Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 171/2005 účinný od 01.12.2014 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný z vlastnej iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu je pokračovať v

- konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií,

- koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to hlavne definovaním okruhu daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen leg álnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na zneužívanie zahrnovania do základu dane osobnej spotreby daňovníka, resp. jej časti v neprimeranej výške.

Navrhované úpravy sú zamerané na

1.Konsolidáciu verejných financií

·zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je:

- rozšírenie počtu odpisových skupí n zo 4 na 6; zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,

- limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 EUR ,

- redukcia možnosti použitia zrýchlenej metó dy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,

- zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne (§ 27) alebo zrý chlene (§ 28),

·zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné),

·transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby.

2.Posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti

·spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi vo forme nepeňažného plnenia; zamestnávateľ má možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, t. j. ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľ nav ýši aj o výšku sociálneho a zdravotného poistenia tak, aby daň a odvody boli zrazené a odvedené v rovnakej výške ako z peňažných príjmov),

·vyňatie náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby,

·zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;

·zjednodušenie výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb,

·u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj

- úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do v ýdavkov na obstaranie nehnuteľnosti,

-úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve,

·zadefinovanie primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávan ý majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov; v tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov.

3.Podpora podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný v ýskum a vývoj

·podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške

-25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vý voj,

-25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,

-25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

V Èl. II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na vylepšenie funkcionality Registra účtovných závierok a jej cieľom je znížiť počet nesprávnych a neúplných podaní. Prináša legislat ívny základ na rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké, tak ako to požaduje nová smernica. Návrh zákona ustanovuje prevádzkovateľa registra a prenáša na neho časť úloh sprá vcu registra. Ïalšie navrhované zmeny umožnia finančnej správe a daňovým úradom lepšie kontrolovať dokumenty na vstupe a operatívnejšie reagovať na chybné doručenia a rozširuje sa počet miest, kde účtovné jednotky môžu požiadať o kópiu uloženého dokumentu alebo jeho časti o jednotné kontaktné miesta.

V Èl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava jeho znenia v ustanovení, v ktorom sa stanovuje percentuálny podiel obcí na vý nose dane z príjmu fyzických osôb, ako aj doplnenie nového ustanovenia, v ktorom sa jasne stanovuje termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát použije. Uvedená úprava podielu obcí vyplynula z rokovaní medzi vládou a zá stupcami obcí v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.

V Èl. V, VI a VII sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje zavedenie novej formy registrač nej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom. Ïalej sa navrhuje rozšíriť zoznam služieb, na ktor é sa bude vzťahovať povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice. Cieľom týchto zmien je zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, a tým dosiahnuť vyšší výber daní. Zároveň sa navrhuje, aby certifikáciu elektronick ých registračných pokladníc nevykonávali podnikateľské subjekty, ale Colný úrad Bratislava, ktorý túto činnosť bude poskytovať bezodplatne. Pre daňové úrady a colné úrady sa navrhuje ustanoviť možnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

V Èl. VIII sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup orgá nu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom 'Eurojackpot', čím sa umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu. V súčasnosti sa t áto lotéria prevádzkuje vo viacerých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a tým umožňuje vytváranie výhernej istiny zloženej z prostriedkov zúčastnených lotériových sp oločností. Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardný ch hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodn ôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

Návrh zákona ako celok má pozitívny vplyv na štátny rozpoč et, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona v čl. II a III má nepatrný vplyv na rozdelenie rozpočtu verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

X4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom0265 270297 223296 886Štátny rozpočet 0207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa0207 843216 180215 970Obce058 89376 881 77 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa001 0411 242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000 VÚC0000 Sociálna poisťovňa0 000zdravotné poisťovne0 000

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom031 168502 031306 540Štátny rozpočet 0-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa0-26 259420 988225 624Obce058 893 76 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa0010411242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0000Zdravotné poisťovne 00002.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-600265 270297 223296 886z toho vplyv na ŠR-600207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa-600207 843216 180215 970Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 6811 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-265 270-297 223-296 886* úspora má znamienko (-)

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-60031 168502 031306 540z toho vplyv na ŠR-600-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa-600-26 259420 988225 624Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-31 168-502 031-306 540* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.

D.Ponechanie zrýchlenej metódy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

E.Zjednotenie odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančné ho prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojen é obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku.

I.Zmena spôsobu zahrnovania paušálnej náhrady nákladov spojený ch s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

J.Zavedenie nového typu daňového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktor í vykonávajú výskum a vývoj.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

L.Možnosť uplatnenia úhrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypoteká rnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovní k platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registra čnej pokladnici.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spolo čností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO z 65,4 % na 68,5 %

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 264,7 mil. eur v roku 2015, 297,2 mil. eur v roku 2016 a vo výške 296,9 mil. eur v roku 2017.

Kvantifikácia príjmov

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu a skutočnosti, že uvedená možnosť zvyšuje náklady práce zamestnávate ľov MF SR nepredpokladá dodatočný vplyv uvedeného opatrenia na daňové príjmy VS.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Kvantifikácia vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivý ch odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní (CBT corporate tax ranking, Oxford University). Dodatočným predpokladom je podiel administratívnych budov na celkovom počte budov v rámci odpisovej skupiny s dobou odpisovania do 20 rokov. Odhadovaný vplyv zavedenia novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov predstavuje približne 70 mil. eur.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.Vyčíslenie vplyvu je založené na údajoch o distribúcii automobilov využívan ých na podnikateľské účely za rok 2012 podľa ich ceny. Podľa uvedených údajov tvorí podiel automobilov s obstarávacou cenou vyššou než 48 000 eur 12,5% z celkového počtu automobilov používaný ch na podnikateľské účely. Vplyv limitovania vstupnej ceny an uvedenej úrovni sa odhaduje vo výške približne 2,5 mil. eur.

D.Ponechanie zrýchlenej metó dy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

Kvantifikácia je založen á na rozdieloch medzi technikou rovnomerného a zrýchleného odpisovania, pri nastavení parametrov podľa novely zákona. Výpočet vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitá lu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivých odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní a expertnom odhade MF SR. MF SR odhaduje akruá lny vplyv uvedeného opatrenia vo výške 29 mil. eur v prvom roku.

E.Zjednotenie odpisovania hmotn ého majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Kvantifikácia je založená na rozdieloch medzi spô sobom odpisovania formou finančného prenájmu a štandardnými formami odpisovania, pri prijatí dodatočných predpokladov o podiele leasingového odpisovania. Výpočet využíva ročné údaje ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovanej pre roky 2015 – 2017. Zjednotenie odpisovania je spojené s odhadovaným pozitívnym vplyvom na verejné financie vo výške 18 mil. eur.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platite ľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

Kvantifikácia vychádza z individuálnych daňový ch priznaní za rok 2012 s využitím údajov o základe dane a výnosoch jednotlivých daňovníkov. Vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje na úrovni 1 mil. eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných individu álnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012. Využíva údaje o výške úrokov z úverov a pôžičiek pri transakciách zahraničných závislých osôb a údaje o EBITDA (zisku p red uplatnením daní, odpisov a úrokov) z individuálnych výkazov ziskov a strát. Na základe týchto predpokladov sa očakáva pozitívny vplyv zavedenia pravidiel nízkej kapitalizácie vo výške približ ne 63 mil. eur v roku 2015.

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotné ho a nehmotného majetku.

Výpočet je založený na využití individuálnych daňových priznaní DPH za rok 2013, konkrétne údajov o podiele outputov firiem podliehajúcich DPH na celkovom outpute. Podiel odpisov v rámci jednotlivých odpisov ých skupín bol stanovený expertným odhadom s využitím údajov medzinárodného porovnania odpisových skupín. Pozitívny vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje v roku 2015 približne na úrovni 40 mil. eur.

I.Zmena spôsobu zahrnovania pau šálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 o zaplatených pokutách a penále. Odhadovaný pozitívny vplyv uvedeného opatrenia je na ú rovni 9 mil. eur.

J.Zavedenie nového typu daň ového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj.

Výpočet je založený na súčasnej ú rovni uplatňovania domácich výdavkov na výskum a vývoj indexovanej do rokov 2015 - 2017 na základe dostupných údajov Eurostatu za Slovenskú republiku. Zavedenie daňového zvýhodnenie je spojené s odhadovaným v ýpadkom daňových príjmov vo výške 24 mil. eur.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

Vplyv zosúladenia valorizácie daňového bonusu s nezdaniteľnou časťou základu dane bol kvantifikovaný na základe údajov o vekovom rozložení populácie zverejňovanej Eurostatom a údajmi o zamestnanosti publikovanými ŠÚ SR. Administratívne zjednoduš enie uplatňovania jednej sumy daňového bonusu počas celého zdaňovacieho obdobia je spojené s pozitívnym vplyvom na úrovni 2 mil. eur.

L.Možnosť uplatnenia ú hrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom druž stve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

Kvantifikácia možnosti uplatnia úhrady za prevod č lenských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve za daňové výdavky vychádzala z údajov ŠÚ SR o Sčítaní obyvateľov, domov a bytov na základe ktorej bol identifikovaný poč et družstevných bytov. Následne z údajov vybraných bytových družstiev bol identifikovaný poplatok za prevod členských práv a počet ročne odkúpených, resp. prevedených družstevných bytov a ná sledne aplikovaný na celkový počet družstevných bytov. Uvedené úprava zákona je spojená s marginálnym negatívnym vplyvom na úrovni 0,1 mil. eur.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré maj ú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

Pri kvantifikácií úpravy výpoč tu preddavkov sa vychádzalo z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní fyzických osôb typu B a ich indexácie na súčasnú úroveň. Uvedená zmena platenia preddavkov nemá vplyv na akru álny výnos dane.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici.

Kvantifikácia vplyvu rozšírenia povinnosti používať ERP na výnos DPH a DPPO vychádza z nasledujúcich predpokladov:

·Zavedenie ERP v jednotlivých odvetviach prispeje k zníženiu daňovej medzery na DPH o 10% (Sektorová daňová medzera bola odhadnutá IFP v spolupráci s MMF)

·V prípade vybraných sektorov s menším počtom transakcií a vyššími sumami napr. slu žby architektov, sa očakáva zníženie daňovej medzery o 5%. Nižší odhad vychádza aj z predpokladu, že užívatelia služieb týchto sektorov nebudú mať povinnosť predkladať pokladničný doklad (alebo potvrdenie o zaplatení) v prípade administratívnych úkonov spojených s dodanou službou (napr. stavebné povolenie)

·Dodatočný prínos na DPPO vychádza z odhadu z očakávaných výnosov na DPH. Odhadnutý bol ako násobok podielu DPPO na DPH a očakávaného výnosu na DPH zo zavedenia ERP

·V prípade zavedenia ERP pre ambulantných všeobecných lekárov, špecialistov, zubá rov sa vychádzalo z rozdielov reportovaných relevantnými ambulanciami a výdavkami domácností na tieto služby. Za zdravotné služby bol v roku 2011 rozdiel medzi výdavkami domácností (podľa ŠÚ SR) a priznan ými tržbami relevantných ambulancií (podľa údajov Ministerstva zdravotníctva) približne 214 mil. eur.

Odhadovaný pozitívny vplyv z rozšírenia povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici sa za predpokladu celoročnej účinnosti odhaduje na ú rovni 72 mil. eur.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

Kvantifikácia vplyvu vychádza z údajov farmaceutických spoločností o peňažnom a nepeňažnom plnení za roky 2011 – 2013 so zohľadnením skutočnosti č asti oslobodených príjmov (registračný poplatok pri vzdelávaní a pod.). Na základe týchto údajov MF SR odhaduje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške približne 5 mil. eur.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO

Kvantifikácia vplyvu vychádza z odhadu daňových príjmov schválených Výborom pre daňové prognózy, kde sa v roku 2015 predpokladal podiel obcí na výnose DPFO vo v ýške 65,4 %, ktorý bol následne prepočítaný na úroveň 68,5 %. Uvedená úprava nemá vplyv na akruálny výnos daní verejnej správy, ovplyvňuje len štruktúru daňových príjmov v prospech obcí na úkor štátneho rozpočtu. Zvýšenie podielu prinesie obciam dodatočné hotovostné príjmy v roku 2015 na úrovni 63 mil. eur.

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že vklady do novej atraktívnejšej hry na základe realizovaného prieskumu budú na úrovni 0,26 mil. eur za týždeň . Predpoklad zmeny atraktívnosti iných hier v prospech Eurojackpotu je zvolený na základe údajov o vývoji vkladov za roky 2013 a 2014, kedy došlo v 43. Týždni roku 2013 k zvýšeniu atraktívnosti lotérie Euromili óny. Od 43. týždňa roku 2013 až po súčasnosť bolo v porovnaní s obdobím prvých 42 týždňov roka 2013 zaznamenané zvýšenie priemerného vkladu do Euromiliónov. V rovnakom období však doš lo k zníženiu priemerných vkladov do ostatných lotériových hier. Èistý pozitívny vplyv zmien v atraktivite Euromiliónov na základe týchto údajov bol v danom období len na úrovni cca 30% zvýšený ch vkladov do Euromiliónov. Uvedené percento sa použilo aj na určenie zmeny atraktívnosti iných hier po zavedení Eurojackpotu. Spustenie lotérie sa očakáva v priebehu roka 2015.

Kvantifikácia výdavkov

V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov boli kvantifikované náklady na zapracovanie nových a novelizovaných dokumentov podávaných elektronicky a písomne v dotknutých informačných systé moch. Odhad finančných vplyvov na jednotlivé IS FS SR v roku 2014 predstavuje spolu 0,6 mil. eur.

Nepatrné zníženie výdavkov a príjmov v kapitole MF SR vznikne zavedením možnosti vydávania opisov dokladov z Registra účtovných závierok na Jednotných kontaktných miestach. V rovnakej miere nastane zvýš enie výdavkov a príjmov v kapitole MV SR na okresných úradoch, ktoré budú Jednotnými kontaktnými miestami.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201520162017100Daňové príjmy207 437215 322215 081110Dane z prí jmov a kapitálového majetku172 428168 643168 402111Daň z príjmov fyzickej osoby-50 871-71 564-71 359112Daň z príjmov prá vnickej osoby218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy01 0411 242150Poistné01 0411 242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy264 864296 365295 997110Dane z príjmov a kapitálového majetku229 855248 205247 551111Daň z príjmov fyzickej osoby6 5567 9987 790112Daň z príjmov právnických osôb218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008Odvody z hazardných hier406858889

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (cash) 201520162017100Daňové príjmy-26 665420 130224 735110Dane z príjmov a kapitálového majetku-58 757373 451178 056111Daň z príjmov fyzickej osoby-63 962-65 780-71 140112Daň z príjmov právnickej osoby0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (cash) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚ C - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (cash) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy010411242150Poistné010411242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 201520162017100Daňové príjmy30 762501 173305 651110Dane z príjmov a kapitálové ho majetku-1 330453 013257 205111Daň z príjmov fyzickej osoby-6 53513 7828 009112Daň z príjmov právnických osôb0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Kvantifikácia výdavkov

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnení:

·Zamestnávatelia - všetci

·SZÈO – všetky

·Právnické osoby – všetky

Návrhom zákona o používaní registračnej o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú:

·ovplyvnené podnikateľské subjekty, na ktoré sa od účinnosti zákona bude vzťahovať povinnosť používať virtu álnu registračnú pokladnicu, resp. elektronickú registračnú pokladnicu - počet týchto subjektov nie je možné odhadnúť, pretože niektorí podnikatelia už dnes na báze dobrovoľnosti elektronické registračné pokladnice používajú.

·pozitívne ovplyvnení výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori elektronických registračných pokladníc z dô vodu, že Colný úrad Bratislava, ktorý bude vykonávať certifikáciu, bude túto činnosť vykonávať bezodplatne.

Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre malý podnik (97% vrátane mikro účtovných jednotiek).

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:

·Daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku zavedenia nového typu daňové ho zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet.

·Daňové zaťaženie PO a SZÈO sa zvýši v dôsledku:

-spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov sú visiacich s používaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom,

-použitia metódy zrýchleného odpisovania iba na 2 a 3 odpisovú skupinu,

-zavedením pravidiel nízkej kapitalizácie,

-obmedzenia uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

Návrh zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice predpokladá tieto dopady:

·Zavedením používania virtuálnej registračnej pokladnice bude mať pozitívny prínos pre:

-výkon kontrol vykonávaných zamestnancami finančnej správy, t. j. s prihliadnutím na on-line prepojenie so systémami finančnej správy sa výkon kontrol uľahčí a zjednoduš í, čím sa dosiahne vyšší počet odhalených podvodov,

-podnikateľské prostredie, pretože umožňuje prehľadnejšiu evidenciu a zároveň používanie virtuálnej registračnej pokladnice pri taxatívne vymenovaných službách je poskytované zo strany štátu bezplatne, a preto jej obstaranie a používanie bude efektívnejšie.

-zákazníkov, ktorí pri platbách dostanú od podnikateľov relevantné pokladničné doklady, ktoré budú môcť uplatniť aj v rámci národnej bločkovej lotérie.

·Pre podnikateľov vzniknú náklady:

-na obstaranie koncového zariadenia,

-z potreby pripojenia na internet,

-na zakúpenie elektronickej registračnej pokladnice.

·Celkový počet podnikateľov na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť používať registračnú pokladnicu nie je možné určiť, pretože niektorí podnikatelia sú u ž koncovými zariadeniami, pripojením na internet resp. aj elektronickými registračnými pokladnicami vybavení.

·Z dôvodu, že na trhu sú k dispozícii rôzne typy registračných pokladníc, počítačov, tlačiarní v r ôznych cenových reláciách a nedá sa odhadnúť aký typ v akej cene si podnikateľ vyberie, nie je možné určiť ani celkový rozsah finančných nákladov na tieto elektronické zariadenia.

Návrh zákona o účtovníctve bude mať pozitívny vplyv z dôvodu zníženia administratívnych nákladov súvisiacich s rozsahom vykazovaných údajov v poznámkach pre malé podniky.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Očakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov, ako napr. pri:

-zavedení pravidiel ní zkej kapitalizácie,

-použití princípov transferového oceňovania aj na tuzemských závislých osôb

-uplatňovaní odpisov z osobných automobilov zo vstupnou cenou 48 000 eur a viac

-zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných lekárom a poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.

Vo vzťahu k zavedeniu používania virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom, konsolidácia verejných financií a definovanie tých daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen legálnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na jej zneužívanie prostredníctvom zahrnovania výdavkov do základu dane v neprimeranej výške, resp. prostredníctvom zahrnovania časti osobnej spotreby daňovníkov do základu dane.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona bude mať:

- pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov, fyzických osôb v prípade dosiahnutia pr íjmu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti je možné uplatniť do daňových výdavkov:

- úhradu za prevod členských práv a povinností spojených v členstvom v bytovom družstve

- úroky z hypotekárneho alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti,

-negatívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti so zdanením náhrady nemajetkovej újmy vyplácanej podľa Občianskeho zákonníkaKvantifikujte:

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnený ch predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti s možnosťou uplatnenia obstarávacej ceny zásob potravín bezodplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska, čím sa zabezpečuje potravinová pomoc najodkázanejším skupinám obyvateľstva. 4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Návrh zákona bude mať pozitívn y vplyv na občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorý ukončili príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi v súvislosti s možnosťou odpoč tu výdavkov na výskum a vývoj.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne prá vo:

-čl. 4 ods. 2 písm. a), čl. 50, čl. 110 až 112, čl. 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoloč enstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dc érskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich spr ávach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa č inností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),

-smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných z ávierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

-smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finanč nej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhé ho odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 1 0. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kr áľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a in í, [2002],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft fü r Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je do 20. júla 2015.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2013/34/EÚ stanovená do 31. marca 2015.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:

-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovn íctve v znení neskorších predpisov,

-opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určený ch z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorý m sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní , označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014 -74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č.MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej úč tovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatren í v znení neskorších predpisov,

-návrh u opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadan í a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch úč tovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,

-návrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cenn ými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do zá kona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do nariadenia vlády č. 453/2002 Z.z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Èl. I návrhu zákona (novela zákona č. 595/2003 Z.z.) so smernicami, ktoré sa týkajú oblasti daní je úplne zlučiteľný.

Èl. III návrhu zákona (novela zákona č. 431/2002 Z.z.) so smernicou 2013/34/EÚ je čiastočne zlučiteľný, s ostatnými smernicami z oblasti účtovníctva je ú plne zlučiteľný.

Èl. V návrhu zákona (novela zákona č. 289/2008 Z.z.) so smernicou 98/34/ES je úplne zlučiteľný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 37 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6

Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných vý davkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzen ý v navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dop ĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. Podľ a tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňova ť len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom.

Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na s úkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Zároveň stále platí základná zásada pre mož nosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udrž anie zdaniteľných príjmov.

Príklad 1:

Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur, ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 mož no uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny, a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:

4 000 / 4 x 80 % = 800 eur

Tabuľka (v eur):

rokúčtovný/daňový odpiskrátenie daňový ch odpisov podľa §19 ods. 2 písm. t)úprava základu dane podľa §17 ods. 220151 00080020020161 00080020020171 000800 20020181 000800 200spolu4 0003200800

K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)

Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktor ých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahàňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku, bez oh ľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančn ého prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prená jmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona. Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.

K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 7, 32, 75 až 77 a 87 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod, § 35 ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 7

Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávate ľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu zamestnanca k zamestn ávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zá jazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.

1. metóda

Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade pe ňažného plnenia; nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daň ovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej č asti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových n ákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.

Príklad 2:

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných prí spevkov na SP za zamestnanca (zjednoduš ene)

13,4 % z 2 400 = 321,60 eur

Výpočet preddavku na daň19 % x (2 400 – 321,60) = 394,89 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň 2 400 – 321,60 – 394,89 = 1 683,51 eura

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa (zjednoduš ene)

35,2 % z 2 400 = 844,80 eur

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 + 844,80 = 3 244,80 eura

2. metóda

S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:

a)najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

b)pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaň ovacie obdobie.

Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.

Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu navýšeného nepeňažného prí jmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-n ásobku platného životného minima.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona zamestnávateľ najprv vypočí ta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona] podľa prílohy č. 7 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-ná sobku PŽM x (1 - SD1)

kde

P je plnenie rozhodujú ce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvé ho bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušné ho zdaňovacieho obdobia.

a)176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,

b)1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura

(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,

c)pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.

Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí zá klad dane, je hodnota nižšia alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona (19 %).

Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093, potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o 19 % a zvyš nú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia (2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona.

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažné ho plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = NP / (1 - SD1)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znen í neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

Príklad 3:

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej č innosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 3 425,53 = 459,02 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 =554,5207

(ÈZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995

preddavok na daň = 566,51 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 425,53 – 459,02 – 566,51 = 2 400,00 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodu šene)

35,2 % z 3 425,53 = 1 205,78 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78 = 4 631,31 eura

Príklad 4:

Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.

V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]

S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ÈNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného poistného, ktoré je povinný plati ť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 je 552,08 eur)

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely v ýpočtu NNP je možné navýšiť ÈNP o povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné z peňažné ho príjmu 134,00 eur.)

NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokr úhľovanie § 47 ods.1 zákona)

úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura

vymeriavací základ = 4 120 eur

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 4 120,00 = 552,08 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 = 554,5207

(ÈZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495

preddavok na daň = 783,01 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 384,59 – 418,08 – 566,51 = 2 400,00 eura

Èistý netto peňažný príjem1 000 – (783,01 – 566,51) – 134 = 649,50 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodušene)

35,2 % z 4 120 = 1 450,24 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura

Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.

Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategó rie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).

Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona], na nepeňažné plnenie poskytnuté od býval ého zamestnávateľa poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovàšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo prá vo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) zákona].

Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj vypočítaná suma navýšenia o povinné poistn é zrazené zamestnancovi a odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia. V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.

K bodom 8 a 39 - § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)

Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoloční kov alebo k.s. za svojich komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov dosahuj úcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.

K bodom 9, 11, 14, 16, 28, 50, 81, 82 a 84 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 pí sm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3

Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotn íckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotní ckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka 'držiteľ' pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom.

Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide

-o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

-o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Spôsob zdanenia uvedených pr íjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 z ákona, ak pôjde

-o peňažné plnenie, platiteľom dane je dr žiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona,

-o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažné ho plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijat é a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom v zákone.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľn ého príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumá ciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť sprá vcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchý lky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľný ch podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na té my z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preuká zanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania č innosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotní ckej praxe [§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.

Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľ a § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom predn áškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľ a osobitného predpisu je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.

K bodu 10 a 15 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná pod ľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K bodu 12 - § 8 ods. 5 písm. f)

Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za preukázateľne vynaložený vý davok na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺ ňa písmeno f) o druhý bod, podľa ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnute ľnosti okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Uvedená mož nosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou.

K bodu 13 - § 8 ods. 7

Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručení m obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zá kona zistenej v čase nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. c)

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služ by poskytované na našom území.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. g)

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona nahrádza novým znením, ktoré upravuje zahrnovanie tzv. zmaren ých investícií do základu dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne poč as 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.

K bodom 19, 20 a 21 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy z ákladu dane tuzemských závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.

K bodom 22 a 23 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.

K bodu 25 – poznámka pod čiarou k odkazu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 24, 26 a 43 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4

Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nov ého znenia § 17 ods. 19 zákona.

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.

Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia zahrnujú do zá kladu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.

Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich zahrnovania do základu dane do výš ky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považ uje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaň ovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské a právne služby.

V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť dlhš iu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.

K bodu 27 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho ná jmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktor é by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.

K bodu 29 - § 17 ods. 33

Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona úč innom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33 písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku. Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prená jme a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období poč as dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahàňa.

K bodu 30 - § 17 ods. 34 až 36

K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zav ádza sa obmedzenie ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaň ovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutoč ne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov (resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako ú hrn limitovaných odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.

Príklad 5:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

Tabuľka (v eur):

rokZDskutočne uplatnený daňový odpis z OC

(60 000 / 4)odpis z LVC

(48 000 / 4)ak ZD

Vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Prevádzkovanie hazardných hier sa na Slovensku začalo intenzívne rozvíjať už od roku 1990. Tento spôsob zábavy predstavuje špecifický prístup k využívaniu voľného času, uspokojuje občanov v pocite napätia a ich túžbe po prípadnej výhre, teda výraznejšom jednorazovom finančnom príjme.

V Slovenskej republike sa od roku 1991 občanom ponúka dostatočne veľký rozsah jednotlivých druhov stávkových hier a lotérií, ktoré sú väčšinou prevádzkované na potrebnej kvalitatívnej, odbornej a technickej úrovni. Za posledných trinásť rokov vzniklo nové odvetvie s pracovnými príležitosťami pre kvalifikovaných pracovníkov, napr. v oblasti právnej, technickej a tiež na úseku ekonomickom. V súčasnom období pracuje v tejto oblasti približne 19 000 ľudí. Zaujímavé sú tiež údaje o tom, koľko sú ľudia ochotní vložiť do hier pri vidine možných výhier, keď napr. v roku 2002 boli vklady do hier vo výške 24,513 mld. Sk a vyplatené výhry predstavovali sumu 18,102 mld. Sk. Ročné vklady do lotérií a iných podobných hier v r. 2002 tvorili 4,1 % podiel na celkových ročných výdavkoch obyvateľstva do spotreby.

V súčasnosti je oblasť hazardných hier vymedzená zákonom č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o lotériách“). Zákon o lotériách bol už 10 krát novelizovaný, čo vyústilo do pomerne komplikovanej právnej úpravy, pričom úprava prevádzkovania niektorých druhov hier nie je jednoznačná a dostatočne jasná. Istým nedostatkom sa javí nenárokovateľnosť povolení a nedostatočná predvídateľnosť výsledku povoľovacieho konania. Zložitý povoľovací proces zároveň administratívne zaťažuje jednak žiadateľov o povolenie lotérie alebo inej podobnej hry ako aj povoľujúce orgány.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 135/2004 schválila vo februári 2004 Koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier. Na základe tohto koncepčného materiálu bol spracovaný už konkrétny návrh novej právnej úpravy, ktorá by nahradila už mnohokrát novelizovaný zákon o lotériách. Nová právna úprava by mala priniesť lepšie a presnejšie vymedzenie práv a povinností jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa na hazardných hrách a modernizovať a odbyrokratizovať proces vydávania licencií na takýto druh podnikania. Nový návrh zákona o hazardných hrách je vo všeobecnosti postavený na nasledujúcich princípoch.

Pod hrou, v najširšom právnom slova zmysle, rozumieme spoločenskú aktivitu medzi fyzickými osobami navzájom, alebo medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorej cieľom je uspokojovanie ich hmotných potrieb dosiahnutím výhry. Výhra je rozdiel medzi hodnotou získaného plnenia a hodnotou vloženej investície do hry (stávky), a spravidla je vyššia ako stávka. Ide o služby, ktoré organizátor hry poskytuje tak, že umožňuje stávkujúcim (kupcom žrebov, tiketov, žetónov a pod.) zúčastniť sa na hre založenej na náhode, ktorá im ponúka nádej zisku a s týmto cieľom organizuje náhodné žrebovania, stanovuje a vypláca výhry, alebo prepláca žreby. Takéto služby sa zvyčajne poskytujú za protihodnotu, ktorú predstavuje cena žrebov.

Význam hazardných hier z hľadiska spoločenského je podstatne väčší, ako by sa z ich právnej úpravy mohlo zdať. Jednak ide o spoločenský jav, ktorý je na Slovensku tradične pomerne silne zakorenený, jednak ide o stabilný zdroj finančných prostriedkov slúžiacich na podporu niektorých sociálnych, kultúrnych a iných verejnoprospešných aktivít.

Ide však aj o jav, ktorý so sebou nesie i nezanedbateľné spoločenské riziká. Je totiž dobre známou skutočnosťou, že stávky a hry ako aktivity zo svojej podstaty hazardné vedú u určitých osôb k rozvoju sociálno-patologických javov, ku vzniku tzv. „hráčskej závislosti“, čo má neblahý vplyv nielen na nich, ale predovšetkým na im blízke osoby, najmä rodinných príslušníkov. Okrem toho sa tieto aktivity často stávajú predmetom záujmu organizovaného zločinu, ktorý v nich vidí nezanedbateľný zdroj príjmov.

Ak vezmeme do úvahy vôľu jednotlivých krajín Európskej únie a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, právo Európskych spoločenstiev v oblasti hazardných hier v Európe neexistuje.

V súčasnosti sa aplikuje pravidlo, že lotérie sa považujú za služby ekonomickej povahy, v dôsledku čoho podliehajú ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä ustanoveniam o slobode poskytovania služieb a článku 16 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V oblasti hazardných hier existujú dostatočne silné dôvody verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, obmedzovanie dopytu po hazardných hrách, financovanie verejnoprospešných činností, atď.), ktoré odôvodňujú, aby z hľadiska organizovania hier, výšky stávok a rozdeľovania zisku, ktorý prinášajú, mali členské štáty Európskej únie dostatok nezávislých právomocí na svojom území k stanoveniu požiadaviek na ochranu hazardných hráčov a spoločenského poriadku. V takýchto podmienkach musia zhodnotiť nielen nevyhnutnosť regulovať aktivity v hazardných hrách, ale určité druhy hier (napr. pyramídové hry alebo reťazové listy, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky) musia tiež zakazovať, za predpokladu, že regulačné opatrenia nie sú diskriminujúce.

Takéto regulačné opatrenia môžu byť v podobe zákonov, ktoré udeľujú jedinej verejnej organizácii, alebo určitým organizáciám, výlučné práva na prevádzkovanie hazardných hier, zohľadňujúc pri tom verejnoprospešný záujem, ktorý takúto reguláciu odôvodňuje. Regulačné opatrenia sú nevyhnutné a musia byť úmerné stanoveným cieľom.

Regulácia hazardných hier, ochrana občanov a verejnej morálky pred nepriaznivými účinkami stávok a hier je súčasťou štátnej politiky na Slovensku, rovnako ako vo všetkých krajinách sveta. Štát realizuje svoju politiku sústavou legislatívnych opatrení, ktorými usmerňuje tento úsek a sústavou dozorných orgánov, ktorými zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie ustanovených právnych opatrení. Právny a kontrolný systém by mali dopĺňať ďalšie nástroje, ktoré pomáhajú uplatňovať princípy zodpovedného hrania ( napr. riadiaca a rozhodovacia funkcia ). Trvalé udržiavanie optimálnej úrovne a trvalé zlepšovanie ochrany občanov si vyžaduje trvalé aktivity a podporu zo strany štátu. Politika štátu v oblasti hazardných hier je považovaná za špecifickú formu presadzovania štátnych záujmov.

Rozvojom spoločenskej kultúry, komerčnej komunikácie, ako i globálnych informačných sietí sa pozmenil aj obsah a význam pojmov prevádzkovanie, lotéria, stávka, hra a pod. Návrh zákona vychádza z nového prístupu chápania týchto pojmov a navrhuje aj legislatívne zavedenie nového pojmu „hazardné hry“.

Jedným z hlavných cieľov novej právnej úpravy hazardných hier je limitovanie využitia ľudskej hráčskej vášne, zabránenie riziku kriminality a podvodov, zabezpečenie časti vyzbieraných peňažných prostriedkov v prospech štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nového zákona o hazardných hrách sa rovnako implementuje do praxe štátna licenčná politika a zabezpečuje efektívny štátny dozor pri jeho presadzovaní.

Reštriktívna politika nie je chápaná len z dôvodu ochrany, prevencie a získavania peňazí na verejnoprospešné účely alebo pre štát, ale zahŕňa aj podmienky pre zodpovednostné hranie. Finančný aspekt je len sprievodným javom, skutočným cieľom musí byť obmedzovanie príležitostí na hranie.

Zákon o hazardných hrách vo väzbe na vyššie uvedené obsahuje:

◊vymedzenie štátnych lotérií – rozhodnutie o jednotlivých druhoch hazardných hier, ktoré bude prevádzkovať výlučne štát prostredníctvom národnej lotériovej spoločnosti,

◊úpravu licenčného procesu – kategorizácia licencií (všeobecná licencia, nárokové individuálne licencie, licencie na štátne lotérie, licencie na prevádzku hazardných hier v kasíne),

◊podmienky prevádzkovania - konkrétne a jednoznačne špecifikované podmienky pre prevádzkovanie všetkých druhov hazardných hier,

◊odvodové povinnosti - v závislosti od jednotlivých druhov hazardných hier sa definujú odvodové povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier,

◊výkon štátneho dozoru - zlepšenie kontrolnej činnosti odstránením neefektívnych činností.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha),

-screeningu

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: čl. 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva; rozhodnutie ESD C-243/01 Gambelli a ostatní“.

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná.

6. Gestor:

bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Doložka

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,

environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého zákona o hazardných hrách sa v súčasnosti nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov). Ako vyplýva z porovnania odvodov, spracovaného v „Koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier“ za jednotlivé kategórie hazardných hier, pri zachovaní tendencie vývoja v oblasti hazardných hier, (najmä štruktúry vkladov a výhernosti) je možné očakávať zvýšenie odvodov v oblasti hazardných hier pre štátny rozpočet SR a rozpočty obcí približne o 15 %. Vychádzajúc z údajov za rok 2003 môže pri navrhovanej účinnosti zákona od 1. marca navýšenie odvodov do štátneho rozpočtu pre rok 2005 dosiahnuť až 75 mil. Sk.

Podľa návrhu zákona bude sa rozširuje pôsobnosť obcí vo veciach hazardných hier. Na zabezpečenie týchto činností sa navrhuje upraviť príjmy obcí z hazardných hier tak, aby boli vytvorené predpoklady na plynulé pokračovanie povoľovacej činnosti a zavedenie výkonu dozoru pri prevádzkovaní výherných prístrojov. Odvody, ktoré podľa návrhu zákona budú plynúť priamo obciam, sa zvyšujú u výherných prístrojov o 5 tis. Sk, tzn. na 45 tis. Sk na jeden prístroj (počet prístrojov k polroku 2004 prekročil 12 800 ks), zavádzajú sa odvody z prevádzkovania videohier a technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi vo výške 3% a mení sa systém výpočtu odvodov u niektorých hier. Na základe týchto zmien je možné očakávať navýšenie príjmov obcí až o 43 mil. Sk.

Uvedená čiastka sa bude týkať všetkých obcí, na území ktorých sa budú predmetné hazardné hry prevádzkovať. Prostriedky budú prevádzkovatelia poukazovať priamo na účty jednotlivých obcí.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I.

K § 1

Predmet a účel úpravy definuje okruh spoločenských vzťahov a situácií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia navrhovaného zákona. Zákon sa vzťahuje na hazardné hry, podmienky prevádzkovania hazardných hier a práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a účastníkov hazardných hier, rozsah a podmienky prevádzkovania štátnych lotérií, podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, štátnu reguláciu hazardných hier, niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti, ochranu účastníkov hazardných hier, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku hazardných hier, štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier a sankcie za porušenie povinností na úseku hazardných hier.

Zároveň sa konštatuje, že účelom zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku v rámci vyššie uvedených vzťahov a činností.

Zákon explicitne vylučuje tzv. spotrebiteľské hry (lotérie) z predmetu jeho úpravy. Tieto bude možné bez ohľadu na možnú formu výhry (peňažné alebo vecné výhry) realizovať bez povolenia štátnych orgánov. Týmto taktiež výhry zo spotrebiteľských lotérií už nebudú oslobodené od dane z príjmov.

K § 2

Na účely zákona sú vymedzené viaceré významné pojmy, ako napríklad prevádzkovateľ hazardnej hry, prevádzkovanie hazardnej hry, hráč, stávka, vklad, herný plán, finančná zábezpeka a podobne. Definované pojmy sa používajú v rámci celého zákona a tvoria kostru právnej úpravy.

K § 3

Na účely zákona sa za hazardné hry považujú všetky hry, v ktorých dobrovoľne zúčastnená fyzická osoba, ak existujú alebo nastanú stanovené podmienky, je oprávnená získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Hraničný výsledok hazardnej hry (výhra alebo prehra) závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od dopredu neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje hraničný výsledok hazardnej hry (žrebovanie, športové súťaženie, dostih, pretek, hracie zariadenie a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.

Hazardné hry sa delia na lotériové hry, hazardné hry v kasínach, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované pomocou elektronicky, elektronickomechanicky alebo mechanicky riadených výherných prístrojov alebo podobných zariadení, hazardné hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, hazardné hry prevádzkované cez internet. Nakoľko vzhľadom na dynamický vývoj v oblasti herného priemyslu nie je možné definíciou exaktne postihnúť všetky hry, ktoré by napĺňali pojmové znaky hazardnej hry, zákon počíta s tzv. nepomenovanými hazardnými hrami, ktoré je možné prevádzkovať výlučne za podmienok stanovených zákonom o hazardných hrách.

Toto ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie hazardných hier. Ide o hry, ktoré by mohli do určitej miery splniť pojmové náležitosti hazardných hier, avšak v kontexte ich nie je potrebné takto posudzovať a podriadiť režimu podľa zákona o hazardných hrách.

Zákon explicitne zakazuje hazardné hry ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, napríklad pyramídové hry alebo reťazové hry, pričom toto ustanovenie reaguje taktiež na § 250g Trestného zákona, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu prevádzkovania nepoctivých hier a stávok.

K § 4 až § 9

Zákon obsahuje definície a popis lotériových hier, hier v kasínach a stávkových hier. Rovnako zákon definuje výherné prístroje, hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry ako aj hazardné hry prevádzkované cez internet.

Zákon definuje kritériá na zaradenie jednotlivých hazardných hier do zákonom rozoznávaných skupín alebo typov hier.

Vzhľadom na rozvoj hracích zariadení zákon tu definuje taktiež nové kategórie a spôsoby prevádzkovania hazardných hier, ktoré doposiaľ absentovali v právnej úprave a pri aplikácii spôsobovali problémy.

K § 10 až 15

Zákon určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a obce ako orgány poverené vykonávaním dozoru vo veciach hazardných hier. Zároveň zákon vymedzuje ich právomoci a kompetencie.

Zákon stanovuje práva a povinnosti orgánov dozoru a ich zamestnancov pri vykonávaní štátneho dozoru v oblasti hazardných hier. Zároveň ich zaväzuje k mlčanlivosti o skutočnostiach o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti pričom povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo výkonu činnosti. Vychádzajúc z akceptácie nemožnosti a nevhodnosti absolutizovania požiadavky mlčanlivosti zákon rovnako obsahuje podmienky, za ktorých zamestnanci orgánu dozoru nie sú povinní mlčanlivosť zachovávať.

Dozorovanými subjektami sú v zmysle zákona prevádzkovatelia hazardných hier, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry, osoby, ktoré na základe pracovnoprávneho pomeru, obdobného pomeru alebo zmluvného vzťahu k prevádzkovateľovi hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier. Medzi dozorované subjekty patria aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú hazardné hry podľa tohto zákona bez licencie vydanej príslušným povoľujúcim orgánom. Pre vyššie uvedené dozorované subjekty zákon stanovuje práva a povinnosti.

K § 16 až § 28

Prevádzkovať hazardnú hru možno iba na základe licencie vydanej podľa zákona. Prevod získanej licencie je zakázaný. Uvedený zákaz platí aj pri predaji podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku. Rovnako licencia neprechádza na právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení prípade rozdelení prevádzkovateľa hry.

Licenciu možno udeliť iba právnickej osobe spĺňajúcej zákonom stanovené požiadavky.

Zákon rozoznáva niekoľko druhov licencií, ktoré sa odlišujú formou ich udeľovania, resp. podmienkami, pri splnení ktorých môže právnická osoba požiadať o udelenie licencie.

Na základe všeobecnej licencie možno prevádzkovať hry vo forme žrebových vecných lotérií a tombol. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejní pripravený návrh všeobecnej licencie tak, že osoby, ktorých sa bude v budúcnosti týkať pri prevádzkovaní hazardných hier majú možnosť návrh v danej lehote pripomienkovať. Až po vyhodnotení pripomienok Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecnú licenciu vyhlási a táto sa stáva podkladom pre prevádzkovanie vymedzeného okruhu hazardných hier. Takto prevádzkovatelia tombol a žrebových vecných lotérií v mimoriadne zjednodušenom postupe iba oznamujú prevádzkovanie hazardnej hry bez toho, aby museli žiadať o individuálnu licenciu. Odpadá tak administratívne náročnejší proces rozhodovania o žiadosti o udelenie licencie.

Ak nie je v zákone uvedené inak, ostatné hazardné hry možno prevádzkovať na základe individuálnej licencie. Individuálna licencia sa vydáva na prevádzkovanie konkrétnej hry. Zákon vymedzuje podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie príslušných hazardných hier. Podmienky sú viazané najmä na dostatočnosť a prehľadnosť zdrojov, využívaných pri prevádzkovaní hier, transparentné vzťahy v rámci obchodných spoločností, uchádzajúcich sa o prevádzkovanie hazardných hier. Významným predpokladom zabezpečenia stability trhu v sektore hazardných hier je stanovenie primeranej a dostatočnej úrovne základného imania. Pri jeho určení pre jednotlivé druhy hazardných hier sa vychádzalo z doterajších skúseností, požiadavky na zjednodušenie administratívneho procesu v licenčnom konaní, určenia rovnakých podmienok pre žiadateľov o prevádzkovanie jednotlivých druhov. V záujme posilnenia likvidity sa súčasne navrhuje výlučne peňažná forma vkladu do základného imania. Ďalej sú presne vymedzené požiadavky na obsah žiadosti a jej prílohy, ako aj na subjekt žiadateľa o vydanie licencie.

Individuálnu licenciu vydá pre výherné prístroje obec. V ostatných prípadoch je povoľujúcim orgánom Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Doba platnosti licencie je obmedzená a rozlišuje sa podľa druhu hazardnej hry.

Individuálne licencie sú tzv. nárokovými licenciami. Povoľujúci orgán ich udelí každému, kto splní v zákone ustanovené podmienky.

Okrem vyššie uvedeného rozdelenia licencií zákon rozoznáva osobitné licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a licenciu na prevádzkovanie štátnych lotérií. Zákon vymedzuje, čo sú štátne lotérie a v súlade s princípmi minimalizácie spoločenských rizík spojených s hazardnými hrami možno licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií, špeciálneho binga a hazardných hier, prevádzkovaných prostredníctvom internetu vydať iba národnej lotériovej spoločnosti. Z analogického princípu sa vychádzalo pri návrhu licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne.

K § 29 až 33

Prevádzkovateľ hazardnej hry alebo žiadateľ o vydanie licencie je povinný nechať odborne posúdiť nasledovné zariadenia a systémy používané pri prevádzkovaní hazardnej hry: výherné prístroje, technické zariadenia priamo obsluhované hráčmi, zariadenia využívané pri prevádzkovaní videohier, zariadenia využívané pri prevádzkovaní binga, elektronické spojenie medzi jednotlivými prevádzkami prevádzkovateľa hazardnej hry a centrálnym miestom spracovania hazardnej hry, prepojenie a zabezpečenie prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sú používané na prevádzkovanie hazardnej hry, softvér, ktorým sa priamo prevádzkuje hazardná hra.

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný zabezpečiť odborné posúdenie zariadení a systémov vždy pred začiatkom prevádzkovania hazardnej hry na základe novej licencie a po uplynutí doby, na ktorú je osvedčenie vydané. Zariadenia a systémy môžu odborne posudzovať len subjekty poverené ministerstvom, a to len tie zariadenia a spojenia, ktoré budú mať uvedené v poverení. Poverenie subjekt získa na základe žiadosti a po splnení zákonom stanovených podmienok.

K § 34

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry zodpovedný počas celej doby platnosti licencie za dodržiavanie podmienok potrebných k vydaniu predmetnej licencie a za plnenie podmienok uvedených v licencii. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Na území Slovenskej republiky možno propagovať len tie hazardné hry, na ktoré bola udelená licencia v zmysle tohto zákona. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný dbať o to, aby jeho zamestnanci a ďalšie osoby spolupracujúce a vykonávajúce činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier plnili povinnosti ustanovené týmto zákonom. Osoba oprávnená prijímať stávky alebo vklady sa nesmie zúčastňovať ako hráč hazardnej hry, v ktorej stávky alebo vklady prijíma.

Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa tieto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti.

Okrem uvedeného zákon kladie ďalšie požiadavky na spôsob, rozsah a dobu prevádzkovania hazardných hier ako aj zodpovednosť prevádzkovateľa.

K § 35 až 37

Na základe osobitého významu práv a záujmov chránených prostredníctvom finančnej zábezpeky zákon stanovuje presné podmienky na nakladanie s ňou. V zmysle zákona je zásadne obmedzená možnosť disponovania s finančnou zábezpekou, ako aj presne stanovená jej minimálna výška. Požadovaná minimálna výška finančnej zábezpeky je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry.

Prevádzkovateľ hry je povinný odvádzať odvod do štátneho rozpočtu. Výška odvodu je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry. Rovnako v závislosti od druhu hry je určená lehota na uskutočnenie odvodu.

Stanovenie úrovne finančnej zábezpeky a odvodov vychádza z rozdielneho charakteru jednotlivých druhov hier. Pri určení jej výšky rozhodujúcim kritériom bolo najmä zabezpečenie primeranej výšky zdrojov na výplatu výhier v prípade vyššej výhernosti, tak aby neboli poškodené nároky hráčov. Osobitosť jednotlivých druhov hier bola východiskom i pri vymedzení výšky odvodov, ktorá sa odráža jednak v stanovení základne pre výpočet ako aj v určení podielu /percenta/, resp. stanovení výšky odvodov absolútne.

Prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej v herni musí vyhotoviť prevádzkové pravidlá herne obsahujúce minimálne: otváracie hodiny herne, práva a povinnosti návštevníkov herne, práva a povinnosti dozoru herne, označenie stáleho dozoru herne.

K § 38 až 44

Zákon stanovuje popri všeobecných pravidlách aj osobitné pravidlá pre prevádzkovanie lotérií. Hernou istinou pri tombolách, žrebových lotériách, okamžitých lotériách a iných lotériách, kde budú vydávané žreby, je počet predaných žrebov vynásobený cenou za jeden žreb. Hernou istinou pri číselných lotériách je suma rovnajúca sa výške prijatých vkladov. Pravdepodobnosť výhry pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 1:200. Najnižšia výhra pri tombolách a žrebových lotériách musí mať hodnotu ceny žrebu. Úhrnná hodnota výhier pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 30 % hernej istiny.

Rovnako zákon stanovuje podmienky predaja žrebov, tlače žrebov, náležitostí žrebov, vyraďovania žrebov, znehodnocovania žrebov, podmienky žrebovania a podmienky a lehoty na uplatnenie nároku na výhru.

Zákon stanovuje osobe odborne spôsobilej a zodpovednej za prevádzkovanie lotérie povinnosť určiť zodpovedného zástupcu s právami a povinnosťami určenými v zákone.

K § 45

Prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa spravuje osobitnými požiadavkami zákona.

Zákon výslovne zakazuje osobám zamestnaným v kasíne zúčastniť sa na stávkových hrách v kasíne, kde sú zamestnané. Ak tieto osoby vykonávajú odborné činnosti, nesmú sa zúčastňovať na stávkových hrách v kasínach povolených v celej Slovenskej republike.

Zákon taktiež stanovuje požiadavky na žetóny a spôsob zaobchádzania s nimi. Samostatne zákon stanovuje pravidlá pre nakladanie s obslužným.

K § 46 až 50

Zákon obsahuje osobitné požiadavky na prevádzkovanie stávkových hier, výherných prístrojov a na prevádzkovanie hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier.

Pri prevádzkovaní stávkových hier je prevádzkovateľ, okrem všeobecných požiadaviek na prevádzkovanie hier, povinný dodržať obmedzenie týkajúce sa najmä prijímania stávok, personálnom prepojení v prípade stávkujúceho a prevádzkovateľa hazardnej a prevádzkovateľa, vo vzťahu k predmetu stávky.

Zákon stanovuje presné pravidlá na prevádzku výherných prístrojov. Pravidlá sa týkajú najmä výšky vkladu a zaobchádzania s ním. Výšky výhry, kontrolu výherných prístrojov prostredníctvom oprávneného subjektu ako aj podmienky a rozsah tzv. „prémiovej hry“.

Prevádzkovateľ hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier je povinný najmä zabezpečiť, aby boli v pri ním prevádzkovaných hrách dodržané ustanovenia zákona o maximálnej a minimálnej výške vkladu a o možnosti hráčov oboznámiť sa s herným plánom.

K § 51 a § 52

Zákon vyhradil prevádzkovanie niektorých hier národnej lotériovej spoločnosti. V osobitných ustanovenia týkajúcich sa národnej lotériovej spoločnosti zákon ustanovuje, že Národná lotériová spoločnosť je akciová spoločnosť, kde zakladateľmi a akcionármi môže byť len Slovenská republika zastúpená ministerstvom alebo iná národná lotériová spoločnosť. Sídlo národnej lotériovej spoločnosti je na území Slovenskej republiky. Obchodné meno národnej lotériovej spoločnosti obsahuje označenie „národná lotériová spoločnosť“ alebo skratku „n.l.s.“ Označenie národná lotériová spoločnosť ani jeho preklady nesmie užívať žiadna iná fyzická alebo právnická osoba. Prevod akcií osobám, ktoré nemôžu byť zakladateľmi alebo akcionármi národnej lotériovej spoločnosti je neplatný. Zmena formy národnej lotériovej spoločnosti nie je možná. Základné imanie národnej lotériovej spoločnosti je minimálne 10 000 000 Sk. Akcie národnej lotériovej spoločnosti sú akcie na meno v zaknihovanej podobe. Zmena formy alebo podoby akcií národnej lotériovej spoločnosti sa nepripúšťa. Národná lotériová spoločnosť nemôže vydávať žiadne akcie určené pre zamestnancov, ani prioritné akcie.

Národná lotériová spoločnosť súčasne môže vykonávať niektoré alebo všetky podnikateľské činnosti uvedené v zákone. Výkon podnikateľských činností môže byť viazaný na splnenie podmienok vymedzených navrhovaným zákonom alebo osobitnými zákonmi.

K § 53 až 55

Navrhuje sa, aby ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa zákona zistia, že dozorované subjekty porušili svoje povinnosti podľa zákona, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa príslušnej licencie, povinnosti podľa herného plánu, povinnosti podľa pravidiel hazardných hier alebo nesplnili povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, mohli za podmienok stanovených zákonom uložiť dozorovaným subjektom, ktoré porušili svoje povinnosti sankcie uvedené v zákone prípadne ich zaviazať na iné konanie v zmysle zákona. Vymedzenie sankcií zahŕňa sankcie finančného a nefinančného charakteru a pokuty v prípade priestupkov a správnych deliktov.

K § 56

Ak zákon nestanovuje inak, na konania podľa zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní. Na prevádzkovateľov hazardných hier, okrem úpravy podľa tohto zákona sa vzťahuje Obchodný zákonník.

K § 57 a § 58

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje postup príslušných orgánov pre konania o vydaní povolenia na prevádzkovanie lotérie alebo inej podobnej hry začaté do účinnosti zákona a pre konania o udelení pokút začaté do účinnosti navrhovaného zákona. Rovnako sa stanovuje režim, podľa ktorého sa spravujú povolenia na prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier vydané podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovaného zákona.

Zrušujúcimi ustanoveniami dochádza k zrušeniu zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách a reflektujú sa nové potreby pri úprave poplatkových povinností, týkajúcich sa prevádzkovania hazardných hier.

K Čl. III.

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách.

Ustanovenie § 846 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa mení tak, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce stávku a hru sa nevzťahujú na hazardné hry vykonávané podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV.

Navrhovanou úpravou zákona č.367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v bodoch 1 a 2 sa zabezpečuje súlad novoupravených pojmov v oblasti hazardných hier s predmetným zákonom.

Úpravy navrhované v bodoch 3 a 4 umožnia kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktoré už nevykonávajú činnosti na základe ktorých boli povinnými osobami za obdobie, keď vykonávali tieto činnosti, ako aj ich postih, ak v čase, keď boli povinnými osobami porušili ustanovenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K Čl. V.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2005.

Bratislava 24. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.predseda vlády Slovenskej republikyIvan Mikloš, v.r.podpredseda vládya minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu