Zákon o súdnych poplatkoch 173/1950 účinný od 01.03.1959 do 31.12.1966

Platnosť od: 27.12.1950
Účinnosť od: 01.03.1959
Účinnosť do: 31.12.1966
Autor: Národné shromaždenie československej republiky
Oblasť: Súdne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 173/1950 s účinnosťou od 01.03.1959 na základe 10/1959


§ 7.

Následky nesplnenia poplatkovej povinnosti
(1)
Ak navrhovateľ nezaplatil poplatok včas (§ 5), vyzve ho súd, aby poplatok zaplatil v určenej lehote. Ak sa v tejto lehote poplatok nezaplatí, súd podaný návrh (žalobu) odmietne; na tento následok je nutné vo výzve na zaplatenie poplatku upozorniť. Ak ide o zápis do pozemkovej alebo železničnej knihy a do podnikového registra, overenie odpisu a podpisu a podobné úkony súdu, ktoré nevyžadujú rozhodovanie, ako aj o úkony vo veciach súdnej správy a úkony prokuratúry, nevykonajú sa, dokiaľ sa poplatok nezaplatí.
(2)
Ak podá navrhovateľ žiadosť za oslobodenie od poplatku, rozhodne súd najprv o nej; ak ju zamietne, určí zároveň lehotu na zaplatenie poplatku a upozorní na následky nezaplatenia poplatku uvedené v odseku 1.
(3)
Ak je poplatníkom iná osoba než navrhovateľ alebo ak ide o poplatok z odvolania, sťažnosti, odporu v konaní o výpovediach a v rozkaznom konaní a z námietok v konaní zmenkovom a šekovom a ak sa poplatok včas nezaplatil, bude ho súd vymáhať exekučne. Pred začatím exekučného konania vyzve súd poplatníka, aby poplatok zaplatil v určenej lehote.
zobraziť paragraf
§ 8.
Premlčanie.

(1)
Právo štátu vymáhať poplatok sa premlčí uplynutím troch rokov, počítaných od začiatku kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom uplynul posledný deň lehoty určenej na zaplatenie poplatku alebo, ak nie je platobná lehota určená, v ktorom bol poplatok sročný. V rovnakej lehote možno dodatočne vyrubiť sumy, o ktoré sa predpísalo menej, pretože poplatok sa správne nevyrubil.
(2)
Ak vykonal súd úkon na vymáhanie poplatku a ak upovedomil o ňom poplatníka, začína sa nová premlčacia lehota od začiatku kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bol taký úkon vykonaný.
zobraziť paragraf
§ 9.
Vecné oslobodenie.

a)
poručenských, opatrovanských, veciach detí v rodičovskej moci a vo veciach osvojenia,
b)
pozbavenia svojprávnosti a povolenia zadržania v ústave,
c)
vyhlásenia za mŕtveho a dôkazu smrti,
d)
nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia (poistenia) a poskytovania zdravotníckej starostlivosti.
zobraziť paragraf
§ 10.
Osobné oslobodenie.

(1)
Od poplatku sú osobne oslobodení:
a)
Československý štát zastúpený výkonnými orgánmi národných výborov a inými orgánmi štátnej správy, štátne ústavy a štátne fondy, ak prevyšuje poplatok 50 Kčs, prípadne v rozkaznom konaní 25 Kčs;
b)
zamestnanci (učni, domácki robotníci), ak sú predmetom konania nároky z ich pracovného (učebného) pomeru, s výnimkou nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo v opilosti alebo trestným činom, prípadne priestupkom;
c)
navrhovateľ (žalobca) v konaní o určení úhrady osobných potrieb (výživy);
d)
žalobca v konaní o náhrade škody spôsobenej ublížením na zdraví, včítane nárokov štátu na náhradu nákladov liečebnej starostlivosti a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (poistenia).
e)
pôvodcovia v konaní o svojich nárokoch z pôvodcovských práv;
f)
účastník, domáhajúci sa zistenia otcovstva;
g)
vojenské osoby základnej alebo náhradnej služby z radov mužstva a poddôstojníkov;
h)
opatrovník, proti ktorému sa má vykonať konanie;
ch)
osoby neprítomné alebo vôbec neznáme, zastúpené opatrovníkom, okrem prípadu, ak by tu bol alebo by vyšiel najavo majetok, z ktorého by bolo možno poplatok uhradiť.
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na exekúciu, ktorou sa vymáhajú nároky uvedené v ustanoveniach písm. b) až e) toho istého odseku.
zobraziť paragraf
§ 12.
Oslobodenie z osobitných dôvodov

(1)
Ministerstvo financií sa splnomocňuje, aby v dohode s Ministerstvom spravodlivosti z osobitných dôvodov priznalo osobné oslobodenie od všetkých alebo niektorých poplatkov skupinám osôb alebo vecné oslobodenie pre určité konania.
(2)
Ministerstvo financií môže priznať oslobodenie alebo povoliť úľavy jednotlivým osobám alebo môže v dohode s Ministerstvom spravodlivosti splnomocniť na to iné orgány.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 12a
Oprava poplatku neprávom predpísaného

a)
ak sa predpísal niekomu, kto podľa zákona a predpisov ho vykonávajúcich nie je povinný poplatok platiť,
b)
ak došlo pri výpočte alebo predpise poplatku k chybe v počítaní, písaní alebo k inému omylu, ktorý je zrejmou nesprávnosťou, najmä ak ide o dvojaké vyrubenie toho istého poplatku,
c)
v prípadoch § 13 ods. 1 písm. b) a c), ak sa poplatok nezaplatil.
zobraziť paragraf
§ 13.
Vrátenie poplatku.

(1)
Súd vráti platiacemu
a)
celý poplatok, ak odmietne návrh (žalobu) bez ústneho pojednávania, ako aj ak sa na sťažnosť zrušil zápis v pozemkovej alebo železničnej knihe;
b)
štyri pätiny poplatku, ak bol návrh (žaloba, opravný prostriedok) vzatý zpät najneskoršie do začiatku ústneho pojednávania a tam, kde nie je ústne pojednávanie, skôr než sa vykoná prvý sudcovský úkon;
c)
pomernú časť poplatku, ak sa zmení na sťažnosť zápis v pozemkovej alebo železničnej knihe.
(2)
Ak zaplatil poplatník viacej, než určuje sadzobník, alebo ak zaplatil poplatok, bez toho, že by bol na to povinný, vráti sa mu preplatok na jeho žiadosť, ak prevyšuje 5 Kčs. Ak však súd zmenil uznesenie, ktorým sa poplatok vyrubil (§ 12a), a ak sa poplatok celkom alebo sčasti zaplatil, vráti sa z úradnej povinnosti celý preplatok.
(3)
Vrátené sumy sa zaokruhľujú dolu na celé Kčs.
(4)
Nárok na vrátenie poplatku (preplatku) zaniká uplynutím troch rokov, počítaných od začiatku kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom nastaly skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2.
(5)
Ak bola vec prikázaná inému súdu (§ 17 o. s. p.), alebo ak postúpil súd vec príslušnému súdu (§ 56 o. s. p.), poplatok sa navrhovateľovi (žalobcovi) nevráti, avšak zaplatená suma sa započíta do poplatku, ktorý sa má zaplatiť súdu, ktorému bola vec prikázaná, alebo príslušnému súdu.
zobraziť paragraf
§ 15.
Pôsobnosť predsedu senátu.

(1)
Usnesenie, ktorým sa určuje hodnota predmetu súdneho konania alebo ktorým sa poplatník vyzýva, aby zaplatil poplatok, alebo ktorým sa poplatok vracia, vydáva predseda senátu (jediný sudca) bez ústneho pojednávania.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže v dohode s Ministerstvom financií určiť, ktoré úkony zverené podľa odseku 1 predsedovi senátu môže vykonávať súdna kancelária.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore