Zákon o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 170/2018 účinný od 01.04.2022 do 31.01.2024
| Platnosť od: | 19.06.2018 |
| Účinnosť od: | 01.04.2022 |
| Účinnosť do: | 31.01.2024 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Občianske právo, Ochrana spotrebiteľa, Živnostenské podnikanie, Cestovný ruch |
| Originál dokumentu: |
Legislatívny proces k zákonu 310/2021
Legislatívny proces k zákonu 170/2018
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 310/2021, dátum vydania: 05.08.20211
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.
Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
•kópia rodného listu,
•kópia sobášneho listu,
•kópia úmrtného listu,
•potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
•potvrdenie o pobyte,
•potvrdenie o pridelení IČO,
•výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
•potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,
•výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
•výpis z registra sociálnych podnikov,
•potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
2
•vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,
•výpis z registra / zoznamu advokátov,
•výpis z centrálneho registra exekúcií,
•potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
•doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,
•údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,
•potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,
•údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,
•potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožní odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. skompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom dôjde k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.
Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
3
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
✉ Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
✉ Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 08.02.2021Ukončenie: 26.02.2021
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Február 2021
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Máj 2021
2. Definícia problému
Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch, definovaných v „Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“ (bod 7.1.2), v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predloženej novely zákona proti byrokracii je ďalšia vlna zrušenia povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci vychádzajúca z tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremenenia tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci vo vzťahu k nimi vykonávanej úradnej činnosti získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.Ide o ďalší z krokov radu opatrení, ktoré postupne prispievajú k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby úradného konania získa sám.
4. Dotknuté subjekty
Orgány verejnej mociFyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať predmetné výpisy a potvrdenia.
5. Alternatívne riešenia
1.zachovanie súčasného stavu - táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady
2.zmena súčasného stavu - nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri viacerých životných situáciách, v rámci ktorých prichádzajú tieto subjekty so štátom do kontaktu, je neúčelné aby štát žiadal preukazovanie jemu známych skutočností naďalej opakovane od fyzických a právnických osôb dokladovaním v listinnej podobe.
4
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie
7. Transpozícia práva EÚ
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
✉ Pozitívne
✉ Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Áno
✉ Nie
✉ Čiastočne
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne
Sociálne vplyvy
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
✉ Pozitívne
✉ Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne
10. Poznámky
11. Kontakt na spracovateľa
Ing. Andrej Hajduch, PhD., oddelenie dátovej kancelárie, odbor architektúry eGovernmentu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,
andrej.hajduch@vicepremier.gov.sk
02/20928232
Mgr. Dáša Blašková, riaditeľka odboru legislatívy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,
dasa.blaskova@vicepremier.gov.sk
, 02/20928150
12. Zdroje
Údaje, početnosti a príslušné správne poplatky získalo MIRRI SR od správcov jednotlivých dotknutých registrov.
Technické riešenie bolo analyzované a navrhnuté MIRRI SR ako správcom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov a jeho nadstavbového portálu oversi.gov.sk v spolupráci so správcami informačných systémov verejnej správy (IS VS), v ktorých sú vedené jednotlivé registre a tiež tých ktoré sa majú na tieto registre automatizovane integrovať.
Správcovia IS VS za týmto účelom poskytli MIRRI SR súčinnosť prostredníctvom ich odborných zamestnancov.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
5
Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté výdavky spolu na rok 2021 v sume 5 449 446,84 eur, z toho MIRRI SR v sume 1 180 246, 84 eur, MV SR v sume 792 000 eur, ŠÚ SR v sume 200 000 eur, MS SR v sume 200 000 eur, MPRV SR v sume 150 000 eur, MPSVR SR v sume 618 000 eur, Národné centrum zdravotníckych informácií v sume 1 560 000 eur, Finančné riaditeľstvo SR v sume 250 000 eur, DEUS v sume 499 200 eur. Od roku 2022 sú kvantifikované rozpočtovo nekryté výdavky v sume 265 193 eur každoročne pre MIRRI SR. Výdavky budú vynaložené na úpravy informačných systémov, ich rozhraní, zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov. V bode 2.1.1 Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Zároveň od roku 2022 dochádza k poklesu príjmov rozpočtu verejnej správy spolu v sume 125 760 eur ročne, a to v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 000 eur ročne (vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz), ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov v sume 35 760 eur ročne (vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb). V bode 2.2.4. predkladateľ uvádza, že výpadok príjmov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.
Zvýšené rozpočtovo nezabezpečené požiadavky na rozpočet verejnej správy sú v rozpore s bodom C.13. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 „nepredkladať v roku 2021 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2021 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.
Vzhľadom na uvedené MF SR nesúhlasí s predloženým materiálom. MF SR žiada doložku vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv. Všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona MF SR žiada zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy. V doložke by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť pri Národnom centre zdravotníckych informácií, Finančnom riaditeľstve SR a Datacentre elektronizácie územnej samosprávy Slovenska aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.
V súvislosti s predpokladanými dosahmi návrhu zákona na oblasť zamestnanosti predkladateľ uvádza požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov v kapitole MIRRI SR, a to v roku 2021 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 19 198,84 eur, z toho mzdy 14 226,67 eur a od roku 2022 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 115 193 eur, z toho mzdy 85 360 eur. Upozorňujeme na možný nesúlad kvantifikácie osobných výdavkov na rok 2021 a návrhu účinnosti zákona od 1. 9. 2021. Kvantifikácia požiadavky na osobné výdavky predložená predkladateľom by zodpovedala prijatiu 4 zamestnancov od 1. 11. 2021, teda nie odo dňa účinnosti zákona.
Komisia žiada aktualizovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je v súčasnosti vyhotovená ako expertný odhad výdavkov. V poznámkach k podrobným tabuľkám č. 4 týkajúcich sa výdavkov jednotlivých dotknutých kapitol je uvedené, že sumy výdavkov boli stanovené na základe expertných odhadov v spolupráci s dotknutými organizáciami. Komisia považuje za potrebné pred realizáciou návrhu zostaviť rozpočet čo najpresnejšie tak, aby ho bolo možné overiť. Komisia upozorňuje tiež na povinnosť pripraviť a predložiť MF SR detailný rozpočet investičných projektov s výdavkami nad 1 mil. eur s DPH v zmysle úlohy C.5. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
Komisia žiada tiež o doplnenie zdôvodnenia výberu konkrétnych potvrdení a výpisov, ktoré majú byť elektronizované. Z predloženého materiálu nie je jasné, na základe čoho boli vybrané konkrétne potvrdenia a výpisy v tzv. tretej vlne znižovania administratívnej záťaže a rozšírenie rozsahu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Nie je teda jasné, či boli tieto potvrdenia a výpisy vybrané napr. na základe ich ročných počtov, časovej náročnosti agendy, alebo iného kritéria a či v porovnaní s inými potvrdeniami a výpismi majú teda potenciál priniesť najvyššie prínosy spomedzi všetkých vyžadovaných výpisov a potvrdení.
Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť aj kalkulácie ekonomickej efektívnosti, resp. návratnosti na úrovni jednotlivých potvrdení a výpisov (rozdelenie nákladov a prínosov). MF SR Žiada realizovať len tie, ktoré sú preukázateľne ekonomicky návratné. Z poskytnutých podkladov nie je možné vyhodnotiť ekonomickú efektívnosť, resp. návratnosť podľa jednotlivých vybraných potvrdení a výpisov. Pre posúdenie je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo možné vyhodnotiť návratnosť elektronizácie podľa jednotlivých potvrdení a výpisov. Následne MF SR žiada realizovať elektronizáciu len návratných potvrdení a výpisov.
6
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Vyhodnotenie:
Detailný rozpočet projektu bude výstupom analýz a štúdií uskutočniteľnosti, ktoré budú môcť byť vykonané bezprostredne po medzirezortnom pripomienkovom konaní keď bude zrejmý predmet riešenia a identifikované všetky dopady na súvisiace agendy a ich požiadavky na upravené funkcionality IS VS a ich rozhraní.
Výber konkrétnych potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní.
Výber výpisov a potvrdení sa viaže k najčastejšie vyžadovaným prílohám k predkladaným žiadostiam v rámci rôznych úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. kompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh ku konaniam na Úrade pre verejné obstarávanie (zápis do registra hospodárskych subjektov), resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o dotácie, podpory, ... zo štátneho rozpočtu a EŠIF, ako aj pri konaniach o rôznych dávkach v rezorte práce na UPSVaR a Sociálnej poisťovni.
Návrh novely zákona zároveň napomáha pilotne riešiť digitalizáciu jednej z najkomplexnejších životných situácií – narodenie dieťaťa, ku ktorej sa vzťahuje množstvo čiastkových konaní, ktoré rieši viacero rezortov. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.
stanovisko komisie
(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)
K MATERIÁLU
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dňa 12. mája 2021 predložilo na záverečné posúdenie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
súhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.
7
IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie toto stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov.
8
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2021
2022
2023
2024
Príjmy verejnej správy celkom
0
-125 760,00
-125 760,00
-125 760,00
Všeobecná pokladničná správa
0
-90 000,00
-90 000,00
-90 000,00
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-90 000,00
-90 000,00
-90 000,00
Rozpočtové prostriedky
0
-90 000,00
-90 000,00
-90 000,00
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
- 35 760,00
- 35 760,00
- 35 760,00
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
2 142 929,68
4 914 153,00
431 969,00
431 969,00
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov
342 237,68
477 881,00
265 193,00
265 193,00
Ministerstvo vnútra SR – úprava Centrálneho IS matričnej agendy
792 000,00
776 160,00
0
0
Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS
200 000,00
0
0
0
Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva
9 024,00
13 536,00
0
0
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat
150 000,00
0
0
0
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – IS služieb zamestnanosti
0
1 420 600,00
0
0
Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy NZIS (rozp. kapitola MZ SR)
83 388,00
1 726 776,00
166 776,00
166 776,00
Finančné riaditeľstvo SR – úpravy IS Finančnej správy (rozp. kapitola MF SR)
566 280,00
0
0
0
Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – úpravy IS DCOM
(rozp. kapitola MF SR)
0
499 200,00
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
2 142 929,68
4 914 153,00
431 969,00
431 969,00
Rozpočtové prostriedky
2 142 929,68
4 914 153,0
431 969,00
431 969,00
9
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
4
4
4
4
- vplyv na ŠR
4
4
4
4
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
89 320,52
207 094,36
207 094,36
207 094,36
- vplyv na ŠR
89 320,52
207 094,36
207 094,36
207 094,36
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte*
2 142 929,68
4 914 153,00
431 969,00
431 969,00
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Pozn. Alokované finančné krytie viď. bod 2.1.1. nižšie
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež prostriedkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa na jednotlivé roky. Identifikované rozpočtové výdavky ostatných dotknutých rozpočtových kapitol v rámci tabuľky 1 vyššie budú kryté prostredníctvom rozpočtových opatrení z uvedenej alokácie v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Podkladom pre uvoľnenie finančného krytia súvisiaceho s legislatívnym návrhom bude predloženie konsolidovanej dokumentácie obsahujúcej detailné rozpočty jednotlivých realizovaných zmien v rámci IS VS v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Vzhľadom na účinnosť vybraných ustanovení zákona k 1.1.2021 je zahájenie analytických činností, špecifikácií, ako aj samotného objednania a realizácii úprav u väčšiny dotknutých rozpočtových kapitol nevyhnutné už v priebehu roka 2021 bezprostredne po schválení návrhu zákona vo Vláde SR, preto sú vplyvy na rozpočet predpokladajú už v tomto roku. Za účelom skorej prípravy vyššie uvedenej konsolidovanej dokumentácie slúžiacej ako podklad k rozpočtovým opatreniam je potrebné v zmysle úlohy č. C.4. súvisiaceho návrhu uznesenia vlády vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa bezodkladne (t.j. do 31. mája 2021) bežné výdavky v sume 200 000 Eur pre rozpočtovú kapitolu MIRRI SR.
10
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh predpokladá vytvorenie nových a zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Aktuálne sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch nachádza požiadavka na predkladanie potvrdení, výpisov a kópií od občana/podnikateľa v listinnej forme, použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, resp. občan/podnikateľ si musí zaobstarať výpisy/potvrdenia sám vyhotovením ich kópií / duplikátov. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy použiteľné na právne účely, či údaje, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.
Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Štatistickým úradom SR, Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Finančným riaditeľstvom SR, Slovenskou advokátskou komorou, Komorou notárov SR, Slovenskou komorou exekútorov a Datacentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska.
Služba bude poskytovaná oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci, ktorí si priamo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, resp. prostredníctvom jeho portálu oversi.gov.sk vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované časti 7.1.2 Analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana bezodplatne na zákonom stanovené účely. Občan / podnikateľ nebude musieť predmetné výpisy a potvrdenia získavať osobne od ich poskytovateľov a následne ich nebude musieť predkladať v rámci konaní pred úradmi.
Návrh zároveň predpokladá vytvorenie nových elektronických služieb verejnej správy, prostredníctvom ktorých budú mať občania možnosť z pohodlia domova bez nutnosti návštevy úradov riešiť vybrané úkony vo vzťahu k životnej situácii narodenie dieťaťa ako napr. vyhlásenie o určení otcovstva, vyhlásenie o mene a priezvisku dieťaťa, vyzdvihnutie si rodného listu dieťaťa použiteľného na právne úkony cez poštovú schránku. Návrh tiež predpokladá úpravu existujúcich elektronických služieb verejnej správy s cieľom redukcie poskytovaných údajov občanmi v jednotlivých formulároch vzťahujúcich sa k vybraným úradným konaniam (napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa), čo bude umožnené formou sprístupnenia týchto údajov správcami zdrojových evidencií a registrov prostredníctvom centrálnych spoločných modulov eGovernmentu.
Návrh predpokladá zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi vo vzťahu k Potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj vo vzťahu k Výpisom z registrov poskytovateľov sociálnych služieb aktuálne vedených samosprávnymi krajmi. Vplyv návrhu na správne poplatky sa nepredpokladá.
Kvantifikované výdavky verejnej správy budú musieť byť vynaložené v súvislosti s legislatívnym návrhom na potrebné úpravy informačných systémov, ich rozhraní, potrebné zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov (ich krytie viď. bod 2.1.1. vyššie).
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
x zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
11
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Príjmy (v eurách)
2021
2022
2023
2024
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
-125 760
-125 760
-125 760
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
-125 760
-125 760
-125 760
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Predkladaný návrh má vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 tis. eur ročne vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb v celkovej sume 35 760 eur ročne.
Vplyv na iné správne a súdne poplatky sa nepredpokladá, pretože u ostatných typoch rušených výpisov a potvrdení sa poplatky buď nevyberajú, alebo ide iba o rušenie ich kópií originálnych výpisov, duplikátov a potvrdení, ktoré aktuálne predkladajú občania a podnikatelia orgánom verejnej moci ako prílohy k žiadostiam.
Výpadok príjmov u dotknutých subjektov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.
12
Tabuľka č. 4
1.Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
238 397,68
265 193
265 193
265 193
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
28 453,34
85 360
85 360
85 360
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
9 944,34
29 833
29 833
29 833
Tovary a služby (630)2
200 000
150 000
150 000
150 000
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
103 840
212 688
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
103 840
212 688
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
342 237,68
477 881
265 193
265 193
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Uvedené kapitálové výdavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vzťahujúce sa k predkladanému návrhu sa viažu k prácam súvisiacim s nevyhnutnými úpravami a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (MPIaIÚ) a jeho portálu oversi.gov.sk. Predmetné činnosti sa budú týkať analýzy, špecifikácie a implementácie nových služieb (zavedenia nových typov elektronických potvrdení a výpisov pre konzumentov, rozšírenia okruhu používateľských oprávnení vo väzbe na legislatívne účely) a tiež analýzy a špecifikácie úprav rozhraní centrálnych modulov zabezpečujúcich integrácie na informačné systémy poskytovateľov údajov, ktorými sú správcovia IS uvedení v doložke.
Bežné výdavky v sume 200 000 Eur sa viažu k službám vzťahujúcim sa k nevyhnutnému zabezpečeniu vytvorenia konsolidovanej projektovej dokumentácie v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov ako podkladu pre odsúhlasenie celkového projektového zámeru vrátane detailného rozpočtu a CBA/BC k projektu za všetky dotknuté IS VS. Bežné výdavky sú tiež nevyhnutné za účelom zabezpečenia prevádzky novo zavedených služieb MPIaIÚ a portálu oversi.gov.sk, projektovým riadením, potrebným metodickým usmernením dotknutých orgánov verejnej moci a občanov, zaškolením zamestnancov verejnej správy a súvisiacou medializáciou a osvetovou činnosťou. Rozsah výdavkov bol stanovený
13
expertným odhadom vychádzajúc z výdavkov ktoré sa vzťahovali k predchádzajúcim dvom vlnám debyrokratizácie, v rámci ktorých sa nasadzovali obdobné nové služby pri aplikácii ustanovení Zákona proti byrokracii.
14
3. Ministerstvo vnútra SR – úprava a integrácia Centrálneho IS matričnej agendy a IS Registra fyzických osôb
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
792 000
776 160
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
792 000
776 160
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
792 000
776 160
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Uvedené bežné výdavky sa vzťahujú k úpravám IS v správe rezortu Ministerstva vnútra SR (IS CISMA a IS RFO) za účelom:
1)umožnenia prístupu občanov k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:
-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,
-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa
-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu
2)vytvorenia nových služieb s cieľom umožnenia ukladania údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín matriky a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu
3)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými bude možné zabezpečiť zapisovanie údajov z eZdravia do IS CISMA za účelom digitalizácie štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa, jeho následné spracovanie a doplnenie o údaje matriky a ďalej jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR
4)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými budú IS VS oprávnených OVM prostredníctvom jednotných rozhraní CISMA/RFO cez
15
IS CSRÚ notifikované o narodení dieťaťa a vzťahových údajoch na jeho rodičov / zákonných zástupcov
5)úpravy integračných služieb IS CISMA, ktoré majú slúžiť na zápis údajov o úmrtiach z nového IS Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – ePrehliadky a údajov z vybraných súdnych rozhodnutí súvisiacich s matričnou agendou z IS Súdneho manažmentu ministerstva spravodlivosti SR.
16
3. Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
200 000
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
200 000
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
200 000
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Štatistický úrad SR vykoná úpravy Integrovaného štatistického a to nasledovne:
-vytvorí novú elektronickú službu, ktorou bude umožnené zapisovať a spracovávať údaje v rozsahu štatistického hlásenia – „Hlásenie o narodení dieťaťa“ (Obyv2-12) automatizovaným spôsobom Centrálneho IS matričnej agendy (IS CISMA) spravovaného rezortom vnútra. Týmto bude zabezpečené, že nebude potrebné zberať, nosiť a manuálne spracovávať listinné štatistické hlásenia súvisiace s narodenými deťmi medzi matričnými úradmi a pracoviskom ŠÚ SR zabezpečujúcich ich spracovanie,
-umožní sprístupnenie funkcionality na overovanie pridelených IČO nielen voči IČO subjektov zaevidovaných oficiálne v Registri právnických osôb ale všetkých IČO, ktoré ŠÚ SR pridelil a časť z nich je aktuálne vedená iba v štatistickom Registri organizácií vzhľadom na to, že nie všetci správcovia zdrojových registrov do dnes nenahlásili ŠÚ SR všetky nimi vedené subjekty (napr. obce ako správcovia registrov samostatne hospodáriacich roľníkov)
Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS bola poskytnutá formou expertného odhadu Štatistickým úradom SR
17
na základe konzultácií medzi zástupcami MIRRI SR, MV SR a ŠÚ SR.
18
4. Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva – Súdny manažment a IS Obchodného vestníka
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
9 024
13 536
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
9 024
13 536
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
9 024
13 536
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Ministerstvo spravodlivosti SR vykoná úpravy informačných systémov, ktorých správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR, a to nasledovne:
-Úprava informačného systému sudov – Súdny manažment (isvs_255) a Informačného systému Obchodného vestníka (isvs_9771), ak ide o údaje o tom, či je vedené konkurzné konanie, či bol vyhlásený konkurz, či bola povolená reštrukturalizácia, či bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 160 človekohodín a celkovej sume v hodnote 9 024 Eur s DPH (7 520 Eur bez DPH).
-Úprava informačného systému súdov – Súdny manažment (isvs_255) za účelom zasielania vybraných súdnych rozhodnutí a s nimi súvisiacich štruktúrovaných metadát určeným adresátom, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 240 človekohodín a celkovej sume v hodnote 13 536 Eur s DPH (11 280 Eur bez DPH).
19
Vyššie uvedená suma výdavkov bola poskytnutá formou expertného odhadu dodávateľom príslušných informačných systémov spravovaných Ministerstvom spravodlivosti SR.
20
5. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
150 000
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
150 000
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
150 000
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Vyššie uvedené výdavky súvisia s úpravami IS rezortu pôdohospodárstva, v rámci ktorých je nevyhnutné zabezpečiť sprístupnenie údajov z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (tzv. registra fariem) voči Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) a následne voči IS VS prevádzkovaných orgánmi verejnej moci oprávnenými konzumovať údaje z registra. Údaje by mali byť sprístupnené aj z Plemenných kníh a mali by tiež zabezpečiť prístup k údajom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru.
Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS rezortu pôdohospodárstva bola poskytnutá formou expertného odhadu zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
21
6. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – úpravy IS služieb zamestnanosti, IS Riadenia sociálnych dávok, ....
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
1 420 600
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 420 600
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
1 420 600
0
0
Poznámka:
Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s úpravami IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS KIDS IP, IS sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, IS služieb zamestnanosti) za účelom:
a)sprístupnenia údajov:
-z IS RSD obsahujúceho evidenciu osôb, ktorým bol vydaný preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím; preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; parkovací preukaz pre FO so zdravotným postihnutím, a tiež poberateľov dávok, týkajúcich sa poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a príspevku k dávkam, súvisiacim s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi
-z IS Sociálnej ekonomiky a IS Sociálnych služieb obsahujúcich údaje o poskytovateľoch sociálnych služieb a sociálnych podnikoch
-z IS SAWO o údajoch vzťahujúcich sa k potvrdeniam k neporušeniu nelegálneho zamestnávania
22
b)zabezpečenia prístupu IS rezortu MPSVaR SR k novosprístupneným údajom na základe tejto novely zákona proti byrokracii prostredníctvom automatizovaných rozhraní cez Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) za účelom napr. redukcie údajov vyžadovaných ÚPSVaRmi od občanov v rámci predkladaných „Žiadostí o príspevok pri narodení dieťaťa“.
Ide o expertný odhad poskytnutý zástupcami MPSVaR ako správcom vyššie uvedených rezortných IS.
23
7. Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy Národného zdravotného informačného systému (NZIS) – rozp. kap. MZ SR
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
83 388,00
166 776,00
166 776,00
166 776,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
60 867,18
121 734,36
121 734,36
121 734,36
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
22 520,82
45 041,64
45 041,64
45 041,64
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
1 560 000,00
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 560 000,00
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
83 388,00
1 726 776,00
166 776,00
166 776,00
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť za účelom vytvorenia nového registra k narodeniam a sprístupnenia údajov z rezortu zdravotníctva konsolidovaných prostredníctvom Národného zdravotného IS (NZIS). Je potrebné, aby boli vytvorené nové a upravené existujúce rozhrania NZIS na IS zdravotníckych zariadení s cieľom zabezpečenia zberu a konsolidácie údajov a ich následnému odosielaniu novými rozhraniami v rozsahu potrebnému pre:
- matričné úrady používajúce IS CISMA vo vzťahu k „Hláseniu o narodení dieťaťa (Obyv2-12)“
- ÚPSVaR k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (za účelom eliminácie údajov na Potvrdeniach ošetrujúceho lekára matky (gynekológa), dieťaťa (pediatra) k zúčastňovaniu sa na preventívnych prehliadkach, údajoch o lekárovi, pracovisku lekára, uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, údajoch o dieťati uzatvorenom verejnom zdravotnom poistení, ....).
Výdavky sa tiež vzťahujú k úpravám funkcionalít NZIS, bezpečnosti (penetračné testovanie, ...) a projektovému manažmentu súvisiacich so zabezpečením zberu a centralizácie údajov zo zdravotníckych zariadení. Bližšie zdôvodnenie k výdavkom na mzdy, platy, ... sa nachádza v časti
24
„Mzdové dopady“.
Ide o expertný odhad vykonaný NCZI na základe stretnutí s odbornými zástupcami MIRRI, MZ SR, MV SR a ŠÚ SR.
25
8. Finančné riaditeľstvo SR – IS Finančnej správy – rozp. kapitola MF SR
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
566 280
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
566 280
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
566 280
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Vyššie uvedené výdavky sa vzťahujú k nevyhnutným úpravám IS finančnej správy za účelom zabezpečenia jeho integrácie na novosprístupnené údaje vzťahujúce sa k predmetu novely zákona proti byrokracii, ktorými sú najmä:
-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,
-potvrdení o pridelení IČO
-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz,
-vybraných rozhodnutí súdov napr.:
•o vyhlásení za mŕtveho;
•o rozvode;
•o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
-notifikácií o narodení dieťaťa
26
-potvrdení o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi
Ide o expertný odhad vykonaný MIRRI SR v spolupráci so zástupcami FR SR na základe v minulosti realizovaných integrácií a úprav IS FS.
27
9. Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM – rozp. kapitola MF SR
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2021
2022
2023
2024
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
499 200
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
499 200
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
499 200
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Vyššie uvedené výdavky súvisia úpravami IS dátového centra obcí a miest (IS DCOM) spravovaného organizáciou DEUS, prostredníctvom ktorého pristupuje viac ako 60 percent obcí k údajom evidovaným v IS VS poskytovateľov automatizovane. Ide o úpravy súvisiace so sprístupnením údajov pre obce a ich úradné konania, pri ktorých je nevyhnutné zabezpečiť prístup k údajom v rozsahu nasledovných potvrdení a výpisov:
-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,
-potvrdení o pridelení IČO
-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz
-potvrdení o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania
-výpisov z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem
-výpisov z registra poskytovateľov soc. služieb
-potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie
28
-vybraných súdnych rozhodnutí napr. vzťahujúcich sa k rozhodnutiam o rozvode
Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám rozhraní a funkcionalít IS DCOM bola poskytnutá zástupcami DEUS formou expertného odhadu, na základe v minulosti realizovaných integrácií na MPIaIÚ a tiež zapracovania procesných úprav vo vzťahu k dotknutým úradným konaniam.
29
MZDOVÉ DOPADY
1. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Zamestnanosť
2022
2023
2024
Počet zamestnancov celkom
4
4
4
4
z toho vplyv na ŠR
4
4
4
4
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
1 778,33
1 778,33
1 778,33
1 778,33
z toho vplyv na ŠR
1 778,33
1 778,33
1 778,33
1 778,33
Osobné výdavky celkom (v eurách)
38 397,68
115 193
115 193
115 193
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
28 453,34
85 360
85 360
85 360
z toho vplyv na ŠR
28 453,34
85 360
85 360
85 360
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
9 944,34
29 833
29 833
29 833
z toho vplyv na ŠR
9 944,34
29 833
29 833
29 833
V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné vytvoriť 4 tabuľkové miesta a zabezpečiť finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Tabuľkové miesta sa viažu k potrebnému zabezpečeniu úloh, súvisiacich s koordináciou úprav a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov a jeho portálu oversi.gov.sk, ako aj za účelom zabezpečenia prevádzkovania systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpory, zakladania používateľských rolí, posudzovania legislatívnych nárokov na konzumovanie údajov), projektového riadenia, metodického usmerňovania dotknutých orgánov verejnej moci a občanov a tiež za účelom priebežného zaškoľovania zamestnancov verejnej správy z dôvodu ich fluktuácie atď.
30
2. Národné centrum zdravotníckych informácií SR
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Zamestnanosť
2021
2022
2023
2024
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
1 690,76
1 690,76
1 690,76
1 690,76
z toho vplyv na ŠR
1 690,76
1 690,76
1 690,76
1 690,76
Osobné výdavky celkom (v eurách)
83 388,00
166 776,00
166 776,00
166 776,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
60 867,18
121 734,36
121 734,36
121 734,36
z toho vplyv na ŠR
60 867,18
121 734,36
121 734,36
121 734,36
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
22 520,82
45 041,64
45 041,64
45 041,64
z toho vplyv na ŠR
22 520,82
45 041,64
45 041,64
45 041,64
V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné zabezpečiť dodatočné finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“). Predmetné mzdové výdavky sa budú viazať k nevyhnutnému navýšeniu rozsahu činnosti zamestnancov NCZI vzhľadom na potrebné zabezpečenie úloh, súvisiacich s realizovaním a implementáciou nových integrácií NCZI s informačnými systémami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (IS CISMA), ÚPSVaR SR (IS RSD), IS poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a s vytvorením a vedením nového „Registra záznamov o narodení“, ako aj so zabezpečením prevádzkovania súvisiaceho systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpôr), metodického usmerňovania dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich dodávateľov informačných systémov a občanov, so zabezpečovaním služieb Call centra NCZI.
Vzhľadom na účinnosť jednotlivých súvisiacich ustanovení novely zákona proti byrokracii a predmetné identifikované úpravy informačných systémov, vznik nového registra a pod. je nevyhnutné, aby vyššie uvedené činnosti a úlohy, týkajúce sa najmä analýz a špecifikácie riešení začali byť plnené už v priebehu roka 2021, preto je vplyv na ŠR alikvotne kvantifikovaný tiež na rok 2021.
31
32
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2 nižšie.
Tabuľka č.1
Právna forma
Počet
Akciové spoločnosti
8 616
Spoločnosti s ručením obmedzeným
342 190
Ostatné obchodné spoločnosti
1 760
Družstvá
2 350
Štátne podniky
24
Príspevkové organizácie
1 320
Rozpočtové organizácie
12 689
Živnostníci
506 199
Ostatné právne formy
52 801
Spolu subjekty podľa právnej formy
927 949
Zdroj: Štatistický úrad za rok 2019
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Návrh bol počas uplynulých mesiacov konzultovaný s jednotlivými zástupcami orgánov verejnej moci ako správcov zdrojových registrov (poskytovateľov údajov) a partnerov projektu (DEUS sprístupňujúceho údaje obciam, NCZI konsolidujúceho údaje za zdravotnícke zariadenia), bankového sektoru, Notárskou komorou, Slovenskou advokátskou komorou, a zástupcami IT asociácie. Konzultácie boli uskutočnené osobne a tiež písomne formou neoficiálneho predbežného
33
pripomienkového konania. K legislatívnemu zámeru sa tiež vyjadril Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov v rámci konzultácií s podnikateľskými subjektami.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom sa predpokladá zníženie finančných nákladov na správne a súdne poplatky za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri viacerých typov výpisov a potvrdení buď nie sú vyberané správne a súdne poplatky, resp. nie je k dispozícii početnosť koľko takýchto potvrdení vystavia orgány verejnej moci ročne. Tieto potvrdenia a výpisy budú po prijatí legislatívnej zmeny k nahliadnutiu oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci vo forme použiteľnej na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky. Úspora podnikateľov bola preto kvantifikovaná v oblasti nepriamych finančných nákladov.
Tabuľka č.2
Správne a súdne poplatky nasledovne
Správne a súdne poplatky/Rok 2018
Početnosť výpisov/12 mes.
Celkom EUR
Kópia dokladu o pridelení IČO
0 eur
N/A
0
Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat
0 eur
64 800
0
Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz
2,5 eur
40 000
90 000
Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania
0 eur
10 000
0
Potvrdenia pre Notársku komoru o vedení účtu v banke a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zo zaplatenej dane
0 eur
30 970
0
34
Výpis z registra sociálnych podnikov
0 eur
165
0
SPOLU
145 935
90 000
Zdroj: Správcovia jednotlivých registrov
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).
Tabuľka č.3
Názov nákladu
Priemerná cena VDP a ODP
Početnosť
Celkom v EUR
Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby
2,04 eur
145 935
- 297 707,4
Pozn. Vstupy v tab3 a 4: náklad na dopravu, cena práce ... a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie a predloženie jedného výpisu orgánu verejnej moci 56,4 minúty. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 8,48 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy minimálne 145 935 krát.
Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):
Administratívne náklady nasledovne
Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.
Počet hodín strávených podnikateľmi pri získavaní a predkladaní výpisov
Celkom v EUR
35
Administratívne náklady za 1 hodinu práce
8,48 eur
137 178,9
-1 163 277,1
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
- 0,10 eur
- 90 000,0
Nepriame finančné náklady
- 0,32 eur
- 297 707,4
Administratívne náklady
-1,25 eur
- 1 163 277,1
Celkové náklady regulácie
-1,67 eur
- 1 550 984,5
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá vplyv na inovácie.
36
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
B
as_53835
Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie
5
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_5836
Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy
B
isvs_411
Štatistický informačný systém
B
isvs_255
Informačný systém súdov – súdny manažment
B
isvs_105
Centrálna evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ)
B
isvs_6391
Dátové centrum obcí a miest (DCOM)
B
isvs_4859
Integrovaný systém Finančnej správy
B
isvs_6369
Centrálny register klientov (CRK)
B
isvs_278
IS služieb zamestnanosti (ISSZ)
B
isvs_279
Informačný systém
37
riadenia sociálnych dávok (RSD)
B
isvs_8992
Informačný systém Safe Work (IS SAWO)
B
isvs_7946
IS KIDS IP
A
Informačný systém Sociálnej ekonomiky
A
isvs_9627
Informačný systém sociálnych služieb (IS SocS)
B
isvs_9771
Informačný systém Obchodného vestníka
B
isvs_193
Centrálny informačný systém matričnej agendy (CISMA)
B
isvs_191
Register fyzických osôb
B
isvs_400
Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
38
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Návrh predpokladá vytvorenie nových, ako aj zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č.1 nižšie v listinnej forme, vydaných konkrétnym orgánom verejnej moci použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy a kópie sú poskytované príslušnými úradmi občanom, alebo v prípade kópií si ich musia občania zabezpečiť sami. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby boli zamestnanci orgánov verejnej moci oprávnení na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje z potvrdení, výpisov a kópií, považované za úplné a správne, bezodplatne a elektronicky bez toho, aby musel potvrdenia, výpisy a kópie predkladať občan / podnikateľ osobne.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Návrh predpokladá vytvorenie nových služieb pre občanov. Občania budú mať možnosť pristupovať k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:
-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,
-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa v prípade zosobášených rodičov dieťaťa
-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
a)Návrh predpokladá vytvorenie nových a úpravu existujúcich služieb verejnej správy, ktorých predmetom je zabezpečenie prístupov k údajom verených v registroch a IS verejnej správy správcov údajov. V rámci IS VS budú vytvorené / upravené elektronické služby a to nasledovne:
-vytvorená nová služba, ktorou bude umožnený zber a konsolidácia vstupných údajov zo zdravotníckych zariadení (pôrodníc) a ich sprístupnenie matričným úradom (IS CISMA) za účelom vytvorenia „Hlásenia o narodení (Obyv2-12).
-nová služba umožňujúca ukladanie údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu
-vytvorená nová služba, ktorou bude možné zabezpečiť digitalizáciu štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa a jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR
-vytvorené nové služby a register v Národnom zdravotnom IS (NZIS), ktorými bude umožnené sprístupnenie údajov o narodených deťoch, ich prihláškach k pediatrom (tzv. kapitácii), ošetrujúcich lekároch (gynekológoch) matiek a absolvovaní preventívnych prehliadok, ako aj ďalších súvisiacich údajov vo vzťahu k IS RSD (ÚPSVaR) za účelom odbúrania príloh a redukcii údajov na Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa
-vytvorené nové služby zabezpečujúce sprístupnenie údajov z IS Súdneho manažmentu v rozsahu právoplatných súdnych rozhodnutí:
▪o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;
▪o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;
▪o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti;
▪o vyhlásení za mŕtveho;
▪o rozvode;
▪o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
-vytvorené nové elektronické a integračné služby IS Obchodného vestníka a Centrálneho IS súdnictva umožňujúce sprístupnenie údajov pre IS CSRÚ a následne ostatné IS VS o konkurzoch, reštrukturalizáciách a likvidáciách
-upravené integračné služby IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS
39
sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, ...) za účelom sprístupnenia údajov o držiteľoch preukazov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím, hmotnej núdzi, poskytovateľoch sociálnych služieb, sociálnych podnikoch, nelegálnej práci, ako aj ďalších údajoch nevyhnutných pre dosiahnutie cieľov novely zákona proti byrokracii.
b)Návrh zároveň predpokladá vytvorenie / úpravu služieb pre elektronické a automatizované získavanie údajov v rozsahu potvrdení, výpisov alebo informácií na legislatívou vymedzené účely úradnej činnosti, resp. použiteľné na právne účely elektronicky zamestnancom orgánov verejnej moci za občana a to nasledovne:
-bude upravený spoločný centrálny komponent eGovernmentu – Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (jeho časť IS centrálnej správy referenčných údajov (CSRÚ)) za účelom napojenia údajov od ich poskytovateľov a ich sprístupnenia formou automatizovaných G2G služieb / rozhraní a tiež cez používateľské rozhranie prostredníctvom portálu oversi.gov.sk.
-budú upravené IS VS viacerých kľúčových inštitúcií verejnej správy (UPSVaR, FR SR, MV SR, MZ SR, ŠÚ SR, ....) za účelom automatizovaného volania služieb IS CSRÚ (novosprístupnených objektov evidencie), cez ktoré bude možné preberať a spracovávať údaje bez nutnosti manuálnych zásahov úradníkov (napr. údajov týkajúcich sa ťažkého zdravotného postihnutia, hmotnej núdzi, poskytovateľov sociálnych služieb, sociálnych podnikov, evidencie uchádzačov o zamestnanie, nelegálneho zamestnania, rozvodov, úmrtí, narodení detí, centrálneho registra exekúcií, registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (2 percent), evidencie advokátov, .....). Úpravy by mali viesť k redukcii údajov vyžadovaných úradmi pri výkone úradnej činnosti napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Služba je dnes poskytovaná:
•Úradné výpisy (duplikáty) - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list (Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách)
•Potvrdenie o pobyte (Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR)
•Kópia dokladu o pridelení IČO (Zákon č. 524/2010 o poskytnutí dotácií v pôsobnosti ÚV SR, ....)
•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)
•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz (Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii)
•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania (Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
•Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)
•Výpis z registra sociálnych podnikov (Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike)
•Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)
•Právoplatné rozhodnutia súdov o obmedzení a pozbavení spôsobilosti a určení opatrovníka, o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, o vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch)
•Výpis zo zoznamu advokátov (Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii)
•Výpis z centrálneho registra exekúcií (Zákon č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti)
•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hm. núdzi)
•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia)
•Hlásenie o narodení dieťaťa (Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme)
•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa (Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa)
•Potvrdenie o poberaní osobitného príspevku baníkom (Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom)
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Potvrdenia a výpisy definované vyššie sa aktuálne poskytujú nasledovne:
•Kópie - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list – občania si zabezpečujú samy kopírovaním originálu, alebo žiadajú o duplikáty
•Potvrdenie o pobyte – ohlasovne pobytu na obciach
•Kópia dokladu o pridelení IČO – pracoviská Štatistického úradu
40
•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat – Plemenárske služby SR, š.p.
•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz – konkurzné súdy (okresné súdy v sídle kraja)
•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania – Inšpektoráty práce
•Výpisy z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Vyššie územné celky)
•Výpisy (Osvedčenia) z registra sociálnych podnikov (Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR)
•Potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
•Právoplatné rozhodnutia súdov (okresné súdy)
•Výpisy zo zoznamu advokátov (Slovenská advokátska komora)
•Výpisy z centrálneho registra exekúcií (Slovenská komora exekútorov)
•Potvrdenia o vedení účtu v banke pre NK a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (banky a Notárska komora (NK))
•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
•Hlásenia o narodení dieťaťa (zdravotnícke zariadenia / pôrodnice, matričné úrady, ŠÚ SR)
•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa – vybrané prílohy a údaje (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)
•Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom (prenesený výkon št. správy na Rudné bane, š.p.)
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Návrhom novely zákona proti byrokracii digitalizujeme vybrané služby verejnej správy a meníme vybrané existujúce služby (viď. body 7.1.1 a 7.1.2 vyššie). Táto zmena má priamy dopad na občanov, podnikateľov a orgány verejnej moci. Zmenou oslobodzujeme občanov od povinnosti predkladať vyššie spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe vo vzťahu k orgánom verejnej moci pri výkone ich úradnej činnosti a zároveň umožňujeme občanom ohlasovať informácie vzťahujúce sa k vybraným životným situáciám bez nutnosti osobnej návštevy úradov prostredníctvom nových elektronických služieb.
Nepriamy vplyv (popíšte)
-
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Služba predpokladá zníženie priamych finančných nákladov občana pri zaobstaraní vybraných typov výpisov, potvrdení (správne poplatky) a kópií úradných dokladov podľa bodu 7.1. vyššie.
Tabuľka č. 1
Priame finančné náklady občana na:
Rok 2019
Početnosť
Celkom EUR
Kópia - Rodný list
0,075 eur
1 576 000
118 200
Kópia - Sobášny list
0,075 eur
112 142
8 410,65
Kópia - Úmrtný list
0,075 eur
87 430
6 557,25
Potvrdenie o pobyte
0,0 eur
N/A
N/A
Výpisy z registra poskytovateľov soc. služieb
5,0 eur
7 152
35 760
Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
0,0 eur
156 797
0
Kópie – Vybrané právoplatné rozhodnutia súdov
0,075 eur
571 205
42 840
Výpis z centrálneho registra exekúcií
0,0 eur
50 000
0
41
Potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi
0,0 eur
617 657
0
Doklady preukazujúce ťažké zdrav. postihnutie
0,0 eur
615 255
0
Hlásenia o narodení dieťaťa (vyhlásenia rodičov,..)
0,0 eur
114 432
0
Vybrané prílohy k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (Potvrdenia gynekológa a pediatra)
0,0 eur
114 432
Výpis zo zoznamu advokátov
0,0 eur
5 600
0
Potvrdenia o poberaní osobitného prísp. baníkom
0,0 eur
3 500
0
SPOLU
4 031 602
211 767,9
Tabuľka č.1.1
Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie kópie
Xerox Phaser 4622V_DN
1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4
Cena zariadenia
1 144 EUR
Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch
6
Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4
275 000
Životnosť v stranách A4
cca 1 200 000
Rýchlosť tlače za hodinu v A4
3 720
Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti
0,00114
Cena toneru za 1 stranu A4
0,00877
Cena valec za 1 stranu A4
0,00240
Cena fuser za 1 stranu A4
0,00095
Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)
0,00000
Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:
0,01326
2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4
Cena papiera 1 ks A4
0,01056
Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:
0,07560
Zvýšenie priamych finančných nákladov
42
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).
Tabuľka č. 2
Názov nákladu
Priemerná cena VDP a ODP
Početnosť
Celkom v EUR / rok
Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby
2,04 eur
4 031 602
-8 224 468,1
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
-
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
-
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou
Vysvetlenie:Získanie jednej kópie, potvrdenia či výpisu na zákonné účely a jeho predloženia príslušnému úradu trvá občanovi v priemere 56,4 minút. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 4 031 602 kópií a občania tak strávili v priemere 3 789 705,9 hodín získavaním týchto výpisov a potvrdení a ich predkladaním úradom. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (56,4 minúty) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo zamestnanec orgánu verejnej moci, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.
Tabuľka č. 3
Názov nákladu
Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.
Počet hodín strávených získavaním a predkladaním výpisov a potvrdení
Celkom v EUR
Administratívne náklady za 1 hodinu práce
8,48 eur
3 789 705,9
-32 136 706,9
Pozn. Vyššie uvedené vstupy v tab2 a 3: náklad na dopravu, cena práce a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
43
Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
-
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia a kópie definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie požaduje na príslušný zákonný účel.
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného úradného konania, kde sa tieto požadujú na základe príslušného legislatívneho predpisu, za občana, a to elektronicky.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať od občanov potvrdenia definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.
Vyhotovenie listinného výpisu / potvrdenia alebo ich kópií trvá dnes v priemere úradníkovi v priemere 10 minút. Z hľadiska celkových dopadov na úradnú činnosť jednotlivých OVM ide približne o neutrálny vplyv, resp. mierne pozitívny vplyv vzhľadom na to, že úradom aktuálne vyhotovujúcim a poskytujúcim výpisy a potvrdenia odbudne prácnosť a naopak úradom (OVM), ktoré nebudú mať svoje agendové systémy automatizovane procesne naintegrované prostredníctvom G2G služieb na zdrojové registre (IS VS evidujúce údaje) prácnosť naopak narastie, pretože si budú musieť údaje získavať buď prostredníctvom portálu Oversi.gov.sk alebo prostredníctvom eDesk schránok. Návrh práve počíta so sprístupnením rozhodujúcej väčšiny z údajov OVM formou automatizovaných rozhraní na agendové IS VS a teda negatívny dopad na prácnosť úradov konzumujúcich údaje bude nižší ako pozitívny vplyv na ich súčasných poskytovateľov.
44
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
- čl. 16 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a
- čl. 7 a 8 Charty základných práv EÚ,
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016),
-gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov,
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (nariadenie o verejných listinách) (Ú. v. EÚ L 200, 26.7.2016),
-gestorom právneho aktu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018),
- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálního rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
-nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
45
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Nebolo začaté konanie.
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
46
B. Osobitná časť
K Čl. I (Zákon č. 177/2018 Z. z.)
K bodu 1 (§ 1 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 1 ods. 4.
K bodu 2 (§ 1 ods. 3 písm. h)
V rámci informačného systému Sociálnej poisťovne sa rozširuje rozsah údajov, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o údaje o dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia.
K bodom 3 až 8 (§ 1 ods. 3 a 4)
Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia už fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať orgánom verejnej moci prostredníctvom dokladov v listinnej podobe.
V § 1 ods. 3 písm. k) prvom bode sa zavádza oprávnenie orgánov verejnej moci pri výkone svojej činnosti žiadať z informačných systémov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky údaje o tom, či je alebo nie je vedené konkurzné konanie, či bol alebo nebol vyhlásený konkurz na majetok „žiadateľa“, resp. „účastníka konania“ vedeného podľa osobitného predpisu, či bola alebo nebola povolená reštrukturalizácia alebo prípadne, či bol alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo alebo nie konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Tieto informácie sa poskytnú príslušnému orgánu verejnej moci na účely preukazovania týchto skutočností, ak je ich preukázanie potrebné pre vedenie konania pred príslušným orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov.
V § 1 ods. 3 písm. k) druhom bode sa na účely rozhodovania štátneho orgánu o nároku na sociálne dávky (ide predovšetkým o veci týkajúce sa príspevkov a dávok poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako je prídavok na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevok na starostlivosti o dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, dávku v hmotnej núdzi a pod.) tomto štátnemu orgánu sprístupnia právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, vrátane súdnych rozhodnutí o rozvode, ak ich súčasťou je aj rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinnosti k maloletému a právoplatné rozhodnutia súdu o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti. Príslušný štátny orgán má na základe uvedeného taktiež prístup aj k právoplatným súdnym rozhodnutiam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony a to vrátane s tým súvisiaceho rozhodnutia o určení opatrovníka. Tieto rozhodnutia sa sprístupnia príslušnému štátnemu orgánu na len na účely konania a rozhodovania o nárokoch na sociálne dávky podľa osobitných predpisov, čím sa čiastočne odbremeňujú účastníci konania od povinnosti predkladať príslušnému štátnemu orgánu tieto rozhodnutia, avšak uvedené nezbavuje účastníka takéhoto konania označiť dôkazy potrebné pre konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci (je povinný označiť právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je potrebné pre vedenie konkrétneho konania).
K bodu 9 (§ 1 ods. 6)
Navrhuje sa vyňatie Vojenského spravodajstva spod režimu zákona, nakoľko tak ako v režime Slovenskej informačnej služby ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností a citlivých informácií, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda aj údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.
47
K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)
Aktualizácia poznámok pod čiarou.
K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z.)
K bodu 1 (§ 8 ods. 3 písm. i))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky potvrdenie o evidencii uchádzača o zamestnanie.
K bodom 2 a 4 (§ 9 ods. 6 písm. b) a § 9a ods. 4 písm. b))
Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu rodný list. Rodný list si okresný úrad v sídle kraja získa prostredníctvom informačných systémov alebo portálu. Povinnosť predkladať rodný list sa ponecháva pre žiadateľa narodeného v cudzine, ak údaje o jeho narodení nie sú zapísané v osobitnej matrike.
K bodom 3 a 5 (§ 9 ods. 6 písm. c) a § 9a ods. 4 písm. c))
Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu sobášny list a úmrtný list, ak sobáš a úmrtie manžela nastali na území Slovenskej republiky, alebo sú zapísané v osobitnej matrike, pričom žiadateľ uvedie miesto sobáša a miesto úmrtia manžela.
K bodu 6 (§ 9a ods. 4 písm. d))
Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť okresným úradom v sídle kraja overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z.)
K bodu 1 (§ 11 ods. 2 písm. a) a d))
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska osvedčenú kópiu rodného listu, sobášneho listu a kópiu úmrtného listu, ak žiadateľ je vdovec alebo vdova a rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená .
K bodu 2 (§ 11 ods. 3 písm. b))
Pri žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého sa navrhuje vypustenie predkladania úmrtného listu rodiča maloletého, ak zomrel.
K bodu 3 (§11 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.)
K bodu 1 (§ 5 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so skutočnosťou, že zápisy do knihy narodení sa budú vykonávať na základe údajov zaslaných elektronicky prostredníctvom informačného systému.
K bodu 2 (§ 13 ods. 3)
Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy narodení na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.
K bodu 3 (§ 15 ods. 2)
Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy úmrtí na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.
K bodu 4 (§ 27 ods. 1)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky predkladať
48
pred uzavretím manželstva matričnému úradu rodný list, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomretého manžela a sobášny list zaniknutého manželstva a rozsudok o rozvode manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné.
K bodom 5 až 7 (§ 27 ods. 2 až 4)
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
K bodu 8 (§ 27 ods. 8)
Upravuje sa postup matričných úradov pri overovaní údajov o štátnom občianstve a rodnom čísle občana Slovenskej republiky pred uzavretím manželstva.
K bodu 9 (§ 32 ods.1)
Navrhuje sa doplniť možnosť orgánom verejnej moci čerpať údaje o matričných udalostiach z informačných systémov verejnej správy.
K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť držiteľa motorového vozidla uplatňujúceho si nárok na prídavok na dieťa prikladať pri zápise kópiu rodného listu dieťaťa.
K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.)
K bodu 1 (§ 5 ods. 2)
Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad po pridelení rodného čísla narodenému dieťaťu, toto rodné číslo zaslal Národnému centru zdravotníckych informácií, čím sa skráti lehota pridelenia rodného čísla narodeného dieťaťa a zároveň sa odbúra papierová forma zasielania týchto údajov.
K bodu 2 (§ 7 ods. 4)
Navrhovaná úprava upravuje aby žiadateľ nemusel predkladať doklad o narodení, ak orgán oprávnený na vydanie dokladu má údaje o narodení.
K Čl. VII (Zákon č. 73/1998 Z. z.)
(§ 15 ods. 3 písm. d))
Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti predkladania rodného listu, sobášneho listu a rodných listov detí k žiadosti o prijatie do služobného pomeru. Uchádzač o prijatie do služobného pomeru poskytne údaje o dieťati.
K Čl. VIII (Zákon č. 253/1998 Z. z.)
K bodu 1 (§ 3 ods. 8 písm. a))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky, ktoré nedovŕšilo 18 rokov predkladať k hláseniu trvalého pobytu rodný list tohto dieťaťa. Zákonný zástupca uvedie iba údaje dieťaťa. Ponecháva sa však povinnosť prekladať rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí, nakoľko rodné číslo dostanú až pri vydaní slovenského rodného listu a až následne sú zavedené do registra fyzických osôb.
K bodu 2 (§ 3 ods. 8 písm. c))
Legislatívno-technická úprava
K bodu 3 (§ 7 ods. 2 písm. a))
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti dokladať k návrhu na zrušenie trvalého pobytu právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva.
K Čl. IX (Zákon č. 154/2001 Z. z.)
(§ 7 ods. 6 písm. c))
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladať úradne osvedčenú kópiu rodného listu na účely výberového konania.
49
K Čl. X (Zákon č. 315/2001 Z. z.)
(§ 20 ods. 3 písm. d))
Vypúšťa sa povinnosť uchádzača o prijatie do služobného pomeru predkladať v prijímacom konaní k žiadosti o prijatie do služobného pomeru rodný list alebo jeho osvedčenú kópiu.
K Čl. XI (Zákon č. 483/2001 Z. z.)
K bodu 1 (§7 ods. 16)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie bankového povolenia predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K bodu 2 (§ 91 ods. 4)
Navrhovaná úprava dôsledne reflektuje nevyhnutnosť reštriktívneho uplatňovania prelomenia bankového tajomstva, keď notárom umožňuje získavanie údajov o klientoch bánk iba v rozsahu nevyhnutnom na účel osvedčenia jedinej podmienky pri ich zápise do registra určených právnických osôb, a to že prijímateľ má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. A to v len v týchto prípadoch:
1. Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie – v tejto časti sa ustanovenie bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať až v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021;
2. V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.
K Čl. XII (Zákon č. 566/2001 Z. z.)
K bodom 1 až 3 (§ 56 ods. 4 a 12)
Upravuje sa postup pri preukazovaní totožnosti Národnej banke Slovenska. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi prostredníctvom jeho pobočky na území Slovenskej republiky a dotknutých osôb prikladať k žiadosti kópiu dokladu totožnosti a rodného listu na účel overenia totožnosti.
K Čl. XIII (Zákon č. 429/2002 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 4 a 12)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť burzy predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K Čl. XIV (Zákon č. 463/2003 Z. z.)
(§ 3a ods. 3 písm. c))
50
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o priznanie postavenia vojnového veterána in memoriam kópiu úmrtného listu zosnulej osoby, ak údaje sú obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy.
K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z.)
K bodu 1 (§ 50 ods. 3 písm. d))
Navrhuje sa vypustiť „nadbytočné“ identifikačné údaje budúceho prijímateľa 2% dane vzhľadom na systém referencovania a referenčný register RPO, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že názov/obchodné meno môže kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch pôsobiť popri IČO zmätočne.
K bodu 2 (§ 50 ods. 4 písm. a))
V súlade so skutočným stavom v záujme odstránenia interpretačných problémov sa do okruhu oprávnených prijímateľov 2% dane dopĺňa aj organizačná jednotka občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene.
K bodu 3 (§ 50 ods. 6 písm. g))
Dotknuté ustanovenie sa rozširuje s cieľom zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Soc. poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. V danej súvislosti sa samozrejme predpokladá uplatnenie príslušných ustanovení zákona proti byrokracii.
K bodu 4 (§ 50 ods. 6 písm. h))
V nadväznosti na úpravu zákona o bankách sa má odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.
Z upraveného znenia § 50 ods. 6 písm. h) je zrejmé, že pre väčšinu prípadov už prijímateľ nebude za účelom osvedčenia splnenia podmienky registrácie v registri určených právnických osôb, že má zriadený účet v banke/pobočke zahraničnej banky, povinný predkladať písomné potvrdenie vystavené bankou, pretože splnenie predmetnej podmienky bude overovať notár automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej na banku v nadväznosti na „prelomenie bankového tajomstva“ avšak v súlade so zásadou minimalizácie ustanoveného vo vyššie upravenej novele zákona o bankách. K takému automatizovanému osvedčeniu predmetnej skutočnosti teda dôjde:
1.Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenia splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie.
2.V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.
Prvý bod sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať až v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021.
K bodu 5 (§ 50 ods. 8)
V záujme podporenia konceptu 1x a dosť a referencovania sa navrhuje zintenzívnenie činností správcu dane ako orgánu verenej moci pri poukazovaní príslušného podielu zaplatenej dane konkrétnemu prijímateľovi.
K bodom 6 až 7 (§ 50 ods. 13)
51
Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú v záujme zefektívnenia činnosti notárov a Notárskej komory pri posudzovaní splnenia podmienky prijímateľa zverejnenia špecifikácie použitia prijatého podielu dane v Obchodnom vestníku.
K Čl. XVI (Zákon č. 596/2003 Z. z.)
K bodu 1 (§ 16 ods. 4)
Úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením súdu, že sa proti nim nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.
K bodu 2 (§ 16 ods. 9)
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
K Čl. XVII (Zákon č. 5/2004 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 21b ods. 4 písm. a) a § 22 ods. 3 písm. a))
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
K bodu 3 (§ 70 ods. 8)
V súvislosti s doplnením informačného systému finančnej správy, Sociálnej poisťovne a informačných systémov zdravotných poisťovní medzi informačné systémy, z ktorých sú orgány verejnej moci oprávnené a povinné získavať údaje, a v súvislosti s navrhovanou právnou záväznosťou údajov uvedených v zozname nelegálnych zamestnávateľov, je potrebné vypustiť úpravu vyžiadania si údajov od týchto subjektov zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
K bodu 4 (príloha č.2)
V súvislosti s doplnením registra fyzických osôb medzi informačné systémy verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je potrebné vypustiť zo zoznamu požadovaných dokladov rodný list.
K Čl. XVIII (Zákon č. 43/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 46e ods. 7)
V nadväznosti na čl. I novelizačný bod 2, ktorým sa rozširuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy o centrálny ponukový informačný systém Sociálnej poisťovne, sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým Sociálna poisťovňa poskytuje informácie z centrálneho informačného ponukového systému s cieľom zabezpečiť jednotný prístup pre orgány verejnej moci k údajom, ktoré pri výkone svojej činnosti potrebujú (najmä informácia o sume starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku vyplácaného poberateľovi).
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
K bodu 3 (§ 48 ods. 4)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať vyhlásenie zakladateľov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku
K bodu 4 (§ 48 ods. 12)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
52
K bodu 5 (§ 71 ods. 4)
Vypúšťa sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
K Čl. XIX (Zákon č. 220/2004 Z. z.)
(§ 9 ods. 4 písm. a))
Navrhuje sa vypustiť povinnosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy dokladať k žiadosti o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok kópiu katastrálnej mapy.
K Čl. XX (Zákon č. 523/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 8a ods. 5)
Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa povinnosť predkladať potvrdenie príslušného konkurzného súdu, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Poskytovateľ dotácie si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.
K bodu 2 (§ 8a ods. 5)
Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2024 povinnosť predkladať potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Poskytovateľ dotácie si splnenie tejto podmienky overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.
K bodu 3 (§ 8a ods. 6)
V nadväznosti na vypustenie povinnosti žiadateľa o dotáciu predkladať potvrdenie príslušných subjektov na preukázanie splnenia podmienok o poskytnutie dotácie sa vypúšťa aj povinnosť bezplatného vydávania týchto potvrdení. Splnenie podmienok na poskytnutie dotácie už nebude preukazovať žiadateľ o poskytnutie dotácie, ale tieto skutočnosti si poskytovateľ dotácie overí predovšetkým prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.
K Čl. XXI (Zákon č. 541/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 6)
V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. sa definuje účel spracúvania osobných údajov. Na základe aplikačnej praxe a zákona proti byrokracii sa navrhuje preverenie údajov vrátane osobných údajov získaných podľa atómového zákona alebo na jeho základe s údajmi vedenými v referenčných registroch a v informačných systémoch verejnej správy.
K bodu 2 (§ 24 ods. 18 až 22)
V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) týkajúcimi sa osobných údajov ako aj na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zadefinovať rozsah osobných údajov ako aj ich preverenie s doručenou prihláškou v informačných systémoch verejnej správy na základe zákona proti byrokracii. Predloženie občianskeho preukazu, resp. preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu v prípade občana členského štátu je potrebné iba z dôvodu stotožnenia uchádzača na
53
skúške, či sa dostavil uchádzač uvedený na prihláške. V prípade odseku 19 písmena h) a odseku 21 písmena h) sa vzdelávacou inštitúciou rozumie vzdelávacia inštitúcia v Slovenskej republike aj v zahraničí.
K bodu 3 (§ 24 ods. 23)
Precizovanie textu vo vzťahu k zmenám v § 24 ods. 18.
K bodu 4 (§ 35 ods. 1)
Navrhuje sa doplnenie osobitnej úpravy vo vzťahu k zverejňovaniu dokumentov a rozhodnutí úradu podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, príp. aj stavebného zákona.
K bodu 5 (§ 35 ods.4)
Navrhuje sa doplnenie rozsahu osobných údajov, ktoré je možné zverejniť na účely informovania podľa atómového zákona a osobitných predpisov, napr. zákona o správnom konaní, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon.
K Čl. XXII (Zákon č. 578/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 16 ods. 3)
Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť pre držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby prikladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene mena alebo priezviska, ak je držiteľom fyzická osoba.
K bodu 2 (§ 72 ods. 2)
Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre držiteľa licencie predkladať príslušnej komore potvrdenie o zmene mena, priezviska, miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu ako povinnú súčasť oznámenia o zmene údajov. Príslušná komora si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.
K bodu 3 (§ 79 ods. 1)
Navrhuje sa nová povinnosť pre všeobecné a špecializované nemocnice ústavnej zdravotnej starostlivosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému údaje o narodení živého dieťaťa a údaje o narodení mŕtveho dieťaťa, čím sa odstráni zasielanie týchto údajov v papierovej forme.
K bodu 4 (§ 79 ods. 3 písm. e)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1. Navrhuje sa, že uvedená nová povinnosť sa bude vzťahovať na všeobecné a špecializované nemocnice, ktoré prevádzkujú lôžkové pracovisko ústavnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.
K bodu 5 (§ 82 ods. 1 písm. a))
Navrhuje sa, za porušenie novej povinnosti, v prípade jej porušenia možnosť uložiť sankciu vo výške do 663 eur. Túto sankciu je oprávnený uložiť orgán príslušný za vydanie povolenia t. j. príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
K Čl. XXIII (Zákon č. 580/2004 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 23 ods. 3 písm. a) a c))
Vypúšťa sa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu rodného listu.
K bodu 3 (§ 23 ods. 3 písm. d)
Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu sobášneho listu.
K bodu 4 (§ 23 ods. 7)
Navrhuje sa, aby matrika zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informáciu len o tých úmrtiach a vyhlásení za mŕtveho, ktoré jej neboli oznámené zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou, ale z iných zdrojov (súdy, osobitná matrika).
54
K bodu 5 (§23 ods. 11)
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti poistenca preukazovať poisťovni ťažké zdravotné postihnutie preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
K Čl. XXIV (Zákon č. 581/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 20 ods. 1)
V nadväznosti na zavedenie informačného systému ePrehliadky Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zasielať informáciu o úmrtí príslušnej matrike, Štatistickému úradu SR a Národnému centru zdravotníckych informácií elektronicky.
K bodom 2 a 3 (§ 47b ods. 3 a 4)
Zavedením informačného systému ePrehliadky dôjde k elektronizácii systému prehliadok mŕtvych tiel a prehliadajúci lekár už nebude vypĺňať písomne tlačivo List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí, ale informácie o prehliadke mŕtveho tela zadá priamo do informačného systému ePrehliadky. V dôsledku uvedeného už prehliadajúci lekár nebude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odovzdávať predmetné tlačivo.
K bodom 4 a 5
Legislatívno technická úprava vnútorných odkazov
K Čl. XXV (Zákon č. 650/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 23 ods. 4 písm. d))
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať vyhlásenie zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku.
K bodu 2 (§ 23 ods. 13)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K bodu 3 (§ 41 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
K Čl. XXVI (Zákon č. 726/2004 Z. z.)
(§ 3)
Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je vypustenie povinnosti dokladať k žiadosti o poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po osobách zaradených v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác úmrtný list a sobášny list, ak informačný systém verejnej správy obsahuje údaje o skutočnostiach v nich uvedených.
K Čl. XXVII (Zákon č. 305/2005 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 35 ods. 1 a ods. 4 písm. a))
Nakoľko cieľom návrhu zákona je ďalšie znižovanie administratívnej záťaže o. i. aj vypustením povinnosti fyzických osôb predkladať orgánom verejnej moci kópiu sobášneho listu, je potrebné premietnuť ciele návrhu zákona aj v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 3 (§ 79 ods. 1 písm. e))
55
Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pobyte“. Vzhľadom na to, že potvrdenie o pobyte je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).
K bodu 4 (§ 79 ods. 2 písm. a))
Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťajú v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pridelení IČO“. Podľa doterajšej právnej úpravy žiadatelia o udelenie akreditácie mohli preukazovať splnenie podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad aj potvrdením o pridelení IČO. Vzhľadom na to, že potvrdenie o sídle alebo sídle pobočky na území Slovenskej republiky je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).
K Čl. XXVIII (Zákon č. 326/2005 Z. z.)
Navrhovanou úpravou sa z konaní orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vedených podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov odstráni povinnosť predkladať katastrálnu mapu v prípade, ak pôjde v konaní o celú parcelu.
K Čl. XXIX (Zákon č. 473/2005 Z. z.)
K bodom 1 až 4 (§ 22 ods. 2 a § 23 ods. 2)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby prikladať k žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby potvrdenie o pridelení identifikačného čísla.
K bodom 5 a 6 (§ 71 ods. 2 a 6)
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v súvisiacich so zmenou v novelizačných bodoch 1 a 3.
K Čl. XXX (Zákon č. 474/2005 Z. z.)
(§ 7 ods. 3)
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
K Čl. XXXI (Zákon č. 475/2005 Z. z.)
(§ 98 ods. 3)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť preukazovať príbuzenský vzťah k odsúdenému výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo potvrdením o pobyte, ak ide o druha alebo družku odsúdeného.
K Čl. XXXII (Zákon č. 538/2005 Z. z.)
(§ 11 ods. 3 písm. d))
Úprava ustanovenia má za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia využívať
56
zdroj predkladať k žiadosti kópiu katastrálnej mapy.
K Čl. XXXIII (Zákon č. 570/2005 Z. z.)
(§ 11 ods. 12)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť občana Slovenskej republiky, ktorý postúpil zmenu pohlavia predkladať okresnému úradu v sídle kraja originál rodného listu alebo jeho úradne overenú kópiu na účely vzniku alebo zániku brannej povinnosti. Ponecháva sa oznamovacia povinnosť.
K Čl. XXXIV (Zákon č. 124/2006 Z. z.)
(§ 24 ods. 12)
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti autorizovaného bezpečnostného technika predkladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu na účel vydania nového osvedčenia.
K Čl. XXXV (Zákon č. 125/2006 Z. z.)
(§ 6 ods. 1)
Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce poskytnúť na žiadosť orgánu verejnej moci v elektronickej podobe údaje o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.
K Čl. XXXVI (Zákon č. 219/2006 Z. z.)
(§ 11b ods. 3 písm. c))
Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť Ústavu pamäti národa overovať údaje potrebné na účel konania o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
K Čl. XXXVII (Zákon č. 569/2007 Z. z.)
(§ 5 ods. 9)
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o geologické oprávnenie doklad o pridelení identifikačného čísla organizácie.
K Čl. XXXVIII (Zákon č. 647/2007 Z. z.)
K bodu 1 (§ 5 ods. 3 písm. b))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pri žiadostiach o zapísanie údaju o ťažkom zdravotnom postihnutí do cestovného dokladu dokladať preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
K bodu 2 (§ 16 ods. 5)
Zmenou ustanovenia sa upravuje povinnosť okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky overovať údaje potrebné na vydanie o vydanie cestovného dokladu a žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
K bodu 3 (§ 17 ods. 10)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.
K Čl. XXXIX (Zákon č. 201/2008 Z. z.)
(§ 11 ods. 4 až 10)
V zákone č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005
57
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. sa navrhuje nahradiť povinnosť predkladania právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody, na základe ktorých povinná osoba je povinná platiť výživné oprávnenej osobe len uvedením európskeho identifikátora judikatúry (ECLI) v žiadosti, na základe ktorého si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predmetné rozhodnutie dohľadá prostredníctvom informačných systémov. Ďalej sa predmetným novelizačným článkom zabezpečí, aby skutočnosti, ktoré si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vie získať z vlastnej činnosti alebo z dostupného informačného systému verejnej správy neboli vyžadované od občana. Zavedenie tohto ustanovenia je nevyhnuté najmä v spojitosti so sprístupnením Centrálneho registra exekúcií.
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov a úprava prechodných ustanovení k úpravám účinných od 1. decembra 2022.
K Čl. XL (Zákon č. 447/2008 Z. z.)
(§ 64 ods. 3)
Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať údaje o ťažkom zdravotnom postihnutí dotknutej osoby orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú.
K Čl. XLI (Zákon č. 516/2008 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 20 ods. 2 písm. d) a f))
Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu podnikateľ alebo združenie podnikateľov a čestného vyhlásenia, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.
K bodu 3, 5 a 6 (§ 20 ods. 4 a 7 a § 22c ods. 3)
Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa dosahuje odstránenie ďalšej byrokratickej záťaže.
K bodom 4, 8 a 10 (§ 20 ods. 7, § 22e ods. 4 a § 33 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
K bodu 7 (§ 22e ods. 3)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii, nie je voči nemu vedené exekučné konanie a potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.
K bodu 9
Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.
K Čl. XLII (Zákon č. 583/2008 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 12 ods. 6 písm. b) a d))
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v oblasti prevencie kriminality ako povinnú prílohu potvrdenie konkurzného súdu, ktoré nie je staršie ako tri mesiace, že žiadateľ nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ, ktorý má oprávnenie podnikať neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
58
K Čl. XLIII (Zákon č. 8/2009 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 77 ods. 1písm. b) a c))
Navrhované znenie vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia preukazovať splnenie podmienok potvrdením o štúdiu.
K Čl. XLIV (Zákon č. 185/2009 Z. z.)
(§ 6 ods. 3)
Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia súdu, že žiadateľ nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a potvrdenie a inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
K Čl. XLV (Zákon č. 186/2009 Z. z.)
K bodom 1 až 4 (§ 18 ods. 4 až 6)
Precizovanie ustanovenia súvisiace s aplikačnou praxou pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.
K bodu 5 (§ 18 ods. 5 písm. a))
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenie na vykonávanie činnosti finančného poradcu predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K bodu 6 (§ 22a ods. 7 písm. d))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na zápis do registra poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K Čl. XLVI (Zákon č. 492/2009 Z. z.)
(§ 2 ods. 54)
Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na poskytovanie platobných služieb a dotknutej osoby predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K Čl. XLVII (Zákon č. 129/2010 Z. z.)
K bodom 1 až 3 (§ 20a ods. 3 a 12 a § 20b ods. 5)
Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K bodu 4 (§ 24 ods. 7 písm. d))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie povolenia pre iného veriteľa poskytovať iné úvery a pôžičky predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K Čl. XLVIII (Zákon č. 267/2010 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 10 ods. 4)
59
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 272/2015 Z. z. sa do Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapisujú aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia. V súčasnosti sa už obchodné spoločnosti aj družstvá preverujú cez tento register a nemusia predkladať výpisy. Už v súčasnosti obce a mestá zapísali do tohto registra aj SHR, preto ak sú tam zapísaný je potrebné tento výpisy nevyžadovať ako pri iných subjektoch. Touto zmenou sa zníži ďalšia administratívna záťaž, nakoľko nebude nutné predkladať osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka nie staršie ako 60 dní a kópia potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a výpis z registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou nie starší ako 60 dní a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla
K Čl. XLIX (Zákon č. 524/2010 Z. z.)
(§ 6 ods. 2 písm. g))
Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky kópiu dokladu o pridelení identifikačného čísla organizácie.
K Čl. L (Zákon č. 203/2011 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 28 ods. 4 a 11)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov, na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov, na vytvorenie štandardného fondu, na vytvorenie verejného špeciálneho fondu a povolenia na spravovanie špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K Čl. LI (Zákon č. 226/2011 Z. z.)
(príloha)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
K Čl. LII (Zákon č. 404/2011 Z. z.)
(§ 62 ods. 2 písm. b))
Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o prechodný pobyt alebo trvalý pobyt dieťaťa rodný list dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Ponecháva sa povinnosť predkladať rodný list dieťaťa, ktoré sa nenarodilo na území Slovenskej republiky, ale v členskom štáte, nakoľko jeho rodný list sa nenachádza v informačných systémoch Slovenskej republiky.
K Čl. LIII (Zákon č. 396/2012 Z. z.)
K bodu 1 (§ 3 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyžiadať si výpis z registra trestov na účely vymenovania členov rady Fondu na podporu vzdelávania. Ponecháva sa možnosť vyžiadania výpisu z registra trestov aj prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania v prípade členov vymenovaných Študentskou radou vysokých škôl.
K bodu 2 a 3 (§ 3 ods. 5 písm. a))
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 4.
60
K Čl. LIV (Zákon č. 153/2013 Z. z.)
K bodu 1 (§ 2 ods. 2)
Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení a zároveň sa precizuje obsah údajovej základe o údaje z účtu poistenca v súlade s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. f))
Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení v rozsahu údajov uvedených v prílohe, ktoré sú dôležité na prepojenie ich zasielania príslušnému matričnému úradu. Hlavným zámerom je odbúranie papierovej formy zasielania týchto údajov a skrátenie lehôt na pridelenie rodného čísla narodeného dieťaťa.
K bodu 3 (§ 3 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra záznamov o narodení a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe č. 1a sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.
K bodu 4 (§ 12 ods. 3 písm. w))
Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe ich vyžiadania za účelom poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa alebo príspevku na viac súčasne narodených detí. Tieto údaje sú nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku nároku oprávnenej osoby na príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí podľa podmienok určených zákonom č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 5 (príloha č. 1a)
Navrhuje sa rozsah údajov v registri záznamov o narodení, ktoré sú nevyhnutné za vykonanie zápisu do knihy narodení a na pridelenie rodného čísla narodenému dieťaťu.
K Čl. LV (Zákon č. 383/2013 Z. z.)
K bodu 1, 5, 6, 11 až 14
Navrhujú sa úpravy v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a poskytovaním tohto príspevku ako proaktívneho príspevku.
K bodu 2, 3, 10 a 20
Navrhuje sa zmena definície bydliska tak, aby bolo možné všetky kritériá overiť v informačných systémoch, pričom podmienka bydliska na území SR by sa považovala za splnenú ak by oprávnená osoba spĺňala aspoň dve zo štyroch kritérií. Pri určovaní bydliska by sa skúmal status oprávnenej osoby, verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára a u oprávnenej osoby, ktorá je matkou aj u gynekológa a návšteva školského zariadenia u staršieho dieťaťa.
K bodu 4
Legislatívno -technická úprava
K bodom 7 až 9 a 16
Navrhuje sa vypustiť podmienka dožitia dieťaťa 28 dní. Na prvé tri deti, by sa poskytoval príspevok pri narodení v sume 829,86 eur a na ďalšie deti v sume 151,37 eur.
K bodu 15
Navrhuje sa upraviť výplata tak, že v prípade príspevku pri narodení dieťaťa bude tento vyplatený najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo preukázané splnenie podmienok nároku naň. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.
61
K bodu 17
Navrhuje sa ako miesto výplaty pri príspevku pri narodení dieťaťa prioritne použiť účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý oprávnená osoba bez výzvy sama oznámila úradu, ak taký účet neexistuje, tak účet, na ktorý sa poukazuje tehotenské alebo tehotenské štipendium alebo adresu na výplatu príspevku v hotovosti, ktorú oprávnená osoba sama oznámila úradu, ak taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa poukazuje tehotenské, ak ani taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa oprávnenej osobe poskytuje iná opakovaná dávka poskytovaná úradom. Ak nemožno postupovať ani jedným z uvedených spôsobov, úrad oprávnenú osobu vyzve, aby mu oznámila miesto výplaty.
K bodu 18
Navrhuje sa upraviť povinnosť oprávnenej osoby vrátiť príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí alebo jeho časť, ak jej bol poskytnutý neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.
K bodu 19
Navrhuje sa predĺžiť lehotu zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa zo šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s automatizovaným poskytovaním príspevku pri narodení dieťaťa.
K bodu 21
Navrhuje sa upraviť konanie tak, aby konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začínalo dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb. Súčasne sa ako druhá možnosť začatia konania navrhuje preukázanie narodenia dieťaťa mimo územia SR (t. j. doručením úradného prekladu rodného listu vydaného v cudzine). Druhá možnosť umožňuje oprávnenej osobe poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa skôr než bude dieťa narodené v cudzine zapísané prostredníctvom osobitnej matriky do registra fyzických osôb, nakoľko konanie o zápise dieťaťa do osobitnej matriky môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Súčasne sa navrhuje úradu umožniť prerušiť alebo zastaviť konanie v prípade, že oprávnenú osobu vyzval na preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa.
Taktiež sa navrhuje umožnenie obnovy konania vo veciach príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa preukážu skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a výplatu príspevku pri narodení dieťaťa. Uvedeným sa docieli, že oprávnená osoba napríklad v prípade, že konanie bude zastavené, pretože na výzvu úradu nedoplnila, resp. nepreukázala skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa (napr. číslo bankového účtu) nestratí nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.
Navrhuje sa, aby oprávnená osoba bola na výzvu úradu povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa, avšak len tých, ktoré úradu nie sú známe z vlastnej činnosti alebo si ich nemôže získať z dostupných informačných systémov.
K bodu 22
Navrhuje sa upraviť, aby Sociálna poisťovňa a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovali Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť údaj o bankovom účte, resp. adrese, na ktorú poskytujú tehotenské alebo tehotenské štipendium.
K Čl. LVI (Zákon č. 284/2014 Z. z.)
K bodu 1 a 6 (§ 20 ods. 1 a § 22 ods. 1)
Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.
K bodom 2 až 4 (§ 20 ods. 2)
Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o finančné prostriedky dokladať Fondu na podporu umenia pred podpisom zmluvy čestné vyhlásenie, že nie je v
62
konkurze ani v reštrukturalizácii, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ. Navrhuje sa aj vypustenie predkladania čestného vyhlásenia žiadateľa, že vždy riadne a včas predložil vyúčtovanie finančných prostriedkov, ak mal takúto povinnosť.
K bodom 5, 10 a 11 (§ 20 ods. 7, § 27 ods. 4 a 6)
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
K bodom 7 a 8 (§ 22 ods. 3 písm. d) a h))
Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa nadbytočná požiadavka uvádzať obsah projektu v zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov. V bode 8 ide o spresnenie doterajšej právnej úpravy. Fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie, štipendia alebo pôžičky. Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov musí obsahovať podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov, ak fond poskytne finančné prostriedky formou pôžičky alebo dotácie.
K bodu 9
Navrhuje sa, aby sa uvedené ustanovenie vzťahovalo okrem prijímateľa dotácie aj na prijímateľa štipendia.
K Čl. LVII (Zákon č. 371/2014 Z. z.)
(§ 4 ods. 5)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť člena rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike predkladať kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov
K Čl. LVIII (Zákon č. 39/2015 Z. z.)
(§ 24 ods. 6)
Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.
K Čl. LIX (Zákon č. 281/2015 Z. z.)
(§ 18 ods. 5 písm. g))
Navrhuje sa vypustenie predkladania kópie rodného listu na účely výberového konania uchádzača o prijatie do štátnej služby.
K Čl. LX (Zákon č. 282/2015 Z. z.)
(§ 9 ods. 3 písm. c))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania kópiu katastrálnej mapy.
K Čl. LXI (Zákon č. 138/2017 Z. z.)
K bodu 1 (§ 16 ods. 3)
V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín nespadal pod definíciu orgánu verejnej moci a nemal by v súlade s novelizovaným zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby mal fond možnosť overiť si potrebné skutočnosti vyhlásením žiadateľa. Podmienku uvedenú v odseku 2 písm. a) je možné realizovať vždy len čestným vyhlásením.
63
K bodom 2 až 4 (§ 17 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1)
Požiadavky aplikačnej praxe, ktorými sa má dosiahnuť vyššia efektívnosti debyrokratizácie procesov. Odstraňuje sa aj ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.
K bodu 5 (§ 19 ods. 6)
Nadbytočné a v prípade prístupu fondu k informačným systémom v súlade so zákonom proti byrokracii si bude fond overovať túto skutočnosť z Centrálneho registra exekúcií. V opačnom prípade žiadateľ túto skutočnosť preukáže vyhlásením podľa § 16 ods. 3 zákona o fonde.
K bodu 6 (§ 24 ods. 3)
V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín spadal pod definíciu orgánu verejnej moci a mal by v súlade s novelizovaným zákonom proti byrokracii prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby fond uvedené skutočnosti overoval z týchto informačných systémov (konkrétne ide o pridanie § 16 ods. 2 písm. d) do § 24 ods. 3, ktorým sa overuje či proti žiadateľovi nie je vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia.
K Čl. LXII (Zákon č. 170/2018 Z. z.)
(§ 33a ods. 4 písm. a))
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť preukazovať zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie písomným oznámením.
K Čl. LXIII (Zákon č. 216/2018 Z. z.)
(§ 4 ods. 7 písm. d))
Navrhovaná úprava má za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa dokladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky kópiu katastrálnej mapy.
K Čl. LXIV (Zákon č. 43/2019 Z. z.)
K bodu 1 (§ 2 ods. 1 písm. h)
Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.
K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 3)
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové ako aj potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
K bodu 4 (§ 2 ods. 3 písm. d))
Na základe praktických skúseností sa navrhuje ponechať spôsob dokladovania korektnosti bankového spojenia na žiadateľovi, nakoľko v praxi môže dôjsť k situácii, že nemá k dispozícií zmluvu o vedení účtu v banke. Oba doklady po obsahovej stránke dostatočne napĺňajú zámer platobnej agentúry minimalizovať chybovosť žiadateľov pri zadávaní účtu, na ktorý žiadajú poskytnutie dotácie. Právna úprava sa týmto zosúlaďuje s príslušnou schémou štátnej pomoci v záujme znižovania byrokracie, a tiež redukcie súvisiacich nákladov žiadateľa.
K Čl. LXV (Zákon č. 213/2019 Z. z.)
K bodu 1 až 3 (§ 14 ods. 1 a 4)
Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na
64
starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.
K Čl. LXVI (Zákon č. 310/2019 Z. z.)
(§ 23 ods. 5)
Navrhuje sa doplnenie právomoci Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky žiadať o výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti členov dozornej rady Fondu na podporu športu.
K Čl. LXVII (Zákon č. 299/2020 Z. z.)
K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 a § 5 ods. 1)
Navrhovaná novelizácia, popri aktualizácii dotačného titulu, zjednodušuje po evaluácii aplikačných skúsenosti s elektronickou správou dotačných žiadostí ich podávanie tak, aby bolo možné podať žiadosť o dotáciu aj len vyplnením formuláru v elektronickom prostredí dotačného systému ministerstva (cez užívateľské konto).
K Čl. LXVII
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdení o pomoci v hmotnej núdzi, potvrdení o ťažkom zdravotnom postihnutí a potvrdení z Národného zdravotníckeho informačného systému sa účinnosť navrhuje 1. apríla 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania právoplatných rozhodnutí súdov, potvrdení z registra úmrtí fyzických osôb, potvrdení o starobnom dôchodkovom sporení a potvrdení z Informačného systému sociálnych služieb sa účinnosť navrhuje 1. decembra 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z registra sociálnych podnikov a potvrdení o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania sa účinnosť navrhuje 1. januára 2024.
Bratislava 26. mája 2021
Eduard Heger v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Veronika Remišová v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 170/2018, dátum vydania: 19.06.2018Dôvodová správa
zobraziť dôvodovú správu
A. Všeobecná časť
Predloženým návrhom zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa plne preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „smernica“). Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 571 z 14. decembra 2016 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a tiež bodu B.10 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 73 z 24. februára 2016 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc v znení bodu A.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 220 z 8. júna 2016 k návrhu na zmenu niektorých úloh z uznesení vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona sa predkladá za účelom transpozície smernice, pričom všeobecným cieľom návrhu zákona je odstrániť nejasnosti a medzery v súčasnej právnej úprave a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich pri kúpe zájazdov a spojených cestovných služieb v súlade s predmetnou smernicou.
Návrhom zákona sa okrem iného zavedú aj nové základné pojmy, pričom okrem užšie špecifikovanej definície zájazdu bude pozitívne aj negatívne vymedzovať nový pojem, ktorým sú „spojené služby cestovného ruchu“.
Každý subjekt, ktorý bude mať záujem ponúkať služby cestovného ruchu spĺňajúce definičné kritériá zájazdov, prípadne spojených cestovných služieb, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. Okrem doterajších cestovných kancelárií preto budú po splnení zákonom stanovených podmienok povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária aj napríklad rôzne ubytovacie zariadenia, prepravcovia, prenajímatelia motorových vozidiel, či letecké spoločnosti.
Okrem povinností, ktoré budú bližšie špecifikované samotným zákonom, bude povinnosťou každej cestovnej kancelárie mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku v podobe poistenia alebo bankovej záruky v dostatočnej výške, aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany budú cestovnej kancelárii uložené vo vzťahu k finančnej inštitúcii, poskytujúcej finančné krytie, zvýšené informačné povinnosti.
Posilní sa tiež informačná povinnosť cestovných kancelárií voči cestujúcim. Návrh zákona tiež bude jasne definovať jednotlivé možnosti zmien v zmluve o zájazde pred začiatkom poskytovania zájazdu. Návrh zákona bude totiž upravovať aj možnosť zníženia ceny, náhradu škody, možnosť nadviazať kontakt s cestovnou kanceláriou prostredníctvom cestovnej agentúry či povinnosť cestovnej kancelárie poskytnúť cestujúcim pomoc.
Návrh zákona bude ďalej upravovať pôsobnosť a kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré budú zabezpečovať vymožiteľnosť zákona prostredníctvom výkonu štátnych dozorov, ako aj správne delikty v prípade porušení tohto zákona.
Návrhom zákona sa tiež odstraňujú nedostatky implementácie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES do vnútroštátneho práva.
Dátum nadobudnutia účinnosti sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2019.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na informatizáciu. Návrh zákona bude mať negatívne aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a takisto pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Vplyvy na životné prostredie sa nepredpokladajú.
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Úvodné ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave niektorých podmienok podnikania v oblasti cestovného ruchu, práv a povinností súvisiacich s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo zmlúv tvoriacich spojené služby cestovného ruchu. Súčasťou tohto návrhu zákona je aj úprava pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“), Slovenskej obchodenej inšpekcie (ďalej len „SOI“), podmienky zodpovednosti a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.
V porovnaní s pozitívnym vyjadrením pôsobnosti tohto návrhu zákona, uvádza úvodné ustanovenie aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide o zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu poskytované na dobu kratšiu ako 24 hodín, pokiaľ ich súčasťou nie je ubytovanie. Toto vyňatie je odôvodnené tým, že v prípade krátkodobých ciest nie je nutnosť chrániť cestujúcich taká výrazná a jeho cieľom bolo predísť zbytočnej záťaži obchodníkov.
Ďalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj zájazdy a spojené služby cestovného ruchu ponúkané alebo sprostredkované príležitostne a bez účelu dosiahnutia zisku a iba obmedzenej skupine cestujúcich, teda tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ide napríklad o cesty, ktoré najviac niekoľkokrát ročne organizujú bez účelu zisku charitatívne organizácie, športové kluby alebo školy pre svojich členov, pričom sa neponúkajú širokej verejnosti.
Pokiaľ ide o písm. c), toto ustanovenie by sa malo vzťahovať na situáciu, kedy si podniky alebo organizácie dohodnú služby cestovného ruchu na základe všeobecnej rámcovej dohody, ktorú často uzatvárajú s cestovnou kanceláriou, a ktorá sa vzťahuje na presne určené obdobie. Tento typ cestovných riešení si nevyžaduje takú úroveň ochrany, ktorá je na základe zákona určená cestujúcim. Ak však pôjde o osoby na služobných cestách, členov slobodných povolaní, samostatne zárobkovo činné osoby alebo iné fyzické osoby, ktoré si tieto služby cestovného ruchu nedohodnú na základe rámcovej zmluvy, bude sa za splnenia ostatných podmienok na nich zákon primerane vzťahovať.
Okrem pozitívneho a negatívneho vyjadrenia pôsobnosti zákon odkazuje na subsidiárnu pôsobnosť zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
K § 2
Návrh zákona v ustanovení § 2 obsahuje definície niekoľkých najvýznamnejších pojmov.
Službou cestovného ruchu je preprava cestujúcich, ubytovanie, prenájom motorových vozidiel a iné služby cestovného ruchu (čl. 3 ods. 1 smernice). Finančné služby ako napríklad cestovné poistenie, by sa nemali považovať za služby cestovného ruchu. Za samostatné služby cestovného ruchu by sa tiež nemali považovať služby, ktoré sú vzhľadom na ich podstatu prirodzenou súčasťou inej služby cestovného ruchu. Sem možno zaradiť napríklad: (i) prepravu batožiny ako súčasť prepravy cestujúcich; (ii) prepravu menšieho rozsahu (preprava cestujúcich v rámci prehliadky so sprievodcom, preprava medzi ubytovacím zariadením a letiskom, atď.); (iii) stravovanie, nápoje a upratovanie poskytované ako súčasť ubytovacích služieb; (iv) prístup k vybaveniu ubytovacieho zariadenia – bazén, sauna, kúpeľné zariadenie, telocvičňa pre ubytovaných hostí, pričom v týchto prípadoch bude musieť byť splnená podmienka, že pôjde o vybavenie ubytovacieho zariadenia a tento prístup bude povolený osobám, ktoré sú v danom ubytovacom zariadení ubytované (t.j. ubytovaným hosťom); príloha Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, v časti IX obsahuje ďalšie vybavenie ubytovacích zariadení, ktoré by sa nemali považovať za samostatné služby cestovného ruchu, ak sú prístupné pre ubytovaných hostí.
Preprava cestujúcich môže byť uskutočnená napríklad autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom.
Ubytovanie je považované za samostatnú službu cestovného ruchu len ak nie je prirodzenou súčasťou prepravy cestujúcich a nie je určené na účel bývania. Objasnenie pojmov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona sa nachádza v recitáli 17 a 18 smernice. Príklad ubytovania, ktoré je prirodzenou súčasťou prepravy je napríklad nocľah poskytovaný ako súčasť cestnej, železničnej, lodnej alebo leteckej osobnej dopravy. Naopak v prípade výletnej plavby je ubytovanie považované za samostatnú službu cestovného ruchu, ktorá nie je prirodzenou súčasťou prepravy. V zmysle zákona by sa ubytovanie na účel bývania, vrátane dlhodobých jazykových kurzov, nemalo považovať za službu cestovného ruchu.
Novým samostatným druhom služby cestovného ruchu bude v súlade s čl. 3 ods. 1. písm. c) prenájom motorových vozidiel alebo dvojkolesových vozidiel, ktoré vyžadujú vodičský preukaz skupiny A.
Inými službami cestovného ruchu, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou prepravy, ubytovania ani prenájmu motorových vozidiel či niektorých motocyklov, môžu byť napríklad prehliadka so sprievodcom, vstupenky na koncerty, športové podujatia, výlety alebo vstupenky do zábavných parkov, skipasy a prenájom športového výstroja ako napríklad lyžiarskeho, či zabezpečenie návštevy wellness zariadení alebo. výlety do aquaparkov), v prípade ak nie sú súčasťou ubytovacieho zariadenia. Tieto služby tvoria samostatné služby cestovného ruchu len v prípade, ak sa skombinujú s iným druhom služby cestovného ruchu ako napríklad s ubytovaním, a zároveň ak (i) sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu, alebo (ii) predstavujú jej podstatný prvok, alebo (iii) ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu predstavuje viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu. Stačí ak je splnená jedna z týchto troch podmienok. Tento prípad sa bude uplatňovať napríklad v situácii, ak ubytovacie zariadenie poskytuje ubytovanie a zároveň ski pass, vstupenky do neďalekého aquaparku, ktorý nie je súčasťou ubytovacieho zariadenia a pod., a tieto služby cestovného ruchu budú tvoriť viac ako 25% hodnoty zájazdu. Ďalším príkladom vzťahujúcim sa na uplatnenie tohto ustanovenia je napríklad ubytovanie v mieste, kde sa koná významná udalosť alebo sa nachádza významná kultúrna pamiatka, pričom cestujúci si vyberú danú destináciu práve z tohto dôvodu a za iných okolností by sa na danom mieste neubytovali (napríklad konanie významného futbalového zápasu, na ktorý ubytovateľ ponúka k ubytovaniu vstupenky, resp. ponúka vstupenky do kultúrnej pamiatky). Ak ubytovacie zariadenie skombinuje pred uzatvorením zmluvy ubytovanie a inú službu cestovného ruchu, ktorá je podstatnou súčasťou kombinácie služieb cestovného ruchu (napr. lístok na dané podujatie, do múzea...), bude sa daná kombinácia služieb cestovného ruchu považovať za zájazd a uzatvorená zmluva za zmluvu o zájazde.
Dôležité je však upozorniť na skutočnosť, že podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o zájazdoch, ak si cestujúci zakúpi tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) bodoch 1 až 3 nepôjde o zájazd. Ak sa preto k ubytovaniu v ubytovacom zariadení, ktoré sa rezervovalo ako samostatná služba doplnia po príchode do ubytovacieho zariadenia ďalšie služby, kombinácia týchto služieb cestovného ruchu by sa nemala považovať za zájazd. Toto ustanovenie bolo prijaté z dôvodu zamedzenia prípadov, kedy obchodníci ponúkli cestujúcim tieto služby pred uzatvorením zmluvy o zájazde, avšak uzatvorenie zmlúv na samotné služby ponúkli až po začatí plnenia prvej služby cestovného ruchu.
Väčšina cestujúcich, ktorí si zakúpia zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu, sú spotrebitelia v zmysle práva týkajúceho sa spotrebiteľov. Zároveň však nie je jednoduché rozlíšiť medzi spotrebiteľmi a zástupcami malých podnikov alebo osobami vykonávajúcich svoju profesiu, ktorí si cesty týkajúce sa ich podnikateľskej alebo profesijnej činnosti rezervujú prostredníctvom rovnakých rezervačných kanálov ako spotrebitelia. V súlade s vymedzením pôsobnosti zákona v ustanovení § 1, cestujúcimi nie sú len spotrebitelia, ale aj fyzické osoby na služobných cestách, ktorí si svoje cestovné riešenia nedohodli na základe rámcovej dohody, preto aby nedošlo k zámene s vymedzením pojmu spotrebiteľ používaným v iných právnych predpisoch, osoby chránené týmto zákonom sú označované ako cestujúci.
Pojem obchodník je v zákone používaný ako širší pojem zahrňujúci cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo poskytovateľa služieb cestovného ruchu.
Pojem ochrana pre prípad úpadku bol do zákona zavedený na základe požiadavky vyplývajúcej zo smernice za účelom zabezpečiť refundáciu všetkých platieb vykonaných cestujúcimi alebo v ich mene v prípade platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie. Túto ochranu pre prípad úpadku bude zo strany cestovnej kancelárie možné zabezpečiť prostredníctvom poistenia alebo bankovej záruky.
Za poskytovateľov ochrany pre prípad úpadku možno v podmienkach Slovenskej republiky považovať vo vzťahu k poskytovaniu
•poistenia: poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu EÚ, pobočku zahraničnej poisťovne alebo poisťovňu z iného členského štátu EÚ oprávnenú vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, za splnenia podmienok stanovených slovenskými predpismi;
•bankovej záruky: banku, pobočku zahraničnej banky alebo zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu bez založenia pobočky oprávnenú vykonávať bankové činnosti na základe práva slobodného poskytovania služieb za splnenia podmienok stanovených slovenskými predpismi.
Nakoľko sa zákon vzťahuje aj na online predaj a sprostredkovanie zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu, okrem tradičného vymedzenia predajného miesta, ktorým je prevádzkareň alebo iný priestor, kde obchodník zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, bolo nevyhnutné rozšíriť túto definícia aj na webové sídla ale aj na iné prostriedky diaľkovej komunikácie, ktoré umožňujú uzatvorenie zmluvy bez súčasnej prítomností oboch zmluvných strán - okrem elektronickej pošty, telefónu a faxu napríklad aj prostredníctvom ponukového katalógu či adresného listu.
V zákone je rovnako uvedená aj presná definícia pojmu „trvanlivý nosič“, pričom zákonodarca iba demonštratívne vymenoval druhy trvalých nosičov, na ktorých je možné uchovávať potrebné informácie.
Veľmi dôležitým je vymedzenie neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, ktoré môže zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako záplavy alebo zemetrasenia alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do cieľového miesta tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Pri argumentácii sa budú zmluvné strany, odvolávajúce sa na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, môcť oprieť o rôzne zdroje napríklad aj informácie poskytnuté z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nie je však vhodné obmedziť poskytovanie informácií na výlučne jeden zdroj. S konečnou platnosťou bude o tom, či v danom prípade išlo o neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, v prípade sporu rozhodovať až súd.
Okrem vyššie uvedených tiež zákon obsahuje definície pojmov repatriácia a začatie zájazdu.
K § 3
Zákon v ustanovení § 3 pozitívnym aj negatívnym spôsobom definuje kľúčový pojem celého zákona – zájazd. Definícia zájazdu uvedená v zákone je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice. Na účely toho, či ide o zájazd, by sa mala brať do úvahy len kombinácia rôznych druhov služieb cestovného ruchu, ako napríklad ubytovanie, preprava cestujúcich autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom, ako aj prenájom motorových vozidiel alebo niektorých motocyklov, či iných služieb cestovného ruchu. Kúpa samostatnej služby cestovného ruchu ako jednej služby cestovného ruchu by nemala byť ani zájazdom ani spojenou službou cestovného ruchu.
Keďže služby cestovného ruchu sa môžu kombinovať rôznymi spôsobmi, je vhodné za zájazdy považovať všetky kombinácie služieb cestovného ruchu, ktoré majú určité znaky, ktoré cestujúci zvyčajne spájajú so zájazdmi, a to najmä v prípade, keď sú samostatné služby cestovného ruchu kombinované do jediného cestovného produktu, za ktorého riadne poskytnutie preberá zodpovednosť cestovná kancelária. Nemalo by sa už rozlišovať, či boli služby cestovného ruchu kombinované pred nadviazaním kontaktu s cestujúcim, na požiadanie cestujúceho alebo v súlade s výberom, ktorý uskutočnil cestujúci. A rovnaké zásady by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či rezervácia bola uskutočnená prostredníctvom kancelárie obchodníka, alebo online.
Vzhľadom na vývoj trhu sa ukázala potreba definovania zájazdu na základe alternatívnych objektívnych kritérií, ktoré sa týkajú prevažne spôsobu, akým sa služby cestovného ruchu ponúkajú alebo predávajú a v súvislosti s ktorými môžu cestujúci odôvodnene očakávať, že budú v zmysle zákona chránení.
Za účelom vytvorenia zájazdu je možné, aby služby cestovného ruchu skombinoval aj jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo podľa výberu cestujúceho uskutočneného pred uzatvorením jednej zmluvy o zájazde. V praxi to znamená, že pokiaľ jedna cestovná kancelária ponúka zájazd napríklad skombinovaním ubytovania spoločne s inou službou cestovného ruchu (napríklad lístok na kultúrne podujatie, ktorý tvorí viac než 25% sumy zájazdu) vytvorí tak zájazd, aj keď ide výlučne o služby cestovného ruchu poskytované jedným obchodníkom. V tomto prípade sa uzatvára jedna zmluva o zájazde s jednou cestovnou kanceláriou (táto zmluva o zájazde sa neskladá z viacerých zmlúv o službách cestovného ruchu uzatvorenými s rozličnými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu).
Bez ohľadu na to, či sa budú uzatvárať samostatné zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, zájazd bude tvoriť kombinácia aspoň dvoch rôznych služieb cestovného ruchu
•zakúpených na účel tej istej cesty v jednom predajnom mieste, ak boli vybrané skôr ako cestujúci vyjadril súhlas so zaplatením, t.j. v rámci toho istého rezervačného procesu;
•ponúkaných, predávaných alebo účtovaných za súhrnnú alebo celkovú cenu. Aj napriek tomu, že ide o podobné pojmy, boli zahrnuté do definícii v smernici z dôvodu, aby obsiahli čo možno najširšie spektrum účtovania cien za zájazdy;
•propagovaných alebo predávaných pod označením „zájazd“, „balík služieb cestovného ruchu“, „kombinovaná ponuka“, „all-inclusive“, „celková cena“ alebo pod podobným označením vyjadrujúcim úzke prepojenie medzi dotknutými službami cestovného ruchu;
•kombinované po uzatvorení zmluvy, na základe ktorej obchodník oprávňuje cestujúceho, aby si vybral spomedzi rôznych druhov služieb cestovného ruchu (ako v prípade darčekových poukážok na zájazd);
•zakúpené od rôznych obchodníkov, prostredníctvom prepojených online rezervačných systém, ktorí si medzi sebou postúpia meno a priezvisko cestujúceho, platobné údaje a elektronickú adresu, a keď sa ďalšia zmluva uzavrie najneskôr do 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Nakoľko ide v tomto v prípade o zájazd, za jeho poskytovanie bude zodpovedná iba jediná cestovná kancelária. Ostatní poskytovatelia služieb cestovného ruchu sú povinní informovať cestovnú kanceláriu o tom, že bola uzatvorená zmluva s cestujúcim na základe čoho sa vytvoril zájazd, a tiež postúpiť zodpovednej cestovnej kancelárii všetky potrebné informácie, ktoré je tá povinná poskytnúť cestujúcemu (to však nezbavuje jednotlivých poskytovateľov služieb cestovného ruchu informovať cestujúceho o základných znakoch nimi poskytovanej služby cestovného ruchu). Dôležitými znakmi tohto spôsobu vytvorenia zájazdu je využitie online rezervačných procesov a uzatvorenie ďalšej zmluvy do 24 hodín. Bez splnenia týchto podmienok by definícia podľa tohto bodu nebola naplnená.
Za zájazd sa nepovažuje kombinácia jedného druhu služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom, druhom alebo treťom bode (ubytovanie, preprava, prenájom motorových vozidiel) a jednej alebo viacerých iných služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) štvrtého bodu, za splnenia nasledujúcich podmienok:
a)tieto iné služby cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu ani inak nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu nie je viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu,
b)všetky služby cestovného ruchu zahrnuté do tejto kombinácie poskytuje ten istý poskytovateľ služieb cestovného ruchu (napríklad ak je súčasťou ubytovacieho zariadenia aj tenisový kurt, golfové ihrisko či wellness zariadenie, ktoré je k dispozícii ubytovaným hosťom) alebo
c)si cestujúci vybral a zakúpil tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom, druhom alebo treťom bode (cestujúcemu je po príchode do ubytovacieho zariadenia poskytnutá možnosť zakúpiť si lístok na kultúrne podujatie, ktorú sa rozhodne využiť a vstupenku si v priebehu pobytu v ubytovacom zariadení zakúpi).
K § 4
V súlade s čl. 3 ods. 5 smernice ustanovenie pozitívne aj negatívne vymedzuje nový pojem spojené služby cestovného ruchu. Spojené služby cestovného ruchu predstavujú alternatívny obchodný model, ktorý zájazdom často výrazne konkuruje. Regulácia spojených služieb cestovného ruchu je však samozrejme oproti zájazdom obmedzenejšia a cestujúcim je v súvislosti s nimi priznaná nižšia úroveň ochrany. Za účelom zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany cestujúcich by sa povinnosť zabezpečiť refundáciu platieb a repatriácie v prípade úpadku cestovnej kancelárie mala za určitých okolností vzťahovať aj na spojené služby cestovného ruchu.
Ukázala sa potreba stanovenia konkrétnych pravidiel pre obchodníkov, ktorí cestujúcim počas jednej návštevy v ich predajnom mieste alebo v rámci jedného kontaktu s ich predajným miestom poskytujú pomoc pri uzatváraní samostatných zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu na základe samostatného výberu a samostatnej platby za služby, alebo prostredníctvom prepojených online rezervačných procesov cieleným spôsobom sprostredkúvajú obstaranie aspoň jednej ďalšej služby cestovného ruchu od iného obchodníka za podmienky, že zmluva sa uzavrie najskôr 24 hodín od potvrdenia rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Uvedené sprostredkovanie sa bude často zakladať na obchodnom vzťahu zahŕňajúcom odmenu medzi obchodníkom sprostredkujúcim obstaranie ďalších služieb cestovného ruchu a iným obchodníkom, pričom odmena môže byť vypočítavaná na základe rôznych kritérií, napríklad počte kliknutí alebo obratu. Je dôležité si uvedomiť, že samostatné zmluvy sú uzatvárané s viacerými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, preto je vylúčené, aby služby poskytoval v tomto prípade jediný poskytovateľ.
Praktickým príkladom spojenej služby cestovného ruchu je situácia, keď cestujúci spolu s potvrdením o rezervácii prvej služby cestovného ruchu, napríklad cesty lietadlom či vlakom, dostane ponuku rezervovať si ďalšiu službu cestovného ruchu poskytovanú vo zvolenom cieľovom mieste, napríklad ubytovanie v ubytovacom zariadení, aj s odkazom na rezervačné webové sídlo iného poskytovateľa alebo sprostredkovateľa služieb. Túto situáciu je potrebné odlíšiť od zájazdu, v rámci ktorého je za celé poskytnutie zájazdu zodpovedná jedna cestovná kancelária, pričom v prípade spojených služieb cestovného ruchu zodpovedajú za jednotlivé zmluvy poskytovatelia služieb cestovného ruchu samostatne. V prípade ak však cestujúci uhradí cenu za jednotlivé služby cestovného ruchu sprostredkovateľovi spojených služieb cestovného ruchu, je tento sprostredkovateľ zodpovedný za zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku a úplnej refundácie cestujúceho v prípade jeho insolventnosti.
Spojené služby cestovného ruchu je ale nutné odlíšiť od služieb cestovného ruchu, ktoré si cestujúci rezervujú samostatne a často aj v rozdielnych časových obdobiach, hoci aj na účely tej istej cesty. Online spojené služby cestovného ruchu je tiež potrebné odlíšiť od prepojených webových sídiel, ktorých cieľom nie je uzavretie zmluvy s cestujúcim, od umiestňovania reklamy na webové sídla prostredníctvom tzv. cookies alebo metaúdajov, alebo od internetových odkazov, prostredníctvom ktorých získajú cestujúci iba všeobecné informácie o ďalších službách cestovného ruchu – napríklad ak ubytovacie zariadenie uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých prevádzkovateľov, ktorí ponúkajú dopravné služby na prepravu do ubytovacieho zariadenia alebo na miesto podujatia, a to nezávisle od rezervácie.
K odseku 1 možno uviesť praktické príklady, na základe ktorých je možné ľahko rozoznať, či ide o spojené služby cestovného ruchu alebo služby cestovného ruchu poskytnuté samostatne.
Definícia podľa písmena a) sa uplatní napríklad v prípade, keď si cestujúci prostredníctvom internetovej webovej stránky rezervuje prvú službu cestovného ruchu napr. letenku, pričom v rámci potvrdenia o rezervácii mu v tomto prípade letecká spoločnosť ponúka na tej istej webovej stránke vypožičanie auta, s uvedením rôznych možností a cien. Ďalšia transakcia je v tomto prípade urobená prostredníctvom tej istej stránky, ale je vybraná a zaplatená osobitne avšak pre účely tej istej cesty. O spojené služby cestovného ruchu pôjde tiež v prípade ak si zákazník v predajnom mieste cestovnej kancelárie priamo s predávajúcim zarezervuje letenku do konkrétnej destinácie. Po zaplatení ho predávajúci osloví s ponukou zakúpiť si v danej destinácii aj ubytovanie. Spoločne následne vyberú z katalógu vhodné ubytovacie zariadenia, pričom s cestujúcim uzatvorí osobitnú zmluvu a cestujúci za túto službu cestovného ruchu bude platiť osobitne. Ak by však zákazník odišiel a vrátil by sa neskôr so záujmom zakúpiť si napríklad ubytovanie, nešlo by už o spojené služby cestovného ruchu, ale o ďalšiu samostatnú službu cestovného ruchu.
Definícia podľa písmena b) sa uplatní napríklad v prípade, ak je cestujúcemu doručené potvrdenie prvej služby cestovného ruchu – napríklad letu (emailom alebo iným podobným spôsobom) a v rámci tohto potvrdenia sa objaví internetový hypertextový odkaz na rôzne ubytovacie zariadenia v ním vybranej destinácii, pričom táto ponuka sa bude vzťahovať na ním určené časové obdobie a bude obsahovať detailnejšie informácie, napríklad o cene. Ak následne cestujúci klikne na hypertextový odkaz jedného z navrhovaných ubytovacích zariadení, zobrazí sa mu konkrétna rezervačná ponuka daného ubytovacieho zariadenia prispôsobená jeho konkrétnym potrebám. V tomto prípade je potrebné odlišovať tento spôsobom ponuky od všeobecnej reklamy, ktorá neobsahuje kritéria prispôsobené potrebám konkrétneho cestujúceho. V prípade, ak si cestujúci zakúpi priamo v prevádzkarni cestovnej kancelárie let do konkrétnej destinácie, pričom predávajúci mu poskytne katalóg s výberom ubytovacích zariadení v konkrétnej destinácii a poskytne mu aj jeho kód ako predávajúceho cestovnej kancelárie, na základe ktorého bude cestujúcemu v tom ktorom ubytovacom zariadení poskytnutá zľava, pričom samotný cestujúci si do 24 hodín zarezervuje ubytovanie využitím tohto kódu, pôjde o spojenú službu cestovného ruchu. O spojenú službu cestovného ruchu v tomto prípade nepôjde, ak by túto rezerváciu cestujúci vykonal po uplynutí 24 hodín.
Negatívne vymedzenie spojených služieb cestovného ruchu súvisí s posúdením iných služieb ako samostatnej služby.
K § 5
Žiadateľ o vydanie živnostenského oprávnenia je povinný splniť všetky všeobecné a osobitné podmienky stanovené v § 6 a v prílohe č. 2 bod 50 alebo 51 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Cestovnou kanceláriou je obchodník, ktorý na základe živnostenského oprávnenia:
•kombinuje služby cestovného ruchu za účelom zostavenia zájazdu;
•predáva alebo ponúka na predaj zájazdy;
•uzatvára zmluvu o zájazde;
•sprostredkováva spojené služby cestovného ruchu.
Cestovnou agentúrou je tiež obchodník, ktorý je na základe živnostenského oprávnenia oprávnený vykonávať zákonom vymedzené činnosti, avšak na rozdiel od cestovnej kancelárie sú jeho kompetencie obmedzené, a to pokiaľ ide o samotné uzatváranie zmlúv o zájazde vo vlastnom mene, zasielanie údajov týkajúcich sa cestujúceho inému obchodníkovi v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) piatym bodom zákona a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu. Tieto výlučné práva cestovnej kancelárie sú uvedené priamo v zákone.
V praxi to znamená, že cestovná kancelária môže vykonávať aj činnosti, ktoré vykonáva cestovná agentúra, avšak v zákone sú vymedzené určité činnosti, na ktoré je oprávnená výlučne cestovná kancelária.
Posúdenie toho, či obchodník pôsobí ako cestovná kancelária organizujúca predmetný zájazd, by malo závisieť od toho, či sa obchodník podieľal na tvorbe zájazdu, a nie od toho, ako obchodník opisuje svoju obchodnú činnosť. Pri zvážení toho, či je obchodník cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, by sa nemalo rozlišovať, či tento obchodník pôsobí na strane ponuky alebo vystupuje ako sprostredkovateľ konajúci za cestujúceho.
Za účelom vymedzenia subjektov, ktoré budú v praxi dotknuté zákonom, ktorým bude transponovaná smernica, je potrebné mať na zreteli kombináciu akých služieb cestovného ruchu sa bude považovať za zájazd, resp. spojenú službu cestovného ruchu - a teda o poskytovateľov akých služieb cestovného ruchu pôjde. Pre posúdenie, či v tom ktorom jednotlivom prípade dôjde k vytvoreniu zájazdu alebo spojenej služby cestovného ruchu, pritom bude vždy potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti daného prípadu.
Úplný výpočet subjektov dotknutých zákonom transponujúcim smernicu nie je možný. Okrem doterajších cestovných kancelárií budú po novom cestovnými kanceláriami napríklad aj rôzne ubytovacie zariadenia (ubytovanie nesmie byť na účely bývania a musí zahŕňať ubytovanie cez noc), ktoré budú okrem ubytovania poskytovať, či sprostredkovávať aj ďalšie služby (napr. vstupy do akvaparku, vyhliadkové plavby loďou, vstupy do múzea či galérií, wellness procedúry), pričom k vytvoreniu zájazdu, resp. spojenej služby cestovného ruchu, dôjde za podmienok stanovených zákonom.Do úvahy je nevyhnutné vziať aj negatívne vymedzenie týchto pojmov.
Ďalej budú cestovnými kanceláriami aj rôzni prepravcovia (napr. organizátori výletných plavieb, železniční a autobusoví dopravcovia a pod.), či prenajímatelia motorových vozidiel, ktorí okrem prepravných služieb budú poskytovať, resp. kombinovať aj ďalšie samostatné služby cestovného ruchu, ako napríklad zabezpečenie vstupeniek na koncerty, športové podujatia, exkurzie, alebo do zábavných parkov, zabezpečenie prehliadok so sprievodcom, skipasov a prenájmu športového výstroja, alebo návštevy wellness procedúr. Samozrejme, opäť za splnenia všetkých podmienok pre vytvorenie zájazdu, či spojenej služby cestovného ruchu, pričom je tiež nevyhnutné vziať do úvahy aj negatívne vymedzenie týchto pojmov.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa zákon vzťahuje na všetky subjekty ponúkajúce či predávajúce služby cestovného ruchu tvoriace zájazd alebo spojenú službu cestovného ruchu, teda okrem doteraz regulovaných cestovných kancelárií a cestovných kancelárií to budú aj rôzne ubytovacie zariadenia, prepravné spoločnosti, prenajímatelia motorových vozidiel a iné subjekty v zmysle vyššie uvedeného. Preto ak budú mať iné subjekty (napr. ubytovacie zariadenia alebo eventové agentúry) záujem ponúkať služby cestovného ruchu, ktorých skombinovaním sa môže za podmienok definovaných zákonom vytvoriť zájazd alebo spojená služba cestovného ruchu, budú povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária. Miera povinností voči cestujúcim sa bude odvíjať od toho, či cestovná kancelária bude predávať zájazdy alebo sprostredkovať spojené služby cestovného ruchu.
Zákon tiež vymedzuje aj iné činnosti, ktoré cestovná kancelária alebo cestovná agentúra vykonávajú. Ide napr. o predaj predmetov súvisiacich s cestovným ruchom, najmä vstupeniek, máp, plánov miest, prospektov, cestovných poriadkov, tlačených cestovateľských sprievodcov a spomienkových predmetov.
Zároveň je nutné zdôrazniť, že cestovná kancelária ani cestovná agentúra nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou kanceláriou, nakoľko za riadne poskytnutie zájazdu ako celku môže byť zodpovedná iba cestovná kancelária. Cestujúci si preto môže zakúpiť zájazd v cestovnej agentúre, avšak zmluva o zájazde môže byť uzatvorená výlučne s cestovnou kanceláriou, pretože iba tá je povinná mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku a ručí cestujúcemu, že v prípade jej úpadku mu budú refundované všetky ním uskutočnené platby.
K § 6
Zákon obsahuje negatívne vymedzenie pojmu dôveryhodnosť. V prípade nedodržania tejto podmienky budú cestovným kanceláriám hroziť sankcie určené zákonom.
Dôveryhodnosť sa preukazuje čestným vyhlásením, ktoré je cestovná kancelária povinná doručiť SOI ako orgánu dozoru. Cestovné kancelárie, ktoré získajú živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie po 1. januári 2019, sú povinné toto čestné vyhlásenie zaslať do 15 dní od získania tohto živnostenského oprávnenia, cestovné kancelárie, ktoré získali živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie pred 1. januárom 2019, nie sú povinné zaslať čestné vyhlásenie, ale v prípade kontroly zo strany SOI musia toto čestné vyhlásenie vedieť predložiť.
V prípade akýchkoľvek zmien súvisiacich s dôveryhodnosťou (napr. zmeny štatutárneho orgánu a iných) je cestovná kancelária povinná pod hrozbou sankcie nahlásiť tieto zmeny bezodkladne SOI.
K § 7
Toto ustanovenie upravuje povinnosti cestovnej agentúry.
Cestovné agentúry sú povinné označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu, prípadne iné materiály týkajúce sa predaja zájazdov alebo spojených služieb cestovného ruchu slovami „cestovná agentúra“, ak toto označenie neobsahuje už jej meno.
Za účelom riadneho poskytnutia informácií cestujúcemu je ďalej cestovná agentúra povinná informovať cestujúceho, pre ktorého obchodníka je predaj zájazdu, spojenej služby cestovného ruchu alebo jednotlivej služby cestovného ruchu sprostredkovaný.
Pred začatím predaja alebo ponuky zájazdov pre obchodníka usadeného na území iného štátu je cestovná agentúra povinná bezodkladne informovať o tejto skutočnosti SOI. Ak ide o obchodníka z členského štátu, ktorý na základe smernice musí mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku, je cestovná agentúra povinná poskytnúť SOI aj všetky doklady a informácie o rozsahu zabezpečenia pre prípad jeho úpadku stanovené zákonom, aby SOI mala prehľad o subjektoch pôsobiacich na trhu a mohla riadne vykonávať dohľad.
V prípade ak cestovná agentúra sprostredkuje predaj zájazdu pre obchodníka usadeného na území iného členského štátu je potrebné zabezpečiť pre cestujúcich možnosť overiť si oprávnenie daného obchodníka na podnikanie v jeho domácom štáte. Podmienkou je však aktivita zo strany cestujúceho, ktorý o tento doklad musí požiadať. V tomto prípade je cestovná agentúra povinná predložiť mu fotokópiu obsahujúcu informácie stanovené zákonom.
Za účelom ochrany cestujúcich zákon zakazuje cestovným agentúram predávať a ponúkať na predaj zájazdy obchodníka usadeného na území iného členského štátu Európskej únie, ktorý nemá splnené povinnosti podľa príslušných právnych predpisov štátu, v ktorom je usadený. Keďže overenie týchto skutočností by mohlo byť pre cestovné agentúry problematické, na ich žiadosť ministerstvo hospodárstva preverí, či obchodník usadený na území iného členského štátu Európskej únie má splnené povinnosti podľa príslušných právnych predpisov štátu, v ktorom je usadený.
K § 8
Za účelom transpozície smernice a ochrany cestujúcich, najmä zvýšenia úrovne zabezpečenia ochrany v prípade úpadku cestovnej kancelárie, bolo potrebné zaviesť nové povinnosti pre cestovné kancelárie.
Aby cestujúci mali už pred tým, ako vyslovia súhlas so zaplatením, jednoznačné informácie o povahe obchodníka a z nej vyplývajúcich oprávnení poskytovať určité služby ako aj o zodpovednosti za poskytované služby, je cestovná kancelária povinná označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu slovami „cestovná kancelária“, ak toto označenie neobsahuje už jej meno.
S umožnením cestujúcemu robiť informované rozhodnutia o kúpe súvisí aj ďalšia povinnosť cestovnej kancelárie, a to informovať ho, pre ktorého obchodníka je predaj zájazdu, spojenej služby cestovného ruchu alebo jednotlivej služby cestovného ruchu sprostredkovaný, a teda kto je zodpovednou zmluvnou stranou.
Novou povinnosťou, ktorej zavedenie sa v praxi ukázalo ako potrebné, je vedenie evidencie a plnenie rôznych oznamovacích povinností zo strany cestovnej kancelárii. Táto povinnosť by mala znížiť riziko, že sa cestovná kancelária dostane do úpadku a v prípade, ak by sa aj cestovná kancelária dostala do finančných problémov, príslušné subjekty budú mať o tom dostatok informácií, aby mohli včas reagovať a zasiahnuť.
Vo vzťahu k cestujúcim je dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie zabezpečiť, aby na základe jej písomného poverenia bol prítomný zástupca cestovnej kancelárie, na ktorého sa môžu cestujúci v prípade výskytu akýchkoľvek ťažkostí obrátiť so žiadosťou o pomoc, prípadne si u neho uplatniť reklamáciu, pričom tento zástupca bude oprávnený prijímať a vybavovať dané reklamácie cestujúcich počas zájazdu.
Samozrejme jednou z najdôležitejších povinností cestovnej kancelárie je mať zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku, a to po celý čas prevádzkovania cestovnej kancelárie tak, aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich v prípadoch podľa §
9 ods. 1. V prípade, ak by cestovná kancelária sprostredkovala predaj zájazdu pre obchodníka usadeného na území iného štátu je povinná dodržiavať povinnosti cestovnej agentúry uvedené v § 7 ods. 1 písm. c) a d) a § 7 ods. 2.
Aby sa predišlo neželanému obchádzaniu zákona, zákon výslovne stanovuje, že oddelená ponuka a predaj služieb cestovného ruchu ako samostatné účtovanie položiek toho istého zájazdu cestovnú kanceláriu nezbavujú povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
K § 9
Účelom smernice, ktorá sa transponuje návrhom zákona je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z konkrétnych cieľov je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku v 100 % miere, ktoré bolo vyžadované aj predchádzajúcou smernicou upravujúcou predaj zájazdov (Smernica Rady z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb), avšak ako z dlhoročnej praxe vyplynulo, zákon, ktorý transponoval predchádzajúcu smernicu, nenastavil reguláciu tak, aby bola požiadavka 100 % ochrany pre prípad úpadku zabezpečená aj v aplikačnej praxi. Z toho dôvodu bolo nutné systém revidovať a zaviesť také mechanizmy, ktoré požiadavky novej smernice pomôžu splniť.
Zodpovedným subjektom za zabezpečenie dostatočnej ochrany pre prípad úpadku pre cestujúcich je cestovná kancelária. V zákone sú jasne definované situácie, kedy si cestujúci môže uplatniť nárok na plnenie plynúce z tejto ochrany. Cestovná kancelária je povinná zabezpečiť aj v prípade úpadku refundáciu všetkých platieb, ktoré prijala od cestujúcich, pričom zákon stanovuje, že zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad musí uzatvoriť s poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku najmenej vo výške 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu a v prípade ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku vo výške minimálne 30 % tržieb z predaja zájazdov a sprostredkovania a predaja spojených služieb cestovného ruchu v predchádzajúcom roku. Ide o minimum, cestovná kancelária môže uzatvoriť takúto zmluvu aj na vyššie percento alebo ísť nad rámec zákonom daného zabezpečenia. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný dbať na to, aby na základe dokumentov a informácií preložených cestovnou kanceláriou, nebola uzatvorená zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku pod zákonom stanovené minimum. Ak mu cestovná kancelária predloží taký návrh, v ktorom je ochrana pre prípad úpadku nižšia ako stanovená zákonom, nemôže takúto zmluvu uzatvoriť bez toho, aby sa dopustil porušenia ustanovení tohto zákona. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku ale nezodpovedá za správnosť informácií predložených cestovnou kanceláriou, preto vychádza výlučne z ňou predložených dokumentov. Táto hranica nebola stanovená náhodne, ale ako výsledok zložitých výpočtov, pri ktorých sa brali do úvahy rozličné faktory.
Zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku musí byť zmluvnými stranami uzatvorená tak, aby sa vzťahovala na všetky zájazdy a spojené služby cestovného ruchu predané počas jej platnosti bez ohľadu na to, kedy sa prejavili dôsledky úpadku. Cestujúci, ktorí si zakúpili zájazd alebo spojené cestovné služby v cestovnej kancelárii počas platnosti zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, majú nárok na refundáciu.
Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nie je povinný plniť nad rámec dohodnutej poistnej sumy alebo bankovej záruky. Je však vhodné upozorniť na skutočnosť, že ako podnikateľský subjekt má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a je povinný dodržiavať jednak ustanovenia tohto zákona, a aj osobitných predpisov. Napriek tomu, že v tomto zákone nie je explicitne stanovený dohľad Národnej banky Slovenska nad dodržiavaním povinností poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku, ako orgán dohliadajúci nad dodržiavaním povinností subjektmi finančného trhu môže skontrolovať dodržiavanie povinností aj podľa tohto zákona.
Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný odovzdať cestovnej kancelárii po uzatvorení zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku potvrdenie o tejto ochrane pre prípad úpadku, ktoré obsahuje najmä výšku sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a dátum konca platnosti zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Toto potvrdenie je dôležité najmä z dôvodu povinnosti cestovnej kancelárie preukázať zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku cestujúcim.
Obchodník so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie, bez ohľadu na formu podnikania (obchodná spoločnosť, živnostník a podobne), ktorá predáva alebo ponúka na predaj zájazdy na území Slovenskej republiky alebo akýkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti na územie Slovenskej republiky, má povinnosť zabezpečovať ochranu pre prípad úpadku podľa tohto zákona. Toto ustanovenie má zabezpečiť istotu, aby aj cestujúci, ktorí si zakúpia zájazd od obchodníka so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie, ale v rámci priestoru Európskeho hospodárskeho priestoru, boli chránení.
Obchodník so sídlom na území iného členského štátu Európskej únie preukazuje splnenie podmienky zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku v rozsahu podľa právneho predpisu platného v štáte, v ktorom je obchodník zahraničná osoba usadená usadený. Toto ustanovenie súvisí s uznávaním ochrany pre prípad úpadku v rámci Európskej únie.
K § 10
Na inštitúty zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku sa primerane vzťahujú osobitné právne predpisy, a to v prípade poistenia Občiansky zákonník a v prípade bankovej záruky Obchodný zákonník. V prípade ak sa v zákone uvádzajú ustanovenia, ktoré sa odkláňajú od znenia predmetných osobitných predpisov, uplatní sa zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom.
Zákon tiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, s ktorými je možné uzatvoriť poistenie pre prípad úpadku alebo dohodnúť bankovú záruku. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že cestovné kancelárie so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, zapísané v príslušných registroch Slovenskej republiky sú povinné uzatvoriť zmluvy zabezpečujúce ochranu pre prípad úpadku v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Znamená to, že bez ohľadu na to, či slovenská cestovná kancelária uzatvorila zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku s poisťovňou alebo bankou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo napríklad v inom členskom štáte, ochrana pre prípad úpadku musí spĺňať požiadavky podľa slovenských právnych predpisov, nemôže si zabezpečiť ochranu pre prípad úpadku podľa právneho poriadku iného štátu.
K § 11
Rozšírila sa informačná povinnosť cestovných kancelárií voči poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku. Zákon zaväzuje cestovné kancelárie poskytnúť poisťovniam a bankám minimálny rozsah informácií, avšak nevylučuje možnosť poskytovateľa pre prípad úpadku žiadať ďalšie potrebné informácie, nad rámec tohto výpočtu. Je nutné poznamenať, že cestovná kancelária zodpovedá za správnosť údajov predkladaných poskytovateľovi pre prípad úpadku a v prípade, ak by sa zmluva o zabezpečení ochrany pre prípad úpadku uzatvorila na základe nepravdivých údajov zo zavinenia cestovnej kancelárie, poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku, ktorý si splnil zákonné povinnosti, v zmysle všeobecného ustanovenia nebude povinný plniť nad zjednanú poistnú sumu.
Výlučne na žiadosť poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku je cestovná kancelária povinná predložiť poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku ako súčasť dokladov na uzatvorenie zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, zmluvu uzatvorenú s podnikateľom, ktorý v prípade jej úpadku zabezpečí repatriáciu vrátane nevyhnutného ubytovania a stravovania, ak toto nezabezpečí cestovná kancelária prostredníctvom svojho povereného zamestnanca. Je tu nevyhnutná aktivita zo strany poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku.
Cestovná kancelária, ktorá je povinná uverejňovať svoju účtovnú závierku vo verejnej časti Registra účtovných závierok nemá povinnosť predkladať túto účtovnú závierku. Cestovná kancelária, ktorá nie je povinná zverejňovať svoje účtovné doklady podľa predchádzajúcej vety (napr. SZČO) je povinná predložiť poskytovateľovi pre prípad úpadku účtovnú závierku za predchádzajúci rok, a to pred uzatvorením zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na novovzniknutú cestovnú kanceláriu.
Oznamovacia povinnosť voči SOI vzniká jednak cestovnej kancelárii, ktorá je povinná oznamovať vznik alebo zmenu zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a predložiť do piatich dní odo dňa uzatvorenia zmluvy jej rovnopis alebo overenú kópiu a zároveň bezodkladne oznamovať zákonom stanovené zmeny údajov v zozname vedenom SOI podľa § 30. Podmienka bezodkladnosti musí byť bezpodmienečne splnená, za účelom zachovania aktuálnosti a efektívnosti zverejneného zoznamu. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku bude musieť oznamovať, že poskytoval plnenie podľa zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a tiež k tomuto oznámeniu uvedie informáciu o celkovej sume, ktorú poskytol podľa tejto zmluvy. Takéto oznámenie nemá zákonom stanovenú formu. V prípade, ak zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku zanikne pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, majú oba subjekty povinnosť oznámiť túto skutočnosť SOI.
K § 12
Cestovná kancelária (bez ohľadu na to, či ide o obchodnú spoločnosť alebo SZČO) je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva.
Za účelom zabezpečenia prehľadných informácií o tržbách cestovnej kancelárie a zefektívnenia kontroly účtovných závierok, je cestovná kancelária v poznámkach účtovnej závierky, riadnej ako aj priebežnej, uvádzať zákonom stanovené informácie. Nakoľko sa v praxi často stávajú situácie, že cestujúci zaplatia zálohu za zájazdy niekoľko mesiacov pre začatím zájazdu, je nevyhnutné, aby účtovné závierky obsahovali aj informácie o poskytnutých zálohách, aby tieto účtovné dokumenty reflektovali skutočný stav prevzatých platieb od cestujúcich.
V tomto ustanovení je uvedená povinnosť cestovnej kancelárie, ktorá nemá povinnosť ukladať svoju účtovnú závierku do verejnej časti Registra účtovných závierok, predkladať riadnu účtovnú závierku SOI, bezodkladne po jej zostavení.
Ak cestovná kancelária dosahuje už počas roka sumu ročných plánovaných tržieb, hrozí vznik tzv. podpoistenia, pričom cestovná kancelária by nemala dohodnuté poistné krytie alebo bankovú záruku v dostatočnej výške. Túto situáciu je však nevyhnutné posudzovať v každom individuálnom prípade samostatne. Z tohto dôvodu sa zaviedla pre všetky cestovné kancelárie povinnosť zostavovať k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka priebežnú účtovnú závierku. Takúto účtovnú závierku obsahujúcu informácie podľa odseku 2 zákona, spolu s údajmi o počte predaných zájazdov a služieb cestovného ruchu predaných ako súčasť spojených služieb cestovného ruchu, cestovná kancelária predkladá SOI bezodkladne po jej zostavení.
Ak na základe riadnej alebo priebežnej účtovnej závierky cestovná kancelária zistí, že poistná suma alebo banková záruka nespĺňajú ani zákonom stanovenú minimálnu hranicu 30 % tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu, je povinná vykonať nápravu (napríklad uzatvorením dodatku k už existujúcej zmluve alebo uzatvorením novej zmluvy) a zabezpečiť ochranu pre prípad úpadku tak, aby poistná suma alebo banková záruka spĺňala požiadavky podľa § 9 ods. 2. O nedostatočnosti sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku sa môže cestovná kancelária dozvedieť aj z iných údajov, ktoré sú cestovnej kancelárii známe. Okrem povinnej účtovnej závierky si totiž napríklad môže viesť aj interné evidencie, na základe ktorých sleduje svoje obraty, tržby a výdavky počas určitého časového obdobia.
Ak SOI na základe preskúmania predložených účtovných závierok zistí, že ochrana pre prípad úpadku nespĺňa minimálne požiadavky stanovené zákonom (poistenie alebo banková záruka sú pod hranicou povinných 30 %), zakáže cestovnej kancelárii do vykonania nápravy predávať zájazdy alebo sprostredkovať spojené služby cestovného ruchu a zároveň oznámi poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku, že dotknutá ochrana pre prípad úpadku nespĺňa požiadavky podľa zákona. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nemá povinnosť sledovať výšku sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku v priebehu zmluvného vzťahu s cestovnou kanceláriou. SOI stanoví cestovnej kancelárii lehotu, v ktorej bude povinná vykonať nápravu. Ak cestovná kancelária nápravu nevykoná (odmietne uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu, ostane pasívna a podobne), zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku zaniká. Túto informáciu následne uverejní SOI vo verejne prístupnom zozname, kde k nej budú mať prístup aj samotní cestujúci.
K § 13
Cestovná kancelária je povinná bezodkladne oznámiť poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku skutočnosť, že je v úpadku alebo je v takej finančnej situácii, že jej úpadok hrozí. Toto oznámenie musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí obsahovať pravdivé vysvetlenie o vzniku úpadku, rozsahu jeho následkov. Cestovná kancelária je povinná v tomto prípade predložiť všetky potrebné doklady, ktoré si poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku od nej vyžiada. Ustanovenie odseku 2 bolo do návrhu zákona vložené z dôvodu aplikačných nedostatkov v tejto oblasti, a to konkrétne v situácii, kedy si cestovná kancelária neplnila svoje záväzky voči jednotlivým poskytovateľom služieb v rámci zájazdu a poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nemohol konať, nakoľko si nevedel overiť dôvod pasivity cestovnej kancelárie. V tejto situácii poskytovateľ pre prípad ochrany (napríklad po tom ako bol kontaktovaný cestujúcimi, ktorým odmietajú v turistickej destinácii poskytnúť dohodnuté služby) kontaktuje zodpovednú cestovnú kanceláriu, aby uviedla dôvody prečo nie sú cestujúcim poskytované dohodnuté služby cestovného ruchu. Ak na takúto výzvu cestovná nereaguje uvedením relevantných dôvodov neplnenia (napr. keď cestovná kancelária nebude v úpadku, resp. jej úpadok ani nebude hroziť, ale s konkrétnym prevádzkovateľom služieb v turistickej destinácii bude mať nedorozumenie, na základe ktorého tento poskytovateľ odmietne cestujúcim poskytnúť svoje služby - v tejto situácii o tom upovedomí poskytovateľa pre prípad úpadku a nakoľko neexistuje právny dôvod na poskytnutie ochrany pre prípad úpadku, bude sa táto situácia riešiť bez účasti poskytovateľa pre prípad úpadku) alebo výzvu poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku ignoruje, je možné usudzovať, že služby cestovného ruchu nie sú poskytované cestujúcim z dôvodu neplnenia finančných záväzkov cestovnej kancelárie kvôli úpadku. Poskytovateľ v takomto prípade poskytne plnenie, aké majú strany dohodnuté v príslušnej zmluve. Ak sa však následným šetrením preukáže, že cestovná kancelária v úpadku nebola, je povinná vrátiť poskytovateľovi pre prípad úpadku všetky náklady, ktoré vynaložil.
Za účelom zabezpečenia repatriácie cestujúcich z dôvodu úpadku cestovnej kancelárie, má poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku na výber z troch alternatívnych možností plnenia a záleží iba na ňom a konkrétnych okolnostiach prípadu, ktorá z možnosti plnenia bude najefektívnejšia. Má možnosť:
(i)poskytnúť finančné plnenie cestovnej kancelárii, ktorá zabezpečí repatriáciu vrátane nevyhnutného ubytovania a stravovania;
(ii)poskytnúť finančné plnenie podnikateľovi, s ktorým má cestovná kanceláriu uzatvorenú zmluvu, aby zabezpečil repatriáciu vrátane ubytovania a stravovania; alebo
(iii)zabezpečiť vyššie uvedené sám, prostredníctvom svojho povereného pracovníka alebo svojho zmluvne dohodnutého podnikateľa.
Jeden zo subjektov, ktorý je na základe vyššie uvedeného povinný zabezpečiť repatriáciu. môže cestujúcim poskytnúť plnenie vo forme úhrady služieb, na základe ktorých budú cestujúci pokračovať vo svojom zájazde alebo spojených službách cestovného ruchu. Umožniť cestujúcemu namiesto repatriácie ostať v destinácii a pokračovať v zájazde je fakultatívnou možnosťou a záleží iba od rozhodnutia zodpovedného subjektu, či k takémuto riešeniu pristúpi.
Na zabezpečenie repatriácie alebo doplatenie služieb cestovného ruchu s cieľom umožniť cestujúcemu pokračovať v zájazde nie je zákonom stanovená lehota, keďže však ide o situácie, kedy sú samotní cestujúci na zájazde v konkrétnej destinácii, musí poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku postupovať bezodkladne po overení pravdivosti oznámenia o úpadku alebo po márnom zaslaní výzvy podľa ods. 2, ak na ňu cestovná kancelária nereaguje.
V prípade ak si cestujúci uhradia tieto náklady sami, majú nárok na to, aby im poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku, takisto bezodkladne po overení pravdivosti oznámenia o úpadku cestovnej kancelárie, uhradil tieto náklady, ale iba do výšky sumy, akú by musel vynaložiť, ak by prepravu, ubytovanie a stravovanie zabezpečovala cestovná kancelária, cestovnou kanceláriou zmluvne dohodnutý podnikateľ, prípadne poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku. Nárok na takéto plnenie by si mal cestujúci uplatniť prostredníctvom žiadosti zaslanej poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku. Toto ustanovenie by malo zabrániť špekulatívnym praktikám zo strany cestujúcich.
Cestovná kancelária je povinná poskytovať súčinnosť.
Ak by nastala situácia, že cestovná kancelária nebola v úpadku, avšak poskytovateľ pre prípad úpadku plnil zo zmluvy o zabezpečení o ochrany pre prípad úpadku, je cestovná kancelária povinná vrátiť mu späť všetky tieto finančné prostriedky, ktoré vynaložil.
Ak poskytovateľ pre prípad úpadku ešte pred vznikom nároku na plnenie zo zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku zistí, že cestovná kancelária mu poskytla nepravdivé alebo neúplné podklady, ktoré boli na uzatvorenie alebo zmenu zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku podstatné (ak by uviedol správne a úplné údaje, poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku by takúto zmluvu s cestovnou kanceláriou vôbec neuzatvoril), môže poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku takúto zmluvu vypovedať, s osemdňovou výpovednou lehotou. Nie je však oprávnený odmietnuť alebo znížiť plnenie dohodnuté v zmluve zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku
Za nároky, ktoré neuhradil poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku cestujúcemu z dôvodu, že presiahli sumu zabezpečenú ochranou pre prípad úpadku, zodpovedá aj naďalej cestovná kancelária a poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nie je povinný plniť nad rámec podmienok dohodnutých v zmluve.
Členské štáty sú povinné uznať ochranu pre prípad úpadku zabezpečenú podľa práva iného členského štátu, v ktorom je príslušná cestovná kancelária usadená. Všetky členské štáty určia centrálne kontaktné miesto, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky ministerstvo hospodárstva.
K § 14
Toto ustanovenie predstavuje národnú podobu transpozície požiadaviek upravených v článku 5 smernice, pričom požiadavky na uvedenie informácií sú taxatívne, ale bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na uvedenie informácií stanovené osobitnými právnymi predpismi ako je uvedené v recitáli 27 smernice.
Cestujúci by mal pred uzatvorením zmluvy o zájazde alebo pred zaslaním inej ponuky, ktorej prijatie môže viesť k uzatvoreniu zmluvy o zájazde dostať všetky potrebné informácie bez ohľadu na to, či sa predaj uskutočňuje prostredníctvom komunikácie na diaľku, v kancelárii alebo iným spôsobom. Pri poskytovaní predzmluvných informácií by cestovná kancelária mala brať do úvahy osobitné potreby cestujúcich, ktorí sú v dôsledku svojho veku alebo telesného postihnutia obzvlášť zraniteľní, ak mohol opodstatnene tieto prípady predvídať.
Základné informácie je cestovná agentúra alebo cestovná kancelária povinná poskytnúť cestujúcim prostredníctvom príslušných formulárov, ktoré sú uvedené v prílohe zákona.
Kľúčové informácie, ako napríklad o hlavných znakoch služieb cestovného ruchu alebo o cenách, ktoré sú poskytované v reklamách, na webovom sídle cestovnej kancelárie alebo v katalógoch ako súčasť predzmluvných informácií, by mali byť záväzné okrem prípadu, keď si cestovná kancelária vyhradzuje právo tieto skutočnosti jednostranne meniť, a keď tieto zmeny jasne, zrozumiteľne a zreteľne oznámi cestujúcemu pred uzatvorením zmluvy o zájazde. Dôležitou informačnou povinnosťou je okrem iného aj oznámenie dosiahnutia minimálneho počtu účastníkov, nakoľko má cestovná kancelária v prípade ich nedosiahnutia právo odstúpiť od zmluvy o zájazde, avšak povinnosť vrátiť cestujúcim všetky doposiaľ uhradené platby.
Možnosť zmeniť predzmluvné informácie, by mala byť vždy zachovaná, ak sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú.
Jednou z povinností je informovanie o všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových a vízových požiadaviek, vrátane predpokladanej lehoty na vydanie víz a o zdravotných formalitách v cieľovom mieste. Pasovými požiadavkami môžu byť informácie o potrebe pasu v danej destinácii (nie je nevyhnutný napríklad v rámci členských štátov Európskej únie) alebo o minimálnej dĺžke platnosti pred vycestovaním do destinácie (napríklad musí byť platný ešte minimálne 6 mesiacov). Informácie o približných lehotách na získanie víz sa môžu poskytnúť ako odkaz na úradné informácie v krajine určenia.
Dôležitosť riadneho informovania o cene zájazdu pred uzatvorením zmluvy potvrdzuje aj skutočnosť, že ak cestovná kancelária alebo cestovná agentúra predávajúca zájazd neposkytne predzmluvné informácie o úhrade dodatočných nákladov alebo iných nákladov, cestujúci nemá povinnosť ich uhradiť.
Cestujúci musia byť informovaní o subjekte, ktorý pre zodpovednú cestovnú kanceláriu poskytuje ochranu pre prípad úpadku.
Predzmluvné informácie nemusia byť poskytované v písomnej forme, ak však sú, musia byť čitateľné. Bez ohľadu na formu musia byť informácie poskytnuté jednoznačným, zrozumiteľným a určitým spôsobom.
Odpadla potreba stanoviť konkrétne pravidlá o katalógoch, keďže nové komunikačné technológie umožňujú ľahko a rýchlo vykonávať aktualizácie.
K § 15
Cestovné kancelárie, ktoré sprostredkúvajú spojené služby cestovného ruchu majú povinnosť informovať cestujúcich o tom, že si nekupujú zájazd a že za riadne plnenie ich zmlúv sú výlučne zodpovední jednotliví poskytovatelia služieb. Tieto informácie sú povinné poskytovať na príslušných formulároch, ktoré sa nachádzajú v prílohe tohto zákona.
Cestovné kancelárie sprostredkúvajúce spojené služby cestovného ruchu majú povinnosť poskytovať ochranu v prípade úpadku cestovnej kancelárie na refundáciu prijatých platieb, a pokiaľ sú zodpovedné za prepravu cestujúcich, na repatriáciu cestujúcich a mali by o tom cestujúcich informovať. Ak cestovná kancelária sprostredkujúca spojené služby cestovného ruchu neobdrží od cestujúcich platby z dôvodu, že platby boli zaslané jednotlivým poskytovateľom spojených služieb cestovného ruchu, informuje cestujúcich, že nie je zodpovedná za refundáciu týchto platieb a že prípadné nároky sú povinní si riešiť s jednotlivými poskytovateľmi spojených služieb cestovného ruchu.
Ak cestovná kancelária obdrží platbu iba za služby cestovného ruchu, ktoré sama poskytuje, je zodpovedná iba za poskytnutie týchto služieb. Príkladom by mohlo byť ubytovacie zariadenie, ktoré okrem poskytovania ubytovania sprostredkuje prenájom motorového vozidla, pričom tak za splnenia zákonom stanovených podmienok vzniknú spojené služby cestovného ruchu. V prípade ak ubytovacie zariadenie obdrží od cestujúceho platbu za ubytovanie aj za prenájom motorového vozidla, dostáva sa do postavenia cestovnej kancelárie a okrem iného musí mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku a je povinné zabezpečiť refundáciu platieb cestujúcich v prípade úpadku seba alebo prenajímateľa motorových vozidiel. Ak cestujúci zaplatí každému zo subjektov osobitne a ubytovacie zaradenie obdrží iba platbu za ubytovanie, nie je povinné plniť v prípade úpadku prenajímateľa motorového vozidla, pretože neobdržalo platbu za poskytnutie tejto služby.
Z povahy spojených služieb cestovného ruchu vyplýva aj potreba stanoviť povinnosť obchodníka informovať cestovnú kanceláriu o uzatvorení zmluvy o poskytnutí služby cestovného ruchu, ktorá viedla k vytvoreniu spojených služieb cestovného ruchu medzi obchodníkom a cestujúcim. V prípade porušenia tejto povinnosti, zodpovedá za splnenie povinností podľa odseku 1 a odseku 2 zákona tento obchodník.
K § 16
Zmluva o zájazde nemusí mať zo zákona písomnú formu, ak ju však má, musí byť čitateľná. Ak je zmluva o zájazde uzatvorená ústne, cestujúci má v zákonom stanovených prípadoch právo na vydanie potvrdenia o uzatvorení zmluvy. Bez ohľadu na formu musia byť obe formulované jednoznačne, zrozumiteľne a určito. V prípade ak sa zájazd poskytuje na základe samostatných zmlúv o službách cestovného ruchu, zmluvu o zájazde tvoria všetky zmluvy vzťahujúce sa na služby cestovného ruchu v rámci zájazdu, pričom zodpovedná je cestovná kancelária, ktorá dané služby cestovného ruchu skombinovala. Bez ohľadu na to, či je cestujúcemu poskytnutá zmluva o zájazde alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde, musí obsahovať okrem všetkých predzmluvných informácií, ktoré sú uvedené v § 14 odsekoch 1 a 2 zákona, aj dodatočné informácie ustanovené zákonom. Dôležité je upozorniť, že cestujúci si môže s cestovnou kanceláriou dohodnúť aj osobitné požiadavky, pričom ak s nimi cestovná kancelária súhlasí, musia byť uvedené v zmluve o zájazde.
Ak bola zmluva o zájazde uzatvorená za fyzickej prítomnosti oboch zmluvných strán, vydá cestovná kancelária alebo cestovná agentúra vyhotovenie uzatvorenej zmluvy o zájazde alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde v listinnej podobe výlučne na požiadanie cestujúcim. Naopak, ak bola zmluva uzatvorená mimo predajného miesta cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry, musí cestovná kancelária alebo cestovná agentúra bezodkladne z vlastnej iniciatívy odovzdať cestujúcemu vyhotovenie uzatvorenej zmluvy o zájazde alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde v listinnej podobe. Na trvanlivom nosiči je oprávnená odovzdať mu tieto dokumenty iba v prípade, ak s tým cestujúci vyslovene súhlasí.
Cestovná kancelária je povinná poskytnúť zákonom stanovené informácie cestujúcemu v dostatočnom časovom predstihu pred začatím zájazdu. Konkrétna lehota nebola smernicou stanovená. Ide o potvrdenia, poukážky, lístky (napr. vstupy na kultúrne športové podujatia, vstupy do rekreačných areálov a iné na ktorých sa zmluvné strany dohodli), informácie o plánovaných časoch odchodu alebo o termíne na odbavenie, ak aj plánovaných časoch zastávok, dopravných spojení a príchodu na cieľové miesto alebo miesta.
K § 17
Dôkazné bremeno, že informácie podľa § 14 a 16 boli riadne poskytnuté znáša cestovná kancelária alebo cestovná agentúra predávajúca zájazd alebo cestovná kancelária sprostredkujúca spojené služby cestovného ruchu, v závislosti od toho za akých podmienok bola zmluva o zájazde uzatvorená. Znamená to, že napríklad v prípade reklamácie služieb cestovného ruchu, odstúpenia od zmluvy, uplatňovania si náhrady škody cestujúcim, je na cestovnej kancelárii preukázať, že údaje podľa vyššie uvedených ustanovení zákona boli cestujúcemu poskytnuté riadne a včas. Nezáleží na tom, či sa poskytnutie informácii preukazuje v rámci súdneho konania alebo mimosúdne.
K § 18
Keďže zájazdy sa často zakúpia dlho pred ich poskytnutím, môže dôjsť k nepredvídaným udalostiam. Za určitých podmienok by preto cestujúci mal byť pred začatím zájazdu oprávnený postúpiť zmluvu o zájazde inému cestujúcemu, ktorý spĺňa všetky dohodnuté podmienky účasti na zájazde, pričom tento náhradný cestujúci musí s postúpením poskytnúť súhlas, ktorý je súčasťou oznámenia.
Lehota na doručenie tohto oznámenia cestovnej kancelárii je najmenej sedem dní pred začiatkom zájazdu, avšak zmluvné strany si môžu dohodnúť aj kratšiu lehotu.
Cestovná kancelária by v takýchto situáciách mala mať možnosť náhrady svojich výdavkov, ako napríklad ak poskytovateľ jednotlivej služby cestovného ruchu vyžaduje poplatok za zmenu mena cestujúceho alebo stornovanie cestovného lístka a vydanie nového. Cestovná kancelária musí vznik dodatočných poplatkov, príplatkov alebo iných nákladov v dôsledku postúpenia zmluvy o zájazde novému cestujúcemu preukázať. V tomto prípade sú pôvodný a nový cestujúci vo vzťahu k cestovnej kancelárii solidárnymi dlžníkmi.
K § 19
Zvýšenia cien by mali byť možné iba vtedy, ak došlo:
•k zmene ceny pohonných látok alebo iných zdrojov energie na prepravu cestujúcich;
•k zmene výšky daní alebo poplatkov zavedených treťou stranou, ktorá nie je priamo zapojená do výkonu služieb cestovného ruchu, ktoré sú súčasťou zájazdu (vrátane miestnej dane za ubytovanie, turistických poplatkov, letiskových poplatkov alebo poplatkov za nástup/nalodenie prípadne výstup/vylodenie v prístavoch a na letiskách); alebo
•k zmene výmenných kurzov týkajúcich sa zájazdu;
pričom splnenie týchto podmienok je alternatívne, čo znamená, že postačuje, ak je splnená iba jedna z týchto podmienok.
K jednej z týchto podmienok avšak kumulatívne pristupujú ďalšie dve a to, že zmluva výslovne umožňuje takéto zvýšenie ceny a stanovuje, že cestujúci má právo na zníženie ceny zodpovedajúce zníženiu týchto nákladov. Bez toho, aby zmluva o zájazde obsahovala tieto ustanovenia, nemôže cestovná kancelária zvýšiť cenu zájazdu. Cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného, ak cestovná kancelária navrhuje zvýšenie ceny o viac ako 8% celkovej ceny.
Zvýšenie ceny spoločne s jeho odôvodnením musí byť v podobe oznámenia umiestnenom na trvanlivom nosiči cestujúcemu preukázateľne odoslané najneskôr 20 dní pred začiatkom zájazdu, inak cestovná kancelária stratí nárok na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.
Ak cestujúcemu vznikne právo na zníženie nákladov, je cestovná kancelária oprávnená odpočítať si od sumy, ktorú je povinná cestujúcemu vyplatiť aj skutočné náklady, ktoré jej vznikli. Doklad o týchto skutočných nákladoch je povinná predložiť cestujúcemu až na jeho výslovnú žiadosť, vyžaduje sa preto aktivita zo strany cestujúceho.
K § 20
Okrem ceny môže cestovná kancelária pred začatím zájazdu jednostranne zmeniť iné podmienky zájazdu iba za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok:
•toto právo si vyhradila v zmluve o zájazde,
•zmena je zanedbateľná a
•cestovná kancelária informuje cestujúceho o zmene jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom na trvanlivom nosiči.
Odsek dva zákona výslovne vymedzuje, v ktorých prípadoch pôjde o zásadné zmeny zmluvy o zájazde. Môže to byť napríklad v prípade, že sa zníži kvalita alebo hodnota cestovných služieb. Zmeny odchodu alebo príchodu uvedeného zmluve zájazde by sa mali považovať za významné, ak by spôsobili cestujúcemu veľké nepríjemnosti alebo dodatočné výdavky, napríklad opätovné zabezpečenie dopravy alebo ubytovania. V týchto prípadoch je cestovná kancelária povinná bezodkladne (ihneď ako sa o zmenách dozvedela) informovať o týchto zmenách cestujúceho na trvanlivom nosiči. Cestovná kancelária určí lehotu (ktorá musí byť primeraná) na to, aby sa cestujúci rozhodol, či tieto zmeny príjme alebo sa rozhodne od zmluvy odstúpiť. Nakoľko zavinie nie je na strane cestujúceho, ak by sa rozhodol od zmluvy odstúpiť, nie je povinný zaplatiť odstupné. V tomto prípade mu cestovná kancelária môže za podmienok určených zákonom poskytnúť náhradný zájazd. Ak nemá záujem ani o ten, cestovná kancelária je povinná najneskôr do 14 odo dňa doručenia odstúpenia od zájazdu cestujúcim, vyplatiť mu ním zaplatené finančné prostriedky. Právo cestujúceho na náhradu škody týmto zostáva zachované.
Ak sa cestujúci nevyjadrí v cestovnou kanceláriou stanovenej lehote k zmene podmienok v zmluve o zájazde, uplatní sa fikcia, že navrhované zmeny neprijal a zmluva o zájazde uplynutím tejto lehoty zaniká.
Ak cestujúci súhlasí so zmenou zmluvy alebo s poskytnutím náhradného zájazdu s tým, že sa mu poskytne zájazd nižšej kvality alebo s nižšími nákladmi, cestujúci má právo na primerané zníženie ceny zájazdu.
K § 21
Za podmienky zaplatenia primeraného a odôvodneného odstupného má cestujúci možnosť kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde, pričom odstupné by malo zohľadňovať okrem iného očakávané úspory nákladov a príjem z náhradného poskytnutia služieb cestovného ruchu (výška odstupného by sa určite nemala odkláňať od priemerných hodnôt, ktoré sú na trhu obvyklé). Odôvodnenie odstupného je však cestovná kancelária povinná poskytnúť cestujúceho až na výslovné požiadanie cestujúceho, čo znamená že znovu je nevyhnutná aktivita zo strany cestujúceho. Už v rámci predzmluvných informácií má cestovná kancelária vo vzťahu k cestujúcemu ako jednu z hlavných informačných povinností uviesť termín začatia a skončenia zájazdu. Za začiatok poskytovania zájazdu na účely odstúpenia od zmluvy o zájazde sa preto bude považovať dátum, ktorý je cestovnou kanceláriou stanovený a uvedený v zmluve o zájazde.
V prípade, ak poskytovanie zájazdu výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, cestujúci majú právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti zaplatiť odstupné. Mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú napríklad terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Príkladom neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, predstavujúcej významné riziko pre ľudské zdravie, môže byť napríklad aj vypuknutie vírusu zika v cieľovom mieste po uzatvorení zmluvy, ak je cestujúca tehotná.
Aj cestovná kancelária by v určitých prípadoch mala byť oprávnená odstúpiť od zmluvy pred začatím zájazdu bez povinnosti zaplatiť odstupné, napríklad ak sa nedosiahol minimálny počet účastníkov a táto podmienka bola stanovená v zmluve o zájazde, pričom cestovná kancelária dodržala jednotlivé lehoty stanovené zákonom. Rovnako má aj cestovná kancelária možnosť odstúpiť od zmluvy o zájazde v prípade výskytu neodvrátiteľných alebo mimoriadnych okolností, ktoré boli priblížené vyššie.
Cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby uskutočnené v súvislosti so zájazdom do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy cestujúcim alebo odo dňa odstúpenia od zmluvy samotnou cestovnou kanceláriou. Cestovná kancelária má právo znížiť platbu v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany cestujúceho o sumu odstupného v súlade s odsekom 1.
V zákone sa tiež zakotvilo právo cestujúceho odstúpiť od zmluvy o zájazde do 14 dní od uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov, a to bez povinnosti zaplatiť odstupné a bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade je nevyhnutné si uvedomiť, že táto možnosť odstúpenia sa nevzťahuje na zmluvy uzatvorené na diaľku (pre vylúčenie pochybností sa uvedené možnosť odstúpenie nevzťahuje na zmluvy uzatvorené prostredníctvom mobilných aplikácií, internetu, callcentier a pod.). Z tohto oprávnenia sú vyňaté tzv. „last minute“ zmluvy o zájazdoch, nakoľko ide o výrazne zvýhodnené ponuky zájazdov pre cestujúcich, pričom toto zvýhodnenie je uplatnené aj z toho dôvodu, že cestujúci nemôže od takejto zmluvy odstúpiť do 14 dní bez uvedenia dôvodu a bez povinnosti zaplatiť odstupné.
K § 22
Hlavným znakom zájazdu je to, že iba jedna cestovná kancelária nesie zodpovednosť za riadne poskytnutie zájazdu ako celku. Obchodník, spravidla kancelária cestovnej agentúry alebo online predajca by mal byť schopný konať výlučne ako predajca alebo sprostredkovateľ a neniesť pritom zodpovednosť ako cestovná kancelária.
Ak niektorá z služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o zájazde, zákonom alebo zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , alebo ak nemá vlastnosti, ktoré cestujúci s ohľadom na ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi, Bezodkladne znamená, že tieto svoje nároky musí uplatniť ešte počas zájazdu. V praxi sa stávajú situácie, kedy je cestujúci cestovnými kanceláriami zavádzaný, prípadne si nesprávne vysvetlí kvalitu a charakter služieb, ktoré mu cestovná kancelária ponúka. Zákonodarca preto považoval za potrebné zahrnúť ako jedno z hlavných kritérií aj cestujúcim odôvodnené očakávanie vlastností určitého druhu a kvality, a to s ohľadom na ponuku a zvyklosti. Toto kritérium však nie je možné objektivizovať a bude sa posudzovať od prípadu k prípadu Ide napríklad o situáciu, kedy si cestujúci zakúpi zájazd pri mori, pričom cestovná kancelária tvrdí, že bude bývať v ubytovacom zariadení, ktoré je umiestnené v blízkosti pláže, avšak pláž je reálne vzdialená 10 km. Rovnako by mala cestovná kancelária prezentovať cestujúcemu pred začiatkom zájazdu danú destináciu na základe fotografií, ktoré reflektujú skutočný charakter a úroveň služieb poskytovaných v danej destinácii. Nemali by u cestujúceho vyvolať dojem, ktorý s prihliadnutím na objektívny stav a možnosti (napr. ubytovacieho zariadenia) nie je možné naplniť. Zároveň by však aj cestujúci mali rozlišovať medzi službami poskytovanými mimo iného v závislosti od ceny a kvality daného zariadenia alebo zvyklosti danej krajiny. Cestujúci nemôže očakávať, že stravovacie služby v 2-hviezdičkovom ubytovacom zariadení budú svojím charakterom a kvalitou zodpovedať tým, ktoré sú poskytované v 5-hviezdičkovom ubytovacom zariadení.
Cestovná kancelária je povinná v primeranej lehote, ktorú stanoví cestujúci, vykonať nápravu služieb cestovného ruchu a v prípade, ak na základe zákonom stanovených podmienok túto nápravu nevykoná, musí cestujúcemu ponúknuť vhodné náhradné služby cestovného ruchu. Ak poskytnutie náhradných služieb cestovného ruchu cestujúci v súlade so zákonom odmietne, alebo tieto náhradné služby cestovného ruchu nemôže z objektívnych dôvodov prijať (cestujúcemu odkázanému na invalidný vozík je ponúknuté náhradné ubytovanie v ubytovacom zariadení, ktoré nemá úplný bezbariérový prístup), cestujúci pokračuje v užívaní služieb cestovného ruchu, ktoré boli predmetom oznámenia a cestovná kancelária do 30 dní od oznámenia vráti cestujúcemu časť ceny zodpovedajúcu cene služieb cestovného ruchu, ktoré neboli poskytnuté riadne a včas.
Na vykonanie nápravy služieb cestovného ruchu môže cestujúci určiť cestovnej kancelárii primeranú lehotu. Lehota nie je presne určená, avšak cestujúci by mal vziať do úvahy aj reálne možnosti cestovnej kancelárie túto nápravu vykonať a nedostávať ju do časovej tiesne. V určitých prípadoch, najmä ak náprava neznesie odklad vzhľadom na osobitný záujem cestujúceho, to znamená že je nevyhnutná okamžitá náprava, by nemalo byť potrebné stanoviť lehotu.. Išlo by napríklad o situáciu, keď si cestujúci musí objednať taxík z dôvodu meškania autobusu poskytnutého cestovnou kanceláriou, aby mohol stihnúť svoj let. Stanoviť lehotu nie je potrebné ani v prípade, ak cestovná kancelária odmietne vykonať nápravu. Ak cestovná kancelária v tejto lehote nápravu nevykoná a neposkytne ani náhradné služby cestovného ruchu, cestujúci má zákonom stanovené možnosti ďalšieho postupu.
Jedným z práv, ktoré môže cestujúci uplatniť, je v prípade podstatného porušenia zmluvy odstúpenie od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného a požadovať vrátenie časti ceny zodpovedajúcej cene služieb cestovného ruchu, ktoré neboli poskytnuté riadne a včas. Odstúpenie má účinok „ex nunc“. Podstatným porušením zmluvy sa rozumie taký nesúlad so zmluvou o zájazde, ktorý výrazne ovplyvňuje poskytovanie zájazdu. Ako príklad možno uviesť skrátenie pobytu na zájazde, alebo zmenu ubytovacieho zariadenia po príchode do destinácie, pričom umiestnenie ubytovacieho zariadenia a kvalita a charakter služieb poskytovaných ubytovacím zariadením by bola výrazne znížená v porovnaní so zmluvne dohodnutým ubytovacím zariadením (náhradné ubytovacie zariadenie by bolo vzdialené od pláže niekoľko kilometrov, alebo by bolo umiestnené vo veľmi hlučnej časti mesta, nezabezpečoval by stravovanie a pod.) Tieto zmeny by boli takého závažného charakteru, že za týchto podmienok by cestujúci nemal záujem predmetnú zmluvu o zájazde vôbec uzavrieť. To, či ide o podstatné porušenie zmluvy sa ale musí posudzovať podľa okolnosti uzatvorenia konkrétnej zmluvy a uskutočnenia konkrétneho zájazdu.
Ak po oznámení podanom cestujúcim cestovná kancelária jeho požiadavky ignoruje - nevykoná nápravu ani mu neponúkne náhradné riešenie, cestujúci môže vykonať nápravu sám a požadovať od cestovnej kancelárie náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených.
Cestovná kancelária je v súčinnosti s cestujúcim povinná vyhotoviť písomný záznam a odovzdať cestujúcemu kópiu tohto záznamu v nasledujúcich prípadoch:
a)nevykoná nápravu a ani neposkytne cestujúcemu náhradné služby rovnakej alebo vyššej kvality bez dodatočných nákladov pre cestujúceho,
b)zabezpečí cestujúcemu náhradné služby cestovného ruchu nižšej kvality,
c)cestujúci v súlade s ods. 6 prvou vetou náhradné služby cestovného ruchu odmietne ale ich nemôže z objektívnych príčin prijať,
d)cestujúci vykoná nápravu sám.
Cestujúci má právo uplatniť reklamáciu zájazdu do dvoch rokov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy. Cestujúci priloží písomný záznam, ak ho má k dispozícii. Dĺžka tejto premlčacej lehoty reflektuje minimálnu požiadavku vyplývajúcu zo smernice.
Cestujúci má právo na primeranú zľavu v prípadoch stanovených zákonom.. Dôkazné bremeno preukázania porušení zmluvy cestujúcim znáša cestovná kancelária. Ak tá nepreukáže, že porušenie zmluvy spôsobil cestujúci, je povinná cestujúcemu do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vrátiť časť ceny podľa podmienok ustanovených zákonom; tým nie je dotknuté právo cestujúceho požadovať náhradu škody. Za podmienok určených zákonom zabezpečí cestovná kancelária aj repatriáciu, porovnateľnou prepravou, a to bezodkladne a bez dodatočných nákladov pre cestujúceho. Cestovná kancelária sa nemôže odvolávať na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti na účely obmedzenia zodpovednosti za repatriáciu, ak sa na tieto okolnosti nemôže odvolávať príslušný poskytovateľ prepravy.
Cestovná kancelária, ktorá nesie zodpovednosť za neposkytnutie alebo neadekvátne poskytnutie služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd, má možnosť odvolať sa na obmedzenie zodpovednosti poskytovateľov služieb ustanovené v medzinárodných dohovoroch, ako je napríklad montrealský Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu z roku 1999. Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave z roku 1980 a Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974.
Ak vzhľadom na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti nie je možné zabezpečiť včasný návrat cestujúceho na miesto odchodu, cestovná kancelária je povinná znášať náklady na nevyhnutné ubytovanie cestujúcich najviac počas troch nocí na cestujúceho, pokiaľ nie je v iných právnych predpisoch stanovené inak. Obmedzenie týkajúce sa počtu nocí, počas ktorých cestovná kancelária poskytuje nevyhnutné ubytovanie, sa nevzťahuje na osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby, ktoré ich sprevádzajú, tehotné ženy, maloletých bez sprievodu alebo osoby, ktoré potrebujú osobitnú lekársku starostlivosť, ak bola cestovná kancelária o ich osobitných potrebách informovaná aspoň 48 hodín pred začatím zájazdu.
K § 23 a 24
Cestujúci má okrem práva na primerané zníženie ceny zájazdu aj právo na primeranú náhradu majetkovej škody v prípade porušenia zmluvy v zákonom stanovených prípadoch.. Má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku podstatného porušenia zmluvy, za ktoré zodpovedá cestovná kancelária. Náhradu škody (či už majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy) poskytne cestovná kancelária cestujúcemu bezodkladne.
Náhradu nemajetkovej ujmy ako dôsledok zmarenej dovolenky potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej článok 5 smernice Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13.06.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré predstavuje balík služieb (zájazd) (rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4). Cestujúcemu tak môže byť priznané právo na náhradu nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu. Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky, nevzniká cestujúcemu iba na základe jeho subjektívneho vnímania, keď sa čokoľvek počas zájazdu pokazí, napr. mu nechutí jedlo alebo sa pokazí počasie. Vzniká iba v prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne poruší svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o zájazde, napr. ak nezabezpečí tlmočníka aj keď to bolo zmluvne dohodnuté a cestujúci nemali možnosť sa počas celého zájazdu dorozumieť s ostatnými; nezabezpečí víza do jednej z plánovaných destinácií, preto sa časť zájazdu nemôže uskutočniť; cestujúci sú hospitalizovaní so salmonelózou v prípade porušenia hygienických ustanovení a podobne. Uvedené príklady sú však iba ilustratórneho charakteru a každý prípad je potrebné posudzovať osobitne na základe konkrétnych okolností.
Zákon definuje podmienky zbavenia sa zodpovednosti za škodu cestovnou kanceláriou. Obmedzenie náhrady škody, ktorú má uhradiť cestovná kancelária, je možné dohodnúť aj v zmluve o zájazde ak sa nevzťahuje na zranenie, úmyselne spôsobenú škodu alebo na škodu spôsobenú z nedbanlivosti, a pokiaľ náhrada škody predstavuje menej ako trojnásobok celkovej ceny zájazdu.
Zákon nemá vplyv na právo cestujúcich uplatniť nároky na základe iných príslušných právnych predpisov Európskej únie alebo medzinárodných dohovorov, takže cestujúci majú naďalej možnosť predložiť svoje nároky cestovnej kancelárii, dopravcovi alebo inej zodpovednej zmluvnej strane, či prípadne aj voči viacerým zmluvným stranám.
S cieľom zabrániť príliš veľkej náhrade by sa náhrada alebo zníženie ceny na základe tohto zákona a náhrada alebo zníženie ceny udelené na základe iných príslušných právnych predpisov Európskej únie alebo medzinárodných dohovorov mali od seba odpočítať.
Zodpovednosťou cestovnej kancelárie by nemalo byť dotknuté právo domáhať sa nápravy u tretích strán vrátane poskytovateľov služieb. Možno uviesť príklad, kedy musí cestovná kancelária nahradiť cestujúcemu škodu alebo primerane znížiť cenu zájazdu z dôvodu, že ubytovacie zariadenie porušilo hygienické predpisy, následkom čoho cestujúci ubytovaní v danom ubytovacom zariadení ochoreli. Cestovná kancelária si môže voči ubytovaciemu zariadeniu uplatniť regres a žiadať náhradu vynaložených nákladov.
K § 25
V prípade ak si cestujúci zakúpi zájazd prostredníctvom cestovnej agentúry je oprávnený doručovať zákonom stanovené dokumenty priamo tejto cestovnej agentúre, pričom tá je povinná postúpiť doručené dokumenty cestovnej kancelárii bezodkladne. Postúpenie predmetných dokumentov medzi cestovnou kanceláriou a cestovnou agentúrou nemá vplyv na plynutie lehôt v prospech cestujúceho, nakoľko sa doručenie cestovnej agentúre považuje za deň doručenia cestovnej kancelárii.
Cestovná kancelária je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť primeranú pomoc cestujúcemu, ktorý sa počas cesty ocitne v ťažkostiach. Tento pojem nie je smernicou jasne definovaný, v prípade cestujúcich môže ísť napríklad o stratu dokladov, náhle zdravotné problémy, krádež, spáchanie trestného činu, prípadne zmeškanie letu alebo iného prostriedku prepravy. Tieto ťažkosti môžu súvisieť aj s výskytom mimoriadnych alebo neodvrátiteľných okolnosti v danej destinácii. Tento výpočet však nie je konečný, a to či sa cestujúci reálne ocitol v ťažkostiach sa bude posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Takáto pomoc by mala spočívať najmä v poskytovaní, ak je to vhodné, informácií o takých aspektoch, ako sú zdravotné služby, miestne orgány a konzulárna pomoc, ako aj v poskytovaní praktickej pomoci, napríklad pri komunikácii na diaľku alebo hľadaní náhradného cestovného riešenia. Ak sa cestujúci ocitne v ťažkostiach v dôsledku svojho úmyselného konania alebo svojej nedbanlivosti, cestovná kancelária je oprávnená požadovať od cestujúceho za poskytnutú pomoc úhradu primeraného poplatku, ktorého výška nesmie presahovať skutočné náklady cestovnej kancelárie.
K § 26
Aby mal obchodník usadený mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru postavenie cestovnej kancelárie, ktorá je plne zodpovedná za poskytovanie zájazdu, musí cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, ktorá predáva jeho zájazdy, preukázať SOI, že spĺňa podmienky podľa § 9 až13, § 22, § 23 a 25. Ak tieto skutočnosti nepreukáže, vzťahujú sa predmetné povinnosti priamo na cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru, ktorá tieto zájazdy predáva.
K § 27
Cestujúci sa svojich práv vyplývajúcich zo zákona nemôžu vzdať, obmedziť ich alebo poskytnúť iné vyhlásenia, ktorými sa tento zákon obchádza, pričom všetky takéto vyhlásenia sú absolútne neplatné. Cestovné kancelárie predávajúce zájazdy alebo sprostredkujúce spojené služby cestovného ruchu sa nemôžu zbaviť svojich povinností tvrdením, že konajú len ako poskytovatelia služieb cestovného ruchu, sprostredkovatelia, alebo v inej funkcii.
Vyhlásenie obchodníka týkajúce sa právnej povahy cestovného produktu uvedeného na trh by malo zodpovedať skutočnej právnej povahe dotknutého produktu.
K § 28
Cestujúci sú chránení v súvislosti s chybami, ku ktorým dôjde v rámci rezervačného procesu pri zájazdoch a spojených službách cestovného ruchu.
Obchodník však nezodpovedá za chyby pri rezervácii spôsobené cestujúcim alebo neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami.
K § 29
Ministerstvo hospodárstva na základe tohto ustanovenia plní úlohy kontaktného miesta, pričom sú mu presne vymedzené povinnosti, ktoré mu z toho titulu vyplývajú. Toto kontaktné miesto slúži najmä na uľahčenie administratívnej spolupráce a dohľadu nad cestovnými kanceláriami. Orgány plniace úlohy centrálnych kontaktných miest v zmysle čl. 18 smernice, pôsobiace v jednotlivých členských štátoch Európskej únie sa budú navzájom informovať okrem iného aj o splnení požiadaviek na ochranu v prípade úpadku cestovných kancelárií usadených na ich území, vyžadovaných podľa ich vnútroštátneho práva. Okrem toho má povinnosť odpovedať na žiadosť iného kontaktného miesta o overenie zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku cestovnej kancelárie s miestom podnikania alebo sídlom v Slovenskej republike, a to najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti.
K § 30
Povinnosť viesť evidenciu cestovných kancelárií vyplýva z čl. 18 smernice, ktorý predpokladá zriadenie centrálnych kontaktných miest, ktoré si majú navzájom udeliť prístup ku všetkým dostupným zoznamom cestovných kancelárií organizujúcim zájazd, ktoré si splnili povinnosti týkajúce sa ochrany v prípade úpadku. Tento zoznam má byť verejne prístupný, a to aj online.
Uvedené ustanovenie zákona obsahuje taxatívne určenie rozsahu informácií, ktoré SOI zverejňuje v rámci jej vedeného zoznamu cestovných kancelárií. Tieto informácie sú dôležité najmä z dôvodu uverejnenia informácií o platnej zmluve zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. SOI aktualizuje informácie na základe každej zmeny, pričom informácie o zmenách môže získať ex offo alebo na základe oznámenia, či už od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, cestovnej kancelárie alebo poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku. Cestovná kancelária je povinná hlásiť SOI zmeny údajov podľa písm. a) a b) a doručovať aktuálnu a platnú zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku. Tento zoznam je dôležitý aj z hľadiska zabezpečenia informovanosti cestujúcich.
SOI je povinná vyčiarknuť cestovnú kanceláriu zo zoznamu ihneď po tom, ako sa dozvie, že jej zaniklo živnostenské oprávnenie.
K § 31 a 32
Orgánom dohľadu je v podmienkach Slovenskej republiky SOI. Tá je oprávnená vykonať v cestovnej kancelárií kontrolu, na základe ktorej ak zistí, že cestovná kancelária nemá zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku, zakáže cestovnej kancelárii predaj zájazdov a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu.
Okrem toho je na základe zákonom stanovených podmienok oprávnená udeliť cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre peňažnú sankciu. Ak je to možné, môže okrem pokuty porušiteľovi nariadiť zdržať sa protiprávneho konania. Existujú prípady, kedy nie je možné nariadiť zdržať sa protiprávneho konania, napríklad ak porušenie povinnosti síce nastalo v minulosti, ale porušiteľ ukončil protiprávne konanie. V tomto ustanovení sa tiež upravuje možnosť zdvojnásobenia hornej hranice sadzby pokuty. Stanovuje sa subjektívna lehota 12 mesiacov a objektívna lehota troch rokov na konanie o uložení pokuty, pričom pokutu možno uložiť v objektívnej lehote štyroch rokov. Zakotvuje sa tiež subsidiárne použitie správneho poriadku.
24
Zákon tiež vymedzuje čo sa považuje za závažné porušenie povinnosti podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona.
K § 33
Podľa prechodných ustanovení nestrácajú oprávnenia na prevádzkovanie cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry udelené pred účinnosťou tohto zákona platnosť. Zaväzuje však cestovné kancelárie, ktorým bolo oprávnenie vydané pred účinnosťou zákona poskytnúť zákonom stanovené údaje do zoznamu, ktorý vedie SOI, a to do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona - do 1. apríla 2019. Upravuje tiež prechodné ustanovenia vo vzťahu k preukazovaniu dôveryhodnosti cestovnej kancelárie.
K § 34
Ustanovenie uvádza, ktoré predpisy sa začiatkom účinnosti tohto zákona zrušujú.
K § 35
Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.
K čl. II
K bodu 1
Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica o právach spotrebiteľov“). V súlade s čl. 18 ods. 2 smernice o právach spotrebiteľov sa právo na odstúpenie od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na dodanie veci priznáva kupujúcemu aj v prípade, ak mu predávajúci vec nedodal v dohodnutej lehote alebo, ak lehota nebola dohodnutá, v lehote 30 dní od uzatvorenia zmluvy, a predávajúci jednoznačne vyhlásil, že odmieta vec kupujúcemu dodať.
K bodu 2
Nakoľko zákon obsahuje ustanovenie samostatne definujúce zmluvu o zájazde, tento zmluvný typ bol vyňatý zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
K čl. III
K bodu 1
Dopĺňa sa definícia priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti.
K bodu 2
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou uvedenou v bode 1.
K bodom 3 a 4
Návrh vyplývajúci z aplikačnej praxe spresňuje reguláciu pohostinskej činnosti a označenie remeselnej živnosti na účely tohto zákona, s cieľom ochrany spotrebiteľa a zosúladenia podmienok odbornej spôsobilosti pri príprave a predaji všetkých jedál podávajúcich a určených na priamu konzumáciu na mieste (na prevádzkarni) i mimo prevádzkových priestorov.
K čl. IV
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.
K čl. V
Odkaz na § 741b Občianskeho zákonníka je potrebné odstrániť najmä z dôvodu, že príslušné ustanovenie bude na základe prijatia zákona z Občianskeho zákonníka odstránené. Je tiež nevyhnutné, aby sa nemožnosť zabezpečenia záväzkov v zmluvách uzatvorených prostredníctvom elektronických zariadení vzťahovala aj na zmluvu o zájazde a zabezpečila sa tak väčšia ochrana cestujúcich.
K čl. VI
K bodu 1
S cieľom zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu čl. 22 smernice o právach spotrebiteľov sa v § 4a ods. 5 výslovne zavádza povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú dodatočnú platbu, t. j. platbu inú, ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia a náklady na dopravu, dodanie a poštovné, pokiaľ predávajúci nezískal výslovný súhlas spotrebiteľa s úhradou tejto dodatočnej platby pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, ale jeho súhlas vyvodil použitím predvolených možností.
K bodu 2
V súčasnosti sa veľmi využívaným kanálom pre získavanie informácií stali aj webové sídla. Je nevyhnutné, aby mali spotrebitelia jednoduchý a trvalý prístup k tak závažným informáciám ako je nebezpečnosť výrobkov. S ohľadom na vyššie uvedené je preto veľmi efektívnym riešením uverejňovať informácie o nebezpečných výrobkoch nie iba prostredníctvom verejnoprávnej televízie, kde má takýto oznam iba dočasný krátkodobý charakter, ale rozšíriť poskytovanie tejto informácie aj na webové sídlo orgánu dozoru, na základe čoho sa stane táto informácia nie len verejne prístupnou ale aj trvalou.
K bodu 3
Upravuje sa vzťah medzi predzmluvnými informačnými povinnosťami predávajúceho podľa všeobecného verejnoprávneho predpisu na ochranu spotrebiteľa a informáciami poskytovanými spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy podľa osobitných právnych predpisov. Podľa novelizovaného ustanovenia je predávajúci povinný popri predzmluvných informačných požiadavkách podľa špeciálneho právneho predpisu poskytnúť spotrebiteľovi aj tie informácie uvedené v § 10a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú aplikovateľné s ohľadom na charakter predávaných tovarov a poskytovaných služieb.
K bodu 4
Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu jeho obsolentnosti, nakoľko je v zákone definovaná povinnosť cestovnej kancelárie zabezpečiť prítomnosť zástupcu cestovnej kancelárie počas celého zájazdu.
K bodu 5
Táto časť poznámky pod čiarou bola menená z dôvodu vypustenia ustanovení týkajúcich sa zmluvy o obstaraní zájazdu z Občianskeho zákonníka.
K bodu 6
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.
26
K bodu 7
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.
K čl. VII
K bodu 1
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou základných pojmov v rámci zákona
K bodu 2
Toto ustanovenie bolo upravené v súlade s požiadavkou smernice uvedenou v článku 27.
K bodu 3
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie spresniť informačné povinnosti predávajúceho v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú a dohôd o predplatnom. V súlade s čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice o právach spotrebiteľov sa tak výslovne ustanovuje povinnosť predávajúceho informovať spotrebiteľa aj o cene za jeden mesiac zúčtovacieho obdobia, ak je dĺžka zúčtovacieho obdobia odlišná ako jeden mesiac.
K bodu 4
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie zabezpečiť jeho úplný súlad s čl. 8 ods. 7 smernice o právach spotrebiteľov. Ak je predmetom zmluvy poskytnutie služby, predávajúci má povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy uzavretej na diaľku na trvanlivom nosiči bezodkladne po jej uzavretí, najneskôr však do začatia poskytovania služby.
K bodu 5
Právna úprava sa dáva do súladu s čl. 16 smernice a právach spotrebiteľov upravujúcim výnimky z práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľovi sa tak priznáva právo odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj kníh predávaných v ochrannom obale aj v prípade, ak tento obal rozbalil.
K bodu 6
Precizuje sa znenie výnimky z práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy týkajúcej sa poskytovania ubytovacích služieb. V zmysle smernice o právach spotrebiteľov je vylúčená možnosť spotrebiteľov odstúpiť od zmluvy v prípade niektorých služieb, pri ktorých uzavretie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, pri ktorej by po uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať predávajúci problém s jej naplnením. Ide napríklad o rezervácie v ubytovacích zariadeniach.
K bodu 7
V súlade s čl. 14 ods. 3 smernice o právach spotrebiteľov sa ustanovenie § 10 ods. 5 dopĺňa o metódu výpočtu ceny za skutočne poskytnuté plnenie. Táto cena sa vypočíta pomerne na základe ceny, ktorú si predávajúci so spotrebiteľom dohodli v zmluve. Ak však spotrebiteľ preukáže, že dohodnutá cena je neprimerane vysoká, cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta na základe jeho trhovej ceny. Trhová cena sa stanoví porovnaním cien za rovnakú službu poskytovanú inými predávajúcimi platných v čase uzavretia zmluvy.
K bodu 8
Transpozícia čl. 27 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2302.
27
K čl. VIII
Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. januára 2019.
V Bratislave 21. februára 2018
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky