Devízový zákon 162/1989 účinný od 01.12.1990 do 31.12.1990

§ 26

(1)
Devízový tuzemec môže len s devízovým povolením
a)
nakladať so svojimi pohľadávkami voči devízovému cudzozemcovi,
b)
písomne uznávať svoje peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,
c)
nakladať so svojimi nárokmi na dedičstvo, ktoré sa prejednáva v právnom konaní vedenom v zahraničí,
d)
nakladať so svojimi zahraničnými cennými papiermi a cennými papiermi uloženými v zahraničí,
e)
prevádzať vlastnícke právo k cenným papierom na devízového cudzozemca,
f)
nakladať so svojimi nehnuteľnosťami v zahraničí.
(2)
Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje
a)
na nakladanie s hodnotami uvedenými v odseku 1 pre prípad smrti,
b)
na prevod pohľadávok alebo zahraničných cenných papierov na devízový peňažný ústav,
c)
na nakladanie s pohľadávkami právnickej osoby oprávnenej na zahraničnohospodársku činnosť podľa osobitných predpisov15) s výnimkou pohľadávok, ktoré vznikli použitím devízových prostriedkov kúpených na základe záväzného výstupu plánu,
d)
na písomné uznávanie záväzkov právnickou osobou oprávnenou na zahraničnohospodársku činnosť podľa osobitného predpisu,16)
e)
na uznávanie peňažných záväzkov, ktoré možno platiť podľa § 24 bez devízového povolenia.
(3)
Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie nevyžaduje.
(4)
Devízový cudzozemec nemôže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam devízového tuzemca na území Česko-slovenskej federatívnej republiky s výnimkou dedenia a nadobudnutia nehnuteľnosti jej vydaním podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd alebo vydražením podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže po dohode s vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky nariadením ustanoviť podmienky, za ktorých devízový tuzemec môže výnimočne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na devízového cudzozemca.