Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 172/2005 účinný od 01.11.2021 do 24.04.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona zohľadňuje skúsenosti nadobudnuté pri príprave transformácie organizácií Slovenskej akadémie vied na verejné výskumné inštitúcie v roku 2018.

Cieľmi návrhu zákona sú najmä

-zmena zloženia správnej rady (doplnenie členov vymenúvaných zakladateľom),

-zmena zloženia vedeckej rady (doplnenie odborníkov z príbuzných oblastí),

-zmena vedeckej rady z obligatórneho orgánu na fakultatívny,

-doplnenie doktorandov do voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie,

-zmena pri vymenúvaní vedúceho organizačnej zložky (presun pôsobnosti zo zakladateľa na riaditeľa),

-doplnenie možnosti zámeny prioritného majetku (jeho zámena nie je v súčasnosti možná),

-zníženie počtu dokumentov zakladaných do zbierky listín,

-zavedenie vekového obmedzenia zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie obdobne ako pri vysokoškolských učiteľoch, resp. pri pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 [§ 1 ods. 4 písm. d)]

Cieľom návrhu je výslovná úprava spolupráce verejnej výskumnej inštitúcie s vysokou školou pri výchove a vzdelávaní v treťom stupni, vzhľadom na to, že držiteľom príslušnej akreditácie je vysoká škola a verejná výskumná inštitúcia (ďalej len „v. v. i.“) sa na uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa len podieľa ako externá vzdelávacia inštitúcia.

K bodom 2 a 5 [§ 2 ods. 3 písm. d) a § 3 ods. 3 písm. e)]

Cieľom návrhu je, aby vnútorné predpisy, ktoré vydáva zakladateľ, uverejňoval práve zakladateľ. Ak by sa táto povinnosť ponechala na v. v. i., existencia viacerých v. v. i. v pôsobnosti jedného zakladateľa (najmä prípad SAV) by znamenala zbytočné uverejňovanie toho istého a tiež zvýšenie rizika uverejnenia rôznych alebo časovo neaktuálnych textov vnútorných predpisov zakladateľa na webových sídlach rôznych v. v. i. v jeho pôsobnosti. Presun tejto povinnosti na zakladateľa umožní získanie istoty uverejnenia autentického a aktuálneho textu a odbremenenie jednotlivých v. v. i.

K bodom 3 a 59 [§ 2 ods. 3 písm. d) a § 42 ods. 1 písm. d)]

Jednotlivé kolektívne orgány v. v. i. môžu rokovať o materiáloch rôznej povahy (koncepcia, návrh, finálne znenie dokumentu alebo návrhu dokumentu, ...) a môžu obsahovať informácie vykazujúce rôznu mieru citlivosti z pohľadu práv a právom chránených záujmov v. v. i.

Plošná povinnosť v. v. i. uverejňovať tieto materiály by zaťažila predsedu/člena/členov rád v. v. i. potrebou systematicky skúmať obsah materiálov určených na prerokovanie s cieľom zistiť, či materiály neobsahujú informácie, ktorých zverejnením by mohla vzniknúť ujma na právach alebo právom chránených záujmoch v. v. i. [súčasné znenie § 2 ods. 4 zákona č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 243/2017 Z. z.“)] alebo či nie je daný iný právny dôvod pre nezverejnenie informácií obsiahnutých v materiáloch podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“).

Keďže prevažná väčšina členov orgánov v. v. i. nebude mať právnické vzdelanie (budú to najmä výskumní pracovníci), zistenie, či nie je daný niektorý právny dôvod pre nezverejnenie informácií obsiahnutých v materiáloch, bude pre členov orgánov v. v. i. problematické.

Pre porovnanie, české v. v. i. nemajú povinnosť zverejňovať ani materiály určené na prerokovanie v radách v. v. i. ani zápisnice z ich zasadnutí. Takúto povinnosť nemajú ani slovenské verejné vysoké školy.

K bodu 4 [§ 2 ods. 4]

Vzhľadom na to, že v prípade niektorých materiálov by mohla vzniknúť ujma na právach alebo právom chránených záujmoch v. v. i., navrhuje sa, aby v tomto prípade išlo o dôvod na nesprístupnenie.

K bodu 6 [§ 4 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že slová „identifikačné číslo“ sú len legislatívnou skratkou používanou v zákone č. 272/2015 Z. z.

K bodom 7, 12 a 13 [§ 4 ods. 2 písm. d) až f), § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 2]

Navrhuje sa, aby vedecká rada bola u tzv. prevažne infraštruktúrnych v. v. i. iba fakultatívna.

V tejto súvislosti, vo vzťahu k zakladacej listine sa navrhuje, aby zakladateľ mohol v zakladacej listine prevažne infraštruktúrnej v. v. i. výslovne určiť, že ide o takýto typ v.v.i., a či sa v nej zriaďuje vedecká rada alebo nie. Pre väčšinu budúcich v. v. i. bude ťažiskovým predmetom hlavnej činnosti uskutočňovanie výskumu [§ 1 ods. 4 písm. a) zákona č. 243/2017 Z. z.], čo odôvodňuje existenciu vedeckej rady.

Ak ale pre infraštruktúrne v. v. i. bude ťažiskovým predmetom hlavnej činnosti iná činnosť ako uskutočňovanie výskumu, vyvoláva to otázku nutnosti existencie vedeckej rady. Preto sa navrhuje, aby bolo na zvážení zakladateľa určiť, či prípadná minoritná činnosť uskutočňovania výskumu alebo inej vedeckej, pedagogickej alebo osobitnej činnosti [§ 1 ods. 4 písm. a), d, e) alebo f) zákona č. 243/2017 Z. z.] prevažne infraštruktúrnej v. v. i. a prítomnosť relevantného počtu výskumných pracovníkov v nej odôvodňuje zriadenie vedeckej rady.

Prevažne infraštruktúrne v. v. i. nebudú uskutočňovať výskum, alebo iba v obmedzenej miere, ale budú poskytovať služby iným, prevažne výskumným v. v. i. založeným rovnakým zakladateľom. Podriadenosť záujmov prevažne infraštruktúrnej v. v. i. záujmom prevažne výskumných v. v. i. založených rovnakým zakladateľom odôvodňuje obmedzenie rozhodovacej autonómie správnej rady v. v. i., ktorá je zabezpečená jej právomocami podľa § 17 ods. 8 zákona č. 243/2017 Z. z.., a volebnou legitimitou od zamestnancov v. v. i. [§ 17 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. c) zákona č. 243/2017 Z. z.]. Možnosť vymenúvať členov správnej rady prevažne infraštruktúrnej v. v. i. umožní zakladateľovi ubezpečiť sa, že výkon právomocí správnej rady bude smerovať v prvom rade k uspokojeniu potrieb prevažne výskumných v. v. i.

K bodom 8 až 11, 24, 25, 27, 35, 36 a 41

Cieľom návrhu je zohľadnenie fakultatívnej možnosti zriadenia vedeckej rady vo všetkých relevantných ustanoveniach.

K bodu 14 a 26 [§ 16 ods. 4 a § 20 ods. 9 písm. d)]

Ak podá návrh na odvolanie riaditeľa v. v. i. zakladateľ alebo dozorná rada, ako „predĺžená ruka“ zakladateľa, možno predpokladať dôvod na strane zakladateľa.

Na to, aby existovala cesta na iniciovanie odvolania riaditeľa v. v. i. z dôvodov na strane zamestnancov, je potrebné, aby právo podať návrh na jeho odvolanie mali aj

a)správna rada, ako kolektívny orgán, ktorý vzišiel z priamych volieb zamestnancami v. v. i. [§ 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 243/2017 Z. z.], pričom prítomnosť riaditeľa v. v. i. v správnej rade nie je prekážkou podania návrhu na jeho odvolanie správnou radou v. v. i. vďaka mechanizmu upravenému v § 23 ods. 5 zákona č. 243/2017 Z. z., alebo

b)aspoň polovica tzv. oprávnených voličov dotknutej v. v. i.

K bodom 15 až 17 [§ 17 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 3 písm. c) a § 17 ods. 5]

Vzhľadom na to, že niektoré v. v. i. s vysokým počtom zamestnancom a s vysokým rozpočtom môžu mať záujem o väčšiu správnu radu ako podľa súčasnej právnej úpravy, navrhuje sa neobmedzovať maximálny počet členov zákonom. Aj naďalej by platilo, že definitívny počet členov správnej rady (rovnako ako iných orgánov v. v. i.) určuje zakladateľ v zakladacej listine v. v. i. a že celkový počet členov správnej rady (rovnako ako iných orgánov v. v. i.) je nepárny.

K bodu 18 [§ 17 ods. 6]

Ak sa určitá osoba osvedčila ako zamestnanec a aj ako radový člen správnej rady v. v. i., a ak opakovane získava dôveru svojich kolegov (prípadne zakladateľa, ak je člen správnej rady vymenovaný zakladateľom), nie je dôvod obmedzovať počet po sebe nasledujúcich funkčných období. Navyše, takéto obmedzenie počtu po sebe nasledujúcich funkčných období sa zvyčajne uplatňuje iba u jednoosobových orgánov alebo u predsedov kolektívnych orgánov, nie u radových členov kolektívnych orgánov.

Pre porovnanie, ani české v. v. i. nemajú obmedzenie počtu po sebe nasledujúcich funkčných období členov rady v. v. i.

K bodu 19 [§ 18 ods. 2]

Navrhuje sa rozšírenie okruhu oblastí, v ktorých môžu pôsobiť členovia vedeckej rady v. v. i., aj na oblasti príbuzné tej oblasti, v ktorej v. v. i. vykonáva hlavnú činnosť, čo môže prispieť k naplneniu všeobecnej požiadavky interdisciplinarity výskumu.

Zamestnanci vysokých škôl patria do okruhu užívateľov výsledkov výskumu v. v. i., pretože úlohou vysokých škôl je okrem iného využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov [§ 2 ods. 12 zákona č. 131/2002 Z. z.]. V tomto kontexte by bolo vhodné, aby členom vedeckej rady bol aj člen z prostredia užívateľov výsledkov výskumu iného ako akademické prostredie. Na druhej strane, v prípade v. v. i. orientovanej na teoretický základný výskum môže byť problémom nájsť do vedeckej rady externého odborníka z iného prostredia ako vysoké školy. Preto sa navrhuje možnosť zakladateľa, po zohľadnení zamerania činnosti v. v. i., určiť v zakladacej listine upustenie od povinnosti zabezpečiť aspoň jedného externého člena vedeckej rady z iného ako akademického prostredia (mimo v. v. i. a v. š.).

Zrušenie doterajšieho horného limitu počtu externých členov vedeckej rady v. v. i. (najviac ½ členov) sa navrhuje z toho dôvodu, že niektoré v. v. i. orientované na aplikovaný výskum alebo na medzinárodnú spoluprácu môžu mať záujem aj o nadpolovičné zastúpenie externých členov vo vedeckej rade.

K bodu 20 [§ 19 ods. 10]

Skúsenosť s kreáciou dozorných rád v. v. i. pri transformácii organizácií SAV na v. v. i. v roku 2018 ukázala, že zdrojom komplikácií bolo aj to, že vzťah medzi v. v. i. a členom dozornej rady v. v. i. sa v zásade spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka a preto aj prípadná zodpovednosť člena dozornej rady voči samotnej v. v. i. by bola objektívnou zodpovednosťou podľa Obchodného zákonníka (§ 373 a nasl.).

Členmi dozorných rád v. v. i. budú zväčša zamestnanci zakladateľa v. v. i. (s ekonomickým alebo právnym vzdelaním podľa § 19 ods. 3 zákona č. 243/2017 Z. z. alebo so skúsenosťami s riadením vo vedeckej organizácii). Táto skutočnosť svedčí v neprospech voľby obchodnoprávnej úpravy zmluvného vzťahu (mandátna zmluvy) a obchodnoprávnej zodpovednosti, pretože členovia dozornej rady v. v. i. – zamestnanci zakladateľa v. v. i. nie sú podnikateľmi (§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) a vzťah vznikajúci pri výkone funkcie člena dozornej rady v. v. i. nie je ani tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Táto skutočnosť skôr odôvodňuje voľbu občianskoprávneho zmluvného vzťahu (príkazná zmluva) a občianskoprávnej zodpovednosti (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), pretože občianskoprávna zodpovednosť – podobne ako zodpovednosť podľa Zákonníka práce (§ 179 a nasl. Zákonníka práce) – je subjektívnou (hoci

v prípade občianskoprávnej zodpovednosti sa zavinenie prezumuje – § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

K bodom 21, 23, 29, 31 a 32 [§ 20 ods. 5, § 20 ods. 9, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 až 6, § 22 ods. 7]

Cieľom návrhu je presun kompetencie pri vedúcom organizačnej zložky zo zakladateľa na riaditeľa. Do pôsobnosti zakladateľa patrí tak v. v. i., ako aj organizačné zložky (ďalej len „o. z.“), ktoré sú súčasťou v. v. i. (§ 20 ods. 2 a 3 zákona č. 243/2017 Z. z.). Zakladateľ si podľa návrhu ponechá iba právo vetovať vo vymedzenej lehote vymenovanie dotknutej osoby do funkcie vedúceho o. z alebo odvolanie vedúceho o. z. z funkcie. Opakované právo veta je zachované, aj ak pôjde o predloženie návrhu na vymenovanie iného z úspešných uchádzačov vo výberovom konaní do funkcie vedúceho o. z. po uplatnení si predošlého práva veta zo strany zakladateľa. Túto možnosť má zakladateľ aj v prípade predloženia návrhov na vymenovanie dotknutej osoby do funkcie vedúceho o. z. na základe opakovaného výberového konania. Toto právo je odôvodnené skutočnosťou, že zakladateľ v. v. i. ostáva nositeľom zriaďovateľskej právomoci vo vzťahu k o. z. Súčasne návrh upravuje aj ďalší postup pri uplatnení práva vetovať vymenovanie dotknutej osoby do funkcie vedúceho o. z.

Aj v súčasnosti majú riaditelia organizácií SAV, ktoré majú právnu formu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie a ktoré sa členia na o. z., oprávnenie priamo vymenúvať a odvolávať vedúcich o. z.

Aj naďalej bude vedúci o. z. vymenovaný na základe výsledkov výberového konania, ktorého pravidlá vydáva zakladateľ v. v. i. [§ 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 243/2017 Z. z.]. Zakladateľ v. v. i. tak bude mať aj naďalej nástroj na presadenie pravidiel, ktoré budú

a)zabezpečovať štandardné procesné pravidlá, primeranú účasť akademickej obce o. z. v procese výberu a zastúpenie všetkých relevantných subjektov a orgánov vo výberovej komisii a

b)spoločné pre všetky v. v. i. v zakladateľskej pôsobnosti zakladateľa.

K bodom 22 [§ 20 ods. 6 a § 38 ods. 4 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vykonané zmeny a zmena vnútorného odkazu.

K bodu 28 [§ 20 ods. 11]

Navrhovaná úprava reflektuje na doterajšie skúsenosti, na základe ktorých sa ukazuje, že niektoré centrá členiace sa na malý počet o. z. môžu preferovať systém riadenia, v ktorom riaditeľ celého centra je súčasne vedúcim jednej o. z. Navyše, v prípade centier s malým počtom o. z. (2 alebo 3) by existencia dvoch či troch vedúcich o. z. a súčasne jedného riaditeľa, ktorý bude zväčša tiež zamestnancom organizačne zaradeným do niektorej o. z., mala v správnej rade v. v. i. vplyv na nadmerné zastúpenie tej o. z., do ktorej je organizačne zaradený aj samotný riaditeľ.

Súčasne na základe umožnenia kumulácie funkcie riaditeľa v.v.i. a vedúceho o.z. je v § 21 ods. 4 až 6 upravený postup pri uzatváraní pracovnej zmluvy s riaditeľom, ktorý sa zároveň stáva vedúcim organizačnej zložky ako aj jeho odmeňovanie.

K bodu 30 [§ 21 ods. 2 písm. d)]

Cieľom úpravy je na základe doterajšej praxe pri obsadzovaní miest vedúcich zamestnancov organizácií SAV zvýšiť požiadavky na uchádzačov o miesto riaditeľa v. v. i. alebo vedúceho

o.z., a to zmenou požiadavky na doterajšiu prax v riadení v právnickej osobe uskutočňujúcej niektorú z činností podľa § 1 ods. 4 zákona č. 243/2017 Z. z.

K bodu 33 [§ 23 ods. 2]

Rozšírenie okruhu oprávnených voličov vo v. v. i. sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s akademickou obcou podľa zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 133/2002 Z. z.“). Zosúladenie vymedzenia týchto dvoch voličských zborov výrazne zjednoduší interné volebné a konzultatívne procesy. Podstatnou zmenou je rozšírenie okruhu oprávnených voličov vo v. v. i. o kvalifikovaných doktorandov (denná forma štúdia, absolvovanie dizertačnej skúšky), ako o možných budúcich výskumných pracovníkov.

K bodu 34 [§ 23 ods. 3]

Cieľom návrhu je upraviť riešenie situácie, ak jedna osoba spĺňa podmienky pre vznik práva voliť vo viacerých v. v. i. jedného zakladateľa súčasne, tak aby nedochádzalo ku kumulácii hlasovacieho práva. Ak bude zamestnanec v. v. i. oprávnený hlasovať vo viacerých v. v. i., ale u rôznych zakladateľov (napr. SAV a ministerstvo), bude ho môcť využiť u oboch zakladateľov.

K bodom 37 a 38 [§ 24 ods. 7 a § 24 ods. 10]

Navrhuje sa model úveru pre v. v. i. obdobný ako je nastavený pre vysoké školy.

Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu vysokej školy a správnej rady používať ako zdroj financovania aj bankový úver na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov (§ 16 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z.). Verejné vysoké školy iba informujú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a ministerstvo financií o predpokladanej výške úveru, o podrobnostiach jeho čerpania a splácania a o dohodnutých zmenách úveru najneskôr 15 dní pred uzatvorením zmluvy o úvere alebo dodatku k nej [§ 20 ods. 1 písm. h) zákona č. 131/2002 Z. z.]. Uvedený režim možnosti čerpania úveru verejnou vysokou školou bol zavedený od 1. 9. 2007 (na základe zákona č. 363/2007 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 131/2002 Z. z.).

Ponechanie súčasného režimu možnosti čerpania úveru v. v. i., teda nemožnosť úveru ako možného zdroja financovania výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i., by malo za následok

a)potenciálne zníženie objemu výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i., ktorá by inak mohla byť uskutočňovaná vďaka úveru,

b)väčšie nároky na verejné zdroje financovania výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i. a

c)znevýhodnenie v. v. i. oproti verejným vysokým školám, ktoré môžu na financovanie výskumnej a vývojovej činnosti využiť aj úver.

Zatiaľ čo verejné vysoké školy môžu čerpať úver so súhlasom svojich dvoch vnútorných orgánov (akademický senát a správna rada), v. v. i. môžu uzatvoriť úverovú zmluvu po súhlase/schválení

a)svojho vnútorného orgánu [správna rada – § 17 ods. 8 písm. d) bod 4. zákona č. 243/2017 Z. z.– alebo dozorná rada – § 35 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. e) zákona č. 243/2017 Z. z.],

b)svojho zakladateľa [§ 35 ods. 1 písm. f) zákona č. 243/2017 Z. z.] a

c)ministerstva financií (§ 24 ods. 10 zákona č. 243/2017 Z. z.).

Zákon č. 243/2017 Z. z. upravuje hodnotiace kritérium, na základe ktorého dozorná rada v. v. i. schváli alebo neschváli uzatvorenie úverovej zmluvy v. v. i. Týmto kritériom je súladnosť s požiadavkou na riadne a hospodárne využívanie majetku v. v. i. (§ 35 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.). Keďže dozorná rada v. v. i. je „predĺženou rukou“ zakladateľa vo v. v. i. (§ 19 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 243/2017 Z. z.) a keďže správna rada v. v. i. plní rovnakú úlohu dohľadu nad riadnym hospodárením v. v. i. [§ 17 ods. 8 písm. c) zákona č. 243/2017 Z. z.], toto hodnotiace kritérium budú na základe analógie, resp. podobnosti úloh, aplikovať pri rozhodovaní o schválení uzatvorenia úverovej zmluvy v. v. i. aj správna rada v. v. i. a zakladateľ v. v. i. Naopak, právne predpisy neupravujú kritérium, na základe ktorého ministerstvo financií bude rozhodovať o odsúhlasí alebo neodsúhlasí uzavretie úverovej zmluvy v. v. i.

Ponechanie povinnosti predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií s uzatvorením akejkoľvek úverovej zmluvy v. v. i. by malo za následok

a)sťaženie možnosti v. v. i. reálne uzatvoriť úverovú zmluvu, pretože, na jednej strane, ministerstvo financií nemá žiadnu lehotu na rozhodnutie (o daní alebo nedaní súhlasu) a neriadi sa pri rozhodovaní žiadnym vopred známym hodnotiacim kritériom, a, na strane druhej, ponuka úveru je bankou zväčša časovo obmedzená,

b)sťaženie možnosti v. v. i. zabezpečiť vlastné spolufinancovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov z úveru a tým aj zníženie šance, že čerpaním úveru – napriek veľmi miernemu zvýšeniu dlhu sektora verejného sektora – sa dostaví pozitívny následok v podobe vytvorenia hmotných aktív mnohonásobne vyššej hodnoty a skokového zlepšenia materiálneho vybavenia v. v. i., a

c)znevýhodnenie v. v. i. oproti verejným vysokým školám, ktoré môžu dosiahnuť uzatvorenie úverovej zmluvy po absolvovaní schvaľovacieho procesu iba internými orgánmi.

Prípadná obava, že bez povinného súhlasu ministerstva financií s uzatvorením úverovej zmluvy by došlo k veľkému úverovému zaťaženiu v. v. i. a tým aj k zvýšeniu dlhu verejnej sektora, nie je namieste. Pre porovnanie, výška úverov čerpaných verejnými vysokými školami u bánk je zanedbateľná, a to

a)ku koncu roka 2016 vo výške 2 544 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2016 – s. 21),

b)ku koncu roka 2017 vo výške 2 086 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2017 – s. 20),

c)ku koncu roka 2018 vo výške 1 631 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2018 – s. 22) a

d)ku koncu roka 2019 vo výške 2 084 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2019 – s. 32).

Vzhľadom na to, že sektor verejných vysokých škôl je niekoľkonásobne väčší ako SAV (počet zamestnancov verejných vysokých škôl podľa Registra zamestnancov vysokých škôl k 31.12.2019 bol 13 851 osôb; prepočítaný evidenčný počet zamestnancov SAV podľa správy o činnosti SAV za rok 2019 bol 2 915 osôb; podľa zákona o štátnom rozpočte na r. 2020 je rozpočet verejných vysokých škôl vo výške 611 544 226 eur; rozpočet SAV vo výške 85 367 494 eur), obava z veľkého úverového zaťaženia v. v. i. sa tak javí ako neopodstatnená.

Pre vytvorenie dodatočnej ochrany v. v. i. pred prípadným neprimeraným zadĺžením sa navrhuje ponechať povinnosť získať predchádzajúci súhlas ministerstva financií, ak výška úveru presahuje sumu 85 000 eur.

K bodom 39 a 42 [§ 26 ods. 6 a § 27 ods. 4 písm. f)]

Verejné vysoké školy musia mať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom najmenej raz za tri roky (§ 19 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Ak verejné vysoké školy, ktorých rozpočty sú mnohonásobne vyššie ako rozpočty budúcich v. v. i. a ktorých činnosti sú typovo rôznorodejšie a objemovo rozsiahlejšie ako činnosti budúcich v. v. i., majú povinnosť overiť audítorom ročnú účtovnú závierku iba raz za tri roky (teda nie raz za tri roky overiť spätne ročné účtovné závierky za uplynuté tri roky), povinnosť v. v. i. overiť ročnú účtovnú závierku audítorom každý rok (§ 26 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.) sa javí ako zjavne neprimeraná.

Vzhľadom na uvedené, ako primeraná sa javí povinnosť v. v. i. overiť ročnú účtovnú závierku štatutárnym audítorom raz za štyri roky.

K bodu 40 [§ 27 ods. 2]

Navrhuje sa vypustiť povinnosť ukladať výročnú správu do zbierky listín registra v. v. i.

Výročná správa v. v. i. už je zverejnená vo verejnej časti registra účtovných závierok a preto je jej ukladanie v zbierke listín registra v. v. i. nadbytočné. Navyše, výročná správa svojou povahou – na rozdiel od ostatných listín ukladaných do zbierky listín – nepredstavuje listinu určujúcu status v. v. i., jej orgánov alebo funkcionárov. Vnútorné predpisy verejných výskumných inštitúcií bude posudzovať priamo zakladateľ, ktorý ich bude registrovať u seba.

K bodom 43 a 44 [§ 31 ods. 1 až 3 a § 31 ods. 4]

Pre dosiahnutie zvýšenia flexibility pri nakladaní s majetkom v. v. i. sa navrhuje rozšírenie možných spôsobov nakladania s prioritným majetkom aj o

a)zámenu majetku so sesterskou v. v. i.,

b)zámenu majetku so zakladateľom; v tomto prípade pri rešpektovaní obmedzení vyplývajúcich aj zo zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“) (najmä § 11 ods. 8 až 10), a

c)zámenu majetku s inou osobou.

Návrh rozširuje možnosti hospodárneho využitia majetku v rámci skupiny v. v. i. spadajúcich do pôsobnosti jedného zakladateľa a tým umožňuje vyhnúť sa nutnosti komplikovanejšieho a rozpočtovo náročnejšieho spôsobu uspokojovania priestorových a iných vecných potrieb v. v. i. subjektmi súkromného sektora v situácii, keď by mohli byť uspokojené sesterskými v. v. i. alebo zakladateľom. Až v prípade nezáujmu sesterských v. v. i. alebo zakladateľa by prichádzala do úvahy zámena s inou osobou.

Majetok, ktorý by v. v. i. získala zo zámeny za svoj prioritný majetok, by automaticky nadobudol štatút prioritného majetku, aj keď ho predtým u pôvodného vlastníka (sesterská v. v. i., zakladateľ, iná osoba) nemal.

V súvislosti s požiadavkou predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií alebo vlády SR sa pri darovaní alebo zámene bude vyžadovať súhlas len ak ide o darovanie svojmu zakladateľovi alebo ak ide o zámenu so svojim zakladateľom. Ak ide o darovanie v. v. i. v pôsobnosti

rovnakého zakladateľa alebo o zámenu s v. v. i. v pôsobnosti rovnakého zakladateľa tento súhlas sa nevyžaduje.

K bodu 45 [§ 32 ods. 5]

Zákon č. 243/2017 Z. z. zahŕňa do majetku v. v. i. nielen veci (hnuteľné a nehnuteľné), ale aj pohľadávky a iné majetkové práva (§ 29 ods. 1), teda celú škálu prípustných predmetov občianskoprávnych vzťahov (§ 118 Občianskeho zákonníka).

Pravidlo, podľa ktorého v. v. i. môže nakladať so svojim majetkom (vrátane prioritného majetku) iba postupom podľa tohto zákona, by mohlo byť nesprávne vykladané tak, že v. v. i. nemôže uskutočniť žiadny iný právny úkon nakladania s majetkom v. v. i. ako právne úkony výslovne uvedené v zákone č. 243/2017 Z. z.

Takýto výklad by znamenal, že v. v. i. by nemohla uskutočňovať ani najbežnejšie právne úkony ako napr. uzatvoriť pracovné zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pretože môžu mať za následok prevod peňažných prostriedkov v. v. i. v prospech zamestnancov (článok 3 druhá veta Zákonníka práce), alebo zmluvu od dielo, pretože môže mať za následok prechod vlastníctva k zhotovovanej veci z v. v. i. (ako zhotoviteľa) na objednávateľa (§ 554 ods. 5 Obchodného zákonníka), odovzdanie hmotne zachyteného výsledku činnosti v. v. i. objednávateľovi (§ 556 Obchodného zákonníka) alebo aj prenechanie majetkových práv duševného vlastníctva k výsledku činnosti v. v. i. objednávateľovi [napr. § 558 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015 Z. z.“)].

S cieľom, aby sa predišlo takémuto neželanému zužujúcemu výkladu, sa výslovne upravujú prípustné spôsoby nakladania s predmetným majetkom a spresňuje sa, na ktoré spôsoby nakladania s majetkom sa tieto postupy nevzťahujú.

K bodu 46 [§ 33 ods. 3 až 8]

Navrhuje sa zmena poradia spôsobov nakladania s trvalo nepotrebným (aj prioritným) majetkom v. v. i. tak, aby v. v. i. bola povinná pokúsiť sa využiť postupne

a)zámenu so sesterskou v. v. i. alebo so zakladateľom,

b)zámenu s inou osobou,

c)darovanie sesterskej v. v. i.,

d)darovanie zakladateľovi,

e)predaj v obchodnej verejnej súťaži a

f)darovanie iným osobám podľa poradia.

Návrh vytvára priestor pre hospodárne využitie majetku v rámci skupiny v. v. i. spadajúcich do pôsobnosti jedného zakladateľa a tým umožňuje vyhnúť sa nutnosti komplikovanejšieho a rozpočtovo náročnejšieho spôsobu uspokojovania priestorových alebo iných vecných potrieb v. v. i. subjektmi súkromného sektora v situácii, keď by mohli byť uspokojené sesterskými v. v. i. alebo zakladateľom.

K bodom 47 až 49 [§ 33 ods. 9 a 12]

Navrhuje sa najdlhšia prípustná doba trvania nájomného vzťahu, ktorého predmetom je dočasne nepotrebný majetok v. v. i. Opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy na rovnaký majetok má byť možné len na základe verejnej obchodnej súťaže. Prípadnému opakovanému uzavretiu

nájomnej zmluvy na rovnaký majetok musia predchádzať aj súhlasy podľa § 35 ods. 1 písm. e) alebo ods. 3 písm. d).

V § 33 ods. 12 sa súčasne upravuje, že ak má mať v. v. i. možnosť uzavrieť zmluvu o výpožičke alebo nájomnú zmluvu s nižším ako trhovým nájomným aj s obchodnou spoločnosťou, majetková účasť v. v. i. v takejto obchodnej spoločnosti má byť väčšinová.

K bodu 50 [§ 33 ods. 13 a 14]

Navrhuje sa možnosť v. v. i. zabezpečiť svoje záväzky zriadením práva tretej osoby na vymedzené kategórie svojho majetku a možnosť byť účastníkom združenia bez právnej subjektivity a poskytnúť niektoré kategórie svojho majetku na účely združenia.

K § 33 ods. 13

Ak v. v. i. má mať možnosť čerpať úver (či už za súčasných podmienok alebo za navrhovaných podmienok) nemožnosť zabezpečenia pohľadávky banky akýmkoľvek majetkom v. v. i. robí možnosť v. v. i. čerpať úver do značnej miery komplikovanou.

Verejná vysoká škola je oprávnená na zabezpečenie svojich záväzkov založiť alebo inak zaťažiť svoj majetok (§ 4 ods. 4 zákona č. 176/2004 Z. z.).

Z možnosti použiť majetok v. v. i. na zabezpečenie záväzkov v. v. i. by bol vylúčený prioritný majetok v. v. i. a iný majetok v. v. i., ktorý podľa osobitných predpisov nepodlieha exekúcii, resp. konkurzu. Prioritný majetok v. v. i. by ani nemohol byť použitý na zabezpečenie záväzkov v. v. i., pretože v prípade uplatnenia tohto zabezpečenia v rámci exekúcie alebo konkurzu by došlo ku kolízii s exekučnou a konkurznou imunitou prioritného majetku v. v. i. (§ 31 ods. 8 zákona č. 243/2017 Z. z.). Z rovnakého dôvodu sú z možnosti použiť na zabezpečenie záväzkov v. v. i. vylúčené aj ďalšie kategórie aktív v. v. i., ktorým v súčasnosti právne predpisy poskytujú exekučnú, resp. konkurznú imunitu. Ako príklad možno uviesť:

a)finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a rozpočtu EÚ a hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ, pretože nemôžu byť predmetom exekúcie (§ 8 ods. 10 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z.) a tým nepodliehajú ani konkurzu [§ 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“)],

b)finančné prostriedky, pri ktorých právne predpisy vylučujú ich použitie na iný než určený účel, a z tohto dôvodu nemôžu byť predmetom exekúcie (§ 102 Exekučného poriadku) a tým nepodliehajú ani konkurzu (§ 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.), alebo

c)majetkové autorské práva, okrem pohľadávok vzniknutých z autorských práv (§ 112 Exekučného poriadku), pretože nemôžu byť predmetom exekúcie (§ 20 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z.) a tým nepodliehajú ani konkurzu (§ 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).

Prípadná obava, že použitie majetku v. v. i. na zabezpečenie záväzkov v. v. i. by mohlo zaťažiť podstatnú časť majetku v. v. i. právami tretích osôb, nie je opodstatnená.

Pre porovnanie, aj napriek tomu, že verejné vysoké školy majú možnosť použiť svoj majetok na zabezpečenie svojich záväzkov, záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu SR o výsledku kontroly „Financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl“ za roky 2012 až 2016 (december 2017, č. Z-000643/2018/1031/VMB) ani výročné správy o stave vysokého školstva za roky 2017 a 2018 nesignalizujú žiadny signifikantný dopad využitia tejto možnosti na majetok vysokých škôl.

K 33 ods. 14

Verejné vysoké školy môžu (so súhlasom správnej rady, ak hodnota vkladaného majetku prevyšuje 6 638,50 eura) vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení bez právnej subjektivity, ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy (§ 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Túto možnosť majú vo všeobecnosti aj ostatné verejnoprávne inštitúcie [§ 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 176/2004 Z. z.].

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka z majetkových hodnôt poskytnutých na účely združenia

a)poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov, teda prestávajú byť vo výlučnom vlastníctve tých účastníkov, ktorí ich poskytli, a

b)veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov, ale ostávajú vo výlučnom vlastníctve tých účastníkov, ktorí ich poskytli.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby v. v. i. nemohla poskytnúť na účely združenia svoj prioritný majetok, ktorý zahŕňa aj finančné prostriedky získané predajom prioritného majetku [§ 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 243/2017 Z. z.]. Aby nemohlo dôjsť ku kolízii s exekučnou a konkurznou imunitou ďalšieho majetku v. v. i. navrhuje sa, aby nemohli byť poskytnuté na účely združenia ani ďalšie kategórie aktív v. v. i., ktoré majú podobu peňažných prostriedkov, peňažných pohľadávok a druhovo určených vecí, ktorým v súčasnosti právny poriadok SR poskytuje exekučnú, resp. konkurznú imunitu.

Možnosť v. v. i. poskytnúť vybraný majetok na účely združenia bez právnej subjektivity by rozšírila škálu nástrojov, ktoré v. v. i. budú môcť využiť pre naplnenie svojej hlavnej činnosti (§ 1 ods. 4 zákona č. 243/2017 Z. z.) alebo svojich oprávnení (§ 2 ods. 1 zákona č. 243/2017 Z. z.) a súčasne pre naplnenie požiadavky účelného, riadneho a hospodárneho využitia majetku a ľudských zdrojov v. v. i. [§ 2 ods. 2 písm. a), § 17 ods. 8 písm. c) a § 35 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.], najmä v prostredí prehlbujúcej sa diverzity možných schém a foriem vedeckej spolupráce, a to bez vystavovania sa riziku straty kľúčového majetku.

K bodu 51 [§ 35 ods. 1 písm. a)]

Spomedzi prípustných spôsobov nakladania s prioritným majetkom v. v. i. sú nájom a výpožička spôsobmi, ktoré predstavujú najmenší zásah do práv v. v. i. (keďže nájomca, resp. vypožičiavateľ, majú právo vec iba užívať, resp. pri nájme prípadne aj právo z veci brať úžitky) a zásah je iba dočasný (§ 659 a 663 Občianskeho zákonníka).

Z tohto dôvodu vplyv týchto dvoch spôsobov nakladania s prioritným majetkom v. v. i. na majetkovú situáciu v. v. i. je neporovnateľne menší ako pri ostatných spôsoboch nakladania s prioritným majetkom v. v. i. Navyše, povinná dočasnosť nájmu a výpožičky je v prípade navrhovanej zmeny zvýraznená tým, že navrhovaná zmena sa týka iba krátkodobého nájmu a výpožičky, teda nájmu a výpožičky, ktorých doba nepresiahne 6 mesiacov.

Ponechanie povinného predchádzajúceho súhlasu zakladateľa a dozornej rady v. v. i. s krátkodobým nájom a s krátkodobou výpožičkou by výrazne sťažilo využitie týchto možností hospodárenia s prioritným majetkom v. v. i. v praxi.

Dozorná rada v. v. i. zasadá obvykle iba dva razy do roka (§ 23 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.) a ani zakladateľ pravdepodobne nebude zasadať operatívne iba kvôli schváleniu plánovaného krátkodobého nájmu alebo plánovanej krátkodobej výpožičke majetku jednej v. v. i.

Časový úsek potrebný pre získanie oboch súhlasov tak bezpochyby prekryje časť časového úseku užívania majetku v. v. i., ktorý si nájomca alebo vypožičiavateľ bude potrebovať zabezpečiť (potreba krátkodobého nájmu alebo krátkodobej výpožičky vystáva najčastejšie na určitý časový úsek konkrétne zakotvený v čase; situácia potreby krátkodobého nájmu alebo krátkodobej výpožičky na určitý časový úsek a pritom voľne posunuteľný v čase je zriedkavá). Z uvedeného dôvodu povinnosť získať predchádzajúci súhlas zakladateľa aj dozornej rady v. v. i. robí možnosť krátkodobého nájmu alebo krátkodobej výpožičky prioritného majetku v. v. i. mimoriadne komplikovanou.

K bodu 52 a 53 [§ 37 ods. 1 a 2]

Navrhuje sa, aby sa štatút a pravidlá tvorby rozpočtu stali iba fakultatívne vydávanými vnútornými predpismi.

Zákon č. 243/2017 Z. z. [okrem samotného § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 243/2017 Z. z.] ani iný relevantný zákon (zákon č. 133/2002 Z. z, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, Zákonník práce a iné) nespomína štatút v. v. i.

Skúsenosť s prípravou obsahu štatútov a organizačných poriadkov organizácií SAV pri transformácii na v. v. i. v roku 2018 ukázala, že

-rozlišovanie vecného zamerania štatútu v. v. i. a organizačného poriadku v. v. i. je problematické,

-väčšina ustanovení štatútu iba reprodukuje a systematizuje pravidlá vyplývajúce z rôznych iných prameňov alebo odkazuje na iné pramene a

-štatút má iba veľmi obmedzený vlastný normatívny obsah.

Právna úprava verejných výskumných inštitúcií v Českej republike predpokladá, že v. v. i. bude mať iba dva dokumenty so všeobecným vecným zameraním, a to

a)zriaďovaciu listinu a

b)organizačný poriadok [§ 3 ods. 2 a § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 341/2005 Sb. o veřejných výzkumných institucích (ďalej len „český zákon o v. v. i.“)].

Z vyššie uvedených dôvodov je pre v. v. i. – popri existencii zakladacej listiny – paralelná existencia štatútu a organizačného poriadku zbytočná. Keďže vydávanie organizačného poriadku má v organizáciách SAV ako budúcich v.v.i. dlhodobú tradíciu, navrhuje sa, aby spomedzi týchto dvoch predpisov bol povinne vydávaným vnútorným predpisom v. v. i. iba organizačný poriadok.

Skúsenosť s prípravou pravidiel tvorby rozpočtu v. v. i. SAV (prijatých pri transformácii organizácií SAV na v. v. i. v roku 2018) ukazuje, že veľká väčšina ich ustanovení iba reprodukuje pravidlá týkajúce sa rozpočtu v. v. i. vyplývajúce z rôznych iných prameňov (zákon č. 243/2017 Z. z., zákon č. 133/2002 Z. z., a ďalšie) a odkazuje na ďalší vnútorný predpis (zásady rozpisu finančných prostriedkov poskytovaných zakladateľom v. v. i. v jeho pôsobnosti), a teda že majú iba veľmi obmedzený vlastný normatívny obsah.

Priestor pre vlastný normatívny prínos tohto vnútorného predpisu v. v. i. je malý aj z dôvodu existencie ďalších právnych predpisov majúcich dopad na tvorbu rozpočtu v. v. i. (zákon č. 523/2004 Z. z., zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, Opatrenie Ministerstva financií SR č. 601/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v platnom znení).

Na druhej strane, pravidlá tvorby rozpočtu v. v. i. môžu mať význam pre niektoré v. v. i., ktoré vzhľadom na svoju veľkosť, rôznorodosť príjmov a výdavkov, resp. vysokú mieru vnútornej štruktúrovanosti môžu mať záujem využiť priestor, ktorý ponechávajú vyššie spomínané všeobecne záväzné predpisy, a prostredníctvom tohto vnútorného predpisu upraviť pravidlá tvorby svojho rozpočtu zohľadňujúc uvedené špecifiká.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby pravidlá tvorby rozpočtu v. v. i. boli fakultatívne vydávaným vnútorným predpisom v. v. i.

K bodu 54 [§ 37 ods. 4 ]

S cieľom zabezpečenia súladu vnútorných predpisov v. v. i. sa navrhuje rozšírenie právomoci zakladateľa. Zakladateľ nielen, že posúdi súlad so svojimi predpismi, ale môže sa vyjadriť aj k ich súladu so zákonom č. 243/2017 Z. z. a ak zistí nesúlad vráti vnútorný predpis v. v. i. na dopracovanie. Posudzovanie súladu s vlastnými vnútornými predpismi zakladateľa sa navrhuje ako obligatórne, posudzovanie súladu so zákonom vzhľadom na odborné kapacity zakladateľa, len ako fakultatívne.

K bodu 55 [§ 39 ods. 2 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vykonané zmeny v bode 23.

K bodu 56 [§ 40 ods. 2 písm. b) až d)]

Vnútorné predpisy v. v. i., resp. vnútorné predpisy zakladateľa, sa pripravujú, schvaľujú a vydávajú výlučne v rámci v. v. i., resp. výlučne v rámci zakladateľa, a už sú predmetom zverejnenia na webovom sídle v. v. i. [§ 2 ods. 3 písm. d) bod 2. zákona č. 243/2017 Z. z.], resp. sa navrhuje, aby sa niektoré zverejňovali na webovom sídle zakladateľa. Ukladanie vnútorných predpisov v zbierke listín registra v. v. i. je preto už nadbytočné.

Pre porovnanie, české v. v. i. nemajú povinnosť ukladať vnútorné predpisy do zbierky listín registra v. v. i. Ani slovenské verejné vysoké školy nemajú povinnosť ukladať na ministerstve školstva svoje vnútorné predpisy (registrácia štatútu vysokej školy podľa § 103 zákona č. 131/2002 Z. z.. je odlišný akt); verejné vysoké školy iba zverejňujú svoje vnútorné predpisy na svojom webovom sídle [§ 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 131/2002 Z. z.].

K bodom 57 a 58 [§ 40 ods. 2 písm. g)]

Do registra v. v. i. sa zapisujú údaje o okruhu osôb, ktoré majú oprávnenie svojim konaním zakladať práva a povinnosti v. v. i. voči tretím osobám (§ 39 ods. 3 zákona č. 243/2017 Z. z.).

Preto sa do zbierky listín registra v. v. i. ukladajú listiny týkajúce sa tohto okruhu osôb oprávnených zakladať svojim konaním práva a povinnosti v. v. i. voči tretím osobám (§ 40 ods. 2 písm. j) body 1. až 5. a 7. zákona č. 243/2017 Z. z.). Keďže členovia dozornej rady

nezakladajú svojim konaním práva a povinnosti v. v. i. voči tretím osobám, nie je dôvod na to, aby sa do zbierky listín registra v. v. i. ukladali listiny týkajúce členov dozornej rady v. v. i.

Ani podľa českého zákona o v. v. i. sa do zbierky listín registra v. v. i. neukladajú listiny týkajúce sa členov dozornej rady v. v. i.

K bodu 60 [§ 43 ods. 3 až 5]

K § 43 ods. 3

Vzhľadom na to, že pojem „výskumný pracovník“ nie je v zákone upravený, navrhuje sa zadefinovať vzťah výskumných pracovníkov, ktorých tvorivá spôsobilosť má byť v rámci § 43a hodnotená, k samotnej v. v. i., pričom ide o obdobu § 74 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.

K § 43 ods. 4 a 5

Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov (§ 77 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z.), pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (§ 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z.) je časovo obmedzený do dovŕšenia určitého veku – v rámci vysokých škôl vekom 70 rokov, v rámci regionálneho školstva vekom 65 rokov.

Vzhľadom na to, že činnosť v. v. i. je porovnateľná s výskumnou, vývojovou a ďalšou tvorivou činnosťou vysokých škôl je dôvodné, aby sa na zamestnancov v. v. i. vzťahovali rovnaké pravidlá ako vysokoškolských učiteľov, t.j. obmedzenie pracovného pomeru vekom 70 rokov.

K bodu 61 [§ 45]

S cieľom zabezpečenia kontinuálneho ukončenia pracovného pomeru na neurčitý čas navrhuje sa v prechodných ustanoveniach upraviť ukončenie pracovného pomeru najneskôr do 31. decembra 2022 v prípade, ak zamestnanec v. v. i. v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona dovŕši najmenej 70 rokov veku.

K článku II

Navrhuje sa spresnenie tak, aby v. v. i. boli uvedené nielen ako klienti Štátnej pokladnice [§ 2a ods. 1 písm. n)], ale aj ako klienti, ktorých rozpočet a výdavky bude Štátna pokladnica realizovať spôsobom podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 291/2002 Z. z. V tejto súvislosti sa v. v. i. dopĺňa aj medzi klientov, o ktorých Štátna pokladnica zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy a tiež medzi klientov, na ktorých sa budú vzťahovať ustanovenia o postupoch pri predkladaní žiadosti o realizáciu platobnej operácie.

K článku III

Navrhuje sa nástroj na fiškálnu podporu dodávok pre potreby výskumu obdobný ustanoveniu § 71 ods. 2 písm. e) českého zákona č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty.

Návrh je koncipovaný v súlade s čl. 36 smernice Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (ďalej len „smernica“). Podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) smernice pri dovoze tovaru sú od dane oslobodené len zvieratá, ktoré boli bezplatne zaslané. Pri dovoze biologických a chemických látok je oslobodenie od dane aj pre prípady, kedy sú takéto látky poskytnuté odplatne.

K článku IV

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť zákonom ustanovený rozsah pôsobnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja, v rámci ktorého môže nadväzovať aktívnu spoluprácu s ministerstvom školstva a jeho priamo riadenými organizáciami. Navrhované ustanovenie umožní uplatnenie skúseností a poznatkov agentúry pri posudzovaní širšieho okruhu žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov, ako tomu bolo doposiaľ. V dôsledku uvedeného je možné predpokladať celkové zefektívnenie poskytovania štátnej podpory výskumu a vývoja.

K článkom V a VI

Navrhuje sa zahrnúť v. v. i. medzi subjekty oprávnené uchádzať sa o dotácie podľa rezortných dotačných zákonov obdobne, ako sa okruh oprávnených subjektov v jednotlivých dotačných zákonoch rozširoval samotným zákonom č. 243/2017 Z. z. v roku 2017.

Vzhľadom na to, že jednotlivé v. v. i. sú povinné mať svoje účty vedené výlučne v Štátnej pokladnici, upravuje sa technicky táto skutočnosť aj v príslušných ustanoveniach.

K článku VII

Navrhujú sa úpravy v obdobnom rozsahu ako v článkoch V a VI.

Vzhľadom na aktuálnu sociálno-ekonomickú situáciu sa súčasne navrhuje rozšíriť aj rozsah a v nadväznosti na to aj účel poskytovaných dotácií a v súvislosti s tým aj rozšírenie oprávnených žiadateľov o dotáciu.

Vo vzťahu k zverejňovaniu výzvy na predkladanie žiadostí najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí na webovom sídle Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky sa na základe skúseností z aplikačnej praxe navrhuje skrátenie tejto lehoty na jeden mesiac.

K článku VIII

V nadväznosti na paralelne predkladanú novelu zákona č. 133/2002 Z. z. sa navrhuje účinnosť v dostatočnom predstihu pred navrhovaným dňom transformácie organizácií SAV na v. v. i. (1. januára 2022) tak, aby v čase transformácie už boli účinné navrhované zmeny aj s primeraným časom na ich implementáciu.

V Bratislave 26. mája 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť Potreba novely zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike (ďalej len „doterajší zákon“) vyplynula z analýzy jeho uplatňovania v praxi. Vážnymi nedostatkami sú nejasnosti ohľadom interpretácie a uplatňovania, ako i praktická nevykonateľnosť viacerých ustanovení. Najväčšie nedostatky a kompetenčné problémy sa ukázali najmä v procese uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych objednávok výskumu a vývoja. Pre nemožnosť zmysluplnej praktickej implementácie sa doteraz nepodarilo ani začať proces periodického hodnotenia.

Potreba zmien doterajšieho zákona súvisí aj so záväzkami v oblasti harmonizácie národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien a doplnkov sa Ministerstvo školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) rozhodlo namiesto novelizácie doterajšieho zákona pristúpiť k tvorbe návrhu nového zákona, pre ktorý sa v súlade s obsahom zákona, ako aj so svetovým trendom, zvolil názov „zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja“ (ďalej len „nový zákon“). Nový zákon nahrádza doterajší zákon a zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky.

Novým zákonom sa sleduje dosiahnutie vyššej efektívnosti využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky. Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť a sloboda vedeckého bádania.

Návrh nového zákona je porovnateľný s obdobnými zákonmi vo vyspelých krajinách. Súčasne rešpektuje historický vývoj, zvyklosti a tradície v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike. Na druhej strane sa návrh nového zákona usiluje reflektovať zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky na tvoriacom sa Európskom výskumnom priestore. Rešpektuje potrebu zosúladenia obsahu legislatívneho rámca, ale aj pojmového aparátu, s legislatívou Európskej únie a jej členských krajín, odporúčaní OECD a UNESCO, a to jednak z dôvodov kompatibility práva, ale taktiež v záujme kompatibility štatistického výkazníctva.

Návrh nového zákona je vo viacerých oblastiach v obsahovom súlade s doterajším zákonom. Najdôležitejšie zmeny v novom zákone v porovnaní s doterajším zákonom sa týkajú týchto oblastí:

1. Zmena názvu zákona – táto zmena predovšetkým sleduje zosúladenie názvu zákona s jeho obsahom. Zákon pojednáva predovšetkým o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

2. Zosúladenie pojmového aparátu s pojmovým aparátom používaným EÚ na základe odporúčaní OECD a UNESCO; presne v súlade s terminológiou OECD sa ustanovuje výskum v členení na základný výskum a aplikovaný výskum a vývoj ako tvorivé činnosti pre potreby rozvoja vedy a techniky. Ďalej ustanovuje pojmy infraštruktúra výskumu a vývoja, projekt výskumu a vývoja a projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (ďalej len „rozvojový projekt“), definuje žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja alebo na riešenie rozvojového projektu (ďalej len „projekt“), príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa tejto podpory a zodpovedného riešiteľa. Súčasťou základných ustanovení zákona je ustanovenie základných prvkov štátnej vednej a technickej politiky - dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky ako dokumentu, ktorý obsahuje základné zámery a ciele v oblasti výskumu a vývoja v Slovenskej republike a národného programu rozvoja vedy a techniky ako programu v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

3. Nový zákon definuje orgány s pôsobnosťou vo vede a technike. V súlade s kompetenčným zákonom určuje vláde a ministerstvu školstva ústredné kompetencie vo výskume a vývoji, ako činností v oblasti vedy a techniky. Tieto sa týkajú predovšetkým napĺňania štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a jej napĺňaní prostredníctvom národného programu rozvoja vedy a techniky.

4. Na rozdiel od doterajšieho zákona nový zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa postavenia a činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“) a legislatívne ustanovuje Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku (ďalej len „Rada pre vedu a techniku“) ako poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

5. Vložením ustanovení o agentúre do nového zákona sa sleduje zjednotenie ustanovení a postupov týkajúcich sa výskumu a vývoja, čomu súčasná existencia dvoch samostatných zákonov bola istou prekážkou. Takýto postup bol ministerstvu školstva odporúčaný aj v legislatívnom procese schvaľovania doterajšieho zákona a zákona o agentúre na podporu vedy a techniky. Navyše, na základe návrhu vlády sa pripravuje výraznejšia podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu prostredníctvom agentúry. Preto je nevyhnutné doplniť štruktúru a orgány agentúry tak, aby sa zvýšila transparentnosť a posilnila odbornosť a efektívnosť činnosti jej odborných orgánov a vytvorili sa podmienky na to, aby činnosť agentúry zodpovedala týmto novým podmienkam.

6. Rada pre vedu a techniku, ktorá sa navrhuje zriadiť ako stály poradný orgán vlády cestou zmeny zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

7. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú ustanovení o organizácii podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu. Nový zákon sa zaoberá iba priamou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu, nakoľko otázky eventuálnej nepriamej podpory sú predmetom iných právnych predpisov. Z rovnakého dôvodu sa nový zákon nezaoberá podporou výskumu a vývoja z iných napr. privátnych zdrojov.

8. Nový zákon ustanovuje, že s výnimkou financovania Slovenskej akadémie vied sa podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Odstraňujú sa tým súčasné kompetenčné problémy, ktoré vytvárali oddelenie rozhodovacích a výkonných kompetencií ústredných orgánov. Tieto sa v ostatnom období prejavovali pri financovaní štátnych programov výskumu a vývoja (ďalej len „štátnych programov“), ale aj projektov, resp. úloh výskumu a vývoja agentúry.

9. Nový zákon rozlišuje inštitucionálnu podporu, prostredníctvom ktorej sa poskytujú finančné prostriedky iba inštitúciám zriadeným zákonom – t.j. prostriedky na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a finančné prostriedky na špecifický výskum a vývoj na vysokých školách. Účelovou formou podpory výskumu a vývoja poskytuje poskytovateľ - agentúra alebo ministerstvo školstva - prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia konkrétnych problémov vo vymedzenej oblasti vedy a techniky prostredníctvom projektov výskumu a vývoja s určenou dobou riešenia alebo prostriedky na podporu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja prostredníctvom rozvojových projektov. Nový zákon ustanovuje podrobnosti o podmienkach poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Ustanovuje sa spôsob kalkulácie nákladov na riešenie projektu, postup predkladania a posudzovania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu, spôsob poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu a ustanovenia týkajúce sa práv k výsledku riešenia projektu.

10. Novým zákonom sa zásadne upravuje systém štátnych programov. Úpravy vychádzajú zo skúseností s uplatňovaním ustanovení doterajšieho zákona týkajúcich sa tematických a horizontálnych štátnych programov a ich podprogramov, kde sa v praxi ukázalo, že podrobné zadávanie úloh výskumu a vývoja „zhora-nadol“ a výber najvhodnejšieho uchádzača prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže je nepružné, administratívne náročné a nevhodné pre výskum a vývoj nakoľko obmedzuje verejnú súťaž a predovšetkým tvorivosť riešiteľských skupín. Ďalším vážnym nedostatkom doterajšieho spôsobu organizácie štátnych programov je skutočnosť, že zákon zveruje prípravu štátnych programov, výber úloh výskumu a vývoja a hodnotenie ich riešenia potenciálnym riešiteľom týchto úloh. Hoci táto skutočnosť vyplýva z objektívnych príčin spočívajúcich vo veľkosti Slovenska a slovenskej výskumno-vývojovej základne, nový zákon obsahuje ustanovenia riešiace do istej miery aj tento problém.

Podľa navrhovaného nového systému štátnych programov sa na ústrednej úrovni štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami a za širokej diskusie v odbornej verejnosti pripraví návrhy štátnych programov. Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Pri formulovaní štátnych programov výskumu a vývoja zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Rada pre vedu a techniku - poradným orgán vlády pre oblasť vedy a techniky. Štátne programy výskumu a vývoja sa podľa nového zákona uskutočňujú formou riešenia projektov výskumu a vývoja. Podobne sú chápané štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja prostredníctvom projektov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Po schválení štátneho programu výskumu a vývoja alebo štátneho programu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja vládou sa na základe verejných výziev ministerstva školstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“) uskutoční verejná súťaž o získanie finančnej podpory riešenia projektov. Projekty predložené uchádzačmi sa hodnotia prostredníctvom odborných orgánov - rád štátnych programov.

V porovnaní s doterajším zákonom sa mení postavenie administrátora štátnych programov. Administrátori štátnych programov uskutočňovaných podľa doterajšieho zákona mali pomerne široký rámec povinností a kompetencií pri príprave a vyhodnocovaní obchodnej verejnej súťaže na riešenie úloh výskumu a vývoja. Zmenou koncepcie štátnych programov sa administrácia štátnych programov, ktorú uskutočňuje ministerstvom školstva, v porovnaní s doterajším stavom zužuje na vyhlasovanie verejnej výzvy, prijímanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov predkladaných žiadateľmi, registráciu projektov výskumu a vývoja, uzatváranie zmlúv a poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov a kontrolu ich vecného a finančného plnenia. Odborné posudzovanie projektov vypracovaných a predložených žiadateľom a kontrolu ich riešenia bude autonómne vykonávať vedecká komunita prostredníctvom odborného orgánu – rady štátneho programu.

Podľa nového zákona má ministerstvo školstva v kompetencii tak ako doteraz - okrem prípravy aj vyhodnocovanie riešenia štátneho programu v súčinnosti s radou štátneho programu.

11. Osobitná pozornosť sa v novom zákone venuje výskumu a vývoju na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Ustanovuje sa, že poskytovanie finančných prostriedkov na výskum a vývoj sa poskytuje v súlade a za podmienok zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zachováva sa možnosť návratného financovanie podporujúce využitie výsledkov výskumu a vývoja v praxi prostredníctvom neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zriadeného Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z..

12. Ustanoveniami zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Zavádza sa nová súčasť verejnej vysokej školy – výskumný ústav. Hlavným poslaním výskumného ústavu je vykonávanie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti. Výskumný ústav tým prispieva k plneniu poslania verejnej vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení jej hlavných úloh vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jeho názov. Výskumný ústav sa navrhuje ustanoviť ako samosprávne pracovisko verejnej vysokej školy, v ktorom sa ustanovia orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu: vedecká rada výskumného ústavu (ďalej len „rada ústavu“) a riaditeľ výskumného ústavu (ďalej len „riaditeľ ústavu“). Z hľadiska obsahu navrhovaných ustanovení je ustanovenie výskumného ústavu porovnateľné s postavením fakulty verejnej vysokej školy. Týmito novými ustanoveniami zákona o vysokých školách sa sleduje záujem posilniť kapacitu výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy, vytvorenie predpokladov pre užšie prepojenie výskumnej a vývojovej činnosti vysokej školy s potrebami praxe a vytvorenie priestoru pre možnú transformáciu výskumných ústavov v zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti ústredných orgánov, ktoré o takúto zmenu právneho postavenia – začlenenie do štruktúry verejnej vysokej školy – prejavia záujem.

13. V porovnaní s doteraz platnou legislatívou sa v návrhu nového zákona neuvažuje pokračovať v podpore výskumu a vývoja prostredníctvom vládou schvaľovaných štátnych objednávok výskumu a vývoja (ďalej len „štátna objednávka“) a návrh nového zákona preto neobsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych objednávok. Rovnako sa v porovnaní s doterajším zákonom v novom zákone nezavádza periodické hodnotenie.

14. Dôvody pre vypustenie mechanizmu štátnych objednávok sú nasledovné: zavedením štátnych objednávok výskumu a vývoja sa v doterajšom zákone sledoval záujem vytvoriť mechanizmus na financovanie konkrétnych dobre definovaných problémov jednotlivých rezortov prostredníctvom úloh výskumu a vývoja. Existujúci systém formulovania štátnej objednávky výskumu a vývoja (z pohľadu doterajšieho zákona jednej konkrétnej úlohy výskumu a vývoja) na úrovni ústredného orgánu, sumarizácia štátnych objednávok ministerstvom školstva, schvaľovanie vládou a následné vypisovanie verejného obstarávania na úrovni ústredných orgánov sa predkladateľovi javí ako systém nepružný, predlžujúci riešenie aktuálnych problémov a obmedzujúci kompetencie ústredných orgánov. Navyše, vyčlenenie istého objemu finančných prostriedkov vopred je podnetom na to, aby sa o ne uchádzali aj subjekty, ktoré ich bezprostredne nepotrebujú, len preto, že taká možnosť existuje. Preto ak rezort potrebuje riešiť nejaký problém výskumného charakteru, bude môcť tak urobiť vyčlenením finančných prostriedkov na svoje prioritné úlohy a následne ich vykázať ako prostriedky investované do výskumu.

15. Vypustenie periodického hodnotenia, resp. jeho nezavedenie v novom zákone súvisí s nasledovnými skutočnosťami: hodnotenie výsledkov výskumných a vývojových činností je oprávnené iba ako podklad pre inštitucionálne financovanie, pretože pri financovaní založenom na súťažnom princípe hodnotí kvalitu uchádzača – zodpovedného riešiteľa a riešiteľov a podmienok na riešenie spolu s hodnotením kvality navrhovaného projektu odborný orgán – rada agentúry alebo rada štátneho programu. Vysoké školy a Slovenská akadémia vied, kde forma inštitucionálneho financovania zostáva, majú systém hodnotenia výskumnej a vývojovej činnosti zavedený inými právnymi predpismi (zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied a zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov). V prípade Slovenskej akadémie vied ide z pohľadu financovania, ale aj z pohľadu organizácie, o vnútro-inštitucionálne hodnotenie, nakoľko Slovenskej akadémii vied sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované ako celku, a nie jednotlivým organizáciám zriadeným Slovenskou akadémiou vied. V prípade vysokých škôl nie je možné oddeliť hodnotenie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti, nakoľko ide o činnosti súvisiace s vysokoškolským vzdelávaním. Aj podľa doterajšieho zákona aj podľa zákona o vysokých školách všetky činnosti vysokých škôl hodnotí Akreditačná komisia – poradný orgán vlády. Navyše, „prierezové“ periodické hodnotenie, tak ako je zakotvené v doterajšom zákone, ktoré v pôvodnej podobe dáva do jednej kategórie veľkú vysokú školu s viac ako tisíc zamestnancami a malý výskumný ústav, je v praxi nerealizovateľné inak ako len úplne formálne.

16. Návrh zákona vo verzii, ktorá bola predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, obsahoval viaceré ustanovenia týkajúce sa inovácií. Po zvážení pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní, ako aj vzhľadom na komplexnosť problematiky, prekladateľ upustil od zámeru riešiť novým zákonom aj túto oblasť. Ministerstvo školstva je toho názoru, že problematike inovácií je z hľadiska záujmov Slovenskej republiky potrebné venovať vyššiu pozornosť. Preto odporúča splnomocniť Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo financií SR vypracovaním koncepcie a následne zákona o štátnej podpore inovácií so zakotvením ekonomických mechanizmov priamej a nepriamej podpory inovačného rozvoja.

Návrh nového zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však už v pomerne krátkom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku Slovenska, a teda aj na štátny rozpočet, vysoko pozitívny. Nakoľko sa uvažuje s výrazným znížením počtu štátnych programov a celý systém ich administrácie sa zjednodušuje, nevzniknú napriek rozšíreniu úloh agentúry zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o štátnej podpore výskumu a vývoja

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí k záväzkom, ktoré vyplývajú z Prístupovej zmluvy, Aktu o podmienkach pristúpenia a Príloh k Aktu pristúpenia,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

-žiadne.

4. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

d) nie je upravená v práve Európskej únie:

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bezpredmetné, vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky. Na druhej strane sa dôsledne sleduje terminológia EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časťČl. I

K § 1

Paragraf je súčasťou základných ustanovení nového zákona a vymedzuje predmet nového zákona.

K § 2

V súčasnosti sa v oblasti vedy a techniky a výskumu a vývoja na rôznych úrovniach používajú rôzne pojmy. Preto je dôležité legislatívne vymedziť základné a niektoré odvodené pojmy a to najmä na zabezpečenie jasnej a jednoznačnej interpretácie predkladaného návrhu nového zákona. Pri stanovení pojmov sa postupovalo v súlade s príručkou OECD ”Frascati Manual” vydanou v reedícii v roku 2002 pre potreby štatistického zisťovania vo výskume a vývoji s odporúčanými pojmami zaužívanými v krajinách OECD, Európskej únii a v organizácii UNESCO.

V súlade s odporúčaniami OECD nový zákon dôsledne využíva pojem výskum, ktorý sa skladá zo základného výskumu a aplikovaného výskumu a pojem vývoj. Výskum a vývoj sú systematickými tvorivými činnosťami v oblasti vedy a techniky.

K § 3

Nový zákon ustanovuje pojem infraštruktúra výskumu a vývoja, ktorú tvoria osoby uskutočňujúce výskum a vývoj vrátane obslužných osôb a sústava prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a systémov, ako i ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a vývoja.

K § 4

Paragraf vymedzuje pojmy projekt výskumu a vývoja, projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a pojem riešenie projektu. Pre potreby nového zákona a jeho uplatňovania v praxi sú v tomto paragrafe ustanovené pojmy žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu, príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja a zodpovedného riešiteľa projektu.

K § 5

Nový zákon vymedzuje pojem „dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky“ ako dokument, ktorý sa vypracúva na päť až desať rokov a obsahuje základné zámery a ciele výskumu a vývoja v Slovenskej republike a pojem „národný program rozvoja vedy a techniky“ ako program v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zameraný na uskutočňovanie dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky.

Definujú sa štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja ako osobitná forma podpory výskumu a vývoja v oblastiach určených štátom.

K § 6

Paragraf vymedzuje pojem odbor vedy a techniky a splnomocňuje ministerstvo školstva určovaním sústavy odborov vedy a techniky. Sústava odborov vedy a techniky slúži najmä na štatistické a administratívne účely.

Presne v súlade s odporúčaniami OECD (Frascati manuál) sa ustanovujú skupiny odborov vedy a techniky. Prírodné vedy tvorí matematika a počítačové vedy, fyzikálne vedy, chemické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí. Technické vedy obsahujú stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, elektronika a iné technické vedy. Medzi lekárske vedy sa zaraďujú najmä základná medicína, klinická medicína, a zdravotné vedy. Pôdohospodárske vedy tvoria poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, veterinárna medicína a príbuzné vedy. Spoločenské vedy tvorí psychológia, ekonomika, pedagogické vedy, právo, politické a iné spoločenské vedy. Humanitné vedy sú história, jazyk a literatúra a iné humanitné vedy.

K § 7

Paragraf ustanovuje členenie právnických osôb a fyzických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj do sektorov výskumu a vývoja. Právnické osoby a fyzické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj sú pre štatistické účely začlenené do štyroch sektorov výskumu a vývoja podľa metodiky OECD používanej pre vykazovanie ukazovateľov výskumu a vývoja prispôsobenej reálnemu stavu v Slovenskej republike. Toto členenie sa používa pri vykazovaní štatistických údajov za oblasť vedy a techniky už od roku 1994.

K § 8

Paragraf vymedzuje vedecko-technické služby ako príbuzné činnosti vykonávané právnickými osobami a fyzickými osobami na podporu výskumu a vývoja. Patria sem najmä poskytovanie a šírenie vedecko-technických informácií a poznatkov vrátane knižničných služieb, činnosti podporujúce prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe, poradenstvo a expertízna činnosť v oblasti výskumu a vývoja, monitoring, prieskum, zber a analýza údajov, informácií a poznatkov, technická normalizácia a posudzovanie zhody výrobkov, patentová a licenčná činnosť, vedecko-technické služby v oblasti metrológie vykonávané podľa osobitného predpisu, súdno-znalecká činnosť, prekladateľstvo a tlmočníctvo v oblasti výskumu a vývoja vykonávané podľa osobitného predpisu.

K § 9

Paragraf ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti výskumu a vývoja. Vláda má ústrednú zodpovednosť za určenie štátnej vednej a technickej politiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a za napĺňanie jej zámerov a cieľov. Vláda schvaľuje a vyhodnocuje plnenie národného programu rozvoja vedy a techniky. Vláda v mene Slovenskej republiky schvaľuje dvojstranné a mnohostranné zmluvy o vedecko-technickej spolupráci a zapájania sa Slovenskej republiky do medzinárodných programov výskumu a vývoja a schvaľuje členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja. Vláda ďalej schvaľuje štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu.

V personálnej oblasti vláda na návrh ministra školstva vymenúva a odvoláva členov Rady pre vedu a techniku a členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Na návrh ministra školstva schvaľuje štatút Agentúry na podporu výskumu a vývoja a štatút Rady pre vedu a techniku.

K § 10

Ústredným orgánom štátnej správy s prierezovými kompetenciami v oblasti vedy a techniky s výnimkou výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo školstva. Potreba legislatívne ustanoviť podrobnosti týkajúce sa prierezových kompetencií v oblasti vedy a techniky na úrovni ústredných orgánov vzniká v dôsledku problémov a interpretačných a kompetenčných nedorozumení pri vypracúvaní a predkladaní závažných materiálov, pri financovaní výskumu a vývoja, ako aj pri koordinácii medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

V rámci prierezových a koordinačných kompetencii ministerstvo školstva zodpovedá za vytváranie podmienok na uskutočňovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike tvorbou koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov výskumu a vývoja a medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Tieto kompetencie ministerstvo školstva uplatňuje najmä tým, že vypracúva, aktualizuje a po predchádzajúcom prerokovaní v Rade pre vedu a techniku predkladá vláde na schválenie návrh dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky, vypracúva a predkladá vláde na schválenie návrhy štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a programov agentúry. Zákon ďalej ustanovuje, že ministerstvo školstva je zodpovedné za tvorbu metodických materiálov, koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov v oblasti vedy a techniky. Ministerstvo školstva ďalej vypracúva a predkladá vláde návrhy na členstvo a koordinuje účasť Slovenskej republiky v medzinárodných programoch v oblasti výskumu a vývoja a členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja a zabezpečuje reprezentáciu a propagáciu slovenskej vedy a techniky doma a v zahraničí.

Nový zákon ustanovuje ministerstvu školstva povinnosť každoročne vypracovať výročnú správu o stave výskumu a vývoja. Definujú sa aj úlohy ministerstva v oblasti legislatívneho zabezpečenia a efektívneho využívania infraštruktúry výskumu a vývoja.

Navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia výskumu a vývoja sa približuje systémom uplatňovaným vo viacerých európskych krajinách a krajinách OECD.

K § 11

V tomto paragrafe sa ustanovujú povinnosti a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ústredné orgány sa podľa návrhu nového zákona spolupodieľajú na formulovaní zámerov a cieľov a napĺňaní štátnej vednej a technickej politiky v tých oblastiach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť spolupracovať s ministerstvom školstva pri príprave návrhov štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť metodicky usmerňovať zapájanie právnických osôb, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti, do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a vytvárať podmienky na túto spoluprácu.

V porovnaní s doterajším stavom sa ústredným orgánom odoberajú kompetencie v oblasti financovania štátnych programov výskumu a vývoja a projektov Agentúry na podporu vedy a techniky. Odstraňuje sa tým dvojkoľajnosť výberu, riadenia a financovania týchto činností, ktoré spôsobovali vážne problémy vo financovaní výskumu vývoja v ostatnom období.

V rámci zjednodušenia postupu a administrácie uskutočňovania výskumných a vývojových činností, ktoré sa podľa doterajšieho zákona realizovali prostredníctvom štátnych objednávok výskumu a vývoja, sa ustanovuje, že ústredné orgány v rozsahu svojej zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti môžu poskytnúť finančné prostriedky na úhradu výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu (Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a doplnení niektorých zákonov).

K § 12

Paragraf obsahuje postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá sa zriaďuje za účelom podpory výskumu a vývoja poskytovaním finančných prostriedkov na riešenie projektov.

Nakoľko agentúra podporuje činnosti – výskum a vývoj – cestou poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov, nový zákon, na rozdiel od doterajšieho zákona o agentúre na podporu vedy a techniky, zavádza nový názov agentúry - Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Agentúra poskytuje finančné prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja, ktorých zámery, ciele a vecnú náplň určuje žiadateľ, projektov riešených v rámci programov agentúry, projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja.

Pri poskytovaní finančných prostriedkov agentúrou podnikateľským subjektom sa uplatňuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Ďalej sa ustanovujú orgány agentúry, ktorými sú riaditeľ agentúry, predsedníctvo agentúry a rady agentúry.

K § 13

Paragraf definuje postavenie riaditeľa agentúry, spôsob jeho vymenúvania a odvolávania a ustanovuje rámec povinností ako štatutárneho orgánu agentúry, povinností vo vzťahu k ministrovi školstva a predsedníctvu agentúry.

K § 14

Predsedníctvo agentúry je ustanovené ako odborný orgán agentúry, ktorý tvoria významní odborníci z oblasti vedy a techniky s primeraným zastúpením všetkých sektorov výskumu a vývoja a jednotlivých skupín odborov vedy a techniky. Jeden člen je zástupca ministerstva školstva.

Predsedníctvo agentúry je orgán s kompetenciami predovšetkým stanovovať koncepciu a priority činnosti agentúry, ďalej schvaľuje kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov, vyhlásenie verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov a každoročne vyhodnocuje činnosť a hospodárenie agentúry.

Ustanovuje sa štvorročné funkčné obdobie členov predsedníctva agentúry, ako aj podmienky, ktoré sú dôvodom pre ukončenie členstva v predsedníctve.

K § 15

Rada agentúry je ustanovená ako odborný orgán agentúry zriadený pre určenú oblasť na posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov s výkonnými právomocami v oblasti schvaľovania žiadostí a na kontrolu riešenia projektov, na ktorých riešenie agentúra poskytla finančné prostriedky.

Rada agentúry sa zriaďuje ako odborová rada agentúry pre jednu alebo viac skupín odborov vedy a techniky, rada programu agentúry pre program agentúry a rada agentúry pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu pre projekty riešené v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach vo výskume a vývoji.

V porovnaní s doteraz platným zákonom o agentúre na podporu vedy a techniky, návrh nového zákona vytvára rámec pre vytváranie pracovných skupín rád agentúry, ktoré sa môžu zriaďovať na odbornú prípravu rokovaní rady agentúry. Zriadenie pracovných skupín je nevyhnutné pre zvýšenie kvality posudzovania návrhov projektov a pre priebežné a záverečné posudzovanie plnenia zámerov a cieľov projektov. Navrhuje sa, aby predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúval a odvolával riaditeľ agentúry po schválení predsedníctvom agentúry.

Novými sú aj ustanovenia určujúce funkčné obdobie riaditeľa agentúry na štyri roky a úprava funkčného obdobia predsedu agentúry a predsedov rád agentúry na dva roky.

K § 16

Paragraf ustanovuje, že podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje poskytovaním finančných prostriedkov formou nenávratnej podpory. Finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva s výnimkou inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied, ktorá má vlastnú rozpočtovú kapitolu.

Zákon rozlišuje dve formy podpory výskumu a vývoja, a to účelovú formu a inštitucionálnu formu.

Účelovou formou podpory výskumu a vývoja sa príjemcovi poskytujú finančné prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Pod projektom výskumu a vývoja nový zákon rozumie projekt výskumu a vývoja agentúry a projekt výskumu a vývoja štátneho programu výskumu a vývoja. Rozvojové projekty sú rozvojové projekty agentúry a rozvojové projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Inštitucionálnou formou podpory výskumu a vývoja sa zabezpečuje poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Slovenskej akadémie vied a poskytovanie finančných prostriedkov verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám na uskutočňovanie špecifického výskumu a vývoja na podporu vysokoškolského vzdelávania.

Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja sa poskytujú v súlade a za podmienok ustanovených zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

V súlade so zákonom o neinvestičných fondoch Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom zriadeného neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zabezpečuje návratné financovanie podporujúce uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja v praxi.

K § 17

Paragraf obsahuje ustanovenia o kalkulácii nákladov na riešenie projektu, ktoré vychádzajú z pravidiel uplatňovaných v rámcových programoch výskumu a vývoja Európskej únie.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska druhu činností uskutočňovaných v rámci riešenia projektu rozlišujú na náklady na výskumné a vývojové činnosti, demonštračné činnosti, školenia a kurzy, spoluprácu, riadenie a administráciu projektu a náklady na ďalšie špecifické činnosti.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov rozlišujú na priame náklady a nepriame náklady. Priame náklady na riešenie projektu sú náklady na uskutočnenie činností preukázateľne priamo súvisiacich s riešením projektu. Nepriame náklady na riešenie projektu sú náklady na úhradu činností súvisiacich s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k činnostiam projektu.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa určiť druhy činností, na ktorých uskutočňovanie sa môže žiadateľ uchádzať o finančné prostriedky na riešenie projektu. Poskytovateľ môže taktiež určiť obmedzenia týkajúce nákladov na jednotlivé druhy činností a účelu použitia finančných prostriedkov.

Nový zákon ďalej ustanovuje, že oprávnené náklady na riešenie projektu sú náklady stanovené žiadateľom v žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „žiadosť“) predloženej v rámci verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“), ktoré poskytovateľ schváli ako odôvodnené náklady na riešenie projektu.

K § 18

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa podmienok poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov. Na rozdiel od doterajšieho zákona sa o získanie finančných prostriedkov na podporu riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu podľa nového zákona uchádza žiadateľ predložením žiadosti na základe verejnej výzvy vyhlásenej poskytovateľom.

Paragraf obsahuje rámcové ustanovenia týkajúce verejnej výzvy a splnomocňuje vyhlasovateľa určiť podrobnosti o verejnej výzve vrátane formy žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu.

K § 19

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce postupu pri posudzovaní žiadostí. Ustanovuje sa, že poskytovateľ prostredníctvom komisie na prijímanie žiadostí vyhodnotí predložené žiadosti z hľadiska splnenia technických a formálnych podmienok uvedených vo verejnej výzve (ďalej len „technické podmienky“) a vyradí žiadosti, ktoré tieto podmienky nespĺňajú.

Hodnotenie žiadostí spĺňajúcich technické podmienky uskutočňuje podľa stanovených kritérií odborný orgán poskytovateľa na základe minimálne dvoch posúdení domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. Odborný orgán vypracuje o výsledku hodnotenia každej zo žiadostí hodnotiacu správu, zostaví poradie žiadostí a navrhne rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov. Návrh rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov spolu s hodnotiacimi správami k všetkým hodnoteným žiadostiam a poradím žiadostí na poskytnutie finančných prostriedkov predloží odborný orgán orgánu poskytovateľa, ktorý uzatvára so žiadateľom zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov.

Ďalej sa ustanovujú povinnosti poskytovateľa pri žiadosti žiadateľa o preskúmanie rozhodnutia o vyradení žiadosti pre nesplnenie technických podmienok alebo rozhodnutia o neposkytnutí finančných prostriedkov.

K § 20

Ustanovujú sa podmienky poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu. Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na riešenie projektu poskytuje poskytovateľ príjemcovi na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov na riešenie projektu. Paragraf obsahuje záväzné ustanovenia týkajúce sa obsahu zmluvy o poskytnutí prostriedkov.

Paragraf splnomocňuje poskytovateľa uhrádzať náklady na činnosti súvisiace so zabezpečením poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov vrátane nákladov na verejnú súťaž a kontrolu ich riešenia z účelovej podpory vo výške najviac 2,5 % sumy účelových prostriedkov poskytovateľa na výskum a vývoj v danom kalendárnom roku. Zároveň sa poskytovateľovi stanovuje povinnosť zverejňovať informácie o poskytnutých prostriedkoch na osobitnej internetovej stránke poskytovateľa.

K § 21

Paragraf ustanovuje, že výsledky riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky štátneho rozpočtu, musia byť verejne prístupné.

Nový zákon ustanovuje, že práva k výsledku riešenia projektu, ktorý je úplne financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu, má prijímateľ, pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak alebo pokiaľ osobitný predpis nestanovuje inak. Práva k výsledku riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky viacerých subjektov, sa určia v zmluve o poskytnutí prostriedkov ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa nového zákona je vlastníkom hmotného majetku získaného počas riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií príjemca, ktorý si uvedený majetok obstaral alebo vytvoril pri riešení projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu. V prípade rozpočtových a príspevkových organizácií je vlastníkom majetku štát.

K § 22

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce štruktúry národného programu rozvoja vedy a techniky, prostredníctvom ktorého sa v štátnom rozpočte rozpočtujú finančné prostriedky na agentúru, na štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, na zabezpečenie úloh ministerstva školstva v oblasti vedy a techniky a na ostatné aktivity v oblasti vedy a techniky financované z prostriedkov štátneho rozpočtu s výnimkou finančných prostriedkov na špecifický výskum na vysokých školách a finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Dôvodom vyčlenenia financovania špecifického výskumu na vysokých školách a výskumu a vývoja v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu z národného programu rozvoja vedy a techniky je skutočnosť, že tieto prostriedky sú rozpočtované v osobitných programoch určených pre vysoké školy a zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu.

Národný program rozvoja vedy a techniky sa vypracúva najmenej na tri rozpočtové roky.

K § 23

Podľa nového systému štátnych programov výskumu a vývoja sa na úrovni ústrednej štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami, so Slovenskou akadémiou vied a s ostatnými ústrednými orgánmi pripraví návrhy štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré budú zamerané na riešenie týchto problémov.

Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Štátny program výskumu a vývoja sa uskutočňuje formou riešenia projektov výskumu a vývoja.

Nový zákon pripúšťa, aby sa štátny program v závislosti od jeho charakteru a rozsahu a navrhovaných celkových nákladov na riešenie mohol členiť na podprogramy štátneho programu výskumu a vývoja, ktoré obsahujú zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Z hľadiska štruktúry je podprogram štátneho program výskumu a vývoja ucelená, konkrétna a logická časť štátneho programu.

Po schválení štátneho programu vládou menuje minister školstva radu štátneho programu, ktorá je odborným orgánom, ktorý zodpovedá ministrovi školstva za výber, posudzovanie, schvaľovanie a vyhodnocovanie riešenia projektov výskumu a vývoja štátneho programu.

Finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja v rámci štátneho programu poskytuje ministerstvo školstva na základe žiadosti predloženej žiadateľom na základe verejnej výzvy ministerstva školstva. Poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu schvaľuje rada štátneho programu na základe jeho posúdenia.

Ministerstvo školstva je splnomocnené poveriť vyhlasovaním verejnej výzvy, prijímaním žiadostí a registráciou projektov výskumu a vývoja v rámci štátnych programov výskumu a vývoja, kontrolou ich vecného a finančného plnenia a ďalšími administratívnymi činnosti uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja aj agentúru.

K § 24

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja.

Ustanovujú sa rámcové oblasti zamerania týchto štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ustanovuje sa, že pre administráciu štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja sa primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa administrácie štátnych programov výskumu a vývoja.

K § 25

Paragraf sa zaoberá zložením rady štátneho programu, ktorú tvoria významní odborníci z príslušnej oblasti vedy a techniky, zástupcovia výrobnej a odberateľskej sféry príslušného zamerania a zástupca ministerstva školstva.

Rada štátneho programu má najmenej 15 členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister školstva na základe návrhov ústredných orgánov, Slovenskej akadémie vied, orgánov reprezentácie vysokých škôl a reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Aspoň jedna tretina členov rady štátneho programu výskumu a vývoja musí pôsobiť v podnikateľskej sfére.

Stanovuje sa, že funkčné obdobie členov rady štátneho programu je štvorročné. Ak je doba riešenia štátneho programu kratšia ako štyri roky, funkčné obdobie členov rady štátneho programu je rovnaké ako doba riešenia štátneho programu. Na čele rady štátneho programu je predseda rady štátneho programu, ktorého volí a odvoláva rada štátneho programu. Funkčné obdobie predsedu rady štátneho programu je dvojročné.

Rovnako ako v prípade rady agentúry, si rada štátneho programu môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny. Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda rady štátneho programu po schválení radou štátneho programu.

K § 26

Paragraf ustanovuje podrobnosti o informačnom systéme výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky (ďalej len „informačný systém“), ktorého účelom je získavanie, spracúvanie a poskytovanie informácií o výskume a vývoji, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Správcom informačného systému je ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá za jeho tvorbu, pravidelnú aktualizáciu informácií a ich sprístupňovanie prostredníctvom internetu. Zabezpečenie prevádzky informačného systému môže vykonávať na základe poverenia ministerstva školstva aj iná právnická osoba.

K § 27

Paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovuje práva a povinnosti členov predsedníctva agentúry, členov rady agentúry, členov rady štátneho programu, členov pracovnej skupiny rady agentúry a členov pracovnej skupiny rady štátneho programu.

Agentúre a ministerstvu školstva sa ukladá povinnosť verejne sprístupniť zoznam členov predsedníctva agentúry, rady agentúry, pracovných skupín rady agentúry, rád štátneho programu a pracovných skupín rád štátneho programu.

Poskytovateľovi sa ukladá každoročne vykonávať kontrolu plnenia cieľov projektov, na ktorých riešenie poskytol finančné prostriedky, vrátane kontroly čerpania a využívania poskytnutých finančných prostriedkov, formou kontrolných dní a oponentúr.

K § 28

Prechodnými ustanoveniami sa rieši ustanovenie Rady pre vedu a techniku, ustanovujú sa podrobnosti transformácie agentúry na podporu vedy a techniky zriadenej podľa doterajších predpisov na agentúru podľa nového zákona.

Zároveň sa potvrdzuje platnosť zmluvných záväzkov v súvislosti s riešením úloh výskumu a vývoja v rámci štátnych objednávok a štátnych programov, ktorých riešenie sa začalo podľa doterajších predpisov. Ďalej sa transformujú povinnosti, úlohy a záväzky zo zmlúv administrátorov štátnych programov a administrátorov podprogramov štátnych programov vzniknutých podľa doterajších predpisov a povinnosti a úlohy rád podprogramov štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov.

Funkčné obdobie predsedu a členov rád štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov sa zachováva nedotknuté.

K § 29

Zrušujú sa

Zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z.z..

Zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike v znení zákona č. 528/2003 Z.z..

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 192/2003 Z. z. o prevádzkovaní a činnosti celoštátneho informačného systému výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky.

Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 1055/2003-11 o odboroch výskumu a vývoja a číselníku odborov výskumu a vývoja (oznámenie č. 354/2003 Z. z.).

Čl. II

Navrhované ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje Radu pre vedu a techniku ako stály poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

Úlohy, zloženie Rady pre vedu a techniku a zásady rokovania určuje štatút Rady pre vedu a techniku, ktorý na návrh ministra školstva schváli vláda.

Zámerom navrhovateľa je vytvoriť Radu pre vedu a techniku ako pomerne malý flexibilný orgán schopný pružne reagovať na problémy a poskytovať odborné stanoviská ku kľúčovým otázkam vedy a techniky. Radu pre vedu a techniku má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

Čl. III

K bodom 1 – 8

Navrhované zmeny § 9, §10 a § 21 riešia zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla výskumných ústavov verejnej vysokej školy, postup pri schvaľovaní vnútorných predpisov výskumného ústavu, postup pri rozhodovaní verejnej vysokej školy o majetku, ktorý slúži na plnenie úloh výskumného ústavu, ako aj kompetencie rektora pri poverovaní nového riaditeľa výskumného ústavu výkonom funkcie riaditeľa výskumného ústavu a stanovení platu riaditeľa výskumného ústavu.

K bodu 9

V bode 9 sa do zákona o vysokých školách vkladajú nové paragrafy, a to § 34a až 34f. Komentár k ustanoveniam obsiahnutým v týchto paragrafoch je nasledujúci:

K § 34a

Paragraf obsahuje podrobnosti o postavení výskumného ústavu. Ustanovuje sa jeho právo na ustanovovanie samosprávnych orgánov.

K § 34b

Paragraf obsahuje podrobnosti o rozsahu samosprávnej pôsobnosti a práv výskumného ústavu. Definuje sa rozsah práv orgánov akademickej samosprávy výskumného ústavu rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy a vo veciach výskumného ústavu.

K § 34c

Paragraf ustanovuje akademickú obec a orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu. Orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu sú rada ústavu a riaditeľ ústavu. Základom akademickej samosprávy je akademická obec výskumného ústavu, ktorá volí a odvoláva členov rady ústavu.

K § 34d

Ustanovujú sa podrobnosti o postavení a zložení rady ústavu. Rada ústavu je samosprávnym zastupiteľským a odborným orgánom výskumného ústavu. Má najmenej 9 členov, ktorých volí akademická obec výskumného ústavu. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov rady ústavu sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je výskumný ústav súčasťou.

K § 34e

Paragraf definuje postavenie riaditeľa ústavu ako predstaviteľa výskumného ústavu, ktorý riadi výskumný ústav, zastupuje a koná vo veciach výskumného ústavu a v mene verejnej vysokej školy. Riaditeľ ústavu zodpovedá za svoju činnosť rade ústavu. Riaditeľ ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie výskumného ústavu a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Riaditeľa ústavu vymenúva a odvoláva na návrh rady ústavu rektor. Funkčné obdobie riaditeľa ústavu je štvorročné.

K § 34f

Paragraf ukladá povinnosť výskumnému ústavu vydať vnútorné predpisy výskumného ústavu a zároveň ustanovuje spôsob ich schvaľovania a nadobudnutia právoplatnosti.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. apríla 2005.

Bratislava, 12. januára 2005

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu