Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov 172/2008 účinný od 01.04.2009 do 30.04.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 11. apríla 2008 a nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Pomerne dlhá legisvakančná doba od schválenia zákona v NR SR po jeho účinnosť bola stanovená z dôvodu, aby zákon nevytvoril neprimeranú záťaž na podnikateľské subjekty z dôvodu prispôsobenia už uzatvorených dodávateľsko-odberateľských zmlúv na rok 2008 a aby zmluvné strany mali dostatočný časový priestor na uzatvorenie zmluvných vzťahov rešpektujúcich predmetný zákon.

Napriek dobre mienenému časovému priestoru pre rešpektovanie platného zákona najmä zo strany odberateľov, boli identifikované nasledovné problémy pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi:

-podmieňovanie uzatvárania zmlúv zo strany odberateľov, že dodávateľ nie je ekonomicky závislý na odberateľovi;

-vymáhanie poplatkov na reklamné a letákové akcie, vrátane poplatkov za tlač a distribúciu týchto tlačovín a pod. cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenie § 2 písm. e) zákona;

-uzatváranie dodávateľsko-odberateľských zmlúv prostredníctvom sprostredkovateľských firiem s cieľom vyhnúť sa aplikácii ustanovení zákona v zmluvných vzťahoch;

-vyhnúť sa priamym sankčným postihom za porušenie zákona, resp. obchádzať platný zákon a vytvoriť právne relevantný dôvod prenesenia uložených pokút v prípade zistenia ekonomickej závislosti dodávateľa na odberateľovi s ohľadom na podpísanie prehlásenia zo strany odberateľa o ekonomickej nezávislosti (teraz platné ustanovenie § 2 písm. b));

-vyhnúť sa zosúladeniu zmluvných vzťahov s platným zákonom v prípade uzatvorených rámcových dodávateľsko-odberateľských zmlúv v prípadoch, keď tieto boli uzatvorené pred účinnosťou zákona a ich platnosť presahuje rok 2009.

Podľa teraz platného zákona (čo niektorí odberatelia využili) je podmienkou pre uplatňovanie zákona ekonomická závislosť dodávateľa na odberateľovi, ktorú pri výkone kontroly musí orgán kontroly (MP SR alebo MH SR) skúmať a až keď orgán kontroly dospeje k záveru, že dodávateľ je na odberateľovi ekonomicky závislý, môže skúmať a posudzovať príslušné ustanovenia obchodných zmlúv, či boli uzatvorené v súlade s platným zákonom a či sú alebo nie sú v nich uplatňované neprimerané podmienky podľa § 3 platného zákona. Preto niektorí odberatelia, v snahe vyhnúť sa aplikácii zákona pri uzatváraní zmlúv, podmieňovali podpisovanie dodávateľsko-odberateľských zmlúv na rok 2009 prehlásením dodávateľa, že tento nie je na odberateľovi ekonomicky závislý. Takýto postup je hrubým obchádzaním zákona, ktorý ale želaný výsledok pre takto konajúce osoby neprinesie. Ekonomická závislosť musí zahŕňať všetky znaky uvedené v zákone. Ekonomickú závislosť nie je možné posudzovať formálne, ale obsahovo. Rôzne písomné prehlasovania nie sú spôsobilé vylúčiť aplikáciu zákona, ale predstavujú len neakceptovateľný spôsob a nástroj obchádzania zákona. Skôr naopak, orgán kontroly sa bude prioritne orientovať na tie zmluvy, ktorých podpísanie zo strany dodávateľa bolo podmienené podpísaním prehlásení o ekonomickej nezávislosti.

Aj keď sa môže zdať, že navrhované úpravy platného zákona sú minimálne, môžu výrazne napomôcť správnej aplikácii zákona v praxi tým, že aj v prípade, že obchodné aktivity odberateľa (reklamné, letákové akcie a iné obchodné aktivity zamerané na podporu predaja tovaru odberateľa) budú zmluvne realizované cez iné osoby s cieľom zvýšiť ročný objem platieb za realizované obchodné aktivity, budú tieto započítavané do celkovej sumy peňažného plnenia, t.j. do výšky 3 % z ročných tržieb dodávateľa.

Rovnako tak novo navrhovaným ustanovením v § 3 je ustanovenie, že „neprimeranou podmienkou v obchodnom vzťahu je peňažné plnenie dodávateľa za služby, ktoré neboli poskytnuté“. Nemožno považovať za konanie s dobrými mravmi a ani za súlad so vžitými tradíciami a zvyklosťami v korektných dodávateľských vzťahoch fakturácie odberateľa dodávateľovi za to, že odberateľ uhradil v zmluvne dohodnutej lehote platbu za dodaný tovar, či „fiktívna“ t.j. poskytnutými službami nepodložená fakturácia odberateľa dodávateľovi za to, aby nebol „vylistovaný“ zo zoznamu dodávateľov.

V doteraz platnom zákone bolo možné uložiť tzv. poriadkovú pokutu, t.j. pokutu za marenie výkonu kontroly len jednorázovo a to do výšky 1 500 eur, čo pre veľké podnikateľské subjekty vytvára priestor pre prípadné obštrukcie pri marení výkonu kontroly. Preto sa navrhuje možnosť uložiť zo strany orgánu kontroly poriadkovú pokutu aj opakovane a to až do výšky stonásobku pokuty, t.j. až do výšky 150 000 eur.

Navrhuje sa prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám s tým, že účastníci obchodného vzťahu sú povinní uviesť uzatvorené zmluvy do súladu s ustanoveniami zákona. Uvedené ustanovenie je dôležité z dôvodu, aby nedošlo k právnym pochybnostiam, či je potrebné zosúladiť s navrhovaným zákonom aj zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

1. Zmluva o založení Európskeho Spoločenstva v znení poslednej novelizácie Zmluvou o pristúpení zo dňa 16. apríla 2003 (Konkrétne: Hlava VI Spoločné pravidlá pre hospodársku súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva; Kapitola 1 Pravidlá hospodárskej súťaže; Oddiel 1 Pravidlá uplatňované na podniky; Články 81 a 82)

b) nie je upravená v práve Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) bezpredmetné

b) bezpredmetné

c) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

- úplný

6. Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, vrátane štátneho rozpočtu, rozpočtu sociálnych a zdravotných poisťovní, rozpočtu samosprávnych krajov a obcí.

Návrh zákona nebude mať environmentálny dopad.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie s ohľadom na zvýšenú ochranu korektných záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ktorých predmetom podnikateľskej činnosti je obchodná činnosť.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1. a 3.

Navrhuje sa, aby peňažné plnenie dodávateľa na otvorenie novej prevádzkarne odberateľa bolo upravené a posudzované ako samostatná neprimeraná podmienka v obchodných vzťahoch a aby sa neposudzovala v rámci obchodných aktivít.

K bodu 2.

Vo vzťahu k vymáhaniu poplatkov na reklamné a letákové akcie, vrátane poplatkov za tlač a distribúciu týchto tlačovín a pod. cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenie § 2 písm. e) zákona sa navrhuje spresnenie predmetného ustanovenia s tým, že akékoľvek poplatky za obchodné aktivity spadajú pod ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e).

K bodu 4.

Navrhuje doplnenie nového odseku 4, ktorým sa zavádza nová neprimeraná podmienka v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom, ktorá bude zákonom zakázaná úplne bez možnosti využitia peňažného plnenia v rozsahu 3 % podľa § 3 ods. 2. z uvedeného dôvodu sa aj navrhuje jej zaradenie do samostatného odseku. Touto neprimeranou podmienkou v obchodných vzťahoch je vynucovanie peňažných plnení za služby, ktoré neboli dodávateľovi zo strany odberateľa poskytnuté.

K bodu 5.

V § 3 ods. 4 sa spresňuje určenie lehoty na splnenie peňažného záväzku pri dodanom tovare s tým, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na splnenie peňažného záväzku pri dodávkach tovaru, ktorým sú potraviny v zmysle legálnej definície v § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Súčasne sa ale ustanovuje výnimka z tohto pravidla na prípady potravín, ktoré majú dobu spotreby dlhšiu ako 6 mesiacov.

K bodom 6. a 7.

Ide o formálnu zmenu, keďže pojem „potravinársky výrobok“, resp. pojem „nepotravinársky výrobok“ nie je v zákone NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov definovaný. Navrhuje sa preto použitie pojmu „potravina“ v súlade s § 2 ods. 1 zmieneného zákona.

K bodom 8. až 11.

Výška sankčných postihov v § 6 je upravená na eurá. V § 6 sa upravuje ustanovenie odseku 2 s cieľom stanovenia pokuty za opakované marenie výkonu kontroly z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov a písomností na zistenie správnosti skutkového stavu. Pre podnikateľské subjekty v prípade marenia výkonu kontroly je pokuta vo výške 1 500 eur zanedbateľná a túto pokutu podľa terajšieho znenia zákona nebolo možné uložiť opakovane.

K bodu 12.

Nové ustanovenie § 7a sa navrhuje doplniť za účelom uvedenia zmlúv do súladu so zákonom aj v tých prípadoch, ak medzi dodávateľom a odberateľom bola uzatvorená rámcová zmluva o dodávkach tovaru pred účinnosťou zákona a jej platnosť je stanovená na obdobie niekoľkých rokov. Súčasne platný zákon si najmä odberatelia vysvetľovali tak, že ustanovenia predmetného zákona sa dotýkajú len nových zmluvných vzťahov, uzatváraných na rok 2009, t.j. od účinnosti zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 28. januára 2009

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov

1

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda SR sa vo svojom Programovom vyhlásení vlády zaviazala, že prijme legislatívne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodníkov. Cieľom vlády SR je tiež konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva a potravinárstva, ako aj stabilita podnikania a podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. Ochrana a podpora malého a stredného podnikania v oblasti potravinárstva, s ktorým sú spojené také kľúčové pojmy ako „trasabilita“ a „regionálna špecifickosť“, sú jednou z priorít aj Európskej únie.

Podnetom pre novú právnu úpravu sú predovšetkým dlhodobo pretrvávajúce problémy v obchodných záväzkových vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí poukazujú na negatívne neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmluvy. Nevyváženosť týchto vzťahov, ktorých predmetom je kúpa a predaj, najmä potravinárskeho tovaru, dosahuje úroveň, ktorú je potrebné riešiť na úrovni vlády SR. Tieto vzťahy charakterizujú situáciu, kedy si hypermarkety a supermarkety, vzhľadom na svoje nezávislé postavenie na trhu, stanovujú pre uzavretie zmluvného vzťahu také podmienky, ktoré sú pre druhú stranu, dodávateľa, ako účastníka obchodného vzťahu zjavne nevýhodné, pričom podľa vyjadrenia dodávateľov ich rozsah sa čoraz viac stupňuje. Z uvedeného je zrejmé, že i napriek tomu, že zmluvné vzťahy sú založené na zmluvnej voľnosti, na báze dohody a dobrovoľnosti javí sa, že spomínané prípady nenapĺňajú tieto znaky.

Popisuje to nielen správa Ministerstva pôdohospodárstva SR z 8. augusta 2007, predložená vláde SR, ale tieto vzťahy sú predmetom aj mnohých rokovaní a konzultácií na európskej úrovni, nakoľko ochrana malých a stredných podnikov a podpora malého a stredného podnikania je jednou z nespočetne krát deklarovaných priorít Európskej únie. Dôkazom toho sú aj oficiálne dokumenty (stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, správy Konfederácie agro - potravinárskeho priemyslu EÚ-CIAA, Výboru poľnohospodárskych profesijných organizácií EÚ-COPA, Všeobecnej konfederácie poľnohospodárskych družstiev – COGECA a tiež Písomné vyhlásenie o vyšetrovaní a náprave zneužitia moci veľkými supermarketmi pôsobiacimi v Európskej únii, schválené Európskym parlamentom). Uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdili tiež zástupcovia podnikateľov v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva zo všetkých členských krajín EÚ, ktorí sa v máji 2007 zúčastnili v Bruseli na seminári nazvanom „Vyrovnanie sily v potravinovom reťazci“.

Naliehavosť hľadania riešenia tohto problému je teda dostatočne zrejmá ako i skutočnosť, že to nie je výlučne problém Slovenska. V tomto kontexte vystupuje v osobitnom svetle problematika malých a stredných podnikov, pretože práve tieto sa cítia byť obeťou zneužívania ekonomickej sily obchodníkov. Rovnocenným partnerom pre obchodné reťazce sú len veľké nadnárodné potravinárske spoločnosti, ktoré majú porovnateľnú ekonomickú silu, a preto nepotrebujú takú zákonnú ochranu ako malé a stredné firmy. Podľa prieskumov a dostupných informácií, je predmetná problematika v rámci EÚ riešená priamo v obchodných alebo občianskych zákonníkoch. Problematika je riešená aj v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na ochranu hospodárskej súťaže, v tomto prípade však vždy v spojitosti s dominantným postavením podnikateľa na trhu.Nevyvážené obchodné vzťahy majú pritom negatívny dopad aj na spotrebiteľov. V jednom zo stanovísk Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Veľkodistribúcia – trendy a dôsledky pre poľnohospodárov a spotrebiteľov“, ktorý je hĺbkovou analýzou predmetnej problematiky s poukázaním na súčasný stav a trendy, sa v spojitosti so sektorom poľnohospodárstva a potravinárstva uvádza: „Aby mohli ostať na trhu, musia malé a stredné podniky znižovať svoje náklady a svoje marže, čo sa prejavuje znižovaním cien pre poľnohospodárov, znižovaním počtu zamestnancov a znížením kvality výrobkov pre spotrebiteľa. Je dosť možné, že distribúcia potravín bude postupne kontrolovaná veľmi malým počtom aktérov na trhu, čo by mohlo mať za následok obmedzenie výberu pre spotrebiteľov a zároveň zvyšovanie cien“.

Permanentný tlak na ceny spôsobil, že na slovenskom trhu sa objavujú niektoré základné poľnohospodárske výrobky výhradne z dovozu (napr. zemiaky, kapusta, cibuľa). Podobný vývoj sa očakáva v blízkej budúcnosti aj u bravčového mäsa, ktorého nákupná cena dlhodobo klesá pod výrobné náklady. Na základe uvedeného nemožno vždy označiť konanie prevádzkovateľov obchodných reťazcov z hľadiska ceny a kvality výrobku za výhodné pre spotrebiteľa.

V súčasnosti teda otázkou nie je „či túto situáciu riešiť“, ale „ako ju riešiť“, aby sa dosiahol želateľný cieľ a aby sa konalo v súlade so zákonom. Problém je najvypuklejší práve v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Potravinári poukazujú nato, že nemajú sami možnosť túto situáciu riešiť. Poukazujú tiež nato, že i napriek možnosti ponúknuť svoj tovar inému podnikateľovi, prakticky nemajú si z čoho vybrať, nakoľko ich možnosť výberu odberateľa pre odbyt svojich výrobkov je mizivá, nakoľko všetci odberatelia, predovšetkým prevádzkovatelia obchodných reťazcov, ktorí svojou obchodnou politikou zapríčinili zánik mnohých bežných maloobchodných predajní, ponúkajú v zásade rovnaké, pre dodávateľov neprijateľné podmienky pri uzavieraní obchodného vzťahu. Pod tlakom, že vyrobený tovar, najmä tovar s krátkou dobou spotreby nepredajú, sa dostávajú do situácie, ktorá ich núti pristúpiť na akékoľvek podmienky, ktoré sú im ponúkané zo strany prevádzkovateľov obchodných reťazcov a predávajú svoj tovar pod cenu.

Dodávatelia potravinárskych výrobkov nemajú odvahu individuálne riešiť situáciu podnetmi na orgány dozoru v zmysle zákona o obchodných reťazcoch, s poukázaním na zneužívanie ekonomickej závislosti na obchodných reťazcoch, alebo vyjadrením nesúhlasu s obsahom zmluvy, pričom nemožno hovoriť o zmluvnej slobode. Majú totiž dôvodnú obavu z okamžitého ukončenia zmluvného vzťahu zo strany obchodného reťazca. Ukončenie zmluvného vzťahu hoci len s jedným odberateľom znamená pre potravinársky podnik ohrozenie existencie, tým aj existencie svojich zamestnancov.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zánik firiem by mal aj dosah na štátny rozpočet v oblasti sociálnej politiky, čo by nebolo ani v súlade so snahami vlády SR - znižovať počet nezamestnaných a docieliť tak najvyššiu mieru zamestnanosti.

Právna úprava navrhuje, aby kontrolu obchodných zmluvných vzťahov vykonávalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR so zameraním na potravinárske výrobky a Ministerstvo hospodárstva SR pre ostatné výrobky v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Treba však poznamenať, že 1. stupňová kontrola ústredným orgánom štátnej správy a už vôbec kontrola zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi, ktoré upravuje vo všeobecnosti obchodný zákonník, nie je obvyklým riešením a je riešením neštandardným.

Protimonopolný úrad SR (PMÚ SR) bol alternatívne navrhovaný ako jeden z orgánov kontroly, ktorý by dohliadal na súlad obsahu zmluvných obchodných vzťahov so zákonom „o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch“, nakoľko obdobnú problematiku rieši podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, avšak v vždy v spojitosti s dominantným postavením podnikateľa na trhu.

Navrhovaná právna úprava je osobitným právnym predpisom, ktorý nerieši dominantné postavenie podnikateľa na trhu, ale jeho ekonomickú závislosť na inom podnikateľovi. Treba poznamenať, že predmetná právna úprava, formou osobitného právneho predpisu nebola v rámci EÚ prijatá.

Európska únia však nevylučuje, že aj mimo základných predpisov na ochranu hospodárskej súťaže budú môcť členské štáty prijímať ďalšie právne predpisy, keďže praktiky porušovania súťažných pravidiel sú stále rozmanitejšie, zakrytejšie a ich odhaľovanie je stále ťažšie. Vyplýva to z nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže podľa čl. 81 a 82 Zmluvy.

Nová právna úprava predmetnej problematiky je snahou o dosiahnutie rovnováhy v obchodných vzťahoch a obojstrannú výhodnosť pre účastníkov, o odstránenie diskrimi-načného prístupu a neprimeraných obchodných praktík v týchto vzťahoch. To, že predmetná problematika si vyžaduje právnu úpravu, možno usudzovať z údajov tejto dôvodovej správy, predkladacej správy, tiež z podpory podnikateľov z oblasti pôdohospodárstva a potravi-nárstva.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, vrátane štátneho rozpočtu, rozpočtu sociálnych a zdravotných poisťovní, rozpočtu samosprávnych krajov a obcí. Ministerstvá ako orgány dozoru v zmysle zákona vykryjú kontrolnú činnosť vlastnými zamestnancami, bez nárokov na zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu. To znamená, že zákon nebude mať vplyv ani na zamestnanosť vo verejnej správe.

Návrh zákona nebude mať environmentálny dopad.

Podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie s ohľadom na zvýšenú ochranu korektných záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ktorých predmetom podnikateľskej činnosti je obchodná činnosť. Návrh zákona upravuje podmienky, ktoré vylučujú uzavretie obchodného vzťahu, s cieľom zabezpečiť jeho vyváženosť medzi účastníkmi obchodného vzťahu.

Zamestnanosť

Dopad na zamestnanosť možno posudzovať z hľadiska situácie, ktorá by mohla nastať v prípade, že dodávatelia do vzťahov, ktoré budú obsahovať neprimerané podmienky ponúkané obchodníkom nebudú vstupovať, v dôsledku čoho by došlo k zániku firmy dodávateľa a následnému prepúšťaniu jeho zamestnancov, čo by sa mohlo odraziť v nárokoch na štátny rozpočet v sociálnej oblasti a súčasne by odporovalo snahám vlády SR docieliť najvyššiu mieru zamestnanosti. Zanedbateľná nie je ani fakt, že tieto skutočnosti by mali aj negatívny dopad na štátny rozpočet z hľadiska straty príjmu daní.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu zákona:

a. je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

1. Zmluva o založení Európskeho Spoločenstva v znení poslednej novelizácie Zmluvou o pristúpení zo dňa 16. apríla 2003 (Konkrétne: Hlava VI Spoločné pravidlá pre hospodársku súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva; Kapitola 1 Pravidlá hospodárskej súťaže; Oddiel 1 Pravidlá uplatňované na podniky; Články 81 a 82)

b. nie je upravená v práve Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a. pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti nevyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii žiadne záväzky.

b. zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

- úplný

6. Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Účelom zákona je zabrániť používaniu neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách o dodávke tovaru medzi tými podnikateľmi, z ktorých jeden je na druhom ekonomicky závislý. Zákon v ďalších ustanoveniach vymedzuje, ktoré podmienky v obchodných zmluvách sa považujú za neprimerané. Zákon tiež ustanovuje, ktoré orgány štátnej správy majú v pôsobnosti kontrolu dodržiavania zákazu používania neprimeraných podmienok v obchodných zmluvách. Zákon ďalej ustanovuje konanie týchto orgánov vo veciach neprimeraných podmienok, vrátane ukladania sankcií za nerešpektovanie zákazu používania neprimeraných podmienok. Vymedzuje okruh podnikateľských subjektov, na ktorých sa zákon vzťahuje.

K § 2

Ustanovenie definuje niektoré pojmy, ktoré sú pre vymedzenie predmetu právnej úpravy nevyhnutné. Sú to najmä ekonomická závislosť, neprimeraná podmienka v obchodnom vzťahu, peňažné plnenie, predávajúci, kupujúci. Z vymedzenia pojmov vyplýva, že subjektom právnej úpravy sú podnikatelia, medzi ktorými je zmluvný vzťah o dodávke tovaru, a z nich len tí, z ktorých jeden je na druhom ekonomicky závislý.

K § 3

Ustanovenie vymedzuje konkrétne ustanovenia obchodných zmlúv, ktoré sa považujú za neprimerané. Ide o taxatívny výpočet. Neprimeranými sú peňažné plnenia – poplatky predávajúceho kupujúcemu za zaradenie do registra kupujúceho, za zaradenie výrobkov do evidencie tovaru kupujúceho, za využitie distribučnej siete kupujúceho, za umiestnenie tovaru predávajúceho na určitom výhodnom mieste v prevádzkarni kupujúceho, na rôzne obchodné aktivity kupujúceho, ktoré nesúvisia priamo s predmetom záväzku, napr. na reklamu, na reprezentačné podujatia, sponzorské dary a pod. Za neprimerané podmienky sa tiež považuje predávanie výrobku konečnému spotrebiteľovi za nižšiu ako výrobnú cenu, vykonávanie kontrol kupujúcim vo výrobných priestoroch predávajúceho, bezdôvodné odstúpenie od zmluvy a vrátenie kúpeného tovaru predávajúcemu, povinnosť výmeny kúpeného tovaru na základe žiadosti kupujúceho bez uvedenia dôvodu. Povinnosť poskytnutia bezplatných služieb po splnení dodávky, bezdôvodné prenesenie sankcií uložených účastníkovi obchodného vzťahu na druhého účastníka vzťahu, možnosť okamžitého vypovedania zmluvy bez akejkoľvek výpovednej lehoty pri opakujúcom sa plnení alebo pri dlhodobom zmluvnom vzťahu, obligatórny záväzok neúčtovania úrokov z omeškania za oneskorené plnenie, vylúčenie možnosti postúpenia pohľadávky. Keďže ide o taxatívny výpočet neprimeraných podmienok, iné zneužitie ekonomickej závislosti účastníkom zmluvného vzťahu sa nebude môcť považovať za neprimeranú podmienku, aj keď sa predpokladá, že takýto účastník zmluvného vzťahu bude hľadať iné zvýhodnenie svojho postavenia v zmluvnom vzťahu voči zmluvnému partnerovi.

K § 4

Aj keď nie je obvyklé, aby do záväzkových vzťahov podnikateľov akýmkoľvek spôsobom vstupoval orgán štátnej správy, na zabránenie presadzovania neprimeraných podmienok účastníkom zmluvného vzťahu sa ustanovuje, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR v zmluvách, ktorých predmetom je kúpa a predaj potravinárskych výrobkov a Ministerstvo hospodárstva SR v zmluvách, ktorých predmetom je kúpa a predaj nepotravinárskych výrobkov budú môcť vykonávať kontrolu u tých podnikateľov, u ktorých z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu profesijnej organizácie účastníkov obchodného vzťahu, ale tiež z vlastného podnetu sa na základe dôvodného podozrenia bude dať predpokladať, že v zmluvnom vzťahu jeden z podnikateľov uplatňuje neprimerané podmienky. Kontrolu budú vykonávať tieto orgány štátnej správy svojimi poverenými zamestnancami. Pri kontrole sa bude postupovať podľa pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré sú uvedené v zákone č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Výsledkom kontroly je protokol, v prípade zistenia dojednania neprimeraných podmienok v zmluve medzi účastníkmi obchodného vzťahu alebo záznam v prípade, že neprimerané podmienky v zmluve medzi účastníkmi obchodného vzťahu neboli zistené.

K § 5 a 6

Dojednanie niektorej z neprimeraných podmienok, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 1 a 2 v obchodnom záväzkovom vzťahu medzi účastníkmi tohto vzťahu budú Ministerstvo pôdohospodárstva SR alebo Ministerstvo hospodárstva SR sankcionovať pokutou do 5 mil. Sk za neprimerané podmienky podľa § 3 ods. 1 a do 10 mil. Sk za neprimerané podmienky podľa § 3 ods. 2 vždy tomu účastníkovi obchodného vzťahu, ktorému je neprimeraná podmienka na prospech. Uvedené orgány štátnej správy budú pri ukladaní pokuty postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Pri ukladaní pokuty orgán dohľadu určí výšku pokuty podľa závažnosti protiprávneho konania, jeho následkov, času trvania alebo opakovania takéhoto konania. Na uloženie pokuty je jednoročná subjektívna a trojročná objektívna prekluzívna lehota.

K § 7

Zákon č. 358/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2004 Z. z. o obchodných reťazcoch s obdobným predmetom právnej úpravy sa zrušuje, keďže ho tento zákon nahrádza.

K čl. II

V súvislosti s predmetom právnej úpravy, najmä s § 6 ods. 2 sa mení a dopĺňa aj zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, že komora môže za svojich členov podať správnemu orgánu podnet na začatie konania pre porušenie zákazu ustanoveného zákonom o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ako aj zastupovať svojich členov v súdnom konaní, ktorého predmetom sú neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na záujem o čo najskoršie schválenie zákona a predpokladaný čas trvania legislatívneho procesu na 1. júna 2008.

Bratislava 28. novembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu