„(3)
Rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje.“.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

„(6)
Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 metrov od
a)
objektu, v ktorom má stále sídlo prezident Slovenskej republiky,

b)
objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky,

c)
objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1b)

d)
objektu iného ako podľa písmen a) až c), kde rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť ústavný orgán podľa písmena a) až c),

e)
objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;1c) ustanovenie § 10 ods. 2 písm. d) tým nie je dotknuté.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1b a 1c znejú:

„1b) Napríklad § 242 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1c) § 25a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 166/2024 Z. z.“.

„1) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.

1a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

5) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Ak má Policajný zbor informácie o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia, písomne o takýchto dôvodoch informuje obec.“.

„d)
sa má konať v blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta konania zhromaždenia,

e)
existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení ani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľov žrebovaním,

f)
sa má konať na mieste, ktoré sa nachádza v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto, z oznámených skutočností alebo iných informácií plynie dôvodná obava, že konaním zhromaždenia dôjde k zásahu do základného práva na súkromie väčšieho počtu osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb nad mieru bežne spojenú s pokojným zhromaždením, a ochranu ich práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami,

g)
sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu.“.

„(3)
Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“.

㤠14
Priestupok proti zhromažďovaciemu právu
(1)
Priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa dopustí ten, kto
a)
zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona,

b)
neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti,

c)
neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni,

d)
neoprávnene zabráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,

e)
neoprávnene vnikne do zhromaždenia,

f)
neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,

g)
bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli,

h)
opakovane alebo úmyselne neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám opakovane alebo úmyselne bráni v plnení ich povinnosti,

i)
ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho správania usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo na hrozbu násilím,

j)
neoprávnene a úmyselne bráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva,

k)
neoprávnene a úmyselne bráni účastníkom v prístupe na zhromaždenie alebo v tom, aby sa pokojne rozišli,

l)
hrubo neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,

m)
úmyselne a aktívnym konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,

n)
ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval.

(2)
Za priestupok podľa odseku 1
a)
písm. a) až g) sa uloží pokuta do 165 eur,

b)
písm. h) až n) sa uloží pokuta od 165 do 1 650 eur.

(3)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.3)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Ak to povaha priestupku umožňuje, priestupku je možné sa dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby.“.

„l)
úmyselne a aktívnym konaním zmarí účel verejne prístupného podujatia, naruší jeho priebeh a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,

m)
neoprávnene vstúpi do objektu alebo bydliska, ktorému Policajný zbor zaisťuje ochranu podľa osobitného predpisu.3fa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3fa znie:

„3fa) § 2 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.“.

„(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a c) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. d) pokutu do 1 000 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 1 500 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur. V rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1 písm. d) a e) možno uložiť pokutu do 500 eur.“.

„k)
činnosti smerujúcej k ohrozeniu života alebo vážnemu ohrozeniu zdravia osôb, ktorým je zo zákona alebo na základe zákona zaisťovaná osobná bezpečnosť počas výkonu funkcie alebo po jej skončení, alebo inej závažnej trestnej činnosti namierenej proti týmto osobám,“.

„(2)
Podpredseda národnej rady má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt, ak má trvalý pobyt mimo sídla národnej rady.“.

Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a sa vypúšťa.

„(2)
Iný člen vlády ako je uvedený v odseku 1 má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt, ak má trvalý pobyt mimo sídla vlády.“.

„Spoločné a záverečné ustanovenia
§ 24a
(1)
Po skončení výkonu funkcie ústavného činiteľa Slovenskej republiky patrí plat vo výške platu poslanca podľa § 2 ods. 1 a 2
a)
prezidentovi,

b)
predsedovi národnej rady a predsedovi vlády, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta.

(2)
Plat podľa odseku 1 patrí osobe podľa odseku 1 doživotne, ak v odsekoch 3 a 4 nie je ustanovené inak.

(3)
Vyplácanie platu podľa odseku 1 sa pozastavuje po dobu výkonu funkcie ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1.

(4)
Právo podľa odseku 1 zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou podľa odseku 1.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a) § 2 ods. 1 písm. f) a § 72a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.“.

㤠29r
(1)
Právo na doživotný plat, ktoré vzniklo prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie podľa doterajších predpisov, je od 15. júla 2024 právom podľa § 24a ods. 1 písm. a).

(2)
Ustanovenie § 24a sa vzťahuje aj na osoby, ktoré splnili podmienku podľa § 24a ods. 1 písm. b) do 14. júla 2024.“.

„f)
zaisťuje osobnú bezpečnosť osôb podľa § 72a ods. 1 až 4, ďalších osôb ustanovených osobitným zákonom1aa) alebo určených vládou (ďalej len „určená osoba“),

g)
zaisťuje ochranu objektov podľa § 72b ods. 1 až 3, ďalších objektov ustanovených osobitným zákonom1aa) alebo určených vládou (ďalej len „určený objekt“) a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení,1b)“.

㤠72a
(1)
Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť
a)
prezidentovi Slovenskej republiky,

b)
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

c)
podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

d)
poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,

e)
predsedovi vlády Slovenskej republiky,

f)
predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g)
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,

h)
podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,

i)
ministrovi.

(2)
Policajný zbor zaisťuje po skončení výkonu funkcie doživotne osobnú bezpečnosť
a)
prezidentovi Slovenskej republiky,

b)
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta Slovenskej republiky.

(3)
Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie
a)
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

b)
predsedovi vlády Slovenskej republiky,

c)
predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

d)
ministrovi vnútra, ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4)
Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie
a)
podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

b)
poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,

c)
podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,

d)
inému ministrovi než podľa odseku 3 písm. d),

e)
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

(5)
Policajný zbor zaisťuje po dobu výkonu funkcie a po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie určenej osoby podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 3 osobnú bezpečnosť ich dieťaťu a manželovi alebo osobe v obdobnom vzťahu žijúcej s nimi v domácnosti, ak o to určená osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 3 požiada.

(6)
Pri súbehu nároku na zaistenie osobnej bezpečnosti počas výkonu funkcie a po jej skončení sa osobná bezpečnosť zaisťuje formami a metódami ako počas výkonu funkcie určenej osoby.

(7)
Určená osoba, okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) počas výkonu funkcie, môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo.

(8)
Právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala.

(9)
Policajný zbor písomne informuje určenú osobu o podmienkach, rozsahu a formách zaisťovania osobnej bezpečnosti a ochrany určeného objektu.

(10)
Ak dôjde k porušeniu podmienok na zaistenie osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu určenou osobou alebo k neposkytnutiu súčinnosti určenou osobou pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu, Policajný zbor informuje ministra vnútra.

(11)
O formách a metódach zaisťovania osobnej bezpečnosti určenej osoby rozhoduje Policajný zbor.

(12)
Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným osobám, ktorým sa zaisťuje osobná bezpečnosť.“.

㤠72b
(1)
Policajný zbor zaisťuje ochranu
a)
objektu, v ktorom sa nachádza stále pracovisko prezidenta Slovenskej republiky,

b)
objektu Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko jej predsedu a v ktorom sa konajú pravidelné rokovania Národnej rady Slovenskej republiky,

c)
objektu Úradu vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko predsedu vlády Slovenskej republiky a v ktorom sa konajú pravidelné rokovania vlády Slovenskej republiky,

d)
objektu Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky a v ktorom sa pravidelne konajú zasadnutia pléna a senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

e)
objektu iného než podľa písmen a) až d), v ktorom rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť ústavný orgán podľa písmen a) až d),

f)
objektu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

g)
objektu diplomatických misií na území Slovenskej republiky, ktorým je budova alebo časť budovy a k nej priľahlý pozemok bez ohľadu na vlastníctvo, ak sa používajú na účely diplomatickej misie vrátane rezidencie vedúceho diplomatickej misie,

h)
bydliska prezidenta Slovenskej republiky,

i)
bydliska predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

j)
bydliska predsedu vlády Slovenskej republiky,

k)
bydliska predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

l)
bydliska generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

m)
bydliska ministra vnútra, ministra obrany Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.

(2)
Policajný zbor zaisťuje ochranu bydliska alebo iného objektu na území Slovenskej republiky, v ktorom sa zdržuje určená osoba, ak tak rozhodne Policajný zbor alebo minister vnútra s ohľadom na vývoj bezpečnostnej situácie a na poznatky smerujúce k jej možnému ohrozeniu; ustanovenia odseku 1 tým nie sú dotknuté.

(3)
Policajný zbor zaisťuje ochranu sídla diplomatickej misie Slovenskej republiky v zahraničí, ak tak rozhodne minister vnútra na základe žiadosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odôvodnenej z hľadiska bezpečnostných hrozieb voči dotknutej diplomatickej misii.

(4)
Na žiadosť určenej osoby, ktorej sa zaisťuje osobná bezpečnosť podľa § 72a ods. 1 až 5, poskytne Policajný zbor službu technickej ochrany objektu bydliska pripojením na systém centralizovanej ochrany objektov.

(5)
Policajný zbor vykonáva na žiadosť určenej osoby podľa § 72a ods. 1 komplexnú obranno-technickú prehliadku pracovísk, bytov a iných nehnuteľností určených na bývanie určených osôb.

(6)
O formách a metódach zaisťovania ochrany určených objektov rozhoduje Policajný zbor.

(7)
Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným objektom, ktorým sa zaisťuje ochrana.

§ 72c
(1)
Minister financií Slovenskej republiky a guvernér Národnej banky Slovenska (ďalej len „guvernér“) môžu požiadať ministra vnútra o to, aby služba finančnej polície plnila úlohy, ktoré súvisia s odhaľovaním daňových únikov a nezákonných finančných operácií alebo s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ak tieto úlohy nemôže Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Národná banka Slovenska zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami; to neplatí, ak ide o daňové úniky a nezákonné finančné operácie alebo o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ktoré majú súvislosť s porušovaním colných predpisov.

(2)
Na plnenie úloh podľa odseku 1 poskytne minister financií Slovenskej republiky alebo guvernér službe finančnej polície nevyhnutné informácie.

(3)
Služba finančnej polície poskytne ministrovi financií Slovenskej republiky alebo guvernérovi informácie, ktoré získa pri plnení úloh podľa odseku 1 alebo pri ostatnej služobnej činnosti, ak sú potrebné pre činnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Národnej banky Slovenska.“.

㤠82ac
Prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 15. júla 2024
Právo na zaistenie doživotnej osobnej bezpečnosti sa vzťahuje aj na osoby, ktoré splnili podmienku podľa § 72a ods. 2 do 14. júla 2024.“.

„(1)
Priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností sa dopustí ten, kto
a)
ako oprávnená osoba poruší povinnosť podľa § 38,

b)
ako nepovolaná osoba
1.
nezachová mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach, ktoré sa jej stali známe,

2.
nesplní povinnosť oznámiť informáciu, o ktorej sa dozvedel, alebo povinnosť odovzdať nájdenú vec obsahujúcu utajovanú skutočnosť,

3.
použije technický prostriedok v rozpore s ustanoveniami tohto zákona.


(2)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
poruší zákaz fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania budov, priestorov alebo zariadenia,

b)
uskutoční letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky neoprávnene.

(3)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 1 660 eur alebo zákaz činnosti,

b)
odseku 1 písm. b) tretieho bodu a odseku 2 možno uložiť pokutu do 1 660 eur,

c)
odseku 1 písm. b) prvého a druhého bodu možno uložiť pokutu do 500 eur.

(4)
Priestupky na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa odseku 1 prejednáva úrad. Priestupky podľa odseku 2 prejednáva Policajný zbor.“.

Doterajšie písmená j) a k) sa označujú ako písmená i) a j).

„(2)
Za porušenie povinnosti podľa
a)
odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 16 600 eur,

b)
odseku 1 písm. e) až j) možno uložiť pokutu v sume do 33 000 eur.

(3)
Podnikateľovi, ktorý uskutoční letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky neoprávnene alebo poruší záujmy obrany štátu pri vykonávaní geodetických a kartografických prác, možno uložiť pokutu do 33 000 eur.

(4)
Pri súčasnom porušení viacerých povinností podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do dvojnásobku sumy podľa odseku 2. Za opakované porušenie povinností podľa odseku 1 alebo odseku 3 možno v lehote dvoch rokov od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty uložiť ďalšiu pokutu do dvojnásobku sumy pôvodne uloženej pokuty podľa prvej vety alebo podľa odseku 2 alebo odseku 3.“.

„(1)
Za porušenie povinností podľa § 79 ods. 1 uloží pokutu v správnom konaní úrad. Za porušenie povinností podľa § 79 ods. 3 uloží pokutu v správnom konaní Policajný zbor. Pri určení sumy pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.“.