Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania 166/1993 účinný od 01.01.2004 do 31.01.2004

Vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase

- 8 -

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časťSlovenský rozhlas (SRo) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase. Týmto zákonom a zákonom č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii sa začala transformácia v oblasti elektronických médií, ktorá mala zabezpečiť podmienky pre slobodné šírenie informácií, rozvoj kultúry a vzdelávania.

Zložitý spoločenský a politický vývoj počas posledných desiatich rokov zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Nedostatky zákona obmedzovali hospodársku činnosť SRo, princípy kreovania riadiacich orgánov spolu s nedostatočným systémom zdrojov nepriaznivo zasiahli do ekonomickej stability Slovenského rozhlasu.

Pôvodné znenie zákona č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase zaviedlo do nášho právneho systému nový pojem „verejnoprávna inštitúcia“, ktorý mal zvýrazniť jej výnimočné postavenie v procese novovznikajúcich organizácií a inštitúcií. Tento termín svojim obsahom zodpovedal termínu „public service“, ktorý by sa dal preložiť ako verejná služba – služba verejnosti – služba obyvateľom a ktorý je používaný v európskej legislatíve. V čase koncipovania a schvaľovania zákona č. 255/1991 sa predpokladalo, že v blízkej dobe bude prijatý samostatný zákon vymedzujúci špecifické právne postavenie a zásady organizačno-ekonomického usporiadania takto definovanej inštitucionálnej formy. Takýto zákon však v spomínanej dobe nevznikol a ani doposiaľ nebol spracovaný a schválený. Na druhej strane Národná rada Slovenskej republiky prijala niekoľko ďalších legislatívnych noriem, opierajúcich sa o inštitút „verejnoprávnej inštitúcie“ – napr. zákon o umeleckých fondoch, zákon o Matici slovenskej, zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Návrh zákona o spôsobe nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií predložený Ministerstvom financií SR pojem „verejnoprávna inštitúcia“ opäť nedefinuje, ale taxatívne vymenúva inštitúcie, ktoré náplňou svojej činnosti takúto službu vykonávajú a na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Pri ich porovnaní zistíme, že obsah činnosti a spôsob hospodárenia jednotlivých inštitúcií sú natoľko rozmanité, že pre tvorcov zákona bolo efektívnejšie sa všeobecnej definícii vyhnúť, ako riskovať jej prípadnú nepresnosť.

Absencia očakávaného zákona o verejnoprávnych inštitúciách a absencia výkladu pojmu „verejnoprávna inštitúcia“ spôsobila niekoľko zásadných, smerom k SRo, negatívnych posunov vo výklade tohto zákona. Pri ich spätnom posudzovaní sa nedá poprieť, že mohlo ísť o politicky motivovanú snahu, obmedziť nezávislú činnosť a ekonomickú výkonnosť SRo. V oblasti hospodárskej ide predovšetkým o výklad ustanovenia § 2 odsek 3, ktorý znie: „Slovenský rozhlas je obdobne ako príspevková organizácia priamo zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet Slovenskej republiky, v ktorom má samostatnú rozpočtovú kapitolu.“ Na základe citovaného ustanovenia bol Slovenský rozhlas definovaný ako príspevková organizácia, z čoho sa voči nej odvodzoval aj postoj ministerstva financií a z neho vyplývajúci systém príjmov, výdavkov a odvodov ako aj uplatňovanie zásad hospodárenia príspevkovej organizácie. Takýto výklad zákona obmedzoval možnosti výraznejšej transformácie hospodárenia Slovenského rozhlasu, ktorého špecifický predmet činnosti, výroba a vysielanie rozhlasových programov, si vyžadovala flexibilnejší a konkurencieschopnejší systém hospodárenia. Rovnako negatívne sa výklad zákona preniesol do personálnej a mzdovej politiky SRo a z rovnakého dôvodu je dodnes majetok, ktorý pre svoju činnosť Slovenský rozhlas využíva „len“ majetkom štátu v správe Slovenského rozhlasu, z čoho jej vyplývajú záväzky na jeho údržbu a využívanie, bez ohľadu na efektívnosť týchto činností, alebo na adekvátnu kompenzáciu prevádzkových nákladov zo strany štátu.

Hlavnou náplňou SRo obsiahnutou v pôvodnej forme „verejnoprávnej inštitúcie“ bola predovšetkým tvorba a vysielanie programu. Pri zriadení Slovenského rozhlasu, ale ani v nasledujúcom období sa z legislatívneho a finančného hľadiska nezohľadnila potreba vyváženosti programových povinností a ich adekvátneho finančného zabezpečenia.

Dlhodobá finančná podhodnotenosť rozpočtu Slovenského rozhlasu sa okrem iného odrazila aj na vysokej fyzickej a morálnej opotrebovanosti technológií a zariadení. K tomuto stavu neprispieva ani pasívny vzťah vlády k avizovanej digitalizácii pozemného vysielania, ktoré by nielen „vyčistilo“ a zefektívnilo prevádzku vo frekvenčnom priestore SR, ale zároveň by rozšírilo ponuku služieb a zefektívnilo náklady na vysielanie rozhlasového signálu.

Počas uplynulých dvanástich rokov účinnosti zákona č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase prešla legislatíva dotýkajúca sa jeho pôsobnosti niekoľkými zmenami. Prvou bola zmena zákonom č. 166/1993 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ďalej novelizácia zákonom č. 83/1995 Z. z., zákonom č. 321/1996 Z. z. a napokon zákonom č. 335/1998 Z. z.. Žiadna zo spomínaných právnych noriem však nezasahovala do filozofie zákona.

Návrh nového zákona o Slovenskom rozhlase predpokladá niekoľko zásadných zmien. Jeho hlavným cieľom je zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia SRo s cieľom zvýšiť jeho kvalitu a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných staníc, ale hlavne vytvoriť podmienky pre hlavnú činnosť, ktorá zahŕňa predovšetkým výrobu a vysielanie programov bližšie zadefinovaných týmto zákonom. Hlavnými krokmi ako tento cieľ dosiahnuť je prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe SRo do jeho vlastníctva, presné zadefinovanie poslania a hlavných úloh SRo, rozšírenie možností podnikania SRo, upravenie podmienok hospodárenia SRo (vyňatie SRo spod zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách), zmena voľby Rozhlasovej rady ako vrcholného orgánu SRo, zmena voľby generálneho riaditeľa SRo, ustanovenie Dozornej komisie, ako poradného orgánu Rady SRo pre oblasť hospodárenia, vyčlenenie majetku SRo získaného prevodom zo štátu a z koncesionárskych poplatkov z exekúcií, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa prísne rozdelia príjmy z komerčnej činnosti od ostatných príjmov SRo, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh SRo v zmysle tohto zákona.

Návrh zákona je svojou koncepciou, systematikou a terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, so zákonom č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všetkými platnými právnymi predpismi a čl. 97 Európskej dohody o pridružení, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona zohľadňuje okrem základných dokumentov Európskej únie aj rezolúciu Rady vládnych predstaviteľov členských štátov o verejnoprávnom vysielaní z 25. januára 1999 (1999/C/30/01), ktorá zdôrazňuje hlavné úlohy a poslanie verejnej služby vo vysielaní. V tomto dokumente sa odporúča najmä:

- zabezpečovať financovanie vysielania tak, aby nebolo v rozpore s obchodnými podmienkami a podmienkami súťaže v Spoločenstve, pokiaľ je v rozsahu, ktorý neodporuje všeobecnému záujmu,

- plnenie poslania vysielania ťažením z prospechu technologického pokroku,

- prístup širokej verejnosti bez diskriminácie a na základe rovnakých možností k vysielacím kanálom a službám, čo je nevyhnutný predpoklad na naplnenie špeciálnej povinnosti verejnej služby vo vysielaní,

- plniť významnú úlohu vysielania pri sprostredkovaní prospechu z nových audiovizuálnych a informačných služieb a nových technológií verejnosti,

- zabezpečiť schopnosť ponúkať kvalitné programy a služby verejnosti a rozvoj diverzifikácie činností v digitálnom veku,

- zabezpečiť poskytovanie širokého záberu programov s cieľom osloviť spoločnosť ako celok.

Dôležitým dokumentom z hľadiska pôsobenia médií verejnej služby je aj odporúčanie č. R (96) 10 Výboru ministrov členských štátov z 11. septembra 1996 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania, ktoré vládam členských štátov odporúča zakotviť do svojho právneho poriadku alebo do rámca regulatívov pre vysielacie organizácie verejnej služby také ustanovenia, ktoré budú zaručovať ich nezávislosť. V tomto právnom rámci musí byť jasne formulovaná ich obsahová nezávislosť a inštitucionálna autonómia. V tomto dokumente sa zdôrazňuje najmä:

- zásada nezávislosti vysielania programovej služby,

- poskytnutie záruk nezávislosti vysielania programových služieb na celoštátnej úrovni formou záväzných pravidiel a ich dodržiavania.

Návrh zákona nepredpokladá priame zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, rozpočet obcí ani na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu sa navrhuje zmeniť doterajší spôsob poskytovania bežného transferu Slovenskému rozhlasu prostredníctvom samostatnej rozpočtovej kapitoly a prejsť na prípadné transparentné a účelové poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskému rozhlasu formou účelovo určených dotácií.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona sa čiastočne dotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) a preto bol ako informácia predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 4. septembra. Vzhľadom na fakt, že sa rokovanie rady neuskutočnilo, nebola informácia o návrhu zákona prerokovaná.

Návrh zákona 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ návrhu legislatívneho zámeru zákona:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu legislatívneho zámeru zákona:

návrh legislatívneho zámeru zákona o nadobúdaní a hospodárení s majetkom štátu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh legislatívneho zámeru zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie - Biela kniha

problematika správy majetku štátu nie je prioritou ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, screeningu a Partnerstva pre vstup.

návrh legislatívneho zámeru zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Termín predloženia na rokovanie vlády SR je august 2003.

b) bezpredmetné.

4.Problematika návrhu legislatívneho zámeru zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6.Gestor:

bezpredmetné.

7.Účasť expertov:

pri príprave návrhu legislatívneho zámeru zákona nebola účasť expertov.

Osobitná časťK § 1

Ustanovenie vymedzuje základný okruh upravovanej problematiky.

K § 2Ustanovenie upravuje postavenie Slovenského rozhlasu ako právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a má svoje sídlo v Bratislave.

K § 3Ustanovenie vymedzuje poslanie Slovenského rozhlasu v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Definuje pre účely zákona pojem „služba verejnosti v rozhlasovom vysielaní“ najmä vzhľadom charakter programovej služby, ako aj vzhľadom na základné atribúty, ktoré jej jednotlivé programy musia spĺňať.

K § 4Ustanovenie povinnosť Slovenskému rozhlasu vykonávať svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť, rešpektovať nezávislosť tvorcov programu a zakazuje jej previesť svoje práva a povinnosti vysielateľa programovej služby na inú osobu. Ustanovenie tiež stanovuje povinnosť Slovenskému rozhlasu poskytovať archívne diela, ktoré boli vytvorené pred vznikom Slovenského rozhlasu iným právnickým osobám na vysielanie, alebo na vznik nových diel.

K § 5Ustanovenie definuje hlavnú činnosť Slovenského rozhlasu ako činnosť v rozsahu vysielania programovej služby minimálne na piatich celoplošných terestriálnych okruhoch, ďalej zabezpečovať tvorbu, výrobu, nákup programov a ich šírenie, regionálne vysielanie, národnostné vysielanie, vysielanie pre sociálne skupiny, poskytovanie priestoru pre činnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ochranu a archivovania umeleckých diel podľa osobitných predpisov, ako aj oprávnenie spolupodieľať sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania.

K § 6 Ustanovenie vymedzuje možnosti podnikania Slovenského rozhlasu nad rámec svojej „hlavnej činnosti“ podľa § 5, len v oblasti, ktorá súvisí s jeho hlavnou činnosťou, pričom spôsob podnikania nesmie ohroziť poslanie Slovenského rozhlasu podľa §3. Ustanovenie ďalej obsahuje obmedzenie uzatvárať niektoré druhy obchodných zmlúv a zakladať niektoré druhy spoločností.

K §7Ustanovenie vymedzuje tri hlavné orgány riadenia a kontroly Slovenského rozhlasu: Rozhlasovú radu, Dozornú komisiu a generálneho riaditeľa. Oproti predchádzajúcemu zákonu sú kontrolné orgány posilnené o Dozornú komisiu, ktorá je poradným orgánom Rozhlasovej rady, je zložená z odborníkov z oblasti hospodárenia, financií a legislatívy.

K §8 - §13Ustanovenia vymedzujú postavenie Rozhlasovej rady, ktorej úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie záujmov verejnosti v programovej službe Slovenského rozhlasu, ako aj dohliadať na hospodárenie SRo a nakladanie s majetkom SRo.

Do pôsobnosti rady patrí najmä: dohliadanie na dodržiavanie tohto zákona Slovenským rozhlasom, schvaľovanie štatútu Dozornej komisie, schvaľovanie dlhodobých plánov a koncepcií Slovenského rozhlasu, použitie rezervného fondu a fondu reprodukcie, významných investičných zámerov, schvaľovanie spolupráce SRo s treťou osobou pri vysielaní reklamy, poverovať Dozornú komisiu kontrolou hospodárenia a nakladania s majetkom SRo, prijímať uznesenia k zisteniam, návrhom a stanoviskám dozornej komisie, rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhlasová rada je povinná predložiť národnej rade správu o činnosti a hospodárení Slovenského rozhlasu, o činnosti rady, činnosti dozornej komisie a o plnení poslania Slovenským rozhlasom v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ustanovenie ďalej vymedzuje právo Rozhlasovej rady voliť, odvolávať riaditeľa SRo a určovať jeho odmenu, udeľovať súhlas k vymenovaniu štatutárnych zástupcov ako aj zaoberať sa sťažnosťami a podnetmi na činnosť Slovenského rozhlasu a jeho orgánov vo vzťahu k tomuto zákonu.

Návrh zvyšuje počet členov rady z pôvodných deviatich na dvanásť členov. Cieľom zmeny je zvýšiť rozmanitosť rady, posilniť jej názorovú i profesijnú rozmanitosť a dosiahnuť tak užší kontakt s verejnosťou. Rovnako zmena nominácií členov rady má zabezpečiť vyššiu politickú rozmanitosť a tým aj vyššiu objektívnosť pri spoločných rozhodnutiach. Deväť členov rady volí národná rada z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady. Troch členov rady menuje prezident Slovenskej republiky. Spodná veková hranica kandidáta na člena rady – 25 rokov, zodpovedá konštrukcii vekovej hranice pri voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu v zákone č. 308/2000 Z. z.. Z dôvodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaním a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať predsedu rady. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov. Zákon zavádza do rady tzv. rotačný princíp, ktorý by mal zabezpečiť, že každe dva roky sa bude obmieňať jedna tretina členov rady. Možnosť opätovného zvolenia je obmedzená dvoma po sebe nasledujúcimi obdobiami. Ustanovenia upravujú ukončenie členstva v Rozhlasovej rade, ako aj možnosť odvolania jednotlivých členov rady, alebo celej rady národnou radou v prípade, že dôjde k naplneniu zákonom vymedzených možností, ako aj povinnosť a termíny vymenovania nových členov rady. Mesačná odmena členov rady sa stanovuje štatútom vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Návrh upravuje rokovanie Rozhlasovej rady, ako aj povinnosť upraviť podrobnosti o vnútornej činnosti v štatúte Rozhlasovej rady.

K§14 - §16Ustanovenia upravujú postavenie Dozornej komisie, ako orgánu plniaceho úlohy spojené s dohliadaním na riadne a účelné hospodárenie Slovenského rozhlasu, nakladanie s majetkom Slovenského rozhlasu a na využívanie verejných zdrojov, v súlade s týmto zákonom. Funkčné obdobie dozornej komisie je stanovené na tri roky. Počet členov Dozornej komisie je stanovený na troch, vymenúva ich vláda Slovenskej republiky. Profesionála kompetencia členov Dozornej komisie umožní členom Rozhlasovej rady získať o skutočnostiach súvisiacich s hospodárením SRo relevantné informácie a na strane druhej ochráni SRo pred nekompetentným nahliadaním do ekonomických dokladov a prípadnými nesprávnymi zisteniami. Kompetenciu nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenského rozhlasu a s nakladaním s majetkom Slovenského rozhlasu dáva návrh zákona len členom Dozornej komisie. Kvalifikačné predpoklady členov Dozornej komisie sú určené v podmienke členstva a členovia dozornej komisie musia spĺňať aj podmienky stanovené v § 10, upravujúce nezlučiteľnosť funkcií.. Členovi dozornej komisie sa za výkon tejto funkcie priznáva mesačná odmena vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Ostatné náležitosti spojené s činnosťou dozornej komisie upraví štatút dozornej komisie, ktorý schvaľuje rada. Do pôsobnosti dozornej komisie patrí najmä predkladať rade stanoviská k investičným zámerom SRo, k návrhom k spolupráci s treťou osobou pri vysielaní reklamy, vykonávať kontrolu a predkladať stanovisko o výsledku kontroly prevedenej na základe podnetu rady, predkladať rade návrhy na kontrolu, oboznamovať radu s výsledkami svojej činnosti a zisteniami, vyjadrovať stanovisko k časti hospodárenie Slovenského rozhlasu vo výročnej správe o činnosti a hospodárení Slovenského rozhlasu, v prípade poverenia kontrolou zo strany rady upravuje oprávnenie členov komisie nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenského rozhlasu a s nakladaním s Slovenského rozhlasu.

K § 17 - §19Ustanovenia upravujú postavenie, pôsobnosť a podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie generálneho riaditeľa, spôsob jeho menovania, menovania jeho zástupcov. Generálny riaditeľ predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja programovej služby Slovenského rozhlasu, návrh rozpočtu Slovenského rozhlasu televízie vrátane programového konceptu, výročnú správu o činnosti a hospodárení Slovenského rozhlasu. Generálny riaditeľ ďalej predkladá Rozhlasovej rade na schválenie návrh na spoluprácu s treťou osobou pri využívaní oprávnenia Slovenského rozhlasu vysielať reklamu, zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení navrhnutých radou alebo príslušnými kontrolnými orgánmi na zabezpečenie nápravy pri porušení povinností Slovenského rozhlasu ustanovených týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predkladá rade na vyjadrenie návrhy na vymenovanie svojich štatutárnych zástupcov, rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu, ktoré nie sú podľa tohto zákona vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady. Pri riadení je generálny riaditeľ viazaný uzneseniami rady v jej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa volí rada verejným hlasovaním najmenej dvojtretinovou väčšinou všetkých členov rady na základe verejného vypočutia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov s možnosťou opätovného zvolenia, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za generálneho riaditeľa možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonná, má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej trojročnú prax v oblasti riadenia. Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa dvojnásobku platu poslanca národnej rady. Generálny riaditeľ predkladá rade každoročne majetkové priznanie. Ustanovenie upravuje ukončenie výkonu funkcie generálneho riaditeľa, ako aj podmienky na jeho odvolanie pred uplynutím funkčného obdobia, ak naplní podmienky stanovené v zákone, ako aj povinnosť rady vyhlásiť výberové konanie na nového generálneho riaditeľa 90 dní pred ukončením riadneho a do 15 dní pri ukončení predčasného funkčného obdobia riaditeľa .

K § 20Ustanovenie podrobne upravuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Slovenského rozhlasu vzhľadom na vyňatie SRo z pôsobnosti zákona č. 303/1995 Z.z o rozpočtových pravidlách. Návrh definuje súhrn majetkových hodnôt, určuje povinnosť zachovávať pri používaní prostriedkov maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ako aj povinnosť používať prostriedky na účely určené zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Majetok Slovenského rozhlasu je vylúčený z exekúcií a výkonu rozhodnutí podľa osobitného predpisu, ako aj finančné prostriedky na účtoch SRo určené na plnenie poslania SRo. Pri návrhu tohto opatrenia vychádzal predkladateľ z Nálezu Ústavného súsu PL. ÚS 21/00, v odôvodnení ktorého sa hovorí, „že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom“. Účtovníctvo SRo je vedené podľa účtovnej osnovy pre neziskové organizácie, účtovná uzávierka a výročná správa musia byť overené audítorom a po prerokovaní radou zverejnená v Obchodnom vestníku, pričom výročná správa musí byť predložená na schválenie národnej rade, zverejnená na internete a vydaná ako neperiodická publikácia a musí okrem povinných náležitostí obsahovať aj vyhodnotenie plnenia poslania SRo a ďalšie informácie.

K § 21Ustanovenie definuje zdroje finančného zabezpečenia Slovenského rozhlasu, ich vedenie na účtoch v bankách v Slovenskej republike, spôsob používania finančných prostriedkov a majetku SRo len na činnosť vymedzenú týmto zákonom a v súlade s osobitným zákonom. Návrh stanovuje, že výdavky spojené s činnosťou rady SRo a dozornej komisie sú hradené z rozpočtu SRo.

K § 22Ustanovenie upravuje tvorbu a použitie rezervného fondu a fondu reprodukcie. Rezervný fond sa tvorí zo zlepšeného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti Slovenského rozhlasu po zdanení, zo zisku z podnikateľskej činnosti Slovenského rozhlasu po zdanení, z finančných prostriedkov prijatých zo združenia podľa osobitného predpisu, z darovaných prostriedkov a používa sa na úhradu rozpočtom nezabezpečených potrieb vrátane mzdových prostriedkov, doplnenie zdrojov fondu reprodukcie, úhradu sankcií za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, úhradu zhoršeného výsledku hospodárenia, preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka, obstaranie cenných papierov, finančné investície a kapitálové vklady, združovanie prostriedkov podľa Občianskeho zákonníka, úhrada straty z podnikateľskej činnosti, splátky úverov a úrokov z nich. Fond reprodukcie sa vytvára z odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane zostatkovej ceny pri jeho vyjadrení, z finančných prostriedkov od iných subjektov, prijatých podľa uzatvorených zmlúv o združovaní prostriedkov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, z darov určených na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, z výnosov povolených zbierok, z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, určených na obstarávanie hmotného majetku a nehmotného majetku, z výnosov z predaja a likvidácie hmotného a nehmotného majetku, z prostriedkov rezervného fondu, z prostriedkov štátnych fondov a štrukturálnych fondov EÚ a používa sa na financovanie obstarávania hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia, vrátane technického zhodnotenia technického majetku ak doba zhodnotenia trvá aspoň štyri roky po nadobudnutí takéhoto hmotného majetku, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združovaní, na obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, na splátky úverov prijatých na financovanie obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, na financovanie opráv hmotného a nehmotného majetku.

K § 23Ustanovenie upravuje prechod majetku vo vlastníctve štátu, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v správe Slovenského rozhlasu dňom účinnosti tohto zákona na Slovenský rozhlas. Vzhľadom na zrušenie zákona č. 166/1993 priamo v zákone stanovujeme, že „výkon práv k rozhlasovým dielam, ktoré vyrobil Česko-slovenský rozhlas na Slovensku, patrí Slovenskému rozhlasu. Slovenský rozhlas má právo využívať rozhlasové diela vyrobené Česko-slovenským rozhlasom k 1. júlu 1991. Slovenský rozhlas má právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiada tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, ak z týchto zmlúv nevyplýva inak prechádza právo využívať rozhlasové programy, ku ktorým právo využívania nadobudol Česko-slovenský rozhlas od zahraničných subjektov, na Slovenský rozhlas“. Rada zvolená pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za radu podľa tohto zákona. Po skončení jej funkčného obdobia sa nová rada zvolí a vymenuje už na základe § 9 tohto zákona. Ústredný riaditeľ sa považuje za generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Dozorná komisia bude menovaná do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

K § 24Zrušovacím ustanovením sa zrušuje predchádzajúci zákon o Slovenskom rozhlase.

K § 25Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. január 2004.

Bratislava, 16. septembra 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

M i k u l á š D z u r i n d a v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

R u d o l f C h m e l v. r.

zobraziť dôvodovú správu