Zákon o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 17/2007 účinný od 15.01.2007 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na zásobovanie teplom pre bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných zdrojov energie, a tým aj tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica“).

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

Dôvodom na predloženie návrhu predmetného zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je potreba transpozície článkov 8, 9 a čiastočne 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. ES L 001, 4. 1. 2003).

Článok 8 smernice 2002/91/ES bol čiastočne transponovaný v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike, kde bola určená pravidelná ročná kontrola kotlov, z ktorých bolo teplo predmetom predaja odberateľom tepla. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike bol interval pravidelnej kontroly pre tieto kotly predĺžený na tri roky bez rozlíšenia výkonu a druhu paliva. Zákon o tepelnej energetike sa však nevzťahuje na všetky kotly, tak ako to vyžaduje smernica 2002/91/ES.

Hlavným obsahom navrhovaného zákona v súčinnosti so zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním posledného z citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Predmetnú smernicu bolo potrebné transponovať do legislatívnych predpisov Slovenskej republiky do 4. januára 2006. Slovenská republika požiadala EK v súlade s čl. 15 ods. 2 smernice 2002/91/ES o možnosť dodatočného obdobia dvoch rokov na úplné uplatnenie ustanovení čl. 7, 8 a 9 vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných odborníkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky.

Predložený zákon sa dotýka kontroly kotlov v asi 825 000 rodinných domoch, 6 500 bytových domoch, 3 400 školských budovách, 1 000 administratívnych budovách, 760 zdravotníckych budovách a asi 250 kultúrnych budovách, ktoré nie sú zásobované teplom zo systémov centralizovaného zásobovania teplom. Kontrola klimatizačných systémov sa dotýka hlavne zdravotníckych budov a čiastočne administratívnych a kultúrnych budov. Vzhľadom na priemerný interval kontrol kotlov a klimatizačných systémov je predpoklad vykonania kontrol na cca. 72 500 zariadeniach ročne.

Nadobudnutím účinnosti § 3 až 5 a § 6 ods. 1 až 6 zákona stúpnu od roku 2008 nároky na verejné financie o cca. 4 mil. SKK z dôvodu, že subjekty verejnej správy budú musieť v budovách, ktoré vlastnia alebo spravujú, zabezpečiť pravidelnú kontrolu kotlov a klimatizačných zariadení. Nároky na výdavky zo svojho rozpočtu vzniknú obciam vo výške cca 1,5 mil. SKK, vyšším územným celkom vo výške cca 1,5 mil. SKK a v štátnej správe vo výške cca 1 mil. SKK, a to ústredným orgánom štátnej správy, a iným osobitným orgánom štátnej správy, ktoré nie sú prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy napojené na štátny rozpočet. Tieto finančné prostriedky budú zabezpečené z prostriedkov rozpočtových kapitol jednotlivých subjektov verejnej správy. Vykonávaním pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov sa však predpokladá dosiahnutie úspor energie, čo v prepočte pri dnešných cenách zemného plynu predstavuje 4,6 mil. SKK ročne.

Pravidelná kontrola zariadení podľa zákona predstavuje zabezpečenie kvalifikovanej práce pre asi 150 odborne spôsobilých osôb prevažne u malých a stredných podnikateľov.

Z hľadiska vplyvu na životné prostredie sa očakáva ročné zníženie spotreby palív u kontrolovaných zariadení o asi 27,8 mil. m3 ekvivalentu zemného plynu, čo predstavuje zníženie emisií o 2,3 t tuhých znečisťujúcich látok, 0,3 t oxidov síry, 49 t oxidov dusíka, 16,4 t oxidu uhoľnatého. Zníženie emisií oxidu uhličitého sa očakáva vo výške minimálne 56 400 t ročne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)V práve Európskych spoločenstiev je upravená

- v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 157),

- v sekundárnom práve v smernici Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov

b)V práve Európskej únie nie je upravená

c)V judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev nie je obsiahnutá

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

-podľa čl. I Zmluvy o pristúpení SR k EÚ Slovenská republika pristúpila ku všetkým zmluvám, na ktorých je založená EÚ, teda ak k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

b)identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: nevyplývajú žiadne prechodné obdobia

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: najneskôr 4. januára 2006.

d)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: vo veciach tejto problematiky bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

- zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona č. 237/ 2000 Z. z.

- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu nariadenia vlády s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúci rezort: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah navrhovanej právnej úpravy:

odsek 1: na transpozíciu čl. 8, čl. 9 a čiastočne čl. 10 Smernice bolo potrebné vytvoriť osobitný právny predpis, ktorý by zadefinoval postupy a intervaly pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov a odbornú spôsobilosť na výkon pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov v nevýrobných budovách spotrebúvajúcich energiu. Vzhľadom na to že oprávnené osoby, ktoré by vykonávali tieto činnosti by mali byť živnostníci, bolo potrebné zadefinovať potrebnú živnosť v príslušnej prílohe a položke zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Tento akt sa dá vykonať iba príslušným ustanovením zákona.

odsek 2: Zariadenia na ktoré sa tento zákon vzťahuje sú uvedené zhodne s čl. 8, pododstavec (a) smernice – kontrola kotlov s výkonmi 20 kW a viac, kontrola systémov vykurovania s kotlom starším ako 15 rokov a čl. 9 smernice – kontrola klimatizačných zariadení.

Palivá na spaľovanie v kotloch sú v súlade s ustanoveniami smernice. Kvapalné fosílne palivá a plynné fosílne palivá sú zahrnuté v skupine tekuté fosílne palivá. V návrhu zákona je v súlade so smernicou využitá možnosť rozšírenia skupiny kotlov, na ktoré sa pravidelná kontrola vzťahuje o obnoviteľné zdroje energie a síce o biomasu a bioplyn. Napriek tomu, že v súčasnosti sa emisie oxidu uhličitého nezapočítavajú do celkových emisií oxidu uhličitého, pri spaľovaní biomasy a bioplynu vznikajú a pravidelnou kontrolou kotlov je možné ich vznik obmedziť.

odsek 3: definuje na ktoré zariadenia sa navrhovaná právna úprava nevzťahuje:

-kotly, ktoré podliehajú pravidelnému overeniu hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení podľa osobitného zákona – zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike,

-kotly, nachádzajúce sa v budovách, ktoré boli vyňaté zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice z pôsobnosti smernice na národnej úrovni a sú úplne vyňaté z režimu zákona o energetickej hospodárnosti (i zo smernice).

Pre kotly, ktoré sú súčasťou sústavy tepelných zariadení podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike je zabezpečená pravidelná kontrola kotlov v rámci pravidelného overenia hospodárnosti podľa § 25. V rámci pripravovanej novely zákona č. 657/2004 Z. z. sa upraví lehota overovania pre kotly s výkonom 100 kW a viac, ktoré spaľujú iné fosílne palivá ako zemný plyn v súlade so smernicou t.j. na dva roky.

K § 2: V tomto ustanovení sú uvedené definície základných pojmov použitých pre potreby tohto zákona v súlade s článkom 2 smernice.

K § 3: Ustanovenie vymedzuje v odsekoch:

odsek 1: vymedzuje kto je povinný zabezpečiť pravidelnú kontrolu zariadení uvedených v § 1 zhodne so Zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Vzťahuje sa jednak na vlastníkov budovy a taktiež na správcov budovy (napr. na organizácie spravujúce majetok štátu, spoločenstvá vlastníkov budov a pod.).

odsek 2: vymedzuje akým spôsobom je možné objednať výkon pravidelnej kontroly zariadení uvedených v § 1 ods. 2.

Pravidelnú kontrolu zariadení zabezpečuje vlastník budovy alebo správca budovy objednaním výkonu kontroly u oprávnenej osoby. Vzťahy medzi dodávateľom a objednávateľom sa riešia podľa všeobecne platných právnych predpisov (Obchodný zákonník).

odsek 3: vymedzuje povinnosti vlastníka po obdržaní správy z kontroly.

Cieľom tohto ustanovenia je zadefinovať povinnosti vlastníka budovy voči ostatným účastníkom pri predaji budovy alebo prenájme budovy alebo zariadenia tak, aby dostali potrebné informácie vyplývajúce zo správy z kontroly, resp. aby uvedené správy boli uchovávané aj u vlastníka.

odsek 4: definuje možnosť prevedenia povinností vyplývajúcich z odsekov 1 až 3 na správcu budovy alebo správcu zariadenia, napr. ak v budove patriacej vlastníkovi budovy sa nachádza zariadenie patriace inému vlastníkovi alebo správcovi. Tento prevod povinností medzi uvedenými subjektmi musí byť zabezpečený príslušnou zmluvou medzi nimi.

K § 4: Ustanovenie vymedzuje v odsekoch:

odsek 1: intervaly pravidelnej kontroly kotlov v závislosti od menovitého výkonu, druhu spaľovaného paliva a kategórie budovy, hodnoty sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.

Výkonové hranice 20 kW a 100 kW sú použité na určenie intervalov pravidelnej kontroly v súlade so smernicou. Vzhľadom na klimatické pásmo a tendenciu prípravy teplej vody prostredníctvom kotla na vykurovanie je doplnená výkonová hranica 30 kW. Hodnoty intervalov kontroly kotlov s výkonom 20 kW až 30 kW sú pre rovnaké druhy paliva nižšie ako hodnoty intervalov kontroly kotlov s výkonom 30 kW až 100 kW.

odsek 2: stanovuje požiadavku na individuálnu špeciálnu kontrolu vykurovacej sústavy ak je predmetom pravidelnej kontroly kotol starší ako 15 rokov. Táto zahŕňa posúdenie účinnosti kotla a jeho výkonu vzhľadom na potrebu tepla budovy a vypracovanie opatrení o nahradení kotla, iných úpravách vykurovacej sústavy a alternatívne riešenia.

Požiadavka je uvedená v čl. 8 bod (a) smernice a vychádza z faktu, že na základe stavu techniky je možné po 15 rokoch očakávať nové účinnejšie výrobky a technické riešenia spĺňajúce hľadisko energetickej hospodárnosti, ktoré by mala oprávnená osoba poznať a uviesť ako návrh odporučení v správe z kontroly. Taktiež je potrebné zohľadniť prípadné zmeny v oblasti stavebných konštrukcií budovy resp. spôsobu využitia budovy z hľadiska nadimenzovania kotlov v zdroji tepla.

K § 5: Ustanovenie vymedzuje v odsekoch:

odsek 1: intervaly pravidelnej kontroly klimatizačných systémov v závislosti od menovitého výkonu klimatizačného systému, hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.

odsek 2: stanovuje požiadavku na posúdenie účinnosti a výkonu klimatizačného systému vzhľadom na potrebu chladu budovy a vypracovanie opatrení o nahradení klimatizačného systému, úpravách klimatizačného systému a alternatívne riešenia.

Požiadavka je uvedená v čl. 9 smernice a vychádza z faktu, že na základe stavu techniky je možné očakávať nové účinnejšie výrobky a technické riešenia spĺňajúce hľadisko energetickej hospodárnosti, ktoré by mala oprávnená osoba poznať a uviesť ako návrh odporučení v správe z kontroly. Taktiež je vhodné zohľadniť prípadné zmeny v oblasti stavebných konštrukcií budovy resp. spôsobu využitia budovy z hľadiska nadimenzovania chladiaceho zariadenia pre potreby klimatizačného systému.

K § 6: Ustanovenie upravuje v odsekoch:

Postup pravidelnej kontroly korešponduje s tromi normami CEN, ktoré sú v súčasnosti ešte stále v štádiu návrhu. V prvom polroku 2006 sa očakáva konečné znenie týchto noriem, na základe ktorých bude môcť vydať ministerstvo osobitný predpis v súlade so zladením konaním členských štátov.

odsek 1: stanovuje požiadavku na prevádzkyschopnosť zariadenia a objektívnosť kontroly z dôvodu, aby oprávnená osoba nebola pri vykonávaní kontroly ohrozená z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ustanovenie chráni oprávnené osoby pri výkone činnosti.

odsek 2: stanovuje oznamovaciu povinnosť oprávnených osôb o pripravovanom vykonaní kontroly s dostatočným časovým predstihom a v primeranej forme.

Ustanovenie umožňuje vlastníkovi budovy alebo správcovi budovy pripraviť zariadenie na výkon kontroly tak, aby bol napr. zabezpečený dostatočný odber tepla (chladu), nevykonávala sa pravidelná oprava a pod.

odsek 3: vymedzujú sa zariadenia, na ktorých oprávnená osoba nesmie vykonávať pravidelnú kontrolu a energetické zariadenia slúžiace na zabezpečenie bezpečnosti štátu a vybrané objekty a zariadenia v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré sú podľa zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, vylúčené z pôsobnosti štátnej energetickej inšpekcie. V týchto energetických zariadeniach vykonávajú dozor inšpektori Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, preto aj pravidelné kontroly kotlov a klimatizačných systémov majú zabezpečovať odborne spôsobilé osoby rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

odsek 4: určuje údaje, ktoré musia byť uvedené oprávnenou osobou v správe z kontroly.

odsek 5: určuje počty a formu vyhotovenia správy z kontroly, termíny a adresátov, ktorým oprávnená osoba odošle správy z kontroly.

Elektronická forma je vyžadovaná z hľadiska zjednodušenia a urýchlenia vkladania údajov do databázy vykonaných kontrol. Príspevkovou organizáciou ministerstva, ktorá podľa zriaďovacej listiny získava, spracováva a umiestňuje informácie o hospodárení s energiou a racionálnom využívaní zdrojov energie a vydáva osvedčenie na výkon pravidelnej kontroly zariadení je v súčasnosti Slovenská energetická agentúra.

odsek 6: stanovuje povinnosť vypracovania ročnej hodnotiacej správy príspevkovou organizáciou ministerstva a termín na jej zaslanie na ministerstvo.

Na vypracovanie hodnotiacej ročnej správy má príspevková organizácia ministerstva dostatočný časový priestor tri mesiace. Na základe hodnotiacich ročných správ bude môcť ministerstvo posúdiť cieľ napĺňania smernice a prípadne prehodnotiť mechanizmy kontroly.

Odsek 7: Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky MH SR.

K § 7: Ustanovenie upravuje v odsekoch:

odsek 1: Pravidelná kontrola zariadení je živnosťou. Oprávnené osoby budú pri kontrole postupovať podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo (§ 6 ods. 7 zákona).

odsek 2: upravuje kto vydáva osvedčenie na výkon kontroly zariadení a kto môže byť odborne spôsobilou osobou.

odsek 3: upravuje typy osvedčení, ktoré je možné vydať.

odsek 4: stanovuje spôsob a požadované doklady a kvalifikačné predpoklady na vydanie osvedčenia.

odsek 5: stanovuje, kto vedie evidenciu oprávnených osôb a údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu.

odsek 6: stanovuje, kto vedie zoznam odborne spôsobilých osôb a požadované údaje, ktoré majú byť evidované.

K § 8: Ustanovenie upravuje v odsekoch:

odsek 1: povinnosť príspevkovej organizácii umožniť uchádzačom o absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti túto vykonať aspoň raz za rok, aby nedochádzalo k diskriminácii záujemcov.

odsek 2: upravuje lehotu povinnosti vydania dokladu o úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti a stanovuje platnosť takéhoto dokladu na päť rokov.

Toto ustanovenie vychádza z princípu čo najpružnejšieho vydávania dokladov po úspešnom absolvovaní skúšky. Navrhovaná platnosť dokladov vyplýva z pravidelného periodického prehodnocovania smernice resp. prehodnocovania príslušnej legislatívy, zmien technických noriem a zmien stavu techniky.

odsek 3: rozsah upravuje obsah skúšky odbornej spôsobilosti s tým, že ďalšie podrobnosti o skúške budú uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.

K § 9 - 11: vymedzuje sa skutková podstata priestupkov a správnych deliktov, ktorých sa môže dopustiť vlastník budovy, resp. správca budovy, na ktorého vlastník budovy preniesol povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Maximálna výška pokuty bola zámerne ponechaná na dispozitívnom posúdení orgánu oprávnenému na ukladanie pokút až do výšky 50.000,- Sk pri právnických osobách, ktorý zváži všetky okolnosti za ktorých k porušeniu zákona prišlo.

Ustanovuje sa mechanizmus na prejednávanie priestupkov i správnych deliktov.

Vychádza sa z predpokladu, že pokuty ukladané obcou budú príjmom obecných samospráv, ktoré by mali najlepšie poznať miestnu situáciu a zároveň by mohli byť lepšie motivované na zabezpečovanie resp. dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

K § 12: Ustanovuje podmienenú platnosť a použiteľnosť správneho poriadku na konanie upravené týmto zákonom.

K § 13: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Čl. II: Upravuje sa spôsob zmeny a doplnenia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o novú živnosť.

K Čl. III: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. január 2006 (článok 15 bod 1 smernice) so zohľadnením termínov krokov legislatívneho procesu na 1. január 2007 s tým, že § 3 až 5 a § 6 ods. 1 až 6 nadobudnú účinnosť 1. januára 2008, keďže Slovenská republika požiadala EK v súlade s čl. 15 ods. 2 smernice 2002/91/ES o možnosť dodatočného obdobia dvoch rokov na úplné uplatnenie ustanovení čl. 7, 8 a 9 vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných odborníkov.

V Bratislave dňa 22. septembra 2006.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k, v.r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu