Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. 176/2004 účinný od 01.05.2004 do 31.12.2004

Vládny návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

1

10

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Verejnoprávne inštitúcie ako samostatné právnické osoby a subjekty vlastníckeho práva začali v Slovenskej republike vznikať po roku 1990. Najskôr v roku 1991 to bol Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, potom v roku 1993 Národná poisťovňa a neskôr od roku 1995 Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a ďalšie. V roku 2002 vznikli vysoké školy ako verejnoprávne inštitúcie. Verejnoprávne inštitúcie po svojom vzniku prevzali správu majetku štátu, ktorý predtým spravovali ako štátne organizácie. Súčasne verejnoprávne inštitúcie nadobúdali majetok do svojho vlastníctva. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov majetok štátu, ktorý ku dňu 1.1.2003 spravovali verejné vysoké školy, prešiel týmto dňom do vlastníctva verejných vysokých škôl.

Právna úprava nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie nie je doteraz v našom právnom poriadku obsiahnutá. Niektoré aj keď len veľmi čiastkové úpravy sú riešené v osobitných zákonoch o vzniku verejnoprávnych inštitúcií. Preto je nevyhnutné v záujme ochrany tohto majetku aspoň rámcovo upraviť nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií.

Predkladaný návrh zákona obsahuje základné pravidlá nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie. Pritom sa navrhuje, aby tieto základné a všeobecné pravidlá platili len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Majetku verejnoprávnych inštitúcií sa dotkla novela Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 60 Ústavy Slovenskej republiky sa na verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom a na právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, vzťahuje kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontroluje hospodárenie s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami verejnoprávnych inštitúcií.

Návrh zákona splnomocňuje prokurátora na podanie návrhu na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri prevode vlastníctva boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a ak takýto návrh v zákonom stanovenej lehote nepodá verejnoprávna inštitúcia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí. Navrhovaná úprava nebude mať dopad ani na pracovné sily alebo organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou nepredstavuje prioritu aproximácie podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, úloh vyplývajúcich zo screeningu a negociačnej pozície a nie je ani predmetom odporúčaní podľa Bielej knihy. Čiastková oblasť štátnej pomoci (§ 11 a § 12 ods. 2 vo vzťahu k podnikateľom) patrí medzi:

- prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení – časť Hospodárska súťaž; problematika štátnej pomoci je upravená aj v čl. 64 Európskej dohody o pridružení,

- priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha Kapitola 3, Hospodárska súťaž – časť štátna pomoc.

Oblasť štátnej pomoci je prioritou aj podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup, ako aj screeningu Kapitola 6 Hospodárska súťaž.

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 termín predloženia návrhu zákona je marec 2003.

b) Z negociačnej pozícii ku kapitole 6 Hospodárska súťaž vyplýva pre SR záväzok dôsledne implementovať zákon o štátnej pomoci v praxi.

4. Problematika návrhu zákona je upravená:

a)Čiastková oblasť štátnej pomoci je upravená v čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ustanovenia čl. 87 Zmluvy o ES vymedzujú, že sú zakázané akékoľvek podpory poskytované štátom alebo z verejných zdrojov v akejkoľvek forme, ktoré narúšajú, bránia alebo obmedzujú hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité výrobné odvetvia alebo určitých podnikateľov, pokiaľ narušenie hospodárskej súťaže môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ES. Nadväzne na čl. 87 Zmluvy o ES sa SR v čl. 64 Európskej dohody o pridružení zaviazala dodržiavať transparentnosť v oblasti štátnej pomoci.

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

V čiastkovej oblasti štátnej pomoci

- úplná zlučiteľnosť za podmienky, že verejnoprávne inštitúcie budú poskytovať štátnu pomoc v súlade so zákonom č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona nebola.

II. Osobitná časť

K § 1

Účelom zákona je upraviť nakladanie s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií zriadených osobitným zákonom (napr. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, umelecké fondy – Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) alebo na základe osobitného zákona (verejné vysoké školy). Zákon sa bude vzťahovať na právnické osoby, ktoré majú podľa osobitného zákona, ktorým alebo na základe ktorého boli zriadené, postavenie verejnoprávnych inštitúcií.

Verejnoprávna inštitúcia bude pri nakladaní so svojím majetkom postupovať podľa tohto zákona len v prípade, ak nakladanie s jej majetkom nie je upravené v osobitnom zákone, ktorým alebo na základe ktorého bola zriadená. Špecifická právna úprava nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, obsiahnutá v osobitnom predpise, bude mať prednosť pred ustanoveniami tohto návrhu zákona. Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie bude všeobecným právnym predpisom vo vzťahu k týmto osobitným zákonom.

Návrh zákona sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami, na nakladanie s cennými papiermi upravené v zákone o cenných papieroch a nebude sa vzťahovať ani na nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ku ktorému dochádza v obchodných vzťahoch, do ktorých verejnoprávna inštitúcia vstupuje pri plnení svojich úloh.

Ak verejnoprávna inštitúcia spravuje majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, je povinná pri nakladaní s ním postupovať v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 1 písm. c) a d)].

K § 2

Ustanovenie špecifikuje obsah pojmu majetok verejnoprávnej inštitúcie, ktorý na účely tohto zákona tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky a iné majetkové práva.

V súlade s novou právnou úpravou v oblasti sociálneho poistenia sa v návrhu zákona upravuje, že majetkom Sociálnej poisťovne nie sú pohľadávky na poistnom vrátane pokút a penále.

K § 3

Ustanovenie zakotvuje základné povinnosti pri hospodárení s majetkom a zdôrazňuje, že tento by mal slúžiť predovšetkým na zabezpečovanie úloh, na plnenie ktorých bola verejnoprávna inštitúcia zriadená, čiže na plnenie jej základných úloh.

Pod sankciou neplatnosti návrh zákona ako lex specialis zakotvuje, že všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom verejnoprávnej inštitúcie musia mať písomnú formu.

K § 4

Použiť svoj majetok na podnikanie alebo ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo ako vklad pri založení obchodnej spoločnosti bude môcť len tá verejnoprávna inštitúcia, ktorej to umožňuje osobitný predpis, ktorým bola zriadená alebo na základe ktorého bola zriadená (napr. Matica slovenská podľa § 6 ods. 5 zákona č. 68/1997 Z. z.).

Návrh zákona oprávňuje všetky verejnoprávne inštitúcie, s výnimkou Sociálnej poisťovne, použiť svoj majetok ako vklad do majetku právnickej osoby, ktorá nie je obchodnou spoločnosťou alebo ako vklad pri založení takejto právnickej osoby. Vzhľadom na charakter činnosti Sociálnej poisťovne a na základe jej požiadavky návrh zákona neumožňuje Sociálnej poisťovni vklad majetku do inej právnickej osoby.

Svoj majetok nemôže verejnoprávna inštitúcia poskytnúť ako vklad podľa zmluvy o tichom spoločenstve, upravenej v § 673 a nasl. Obchodného zákonníka.

V záujme ochrany majetku verejnoprávnych inštitúcií sa navrhuje, aby verejnoprávna inštitúcia nemohla na zabezpečenie záväzkov tretích osôb svoj majetok zakladať, ručiť ním a ani pohľadávky týchto osôb zabezpečovať postúpením svojich pohľadávok. Verejnoprávna inštitúcia je však oprávnená založiť alebo inak zaťažiť svoj majetok na zabezpečenie svojich záväzkov.

K § 5

Na účely tohto zákona ustanovenie definuje nepotrebnú vec, upravuje podmienky predaja nepotrebných nehnuteľných vecí a nepotrebných hnuteľných vecí, definuje primeranú cenu nehnuteľnosti pri prevode vlastníctva.

Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená predať len majetok, ktorý je pre ňu nepotrebný. Túto nepotrebnosť deklaruje štatutárny orgán verejnoprávnej inštitúcie navonok svojím rozhodnutím. Rozhodnutie musí spĺňať určité obsahové náležitosti, najmä označenie nepotrebného majetku a jeho identifikačné údaje.

Návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii realizovať nepotrebný nehnuteľný majetok formou obchodnej verejnej súťaže podľa § 281 a nasl. Obchodného zákonníka. Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu len so subjektom, ktorý vo svojom návrhu ponúkol najvyššiu kúpnu cenu. Nehnuteľnosť však nemôže byť predmetom prevodu vlastníctva za cenu nižšiu než je cena primeraná. Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu považuje cena, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. To znamená, že minimálnou kúpnou cenou nehnuteľnosti je cena zistená podľa uvedenej vyhlášky. Povinnou náležitosťou kúpnej zmluvy bude ustanovenie o povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu v deň uzavretia zmluvy.

Prevod vlastníctva hnuteľnej veci realizuje verejnoprávna inštitúcia formou verejnej obchodnej súťaže v prípade, ak ide o hnuteľnú vec, ktorej zostatková hodnota vedená v účtovníctve je vyššia ako 100 000 Sk. Minimálnou kúpnou cenou hnuteľnej veci je zostatková cena. Prevod vlastníctva ostatných hnuteľných vecí môže verejnoprávna inštitúcia realizovať bez obmedzenia.

K § 6

Ustanovenie zdôrazňuje, že uzavieranie zámenných zmlúv musí byť v záujme verejnoprávnych inštitúcií, čiže výmenou prijímané veci budú skutočne slúžiť verejnoprávnej inštitúcii na plnenie jej úloh.

V súlade s ust. § 5 ods. 5 návrhu zákona primeranou cenou pre účely výmeny nehnuteľných vecí bude cena, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

K § 7

Vzhľadom na verejný charakter majetku verejnoprávnej inštitúcie, obstaraný z verejných zdrojov, navrhuje sa, aby verejnoprávna inštitúcia bola oprávnená darovať len hnuteľné nepotrebné veci. Verejnoprávna inštitúcia bude oprávnená darovať nepotrebné hnuteľné veci len právnickým osobám, ktoré nie sú podnikateľmi. Pojem podnikateľ vymedzuje § 2 Obchodného zákonníka.

K § 8

Ustanovenie upravuje nakladanie s dočasne nepotrebným majetkom, ktorý môže verejnoprávna inštitúcia prenechať iným subjektom do nájmu, t.j. odplatný právny vzťah alebo do výpožičky, t.j. bezodplatný právny vzťah. Pôjde o majetok, ktorý verejnoprávnej inštitúcii neslúži na plnenie jej úloh len prechodne. Tento majetok nie je pre verejnoprávnu inštitúciu trvale prebytočným, majetok verejnoprávna inštitúcia v budúcnosti využije na plnenie svojich úloh.

Návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii povinnosť dohodnúť trhové nájomné.

Keďže na rozdiel od darovania je verejnoprávna inštitúcia oprávnená prenechať do výpožičky aj nehnuteľné veci, návrh zákona jej umožňuje prenechať majetok do výpožičky užšiemu okruhu subjektov ako pri darovaní. Verejnoprávna inštitúcia bude oprávnená prenechať svoj majetok do výpožičky len právnickým osobám, ktoré nie sú podnikateľmi a ktorých predmet činnosti je rovnaký alebo obdobný ako predmet činnosti darcu a právnickým osobám, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., t.j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti a vzdelávania, výchovy a rozvoja telesnej kultúry.

Ustanovenie zohľadňuje špecifické podmienky umeleckých fondov a umožňuje im, aby mohli prenechať do výpožičky dočasne nepotrebný hnuteľný majetok (napr. hudobné nástroje) fyzickým osobám na podporu ich umeleckej činnosti. Pôjde o autorov umeleckých diel alebo výkonných umelcov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 9

Nájomca a vypožičiavateľ môžu užívať majetok verejnoprávnej inštitúcie len v rozsahu a spôsobom dohodnutým v nájomnej zmluve a v zmluve o výpožičke a v súlade s návrhom zákona.

Nájom ani výpožička nezakladá nájomcovi a vypožičiavateľovi právo prednostnej kúpy prenajatej alebo vypožičanej veci. Súčasne sa do zákona zakotvuje zákaz zmluvných pokút v neprospech verejnoprávnej inštitúcie, ktorými by si napr. nájomcovia vynucovali dodržanie tých ustanovení nájomných zmlúv, ktoré uzavrela verejnoprávna inštitúcia vo svoj neprospech (napr. sankcionovanie vysokými pokutami nedodržanie ustanovenia o predkupnom práve verejnoprávnou inštitúciou dohodnuté v zmluve o nájme v snahe obísť verejnú obchodnú súťaž a garantujúce nájomcovi nielen predkupné právo ale aj cenu). Návrh zákona zakazuje nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok verejnoprávnej inštitúcie do podnájmu, výpožičky alebo nájmu; nájomca alebo vypožičiavateľ nemôže majetok verejnoprávnej inštitúcie založiť, ručiť ním, zriadiť naň vecné bremeno.

Ak nájomca alebo vypožičiavateľ realizoval zmeny na prenajatej alebo vypožičanej veci, je oprávnený požadovať úhradu nákladov len vtedy, ak verejnoprávna inštitúcia dala predchádzajúci písomný súhlas na zmenu veci a súčasne sa zaviazala uhradiť tieto náklady.

Podľa ust. § 667 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.

Ak sa verejnoprávna organizácia nezaviazala na úhradu nákladov alebo ak nájomca alebo vypožičiavateľ realizoval zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa alebo požičiavateľa, postupujú zmluvné strany pri vyporiadaní vzťahov podľa § 667 Občianskeho zákonníka.

K § 10

Verejnoprávna inštitúcia môže predať, darovať alebo prenechať do užívania iným subjektom (nájom, výpožička) len nepotrebný alebo dočasne nepotrebný majetok, špecifikovaný v § 5 ods. 3 a v § 8 ods. 2.

Nie je oprávnená takto nakladať s majetkom, ktorý potrebuje na plnenie svojich úloh. Tento majetok je povinná si ponechať na plnenie svojich úloh.

K § 11 a 12

Tieto ustanovenia upravujú povinnosť verejnoprávnej inštitúcie pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o pohľadávky inštitúcie a niektoré spôsoby nakladania s týmito pohľadávkami. Rovnako ako pre ostatný majetok verejnoprávnej inštitúcie aj pre pohľadávky platí rovnaký princíp prednosti osobitnej právnej úpravy zakotvený v § 1 ods. 2 tohto zákona. To znamená, že ak osobitný zákon zakotvuje napr. iný postup pri postúpení pohľadávky, postupuje verejnoprávna inštitúcia podľa tohto osobitného zákona, pretože osobitná úprava má prednosť pred ustanoveniami zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Tie verejnoprávne inštitúcie, ktoré nemajú v osobitných zákonoch ustanovený postup pri postúpení pohľadávky, postúpia pohľadávku podľa tohto zákona.

Verejnoprávna inštitúcia je povinná starať sa o riadne a včasné vymáhanie svojich pohľadávok. Rovnako je povinná uplatniť a vymáhať aj sankcie za omeškanie s plnením peňažného dlhu. Zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka je možné v zásade uskutočniť aj pri pohľadávkach verejnoprávnej inštitúcie podľa Občianskeho zákonníka s odchýlkami ustanovenými v tomto zákone.

Verejnoprávna inštitúcia môže postúpiť pohľadávku podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka s týmito odchýlkami:

1)pohľadávku možno postúpiť len odplatne,

2)pohľadávku možno postúpiť len na základe obchodnej verejnej súťaže,

3)pohľadávku možno postúpiť tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu.

Verejnoprávna inštitúcia môže dať ako veriteľ súhlas na prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Pretože podľa § 532 Občianskeho zákonníka sa prevzatím dlhu síce obsah záväzku nemení, ale zabezpečenie poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka, umožňuje v takomto prípade zákon verejnoprávnej inštitúcii dať súhlas na prevzatie dlhu len vtedy, ak tretie osoby, ktoré poskytli zabezpečenie záväzku, súhlasia so zmenou dlžníka.

Verejnoprávna inštitúcia môže tiež uzavrieť písomnú dohodu o tom, že táto osoba pristúpi k záväzku dlžníka.

Zákon tiež umožňuje verejnoprávnej inštitúcii, aby pri splnení troch zákonom ustanovených podmienok uzavrela s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia; v prípade uzavretia dohody o splátkach alebo o odklade platenia verejnoprávna inštitúcia neúčtuje úroky z omeškania.

Ustanovenie sa vzťahuje len na pohľadávky vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie. Nebude sa vzťahovať na pohľadávky, ktoré nie sú vlastníctvom verejnoprávnej inštitúcie, napr. v prípade Sociálnej poisťovne pohľadávky na poistnom.

K § 13

O nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie je oprávnený rozhodovať štatutárny orgán. Kto je štatutárnym orgánom upravujú jednotlivé ustanovenia osobitných zákonov, ktorými boli verejnoprávne inštitúcie zriadené, napr. štatutárnym orgánom Matice slovenskej je predseda, Spoločnej zdravotnej poisťovne generálny riaditeľ.

Pod sankciou neplatnosti právneho úkonu ustanovenie ukladá povinnosť štatutárnemu orgánu verejnoprávnej inštitúcie vyžiadať si pred nakladaním s majetkom podľa § 14 predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého určí verejnoprávna inštitúcia vo svojom štatúte.

Rovnakou sankciou neplatnosti sa postihuje aj taký právny úkon pri nakladaní s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitným zákonom.

K § 14

Ustanovenie upravuje, ktoré prípady nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie budú podliehať predchádzajúcemu písomnému súhlasu samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie. Predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu sa nebude vyžadovať pri predaji alebo zámene pozemku alebo jeho časti vo výmere 50 m2 a nižšej ako 50 m2 a pri predaji alebo zámene stavby alebo jej časti vo výmere 50 m2 a nižšej ako 50 m2.

K § 15

V rámci opatrení boja proti korupcii návrh zákona ustanovuje, ktoré fyzické a právnické osoby nemôžu do svojho vlastníctva nadobudnúť majetok z vlastníctva verejnoprávnej inštitúcie.

K § 16

Verejnoprávna inštitúcia je povinná pri nakladaní so svojím majetkom sa riadiť platným právnym poriadkom, napr. Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Občiansky zákonník a Obchodný zákonník sú všeobecnými právnymi predpismi vo vzťahu k zákonu o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií ako osobitnému zákonu.

K § 17

Ustanovenie splnomocňuje prokurátora podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, nájmu alebo výpožičky majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri jeho prevode alebo pri prenechaní do nájmu alebo výpožičky boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokurátor bude oprávnený na podanie návrhu, ak do šiestich mesiacov od zistenia porušenia zákona nepodá návrh na neplatnosť prevodu, nájmu alebo výpožičky verejnoprávna inštitúcia.

K § 18

V navrhovanom prechodnom ustanovení je zakotvená povinnosť verejnoprávnej inštitúcie dať svoj štatút do súladu s týmto zákonom, a to najneskôr do 1. augusta 2004. V súlade s § 13 ods. 2 musí štatút verejnoprávnej inštitúcie určiť, písomný súhlas ktorého samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie je potrebný na nakladanie s jej majetkom.

K článku II

V čl. II. návrhu zákona sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. Podľa platného znenia zákona je Slovenská lesnícka komora verejnoprávnou inštitúciou. Keďže ostatné profesijné komory nie sú verejnoprávnymi inštitúciami a nie je zámerom návrhu zákona, aby sa vzťahoval aj na nakladanie s majetkom Slovenskej lesníckej komory, navrhuje sa uvedený zákon novelizovať. Navrhovanou zmenou zákona nebude mať Slovenská lesnícka komora postavenie verejnoprávnej inštitúcie a na nakladanie s jej majetkom sa návrh zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nebude vzťahovať.

K článku III

Ustanovenie upravuje účinnosť zákona dňom 1. mája 2004.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1048/2003 zo dňa 13.11.2003.

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu