)Proti Slovenskej republike bolo začaté zo strany Európskej komisie konanie INFR(2024)0137 pre neoznámenie transpozičných opatrení k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. L 430, 2.12.2021).

c)Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

21

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. a)]

Od nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009) (ďalej len „smernica 2009/103/ES“) sa na trh dostalo mnoho nových typov motorových vozidiel. Z nich niektoré poháňané výlučne elektrickým motorom a niektoré pomocným zariadením. Takéto vozidlá je potrebné zohľadniť pri vymedzení významu pojmu „motorové vozidlo“. Uvedené vymedzenie by malo vychádzať zo všeobecných charakteristík takýchto vozidiel, najmä z ich najvyššej konštrukčnej rýchlosti a prevádzkovej hmotnosti tak ako sa to ustanovuje v Čl. 1 bod 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Ú. v. L 430, 2.12.2021) (ďalej len „smernica 2021/2118“).

Navrhovaná právna úprava povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) sa bude vzťahovať na všetky vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a tiež na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h, ak ich konštrukčná hmotnosť bude vyššia ako 25 kg. Maximálna konštrukčná rýchlosť je v podstate rýchlosť, ktorú výrobca vozidla stanoví ako najvyššiu.

Definícia motorového vozidla je transpozíciou definície zo smernice 2021/2118, ktorá vymedzuje motorové vozidlá na základe kritérií ich rýchlosti resp. aj hmotnosti. Platí pre všetky členské štáty bez ohľadu na to, či podľa práva jednotlivých členských štátov registrované alebo nie. V podmienkach SR sa však týmto vymedzením pojmu nedochádza k výraznej vecnej zmene, nakoľko § 2 písm. b) platného zákona o PZP zostáva nezmenený a ten definuje čo považujeme za „tuzemské motorové vozidlo“.

Smernica 2021/2118 bližšie nekonkretizuje typy ani kategórie motorových vozidiel. Okrem niektorých typov elektrických kolobežiek (s konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h) to môžu byť rôzne segwae prípadne autonómne vozidlá ...

K bodu 2 [§ 2 písm. g) a súvisiace]

Na základe smernice 2021/2118 sa precizuje znenie definície „poškodeného“, za ktorého sa považuje každá osoba, ktorá nárok na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu je aj v ostatných vecne príslušných ustanoveniach zákona o PZP potrebné jednotne používať pojem „škoda vrátane inej ujmy“.

K bodu 3 [poznámky pod čiarou]

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámok pod čiarou k odkazom 5, 6, 6aa, 6ab, a 6ac, ktoré sa vzťahujú k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22

K bodu 4 [§ 2 písm. o) bod 5]

V prípade odoslaného vozidla by osoba zodpovedná za krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mala mať možnosť vybrať si, či uzavrie poistné krytie v členskom štáte, v ktorom je motorové vozidlo evidované, alebo či uzavrie poistné krytie na obdobie 30 dní odo dňa prijatia zásielky kupujúcim, v členskom štáte určenia, a to aj ak vozidlo nebolo formálne evidované v členskom štáte určenia. Informačné centrum členského štátu, v ktorom je motorové vozidlo evidované v prípade, že je odlišný od členského štátu určenia, ako aj informačné centrum každého ďalšieho relevantného členského štátu, napríklad členského štátu, na území ktorého k nehode došlo alebo kde poškodený trvalý pobyt, by mali navzájom spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že potrebné informácie o odoslanom motorovom vozidle, ktorými disponujú v súlade s článkom 23 smernice 2009/103/ES, k dispozícii.

K bodu 5 [§ 2 písm. r) a s)]

Súdny dvor Európskej únie objasnil v nedávnych rozhodnutiach, najmä vo svojich rozsudkoch vo veciach Vnuk (Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 2014, Vnuk, C-162/13, ECLI:EU:C:2014:2146, Rodrigues de Andrade (Rozsudok Súdneho dvora z 28. novembra 2017, Rodrigues de Andrade, C-514/16, ECLI:EU:C:2017:908) a Torreiro (Rozsudok Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Torreiro, C-334/16, ECLI:EU:C:2017:1007), význam pojmu „prevádzka vozidiel“. Súdny dvor konkrétne objasnil, že motorové vozidlá majú obvykle slúžiť ako dopravný prostriedok bez ohľadu na charakteristiky takýchto vozidiel, a že prevádzka takýchto vozidiel sa vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou ako dopravný prostriedok, a to bez ohľadu na terén, na ktorom sa motorové vozidlo používa, ako aj bez ohľadu na to, či stojí alebo je v pohybe. Smernica 2009/103/ES sa neuplatňuje, ak v čase nehody je obvyklou funkciou takéhoto vozidla „používanie iné ako dopravný prostriedok“. Mohlo by to tak byť v prípade, ak sa vozidlo nepoužíva v zmysle článku 3 prvého odseku uvedenej smernice, keďže jeho obvyklou funkciou je napríklad „používanie ako priemyselný alebo poľnohospodársky zdroj energie“. V záujme právnej istoty smernica 2021/2118 v Čl. 1 bod 1 písm. b) zohľadňuje uvedenú judikatúru zavedením pojmu „prevádzka vozidla“.

Zároveň sa pre účely zákona o PZP dopĺňa vymedzenie pojmu „domovský členský štát“, tak ako sa vymedzuje v Čl. 13 ods. 8 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. L 335, 17. 12. 2009) v platnom znení (ďalej len „smernica 2009/138/ES“).

K bodu 6 [poznámka pod čiarou]

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 6a, ktorá sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 7 [§ 3 ods. 3]

23

Vypúšťa sa odsek 3, ktorý v praxi spôsoboval nejasnosti v spojitosti s odsekom 1 uvedeného ustanovenia o tom, kedy vzniká faktická povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Či v momente keď sa osoba uvedená v odseku 1 stane držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom motorového vozidla alebo v momente, keď sa rozhodne prvýkrát použiť motorové vozidlo. Osoba uvedená v odseku 1 musí mať uzavreté poistenie zodpovednosti v okamihu, keby sa stane jeho držiteľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom, bez ohľadu na to, kedy ho chce prvýkrát použiť.

V prípade cudzozemského motorového vozidla, ktorého poistenie zodpovednosti nie je kryté „zelenou kartou“ je povinnosťou vodiča takéhoto motorového vozidla uzavrieť „hraničné poistenie“. V § 16 ods. 2 zákona o PZP sa ustanovuje moment povinnosti uzavrieť hraničné poistenia a to, pri vstupe takéhoto motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

Súčasne sa vypustené ustanovenie nahrádza novým ustanovením, ktorým sa v súlade s definíciou motorového vozidla uvedenou v Čl. 1 bod 1 smernice 2021/2118 invalidné vozíky určené na používanie osobami s telesným postihnutím nepovažujú za motorové vozidlá, a preto sa na ne nevzťahuje ani povinnosť mať uzavreté poistenie zodpovednosti.

K bodu 8 [§ 4 ods. 2 písm. a)]

V nadväznosti na úpravu v bode 2 sa v tomto ustanovení konkretizuje čo patrí do rozsahu poistenia zodpovednosti pokiaľ ide o škody na zdraví.

K bodu 9 [§ 4 ods. 7]

Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť jednotný postup poisťovateľov na slovenskom trhu a odstrániť tak problémy v aplikačnej praxi pri výpočte poistného plnenia na náhradu škody. V zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy nie je explicitne stanovený spôsob výpočtu poistného plnenia na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, čo umožňuje poisťovateľom postupovať podľa vlastného uváženia. Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku neupravuje len povinnosti znalcov, ale postupuje sa podľa nej aj v prípade „ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu“, pričom osobitným predpisom je v tomto prípade aj Občiansky zákonník, ktorý všeobecne upravuje náhradu škody. Výslovné zavedenie tejto povinnosti by nemalo mať žiaden negatívny vplyv na poisťovateľov, keďže v zmysle tohto návrhu nie povinný využívať služby znalcov, len uplatňovať postupy pri výpočte náhrad škody.

K bodu 10 [§ 5 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovaným bodom 2.

K bodu 11 [§ 6 ods. 1]

Cieľom navrhovanej úpravy tohto ustanovenia je presnejšie zadefinovanie dokladov, ktoré obsahujú údaje o motorovom vozidle, potrebné pri uzavieraní poistnej zmluvy.

K bodom 12 a 13 [§ 7 ods. 2]

Navrhovaná úprava limitov poistného plnenia transponuje Čl. 1 bod 5 smernice 2021/2118. V smernici 2009/103/ES sa v súčasnosti stanovujú rôzne referenčné dátumy na pravidelný

24

prepočet týchto limitov v rôznych členských štátoch, čo vedie k rozdielnym minimálnym výškam poistného krytia v závislosti od členského štátu.

Na zabezpečenie rovnakej minimálnej ochrany poškodených v celej Únii je ich potrebné harmonizovať a zaviesť jednotnú doložku o preskúmaní, ktorá ako referenčnú hodnotu používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý uverejňuje Eurostat, ako aj procesné pravidlá upravujúce takéto preskúmanie a stanovujúce jednotný časový rámec.

Každých päť rokov od 22. decembra 2021 Komisia prehodnotí uvedené sumy v súlade s harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 z 11. mája 2016 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien nehnuteľností na bývanie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 (Ú. v. L 135, 24.5.2016). Komisia potom prijme delegované akty, pokiaľ ide o úpravu týchto súm, do šiestich mesiacov po skončení každého päťročného obdobia.

K bodu 14 [§ 8 ods. 3]

Nahradením pojmu „poistník“ osobou, ktorá má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu sa v praxi umožní zohľadňovať škodový priebeh PZP za účelom poskytnutia zľavy na poistnom resp. prirážky k poistnému vzťahujúci sa priamo na osobu, na ktorú sa zo zákona o PZP vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. V praxi sa totiž stáva, že poistnú zmluvu uzatvára aj iná osoba ako povinná zo zákona o PZP, len preto, že lepší škodový priebeh a tým môže získať zľavu na poistnom. Zároveň sa dopĺňa povinnosť poisťovateľa overiť si v registri vedenom Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, údaje o predchádzajúcom škodovom priebehu tejto osoby.

Uvedená úprava zmeny pojmu „poistník“ na „osobu, ktorá povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu“ vyplynula z požiadavky poisťovateľov, lebo v praxi pri posudzovaní škodového priebehu poistenia zodpovednosti sa vychádza z toho, kto je povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP. Nedochádza pri tejto legislatívnej úprave k žiadnej vecnej zmene, ide len o upresnenie povinných osôb, ktorými podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP okrem držiteľov motorových vozidiel, aj ich vlastníci resp. prevádzkovatelia.

K bodu 15 [§ 8 ods. 4 a 5]

Navrhované doplnenie uvedeného ustanovenia vychádza z Čl. 1 bod 15 smernice 2021/2118 Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovateľov pri uzavieraní poistných zmlúv zohľadňovať predchádzajúci škodový priebeh poistenia. Na zjednodušenie kontroly a overovania škodového priebehu je dôležité, aby obsah a forma dokladov preukazujúcich škodový priebeh poistenia boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Okrem toho poisťovatelia, ktorí ho zohľadňujú za účelom určenie výšky poistného, by nemali osobu, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu, diskriminovať na základe jej štátnej príslušnosti alebo na základe členského štátu predchádzajúceho bydliska tejto osoby.

Zároveň by poisťovatelia mali považovať doklad o škodovom priebehu poistenia z iného členského štátu za rovnocenný s dokladom vystaveným v Slovenskej republike a uplatňovať na klienta z iného členského štátu všetky zľavy, ktoré by boli dostupné inak identickému domácemu klientovi, a to aj zľavy v rámci systému „bonus/malus“.

25

S cieľom overenia si, či a ako poisťovatelia zaobchádzajú s dokladmi preukazujúcimi škodový priebeh poistenia, by poisťovatelia mali zverejňovať všeobecný prehľad o svojich politikách v súvislosti s tým, ako používajú minulé nároky na odškodnenie pri výpočte poistného.

Formu a obsah dokladu o škodovom priebehu poistenia určí nariadenie Komisie.

K bodu 16 [§ 9 ods. 1 písm. a)]

Navrhovanou úpravou sa upresňuje, zánikom akých motorových vozidiel, zaniká aj ich PZP. PZP v prípade zániku motorového vozidla, ktoré podlieha evidencii vozidiel, zaniká až vyradením tohto vozidla z evidencie vozidiel. Na druhej strane existujú motorové vozidlá (napr. niektoré pracovné stroje, v budúcnosti to budú aj iné vozidlá v zmysle nového znenia § 2), ktoré nepodliehajú alebo nebudú podliehať evidencii vozidiel. Pre tieto motorové vozidlá bude ich zánik dôvodom pre zánik PZP, keďže sa na ne nevzťahuje písm. c), teda vyradenie z evidencie vozidiel. Z tohto dôvodu je potrebné v zákone o PZP presnejšie špecifikovať, na ktoré vozidlá sa aplikuje zánik PZP z dôvodu zániku motorového vozidla a na ktoré sa aplikuje zánik poistenia z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. V praxi sa totiž stáva, že poistník si po zániku motorového vozidla (zničením, odcudzením, zošrotovaním...) nesplní evidenčnú povinnosť v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a nepožiada dopravný inšpektorát o vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, ale odvoláva sa na zánik PZP z dôvodu zániku motorového vozidla podľa písm. a).

K bodu 17 [poznámka pod čiarou]

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 13, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 18 [§ 9 ods. 1 písm. f)]

Ide o zosúladenie znenia zákona o PZP so zákonom č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke.

K bodom 19 a 21 [§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 3]

V súvislosti so zvýšenou snahou o informatizáciu spoločnosti a tým zjednodušenia života občanov v niektorých životných situáciách sa upresňuje, ktoré informácie si poisťovatelia vedia zistiť prostredníctvom informačných systémov z centrálnej evidencie vozidiel a z registra vedeného kanceláriou. Odpadnú tak niektoré oznamovacie povinnosti poistníka voči svojmu poisťovateľovi.

K bodu 20 [§ 10 ods. 1]

V súvislosti so zvýšenou mierou informatizácie spoločnosti sa navrhuje upustiť od oznamovania vzniku škodovej udalosti písomnou formou. Poisťovatelia na tento účel majú pre svojich klientov v súčasnosti k dispozícii aj iné formy nahlasovania škodových udalostí napr. formuláre na webových stránkach, mobilné aplikácie alebo aj možnosť oznámiť škodovú udalosť telefonicky.

K bodu 22 [poznámka pod čiarou]

26

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 15c, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 23 [§ 11 ods. 11]

Navrhuje sa úprava minimálnej výšky sumy od ktorej je poisťovateľ povinný vrátiť poistníkovi zostávajúcu časť poistného pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia. Táto suma je ustanovená v zákone o PZP od jeho účinnosti v roku 2001 vo výške 50 Sk (v prepočte je to 1,66 eur), čo je vzhľadom na súčasnú výšku poistného ako aj administratívnych nákladov poisťovateľa s tým spojených zanedbateľná hodnota. Preto sa navrhuje jej úprava na 5 eur.

K bodu 24 [§ 11 ods. 13 písm. b)]

Touto navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť poisťovateľa informovať poistníka pred uplynutím poistného obdobia o informáciu presnom dátume zániku PZP. Na rozdiel od ostatných typov poistení v PZP nie je povinnosť posielať výzvu na úhradu poistného, od doručenia ktorej sa viaže zánik poistenia. V PZP zánik poistenia nastane automaticky, v prípade nezaplatenia poistného, a to mesiac po jeho splatnosti, preto považujeme za potrebné, poistníka informovať o “hrozbe” automatického zániku poistenia v prípade nezaplatenia poistného.

K bodu 25 [§ 12]

Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy v praxi, ktoré vznikajú pri uplatňovaní postihu poisťovateľa voči poistenému a sú zdrojom mnohých nedorozumení medzi poisťovateľmi a ich klientami po výplate poistného plnenia. Spory medzi nimi o náhrade poistného plnenia patria medzi veľmi časté súdne spory, pri ktorých sa jedná častokrát o značné finančné postihy, ktoré môžu pre poisteného byť až likvidačné.

Prioritou postihové práva by mala byť skôr preventívna funkcia ako represívna, ktorá neprihliada ani na princíp primeranosti. Prioritou úlohou prevencie je výchova poistených ako účastníkov premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky a sekundárnou je pôsobiť na poistníkov a poistených, aby plnili povinnosti voči poisťovateľovi.

Navrhovaná právna úprava hovorí o „práve“ poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, pričom postihové dôvody jasne vymedzené v návrhu zákona a poisťovateľ ich nemôže zužovať ani rozširovať. Ako nadbytočné sa v súčasnosti platnom zákone o PZP javí paralelne upravené rovnaké dôvody postihu proti poistenému a poistníkovi, najmä preto, že uplatnenie postihu proti poistníkovi býva veľmi sporné. Poisťovateľ totiž vypláca poistné plnenie za poisteného a nie za poistníka.

V súčasnej právnej úprave absentuje aj kauzalita medzi poistným plnením poisťovateľa a porušením právnej povinnosti poisteného, ktorá je obsiahnutá v navrhovanej právnej úprave tým, že poistený si nesplní povinnosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poisťovateľ preukáže, že to bolo dôvodom sťaženia alebo znemožnenia riadneho prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

Princíp uplatňovania náhrady za poistné plnenie vychádza z predpokladu, že výška postihu bude podliehať samoregulácii poisťovateľov, a že každý poisťovateľ bude disponovať regresnými smernicami, ktoré určia rozsah postihu s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a princípy primeranosti. V praxi to znamená, že poisťovatelia by si nemali uplatňovať

27

postih voči poisteným v plnej výške ich poskytnutého poistného plnenia. Ak by poisťovateľ uplatňoval vždy postih v plnej výške vyplatených súm, PZP by stratilo svoj zmysel, to znamená, že poisťovateľ by mal svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode.

K bodu 26 [§ 15 ods. 1]

V súlade s Čl. 1 bod 14 smernice 2021/2118 sa navrhuje doplniť ustanovenie § 15 o priamy nárok poškodeného v prípade nehôd spôsobených prípojnými vozidlami, v súvislosti s ktorými bolo uzavreté PZP, a ktoré je oddelené od poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú ťažným vozidlom. Poškodený by mal mať možnosť uplatniť si nárok voči poisťovateľovi prípojného vozidla, len v tom prípade, ak nie je možné identifikovať ťažné motorové vozidlo.

K bodu 27 [§ 15 ods. 2]

Ďalej sa navrhuje doplniť odsek 3 o priamy nárok poisteného voči poisťovateľovi v prípade, že poistený vyplatil náhradu škody priamo poškodenému. V praxi sa často stáva, že si poškodený uplatní nárok na náhradu škody voči poistenému iba v civilnom sporovom konaní alebo že trestný súd zaviaže poisteného na náhradu škody poškodenému. Súčasná právna úprava však neupravovala právo poisteného na náhradu vyplatenej sumy poškodenému proti poisťovateľovi. Poisťovatelia z dôvodu absencie takejto výslovnej právnej úpravy odmietajú poistenému refundovať vyplatenú náhradu škody. Poistený si preto musí často uplatňovať túto náhradu žalobou proti poisťovateľovi, pričom v mnohých prípadoch si poisťovatelia uplatnia námietku premlčania a celá ťarcha náhrady škody tak zostáva na poistenom.

K bodu 28 [§ 16 ods. 7]

V súvislosti so zvyšujúcimi sa sumami poistného sa navrhuje aj zvýšenie spodnej hranice poistného, ktorú je vodič cudzozemského motorového vozidla povinný zaplatiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov v prípade, ak takéto motorové vozidlo prevádzkuje na území Slovenskej republiky po uplynutí platnosti zelenej karty alebo bez uzavretého hraničného poistenia.

K bodom 29 [§ 18 ods. 3]

Na základe Čl. 1 bod 3 smernice 2021/2118 sa vyžaduje, aby sa upustilo od vykonávania kontroly PZP, pokiaľ ide o motorové vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území iného členského štátu a pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny a ktoré vstupujú na ich územie z územia iného členského štátu. Nový technologický vývoj (napr. technológia umožňujúca automatické rozpoznávanie evidenčných čísel vozidiel), umožňuje kontrolovať poistenie vozidiel bez ich zastavenia, a teda bez zasahovania do voľného pohybu osôb.

Navrhuje sa preto, aby uvedené kontroly PZP sa vykonávali, iba vtedy, ak nediskriminačné, potrebné a primerané, tvoriace súčasť všeobecného systému kontrol na našom území a vykonávajúce sa aj v prípade motorových vozidiel evidovaných na území Slovenskej republiky bez nutnosti zastavenia motorového vozidla.

K bodu 30 [§ 19 ods. 1]

28

V súvislosti so zvyšujúcimi sa sumami poistného sa navrhuje aj zvýšenie rozpätia pokút, ktoré je oprávnený uložiť okresný úrad osobe, ktorá je v zmysle § 3 ods. 1 zákona o PZP povinná uzavrieť poistnú zmluvu na tuzemské motorové vozidlo a túto povinnosť si nesplnila.

K bodu 31 [§ 19 ods. 5]

Vzhľadom na vnútornú organizáciu okresných úradov súčasná právna úprava miestnej príslušnosti okresných úradov spôsobuje pri výkone štátnej správy na úseku PZP určité aplikačné problémy. Podľa platného odseku 5 zákona o PZP pokutu ukladať okresný úrad v mieste trvalého pobytu alebo sídla držiteľa, vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla. V praxi však tieto pokuty za neuzavretie poistnej zmluvy ukladajú iba okresné úrady uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 32 [poznámka pod čiarou]

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 26, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodu 33 [§ 20 ods. 8]

Navrhovaná úprava týkajúca sa tvorby technických rezerv zosúlaďuje ustanovenia zákona o PZP s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva na základe ktorých Slovenská kancelária poisťovateľov vytvára technické rezervy. Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná postupovať v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, teda nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008 a nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v platnom znení.

Touto legislatívnou úpravou sa Slovenská kancelária poisťovateľov dostáva z tzv. „osobitného režimu“, ktorým zákon o PZP priamo určoval povinnosť tvorby technických rezerv, do režimu, v ktorom fungujú aj štandardné poisťovne, čiže na základe medzinárodných účtovných štandardov. Cieľom bolo zosúladiť je postavenie na úroveň postavenia poisťovní na základe požiadaviek Národnej banky Slovenska ako aj samotnej Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

K bodom 34 až 37 [§ 20 ods. 9 až 13]

Navrhovanou úpravou sa investovanie prostriedkov aktív Slovenskej kancelárie poisťovateľov približuje k zásade obozretného investovania (prudent person principle) zavedeného smernicou 2009/138/ES a v našom práve transponovanou v § 64 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená právna úprava by tak odstránila limity a obmedzenia stanovené opatrením Národnej banky Slovenska. Zároveň sa upravujú zásady, ktoré je Slovenská kancelária poisťovateľov povinná dodržiavať pri umiestňovaní prostriedkov aktív kryjúcich záväzky vyplývajúcich z tohto zákona a ustanovuje sa povinnosť predkladania prehľadu o ich umiestnení Národnej banke Slovenska.

29

K bodu 38 [§ 23 ods. 3]

Navrhuje sa vypustenie zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky z kontrolnej komisie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Na základe fungovania Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá združuje komerčné poisťovne poskytujúce PZP, sa stráca potreba zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky v jej kontrolnom orgáne, ktorá mala isté opodstatnenie v minulosti, v čase prechodu zo systému zákonného poistenia zodpovednosti spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytovaného jednou štátnou poisťovňou na súčasný systém PZP fungujúci na báze komerčných poisťovní.

K bodu 39 [§ 24 ods. 2 písm. c)]

Ide o terminologickú úpravu pojmov tak, aby pojmy „poisťovňa v konkurznom konaní a v likvidácii“ používané v zákone č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a v smernici 2021/2118 boli zosúladené aj s pojmami v zákone o PZP.

K bodu 40 [§ 24 ods. 2 písm. e)]

Vzhľadom na transpozíciu smernice 2021/2118, ktorou sa poistné plnenie z garančného fondu vzťahuje aj na škody spôsobené prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského, na základe zákonom stanovených podmienok, je potrebné vypustenie uvedeného ustanovenia, v ktorom sa práve na tieto prípady vzťahovala výnimka z poistného plnenia.

K bodu 41 [§ 24 ods. 4]

Navrhovanou úpravou ide o precizovanie textu, kedy byť útvarom Policajného zboru nehoda zakladajúca právo poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu zistená, s cieľom predchádzať poistným podvodom. V poisťovacej praxi sa totiž vyskytli aj prípady, keď poškodený v snahe získať poistné plnenie z garančného fondu nahlásil útvaru Policajného zboru „škodu“ spôsobenú napr. pred rokom.

K bodu 42 [§ 24 ods. 5]

Navrhuje sa vypustiť uvedené ustanovenie zo zákona o PZP, v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu v § 24d, ktorá v zmysle smernice 2021/2118 podrobnejšie upravuje poskytovanie poistného plnenia v prípade, že poisťovateľ je v konkurznom konaní alebo v likvidácii.

K bodu 43 [§ 24 ods. 7]

Týmto ustanovením sa navrhuje rozšíriť právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov na náhrady toho čo plnila za poisteného aj o náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s vybavovaním samotnej škodovej udalosti ako aj s uplatňovaním si svojho práva na ich náhradu. V praxi sa často jedná o zložité právne dokazovania a súdne konania medzi ňou a škodcom, čím jej vznikajú nad rámec jej poistného plnenia ničím nekryté finančné náklady.

K bodu 44 [§ 24 ods. 8]

Ak vznikne spor medzi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a poisťovateľom o tom, kto má poškodenému plniť, poistné plnenie je povinná poskytnúť Slovenská kancelária poisťovateľov. Ak z ďalšieho prešetrovania vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal poskytnúť

30

poisťovateľ, poisťovateľ je povinný nahradiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov to, čo za neho plnila.

Takéto prípady na základe námietky osoby zodpovednej za škodu však môžu skončiť aj na súde, ktorý rozhodne o tom, že plniť mal poisťovateľ. Keďže spory trvajú aj niekoľko rokov poisťovateľ namieta premlčanie nároku Slovenskej kancelárie poisťovateľov s odvolaním sa na §101 Občianskeho zákonníka. Takýto stav je nespravodlivý, pretože namiesto konkrétneho poisťovateľa, ktorý poistné prijal, škodu v konečnom dôsledku zaplatia všetci členovia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, keďže Slovenská kancelária poisťovateľov vypláca poistné plnenie z finančných prostriedkov poskytnutých formou príspevkov od všetkých jej členov.

K bodu 45 [§ 24d]

Navrhovaným ustanovením zákona sa transponuje Čl. 10a a Čl. 25a smernice 2021/2118, ktorých cieľom je účinná a efektívna ochrana poškodených v dôsledku dopravných nehôd.

To si vyžaduje, aby uvedení poškodení mali nárok na náhradu škody v tom členskom štáte, kde majú bydlisko, a to aj vtedy, keď utrpeli ujmu v dôsledku nehôd, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, než je členský štát ich bydliska. Vyžaduje sa tiež, aby v prípadoch, keď ich nároky oprávnené, boli uvedeným poškodeným vždy vyplatené príslušné sumy za ich ujmy na zdraví alebo akékoľvek škody na ich majetku, a to bez ohľadu na to, že je poisťovateľ škodcu v konkurznom konaní alebo v likvidácii.

Poisťovateľ sa môže stať platobne neschopným rôznymi spôsobmi, napríklad v dôsledku vyhlásenia konkurzu, z dôvodu neplnenia svojich povinností po tom, ako sa vzdal svojho povolenia vo svojom domovskom členskom štáte, alebo tým, že sa na neho vzťahuje opatrenie o zrušení povolenia alebo rozhodnutie o zákaze jeho činnosti.

Ak sa vydá rozhodnutie o začatí konkurzného konania alebo procesu likvidácie, uvedené rozhodnutie sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov uverejňuje v Obchodnom vestníku. Slovenská kancelária poisťovateľov o tom bez zbytočného odkladu informuje všetky subjekty zodpovedné za náhradu škody v iných členských štátoch. Slovenská kancelária poisťovateľov vo všetkých štádiách konania právomoc požadovať o informácie, informovať ostatné príslušné orgány, úrady a zainteresované strany v členských štátoch a byť nimi informovaná a spolupracovať s nimi. Takéto informácie dôležité na zabezpečenie toho, aby Slovenská kancelária poisťovateľov mohla pred uhradením náhrady sama alebo spolu so všetkými príslušnými stranami zistiť, či poškodeného v súvislosti s jeho nárokom poisťovateľ už odškodnil.

Každý poškodený, ktorému bola spôsobená škoda tuzemským motorovým vozidlom poisteným u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii právo na náhradné poistné plnenie proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov, rovnako tak aj každý poškodený s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ktorému bola škoda spôsobená motorovým vozidlom poisteným u poisťovateľa v konkurznom konaní alebo v likvidácii z iného členského štátu, ktorý nie je jej členom.

Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie poškodenému a právo spätne požiadať o uvedenú náhradu subjekt zodpovedný za náhradu škody v domovskom členskom štáte poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii a poistil takéto motorové vozidlo.

31

Zároveň je Slovenská kancelária poisťovateľov povinná uhradiť platbu subjektu zodpovednému za náhradu škody v členskom štáte, na území ktorého poškodený bydlisko, za poisťovateľa, ktorý poistil tuzemské motorové vozidlo, a ktorú v prospech poškodeného uskutočnil subjekt zodpovedný za náhradu škody v členskom štáte, kde poškodený trvalý pobyt alebo sídlo.

K bodu 46 a 47 [§ 25 ods. 1 a 3]

V nadväznosti na navrhované úpravy v bodoch 14 a 15 sa rozširuje účel registra vedeného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

K bodu 48 [poznámky pod čiarou]

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa aktualizácie poznámok pod čiarou k odkazu 26b, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a k odkazu 27, ktorý sa vzťahuje k zákonu č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 49 [§ 28e]

V súvislosti so znížením počtu členov kontrolnej komisie Slovenskej kancelárie poisťovateľov o zástupcov Ministerstva financií SR je potrebné ustanoviť zánik ich členstva priamo zo zákona o PZP.

K bodu 50 [Príloha k zákonu]

Aktualizuje sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu z dôvodu zrušenia smerníc kodifikovanou smernicou 2009/103/ES.

K Čl. II

V súvislosti s implementáciou opatrenia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Komponentu č. 17 - Budovanie eGovernment riešení prioritných životných situácií sa pripravuje komplexná digitalizácia životnej situácie „Kúpa a vlastníctvo motorového vozidla“. Okrem zjednodušenia a urýchlenia procesu evidencie motorových vozidiel pre občanov a podnikateľov je cieľom návrhu právnej úpravy aj posilnenie využívania elektronických služieb štátu a dôsledné napĺňanie antibyrokratických opatrení štátu.

V tejto súvislosti sa navrhuje právna úprava, ktorou sa v praxi implementuje automatizované overovanie platnosti PZP pri evidenčnom úkone realizovanom osobne na dopravnom inšpektoráte alebo prostredníctvom elektronickej služby bez potreby dokladovania poistenia zo strany občana (v prípade ak údaje k dispozícii zo systémov Slovenskej kancelárie poisťovateľov).

Poskytovanie notifikácií o platnosti technickej a emisnej kontroly na základe kontaktných údajov uvedených pri evidenčných úkonoch súvisiacich s vozidlom ako aj možnosť proaktívneho vyzvania kupujúceho na udelenie splnomocnenia v súvislosti so zmenou držby a vlastníctva vozidla prostredníctvom elektronickej služby v lehote 5 dní od vyzvania vlastníkom vozidla.

32

K Čl. III

K bodu 1 [§ 6 ods. 1 písm. ag)]

Členské štáty by nemali uplatňovať smernicu 2009/103/ES na prevádzku vozidiel v rámci podujatí a činností motoristického športu vrátane pretekov a súťaží, ako aj tréningov, skúšok a predvádzania vrátane tých, ktoré sa týkajú rýchlosti, spoľahlivosti alebo zručností. Takéto vyňaté činnosti by sa mali vykonávať vo vyhradenej a vymedzenej oblasti takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že bežná doprava, verejnosť a všetci, ktorí sa do týchto činností nezapájajú, nebudú môcť skutočne ani potenciálne využívať trasu, na ktorej sa jazdí. Takéto činnosti zvyčajne zahŕňajú činnosti na vyhradených tratiach alebo trasách motoristického športu a v oblastiach v ich bezprostrednej blízkosti, ako zabezpečené oblasti, oblasti zastávok v boxoch a garáže, kde je riziko nehody v porovnaní s bežnými cestami oveľa vyššie a do ktorých by neoprávnené osoby nemali vstupovať.

V zmysle Čl. 1 bod 2 písm. b) smernice 2021/2118 sa takáto výnimka z PZP uplatňuje len vtedy, keď organizátor podujatia alebo činnosti alebo akákoľvek iná strana uzatvorili alternatívne poistenie alebo poskytli inú záruku pokrývajúcu škodu spôsobenú ktorejkoľvek tretej strane vrátane divákov a ostatných okolostojacich osôb, ale nie nevyhnutne škodu spôsobenú zúčastneným vodičom a ich vozidlám.

Navrhovaná právna úprava preto ustanovuje povinnosť pre organizátora takéhoto podujatia uzatvoriť poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súťažiacimi motorovými vozidlami v limitoch poistného plnenia minimálne vo výške ustanovenej v § 7 zákona o PZP. Organizátor takéhoto podujatia okrem poistenia môže využiť aj možnosť inej záruky napr. bankovej záruky, prípadne záruky nejakej medzinárodnej motoristickej organizácie, pod ktorej záštitou sa takýto pretek koná. V podmienkach SR sa však takéto záruky ako alternatíva k poisteniu zodpovednosti v praxi nevyužívajú.

K bodom 2 a 3 [§ 24 ods. 1 a § 25 ods. 1]

V nadväznosti na úpravu v bode 1 sa v ustanoveniach o správnych deliktoch a priestupkoch dopĺňa sankcia pre organizátora motoristického podujatia za nesplnenia si povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu.

K bodu 4 [§ 31d]

Dopĺňa sa transpozičné ustanovenia v súvislosti so smernicou 2021/2118.

K bodu 5 [príloha k zákonu]

Dopĺňa sa zákon o prílohu k zákonu, v ktorej sa uvádza zoznam preberaných právne záväzných aktov v súvislosti s bodom 1, ktorým sa do novelizovaného zákona transponuje ustanovenie Čl. 1 bod 2 písm. b) smernice 2021/2118.

K Čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje 1.augusta 2024.

33

V Bratislave dňa 20. marca 2024.

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav K a m e n i c k ý v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore