Zákon o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii 161/2013 účinný od 01.01.2020 do 31.05.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky konania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019.

Návrhom zákona dochádza k zmene právnych predpisov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie, v časti definujúcej pojem „obvyklý pobyt“, s cieľom dosiahnutia súladu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a rešpektovaní skutočnosti, že ide o autonómny pojem práva Európskej únie. Predkladateľ identifikoval vnútroštátne právne predpisy v oblasti trestného práva, v ktorých je pojem „obvyklý pobyt“ zadefinovaný, a to:

•zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (ďalej len „zákon č. 533/2011 Z. z.“),

•zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“),

•zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii (ďalej len „zákon č. 161/2013 Z. z.“),

•zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 316/2016 Z. z.“).

Zo súčasného právneho stavu vo vzťahu k osobitným právnym predpisom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie je zrejmé, že prístup ku konceptu obvyklého pobytu nie je jednotný, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že v niektorých právnych predpisoch je priamo zavedená definícia tohto pojmu a v niektorých právnych predpisoch je tento pojem len používaný bez toho, aby ho príslušný právny predpis definoval. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie je zrejmé, že súčasný, i keď slovenskému právnemu poriadku bližší koncept trvalého bydliska, nepredstavuje vhodný spôsob transpozície právnych aktov Európskej únie vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti, ak je Slovenská republika štátom výkonu žiadostí o vykonanie rozhodnutí. Okrem uvedeného je problematickým aspektom skutočnosť, že pojem „obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom práva Európskej únie, pričom je potrebné mať na zreteli jeho autonómny charakter, ktorý tvorí prekážku pre podrobnejšiu úpravu vo vnútroštátnom práve. V nadväznosti na uvedené návrhom zákona dochádza k vypusteniu definície pojmu „obvyklý pobyt“ z príslušných právnych predpisov.

Návrh zákona súčasne reaguje aj na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2020, čím sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj dostatočná legisvakancia.

Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a dňa 21. augusta 2019 bol materiál prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

vláda Slovenskej republiky

* Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: -

Ukončenie: -

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

jún 2019

2. Definícia problému

Osobitné právne predpisy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie (ďalej len ,,EÚ“) nereflektujú skutočnosť, že pojem ,,obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom práva EÚ, čo vytvára prekážku pre jeho podrobnejšiu úpravu vo vnútroštátnom práve, tak ako je tomu v súčasnosti. Prístup ku konceptu obvyklého pobytu v súčasnosti nie je jednotný, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že v niektorých právnych predpisoch je priamo zavedená definícia tohto pojmu a v niektorých právnych predpisoch je tento pojem len používaný bez toho, aby ho príslušný právny predpis definoval. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že súčasný, i keď slovenskému právnemu poriadku bližší koncept trvalého bydliska, nepredstavuje vhodný spôsob transpozície právnych aktov Európskej únie vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti, ak je Slovenská republika štátom výkonu žiadostí o vykonanie rozhodnutí.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je najmä vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“ z príslušných právnych predpisov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie za účelom dosiahnutia súladu vnútroštátnej právnej úpravy s judikatúrou Súdneho dvora EÚ s ohľadom na skutočnosť, že v prípade pojmu ,,obvyklý pobyt“ ide o autonómny pojem práva EÚ a teda nie je žiaduce aby bol zadefinovaný prostredníctvom vnútroštátnych predpisov.

4. Dotknuté subjekty

Štátne orgány, súdy, fyzické osoby - odsúdení

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno 💧 Nie

bezpredmetné

4

7. Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Áno

* Nie

* Čiastočne

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

* Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Sociálne vplyvy

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Mgr. Simona Kočišová (tel. č. 02/888 91 299,

simona.kocisova@justice.sk

)

12. Zdroje

Interná pracovná skupina zriadená v rámci rezortu spravodlivosti.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

5

1.

Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)- čl. 82 ods. 1 a 2 a čl. 87 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005) v platnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v platnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v platnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;

- Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009), Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-Rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, C-66/08 Kozłowski, ECLI:EU:C:2008:437, body 39, 41, 48 a 53.

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení

6

- bezpredmetné; nakoľko príslušné právne akty EÚ už boli do slovenského právneho poriadku úplne transponované

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

- bezpredmetné

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

- zákon č. 183/2011 o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia);

- zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (úplná transpozícia);

- zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (úplná transpozícia);

- zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii (úplná transpozícia);

- zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia).

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme, včas, v celom rozsahu a správne)

- úplne

b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu)

c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu

7

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon č. 183/2011 Z. z.)

K bodu 1

V dotknutých ustanoveniach (§ 4 a § 6 ods. 1) sa navrhuje nahradiť doposiaľ používaný pojem „bydlisko“ pojmom „obvyklý pobyt“. Zákon č. 183/2011 Z. z. predstavuje transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Francúzska jazyková verzia citovaného rámcového rozhodnutia používa pojem „résidence habituelle“, ktorého slovenským ekvivalentom je pojem „obvyklý pobyt“. Anglická jazyková verzia citovaného rámcového rozhodnutia používa pojem „is normally resident“, ktorého slovenským ekvivalentom je pojem „bydlisko“, avšak domnievame sa, že v danom prípade ide o chybný preklad a vhodným by v tomto smere aj s ohľadom na cieľ a kontext citovaného rámcového rozhodnutia mal byť pojem, ktorý je používaný vo francúzskej jazykovej verzii a jeho slovenský ekvivalent, ktorým je pojem „obvyklý pobyt“. Pojem bydlisko by sa mal v rámci vnútroštátnych predpisov používať ako slovenský ekvivalent vo vzťahu k pojmu „domicile“, ktorý je používaný v právnych aktoch Európskej únie v ich francúzskej jazykovej verzii. Okrem uvedeného treba pripomenúť, že pojem „bydlisko“ („domicile“) je pojmom, ktorý je možné vykladať v súlade s vnútroštátnym právom. Naproti tomu pojem „obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom únijného práva, ktorý podlieha výkladu, ktorý je oprávnený podávať výlučne Súdny dvor Európskej únie. Pri určovaní obvyklého pobytu je nevyhnutné, aby príslušný orgán najmä s ohľadom na povinnosť eurokonformného výkladu bral do úvahy okrem príslušnej judikatúry Súdneho dvora vo vzťahu k výkladu pojmu obvyklý pobyt, aj cieľ resp. účel príslušného právneho aktu Európskej únie, ktorý je prostredníctvom vnútroštátnej úpravy transponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedené ma relevanciu najmä vo vzťahu ku skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo resp. osobitne pre každý prípad a to vo svetle cieľa resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť slovenských krajských súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal súd štátu pôvodu, bola determinovaná kritériom trvalého pobytu dotknutej osoby, keďže kritérium obvyklého pobytu je smerodajné vo vzťahu k samotnému odovzdaniu rozhodnutia na uznanie a výkon, a teda kritérium trvalého pobytu sa v ďalšom kroku javí ako vhodné na určenie príslušnosti konkrétneho súdu v Slovenskej republike.

K bodom 3 až 5

Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje zmena znenia § 11, ktorý upravuje rozhodovanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, pričom týmto sa v zmysle § 2 písm. a) rozumie právoplatné odsudzujúce rozhodnutie vydané pre trestný čin alebo pre protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, alebo správnym orgánom štátu pôvodu, ak podľa právneho poriadku štátu pôvodu bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať opravný prostriedok, o

8

ktorom rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach. Doposiaľ senát rozhodoval o uznaní a výkone oboch vyššie uvedených typoch rozhodnutia o peňažnej sankcii. Senát teda bez nariadenia hlavného pojednávania, verejného zasadnutia alebo neverejného zasadnutia uznesením rozhodoval aj v prípade, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu. Navrhuje sa, aby o tomto type rozhodnutia o peňažnej sankcii rozhodoval vyšší súdny úradník, keďže v danom prípade ide o uznávanie a výkon vo vzťahu k štandardným pokutám za dopravné priestupky, čo z vecného hľadiska nie je tak komplikovanou agendou, aby o nej mal rozhodovať výlučne sudca. Táto zmena má za cieľ taktiež prispieť k odbremeneniu sudcov. V nadväznosti na skutočnosť, že rozhodovať uznesením o tomto type rozhodnutia o peňažnej sankcii bude vyšší súdny úradník, navrhuje sa, aby v súlade s čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bola opravným prostriedkom proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok, pričom o takejto sťažnosti bude rozhodovať sudca. Proti rozhodnutiu sudcu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok, keďže je potrebné uvedomiť si, že samotná sťažnosť smeruje voči rozhodnutiu (vyššieho súdneho úradníka) o uznaní a výkone rozhodnutia o štandardných pokutách za dopravné priestupky, teda ide o rozhodnutie správnej povahy, ktoré nie je z kvalitatívneho hľadiska tak závažného charakteru ako napr. súdne rozhodnutie vydané pre trestný čin. Na účely zabezpečenia súdneho prieskumu je teda v tomto prípade postačujúce, aby o sťažnosti rozhodol sudca súdu toho istého stupňa bez možnosti podať ďalší opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu sudcu, o ktorom by rozhodoval nadriadený súd, pričom uvedené je aj v záujme zabezpečenia rýchlosti konania.

K bodu 6

V nadväznosti na prijatie novej právnej úpravy § 11, ktorý sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

K Čl. II

(zákon č. 549/2003 Z. z.)

Navrhovaná zmena reaguje na navrhovanú zmenu v čl. I, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby namiesto sudcu rozhodoval o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu, vyšší súdny úradník. V nadväznosti na uvedené je tak potrebné uskutočniť zmenu aj v zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý upravuje postavenie a činnosť súdnych úradníkov.

K Čl. III

(zákon č. 533/2011 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 3 písm. h) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takto formulovaná definícia nie je vhodná, keďže trvalý pobyt a prechodný pobyt majú v podmienkach Slovenskej republiky len evidenčný charakter, čo je v rozpore s výkladom pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý vyplýva z právnych nástrojov Európskej únie, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

9

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že pojem „obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom práva Európskej únie a je potrebné mať na zreteli jeho autonómny charakter, ktorý tvorí prekážku pre podrobnejšiu úpravu vo vnútroštátnom práve. S ohľadom na uvedené je nežiaduce aby bol tento pojem podrobne definovaný vo vnútroštátnom práve, keďže uvedené by mohlo mať za následok ohrozenie jednotného výkladu a s tým spojenej jednotnej aplikácie práva Európskej únie. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie však vyplývajú vo vzťahu k pojmu „obvyklý pobyt“ viaceré spoločné znaky, pričom ide o skutkový koncept, nie právny. Pri určovaní obvyklého pobytu je potrebné zohľadniť, či ide o miesto, kde má dotknutá osoba ťažisko svojho života, svojich záujmov, a to s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie taktiež vyplýva, že limitovanie obvyklého pobytu na zápis v registri (ako je tomu napr. v prípade trvalého pobytu) nie je možné, i keď by zákon ukladal povinnosť registrovať skutočný skutkový stav. Určenie obvyklého pobytu dotknutej osoby prináleží príslušnému súdu, a to na základe posúdenia a overenia výskytu znakov uvedených vyššie.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa predkladateľ inšpiroval konceptom, ktorý je zavedený aj v Českej republike, ktorý taktiež v normatívnom texte príslušných právnych predpisov nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak z rozhodovacej činnosti českých súdov je zrejmé, že tieto súdy napriek absencii definície nemajú problém pri aplikácii ustanovení, ktoré obsahujú pojem „obvyklý pobyt“. Z judikatúry českých súdov je zrejmé, že sa prikláňajú k judikatúre Súdneho dvora a pojem „obvyklý pobyt“ vykladajú ako miesto, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava, pričom v tomto mieste najmä vedie domácnosť a má zamestnanie, hoci toto miesto sa nemusí zhodovať s miestom trvalého pobytu. České súdy taktiež zdôrazňujú, že ide o faktický a nie právny pojem, ktorý nemožno za každých okolností stotožňovať s trvalým resp. iným oprávneným pobytom, ktoré majú skôr administratívnoprávnu povahu (resp. evidenčný charakter). Skutočnosť, že obvyklý pobyt je okrem iného vykladaný tak, že ide o miesto, kde sa osoba prevažne fakticky zdržiava nemôže sama o sebe bez ďalšej skutočnosti znamenať, že miesto, kde sa osoba zdržiava je vždy jej obvyklým pobytom. Z uvedeného je teda zrejmé, že nemožno stotožňovať „miesto, kde sa osoba fakticky zdržiava“ s pojmom „obvyklý pobyt“ (viď. napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 11 Td 22/2017-7 zo dňa 18. mája 2017).

Sumarizujúc vyššie uvedené pri určovaní obvyklého pobytu vo všeobecnosti príslušný orgán berie do úvahy, aj skutočnosť či ide o miesto, kde sa osoba prevažne fakticky zdržiava avšak na tento účel zohľadní aj iné skutočnosti a to najmä existenciu osobných väzieb, spočívajúcich najmä v založení, vedení a súžití v domácnosti, rodinných väzieb, ďalej vlastníckeho práva alebo nájmu k nehnuteľnosti, hospodárskych väzieb, spočívajúcich najmä vo výkone podnikania alebo pracovnej činnosti a sociálnych väzieb dotknutej osoby na toto miesto. V každom prípade však pri posudzovaní reálneho výskytu spomenutých väzieb uprednostní tie z nich , ktoré majú spojitosť s účelom príslušného právneho nástroja Európskej únie, ktorý je do vnútroštátnym právnym predpisom transponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. V prípade zákona č. 533/2011 Z. z. bude ťažisko posudzovania na rodinných, sociálnych a osobných väzbách. Uvedené ma relevanciu aj vo vzťahu k skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné, aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo resp. osobitne pre každý prípad, a to vo svetle cieľa, resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

K bodu 2

10

S ohľadom na navrhovanú zmenu konceptu obvyklého pobytu sa navrhuje vypustenie podmienky zdržiavania sa na území Slovenskej republiky, keďže túto možno subsumovať pod splnenie podmienky existencie obvyklého pobytu, a teda v normatívnom texte je nadbytočná.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia vydaného justičným orgánom štátu pôvodu bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu resp. posledného trvalého pobytu dotknutej osoby. Preukázanie obvyklého pobytu slúži predovšetkým na účely odovzdávania výkonu rozhodnutia justičného orgánu Slovenskej republiky do iného členského štátu a naopak, nie na účel určovania príslušnosti justičného orgánu v Slovenskej republike na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia. Aj vzhľadom k tomu, že tak európska legislatíva ako aj vnútroštátna legislatíva pripúšťa uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia aj v prípade, ak odsúdený trvalo žijúci v zahraničí sa zamýšľa vrátiť na územie Slovenskej republiky, určovanie príslušnosti by mohli sprevádzať výrazné ťažkosti a teda vhodným riešením je aplikovať ako rozhodujúce kritérium práve trvalý pobyt resp. posledný trvalý pobyt.

K bodu 4

V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok, je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

K Čl. IV

(zákon č. 549/2011 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 3 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná, z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III. Ako už vyššie uvádzame, súd v každom prípade zohľadňuje aj účel príslušného právneho nástroja Európskej únie, ktorý je vnútroštátnym právnym predpisom transponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti, v prípade aplikácie ustanovení zákona č. 549/2011 Z. z., tak príslušný orgán pri určovaní obvyklého pobytu berie do úvahy tie kritériá, ktoré sú relevantné pre naplnenie cieľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, ktorým je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdenej osoby. To znamená, že v tomto prípade zohľadní najmä rodinné, pracovné a sociálne väzby odsúdenej osoby, t. j. miesto ťažiska jeho života. Uvedené má relevanciu aj vo vzťahu ku skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave, nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné, aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo, resp.

11

osobitne pre každý prípad, a to vo svetle cieľa resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na navrhovanú zmenu § 3 písm. g) sa navrhuje úprava kritérií pre uznanie a výkon rozhodnutia (v tomto prípade ide konkrétne o právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody) podľa § 4 ods. 1 písm. a) a kritérií pre odovzdanie výkonu rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 písm. a). Doposiaľ boli v citovaných ustanoveniach kritériá upravené alternatívnym spôsobom tak, že dotknutá osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky a musela spĺňať podmienku obvyklého pobytu (keďže za tento sa považoval trvalý alebo prechodný pobyt) alebo musela mať na území dotknutého štátu preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky. Takéto nastavenie kritérií nie je vhodné, keďže aj s ohľadom na cieľ rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV, ktorým je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdenej osoby – táto osoba má mať na dotknuté územie určité väzby. Existenciu takýchto väzieb však možno subsumovať priamo pod obsah pojmu „obvyklý pobyt“. S ohľadom na skutočnosť, že navrhovanou zmenou § 3 písm. g) sa odstraňuje nevhodná definícia, nie je potrebné aby boli kritériá stanovené alternatívne, keďže splnenie kritéria obvyklého pobytu je v tomto smere postačujúce.

K bodom 4 a 5

Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť krajských súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia, bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu, prípadne posledného trvalého pobytu resp. miesta, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Pojem „obvyklý pobyt“ slúži predovšetkým na skúmanie podmienok na odovzdanie výkonu rozhodnutia alebo na prevzatie výkonu rozhodnutia, nie nevyhnutne na účel určovania miestnej príslušnosti slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky má dlhodobo ustálenú súdnu prax, že pre určenie príslušnosti na rozhodnutie je rozhodujúcou skutočnosťou, kde je odsúdený prihlásený k trvalému pobytu, pričom jeho skutočný pobyt a úmysel sa tu trvalo zdržiavať je na tento účel irelevantný (napríklad rozhodnutia vo veciach sp. zn. 6Ndt 6/2014 z 22. mája 2014, 2Ndt 16/2016 zo 16. augusta 2016, 7Ndc 5/2017 zo 7. júna 2017, 6Nds 9/2017 z 23. novembra 2017, 5Ndt 19/2018 z 25. júna 2018). Taktiež treba brať do úvahy skutočnosť, že ak by bola aj miesta príslušnosť slovenského súdu určená podľa kritéria obvyklého pobytu, tak v prípade, ak by podmienka obvyklého pobytu pre uznanie a výkon rozhodnutia nebola naplnená a bolo by nevyhnutné odmietnuť uznanie a výkon rozhodnutia, reálne by neexistoval v Slovenskej republike súd príslušný na vydanie tohto rozhodnutia. S ohľadom na uvedené sa tak javí ako vhodnejší práve navrhovaný koncept, kedy sa pre určenie príslušnosti konkrétneho slovenského súdu bude používať kritérium trvalého pobytu (resp. miesta, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody). Zároveň sa dopĺňa druhá veta, ktorej cieľom je zachovanie príslušnosti bez ohľadu na zmenu rozhodných skutočností, ktoré nastali až po začatí konania.

K bodu 6

12

V zmysle čl. 6 ods. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii: „Príslušný orgán štátu pôvodu oznámi odsúdenej osobe v jazyku, ktorému rozumie, že rozhodol o zaslaní rozsudku spolu s osvedčením prostredníctvom štandardného tlačiva oznámenia uvedeného v prílohe II. Ak sa odsúdená osoba nachádza vo vykonávajúcom štáte v čase tohto rozhodnutia, uvedené tlačivo sa zašle vykonávajúcemu štátu, ktorý zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje túto osobu.“. S ohľadom na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa v § 12 ods. 2 upravuje presný postup slovenského súdu, v prípade, ak o odoslaní osvedčenia zo štátu pôvodu do Slovenskej republiky ako štátu výkonu, štát pôvodu neinformuje dotknutú osobu, pretože sa v čase vydania rozhodnutia o odovzdaní výkonu rozhodnutia nenachádzala na území štátu pôvodu, slovenský súd je povinný bezodkladne informovať dotknutú osobu o tejto skutočnosti.

K bodu 7

V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020), dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

K Čl. V

(zákon č. 161/2013 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 2 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III, pričom príslušné súdy by obvyklý pobyt mali určovať spôsobom, ktorý špecifikujeme v odôvodnení k čl. III, s dôrazom na osobné, rodinné a sociálne väzby dotknutej osoby. Uvedené má relevanciu aj vo vzťahu k skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave, nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné, aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo, resp. osobitne pre každý prípad, a to vo svetle cieľa, resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu, resp. posledného trvalého pobytu dotknutej osoby. Ide tak o jednoznačné odlíšenie účelu pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý slúži len na posúdenie dôvodnosti uznania a výkonu rozhodnutia justičného orgánu iného členského štátu o opatreniach dohľadu.

K bodom 3 a 4

13

V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

K Čl. VI

(zákon č. 316/2016 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 2 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná, z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III , pričom príslušné súdy by obvyklý pobyt mali určovať spôsobom, ktorý špecifikujeme v odôvodnení k čl. III. V tomto prípade je však potrebné mať na zreteli, že zákon č. 316/2016 Z. z. predstavuje transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady č. 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (na rozdiel od iných právnych nástrojov Európskej únie z trestnej oblasti, ktoré sa viažu k obmedzeniu osobnej slobody ako napr. rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody). Z uvedeného je zrejmé, že príslušný orgán bude pri určovaní obvyklého pobytu brať do úvahy najmä tie kritériá, ktoré majú takpovediac majetkový charakter, t. j. vlastnícke právo alebo nájom k nehnuteľnosti, pracovné a hospodárske väzby, spočívajúce najmä vo výkone podnikania alebo pracovnej činnosti. Uvedené má relevanciu aj vo vzťahu k skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave, nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné, aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo, resp. osobitne pre každý prípad, a to vo svetle cieľa, resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia bola determinovaná v prípade fyzických osôb na základe kritéria trvalého pobytu. Preukázanie obvyklého pobytu odsúdeného slúži predovšetkým na účely odovzdávania výkonu rozhodnutia justičného orgánu Slovenskej republiky do iného členského štátu a naopak, nie na účel určovania príslušnosti justičného orgánu v Slovenskej republike na konanie o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je tak v prípade fyzických osôb vhodnejším riešením, ak bude určujúcim kritériom pre miestnu príslušnosť slovenského súdu práve trvalý pobyt dotknutej fyzickej osoby.

K bodu 3

14

V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok, je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020), dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

K Čl. VII

(účinnosť)

Po zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakancie sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2020.

V Bratislave, 21. augusta 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Gábor Gál v. r.

minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii

2

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie N árodnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s navrhovaným Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Účelom návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternat íve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie. Uvedené rámcové rozhodnutie stanovuje postupy odovzdávania a kontroly dohľadu do začatia súdneho konania nad osobou, voči ktorej sa vedie trestné stí hanie v niektorom z členských štátov, do iného členského štátu, v ktorom má dotknutá osoba pobyt. Hlavným zámerom je využívanie opatrení nezahàňajúcich pozbavenie osobnej slobody v podobe povinností a obmedzení uložených dotknutej osobe, ktorá je stíhaná spravidla pre menej závažné trestné činy, ktorých kontrolu plnenia možno efektívne realizovať v štáte pobytu tejto osoby, č ím sa zároveň posilňuje jej právo na slobodu a prezumpciu neviny v európskom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc. Ak by sa však dotknutá osoba nedostavila pred príslušný súd toho členského štátu, v ktorom sa proti nej vedie trestné stíhanie, je možné ju na tento účel vyžiadať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

V súvislosti s vyššie uvedeným účelom návrh zá kona stanovuje postup orgánov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom vymedzuje základnú kategóriu trestných činov, v s úvislosti s ktorými možno odovzdávať dohľad nad špecifikovanými povinnosťami a obmedzeniami vo vzťahu k dotknutej osobe. Návrh zákona na jednej strane definuje podmienky odovzdania výkonu dohľ adu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu vrátane právomocí tuzemského súdu prijímať vo veci následné rozhodnutia a na druhej strane stanovuje postup slovenských sú dov pri uznaní a výkone dohľadu v Slovenskej republike spolu s možnými dôvodmi odmietnutia takéhoto postupu. Návrh zákona taktiež obsahuje ustanovenia o informačnej povinnosti zúčastnených justičných org ánov, vymedzuje prípady vzájomnej konzultácie a výmeny informácií a definuje pre justičné orgány jazykový režim, spôsob styku a zasielania relevantných písomností vrátane štandardných formulá rov využívaných pri postupe podľa tohto zákona. Úprava vzťahu návrhu zákona k ustanoveniam Trestn ého poriadku je predmetom poslednej novely tohto právneho predpisu, ktorá sa v súčasnosti taktiež nachádza v legislatívnom procese. Vzhľadom na uvedenú súvislosť je dátum účinnosti návrhu zá kona zosúladený s dátumom účinnosti predmetnej novely Trestného poriadku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu nutnosti zabezpečovať preklady určených písomnost í do úradného jazyka vykonávajúceho štátu, ktorých úhrada však bude realizovaná v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok. Návrh zákona nebude ma ť žiadne sociálne vplyvy a rovnako ani vplyvy na životné prostredie, podnikateľské prostredie, či informatizáciu spoločnosti.

Nakoľko ide o vykonanie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo. Materiál tiež nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èl. 82 ods. 1 písm. a) a d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatň ovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Do 1. decembra 2012

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerní c a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Do 31. augusta 2012

c)informácia o konaní začato m proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačné ho zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplýva z povinnosti príslušných súdov zabezpečovať preklad osvedčenia do jazyka vykonávajúceho štátu podľa § 7 ods. 8 návrhu zákona. V súč asnosti však nie je možné kvantifikovať výšku nákladov vynaložených na preklady týchto písomností, pretože sa nedá vopred odhadnúť počet prípadov odovzdávania výkonu rozhodnutí o opatreniach dohľadu do cudziny. Výdavky príslušných súdov vynaložené na preklady týchto písomností budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpo čtový rok.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanovení § 1 sa vymedzuje predmet navrhovanej právnej úpravy, ktorá vypl ýva z požiadavky v plnom rozsahu transponovať Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). Cieľom návrhu zákona je vymedziť podmienky a stanoviť postup príslušných sú dov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu dohľ adu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu, ako aj pri uznávaní a výkone dohľadu uloženého osobe justičným orgánom iného členského štá tu vrátane kontroly dodržiavania opatrení dohľadu v Slovenskej republike.

K § 2

Ustanovenie § 2 definuje základné pojmy najčastejšie používané v celkom texte návrhu zákona. Na účel uľahčenia vzájomnej komunikácie medzi členskými štátmi EÚ pri povinnom používaní š tandardných formulárov pri vykonávaní tohto zákona predkladateľ komplexne neprispôsobuje terminológiu rámcového rozhodnutia pojmom zavedeným v súčasných trestnoprávnych kódexoch, ale zotrváva pri niektorých kľúčových pojmoch vymedzených v tomto rámcovom rozhodnutí, akými sú napríklad pojmy „opatrenia dohľadu“, „rozhodnutie o opatreniach dohľadu“, „dotknutá osoba“, „obvyklý pobyt“ a iné, ktoré sú však jednoznačne definované v tomto ustanovení.

K § 3

Ustanovenie § 3 vymedzuje opatrenia dohľadu, ktorých kontrola dodržiavania mô že byť predmetom odovzdávania medzi Slovenskou republikou a inými členskými štátmi EÚ. Vplývajúc z požiadaviek rámcového rozhodnutia sú opatrenia dohľadu rozdelené do dvoch kategórií v závislosti od toho, či je vykonávajúci č lenský štát povinných vykonávať kontrolu nad ich dodržiavaním, alebo to závisí od jeho vyhlá senia o záujme kontrolovať aj iné než povinne stanovené opatrenia dohľadu. Vzhľadom na nutnosť používania jednotných formulárov pri žiadostiach o prevzatie kontroly dodržiavania medzi členskými štátmi EÚ , nie sú pre účel čo najjednoduchšieho a najplynulejšieho vykonávania tohto zákona jednotlivé opatrenia dohľadu svojou formulá ciou stotožnené s povinnosťami alebo obmedzeniami, ktoré môže súd uložiť obvinenému pri nahradení väzby dohľadom podľa § 82 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, hoci sa až na jednu výnimku obsahovo prekrývajú. Opatrenie dohľadu podľa § 3 ods. 1 písm. a) síce nemá svoj ekvivalent v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku, ale nakoľko sú povinnosti a obmedzenia podľa § 82 ods. 1 písm. a) Trestn ého poriadku tiež len exemplifikatívne, príslušnému súdu nič nebráni, aby zabezpečil kontrolu jeho dodržiavania aj na území Slovenskej republiky.

K § 4

Ustanovenie § 4 stanovuje podmienky, za ktorých možno rozhodnutie o opatreniach dohľadu vydané justičným orgánom iného členského štátu uznať a vykonať na ú zemí Slovenskej republiky. Podmienkami na takýto postup sú trestnosť činu, pre ktorý možno vydať opatrenie dohľadu, aj na území Slovenskej republiky, ak sa nejedná o tak é kategórie trestných činov, pri ktorých sa obojstranná trestnosť na základe požiadavky rámcového rozhodnutia neskúma, obvyklý pobyt dotknutej osoby je na území Slovenskej republiky a uložené opatrenie dohľadu buď spadá do skupiny povinne stanovený ch opatrení (§ 3 ods. 1), alebo sa jedná o opatrenia dohľadu podľa § 3 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). Oznámením Slovenskej republiky budú pri vykonávaní tretej časti tohto zákona vylúčené opatrenia dohľadu podľa § 3 ods. 2 písm. c) až e) z dôvodu, že by kontrola ich dodržiavania nebola kompatibilná s postupmi zaužívanými v Slovenskej republike, príp. by bola problematická, alebo povinnosti alebo obmedzenia, ktoré z nich vyplývajú, možno v Slovenskej republike uložiť len odsudzujúcim rozsudkom, alebo ich právny poriadok Slovenskej republiky nepozná.

K § 5

V ustanovení § 5 sa spresňuje postup súdu pri overovaní informácií podľa § 3 a 4 návrhu zákona, pričom súd vychádza buď z obsahu zaslaných písomností alebo z dodatočne získaných informácií, príp. z vlastných zistení.

K § 6

Ustanovenie § 6 stanovuje príslušnosť súdu pre konanie, v ktorom Slovenská republika ako štátu pôvodu žiada o prevzatie výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu do in ého členského štátu. Súdom príslušným na takýto postup je súd alebo sudca pre pr ípravné konanie, ktorý v zmysle relevantných ustanovení Trestného poriadku rozhoduje o väzbe dotknutej osoby.

K § 7

Ustanovenie § 7 vymedzuje podmienky postupu príslušného súdu pre odovzdanie kontroly dodržiavania opatrení dohľadu vyplývajúcich z jeho rozhodnutia do iného členského štátu. V zmysle požiadavky rámcového rozhodnutia je základnou podmienkou oboznámenie dotknutej osoby s uloženými opatreniami dohľadu, jej obvyklý pobyt vo vykonávajú com štáte, ako aj jej súhlas s odovzdaním kontroly dodržiavania opatrení dohľadu do tohto štátu. Na žiadosť dotknutej osoby možno kontrolu dodržiavania opatrení doh ľadu odovzdať aj do iného členského štátu EÚ, než je členský štát jej pobytu, ak s tým justičný orgán tohto členského štátu súhlasí. Súčasťou tohto postupu je poučenie osoby príslušným súdom o jej povinnosti dostaviť sa na základe predvolania na súd v súvislosti s jej trestným konaním, ako aj jej povinnosti dodr žiavať opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte vrátane možných dôsledkov porušenia týchto povinností. Odovzdanie výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu do vykonávajúceho štá tu sa realizuje prostredníctvom osvedčenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona, pričom súd pri tomto postupe stotožňuje povinnosti alebo obmedzenia ulo žené dotknutej osobe v zmysle relevantných ustanovení Trestného poriadku s opatreniami dohľadu uvedenými v osvedčení tak, aby sa svojou podstatou zhodovali. Súd v osvedčení ďalej určí dĺžku obdobia, počas ktorého bude potrebné kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte, pričom toto obdobie by nemalo presiahnuť hornú hranicu maximálnej zákonnej doby trvania väzby (a teda aj jej nahradenia). Vzhľadom na jazykový režim stanovený rámcový m rozhodnutím sa osvedčenie vždy prekladá do úradného jazyka vykonávajúceho štátu, resp. jazyka, ktorý je tento členský štát ochotný akceptovať, v zmysle ustanovenia § 23.

K § 8

Ustanovenie § 8 vymedzuje právomoc príslušného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu ku kontrole dodržiavania opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe, ktorá mu patrí až do momentu, kým justičný orgán vykonávajúceho štátu príslušné rozhodnutie slovenského súdu neuzná a túto skutočnosť mu neoznámi. Toto ustanovenie ďalej špecifikuje, za akých okolností môže príslušný súd vziať osvedčenie späť, ako aj prípady, kedy sa mu vracia právomoc v súvislosti s vykonávaním kontroly dodrž iavania opatrení dohľadu, ktorá už prešla na justičný orgán vykonávajúceho štátu.

K § 9

Predmetné ustanovenie stanovuje, že príslušný súd Slovenskej republiky je aj po odovzdaní kontroly dodržiavania opatrení dohľadu do vykonávajúceho štátu oprávnen ý prijímať vo veci následné rozhodnutia, ktoré spočívajú najmä v preskúmaní alebo zrušení uložených opatrení dohľadu alebo v ich zmene na iné opatrenia dohľadu, ak si to vyžadujú okolnosti prípadu na základe informácií od justičného orgánu vykonávajúceho štátu, a v krajnom prípade aj vo vydaní európskeho zatýkacie rozkazu podľ a osobitného predpisu, ak dotknutá osoba vážne porušila uložené opatrenia dohľadu, príp. nerešpektuje výzvu dostaviť sa na základe predvolania na príslušný s úd.

K § 10

Vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu môže príslušný súd v zmysle tohto ustanovenia požiadať justičný orgán vykonávajúceho štátu o predĺž enie obdobia, počas ktorého je možné kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte nad rámec obdobia uvedeného v zaslanom osvedčení, a to predovšetkým z dôvodu prechádzania vrátenia právomoci v tejto veci do Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 písm. d) návrhu zákona.

K § 11

V zmysle relevantných požiadaviek rámcového rozhodnutia toto ustanovenie určuje povinnosť príslušného súdu oznamovať justičnému orgánu vykonávajúceho štá tu jednotlivé skutočnosti, ktoré môžu nastať pri vykonávaní tohto zákona v konkrétnom prípade, a to buď na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti tohto justičného orgánu. Z vlastnej iniciatívy je súd povinný predovšetkým informovať justičný orgán vykoná vajúceho štátu o prijatí následných opatrení podľa § 9 návrhu zákona, ako aj o skutočnosti, že proti rozhodnutiu o opatrení dohľadu vydaného týmto súdom v rámci trestného konania bol podaný opravný prostriedok (ak je táto skutočnosť známa už pri postupe podľa § 7 návrhu zákona, vyznačuje sa priamo v osvedčení).

K § 12

Ustanovenie § 12 určuje príslušnosť súdu pre konanie podľa tretej časti zákona, v ktorom Slovenská republika vystupuje v pozícii vykonávajúceho štátu, ktorý m á prevziať kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe v inom členskom štáte EÚ. Príslušný súd je určený podľa miesta obvyklého pobytu dotknutej osoby, pričom tento súd rozhoduje aj o všetkých ďalších otázkach súvisiacich s uznaním a výkonom cudzozemského rozhodnutia o opatreniach dohľadu. Toto ustanovenie ďalej stanovuje povinnosť sú du zasielať Ministerstvu spravodlivosti SR na vedomie kópie všetkých relevantných písomností týkajúcich sa jednotlivých prípadov prevzatia dohľadu. Ak sa relevantné písomnosti zo zahraničia doručia sú du, ktorý nie je príslušný, bezodkladne sa musia postúpiť príslušnému súdu určenému podľa miesta obvyklého pobytu osoby. V prípade, že vôbec nie sú spln ené podmienky určujúce právomoc slovenského súdu na uznanie a výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu vydaného justičným orgánom štátu pôvodu, súd, ktorý prijal zaslané písomnosti, ich vrá ti tomuto orgánu bez vybavenia s uvedením dôvodu pre takýto postup.

K § 13

V ustanovení § 13 sa definuje spôsob rozhodovania súdu pri uznávaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu vydaného justičným orgánom štátu pôvodu. Nakoľko predmetom uznania je rozhodnutie prijaté v priebehu trestného stíhania v inom členskom štáte EÚ stanovujúce opatrenia dohľ adu, ktorých kontrola dodržiavania sa má vykonávať na území Slovenskej republiky, príslušný súd o ňom rozhoduje uznesení m. V zmysle relevantných požiadaviek príslušný súd takéto rozhodnutie vydá do 20 pracovných dní od doručenia relevantných písomností, ak nie je nutné zabezpeč iť dodatočné informácie. V prípade, že je proti uzneseniu o uznaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu podaná sťažnosť, súd o nej musím rozhodnúť do 20 pracovných dní od jej podania. Ak ékoľvek nedodržanie lehôt stanovených v tomto ustanovení je súd povinný oznámiť justičnému orgánu štátu pôvodu vrátane dôvodov pre ich nedodržanie a zároveň určiť novú lehotu, v r ámci ktorej prijme rozhodnutie vo veci.

K § 14

V zmysle požiadaviek rámcového rozhodnutia sa v ustanovení § 14 taxatívne vymedzujú dôvody, pri ktorých môže príslušný súd odmietnuť uznať a vykonať rozhodnutie o opatreniach dohľadu. V prípadoch podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c) súd mus í vec konzultovať s justičným orgánom štátu pôvodu, aby sa zamedzilo neodôvodnenému odmietnutiu uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu. Špecifickú situáciu predstavuje prípad, ak by pri poru šení opatrení dohľadu nebolo možné dotknutú osobu vydať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu do členského štátu pôvodu na základe kritérií stanovených v zákone č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Za takých okolností je ďalší postup súdu podmienený informovaním justičného orgánu štá tu pôvodu a jeho následným rozhodnutím a oznámením stanoviska v určenej lehote.

K § 15

Ustanovenie § 15 vymedzuje postup príslušného súdu pri uznávaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu v Slovenskej republike vrátane reakcií na prijatie následných rozhodnutí podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b) justičným orgánom štátu pôvodu, pričom v prípade vydania európskeho zatýkacieho rozkazu v súlade s § 15 ods. 3 písm. c) sa postupuje podľa § 19 návrhu zákona. Vzhľadom na ustanovenie § 27, ktorý m sa stanovuje podporný charakter Trestného poriadku pri vykonávaní tohto zákona, bude výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu spočívajúci v kontrole dodržiavania opatrení dohľadu vykonávať súdom určený probačný a mediačný úradník. Ustanovenie § 15 ďalej stanovuje možnosti postupu, ak sú opatrenia dohľadu uložené dotknutej osobe v š táte pôvodu nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Akékoľvek porušenie opatrení dohľadu dotknutou osobou sa v ždy oznamuje prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe č. 2 ná vrhu zákona justičnému orgánu štátu pôvodu, ktorý tak môže flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu podľa konkrétnych okolností prípadu, a to najmä prijatím niektorého následných rozhodnut í uvedených v tomto ustanovení. V prípade, že justičný orgán štátu pôvodu oznámi, že osvedčenie súvisiace s rozhodnutím o opatreniach dohľadu berie sp äť, súd ukončí výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu na území Slovenskej republiky.

K § 16

V ustanovení § 16 sa určujú postupy medzi príslušným súdom a justičným orgánom štátu pôvodu v súvislosti s dĺžkou obdobia kontroly dodržiavania opatrení dohľadu v Slovenskej republike, ako aj k mož nostiach jeho predĺženia. Zároveň sa stanovuje možnosť súdu ukončiť kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu na území Slovenskej republiky, ak justičný orgán štátu pôvodu nereaguje na oznámenia súdu o porušení opatrení dohľadu dotknutou osobou, a to ani po dodatočnej výzve súdu na prijatie následného rozhodnutia.

K § 17

V zmysle požiadaviek rámcového rozhodnutia ustanovenie § 17 vymedzuje prípady, v ktorých súd musí povinne informovať justičný orgán štátu pôvodu o jednotlivý ch skutočnostiach týkajúcich sa kontroly dodržiavania opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe na území Slovenskej republiky, či už vo vzťahu k uzná vaciemu konaniu alebo samotnému výkonu uznaného rozhodnutia o opatreniach dohľadu.

K § 18

Ustanovenie § 18 vymedzuje rozsah právomoci justičného orgánu štátu pôvodu vo vzťahu ku kontrole dodržiavania ním uložen ých opatrení dohľadu, ako aj prípady, ktoré môžu nastať až po uznaní rozhodnutia o opatrení dohľadu slovenským súdom alebo počas výkonu také ho rozhodnutia na území Slovenskej republiky, kedy sa justičnému orgánu štátu pôvodu táto právomoc vracia späť.

K § 19

Predmetné ustanovenie upravuje situáciu, keď justičný orgán štátu pôvodu prijme následné rozhodnutie podľa § 15 ods. 3 písm. c) návrhu zákona, ktorým vydá na dotknutú osobu európsky zatýkací rozkaz v prípade závažného porušenia uložených opatrení dohľadu, ktorých dodržiavanie sa kontroluje na území Slovenskej republiky. V takom prípade je ďalš í postup vo veci upravený relevantnými ustanoveniam zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

K § 20

Ustanovenie § 20 upravuje prípady vzájomných konzultácií a výmeny inform ácií medzi justičnými orgánmi štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktoré zhàňajú jednak štádium prípravy písomností, ktorých prostredníctvom sa má požiadať o prevzatie kontroly dodržiavania opatrení dohľadu v inom členskom štáte, ako aj skutočností, ktoré majú priamy vplyv na výkon kontroly dodržiavania uložených opatrení dohľadu, osobitne tiež za úč elom predchádzania vráteniu právomoci kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu do štátu pôvodu podľa § 8 ods. 3 alebo 18 ods. 2. Súčasťou tohto ustanovenia je aj povinnosť príslušných justičných orgánov vymieňať si všetky užitočné informácie týkajúce sa totožnosti a miesta pobytu osoby, ako aj informácie z registrov trestov na základe ustanovení § 17a a 17b zákona č . 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony alebo čl. 13 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie č. 550/1992 Zb.).

K § 21

V ustanovení § 21 sa upravuje možnosť vykonať výsluch dotknutej osoby formou telefonickej konferencie alebo videokonferencie predovšetkým v súvislosti s prijímaním ná sledných rozhodnutí justičným orgánom štátom pôvodu podľa § 9 alebo § 15 ods. 3.

K § 22

Ustanovenie § 22 určuje spôsob styku justičných orgánov štátu pô vodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Na účely zistenia príslušných justičných orgánov v iných členských štátoch EÚ môže príslušný súd využiť kontaktn é body Európskej justičnej siete, resp. súčinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 26. Zároveň sa ustanovujú postupy a ostatné kritériá pre zasielanie a prijímanie rozhodnutí o opatreniach dohľadu a osvedčení. V zmysle relevantnej požiadavky rámcového rozhodnutia uvedené ustanovenie umožňuje žiadať, resp. na žiadosť justičného orgánu vykonávajúceho štátu zasielať originály rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia.

K § 23

Predmetným ustanovením sa upravuje jazykový režim vo vzťahu k zasielaný m osvedčeniam. Vyhlásenia členských štátov EÚ vo vzťahu k jazykovému režimu osvedčení sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie. Zároveň sa vymedzuje jazykový režim pre osvedčenia adresované slovenským orgánom na účely postupu podľa tohto zákona. Ustanovenie § 23 tiež upravuje osobitný jazykový režim vo vzťahu k tým členským št átom EÚ, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom v Zbierke zákonov. Ide o obdobný postup, ako predpoklad á § 2 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Predmetné ustanovenie ďalej stanovuje, že preklad samotného rozhodnutia o opatreniach dohľadu a ostatných p ísomnosti pre účely konania o uznaní a výkone rozhodnutia sa nevyžaduje, pričom justičné orgány komunikujú v svojich úradných jazykov. Preklad týchto písomností si v prípade potreby zabezpečuje daný justičn ý orgán na vlastné náklady.

K § 24

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa ustanovuje sa, že náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, znáša štá t a uhradí orgán, ktorému vznikli.

K § 25

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje, že na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného príslušným súdom v konaní podľa tohto zákona je oprávnený len príslušný orgán Slovenskej republiky.

K § 26

Upravuje sa povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky poskytovať na žiadosť slovenských súdov alebo justičných orgánov iného členského štátu súčinnosť v postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prí padoch zisťovania príslušnosti relevantných justičných orgánov členských štátov EÚ.

K § 27

Upravuje sa vzťah navrhovanej právnej úpravy a všeobecné ho procesného predpisu, t. j. Trestného poriadku, ktorý sa bude používať podporne na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu.

K § 28

Predmetným ustanovení sa zavádza odkaz na transpozičnú prílohu, ktoré je uvedená v prílohe č. 3 návrhu zákona.

K § 29

Navrhuje sa, aby navrhovaná právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2013 v spojitosti s relevantnými zmenami upravenými v novele Trestného poriadku, ktorá je súbežne s týmto ná vrhom predkladaná do legislatívneho procesu.

K prílohe č. 1

Prílohou č. 1 návrhu zákona je Osvedčenie vo forme štandardného formulára používan ého jednotne medzi členskými štátmi EÚ v súvislosti s odovzdávaním kontroly dodržiavania opatrení dohľadu. Jeho obsahom sú informácie, ktoré justičný orgán štátu pôvodu zasiela justičnému orgánu vykonávajúceho štátu za účelom uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu na jeho území.

K prílohe č. 2

Prílohou č. 2 návrhu zákona je Tlačivo vo forme štandardného formulára, ktorým justičný orgán vykonávajúceho štátu informuje justičný orgán štátu pôvodu o skutočnosti, že dotknutá osoba poru šila uložené opatrenia dohľadu, ktorých kontrola dodržiavania bola prevzatá vykonávajúcim št átom.

K prílohe č. 3

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej únie. V tomto prípade ide o Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 294, 11. 11. 2009).

V Bratislave, 20. februára 2013

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu