Civilný sporový poriadok 160/2015 účinný od 17.07.2022 do 30.11.2022

Platnosť od: 17.07.2015
Účinnosť od: 17.07.2022
Účinnosť do: 30.11.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11JUD>999DS11EUPPČL157

Civilný sporový poriadok 160/2015 účinný od 17.07.2022 do 30.11.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 160/2015 s účinnosťou od 17.07.2022 na základe 111/2022

Legislatívny proces k zákonu 111/2022

Vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 111/2022, dátum vydania: 06.04.2022

 

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021. Predloženým návrhom zákona dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto

2

špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom navrhovaná právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo

3

možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 10, 15 28, 30 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Júl – august 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

September 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Členské štáty Európskej únie sa podujali spoločne zaviesť všeobecné rámce procesov zameraných na riešenie podnikov v ťažkostiach, ktoré by mali predovšetkým umožniť dlžníkom (podnikateľom) účinne reštrukturalizovať v počiatočnom štádiu a zabrániť tak úpadku, a to Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“).

V právnom poriadku Slovenskej republiky bolo možné riešiť hroziaci úpadok len reštrukturalizáciou podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), pričom právna úprava reštrukturalizácie nezodpovedala ustanoveniam smernice, ktoré vyžadovali upraviť pomerne jasné a striktné pravidlá týkajúce sa riešenia hroziaceho úpadku podnikateľských subjektov, vrátane pravidiel tzv. prerušenia jednotlivých konaní. V tejto súvislosti sa preto navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v samostatnom právnom predpise a bezprostredne s tým súvisiace zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. Rovnako tak právna úprava obsiahnutá v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) nezodpovedala požiadavkám smernice na zvýšenie odbornosti a nezávislosti správcov. Okrem uvedeného v oblasti právnej úpravy výkonu dohľadu nad činnosťou správcov Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky boli identifikované viaceré aplikačné problémy, ktoré súčasne navrhovaná právna úprava rieši, najmä nedostatočná právna úprava dohľadu prešetrovaním písomných podnetov.

Pri riešení problematiky transpozície smernice súčasne vyplynula potreba riešenia súvisiacich otázok v Obchodnom zákonníku (definícia spoločnosti v kríze), v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 zb.“) týkajúcich sa súdnych poplatkov za vedenie preventívneho konania a za vedenie konkurzného konania a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov a zavedenia nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky a zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s odporúčaniami sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

5

3.Ciele a výsledný stav

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona č. 71/1992 Zb. V tejto súvislosti dochádza k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa zavádza nová domnienka platobnej schopnosti dlžníka, a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, a ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaniach, a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z., zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone č. 145/1995 Z. z., pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

4.Dotknuté subjekty

Právnické osoby, fyzické osoby, správcovia, štát

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť úprav v dotknutej oblasti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) iniciovalo získanie podpory na úrovni Európskej komisie. Na základe uvedeného Slovenská republika v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie získala rozsiahlu podporu na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov. Na základe tejto podpory Európska komisia vybrala subjekt PWC Slovensko, ktorý realizoval uvedené činnosti, vrátane vykonávania konzultácií so Slovenskou bankovou asociáciou, súdmi a správcami za súčinnosti ministerstva, pričom návrh zákona je výsledkom tejto činnosti.

Na základe odporúčaní, ktoré boli predostreté vybraným subjektom, ktorý posudzoval vhodnosť novelizácie

6

zákona č. 7/2005 Z. z. v časti reštrukturalizácie tak, aby táto zodpovedala požiadavkám smernice alebo alternatívne prijatie nového právneho predpisu upravujúceho osobitne riešenie hroziaceho úpadku, bolo vyhovené odporúčaniu k prijatiu osobitného „nového“ právneho predpisu z dôvodu, že pri prijatí tohto nového právneho predpisu sa komplexne upraví riešenie hroziaceho úpadku v súlade s požiadavkami smernice, čo je považované za najvhodnejšie riešenie danej problematiky. Právna úprava reštrukturalizácie v zákone č. 7/2005 Z. z. má byť podľa odporúčaní určená pre riešenie výlučne úpadku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov v súvislosti s novou právnou úpravou konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, ktorej úprava je nutná v súvislosti s novou právnou úpravou platobnej neschopnosti a domnienky platobnej schopnosti dlžníka alternatívne vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti s elektronizáciou prihlasovania pohľadávok a podania

návrhov a ostatnými navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti so zmenou aktuálnej právnej úpravy.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. .../2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá má upraviť

a) podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,

b) prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,

c) podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,

d) podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,

e) podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie,

f) podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi,

g) podrobnosti o činnosti veriteľského výboru.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii, ktorá upraviť podrobnosti o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii alternatívne novelizácia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 291/2005 Z. z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

7.Transpozícia práva EÚ

Navrhovaná právna úprava prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice tým, že dochádza k transpozícii ustanovení smernice, ktorých transpozícia je pre členský štát dobrovoľná.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účinnosti a účelnosti návrhu zákona bude dochádzať každoročne v súvislosti so zberom údajov o reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.

V rámci preskúmania účelnosti sa bude preskúmavať najmä počet reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a ich ukončenie, priemerná dĺžka jednotlivých konaní, výsledok uvedených konaní podľa spôsobu ukončenia, veľkosť dlžníkov, ktorí právnickými osobami, v rámci oddlženia rozdelenie konaní podľa dlžníka, t. j. či ide o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

7

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu, pričom vplyvy zhodnotené v jednotlivých analýzach k doložke vplyvov. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy jednoznačným spôsobom na obdobie nasledujúcich štyroch rokov, nakoľko na tieto vplyvy dopad aj množstvo rôznorodých skutočností, ktoré nie je možné odhadnúť, napr. správanie sa podnikateľských subjektov a aj správcov vzhľadom na novú právnu úpravu, využitie preventívnych konaní, uplatňovanie práva podať námietku zaujatosti a pod. Aj napriek tomu bolo vykonané vyčíslenie vplyvov aspoň v rozsahu, ktorý bol možný (aj s prípadnými odhadmi).

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Alena Hambáleková

Sekcia legislatívy občianskeho a obchodného práva

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Tel.: 02/ 888 91 117

Mail:

alena.hambalekova@justice.sk

 

12.Zdroje

Informačné systémy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 144/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie bodu 9. Doložky vybraných vplyvov a vyznačenie, či sa uplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

K dotknutým subjektom, ktoré ovplyvní schválenie predloženého materiálu patria okrem iného „fyzické osoby“. Zároveň predkladateľ uvádza, že základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka, čím by sa súčasne malo „zabrániť strate pracovných miest“. Ďalej návrh

8

zákona definuje viaceré reštrukturalizačné opatrenia, medzi inými aj „reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, najmä prepustenie zamestnancov, prijatie nových zamestnancov alebo úprava pracovnoprávnych vzťahov najmä pracovného času, pracovnej náplne, druhu práce“. Zároveň návrh počíta aj s výberom „odborníkov pre vykonávanie správcovskej činnosti“.

Na základe vyššie uvádzaného sa Komisia domnieva, že predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré je potrebné označiť v bode 9. Doložky vybraných vplyvov a vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov.

Vyhodnotenie:

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny aj negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 kvantifikovaný negatívny vplyv v sume 79 340 eur na rok 2022 (príprava nových elektronických formulárov a úprav IT systémov), ktorý nie je zabezpečený v rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR.

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet

Vyhodnotenie:

Pripomienka bola akceptovaná aj na základe rozporových konaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pričom došlo k dopracovaniu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy aj na základe požiadavky Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení (opise regulácie) č. 1 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.

Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu

napr. na 100 € výťažku zo speňaženého majetku.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 3 a opatrení č. 4 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.

Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu na

1 podnikateľský subjekt.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 6 a č. 7 objasniť spôsob výpočtu.

Odôvodnenie: Predkladateľ v časti pre doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov popísal len to, ako

kvantifikoval počet dotknutých subjektov, ale nepopísal spôsob výpočtu nákladov.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.1 a 3.1.2 identifikovať a kvantifikovať všetky administratívne vplyvy, ktoré návrh zákona ukladá. V prípade, ak nie je možné kvantifikovať vplyvy jednoznačne, Komisia žiada predkladateľa použiť modelový príklad.

Odôvodnenie: Predkladateľ v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie nezahrnul niektoré administratívne

náklady, ako napr.:

-Informatívna povinnosť dlžníka voči veriteľom pri využití služieb poradcu a pri každej zmene poradcu, ako aj o jeho odmene;

-Návrh dlžníka o využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie;

-Podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany;

-Informačná povinnosť správcu pri zisťovaní dôvodov pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácií;

-Povinnosť správcu preskúmať zodpovednosť štatutárneho orgánu, úkonov dlžníka, ktoré mohli spôsobiť úpadok dlžníka;

-Poskytovanie súčinnosti dlžníka správcovi pri výkone činnosti vo verejnej preventívnej reštrukturalizácií

-a ďalšie.

Vyhodnotenie:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená v súlade s pripomienkami Komisie.

K sociálnym vplyvom

Je potrebné vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov a komisia predovšetkým odporúča zhodnotiť vplyvy na hospodárenie domácnosti dotknutých fyzických osôb v bode 4.1 - vplyvy na zamestnanosť a na trh

9

práce v bode 4.4 - prípadne aj v bode 4.2 – vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Vyhodnotenie:

Analýzy sociálnych vplyvov bola dopracovaná v súlade s pripomienkami Komisie.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

V bode 6.1. pri novej elektronickej službe ks_340610 je nutné uviesť presný názov tak, ako je uvedený/zapísaný v MetaIS.

Vyhodnotenie:

Analýza vplyvov na informatizáciou spoločnosti bola opravená v súlade s pripomienkou Komisie a následne aj v súlade s uplatnenými pripomienkami v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 144_2/2021 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V časti 2. „Definovanie problému“ doložky vybraných vplyvov je v predposlednej vete nesprávny slovosled. Správne má byť uvedené “.... týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov.“

Vyhodnotenie:

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkou Komisie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V rámci MPK MF SR uplatnilo nasledovnú zásadnú pripomienku „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiadame zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet. Predmetné konštatovanie je potrebné uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.“ Analýza vplyvov je prepracovaná tak, že vplyv na kapitolu MS SR je rozpočtovo krytý a po MPK bol doplnený vplyv na kapitolu MF SR, ktorý je v analýze uvádzaný ako krytý, čo Komisia berie na vedomie. Konštatovanie, ktoré MF SR žiadalo uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov však uvedené nie je.

V nadväznosti na tvrdenie z doložky vybraných vplyvov z časti 10. Poznámky, že „vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov, nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet“, Komisia naďalej zásadne žiada v analýze vplyvov v časti 2.1.1. uviesť konštatovanie, že „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet“.

Vyhodnotenie:

Požadované konštatovanie bolo doplnené v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

10

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

A

ks_340609

Podávanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s možnosťou podania návrhu na poskytnutie dočasnej ochrany

4

A

ks_340610

Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom - nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu

4

A

ks_ 340611

Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom

4

B

ks_ 339296

Podávanie návrhu na predĺženie dočasnej ochrany

4

B

ks_339049

Podávanie žiadosti o ukončenie dočasnej ochrany podnikateľa

4

B

sluzba_egov_7850

Podávanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

4

B

ks_339278

Podávanie návrhu na vyhlásenie malého konkurzu

4

B

ks_186518

Podávanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

ks_186519

Podávanie návrhu na oddlženie

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_8257

Register správcov

Nie

B

isvs_239

Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS)

Áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_255

Informačný systém súdov – Súdny manažment

Nie

B

isvs_5840

Informačný systém registra úpadcov

Nie

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

Nie

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

X

11

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Preventívne konania konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konanie o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii

Riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou. Riešenie úpadku právnickej osoby, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Áno

Nie

V rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii bude z pohľadu užívateľa zabezpečené vo väčšej miere konanie v elektronickej podobe. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany či žiadosti o jej ukončenie bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade podania kvalifikovaného podnetu z hľadiska zabezpečenia čo najširšieho prístupu všetkých veriteľov a možných subjektov sa výslovne neupravuje forma tohto podnetu, čo však nevylučuje jeho podanie v elektronickej podobe.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

V rámci konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, zo samotného účelu neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, toto konanie je koncipované ako interné konanie, do ktorého vstupuje súd v minimálnej miere.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii - koncept plánu a prílohy:

- zoznam veriteľov,

- zoznam majetku so stanovením hodnôt,

- zoznam ručiteľov a iných garantov,

- zoznam spriaznených osôb,

- zoznam úkonov so spriaznenými osobami za

posledné tri roky,

- zoznam zamestnancov,

- analýza hroziaceho úpadku,

- analýza najlepšieho záujmu veriteľov,

- analýzy pravidla relatívnej priority,

- analýzy životaschopnosti.

Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím vyjadria súhlas veritelia.

V prípade návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s dočasnou ochranou dlžník prikladá aj

12

- priebežná účtovná závierka k rozhodnému dňu nie staršia ako 60 dní a

- súhlas veriteľov nie starší ako 30 dní pred

podaním návrhu.

O predĺženie dočasnej ochrany je možné požiadať len so súhlasom veriteľského výboru.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

V prípade navrhovaného procesu, ide o aktuálne údaje o stave a o životaschopnosti podniku, ktoré právnická osoba vypracováva ku konkrétnemu dátumu, a ktoré nie sú vedené v iných evidenciách.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Zoznam správcov sa upravuje o oddiel špeciálnych správcov pre špecifické konkurzné a reštrukturalizačné konanie a pre konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Čerpanie zverejnených údajov v Obchodnom vestníku.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z .z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Bezpredmetné.

13

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

131 766

0

0

v tom:

MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR

0

79 340

0

0

MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR

0

52 426

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

131 766

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

131 766

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

131 766

0

0

v tom:

MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR

0

79 340

0

0

MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR

0

52 426

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

14

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky v súvislosti so zabezpečením zmien vyplývajúcich z návrhu zákona a vytvorením nových formulárov budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MS SR.

Finančné prostriedky na úpravu informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (kapitola MF SR organizácia FR SR) budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR.

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona žiada Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona zavádza novú právnu úpravu riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Návrhom zákona súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).

Okrem uvedeného, návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Väčšinu úkonov v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie bude realizovať dlžník elektronickou formou. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany alebo žiadosti o jej ukončenie, podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu (prípadne aj podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu spolu s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu) bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade tzv. kvalifikovaného podnetu sa neupravuje jeho forma. Podľa návrhu zákona sa údaje o dlžníkovi a informácia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii a o jej skončení, o poskytnutí alebo predĺžení dočasnej ochrany, ako aj o jej zániku, vrátane zákonom ustanovených dokumentov, ako je zoznam veriteľov, súhlas veriteľov s poskytnutím

15

dočasnej ochrany, budú zverejňovať v Obchodnom vestníku.

V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa upravuje povinnosť uhrádzať ich nároky pomerne (nemôže dochádzať k zvýhodňovaniu akéhokoľvek veriteľa), virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov menovať minister spravodlivosti. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom vo väčšine dotknutých predpisov súčasne dochádza aj k zmenám, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

16

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predmetný návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti so zabezpečením zmien a vytvorením nových formulárov, ktoré majú byť používané v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a v konaní neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, ako aj v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. (konkurz, malý konkurz, reštrukturalizácia oddlženie).

Za týmto účelom sa vytvárajú nové interaktívne elektronické formuláre návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, návrhu na potvrdenie plánu súdom, návrhu na potvrdenie plánu súdom s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu a návrhu na potvrdenie plánu súdom alebo sa menia existujúce interaktívne elektronické formuláre, ktoré štruktúrou vychádzajú z existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu, prípadne ide o zmeny v návrhoch na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie malého konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie. V súvislosti so zavedením novej právnej úpravy dochádza však aj k viacerým dopadom na informačné systémy v správe Ministerstva spravodlivosti SR, najmä z dôvodu zabezpečenia zverejňovania potrebných informácií, zberu nevyhnutných údajov v súlade s ustanoveniami smernice, vytvorením nového oddielu v zozname správcov, z dôvodu spracovania podaní a preberania údajov z nich v informačnom systéme súdov (Súdnom manažmente), ako aj z dôvodu potrebného nasadenia jednotlivých zmien v jednotlivých informačných systémoch v správe Ministerstva spravodlivosti SR, čo vplyv na Informačný systém súdov Súdny manažment (isvs_255), Informačný systém registra úpadcov (isvs_5840), na Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS) isvs_239, na register správcov (isvs_8257) a na Informačný systém Obchodného vestníka (isvs 9771).

Celkový negatívny dopad na rozpočet verejnej správy je podľa analýzy dodávateľov vo výške 66 116 eur bez DPH, to je 79 340 eur s DPH. Počet človekodní bol vyčíslený na celkovú hodnotu 157,5.

Finančný vplyv návrhu zákona na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR bol vyčíslený vo výške 52 426 eur, ktorý súvisí s úpravami informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD). V ISFS-SD je potrebné zapracovať funkcionalitu spracovania elektronického formulára prihlášky v konkurze, reštrukturalizácii a oddĺžení prostredníctvom na to určeného formulára zverejneného v informačnom systéme registra úpadcov. Prácnosť úpravy ISFS-SD bola vyčíslená na 68 človekodní.

Predmetný návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na rozpočet kapitoly Všeobecná pokladničná správa v oblasti príjmov, nakoľko dochádza k:

a) zmene súdneho poplatku za konkurzné konanie tak, že súdny poplatok bude predstavovať 1 % z každého výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej

17

podstate najviac 33 193,50 eur a 05 % z výťažku v oddelenej podstate najviac 33 193,50 eur,

b) zmene súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022, ktorá sa navrhuje vo výške 500 eur,

c) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,

d) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,

e) zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky vo výške 5 000 eur.

Ide však o príjmy, ktoré nie je možné vopred presne kvantifikovať, preto nie je v tabuľkovej časti uvedená žiadna suma. Rovnako, ako je možné očakávať navýšenie príjmov, je možné očakávať aj čiastočné zníženie príjmov. V zmysle uvedeného uvádzame nižšie, tam kde je to možné, bližšie informácie k odhadovanému zvýšenia príjmov.

a) Zmenu súdneho poplatku za konkurzné konanie nie je možné vyčísliť a to ani odhadom, nakoľko jej určenie závisí od množstva rôznorodých faktorov (nápad vecí, dosiahnutie výťažku, spôsob ukončenia konkurzu, počty zrušených konkurzov, činnosť správcu atď.), ktoré nie sú Ministerstvu spravodlivosti SR známe, resp. údaje potrebné pre vyčíslenie nie sú dostupné.

b) súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022 bude predstavovať sumu vo výške 500 eur. Celkový dopad na rozpočet na nasledujúce roky nie je možné vyčísliť ani odhadom z dostupných informácií a údajov, ktorými Ministerstvo spravodlivosti SR disponuje.

c) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov fyzických osôb 740 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 148 000 eur ročne.

d) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu právnickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov právnických osôb 109 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 43 600 eur ročne.

e) Zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky nie je možné vyčísliť ani odhadom, nakoľko nie je možné odhadnúť záujem o jej vykonanie.

Vo vzťahu k vyčísleniu príjmov do štátneho rozpočtu v dôsledku zvýšenia ročného poplatku správcov je nutné uviesť, že tento výpočet je vykonaný len na základe aktuálnych údajov a aktuálneho počtu správcov v zozname správcov. V súčasnosti nie je reálne možné odhadnúť počty správcov v zozname správcov na najbližšie štyri roky a to vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí pokles správcov v zozname správcov vzhľadom na striktnejšiu právnu úpravu, pri čom súčasne nie je možné odhadnúť, v akom rozsahu sa na druhej strane rozšíri okruh správcov o tzv. špeciálnych správcov.

18

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

19

Tabuľka č. 4

Ministerstvo spravodlivosti SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

79 340

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711

79 340

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

79 340

0

0

20

Tabuľka č. 4

Ministerstvo financií SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

52 426

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 718

52 426

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

52 426

0

0

21

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

23

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Okrem uvedeného návrh zákona predpokladá v rámci preventívneho konania účasť poradcu a správcu, ktorý by mal byť zapísaný v novozriaďovanom oddiele zoznamu správcov oddiel špeciálnych správcov, a ktorý vykonávať funkciu aj v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva EÚ umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.

Všetky reštrukturalizačné opatrenia, vrátane úpravy účasti poradcu a tzv. špeciálneho správcu, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sú opatreniami, ktoré spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k účasti poradcu a správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov je potrebné uviesť, že v tomto prípade môže dôjsť k zvýšeniu príjmov tých poradcov alebo správcov, ktorí budú vykonávať svoju funkciu v rámci preventívneho konania alebo v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, čo však závisí od výberu a splnenia tak kvalifikačných a iných predpokladov na výkon tej ktorej funkcie. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v príslušných konaniach; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).

c)

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú

24

známe.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.

Všetky reštrukturalizačné opatrenia, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení opatreniami, ktoré spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v dotknutých konanich; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).

i)

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

k)

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní

25

príjem týchto domácností.

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

e)

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní príjem týchto domácností.

i)

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

k)

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

26

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný návrh zákona môže mať všeobecný pozitívny ako aj negatívny vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám všeobecne, nakoľko predpokladá tak zvýšenie príjmov domácnosti ako aj zníženie (v závislosti od prijatia, obsahu a rozsahu konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania).

Okrem uvedeného sa predpokladá pozitívny vplyv aj na trh práce, nakoľko navrhovaná právna úprava môže umožniť zachovanie alebo vznik nových pracovných miesť, vznik nových samostatne zárobkovo činných osôb, prípade výkon funkcie poradcu alebo správcu (špeciálneho) v rámci preventívneho konania.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Navrhovaná právna úprava môže mať pozitívny, avšak aj negatívny vplyv na zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, najmä v súvislosti s prijatím konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania, ak toto konanie bude podnikateľom (právnickou osobou) využité ide o návrhové konanie (dobrovoľné). Okrem uvedeného sa predpokladá aj pozitívny vplyv v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť u osôb, ktoré boli oddlžené.

27

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Predkladaný návrh zákona plne rešpektuje princíp rovnakého zaobchádzania.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

28

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Navrhovaná právna úprava práve môže ovplyvniť dopyt po práci v súvislosti s pozitívnymi vplyvmi reštrukturalizačných opatrení, v súvislosti s výkonom funkcie poradcu a správcu v preventívnom konaní, prípadne v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, a rovnako tak aj v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť oddlženej osoby.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Navrhovaná právna úprava bude mať dosah na fungovanie trhu práce (pozitívny a čiastočne aj negatívny vplyv, avšak v menšom rozsahu). Základným cieľom návrhu zákona je realizácia preventívnej reštrukturalizácie podniku (právnickej osoby), ktorá je v hroziacom úpadku a tým predísť hroziacemu úpadku alebo dokonca úpadku a teda aj výraznej strate pracovných miest. V rámci reštrukturalizácie môže dôjsť k takým reštrukturalizačným opatreniam v oblasti ľudských zdrojov, ktoré v prípade väčších zamestnávateľov môžu ovplyvniť fungovanie trhu práce, dopyt po práci, ovplyvniť úroveň miezd, prípadne aj pozitívne vplývať na nezamestnanosť. Uvedené však závisí od rôznych rôznorodých faktorov a skutočností, ktoré nie je možné aktuálne zosumarizovať, pričom tieto dopady primárne závisia od rozhodnutia podnikateľa využiť inštitút preventívneho konania (ide o dobrovoľné konanie) a od následného priebehu preventívneho konania ako aj od rozsahu a obsahu prijatých reštrukturalizačných opatrení. Trh práce môže byť ovplyvnený aj vznikom funkcie poradcu a správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ako aj zavedením možnosti vykonávať živnosť po oddlžení, a to len pozitívne.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

29

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

Čl. 49 až 51, čl. 53, čl. 63, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení,

(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. L 172, 26.6.2019), gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety),

bezpredmetné.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

17. júla 2022 podľa čl. 34 ods. 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)

17. júla 2024 – súlad s čl. 28 písm. a), b) a c)

30

17. júla 2026 – súlad s čl. 28 písm. d)

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy,

- bezpredmetné

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,

- bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

31

B. Osobitná časť

K čl. I

§ 1

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú niektoré nástroje na riešenie hroziaceho úpadku, ktorý nastal v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Vymedzenie hroziaceho úpadku, ako aj hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka a domnienky jeho platobnej schopnosti, vrátane hmotnoprávnej úpravy povinností dlžníka v situácii hroziaceho úpadku je predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) a príslušných vykonávacích predpisov.

V podmienkach Slovenskej republiky ide o úplne novú právnu oblasť, keďže doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok spomínali, avšak jeho riešenie nijako systematicky neupravovali. V súlade s cieľmi smernice sa preto zavádzajú nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ktorými verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Tento zákon tak upravuje procesné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť v prípade, ak sa dlžník rozhodne riešiť svoju situáciu hroziaceho úpadku, ktorý nastal z dôvodu jeho hroziacej platobnej neschopnosti, pričom tieto pravidlá sa uplatňujú v závislosti od druhu preventívneho konania.

V súlade so základným cieľom a účelom smernice sa tak navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu (likvidačnému konaniu). Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou v súlade s ustanoveniami smernice. Okrem uvedeného sa týmto zákonom umožňuje prostredníctvom verejnej preventívnej reštrukturalizácie riešiť aj úpadok dlžníka, ak úpadok nastal z dôvodu jeho platobnej neschopnosti počas prebiehajúcej verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Riešenie hroziaceho úpadku zákonom sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby, ktorá je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Vylúčenie týchto subjektov je odôvodnené najmä existujúcou osobitnou právnou úpravou dohľadu a riešenia krízových situácií týchto osobitných

32

subjektov. Vylúčenie, ak ide o večné subjekty práva (napr. štát), môže byť absolútne alebo relatívne, a to pokiaľ ide o subjekty, ktorých úpadok resp. hroziaci úpadok podlieha osobitným pravidlám riešenia (napr. banka).

§ 2

Ustanovenie definuje jednotlivé pojmy na účely tohto zákona.

Medzi jednotlivými pojmami sa vymedzujú aj pojmy ako drobný veriteľ, malý veriteľ, relevantný veriteľ a významný veriteľ, pričom na určenie postavenia konkrétneho veriteľa v rámci preventívneho konania je rozhodujúci stav v čase začatia preventívneho konania, t. j. v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „návrh“) alebo v čase oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu. Vymedzenie jednotlivých pojmov čerpá zásadne inšpiráciu najmä zo všeobecného predpisu o konkurznom konaní.

§ 3

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom. Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná ,a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Pri výbere poradcu je dlžník povinný zvážiť a určiť také kritériá výberu poradcu, ktoré zabezpečia výber vhodného poradcu spôsobilého reálne napomôcť riešeniu situácie dlžníka vzhľadom na jeho odborné vedomosti, skúsenosti a organizačné zázemie vo vzťahu k veľkosti dlžníka a rozsahu jeho problémov, ako aj vzhľadom na iné podstatné skutočnosti ovplyvňujúce výber poradcu.

Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany. Uvedená povinnosť svoje opodstatnenie z dôvodu, že ak dlžník nezískal tento súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, je možné predpokladať, že veritelia buď nesúhlasia s riešením situácie dlžníka verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, alebo nemajú dostatočné informácie o situácii dlžníka, prípadne tieto informácie nehodnoverné, resp. veritelia nemajú dôveru v „poctivý zámer“ dlžníka na riešení svojej situácie. Poradca by mal v takejto situácii odstrániť pochybnosti veriteľov a zabezpečiť transparentnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu.

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Okrem uvedeného dlžník informatívnu povinnosť voči veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a voči veriteľskému výboru pri každej zmene poradcu.

33

Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu. Dlžník je preto povinný v koncepte plánu ako aj vo verejnom pláne vymedziť všetky skutočnosti týkajúce sa poradcu a jeho odmeny.

V rámci preventívneho konania poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Výpočet základných úloh, ktoré by mal poradca plniť v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie vymedzené demonštratívne, pričom konkrétne úlohy a povinnosti poradcu závisia od obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý s dlžníkom tento poradca uzatvára. Všetky povinnosti a úlohy poradcu by tak mali byť jednoznačným spôsobom určené a vymedzené v zmluve (písomnej), ktorú poradca uzatvára s dlžníkom, pričom všetky práva a povinnosti, ako aj niektoré právne následky tohto záväzkovoprávneho vzťahu predmetom hmotnoprávnej úpravy vymedzenej v Obchodnom zákonníku v závislosti od druhu zmluvy, ktorú medzi sebou poradca s dlžníkom.

Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu (rozsah poistného krytia je ponechaný na úvahu dlžníka, prípadne odporúčanie veriteľov). Okrem uvedeného sa zavádza povinnosť poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, bezodkladne písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak sa o úpadku dlžníka poradca dozvedel v priebehu vykonávania svojej funkcie poradcu v preventívnom konaní. Poradca je tiež povinný sa zúčastniť informatívnej a schvaľovacej schôdze. Osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ by mal poradca vykonávať činnosti alebo poskytovať služby v rámci riešenia hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, na ktoré osobitné predpisy vyžadujú splnenie určitých zákonných podmienok a predpokladov pre výkon takejto činnosti alebo na poskytovanie konkrétnych služieb, poradca musí tieto podmienky a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi spĺňať. Napríklad v prípade, ak by išlo o poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, poradca musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom pre poskytovanie právnych služieb.

§ 4

Upravujú sa niektoré pravidlá pre odmenu poradcu, ktorá by potenciálne mohla ohrozovať uspokojenie veriteľov, ak preventívne konanie nepovedie k vyriešeniu problémov dlžníka. Odmena poradcu je závislá samozrejme od zmluvnej voľnosti. Osobitne sa však upravujú pravidlá, ktoré majú zamedziť dohodám o neprimeranej odmene poradcu a súčasne sa upravujú pravidlá, ktoré zaručujú postavenie poradcu ako nedotknutého veriteľa v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Odmena poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie nepodlieha žiadnemu procesu schvaľovania alebo posudzovania jej primeranosti alebo neprimeranosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená časť odmeny“) schvaľuje veriteľský výbor. Pokiaľ

34

veriteľský výbor schváli odmenu poradcu, ktorá mu patrí za výkon funkcie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo schváli úhradu neuhradenej časti jeho odmeny, poradca sa v tejto schválenej výške odmeny alebo neuhradenej časti jeho odmeny považuje za nedotknutého veriteľa, a teda dlžník mu je povinný plniť túto schválenú odmenu v dohodnutom rozsahu v dohodnutých termínoch splatnosti. Pokiaľ však veriteľský výbor odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej časti neschváli, táto sa považuje do splnenia verejného plánu za nevymáhateľnú a dlžník ju nesmie plniť. Základným predpokladom pre schválenie odmeny poradcu, prípadne úhrady jej neuhradenej časti je jej primeranosť a to s ohľadom na pomery dlžníka. O neprimeranosti odmeny poradcu je oprávnený rozhodnúť veriteľský výbor a takejto odmene môže odporovať každý veriteľ, pričom režim odporovateľnosti závisí od času jeho aplikácie, t. j. či je využitý počas konkurzu alebo nie (kedy sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka). Za neprimeranú sa však nepovažuje odmena poradcu, ak poradca preukáže jej primeranosť.

Súčasne sa ustanovuje zákonná domnienka primeranosti odmeny poradcu, kedy sa odmena poradcu považuje za primeranú, pokiaľ sa na základe určitých objektívnych skutočností nepreukáže jej neprimeranosť.

§ 5

Upravuje sa aj zodpovednosť poradcu za porušenie zákonných povinností voči dlžníkovi. Ide teda primárne o tzv. internú zodpovednosť. Akékoľvek dohody medzi dlžníkom a poradcom, ktoré (úplne) vylučujú zodpovednosť poradcu zakázané, avšak dohody obmedzujúce zodpovednosť poradcu možné len v prípade, ak schválené veriteľským výborom. Súčasne sa upravuje zodpovednosť poradcu aj externe, t. j. voči veriteľom, avšak len v prípade úmyselného porušenia zákonných povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

§ 6

Štatutárny orgán dlžníka a aj jeho členovia majú v bežných pomeroch dlžníka v zásade dve povinnosti a to postup s odbornou starostlivosťou a potrebnou lojalitou. Tieto povinnosti sa nazývajú tiež fiduciárne povinnosti. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, postup s odbornou starostlivosťou je potrebné zvýrazniť do tej miery, že zahŕňa aj proaktívne konanie. Ak štatutárny orgán dlžníka využije poskytovanú možnosť riešiť svoju situáciu verejnou preventívnou reštrukturalizáciou podľa ustanovení tohto zákona, je povinný poskytovať veriteľom všetky potrebné informácie, najmä informácie o svojej situácii, možnostiach riešenia, aktuálnom stave financií a financovania, aktuálnom stave riešenia hroziaceho úpadku, atď., ktoré nevyhnutné k prijatiu ich rozhodnutí v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie na účely dosiahnutia cieľa sledovaného týmto preventívnym konaním. Vo svojej podstate tak štatutárny orgán dlžníka poskytnúť veriteľom všetky podstatné informácie, ktoré veriteľmi požadované, ako aj tie, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie veriteľov pokračovať vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, prípadne prijať iné rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť jej priebeh. Štatutárny orgán teda musí konať a aktívne spolupracovať s veriteľmi na riešení hroziaceho úpadku tak, aby sa predišlo úpadku dlžníka, došlo k včasnej „reštrukturalizácii“ podniku na účely zabezpečenia jeho riadneho fungovania na trhu včas.

Súčasne sa upravujú povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka súvisiace s plnením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (ďalej len „verejný plán“) alebo neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (ďalej len „neverejný plán“), kedy je

35

štatutárny orgán povinný presadzovať plnenie verejného plánu alebo neverejného plánu a nesmie realizovať úkony, ktoré spôsobilé zmariť jeho riadne a včasné plnenie. Ide o všeobecnú povinnosť, ktorá zabrániť konaniu, ktoré by bolo v rozpore s účelom verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie v každom jej štádiu, vrátane plnenia potvrdeného verejného plánu alebo neverejného plánu.

V najvšeobecnejšom vyjadrení to znamená, že v rámci riešenia hroziaceho úpadku je potrebné konať v dobrej viere. Keďže ide o právnu povinnosť, ten kto tak nekoná, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.

§ 7

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou (aktívna procesná legitimácia) a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti (aktívna vecná legistimácia). Okrem všeobecných náležitostí musí návrh obsahovať aj osobitné náležitosti, ktoré preukazujú splnenie podmienok a predpokladov pre povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Touto osobitnou náležitosťou je vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

K návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu, ktorý zákonom predpokladané náležitosti a prílohy, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Ak dlžník záujem o poskytnutie dočasnej ochrany, musí k návrhu pripojiť aj súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany. V prípade, ak dlžník k návrhu takýto súhlas nepripojí, uvedené nie je prekážkou pokračovania v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, avšak v tomto prípade musí dlžník preukázať, že na riešení jeho situácie sa podieľa poradca.

Upravuje sa forma a spôsob podania návrhu, ktorý bude možné podať výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu má za následok, že súd na návrh nebude prihliadať.

§ 8

Koncept plánu je listina, ktorá je obligatórnou prílohou k návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Pri povinnosti jeho predloženia na úvod preventívneho konania ide o významnú koncepčnú zmenu oproti reštrukturalizácii. Pri reštrukturalizácii nemusel mať dlžník podrobnejšiu predstavu o spôsobe riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku. To vytváralo právnu neistotu a tohto dôsledkom boli často veľmi napäté vzťahy. Predkladateľ v úmysle týmto praktikám zamedziť a to aj za cenu, že návrhov na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu bude zrejme menej ako návrhov na reštrukturalizáciu pred rokom 2015. Aj ekonomické výsledky dlžníkov, ktorí prešli reštrukturalizáciou v spätnej retrospektívne naznačujú, že formálne úspešná reštrukturalizácia málokedy znamenala ekonomicky úspešnú reštrukturalizáciu, a to najmä v situáciách, ak nedošlo k zásadnejšej zmene personálnej organizácie dlžníka a reštrukturalizačné opatrenia sa viac-menej orientovali na „haircut“ veriteľov.

36

Pri koncepte plánu ide v zásade o „predbežný verejný plán“ vypracovaný dlžníkom, resp. poradcom dlžníka, ktorý v počiatočnom štádiu preventívneho konania informuje o obsahu a smerovaní budúceho verejného plánu, preto koncept plánu musí obsahovať všetky náležitosti verejného plánu. Pokiaľ ide o podrobný plán peňažných tokov, stačí ho v koncepte plánu uviesť na nasledujúce obdobie šiestich mesiacov.

§ 9

Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, prílohy, vyhlásenia, je príslušný súd povinný bezodkladne poučiť dlžníka (navrhovateľa) o týchto nedostatkoch a vyzvať ho na ich odstránenie. Súd súčasne určí dlžníkovi desať dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu, prípadne doloženie príloh alebo potrebných vyhlásení a zároveň ho poučí, že ak nedôjde k odstráneniu vytknutých nedostatkov v určenej lehote, tak súd na takýto návrh nebude prihliadať.

§ 10

Na základe návrhu, ktorý všetky náležitosti ustanovené zákonom, súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, ak je dlžník v hroziacom úpadku v zmysle tohto zákona (t. j. z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti) a neexistujú iné prekážky ustanovené týmto zákonom (napr. nemá poradcu a k návrhu nedoložil súhlas s dočasnou ochranou, existujú prekážky vymedzené v odseku 2, nie je zapísaný v čase podania návrhu v registri partnerov verejného sektora podľa odseku 3 a pod.).

Podľa negatívneho vymedzenia súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, ak existuje predpoklad, že podnik dlžníka nie je životaschopný. Demonštratívnym spôsobom sú vymenované situácie, kedy nemožno predpokladať, že podnik dlžníka je životaschopný, pričom ide o situácie, ktoré vzhľadom na ich charakter formálne indikujú neživotaschopnosť podniku. Toto negatívne vymedzenie v zásade zdôrazňuje nevyhnutnosť riešenia úpadku právnickej osoby konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním podľa zákona č. 7/2005 Z. z., pretože každý z uvedených predpokladov indikuje úpadok dlžníka bez reálnej vyhliadky na jeho sanáciu prostredníctvom preventívneho konania.

Súd o povolení alebo nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie rozhoduje uznesením, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. Opätovný vstup dlžníka do procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je z dôvodu prevencie jeho zneužívania časovo obmedzený na dobu dvoch rokov, pričom začiatok plynutia tejto lehoty závisí od toho, či po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo nie. Ak došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom, dlžník môže opätovne žiadať o povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie po uplynutí dvoch rokov od jeho splnenia. V takomto prípade musí dlžník pri preukazovaní podmienok povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie preukázať, kedy došlo k splneniu potvrdeného verejného plánu v pôvodnom preventívnom konaní a tak preukázať aj uplynutie dvojročnej lehoty v čase podania opätovného návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Pokiaľ v pôvodnom preventívnom konaní nedošlo k potvrdeniu verejného plánu, dvojročná lehota začína plynúť od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa pôvodná verejná preventívna reštrukturalizácia skončila, a dlžník je oprávnený podať opätovný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie po jej uplynutí. Obmedzenie sa však nevzťahuje na situáciu, kedy súd nepovolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

37

§ 11

O povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii rozhodne súd do desiatich dní, odkedy bol súdu doručený návrh na jej povolenie alebo od odstránenia nedostatkov návrhu, ak sú splnené všetky zákonné podmienky pre jej povolenie a súd v čase rozhodovania o tomto návrhu na podklade doručených listín za preukázané, že neexistujú dôvody na vydanie rozhodnutia o nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo o zastavení preventívneho konania z dôvodu absencie procesných podmienok podľa osobitného predpisu alebo o odmietnutí návrhu podľa osobitného predpisu. Uznesenie, ktorým však vo veci rozhodne, vrátane procesného rozhodnutia o zastavení konania alebo odmietnutí návrhu, však súd musí vydať do desiatich dní.

Súčasne s rozhodnutím o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie súd ustanoví dlžníkovi správcu náhodným výberom zo osobitného zoznamu tzv. podľa osobitného predpisu, avšak len v prípade, ak byť dlžníkovi poskytnutá aj dočasná ochrana (t. j. ak k návrhu dlžník priložil aj súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany v zmysle ustanovení tohto zákona), alebo ak z konceptu plánu a ostatných príloh návrhu možno dôvodne predpokladať, že v rámci schvaľovacieho procesu verejného plánu bude potrebné nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu, t. j. najmä ak existujú skutočnosti preukazujúce nesúhlas niektorých dotknutých veriteľov s vedením verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prípadne skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k záveru o nesúhlase dotknutých veriteľov s predloženým konceptom plánu a jeho obsahom alebo rozsahom a pod. Rovnako tak súd ustanovení správcu aj v prípade, ak to navrhne dlžník, alebo ak ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov. Týmto osobitným zoznamom sa rozumie oddiel špeciálnych správcov zoznamu správcov vedeného podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okrem iného je súčasťou rozhodnutia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie aj výrok o poskytnutí dočasnej ochrany a čase jej trvania, ak dlžník splnil zákonné predpoklady pre jej poskytnutie.

V prípade, ak súd ustanovil dlžníkovi správcu z dôvodu existencie dôvodných predpokladov o vzniku dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu alebo na základe návrhu dlžníka, alebo na základe návrhu väčšiny veriteľov, môže správca podať súdu návrh, aby uložil navrhovateľom povinnosť zložiť primeraný preddavok na odmenu správcu. Pokiaľ dlžník tento preddavok na odmenu správcu nezloží dlžník, súd konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii zastaví. Ak však ustanovenie správcu navrhli veritelia, súd povinnosť zložiť preddavok na odmenu správcu uloží veriteľom, ktorí takýto návrh podali a v prípade, ak veritelia tento preddavok nezložia, súd správcu odvolá a verejná preventívna reštrukturalizácia môže pokračovať bez ustanoveného správcu.

Upravuje sa zásada publicity vo vzťahu k povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, v zmysle ktorej je súd povinný bezodkladne po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku údaje o dlžníkovi, informáciu o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a zoznam veriteľov. V prípade, že s povolením verejnej preventívnej reštrukturalizácie bola súčasne dlžníkovi poskytnutá aj dočasná ochrana, súd zverejní aj informáciu o jej poskytnutí a tiež poskytnutý súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany.

Na účely zabezpečenia transparentnosti preventívneho konania je dlžník povinný po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie bezodkladne sprístupniť (na elektronické adresy, resp. mailom) elektronickú verziu návrhu spolu s prílohami a konceptom plánu

38

všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov a následne aj každému dotknutému veriteľovi, ktorý požiada o doplnenie zoznamu veriteľov v ustanovenej lehote, t. j. túto povinnosť vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, ktorý je zapísaný v zozname veriteľov alebo byť zapísaný v zozname veriteľov na základe jeho žiadosti podanej v zákonom ustanovenej lehote.

§ 12

Upravuje sa informatívna (notifikačná) povinnosť štatutárneho orgánu počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie pre prípad, že počas tohto preventívneho konania nastane úpadok dlžníka. Predmetná povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka je splnená formou písomného informovania súdu, správcu, veriteľského výboru a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak táto dočasná ochrana bola poskytnutá, akonáhle nastal u dlžníka úpadok (bezodkladne po zistení úpadku dlžníka).

Vznik úpadku dlžníka počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nemá automaticky za následok ukončenie procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie a vznik povinnosti podať návrh podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. Ak je dôvodný predpoklad, že dlžník svoje nové záväzky bude riadne a včas plniť a zároveň, že plán bude súdom potvrdený, alebo že dlžník úpadok odvráti iným spôsobom, môže dlžník vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii pokračovať. Ak takýto predpoklad neexistuje alebo nie je dôvodný, dlžník je povinný podať súdu návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Spravidla posúdenie vhodnosti pokračovania v procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie by malo byť v kompetencii poradcu a najmä by malo byť konzultované s veriteľmi.

Porušenie vyššie uvedených povinností dlžníkom rovnaké právne dôsledky, ako oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. v prípade porušenia informatívnej povinnosti alebo povinnosti podať návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii (ak nebola splnená informatívna povinnosť) vzniká právna fikcia vzniku zmluvnej pokuty, ako aj vznik zodpovednosti dlžníka za škodu veriteľom podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.

§ 13

Jedným zo spôsobov ukončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie je jej zastavenie rozhodnutím súdu. Zastaviť verejnú preventívnu reštrukturalizáciu môže súd v zásade len na základe kvalifikovaného podnetu alebo na návrh dlžníka. Návrh dlžníka na zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie preskúma súd len formálne, keďže sa nevyžaduje aby dlžník návrh odôvodnil. Vzhľadom na subsidiaritu všeobecného procesného predpisu, môže súd zastaviť aj z dôvodu nedostatkov v podmienkach konania.

Zastaviť konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu je možné len z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2, pričom nie je vylúčená ani kumulatívna existencia dôvodov na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Upravujú sa skutkové podstaty, naplnenie ktorých je dôvodom pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, pričom je potrebné rozlišovať medzi skutkovými podstatami, ktoré majú byť, resp. mali byť naplnené v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (odsek 1) a skutkovými podstatami, ktorých podmienky

39

boli naplnené v priebehu verejnej preventívnej reštrukturalizácie (odsek 2).

§ 14

Aktívne procesne legitimovaným na podanie kvalifikovaného podnetu je správca, veriteľský výbor alebo člen veriteľského výboru, poradca, významný veriteľ, veriteľ, voči ktorému dlžník, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, neplní nové záväzky riadne alebo včas, veriteľ, voči ktorému dlžník, ktorému nebola poskytnutá dočasná ochrana, neplní záväzky riadne alebo včas, alebo tak môže urobiť aj samotný zákonný sudca (pôjde o výnimočnú situáciu). Takáto právna úprava umožňuje zákonnému sudcovi aktívne riešiť podnety, ktoré nebudú spĺňať požiadavky kvalifikovanosti. Musí si však osvojiť tvrdenia podávateľa podnetu.

Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo opis skutočností odôvodňujúcich preskúmanie správcom v závislosti od toho, ktorému subjektu sa kvalifikovaný podnet podáva. Zároveň k nemu musia byť pripojené listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete. Je zrejmé, že ak tento podnet podáva zákonný sudca, listiny sa nachádzajú v súdnom spise, preto tieto nie je potrebné prikladať opätovne, ak teda nie dokladané nové listiny preukazujúce nové tvrdenia a zistenia. Súd alebo správca posudzuje len skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete, pričom ďalšie skutočnosti skúma len vtedy, ak je to potrebné, t. j. ak je zrejmé, že ďalšie skutočnosti v bezprostrednej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v kvalifikovanom podnete skutočne odôvodňujú zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo preskúmanie správcom. Je teda na rozhodnutí súdu alebo správcu, či bude v rámci svojho preskúmavania získavať a zisťovať nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

Ak podanie nemá náležitosti kvalifikovaného podnetu, súd alebo správca na také podanie neprihliada, je však povinný bezodkladne poučiť podávateľa kvalifikovaného podnetu o tejto skutočnosti.

§ 15

Zákon upravuje niekoľko spôsobov skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá sa skončí vždy právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Je potrebné zdôrazniť, že ak skončí verejná preventívna reštrukturalizácia, automaticky zaniká aj dočasná ochrana, ak bola poskytnutá, nakoľko táto nemôže byť poskytnutá a mať účinky bez toho, aby bolo vedené konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie je súd povinný bezodkladne zverejniť údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia v Obchodnom vestníku.

§ 16

V prípade, že v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii nedôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom, štatutárny orgán povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku. Ide o osobitnú povinnosť dlžníka po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom, splnením ktorej dlžník deklaruje, že sa nenachádza

40

v úpadku. Takúto povinnosť štatutárny orgán dlžníka nemá, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., a na základe takéhoto návrhu sa následne aj začne konkurzné konanie. Je potrebné uviesť, že ak štatutárny orgán dlžníka nesplní tieto osobitné povinnosti, resp. povinnosť, vzniká mu zodpovednosť za škodu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. (§ 11 ods. 2).

§ 17

Dlžník je oprávnený, na účely dosiahnutia cieľa verejnej preventívnej reštrukturalizácie a na účely podpory rokovania o verejnom pláne s cieľom umožniť mu pokračovať v prevádzke podniku, dosiahnuť poskytnutie dočasnej ochrany (tzv. všeobecné moratórium) a to najmä za predpokladu, že k návrhu pripojí súhlas veriteľov s jej poskytnutím. Pre poskytnutie dočasnej ochrany v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je potrebný súhlas väčšiny nespriaznených veriteľov počítanej podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok. Dočasnú ochranu však môže súd poskytnúť aj vtedy, ak s jej poskytnutím súhlasí aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok avšak súčasne musia byť splnené dve podmienky, a to že koncept plánu nepredpokladá u žiadneho z veriteľov čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti, ktoré by presahovalo 20% z jeho pohľadávky a súčasne koncept plánu nepredpokladá odklad splácania ktorejkoľvek pohľadávky veriteľov dlhší ako jeden rok.

V prípade, že dlžník pripojí k návrhu súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, súd mu automaticky v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie poskytne dočasnú ochranu na obdobie troch mesiacov. Pre „platný súhlas veriteľov“ sa vyžaduje, aby tento súhlas veriteľov nebol starší viac ako 30 dní pred podaním návrhu a aby išlo o súhlas veriteľov nespriaznených pohľadávok (na súhlasy spriaznených veriteľov sa neprihliada), pričom na účely určenia tejto výšky nespriaznených pohľadávok sa vychádzať z priebežnej účtovnej závierky nie staršej ako 60 dní, ktorá je taktiež v tomto prípade prílohou návrhu.

V oboch prípadoch sa len na súhlasy veriteľov nespriaznených pohľadávok. Veritelia spriaznených pohľadávok by s najväčšou pravdepodobnosťou súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a z tohto dôvodu by prihliadanie na ich súhlas pre tento účel mohlo potenciálne ohroziť záujmy nespriaznených veriteľov.

Súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany je možné podmieniť ustanovením veriteľského výboru alebo zmenou alebo odvolaním štatutárneho orgánu, alebo jeho člena alebo člena dozorného orgánu dlžníka pred podaním návrhu. Uvedené podmienky súhlasu by sa mali uskutočniť podľa pravidiel, ktoré majú byť vymedzené priamo v súhlase veriteľov.

Explicitne sa vymedzuje vznik účinkov dočasnej ochrany na účely zabezpečenia právnej istoty. Tie vznikajú deň nasledujúci po dni zverejnenia údajov o dlžníkovi a informácie o poskytnutí dočasnej ochrany spolu s ďalšími informáciami podľa ustanovení tohto zákona v Obchodnom vestníku, pričom súd je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na publikovanie informácie o poskytnutí dočasnej ochrany Obchodnom vestníku, ako aj o ostatných skutočnostiach.

§ 18

S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi právami dlžníka a jeho veriteľov sa dočasná ochrana prvý krát poskytuje na zákonom ustanovené trojmesačné obdobie.

41

V prípadoch, kedy sa vyžaduje vzhľadom na komplexnosť a náročnosť preventívnej reštrukturalizácie dlžníka viac času, zákon pripúšťa možnosť jej predĺženia o ďalšie tri mesiace, avšak celková doba trvania dočasnej ochrany nesmie presiahnuť obdobie šiestich mesiacov, t. j. o predĺženie dočasnej ochrany môže dlžník žiadať len raz. Dlžník musí požiadať o predĺženie dočasnej ochrany vo vymedzenom časovom období, inak súd na žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany nebude prihliadať a zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť.

O predĺženie dočasnej ochrany môže požiadať dlžník len v prípade, že sa v rokovaniach o verejnom pláne dosiahol náležitý pokrok a jej predĺženie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie a práve z uvedeného dôvodu získal dlžník súhlas veriteľského výboru na jej predĺženie. Iné dôvody predĺženia dočasnej ochrany sa v súlade so smernicou nepripúšťajú, a to ani v prípade, ak by dlžník získal súhlas veriteľského výboru. Predĺženie dočasnej ochrany sa rovnako tak nepripúšťa, bez ohľadu na dôvody, ani v prípade, ak dlžník presunul svoje centrum hlavných záujmov z iného členského štátu v období troch mesiacov pred podaním návrhu. Ide o konkrétnu transpozíciu.

Pokiaľ splnené podmienky na predĺženie dočasnej ochrany, súd rozhodne o jej predĺžení uznesením a dočasnú ochranu predĺži o ďalšie tri mesiace. Pri rozhodovaní by súd mal dbať na to, aby nedošlo k pretrhnutiu doby trvania dočasnej ochrany, t. j. táto by mala na seba bezprostredne nadväzovať a v súlade s uvedeným by mal súd rovnako tak postupovať aj v prípade plnenia publikačnej povinnosti. Súd je totiž rovnako tak povinný bezodkladne vykonať opatrenia na publikovanie údajov o dlžníkovi a informácie o predĺžení dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

§ 19

Dočasná ochrana za následok, že vedie k čiastočnému obmedzeniu niektorých úkonov a majetkových dispozícií dlžníka. V prípade, ak s poskytnutím dočasnej ochrany súhlasia veritelia, títo oprávnení v súhlase s poskytnutím dočasnej ochrany určiť konkrétne úkony, ktoré je dlžník oprávnený vykonať len so súhlasom poradcu. V takomto prípade v zásade môže ísť o akýkoľvek úkon, teda nielen o bežné právne úkony, ale aj o úkony, ktorými sa podstatne mení skladba majetku záväzkov alebo záväzkových vzťahov, pričom toto obmedzenie je časovo ohraničené zánikom dočasnej ochrany v závislosti od druhu právneho úkonu dlžníka. Toto dispozičné obmedzenie byť preto uplatňované od okamihu poskytnutia tohto súhlasu veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, t. j. obmedzenie byť realizované už v čase, kedy ešte dočasná ochrana poskytnutá byť nemusí, pričom jeho uplatňovanie závisí od druhu úkonu dlžníka, na ktorý je požadovaný súhlas poradcu. Pokiaľ ide bežné právne úkony, bežnú činnosť dlžníka, ktorá by bola podliehala schváleniu poradcom, tak takéto obmedzenie by malo byť platné do zániku dočasnej ochrany, pokiaľ veritelia v súhlase s jej poskytnutím neurčili inak. Pokiaľ však ide o úkony, ktorými sa podstatne mení skladba majetku dlžníka, jeho záväzkov alebo záväzkových vzťahov, v tomto prípade je schválenie úkonu poradcom v zmysle obmedzenia vyjadreného v súhlase veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, časovo ohraničené ustanovením veriteľského výboru. Po tom, ako bol dlžníkovi vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii ustanovený veriteľský výbor, je totiž dlžník priamo zákonom obmedzený len na výkon bežnej činnosti a bežných právnych úkonov (pokiaľ nie sú podmienené poradcovým schválením), nakoľko nemôže vykonávať, resp. musí obmedziť svoju činnosť len na úkony, ktorými sa podstatne nemení skladba jeho majetku, záväzkov alebo záväzkových vzťahov. Iné úkony môže dlžník vykonávať iba so súhlasom veriteľského výboru. Je potrebné uviesť, že tretie osoby sa o prípadnom podmienení úkonov dlžníka ich schválením poradcom dozvedia priamo zo súhlasu veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, ak je dočasná

42

ochrana poskytnutá, ktorý je zverejnený. V ostatných prípadoch ide o zákonné dispozičné obmedzenie dlžníka, ktoré musí byť zrejmé a tretie osoby musia mať na zreteli toto zákonné dispozičné obmedzenie pri úprave svojich právnych vzťahov.

V prípade, že dlžník realizuje úkon, na ktorý sa vyžadovalo schválenie poradcom alebo veriteľským výborom bez tohto schválenia, veritelia alebo správca (v konkurze) môžu takémuto úkonu odporovať. Veriteľ vie v zásade takémuto úkonu odporovať kedykoľvek, avšak správca má túto možnosť iba v následnom konkurze. Odporovacie právo však bude neopodstatnené, ak druhá strana preukáže, že takýmto neschváleným úkonom, na ktorý inak zákon vyžadoval schválenie buď poradcom alebo veriteľským výborom, nedošlo k ukráteniu veriteľov.

Dispozičné obmedzenia spočívajúce v schválení úkonov dlžníka poradcom alebo veriteľským výborom voči osobám, ktorým boli alebo takéto úkony dlžníka určené, účinné od okamihu, kedy sa o ňom tieto osoby dozvedeli.

§ 20

Kľúčovým ustanovením na účely dočasnej ochrany poskytnutej v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je ustanovenie o účinkoch poskytnutia dočasnej ochrany. Dočasnú ochranu je potrebné vnímať ako typ špecifického neodkladného opatrenia, ktoré má za cieľ poskytnúť dlžníkovi časovo obmedzenú ochranu dostatočnú na vyriešenie hroziaceho úpadku a na efektívne naštartovanie a riadenie procesu sanácie dotknutého dlžníka prostredníctvom verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Účinky dočasnej ochrany pôsobia všeobecne voči všetkým veriteľom dlžníka.

K jednotlivým účinkom:

1. Aktívna konkurzná imunita

Dlžník nemá počas poskytnutej dočasnej ochrany povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu upravenú zákonom č. 7/2005 Z. z. Uvedené však nemá vplyv na informačnú povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka voči súdu, správcovi, veriteľskému výboru a veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, pre prípad, že počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka, t. j. túto povinnosť musí splniť, inak nesie zodpovednosť v rovnakom rozsahu, ako pri oneskorenom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

2. Pasívna konkurzná imunita

Poskytnutá dočasná ochrana bráni vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka alebo povoleniu jeho reštrukturalizácie. Inak povedané, poskytnutá dočasná ochrana bráni tomu, aby sa na dlžníka pod dočasnou ochranou vzťahovala pôsobnosť zákona č. 7/2005 Z. z. vo veci vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie vo vzťahu k dlžníkovi. Tento účinok však nebráni súdu začať konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ale v začatom konkurzom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní nemožno pokračovať. Tento účinok dopĺňa účinok týkajúci sa aktívnej konkurznej imunity v tom zmysle, že pokiaľ nedošlo k vyhláseniu konkurzu alebo povoleniu reštrukturalizácie podľa zákona č. 7/2005 Z. z., takéto konanie sa ex lege prerušuje a súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť.

3. Relatívna exekučná imunita

Dočasná ochrana pôsobí aj voči vykonávacím konaniam, nakoľko poskytnutá dočasná ochrana bráni viesť a realizovať potrebné procesné úkony voči dlžníkovi v rámci exekučného konania

43

alebo obdobného vykonávacieho konania, t. j. uvedené sa vzťahuje na akýkoľvek výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu, napr. daňová exekúcia, výkon rozhodnutia podľa Správneho poriadku a pod. Rovnako ako v prípade pasívnej konkurznej imunity, aj v tomto prípade sa vykonávacie konanie poskytnutím dočasnej ochrany prerušuje ex lege a v takomto konaní nemôže príslušný orgán pokračovať. Relatívna exekučná imunita pôsobí vo vzťahu ku všetkým nárokom vymáhaným v konkrétnom vykonávacom konaní, okrem výslovne ustanovených prípadov a vo vzťahu k pracovnoprávnym nárokom zamestnancov (vymoženie týchto pohľadávok vo vykonávacom konaní nie je dotknuté). Taxatívny výpočet pohľadávok, na ktoré sa relatívna exekučná imunita nevzťahuje vyplýva z tej skutočnosti, že samotná smernica ráta s tým, že zo všeobecného moratória sa vylúčia pohľadávky v odôvodnených prípadoch. Vo vzťahu k pohľadávkam vzniknutým pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie ide o pohľadávky, pri ktorých špecifické pravidlá, ktoré vyplývajú z legislatívy Európskej Únie a následne prenesené aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tieto pravidlá neumožňujú členskému štátu odpustiť pohľadávku voči prijímateľom, pretože ide o prenesenú pohľadávku, ktorá je následne vysporiadaná voči všeobecnému rozpočtu Európskej Únie, pričom celý proces vysporiadania je podrobne monitorovaný a vykazovaný. Vo vzťahu k plneniam priznaných rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry Európskej Únie možno výkon takéhoto rozhodnutia zastaviť podľa čl. 299 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Z uvedených dôvodov je opodstatnený záver o vylúčení týchto pohľadávok zo všeobecného moratória pri riešení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Zo všeobecného moratória sa vylučuje aj ďalšia kategória pohľadávok v podobe daňových nedoplatkov, colných dlhov, pokút a iných platieb vymeraných a uložených colnými orgánmi podľa colných predpisov. Tieto pohľadávky nevyhnutné z dôvodu všeobecného záujmu vo vzťahu k naplneniu štátneho rozpočtu a štátneho rozpočtu Európskej únie. Pokiaľ by tieto pohľadávky neboli vylúčené, Slovenská republika by mohla byť ako veriteľ nespravodlivo poškodená, pretože nezačatím vymáhania uvedených pohľadávok, resp. prerušením vymáhania týchto pohľadávok by mohlo dôjsť k nižšiemu výberu daní, prípadne aj cla, pričom v prípade cla hrozí sankcia zo strany Európskej komisie v podobe úrokov z omeškania podľa nariadenia Rady (EÍU, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o o patreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť.

4. Priorita uspokojenia nových a nespriaznených záväzkov

Počas dočasnej ochrany platí pravidlo, ktorým sa sleduje posilnenie prevádzkyschopnosti podniku dlžníka, a preto sa umožňuje dlžníkovi plniť (všeobecne) nový záväzok pred starým záväzkom a z nového záväzku prednostne nespriaznený záväzok a až následne plniť starý nespriaznený záväzok a ako posledný aj starý spriaznený záväzok. Uvedené sa však nevzťahuje na pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka.

5. Dočasná nemožnosť výkonu zabezpečovacích práv

Dočasná ochrana obdobné účinky ako relatívna exekučná imunita aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacích práv, ktoré sa vzťahujú na majetok patriaci dlžníkovi, avšak v prípade výkonu zabezpečovacích práv nemožno ani začať tento výkon a následne zabezpečovacie právo vykonať ho. Výnimku z tohto pravidla tvoria pracovnoprávne nároky zamestnancov.

6. Zákaz započítania spriaznených pohľadávok

Započítanie je úkonom, ktorý môže prispieť k zásadnejším zmenám v skladbe, využití, určení či zmenšení majetku dlžníka pod dočasnou ochranou, najmä pokiaľ započítací prejav urobí

44

osoba s ním spriaznená. Vzhľadom na uvedené sa počas dočasnej ochrany neumožňuje započítanie pohľadávky dlžníka pod dočasnou ochranou so spriaznenou pohľadávkou, a to ani jednostranne a ani dohodou s dlžníkom (zmluvné započítanie). Tento účinok dočasnej ochrany vecne súvisí s ochranou majetkovej podstaty dlžníka. Ak by takéhoto pravidla nebolo, dlžník by sa tak pripravoval najmä o likvidné peňažné prostriedky, ktoré typicky potrebuje v situácii, kedy rieši hroziacu platobnú neschopnosť. Spriaznení veritelia by mali byť s týmto následkom uzrozumení, keďže v hierarchii ochranyhodnosti majetkových záujmov podriadení záujmom nespriaznených veriteľov. Neguje sa tým taktiež prípadná motivácia odkupovať pohľadávky veriteľov a „zlepšovať“ svoju pozíciu vo vzťahu k plneniu záväzkov voči dlžníkovi.

7. Obmedzenie zmeny obsahu zmluvných vzťahov a ich ukončenia

Modifikujú sa pravidlá pre výpoveď a odstúpenie od zmluvy vrátane práva odoprieť plnenie zo zmluvy alebo zmeniť obsah práv alebo povinností vyplývajúcich zo zmluvy v súvislosti s omeškaním dlžníka, ktoré vzniklo pred dočasnou ochranou. Presadzuje sa najmä základné pravidlo, podľa ktorého, ak pred poskytnutím dočasnej ochrany bol dlžník v omeškaní, poskytnutie dočasnej ochrany v takomto prípade nemôže byť dôvodom pre ukončenie alebo zmenu obsahu zmluvných vzťahov. Tento účinok dočasnej ochrany slúži na ochranu dlžníka vo vzťahu k jeho možnosti prevádzkovať podnik aj počas dočasnej ochrany a v zásade je nevyhnutné aj pre dosiahnutie účelu prebiehajúcej verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Z vymedzeného účinku dočasnej ochrany sa uplatňujú ustanovené výnimky, nakoľko nie je možné spravodlivo požadovať, aby v súvislosti s týmto účinkom druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Výnimku z predmetného účinku rovnako predstavuje plnenie druhej zmluvnej strany, ktoré nemá byť použité v súvislosti s bežnou podnikateľskou činnosťou dlžníka.

V prípade existencie zmluvných dojednaní účastníkov záväzkovo-právnych vzťahov s obsahom odporujúcim alebo vylučujúcim tieto účinky sa na takéto ustanovenia neprihliada, t. j. takéto zmluvné dojednania nie spôsobilé vylúčiť tento zákonom ustanovený účinok dočasnej ochrany.

8. Nemožnosť ukončenia financovania dlžníka

Financovanie, dohodnuté medzi veriteľom a dlžníkom ešte pred dočasnou ochranou nemožno počas dočasnej ochrany ukončiť z dôvodu, že dlžník neplní podmienky finančných ukazovateľov. Dlžník rovnako nie je oprávnený čerpať peňažné prostriedky z financovania, ktoré bolo dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak na takéto čerpanie nemá súhlas veriteľského výboru. Je potrebné zdôrazniť, že toto obmedzenie sa dotýka tzv. finančných kovenantov, t. j. zmluvných podmienok, ktoré sa vypočítavajú z účtovných výkazov. V prípade, ak by dlžník neplnil iné podmienky pre poskytnutie financovania, veriteľ by mu mal mať možnosť odoprieť financovanie. To rovnako platí aj pre nekomitované linky.

9. Spočívanie behu niektorých lehôt

Pri dočasnej ochrane sa voči dlžníkovi pozastavuje najmä plynutie premlčacích dôb, rovnako ako plynutie lehôt pre prípadné uplatnenie nárokov z odporovateľných úkonov. Tieto lehoty, resp. ich začiatok plynutia a koniec plynutia plne kopíruje vznik a zánik účinkov dočasnej ochrany.

Osobitne sa z účinkov dočasnej ochrany sa vynímajú existujúce alebo budúce pracovnoprávne nároky či súčasných alebo bývalých zamestnancov dlžníka, t. j. dočasnou ochranou ostávajú nedotknuté pracovnoprávne nároky tak súčasných, ako aj bývalých

45

zamestnancov dlžníka v plnom rozsahu, t. j. týmto nárokom je poskytnutá ochrana v plnom rozsahu tak, ako keby dočasná ochrana poskytnutá nebola, a tieto nároky musia byť vyplatené v plnom rozsahu súlade so zákonom a bývalým alebo súčasným zamestnancom dlžníka prináležia všetky práva spojené s uplatňovaním ich pracovnoprávnych nárokov.

§ 21

Dlžníkovi sa počas dočasnej ochrany umožňuje na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky jeho podniku prijať tzv. „krízové financovanie“, pričom ide o dočasné financovanie, ktoré je naviac účelovo určené, nakoľko prostriedky z krízového financovania môžu byť použité výlučne na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky podniku dlžníka a to len počas dočasnej ochrany. Prostriedky z krízového financovania nemožno použiť na refinancovanie financovania dlžníka, poskytnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany.

Krízové financovanie je možné prijať len so súhlasom veriteľského výboru. Platí, že za krízové financovanie sa považuje aj financovanie dlžníka, ktoré bolo dohodnuté ešte pred poskytnutím dočasnej ochrany dlžníka a peňažné prostriedky dlžník čerpal so súhlasom veriteľského výboru po poskytnutí dočasnej ochrany

Ustanovuje sa aj maximálny rozsah krízového financovania. Poskytnuté prostriedky sa považujú za krízové financovanie maximálne v rozsahu šiestich mesačných priemerných prevádzkových nákladov dlžníka za uplynulý kalendárny rok, pričom tento rozsah je ustanovený ako maximálna hranica pre krízové financovanie ako celku, t. j. tento rozsah musí byť dodržaný aj v prípade kombinácie krízového financovania prostredníctvom „nového“ krízového financovania a dočerpania finančných prostriedkov z už skôr dohodnutého financovania.

Aby existovala motivácia na poskytnutie krízového financovania dlžníkovi a rovnako tak snaha dlžníka o zabezpečenie riadneho chodu prevádzky jeho podniku, bude sa uplatňovať pravidlo, že ten, kto poskytne dlžníkovi takéto krízové financovanie, bude mať v prípade vyhlásenia konkurzu výhodu v podobe rovnakého zaobchádzania v rozsahu zodpovedajúcom inštitútu nového úveru poskytnutého v rámci reštrukturalizácie. Ak je krízové financovanie zabezpečené, tak pôjde o uspokojenie zo zabezpečenia. V ostatných prípadoch bude krízové financovanie požívať absolútnu prioritu voči nezabezpečenému dlhu.

§ 22

V odseku 1 sa vymedzujú dôvody zániku dočasnej ochrany. Typickým dôvodom zániku dočasnej ochrany je uplynutie maximálnej doby jej trvania (vrátane predĺženia). Nemalo by sa taktiež brániť tomu, aby dlžník kedykoľvek žiadal o jej skončenie (súd dôvody takejto žiadosti neskúma). Takáto žiadosť dlžníka sa podáva prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Zákon ráta so zánikom dočasnej ochrany aj z dôvodu potvrdenia alebo zamietnutia verejného plánu súdom, alebo z dôvodu zastavenia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, t. j. dočasná ochrana v zásade vždy zaniká v dôsledku skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Dočasná ochrana zaniká dňom nastúpenia dôvodov zániku, pričom zanikajú aj účinky poskytnutej (predĺženej) dočasnej ochrany, a zverejnenie informácie o jej zániku v Obchodnom vestníku na zánik jej účinkov nemá vplyv.

Súdu sa ukladá povinnosť bezodkladne zverejniť údaje o dlžníkovi a informáciu o zániku dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku, vrátane informácie o skončení verejnej

46

preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia (len v prípade, ak dočasná ochrana zanikla v dôsledku skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, t. j. na základe právoplatného rozhodnutia súdu). Ak dočasná ochrana zanikla počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá pokračuje, v tomto prípade súd bezodkladne zverejní len údaje o dlžníkovi a informáciu o zániku dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku. Nie je žiadúce, aby súd čakal so zverejnením informácie o zániku dočasnej ochrany na skončenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 23

Súd dohliada na činnosť správcu ako aj na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka, pričom pri výkone dohľadu prihliada na záujmy veriteľov dlžníka a na prípadné nerovnosti v prístupe k poskytovaným informáciám potrebným na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo v rozsahu týchto informácií, ktorými disponuje samotný dlžník a jeho veritelia. Na vyváženie tejto informačnej nerovnosti slúži najmä oprávnenie súdu uložiť dlžníkovi povinnosť sprístupnenia informácii veriteľovi, ktorých sa domáha, ak ide o informácie, ktoré súd považuje pre naplnenie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie za potrebné.

Konštruuje sa možnosť predbežného právneho posúdenia súdom ohľadne predbežnej otázky vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ktorá sa týka výkladu niektorého z ustanovení tohto zákona alebo ďalšieho postupu v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na účely usmernenia strán a iných subjektov vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, pričom pri riešení tejto problematiky súd prihliadať predovšetkým na účel sledovaný verejnou preventívnou reštrukturalizáciou.

§ 24

Upravujú sa niektoré podmienky výkonu funkcie správcu, jeho odvolania a zániku jeho funkcie vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Osobitne sa upravuje jeho odvolanie v prípade opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitným predpisom, pričom je na rozhodnutí súdu posúdenie závažnosti a frekvencie porušenia povinnosti správcom. Súd tak podľa vlastného uváženia rozhodne, či porušenie povinnosti je dôvodom pre priame odvolanie z funkcie správcu vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Na funkciu správcu vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii sa inak uplatňujú ustanovenia osobitného predpisu (zákona č. 8/2005 Z. z.). Rozhodnutie o odvolaní a ustanovení nového správcu, ako aj rozhodnutie o ustanovení nového správcu v prípade smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho, alebo zániku pôvodne ustanoveného správcu podliehajú zverejňovacej povinnosti súdu v Obchodnom vestníku.

§ 25

Správca počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie oprávnenie dohľadu nad dlžníkom v rozsahu skúmania a zisťovania dôvodov pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a s tým spojenú informačnú povinnosť voči súdu, veriteľskému výboru, relevantným veriteľom a veriteľom súhlasiacim s dočasnou ochranou. Súd môže zároveň správcu poveriť i vykonaním ďalších úloh v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie jej účelu.

Ďalším oprávnením správcu je povinnosť preskúmavania zodpovednosti štatutárneho

47

orgánu, úkonov dlžníka, ktoré mohli spôsobiť hrozbu úpadku alebo úpadok dlžníka, a stavu dlžníka v čase začatia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu. O takomto preskúmaní je správca povinný vypracovať písomnú odôvodnenú správu, ktorú je povinný následne zaslať súdu a podávateľovi kvalifikovaného podnetu do 15 dní od doručenia kvalifikovaného podnetu, avšak v odôvodnených prípadoch je možné túto lehotu predĺžiť maximálne o ďalších 15 dní na základe oznámenia dôvodov nedodržania lehoty súdu.

Upravuje sa povinnosť dlžníka a tretích osôb poskytovať správcovi pri výkone jeho činnosti vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii súčinnosť, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti sa uplatňujú ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., prostredníctvom ktorých je možné vynútenie tejto súčinnosti, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 26

Správca nárok za výkon funkcie vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii na odmenu ako aj na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie. Odmenu správcu a náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie, ak bol ustanovený, platí dlžník, avšak v prípade, ak bol správca ustanovený na návrh veriteľov, tieto náklady platia veritelia, ktorí ustanovenie správcu vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii navrhli, spoločne a nerozdielne.. V prípade sporu o výške odmeny alebo náhrady výdavkov rozhodne súd najneskôr do 30 dní. Podrobnosti o odmene a náhrade výdavkov podrobnejšie upravené vo vykonávacom predpise.

§ 27

Na účely jednoznačnosti určenia verejným plánom dotknutých veriteľov sa explicitne vymedzujú veritelia, ktorí potvrdeným verejným plánom dotknutí a veritelia, na ktorých sa potvrdený verejný plán nevzťahuje, resp. nie je pre nich záväzný (tzv. nedotknutí veritelia). Za dotknutých veriteľov možno vo všeobecnosti považovať všetkých veriteľov, ktorých pohľadávka vznikla pred rozhodným dňom (pred prvým dňom kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol podaný návrh), ak nejde o nedotknutého veriteľa. Dotknutým veriteľom je aj spoločník dlžníka, ak sa predpokladá zmena majetkových pomerov či štruktúry dlžníka. Dotknutým veriteľom je aj podmienený dotknutý veriteľ, t. j. ručiteľ, spoludlžník či iná osoba, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi po rozhodnom dni za predpokladu, že táto osoba splní záväzok dlžníka vzniknutý pred rozhodným dňom, ak samozrejme nejde v tomto prípade o nedotknutého veriteľa.

Zákon explicitne vyjadruje skupiny veriteľov, ktorí nie verejným plánom dotknutí, pričom verejný plán môže súčasne určiť aj ďalších veriteľov, ktorí ním nebudú dotknutí.

Rozdelenie veriteľov podľa toho, či verejným plánom dotknutí alebo nedotknutí vychádza priamo zo smernice. Veritelia, ktorí verejným plánom dotknutí, sa priamo zúčastňujú na verejnej preventívnej reštrukturalizácii, účastníkmi konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, majú konkrétne práva a povinnosti upravené týmto zákonom, napr. právo žiadať byť zapísaný v zozname veriteľov, právo podať kvalifikovaný podnet, právo hlasovať o verejnom pláne na schvaľovacej schôdzi a pod. Títo verejným plánom dotknutí veritelia priamo dotknutí verejným plánom, nakoľko je pre nich prijatý verejný plán záväzný. Postavenie nedotknutých veriteľov sa v zásade nemení bez ohľadu na to, či verejná preventívna

48

reštrukturalizácia prebieha alebo nie. Nedotknutí veritelia nemajú vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii postavenie účastníka konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a prijatý verejný plán nie je pre ne záväzný. Dlžník je povinný nedotknutým veriteľom uhrádzať ich pohľadávky tak, akoby verejná preventívna reštrukturalizácia neprebiehala. Nedotknutých veriteľov sa však môžu dotknúť účinky dočasnej ochrany, ak je poskytnutá avšak len v zákonom ustanovenom rozsahu.

Osobitnú skupinu nedotknutých veriteľov predstavujú zamestnanci dlžníka, resp. osoby so svojimi pracovnoprávnymi nárokmi voči dlžníkovi. Ich postavenie ako nedotknutých veriteľov vyplýva nielen zo smernice, ktorá poskytuje tejto skupine veriteľov osobitnú ochranu, ale aj zo skutočnosti, že jedným zo základných účelov verejnej preventívnej reštrukturalizácie je záchrana podniku a ochrana pracovných miest. Jednotlivé skupiny veriteľov, ktoré nie sú plánom dotknuté, boli konštruované vzhľadom na ich postavenie v obchodno-záväzkových vzťahoch k dlžníkovi (neplnenie pohľadávok týchto nedotknutých veriteľov v stave „hroziaceho úpadku“ musí byť zabezpečené, nakoľko inak nemožno takéhoto dlžníka, ktorý nie je schopný uhrádzať bežné záväzky, považovať za dlžníka v hroziacom úpadku, ale jeho situáciu je už nutné riešiť podľa insolvenčných predpisov).

K nedotknutým veriteľom patrí aj sporný nespriaznený veriteľ, pričom zaradenie tohto veriteľa medzi nedotknutých veriteľov je odôvodnené potrebou zabezpečiť verejnú preventívnu reštrukturalizáciu transparentnú, efektívnu a rýchlu, a teda riešenie sporu dlžníka s jeho nespriazneným veriteľom nie je v tomto procese žiadúce. Okrem uvedeného, pokiaľ existuje takýto spor, dotknutí veritelia o ňom informovaní (musia byť) a v takomto prípade samozrejme majú možnosť prijať rozhodnutie o tom, či napriek tejto skutočnosti budú pokračovať v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo nie, prípadne môžu pomôcť dlžníkovi pri riešení sporu s nespriazneným veriteľom, alt. požadovať ukončenie takéhoto sporu poskytnutím plnenia spornému nespriaznenému veriteľovi a pod.

Osobitnú skupinu tvoria veritelia, ktorí môžu byť verejným plánom dotknutí, avšak len v prípade, ak tak určí verejný plán, t. j. ich postavenie ako dotknutých alebo nedotknutých veriteľov v zásade závisí od rozhodnutia dlžníka, či tieto subjekty do verejnej preventívnej reštrukturalizácie zapojí alebo nie, pričom toto rozhodnutie dlžníka môže byť samozrejme ovplyvnené odporúčaniami poradcu, správcu, prípadne postojom ostatných dotknutých veriteľov, ktorí môžu rovnako tak, vzhľadom na informácie, ktoré majú k dispozícii, požadovať zaradenie niektorých týchto skupín veriteľov do skupiny dotknutých veriteľov.

§ 28

Vymedzuje sa obdobie, počas ktorého sa splatnosť príslušenstva pohľadávok dotknutých veriteľov odkladá, a to od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie do jej skončenia potvrdením verejného plánu, zamietnutím návrhu na potvrdenie verejného plánu alebo do jej zastavenia.

Zároveň sa určuje ďalší osud príslušenstva nefinančných pohľadávok po potvrdení plánu, ktoré vzniklo do rozhodného dňa a po rozhodnom dni. Pokiaľ ide o príslušenstvo nefinančnej pohľadávky, ktoré vzniklo do rozhodného dňa, takýto nárok na príslušenstvo zaniká potvrdením plánu v rozsahu, v akom presahuje 5 % p. a. istiny. Ak ide o príslušenstvo nefinančnej pohľadávky vzniknuté po rozhodnom dni až do potvrdenia plánu, zaniká v celom rozsahu.

49

§ 29

Dlžník ešte pred podaním samotného návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie musí zostaviť zoznam veriteľov, ktorý je súčasne obligatórnou prílohou návrhu, pričom zoznam veriteľov je potrebné zostaviť k rozhodnému dňu. V zozname veriteľov je dlžník povinný uviesť všetkých dotknutých, nedotknutých, ale aj sporných veriteľov, čím sa odbremenia veritelia od samotného prihlasovania pohľadávok, pričom dotknutých veriteľov musí uvádzať podľa zákonom ustanovených skupín. Dlžník okrem všetkých známych veriteľov uvedie v zozname veriteľov aj výšku pohľadávok veriteľov, ktorú tak veritelia budú môcť skontrolovať. Dlžník v prípade sporných pohľadávok je povinný v zozname veriteľov uvádzať vecné dôvody spornosti, inak platí predpoklad, že zoznam veriteľov nie je zostavený riadne, čo môže byť dôvodom zastavenia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Podrobnosti o obsahu a zostavení zoznamu veriteľov ustanoví vykonávací predpis.

§ 30

Každý veriteľ dlžníka, v zmysle ustanovení zákona, je oprávnený požiadať vo svojej veci dlžníka o opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov, ak nie je uvedený v zozname veriteľov alebo vo svojej veci identifikuje iné nedostatky zoznamu veriteľov. Toto oprávnenie patrí veriteľovi v zákonom ustanovenom období a dlžník je povinný takejto žiadosti veriteľa vyhovieť a zoznam veriteľov opraviť alebo doplniť. Žiadosť veriteľa podaná po zákonom ustanovenej lehote nemôže byť zohľadnená a na takúto žiadosť sa neprihliada. Následne je dlžník povinný do 15 dní od uplynutia lehoty na podanie žiadosti o opravu alebo doplnenie zaslať aktualizovaný zoznam veriteľov súdu. Každý zoznam veriteľov, vrátane aktualizovaného, súd zverejní v Obchodnom vestníku, čím sa zabezpečuje transparentnosť procesu.

Vo vzťahu k tvorbe zoznamu veriteľov je potrebné uviesť, že základnou podmienkou pre prijatie verejného plánu je vytvorenie zoznamu veriteľov riadne a v súlade so zákonom. V prípade, ak veriteľ poruší zákonné ustanovenia týkajúce sa tvorby zoznamu veriteľov, prípadne nezostaví tento zoznam riadne, každý veriteľ, ktorý by bol inak dotknutý alebo je dotknutý, právo podať kvalifikovaný návrh či súdu alebo správcovi s návrhom na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 31

Po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie zvolá dlžník informatívnu schôdzu. Povinne zúčastneným na tejto schôdzi je dlžník, ktorý informatívnu schôdzu aj vedie, správca, poradca, zákonný sudca, pričom právo zúčastniť sa aj každý dotknutý veriteľ a ten, kto tvrdí, že takýmto veriteľom je (v tomto prípade stačí tvrdenie veriteľa). Informatívna schôdza sa musí uskutočniť v období medzi 15. dňom a 20. dňom po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

S rozvojom moderných informačných technológii sa umožňuje konanie a vedenie informatívnej schôdze aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V tomto prípade je však potrebné vyhotovenie obrazovo-zvukového alebo zvukového záznamu z konania tejto schôdze, ako aj vyhotovenie zápisnice.

Základným predmetom a cieľom informatívnej schôdze je najmä informovanie všetkých zúčastnených o hroziacom úpadku dlžníka a najmä predstavenie a bližšie opísanie

50

konceptu plánu, vrátane cieľa verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorým dôjsť k reštrukturalizácii podniku dlžníka. Všetky podrobnosti o priebehu informatívnej schôdze upravuje vykonávací predpis.

§ 32

V rámci procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa obligatórne ustanovuje orgán zastupujúci záujmy veriteľov, ktorým je veriteľský výbor. Veriteľský výbor ustanoví súd na návrh dlžníka alebo kvalifikovanej skupiny veriteľov bezprostredne pri povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. V ostatných prípadoch súd ustanoví veriteľský výbor bezodkladne po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, t. j. ak ustanovenie veriteľského výboru nenavrhne ani dlžník, ani kvalifikovaná skupina veriteľov.

Veriteľský výbor slúži predovšetkým na zefektívnenie a zrýchlenie procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veriteľský výbor sa môže skladať z troch, najviac z piatich veriteľov určených súdom. Ak bol podaný návrh na ustanovenie veriteľského výboru, súd je týmto návrhom viazaný len v rozsahu, v akom je návrh v súlade s pravidlami kreovania veriteľského výboru, t. j. rozhodnutie o ustanovení konkrétnych členov veriteľského výboru vzhľadom na konkrétne pravidlá jeho kreovania je na rozhodnutí súdu. Základným pravidlom pre kreovaní veriteľského výboru je obligatórny počet nespriaznených členov veriteľského výboru, t. j. traja z členov veriteľského výboru musia byť nespriaznenými veriteľmi. Následne súd zohľadňuje pravidlo, že vo veriteľskom výbore majú byť zastúpení najmä relevantní veritelia a v záujme zachovania rovnosti majú byť primerane zastúpení aj zabezpečení a nezabezpečení veritelia.

Členstvo veriteľa vo veriteľskom výbore vzniká ustanovením súdu, ktorý vyberá veriteľov zo zoznamu veriteľov. Súhlas veriteľa na ustanovenie do funkcie člena veriteľského výboru sa nevyžaduje. V prípade, ak niektorý z veriteľov vopred výslovne (najmä písomne) oznámi súdu svoj nesúhlas s ustanovením do funkcie člena veriteľského výboru, takéhoto veriteľa súd nemôže do funkcie člena veriteľského výboru ustanoviť. Každý veriteľ, ktorý bol do funkcie člena veriteľského výboru ustanovený súdom, je oprávnený vzdať sa tejto funkcie. Členstvo veriteľa vo veriteľskom výbore zanikne písomným vzdaním sa funkcie adresovaného príslušnému súdu. V prípade, že súd to považuje za potrebné, môže člena veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť. V prípade, že zanikne funkcia člena veriteľského výboru, pôsobnosť veriteľského výboru trvá naďalej. Pokiaľ však nie je možné ustanoviť veriteľský výbor, t. j. veriteľský výbor nemá minimálny počet členov, je nutné zvážiť zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii z dôvodu zmeny situácie, ktorá odôvodňuje záver o tom, že dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie nie je možné práve z dôvodu absencie základného obligatórneho orgánu, ktorý zastupuje záujmy veriteľov, resp. má zastupovať záujmy veriteľov.

Člen veriteľského výboru rovnaké právomoci nahliadania do účtovníctva, písomností a iných podkladov dlžníka ako správca, čím sa zabezpečuje informovanosť člena veriteľského výboru o stave dlžníka. Člen veriteľského výboru je povinný konať v súlade so spoločným záujmom všetkých veriteľov a je povinný zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám, ktoré sa nezúčastňujú na verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Povinnosť mlčanlivosti je ustanovená v rovnakom rozsahu, v akom túto povinnosť správca, t. j. povinnosť mlčanlivosti majú v rovnakom rozsahu aj napr. zamestnanci člena veriteľského výboru, ktorý sa podieľali na riešení hroziaceho úpadku dlžníka, prípadne iné osoby, ktoré sú členom veriteľského výboru poverené vykonávaním niektorých úkonov, a voči ktorým člen

51

veriteľského výboru práve z dôvodu poverenia na výkon určitých činností nemá povinnosť mlčanlivosti.

Súčasne sa upravujú podmienky uznášaniaschopnosti a rozhodovania veriteľského výboru, ako aj možnosť písomného hlasovania. Osobitne sa upravuje možnosť zúčastniť sa zasadania veriteľského výboru aj osobám, resp. osobe, ktorá sa podieľať na plnení verejného plánu (napr. investor), ak s tým vysloví súhlas veriteľský výbor. V prípade, ak niektoré otázky týkajúce sa zasadania veriteľského výboru nie osobitne ustanovené týmto zákonom, je potrebné subsidiárne aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o zasadnutí veriteľského výboru.

§ 33

Vymedzuje sa pôsobnosť a právomoci veriteľského výboru v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veriteľský výbor by mal svojou činnosťou zabezpečiť efektívnosť, transparentnosť a rýchlosť procesu a najmä zastupovať záujmy všetkých veriteľov v procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veriteľskému výboru patrí najmä oprávnenie obmedziť činnosť dlžníka určením úkonov, ktoré podliehajú schváleniu veriteľského výboru a tieto úkony aj schvaľovať, alebo schváleniu poradcu. Do pôsobnosti veriteľského výboru patrí aj oprávnenie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľovať odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej odmeny, môže rozhodnúť o neprimeranosti odmeny poradcu, udeliť súhlas na poskytnutie krízového financovania alebo dočerpania finančných prostriedkov z financovania dohodnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany a vykonáva aj ďalšiu činnosť, ktorú ustanovuje zákon. Činnosť veriteľského výboru v zásade končí skončením verejnej preventívnej reštrukturalizácie, okrem prípadu, kedy verejný plán určí dlhšiu dobu výkonu činnosti veriteľského výboru, najneskôr však môže byť činnosť veriteľského výboru vykonávaná do splnenia plánu.

§ 34

Ustanovenie upravuje základné zásady, ktorých sa dlžník držať pri vypracovaní verejného plánu a nedodržanie ktorých je obligatórnym dôvodom pre zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu, preto je nutné ich dodržanie v súlade s cieľom verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Verejný plán byť v zásade zostavený tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možnosti konsenzuálny, aby zabezpečoval spravodlivú distribúciu hodnoty (súčasného a aj budúceho) majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov a obsahoval všetky informácie, ktoré dotknutí veritelia potrebujú k hlasovaniu o verejnom pláne a v konečnom dôsledku, aby mal potenciál zabrániť úpadku dlžníka a zabezpečoval jeho životaschopnosť.

Upravuje sa osobitné pravidlo týkajúce sa ohodnotenia majetku dlžníka, kedy je dotknutý veriteľ, ktorý nesúhlasí s určením hodnoty majetku dlžníka v koncepte plánu (ktorý je vlastne podkladom pre schvaľovací proces a nesmie sa podstatne odlišovať od verejného plánu, ktorý byť schválený), oprávnený požadovať od dlžníka súčinnosť za účelom zabezpečenia znaleckého posudku. Súčinnosť zo strany dlžníka byť poskytnutá dotknutému veriteľovi bezodplatne a v dostatočnom časovom predstihu pred hlasovaním o prijatí plánu (aj v tomto prípade veriteľ môže využiť oprávnenie súdu uložiť dlžníkovi povinnosť poskytnúť takémuto veriteľovi potrebné informácie). V prípade neakceptovania požiadaviek takéhoto veriteľa v rámci schvaľovacieho procesu je tento veriteľ oprávnený sa vyjadriť k návrhu na potvrdenie plánu a súd je povinný prihliadať a skúmať toto vyjadrenie veriteľa, pričom v rámci

52

uvedeného je súd oprávnený v konaní zabezpečiť vlastný znalecký posudok a podľa výsledkov dokazovania prispôsobiť týmto zisteniam aj rozhodnutie o návrhu na potvrdenie verejného plánu.

Zakotvuje sa pravidlo, že verejný plán sa nemôže podstatne líšiť od konceptu plánu. Zákon explicitne definuje len jednu podstatnú odchýlku od konceptu plánu, ktorou je v zásade ustanovená hranica predpokladanej miery uspokojenia veriteľa v skupine a ktorá sa nesmie vo verejnej pláne odlišovať o viac ako 10% oproti spodnej hranici rozpätia predpokladanej miery uspokojenia tohto veriteľa, ktorá bola uvedená v koncepte plánu. V rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie totiž koncept plánu predstavuje „predbežný verejný plán“, , ktorý bude predmetom schvaľovacej schôdze a predmetom schvaľovania. To znamená, že v koncepte plánu nemusí byť uvedené presné percento predpokladanej miery uspokojenia veriteľov, ale umožňuje sa určiť percento v rozpätí maximálne 10 % (t.j. napr. 50% - 60%). Týmto opatrením sa zabezpečiť, aby verejný plán, ktorý bude predmetom schvaľovania veriteľmi, bol v podstatnej miere zhodný s konceptom plánu. Zákon však nevylučuje existenciu iných podstatných odchýlok, ktoré ostávajú na posúdení súdu.

Zakazuje sa zvýhodňovanie dotknutého veriteľa tým, že by sa mu dlžníkom poskytla výhoda, ktorú verejný plán nepredpokladá. Takýto zvýhodňujúci úkon dlžníka v prospech niektorého dotknutého veriteľa bude zo zákona absolútne neplatný.

§ 35

Upravujú sa reštrukturalizačné opatrenia, ktoré majú slúžiť na odvrátenie hroziaceho úpadku dlžníka a zabezpečenie jeho životaschopnosti. Ide o určité „ozdravné opatrenia“, pričom môže ísť o akékoľvek opatrenia ekonomickej a právnej povahy, ak vedú k cieľu verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Zákon uvádza demonštratívny výpočet reštrukturalizačných opatrení, zahrňujúc reštrukturalizáciu záväzkov, majetku, kapitálovej štruktúry, ľudských zdrojov, riadenia a kontroly dlžníka, ako aj financovanie reštrukturalizačných opatrení, pričom zákon nevylučuje použitie aj iných opatrení, ak je ich cieľom odvrátenie úpadku dlžníka a zabezpečenie životaschopnosti podniku a k tomuto cieľu aj smerujú.

§ 36

Pokiaľ ide o náležitosti verejného plánu, verejný plán sa skladá z troch základných častí, a to z úvodnej časti, opisnej časti a záväznej časti, pričom každá z nich zákonom ustanovené obligatórne obsahové náležitosti.

V úvodnej časti sa v zásade uvádzajú všetky identifikačné údaje o dlžníkovi, správcovi a príslušnom súde. Opisná časť obsahovať opis podnikateľskej činnosti dlžníka, aktuálnej situácie dlžníka, prípadne čo viedlo k tejto situácii, aké východiská a uskutočnené kroky na riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie plánu a pod. Uvedená časť teda vysvetľujúci charakter o stave, ktorý nastal, ako aj o stave, ktorý by sa mal dosiahnuť schválením verejného plánu. V tejto časti by sa mali uvádzať aj všetky vhodné informácie pre účely hlasovania dotknutých veriteľov o verejnom pláne. Záväzná časť upravuje konkrétne právne vzťahy medzi dotknutými subjektmi, spôsob a podmienky ich regulácie pre prípad schválenia plánu.

K verejnému plánu musia byť pripojené zákonom ustanovené obligatórne prílohy (podrobnosti o ich obsahu upraví vykonávací predpis), pričom sa umožňuje, aby bol obsah

53

vybraných časti plánu uvedený aj v prílohe plánu, aby sa predišlo duplicite uvádzania informácií, pričom je vhodné vo verejnom pláne odkázať na konkrétnu prílohu, v ktorej sa požadované informácie a údaje nachádzajú.

§ 37

Z dôvodu spravodlivého zaobchádzania s dotknutými veriteľmi a na účely zamedzenia nespravodlivého zásahu do práv veriteľov verejným plánom sa navrhuje vytvorenie samostatných skupín pre dotknutých veriteľov. V prípade zabezpečených veriteľov sa vytvorí samostatná skupina pre každého zabezpečeného veriteľa. Samostatná skupina sa vytvorí aj pre nezabezpečených veriteľov, veriteľov spriaznených pohľadávok, podriadených veriteľov a spoločníkov. Tvorba skupín by mala odrážať hierarchiu ochrany hodnosti majetkových záujmov dotknutých veriteľov a na druhej strane nenarúšať pravidlá pomerného uspokojenia veriteľov.

Zavádzajú sa pravidlá, ktorými sa zabezpečiť ochrana záujmov všetkých dotknutých veriteľov v rámci vytvorenej skupiny, vrátane ochrany „zraniteľných veriteľov“, najmä malých dodávateľov. V prípade, že je to v záujme dotknutých veriteľov v jednotlivých skupinách, a zároveň postavenie malých dotknutých veriteľov sa nezhorší, je možné pre každú zákonom ustanovenú skupinu veriteľov vytvoriť vo verejnom pláne ďalšie skupiny, pričom ich vytvorenie a pravidlá členenia musia byt v pláne riadne zdôvodnené; to však neplatí pre skupinu nezabezpečených veriteľov.

V každej jednej skupine sa s dotknutými veriteľmi zaobchádzať rovnako, s prihliadnutím na zásadu pomerného uspokojenia veriteľov (pari passu), v zmysle ktorej sa veritelia s porovnateľným postavením (t.j. chráneným majetkovým záujmom) majú uspokojovať pomerne.

K § 38

Upravuje sa tzv. nové financovanie reštrukturalizačných opatrení, ktoré môže byť zahrnuté vo verejnom pláne, pričom toto nové financovanie na rozdiel od krízového financovania, ktoré sa poskytuje len na účely dočasnej ochrany, nie je časovo ani účelovo viazané, avšak musí by obsiahnuté vo verejnom pláne a musí slúžiť na naplnenie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Novému financovaniu sa poskytuje ochrana, nakoľko pre uspokojenie nárokov z nového financovania platí pravidlo uplatňujúce sa pri poskytnutí nového úveru podľa § 141 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka sa poskytnuté nové financovanie v nezabezpečenom rozsahu bude uspokojovať prednostne pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

§ 39

Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii je správca nositeľom povinností zmocnenca („agent’s duties“) najmä voči súdu. Správca preskúma a posúdi verejný plán za účelom informovania všetkých účastníkov schvaľovacej schôdze na schvaľovacej schôdzi. Správca pri posúdení verejného plánu prihliada jednak na dôvody zamietnutia návrhu na potvrdenie verejného plánu, a jednak na dôvody nahradenia súhlasu skupiny rozhodnutím súdu. Správca, okrem informovania účastníkov schvaľovacej schôdze o výsledkoch svojho posúdenia,

54

povinnosť po skončení schvaľovacej schôdze bez zbytočného odkladu informovať o výsledkoch svojho posúdenia verejného plánu aj príslušný súd.

§ 40

Upravuje sa kompetencia správcu a veriteľského výboru opraviť prípadné chybné ustanovenia v pláne alebo vykladať prípadné sporné ustanovenie plánu. Špecifikujú sa podmienky využitia týchto kompetencií správcu a veriteľského výboru s tým rozdielom, že veriteľský výbor tieto kompetencie má len vtedy, ak mu to verejný plán explicitne priznáva.

§ 41

Povinnosť zvolať schvaľovaciu schôdzu dlžník. Dlžník zvolá schvaľovaciu schôdzu tak, aby sa uskutočnila v časovom rozmedzí medzi 60. 70. dňom od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Účelom schvaľovacej schôdze je informovanie dotknutých veriteľov o dôvodoch hroziaceho úpadku, predstavenie verejného plánu, pričom hlavným predmetom schvaľovacej schôdze je hlasovanie skupín o prijatí verejného plánu. Týmto účelom sa zdôrazňuje aj informačná povinnosť dlžníka voči dotknutým veriteľom.

Schvaľovacej schôdze sa môže zúčastniť každý dotknutý veriteľ, resp. kto tvrdí a osvedčuje, že je takým veriteľom. Povinnými účastníkmi schvaľovacej schôdze správca, zákonný sudca a poradca, ak sa využil v preventívnom konaní, pričom schvaľovaciu schôdzu vedie dlžník. Podrobnosti o schvaľovacej schôdzi sa upravujú vo vykonávacom predpise.

§ 42

Upravujú sa pravidlá hlasovania skupín o verejnom pláne. Právo hlasovať o prijatí verejného plánu len dotknutý veriteľ. Aby verejný plán bol schválený, vyžaduje sa, aby všetky skupiny hlasovali za jeho prijatie (okrem situácie, keď dôjde k nahradeniu súhlasu skupiny rozhodnutím súdu). Väčšina potrebná na schválenia verejného plánu je pri jednotlivých skupinách upravená osobitne. V prípade zabezpečených veriteľov sa však vyžaduje, aby každá skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu. V prípade nezabezpečených pohľadávok sa v každej skupine aplikuje hlasovanie podľa sumy pohľadávok (trojštvrtinová väčšina hlasujúcich veriteľov). Ak ide o skupinu nezabezpečených veriteľov s pohľadávkami presahujúcimi 1 % sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v danej skupine, je potrebná na prijatie verejného plánu väčšina veriteľov počítaná podľa pravidla každý veriteľ jeden hlas (každý veriteľ jeden hlas). Hlasovanie podľa sumy pohľadávok sa uplatňuje aj v prípade veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených veriteľov, avšak vyžaduje sa len jednoduchá väčšina hlasujúcich veriteľov. Pre súhlas s prijatím verejného plánu sa vyžaduje nadpolovičná väčšina spoločníkov aj v prípade hlasovania skupiny spoločníkov.

Právo hlasovať o prijatí verejného plánu aj podmienený dotknutý veriteľ (ručiteľ, spoludlžník alebo iná osoba), ak nehlasoval o verejnom pláne dotknutý veriteľ, ktorému je zaviazaný plniť.

§ 43

55

Za splnenia zákonom vymedzených podmienok sa umožňuje nahradenie súhlasu skupiny nesúhlasiacich veriteľov rozhodnutím súdu („cross-class cram down“). Nahradenie súhlasu skupiny súdom môže iniciovať dlžník v návrhu na potvrdenie verejného plánu (formulárom elektronickou formou). Súd rozhodne o nahradení súhlasu skupiny len vtedy, ak sú splnené podmienky zákonom ustanovené podmienky, ktorých uplatnením chránia záujmy veriteľov nesúhlasiacich s verejným plánom.

Nahradenie súhlasu skupiny prichádza do úvahy len vtedy, ak za prijatie plánu hlasovala aspoň nadpolovičná väčšina všetkých skupín a jednou z nich bola aj skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov, alebo aspoň nadpolovičná väčšina všetkých skupín, ktorá by v prípade najlepšieho alternatívneho scenára mohla byť uspokojená aspoň čiastočne (t. j. v konkurze).

Základnou podmienkou pre nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu je preukázanie tej skutočnosti, že sa so skupinou nesúhlasiacich veriteľov zaobchádza minimálne tak priaznivo, ako s každou inou skupinou rovnakej triedy a zároveň priaznivejšie ako s každou podriadenou skupinou („relative priority rule“). Navrhuje sa teda zavedenie pravidla relatívnej priority, a nie absolútnej priority, pri ktorej platí, že nesúhlasiaca skupina sa uspokojí v plnej výške, ak v poradí nižšia skupina podľa plánu dostať akékoľvek výnosy alebo si má ponechať akúkoľvek účasť. Súčasne musí byť slnená podmienka, že žiadna skupina podľa verejného plánu nemá prijať viac, ako bolo pôvodné plnenie.

Zavádza sa tiež pravidlo, že v prípade, ak podľa verejného plánu dôjsť k „haircutu“ a nedôjde k úplnému debt equity swap-u, verejný plán musí predpokladať reálne poskytnutie čerstvého kapitálu vo výške aspoň 20% odpustenej výšky pohľadávok.

§ 44

Návrh na potvrdenie verejného plánu podáva na príslušnom súde dlžník v lehote siedmich dní od skončenia schvaľovacej schôdze a to prostredníctvom formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu. Povinnými náležitosťami návrhu na potvrdenie plánu okrem všeobecných náležitostí podania aj prílohy verejného plánu, ktorými samotný schválený verejný plán a jeho prílohy, a zápisnica zo schvaľovacej schôdze.

Tzv. nesúhlasiacim veriteľom sa zabezpečuje právo vyjadriť sa k návrhu na potvrdenie verejného plánu a na ten účel sa ukladá dlžníkovi povinnosť súčasne s návrhom na potvrdenie plánu doručovaného súdu zaslať všetkým nesúhlasiacim veriteľom elektronickú verziu návrhu na potvrdenie verejného plánu a jeho príloh tak, aby sa nesúhlasiaci veritelia mohli oboznámiť s návrhom na potvrdenie verejného plánu a vyjadriť sa k nemu v zákonom stanovenej lehote. V prípade, že vyjadrenie k návrhu na potvrdenie plánu nebude zaslané zákonom určeným spôsobom alebo nebude autorizovaný nesúhlasiacim veriteľom, súd naň nebude prihliadať. Je potrebné uviesť, že v rámci tohto vyjadrenia je nesúhlasiaci veriteľ oprávnený namietať aj určenie hodnoty majetku dlžníka vo verejnom pláne, pričom toto tvrdenie je potrebné preukázať vypracovaným znaleckým posudkom.

Súd o návrhu na potvrdenie verejného plánu rozhoduje v lehote 30 dní, ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty na vyjadrenie nesúhlasiacich veriteľov, pričom ak súd zamietne návrh na potvrdenie verejného plánu, súčasne zamietne aj prípadný návrh na nahradenie súhlasu skupiny.

56

§ 45

Jednotlivé dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na potvrdenie verejného plánu sú uvádzané taxatívne, pričom tieto dôvody skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na potvrdenie verejného plánu.

Proti uzneseniu súdu o zamietnutí návrhu návrh na potvrdenie verejného plánu súdom, ak bol podaný návrh na nahradenie súhlasu skupiny aj voči nemu, je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne odvolací súd do 30 dní od predloženia veci a to podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, t. j. na nové skutočnosti sa neprihliada.

§ 46

Základným účinkom súdom potvrdeného verejného plánu je, že sa jeho ustanovenia stanú záväzné voči dlžníkovi a všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov. V prípade, že verejný plán neurčuje inak, účinky verejného plánu nastavajú potvrdením plánu. Je potrebné uviesť, že záväzky tretích osôb v zásade nemôžu byť verejným plánom dotknuté bez výslovného súhlasu „dotknutej“ tretej osoby. Rovnako tak sa plán nemôže dotýkať práv veriteľov voči tretím osobám (ktoré vznikli pred účinnosťou plánu), ak dotknutý veriteľ nevyjadril s takou zmenou alebo zánikom písomný súhlas. Nedotknuté ostávajú najmä pôvodné práva dotknutých veriteľov (t. j. práv vzniknutých pred účinnosťou plánu) voči tretím osobám, ktoré vznikli z dôvodu výkonu zabezpečovacieho práva alebo na základe záväzku plnenia za alebo popri dlžníkovi a k ich zmene alebo zániku môže dôjsť iba na základe písomného súhlasu dotknutého veriteľa.

V záujme zvýšenia uspokojenia pohľadávok veriteľov sa zabezpečuje právo odporovať právnym úkonom dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. Veriteľom sa umožňuje podať odporovaciu žalobu voči osobám, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to za účelom uspokojenia svojej pohľadávky alebo iného práva, ktoré mal veriteľ pred účinnosťou verejného plánu. Zakazuje sa však odporovať verejnému plánu ako právnemu úkonu.

Pohľadávka dotknutého veriteľa, ktorý nebol dlžníkovi známy ani 30 deň od povolenia preventívnej reštrukturalizácie, sa v prípade potvrdenia verejného plánu stáva nevymáhateľnou, avšak naďalej je vymáhateľná voči iným osobám. V tomto prípade je však nutné zdôrazniť, že ide o účinky, ktoré pôsobia voči „známemu veriteľovi“, t. j. voči veriteľovi, o ktorom dlžník účtoval ako o veriteľovi, ako aj ten, o koho pohľadávke voči nemu dlžník vie alebo musí vedieť. Účinok nevymáhateľnosti pohľadávky tak nepôsobí voči veriteľovi, ktorý nebol dlžníkovi známy a ktorý nie je dotknutým veriteľom. Pokiaľ by v rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii došlo k situácii, že veriteľ, ktorý je známym veriteľom a mal by mať postavenie dotknutého veriteľa, nie je zapísaný v zozname veriteľov ako dotknutý veriteľ alebo nie je vôbec zapísaný v zozname veriteľov, takýto veriteľ samozrejme možnosť zvrátiť proces verejnej preventívnej reštrukturalizácie podaním kvalifikovaného podnetu, v ktorom však musí preukázať skutočnosť, že je dotknutým veriteľom a je veriteľom známym v zmysle definície známeho veriteľa.

Upravuje sa všeobecná ochrana pre krízové financovanie a nové financovanie, ktoré bolo poskytnuté, avšak táto ochrana sa uplatňuje len v prípade, ak došlo k potvrdeniu plánu súdom. Obdobne sa poskytuje ochrana aj voči poskytovateľom nového financovania alebo

57

krízového financovania, keď sa vo vzťahu k nim nemôže vyvodzovať trestnoprávna, správna alebo občianskoprávna zodpovednosť len z dôvodu poškodzovania spoločného záujmu veriteľov, ak došlo k schváleniu verejného plánu súdom. Ochrana pred neplatnosťou, odporovateľnosťou a nevymáhateľnosťou sa poskytuje aj niektorým právnym úkonom súvisiacim s rokovaním o verejnom pláne alebo plnením potvrdeného verejného plánu, ak boli primerané a nevyhnutne potrebné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, avšak nepoužije sa na právne úkony dlžníka súvisiace s rokovaním o verejnom pláne vykonané po tom, ako sa dlžník dostal do úpadku.

§ 47

Pre prípad, že schválenie alebo potvrdenie verejného plánu by bolo dosiahnuté spáchaním trestného činu, dotknutému veriteľovi sa umožňuje do troch rokov od potvrdenia verejného plánu súdom navrhnúť jeho zrušenie. Návrh na zrušenie verejného plánu sa podáva na súde, ktorý rozhodol o potvrdení verejného plánu v zákonom stanovenej lehote, inak súd na návrh nebude prihliadať.

Zrušenie verejného plánu rozhodnutím súdu za účinok, že pôvodným pohľadávkam a iným právam (vzniknutým pred účinnosťou plánu) sa obnovuje právny nárok a súčasne sa upravuje fikcia neplynutia premlčacej doby v období od potvrdenia verejného plánu do jeho zrušenia a ak bola poskytnutá dočasná ochrana v období od jej poskytnutia do zrušenia verejného plánu.

Práva veriteľov a tretích osôb vzniknuté verejným plánom by nemali rozhodnutím súdu o zrušení plánu zaniknúť, ak súd nerozhodne inak. Súdu sa pri svojom rozhodovaní umožňuje prijať potrebné opatrenia k dosiahnutiu spravodlivého usporiadania pomerov medzi dotknutými stranami, a zároveň sa mu ukladá povinnosť prihliadať na ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere.

§ 48

Súčasťou potvrdeného verejného plánu môže byť ustanovenie dozornej správy, ktorým sa vykonáva monitorovanie nad správaním dlžníka počas plnenia verejného plánu a nad samotným plnením verejného plánu. V prípade ustanovenia dozornej správy je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o dozornej správe.

Osobitne sa upravuje pravidlo pre situácie, ak nie je dozorná správa ustanovená, kedy je ktorýkoľvek dotknutý veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o poskytnutie informácie o plneniach, ktoré boli uskutočnené v prospech sporných nespriaznených veriteľov, ktorí neboli plánom dotknutí.

§ 49

Záväzná časť verejného plánu obsahuje podstatnú časť verejného plánu, bez splnenia ktorej nemôže dôjsť ani k splneniu verejného plánu, pričom podstatnou časťou plánu je vždy splnenie všetkých peňažných záväzkov z verejného plánu. V prípade naplnenia podstatných častí verejného plánu dlžník informačnú povinnosť spočívajúcu v zverejnení oznamu o ich splnení v Obchodnom vestníku. Ak bola zavedená dozorná správa, dlžník môže zverejniť oznam o splnení podstatných častí verejného plánu iba so súhlasom správcu alebo veriteľského výboru.

58

§ 50

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dohodu dlžníka s finančným subjektom podliehajúcim dohľadu, ktorý je vo väčšine prípadov i jeho najväčším veriteľom. Jedinou podmienkou realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je absencia úpadku dlžníka, t. j. nesmú voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Neverejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje možnosť riešenia hroziaceho úpadku dlžníka aj v prípade, že nenapĺňa podmienky pre riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, pričom posúdenie hroziaceho úpadku a životaschopnosti podniku dlžníka je na dlžníkovi a veriteľovi, ktorý je účastníkom neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorí nesú zodpovednosť za posúdenie tejto skutočnosti a za rozhodnutie riešiť situáciu dlžníka týmto spôsobom.

§ 51

Neverejná preventívna reštrukturalizácia na rozdiel od verejnej preventívnej reštrukturalizácie je primárne zacielená na riešenie hroziaceho úpadku so zväčša najväčšími veriteľmi, ktorými banky. Konanie ako celok je neverejné, aj vrátane neverejného plánu. Začatie konania podlieha oznamovacej povinnosti dlžníka voči súdu, avšak len ak s tým súhlasia veritelia, ktorí sa tejto neverejnej preventívnej reštrukturalizácie zúčastňujú.

§ 52

Ak došlo k oznámeniu o začatí konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii súdu, začína plynúť trojmesačná lehota na predloženie neverejného plánu súdu na potvrdenie a uplynutím tejto lehoty bez predloženia neverejného plánu na potvrdenie súdom konanie končí.

§ 53

Súd je oprávnený neverejný plán potvrdiť alebo zamietnuť v lehote 15 dní od jeho predloženia. Ak v tejto lehote súd nerozhodne, platí, že neverejný plán potvrdil, avšak súd musí o tejto skutočnosti vydať dlžníkovi a označeným veriteľom potvrdenie. Súd je oprávnený zamietnuť neverejný plán len v prípade, ak zistí, že by neverejný plán mohol poškodiť takých veriteľov, ktorí neboli označení ako účastníci na neverejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 54

Súdom potvrdenému neverejnému plánu možno odporovať iba v prípadne absencie obligatórnych všeobecných podmienok kladených na tento neverejný plán alebo z dôvodu existencie skutočností na zastavenie konania, o ktorých sa však vyžaduje vedomosť/možnosť vedomosti druhej strany. Neverejný plán nie je záväzný pre všetkých veriteľov, ale iba pre veriteľov, ktorí písomne súhlasili s jeho prijatím a potvrdením. Financujúci veriteľ sa podľa plánu nepovažuje za spriazneného veriteľa.

§ 55 až 61

59

V preventívnom konaní sa subsidiárne použije Civilný mimosporový poriadok, avšak použitie vyšetrovacej zásady podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku je obmedzené a zákon upravuje niektoré osobitné procesné pravidlá nevyhnutné pre dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Osobitne sa upravuje kauzálna príslušnosť súdov, pričom pri určení jednotlivých súdov ako kauzálne príslušných sa vychádzalo najmä z analýzy a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho

riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie na analýzu prijatia zmien

v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného

konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov, ktorá bola

realizovaná a na základe ktorej boli poskytnuté aj príslušné odporúčania na zmenu, prípadne

doplnenie a prijatie príslušných legislatívnych zmien. Odporúčania a analýzy vychádzali

z analýz počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 20211 2020 a z počtu dlžníkov

v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe

uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť

„špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende tak, aby bolo

zabezpečené skvalitnenie konania a jeho skrátenie. Podľa týchto analýz v závislosti od

rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaným

atribútom (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet

vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných

miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne

príslušné pre tieto konania.

Stranou v preventívnom konaní je dlžník a osoby o ktorých právach a povinnostiach sa koná, v rozsahu rozhodovania o týchto právach a povinnostiach.

Priorizuje sa konanie bez nutnosti nariaďovania pojednávania a umožňuje súdu vypočuť osoby, ktorých vypočutie môže byť významné pre ďalší postup alebo rozhodnutie aj bez nariadenia pojednávania.

V rámci dokazovania je dôkazné bremeno na strane dlžníka a o všeobecnosti platí, že súd je viazaný dôkazmi, ktoré navrhli strany, ibaže vykonanie dôkazu považuje za nevyhnutné na riadne zistenie skutkového stavu a zároveň takýto dôkaz možno vykonať bez zbytočných prieťahov a zaťažovania konania ako takého. Súd rozhoduje na základe skutkových okolností, ktoré mu známe v čase rozhodovania, čím sa predísť skúmaniu nových dôkazov, ktoré by značným spôsobom mohli a boli spôsobilé predĺžiť samotné preventívne konanie.

Osobitne sa upravuje možnosť využitia neodkladného opatrenia v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, v ktorej bola dlžníkovi poskytnutá dočasná ochrana. Na podanie návrhu na uloženie neodkladného opatrenia je aktívne vecne legitimovaný dlžník. Súd môže uložiť toto neodkladné opatrenie len na návrh dlžníka alebo na základne podnetu, ktorý môže podať len správca, pričom pre takýto postup je potrebné zistenie, že uloženie neodkladného opatrenia je potrebné na dosiahnutie účelu dočasnej ochrany, t. j. toto neodkladné opatrenie môže súd uložiť len v prípade, ak ide o zabezpečenie dosiahnutia účinkov dočasnej ochrany, ktoré určitým konaním alebo nekonaním marené. Uložené neodkladné opatrenie však nemôže byť uložené neobmedzene, resp. zanikne najneskôr zánikom dočasnej ochrany. V iných prípadoch sa uloženie neodkladného opatrenia nepripúšťa.

Upravujú sa tiež špecifické procesné pravidlá pre preventívne konania a upravuje sa aj

60

vylúčenie niektorých procesných pravidiel, ktorých aplikácia nie je potrebná, najmä vzhľadom na požiadavke na rýchle a efektívne preventívne konanie.

§ 62 až 67

Upravujú sa spoločné ustanovenia pre preventívne konania, vrátane splnomocňovacích ustanovení. Osobitne sa upravuje povinnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zverejniť na svojom webovom sídle praktické usmernenia k vypracovaniu verejného plánu pre potreby riešenia hroziaceho úpadku malých a stredných podnikov v slovenskom jazyku

a anglickom jazyku, a podrobnosti o poradenských službách a možnostiach ich využitia

podnikateľmi v hroziacom úpadku, nakoľko riešenie tejto problematiky je priamo

v kompetencii tohto ústredného orgánu.

V rámci spoločných ustanovení sa upravujú aj pravidlá počítania lehôt a pravidlá vo vzťahu k platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov.

Osobitne sa upravujú tzv. obmedzenia práv spoločníkov, pretože v prípade riešenia hroziaceho úpadku prostredníctvom využitia verejnej preventívnej reštrukturalizácie je dôvodné prihliadať na hierarchiu chránených záujmov jednotlivých stakeholderov. Z nich sú prirodzene potenciálne najviac ohrozené záujmy spoločníkov (akcionárov), keďže prípadný podnikateľský neúspech dopadá ako prvý na ich majetkové záujmy (resp. dopadať). Spoločníci môžu mať tendenciu správať sa preto voči veriteľom resp. stakeholderom s hierarchicky viac chráneným majetkovým záujmom oportunisticky. Preto sa vyjadruje všeobecný princíp, že takéto oportunistické motivácie (t.j. bezdôvodné) nemôžu byť dôvodom pre uskutočnenie potrebných opatrení pre životaschopnosť podniku. Zároveň sa obmedzujú niektoré práva spoločníkov, ktoré súvisia najmä s kapitalizáciou a prednostným právom na jej poskytnutie.

Rovnako sa explicitne vyjadruje skutočnosť, že práva zamestnancov upravené osobitnými predpismi nie procesom verejnej preventívnej reštrukturalizácie v žiadnom rozsahu dotknuté. V prípade prijatia akýchkoľvek reštrukturalizačných opatrení, ktoré sa majú týkať ľudských zdrojov dlžníka, preto musia byť dodržané všetky osobitné predpisy upravujúce akékoľvek zmeny vo vzťahu k tejto zložke podniku dlžníka a musia byť zachované všetky práva zamestnancov, ktoré im priznávajú osobitné predpisy.

§ 68

Ustanovenie upravuje pravidlo, že v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa medzinárodná súdna právomoc posudzuje rovnako, ako v prípade reštrukturalizácie vedenej podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.

§ 69 až 71

Upravujú sa intertemporálne ustanovenia vo vzťahu k dočasnej ochrane poskytnutej podľa zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá sa účinnosťou tohto zákona zrušuje. Účinky dočasnej ochrany podľa zákona č. 420/2020 Z. z. trvajú aj po účinnosti tohto zákona, avšak počas trvania účinkov dočasnej ochrany podľa 421/2020 Z. z. sa dlžník nemôže domáhať preventívnych opatrení v zmysle tohto zákona.

61

Upravujú sa transpozičné a zrušovacie ustanovenia, nakoľko zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie a dochádza k zrušeniu čl. I zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K prílohe

Tabuľkou zhody sa vykazuje prebratie príslušných právne záväzných aktov Európskej únie.

K čl. II

(Obchodný zákonník)

K bodom 1 a 2

V súvislosti s prijatím novej právnej úpravy týkajúcej sa riešenia hroziaceho úpadku je potrebné upraviť ponímanie spoločnosti v kríze a v hroziacom úpadku v rámci právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom osobitne sa vymedzuje pravidlo, že zrušená spoločnosť do jej vstupu do likvidácie rovnaké povinnosti, ako spoločnosť v kríze, avšak takéhoto dlžníka nemožno považovať za dlžníka, ktorý by mal byť v hroziacom úpadku.

K bodu 3

Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho nadbytočnosť, nakoľko sa návrhom zákona upravujú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom priamo v zákone č. 7/2005 Z. z.

K bodu 4

Ustanovenie odseku 1 je potrebné upraviť s ohľadom na situácie, kedy osobitný predpis kladie ďalšie obmedzenia, prípadne vylúči zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností (pôjde najmä o právne úpravy vzťahujúce sa na špecifické subjekty). S ohľadom na primerané použitie uvedené v ustanovení § 69aa Obchodného zákonníka, je navrhované ustanovenie potrebné vnímať aj v tom smere, že dopadá rovnako aj na cezhraničný charakter týchto premien spoločností, t.j. osobitné predpisy môžu obmedziť, resp. vylúčiť aj tieto cezhraničné procesy.

K bodu 5

Spresňuje sa obsah prílohy k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v nadväznosti na § 75j ods. 2.

K bodu 6

Doplnením druhej vety sa pozitívne vymedzuje právny nástupca pri prevzatí imania jediným spoločníkom. Ide o doplnenie vyvolané aplikačnou praxou.

K bodom 7 až 9

Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli doposiaľ viazané na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra, t. j. zápis mal konštitutívny účinok (na rozdiel od prevodu menšinového obchodného podielu). Pôvodným

62

cieľom viazania účinkov prevod väčšinového obchodného podielu bolo zamedzenie daňovým podvodom. Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný. Navrhovaná zmena spočíva v nastavení účinkov voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

Úprava § 117 súčasne reflektuje navrhované zmeny týkajúce sa povinností a účinkov pri prevode väčšinového obchodného podielu.

K čl. III

(Civilný sporový poriadok)

Na základe analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu

štrukturálnych reforiem Európskej komisie na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej

reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti,

ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov, sa navrhuje úprava osobitnej kauzálnej

príslušnosti súdov vo veciach, v ktorých vykonávať funkciu správca zapísaný v oddiele

špeciálnych správcov zoznamu správcov. Odporúčania a analýzy vychádzali z analýz počtu

reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa

veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz

vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov,

ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende tak, aby bolo zabezpečené skvalitnenie

konania a jeho skrátenie. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe

geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaným atribútom (počet konaní

otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov,

percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre

práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

K čl. IV

(zákon č. 71/1992 Zb.)

K bodu 1

Vzhľadom na postavenie správcu v konkurznom konaní sa spresňuje subjekt, ktorý vykonáva poplatkové úkony, nakoľko poplatníkom je dlžník v konkurznom konaní.

K bodu 2

V súvislosti s novou právnou úpravou týkajúcou sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka je potrebné sa vysporiadať aj s poplatkovými povinnosťami, ktoré by vznikli v súvislosti s podávaním návrhov, žiadostí a oznámení súdu v preventívnom konaní vedenom podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhuje sa oslobodenie poplatníka v preventívnom konaní od súdneho poplatku, nakoľko ide o konanie, ktoré je všeobecne prospešné a na jeho riešení je verejný záujem. Zníženie nákladov na konania v rámci riešenia hroziaceho úpadku a úpadku je súčasne aj cieľom transpozície smernice, preto nie je vhodné ukladať nové poplatkové povinnosti v preventívnom konaní.

63

K bodu 3

Navrhuje sa, aby poplatkové povinnosti za konkurzné konanie, ktoré neboli splnené, zanikli zrušením konkurzu. V dôsledku zrušenia konkurzu spravidla nie je majetok, z ktorého by mal byť súdny poplatok uhradený alebo vymožený. Ak konkurz skončil rozvrhom výťažku, tak nároky na úhradu poplatkov boli jeho súčasťou.

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť osobitné ustanovenia o platení súdnych poplatkov v konkurznom konaní, pričom sa správcovi ukladá povinnosť v prípade vzniku poplatkovej povinnosti súvisiacej s dosiahnutím výťažku zo speňaženia majetku vyžiadať si od príslušného súdu zúčtovacie údaje potrebné pre zaplatenie súdneho poplatku. Ak by však nastali okolnosti, ktoré by bránili splneniu poplatkovej povinnosti včas, správca je povinný ich oznámi bezodkladne súdu. Týmto postupom sa zefektívniť plnenie poplatkových povinnosti v konkurznom konaní.

K bodu 5

Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s vyberaním súdnych poplatkov podľa novej právnej úpravy.

K bodu 6

V sadzobníku súdnych poplatkov sa navrhuje úprava súdnych poplatkov súvisiacich s konkurzným konaním, vrátane ustanovenia maximálneho súdneho poplatku za konkurzné konanie. Súdny poplatok čiastočne kompenzovať administratívne náklady štátu súvisiace s vedením konkurzného konania a má byť uhradený ako pohľadávka dotknutej podstaty bezprostredne po dosiahnutí výťažku.

K čl. V

(zákon č. 145 /1995 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa medzi osoby oslobodené od správnych poplatkov zahrnúť aj správcu a likvidátora, ktoré v súčasnej právnej úprave oslobodenia od správnych poplatkov absentovali, čo v aplikačnej praxi spôsobovalo značné problém najmä pri poskytovaní súčinnosti týmto osobám na základe osobitných predpisov.

K bodu 2

Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s novou právnou úpravou ročných poplatkov správcov. V zmysle navrhovanej úpravy tak správca, ktorý bol zapísaný do zoznamu správcov k 1. januáru 2022, uhradí pomernú časť ročného poplatku vo výške ustanovenej zákonom do prijatia novej právnej úpravy, a to za obdobie do 16. júla 2022. Ročný poplatok správcu podľa právnych predpisov účinných od 17. júla 2022 bude v zásade prvýkrát splatný až 31. júla 2023.

K bodu 3 a 6

64

Pre zjednodušenie výpočtov a úhrady ročných poplatkov správcov sa navrhuje zaviesť ročný poplatok za trvanie zápisu v zozname správcov, ktorý bude stanovený pevnou sumou, t. j. bez nutnosti výpočtu alikvotnej časti, bez ohľadu na dátum a trvanie zápisu v zozname správcov, alebo dátum pozastavenia výkonu činnosti. Povinnosť zaplatiť tento poplatok vznikne vždy k 1. júlu kalendárneho roka a bude splatný do 31. júla kalendárneho roka, v ktorom sa uhradiť, pričom povinnosť zaplatiť poplatok v plnej výške vzniká každému správcovi, ktorý bol v zozname správcov zapísaný hoci len jediný deň. Ročný poplatok má platiť každý správca za seba ako jeden subjekt, pričom platiť tento ročný poplatok budú tak fyzické osoby (vrátane správcov-fyzických osôb s pozastaveným výkonom činnosti ) ako aj právnické osoby. Súčasne sa navrhuje zvýšiť ročný poplatok správcu-fyzickej osoby na 200 €, a to vzhľadom na to, že zvýšenie ročného poplatku je vzhľadom na súčasnú situáciu pri výkone funkcie správcu adekvátne. Ročný poplatok správcu-právnickej osoby sa navrhuje určiť v pevnej sume a bude sa hradiť rovnako tak za jeden subjekt (nie za každého spoločníka) a navrhuje sa vo výške 400 €.

K bodu 4

V súvislosti so vznikom oddielu špeciálnych správcov, ktorí majú vykonávať funkciu v reštrukturalizačných konaniach, vo veľkých konkurzných konaniach a vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, sa navrhuje zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Predmetná špeciálna správcovská skúška predovšetkým zabezpečiť transparentný a efektívny výber tých uchádzačov, ktorí majú predpoklady pre riadny výkon funkcie v týchto špecifických konaniach, v ktorých sa predpokladá účasť najmä dlžníkom s veľkým objemom majetku. Vzhľadom na uvedené sa predpokladá dôraz na výber osôb, ktoré majú zastávať túto funkciu tak, aby bol dosiahnutý účel jednotlivých konaní rýchlo, kvalitne a efektívne a bez prípadných pochybností o zákonnosti alebo správnosti konania.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou.

K čl. VI

(zákon č. 548/2003 Z. z.)

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia realizovanie špeciálnej správcovskej skúšky prostredníctvom Justičnej akadémie Slovenskej republiky dochádza k explicitnému vyjadreniu skutočnosti, že na tento účel sa Justičná akadémia Slovenskej republiky považuje za poverenú právnickú osobu podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. VII

(zákon č. 530/2003 Z. z.)

K bodu 1

Úprava nadväzujúca na vypustenie príslušnej právne úpravy z Obchodného zákonníka.

K bodu 2

65

Ide o doplnenie dôvodu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v súvislosti s ukončením konkurzných konaní vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V súčasnom znení absentuje ustanovenie súvisiace s ukončením takýchto konkurzných konaní.

K čl. VII

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1, 5 a 6

Dochádza k zmene právnej úpravy týkajúcej sa hroziaceho úpadku v zmysle, že zákon definuje hroziaci úpadok a súčasne sa zavádzajú, resp. sa upravujú a dopĺňajú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka. Riešenie hroziaceho úpadku v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti je predmetnom zákona o riešení hroziaceho úpadku.

Jedna z náročných úloh pre právnu teóriu je zadefinovanie hroziaceho úpadku. Náročnosť spočíva najmä v tom, že väčšina čiastkových predpokladov spočíva v ekonomických základoch, pričom niektoré z nich nemusia byť viditeľné ani tretími osobami a dokonca ani samotným podnikateľom. V právnej praxi sa ustálilo niekoľko modelov predikovania úpadku, pričom najznámejší z nich je zrejme „Altmanovo Z-score“. Poňatie niektorého z týchto modelov do právnej úpravy pevne však nie je adekvátne, keďže aj keď predikujú hroziaci úpadok s vysokou pravdepodobnosťou, nie použiteľné všeobecne t. j. pre všetky typy hospodárskej činnosti. Pojem hroziaceho úpadku teda nie je definovaný exaktne. Právna úprava sa upína k vymedzeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Tým sa rozumie stav, kedy dlžníkovi s prihliadnutím na všetky okolnosti hrozí, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, je oprávnený využiť na riešenie svojej situácie preventívne konanie upravené osobitným zákonom alebo využiť aj iné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku za súčasného splnenia všeobecných povinností, ktoré mu zákon v súvislosti s hroziacim úpadkom ukladá. Je potrebné uviesť, že zákon síce nadväzuje hroziacu platobnú neschopnosť na obdobie 12 kalendárnych mesiacov, čo však nevylučuje proaktívne konanie dlžníka aj pred týmto obdobím tak, aby svoju situáciu mohol riešiť včas za použitia dostupných nástrojov. V zásade sa predpokladá aktívna spolupráca medzi dlžníkom a veriteľmi na účely vyriešenia situácie, ktorá môže viesť či už k hroziacemu úpadku dlžníka alebo priamo k úpadku dlžníka.

Na zefektívnenie rámcov preventívnych pravidiel pri hroziacom úpadku potrebné cielenejšie pravidlá týkajúce sa povinností štatutárnych orgánov dlžníka vo vzťahu k hrozbe úpadku a jeho platobnej neschopnosti. Okrem povinností štatutárnych orgánov v zmysle Obchodného zákonníka, vrátane konania s odbornou starostlivosťou, sa zdôrazňujú aj ďalšie povinnosti späté s nielen s hroziacim úpadkom tak, aby ich plnenie prispelo k včasnému riešeniu situácie dlžníka spojenej s jeho hroziacim úpadkom, resp. k zisteniu, že dlžníkovi hroziaci úpadok hrozí.

Jednou zo skutočností signalizujúcich hroziaci úpadok dlžníka je evidovanie dlžníka v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne alebo v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, prípadne v zozname daňových dlžníkov. V prípade zistenia existencie takejto evidencie dlžníka je dlžník povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí. Existencia iných skutočností, v dôsledku ktorých môže hroziť dlžníkovi úpadok je samozrejme na posúdení samotného dlžníka v rámci plnenia jeho povinnosti sústavne sledovať svoju finančnú situáciu a povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Dlžník je povinný

66

posudzovať, či mu úpadok hrozí, pričom ak nemá dostatok odborných vedomostí alebo

skúseností na toto posúdenie, vrátane posúdenia prijatia vhodných opatrení na odstránenie

hroziaceho úpadku, je štatutárny orgán dlžníka povinný vyhľadať pomoc odborníka. V tomto

prípade sa odborníkom rozumie akákoľvek iná osoba, ktorá má dostatočné odborné vedomosti

alebo skúsenosti na to, aby bola spôsobilá posúdiť, či dlžníkovi úpadok hrozí.

Explicitne sa upravuje povinnosť dlžníka sústavne sledovať svoju finančnú situáciu tak, aby mohol včas zistiť hroziaci úpadok a súčasne povinnosť využiť všetky potrebné, vhodné, efektívne a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku, vrátane využitia možnosti verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa osobitného zákona, prípadne iného vhodného a účinného opatrenia, ktoré nevyžaduje účasť všetkých veriteľov. V každom prípade by riešenie situácie dlžníka malo vychádzať z dialógu so zainteresovanými stranami.

Osobitne sa upravuje povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka v prípade hroziaceho úpadku konať v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a počas riešenia hroziaceho úpadku zohľadňovať spoločné záujmy všetkých zúčastnených osôb, resp. osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

K bodu 2

Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Navrhuje sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú (porovnaj napr. § 17 nemeckého insolvenčného zákona) a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štátny (napr. česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace (porovnaj § 3 ods. 2 písm. b) Insolvenčního zákona). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

K bodu 3

Upravuje sa domnienka platobnej schopnosti dlžníka - právnickej osoby vzhľadom na jej finančný majetok a splatné peňažné záväzky. Dlžník teda môže preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho finančného majetku (v zmysle vykonávacieho predpisu ide v zásade o disponibilné finančné prostriedky) alebo že v období 60 dní, od kedy nastal úpadok dlžníka, tento finančný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky. Ide o tzv. medzeru krytia, ktorá vlastne predstavuje negatívnu podmienku platobnej neschopnosti. Podrobnosti o určení medzery krytia ustanoví vykonávací predpis.

K bodu 4

U dlžníka vzniká hierarchická štruktúra vzájomných vzťahov medzi jednotlivými veriteľmi vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka v okamihu jeho úpadku. To znamená, že ešte pred tým, ako bol súdom zistený vyhlásením konkurzu (konkurzná podstata). Existencia

67

takýchto kvázi zmluvných vzťahov veriteľov vzťahov zamedzuje voľnej úvahe dlžníka o uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Koniec koncov svojvôli sa zamedzuje formulovaním niektorých skutkových podstát trestných činov (napr. zvýhodňovanie veriteľa).

Insolvenčná úprava by však v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov samotným dlžníkom mala byť precízna a mala by reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari passu ako dvoch pravidiel, ktoré ovládajú existenciu hierarchickej štruktúry dlžníka. Pravidlo pari passu (t. j. pomerného uspokojenia veriteľov; resp. horizontálne pravidlo) je pravidlom, ktoré sa presadzuje pri uspokojovaní nezabezpečeného dlhu. Pravidlo absolútnej priority (vertikálne pravidlo) ovláda uspokojenie veriteľov ohľadom zabezpečeného dlhu. Ak je dlžník v úpadku, je opodstatnené presadzovať, aby dlžník plnil svoj dlh tak, ako by bol úpadok dlžníka zistený súdom a konkurz na jeho majetok vyhlásený a to vrátane pravidiel pre uspokojenie spriazneného dlhu. Prirodzene, niektoré nároky z povahy veci ešte neexistujú. Napríklad náklady konkurzu (t. j. pohľadávky proti podstate ako náklady na správu a speňaženie podstaty). Riziko úpadku a teda straty hodnoty majetkovej podstaty na ich uspokojenie najviac nesú nezabezpečení a nespriaznení veritelia.

Z pravidla by však mali existovať výnimky dané napr. tým, že v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie (preventívne konanie) môže nastať úpadok, avšak toto konanie obsahuje na tento prípad osobitné pravidlá. Popri nich taktiež nespriaznené pohľadávky nevyhnutne potrebné na zachovanie prevádzky podniku.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na navrhované zmeny.

K bodu 8

Povinnosť dlžníka, ktorý je právnickou osobou, podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa viaže na jeho platobnú neschopnosť. Uvedená zmena je vyvolaná aj novým ponímaním hroziaceho úpadku. Platobná neschopnosť je typickým dôvodom insolvencie a postihuje širšie spektrum dlžníkov ako predlženie. Túto právnu úpravu je potrebné vnímať spoločne s úpravou definície platobnej neschopnosti, v rámci ktorej sa predĺžuje lehota omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov z 30 na 90 dní po lehote splatnosti. Táto právna úprava reálne kopíruje právny stav, kedy sa spoločnosť nachádza v úpadku (insolvencii) a teda v tomto stave je dlžník povinný riešiť svoju situáciu reálneho úpadku formou konkurzného konania. Z tohto dôvodu nie je vhodné ponechávať riešenie situácie úpadku dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti len na veriteľov, nakoľko sám dlžník musí v takejto situácii niesť zodpovednosť za svoje „podnikanie“. Takáto úprava súčasne reflektuje na aktuálny stav, kedy v dôsledku práve platobnej neschopnosti dlžníkov, ktorí svoju situáciu neriešia, dochádza v neúmernom rozsahu k vzniku sekundárnej platobnej neschopnosti ďalších subjektov. Okrem uvedeného je potrebné zdôrazniť, že táto právna úprava reflektuje aj na potrebu zavedenia tzv. preventívnej reštrukturalizácie v zmysle smernice a jej absencia je reálne spôsobilá ohroziť dosiahnutie účelu smernice. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že vyvolávanie tlaku na preventívne riešenia hroziaceho úpadku bez súčasného vyvolávania tlaku na riešenie situácie dlžníka v úpadku nie je prínostné.

K bodu 9

Navrhuje sa explicitne vyjadriť a teda doplniť vo všeobecnom predpise o konkurznom

68

konaní aj osobitnými predpismi upravený predpokladaný úpadok dlžníka na účely zabezpečenia komplexnosti právnej úpravy insolvencie dlžníka a na účely zabezpečenia právnej istoty. Niet dôvod trvať na transakčných prekážkach podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom, ak sa z právnej úpravy ponúka domnienka úpadku.

K bodu 10

V nadväznosti na zrušenie dočasnej ochrany dlžníka podľa zákona 421/2020 Z. z. sa upravuje aj dotknuté ustanovenie, pričom sa navrhuje, aby aj v prípade, ak štatutárny orgán nesplní svoju povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku, sa na účely uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uplatnil predpoklad, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas.

K bodom 11 až 13

Navrhuje sa zmena formy podania návrhu na vyhlásenie konkurzu elektronickou formou tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu sa bude môcť podať na súd elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu za následok, že súd na nesprávne podaný alebo dlžníkom neautorizovaný návrh na vyhlásenie konkurzu nebude prihliadať. V súvislosti s uvedenou zmenou sa vypúšťa povinnosť podania návrhu v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Súčasne sa zjednodušujú náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade, ak úpadok možno predpokladať na základe oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku.

K bodom 14 a 15

Dopĺňajú sa pravidlá pre súbeh konkurzného konania a konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a upravujú sa podmienky prerušenia a zastavenia prebiehajúceho konkurzného konania v súvislosti so začatým konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Súčasne sa upravujú sa účinky konkurzného konania počas jeho prerušenia v dôsledku súbehu s prebiehajúcim konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii tak, že tieto účinky počas prerušenia konkurzného konania nepôsobia.

K bodu 16

Dotknuté ustanovenie je potrebné zosúladiť s čl. 5 a s čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848, týkajúce sa súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci.

K bodu 17

69

Explicitne sa vyjadruje oprávnenie predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, pričom sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej odmene predbežného správcu tak, aby predbežný správca mal prístup k svojej odmene včas. Vzhľadom na uvedené sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie súdu o odmene a výdavkoch predbežného správcu, prípadne o paušálnej náhrade výdavkov, pričom za zákonom ustanovených podmienok (ak predbežný správca doručí súdu návrh na určenie odmeny a jeho výdavkov alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka) je súd o tejto odmene alebo výdavkoch, prípadne paušálnych výdavkoch predbežného správcu, povinný rozhodnúť v uznesení, ktorým zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlasuje konkurz. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, súd rozhodne o odmene a výdavkoch alebo paušálnych výdavkoch predbežného správcu samostatným rozhodnutím a to do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Táto právna úprava zamedziť aktuálnej aplikačnej praxi, keď súdy o odmene a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodujú v neprimerane dlhých lehotách.

K bodu 18

V súvislosti so zmenou a zjednodušením prihlasovania pohľadávok sa vypúšťa povinnosť súdu poučiť veriteľov v uznesení o vyhlásení konkurzu o následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Uvedené poučenia zbytočne zahlcujú typové informácie o vyhlásení konkurzu.

K bodu 19

Na účely zrýchlenia a zefektívnenia procesu sa navrhuje zmena konceptu vstupu do konkurzného konania nadobúdateľom pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj potvrdenia nadobudnutia pohľadávky. Právna úprava reaguje na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti so zmenou účastníkov konkurzného konania v dôsledku prevodu alebo prechodu pohľadávky. Zavádza sa povinnosť oznámiť správcovi prevod alebo prechod pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania. Túto povinnosť veriteľ pohľadávky, ktorá mu zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ktorej sa prevod alebo prechod týka, pričom rovnakú povinnosť aj nadobúdateľ takejto pohľadávky. Túto povinnosť môže splniť ktorýkoľvek z nich. Obligatórnou prílohou tohto oznámenia musia byť listiny osvedčujúce dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, ako aj označenie pôvodne prihlásenej pohľadávky podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.

Ak nie splnené predpoklady pre vstup do konania nadobúdateľa na základe oznámenia nadobúdateľa alebo pôvodného veriteľa, správca nevyznačí zmenu v zozname pohľadávok, ale je povinný predložiť toto oznámenie spolu s prílohami a svojim stanoviskom k predmetnej otázke súdu a to do troch dní, odkedy mu takéto oznámenie s prílohami bolo doručené. Súd o vstupe do konania rozhodne následne do desiatich dní.

Ak splnené predpoklady pre vstup nadobúdateľa do konania, či na základe oznámenia alebo na základe rozhodnutia súdu, správca je povinný bez zbytočného odkladu vyznačiť túto zmenu v zozname pohľadávok v registri úpadcov. Všetky práva spojené s pohľadávkou vyznačením zmeny v zozname pohľadávok automaticky nadobúda nadobúdateľ pohľadávky. Ten, kto do konania vstupuje, prijíma stav konania v čase jeho vstupu a to vrátane stavu zistenia pôvodne prihlásenej pohľadávky, vrátane jej prípadného zabezpečenia

70

zabezpečovacím právom. Odbremeňuje sa tak súd od rozhodovania a jeho rozhodnutie prichádza do úvahy len v sporných (nejasných) situáciách.

K bodom 20 a 21

Z dôvodu novej úpravy týkajúcej sa zoznamu pohľadávok, kedy tento zoznam zostavuje správca v registri úpadcov, je na uvedenú skutočnosť naviazaný aj moment zániku pôvodného veriteľa pohľadávky a moment vzniku nového nadobúdateľa pohľadávky, a to zápisom do tohto registra. S tým je spojená aj povinnosť správcu upraviť v zmysle uvedených skutočností zoznam pohľadávok v registri úpadcov.

K bodu 22

Na účely zabezpečenia transparentného procesu a zrýchlenia a zefektívnenia prihlasovania pohľadávok sa navrhuje nová forma a spôsob prihlásenia pohľadávky veriteľom v konkurze. Prihláška sa musí u správcu v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu (základná prihlasovacia lehota), avšak výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného správcu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. V prípade zahraničného veriteľa sa prihláška podá podľa podmienok uvedených v čl. 55 nariadenia Rady 2015/848.

K bodu 23

Navrhuje sa zmena úpravy zverejnenia zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok, ktoré boli doručené správcovi po základnej prihlasovacej pohľadávky, a to tak, že namiesto Obchodného vestníka budú správcom zverejnené v registri úpadcov, spolu s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

K bodom 24 až 30

Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

K bodu 31

Úpravou sa umožňuje, aby veriteľský výbor bol na schôdzi veriteľov volený každým prítomným veriteľom zistenej pohľadávky bez ohľadu na to, či ide zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

K bodu 32

Navrhuje sa posunúť termín konania prvej schôdze veriteľov tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok a súd mal

71

dostatočný priestor rozhodnúť prípadne o priznaní hlasovacích práv.

K bodom 33 až 36

S rozvojom moderných informačných technológii sa správcovi so súhlasom súdu alebo veriteľského výboru umožňuje konanie a vedenie schôdze veriteľov aj prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, ktorý sa následne stáva súčasťou správcovského spisu a ktorý je v tomto spise prístupný za úhradu vecných nákladov.

K bodu 37

Pre zrýchlenie a zefektívnenie procesu sa zavádza možnosť súdu rozhodnúť o námietke, ktorú veriteľ vzniesol pre rozpor prijatého uznesenia so zákonom priamo bezprostredne na schôdzi veriteľov uskutočnenej prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V tomto prípade sa rozhodnutie o námietke nevyhotovuje písomne.

K bodu 38

Na účely zefektívnenia konkurzného konania sa navrhuje zaviesť tzv. dočasný veriteľský výbor. Ide o dočasný orgán veriteľov, ktorý môže na základe vlastného uváženia zriadiť súd. Dočasný veriteľský výbor sa zriaďuje vždy pred konaním prvej schôdze veriteľov, pričom funkciu veriteľského výboru vykonáva do konania prvej schôdze veriteľov. Veriteľský výbor sa môže skladať z troch alebo z piatich veriteľov určených súdom, pričom ho majú tvoriť najmä tzv. relevantní veritelia V záujme zachovania rovnosti, zabezpečení a nezabezpečení veritelia by mali mať primerané zastúpenie v dočasnom veriteľskom výbore. V prípade, že zanikne funkcia člena dočasného veriteľského výboru, pôsobnosť dočasného veriteľského výboru trvá naďalej a ak je to potrebné, môže súd člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť.

Osobitne sa upravujú členovia dočasného veriteľského výboru v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehala reštrukturalizácia, kedy funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii.

K bodom 39 až 41

Navrhuje sa, aby zvolenie členov veriteľského výboru bolo umožnené zo všetkých veriteľov bez ohľadu na to, či ide zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

K bodu 42

Posilňuje sa dohľad súdu nad činnosťou správcu tým, že súd bude môcť uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov (tzv. uznesením v rámci vedenia konania). V prípade nesplnenia povinnosti uloženej súdom vykonať potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov bude možný postup voči správcovi ako pri závažnom porušení povinností správcu.

K bodu 43

72

V súvislosti s aplikačnými problémami sa navrhuje riešenie vzniku objektívnej právnej skutočnosti tak, že v prípade, ak správca zomrie, súd bez zbytočného odkladu zomretého odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu. Pokiaľ zomretý správca vykonával funkciu vo viacerých konkurzných konaniach, súd musí v tomto prípade postupovať koordinovane a v zásade vo všetkých takýchto konaniach zabezpečiť ustanovenie toho istého správcu (t. j. správcu, ktorý bol náhodným výberom určený prvý krát).

K bodu 44

Ide o úpravu súvisiacu so zmenou povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti.

K bodu 45

Ustanovenie reaguje na požiadavky Smernice na zbieranie a monitorovanie údajov s cieľom zhromažďovania spoľahlivých a porovnateľných údajov o priebehu reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Na účely naplnenia tejto požiadavky je správca povinný do 30 dní po uplynutí 5 rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných intervaloch zasielať správu o priemerných mesačných nákladoch na správu a speňažovanie majetku úpadcu, priemerných mesačných príjmoch zo správy majetku podliehajúceho konkurzu, ako aj označiť majetok, ktorý nebol ešte speňažený a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.

K bodu 46

Správca je povinný postupovať pri speňažovaní majetku ohrozeného skazou s odbornou starostlivosťou a netýka sa to len prvého ustanoveného správcu. Najmä z dôvodu, že aj pred prvou schôdzou veriteľov môže byť ustanovený dočasný veriteľský výbor, môže byť majetok podliehajúci konkurzu speňažený so súhlasom príslušného orgánu aj pred jej konaním.

K bodu 47

Jednoznačnosť v právnych vzťahoch, ktoré pri nadobúdaní majetkových hodnôt podliehajúcich konkurzu prechádzajú na kupujúceho, je jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní vyššie výťažku v prospech veriteľov. Navrhuje sa preto posilniť právnu istotu kupujúceho v tomto ohľade. Aké záväzky prechádzajú na kupujúceho sa typicky vyjadrí v zmluve s kupujúcim.

K bodu 48

Správca je povinný majetok speňažovať s odbornou starostlivosťou v súlade s pokynmi príslušného orgánu. Transakčné náklady súvisiace s organizáciou dražby môžu spôsobiť, že určitý majetok je nespeňažiteľný. Dostupnosť viacerých možností speňažovania by mala priniesť flexibilitu pre správcu a príslušný orgán a tiež dosiahnutie vyššieho výťažku.

K bodu 49

Vzhľadom na možnú kumuláciu prioritne uspokojovaných pohľadávok sa ustanovuje jednoznačné pravidlo priority nového úveru pred ostatnými nezabezpečenými pohľadávkami. Zároveň sa upravuje priorita uspokojovania pohľadávky z nového úveru, ak niet odlišnej

73

dohody, na ktorú sa však prihliada len v prípade, že je uložená v zbierke listín dlžníka.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 12.

K bodom 51, 52 a 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu riešenia hrozby úpadku prostredníctvom osobitného zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 bude možná len v prípade úpadku dlžníka.

K bodu 53

V nadväznosti na konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku sa ustanovuje, že správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka podľa zákona č. 7/2005 Z. z. len vtedy, ak sa verejná preventívna reštrukturalizácia skončila inak ako potvrdením plánu, až po uplynutí dvoch rokov.

K bodu 55

Navrhuje sa dvojročné obdobie, kedy dlžníkovi, ktorý vstúpil do verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa zákona o riešení hroziacom úpadku, v ktorom nedošlo k potvrdeniu plánu v tomto konaní, nie je umožnené domáhať sa povolenia reštrukturalizácie podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

K bodu 56

V súlade s požiadavkami smernice sa rovnako ako v konkurznom konaní zavádza výlučne možnosť elektronického podania návrhu na vyhlásenie reštrukturalizácie, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa na návrh nebude prihliadať.

K bodom 57 až 60

V súlade s požiadavkami smernice sa zavádza možnosť podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie prostredníctvom a rovnako tak sa zavádza možnosť elektronického podania prihlášky pohľadávok veriteľov obdobne ako v konkurznom konaní. Výnimka platí len v prípade zahraničných veriteľov, pričom hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky správcovi je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Súčasne sa upravuje povinnosť správcu priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu veriteľov v registri úpadcov.

K bodom 61 až 63

Rovnako ako v konkurznom konaní, aj v reštrukturalizačnom konaní sa upravuje možnosť konania schôdze veriteľov elektronickými prostriedkami prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej techniky. V súvislosti s uvedeným sa upravujú aj základné podmienky pre konanie schôdze veriteľov, pričom z takto realizovanej schôdze veriteľov sa vyhotovuje obrazovo-zvukový záznam, ktorý je súčasťou správcovského

74

spisu.

K bodom 64 až 66

Na účely transparentnosti procesu a zachovania odbornosti a právnej istoty sa navrhuje, aby v prípade zastavenia reštrukturalizácie a následného začatia konkurzného konania v konkurznom konaní pokračoval vo funkcii rovnaký správca, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uvedené zabezpečí rýchlosť a efektívnosť procesu, nakoľko tento správca má k dispozícii všetky potrebné informácie a údaje a pozná konkrétny prípad, ktorý v insolvenčnom konaní rieši.

K bodu 67

Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne vyjadruje, že nedotknuteľnosťou pohľadávky chránené pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka ako ich zamestnávateľa. V opačnej situácii prípadné pracovnoprávne nároky zamestnávateľa voči dlžníkovi, ako jeho zamestnancovi, nemajú spadať pod takúto ochranu.

K bodom 68 a 69

Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne určuje nepostihnuteľná hodnota obydlia a zároveň sa ohľadom speňažovania spoluvlastníckeho podielu obydlia dlžníka dopĺňa, že výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia sa neznižuje pomerne podľa spoluvlastníckeho podielu dlžníka, keďže jej výška je pevne stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky v zmysle § 166d ods. 4. Nejde o substantívnu zmenu, ale o odstránenie výkladových nejasností z právnej praxe. Dlžník má právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia v celom rozsahu (celkom) aj v prípade, ak sa uplatní k spoluvlastníckemu podielu.

K bodom 70 a 71

V súlade s požiadavkami smernice sa explicitne vyjadruje možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť podľa ustanovení osobitného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že smernica výslovne požaduje, aby po právoplatnosti konania o oddlžení neboli kladené prekážky na ďalšie podnikanie. Nakoľko je v Slovenskej republike vyhlásenie konkurzu/splátkového kalendára v tom istom rozhodnutí ako vyhlásenie oddlženia, nie je vymedzená časová diskvalifikácia od vyhlásenia konkurzu do oddlženia zmysluplná. Z uvedeného sa javí ako najvhodnejšie riešenie pre zosúladenie právnej úpravy so smernicou nediskvalifikovať dlžníkov z dôvodu oddlženia vôbec, pokiaľ ide o prevádzkovanie živnosti podľa osobitného predpisu.

K bodu 72

Možnosť domáhať sa nepoctivého zámeru dlžníka sa rozširuje aj na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Toto doplnenie sa javí ako potrebné z dôvodu, že podľa osobitného predpisu upravujúceho nakladanie s pohľadávkami štátu môže byť na takýto subjekt pohľadávka postúpená a je adekvátne, aby teda aj právo domáhať sa zrušenia oddlženia mal takýto subjekt.

K bodu 73

75

Aj v rámci oddlženia sa upravuje postup ustanovenia nového správcu v prípade, ak ustanovený správca umrie. Aj v tomto prípade sa uplatní postup tak, ako v konkurze, t. j. súd bez zbytočného odkladu správcu odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu (rozhodne o tom jedným rozhodnutím, ktoré zverejní).

K bodu 74 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu hroziaceho úpadku.

K bodu 76

Upravuje sa nadväznosť na konania podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku, kedy sa predpokladá pokračovanie v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. s tým istým zákonným sudcom, ktorý vo veci konal a rozhodoval podľa ustanovení zákona o riešení hroziaceho úpadku.

K boru 77

Vzhľadom na navrhované zmeny sa dopĺňa, resp. upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia zákona.

K bodu 78

Upravujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k doterajšej úprave. V zásade sa doteraz začaté konania dokončia podľa doterajších predpisov, avšak v odsekoch 2 6 ustanovené špecifické výnimky.

K bodu 79

V prílohe sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie vzhľadom na transpozíciu smernice.

K čl. IX

(zákon č. 8/2005 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zavedením preventívnych konaní je nutná úprava aj vo vzťahu k správcom, ktorí majú vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii vykonávať funkciu správcu v súlade s ustanoveniami zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom v súlade s cieľmi smernice sa v tomto prípade zavádza nová skupina správcov (tzv. špeciálnych správcov) vzhľadom na nevyhnutnú potrebu zohľadnenia ich odbornosti, skúseností, vedomostí a zručností.

K bodu 2

S cieľom postupného minimalizovania administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje vypustenie niektorých obmedzujúcich povinností, ktoré sa aj s ohľadom na

76

zabehnutý spôsob vedenia kancelárii správcami nejavia ako nevyhnutné, ako je napr. aj vypustenie povinnosti preukazovania minimálnej výmery podlahovej plochy kancelárie správcu. Naďalej však platí, že správca je povinný mať kanceláriu zriadenú riadne, čo zahŕňa aj dostatočné priestorové možnosti kancelárie zohľadňujúc množstvo agendy správcu alebo nahliadanie do spisov oprávnenými osobami.

K bodu 3

Ide o zosúladenie právnej úpravy s ustanoveniami zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 až 7

Ustanovovanie správcov do konaní podľa sídla kancelárie ostáva v podstate nezmenené, zmena nastáva len v prípade ustanovovania správcov v konaniach, ktorých sa v zmysle návrhu zákona vyžaduje realizácia náhodného výberu z oddielu špeciálnych správcov, ktorí môžu mať zriadenú kanceláriu kdekoľvek na území Slovenskej republiky s územnou platnosťou pre celú Slovenskú republiku.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú z dôvodu zosúladenia aktuálnej právnej úpravy s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku.

K bodu 9

Vzhľadom navrhovanú právnu úpravu riešenia hroziaceho úpadku, ako aj vzhľadom požiadavky aplikačnej praxe vznikla potreba pre doplnenie minimálneho limitu poistného plnenia.

K bodu 10

Navrhuje sa sprecizovanie súčasnej právnej úpravy realizácie opakovanej správcovskej skúšky. Opakovanú správcovskú skúšku podľa návrhu zákona budú môcť vykonať uchádzači, ktorí boli pri (prvej) správcovskej skúške realizovanej do jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neúspešní, pričom títo neúspešní uchádzači môžu opakovanú správcovskú skúšku vykonať najneskôr do jedného roka od uplynutia zákonom ustanovenej lehoty na absolvovanie (prvej) správcovskej skúšky, t. j. najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Uvedené tak znamená, že ak uchádzač v období jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neuspel na (prvej) správcovskej skúške, môže v nasledujúcom období vykonať opakovanú správcovskú skúšku bez toho, aby musel tento uchádzač absolvovať odbornú prípravu, ak opakovanú skúšku vykoná najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Opakovanú správcovskú skúšku môže vykonať takýto uchádzač len raz a v prípade ak je neúspešný aj na opakovanej správcovskej skúške, musí opätovne absolvovať odbornú prípravu, keďže je zrejmé, že ak uchádzač dvakrát nevyhovie na správcovskej skúške, existuje tu dôvodný predpoklad, že jeho odborné vedomosti sú nedostatočné.

77

K bodu 11

Zavedením nového oddielu špeciálnych správcov vznikla potreba zadefinovania nadštandardných požiadaviek, ktoré musí uchádzač o zápis do oddielu špeciálnych správcov splniť. Nakoľko špeciálna správcovská činnosť (s ohľadom na osobitosť špeciálnych subjektov) vyžaduje preukázanie vyšších odborných predpokladov, je potrebné tieto odborné predpoklady preveriť, preto jednou z podmienok zápisu do zoznamu špeciálnych správcov je úspešné vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Preverovať špeciálne znalosti uchádzačov by mala špeciálna komisia, ktorá by mala byť zložená z členov, ktorí by vzhľadom na ich výber a menovanie mali byť zárukou nezávislého a spravodlivého výberu osoby, ktorá spĺňa všetky zákonné a najmä odborné predpoklady pre výkon správcovskej činnosti v špecifických konaniach. Uvedené sa dosiahnuť taktiež zverejnením zvukového záznamu o výbere uchádzačov a to na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky minimálne počas 180 dní. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o zložení a rokovaní špeciálnej komisie, spôsobe hodnotenia uchádzačov, rozhodovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach. V daných súvislostiach je totiž potrebné prihliadať aj na to, že určité insolvenčné konania, ktoré, či so špecifickým obsahom ich činnosti (ak ide napr. o finančné inštitúcie s veľkým množstvom klientov) alebo veľkosťou (teda veľkým počtom zamestnancov, veľkým počtom veriteľov, objemom majetku a pod.) alebo inými špecifickými vlastnosťami, zasahujú do práv a povinností veľkého počtu osôb, čo následne znamená, že verejný záujem na riadnom výkone konkurzného či reštrukturalizačného konania, prípadne preventívneho konania, takýchto subjektov, je o to markantnejší.

Správca bude môcť vykonať túto špeciálnu správcovskú skúšku v prípade, ak aktívne vykonával správcovskú činnosť (správcovskú prax) minimálne 5 rokov a uhradí správny poplatok za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky, ktorý sa ustanovuje vo výške 5 000 eur. Takáto prax nemusí byť nepretržitá (čo znamená, že ak mal správca v minulosti napr. pozastavený výkon správcovskej činnosti, ale dohromady bol do zoznamu aktívnych správcov zapísaný min. 5 rokov, môže byť ku skúške pripustený) Osobitne sa upravuje pravidlo, že za výkon správcovskej činnosti sa v tomto prípade považuje aj výkon správcovskej činnosti v právnickej osobe, ktorá je správcom, ak práve z tohto dôvodu bol správcovi fyzickej osobe pozastavený výkon správcovskej činnosti. Špeciálna správcovská skúška by sa mala konať podľa potreby avšak vždy najmenej jeden krát za päť rokov. Špeciálnu správcovskú skúšku je potrebné realizovať tiež vždy v prípade, ak počet zapísaných správcov v oddiele špeciálnych správcov klesne pod 10 tak, aby sa zabezpečil výkon funkcie v dotknutých konaniach. Úspešné vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky je „platné“ päť rokov, resp. v prípade, ak uplynie päť rokov od úspešného vykonania špeciálnej správcovskej skúšky skôr, ako sa táto skúška konať platí, že tento predpoklad zápisu do oddielu špeciálnych správcov je naplnený a to do času, kým takýto správca úspešne zloží najbližšiu špeciálnu správcovskú skúšku. Táto právna úprava zamedziť výmazu správcov z oddielu špeciálnych správcov v medziobdobí, kedy uplynie päť rokov a ďalšia špeciálna správcovská skúška ešte nebola realizovaná. Pokiaľ takýto správca úspešne skúšku po piatich rokoch nezloží, bude z oddielu špeciálnych správcov vyčiarknutý.

K bodu 12

Na účely riadne, rýchleho a efektívneho realizovania špeciálnej správcovskej skúšky sa explicitne zakotvuje pravidlo, že v tomto prípade je poverenou osobou Justičná akadémia Slovenskej republiky.

78

K bodu 13

Potreba zmeny právnej úpravy ohľadom zavedenia nového systému delenia zoznamu správcov bola vyvolaná jednak potrebami aplikačnej praxe, keď v prípade tzv. veľkých konkurzných konaní (konaní s veľkým počtom veriteľov, s veľkým počtom zamestnancov, či s veľkým objemom majetku atď.), reštrukturalizačných konaní, alebo konkurzných konaní zvláštnych subjektov (napr. finančných inštitúcií) bolo mnohokrát ťažké (prostredníctvom náhodného výberu) vygenerovať správcu, ktorý by svojimi odbornými znalosťami, skúsenosťami a praxou bol schopný (a ochotný) vykonať konkurz takýchto neštandardných subjektov. Nemenej dôležitým impulzom pre zapracovanie zmien v zozname správcov bola potreba transpozície smernice, ktorá zakotvuje požiadavku, aby sa pri ustanovovaní správcu pre konkrétny prípad venovala náležitá pozornosť skúsenostiam a odborným znalostiam správcu a špecifikám jednotlivých prípadov. Navrhované delenie zoznamu je preto koncipované tak, aby odzrkadľovalo jednak potrebu delenia správcov vertikálne, teda podľa druhu dlžníka, na oddiel správcov pre fyzické osoby, oddiel správcov pre právnické osoby a oddiel správcov pre špeciálne subjekty, a jednak potrebu delenia správcov horizontálne, teda podľa požadovaných odborných znalostí správcu pri výkone špecifických a náročnejších konaní, na oddiel správcov ktorí vykonávajú oddlženia fyzických osôb, na oddiel správcov vykonávajúcich konkurzy právnických osôb a na oddiel špeciálnych správcov, ktorý sa sústredia na konkurzy špeciálnych subjektov. Prienikom uvedeného horizontálneho a vertikálneho členenia správcov vzniklo delenie oddielov na: správcov pre fyzické osoby, správcov pre právnické osoby a špeciálnych správcov, ktoré prihliada na delenie správcov podľa osoby dlžníka a zároveň prihliada na delenie správcov podľa ich odborných znalostí (nakoľko špeciálny správca musí spĺňať prísnejšie podmienky vzdelania vykonaním skúšky špeciálneho správcu) ako aj odbornej praxe.

K bodu 14

Podľa doterajšej právnej úpravy sa správca mohol kedykoľvek rozhodnúť o zmene zápisu medzi oddielmi v zozname správcov a svoje rozhodnutie jednoducho oznámiť ministerstvu, ktoré následne vykonalo zmenu v zápise do oddielov. Uvedená možnosť však bola zo strany správcov častokrát zneužívaná a preto sa pristúpilo k takej právnej regulácii, podľa ktorej správca stále môže rozhodovať o tom, v ktorom oddiele chce byť zapísaný, no v prípade jeho vyčiarknutia z niektorého oddielu nemôže byť do neho zapísaný v zákonom ustanovenom období, resp. o zmenu zápisu medzi oddielmi v zozname správcov môže správca požiadať len raz ročne, pričom túto zmenu ministerstvo spravodlivosti vyznačí do 1. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Oddiel správcov pre fyzické osoby a oddiel správcov pre právnické osoby sa vedie, tak ako doposiaľ, podľa obvodov krajských súdov v ktorých sídli príslušný konkurzný súd. Pokiaľ však ide o oddiel špeciálnych správcov, tento oddiel sa vedie s územnou platnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. To znamená, že špeciálny správca môže mať zriadenú kanceláriu v obvode ktoréhokoľvek konkurzného súdu na území Slovenskej republiky, a správca sa vyberá z oddielu špeciálnych správcov bez príslušnosti ku konkrétnemu konkurznému súdu. Hlavným dôvodom „celoslovenskej pôsobnosti“ tohto oddielu je skutočnosť, že počet konkurzných či reštrukturalizačných konaní voči špeciálnym subjektom ročne nie je veľký (v priemere okolo 20 konaní ročne), rovnako tak počet špeciálnych správcov zapísaných v tomto oddiele je limitovaný. Preto nie je dôvod na vnútorné členenie tohto oddielu podľa sídla zriadenej kancelárie, resp. na vyberanie/generovanie špeciálneho správcu podľa obvodov súdov tak, ako je to v prípade oddielu pre fyzické osoby a oddielu pre právnické osoby.

79

K bodom 15 až 20

Precizuje sa právna úprava údajov zapisovaných do zoznamu správcov najmä v súvislosti s potrebou ich evidencie pre účely identifikácie osôb zapísaných v zozname správcov a prepojenia s údajmi so Sociálnou poisťovňou a údajov, ktoré nie verejne prístupné.

Súčasne sa jedná o legislatívno-technické úpravy súvisiace s špecializáciou správcov.

K bodom 21

Ustanovovanie správcu do konaní na základe náhodného výberu ostáva v podstate nezmenené, avšak upravuje sa náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym, alebo osobitným subjektom, ktoré zákon definuje. Za špeciálne subjekty možno označiť dlžníkov, ktorí si svojím osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie), svojou veľkosťou (posudzovanou výškou obratu alebo výškou majetku) alebo spôsobom riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou) vyžadujú špeciálnu „správu“, teda zaobchádzanie, na ktoré potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať práve správcovia zapísaný do oddielu špeciálnych správcov.

K bodom 22

Predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla byť zapísaná do zoznamu správcov sa rozširujú o podmienku preukázania odbornej praxe a podmienku zápisu len v prípade, že správca nebol v posledných piatich rokoch zo zoznamu vyčiarknutý v súlade so navrhovanými zmenami.

K bodu 23

Navrhuje sa miernejšie vymedzenie dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov vzhľadom na vyčiarknutie právnickej osoby, ktorej boli súčasťou.

K bodu 24

Vzhľadom na postavenie správcu a jeho povinnosti pri výkone správcovskej činnosti a s prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu jeho odbornej spôsobilosti, ktorú preukazuje osvedčením o vykonaní správcovskej skúšky (a dosiahnutím potrebného vzdelania), sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť fyzickej osoby pre zápis do zoznamu správcov preukazovala úspešným zložením správcovskej skúšky (po absolvovaní odbornej prípravy), ktorú však žiadateľ musí úspešne vykonať najneskôr dva roky pred tým, ako podá žiadosť o zápis do zoznamu správcov. Nie je žiadúce, aby fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov, spĺňala predpoklad odbornej spôsobilosti na základe úspešného zloženia správcovskej skúšky vykonanej pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žiadosti o zápis do zoznamu správcov. Základným účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby žiadateľom o zápis do zoznamu správcov bola taká fyzická osoba, ktorá má odborné vedomosti zodpovedajúce aktuálnej právnej úprave.

K bodu 25

80

Aplikačná prax ukázala, že odborná príprava uchádzačov o výkon správcovskej skúšky, ktorú všetci uchádzači povinní absolvovať pred pripustením k správcovskej skúške, nedokáže v plnej miere nahradiť výkon odbornej praxe po ukončení vysokoškolského štúdia. Tento nedostatok potom bezpochyby značný vplyv na odbornú úroveň výkonu správcovskej činnosti. Preto sa pri správcoch, rovnako ako pri iných právnických profesiách, zakotvila povinnosť vykonania minimálnej odbornej praxe v oblasti práva alebo ekonómie. Nakoľko je zrejmá nevyhnutnosť, že pred výkonom odbornej praxe je potrebné mať ukončené vzdelanie, za odbornú prax sa môže považovať odborná prax uchádzača, ktorú začal vykonávať po ukončení právnického alebo ekonomického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Vykonávaná odborná prax nemusí byť nepretržitá a preukazuje sa pracovnou zmluvou alebo iným hodnoverným dokumentom, z ktorého je zrejmý aj obsah náplne pracovnej činnosti uchádzača.

K bodom 26 až 28

Vzhľadom na úpravu a vypustenie dôvodov pre vyčiarknutie správcov zo zoznamu správcov sa upravujú aj predpoklady pre zápis do zoznamu správcov. Súčasne dochádza k legislatívno-technickým úpravám.

K bodu 29

S ohľadom na zavedenie nového oddielu špeciálnych správcov je nevyhnutné zakotvenie predpokladov na zápis uchádzačov o zápis do tohto oddielu zoznamu správcov.

K bodom 30 až 32

V súvislosti so sprecizovaním údajov zapisovaných do zoznamu správcov sa upravuje aj právna úprava náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu správcov.

Súčasne sa navrhuje predĺženie lehoty na zápis do zoznamu správcov z dôvodu nevyhnutnej potreby skúmania podmienok a predpokladov jednotlivých žiadateľov na zápis do zoznamu správcov. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je skutkový stav zložitejší, napr. ak je potrebné preskúmavať, či žiadateľ s ohľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, najmä pokiaľ ide o ekonomické vzdelanie žiadateľa. Napríklad v prípade, ak nie je možné z označenia študijného odboru, resp. predmetu vzdelávania žiadateľa jednoznačne vyhodnotiť, či spĺňa predpoklad odbornej spôsobilosti, ministerstvo písomne žiada o vyjadrenie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, resp. vysokú školu, ktorá vzdelanie poskytla, či toto vzdelanie je možné považovať za ekonomické vzdelanie na účely výkonu správcovskej činnosti. To platí aj v prípadoch, kedy doručí žiadosť o zápis do zoznamu právnická osoba a súčasne fyzická osoba, ktorá je spoločníkom tejto právnickej osoby. V tomto prípade je potrebné posudzovať súbežné splnenie predpokladov právnickej osoby, fyzickej osoby a rozhodnúť súčasne o pozastavení výkonu činnosti fyzickej osoby.

K bodom 33 až 36

V súvislosti so zapracovanými zmenami ako aj vzhľadom na aplikačnú prax sa upravujú aj dôvody vyčiarknutia zo zoznamu správcov pre nesplnenie predpokladov na zápis do zoznamu správcov.

Precizuje sa dôvod vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov pre nezaplatenie ročného

81

poplatku správcu. S ohľadom na vzdelanie a postavenie správcu ako osoby zapísanej v zozname správcov ministerstva je dôvodné očakávať, že správcovia uhradia poplatok za vedenie v zozname správcov včas, keďže o povinnosti platiť poplatok majú bezpochyby vedomosť. V nadväznosti na to sa navrhuje, že ak nebude poplatok v lehote jeho splatnosti zaplatený, ministerstvo začne správne konanie o vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov a tak upustí sa od zasielania výzvy (v období po lehote splatnosti) na zaplatenie poplatku, avšak v rámci správneho konania správca naďalej možnosť poplatok dodatočne zaplatiť (do odoslania rozhodnutia).

K bodom 37 až 49

V súčasnosti sa výkon dohľadu ministerstvom vykonáva vo veľkej miere prešetrovaním písomných podnetov doručovaných ministerstvu, avšak súčasná právna úprava sa sústreďuje na výkon dohľadu v kancelárii správcu a neupravuje podrobnosti týkajúce sa dohľadu vykonávaného na ministerstve na základe doručených písomných podnetov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje rozlíšiť tieto spôsoby výkonu dohľadu ministerstva nad činnosťou správcu na dohľad v kancelárii a dohľad na ministerstve.

Na účely sprehľadnenia sa navrhuje rozdelenie piatej časti (Dohľad a sankcie) na štyri hlavy:

Prvá hlava obsahuje ustanovenia vymedzujúce najmä predmet a rozsah ministerstvom vykonávaného dohľadu.

V Druhej hlave sa v súvislosti s touto zmenou legislatívno-technicky upravujú dotknuté ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy výlučne týkajúce sa výkonu dohľadu v kancelárii. Zároveň sa v rámci druhej hlavy navrhuje predĺžiť správcom lehotu na vyjadrenie k protokolu z troch na sedem dní od doručenia odpisu protokolu, keďže lehota troch dní je pomerne krátka na účely ochrany práv dotknutého správcu.

Tretia hlava podrobne upravuje postup pri prešetrovaní podnetov doručených ministerstvu. V zmysle navrhovanej úpravy je zrejmé, že ministerstvo podnet odloží alebo na základe podnetu začne správne konanie voči dotknutému správcovi. Ustanovenia obsiahli aj situáciu, kedy ministerstvo doručený podnet odloží bez preskúmania. Zároveň sa precizuje oprávnenie ministerstva žiadať od správcu predloženie správcovského spisu a ďalších listín nevyhnutných pre riadny výkon dohľadu na ministerstve. Tomu zodpovedá povinnosť správcu ministerstvom požadované dokumenty v určenej lehote poskytnúť.

Štvrtá hlava upravuje ukladanie sankcií ministerstvom v prípade porušenia povinnosti. V prípade podozrenia z porušenia povinnosti správcu, ministerstvo môže začať konanie o uložení sankcie voči správcovi, pričom sa v zásade upravujú dva typy sankcií. Obe sankcie v zmysle novely bude možné po uvážení ministerstva uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Takéto sprísnenie nastavenia sankcií pre správcov je navrhované za účelom efektívnejšieho výkonu dohľadu a vyčiarknutia takých správcov zo zoznamu správcov, ktorí pri svojej činnosti nepostupujú riadne v súlade so zákonom, prípadne vykazujú (dlhodobú) pasivitu. Na druhej strane môže „hrozba“ prísnejšej sankcie pozitívne ovplyvniť konanie správcov, ktorí majú záujem v zozname správcov zotrvať. Je predpoklad, že touto zmenou sa taktiež prispeje k celkovému skvalitneniu správcovskej činnosti.

Správcovi bude naďalej možné za porušenie povinnosti uložiť peňažnú pokutu tak ako

82

tomu bolo doteraz, avšak sa mení rozmedzie pre určenie výšky pokuty. Potreba zvýšenia hornej hranice výšky pokuty vyplynula z praxe, z ktorej sa javí, že okolnosti, príčiny, následky jednotlivých prípadov veľmi rôznorodé, a preto je vhodné pre zachovanie spravodlivej a primeranej pokuty stanoviť rozmedzie výšky pokuty širšie.

Za porušenie povinnosti bude možné správcu vyčiarknuť zo zoznamu správcov. V týchto prípadoch pôjde najmä o závažné porušenie povinnosti; či ide o závažné porušenie povinnosti zostáva na posúdení ministerstva. Navrhovaná úprava zavádza, že k vyčiarknutiu správcu zo zoznamu správcov môže dôjsť pri prvom porušení povinnosti, ak ministerstvo usúdi, že jeho závažnosť vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov odôvodňuje. Navrhovanou zmenou sankcií teda dochádza k modifikácii pôvodne obligatórneho dôvodu vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov (napriek uloženej pokute opakovane do jedného roka od uloženia pokuty závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom). Závažné porušenie povinnosti správcom je porušením povinností vysokej intenzity majúcej negatívny dopad na priebeh konania, na samotných účastníkov konania, či na realizáciu výkonu dohľadu zo strany súdu alebo ministerstva. Navrhovaná sankcia, resp. dôvod pre vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov opodstatnenie v tom, že bráni ďalšiemu zotrvaniu zápisu v zozname správcov takému správcovi, ktorý sa vyššie uvedeného porušenia povinnosti dopustil a nie je žiaduce, aby v činnosti správcu pokračoval.

K bodu 50

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie vo vzťahu k špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii.

K bodu 51

Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 a právnej úprave účinnej od 17. júla 2022.

Vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 (špeciálna správcovská skúška a zápis do oddielu špeciálnych správcov) je potrebné uviesť, že vzhľadom na zmenu oddielov správcov je nutné upraviť prechodné ustanovenia aj vo vzťahu k správcom, ktorí zapísaní do oddielu reštrukturalizačných správcov. Platí, že správcovia zapísaný v oddiele reštrukturalizačných správcov sa od 1. mája 2022 budú považovať za správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov a to na prechodné obdobie do 31. augusta 2022. V tomto období musia preukázať splnenie podmienky vykonania špeciálnej správcovskej skúšky a požiadať o zápis do oddielu špeciálnych správcov. Pokiaľ títo správcovia nesplnia zákonom ustanovené podmienky, budú z oddielu špeciálnych správcov vyčiarknutí. Pokiaľ je takýto správca zapísaný v inom oddiele, ostáva v tomto inom oddiele zapísaný naďalej, nie je vyčiarknutý zo zoznamu správcov. Pokiaľ však takýto správca nie je zapísaný v inom oddiele, ako oddiele špeciálnych správcov, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu správcov.

Vo vzťahu k týmto správcom sa súčasne zavádza pravidlo, že oprávnení veci (výkon funkcie správcu v konaní), v ktorých boli ustanovení do funkcie správcu, dokončiť, pokiaľ sú zapísaní v zozname správcov, t. j. správca, ktorý nesplní podmienky zápisu do oddielu špeciálnych správcov a nie je zapísaný v inom oddiele, bude vyčiarknutý zo zoznamu správcov a týmto mu zaniká aj funkcia správcu v konaní a musí sa ustanoviť nový správca.

Súčasne sa osobitne zavádza pravidlo pre ustanovovanie správcu do

83

reštrukturalizačného konania v období od 1. mája do 16. júla 2022, kedy do funkcie správcu v reštrukturalizačnom konaní možno náhodným výberom ustanoviť správcu zapísaného v zozname špeciálnych správcov v tomto období.

Následne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k úprave účinnej od 17. júla 2022, najmä vo vzťahu k už začatým konaniam, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Osobitne sa upravuje pravidlo vo vzťahu k posudzovaniu odbornej spôsobilosti fyzickej osoby ako predpoklad zápisu do zoznamu správcov v prípade, ak táto vykonala správcovskú skúšku pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K bodu 52

Dopĺňa transpozičné ustanovenie a príloha k zákonu, nakoľko sa týmto zákonom čiastočne preberajú právne záväzné akty Európskej únie.

K čl. X

(Účinnosť)

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 10, 15 28, 30 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.

V Bratislave, 14. decembra 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Mária Kolíková v. r.

ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný sporový poriadok

K predpisu 160/2015, dátum vydania: 17.07.2015

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona Civilný sporový poriadok (ďalej len „vládny návrh zákona“).
 
Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného (ďalej len „legislatívny zámer“), ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného Legislatívneho zámeru na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (v časti Súdnictvo „V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.“). Predkladaný materiál je súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrením pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci „Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri príprave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky“.  
 
Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného sporového poriadku sú to Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. a ktoré budú postupne predložené do legislatívneho procesu.
 
Občiansky súdny poriadok bol novelizovaný už viac ako 80-krát, čím sa narúša obsahová i logická nadväznosť jeho jednotlivých častí. Čiastkovými novelami sa spravidla nepostihnú všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. sa postihnú nedostatočne. Navyše čiastkové novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievajú k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napr. § 175zca, § 250ja) a zneprehľadňujú tak základný procesný predpis. Mnohé ustanovenia sú zrušené, mnohé obsoletné a procesné inštitúty, ktoré by si zaslúžili osobitnú pozornosť v samostatnej časti, ak už nie v samostatnom kódexe, sú zaradené na konci jednotlivých častí (napr. osobitné ustanovenia podľa piatej hlavy tretej časti Občianskeho súdneho poriadku). Na druhej strane procesné inštitúty, ktoré v podstate ani nemusia byť nevyhnutne súčasťou procesného kódexu, sú upravené v samostatnej časti kódexu (napr. iná činnosť súdu).
 
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu.  
 
Nový kódex civilného procesu si vyžiadali aj spoločensko-ekonomické potreby spoločnosti, najmä potreba efektívneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý je závislý od kvality podnikateľského prostredia. Tá sa posudzuje z rôznych hľadísk a jedným z najdôležitejších je aj úroveň vymožiteľnosti práva, ktorá predstavuje základný pilier právneho štátu a demokratickej spoločnosti. Vymožiteľnosťou práva sa spravidla rozumie súhrn možností dosiahnuť ochranu práv a právom chránených záujmov spôsobom stanoveným zákonom, a to nielen deklarovaním štátom určenou autoritou, ale aj faktickým výkonom svojich uplatnených nárokov. Vymožiteľnosť práva je jedným z najpálčivejších spoločenských problémov. Zabezpečenie rýchleho a zároveň spravodlivého súdneho konania je ideálny stav, ktorý sa rekodifikácia snaží naplniť. Základnou ideou nového procesného kódexu je prostredníctvom legislatívne upravených procesných inštitútov dať subjektom civilného procesu do rúk nástroje na to, aby svojím zodpovedným prístupom k súdnemu konaniu dokázali čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov strán.
 
Cieľom a zámerom predkladateľa nie je iba snaha o zrýchlenie konania. Nová úprava civilného procesného práva má ambíciu vytvoriť také pravidlá, ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.
 
Jedným z hlavných cieľov predkladateľa je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon urobiť neskôr (tzv. procesná preklúzia).
 
Zamedzenie prieťahov v súdnom konaní navrhuje predkladateľ vyriešiť aj zmenou v doručovaní fyzickým osobám. Súčasná právna úprava pomerne efektívnym spôsobom vyriešila doručovanie právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom zavedením prísnej fikcie doručenia. Obdobná fikcia doručenia sa zavádza aj v prípade fyzických osôb nepodnikateľov a to tak, že sa prenáša na občanov zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu. Ďalšou otázkou spôsobujúcou predlžovanie konania je zneužívanie inštitútu námietky zaujatosti. Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti budú preto procesne sankcionované pokutou.
 
Zjednodušila sa právna úprava týkajúca sa trov konania, keďže súčasná právna úprava len minimálne motivuje strany k tomu, aby pri výbere právneho zastúpenia a vedení konania postupovali hospodárne.
 
Navrhuje sa zaviesť obligatórne právne zastúpenie v konaniach podľa kritéria ratio causae. Výber konaní, ktoré sa môžu viesť iba za povinného zastúpenia advokátom, je podmienený určitým typom veci, ktorá sa v konaní prejednáva – teda predmetom sporu. Pri povinnom zastúpení advokátom súdu odpadá viacero povinností súvisiacich s podaniami, ktoré nie sú úplné, zrozumiteľné a neobsahujú predpísané náležitosti. Rovnako sa pri obligatórnom zastúpení minimalizuje manudukčná povinnosť súdu voči stranám.
 
Jednou z najčastejších príčin prieťahov v súdnom konaní je také vedenie konania, v ktorom súd síce priebežne koná, no vykonáva množstvo pojednávaní, opakovane nariaďuje komplikované znalecké dokazovanie a podobne. Príčinou tohto stavu je absentujúca dôsledná úprava koncentrácie dokazovania a tvrdení strán. V súvislosti s uvedeným nová právna úprava posilní doterajšie prvky, ktoré mali koncentrovať súdne konanie. Zavádza sa preto predbežné prejednanie sporu, pričom súd v rámci tejto fázy určí, ktoré zo stranami tvrdených skutočností považuje za právne významné s následnou výzvou adresovanou stranám, aby jasne označili, aké dôkazy na preukázanie týchto skutočností navrhujú, s tým, že na ich ďalšie tvrdenia a navrhované dôkazy sa nebude prihliadať.
 
Nová úprava postupu súdu a strán vychádza z vyššej akceptácie nových komunikačných prostriedkov. Elektronická pošta, telefonická komunikácia, webová stránka a dátový súbor sú v novom predpise bežne používanými prostriedkami, ktorých používanie vedenie konania zjednoduší a zhospodárni.
 
Systém opravných prostriedkov je mimoriadne dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania. Najzásadnejšou navrhovanou zmenou bude revízia dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácii revízneho a kasačného systému a na prepracovaní inštitútu mimoriadneho dovolania, keďže predkladateľ reflektuje čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa stavu de lege lata vykazuje mimoriadne dovolanie prvky nesúladné s existujúcou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).
 
          Navrhované zákonné opatrenia predstavujú základné a nevyhnutné kroky pre zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike, k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdu. Základným cieľom predkladanej rekodifikácie je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie civilného súdneho procesu, čím sa zabezpečí účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov.
 
Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Občianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila. Na rekodifikácii pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Členovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej pôsobia odborníci z radov sudcov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Členmi Rekodifikačnej komisie sú aj českí odborníci na civilné právo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu.
 
Navrhovaný zákon sa skladá z piatich častí.
Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú zákon základné princípy, na ktorých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované interpretované právne normy Civilného sporového poriadku.
 
Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje ustanovenia o predmete zákona, o právomoci a príslušnosti súdov, o zložení súdu, vylúčení sudcov, o stranách sporu a zastúpení, o iných subjektoch, ktoré majú vplyv na priebeh konania. V tejto časti sú tiež vymedzené procesné úkony súdu, doručovanie, lehoty, ako aj ustanovenia o úkonoch strán.
 
Druhá časť upravuje postupy v rámci konania v prvej inštancii, konkrétne postup súdu po začatí konania, predbežné prejednanie veci, dokazovanie, súdne rozhodnutia a trovy konania.
 
Tretia časť obsahuje právnu úpravu osobitných procesných postupov, kam boli zaradené skrátené konania a skrátené rozhodnutia (Platobný rozkaz, Európsky platobný rozkaz, Rozsudok pre zmeškanie, Rozsudok pre uznanie a vzdanie sa nároku), spory s ochranou slabšej strany (za slabšiu stranu sa tu považujú spotrebiteľ, zamestnanec a ten, kto namieta porušenie práva na nediskrimináciu) a neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu.
 
Štvrtá časť navrhovaného zákona upravuje riadne a mimoriadne opravné prostriedky, a teda odvolanie, žalobu na obnovu konania, dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora.
 
Piata časť vymedzuje v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach účinnosť zákona, prechodné a zrušovacie ustanovenia.
 
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
 
Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie.
 
B. Osobitná časť


K Čl. 1
Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.
V čl. 1 je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako právno - ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd, ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci. Zákon zveruje isté právno - ochranné decízne funkcie napríklad správnym orgánom, rozhodcovským súdom a pod. V prípade kompetenčného konfliktu medzi rôznymi orgánmi verejnej moci je normatívne nastavený systém riešenia tohto kompetenčného konfliktu (porovnaj § 11).
 
K Čl. 2
Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR (ďalej len „ÚS SR“), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Reflexiou tejto zásady v normatívnom texte je i ustanovenie § 214 odsek 4.
 
K Čl. 3
V navrhovanom článku 3 CSP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CSP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
 
K Čl. 4
Navrhovaný článok 4 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka (ZGB).
 
K Čl. 5
Navrhovaný princíp je procesným ekvivalentom zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorý je latentne prítomný v európskych právnych poriadkoch, napr. aj § 3 ods. 1 slovenského Občianskeho zákonníka a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať (napr. možnosť udeliť pokutu za nedôvodnú námietku zaujatosti sudcu, princíp separácie trov konania, neprihliadnutie na procesne prekludované úkony a pod.).
 
K Čl. 6
Navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Navrhované znenie rovnako reflektuje judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch ako vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch) tak i v procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana.
Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu. Súd v týchto prípadoch musí zohľadňovať istú hmotnoprávnu i procesnú nerovnováhu sporových strán.
 
K Čl. 7
Čl. 7 upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť. Priorizuje sa povinnosť súdu viesť strany k zmierlivému vyriešeniu ich hmotnoprávneho konfliktu (mediačná funkcia civilného súdnictva).
 
K Čl. 8 a Čl. 9
Čl. 8 a čl. 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany.
 
K Čl. 10
Čl. 10 vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona. CSP sa vyvarúva stanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu, (celkom výnimočne sa stanovujú, ak je to účelné s prihliadnutím na povahu veci) a v súlade s princípom arbitrárneho poriadku umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. straty možnosti vykonať požadovaný úkon.
V konkrétnom prípade na riadny priebeh konania dohliada, lehoty určuje a potrebné opatrenia ukladá sudca alebo súdny úradník. Pojem súd sa v tomto zmysle primerane používa v celom CSP.
 
K Čl. 11
Čl. 11 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle. V tomto zmysle je indikatívnym pravidlom, že pri skúmaní skutočnej vôle procesnej strany sa prezumuje, že fyzické osoby disponujú schopnosťou racionálne rozlíšiť a posúdiť dôsledky svojho procesného postupu a disponujú priemernou mierou právneho povedomia v tom zmysle, že nebudú jednak svoje práva zneužívať a zároveň nebudú zaťažovať súd nežiaducou zvýšenou mierou súdneho paternalizmu, prejavujúceho sa napríklad zvýšenou mierou manudukčnej (poučovacej) povinnosti, vysvetľovaním, návodom či pomocou, na čo sú určené iné orgány ochrany práva (advokát, mediátor, verejný ochranca práv, Centrum právnej pomoci a pod.).
 
K Čl. 12
Navrhované znenie čl. 12 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon stanovuje kedy pojednávanie nariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu konania.
 
K Čl. 13
Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku strán sporu so súdom. Čl. 13 reflektuje aj právo nechať sa v konaní zastúpiť ako i povinnosť byť zastúpený a obligatórnosť zastúpenia advokátom v zákonom stanovených prípadoch.
 
K Čl. 14
Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci. Verejnosť môže byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená len v taxatívne stanovených prípadoch.
 
K Čl. 15
Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
 
K Čl. 16
Navrhovaný čl. 16 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarchia právnych predpisov (napríklad prednosť úniového práva, medzinárodnej zmluvy atď.).
Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).
Postup súdu v súlade s platnými právnymi predpismi nevylučuje aplikáciu neúčinných právnych predpisov, na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.
 
K Čl. 17
Navrhované znenie čl. 17 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla.
 
K Čl. 18
Navrhované znenie čl. 18 je vyjadrením princípu voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru, ako i vyjadrením princípu materiálnej reciprocity medzinárodného práva.
 
K § 1 a 2
Uvedené ustanovenia reflektujú diferenciáciu procesnej právnej úpravy na tri samostatné kódexy – CSP, CMP a SSP, a to tak, že CSP upravuje len postup subjektov civilného sporového konania a na mimosporové konania a správne súdnictvo sa uplatňuje iba subsidiárne, teda tam, kde osobitný procesný režim nezakotvujú CMP a SSP.
Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, avšak zahŕňa v sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí i s otázkou právomoci tzv. civilného súdnictva, k tomu porovnaj § 3 a nasl.).
Uvedenému je prispôsobená i legálna terminológia v celom CSP vrátane odlišného vnímania subjektov civilného procesu (dôsledne sa uplatňuje princíp dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu s protichodným záujmom na ich výsledku).
 
K § 3
Právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy. V navrhovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná a obligatórna zúžená právomoc civilných súdov, pričom sa zakotvuje generálna klauzula, ktorá zabezpečuje právomoc súdov v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach. Pojem „súkromnoprávny“ je tu volený zámerne, nakoľko CSP upravuje tzv. civilný proces (porovnaj § 1). Súkromnoprávny spor bude spravidla podliehať režimu CSP, a len zákon môže ako výnimku stanoviť, že súkromnoprávny spor či inú súkromnoprávnu vec nie sporového charakteru prejedná a rozhodne iný orgán dotovaný zákonnou decíznou kompetenciou. Pojem orgán je tu použitý v najširšom zmysle (môže ísť nie len o orgán verejnej moci, správny orgán, ale v najširšom zmysle napr. i o rozhodcovský súd – porovnaj § 5).
Právomoc súdov v mimosporovom konaní a správnom súdnictve vymedzujú samostatne CMP a SSP na základe princípov taxatívnej enumerácie právomoci spadajúcej pod procesný režim CMP a SSP.
 
K § 4
V navrhovanom znení je vyjadrená rozšírená právomoc súdov, ktorá znamená, že iné ako súkromnoprávne spory či súkromnoprávne veci prejednávajú a rozhodujú civilné súdy len výnimočne v prípadoch, ak to stanovuje osobitný zákon.
Delená právomoc – z právnej úpravy sa odstránila delená právomoc ako inštitút. Takáto úprava stratila zmysel, keďže ostala iba v prípade z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - a ani v tomto prípade nejde o delenú právomoc per se.
 
K § 5 až 8
V navrhovanom znení § 5 až 8 je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdov. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej doložky či zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii (§ 6). Osobitným zákonom podľa § 6 ods. 3 sa majú na mysli ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Alternatívnosť zúženej právomoci spočíva v možnosti voľby sporových strán jednak vylúčiť právomoc civilného súdnictva ako aj v možnosti jej obnovenia v prípade súhlasného úkonu vo forme vyhlásenia voči súdu.
Ak rozhodnutie cudzieho rozhodcovského súdu nie je uznané, hľadí sa naň, ako keby nebolo – nejde teda o prekážku res iudicata.
Pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8) sa vychádza z priority rozhodcovského konania, kedy je rozhodcovský súd dotovaný tzv. právomocou rozhodnúť o svojej právomoci (competence competence).
 
K § 9 až 11
Ustanovenia riešia nedostatok právomoci ako tzv. neodstrániteľnú prekážku konania, ktorej procesným následkom môže byť výlučne zastavenie konania.
Ak súd indikuje iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania na súde túto vec postúpiť. Pojem „orgán SR“ je zdôraznený kvôli kolíznym normám, ak ide o vzťah s cudzím medzinárodným prvkom.
V prípade, ak súd dospeje k názoru, že mu vec do právomoci nepatrí a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný uplatniť postup podľa zásady ustanovenej v čl. 4 a v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť.
Pre prípad tzv. kompetenčných konfliktov sa zriaďuje osobitý kompetenčný senát NSSR. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej správy viazané a podrobnosti ustanoví Rokovací poriadok NSSR.
 
K § 12
Navrhuje sa zaviesť takmer bezvýnimočné pravidlo o druhovej príslušnosti súdov, v zmysle ktorého je prvoinštančným súdom zásadne súd okresný. Jedinou výnimkou je konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom úlohu prvoinštančného súdu plnia krajské súdy. Krajské súdy tak budú dôsledne plniť úlohu súdov odvolacích a najvyšší súd je súdom dovolacím, plniacim si zároveň úlohy zjednocovania judikatúry, ako i ďalšie úlohy vyplývajúce zo z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovaná konštrukcia „súdu prvej inštancie“ je odôvodnená historicky komparatívne i doktrinálne. Inštančnosť súdnej sústavy sa posudzuje podľa počtu riadnych opravných prostriedkov v systéme – v tomto zmysle je slovenské civilné súdne konanie dvojinštančné, pretože existuje len jeden riadny opravný prostriedok s devolutívnym účinkom – odvolanie. Pojem „stupeň“ súdnej sústavy sa používa na vyjadrenie počtu článkov príslušnej súdnej sústavy – v tomto zmysle máme v SR trojstupňovú súdnu sústavu (okresný súd, krajský súd, najvyšší súd).
 
K § 13
Pravidlo určenia miestnej príslušnosti všeobecne je zachované z § 84 OSP.
 
K § 14
Ustanovenie upravuje všeobecný súd fyzickej osoby. Do odseku 1 bol prebratý § 85 odsek. 1 OSP, namiesto „občan“ použitý termín „fyzická osoba“.
Predkladateľ navrhuje zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť kritériá stanovovania miestnej príslušnosti súdu, a to zavedením unifikovaného kritéria trvalého pobytu pri fyzických osobách, pričom sa odstraňuje dualita režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov. Doterajšie rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva, ktoré však stratilo akékoľvek opodstatnenie.
 
K § 15
Ustanovenie vyjadruje všeobecný súd právnickej osoby, aj zahraničnej právnickej osoby a predstavuje doterajšiu líniu § 85 OSP.
 
K § 16
Ustanovenie upravuje pravidlá určenia všeobecného súdu ak ho nie je možné určiť postupom podľa § 14 a 15.
 
K § 17
Prebratý § 85 odsek 3 OSP.
 
K § 18
Prebratý § 89 OSP s prispôsobením terminológie tak, aby zodpovedala charakteru sporového konania.
 
K § 19
Ustanovenie upravuje alternatívnu miestnu príslušnosť s tým, že ide po terminologickej precizácii v podstate o prebratý § 87 OSP, pričom boli z pôvodného ustanovenia vypustené pôvodné písm. d) (je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku - ustanovenie bolo obsolétne, keďže príslušnosť je upravená kauzálne – pozri § 22), vypustené pôvodné písm. e) (je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu – ustanovenie bolo obsoletne, keďže príslušnosť je upravená kauzálne – pozri § 28). Pôvodné písm. f) (teraz d) bolo upresnené a bolo doplnené nové písm. e) v ktorom sa reflektujú spory s ochranou slabšej strany – osoba, ktorá žaluje svoje právo na nediskrimináciu.
 
K § 20
Ustanovenie upravuje tzv. výlučnú miestnu príslušnosť
Do písm. a), b), c), d) a e) je prebratý § 88 OSP. Pôvodné písm. a) („v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa“) sa vypustilo, nakoľko v praxi sa jeho aplikácia ukázala nie vždy ako procesne komfortná pre subjekty konania. Rovnako bolo vypustené pôvodné písm. j) - v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ostatné ustanovenia pôvodného § 88 OSP sa vypustili, pretože sa týkajú konaní podľa CMP.
 
K § 21
Predkladateľ uvedenou právnou úpravou reflektuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára exekučný titul pre nesporné nároky.
V treťom odseku predkladateľ reflektuje právnu úpravu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).
 
K § 22
Prebratý § 10 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“).
Osobitná kauzálna príslušnosť sa v odvolacom konaní neuvádza, pretože na rozhodovanie je príslušný všeobecný odvolací súd – krajský súd.
Predkladateľ vypustil z normatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch - § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). V skrátenom rozkaznom konaní nemá súd spôsob, ako posúdiť či zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom, teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by mohlo dochádzať k porušovaniu spotrebiteľských práv a k porušovaniu imperatívnej normy verejného práva. Predkladateľ preto pristúpil k vypusteniu inštitútu zmenkového platobného rozkazu.
 
K § 23
Ustanovením o kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch mal predkladateľ cieľ vytvoriť podmienku na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja bral predkladateľ do úvahy najmä štatistiku nápadu na jednotlivé súdy, dopravnú infraštruktúru a dostupnosť súdu.
 
K § 24
Prebratý § 9 zákona o sídlach a obvodoch súdov, pričom pojem „vyrovnací súd“ bol zmenený na „reštrukturalizačný“ súd, keďže podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vhodné používať tento pojem.
 
K § 25
Pôvodný § 11 zákona o sídlach a obvodoch súdov ustanovoval ako kauzálne príslušné tri okresné súdy na prejednávanie agendy ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany práv z nekalej súťaže. Pôvodná úprava sa rozdelila do dvoch ustanovení, pričom sa na prejednávanie a rozhodovanie o sporoch z priemyselného vlastníctva ustanovil jeden okresný súd, a to Banská Bystrica pre obvod celej Slovenskej republiky. K tomuto kroku sa pristúpilo v záujme potreby špecializácie na túto agendu a rovnako je dôvodom potreba zjednocovania judikatúry. V prípade konkurencie (súbehu) nárokov potenciálne vyvolávajúcich otázniky v súvislosti s príslušnosťou súdu sa zavádza osobitné pravidlo, v zmysle ktorého pri súbehu nárokov z priemyselného vlastníctva a nekalej súťaže alebo autorského práva, spor prejedná a rozhodne súd príslušný podľa § 25.
 
K § 26
Do tohto ustanovenia bol prebratý pôvodný § 11 zákona o sídlach a obvodoch súdov v časti upravujúcej kauzálnu príslušnosť súdov v sporoch z nekalej súťaže. Právna úprava bola doplnená o kauzálnu príslušnosť v autorskoprávnych sporoch z dôvodu potreby špecializácie a diferenciácie súdnej agendy.
 
K § 27
Prebratý pôvodný § 12 zákona o sídlach a obvodoch súdov.
 
K § 28
Prebratý pôvodný § 13 zákona o sídlach a obvodoch súdov.
 
K § 29
Kvôli komplexnej právnej úprave príslušnosti súdov je na tomto mieste navrhovaná právna úprava príslušnosti troch krajských súdov – ide o jedinú výnimku z druhovej príslušnosti okresného súdu, a to kvôli významu, ktorý predkladateľ prikladá ochrane spotrebiteľa, predovšetkým so zreteľom na to, aby o odvolaniach rozhodoval NS SR. Navrhovaná úprava môže výrazne prispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach, k prehľadnosti systému právnej ochrany spotrebiteľa.
 
K § 30
Predkladateľ reflektuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013) a zavádza kauzálnu príslušnosť na konania podľa tohto nariadenia. Na úpravu ochranného opatrenia nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, pozastavenie účinkov uznania, zrušenie účinkov uznania alebo neuznanie ochranného opatrenia nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie je príslušným orgánom súd, konkrétne Okresný súd Bratislava III.
 
K § 31
Doterajšia línia funkčnej príslušnosti sa zásadne nemení, pravidlo obsiahnuté v § 10 OSP je prebraté aj do novej právne úpravy.
 
K § 32
Ustanovenie určuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu v dovolacom konaní.
 
K § 33 až 35
Spoločné ustanovenia upravujú jednotné zásady pre všetky druhy súdnej príslušnosti, a to predovšetkým zásadu perpetuatuio fori, teda zásadu trvania súdnej príslušnosti (§ 35) a zásadu, že v prípade konkurencie niekoľkých miestne príslušných súdov je príslušný ktorýkoľvek z nich.
Ustanovenia vychádzajú z doterajšej línie § 11 OSP.
 
K § 36
Navrhuje sa ponechať doterajšiu právnu úpravu delegácie veci vrátane diferenciácie na delegáciu vhodnú a nutnú, vrátane rozhodovania o delegácii najbližšie inštančne nadriadeným súdom (pôvodný § 12 OSP). Z dôvodu odstránenia potenciálne šikanóznych návrhov na prikázanie sporu sa zavádza osobitné pravidlo podľa odseku 4.
 
K § 37 až 40
Navrhuje sa diferencovať skúmanie príslušnosti podľa toho, či ide o príslušnosť miestnu alebo o ostatné druhy príslušnosti. Na vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť prihliada súd ex offo počas celého konania a ak súd zistí nedostatok tejto svojej príslušnosti, postupuje podľa § 40.
Miestna príslušnosť podlieha inému procesnému režimu – miestnu príslušnosť skúma iba na námietku podľa § 38.
V § 40 sa ponecháva doterajšia línia OSP, v odseku 1 je rozdiel v tom, že súd o postúpení upovedomuje len žalobcu, žalovaného upovedomuje len vtedy, ak mu už bola doručená žaloba, namiesto termínu „Najvyšší súd Slovenskej republiky“ použil termín „spoločne nadriadený súd“. „Inými podaniami“ v odseku 3 sa má na mysli napríklad návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
 
K § 41
Dôsledne sa zvádza princíp, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušného okresného súdu, ako aj princíp, že odvolací a dovolací súd rozhoduje v senáte. Zdôrazňuje sa procesné nóvum v podobe konania a rozhodovania veľkého senátu v definovaných prípadoch. Zjednodušil sa doterajší pojmový aparát (samosudca, predseda senátu konajúci ako jediný sudca a pod.)
Jednotlivými úkonmi môže byť poverený súdny úradník v osobitných prípadoch aj predseda súdu (§ 42).
 
K § 42
Predseda súdu ako orgán štátnej správy súdov vykonáva najmä úkony evidované v registri Spr., kde nekoná a nerozhoduje ako zákonný sudca, no napriek tomu môžu mať tieto úkony vplyv na priebeh konania (napr. pokyn zákonnému sudcovi na základe prešetrenia sťažnosti na prieťahy v konaní a pod.).
Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vymedzuje, ktorý súdny úradník môže vykonať aký úkon, preto ustanovenie § 42 ods. 2 normatívne odkazuje na osobitnú právnu úpravu.
 
K § 43 a 44
Doterajšia právna úprava obsiahnutá v § 37 OSP zostáva zachovaná s uspôsobením terminológie novému procesnému kódexu.
 
K § 45
Navrhuje sa zavedenie inštitútu Veľkého senátu, po skúsenostiach z viacerých európskych krajín, napríklad Českej republiky. Veľký senát je inštitucionálnym zabezpečením princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 a normatívne pokrýva prípady, ak sa senát NSSR mieni odkloniť od konštantnej judikatúrnej línie SR.
Príslušným kolégiom sa rozumie to kolégium, ktorého sa vec týka resp. ide o kolégium, do ktorého spadá senát, ktorý postúpil vec Veľkému senátu na rozhodnutie.
Veľký senát rozhoduje priamo vo veci samej, v ktorej sa buď pridrží súčasnej judikatúrnej línie, alebo sa v odôvodnených prípadoch od nej odklonili. Inšpirácia postupu podľa odseku 2 vyplýva z negatívnej skúsenosti z Českej republiky – navrhovaná normatívna úprava zabráni tomu, aby sa postupujúci senát neodôvodnene vyhol vybavovaniu vecí, keďže členovia senátu, ktorý vec Veľkému senátu postupuje, sú jeho súčasťou.
Navrhuje sa obligatórna ingerencia generálneho prokurátora SR, prípadne ďalších subjektov, ktorých právny názor môže prispieť k stabilizácii a ustálenosti judikačnej praxe, napríklad právnické fakulty univerzít a vysokých škôl, Ústav štátu a práva SAV, verejný ochranca práv a pod.
 
K § 46
Navrhuje sa zachovanie doterajšej právnej úpravy § 14 OSP s prispôsobením terminológie CSP.
 
K § 47 a 48
Navrhovaná úprava vychádza z diferenciácie vylúčenia sudcov podľa toho, či ide o uplatnenie námietky zaujatosti stranou alebo či dôvody vylúčenia oznamuje samotný sudca.
V prípade, ak dôvody vylúčenia oznamuje sudca, o dôvodnosti skutočností tvrdených sudcom rozhoduje uznesením predseda súdu (prípadne podpredseda súdu, ak skutočnosti oznamuje sudca vykonávajúci súčasne funkciu predsedu súdu).
Rozhodnutie predsedu súdu (prípadne podpredsedu súdu) môže byť kladné aj záporné, no zároveň je rozhodnutím konečným. Z dôvodu procesnej ekonómie a zovšeobecnenia skúsenostnej bázy všeobecných súdov sa navrhuje postup podľa § 46.
Procedurálne otázky postupu predsedu súdu pri vylúčení sudcu upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
 
K § 49 a 50
Navrhovaná právna úprava vychádza vo všeobecnosti z koncentrácie námietky zaujatosti a precizuje náležitosti námietky zaujatosti uplatnenej stranou. Z dôvodov procesnej ekonómie a s prihliadnutím na zásadu uvedenú v čl. 11 odsek 2 sa vylučuje poučovacia povinnosť súdu i aplikácia ustanovení o odstraňovaní vád podania.
 
K § 51 až 55
Z dôvodov procesnej ekonómie je viazané predloženie veci aj rozhodnutie súdu lehotou podľa § 51, pričom lehota na rozhodnutie plynie nadriadenému súdu od predloženia veci súdom nižšieho stupňa. Žiadna z uvedených lehôt sa však neuplatní, ak sa vec predkladá na rozhodnutie funkčne príslušnému súdu o odvolaní vo veci samej.
Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje postup podľa § 54.
Navrhuje sa zaviesť fakultatívnu poriadkovú pokutu podľa § 55, pri ktorej sa uplatní sudcovské uváženie jednak čo do dôvodnosti námietky a jednak čo do výšky uloženej poriadkovej pokuty.
 
K § 56
O vylúčení tzv. iných súdnych osôb vymenovaných v tomto ustanovení rozhoduje konajúci sudca, pričom sa primerane aplikujú pravidlá vylúčenia sudcov podľa predchádzajúcich ustanovení CSP.
 
K § 57
Navrhovaná právna úprava dôsledne vychádza z tzv. prvej definície účastníctva v sporovom konaní. Z dôvodov zavedenia dôsledných prvkov kontradiktórneho procesu a princípu formálnej pravdy sa doterajší pojem účastník vyhradzuje len pre konania mimosporové a konania v správnom súdnictve. Ustanovenie § 57 dôsledne zavádza pojem strana (legislatívna skratka „ strana sporu“), čím sa vyjadruje existencia dvoch v záujme na výsledku sporu kontradiktórnych protistrán – teda strana žalobcu a strana žalovaného.
V prípade, ak na jednej strane vystupuje viacero subjektov, ide o druh procesného spoločenstva, avšak stále je stranou sporu žalobca či žalovaný, čo dôsledne vyjadruje princíp, že procesné strany sú v kontradiktórnom sporovom konaní iba dve bez ohľadu na počet subjektov vystupujúcich na dotknutej strane.
 
K § 58
Navrhuje sa nahradiť pojem „spôsobilosť byť účastníkom konania“ pojmom “procesná subjektivita“, čo vyplýva zo zmenenej koncepcie „účastníctva sporového konania“ (viď § 57). Pojem procesná subjektivita je doktrinálne bezproblémový a vyjadruje korelát pojmu právna subjektivita, ktorý je teóriou i praxou vnímaný bezproblémovo.
 
K § 59
Predkladateľ navrhuje odstrániť súčasný, procesnej teórii a praxi nevyhovujúci stav kedy súd skúmal procesnú subjektivitu ako jedinú z procesných podmienok v čase začatia konania. zjednocuje sa systém skúmania procesných podmienok tak, že súd skúma všetky procesné podmienky v každom štádiu konania.
Celkom výnimočne môže nastať situácia, že nedostatok procesnej subjektivity existujúci v čase začatia konania bude pred vydaním rozhodnutia súdu o zastavení konania zhojený. Pôjde bezvýnimočne o situácie, kedy právnu subjektivitu prizná procesnej strane samotný zákon, napríklad ak počas konania nadobudne účinnosť právna úprava priznávajúca právnu a tým i procesnú subjektivitu správnemu orgánu, ktorý ju v čase začatia konania ešte nemal.
 
K § 60
Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak procesnou stranou je fyzická osoba (prípadne ak na jednej strane vystupuje viacero fyzických osôb, úprava sa uplatní na ktorúkoľvek z nich).
Navrhuje sa ponechať na úvahe súdu, či v konaní môže pokračovať (preferenčne najmä v prípade majetkových sporov podľa odseku 2).
 
K § 61
Navrhované ustanovenie normatívne pokrýva stratu procesnej subjektivity právnickej osoby vystupujúcej ako procesná strana, ku ktorej došlo v priebehu konania. V prípade nedostatku procesnej subjektivity od počiatku sa uplatní postup podľa § 59 (to platí mutatis mutandis aj pre § 60).
 
K § 62
Navrhovaná právna úprava procesného nástupníctva vychádza z časového momentu zániku procesnej subjektivity procesného predchodcu. K tomuto momentu sa všetky plynúce procesné lehoty prerušujú, to znamená, že momentom vstupu procesného nástupcu do konania začínajú plynúť lehoty odznova.
 
K § 63
Navrhovaným ustanovením predkladateľ odstraňuje aplikačné problémy v praxi, ktoré nastali v prípade, ak k strate procesnej subjektivity došlo po vyhlásení rozhodnutia. Doteraz neexistoval normatívny model riešenia tejto situácie, navrhovaná právna úprava dovoľuje súdu rozhodnúť o procesnom nástupníctve aj po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, avšak vyhláseným rozhodnutím už procesný súd zostáva viazaný. Bude tak môcť napríklad doručiť a prípadne správoplatniť toto rozhodnutie, čo doteraz možné nebolo.
 
K § 64
Navrhované ustanovenie upravuje procesnú spôsobilosť ako klasický inštitút civilného procesného práva a v zmysle doterajšej právnej úpravy priznáva procesnú spôsobilosť každému v takom rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spôsobilosti na právne úkony.
 
K § 65
Ustanovenie upravuje procesné situácie, kedy fyzická osoba nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a normatívne ju rieši konaním prostredníctvom zákonného zástupcu podľa hmotného práva (napr. zákon o rodine) alebo procesného opatrovníka. Novokoncipovaný inštitút procesného opatrovníka zjednocuje doterajšiu pojmovú nejednotnosť pojmu „opatrovník“, ktorý splýval s opatrovníkom podľa hmotného práva. Procesného opatrovníka ustanovuje súd konajúci vo veci z dôvodov procesnej ekonómie (hospodárnosti konania).
 
K § 66
Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 64 a § 65. V prípade nedostatku procesnej spôsobilosti sa preferuje zastúpenie zákonným zástupcom a iba v prípade, ak fyzická osoba zákonného zástupcu nemá, príp. ak z rôznych dôvodov podľa hmotného práva zákonný zástupca za fyzickú osobu konať nemôže, alebo ak síce konať môže, avšak nevyvíja dostatočnú procesnú aktivitu na ochranu procesných práv fyzickej osoby, ktorú zastupuje, ustanoví súd procesného opatrovníka na zastupovanie procesných práv a záujmov fyzickej osoby z nedostatkom procesnej spôsobilosti.
 
K § 67
Súd konajúci o veci ustanovuje procesného opatrovníka uznesením, ktoré obligatórne doručuje procesnému opatrovníkovi a fakultatívne i stranám sporu. Kritérium povahy veci umožňuje súdu uvážiť, či je vhodné a hospodárne doručovať uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka i procesným stranám.
Keďže uznesenie podľa odseku 1 je uznesením o vedení konania, nie je ním procesný súd viazaný a z úradnej povinnosti ho zruší vždy, ak pominuli dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený - napríklad fyzická osoba znovunadobudla procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu.
 
K § 68
Navrhované ustanovenie má inštruktívnu povahu a záväzným spôsobom stanovuje poradie osôb, ktoré môže súd za procesného opatrovníka ustanoviť. Na prvom mieste súd ustanovuje príbuzného v priamom či pobočnom rade bez ohľadu na stupeň príbuzenstva – dôležitým je predpoklad, že bude fyzickú osobu s nedostatkom procesnej spôsobilosti zastupovať svedomito, teda bude dôsledne hájiť jej záujmy. Iba v prípade, ak súd takúto osobu nezistí, ustanoví sa za opatrovníka obec podľa kritéria posledného známeho trvalého pobytu, ktorý súd zistí z registra obyvateľov SR. Ako ultima ratio sa výnimočne pripúšťa ustanovenie súdneho úradníka, a to podľa kritéria vzniku nebezpečenstva z omeškania, teda v prípadoch, kedy by zisťovaním osoby príbuznej alebo blízkej mohli byť ohrozené alebo poškodené práva alebo oprávnené záujmy fyzickej osoby s nedostatkom procesnej spôsobilosti (zastúpeného).
 
K § 69
Konanie za právnickú osobu v právnom styku ustanovujú predpisy hmotného práva (najmä Občiansky zákonník, resp. Obchodný zákonník). Predkladateľ reflektuje týmto ustanovením hmotnoprávnu úpravu (napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod.) a osobitne nerozvádza konanie za právnickú osobu v procesnoprávnych vzťahoch.
 
K § 70
Predkladateľ reflektuje pomerne konštantnú judikatúru. Ak je stranou sporu štát, predkladateľ stanovuje ako obligatórnu náležitosť žaloby označenie štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
Tým sa odstraňuje neistota pri pomenovaní štátneho orgánu tým, že sa táto náležitosť presúva z otázky hmotnoprávnej legitimácie do režimu odstrániteľných vád, čím sa zodpovednosť za to, kto v konaní za stranu koná, presúva na súd. Konanie za štát upravuje napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
 
K § 71
Ustanovenie upravuje situáciu tzv. subjektívnej kumulácie v civilnom procese. O procesné spoločenstvo ide vždy, ak na jednej procesnej strane vystupuje viacero subjektov. Predkladateľ normatívne rozlišuje spoločenstvo samostatné (§ 72) spoločenstvo nerozlučné (§ 73) a nútené (§ 74).
Z dôvodov procesnej ekonómie je navrhovaný postup v odseku 2, čím predkladateľ ponecháva v modifikovanej podobe predchádzajúcu právnu úpravu, ktorá sa v praxi osvedčila.
 
K § 72
Navrhovaná právna úprava vychádza z osvedčeného doktrinálne i judikatúrne dostatočne podloženého inštitútu samostatného procesného spoločenstva, čím sa ponecháva tento inštitút v nezmennej podobe oproti minulej právnej úprave.
 
K § 73
Predkladateľ ponecháva inštitút nerozlučného procesného spoločenstva v modifikovanej podobe a to predovšetkým v právnej úprave odporovania si úkonov členov nerozlučného procesného spoločenstva. Úprava odseku 3 je normatívnym vyjadrením princípu zakotveného v čl. 4 odsek 2.
 
K § 74
Predkladateľ na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy normatívne vyjadruje doteraz len doktrinálne a judikatúrne popísaný pojem núteného procesného spoločenstva. O takéto procesné spoločenstvo ide vždy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Inak povedané, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu pre úspech v spore sa vyžaduje napríklad podľa zákona č. 182/1993 Z. z. podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) a pod.
 
K § 75
Prebratý § 92 odsek 1 OSP. Termín „navrhovateľ“ bol nahradený termínom „žalobca“ a prispôsobený tak pojmológii CSP.
 
K § 76
Predkladaná právna úprava pokračuje v línii nastolenej už v OSP z roku 1950, podľa ktorej je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav nie v čase začatia konania, ale zásadne v čase vydania meritórneho rozhodnutia. Súd preto musí procesne reflektovať zmeny v potenciálnej vecnej legitimácii, na čo slúži inštitút zmeny subjektov podľa § 76. Navrhovaná právna úprava sa prispôsobila terminológii novej koncepcii sporového konania, vypustil sa inštitút zámeny účastníctva, pretože v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.
 
K § 77
Navrhovaná právna úprava oveľa koncepnejšie, systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Predkladateľ sa inšpiroval v zahraničných právnych úpravách, a to predovšetkým v právnej úprave rakúskej a nemeckej. Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna. Preto predkladateľ prikročil k jej komplexnej zmene.
Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostáva normatívne zachované.
 
K § 78
Inštitút intervencie v sporovom konaní vyžaduje na vstup intervenienta buď vlastnú iniciatívu alebo inštitút tzv. litisdenunciácie – oznámenia o spore podľa § 82. Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je reflektované v navrhovanej úprave odseku 3, podľa ktorej je osobitnou náležitosťou podania, na základe ktorého intervenient do sporu vstúpi, aj špecifická povinnosť tvrdenia týkajúca sa skutočností odôvodňujúcich splnenie tohto kritéria. O pripustení intervencie v spore zásadne súd nerozhoduje. Vstup intervenienta sa stranám oznamuje procesne ekonomickým spôsobom, napr. elektronickou komunikáciou či iným písomným úkonom súdu.
 
K § 79
Rozhodnutie o prípustnosti intervencie je viazané na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré v návrhu podľa odseku 1 musia uviesť skutočnosti a prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy, o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu a pod.). O prípustnosti intervencie rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
 
K § 80
Navrhované ustanovenie normatívne upravuje prípady, kedy z hmotného práva vyplýva, že intervenient a strana, na ktorej vystupuje, budú tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Ide napr. o ustanovenie § 54 odsek 2 Obchodného zákonníka, § 131 odsek 5 Obchodného zákonníka a pod.
 
K § 81
Ak nejde o prípad podľa § 80, z povahy intervencie v spore vyplýva nevyhnutnosť súhlasu procesnej strany, na ktorej intervenient vystupuje so všetkými relevantnými procesnými úkonmi intervenienta. Za relevantné procesné úkony predkladateľ označil všetky prostriedky procesného útoku a obrany, kde je súhlas procesnej strany nevyhnutný z dôvodu ochrany jej procesného postavenia. Bez súhlasu procesnej strany sú prostriedky procesného útoku alebo obrany intervenienta neúčinné.
 
K § 82
Navrhované ustanovenie pokrýva tradičný procesný inštitút tzv. litisdenunciácie, teda oznámenia o spore. Procesná strana oznamuje potenciálnemu intervenientovi, že sa vedie spor, ktorý môže mať dopad na ich vzájomný hmotnoprávny vzťah (typicky napr. regresné nároky z poistných vzťahov a pod.).
V litisdenunciácii, ktorej obligatórnou prílohou je žaloba uplatnená stranou sporu alebo proti strane sporu vrátane všetkých jej zmien a doplnkov, sa zároveň obligatórne substancujú nároky, ktoré v prípade neúspešného sporu procesná strana voči intervenientovi uplatní.
 
K § 83
Predkladateľ procesne reflektuje tradičné námietky intervenienta, dôkladne rozpracované predovšetkým v nemeckom procesnom práve, a to námietku nesprávne rozhodnutého sporu a námietku nesprávne vedeného sporu. Ak intervenient napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže uplatniť v neskoršom spore s procesnou stranou, ktorá mu spor oznámila, námietku nesprávne rozhodnutého sporu, teda nemôže namietať nesprávnosť skutkových zistení vyhodnotených dôkazov a meritórneho rozsudočného výroku, ktorým bola procesná strana zaviazaná na plnenie, ktoré si následne regresne uplatňuje voči intervenientovi. Podstatou intervencie je procesná podpora intervenienta procesnej strane, na ktorej vystupuje, preto, ak napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže svojou aktivitou ovplyvniť priebeh konania a nemôže preto ani v neskoršom spore namietať, že spor bol rozhodnutý po právnej stránke nesprávne. Aj námietka nesprávne vedeného sporu je upravená reštriktívne, teda je prípustná iba v dvoch prípadoch podľa odseku 3, a to so zreteľom na to, že intervenient do sporu na základe litisdenunciácie nevstúpil.
 
K § 84
Ustanovenie procesne upravuje situácie, kedy intervenient spravidla na základe litisdenunciácie do konania vstúpil. Ani v tomto prípade nemôže intervenient účinne uplatniť námietku nesprávne rozhodnutého sporu a námietku nesprávne vedeného sporu môže uplatniť len v troch prípadoch podľa odseku 2.
 
K § 85
Právo dať sa v konaní zastupovať zostáva zachované s určitými modifikáciami. Zástupcom môžu byť v zásade tri subjekty – advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv tzv. slabšej strany.
Keďže advokátovi nemožno obmedziť plnú moc, nepripúšťa sa súčasné zastúpenie podľa odsekov 2 a 3 a v odseku 3 je zámerne pripustený len jeden zástupca kvôli rozsahu plnomocentstva a vymedzeniu práv a povinností vyplývajúcich z plnomocenstva.
 
K § 86
Predkladateľ prebral do ustanovenia bývalý § 27 OSP s modifikáciami podľa odseku 2. Masovokomunikačnými prostriedkami sa pre účely „sporov z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch“ rozumejú masmédiá, hromadné oznamovacie prostriedky, prostriedky verejného informovania. Spomínaný pôvodný § 27 OSP sa rozdelil do dvoch ustanovení - § 86 ods. 3 a nasledujúci § - 87. § 86 ods. 3 zahŕňa spory, ktoré v porovnaní s § 87 nie sú svojou povahou také náročné a preto je v týchto prípadoch strane konania umožnené konať samej (či sa dať zastúpiť advokátom), prípadne sa dať zastúpiť blízkou osobou, ktorá má právnické vzdelanie. Týmto spôsobom sa predkladateľ snaží eliminovať tzv. pokútnictvo. Naopak, v § 87 sú sústredené také spory, ktorých povaha a náročnosť vyžaduje odborné zastupovanie advokátom (prípadne ak je fyzická osoba sama právnicky vzdelaná, alebo právnická osoba má zamestnanca či člena s právnickým vzdelaním, môžu využiť zastupovanie týchto osôb). V tomto prípade sa najmä ochraňuje zastupovaný subjekt, pretože voči advokátovi je možné, na rozdiel od blízkej osoby uplatniť si nároky vyplývajúce z jeho zodpovednosti.
Pojem „vysokoškolské právnické vzdelanie“ je definovaný v spoločnom ustanovení § 450, podľa neho sa vysokoškolské právnické vzdelanie považuje za „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo“.
 
K § 87
Predkladateľ v intenciách schváleného legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného ustanovil obligatórne zastúpenie advokátom vo vybraných typoch sporov. Kritériom bola hmotnoprávna i procesnoprávna náročnosť týchto sporov a s tým súvisiaca procesná ekonómia takéhoto riešenia. Pri zastúpení advokátom je znížená miera poučovacej povinnosti súdu, predpokladá sa profesijná znalosť advokáta a tým sa predpokladá i rýchlejší priebeh konania. Obligatórnosť zastúpenia je bezvýnimočná okrem prípadov uvedených v prípade a) a b), úkony procesných strán ktoré si napriek poučeniu o obligatórnosti zastúpenia advokáta nezvolia, sú procesne neúčinné, v dôsledku čoho môže dôjsť k strate sporu vo forme kontumačného rozsudku.
V súlade s § 16 ods. 2 a § 64 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii  a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a s vnútornými predpismi Slovenskej advokátskej komory (uznesenie PSAK č. 14 zo 7. novembra 2006) platí, že na výkon jednotlivých úkonov je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta, ktorého zamestnáva, a že advokátsky koncipient nesmie  advokáta zastupovať v konaní pred najvyšším súdom.
 
K § 88
Do tohto ustanovenia bol prebratý pôvodný § 28 OSP.
 
K § 89 až 91
V šiestej hlave prvej časti predkladateľ upravuje v sporovom konaní pomerne špecifické subjekty, a to prokurátora (§ 89), Európsku komisiu, Protimonopolný úrad SR (§ 90) a osobitné subjekty (§ 91). Prokurátor môže v sporovom konaní vystupovať ako subjekt uplatňujúci žalobu v špecifických prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, (napr. Občianskym zákonníkom, z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, z. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod.), alebo môže do už začatého konania vstúpiť a to v prípadoch, kedy to odôvodňuje špecifická povaha sporu alebo povaha procesných strán. V týchto prípadoch nie je prokurátor oprávnený vykonávať procesné úkony s hmotnoprávnou relevanciou (napr. disponovať predmetom konania).
Účasť Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR vyžadujú právne akty európskeho únijného práva (napríklad čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 2) v platnom znení, čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012) v platnom znení) i vnútroštátne predpisy (Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov).
Osobitné subjekty podľa § 91 sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, odborová organizácia a pod. Tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných právnych predpisov - napríklad § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, § 230 ods. 1 Zákonníka práce v znení zákona č. 384/2007 Z. z., § 10 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení zákona č. 85/2008 Z. z., § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.
 
K § 92
Predkladateľ normatívne upravuje inštitúty, ktoré doteraz obsahovala Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok“). Pre komplexnú kodifikáciu je nevyhnutné týmito pojmami v normatívnej úprave operovať, avšak podrobnosti sú i naďalej ponechané na všeobecne záväzný právny predpis, teda Spravovací poriadok.
 
K § 93
Do ustanovenia § 93 bol prebratý § 44 OSP. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ bude súdny spis obsahovať utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.“), súd môže umožniť prístup k utajovaným skutočnostiam iba vymedzenému okruhu oprávnených osôb, ktoré musia spĺňať zákonom ustanovené požiadavky. Oprávnenou osobou na účel tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona.
 
K § 94 a 95
Predkladateľ preferuje zaznamenávanie procesných úkonov súdu technickými prostriedkami a zariadeniami na to určenými a len subsidiárne ponecháva možnosť klasickej zápisnice podľa kritéria procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti podľa posúdenia súdu (§ 95). Predkladateľ zároveň zjednotil vydávanie zápisníc počas a po procesnom úkone. Paralelné zaznamenávanie priebehu procesných úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla odôvodnené prakticitou vedenia konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v spise, predovšetkým pre odvolacie súdy pod.
Ak budú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti, ich zaznamenávanie pomocou technických zariadení, uchovávanie na trvalom nosiči dát a ďalšia manipulácia s nimi sa vykonáva podľa zákona č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ide o vytvorenie podmienok na ochranu utajovaných skutočností v oblasti bezpečnosti technických prostriedkov a administratívnej bezpečnosti. Utajované skutočnosti je možné ukladať na technickom prostriedku predovšetkým vtedy, ak technický prostriedok je certifikovaný a schválený vedúcim do prevádzky. Hmotný nosič dát a zápisnica o procesných úkonoch, ktoré obsahujú utajované skutočnosti, musia byť taktiež chránené zákonným spôsobom pred neoprávnenou manipuláciou a je možné ich poskytnúť iba oprávneným osobám (k tomu pozri aj znenie § 460).
Súd môže vydať kópiu záznamu alebo zápisnice, na ktorých sú zaznamenané utajované skutočnosti, na požiadanie výlučne oprávneným osobám za podmienok, že sú spôsobilé zabezpečiť ich ochranu pred neoprávnenou manipuláciou zákonným spôsobom (predovšetkým majú vytvorené podmienky v oblasti administratívnej bezpečnosti a fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti).
 
K § 96
Preferuje sa písomná forma predvolávania, pričom za rovnocennú formu písomného prejavu sa považuje forma listinná aj elektronická, čím sa sleduje koncepcia a terminológia Občianskeho zákonníka o písomnej forme právneho úkonu. V prípadoch, kedy to princíp procesnej ekonómie umožňuje, možno písomné predvolanie nahradiť efektívnejšími komunikačnými prostriedkami.
 
K § 97
Preberá sa doterajšia koncepcia § 52 OSP s precizáciou terminológie. Z dôvodu efektivity a rýchlosti konania predkladateľ navrhuje zaviesť oprávnenie predvádzať osobu aj prostredníctvom obecnej polície, ktorá spravidla disponuje informáciami o miestnych pomeroch predvádzanej osoby v širšom diapazóme ako policajný zbor SR.
 
K § 98
Predkladateľ preberá líniu doterajšieho § 53 OSP, výška poriadkovej pokuty je prispôsobená výchovnému účinku tohto poriadkového opatrenia a dovoľuje súdu moderovať jej výšku.
Odpustenie lehoty sa vypustilo z dôvodu, že sa tým míňa výchovný účinok uloženého poriadkového opatrenia. Kto raz poruší povinnosť, mal by byť sankcionovaný. Odstraňuje sa disproporcia doterajšej právnej úpravy spočívajúca v diferenciácii zaplatenej a nezaplatenej pokuty.
 
K § 99
Predkladateľ pokračuje v línii doterajšieho § 54 OSP. Vykázanie procesnej strany nemá za následok zmarenie úkonu, nakoľko sa v tomto úkone môže pokračovať aj bez prítomnosti vykázanej strany.
 
K § 100
Navrhovaná právna úprava precizuje inštitút dožiadania v zmysle formálnych náležitostí žiadosti, ako i skončenia tohto úkonu dožiadaným súdom.
V odseku 2 predkladateľ preberá pôvodný § 39 odsek 2 OSP, pričom pôvodné ustanovenie sa doplnilo o vetu: „Ak postupuje dožiadaný súd dožiadanie inému súdu, oznámi to dožiadajúcemu súdu.“
 
K § 101
Navrhovaná právna úprava doručovania reaguje na jedno z najväčších negatív doterajšej právnej úpravy civilného procesu. Práve doručovanie spôsobovalo najväčšie prieťahy v konaní, čím sa ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv stávala menej efektívnou a rýchlou, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhovaná koncepcia doručovania má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť súdne konanie zavedením nových moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami, ale predovšetkým zavedením princípu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch.
Písomnosti, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk sa preferenčne doručujú elektronickými prostriedkami, vrátane elektronickej stránky podľa z. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.).
Ustanovenie odseku 2 umožňuje strane zvoliť si elektronickú adresu na doručovanie. Ak strana požiada o doručovanie na elektronickú adresu, súd ďalej nezisťuje, či sa s písomnosťou adresát oboznámil a považuje ju za doručenú po troch dňoch od jej odoslania.
 
 K § 102
Súd doručuje písomnosti stranám na adresu, ktorú si sami zvolia. Ak strana žiadnu adresu neuvedie, navrhované ustanovenie zavádza koncepciu prísnej objektívnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch, teda Registri obyvateľov SR, živnostenskom registri, Obchodnom registri či inom verejnom registri. Inými verejnými registrami podľa ods. 1 písm. b) sa pritom rozumejú nielen verejné registre spravované štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ale aj verejné registre spravované v iných štátoch.
Napriek zákonnej povinnosti môžu nastať prípady, kedy fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. V takom prípade sa v zmysle zásady hospodárnosti písomnosť oznamuje na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
 
K § 103
Koncepcia orgánov doručujúcich súdne písomnosti zostáva zásadne nezmenená a naďalej počíta predovšetkým s orgánmi uvedenými v odseku 1. Odsek 2 navrhovanej právnej úpravy upravuje doručujúce orgány v špecifických prípadoch, kedy by doručenie orgánom podľa odseku 1 bolo neúčelné, alebo nehospodárne.
 
K § 104
Predkladateľ rozširuje okruh doručujúcich subjektov okrem Policajného zboru a súdneho exekútora aj o obecnú políciu, pri ktorej sa predpokladá, že má znalosti o miestnych pomeroch.
 
K § 105
Ustanovenie normatívne rieši situácie, kedy namiesto zvoleného adresáta písomnosť preberá iná osoba zmocnená na to § 105.
 
K § 106
Navrhované ustanovenie zavádza procesnú zásadu, že v prípade zástupcu s generálnym plnomocenstvom sa písomnosť doručuje len tomuto zástupcovi a zároveň procesnej strane len v prípadoch ustanovených v odseku 1.
V prípade súbehu viacerých plnomocenstiev advokátov sa preferuje doručovanie tomu z nich, ktorého si strana zvolí; subsidiárne sa stanovuje pravidlo, že ho určí súd.
 
K § 107
Doručovanie do vlastných rúk sa navrhovanou právnou úpravou zjednotí a výrazne zefektívni zavedením proklamovanej zásady prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a zodpovednosti za riadny priebeh konania, ktorá je esenciou prejednacieho princípu (čl. 8). Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže ich prijatie na doručenke potvrdiť adresát zásielky alebo ním splnomocnená alebo poverená osoba.
 
K § 108
Navrhovaná právna úprava výrazne zrýchľuje proces doručovania písomností inak ako do vlastných rúk, opätovne so zreteľom na zásadu zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch.
 
K § 109
Navrhuje sa zaviesť fikcia doručenia v prípadoch odopretia prijatia písomnosti adresátom. Ustanovenia zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách na toto ustanovenie nadväzujú.
 
K § 110
Ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k všeobecnému režimu odpustenia lehoty a v odôvodnených prípadoch zmierňuje účinky prísnej objektívnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísanú do verejných registrov. Kumulatívne sa navrhuje pri odpustení zmeškania lehoty podľa tohto ustanovenia preukázanie nezdržiavania sa na adrese zapísanej vo verejných registroch a neporušenie žiadnej právnej povinnosti vyplývajúcej z predpisov administratívneho práva o hlásení pobytu obyvateľstva.
 
K § 111
Prebratý § 50a OSP, pričom sa vypustila špecifikácia, že zverejnené majú byť údaje v zmysle „zákona o konkurze a vyrovnaní“, či „právnych predpisoch“. Doplnila sa povinnosť súdu zverejniť údaje i na webovej stránke súdu, čím sa zabezpečí širšia publicita a lepšia dostupnosť k informáciám. Ak nepostačuje takéto zverejnenie (napríklad podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), zverejnia sa informácie v Obchodnom vestníku.
 
K § 112
Predkladateľ zavádza ako procesné nóvum osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby (a platobného rozkazu). Reflektuje sa tak požiadavka konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia SDEÚ vo veci - Cornelius de Visser C-292/10; Gambazzi C- 394/07). Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, ústav na výkon trestu a pod. Tieto vyšetrenia však súd robí v konaní iba raz, ak je to potrebné, a to v štádiu doručovania žaloby, prípadne platobného rozkazu. Ak súd vykoná všetky úkony nevyhnutne potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, ďalšie šetrenia v ďalších štádiách konania sa nevykonávajú a uplatní sa fikcia podľa odseku 2.
 
K § 113 a 114
Navrhuje sa definícia procesnej lehoty ako aj zachovanie diferenciácie procesných lehôt na lehoty zákonné a sudcovské.
Do § 114 bol prebratý § 55 OSP, ustanovenie bolo iba zjednodušené.
 
K § 115
Ustanovenie preberá § 56 OSP s prispôsobením terminológie CSP.
 
K § 116
Predkladateľ preberá § 56 odsek 2 OSP, oproti pôvodnému zneniu bolo pre prehľadnosť a jasnosť pridané „a na vykonanie procesného úkonu už plynie lehota“.
Lehota začína plynúť zákonnému zástupcovi alebo procesnému opatrovníkovi odznova.
 
K § 117
Pravidlá počítania času sú zachované v súlade s historickou tradíciou nášho procesného práva. Do tejto právnej úpravy bol v zásade prebratý § 57 OSP, a do odseku 4 doplnené: „to platí aj v prípade, že podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovnej doby. Ako nóvum sa zavádza lehota určená podľa hodín, ktorú si vyžiadala súčasná právna prax, predovšetkým pri inštitútoch neodkladných a zabezpečovacích opatrení (doterajších predbežných opatrení). Pravidlá počítania lehoty určenej podľa hodín nie je potrebné normatívne vyjadriť, keďže sú zhodné s matematickými pravidlami.
 
K § 118
Ustanovenie upravuje všeobecný procesný režim tohto inštitútu a predstavuje doterajšiu koncepciu § 58 odsek 1 OSP.
 
K § 119 a 120
Navrhuje sa zaviesť definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej (§ 119). Ustanovenie § 120 preberá doterajšie ustanovenie § 41 odsek 2 a 3 OSP.
 
K § 121
Navrhovanými formami podania predkladateľ zjednocuje terminológiu občianskeho práva, teda terminológiu procesného predpisu a Občianskeho zákonníka o písomnej forme právneho úkonu.
Zákon rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať  podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).V odseku 2 predkladateľ odstránil doterajšie výkladové nejasnosti o povahe lehoty na doplnenie podania vo veci samej vo forme iných elektronických prostriedkov. Navrhuje sa zakotviť desaťdňovú hmotnoprávnu lehotu na doplnenie podania vo veci samej urobeného inými elektronickými prostriedkami.
Právna úprava odseku 3 je prebratím koncepcie doterajšej právnej úpravy.
Podmienky a spôsob používania zaručeného elektronického podpisu podrobne upravuje zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
 
K § 122
Predkladateľ prebral doterajšiu právnu úpravu, ktorá nevykazovala aplikačné problémy.
 
K § 123
Predkladateľ stanovuje v navrhovanej právnej úprave tzv. všeobecné náležitosti podania, ktoré môžu byť v osobitných prípadoch doplnené o špecifické náležitosti (žaloba, odvolanie, dovolanie). Akékoľvek podanie vykonané vo vzťahu k súdu musí obsahovať náležitosti podľa § 123.
 
K § 124
Navrhovaná úprava predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania. Ponecháva sa doterajšia lehota na odstránenie vád podania, ktorá sa v praxi osvedčila. Do odseku 1 bol prebratý § 43 odsek 1 prvá veta OSP.
 
K § 125
Navrhovaná úprava predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania vo veci samej alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Na rozdiel od podaní podľa § 124 má súd pri týchto podaniach zvýšenú manudukčnú povinnosť podľa odseku 2.
 
K § 126
Navrhované ustanovenie je procesnou reflexiou princípu uvedeného v čl. 11 odsek 2 a zároveň konkrétnou reflexiou princípu procesnej ekonómie (hospodárnosti konania).
 
K § 127
Navrhovaná legálna definícia žaloby predstavuje zhrnutie doktrinálnych a judikatúrnych názorov na povahu žaloby ako procesného úkonu iniciujúceho sporové konanie, teda konanie, v ktorom sa uplatňuje právo na tzv. petitórnu ochranu.
 
K § 128
Osobitné náležitosti žaloby sú odôvodnené povahou tohto procesného úkonu. Štandardné pojmy procesnej teórie a praxe, ako i povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú premietnuté do náležitostí podľa § 128.
Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Predkladateľ zavádza pojem žalobný návrh, lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov.
Ide o koncepčné riešenie systematických väzieb a súvislostí jednotlivých inštitútov procesného práva.
Dôkazy, ktoré nemôže strana pripojiť, iba označí (dôkazná povinnosť), pripájať sa k žalobe budú najmä listinné dôkazy, fotografie, dôkazy na nosičoch (dvd) a pod.
 
K § 129 až 132
Navrhovaná právna úprava precizuje označenie subjektov (procesných strán) zovšeobecnením doterajšej aplikačnej praxe.
V § 131 právna úprava nadväzuje na ustanovenie § 70. Obsah právnej normy obsiahnutej v § 132 je v súlade s trendom technokratizácie a elektronizácie civilného sporového konania, a teda prvkom, ktorý má potenciál konanie výrazne zefektívniť.
 
K § 133
Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje.
Žaloby na plnenie upravené v písm. a) sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave).
Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinností a žalôb na vyporiadanie práv typu BSM, podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba atď.
Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).
Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách  a pod.
 
K § 134
Vypočutie (vyslúchnutie) podľa tohto ustanovenia je osobitný procesný úkon súdu spočívajúci v informatívnom prejednaní zjavne nedôvodnej žaloby. Môže sa uskutočniť mimo pojednávania, teda mimo pojednávacej miestnosti i mimo pojednávacích dní sudcu.
Zavedenie inštitútu zjavne nedôvodnej žaloby má prispieť k zrýchleniu a zhospodárneniu civilného sporového konania.
 
K § 135 a 136
Navrhovaná právna úprava predstavuje precizáciu inštitútu zmeny žaloby oproti doterajšej právnej úprave, vrátane koncepčného riešenia, že za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena tzv. petitu (žalobného návrhu - § 128), ale aj akékoľvek zásahy, doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera sa bude považovať za zmenu žaloby. Rovnako sa za zmenu žaloby nepovažuje taký procesný úkon žalobcu, ktorým sa mení nárok uplatnený podľa osobitných ustanovení hmotného práva (typický pre prípady tzv. iudicium duplex) ako je vyporiadanie spoluvlastníckych vzťahov, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a pod.
 
K § 137
Navrhované ustanovenie normatívne korešponduje s ustanovením § 133, predovšetkým s písm. b), ide najmä o situácie, kedy z hmotného práva vyplýva určitý spôsob vyporiadania. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný petitom (žalobným návrhom) – odsek 2, napr. pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe.
 
K § 138
Navrhovaná právna úprava má prispieť k zefektívneniu a zhospodáreniu sporových konaní.
 
K § 139
Navrhovaná právna úprava pokračuje v aplikačnej bezproblémovej línii § 95 OSP.
Do odseku 1 bol prebratý § 95 odsek 1 prvá veta OSP, do odseku 3 bol prebratý § 95 odsek 2 OSP namiesto „vecne príslušný iný súd“ boli použité presnejšie termíny „vecne alebo kauzálne príslušný iný súd“, do odseku 5 bol prebratý § 95 odsek 1 druhá veta OSP.
 
K § 140 až 142
Navrhovaná právna úprava reflektuje doterajšie bezproblémové vnímanie inštitútu späťvzatia žaloby a zároveň rieši tie aplikačné problémy, ktoré musela riešiť doktrína civilného práva procesného práva a aplikačná, predovšetkým judiktúrna prax.
Modifikovane sa preberá § 96 odsek 1 a 2 doterajšieho znenia OSP.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia.
V ustanovení § 142 odsek 2 rieši predkladateľ otázku tzv. iudicium duplex, teda situácia, že žalobca aj žalovaný môže byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia sa vzťahuje na obe strany, je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu – v tomto prípade sa súhlas so späťvzatím vyžaduje vždy - bez ohľadu na štádium sporu (napríklad spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
 
K § 143
Navrhovaná právna úprava reflektuje doterajšie bezproblémové vnímanie inštitútu vzájomnej žaloby a zosúladila terminológiu s CSP.
 
K § 144
Navrhovaná právna úprava vychádza z tzv. mediačného pôsobenia súdu a preferuje inštitút súdneho zmieru v sporovom konaní. Odstraňuje sa redundantný prvok spočívajúci v opätovnom potenciálnom prejednaní veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, súd predsa otázku súladnosti s hmotným právom vyriešil v rozsudku, ktorým schválil súdny zmier. Predkladateľ zamýšľa odstránením tohto prvku posilniť právnu istotu.
Zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej.
 
K § 145
Navrhovaná právna úprava zavádza nové inštitúty inšpirované predovšetkým nemeckým civilným procesom a teoretickými prácami prof. Josefa Macura. Ide o systematické začlenenie týchto inštitútov do celkovej koncepcie kontradiktórneho sporového konania založeného na prísnom prejednacom princípe a koncentrácii konania.
Zákon demonštratívne uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana sa zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní.
Celkovo tento diel predstavuje inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v CSP a má ambíciu prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu tohto konania.
 
K § 146
Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 149).
 
K § 147
Navrhovaná právna úprava koncepčne a systematicky dopĺňa predošlé dve ustanovenia štvrtého dielu v tom zmysle, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu majúcu za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (odsek 1), alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (odsek 2). Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach.
 
K § 148
Navrhovaná právna úprava zavádza pojem hmotnoprávnej námietky v civilnom sporovom konaní ako inštitút procesnej obrany alebo procesného útoku sporových strán. Obsahové náležitosti hmotnoprávnej námietky podľa navrhovaného ustanovenia spĺňajú predovšetkým námietka premlčania a kompenzačná námietka, ktoré sú upravené v hmotnom práve.
 
K § 149
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným zameraním CSP. Rovnako tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10). Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
 
K § 150
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam pre moment viazanosti súdu, ako aj pre nadväzujúce inštitúty civilného práva exekučného (napríklad možnosť uplatnenia v námietkach proti exekúcii skutočnosti vzniknuté po objektívnej časovej hranici zákonnej koncentrácie sporu).
 
K § 151
Navrhovaná právna úprava reflektuje právo konať pred súdom vo svojej materčine (resp. v štátnom jazyku - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), čomu zodpovedá koncepcia hradenia nákladov za uplatnenie tohto práva, teda že ústne prednesy - tlmočenie sa vykonáva na náklady štátu a písomné úkony - preklady (v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa vykonávajú zásadne na náklady strán sporu.
Navrhovaná úprava rovnako reflektuje právo protistrany, ktorá nemusí nevyhnutne rozumieť jazyku, v ktorom je procesný úkon vykonávaný, a rovnako tak sa tu reflektuje i súd vyššej inštancie. Ak by aj súd prvej inštancie rozumel jazyku jednej zo sporových strán, uvedené prekážky by konanie značne znehospodárnilo, preto sa každé písomné podanie predkladá preložené do úradného jazyka.
Procesné postavenie cudzincov upravuje  napríklad zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012).
 
K § 152
Obligatórne stanovenie momentu začatia civilného sporového konania je veľmi významné z hľadiska ďalekosiahlych následkov, ktoré začatie sporového konania vyvoláva vo sfére práva hmotného (spočívanie premlčacích lehôt) i procesného (vznik prekážky litispendencie, strata možnosti voľby miestnej príslušnosti, keď ju zákon umožňuje).
Predkladateľ zotrváva na historickou tradíciou verifikovanej konštrukcii, že sporové konanie sa začína momentom (dňom) doručenia žaloby (resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia) súdu.
 
K § 153
Navrhovaná úprava je prejavom princípu arbitrárneho poriadku a nástrojom na zrýchlenie zefektívnenie sporového konania.
Navrhovaný odsek 2 funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 149).
 
K § 154
Navrhovaná právna úprava reflektuje povinnosť podľa čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
 
K § 155
Navrhované ustanovenie upravuje prekážku litispendencie, teda prekážku veci začatej od momentu začatia konania (§ 152), t.j. o tom istom spore nemôže prebiehať iné konanie. Druhá veta jednoznačne zakotvuje pravidlo, že prednosť v prípade súbehu viacerých konaní o tom istom spore má to konanie, ktoré sa začalo skôr.
 
K § 156
Všeobecná úprava manudukčnej povinnosti súdu vychádza z doterajšej koncepcie poučovania, avšak so zásadnými modifikáciami. Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu.
Osobitne sa zvýrazňuje poučovacia povinnosť vo vzťahu k právu na právnu pomoc prostredníctvom advokáta alebo centra právnej pomoci (§ 6a zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení zákona č. 332/2011 Z. z.). Osobitné ustanovenia o poučovacej povinnosti v sporoch so slabšou stranou tým nie sú dotknuté a spravujú sa vzťahom generality a špeciality právnych noriem v CSP v tom zmysle, že § 156 tvorí generálnu procesnú normu poučovacej povinnosti, pričom sa aplikuje subsidiárne (len vtedy, ak osobitná procesná norma CSP nestanovuje inak, napr. § 285).
Manudukčnú povinnosť súd nemá v prípadoch podľa odseku 3, čo je odôvodnené kritériom povahy veci podľa písm. a) a b).
 
K § 157
Doterajšie aplikačné skúsenosti so skúmaním procesných podmienok, teda podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, nevykazujú žiadne zásadné defekty, preto predkladateľ v navrhovanej právnej úprave vychádza z doterajšej koncepcie § 103 OSP.
 
K § 158 až 161
Navrhovaná koncepcia prerušenia konania vychádza z doterajšej aplikačnej bezproblémovosti tohto inštitútu. Navrhuje sa zotrvať na rozlišovaní obligatórneho (§ 158 a osobitný prípad § 159) a fakultatívneho prerušenia konania (§ 160).
Fakultatívne prerušenie konania je konštruované ako pravidlo a obligatórne prerušenie ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov CSP.
Formou procesnej sankcie za pasivitu v spore je i obligatórne prerušenie konania najmenej na tri mesiace v prípade, ak strany zhodne navrhnú odročenie pojednávania (§ 159), čo možno odôvodnene považovať za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý v kontradiktórnom spore má mať v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú ďalšie zbytočné prieťahy.
Prejavom princípu arbitrárneho poriadku je i navrhované ustanovenie § 161 odsek 1.
 
K § 162
Navrhovaná právna úprava spojenia veci na spoločné konanie zásadným spôsobom nemení líniu nastolenú § 112 OSP, s podstatnými výnimkami spočívajúcimi v obligatórnom spojení veci podľa odseku 1, ako aj v precizácii osoby zákonného sudcu, ktorý uznesenie o spojení veci vydá. Druhá veta v odseku 1 je normatívnym a systematickým doplnením zásady preferencie tých konaní, ktoré sa začali skôr (§ 155). Spojenie vecí, ktoré napadli rôznym sudcom alebo rôznym senátom, nie je v rozpore s právom účastníka na zákonného sudcu, nakoľko ide o právom aprobovaný postup.
 
K § 163
Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby a vyjadrení procesných strán plne zapadá do režimu kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím princípom a koncentráciou konania.
Po doručení žaloby súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí súd žalobu na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie žalovaného je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 3), na ktorý nadväzuje režim tzv. dupliky podľa odseku 4.
Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 149.
Inak povedané, po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie.
 
K § 164 až 166
Navrhované nóvum procesnej úpravy plne zodpovedá režimu princípu arbitrárneho poriadku. Fakultatívnosť predbežného prejednania sporu je síce zákonom prezumovaná, no rovnako sa predpokladá, že predbežné prejednanie sporu bude skôr pravidlom ako výnimkou.
Inštitút predbežného prejednania sporu je nástrojom zefektívnenia a zrýchlenia koncentrovaného sporového konania a kladie osobitné nároky na procesnú diligenciu sporových strán, ako aj na pripravenosť sudcu. Predkladateľ čerpal inšpiráciu aj v iných (zahraničných) právnych poriadkoch, kde skúsenosti s konkrétnou aplikáciou tohto inštitútu pomohli pomerne výrazným spôsobom zabezpečiť procesnú ekonómiu sporového konania.
Predbežné prejednanie sporu má slúžiť na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Pri správnej a uvážlivej aplikácii disponuje tento inštitút potenciálom výrazne zrýchliť konanie. Nezanedbateľným je i fakt, že inštitút predbežného prejednania sporu má slúžiť na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva i právneho posúdenia veci.
 
K § 167
Podstatou predbežného prejednania sporu je ustanovenie § 167 navrhovanej právnej úpravy.
Ak sa nepodarilo skončiť konanie v štádiu predbežného prejednania sporu, je súd povinný pripraviť pojednávanie uložením procesných povinností procesným stranám, ako aj uvedením predbežného právneho posúdenia veci tak, aby rozhodnutie vo veci samej nebolo pre strany prekvapivé a mali možnosť reagovať ako na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany, tak na právne hodnotenie zistenej skutkovej situácie súdom. Z dôvodu zabezpečenia lepšej organizácie práce uvedie súd i predpokladaný termín pojednávania.
Za nesporné môže súd považovať tie skutočnosti, na ktorých sa strany zhodnú, okrem prípadov, že existuje dôvodná obava o ich pravdivosti.
Účelom ustanovenia je kontinuálne a plynulé pokračovanie v spore, ak sú pre to splnené procesné podmienky. Nakoľko sa ustanovenia o pojednávaní vzťahujú primerane, môže sa vykonať elementárne dokazovanie a v týchto prípadoch v zmysle zásady hospodárnosti aj rozhodnúť, čo je plne v súlade s nosným princípom rekodifikovaného CSP, teda princípom arbitrárneho poriadku.
 
K § 168
Navrhovaná právna úprava vychádza z dôsledného uplatňovania princípu procesnej diligencie strán (princíp prejednací). Ak sa žalobca správa v spore pasívne, CSP ustanovuje sankcie za takéto správanie. Jednou z týchto sankcií je podľa odseku 1 tohto ustanovenia i vydanie kontumačného rozsudku podľa § 271 a nasl.
Dôsledky procesnej pasivity žalovaného v tomto štádiu konania spočívajú v kontumačnej strate sporu s primeraným aplikovaním ustanovení o rozsudku pre zmeškanie žalovaného (§ 267 a nasl.).
 
K § 169
Navrhovaná právna úprava vychádza z koncepcie, že súd rozhoduje zásadne po uskutočnení ústneho pojednávania. Pojednávanie v konaní pred súdom tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia.
Pojednávanie z dôvodov zabezpečenia jeho dôstojnosti verejnosti prebieha zásadne v na to určených priestoroch (odsek 1). Z dôvodov zabezpečenia účelu konania je daná fakultatívna možnosť súdu uskutočniť pojednávanie aj na inom vhodnom mieste (odsek 2) avšak s dodržaním všetkých atribútov, ktoré predkladateľ na pojednávanie kladie (predovšetkým dôstojnosť a verejnosť).
 
K § 170
Dôstojnosť pojednávania je základným atribútom vyplývajúcim z povahy výkonu súdnej moci a s tým spojenou subsidiárnou výchovnou funkciou súdneho konania. Na jeho zabezpečenie zveruje predkladateľ do rúk sudcu inštitúty podľa tohto ustanovenia.
Do právnej úpravy sa preberá znenie § 41 odsek 6 Spravovacieho poriadku, avšak namiesto pojmu „predsedom súdu“ sa používa pojem „súdom“. Súčasne sa preberá aj ustanovenie § 41 odsek 7 Spravovacieho poriadku.
 
K § 171
Predkladateľ navrhovanou úpravou vytvoril normatívny rámec pre budúce technické riešenia predpokladajúce zaznamenávanie priebehu celého pojednávania technickými prostriedkami. Subsidiárne je možné zaznamenávať priebeh pojednávania i vo forme klasickej zápisnice (§ 95).
Predkladateľ akcentuje líniu modernizácie súdnych pojednávaní, preto výslovne zakotvuje možnosť uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencií alebo iných moderných technológií, ako je napríklad skype. Tieto prostriedky sú bežne používané v zahraničných právnych úpravách, napríklad v škandinávskom subsystéme kontinentálneho práva.
V odseku 3 je procesným stranám umožnené v súlade s doterajšou právnou úpravou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaznamenať si po predchádzajúcom oznámení súdu zvukovú stopu priebehu pojednávania.
Ak budú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti, priebeh pojednávania si môže strana a ich zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení len za podmienok ustanovených v zákone č. 215/2004 Z. z a všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
 
K § 172
Navrhovaná právna úprava vychádza zo zásady verejnej kontroly súdnej moci, ktorej prejavom je i zásadná verejnosť súdnych pojednávaní. Len výnimočne môže byť verejnosť vylúčená z dôvodov uvedených v tomto ustanovení.
Aj pri verejnom pojednávaní má súd k dispozícii inštitúty na zabezpečenie dôstojného priebehu pojednávania (odsek 3 tohto ustanovenia, prípadne § 170).
Predkladateľ v ustanovení ods. 2 reflektoval osobitný procesný režim v súvislosti s klasifikovanými skutočnosťami a informáciami podľa osobitných predpisov, ktoré indikujú možnosť eliminácie ústavného princípu verejnosti pojednávaní. Takýmito osobitnými predpismi sú napríklad zákon č. 215/2004 Z. z., zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ak bola súdom vylúčená verejnosť z pojednávania podľa odseku 2 preto, že verejné prejednanie sporu by ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, môže súd povoliť na návrh strany jednotlivým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti podľa odseku 4. Vyhotovovať zvukové prenosy, obrazové záznamy a obrazové prenosy z pojednávania podľa odseku 5 je možné len so súhlasom súdu, čo je pôvodná právna úprava zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
 
K § 173
Zásadnosť verejného prejednania veci spočíva v nariadení pojednávania. Navrhovaná právna úprava pripúšťa fakultatívnosť nariadenia pojednávania v prípadoch podľa odseku 2 tohto ustanovenia.
Predkladateľ zavádza procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu) a diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Uvedený inštitút predstavuje náhradu za vypustené drobné spory v bývalom § 200ea OSP. Podmienky podľa odseku 2 písm. a) musia byť splnené kumulatívne. V takom prípade nie je potrebné ani nariadiť pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán.
V prípade iného sporu ako sporu kumulatívne spĺňajúceho podmienky písm. a) sa môžu strany práva na verejné prerokovanie veci vzdať (písm. b). V písm. c) predmetného ustanovenia predkladateľ reflektuje osobitné procesné situácie, napr. rozsudok pre zmeškanie, skrátené formy konania a pod.
 
K § 174
Navrhované ustanovenie predstavuje konkretizáciu všeobecného princípu ustanoveného v § 88, t.j. že zástupcovi s generálnym plnomocenstvom sa doručujú spravidla všetky písomnosti súvisiace s konaním.
V odseku 2 predkladateľ ponecháva doteraz platný procesný režim lehoty na prípravu pojednávania.
 
K § 175
Ide o kľúčové ustanovenie na konkrétnu verbalizáciu princípu arbitrárneho poriadku.
Predkladateľ nestanovuje žiadne obligatórne fázy. Ak však zákon stanovuje určitý postup, nie je to v rozpore s princípom arbitrárneho poriadku. Ide o štandardizáciu procesných úkonov, ale dôraz je stále kladený na sudcu, ktorý jediný je dotovaný právomocou dohliadať na splnenie účelu konania.
 
K § 176 a 177
Navrhované ustanovenia o obligatórnom priebehu nariadeného pojednávania logicky, funkčne a systematicky nadväzujú na ustanovenia o predbežnom prejednaní sporu. Strany sporu sú povinné dôsledne substancovať svoje skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť podľa § 177 odsek 4).
Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne posúdenie veci sú kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.
 
K § 178
V navrhovanom ustanovení § 178 je kľúčovým časový moment uznesenia súdu o skončení dokazovania. Tento moment predstavuje objektívnu časovú hranicu tzv. koncentrácie konania a v zásade i moment viazanosti súdu vyhláseným rozhodnutím vo veci samej, nakoľko spravidla po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania bude nasledovať vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej.
 
K § 179 a 180
Odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179. Osobitne sa reflektuje právna úprava zákona č. 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v súvislosti s ústavným právom na právnu pomoc, teda ak strana odôvodnene trvá na prítomnosti svojho právneho zástupcu, nemožno v týchto prípadoch spravodlivo žiadať substitučné zastúpenie. Požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu však musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, kedy je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod. Ambíciou navrhovaného ustanovenia je výrazne zredukovať súčasné aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.
 
K § 181
Dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy je najväčšou zmenou v navrhovanej právnej úprave procesného dokazovania. Kladie sa zvýšený dôraz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany.
Len celkom výnimočne bude môcť súd podľa novej právnej úpravy vykonať dôkaz, ktorý procesné strany nenavrhli (odsek 2 a 3).
Zostáva zachované právo súdu nevykonať dôkaz, ktorý strany navrhli vykonať, čo však musí súd náležite odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 214 odsek 2).
 
K § 182
Právna úprava zotrváva na koncepcii tzv. notoriet, teda skutočností, ktoré netreba dokazovať (odsek 1).
V odseku 2 sa dôkladne premieta princíp prejednací s materiálnym korektívom ustanoveným v druhej vete.
 
K § 183
Navrhovaná právna úprava dôsledne rozlišuje pojmy dôkaz a dôkazný prostriedok. V odseku 1 sa premieta princíp legality podľa článku 16.
Doterajší demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov v § 125 OSP zostáva v zásade zachovaný s prispôsobením terminológie (napr. výsluch „strany“ namiesto „účastníka“, „znalecké dokazovanie“ namiesto „znalecký posudok“).
 
K § 184
V navrhovanom ustanovení sa dôsledne premieta princíp priamosti a bezprostrednosti (čl. 13), čo normatívne pokrýva právna veta v odseku 1.
Výnimka zo zásady podľa odseku 1 sa má vykladať reštriktívne, s použitím výkladového pravidla obsiahnutého v prvej vete odseku 2. Aj pre vykonávanie dôkazov mimo pojednávania platí princíp priamosti a bezprostrednosti. V prípadoch, ak sa pojednávanie nenariaďuje podľa § 173 ods. 2 písm. a), nie je potrebné vykonávať dokazovanie, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán.
 
K §185 a 186
Navrhuje sa ponechať koncept edičnej a informačnej povinnosti. Z doterajšieho znenia § 128 OSP bolo vypustené slovné spojenie „za náhradu vecných nákladov“. Za istých okolností môžu inštitúty edičnej a informačnej povinnosti slúžiť aj na kompenzáciu informačného deficitu (dôkaznej núdze) procesnej strany v prípadoch, kde je takýto postup odôvodnený. Edičná povinnosť sa vzťahuje aj na vydanie závetu v rámci dedičského konania do civilného mimosporového konania sa táto povinnosť explicitne nezdôraznila, pretože vyplýva z § 185.
Informačná povinnosť osoby podľa § 186, oznámiť na požiadanie súdu písomne skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu v prípade, že ide o utajované skutočnosti, je limitovaná zákonom č. 215/2004 Z. z. tým, že každá osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti (§ 38 písm. a/ a § 39 zákona č. 215/2004 Z. z.). Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže príslušný orgán v súlade s § 40 zákona č. 215/2004 Z. z osobu len v jednom prípade, a to že táto osoba má vypovedať pred štátnym orgánom.
 
K § 187
Navrhovaná právna úprava dôsledne vychádza z princípu voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15) a pokračuje tak v doterajšej historickej tradícii slovenského civilného procesu (§ 132 OSP).
Zásadné procesné nóvum spočíva v normatívnej vete odseku 2 tohto ustanovenia, v ktorej predkladateľ nachádza materiálne ohnisko princípu voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
 
K § 188
Doterajšia koncepcia ustanovenia § 133 OSP sa navrhovaným ustanovením preberá, pretože nevykazuje žiadne aplikačné ani doktrinálne problémy.
 
K § 189
Navrhovaná právna úprava vychádza z konštantne verifikovanej právnej úpravy viazanosti súdu ako orgánu ochrany práva rozhodnutiami iných právno – ochranných orgánov.
Predkladateľ dôsledne zvážil potenciálnu viazanosť i rozsudkami Súdneho dvora EÚ a dospel k názoru že, viazanosť rozsudkami Súdneho dvora EÚ by nemala byť zakotvená. V práve EÚ platí, že rozsudky Súdneho dvora EÚ sú v zásade záväzné inter partes. Všeobecná záväznosť rozsudkov platí neformálne, len pokiaľ ide o rozhodnutia v prejudiciálnych konaniach a formálne, ak Súdny dvor EÚ rozhodne o neplatnosti právneho aktu. Súd je tiež rozhodnutím Súdneho dvora EÚ viazaný, ak sa na Súdny dvor EÚ sám obrátil s prejudiciálnou otázkou. Predkladateľ sa však domnieva, že zakotviť vo vnútroštátnom práve viazanosť rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ nie je dobré riešenie, pretože aj keď Súdny dvor EÚ autoritatívne deklaruje výklad určitého sporného ustanovenia práva EÚ, vždy tak urobí vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Nie je preto prijateľné zavádzať viazanosť rozsudkom, ktorý bol vydaný v konkrétnom spore na všetky iné prípady, nakoľko sa skutkový stav môže a pravdepodobne aj bude líšiť od toho, v ktorom bolo vydané rozhodnutie.
Navrhovateľ pristúpil k odstráneniu neudržateľného stavu o neviazanosti súdu rozhodnutím vydaným v blokovom konaní, čím reflektoval stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001 sp. zn. Cpj 36/2001, ktoré považuje rozhodnutie vydané v blokovom konaní za riadne a rovnocenné administratívne rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom.
 
K § 190
Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prejudiciality ako vzťahu dvoch rozhodnutí orgánu verejnej moci s účinkami ich vzájomnej kauzálnej podmienenosti.
V odseku 1 ide o situáciu, kedy o veci súd nemôže rozhodnúť. Znamená to, že vec posúdi iba na účely tohto konania. Ak orgán, do ktorého právomoci rozhodovanie o danej veci patrí, rozhodne až po posúdení súdom, pričom rozhodne inak, ako vec posúdil súd, je to dôvodom na obnovu konania.
V odseku 2 je upravená logická konzistentnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci. Precizuje sa súčasná formulácia ustanovenia § 135 odsek 2 OSP.
 
K § 191
Navrhovaná právna úprava dôsledne vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu.
V odseku 1 je upravený prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k objasneniu skutkového stavu veci.
V odseku 2 sa prejavuje princíp arbitrárneho poriadku, pričom poučovacia povinnosť sa nemusí vykonať uznesením, stačí jednoduchým prípisom.
V odseku 3 predkladateľ rešpektuje legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného schválený vládou SR a zavádza inštitút písomného výsluchu strany.
Pri aplikácii procesných úkonov podľa ods.1 a 3 súd musí zohľadniť inštitút mlčanlivosti zakotvený v zákone č. 215/2014. Každá osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti (§ 38 písm. a/ a § 39 zákona č. 215/2004 Z. z.). Výsluch takejto osoby je limitovaný v tom zmysle, že ak má pri ňom vypovedať o utajovaných skutočnostiach, môže ho súd vykonať až po tom, čo bola osoba oslobodená od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom v súlade s § 40 zákona č. 215/2004 Z. z. a tento orgán doručil súdu o oslobodení osoby od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach písomnosť s určením účelu, rozsahu a lehoty platnosti oslobodenia. Túto písomnosť založí súd do súdneho spisu.
 
K § 192
Do koncepcie výsluchu svedka vychádzajúcej z historickej tradície nášho civilného procesu vnáša predkladateľ nové prvky s ohľadom na nový koncept prísne kontradiktórneho sporu.
Pri tomto dôkaznom prostriedku sa má dbať najmä na jeho vhodnosť a účelnosť. Predkladateľ zavádza aj inštitút písomnej výpovede svedka, tzv. „sworn affidavit“. Pri písomnej výpovedi svedka platia ustanovenia o poučovacej povinnosti vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede primerane, čím sa tento dôkazný prostriedok odlišuje od tzv. čestného vyhlásenia, ktoré má charakter iba súkromnej listiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného činu krivej výpovede.
Čestné vyhlásenie a písomnú výpoveď svedka posudzuje súd v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov.
Pri písomnej svedeckej výpovedi predkladateľ nepriznáva svedkovi nárok na svedočné, čím sa sleduje zrýchlenie a zhospodárnenie sporového konania. Avšak trovy, ktoré vzniknú procesnej strane v súvislosti s písomnou výpoveďou svedka, si môže táto strana uplatniť podľa všeobecných ustanovení o náhrade trov konania.
 
K § 193
Navrhovaná právna úprava mení doterajší koncept zabezpečenia prítomnosti svedka na pojednávaní v súlade s princípom prejednacím, ktorý dôsledne ovláda kontradiktórne sporové konanie. Priorizuje sa zabezpečenie prítomnosti navrhnutého svedka procesnou stranou a len subsidiárne je zakotvený procesný postup podľa odseku 2. Strana, ktorá zabezpečuje prítomnosť svedka na pojednávaní, informuje o tejto skutočnosti aj súd a protistranu za účelom umožnenia dôslednej prípravy protistrany na vypočutie svedka.
 
K § 194
Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zefektívniť a zrýchliť civilné procesné konanie. Postup podľa odseku 3 sudca dôkladne odôvodní spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
 
K § 195
Predkladateľ vychádza z overeného konceptu neovplyvňovania svedeckej výpovede prítomnosťou iných nevyslúchnutých svedkov.
Výslovne sa zavádza možnosť konfrontácie svedkov (odsek 2). Pri konfrontácii môžu okrem procesných strán klásť otázky i svedkovia navzájom.
 
K § 196
Navrhovaná právna úprava ponecháva výsluch svedka v štruktúre ad generalia (odsek 1) a ad specialia (§ 198).
V odseku 2 sa prejavuje špeciálna poučovacia povinnosť súdu v línii doterajšej právnej úpravy, ktorá nevykazuje zásadné aplikačné defekty. Ustanovenia o svedočnom zahrnul predkladateľ do právnej úpravy trov konania (§ 252).
 
K § 197
Navrhovaná právna úprava zásadne nemení doterajší koncept odopretia svedeckej výpovede (pôvodný § 126 odsek 1 OSP), iba ho terminologicky a v detailoch spresňuje.
 
K § 198
Vo fáze výsluchu svedka ad specialia sa navrhuje v súlade s princípom kontradiktórnosti a s princípom prejednacím, aby svedkovi po jeho súvislej výpovedi kládli otázky predovšetkým procesné strany, súd a iné subjekty len subsidiárne.
V odseku 2 sa zotrváva na podstate zákazu kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok podľa doterajšej právnej úpravy.
 
K § 199
Navrhovaná právna úprava rešpektuje doterajšiu líniu zákonom uloženej povinnosti mlčanlivosti (napríklad v zmysle ustanovenia § 38 písm. a) a § 39 zákona č. 215/2004 Z. z.), pričom ju zásadným spôsobom nemení. Prehlbuje sa rozdielne vnímanie odopretia výpovede podľa § 197 a zákonom uloženého zákazu výpovede svedka podľa § 199.
 
K § 200 a 201
Navrhuje sa v zásade ponechať koncept listiny ako dôkazného prostriedku s doterajšou diferenciáciou na listiny verejné a súkromné.
 
K § 202 až 204
Navrhovaná právna úprava prináša koncepčne nové riešenia do problematiky procesného dokazovania skutočností, na ktoré súd potrebuje iné ako právne poznatky.
Preferuje sa odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania. Splnenie podmienok odbornej spôsobilosti na podanie odborného vyjadrenia si súd posúdi sám.
Len na posúdenie skutočností založených na vedeckých poznatkoch, za kumulatívneho splnenia podmienky nepostačovania odborného vyjadrenia podľa § 202 môže súd nariadiť znalecké dokazovanie.
Uvedená formulácia zodpovedá aj navrhovanej novej právnej úprave zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Preferuje sa písomný znalecký posudok. Len subsidiárne môže súd nariadiť výsluch znalca na pojednávaní (§ 204 odsek 3).
 
K § 205
Navrhovaná právna úprava po prvýkrát výslovne normatívne upravuje znalecký posudok predložený stranou sporu bez toho, aby znalca ustanovoval súd. Toto koncepčné riešenie plne zodpovedá povahe kontradiktórneho sporu založeného na prejednacom princípe, v ktorom procesnú diligenciu za výsledok sporu znášajú predovšetkým procesné strany.
 
K § 206
Navrhovaná právna úprava pokračuje v doterajšej línii zákonnej povinnosti subjektov konania či iných osôb podrobiť sa úkonom súvisiacim so znaleckým dokazovaním.
Strane, prípadne inej osobe možno uložiť povinnosti podľa tohto ustanovenia v prípade, ak ide o utajované skutočností, len ak bola oslobodená od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom v súlade s § 40 zákona č. 215/2004 Z. z. (pozri odôvodnenie k § 191).
 
K § 207
Navrhovaná právna úprava v zásade ponecháva diferenciáciu obhliadky veci na pojednávaní a mimo pojednávania podľa kritéria procesnej ekonómie.
V odseku 3 je upravená osobitná forma tzv. edičnej povinnosti (všeobecná úprava sa nachádza v § 185).
 
K § 208
Navrhovaná právna úprava ponecháva doterajší § 152 OSP. Rozsudok je teda zásadným meritórnym rozhodnutím a v sporovom konaní bezvýnimočnou formou rozhodnutia vo veci samej.
Rovnako sa podľa doterajšej právnej úpravy ponecháva diferenciácia na rozsudok konečný, čiastočný a medzitýmny.
 
K § 209
Navrhuje sa dôsledne prispôsobiť terminológiu sporovému konaniu. V režime prejednacieho princípu súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, nie skutočného stavu veci. Procesným postupom podľa odseku 2 sa rozumie predovšetkým režim procesného dokazovania a režim prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
 
K § 210
Navrhuje sa ponechať normatívne vyjadrenie zásady ne ultra petitum (odsek 1) s výnimkou podľa odseku 2, ktorá bola prispôsobená povahe sporového konania.
 
K § 211
Navrhuje sa ponechať pôvodnú právnu úpravu § 154 OSP. Za moment vydania exekučného titulu podľa Exekučného poriadku sa bude považovať moment vyhlásenia rozhodnutia súdu. Ratio legis tohto ustanovenia je jeho pôsobenie do budúcnosti, najmä presné určenie rozhodujúceho stavu na účely prípadného odvolacieho alebo exekučného konania.
 
K § 212
Navrhovaná právna úprava v podstatných rysoch nadväzuje na § 155 OSP, pričom presný spôsob určenia môže vyplývať napríklad zo zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepdisov.
 
K § 213
Navrhuje sa ponechať právna úprava vyhlasovania rozsudku podľa § 156 OSP s tým, že sa doplnila webová stránka súdu v odseku 3 v súlade s celkovou koncepciou modernizácie a elektronizácie civilného procesu.
 
K § 214
Navrhovaná právna úprava písomného vyhotovovania rozsudku reflektuje celkovú zmenu koncepcie civilného procesu, predovšetkým v tom zmysle, že obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj zdôvodnenie prípadného odklonu od konštantnej judikatúrnej praxe, čo je v súlade s princípom právnej istoty.
Rozhodnutie súdu musí logicky vyplývať z právnej normy, prípadne z ďalších úvah uvedených v rozhodnutí (myšlienkových krokov resp. premís).
Ak existuje pochybnosť, či konkrétny skutkový stav je jedným z prípadov, kedy možno aplikovať právnu normu (t.j. či možno konkrétny skutkový stav podradiť pod hypotézu právnej normy), musia byť v rozhodnutí súdu uvedené ďalšie myšlienkové kroky (úvahy), ktoré túto otázku vyjasnia.
Najmä pri výklade a aplikácii neurčitých právnych pojmov (napr. „hrubá nedbalosť“, „výnimočné okolnosti“, „zrejme bezúspešné uplatňovanie práva“, „verejný poriadok“, „hrubá neslušnosť“, „dôvody hodné osobitného zreteľa“, „celkom zjavná neprimeranosť útoku“, „hanobenie“) musí argumentácia súdu obsahovať dostatočný počet „myšlienkových krokov“ (úvah), ktoré zrozumiteľne a transparentne „premosťujú“ tieto neurčité pojmy s konkrétnymi skutkovými situáciami.
Argumenty uvádzané súdom v súdnom rozhodnutí si nesmú navzájom odporovať.
Súd je povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia v obdobnej veci od ustálenej či publikovanej judikatúry, rozhodnutí vyšších súdov alebo od názorov právnej vedy, najmä ak nimi argumentujú strany.
Súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci (a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.
 Ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom.
 
K § 215
Predkladateľ v súlade s konštantnou judikatúrou preferuje náležité odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej. Ako reštriktívnu výnimku stanovuje prípady, kedy rozsudok odôvodnenie obsahovať nemusí. Osobitnými prípadmi podľa písmena b) je napr. rozsudok pre zmeškanie žalobcu či žalovaného, rozsudok pre uznanie a vzdanie sa nároku a pod.
 
K § 216
Predkladateľ ponecháva v zásadných rysoch nezmenenú právnu úpravu podpisovania prvopisu rozsudku (§ 158 OSP). Osobitný režim je ustanovený pre senátny rozsudok (§ 384).
 
K § 217
Do navrhovanej úpravy sa preberá doterajšia právna úprava § 158 odsek 2, 3 a 5 OSP, pričom predpismi o ochrane hospodárskej súťaže sa majú na mysli najmä zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
 
K § 218
Oprava zrejmých chýb a nesprávností v rozsudku sa zásadným spôsobom nemení a inštitút opravného uznesenia ostáva zachovaný. Nesprávnosť odôvodnenia sa bude opravovať prostredníctvom inštitútu „iných zrejmých nesprávností“ opravným uznesením.
 
K § 219
Predkladateľ navrhuje ponechať právny režim doterajšieho § 166 OSP.
 
K § 220
V navrhovanej právnej úprave predkladateľ prikročil k legálnemu definovaniu pojmu právoplatnosť. Ide o zásadnú a koncepčnú zmenu nastavenia CSP, predovšetkým v logických systémových nadväznostiach na právnu úpravu opravných prostriedkov, ako aj exekučného konania. Navrhovaná definícia je konštantne doktrinálne opodstatnená a všeobecne akceptovaná. Zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia je vykladaná ako pravidlo, že právoplatný rozsudok zmenený byť nemôže, avšak výnimka je prípustná v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku.
 
K § 221
Ustanovenie upravuje tzv. formálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí, ktorou sa rozumie časový okamih skončenia tzv. nachádzacieho (základného) konania.
 
K § 222
Navrhované ustanovenie upravuje koncepčne odlišným spôsobom materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí spočívajúcu v záväznosti súdneho rozhodnutia na definovaný okruh subjektov. Vychádza sa z koncepčne nového poňatia, že právoplatný rozsudok zaväzuje iba procesné strany a ich prípadných sukcesorov. V odseku 2 sa ponecháva doterajšia právna úprava súvisiaca s absolútnym charakterom vecných práv podľa Občianskeho zákonníka.
 
K § 223
Navrhované znenie zosúlaďuje terminológiu procesného práva s právnou úpravou Občianskeho zákonníka, pričom rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle (napr. uzavretie zmluvy pri zmluve o budúcej zmluve), časovým okamihom právoplatnosti nahradzujú tento prejav vôle (zmluva sa bude považovať časovým okamihom právoplatnosti za uzavretú).
 
K § 224
Navrhuje sa ponechať inštitút prekážky právoplatne rozhodnutej veci s prispôsobením terminológie a systematiky novej koncepcii sporového konania.
 
K § 225
Navrhovaná právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantinbus, t.j. takéto rozsudky pôsobia len potiaľ, pokiaľ sa kvalifikovaným spôsobom neuplatní výhrada zmenených pomerov.
 
K § 226
V navrhovanej právnej úprave predkladateľ prikročil k legálnemu definovaniu pojmu vykonateľnosť. Ide o zásadnú a koncepčnú zmenu nastavenia CSP, predovšetkým v logických systémových nadväznostiach na právnu úpravu opravných prostriedkov, ako aj exekučného konania. Navrhovaná definícia je konštantne doktrinálne opodstatnená a všeobecne akceptovaná.
Slovné spojenie v odseku 2 „ustanovené inak“ treba vykladať tak, že iný časový moment vykonateľnosti môže stanoviť súd (napr. predbežná vykonateľnosť), alebo tento či iný zákon.
Navrhovateľ koncepčne prepracúva inštitút paričnej lehoty tak, aby plne vyhovoval právnej praxi. Predĺženie paričnej lehoty je indikované predovšetkým objektívnou nemožnosťou splniť súdom uloženú povinnosť v doterajšej lehote troch dní. Predovšetkým pre štátne orgány, resp. subjekty napojené na štátnu pokladnicu je objektívne nemožné plniť v kratšej lehote ako 30 dní. Aj súkromnoprávne subjekty však avizovali nedostatočnosť právnej úpravy doterajšej lehoty čo do dĺžky, preto predkladateľ z dôvodu akcentácie princípu rovnosti zavádza jednotnú paričnú lehotu 30 dní. Dávkami sa rozumejú plnenia určené dobou, po ktorú sa majú plniť a splátky sú čiastkové plnenia určené konečnou sumou.
Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku zvlášť, pokiaľ súd neurčí iné pravidlo.
 
K § 227
Koncepčnou zmenou režimu vykonateľnosti sleduje predkladateľ prehĺbenie prvkov kontradiktórnosti sporu - vyslovenie predbežnej vykonateľnosti je možné len na návrh, zo sporového konania sa zámerne odstránila predbežná vykonateľnosť určitých typov rozhodnutí priamo zo zákona.
 
K § 228 až 230
Navrhuje sa ponechať režim uznesení ako preferovaných rozhodnutí procesnej povahy s primeraným použitím ustanovení o rozsudku tam, kde predkladateľ nepoužil odlišnú právnu úpravu v § 229 a nasl.
Koncepčná línia doterajšej úpravy § 167 - § 169 OSP je v zásade zachovaná, z bývalého § 169 sa vypustilo: „Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal strane sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie.“, a to z dôvodu, že predkladateľ preferuje stručnú formu odôvodnenia uznesenia, a to vo všetkých prípadoch (§ 230).
 
K § 231
Navrhované pravidlá viazanosti súdu uznesením vychádzajú z doterajšej aplikačnej praxe, ktorá nevykazuje žiadne zásadné nedostatky.
 
K § 232
V právnej úprave odseku 1 ide o uznesenia, voči ktorým sú odvolanie alebo sťažnosť prípustné a márne uplynula lehota na ich podanie.
Odsek 2 normatívne pokrýva situácie, kedy opravný prostriedok alebo prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu prípustný nie je; ak sa uznesenia nedoručujú, vlastnosť právoplatnosti neprichádza do úvahy (ide spravidla o uznesenia o vedení konania).
Vlastnosť vykonateľnosti je imanentná len takým uzneseniam, ktoré ukladajú povinnosť niečo plniť – dare, facere, omittere, pati a iné. Pri ostatných uzneseniach vlastnosť vykonateľnosti nemá žiaden význam, preto ani nie je normatívne upravená.
 
K § 233
Sťažnosť ako novo zavedený prostriedok procesnej obrany sa inšpiruje zákonom č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (Občiansky súdny poriadok), kde sťažnosť existovala ako riadny opravný prostriedok. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam a rozhodnutiam o výške náhrady trov konania, ktoré vydáva súdny úradník na základe poverenia sudcu alebo na základe zákonného splnomocnenia.
Cieľom a zmyslom sťažnosti je jednoznačne zrýchlenie súdneho konania. Z tohto dôvodu tento prostriedok procesnej obrany nemá devolutívny účinok a rozhodovať o ňom bude sudca súdu prvej inštancie. Suspenzívny účinok sťažnosti zostáva zachovaný.
 
K § 234 a 235
Ustanovenia riešia aktívnu procesnú legitimáciu, a to v prospech subjektu konania, v ktorého neprospech bolo uznesením o jeho určitej procesnej povinnosti rozhodnuté – spravidla pôjde o procesnú stranu (§ 234) alebo prokurátora (§ 235).
 
K § 236
Navrhuje sa normatívne zakotviť sťažnostnú lehotu 15 dní. Táto lehota je plne opodstatnená jednak historickou tradíciou, jednak vertikálnou komparáciou s inými inštitútmi procesného práva obsiahnutými v CSP.
 
K § 237 až 240
Navrhované osobitné náležitosti tohto prostriedku procesnej obrany sú obdobné ako pri opravných prostriedkoch s prihliadnutím na špecifickosť povahy sťažnosti, ktorá opravným prostriedkom nie je.
Pokiaľ ide o nové skutočnosti a dôkazy, sťažnosť je prípustná najmä proti procesným uzneseniam a uzneseniam o výške náhrady trov konania, takže ich vylúčenie povahou veci bude dané častejšie ako u odvolania. Nakoľko však pre sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti bude rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia, musí súd prihliadnuť i na tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom; okrem toho musí byť zabezpečená aj zvýšená kontrola rozhodnutí vydaných súdnym úradníkom zo strany sudcu.
 
K § 241
Navrhované ustanovenie zavádza suspenzívny účinok sťažnosti vo vzťahu k právoplatnosti napádaného uznesenia, vlastnosť vykonateľnosti ipso facto podaním sťažnosti suspendovaná nie je.
 
K § 242 až 244
V záujme dodržania procesnej ekonómie sa sťažnosti nepriznáva devolutívny účinok a rozhodne o nej sudca súdu prvej inštancie.
Sudca bude rozhodovať uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania; ak to však sudca bude považovať za potrebné, môže nariadiť výsluch strán, prípadne vykonať iné zistenia. Pripúšťa sa zmena napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenie.
Z dôvodu proklamovanej zásady procesnej ekonómie rozhodnutie sudcu o sťažnosti bude rozhodnutím konečným bez možnosti podať proti nemu akýkoľvek ďalší opravný prostriedok.
 
K § 245
Predkladaná právna úprava vychádza z niekoľkých koncepčných zmien, ktorých cieľom je výrazné zjednodušenie a zefektívnenie doterajšej právnej úpravy a odstránenie inštitútov, ktoré sa v praxi neosvedčili a v konečnom dôsledku právnu úpravu trov konania zneprehľadnili a ešte zvýšili potenciál nárastu prieťahov v konaní. Navrhované systémové riešenia vychádzajú z delenia inštitútu trov konania na platenie trov konania a náhradu trov konania a v podstatnej miere tieto inštitúty systémovo zjednodušujú a prispôsobujú charakteru sporového konania.
 
K § 246
V navrhovanom ustanovení sa odráža systém platenia trov konania v zmysle ktorého výdavky súvisiace so súdnym konaním zásadne znáša ten, komu vznikli a až následne sa rozhoduje o tom, kto trovy konania skutočne znáša.
 
K § 247
Navrhovaná právna úprava ponecháva na zváženie súdu, či uloží alebo neuloží povinnosť zaplatiť preddavok.
V zmysle tohto ustanovenia nemusí súd uložiť povinnosť zložiť preddavok predovšetkým s ohľadom na princíp podľa čl. 6 odsek 3 t.j. zvažuje zdravotné a sociálne postavenie strany.
 
K § 248
Navrhuje sa plne rozvinúť princíp arbitrárneho poriadku, preto navrhovaná úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritéria (majetkové, sociálne, atď.), ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí.
Ak súd prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a dôjde k zmene pomerov, môže súd uznesenie o priznaní oslobodenia kedykoľvek zrušiť, nakoľko ide o uznesenie o vedení konania, ktorým súd nie je viazaný.
 
K § 249
V tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti – určenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.
 
K § 250
Navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou. Podľa zásady procesného zavinenia môže dôjsť i k tzv. separácii trov konania (odsek 2), kedy náhradu trov konania môže znášať i strana, ktorá mala v konaní úspech (§ 249), ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak v spore úspešnej strany.
 
K § 251
Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.
 
K § 252
Osobitná právna úprava vo vzťahu k trovám konania procesného dokazovania vychádza z doterajšej aplikačnej praxe a je prispôsobená novej koncepcii sporového konania.
 
K § 253
Navrhovaná právna úprava priznáva pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu.
 
K § 254
Navrhovaná právna úprava rešpektuje systémové väzby a súvislosti právneho poriadku, preto pri náhrade trov znaleckého dokazovania odkazuje na zákon o znalcoch.
 
K § 255
Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka. Tým, že rozhodnutie súdneho úradníka prichádza do úvahy až po právoplatnom skončení veci, sa konanie zefektívňuje a zhospodárňuje. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je prípustná sťažnosť, ktorej vybavenie však bude zjednodušené tým, že vec je právoplatne skončená, vrátane právoplatne ustáleného pomeru, podľa ktorého sa konkrétna výška náhrady trov vyčísľuje.
 
K § 256
Navrhovaná právna úprava má ambíciu vyriešiť doterajšiu nejednoznačnosť ohľadom tzv. prísudku, resp. platobného miesta priznanej náhrady trov konania. Navrhované riešenie koncepčne zodpovedá ustanoveniam zákona o advokácii a vychádza z konceptu, že advokát predstavuje tzv. platobné miesto náhrady trov konania, pričom ďalší režim trov konania bude závisieť od prípadných dohôd medzi klientom a advokátom podľa zákona o advokácii.
 
K § 257
V navrhovanom ustanovení sa opätovne prejavuje princíp arbitrárneho poriadku, v ktorom súd disponuje aj procesným inštrumentáriom na hodnotenie skutočností a nárokov, ktoré jednoznačným spôsobom neboli preukázané a spravidla objektívne preukázateľné nie sú.
Princíp arbitrárneho poriadku umožňuje navrhovanú sudcovskú úvahu včleniť do normatívneho textu.
 
K § 258 a 259
Predkladateľ vychádza z doterajších aplikačných skúseností a preferuje skrátené konania ako nástroj procesnej ekonómie a zrýchlenia súdneho konania. Vychádza sa z doterajšej právnej úpravy, prispôsobenej novému systémovému nastaveniu sporového konania. Posledná veta odseku 1 § 258 predstavuje pretavenie judikatúrnych záverov súdnej praxe do normatívneho textu. Ustanovenie zabezpečuje stranám možnosť podať opravný prostriedok len proti trovám.
 
K § 260 a 261
Navrhovaná právna úprava ponecháva inštitút odporu ako prostriedku procesnej obrany voči platobnému rozkazu, avšak s mnohými funkčnými zmenami, ktorých primárnym cieľom je procesná efektivita.
Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.
Riešia sa mnohoročné aplikačné problémy, ako posudzovať odpor, ktorého odôvodnenie tvorí jedna veta, že žalovaný nesúhlasí, dodaním adjektíva „vecne“ sa sprísňuje režim odporu voči platobnému rozkazu, ktorý je špecifikovaný v odseku 2.
Vec sama tvorí predmet konania, žalovaný musí uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku.
Opúšťa sa koncepcia zániku a zrušenia procesných úkonov zo zákona rovnako ako pri neodkladných a zabezpečovacích opatreniach kvôli právnej istote strán a kvôli zabezpečeniu koncentrovaného a kontradiktórneho konania vo veci samej. Platobný rozkaz zrušuje súd a spolu s uznesením doručí žalobcovi odpor, ktorý naň môže reagovať v ďalšom procesnom postupe.
 
K § 262 až 265
Inštitút európskeho platobného rozkazu vychádza z právnej úpravy Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, pričom predkladateľ zotrval na vnútroštátnej právnej úprave tohto inštitútu zásadne tak, ako bol upravený v OSP.
 
K § 266 a 267
Navrhovaná úprava vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie žalobcu pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.
 
K § 268
Z dôvodu, že kontumačný rozsudok predstavuje sankciu za procesnú pasivitu strany sporu, nejde o meritórny rozsudočný výrok o veci samej po vykonaní dokazovania a právneho posúdenia veci, preto predkladateľ upustil od povinnosti takýto rozsudok odôvodňovať štandardným spôsobom a odstraňuje doterajšiu pojmovú nejednoznačnosť pri zjednodušenom odôvodnení kontumačných rozsudkov podľa doterajšej právnej úpravy.
 
K § 269
Navrhovaná právna úprava reflektuje právnu úpravu procesného spoločenstva a jej diferenciáciu na spoločenstvo samostatné, nerozlučné a nútené.
 
K § 270
Navrhovaná právna úprava vychádza pri zrušení kontumačného rozsudku z jeho diferenciácie na kontumačný rozsudok vydaný pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Za ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 a 2 možno považovať všetky dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil.
 
K § 271 až 274
Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Konštrukcia zrušenia tohto kontumačného rozsudku je rovnaká ako pri kontumačnom rozsudku v dôsledku pasivity žalovaného.
 
K § 275 až 278
Ponecháva sa inštitút na základe uznania nároku uplatneného žalobou ako systémový prvok procesnej ekonómie sporového konania. Výslovná žalobná žiadosť procesných strán sa odstránila, pretože sa upúšťa od iracionálnej právnej úpravy, podľa ktorej boli voči uznanému nároku prípustné prostriedky procesnej obrany. Predkladateľ pripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku a vzdanie sa nároku len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na ich vydanie. Pre procesne absurdné a výnimočné situácie bude slúžiť obnova konania, pretože bude splnená podmienka, že rozhodnutie nemožno zrušiť alebo zmeniť inak.
Právna úprava reflektuje povahu veci v prípade procesného spoločenstva a vnútornej diferenciácie tohto inštitútu (§ 276) ako aj v prípadoch, kedy subjekty hmotnoprávne nedisponujú predmetom konania v plnej miere.
Keďže ide o inštitút procesného zhospodárnenia konania, upúšťa sa od povinnosti nariadiť pojednávanie a od povinnosti tento rozsudok odôvodňovať.
 
K § 279 až 282
Navrhovaná právna úprava reflektuje okrem procesnej ekonómie aj hmotnoprávnu úpravu inštitútu odpustenia dlhu, preto je pre vydanie tohto rozsudku potrebný výslovný súhlas žalovaného.
Právna úprava reflektuje povahu veci v prípade procesného spoločenstva a vnútornej diferenciácie tohto inštitútu (§ 280) ako aj v prípadoch, kedy subjekty hmotnoprávne nedisponujú predmetom konania v plnej miere.
Keďže ide o inštitút procesného zhospodárnenia konania, upúšťa sa od povinnosti nariadiť pojednávanie a od povinnosti rozsudok pre vzdanie sa nároku odôvodňovať.
 
K Druhej hlave - Spory s ochranou slabšej strany
Navrhovaná právna úprava reflektuje jeden zo základných princípov nového sporového konania, podľa ktorého prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce. Odôvodnenosť tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv.
V zhode s judikatúrou, doktrínou i relevantnou spoločensko – ekonomickou praxou predkladateľ za subjekt hodný takejto procesnej ochrany ustanovil spotrebiteľa v spotrebiteľských procesných vzťahoch, zamestnanca v pracovnoprávnych sporoch a subjekt domáhajúci sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).
 
K § 283
Navrhovaná právna úprava definuje prvú skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického (všeobecného) sporového konania. Vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov účely na celého právneho poriadku.
 
K § 284
K naplneniu účelu procesnej ochrany spotrebiteľa má slúžiť i osobitosť v režime procesného zastúpenia, kde predkladateľ vidí priestor na realizáciu a plnenie úloh spotrebiteľských ochranných združení, ktoré sa špecializujú na problematiku právnej ochrany spotrebiteľa a majú potenciál byť efektívnym nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ.
Ustanovenia upravujúce všeobecný inštitút zastúpenia (napr. advokátom) tým nie sú dotknuté. Ak sa však spotrebiteľ nechá zastúpiť advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. V týchto prípadoch teda predkladateľ upustil od právno-ochranných ustanovení § 287 a § 289. Ak sa však spotrebiteľ nechá zastúpiť spotrebiteľským združením, ktoré vo svojich radoch nevyhnutne nemusí mať osobu s právnickým vzdelaním postavenie slabšej strany nestráca.
 
K § 285
Osobitná manudukčná povinnosť súdu sa prejavuje zvýšenou mierou individualizácie poučovacej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Táto poučovacia povinnosť je konštruovaná širšie, než všeobecná poučovacia povinnosť súdu a jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán v spotrebiteľských sporoch.
 
K § 286
Zvýšená miera procesnej ochrany spotrebiteľa sa prejavuje aj dôslednou diferenciáciou spotrebiteľských sporov a iných prípadných sporov, ktoré teoreticky môže spotrebiteľ s dodávateľom viesť. Ak by súd spojil spotrebiteľský spor s prípadným iným sporom nespotrebiteľskej povahy, mohlo by dôjsť k zmareniu účelu zvýšenej procesnej ochrany spotrebiteľa nemožnosťou odlíšiť procesné postavenie spotrebiteľa v prípadnom inom ako spotrebiteľskom spore. Preto sa ustanovenia o spojení vecí použijú iba na prípady, ak by sa viedlo viacero spotrebiteľských sporov. Vylučuje sa možnosť spojiť na spoločné konanie spotrebiteľský a iný právny spor medzi sporovými stranami.
Uvedené sa primerane aplikuje i na postup podľa odseku 2.
 
K § 287
Reálnosť procesnej ochrany spotrebiteľa vidí predkladateľ aj v nepripustení zmeny žaloby v spotrebiteľskom spore. Ak si žalobca vopred dôkladne neuváži, aké nároky a či vôbec ich uplatní, nebude môcť tieto nároky počas konania meniť, nanajvýš môže žalobu zobrať späť.
 
K § 288 a 289
Zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu v sporovom konaní je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.
Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.
 
K § 290
Protektívum spotrebiteľa spočíva v tom, že v sporoch s hodnotou viac ako 1000 eur sa nemôže vzdať práva na verejné prejednanie veci.
 
K § 291
Napriek zavedeniu tzv. abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je v zmysle európskeho úniového práva, ako aj konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ zachovaná možnosť súdu aj v individuálnom konaní s účinkami inter partes vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom zo spotrebiteľskou zmluvou. Takýmto dokumentom môžu byť všeobecné obchodné podmienky, všeobecné poistné podmienky a pod.
 
K § 292
Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech spotrebiteľa je prejavom protektívnej funkcie tohto konania, z tohto dôvodu predkladateľ volil odklon od všeobecného procesného režimu kontumačného rozsudku.
Po vyhodnotení doterajších skúseností s úrovňou ochrany spotrebiteľa v skrátených konaniach predkladateľ ponecháva znenie ods. 2 podľa doterajšej právnej úpravy.
 
K § 293
Primeranosť aplikácie všeobecných ustanovení o procesnom postupe súdu sa bude vždy posudzovať so zreteľom na charakter spotrebiteľského sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v týchto druhoch sporov.
 
K § 294
Navrhovaná právna úprava predstavuje implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (ďalej len „smernica 2009/22/ES“). Zavádza sa osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu spotrebiteľ – dodávateľ. Možnosť súdu vysloviť neúčinnosť zmluvnej podmienky v individuálnom prípade a s účinkami inter partes však zostáva zachovaná i v režime spotrebiteľského sporu. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 295) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 298).
 
K § 295
Osobitná procesná legitimácia na uplatnenie žalobného práva v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach svedčí podľa smernice 2009/22/ES najmä:
a) nezávislému orgánu alebo niekoľkým nezávislým orgánom špecificky zodpovedným za ochranu záujmov uvedených v článku 1 smernice 2009/22/ES v členských štátoch, v ktorých tieto orgány existujú, a/alebo
b) organizáciám, ktorých účelom je ochrana záujmov uvedených v článku 1 smernice 2009/22/ES v súlade s kritériami stanovenými ich vnútroštátnym právom.
V podmienkach Slovenskej republike predkladateľ zakotvil túto procesnú legitimáciu tzv. spotrebiteľským ochranným združeniam a štátnemu orgánu dohľadu (napríklad podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.), ktorým je napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia prevažne verejno – právna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblasť tohto druhu súdneho konania.
 
K § 296 a 297
Osobitná povaha tohto typu konania, kde ide výlučne o právne posúdenie veci, umožňuje súdu konať bez pojednávania s primeranou aplikáciou ustanovení o konaní. Osobitná povaha tohto typu konania rovnako umožňuje príklon k vyšetrovaciemu princípu (§ 296 odsek 2) a k vylúčeniu sudcovskej koncentrácie.
 
K § 298 a 299
Osobitná povaha o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach vyžaduje i osobitnú právnu úpravu rozhodnutia v tejto veci. Zabezpečenie publicity meritórneho rozsudočného výroku je odôvodnené právno- ochranou funkciou účinkov tohto rozsudku; v spore neúspešný žalovaný má povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej podmienky, resp. nekalé obchodné praktiky do budúcnosti, pričom vynútiteľnosť tohto rozhodnutia možno dosiahnuť v exekučnom konaní prostredníctvom exekúcie na nepeňažné plnenie. Orgán dohľadu podľa osobitných predpisov (Národná banka Slovenska) bude oprávnený v správnom konaní ukladať pokutu za nedodržiavanie zákazu vysloveného v rozsudku.
 
K § 300
Navrhovaná právna úprava definuje ďalšiu skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického (všeobecného) sporového konania. Vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. V konaní podľa tohto dielu sa uplatňuje zásada obráteného dôkazného bremena tak, ako to vyplýva z antidiskriminačného zákona.
 
K § 301
K naplneniu účelu procesnej ochrany osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania má slúžiť i osobitosť v režime procesného zastúpenia, kde predkladateľ vidí priestor na realizáciu a plnenie zákonných úloh Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré sa špecializuje na problematiku právnej ochrany osôb v prípadoch porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie a má potenciál byť efektívnym nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy vzťahu osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a porušovateľa tohto práva.
 
K § 302
Osobitná manudukčná povinnosť súdu sa prejavuje zvýšenou mierou individualizácie poučovacej povinnosti vo vzťahu k osobe domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Táto poučovacia povinnosť je konštruovaná širšie, než všeobecná poučovacia povinnosť súdu a jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán v antidiskriminačných sporoch.
 
K § 303
Pre dôslednú diferenciáciu antidiskriminačných sporov a iných prípadných sporov, ktoré môžu medzi stranami sporu vzniknúť, a z dôvodov divergentného procesného postupu sa akýkoľvek nárok uplatnený vzájomnou žalobou vylúči na samostatné konanie, ktoré bude prebiehať vo všeobecnom režime sporového konania.
 
K § 304 a 305
Zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu v sporovom konaní je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do antidiskriminačných právnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Z antidiskriminačných sporov, ako sporov so slabšou stranou vyplýva, že súd vykoná dôkazy na ochranu slabšej strany, a to aj s prihliadnutím na jej názor na vykonanie dôkazu.
Povaha antidiskriminačného sporu a postavenie osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.
 
K § 306
Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sú prejavom protektívnej funkcie tohto konania, z tohto dôvodu predkladateľ volil odklon od všeobecného procesného režimu kontumačného rozsudku.
Predkladateľ vylučuje osobitnú formu rozsudku vo forme vzdania sa nároku v prípade, ak by jeho uplatnenie viedlo k popretiu ústavného práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie. Toto ústavné právo nemá žalobca v hmotnoprávnej dispozícii, a preto sa ho nemôže vzdať.
Predkladateľ však nevylúčil rozsudok pre uznanie nároku, pretože žalovaný môže uznať, že žalovaného diskriminoval (porušil zásadu rovnakého zaobchádzania), čo predstavuje ekvivalent zmierlivého vyriešenia veci.
 
K § 307
Ak ide o uplatnenie ústavného práva na rovnaké zaobchádzanie, bude spravidla odôvodnené nariadiť o veci samej pojednávanie z dôvodu napĺňania aj výchovných funkcií civilného procesu. Ak žalobca na verejnom prerokovaní veci netrvá, súd pojednávanie nariaďovať nemusí.
 
K § 308
Primeranosť aplikácie všeobecných ustanovení o procesnom postupe súdu sa bude vždy posudzovať so zreteľom na charakter antidiskriminačného sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v týchto druhoch sporov.
 
K § 309
Navrhovaná právna úprava definuje ďalšiu skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického (všeobecného) sporového konania, a to individuálne pracovnoprávne spory. Vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku.
V prípade konkurencie (súbehu) nárokov podľa pracovnoprávnych predpisov a antidiskriminačných predpisov sa zavádza osobitné interpretačné pravidlo podľa ktorého, ak k diskriminácii dochádza v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom, považuje sa takýto spor za pracovnoprávny.
 
K § 310
K naplneniu účelu procesnej ochrany zamestnanca má slúžiť i osobitosť v režime procesného zastúpenia, kde predkladateľ vidí priestor na realizáciu a plnenie úloh odborových organizácií, ktoré sa špecializujú na problematiku právnej ochrany zamestnanca a majú potenciál byť efektívnym nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ.
 
K § 311
Osobitná manudukčná povinnosť súdu sa prejavuje zvýšenou mierou individualizácie poučovacej povinnosti vo vzťahu k zamestnancovi. Táto poučovacia povinnosť je konštruovaná širšie, než všeobecná poučovacia povinnosť súdu a jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán v individuálnych pracovnoprávnych sporoch.
 
K § 312 a 313
Zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu v sporovom konaní je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do individuálnych pracovnoprávnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.
Povaha individuálneho pracovnoprávneho sporu a postavenie zamestnanca ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.
 
K § 314
Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech zamestnanca je prejavom protektívnej funkcie tohto konania, z tohto dôvodu predkladateľ volil odklon od všeobecného procesného režimu kontumačného rozsudku.
 
K § 315
Je odôvodnené nariadiť vo veci samej pojednávanie z dôvodu napĺňania aj výchovných funkcií civilného procesu. Ak strana na verejnom prerokovaní veci netrvá, súd pojednávanie nariaďovať nemusí.
 
K § 316
Primeranosť aplikácie všeobecných ustanovení o procesnom postupe súdu sa bude vždy posudzovať so zreteľom na charakter individuálneho pracovnoprávneho sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v týchto druhoch sporov.
Odôvodnenosť vylúčenia zásady ne ultra petitum je daná prototektívnym charakterom tohto sporu.
 
K § 317
Navrhovaná právna úprava neodkladných opatrení súdu radikálne mení doterajšiu koncepciu predbežných opatrení, a to predovšetkým s ohľadom na nevyhovujúce náväznosti na konanie exekučné. Vlastnosť dočasnosti pri predbežných opatreniach neumožňovala oprávnenému zachovať si poradie v exekučnom konaní, ktoré si oprávnený musel zabezpečovať inak, čo sa javí ako procesne nehospodárne a funkčne neudržateľné. Inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
Predkladateľ v súlade s koncepčnou líniou nového sporového konania stanovuje ako vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd.
V odseku 3 je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho) v tom zmysle, že prioritu má opatrenie zabezpečovacie, ale subsidiárne sa uplatní opatrenie neodkladné.
 
K § 318
Navrhované znenie právnej úpravy vychádza z čo najvšeobecnejšieho rámca obsahu neodkladných opatrení rešpektujúc pri tom závery doterajšej judiakatúrnej línie predbežných opatrení. Demonštratívnosť výpočtu v odseku 2 umožňuje široké uplatnenie tohto inštitútu v praxi. Súd môže nariadiť kontrolu dodržiavania nariadenej povinnosti prostredníctvom neodkladného opatrenia, a to za podmienok ustanovených zákonom o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladateľ v ustanovení reflektuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).
 
K § 319
Stanovenie osobitných náležitostí návrhu neodkladného opatrenia je odôvodnené osobitným charakterom tohto procesného inštitútu. Predkladateľ zotrval na sémanticky odlišnom pojme „osvedčenie dôvodnosti“, ktorý indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.
 
K § 320
Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania.
 
K § 321
Charakter neodkladného opatrenia odôvodňuje výnimočné lehotovanie tohto procesného úkonu, hoci inak sa predkladateľ snaží zavádzaniu procesných lehôt pre súd vyvarovať. Lehota najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu sa má vykladať podľa okolností konkrétneho prípadu, spravidla bude odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia v lehotách kratších ako 30 dní.
 
K § 322
Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým žalovaného), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. Pre zachovanie kontradiktórneho charakteru sporu sa umožňuje protistrane vyjadriť sa k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, ako aj k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo absentovalo v doterajšej právnej úprave a vyvolávalo tak pochybnosti o súladnosti právnej úpravy predbežných opatrení v tomto smere s ústavným právom na spravodlivý proces.
Predkladateľ osobitne vyzdvihol neexistenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v dôsledku uplatnenia zásady výhrady nezmenených pomerov (klauzula rebus sic stantibus) – odsek 3.
 
K § 323
Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu (žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej. Súd si posúdi sám, či oba petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch.
Rovnako predkladateľ prezumuje trvanie neodkladného opatrenia po vopred neurčený čas (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), len subsidiárne prichádza do úvahy stanovenie času trvania neodkladného opatrenia.
 
K § 324
Navrhovaná právna úprava reflektuje rôzne procesné situácie v závislosti od spôsobu rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení. Z dôvodu procesnej ekonómie sa určité rozhodnutia o neodkladnom opatrení nedoručujú protistrane (odsek 1).
Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje zavedenie špecifických lehôt na odoslanie uznesenia o neodkladnom opatrení podľa odsekov 2 a 3.
 
K § 325
Navrhovaná právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. Napríklad v prípade dobrovoľných dražieb podľa zákona o dobrovoľných dražbách, kde s účinnosťou od 1. 6. 2014 sa v § 19 odsek 1 písm. b) za bodkočiarkou uvádza: „ak ide o predbežné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.“.
Z dôvodu osobitného procesného režimu neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do obydlia z dôvodu indikovania podozrenia z domáceho násilia, predkladateľ zvyšuje právno – protektívnu funkciu tohto neodkladného opatrenia osobitným režimom jeho vykonateľnosti už momentom vyhlásenia, resp. vyhotovenia.
 
K § 326
Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené na určitý čas, uplynutím tohto času ex lege účinky neodkladného opatrenia pominú. Takýto postup by však mal byť skôr výnimkou, vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 323.
 
K § 327
Preferuje sa zrušenie neodkladného opatrenia súdom, ktorý ho nariadil. Účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu skonštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.
 
K § 328
Navrhovanou právnou úpravou predkladateľ pokračuje v koncepcii, podľa ktorej sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu kvôli právnej istote dotknutých subjektov. Ustanovenie § 328 rieši situácie, kedy sa návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nevyžaduje, teda súd postupuje ex officio. Pravidlo obsiahnuté v odseku 3 je podstatné pre zachovanie poradia v exekučnom konaní, čím sa zvyšuje vymožiteľnosť práva.
 
K § 329 až 332
V navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežných opatrení zakotvenej v predchádzajúcej právnej úpravy.
 
K § 333
V navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje princíp zodpovednosti spôsobenej nariadeným neodkladným opatrením, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Táto koncepcia je udržateľná vzhľadom na spôsob rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa súd spolieha predovšetkým na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene (nedôvodne) podaný návrh.
 
K § 334 a 335
Navrhovaná právna úprava reflektuje doterajšiu právnu úpravu predbežných opatrení vydávaných v tejto oblasti a diferencuje inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečenia dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 339 a nasl. Zábezpeka (kaucia) slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú dolóznym konaním žalovaného a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Odseky 2 a 3 § 334 sú reflexiou na požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „smernica 2004/48/ES“).
 
K § 336
Koncepčné nóvum zakotvené v tomto ustanovení spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní.
Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v navrhovanom odseku 3, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.
 
K § 337
Použitie ustanovení o neodkladnom opatrení na zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4.
 
K § 338
Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšieho znenia § 78 OSP.
 
K § 339
Navrhovaná právna úprava preberá koncepciu zabezpečenia dôkazného prostriedku vo veciach práv duševného vlastníctva z doterajšieho § 78b OSP, avšak celkovo ju prispôsobuje terminológii a charakteru nového civilného práva procesného.
Navrhovaná právna úprava predstavuje implementáciu smernice 2004/48/ES.
 
K § 340
Voči uzneseniu súdu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie v zmysle § 350 odsek 1 písm. k), čo vyžaduje smernica 2004/48/ES.
Ustanovenie odseku 3 sa primerane použije aj v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie a došlo k zvýšeniu zábezpeky alebo ak ju v dôsledku odvolacieho rozhodnutia zvýši prvoinštančný súd a dotknutý subjekt ju nezaplatí.
 
K § 341
Preberá sa doterajšie znenie § 78d OSP s terminologickým upresnením o pojmológii dôkazného práva (namiesto pojmu „dôkaz“ sa použil pojem „dôkazný prostriedok“).
 
K § 342
V navrhovanom ustanovení sa rieši problematika procesného doručovania uznesení podľa predošlých ustanovení, a to spôsobom, aby nedošlo k zmareniu zabezpečenia dôkazného prostriedku. Zo všeobecných ustanovení vyplýva povinnosť doručiť tieto uznesenia aj navrhovateľovi.
 
K § 343
Navrhovaná právna úprava diferencuje zrušenie uznesenia o zabezpečení tohto druhu dôkazného prostriedku na obligatórne zrušenie, ktoré nie je viazané na návrh procesnej strany (odsek 1) a fakultatívne zrušenie podľa odseku 2.
 
K § 344
V tomto ustanovení sa zakotvuje objektívna zodpovednosť navrhovateľa za zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku s prípustným liberačným dôvodom, ktorý spočíva v skutočnostiach, ktoré nastali tzv. vis maior (odsek 1).
Zavedenie objektívnej prekluzívnej lehoty troch mesiacov v odseku 2 je odôvodnené právnou istotou dotknutých subjektov a princípom procesnej ekonómie. Priznaná náhrada ujmy sa uhradí zo zloženej zábezpeky ak medzitým zábezpeka nebola vrátená. V takom prípade sa úspešný žalobca musí uspokojiť z iného majetku škodcu.
 
K § 345 a 346
Navrhuje sa prevziať doterajšia právna úprava predovšetkým ustanovenia § 78c a § 78h OSP s prispôsobením terminológie novému CSP.
 
K § 347
Navrhuje sa zaviesť subsidiarita použitia všeobecných procesných ustanovení.
 
K § 348
Navrhovaná právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu neúplnej apelácie, odvolanie ostáva ako jediný riadny opravný prostriedok, pričom základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia na odbremenenie súdov odvolacích (druhoinštančných) umožnilo zákonodarcovi taxatívnym výpočtom vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam (porovn. § 350). Doterajšia koncepcia prípustnosti odvolania voči prvoinštančným rozsudkom (teda jeho zásadná prípustnosť), pokiaľ to zákon vyslovene nevylučuje, zostala zachovaná.
 
K § 349
Navrhuje sa zotrvať na neprípustnosti odvolania voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku. Uvedeným sa preberá doterajšia právna úprava s tým, že sa upustilo od odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré pojmovo uvedené typy rozsudkov neobsahujú a bolo preto nemožné z toho dôvodu podať odvolanie. Voči ostatným rozsudkom súdu prvej inštancie bude odvolanie zásadne prípustné.
 
K § 350
Ustanovenie koncepčne mení prípustnosť odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že sa taxatívnou enumeráciou stanovuje okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek uzneseniu neuvedenému v odseku 1 odvolanie prípustné nebude.
V prípade, ak uznesenie uvedené v odseku 1 vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravným prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod.
 
K § 351
Navrhuje sa zotrvať na koncepcii, v zmysle ktorej sa odvolaním napáda len výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím sa preberá doterajšia právna úprava (§ 202 odsek 4 OSP).
 
K § 352
Navrhované ustanovenie rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda stanovuje subjekty oprávnené uplatniť odvolanie. Rešpektujúc konštantnú judikatúrnu líniu predkladateľ normatívne stanovil, že odvolanie môže uplatniť len tá procesná strana, ktorej nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie celkom alebo sčasti vyhovené.
 
K § 353
Osobitné procesné riešenie si vyžaduje podanie odvolania zo strany intervenienta v konaní. V prípade, ak z povahy veci tvoria strana a jej intervenient nerozlučné spoločenstvo, je odvolanie intervenienta prípustné bez ďalšieho. V prípadoch samostatného procesného spoločenstva sa aplikuje všeobecný procesný režim intervencie, vyžaduje sa teda súhlas strany, na ktorej intervenient vystupuje. Lehota na podanie odvolania však intervenientovi plynie osobitne a neviaže sa na doručenie rozhodnutia strane, na ktorej vystupuje.
 
K § 354
Osobitný procesný režim je venovaný podaniu odvolania prokurátorom. Ak podal prokurátor tzv. prokurátorskú žalobu, alebo ak do už začatého konania vstúpil v prípadoch, keď to tento zákon umožňuje, je prokurátor legitimovaný na podanie odvolania bez ďalšieho.
Ak prokurátor vstupuje do konania len za účelom podania odvolania, ide o osobitný druh vstupu do konania, systematicky je preto upravený na tomto mieste a nie pri všeobecných ustanoveniach o vstupe prokurátora do konania.
 
K § 355
Navrhuje sa ponechať doterajšia právna úprava základnej objektívnej podmienky prípustnosti odvolania - lehoty. Doterajšia právna aplikačná prax je stabilizovaná, preto predkladateľ zotrval na koncepcii doterajšieho § 204 OSP.
 
K § 356 a 357
Navrhovaná úprava v zásade vychádza z doterajšieho znenia § 205 OSP. Odvolacími dôvodmi sú dôvody podľa § 358 a majú preukázať nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací návrh predstavuje petit, teda žalobnú žiadosť (to, čoho sa odvolateľ domáha).
 
K § 358
Koncepcia neúplnej apelácie predpokladá aj taxatívne stanovené odvolacie dôvody. Doterajšie odvolacie dôvody boli modifikované v dôsledku novej koncepcie civilného práva procesného (napr. v písm. g) doplnené inštitúty – prostriedky procesného útoku a obrany a pod.). Odvolací dôvod podľa § 358 ods. 1 písm. b) je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou ESĽP, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán.
Odsek 2 obsahuje inštitút zamedzujúci príliš bezbrehým účinkom systému neúplnej apelácie.
V odseku 3 je ustanovená osobitná podoba koncentračného princípu vo vzťahu k odvolacím dôvodom a dôkazom.
 
K § 359
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Modifikácia práva novôt v CSP vyplýva predovšetkým z prispôsobenia terminológie a celkovej koncepcie nového procesného kódexu.
 
K § 360
Predkladateľ ponecháva tradičné účinky odvolania ako jediného riadneho opravného prostriedku a to účinok suspenzívny (odkladný) a devolutívny. Podstata suspenzívneho účinku spočíva v nenadobudnutí právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia až do prejednania a rozhodnutia odvolacím súdom.
V odseku 2 je upravený inštitút tzv. oddelenej právoplatnosti niekoľkých výrokov, tak ako bol upravený doteraz § 206 OSP.
 
K § 361
Predkladateľ ponecháva aplikačne bezproblémový inštitút vzdania sa odvolania v nezmenenej podobe oproti doterajšej právnej úprave.
 
K § 362
Ponecháva sa doterajšia koncepcia dispozície s predmetom konania po podaní odvolania, nakoľko nevykazuje žiadne aplikačné problémy.
 
K § 363 až 365
Navrhovaná právna úprava dispozície so žalobou v odvolacom konaní vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorá nevykazuje žiadne aplikačné problémy.
 
K § 366 až 368
Predkladateľ ponecháva v navrhovanej právnej úprave tradičné rozčlenenie odvolacieho konania na úkony súdu prvej inštancie a samotné odvolacie konanie na odvolacom súde. Súdy prvej inštancie sú personálne i materiálno – technicky zabezpečené na úkony podľa navrhovanej právnej úpravy, preto sa súčasná koncepcia úkonov súdu prvej inštancie zásadne nemení. Odvolací súd rozhoduje o odvolaní po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie (§ 370).
 
K § 369
Navrhovaná právna úprava ponecháva tradičný inštitút autoremedúry, ktorá je prípustná výlučne voči uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Pri uzneseniach, voči ktorým je prípustná sťažnosť, o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie.
 
K § 370 a 371
Po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie o odvolaní koná a rozhoduje odvolací súd s primeranou aplikáciou ustanovení tohto zákona o konaní v prvej inštancii.
Vylučuje sa pristúpenie strán z dôvodov procesnej ekonómie ako aj povahy veci – v systéme neúplnej apelácie, ktorý predkladateľ v navrhovanej právnej úprave ponecháva, je pristúpenie subjektov v odvolacom konaní vylúčené.
 
K § 372 až 374
Navrhovaná právna úprava preberá doterajšiu bezproblémovo aplikovanú právnu úpravu viazanosti rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi, ktorá je v systéme neúplnej apelácie plne odôvodnená povahou veci.
Odvolacím návrhom podľa § 374 sa rozumie tzv. petit odvolania, teda kvalitatívna stránka viazanosti odvolacieho súdu petitom. Pokiaľ kvantitatívnou stránkou odvolania je odvolací súd zásadne viazaný s výnimkami podľa § 372, odvolacím návrhom, teda spôsobom, formou rozhodnutia navrhovaného odvolateľom súd viazaný nie je.
 
K § 375
Navrhovaná právna úprava má za cieľ predísť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, preto zavádza korelát vyslovenia právneho názoru pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.
 
K § 376 a 377
Z princípu neúplnej apelácie vyplýva i viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak odvolací súd musí doplniť dokazovanie, čo však bude skôr reštriktívne vnímanou výnimkou, okrem prípadov skutkových zistení na splnenie procesných podmienok, ku ktorým súd (teda i súd odvolací) musí prihliadať kedykoľvek počas konania.
 
K § 378
Obligatórnosť pojednávania na odvolacom súde je stanovená iba v dvoch prípadoch podľa odseku 1, v ostatných prípadoch je pojednávanie fakultatívne, čo je odôvodnené povahou systému neúplnej apelácie. Pôvodná právna úprava v OSP sa zásadným spôsobom nemení.
 
K § 379
Navrhuje sa ponechať právna úprava odmietnutia odvolania z dôvodu nesplnenia tzv. podmienok prípustnosti. Uznesenie o odmietnutí odvolania nie je meritórnym rozhodnutím, len rozhodnutím o neprípustnosti odvolania z dôvodu neplnenia zákonom stanovených podmienok.
 
K § 380
Potvrdenie súdu prvej inštancie sa ponecháva v doterajšom právnom režime, ktorý je viazaný na vecnú správnosť výroku napádaného rozhodnutia. Vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem a správne zistený skutkový stav.
Osobitne sa stanovujú náležitosti odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia v prípadoch podľa odseku 2 a 3.
 
K § 381
Navrhuje sa ponechať inštitút zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v doterajšom právnom režime.
 
K § 382 a 383
V systéme neúplnej apelácie je zrušenie odvolaním napádaného rozhodnutia reštriktívnou výnimkou, ktorá prichádza do úvahy iba v taxatívne stanovených prípadoch (§ 382 odsek 1).
Postup po zrušení rozhodnutia sa ponecháva v doterajšej aplikačne bezproblémovej rovine.
 
K § 384 a 385
Navrhovaná kvalitatívna stránka rozhodovania odvolacieho súdu, teda v akej procesnej forme odvolací súd o odvolaní rozhodne, sa ponecháva v doterajšom právnom režime. Osobitne sa však stanovujú náležitosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ako aj spôsob podpisovania prvopisu tohto rozsudku. Podpisom všetkých členov senátu odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní rozhodoval, sa posilňuje funkcia senátneho rozhodovania, predovšetkým vo výchovnom smere, s tým, aby nevznikal dojem, že ide o rozhodnutie samosudcovské. Osobitne sa zdôrazňuje možnosť tzv. separátneho vóta, teda pripojenia odlišného stanoviska sudcu k odvolaciemu rozhodnutiu doručenému stranám z dôvodu prípadnej argumentačnej bázy v dovolacom konaní.
 
K § 386
Rozhodnutie odvolacieho súdu doručuje zásadne súd prvej inštancie, z povahy veci však nie je vylúčené, že ho bude doručovať priamo odvolací súd, predovšetkým v prípadoch, kedy sa rozhodnutím odvolacieho súdu konanie končí.
 
K § 387
Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšieho aplikačne bezproblémového režimu trov odvolacieho konania, a preto ho zásadným spôsobom nemení.
 
K § 388 až 390
Systém mimoriadnych opravných prostriedkov v CSP vychádza z doterajšej bezproblémovej právnej úpravy inštitútov dovolania a obnovy konania, pričom sa precizoval inštitút mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora z dôvodu súladnosti s judikatúrou ESĽP a tento mimoriadny opravný prostriedok sa ponecháva v CSP v zúženej verzii súladnej s judikatúrou ESĽP.
Pôvodné dôvody obnovy konania ostávajú zachované, rozhodnutím podľa písm. e) je napríklad rozhodnutie Rady Európskej únie, či rozhodnutie Európskej komisie o štátnej pomoci a podobne. Samostatným dôvodom obnovy konania je aj možnosť preskúmania rozhodnutia, ktorá podľa písm. f) § 388 vyplýva napríklad z čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, z čl. 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 , ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze a čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z  11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Novej terminológii CSP zodpovedá i premenovanie inštitútu na žalobu na obnovu konania a v tomto smere bola terminológia prispôsobená i v podmienkach prípustnosti podľa navrhovaného § 388. Vecne sa dôvody obnovy konania ponechávajú v doterajšom právnom režime.
 
K § 391
Subjektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku výlučne tou stranou sporu, ktorá napadnutým rozhodnutím spor prehrala, za splnenia ostatných objektívnych podmienok prípustnosti.
 
K § 392
Intervenient je procesne legitimovaný na uplatnenie žaloby na obnovu konania výlučne v prípade, ak spolu so stranou na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo, a táto strana spor prehrala (§ 391).
 
K § 393
Subjektom procesne legitimovaným na uplatnenie žaloby na obnovu konania je i prokurátor v prípadoch tzv. prokurátorských žalôb (aj tu platí podmienka § 391, t.j. prokurátorskej žalobe nebolo vyhovené) alebo vo všetkých prípadoch vstupových oprávnení prokurátora.
 
K § 394 až 396
Objektívna podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania vo forme lehoty sa ponecháva v doterajšom právnom režime duality subjektívnej lehoty troch mesiacov a zásadnej objektívnej lehoty troch rokov s výnimkami podľa § 395.
Navrhované ustanovenie § 396 je prejavom princípu právnej istoty.
 
K § 397
Osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania sa ponechávajú v doterajšom, t.j. nezmenenom právnom režime s prispôsobením terminológie CSP. Do osobitných náležitostí sa pridáva rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda z dôvodu viazanosti súdu žalobným návrhom, čím sa vymedzuje predmet tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
 
K § 398 a 399
Navrhovaná právna úprava vychádza v oblasti rozsahu a dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutie napáda, z objektívnej limitácie trvania lehoty, ako základnej objektívnej podmienky prípustnosti tohto opravného prostriedku.
 
K § 400 a 401
Predkladateľ ponecháva doterajší právny režim, podľa ktorého žalobu na obnovu konania prejedná súd prvej inštancie z dôvodu procesnej ekonómie a povahy veci, keďže prípadné obnovené konanie bude podliehať klasickému režimu sporového konania podľa tohto zákona.
 
K § 402
Súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania je viazaný žalobným návrhom i dôvodmi, s výnimkou prípadov, kedy rozsahom prieskumnej právomoci nie je viazaný ani odvolací súd.
 
K § 403
Doterajší klasický režim odkladu vykonateľnosti v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku predkladateľ rozširuje o možnosť odložiť aj právne účinky vo forme právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Dôvod treba vidieť v tom, že žalobou na obnovu konania môžu byť napádané i rozhodnutia, ktoré neukladajú žiadnu povinnosť plniť, pri ktorých vlastnosť vykonateľnosti neprichádza do úvahy. Ak sa žalobou na obnovu konania napáda rozhodnutie, ktoré nestanovuje povinnosť plniť (typicky určovacie rozsudky), môže súd na návrh odložiť právne účinky tohto rozhodnutia, teda účinky záväznosti (materiálnej stránky právoplatnosti) napádaného rozhodnutia.
 
K § 404
Navrhuje sa možnosť súdu prvej inštancie odmietnuť žalobu na obnovu konania nielen v prípadoch nesplnenia podmienok prípustnosti, ale aj v prípade celkom zrejmej nedôvodnosti takejto žaloby, ako aj v prípade všeobecného procesného režimu odmietnutia neúplného alebo nezrozumiteľného podania.
 
K § 405
Navrhuje sa rozhodovanie o prípustnosti obnovy konania rozsudkom z dôvodu systematického zosúladenia so zmenou názvu inštitútu na „žalobu na obnovu konania“. V žalobe má súd meritórne rozhodovať rozsudkom. Meritórne rozhodnutie je v prípade žaloby na obnovu konania pripustenie alebo nepripustenie obnovy (samotné obnovené konanie je len dôsledkom právoplatného rozsudku o povolení obnovy konania, predmetom ktorého je konanie o pôvodnej žalobe, o ktorej sa rovnako rozhoduje rozsudkom).
 
K § 406
Navrhuje sa ponechať doterajšia koncepcia odkladu vykonateľnosti ex lege dňom právoplatnosti rozsudku o povolení obnovy konania, pričom sa rozširuje tento účinok i na materiálnu stránku právoplatnosti tých rozhodnutí, ktoré neukladajú povinnosť plniť.
 
K § 407 až 409
Navrhuje sa ponechať doterajšia právna úprava postupu súdu po povolení obnovy konania, ktorá nevykazuje zásadné aplikačné problémy.
 
K § 410
V navrhovanej právnej úprave prípustnosti tohto konania sa vypustila požiadavka právoplatnosti napádaného rozhodnutia kvôli plynutiu lehôt pre každú sporovú stranu inak, t.j. od doručenia rozhodnutia. Vyriešili sa tým aplikačné problémy v prospech sporovej strany, ktorá presne vie, kedy začína a končí lehota na podanie dovolania, teda plynutie lehoty už nebude viazané na moment tzv. absolútnej právoplatnosti, teda moment vyznačenia doložky právoplatnosti, ktorý je závislý na doručení všetkých subjektov vystupujúcich na obidvoch procesných stranách.
 
K § 411
Predkladateľ obmedzuje možnosť podať dovolanie len na meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod.). Dôvodom je dôsledné a koncepčné uplatňovanie princípu mimoriadnosti opravných prostriedkov v tom zmysle, že na ich uplatnenie nie je právny nárok a navrhovateľ musí splniť prísnejšie podmienky prípustnosti.
Predkladateľ ponecháva tzv. vady zmätočnosti s terminologickým a systematickým prispôsobením novej koncepcii sporového konania. Dovolací dôvod podľa § 411 písm. f) je potrebné vykladať eurokonformne v súlade s judikatúrou ESĽP, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky správnym pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry ESĽP i ÚS SR. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude dovolanie prípustné vždy.
 
K § 412
Zmena oproti doterajšej právnej úprave spočíva v tom, že otázka posúdenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR bude posúdená samotným dovolacím súdom, nie súdom odvolacím. Predkladateľ reflektuje jednak celkovú líniu nového sporového konania, ktorá je založená na rešpektovaní ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, a preberá aplikačné skúsenosti z Českej republiky v tomto smere.
 
K § 413
Predkladateľ zavádza jednotné kritérium hodnoty sporu bez rozdeľovania na občianskoprávne a obchodné spory, ktoré z povahy veci stratilo zmysel. Tzv. bagateľný cenzus je v sporoch s ochranou slabšej strany stanovený nižšie ako všeobecné kritérium z dôvodu zvýšenej procesnej ochrany slabšej strany.
 
K § 414
Preberá sa doterajšia právna úprava (§ 236 OSP).
 
K § 415 až 417
Subjektívnou podmienkou prípustnosti dovolania je uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku výlučne tou stranou sporu, ktorá napadnutým rozhodnutím spor prehrala, za splnenia ostatných objektívnych podmienok prípustnosti.
Intervenient je procesne legitimovaný na uplatnenie dovolania výlučne v prípade, ak spolu so stranou na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo, a táto strana spor prehrala (§ 415).
Subjektom procesne legitimovaným na uplatnenie dovolania je i prokurátor v prípadoch tzv. prokurátorských žalôb (aj tu platí podmienka § 415, t.j. prokurátorskej žalobe nebolo vyhovené) alebo vo všetkých prípadoch vstupových oprávnení prokurátora.
 
K § 418
Predĺženie lehoty na podanie dovolania na dva mesiace je odôvodnené sprísnenou obligatórnosťou zastúpenia advokátom, ktoré sa rozširuje i na spísanie dovolania advokátom. Tomu zodpovedá i poučovacia povinnosť odvolacieho súdu, ktorý v rozhodnutí o odvolaní v stanovených prípadoch poučuje stranu o možnosti podať dovolanie a o sprísnenom režime obligatórneho zastúpenia advokátom v dovolacom konaní. Predĺženie dovolacej lehoty sa tak javí ako nevyhnutná kompenzácia sprísneného režimu obligatórneho zastúpenia.
 
K § 419
Osobitné náležitosti dovolania sa zásadne ponechávajú v doterajšom právnom režime s terminologickým spresnením predovšetkým v oblasti dovolacích dôvodov a tzv. dovolacieho petitu.
 
K § 420
Sprísnené obligatórne zastúpenie advokátom sa vzťahuje i na spísanie dovolania a všetkých súvisiacich konaní advokátom. Výnimky z obligatórneho zastúpenia advokátom sú špecifikované s ohľadom na koncepčné zmeny sporového konania, predovšetkým v režime procesného zastúpenia.
 
K § 421
Prísny režim koncentrácie sporového konania sa vzťahuje i na rozsah dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom časová hranica tejto koncentrácie je zhodná so základnou objektívnou podmienkou prípustnosti dovolania (lehotou).
 
K § 422 až 424
Systém dovolacích dôvodov korešponduje s prípustnosťou dovolania voči stanovenému okruhu rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom režim substancovania dovolacích dôvodov sa sprísňuje so zreteľom na sprísnený režim obligatórneho zastúpenia advokátom.
 
K § 425
Aj v právnej úprave dovolacích dôvodov sa prejavuje prísny koncentračný režim sporového konania, v tomto prípade stanovený hranicou lehoty na podanie dovolania.
 
K § 426
Novoty v dovolacom konaní zásadne prípustné nie sú, nakoľko ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt.
 
K § 427 a 428
Právna úprava reflektuje osobitnú poučovaciu povinnosť odvolacieho súdu vo vzťahu k obligatórnemu zastúpeniu advokátom. Systém odstraňovania vád dovolania je založený na úkonoch súdu prvej inštancie, ktorý je personálne a materiálno – technicky uspôsobený na tieto procesné úkony. Možnosť vyjadrenia sa sporových strán vyplýva z režimu rovnosti zbraní judikovanej konštantne ESĽP.
 
K § 429
Navrhuje sa ponechať primeraná aplikácia ustanovení o konaní v prvej inštancii s vylúčením inštitútov podľa odseku 2, ktoré je odôvodnené povahou veci (rozhodnutie už je právoplatné, dispozičné úkony vymenované v odseku 2 preto neprichádzajú do úvahy).
 
K § 430 až 433
Povaha dovolacieho konania nepripúšťa iný režim viazanosti dovolacími dôvodmi i rozsahom dovolania (s výnimkami ustanovenými v § 430). Kvalitatívnou stránkou dovolacieho petitu, teda navrhovaným spôsobom rozhodnutia dovolacieho súdu, z povahy veci dovolací súd viazaný nie je. S ohľadom na právoplatnosť napádaného rozhodnutia je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom, z ktorého vychádzal súd odvolací.
 
K § 434
Ponecháva sa doterajšia právna úprava pojednávania na dovolacom súde.
 
K § 435
Doterajší klasický režim odkladu vykonateľnosti v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku predkladateľ rozširuje o možnosť odložiť aj právne účinky vo forme právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Dôvod treba vidieť v tom, že dovolaním môžu byť napádané i rozhodnutia, ktoré neukladajú žiadnu povinnosť plniť, pri ktorých vlastnosť vykonateľnosti neprichádza do úvahy. Ak sa dovolaním napáda rozhodnutie, ktoré nestanovuje povinnosť plniť (typicky určovacie rozsudky) môže súd na návrh odložiť právne účinky tohto rozhodnutia, teda účinky záväznosti (materiálnej stránky právoplatnosti) napádaného rozhodnutia.
 
K § 436
Navrhuje sa doplniť prerušenie konania v prípade, ak NS SR požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade návrhu strany na podanie žiadosti o vydanie poradného stanoviska ide o právomoc, nie povinnosť NS SR obrátiť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva.
Za istých okolností však môže mať pred obrátením sa na Európsky súd pre ľudské práva prednosť obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že Súdny dvor EÚ sa vo svojej judikatúre (rozsudok v spojených veciach C-188/10 a C-189/10 Melki a Abdeli z 22. júna 2010) už zaoberal otázkou, či vnútroštátna právna úprava stanovujúca prednosť vnútroštátneho incidenčného konania kontroly ústavnosti pred prejudiciálnym konaním je v súlade s právom EÚ. Súdny dvor EÚ pritom s odkazom na predchádzajúcu judikatúru zdôraznil, že „prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti vnútroštátneho zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice, nemôže zasahovať do právomoci rozhodnúť o neplatnosti aktu Únie, a najmä smernice, ktorú má len Súdny dvor EÚ, keďže cieľom tejto právomoci je zaručiť právnu istotu zabezpečením jednotného uplatňovania práva Únie“.
Poradné stanoviská sú v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezáväzné. Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nestanovuje lehotu, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva vydá poradné stanovisko, preto je potrebné, ak sú pre to závažné dôvody, ponechať možnosť pokračovania v konaní aj v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané. Závažným dôvodom v tomto smere môže byť napríklad dĺžka súdneho konania.
 
K § 437
Preberá sa doterajší § 243b odsek 5 OSP.
 
K § 438
Navrhuje sa ponechať doterajší režim odmietania dovolania pre nesplnenie podmienok prípustnosti doplnený o dôsledky sprísnenej formy obligatórneho právneho zastúpenia v dovolacom konaní (písm. f).
 
K § 439
Meritórnym rozhodnutím dovolacieho súdu v prípade nedôvodnosti dovolania je i jeho zamietnutie (doterajšia právna úprava nevykazuje žiadne aplikačné problémy).
 
K § 440 a 441
Predkladateľ ponecháva doterajší zásadne kasačný režim dovolania s prvkami výnimočného uplatnenia revízneho systému (odsek 3).
 
K § 442
Ponecháva sa doterajšia právna úprava s tým, že sa špecifikuje odôvodnenie uznesenia o odmietnutí odvolania alebo o zastavení dovolacieho konania v ods. 3.
 
K § 443
Navrhovaná právna úprava vychádza z dôslednej koncepcie dodržiavania ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, preto je odôvodnený zjednodušený procesný postup vo forme poukázania na iné rozhodnutia NS SR v skutkovo a právne podobných veciach.
Novozavedené ustanovenie ods. 2 nadväzuje na historické tradície slovenského civilného procesu. V skorších právnych úpravách, napr. v občianskom súdnom poriadku, zák. čl. 1 z roku 1911 bol obsiahnutý inštitút tzv. pokuty pre súdivosť, ktorú navrhovateľ v modifikovanej právnej podobe preberá do súčasnej právnej úpravy a to z dôvodu motivovania advokátov, aby nepodávali dovolania, ktoré celkom zjavne zbytočne zaťažujú NS SR. Advokát, ako súčasť justičného prostredia v širšom zmysle, má v týchto prípadoch plniť funkciu prvotnej redukcie dovolacieho nápadu a ako osoba právne znalá má vedieť vyhodnotiť šikanózne návrhy sporových strán na dovolací prieskum.
 
K § 444
Právna úprava trov dovolacieho konania sa ponecháva v doterajšom právnom režime s odkazom na primeranú aplikáciu tohto inštitútu z prvoinštančného konania.
 
K § 445
Rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, doručuje spravidla súd, ktorému vec bola po zrušení dovolacím súdom vrátená.
 
K § 446
Režim ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu umožňuje ponechať inštitút viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu súdmi nižšej inštancie.
 
K § 447
Princíp právnej istoty ako i nová koncepcia záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí logicky vyúsťuje do právnej úpravy nepripúšťajúcej zásah do právneho postavenia niekoho iného než procesnej strany.
 
K § 448
Preberá sa doterajšie ustanovenie 243 d) odsek 3 OSP.
 
K § 449 až 458
Dovolanie generálneho prokurátora je precizáciou pôvodnej právnej úpravy inštitútu mimoriadneho dovolania. K prepracovaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa pristúpilo z dôvodu potreby jeho zosúladenia s judikatúrou ESĽP, pričom sa nadväzuje na podstatné zmeny v dovolacom konaní. Zníženie lehoty na podanie dovolania z jedného roka na šesť mesiacov si vyžiadala potreba posilnenia právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch.
 
K § 459
V navrhovanom ustanovení sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvedie podrobnosti  o inštitútoch, ktoré je potrebné detailnejšie špecifikovať v podzákonnom právnom predpise. 
 
K § 460
Z dôvodu vyjasnenia aplikácie osobitných procesných režimov navrhovateľ prikročil ku koncipovaniu súhrnného ustanovenia, ktoré výslovne deklaruje prioritu osobitných procesných režimov v súvislosti s klasifikovanými údajmi, či s osobitným procesným statusom definovaných osôb. Tieto procesné režimy budú mať aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami CSP v súvislosti s inštitútmi ako je identifikácia svedka, zaznamenávanie priebehu pojednávania, verejnosť pojednávania, nahliadanie do spisu a pod. Napríklad účelom zákona č. 215/2004 Z. z. je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podstata ochrany utajovaných skutočností spočíva v prijatí takých preventívnych opatrení v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, šifrovej ochrany informácii, fyzickej bezpečnosti, objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a priemyselnej bezpečnosti, ktoré budú predchádzať ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou manipuláciou s utajovanou skutočnosťou (jej vyzradeniu nepovolanej osobe alebo cudzej moci, neoprávnenému rozmnoženiu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu). Pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov tohto zákona a uplatňovaní práv a povinnosti z neho vyplývajúcich sú súd, strany a ďalšie zúčastnené osoby povinné dôsledne rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie.
 
K § 461
Predkladateľ koncipuje osobitné spoločné ustanovenie vo vzťahu k pojmu právnické vzdelanie, ktorý na účely právneho poriadku SR nie je legálne definovaný. Definícia na účely sporového konania pokrýva aplikačné a interpretačné problémy v súvislosti s týmto pojmom z minulosti.
 
K § 462
Súdna moc je výkonom štátno-mocenských oprávnení a preto všetky pokuty uložené súdmi SR patria štátnej pokladnici.
 
K § 463 a 464
Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno – právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 463 ods. 2. V odôvodnených prípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného pravidla. Predkladateľ vypustil z normatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch (§ 5a zákona o ochrane spotrebiteľa. V skrátenom rozkaznom konaní nemá súd spôsob, ako posúdiť či zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom, teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by mohlo dochádzať k porušovaniu spotrebiteľských práv a k porušovaniu imperatívnej normy verejného práva. Predkladateľ preto pristúpil k vypusteniu inštitútu zmenkového platobného rozkazu.
 
K § 465
CSP preberá ustanovenia smerníc:
1.      Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 02) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).
2.      Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).
3.      Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 04).
4.      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2).
5.      Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004).
6.      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z  5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006).
7.      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008).
8.      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013) a v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).
9.      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010).
 
K § 466
Novým zákonom sa zrušuje pôvodný Občiansky súdny poriadok, ktorý bude nahradený tromi procesnými predpismi, jedným z ktorých je i CSP.
 
K § 467
Účinnosť CSP sa navrhuje po dostatočne dlhej legisvakačnej lehote, tak aby právno – aplikačné orgány mali dostatok času sa s novou úpravou oboznámiť, prípadne absolvovať vzdelávacie a školiace aktivity organizované Justičnou akadémiou, prípadne inými subjektmi.
 
 
 V Bratislave, 17. decembra 2014

Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Tomáš Borec, v.r.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný sporový poriadok

K predpisu 160/2015, dátum vydania: 17.07.2015

B. Osobitná časť

K Èl. 1

Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (ďalej len 'CSP') a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (ďalej len 'CMP') a Správneho súdneho poriadku (ďalej len 'SSP'). Zá kladné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.

V čl. 1 je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako právno - ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatň ovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd, ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci. Zákon zveruje isté pr ávno - ochranné decízne funkcie napríklad správnym orgánom, rozhodcovským súdom a pod. V prípade kompetenčného konfliktu medzi rôznymi orgánmi verejnej moci je normatívne nastavený systém rieš enia tohto kompetenčného konfliktu (porovnaj § 11).

K Èl. 2

Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR (ďalej len 'ÚS SR'), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len 'NS SR'), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len 'ES ¼P'), Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení sú dneho rozhodnutia. Reflexiou tejto zásady v normatívnom texte je i ustanovenie § 214 odsek 4.

K Èl. 3

V navrhovanom článku 3 CSP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CSP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatick ý výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujú c judikatúru ES¼P a Súdneho dvora EÚ.

K Èl. 4

Navrhovaný článok 4 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného prá va. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda že sudca nemôž e spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a úč elom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.

V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnú ť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka (ZGB).

K Èl. 5

Navrhovaný princíp je procesným ekvivalentom zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorý je latentne prítomný v európskych právnych poriadkoch, napr. aj § 3 ods. 1 slovenského Občianskeho zákonníka a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať (napr. možnosť udeliť pokutu za nedôvodn ú námietku zaujatosti sudcu, princíp separácie trov konania, neprihliadnutie na procesne prekludované úkony a pod.).

K Èl. 6

Navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na vý sledku sporu. Navrhované znenie rovnako reflektuje judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch ako vlastn ých (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch) tak i v procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana.

Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu. Súd v týchto prípadoch musí zohľadňovať istú hmotnoprá vnu i procesnú nerovnováhu sporových strán.

K Èl. 7

Èl. 7 upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôž e vzniknúť. Priorizuje sa povinnosť súdu viesť strany k zmierlivému vyriešeniu ich hmotnoprávneho konfliktu (mediačná funkcia civilného súdnictva).

K Èl. 8 a Èl. 9

Èl. 8 a čl. 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a s princípom dispozičný m. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany.

K Èl. 10

Èl. 10 vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona. CSP sa vyvarúva stanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu, (celkom výnimočne sa stanovujú, ak je to účelné s prihliadnutím na povahu veci) a v súlade s princípom arbitrárneho poriadku umož ňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. straty možnosti vykonať požadovaný úkon.

V konkrétnom prípade na riadny priebeh konania dohliada, lehoty určuje a potrebné opatrenia ukladá sudca alebo súdny úradník. Pojem súd sa v tomto zmysle primerane používa v celom CSP.

K Èl. 11

Èl. 11 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle. V tomto zmysle je indikatívnym pravidlom, že pri skúmaní skutočnej vô le procesnej strany sa prezumuje, že fyzické osoby disponujú schopnosťou racionálne rozlíšiť a posúdiť dôsledky svojho procesného postupu a disponujú priemernou mierou právneho povedomia v tom zmysle, ž e nebudú jednak svoje práva zneužívať a zároveň nebudú zaťažovať súd nežiaducou zvýšenou mierou súdneho paternalizmu, prejavujúceho sa napríklad zvýšenou mierou manudukčnej (pouč ovacej) povinnosti, vysvetľovaním, návodom či pomocou, na čo sú určené iné orgány ochrany práva (advokát, mediátor, verejný ochranca práv, Centrum právnej pomoci a pod.).

K Èl. 12

Navrhované znenie čl. 12 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon stanovuje kedy pojednávanie nariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu konania.

K Èl. 13

Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku strán sporu so súdom. Èl. 13 reflektuje aj právo nechať sa v konaní zastúpiť ako i povinnosť byť zastú pený a obligatórnosť zastúpenia advokátom v zákonom stanovených prípadoch.

K Èl. 14

Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci. Verejnosť môže byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená len v taxatívne stanovených prípadoch.

K Èl. 15

Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dô kazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

K Èl. 16

Navrhovaný čl. 16 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarchia právnych predpisov (napríklad prednosť úniového práva, medzinárodnej zmluvy atď.).

Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz z ískaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad s úd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odô vodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukáza ť (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).

Postup súdu v súlade s platnými právnymi predpismi nevylučuje aplikáciu neúčinných právnych predpisov, na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.

K Èl. 17

Navrhované znenie čl. 17 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princí p je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla.

K Èl. 18

Navrhované znenie čl. 18 je vyjadrením princípu voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru, ako i vyjadrením princípu materiálnej reciprocity medzinárodného práva.

K § 1 a 2

Uvedené ustanovenia reflektujú diferenciáciu procesnej právnej úpravy na tri samostatné kódexy – CSP, CMP a SSP, a to tak, že CSP upravuje len postup subjektov civilného sporového konania a na mimosporové konania a správne súdnictvo sa uplatňuje iba subsidiárne, teda tam, kde osobitný procesný režim nezakotvujú CMP a SSP.

Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, avšak zahàňa v sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí i s otázkou právomoci tzv. civilného súdnictva, k tomu porovnaj § 3 a nasl.).

Uvedenému je prispôsobená i legálna terminológia v celom CSP vrátane odlišného vnímania subjektov civilného procesu (dôsledne sa uplatňuje princíp dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu s protichodným záujmom na ich výsledku).

K § 3

Právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy. V navrhovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná a obligatórna zú žená právomoc civilných súdov, pričom sa zakotvuje generálna klauzula, ktorá zabezpečuje právomoc súdov v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach. Pojem 'súkromnoprávny' je tu volený zámerne, nakoľko CSP upravuje tzv. civilný proces (porovnaj § 1). Súkromnoprávny spor bude spravidla podliehať režimu CSP, a len zákon môže ako výnimku stanoviť, že súkromnoprávny spor č i inú súkromnoprávnu vec nie sporového charakteru prejedná a rozhodne iný orgán dotovaný zákonnou decíznou kompetenciou. Pojem orgán je tu použitý v najširšom zmysle (môže ísť nie len o orgá n verejnej moci, správny orgán, ale v najširšom zmysle napr. i o rozhodcovský súd – porovnaj § 5).

Právomoc súdov v mimosporovom konaní a správnom súdnictve vymedzujú samostatne CMP a SSP na základe princípov taxatívnej enumerácie právomoci spadajúcej pod procesný režim CMP a SSP.

K § 4

V navrhovanom znení je vyjadrená rozšírená právomoc súdov, ktorá znamená, že iné ako súkromnoprávne spory či súkromnoprávne veci prejednávajú a rozhodujú civilné súdy len výnimočne v prípadoch, ak to stanovuje osobitný zákon.

Delená právomoc – z právnej úpravy sa odstránila delená právomoc ako inštitút. Takáto úprava stratila zmysel, keďže ostala iba v prípade z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - a ani v tomto prípade nejde o delenú právomoc per se.

K § 5 až 8

V navrhovanom znení § 5 až 8 je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdov. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc v šeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej doložky či zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii (§ 6). Osobitným zákonom podľa § 6 ods. 3 sa majú na mysli ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Alternatívnosť zúženej právomoci spočíva v možnosti voľby sporových strán jednak vylúčiť právomoc civilného súdnictva ako aj v možnosti jej obnovenia v prípade súhlasného ú konu vo forme vyhlásenia voči súdu.

Ak rozhodnutie cudzieho rozhodcovského súdu nie je uznané, hľadí sa naň, ako keby nebolo – nejde teda o prekážku res iudicata.

Pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8) sa vychádza z priority rozhodcovského konania, kedy je rozhodcovský súd dotovaný tzv. právomocou rozhodnúť o svojej právomoci (competence competence).

K § 9 až 11

Ustanovenia riešia nedostatok právomoci ako tzv. neodstrániteľnú prekážku konania, ktorej procesným následkom môže byť výlučne zastavenie konania.

Ak súd indikuje iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania na súde túto vec postúpiť. Pojem 'orgán SR' je zdôraznený kvôli kolíznym normám, ak ide o vzťah s cudzím medzinárodným prvkom.

V prípade, ak súd dospeje k názoru, že mu vec do právomoci nepatrí a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný uplatni ť postup podľa zásady ustanovenej v čl. 4 a v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť.

Pre prípad tzv. kompetenčných konfliktov sa zriaďuje osobitý kompetenčný senát NSSR. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej správy viazané a podrobnosti ustanoví Rokovací poriadok NSSR.

K § 12

Navrhuje sa zaviesť takmer bezvýnimočné pravidlo o druhovej príslušnosti súdov, v zmysle ktorého je prvoinštančným súdom zásadne súd okresný. Jedinou výnimkou je konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom úlohu prvoinštančného súdu plnia krajské súdy. Krajské súdy tak budú dôsledne plniť úlohu súdov odvolacích a najvyšší súd je súdom dovolací m, plniacim si zároveň úlohy zjednocovania judikatúry, ako i ďalšie úlohy vyplývajúce zo z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná konštrukcia 'súdu prvej inštancie' je odôvodnená historicky komparatívne i doktrinálne. Inštančnosť súdnej sústavy sa posudzuje podľa počtu riadnych opravných prostriedkov v systéme – v tomto zmysle je slovenské civilné súdne konanie dvojinštančné, pretože existuje len jeden riadny opravný prostriedok s devolutívnym účinkom – odvolanie. Pojem 'stupeň' súdnej sú stavy sa používa na vyjadrenie počtu článkov príslušnej súdnej sústavy – v tomto zmysle máme v SR trojstupňovú súdnu sústavu (okresný súd, krajský súd, najvyšší súd).

K § 13

Pravidlo určenia miestnej príslušnosti všeobecne je zachované z § 84 OSP.

K § 14

Ustanovenie upravuje všeobecný súd fyzickej osoby. Do odseku 1 bol prebratý § 85 odsek. 1 OSP, namiesto 'občan' použitý termín 'fyzická osoba'.

Predkladateľ navrhuje zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť kritériá stanovovania miestnej príslušnosti súdu, a to zavedením unifikovaného kritéria trvalého pobytu pri fyzických osobách, prič om sa odstraňuje dualita režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov. Doterajšie rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva, ktoré vš ak stratilo akékoľvek opodstatnenie.

K § 15

Ustanovenie vyjadruje všeobecný súd právnickej osoby, aj zahraničnej právnickej osoby a predstavuje doterajšiu líniu § 85 OSP.

K § 16

Ustanovenie upravuje pravidlá určenia všeobecného súdu ak ho nie je možné určiť postupom podľa § 14 a 15.

K § 17

Prebratý § 85 odsek 3 OSP.

K § 18

Prebratý § 89 OSP s prispôsobením terminológie tak, aby zodpovedala charakteru sporového konania.

K § 19

Ustanovenie upravuje alternatívnu miestnu príslušnosť s tým, že ide po terminologickej precizácii v podstate o prebratý § 87 OSP, pričom boli z pôvodného ustanovenia vypustené pôvodné písm. d) (je platobn é miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku - ustanovenie bolo obsolétne, keďže príslušnosť je upravená kauzálne – pozri § 22), vypustené pôvodné písm. e) (je sí dlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu – ustanovenie bolo obsoletne, keďže príslušnosť je upravená kauzálne – pozri § 28). Pôvodné písm. f) (teraz d) bolo upresnené a bolo doplnené nové p ísm. e) v ktorom sa reflektujú spory s ochranou slabšej strany – osoba, ktorá žaluje svoje právo na nediskrimináciu.

K § 20

Ustanovenie upravuje tzv. výlučnú miestnu príslušnosť

Do písm. a), b), c), d) a e) je prebratý § 88 OSP. Pôvodné písm. a) ('v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľ a') sa vypustilo, nakoľko v praxi sa jeho aplikácia ukázala nie vždy ako procesne komfortná pre subjekty konania. Rovnako bolo vypustené pôvodné písm. j) - v obvode ktorého má dlžník sí dlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú , ak ide o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ostatné ustanovenia pôvodného § 88 OSP sa vypustili, pretože sa týkajú konan í podľa CMP.

K § 21

Predkladateľ uvedenou právnou úpravou reflektuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára exekučný titul pre nesporné nároky.

V treťom odseku predkladateľ reflektuje právnu úpravu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. E Ú L 181, 29. 6. 2013).

K § 22

Prebratý § 10 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o sídlach a obvodoch súdov').

Osobitná kauzálna príslušnosť sa v odvolacom konaní neuvádza, pretože na rozhodovanie je príslušný všeobecný odvolací súd – krajský súd.

Predkladateľ vypustil z normatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch - § 5a zákona č . 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane spotrebiteľa'). V skrátenom rozkaznom konan í nemá súd spôsob, ako posúdiť či zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom, teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by mohlo dochádzať k porušovaniu spotrebiteľských práv a k porušovaniu imperatívnej normy verejného práva. Predkladateľ preto pristúpil k vypusteniu inštitútu zmenkové ho platobného rozkazu.

K § 23

Ustanovením o kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch mal predkladateľ cieľ vytvoriť podmienku na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja bral predkladateľ do úvahy najmä štatistiku nápadu na jednotlivé súdy, dopravnú infraštruktúru a dostupnosť súdu.

K § 24

Prebratý § 9 zákona o sídlach a obvodoch súdov, pričom pojem 'vyrovnací súd' bol zmenený na 'reštrukturalizačný' súd, keďže podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vhodné používať tento pojem.

K § 25

Pôvodný § 11 zákona o sídlach a obvodoch súdov ustanovoval ako kauzálne príslušné tri okresné súdy na prejednávanie agendy ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany práv z nekalej sú ťaže. Pôvodná úprava sa rozdelila do dvoch ustanovení, pričom sa na prejednávanie a rozhodovanie o sporoch z priemyselného vlastníctva ustanovil jeden okresný súd, a to Banská Bystrica pre obvod celej Slovenskej republiky. K tomuto kroku sa pristúpilo v záujme potreby špecializácie na túto agendu a rovnako je dôvodom potreba zjednocovania judikatúry. V prípade konkurencie (súbehu) ná rokov potenciálne vyvolávajúcich otázniky v súvislosti s príslušnosťou súdu sa zavádza osobitné pravidlo, v zmysle ktorého pri súbehu nárokov z priemyselného vlastníctva a nekalej súťaž e alebo autorského práva, spor prejedná a rozhodne súd príslušný podľa § 25.

K § 26

Do tohto ustanovenia bol prebratý pôvodný § 11 zákona o sídlach a obvodoch súdov v časti upravujúcej kauzálnu príslušnosť súdov v sporoch z nekalej súťaže. Právna úprava bola doplnená o kauz álnu príslušnosť v autorskoprávnych sporoch z dôvodu potreby špecializácie a diferenciácie súdnej agendy.

K § 27

Prebratý pôvodný § 12 zákona o sídlach a obvodoch súdov.

K § 28

Prebratý pôvodný § 13 zákona o sídlach a obvodoch súdov.

K § 29

Kvôli komplexnej právnej úprave príslušnosti súdov je na tomto mieste navrhovaná právna úprava príslušnosti troch krajských súdov – ide o jedinú výnimku z druhovej príslušnosti okresného sú du, a to kvôli významu, ktorý predkladateľ prikladá ochrane spotrebiteľa, predovšetkým so zreteľom na to, aby o odvolaniach rozhodoval NS SR. Navrhovaná úprava môže výrazne prispieť k zjednoteniu judikatú ry v spotrebiteľských veciach, k prehľadnosti systému právnej ochrany spotrebiteľa.

K § 30

Predkladateľ reflektuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013) a zavádza kauz álnu príslušnosť na konania podľa tohto nariadenia. Na úpravu ochranného opatrenia nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, pozastavenie účinkov uznania, zrušenie úč inkov uznania alebo neuznanie ochranného opatrenia nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie je príslušným orgánom súd, konkrétne Okresný súd Bratislava III.

K § 31

Doterajšia línia funkčnej príslušnosti sa zásadne nemení, pravidlo obsiahnuté v § 10 OSP je prebraté aj do novej právne úpravy.

K § 32

Ustanovenie určuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu v dovolacom konaní.

K § 33 až 35

Spoločné ustanovenia upravujú jednotné zásady pre všetky druhy súdnej príslušnosti, a to predovšetkým zásadu perpetuatuio fori, teda zásadu trvania súdnej príslušnosti (§ 35) a zásadu, že v prípade konkurencie niekoľkých miestne príslušných súdov je príslušný ktorý koľvek z nich.

Ustanovenia vychádzajú z doterajšej línie § 11 OSP.

K § 36

Navrhuje sa ponechať doterajšiu právnu úpravu delegácie veci vrátane diferenciácie na delegáciu vhodnú a nutnú, vrátane rozhodovania o delegácii najbližšie inštančne nadriadeným súdom (pôvodný § 12 OSP). Z dôvodu odstránenia potenciálne šikanóznych návrhov na prikázanie sporu sa zavádza osobitné pravidlo podľa odseku 4.

K § 37 až 40

Navrhuje sa diferencovať skúmanie príslušnosti podľa toho, či ide o príslušnosť miestnu alebo o ostatné druhy príslušnosti. Na vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť prihliada súd ex offo počas celého konania a ak súd zistí nedostatok tejto svojej príslušnosti, postupuje podľ a § 40.

Miestna príslušnosť podlieha inému procesnému režimu – miestnu príslušnosť skúma iba na námietku podľa § 38.

V § 40 sa ponecháva doterajšia línia OSP, v odseku 1 je rozdiel v tom, že súd o postúpení upovedomuje len žalobcu, žalovaného upovedomuje len vtedy, ak mu už bola doručená žaloba, namiesto termínu 'Najvy šší súd Slovenskej republiky' použil termín 'spoločne nadriadený súd'. 'Inými podaniami' v odseku 3 sa má na mysli napríklad návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

K § 41

Dôsledne sa zvádza princíp, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušného okresného súdu, ako aj princíp, že odvolací a dovolací súd rozhoduje v senáte. Zdôrazňuje sa procesné nó vum v podobe konania a rozhodovania veľkého senátu v definovaných prípadoch. Zjednodušil sa doterajší pojmový aparát (samosudca, predseda senátu konajúci ako jediný sudca a pod.)

Jednotlivými úkonmi môže byť poverený súdny úradník v osobitných prípadoch aj predseda súdu (§ 42).

K § 42

Predseda súdu ako orgán štátnej správy súdov vykonáva najmä úkony evidované v registri Spr., kde nekoná a nerozhoduje ako zákonný sudca, no napriek tomu môžu mať tieto ú kony vplyv na priebeh konania (napr. pokyn zákonnému sudcovi na základe prešetrenia sťažnosti na prieťahy v konaní a pod.).

Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vymedzuje, ktorý súdny úradník môže vykonať aký úkon, preto ustanovenie § 42 ods. 2 normatívne odkazuje na osobitnú právnu úpravu.

K § 43 a 44

Doterajšia právna úprava obsiahnutá v § 37 OSP zostáva zachovaná s uspôsobením terminológie novému procesnému kódexu.

K § 45

Navrhuje sa zavedenie inštitútu Veľkého senátu, po skúsenostiach z viacerých európskych krajín, napríklad Èeskej republiky. Veľký senát je inštitucionálnym zabezpečením princípu prá vnej istoty vyjadreného v čl. 2 a normatívne pokrýva prípady, ak sa senát NSSR mieni odkloniť od konštantnej judikatúrnej línie SR.

Príslušným kolégiom sa rozumie to kolégium, ktorého sa vec týka resp. ide o kolégium, do ktorého spadá senát, ktorý postúpil vec Veľkému senátu na rozhodnutie.

Veľký senát rozhoduje priamo vo veci samej, v ktorej sa buď pridrží súčasnej judikatúrnej línie, alebo sa v odôvodnených prípadoch od nej odklonili. Inšpirácia postupu podľa odseku 2 vyplýva z negatí vnej skúsenosti z Èeskej republiky – navrhovaná normatívna úprava zabráni tomu, aby sa postupujúci senát neodôvodnene vyhol vybavovaniu vecí, keďže členovia senátu, ktorý vec Veľkému sená tu postupuje, sú jeho súčasťou.

Navrhuje sa obligatórna ingerencia generálneho prokurátora SR, prípadne ďalších subjektov, ktorých právny názor môže prispieť k stabilizácii a ustálenosti judikačnej praxe, napríklad právnické fakulty univerzít a vysokých škôl, Ústav štátu a práva SAV, verejný ochranca práv a pod.

K § 46

Navrhuje sa zachovanie doterajšej právnej úpravy § 14 OSP s prispôsobením terminológie CSP.

K § 47 a 48

Navrhovaná úprava vychádza z diferenciácie vylúčenia sudcov podľa toho, či ide o uplatnenie námietky zaujatosti stranou alebo či dôvody vylúčenia oznamuje samotný sudca.

V prípade, ak dôvody vylúčenia oznamuje sudca, o dôvodnosti skutočností tvrdených sudcom rozhoduje uznesením predseda súdu (prípadne podpredseda súdu, ak skutočnosti oznamuje sudca vykonávajúci súč asne funkciu predsedu súdu).

Rozhodnutie predsedu súdu (prípadne podpredsedu súdu) môže byť kladné aj záporné, no zároveň je rozhodnutím konečným. Z dôvodu procesnej ekonómie a zovšeobecnenia skúsenostnej bázy všeobecný ch súdov sa navrhuje postup podľa § 46.

Procedurálne otázky postupu predsedu súdu pri vylúčení sudcu upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 49 a 50

Navrhovaná právna úprava vychádza vo všeobecnosti z koncentrácie námietky zaujatosti a precizuje náležitosti námietky zaujatosti uplatnenej stranou. Z dôvodov procesnej ekonómie a s prihliadnutím na zá sadu uvedenú v čl. 11 odsek 2 sa vylučuje poučovacia povinnosť súdu i aplikácia ustanovení o odstraňovaní vád podania.

K § 51 až 55

Z dôvodov procesnej ekonómie je viazané predloženie veci aj rozhodnutie súdu lehotou podľa § 51, pričom lehota na rozhodnutie plynie nadriadenému súdu od predloženia veci súdom nižšieho stupňa. Žiadna z uvedených lehôt sa však neuplatní, ak sa vec predkladá na rozhodnutie funkčne príslušnému súdu o odvolaní vo veci samej.

Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje postup podľa § 54.

Navrhuje sa zaviesť fakultatívnu poriadkovú pokutu podľa § 55, pri ktorej sa uplatní sudcovské uváženie jednak čo do dôvodnosti námietky a jednak čo do výšky uloženej poriadkovej pokuty.

K § 56

O vylúčení tzv. iných súdnych osôb vymenovaných v tomto ustanovení rozhoduje konajúci sudca, pričom sa primerane aplikujú pravidlá vylúčenia sudcov podľa predchádzajúcich ustanovení CSP.

K § 57

Navrhovaná právna úprava dôsledne vychádza z tzv. prvej definície účastníctva v sporovom konaní. Z dôvodov zavedenia dôsledných prvkov kontradiktórneho procesu a princípu formálnej pravdy sa doterajš í pojem účastník vyhradzuje len pre konania mimosporové a konania v správnom súdnictve. Ustanovenie § 57 dôsledne zavádza pojem strana (legislatívna skratka ' strana sporu'), čí m sa vyjadruje existencia dvoch v záujme na výsledku sporu kontradiktórnych protistrán – teda strana žalobcu a strana žalovaného.

V prípade, ak na jednej strane vystupuje viacero subjektov, ide o druh procesného spoločenstva, avšak stále je stranou sporu žalobca či žalovaný, čo dôsledne vyjadruje princíp, že procesné strany sú v kontradiktórnom sporovom konaní iba dve bez ohľadu na počet subjektov vystupujúcich na dotknutej strane.

K § 58

Navrhuje sa nahradiť pojem 'spôsobilosť byť účastníkom konania' pojmom 'procesná subjektivita', čo vyplýva zo zmenenej koncepcie 'účastníctva sporového konania' (viď § 57). Pojem procesn á subjektivita je doktrinálne bezproblémový a vyjadruje korelát pojmu právna subjektivita, ktorý je teóriou i praxou vnímaný bezproblémovo.

K § 59

Predkladateľ navrhuje odstrániť súčasný, procesnej teórii a praxi nevyhovujúci stav kedy súd skúmal procesnú subjektivitu ako jedinú z procesných podmienok v čase začatia konania. zjednocuje sa systém sk úmania procesných podmienok tak, že súd skúma všetky procesné podmienky v každom štádiu konania.

Celkom výnimočne môže nastať situácia, že nedostatok procesnej subjektivity existujúci v čase začatia konania bude pred vydaním rozhodnutia súdu o zastavení konania zhojený. Pôjde bezvýnimočne o situ ácie, kedy právnu subjektivitu prizná procesnej strane samotný zákon, napríklad ak počas konania nadobudne účinnosť právna úprava priznávajúca právnu a tým i procesnú subjektivitu správnemu orgá nu, ktorý ju v čase začatia konania ešte nemal.

K § 60

Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak procesnou stranou je fyzická osoba (prípadne ak na jednej strane vystupuje viacero fyzických osôb, úprava sa uplatní na ktorúkoľvek z nich).

Navrhuje sa ponechať na úvahe súdu, či v konaní môže pokračovať (preferenčne najmä v prípade majetkových sporov podľa odseku 2).

K § 61

Navrhované ustanovenie normatívne pokrýva stratu procesnej subjektivity právnickej osoby vystupujúcej ako procesná strana, ku ktorej došlo v priebehu konania. V prípade nedostatku procesnej subjektivity od počiatku sa uplatn í postup podľa § 59 (to platí mutatis mutandis aj pre § 60).

K § 62

Navrhovaná právna úprava procesného nástupníctva vychádza z časového momentu zániku procesnej subjektivity procesného predchodcu. K tomuto momentu sa všetky plynúce procesné lehoty prerušujú, to znamená , že momentom vstupu procesného nástupcu do konania začínajú plynúť lehoty odznova.

K § 63

Navrhovaným ustanovením predkladateľ odstraňuje aplikačné problémy v praxi, ktoré nastali v prípade, ak k strate procesnej subjektivity došlo po vyhlásení rozhodnutia. Doteraz neexistoval normatívny model rieš enia tejto situácie, navrhovaná právna úprava dovoľuje súdu rozhodnúť o procesnom nástupníctve aj po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, avšak vyhlásený m rozhodnutím už procesný súd zostáva viazaný. Bude tak môcť napríklad doručiť a prípadne správoplatniť toto rozhodnutie, čo doteraz možné nebolo.

K § 64

Navrhované ustanovenie upravuje procesnú spôsobilosť ako klasický inštitút civilného procesného práva a v zmysle doterajšej právnej úpravy priznáva procesnú spôsobilosť každému v takom rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spôsobilosti na právne úkony.

K § 65

Ustanovenie upravuje procesné situácie, kedy fyzická osoba nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a normatívne ju rieši konaním prostredníctvom zákonného zástupcu podľa hmotného práva (napr. zá kon o rodine) alebo procesného opatrovníka. Novokoncipovaný inštitút procesného opatrovníka zjednocuje doterajšiu pojmovú nejednotnosť pojmu 'opatrovník', ktorý splýval s opatrovníkom podľa hmotné ho práva. Procesného opatrovníka ustanovuje súd konajúci vo veci z dôvodov procesnej ekonómie (hospodárnosti konania).

K § 66

Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 64 a § 65. V prípade nedostatku procesnej spôsobilosti sa preferuje zastúpenie zákonným zástupcom a iba v prípade, ak fyzická osoba zákonného zástupcu nemá, prí p. ak z rôznych dôvodov podľa hmotného práva zákonný zástupca za fyzickú osobu konať nemôže, alebo ak síce konať môže, avšak nevyvíja dostatočnú procesnú aktivitu na ochranu procesných pr áv fyzickej osoby, ktorú zastupuje, ustanoví súd procesného opatrovníka na zastupovanie procesných práv a záujmov fyzickej osoby z nedostatkom procesnej spôsobilosti.

K § 67

Súd konajúci o veci ustanovuje procesného opatrovníka uznesením, ktoré obligatórne doručuje procesnému opatrovníkovi a fakultatívne i stranám sporu. Kritérium povahy veci umožňuje súdu uvážiť, či je vhodné a hospodárne doručovať uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka i procesným stranám.

Keďže uznesenie podľa odseku 1 je uznesením o vedení konania, nie je ním procesný súd viazaný a z úradnej povinnosti ho zruší vždy, ak pominuli dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený - napríklad fyzická osoba znovunadobudla procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu.

K § 68

Navrhované ustanovenie má inštruktívnu povahu a záväzným spôsobom stanovuje poradie osôb, ktoré môže súd za procesného opatrovníka ustanoviť. Na prvom mieste súd ustanovuje príbuzného v priamom či pobočnom rade bez ohľadu na stupeň príbuzenstva – dôležitým je predpoklad, že bude fyzickú osobu s nedostatkom procesnej spôsobilosti zastupovať svedomito, teda bude dôsledne hájiť jej zá ujmy. Iba v prípade, ak súd takúto osobu nezistí, ustanoví sa za opatrovníka obec podľa kritéria posledného známeho trvalého pobytu, ktorý súd zistí z registra obyvateľov SR. Ako ultima ratio sa výnimočne pripúšťa ustanovenie súdneho úradníka, a to podľa krité ria vzniku nebezpečenstva z omeškania, teda v prípadoch, kedy by zisťovaním osoby príbuznej alebo blízkej mohli byť ohrozené alebo poškodené práva alebo oprávnené záujmy fyzickej osoby s nedostatkom procesnej spôsobilosti (zastúpeného).

K § 69

Konanie za právnickú osobu v právnom styku ustanovujú predpisy hmotného práva (najmä Občiansky zákonník, resp. Obchodný zákonník). Predkladateľ reflektuje týmto ustanovením hmotnoprávnu úpravu (napr íklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod.) a osobitne nerozvádza konanie za právnickú osobu v procesnoprávnych vzťahoch.

K § 70

Predkladateľ reflektuje pomerne konštantnú judikatúru. Ak je stranou sporu štát, predkladateľ stanovuje ako obligatórnu náležitosť žaloby označenie štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za š tát koná.

Tým sa odstraňuje neistota pri pomenovaní štátneho orgánu tým, že sa táto náležitosť presúva z otázky hmotnoprávnej legitimácie do režimu odstrániteľných vád, čím sa zodpovednosť za to, kto v konaní za stranu koná, presúva na súd. Konanie za štát upravuje napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

K § 71

Ustanovenie upravuje situáciu tzv. subjektívnej kumulácie v civilnom procese. O procesné spoločenstvo ide vždy, ak na jednej procesnej strane vystupuje viacero subjektov. Predkladateľ normatívne rozlišuje spoloč enstvo samostatné (§ 72) spoločenstvo nerozlučné (§ 73) a nútené (§ 74).

Z dôvodov procesnej ekonómie je navrhovaný postup v odseku 2, čím predkladateľ ponecháva v modifikovanej podobe predchádzajúcu právnu úpravu, ktorá sa v praxi osvedčila.

K § 72

Navrhovaná právna úprava vychádza z osvedčeného doktrinálne i judikatúrne dostatočne podloženého inštitútu samostatného procesného spoločenstva, čím sa ponecháva tento inštitút v nezmennej podobe oproti minulej právnej úprave.

K § 73

Predkladateľ ponecháva inštitút nerozlučného procesného spoločenstva v modifikovanej podobe a to predovšetkým v právnej úprave odporovania si úkonov členov nerozlučného procesného spoločenstva. Ú prava odseku 3 je normatívnym vyjadrením princípu zakotveného v čl. 4 odsek 2.

K § 74

Predkladateľ na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy normatívne vyjadruje doteraz len doktrinálne a judikatúrne popísaný pojem núteného procesného spoločenstva. O takéto procesné spoločenstvo ide v ždy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Inak povedané, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoloč ne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu pre úspech v spore sa vyžaduje napríklad podľ a zákona č. 182/1993 Z. z. podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znen í neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o dobrovoľných dražbách') a pod.

K § 75

Prebratý § 92 odsek 1 OSP. Termín 'navrhovateľ' bol nahradený termínom 'žalobca' a prispôsobený tak pojmológii CSP.

K § 76

Predkladaná právna úprava pokračuje v línii nastolenej už v OSP z roku 1950, podľa ktorej je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav nie v čase začatia konania, ale zásadne v čase vydania meritó rneho rozhodnutia. Súd preto musí procesne reflektovať zmeny v potenciálnej vecnej legitimácii, na čo slúži inštitút zmeny subjektov podľa § 76. Navrhovaná právna úprava sa prispôsobila terminoló gii novej koncepcii sporového konania, vypustil sa inštitút zámeny účastníctva, pretože v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výluč ne novým sporom, nie 'pokračovaním' pôvodného sporu.

K § 77

Navrhovaná právna úprava oveľa koncepnejšie, systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Predkladateľ sa inš piroval v zahraničných právnych úpravách, a to predovšetkým v právnej úprave rakúskej a nemeckej. Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna ú prava sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna. Preto predkladateľ prikročil k jej komplexnej zmene.

Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostáva normatívne zachované.

K § 78

Inštitút intervencie v sporovom konaní vyžaduje na vstup intervenienta buď vlastnú iniciatívu alebo inštitút tzv. litisdenunciácie – oznámenia o spore podľa § 82. Kritérium právneho záujmu na vý sledku konania je reflektované v navrhovanej úprave odseku 3, podľa ktorej je osobitnou náležitosťou podania, na základe ktorého intervenient do sporu vstúpi, aj špecifická povinnosť tvrdenia týkajúca sa skuto čností odôvodňujúcich splnenie tohto kritéria. O pripustení intervencie v spore zásadne súd nerozhoduje. Vstup intervenienta sa stranám oznamuje procesne ekonomickým spôsobom, napr. elektronickou komunikáciou č i iným písomným úkonom súdu.

K § 79

Rozhodnutie o prípustnosti intervencie je viazané na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré v návrhu podľa odseku 1 musia uviesť skutočnosti a prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy, o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu a pod.). O prípustnosti intervencie rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

K § 80

Navrhované ustanovenie normatívne upravuje prípady, kedy z hmotného práva vyplýva, že intervenient a strana, na ktorej vystupuje, budú tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Ide napr. o ustanovenie § 54 odsek 2 Obchodného zákonníka, § 131 odsek 5 Obchodného zákonníka a pod.

K § 81

Ak nejde o prípad podľa § 80, z povahy intervencie v spore vyplýva nevyhnutnosť súhlasu procesnej strany, na ktorej intervenient vystupuje so všetkými relevantnými procesnými úkonmi intervenienta. Za relevantné procesné úkony predkladateľ označil všetky prostriedky procesného útoku a obrany, kde je súhlas procesnej strany nevyhnutný z dôvodu ochrany jej procesného postavenia. Bez súhlasu procesnej strany sú prostriedky procesného útoku alebo obrany intervenienta neúčinné.

K § 82

Navrhované ustanovenie pokrýva tradičný procesný inštitút tzv. litisdenunciácie, teda oznámenia o spore. Procesná strana oznamuje potenciálnemu intervenientovi, že sa vedie spor, ktorý môže mať dopad na ich vzájomný hmotnoprávny vzťah (typicky napr. regresné nároky z poistných vzťahov a pod.).

V litisdenunciácii, ktorej obligatórnou prílohou je žaloba uplatnená stranou sporu alebo proti strane sporu vrátane všetkých jej zmien a doplnkov, sa zároveň obligatórne substancujú nároky, ktoré v prípade ne úspešného sporu procesná strana voči intervenientovi uplatní.

K § 83

Predkladateľ procesne reflektuje tradičné námietky intervenienta, dôkladne rozpracované predovšetkým v nemeckom procesnom práve, a to námietku nesprávne rozhodnutého sporu a námietku nesprávne vedené ho sporu. Ak intervenient napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže uplatniť v neskoršom spore s procesnou stranou, ktorá mu spor oznámila, námietku nesprávne rozhodnutého sporu, teda nemôže namietať nesprávnosť skutkových zistení vyhodnotených dôkazov a meritórneho rozsudočného výroku, ktorým bola procesná strana zaviazaná na plnenie, ktoré si následne regresne uplatňuje voč i intervenientovi. Podstatou intervencie je procesná podpora intervenienta procesnej strane, na ktorej vystupuje, preto, ak napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže svojou aktivitou ovplyvniť priebeh konania a nemôž e preto ani v neskoršom spore namietať, že spor bol rozhodnutý po právnej stránke nesprávne. Aj námietka nesprávne vedeného sporu je upravená reštriktívne, teda je prípustná iba v dvoch prípadoch podľ a odseku 3, a to so zreteľom na to, že intervenient do sporu na základe litisdenunciácie nevstúpil.

K § 84

Ustanovenie procesne upravuje situácie, kedy intervenient spravidla na základe litisdenunciácie do konania vstúpil. Ani v tomto prípade nemôže intervenient účinne uplatniť námietku nesprávne rozhodnutého sporu a n ámietku nesprávne vedeného sporu môže uplatniť len v troch prípadoch podľa odseku 2.

K § 85

Právo dať sa v konaní zastupovať zostáva zachované s určitými modifikáciami. Zástupcom môžu byť v zásade tri subjekty – advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv tzv. slabšej strany.

Keďže advokátovi nemožno obmedziť plnú moc, nepripúšťa sa súčasné zastúpenie podľa odsekov 2 a 3 a v odseku 3 je zámerne pripustený len jeden zástupca kvôli rozsahu plnomocentstva a vymedzeniu prá v a povinností vyplývajúcich z plnomocenstva.

K § 86

Predkladateľ prebral do ustanovenia bývalý § 27 OSP s modifikáciami podľa odseku 2. Masovokomunikačnými prostriedkami sa pre účely 'sporov z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch' rozumej ú masmédiá, hromadné oznamovacie prostriedky, prostriedky verejného informovania. Spomínaný pôvodný § 27 OSP sa rozdelil do dvoch ustanovení - § 86 ods. 3 a nasledujúci § - 87. § 86 ods. 3 zahàň a spory, ktoré v porovnaní s § 87 nie sú svojou povahou také náročné a preto je v týchto prípadoch strane konania umožnené konať samej (či sa dať zastúpiť advokátom), prípadne sa dať zastú piť blízkou osobou, ktorá má právnické vzdelanie. Týmto spôsobom sa predkladateľ snaží eliminovať tzv. pokútnictvo. Naopak, v § 87 sú sústredené také spory, ktorých povaha a náročnosť vy žaduje odborné zastupovanie advokátom (prípadne ak je fyzická osoba sama právnicky vzdelaná, alebo právnická osoba má zamestnanca či člena s právnickým vzdelaním, môžu využiť zastupovanie tý chto osôb). V tomto prípade sa najmä ochraňuje zastupovaný subjekt, pretože voči advokátovi je možné, na rozdiel od blízkej osoby uplatniť si nároky vyplývajúce z jeho zodpovednosti.

Pojem 'vysokoškolské právnické vzdelanie' je definovaný v spoločnom ustanovení § 450, podľa neho sa vysokoškolské právnické vzdelanie považuje za 'vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo'.

K § 87

Predkladateľ v intenciách schváleného legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného ustanovil obligatórne zastúpenie advokátom vo vybraných typoch sporov. Kritériom bola hmotnoprávna i procesnoprávna náročnosť týchto sporov a s tým súvisiaca procesná ekonómia takéhoto riešenia. Pri zastúpení advokátom je znížená miera poučovacej povinnosti súdu, predpokladá sa profesijná znalosť advokáta a tým sa predpokladá i rýchlejší priebeh konania. Obligatórnosť zastúpenia je bezvýnimočná okrem prípadov uvedených v prípade a) a b), úkony procesných strán ktoré si napriek poučeniu o obligatórnosti zastúpenia advokáta nezvolia, sú procesne neúčinné, v dôsledku čoho môže dôjsť k strate sporu vo forme kontumačného rozsudku.

V súlade s § 16 ods. 2 a § 64 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov a s vnútornými predpismi Slovenskej advokátskej komory (uznesenie PSAK č. 14 zo 7. novembra 2006) platí, že na výkon jednotlivých úkonov je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta, ktor ého zamestnáva, a že advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať v konaní pred najvyšším súdom.

K § 88

Do tohto ustanovenia bol prebratý pôvodný § 28 OSP.

K § 89 až 91

V šiestej hlave prvej časti predkladateľ upravuje v sporovom konaní pomerne špecifické subjekty, a to prokurátora (§ 89), Európsku komisiu, Protimonopolný úrad SR (§ 90) a osobitné subjekty (§ 91). Prokur átor môže v sporovom konaní vystupovať ako subjekt uplatňujúci žalobu v špecifických prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, (napr. Občianskym zákonníkom, z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratú re, z. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaní m terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod.), alebo môže do už začatého konania vstúpiť a to v prípadoch, kedy to odôvodňuje špecifická povaha sporu alebo povaha procesných strán. V t ýchto prípadoch nie je prokurátor oprávnený vykonávať procesné úkony s hmotnoprávnou relevanciou (napr. disponovať predmetom konania).

Účasť Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR vyžadujú právne akty európskeho únijného práva (napríklad čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospod árskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 2) v platnom znení, čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012) v platnom znení ) i vnútroštátne predpisy (Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredný ch orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov).

Osobitné subjekty podľa § 91 sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, odborová organizácia a pod. Tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť na zá klade osobitných právnych predpisov - napríklad § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, § 230 ods. 1 Zákonníka práce v znení zákona č. 384/2007 Z. z., § 10 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (antidiskriminačný zákon) v znení zákona č. 85/2008 Z. z., § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.

K § 92

Predkladateľ normatívne upravuje inštitúty, ktoré doteraz obsahovala Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny s úd a vojenské súdy (ďalej len 'Spravovací poriadok'). Pre komplexnú kodifikáciu je nevyhnutné týmito pojmami v normatívnej úprave operovať, avšak podrobnosti sú i naďalej ponechané na všeobecne z áväzný právny predpis, teda Spravovací poriadok.

K § 93

Do ustanovenia § 93 bol prebratý § 44 OSP. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ bude súdny spis obsahovať utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.'), súd môže umožniť prístup k utajovaným skutočnostiam iba vymedzenému okruhu oprávnený ch osôb, ktoré musia spĺňať zákonom ustanovené požiadavky. Oprávnenou osobou na účel tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutoč nosťami, alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona.

K § 94 a 95

Predkladateľ preferuje zaznamenávanie procesných úkonov sú du technickými prostriedkami a zariadeniami na to určenými a len subsidiárne ponecháva možnosť klasickej zápisnice podľa kritéria procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti podľa posúdenia súdu (§ 95). Predkladateľ zároveň zjednotil vydávanie zápisníc počas a po procesnom úkone. Paralelné zaznamenávanie priebehu procesných úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla odôvodnené prakticitou vedenia konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v spise, predovšetkým pre odvolacie súdy pod.

Ak budú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti, ich zaznamenávanie pomocou technických zariadení, uchovávanie na trvalom nosiči dát a ďalšia manipulácia s nimi sa vykonáva podľa z ákona č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ide o vytvorenie podmienok na ochranu utajovaných skutočností v oblasti bezpečnosti technických prostriedkov a administratívnej bezpečnosti. Utajované skutočnosti je možné ukladať na technickom prostriedku predovšetkým vtedy, ak technický prostriedok je certifikovaný a schválený vedúcim do prevádzky. Hmotný nosič dát a zápisnica o procesných úkonoch, ktoré obsahujú utajované skutočnosti, musia byť taktiež chránené zákonným spôsobom pred neoprávnenou manipuláciou a je možné ich poskytnúť iba oprá vneným osobám (k tomu pozri aj znenie § 460).

Súd môže vydať kópiu záznamu alebo zá pisnice, na ktorých sú zaznamenané utajované skutočnosti, na požiadanie výlučne oprávneným osobám za podmienok, že sú spôsobilé zabezpečiť ich ochranu pred neoprávnenou manipuláciou zákonný m spôsobom (predovšetkým majú vytvorené podmienky v oblasti administratívnej bezpečnosti a fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti).

K § 96

Preferuje sa písomná forma predvolávania, pričom za rovnocennú formu písomného prejavu sa považuje forma listinná aj elektronická, čím sa sleduje koncepcia a terminológia Občianskeho zákonníka o pí somnej forme právneho úkonu. V prípadoch, kedy to princíp procesnej ekonómie umožňuje, možno písomné predvolanie nahradiť efektívnejšími komunikačnými prostriedkami.

K § 97

Preberá sa doterajšia koncepcia § 52 OSP s precizáciou terminológie. Z dôvodu efektivity a rýchlosti konania predkladateľ navrhuje zaviesť oprávnenie predvádzať osobu aj prostredníctvom obecnej polície, ktor á spravidla disponuje informáciami o miestnych pomeroch predvádzanej osoby v širšom diapazóme ako policajný zbor SR.

K § 98

Predkladateľ preberá líniu doterajšieho § 53 OSP, výška poriadkovej pokuty je prispôsobená výchovnému účinku tohto poriadkového opatrenia a dovoľuje súdu moderovať jej výšku.

Odpustenie lehoty sa vypustilo z dôvodu, že sa tým míňa výchovný účinok uloženého poriadkového opatrenia. Kto raz poruší povinnosť, mal by byť sankcionovaný. Odstraňuje sa disproporcia doterajšej pr ávnej úpravy spočívajúca v diferenciácii zaplatenej a nezaplatenej pokuty.

K § 99

Predkladateľ pokračuje v línii doterajšieho § 54 OSP. Vykázanie procesnej strany nemá za následok zmarenie úkonu, nakoľko sa v tomto úkone môže pokračovať aj bez prítomnosti vykázanej strany.

K § 100

Navrhovaná právna úprava precizuje inštitút dožiadania v zmysle formálnych náležitostí žiadosti, ako i skončenia tohto úkonu dožiadaným súdom.

V odseku 2 predkladateľ preberá pôvodný § 39 odsek 2 OSP, pričom pôvodné ustanovenie sa doplnilo o vetu: 'Ak postupuje dožiadaný súd dožiadanie inému súdu, oznámi to dožiadajúcemu súdu.'

K § 101

Navrhovaná právna úprava doručovania reaguje na jedno z najväčších negatív doterajšej právnej úpravy civilného procesu. Práve doručovanie spôsobovalo najväčšie prieťahy v konaní, čí m sa ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv stávala menej efektívnou a rýchlou, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovaná koncepcia doručovania má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť súdne konanie zavedením nových moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami, ale predovšetkým zavedení m princípu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch.

Písomnosti, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk sa preferenčne doručujú elektronickými prostriedkami, vrátane elektronickej stránky podľa z. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti org ánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.).

Ustanovenie odseku 2 umožňuje strane zvoliť si elektronickú adresu na doručovanie. Ak strana požiada o doručovanie na elektronickú adresu, súd ďalej nezisťuje, či sa s písomnosťou adresát oboznámil a pova žuje ju za doručenú po troch dňoch od jej odoslania.

K § 102

Súd doručuje písomnosti stranám na adresu, ktorú si sami zvolia. Ak strana žiadnu adresu neuvedie, navrhované ustanovenie zavádza koncepciu prísnej objektívnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaný ch vo verejných registroch, teda Registri obyvateľov SR, živnostenskom registri, Obchodnom registri či inom verejnom registri. Inými verejnými registrami podľa ods. 1 písm. b) sa pritom rozumejú nielen verejné registre spravované štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ale aj verejné registre spravované v iných štátoch.

Napriek zákonnej povinnosti môžu nastať prípady, kedy fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. V takom prípade sa v zmysle zásady hospodárnosti písomnosť oznamuje na úradnej tabuli sú du a na webovej stránke súdu.

K § 103

Koncepcia orgánov doručujúcich súdne písomnosti zostáva zásadne nezmenená a naďalej počíta predovšetkým s orgánmi uvedenými v odseku 1. Odsek 2 navrhovanej právnej úpravy upravuje doručujúce org ány v špecifických prípadoch, kedy by doručenie orgánom podľa odseku 1 bolo neúčelné, alebo nehospodárne.

K § 104

Predkladateľ rozširuje okruh doručujúcich subjektov okrem Policajného zboru a súdneho exekútora aj o obecnú políciu, pri ktorej sa predpokladá, že má znalosti o miestnych pomeroch.

K § 105

Ustanovenie normatívne rieši situácie, kedy namiesto zvoleného adresáta písomnosť preberá iná osoba zmocnená na to § 105.

K § 106

Navrhované ustanovenie zavádza procesnú zásadu, že v prípade zástupcu s generálnym plnomocenstvom sa písomnosť doručuje len tomuto zástupcovi a zároveň procesnej strane len v prípadoch ustanovených v odseku 1.

V prípade súbehu viacerých plnomocenstiev advokátov sa preferuje doručovanie tomu z nich, ktorého si strana zvolí; subsidiárne sa stanovuje pravidlo, že ho určí súd.

K § 107

Doručovanie do vlastných rúk sa navrhovanou právnou úpravou zjednotí a výrazne zefektívni zavedením proklamovanej zásady prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a zodpovednosti za riadny priebeh konania, ktorá je esenciou prejednacieho princípu (čl. 8). Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže ich prijatie na doručenke potvrdiť adresát zásielky alebo ní m splnomocnená alebo poverená osoba.

K § 108

Navrhovaná právna úprava výrazne zrýchľuje proces doručovania písomností inak ako do vlastných rúk, opätovne so zreteľom na zásadu zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejný ch registroch.

K § 109

Navrhuje sa zaviesť fikcia doručenia v prípadoch odopretia prijatia písomnosti adresátom. Ustanovenia zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách na toto ustanovenie nadväzujú.

K § 110

Ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k všeobecnému režimu odpustenia lehoty a v odôvodnených prípadoch zmierňuje účinky prísnej objektívnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísanú do verejných registrov. Kumulatívne sa navrhuje pri odpustení zmeškania lehoty podľa tohto ustanovenia preukázanie nezdržiavania sa na adrese zapísanej vo verejných registroch a neporušenie žiadnej prá vnej povinnosti vyplývajúcej z predpisov administratívneho práva o hlásení pobytu obyvateľstva.

K § 111

Prebratý § 50a OSP, pričom sa vypustila špecifikácia, že zverejnené majú byť údaje v zmysle 'zákona o konkurze a vyrovnaní', či 'právnych predpisoch'. Doplnila sa povinnosť súdu zverejniť údaje i na webovej stránke súdu, čím sa zabezpečí širšia publicita a lepšia dostupnosť k informáciám. Ak nepostačuje takéto zverejnenie (napríklad podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), zverejnia sa informácie v Obchodnom vestníku.

K § 112

Predkladateľ zavádza ako procesné nóvum osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby (a platobného rozkazu). Reflektuje sa tak požiadavka konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia SDEÚ vo veci - Cornelius de Visser C-292/10; Gambazzi C- 394/07). Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociá lnu poisťovňu, daňový úrad, ústav na výkon trestu a pod. Tieto vyšetrenia však súd robí v konaní iba raz, ak je to potrebné, a to v štádiu doručovania žaloby, prípadne platobného rozkazu. Ak s úd vykoná všetky úkony nevyhnutne potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, ďalšie šetrenia v ďalších štádiách konania sa nevykonávajú a uplatní sa fikcia podľa odseku 2.

K § 113 a 114

Navrhuje sa definícia procesnej lehoty ako aj zachovanie diferenciácie procesných lehôt na lehoty zákonné a sudcovské.

Do § 114 bol prebratý § 55 OSP, ustanovenie bolo iba zjednodušené.

K § 115

Ustanovenie preberá § 56 OSP s prispôsobením terminológie CSP.

K § 116

Predkladateľ preberá § 56 odsek 2 OSP, oproti pôvodnému zneniu bolo pre prehľadnosť a jasnosť pridané 'a na vykonanie procesného úkonu už plynie lehota'.

Lehota začína plynúť zákonnému zástupcovi alebo procesnému opatrovníkovi odznova.

K § 117

Pravidlá počítania času sú zachované v súlade s historickou tradíciou nášho procesného práva. Do tejto právnej úpravy bol v zásade prebratý § 57 OSP, a do odseku 4 doplnené: 'to platí aj v pr ípade, že podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovnej doby. Ako nóvum sa zavádza lehota určená podľa hodín, ktorú si vyžiadala súčasná právna prax, predovšetkým pri in štitútoch neodkladných a zabezpečovacích opatrení (doterajších predbežných opatrení). Pravidlá počítania lehoty určenej podľa hodín nie je potrebné normatívne vyjadriť, keďže sú zhodn é s matematickými pravidlami.

K § 118

Ustanovenie upravuje všeobecný procesný režim tohto inštitútu a predstavuje doterajšiu koncepciu § 58 odsek 1 OSP.

K § 119 a 120

Navrhuje sa zaviesť definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej (§ 119). Ustanovenie § 120 preberá doterajšie ustanovenie § 41 odsek 2 a 3 OSP.

K § 121

Navrhovanými formami podania predkladateľ zjednocuje terminológiu občianskeho práva, teda terminológiu procesného predpisu a Občianskeho zákonníka o písomnej forme právneho úkonu.

Zákon rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č . 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).V odseku 2 predkladateľ odstránil doterajšie výkladové nejasnosti o povahe lehoty na doplnenie podania vo veci samej vo forme iných elektronických prostriedkov. Navrhuje sa zakotviť desaťdňovú hmotnoprávnu lehotu na doplnenie podania vo veci samej urobeného inými elektronický mi prostriedkami.

Právna úprava odseku 3 je prebratím koncepcie doterajšej právnej úpravy.

Podmienky a spôsob používania zaručeného elektronického podpisu podrobne upravuje zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 122

Predkladateľ prebral doterajšiu právnu úpravu, ktorá nevykazovala aplikačné problémy.

K § 123

Predkladateľ stanovuje v navrhovanej právnej úprave tzv. všeobecné náležitosti podania, ktoré môžu byť v osobitných prípadoch doplnené o špecifické náležitosti (žaloba, odvolanie, dovolanie). Ak ékoľvek podanie vykonané vo vzťahu k súdu musí obsahovať náležitosti podľa § 123.

K § 124

Navrhovaná úprava predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania. Ponecháva sa doterajšia lehota na odstránenie vád podania, ktorá sa v praxi osvedčila. Do odseku 1 bol prebratý § 43 odsek 1 prvá veta OSP.

K § 125

Navrhovaná úprava predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania vo veci samej alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Na rozdiel od podaní podľa § 124 má sú d pri týchto podaniach zvýšenú manudukčnú povinnosť podľa odseku 2.

K § 126

Navrhované ustanovenie je procesnou reflexiou princípu uvedeného v čl. 11 odsek 2 a zároveň konkrétnou reflexiou princípu procesnej ekonómie (hospodárnosti konania).

K § 127

Navrhovaná legálna definícia žaloby predstavuje zhrnutie doktrinálnych a judikatúrnych názorov na povahu žaloby ako procesného úkonu iniciujúceho sporové konanie, teda konanie, v ktorom sa uplatňuje prá vo na tzv. petitórnu ochranu.

K § 128

Osobitné náležitosti žaloby sú odôvodnené povahou tohto procesného úkonu. Štandardné pojmy procesnej teórie a praxe, ako i povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú premietnuté do náležitost í podľa § 128.

Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Predkladateľ zavádza pojem žalobný návrh, lebo to vyžaduje nadväznosť na novú ú pravu rozsudku a opravných prostriedkov.

Ide o koncepčné riešenie systematických väzieb a súvislostí jednotlivých inštitútov procesného práva.

Dôkazy, ktoré nemôže strana pripojiť, iba označí (dôkazná povinnosť), pripájať sa k žalobe budú najmä listinné dôkazy, fotografie, dôkazy na nosičoch (dvd) a pod.

K § 129 až 132

Navrhovaná právna úprava precizuje označenie subjektov (procesných strán) zovšeobecnením doterajšej aplikačnej praxe.

V § 131 právna úprava nadväzuje na ustanovenie § 70. Obsah právnej normy obsiahnutej v § 132 je v súlade s trendom technokratizácie a elektronizácie civilného sporového konania, a teda prvkom, ktorý má potenci ál konanie výrazne zefektívniť.

K § 133

Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje.

Žaloby na plnenie upravené v písm. a) sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodné ho, európskeho práva, atď. Nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave).

Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinností a žalôb na vyporiadanie práv typu BSM, podielové spoluvlastníctvo, neopr ávnená stavba atď.

Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).

Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňaj ú sa účelu žaloby určovacej.

Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.

K § 134

Vypočutie (vyslúchnutie) podľa tohto ustanovenia je osobitný procesný úkon súdu spočívajúci v informatívnom prejednaní zjavne nedôvodnej žaloby. Môže sa uskutočniť mimo pojedná vania, teda mimo pojednávacej miestnosti i mimo pojednávacích dní sudcu.

Zavedenie inštitútu zjavne nedôvodnej žaloby má prispieť k zrýchleniu a zhospodárneniu civilného sporového konania.

K § 135 a 136

Navrhovaná právna úprava predstavuje precizáciu inštitútu zmeny žaloby oproti doterajšej právnej úprave, vrátane koncepčného riešenia, že za zmenu žaloby sa nepovažuje len zmena tzv. petitu (žalobné ho návrhu - § 128), ale aj akékoľvek zásahy, doplnenie, upresnenie uplatneného nároku alebo skutočností, o ktoré žalobca uplatnený nárok opiera sa bude považovať za zmenu žaloby. Rovnako sa za zmenu ž aloby nepovažuje taký procesný úkon žalobcu, ktorým sa mení nárok uplatnený podľa osobitných ustanovení hmotného práva (typický pre prípady tzv. iudicium duplex) ako je vyporiadanie spoluvlastníckych vz ťahov, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a pod.

K § 137

Navrhované ustanovenie normatívne korešponduje s ustanovením § 133, predovšetkým s písm. b), ide najmä o situácie, kedy z hmotného práva vyplýva určitý spôsob vyporiadania. Súd v týchto prí padoch nie je viazaný petitom (žalobným návrhom) – odsek 2, napr. pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe.

K § 138

Navrhovaná právna úprava má prispieť k zefektívneniu a zhospodáreniu sporových konaní.

K § 139

Navrhovaná právna úprava pokračuje v aplikačnej bezproblémovej línii § 95 OSP.

Do odseku 1 bol prebratý § 95 odsek 1 prvá veta OSP, do odseku 3 bol prebratý § 95 odsek 2 OSP namiesto 'vecne príslušný iný súd' boli použité presnejšie termíny 'vecne alebo kauzálne príslušn ý iný súd', do odseku 5 bol prebratý § 95 odsek 1 druhá veta OSP.

K § 140 až 142

Navrhovaná právna úprava reflektuje doterajšie bezproblémové vnímanie inštitútu späťvzatia žaloby a zároveň rieši tie aplikačné problémy, ktoré musela riešiť doktrína civilného prá va procesného práva a aplikačná, predovšetkým judiktúrna prax.

Modifikovane sa preberá § 96 odsek 1 a 2 doterajšieho znenia OSP.

Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia.

V ustanovení § 142 odsek 2 rieši predkladateľ otázku tzv. iudicium duplex, teda situá cia, že žalobca aj žalovaný môže byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia sa vzťahuje na obe strany, je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu – v tomto prípade sa s úhlas so späťvzatím vyžaduje vždy - bez ohľadu na štádium sporu (napríklad spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

K § 143

Navrhovaná právna úprava reflektuje doterajšie bezproblémové vnímanie inštitútu vzájomnej žaloby a zosúladila terminológiu s CSP.

K § 144

Navrhovaná právna úprava vychádza z tzv. mediačného pôsobenia súdu a preferuje inštitút súdneho zmieru v sporovom konaní. Odstraňuje sa redundantný prvok spočívajúci v opätovnom potenciá lnom prejednaní veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, súd predsa otázku súladnosti s hmotným právom vyriešil v rozsudku, ktorým schválil súdny zmier. Predkladateľ zamýšľa odstránení m tohto prvku posilniť právnu istotu.

Zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej.

K § 145

Navrhovaná právna úprava zavádza nové inštitúty inšpirované predovšetkým nemeckým civilným procesom a teoretickými prácami prof. Josefa Macura. Ide o systematické začlenenie týchto inštitú tov do celkovej koncepcie kontradiktórneho sporového konania založeného na prísnom prejednacom princípe a koncentrácii konania.

Zákon demonštratívne uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana sa zdôrazňuje kontradiktórnosť procesné ho postavenia protistrán v sporovom konaní.

Celkovo tento diel predstavuje inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v CSP a má ambíciu prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu tohto konania.

K § 146

Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.

Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 149).

K § 147

Navrhovaná právna úprava koncepčne a systematicky dopĺňa predošlé dve ustanovenia štvrtého dielu v tom zmysle, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu majúcu za ná sledok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (odsek 1), alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (odsek 2). Na odvrá tenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach.

K § 148

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem hmotnoprávnej námietky v civilnom sporovom konaní ako inštitút procesnej obrany alebo procesného útoku sporových strán. Obsahové náležitosti hmotnoprávnej ná mietky podľa navrhovaného ustanovenia spĺňajú predovšetkým námietka premlčania a kompenzačná námietka, ktoré sú upravené v hmotnom práve.

K § 149

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným zameraní m CSP. Rovnako tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10). Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie plne od ôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktor é vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

K § 150

Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentr ácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam pre moment viazanosti súdu, ako aj pre nadväzujúce inštitúty civilného práva exekučného (napríklad možnosť uplatnenia v ná mietkach proti exekúcii skutočnosti vzniknuté po objektívnej časovej hranici zákonnej koncentrácie sporu).

K § 151

Navrhovaná právna úprava reflektuje právo konať pred súdom vo svojej materčine (resp. v štátnom jazyku - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), čomu zodpovedá koncepcia hradenia nákladov za uplatnenie tohto práva, teda že ústne prednesy - tlmočenie sa vykonáva na náklady štátu a písomné úkony - preklady (v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa vykonávajú zásadne na náklady strán sporu.

Navrhovaná úprava rovnako reflektuje právo protistrany, ktorá nemusí nevyhnutne rozumieť jazyku, v ktorom je procesný úkon vykonávaný, a rovnako tak sa tu reflektuje i súd vyššej inštancie. Ak by aj sú d prvej inštancie rozumel jazyku jednej zo sporových strán, uvedené prekážky by konanie značne znehospodárnilo, preto sa každé písomné podanie predkladá preložené do úradného jazyka.

Procesné postavenie cudzincov upravuje napríklad zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012).

K § 152

Obligatórne stanovenie momentu začatia civilného sporového konania je veľmi významné z hľadiska ďalekosiahlych následkov, ktoré začatie sporového konania vyvoláva vo sfére práva hmotného (spočí vanie premlčacích lehôt) i procesného (vznik prekážky litispendencie, strata možnosti voľby miestnej príslušnosti, keď ju zákon umožňuje).

Predkladateľ zotrváva na historickou tradíciou verifikovanej konštrukcii, že sporové konanie sa začína momentom (dňom) doručenia žaloby (resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpeč ovacieho opatrenia) súdu.

K § 153

Navrhovaná úprava je prejavom princípu arbitrárneho poriadku a nástrojom na zrýchlenie zefektívnenie sporového konania.

Navrhovaný odsek 2 funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 149).

K § 154

Navrhovaná právna úprava reflektuje povinnosť podľa čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K § 155

Navrhované ustanovenie upravuje prekážku litispendencie, teda prekážku veci začatej od momentu začatia konania (§ 152), t.j. o tom istom spore nemôže prebiehať iné konanie. Druhá veta jednoznač ne zakotvuje pravidlo, že prednosť v prípade súbehu viacerých konaní o tom istom spore má to konanie, ktoré sa začalo skôr.

K § 156

Všeobecná úprava manudukčnej povinnosti súdu vychádza z doterajšej koncepcie poučovania, avšak so zásadnými modifikáciami. Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu.

Osobitne sa zvýrazňuje poučovacia povinnosť vo vzťahu k právu na právnu pomoc prostredníctvom advokáta alebo centra právnej pomoci (§ 6a zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materi álnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení z ákona č. 8/2005 Z. z. v znení zákona č. 332/2011 Z. z.). Osobitné ustanovenia o poučovacej povinnosti v sporoch so slabšou stranou tým nie sú dotknuté a spravujú sa vzťahom generality a špeciality prá vnych noriem v CSP v tom zmysle, že § 156 tvorí generálnu procesnú normu poučovacej povinnosti, pričom sa aplikuje subsidiárne (len vtedy, ak osobitná procesná norma CSP nestanovuje inak, napr. § 285).

Manudukčnú povinnosť súd nemá v prípadoch podľa odseku 3, čo je odôvodnené kritériom povahy veci podľa písm. a) a b).

K § 157

Doterajšie aplikačné skúsenosti so skúmaním procesných podmienok, teda podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, nevykazujú žiadne zásadné defekty, preto predkladateľ v navrhovanej prá vnej úprave vychádza z doterajšej koncepcie § 103 OSP.

K § 158 až 161

Navrhovaná koncepcia prerušenia konania vychádza z doterajšej aplikačnej bezproblémovosti tohto inštitútu. Navrhuje sa zotrvať na rozlišovaní obligatórneho (§ 158 a osobitný prípad § 159) a fakultatí vneho prerušenia konania (§ 160).

Fakultatívne prerušenie konania je konštruované ako pravidlo a obligatórne prerušenie ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princí pov CSP.

Formou procesnej sankcie za pasivitu v spore je i obligatórne prerušenie konania najmenej na tri mesiace v prípade, ak strany zhodne navrhnú odročenie pojednávania (§ 159), čo možno odôvodnene považovať za procesn ú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý v kontradiktórnom spore má mať v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú ďalšie zbytočné prieť ahy.

Prejavom princípu arbitrárneho poriadku je i navrhované ustanovenie § 161 odsek 1.

K § 162

Navrhovaná právna úprava spojenia veci na spoločné konanie zásadným spôsobom nemení líniu nastolenú § 112 OSP, s podstatnými výnimkami spočívajúcimi v obligatórnom spojení veci podľ a odseku 1, ako aj v precizácii osoby zákonného sudcu, ktorý uznesenie o spojení veci vydá. Druhá veta v odseku 1 je normatívnym a systematickým doplnením zásady preferencie tých konaní, ktoré sa začali sk ôr (§ 155). Spojenie vecí, ktoré napadli rôznym sudcom alebo rôznym senátom, nie je v rozpore s právom účastníka na zákonného sudcu, nakoľko ide o právom aprobovaný postup.

K § 163

Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby a vyjadrení procesných strán plne zapadá do režimu kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím princípom a koncentráciou konania.

Po doručení žaloby súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí súd žalobu na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie žalovaného je fakultatívne podriadené rež imu repliky (odsek 3), na ktorý nadväzuje režim tzv. dupliky podľa odseku 4.

Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je 'substancovať' skutkové tvrdenia a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 149.

Inak povedané, po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie.

K § 164 až 166

Navrhované nóvum procesnej úpravy plne zodpovedá režimu princípu arbitrárneho poriadku. Fakultatívnosť predbežného prejednania sporu je síce zákonom prezumovaná, no rovnako sa predpokladá, že predbežné prejednanie sporu bude skôr pravidlom ako výnimkou.

Inštitút predbežného prejednania sporu je nástrojom zefektívnenia a zrýchlenia koncentrovaného sporového konania a kladie osobitné nároky na procesnú diligenciu sporových strán, ako aj na pripravenosť sudcu. Predkladateľ čerpal inšpiráciu aj v iných (zahraničných) právnych poriadkoch, kde skúsenosti s konkrétnou aplikáciou tohto inštitútu pomohli pomerne výrazným spôsobom zabezpečiť procesnú ekonómiu sporového konania.

Predbežné prejednanie sporu má slúžiť na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Pri správnej a uvážlivej apliká cii disponuje tento inštitút potenciálom výrazne zrýchliť konanie. Nezanedbateľným je i fakt, že inštitút predbežného prejednania sporu má slúžiť na zabránenie tzv. prekvapivých sú dnych rozhodnutí, keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva i právneho posúdenia veci.

K § 167

Podstatou predbežného prejednania sporu je ustanovenie § 167 navrhovanej právnej úpravy.

Ak sa nepodarilo skončiť konanie v štádiu predbežného prejednania sporu, je súd povinný pripraviť pojednávanie uložením procesných povinností procesným stranám, ako aj uvedením predbežného prá vneho posúdenia veci tak, aby rozhodnutie vo veci samej nebolo pre strany prekvapivé a mali možnosť reagovať ako na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany, tak na právne hodnotenie zistenej skutkovej situácie súdom. Z d ôvodu zabezpečenia lepšej organizácie práce uvedie súd i predpokladaný termín pojednávania.

Za nesporné môže súd považovať tie skutočnosti, na ktorých sa strany zhodnú, okrem prípadov, že existuje dôvodná obava o ich pravdivosti.

Účelom ustanovenia je kontinuálne a plynulé pokračovanie v spore, ak sú pre to splnené procesné podmienky. Nakoľko sa ustanovenia o pojednávaní vzťahujú primerane, môže sa vykonať elementárne d okazovanie a v týchto prípadoch v zmysle zásady hospodárnosti aj rozhodnúť, čo je plne v súlade s nosným princípom rekodifikovaného CSP, teda princípom arbitrárneho poriadku.

K § 168

Navrhovaná právna úprava vychádza z dôsledného uplatňovania princípu procesnej diligencie strán (princíp prejednací). Ak sa žalobca správa v spore pasívne, CSP ustanovuje sankcie za takéto sprá vanie. Jednou z týchto sankcií je podľa odseku 1 tohto ustanovenia i vydanie kontumačného rozsudku podľa § 271 a nasl.

Dôsledky procesnej pasivity žalovaného v tomto štádiu konania spočívajú v kontumačnej strate sporu s primeraným aplikovaním ustanovení o rozsudku pre zmeškanie žalovaného (§ 267 a nasl.).

K § 169

Navrhovaná právna úprava vychádza z koncepcie, že súd rozhoduje zásadne po uskutočnení ústneho pojednávania. Pojednávanie v konaní pred súdom tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia.

Pojednávanie z dôvodov zabezpečenia jeho dôstojnosti verejnosti prebieha zásadne v na to určených priestoroch (odsek 1). Z dôvodov zabezpečenia účelu konania je daná fakultatívna možnosť súdu uskutočni ť pojednávanie aj na inom vhodnom mieste (odsek 2) avšak s dodržaním všetkých atribútov, ktoré predkladateľ na pojednávanie kladie (predovšetkým dôstojnosť a verejnosť).

K § 170

Dôstojnosť pojednávania je základným atribútom vyplývajúcim z povahy výkonu súdnej moci a s tým spojenou subsidiárnou výchovnou funkciou súdneho konania. Na jeho zabezpečenie zveruje predkladateľ do rú k sudcu inštitúty podľa tohto ustanovenia.

Do právnej úpravy sa preberá znenie § 41 odsek 6 Spravovacieho poriadku, avšak namiesto pojmu 'predsedom súdu' sa používa pojem 'súdom'. Súčasne sa preberá aj ustanovenie § 41 odsek 7 Spravovacieho poriadku.

K § 171

Predkladateľ navrhovanou úpravou vytvoril normatívny rámec pre budúce technické riešenia predpokladajúce zaznamenávanie priebehu celého pojednávania technickými prostriedkami. Subsidiárne je možné zaznamená vať priebeh pojednávania i vo forme klasickej zápisnice (§ 95).

Predkladateľ akcentuje líniu modernizácie súdnych pojednávaní, preto výslovne zakotvuje možnosť uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencií alebo iných moderných technológií, ako je napr íklad skype. Tieto prostriedky sú bežne používané v zahraničných právnych úpravách, napríklad v škandinávskom subsystéme kontinentálneho práva.

V odseku 3 je procesným stranám umožnené v súlade s doterajšou právnou úpravou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaznamenať si po predchádzajúcom oznámen í súdu zvukovú stopu priebehu pojednávania.

Ak budú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti, priebeh pojednávania si môže strana a ich zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení len za podmienok ustanovených v zákone č . 215/2004 Z. z a všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

K § 172

Navrhovaná právna úprava vychádza zo zásady verejnej kontroly sú dnej moci, ktorej prejavom je i zásadná verejnosť súdnych pojednávaní. Len výnimočne môže byť verejnosť vylúčená z dôvodov uvedených v tomto ustanovení.

Aj pri verejnom pojednávaní má súd k dispozícii inštitúty na zabezpečenie dôstojného priebehu pojednávania (odsek 3 tohto ustanovenia, prípadne § 170).

Predkladateľ v ustanovení ods. 2 reflektoval osobitný procesný režim v súvislosti s klasifikovanými skutočnosťami a informáciami podľa osobitných predpisov, ktoré indikujú možnosť eliminácie ústavn ého princípu verejnosti pojednávaní. Takýmito osobitnými predpismi sú napríklad zákon č. 215/2004 Z. z., zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorší ch predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorš ích predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak bola súdom vylúčená verejnosť z pojednávania podľ a odseku 2 preto, že verejné prejednanie sporu by ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, môže súd povoliť na návrh strany jednotlivým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti podľ a odseku 4. Vyhotovovať zvukové prenosy, obrazové záznamy a obrazové prenosy z pojednávania podľa odseku 5 je možné len so súhlasom súdu, čo je pôvodná právna úprava zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 173

Zásadnosť verejného prejednania veci spočíva v nariadení pojednávania. Navrhovaná právna úprava pripúšťa fakultatívnosť nariadenia pojednávania v prípadoch podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Predkladateľ zavádza procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu) a diferencuje procesn ý režim v nadväznosti na toto kritérium. Uvedený inštitút predstavuje náhradu za vypustené drobné spory v bývalom § 200ea OSP. Podmienky podľa odseku 2 písm. a) musia byť splnené kumulatívne. V takom prípade nie je potrebné ani nariadiť pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán.

V prípade iného sporu ako sporu kumulatívne spĺňajúceho podmienky písm. a) sa môžu strany práva na verejné prerokovanie veci vzdať (písm. b). V písm. c) predmetného ustanovenia predkladateľ reflektuje osobitné procesné situácie, napr. rozsudok pre zmeškanie, skrátené formy konania a pod.

K § 174

Navrhované ustanovenie predstavuje konkretizáciu všeobecného princípu ustanoveného v § 88, t.j. že zástupcovi s generálnym plnomocenstvom sa doručujú spravidla všetky písomnosti súvisiace s konaním.

V odseku 2 predkladateľ ponecháva doteraz platný procesný režim lehoty na prípravu pojednávania.

K § 175

Ide o kľúčové ustanovenie na konkrétnu verbalizáciu princípu arbitrárneho poriadku.

Predkladateľ nestanovuje žiadne obligatórne fázy. Ak však zákon stanovuje určitý postup, nie je to v rozpore s princípom arbitrárneho poriadku. Ide o štandardizáciu procesných úkonov, ale dôraz je stá le kladený na sudcu, ktorý jediný je dotovaný právomocou dohliadať na splnenie účelu konania.

K § 176 a 177

Navrhované ustanovenia o obligatórnom priebehu nariadeného pojednávania logicky, funkčne a systematicky nadväzujú na ustanovenia o predbežnom prejednaní sporu. Strany sporu sú povinné dôsledne substancovať svoje skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť podľa § 177 odsek 4).

Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné právne posúdenie veci sú kľúčovými inštitútmi na zrýchlenie civilného sporové ho konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

K § 178

V navrhovanom ustanovení § 178 je kľúčovým časový moment uznesenia súdu o skončení dokazovania. Tento moment predstavuje objektívnu časovú hranicu tzv. koncentrácie konania a v zásade i moment viazanosti súdu vyhláseným rozhodnutím vo veci samej, nakoľko spravidla po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania bude nasledovať vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej.

K § 179 a 180

Odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odroč ovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179. Osobitne sa reflektuje právna úprava zákona č . 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o advokácii'), v súvislosti s ústavným právom na právnu pomoc, teda ak strana odôvodnene trvá na prítomnosti svojho právneho zástupcu, nemožno v týchto prípadoch spravodlivo žiadať substitučné zastúpenie. Požiadavka odô vodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu však musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, kedy je tá to požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod. Ambíciou navrhovaného ustanovenia je výrazne zredukovať súčasné aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

K § 181

Dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy je najväčšou zmenou v navrhovanej právnej úprave procesného dokazovania. Kladie sa zvýšený dôraz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho dô sledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany.

Len celkom výnimočne bude môcť súd podľa novej právnej úpravy vykonať dôkaz, ktorý procesné strany nenavrhli (odsek 2 a 3).

Zostáva zachované právo súdu nevykonať dôkaz, ktorý strany navrhli vykonať, čo však musí súd náležite odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 214 odsek 2).

K § 182

Právna úprava zotrváva na koncepcii tzv. notoriet, teda skutočností, ktoré netreba dokazovať (odsek 1).

V odseku 2 sa dôkladne premieta princíp prejednací s materiálnym korektívom ustanoveným v druhej vete.

K § 183

Navrhovaná právna úprava dôsledne rozlišuje pojmy dôkaz a dôkazný prostriedok. V odseku 1 sa premieta princíp legality podľa článku 16.

Doterajší demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov v § 125 OSP zostáva v zásade zachovaný s prispôsobením terminológie (napr. výsluch 'strany' namiesto 'účastníka', 'znaleck é dokazovanie' namiesto 'znalecký posudok').

K § 184

V navrhovanom ustanovení sa dôsledne premieta princíp priamosti a bezprostrednosti (čl. 13), čo normatívne pokrýva právna veta v odseku 1.

Výnimka zo zásady podľa odseku 1 sa má vykladať reštriktívne, s použitím výkladového pravidla obsiahnutého v prvej vete odseku 2. Aj pre vykonávanie dôkazov mimo pojednávania platí princíp priamosti a bezprostrednosti. V prípadoch, ak sa pojednávanie nenariaďuje podľa § 173 ods. 2 písm. a), nie je potrebné vykonávať dokazovanie, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o pr ávne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán.

K §185 a 186

Navrhuje sa ponechať koncept edičnej a informačnej povinnosti. Z doterajšieho znenia § 128 OSP bolo vypustené slovné spojenie 'za náhradu vecných nákladov'. Za istých okolností môžu inštitúty edič nej a informačnej povinnosti slúžiť aj na kompenzáciu informačného deficitu (dôkaznej núdze) procesnej strany v prípadoch, kde je takýto postup odôvodnený. Edičná povinnosť sa vzťahuje aj na vydanie z ávetu v rámci dedičského konania do civilného mimosporového konania sa táto povinnosť explicitne nezdôraznila, pretože vyplýva z § 185.

Informačná povinnosť osoby podľa § 186, oznámiť na požiadanie súdu písomne skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu v prípade, že ide o utajované skutočnosti, je limitovan á zákonom č. 215/2004 Z. z. tým, že každá osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti (§ 38 pí sm. a/ a § 39 zákona č. 215/2004 Z. z.). Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže príslušný orgán v súlade s § 40 zákona č. 215/2004 Z. z osobu len v jednom prípade, a to že táto osoba má vypovedať pred štátnym orgánom.

K § 187

Navrhovaná právna úprava dôsledne vychádza z princípu voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15) a pokračuje tak v doterajšej historickej tradícii slovenského civilného procesu (§ 132 OSP).

Zásadné procesné nóvum spočíva v normatívnej vete odseku 2 tohto ustanovenia, v ktorej predkladateľ nachádza materiálne ohnisko princípu voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže by ť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legá lnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

K § 188

Doterajšia koncepcia ustanovenia § 133 OSP sa navrhovaným ustanovením preberá, pretože nevykazuje žiadne aplikačné ani doktrinálne problémy.

K § 189

Navrhovaná právna úprava vychádza z konštantne verifikovanej právnej úpravy viazanosti súdu ako orgánu ochrany práva rozhodnutiami iných právno – ochranných orgánov.

Predkladateľ dôsledne zvážil potenciálnu viazanosť i rozsudkami Súdneho dvora EÚ a dospel k názoru že, viazanosť rozsudkami Súdneho dvora EÚ by nemala byť zakotvená. V práve EÚ platí, ž e rozsudky Súdneho dvora EÚ sú v zásade záväzné inter partes. Všeobecná záv äznosť rozsudkov platí neformálne, len pokiaľ ide o rozhodnutia v prejudiciálnych konaniach a formálne, ak Súdny dvor EÚ rozhodne o neplatnosti právneho aktu. Súd je tiež rozhodnutím Súdneho dvora EÚ viazaný , ak sa na Súdny dvor EÚ sám obrátil s prejudiciálnou otázkou. Predkladateľ sa však domnieva, že zakotviť vo vnútroštátnom práve viazanosť rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ nie je dobré riešenie, preto že aj keď Súdny dvor EÚ autoritatívne deklaruje výklad určitého sporného ustanovenia práva EÚ, vždy tak urobí vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Nie je preto prijateľné zav ádzať viazanosť rozsudkom, ktorý bol vydaný v konkrétnom spore na všetky iné prípady, nakoľko sa skutkový stav môže a pravdepodobne aj bude líšiť od toho, v ktorom bolo vydané rozhodnutie.

Navrhovateľ pristúpil k odstráneniu neudržateľného stavu o neviazanosti súdu rozhodnutím vydaným v blokovom konaní, čím reflektoval stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho sú du Slovenskej republiky z 3. októbra 2001 sp. zn. Cpj 36/2001, ktoré považuje rozhodnutie vydané v blokovom konaní za riadne a rovnocenné administratívne rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom.

K § 190

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prejudiciality ako vzťahu dvoch rozhodnutí orgánu verejnej moci s účinkami ich vzájomnej kauzálnej podmienenosti.

V odseku 1 ide o situáciu, kedy o veci súd nemôže rozhodnúť. Znamená to, že vec posúdi iba na účely tohto konania. Ak orgán, do ktorého právomoci rozhodovanie o danej veci patrí, rozhodne až po posúden í súdom, pričom rozhodne inak, ako vec posúdil súd, je to dôvodom na obnovu konania.

V odseku 2 je upravená logická konzistentnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci. Precizuje sa súčasná formulácia ustanovenia § 135 odsek 2 OSP.

K § 191

Navrhovaná právna úprava dôsledne vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu.

V odseku 1 je upravený prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k objasneniu skutkového stavu veci.

V odseku 2 sa prejavuje princíp arbitrárneho poriadku, pričom poučovacia povinnosť sa nemusí vykonať uznesením, stačí jednoduchým prípisom.

V odseku 3 predkladateľ rešpektuje legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného schválený vládou SR a zavádza inštitút písomného výsluchu strany.

Pri aplikácii procesných úkonov podľa ods.1 a 3 súd musí zoh ľadniť inštitút mlčanlivosti zakotvený v zákone č. 215/2014. Každá osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajovan é skutočnosti (§ 38 písm. a/ a § 39 zákona č. 215/2004 Z. z.). Výsluch takejto osoby je limitovaný v tom zmysle, že ak má pri ňom vypovedať o utajovaných skutočnostiach, môže ho súd vykonať až po tom, čo bola osoba oslobodená od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom v súlade s § 40 zákona č. 215/2004 Z. z. a tento orgán doručil súdu o oslobodení osoby od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach písomnosť s určením účelu, rozsahu a lehoty platnosti oslobodenia. Túto písomnosť založí súd do súdneho spisu.

K § 192

Do koncepcie výsluchu svedka vychádzajúcej z historickej tradície náš ho civilného procesu vnáša predkladateľ nové prvky s ohľadom na nový koncept prísne kontradiktórneho sporu.

Pri tomto dôkaznom prostriedku sa má dbať najmä na jeho vhodnosť a účelnosť. Predkladateľ zavádza aj inštitút písomnej výpovede svedka, tzv. 'sworn affidavit'. Pri písomnej vý povedi svedka platia ustanovenia o poučovacej povinnosti vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede primerane, čím sa tento dôkazný prostriedok odlišuje od tzv. čestného vyhlásenia, ktoré m á charakter iba súkromnej listiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného činu krivej výpovede.

Èestné vyhlásenie a písomnú výpoveď svedka posudzuje súd v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov.

Pri písomnej svedeckej výpovedi predkladateľ nepriznáva svedkovi nárok na svedočné, čím sa sleduje zrýchlenie a zhospodárnenie sporového konania. Avšak trovy, ktoré vzniknú procesnej strane v súvislosti s písomnou výpoveďou svedka, si môže táto strana uplatniť podľa všeobecných ustanovení o náhrade trov konania.

K § 193

Navrhovaná právna úprava mení doterajší koncept zabezpečenia prítomnosti svedka na pojednávaní v súlade s princípom prejednacím, ktorý dôsledne ovláda kontradiktórne sporové konanie. Priorizuje sa zabezpečenie prítomnosti navrhnutého svedka procesnou stranou a len subsidiárne je zakotvený procesný postup podľa odseku 2. Strana, ktorá zabezpečuje prítomnosť svedka na pojednávaní, i nformuje o tejto skutočnosti aj súd a protistranu za účelom umožnenia dôslednej prípravy protistrany na vypočutie svedka.

K § 194

Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zefektívniť a zrýchliť civilné procesné konanie. Postup podľa odseku 3 sudca dôkladne odôvodní spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

K § 195

Predkladateľ vychádza z overeného konceptu neovplyvňovania svedeckej výpovede prítomnosťou iných nevyslúchnutých svedkov.

Výslovne sa zavádza možnosť konfrontácie svedkov (odsek 2). Pri konfrontácii môžu okrem procesných strán klásť otázky i svedkovia navzájom.

K § 196

Navrhovaná právna úprava ponecháva výsluch svedka v štruktúre ad generalia (odsek 1) a ad specialia (§ 198).

V odseku 2 sa prejavuje špeciálna poučovacia povinnosť súdu v línii doterajšej právnej úpravy, ktorá nevykazuje zásadné aplikačné defekty. Ustanovenia o svedočnom zahrnul predkladateľ do právnej ú pravy trov konania (§ 252).

K § 197

Navrhovaná právna úprava zásadne nemení doterajší koncept odopretia svedeckej výpovede (pôvodný § 126 odsek 1 OSP), iba ho terminologicky a v detailoch spresňuje.

K § 198

Vo fáze výsluchu svedka ad specialia sa navrhuje v súlade s princípom kontradiktó rnosti a s princípom prejednacím, aby svedkovi po jeho súvislej výpovedi kládli otázky predovšetkým procesné strany, súd a iné subjekty len subsidiárne.

V odseku 2 sa zotrváva na podstate zákazu kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok podľa doterajšej právnej úpravy.

K § 199

Navrhovaná právna úprava rešpektuje doterajšiu líniu zákonom uloženej povinnosti mlčanlivosti (napríklad v zmysle ustanovenia § 38 písm. a) a § 39 zákona č. 215/2004 Z. z.), pričom ju zásadným spô sobom nemení. Prehlbuje sa rozdielne vnímanie odopretia výpovede podľa § 197 a zákonom uloženého zákazu výpovede svedka podľa § 199.

K § 200 a 201

Navrhuje sa v zásade ponechať koncept listiny ako dôkazného prostriedku s doterajšou diferenciáciou na listiny verejné a súkromné.

K § 202 až 204

Navrhovaná právna úprava prináša koncepčne nové riešenia do problematiky procesného dokazovania skutočností, na ktoré súd potrebuje iné ako právne poznatky.

Preferuje sa odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania. Splnenie podmienok odbornej spôsobilosti na podanie odborného vyjadrenia si súd posúdi sám.

Len na posúdenie skutočností založených na vedeckých poznatkoch, za kumulatívneho splnenia podmienky nepostačovania odborného vyjadrenia podľa § 202 môže súd nariadiť znalecké dokazovanie.

Uvedená formulácia zodpovedá aj navrhovanej novej právnej úprave zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

Preferuje sa písomný znalecký posudok. Len subsidiárne môže súd nariadiť výsluch znalca na pojednávaní (§ 204 odsek 3).

K § 205

Navrhovaná právna úprava po prvýkrát výslovne normatívne upravuje znalecký posudok predložený stranou sporu bez toho, aby znalca ustanovoval súd. Toto koncepčné riešenie plne zodpovedá povahe kontradiktó rneho sporu založeného na prejednacom princípe, v ktorom procesnú diligenciu za výsledok sporu znášajú predovšetkým procesné strany.

K § 206

Navrhovaná právna úprava pokračuje v doterajšej línii zákonnej povinnosti subjektov konania či iných osôb podrobiť sa úkonom súvisiacim so znaleckým dokazovaním.

Strane, prípadne inej osobe možno uložiť povinnosti podľa tohto ustanovenia v prípade, ak ide o utajované skutočností, len ak bola oslobodená od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom v súlade s § 40 zákona č. 215/2004 Z. z. (pozri odôvodnenie k § 191).

K § 207

Navrhovaná právna úprava v zásade ponecháva diferenciáciu obhliadky veci na pojednávaní a mimo pojednávania podľa kritéria procesnej ekonómie.

V odseku 3 je upravená osobitná forma tzv. edičnej povinnosti (všeobecná úprava sa nachádza v § 185).

K § 208

Navrhovaná právna úprava ponecháva doterajší § 152 OSP. Rozsudok je teda zásadným meritórnym rozhodnutím a v sporovom konaní bezvýnimočnou formou rozhodnutia vo veci samej.

Rovnako sa podľa doterajšej právnej úpravy ponecháva diferenciácia na rozsudok konečný, čiastočný a medzitýmny.

K § 209

Navrhuje sa dôsledne prispôsobiť terminológiu sporovému konaniu. V režime prejednacieho princípu súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, nie skutočného stavu veci. Procesným postupom podľ a odseku 2 sa rozumie predovšetkým režim procesného dokazovania a režim prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

K § 210

Navrhuje sa ponechať normatívne vyjadrenie zásady ne ultra petitum (odsek 1) s výnimkou pod ľa odseku 2, ktorá bola prispôsobená povahe sporového konania.

K § 211

Navrhuje sa ponechať pôvodnú právnu úpravu § 154 OSP. Za moment vydania exekučného titulu podľa Exekučného poriadku sa bude považovať moment vyhlásenia rozhodnutia súdu. Ratio legis tohto ustanovenia je jeho p ôsobenie do budúcnosti, najmä presné určenie rozhodujúceho stavu na účely prípadného odvolacieho alebo exekučného konania.

K § 212

Navrhovaná právna úprava v podstatných rysoch nadväzuje na § 155 OSP, pričom presný spôsob určenia môže vyplývať napríklad zo zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepdisov.

K § 213

Navrhuje sa ponechať právna úprava vyhlasovania rozsudku podľa § 156 OSP s tým, že sa doplnila webová stránka súdu v odseku 3 v súlade s celkovou koncepciou modernizácie a elektronizácie civilného procesu.

K § 214

Navrhovaná právna úprava písomného vyhotovovania rozsudku reflektuje celkovú zmenu koncepcie civilného procesu, predovšetkým v tom zmysle, že obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj zdô vodnenie prípadného odklonu od konštantnej judikatúrnej praxe, čo je v súlade s princípom právnej istoty.

Rozhodnutie súdu musí logicky vyplývať z právnej normy, prípadne z ďalších úvah uvedených v rozhodnutí (myšlienkových krokov resp. premís).

Ak existuje pochybnosť, či konkrétny skutkový stav je jedným z prípadov, kedy možno aplikovať právnu normu (t.j. či možno konkrétny skutkový stav podradiť pod hypotézu právnej normy), musia byť v rozhodnutí súdu uvedené ďalšie myšlienkové kroky (úvahy), ktoré túto otázku vyjasnia.

Najmä pri výklade a aplikácii neurčitých právnych pojmov (napr. 'hrubá nedbalosť', 'výnimočné okolnosti', 'zrejme bezúspešné uplatňovanie práva', 'verejný poriadok', 'hrubá neslušnosť', 'dôvody hodné osobitného zreteľa', 'celkom zjavná neprimeranosť útoku', 'hanobenie') musí argumentácia súdu obsahovať dostatočný počet 'myšlienkových krokov' ( úvah), ktoré zrozumiteľne a transparentne 'premosťujú' tieto neurčité pojmy s konkrétnymi skutkovými situáciami.

Argumenty uvádzané súdom v súdnom rozhodnutí si nesmú navzájom odporovať.

Súd je povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia v obdobnej veci od ustálenej či publikovanej judikatúry, rozhodnutí vyšších súdov alebo od názorov právnej vedy, najmä ak nimi argumentujú strany.

Súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci (a to vrátane ústavnoprávnych argumentov), teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.

Ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. Iba samotné konštatovanie, že argument je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd mysl í, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom.

K § 215

Predkladateľ v súlade s konštantnou judikatúrou preferuje náležité odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej. Ako reštriktívnu výnimku stanovuje prípady, kedy rozsudok odôvodnenie obsahovať nemusí. Osobitný mi prípadmi podľa písmena b) je napr. rozsudok pre zmeškanie žalobcu či žalovaného, rozsudok pre uznanie a vzdanie sa nároku a pod.

K § 216

Predkladateľ ponecháva v zásadných rysoch nezmenenú právnu úpravu podpisovania prvopisu rozsudku (§ 158 OSP). Osobitný režim je ustanovený pre senátny rozsudok (§ 384).

K § 217

Do navrhovanej úpravy sa preberá doterajšia právna úprava § 158 odsek 2, 3 a 5 OSP, pričom predpismi o ochrane hospodárskej súťaže sa majú na mysli najmä zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej s úťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorší ch predpisov v znení neskorších predpisov a čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K § 218

Oprava zrejmých chýb a nesprávností v rozsudku sa zásadným spôsobom nemení a inštitút opravného uznesenia ostáva zachovaný. Nesprávnosť odôvodnenia sa bude opravovať prostredníctvom inštitútu 'iných zrejmých nesprávností' opravným uznesením.

K § 219

Predkladateľ navrhuje ponechať právny režim doterajšieho § 166 OSP.

K § 220

V navrhovanej právnej úprave predkladateľ prikročil k legálnemu definovaniu pojmu právoplatnosť. Ide o zásadnú a koncepčnú zmenu nastavenia CSP, predovšetkým v logických systémových nadvä znostiach na právnu úpravu opravných prostriedkov, ako aj exekučného konania. Navrhovaná definícia je konštantne doktrinálne opodstatnená a všeobecne akceptovaná. Zásadná nezmeniteľnosť sú dneho rozhodnutia je vykladaná ako pravidlo, že právoplatný rozsudok zmenený byť nemôže, avšak výnimka je prípustná v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku.

K § 221

Ustanovenie upravuje tzv. formálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí, ktorou sa rozumie časový okamih skončenia tzv. nachádzacieho (základného) konania.

K § 222

Navrhované ustanovenie upravuje koncepčne odlišným spôsobom materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí spočívajúcu v záväznosti súdneho rozhodnutia na definovaný okruh subjektov. Vychá dza sa z koncepčne nového poňatia, že právoplatný rozsudok zaväzuje iba procesné strany a ich prípadných sukcesorov. V odseku 2 sa ponecháva doterajšia právna úprava súvisiaca s absolú tnym charakterom vecných práv podľa Občianskeho zákonníka.

K § 223

Navrhované znenie zosúlaďuje terminológiu procesného práva s právnou úpravou Občianskeho zákonníka, pričom rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle (napr. uzavretie zmluvy pri zmluve o bud úcej zmluve), časovým okamihom právoplatnosti nahradzujú tento prejav vôle (zmluva sa bude považovať časovým okamihom právoplatnosti za uzavretú).

K § 224

Navrhuje sa ponechať inštitút prekážky právoplatne rozhodnutej veci s prispôsobením terminológie a systematiky novej koncepcii sporového konania.

K § 225

Navrhovaná právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantinbus, t.j. takéto rozsudky pôsobia len potiaľ, pokiaľ sa kvalifikovaným spôsobom neuplatní výhrada zmenených pomerov.

K § 226

V navrhovanej právnej úprave predkladateľ prikročil k legálnemu definovaniu pojmu vykonateľnosť. Ide o zásadnú a koncepčnú zmenu nastavenia CSP, predovšetkým v logických systémových nadvä znostiach na právnu úpravu opravných prostriedkov, ako aj exekučného konania. Navrhovaná definícia je konštantne doktrinálne opodstatnená a všeobecne akceptovaná.

Slovné spojenie v odseku 2 'ustanovené inak' treba vykladať tak, že iný časový moment vykonateľnosti môže stanoviť súd (napr. predbežná vykonateľnosť), alebo tento či iný zákon.

Navrhovateľ koncepčne prepracúva inštitút paričnej lehoty tak, aby plne vyhovoval právnej praxi. Predĺženie paričnej lehoty je indikované predovšetkým objektívnou nemožnosťou splniť súdom uloženú povinnosť v doterajšej lehote troch dní. Predovšetkým pre štátne orgány, resp. subjekty napojené na štátnu pokladnicu je objektívne nemožné plniť v kratšej lehote ako 30 dní. Aj súkromnoprá vne subjekty však avizovali nedostatočnosť právnej úpravy doterajšej lehoty čo do dĺžky, preto predkladateľ z dôvodu akcentácie princípu rovnosti zavádza jednotnú paričnú lehotu 30 dní. Dá vkami sa rozumejú plnenia určené dobou, po ktorú sa majú plniť a splátky sú čiastkové plnenia určené konečnou sumou.

Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku zvlášť, pokiaľ súd neurčí iné pravidlo.

K § 227

Koncepčnou zmenou režimu vykonateľnosti sleduje predkladateľ prehĺbenie prvkov kontradiktórnosti sporu - vyslovenie predbežnej vykonateľnosti je možné len na návrh, zo sporového konania sa zámerne odstrá nila predbežná vykonateľnosť určitých typov rozhodnutí priamo zo zákona.

K § 228 až 230

Navrhuje sa ponechať režim uznesení ako preferovaných rozhodnutí procesnej povahy s primeraným použitím ustanovení o rozsudku tam, kde predkladateľ nepoužil odlišnú právnu úpravu v § 229 a nasl.

Koncepčná línia doterajšej úpravy § 167 - § 169 OSP je v zásade zachovaná, z bývalého § 169 sa vypustilo: 'Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na preruš enie konania a uznesenie, ktorým súd priznal strane sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie.', a to z dôvodu, že predkladateľ preferuje stručnú formu odôvodnenia uznesenia, a to vo všetkých prípadoch (§ 230).

K § 231

Navrhované pravidlá viazanosti súdu uznesením vychádzajú z doterajšej aplikačnej praxe, ktorá nevykazuje žiadne zásadné nedostatky.

K § 232

V právnej úprave odseku 1 ide o uznesenia, voči ktorým sú odvolanie alebo sťažnosť prípustné a márne uplynula lehota na ich podanie.

Odsek 2 normatívne pokrýva situácie, kedy opravný prostriedok alebo prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu prípustný nie je; ak sa uznesenia nedoručujú, vlastnosť právoplatnosti neprichádza do ú vahy (ide spravidla o uznesenia o vedení konania).

Vlastnosť vykonateľnosti je imanentná len takým uzneseniam, ktoré ukladajú povinnosť niečo plniť – dare, facere, omittere, pati a iné. Pri ostatných uzneseniach vlastnosť vykonateľnosti nemá žiaden význam, preto ani nie je normatívne upravená.

K § 233

Sťažnosť ako novo zavedený prostriedok procesnej obrany sa inšpiruje zákonom č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (Občiansky súdny poriadok), kde sťažnosť existovala ako riadny opravný prostriedok. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam a rozhodnutiam o výške náhrady trov konania, ktoré vydáva súdny úradník na základe poverenia sudcu alebo na základe zákonn ého splnomocnenia.

Cieľom a zmyslom sťažnosti je jednoznačne zrýchlenie súdneho konania. Z tohto dôvodu tento prostriedok procesnej obrany nemá devolutívny účinok a rozhodovať o ňom bude sudca súdu prvej inštancie. Suspenzí vny účinok sťažnosti zostáva zachovaný.

K § 234 a 235

Ustanovenia riešia aktívnu procesnú legitimáciu, a to v prospech subjektu konania, v ktorého neprospech bolo uznesením o jeho určitej procesnej povinnosti rozhodnuté – spravidla pôjde o procesnú stranu (§ 234) alebo prokurátora (§ 235).

K § 236

Navrhuje sa normatívne zakotviť sťažnostnú lehotu 15 dní. Táto lehota je plne opodstatnená jednak historickou tradíciou, jednak vertikálnou komparáciou s inými inštitútmi procesného práva obsiahnutými v CSP.

K § 237 až 240

Navrhované osobitné náležitosti tohto prostriedku procesnej obrany sú obdobné ako pri opravných prostriedkoch s prihliadnutím na špecifickosť povahy sťažnosti, ktorá opravným prostriedkom nie je.

Pokiaľ ide o nové skutočnosti a dôkazy, sťažnosť je prípustná najmä proti procesným uzneseniam a uzneseniam o výške náhrady trov konania, takže ich vylúčenie povahou veci bude dané častejš ie ako u odvolania. Nakoľko však pre sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti bude rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia, musí súd prihliadnuť i na tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdnym úradníkom; okrem toho musí byť zabezpečená aj zvýšená kontrola rozhodnutí vydaných súdnym úradníkom zo strany sudcu.

K § 241

Navrhované ustanovenie zavádza suspenzívny účinok sťažnosti vo vzťahu k právoplatnosti napádaného uznesenia, vlastnosť vykonateľnosti ipso facto podaním sťažnosti suspendovaná nie je.

K § 242 až 244

V záujme dodržania procesnej ekonómie sa sťažnosti nepriznáva devolutívny účinok a rozhodne o nej sudca súdu prvej inštancie.

Sudca bude rozhodovať uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania; ak to však sudca bude považovať za potrebné, môže nariadiť výsluch strán, prípadne vykonať iné zistenia. Pripúšť a sa zmena napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenie.

Z dôvodu proklamovanej zásady procesnej ekonómie rozhodnutie sudcu o sťažnosti bude rozhodnutím konečným bez možnosti podať proti nemu akýkoľvek ďalší opravný prostriedok.

K § 245

Predkladaná právna úprava vychádza z niekoľkých koncepčných zmien, ktorých cieľom je výrazné zjednodušenie a zefektívnenie doterajšej právnej úpravy a odstránenie inštitútov, ktoré sa v praxi neosvedčili a v konečnom dôsledku právnu úpravu trov konania zneprehľadnili a ešte zvýšili potenciál nárastu prieťahov v konaní. Navrhované systémové riešenia vychádzajú z delenia inš titútu trov konania na platenie trov konania a náhradu trov konania a v podstatnej miere tieto inštitúty systémovo zjednodušujú a prispôsobujú charakteru sporového konania.

K § 246

V navrhovanom ustanovení sa odráža systém platenia trov konania v zmysle ktorého výdavky súvisiace so súdnym konaním zásadne znáša ten, komu vznikli a až následne sa rozhoduje o tom, kto trovy konania skuto čne znáša.

K § 247

Navrhovaná právna úprava ponecháva na zváženie súdu, či uloží alebo neuloží povinnosť zaplatiť preddavok.

V zmysle tohto ustanovenia nemusí súd uložiť povinnosť zložiť preddavok predovšetkým s ohľadom na princíp podľa čl. 6 odsek 3 t.j. zvažuje zdravotné a sociálne postavenie strany.

K § 248

Navrhuje sa plne rozvinúť princíp arbitrárneho poriadku, preto navrhovaná úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritéria (majetkové, sociálne, atď.), ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené krit érium vyhodnotí.

Ak súd prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a dôjde k zmene pomerov, môže súd uznesenie o priznaní oslobodenia kedykoľvek zrušiť, nakoľko ide o uznesenie o vedení konania, ktorým súd nie je viazaný.

K § 249

V tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania ná hrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspeš nej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti – určenie, že bola porušen á zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.

K § 250

Navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou. Podľa zásady procesného zavinenia môže dôjsť i k tzv. separácii trov konania (odsek 2), kedy náhradu trov konania môže znášať i strana, ktorá mala v konaní úspech (§ 249), ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak v spore úspešnej strany.

K § 251

Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné krit érium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.

K § 252

Osobitná právna úprava vo vzťahu k trovám konania procesného dokazovania vychádza z doterajšej aplikačnej praxe a je prispôsobená novej koncepcii sporového konania.

K § 253

Navrhovaná právna úprava priznáva pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Ustanovenie pokrýva aj potenciálne vý davky štátu.

K § 254

Navrhovaná právna úprava rešpektuje systémové väzby a súvislosti právneho poriadku, preto pri náhrade trov znaleckého dokazovania odkazuje na zákon o znalcoch.

K § 255

Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka. T ým, že rozhodnutie súdneho úradníka prichádza do úvahy až po právoplatnom skončení veci, sa konanie zefektívňuje a zhospodárňuje. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je prípustná sťažnos ť, ktorej vybavenie však bude zjednodušené tým, že vec je právoplatne skončená, vrátane právoplatne ustáleného pomeru, podľa ktorého sa konkrétna výška náhrady trov vyčísľuje.

K § 256

Navrhovaná právna úprava má ambíciu vyriešiť doterajšiu nejednoznačnosť ohľadom tzv. prísudku, resp. platobného miesta priznanej náhrady trov konania. Navrhované riešenie koncepčne zodpovedá ustanoveniam zákona o advokácii a vychádza z konceptu, že advokát predstavuje tzv. platobné miesto náhrady trov konania, pričom ďalší režim trov konania bude závisieť od prípadných dohô d medzi klientom a advokátom podľa zákona o advokácii.

K § 257

V navrhovanom ustanovení sa opätovne prejavuje princíp arbitrárneho poriadku, v ktorom súd disponuje aj procesným inštrumentáriom na hodnotenie skutočností a nárokov, ktoré jednoznačným spôsobom neboli preuk ázané a spravidla objektívne preukázateľné nie sú.

Princíp arbitrárneho poriadku umožňuje navrhovanú sudcovskú úvahu včleniť do normatívneho textu.

K § 258 a 259

Predkladateľ vychádza z doterajších aplikačných skúseností a preferuje skrátené konania ako nástroj procesnej ekonómie a zrýchlenia súdneho konania. Vychádza sa z doterajšej právnej úpravy, prisp ôsobenej novému systémovému nastaveniu sporového konania. Posledná veta odseku 1 § 258 predstavuje pretavenie judikatúrnych záverov súdnej praxe do normatívneho textu. Ustanovenie zabezpečuje stranám možnosť podať opravný prostriedok len proti trovám.

K § 260 a 261

Navrhovaná právna úprava ponecháva inštitút odporu ako prostriedku procesnej obrany voči platobnému rozkazu, avšak s mnohými funkčnými zmenami, ktorých primárnym cieľom je procesná efektivita.

Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.

Riešia sa mnohoročné aplikačné problémy, ako posudzovať odpor, ktorého odôvodnenie tvorí jedna veta, že žalovaný nesúhlasí, dodaním adjektíva 'vecne' sa sprísňuje režim odporu voč i platobnému rozkazu, ktorý je špecifikovaný v odseku 2.

Vec sama tvorí predmet konania, žalovaný musí uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku.

Opúšťa sa koncepcia zániku a zrušenia procesných úkonov zo zákona rovnako ako pri neodkladných a zabezpečovacích opatreniach kvôli právnej istote strán a kvôli zabezpečeniu koncentrovaného a kontradikt órneho konania vo veci samej. Platobný rozkaz zrušuje súd a spolu s uznesením doručí žalobcovi odpor, ktorý naň môže reagovať v ďalšom procesnom postupe.

K § 262 až 265

Inštitút európskeho platobného rozkazu vychádza z právnej úpravy Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, prič om predkladateľ zotrval na vnútroštátnej právnej úprave tohto inštitútu zásadne tak, ako bol upravený v OSP.

K § 266 a 267

Navrhovaná úprava vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie žalobcu pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie.

K § 268

Z dôvodu, že kontumačný rozsudok predstavuje sankciu za procesnú pasivitu strany sporu, nejde o meritórny rozsudočný výrok o veci samej po vykonaní dokazovania a právneho posúdenia veci, preto predkladateľ upustil od povinnosti takýto rozsudok odôvodňovať štandardným spôsobom a odstraňuje doterajšiu pojmovú nejednoznačnosť pri zjednodušenom odôvodnení kontumačných rozsudkov podľa doterajšej prá vnej úpravy.

K § 269

Navrhovaná právna úprava reflektuje právnu úpravu procesného spoločenstva a jej diferenciáciu na spoločenstvo samostatné, nerozlučné a nútené.

K § 270

Navrhovaná právna úprava vychádza pri zrušení kontumačného rozsudku z jeho diferenciácie na kontumačný rozsudok vydaný pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Za ospravedlniteľné d ôvody podľa odseku 1 a 2 možno považovať všetky dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil.

K § 271 až 274

Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho ž alobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Konštrukcia zrušenia tohto kontumačného rozsudku je rovnaká ako pri kontumačnom rozsudku v dôsledku pasivity ž alovaného.

K § 275 až 278

Ponecháva sa inštitút na základe uznania nároku uplatneného žalobou ako systémový prvok procesnej ekonómie sporového konania. Výslovná žalobná žiadosť procesných strán sa odstránila, pretož e sa upúšťa od iracionálnej právnej úpravy, podľa ktorej boli voči uznanému nároku prípustné prostriedky procesnej obrany. Predkladateľ pripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozsudku pre uznanie n ároku a vzdanie sa nároku len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na ich vydanie. Pre procesne absurdné a výnimočné situácie bude slúžiť obnova konania, pretože bude splnená podmienka, ž e rozhodnutie nemožno zrušiť alebo zmeniť inak.

Právna úprava reflektuje povahu veci v prípade procesného spoločenstva a vnútornej diferenciácie tohto inštitútu (§ 276) ako aj v prípadoch, kedy subjekty hmotnoprávne nedisponujú predmetom konania v plnej miere.

Keďže ide o inštitút procesného zhospodárnenia konania, upúšťa sa od povinnosti nariadiť pojednávanie a od povinnosti tento rozsudok odôvodňovať.

K § 279 až 282

Navrhovaná právna úprava reflektuje okrem procesnej ekonómie aj hmotnoprávnu úpravu inštitútu odpustenia dlhu, preto je pre vydanie tohto rozsudku potrebný výslovný súhlas žalovaného.

Právna úprava reflektuje povahu veci v prípade procesného spoločenstva a vnútornej diferenciácie tohto inštitútu (§ 280) ako aj v prípadoch, kedy subjekty hmotnoprávne nedisponujú predmetom konania v plnej miere.

Keďže ide o inštitút procesného zhospodárnenia konania, upúšťa sa od povinnosti nariadiť pojednávanie a od povinnosti rozsudok pre vzdanie sa nároku odôvodňovať.

K Druhej hlave - Spory s ochranou slabšej strany

Navrhovaná právna úprava reflektuje jeden zo základných princípov nového sporového konania, podľa ktorého prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce. Odô vodnenosť tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentný ch od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv.

V zhode s judikatúrou, doktrínou i relevantnou spoločensko – ekonomickou praxou predkladateľ za subjekt hodný takejto procesnej ochrany ustanovil spotrebiteľa v spotrebiteľských procesných vzťahoch, zamestnanca v pracovnoprávnych sporoch a subjekt domáhajúci sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskriminá ciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) (ďalej len 'antidiskriminačný zákon').

K § 283

Navrhovaná právna úprava definuje prvú skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického (všeobecného) sporového konania. Vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej ú pravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov účely na celého právneho poriadku.

K § 284

K naplneniu účelu procesnej ochrany spotrebiteľa má slúžiť i osobitosť v režime procesného zastúpenia, kde predkladateľ vidí priestor na realizáciu a plnenie úloh spotrebiteľských ochranných zdru žení, ktoré sa špecializujú na problematiku právnej ochrany spotrebiteľa a majú potenciál byť efektívnym nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ.

Ustanovenia upravujúce všeobecný inštitút zastúpenia (napr. advokátom) tým nie sú dotknuté. Ak sa však spotrebiteľ nechá zastúpiť advokátom, pojmovo stráca postavenie slabšej strany v konaní, preto že disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. V týchto prípadoch teda predkladateľ upustil od právno-ochranných ustanovení § 287 a § 289. Ak sa však spotrebiteľ nechá zastúpiť spotrebiteľským združen ím, ktoré vo svojich radoch nevyhnutne nemusí mať osobu s právnickým vzdelaním postavenie slabšej strany nestráca.

K § 285

Osobitná manudukčná povinnosť súdu sa prejavuje zvýšenou mierou individualizácie poučovacej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Táto poučovacia povinnosť je konštruovaná širšie, než všeobecn á poučovacia povinnosť súdu a jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán v spotrebiteľských sporoch.

K § 286

Zvýšená miera procesnej ochrany spotrebiteľa sa prejavuje aj dôslednou diferenciáciou spotrebiteľských sporov a iných prípadných sporov, ktoré teoreticky môže spotrebiteľ s dodávateľom viesť. Ak by s úd spojil spotrebiteľský spor s prípadným iným sporom nespotrebiteľskej povahy, mohlo by dôjsť k zmareniu účelu zvýšenej procesnej ochrany spotrebiteľa nemožnosťou odlíšiť procesné postavenie spotrebiteľa v prípadnom inom ako spotrebiteľskom spore. Preto sa ustanovenia o spojení vecí použijú iba na prípady, ak by sa viedlo viacero spotrebiteľských sporov. Vylučuje sa možnosť spojiť na spoločné konanie spotrebiteľský a iný právny spor medzi sporovými stranami.

Uvedené sa primerane aplikuje i na postup podľa odseku 2.

K § 287

Reálnosť procesnej ochrany spotrebiteľa vidí predkladateľ aj v nepripustení zmeny žaloby v spotrebiteľskom spore. Ak si žalobca vopred dôkladne neuváži, aké nároky a či vôbec ich uplatní, nebude môc ť tieto nároky počas konania meniť, nanajvýš môže žalobu zobrať späť.

K § 288 a 289

Zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu v sporovom konaní je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebite ľských právnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.

Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.

K § 290

Protektívum spotrebiteľa spočíva v tom, že v sporoch s hodnotou viac ako 1000 eur sa nemôže vzdať práva na verejné prejednanie veci.

K § 291

Napriek zavedeniu tzv. abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je v zmysle európskeho úniového práva, ako aj konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ zachovaná možnosť súdu aj v individuálnom konaní s účinkami inter partes vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľ skej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom zo spotrebiteľskou zmluvou. Takýmto dokumentom môžu byť všeobecné obchodné podmienky, všeobecné poistné podmienky a pod.

K § 292

Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech spotrebiteľa je prejavom protektívnej funkcie tohto konania, z tohto dôvodu predkladateľ volil odklon od všeobecného procesného režimu kontumačného rozsudku.

Po vyhodnotení doterajších skúseností s úrovňou ochrany spotrebiteľa v skrátených konaniach predkladateľ ponecháva znenie ods. 2 podľa doterajšej právnej úpravy.

K § 293

Primeranosť aplikácie všeobecných ustanovení o procesnom postupe súdu sa bude vždy posudzovať so zreteľom na charakter spotrebiteľského sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v tý chto druhoch sporov.

K § 294

Navrhovaná právna úprava predstavuje implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (ďalej len 'smernica 2009/22/ES'). Zav ádza sa osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca všeobecné ho sporu spotrebiteľ – dodávateľ. Možnosť súdu vysloviť neúčinnosť zmluvnej podmienky v individuálnom prípade a s účinkami inter partes však zostáva zachovaná i v režime spotrebiteľského sporu. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo r ámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 295) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 298).

K § 295

Osobitná procesná legitimácia na uplatnenie žalobného práva v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach svedčí podľa smernice 2009/22/ES najmä:

a) nezávislému orgánu alebo niekoľkým nezávislým orgánom špecificky zodpovedným za ochranu záujmov uvedených v článku 1 smernice 2009/22/ES v členských štátoch, v ktorých tieto orgány existujú , a/alebo

b) organizáciám, ktorých účelom je ochrana záujmov uvedených v článku 1 smernice 2009/22/ES v súlade s kritériami stanovenými ich vnútroštátnym právom.

V podmienkach Slovenskej republike predkladateľ zakotvil túto procesnú legitimáciu tzv. spotrebiteľským ochranným združeniam a štátnemu orgánu dohľadu (napríklad podľa zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č . 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom ú rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.), ktorým je napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia prevažne verejno – právna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblas ť tohto druhu súdneho konania.

K § 296 a 297

Osobitná povaha tohto typu konania, kde ide výlučne o právne posúdenie veci, umožňuje súdu konať bez pojednávania s primeranou aplikáciou ustanovení o konaní. Osobitná povaha tohto typu konania rovnako umož ňuje príklon k vyšetrovaciemu princípu (§ 296 odsek 2) a k vylúčeniu sudcovskej koncentrácie.

K § 298 a 299

Osobitná povaha o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach vyžaduje i osobitnú právnu úpravu rozhodnutia v tejto veci. Zabezpečenie publicity meritórneho rozsudočného výroku je odôvodnené prá vno- ochranou funkciou účinkov tohto rozsudku; v spore neúspešný žalovaný má povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej podmienky, resp. nekalé obchodné praktiky do budúcnosti, pričom vynútite ľnosť tohto rozhodnutia možno dosiahnuť v exekučnom konaní prostredníctvom exekúcie na nepeňažné plnenie. Orgán dohľadu podľa osobitných predpisov (Národná banka Slovenska) bude oprávnený v spr ávnom konaní ukladať pokutu za nedodržiavanie zákazu vysloveného v rozsudku.

K § 300

Navrhovaná právna úprava definuje ďalšiu skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického (všeobecného) sporového konania. Vychádza sa pri tom z hmotnoprá vnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. V konaní podľa tohto dielu sa uplatňuje zásada obráteného dôkazné ho bremena tak, ako to vyplýva z antidiskriminačného zákona.

K § 301

K naplneniu účelu procesnej ochrany osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania má slúžiť i osobitosť v režime procesného zastúpenia, kde predkladateľ vidí priestor na realizáciu a plnenie zákonných úloh Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré sa špecializuje na problematiku právnej ochrany osôb v prípadoch porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie a má potenciál byť efektívnym nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy vzťahu osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a poruš ovateľa tohto práva.

K § 302

Osobitná manudukčná povinnosť súdu sa prejavuje zvýšenou mierou individualizácie poučovacej povinnosti vo vzťahu k osobe domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Tá to poučovacia povinnosť je konštruovaná širšie, než všeobecná poučovacia povinnosť súdu a jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán v antidiskriminačných sporoch.

K § 303

Pre dôslednú diferenciáciu antidiskriminačných sporov a iných prípadných sporov, ktoré môžu medzi stranami sporu vzniknúť, a z dôvodov divergentného procesného postupu sa akýkoľvek nárok uplatnen ý vzájomnou žalobou vylúči na samostatné konanie, ktoré bude prebiehať vo všeobecnom režime sporového konania.

K § 304 a 305

Zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu v sporovom konaní je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany prá va do antidiskriminačných právnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ale môž e prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Z antidiskriminačných sporov, ako sporov so slabšou stranou vyplýva, že súd vykoná dôkazy na ochranu slabšej strany, a to aj s prihliadnutím na jej názor na vykonanie d ôkazu.

Povaha antidiskriminačného sporu a postavenie osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporov é konania.

K § 306

Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech osoby domáhajúcej sa ochrany práva z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sú prejavom protektívnej funkcie tohto konania, z tohto dôvodu predkladateľ volil odklon od všeobecného procesného režimu kontumačného rozsudku.

Predkladateľ vylučuje osobitnú formu rozsudku vo forme vzdania sa nároku v prípade, ak by jeho uplatnenie viedlo k popretiu ústavného práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie. Toto ústavné právo nemá ž alobca v hmotnoprávnej dispozícii, a preto sa ho nemôže vzdať.

Predkladateľ však nevylúčil rozsudok pre uznanie nároku, pretože žalovaný môže uznať, že žalovaného diskriminoval (porušil zásadu rovnakého zaobchádzania), čo predstavuje ekvivalent zmierlivé ho vyriešenia veci.

K § 307

Ak ide o uplatnenie ústavného práva na rovnaké zaobchádzanie, bude spravidla odôvodnené nariadiť o veci samej pojednávanie z dôvodu napĺňania aj výchovných funkcií civilného procesu. Ak ž alobca na verejnom prerokovaní veci netrvá, súd pojednávanie nariaďovať nemusí.

K § 308

Primeranosť aplikácie všeobecných ustanovení o procesnom postupe súdu sa bude vždy posudzovať so zreteľom na charakter antidiskriminačného sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v tý chto druhoch sporov.

K § 309

Navrhovaná právna úprava definuje ďalšiu skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od klasického (všeobecného) sporového konania, a to individuálne pracovnoprá vne spory. Vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku.

V prípade konkurencie (súbehu) nárokov podľa pracovnoprávnych predpisov a antidiskriminačných predpisov sa zavádza osobitné interpretačné pravidlo podľa ktorého, ak k diskriminácii dochádza v sú vislosti s pracovnoprávnym vzťahom, považuje sa takýto spor za pracovnoprávny.

K § 310

K naplneniu účelu procesnej ochrany zamestnanca má slúžiť i osobitosť v režime procesného zastúpenia, kde predkladateľ vidí priestor na realizáciu a plnenie úloh odborových organizácií, ktoré sa špecializujú na problematiku právnej ochrany zamestnanca a majú potenciál byť efektívnym nástrojom vyvažovania prirodzenej hmotnoprávnej nerovnováhy vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ.

K § 311

Osobitná manudukčná povinnosť súdu sa prejavuje zvýšenou mierou individualizácie poučovacej povinnosti vo vzťahu k zamestnancovi. Táto poučovacia povinnosť je konštruovaná širšie, než všeobecná poučovacia povinnosť súdu a jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán v individuálnych pracovnoprávnych sporoch.

K § 312 a 313

Zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania vo forme príklonu k vyšetrovaciemu princípu v sporovom konaní je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do individu álnych pracovnoprávnych vzťahov. Súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.

Povaha individuálneho pracovnoprávneho sporu a postavenie zamestnanca ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho i procesnoprávneho vzťahu ipso facto vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania.

K § 314

Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech zamestnanca je prejavom protektívnej funkcie tohto konania, z tohto dôvodu predkladateľ volil odklon od všeobecného procesného režimu kontumačného rozsudku.

K § 315

Je odôvodnené nariadiť vo veci samej pojednávanie z dôvodu napĺňania aj výchovných funkcií civilného procesu. Ak strana na verejnom prerokovaní veci netrvá, súd pojednávanie nariaďovať nemusí.

K § 316

Primeranosť aplikácie všeobecných ustanovení o procesnom postupe súdu sa bude vždy posudzovať so zreteľom na charakter individuálneho pracovnoprávneho sporu a vo svetle zvýšenej protektívnej ingerencie súdu v týchto druhoch sporov.

Odôvodnenosť vylúčenia zásady ne ultra petitum je daná prototektí vnym charakterom tohto sporu.

K § 317

Navrhovaná právna úprava neodkladných opatrení súdu radikálne mení doterajšiu koncepciu predbežných opatrení, a to predovšetkým s ohľadom na nevyhovujúce náväznosti na konanie exekučné . Vlastnosť dočasnosti pri predbežných opatreniach neumožňovala oprávnenému zachovať si poradie v exekučnom konaní, ktoré si oprávnený musel zabezpečovať inak, čo sa javí ako procesne nehospodárne a funkčne neudržateľné. Inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatren í nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

Predkladateľ v súlade s koncepčnou líniou nového sporového konania stanovuje ako vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd.

V odseku 3 je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho) v tom zmysle, že prioritu má opatrenie zabezpečovacie, ale subsidiárne sa uplatní opatrenie neodkladné.

K § 318

Navrhované znenie právnej úpravy vychádza z čo najvšeobecnejšieho rámca obsahu neodkladných opatrení rešpektujúc pri tom závery doterajšej judiakatúrnej línie predbežných opatrení. Demonštrat ívnosť výpočtu v odseku 2 umožňuje široké uplatnenie tohto inštitútu v praxi. Súd môže nariadiť kontrolu dodržiavania nariadenej povinnosti prostredníctvom neodkladného opatrenia, a to za podmienok us tanovených zákonom o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladateľ v ustanovení reflektuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 606/2013 zo dňa 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).

K § 319

Stanovenie osobitných náležitostí návrhu neodkladného opatrenia je odôvodnené osobitným charakterom tohto procesného inštitútu. Predkladateľ zotrval na sémanticky odlišnom pojme 'osvedčenie dôvodnosti ', ktorý indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

K § 320

Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania.

K § 321

Charakter neodkladného opatrenia odôvodňuje výnimočné lehotovanie tohto procesného úkonu, hoci inak sa predkladateľ snaží zavádzaniu procesných lehôt pre súd vyvarovať. Lehota najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu sa má vykladať podľa okolností konkrétneho prípadu, spravidla bude odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia v lehotách kratších ako 30 dní.

K § 322

Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým žalovaného), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. Pre zachovanie kontradikt órneho charakteru sporu sa umožňuje protistrane vyjadriť sa k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, ako aj k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo absentovalo v doterajš ej právnej úprave a vyvolávalo tak pochybnosti o súladnosti právnej úpravy predbežných opatrení v tomto smere s ústavným právom na spravodlivý proces.

Predkladateľ osobitne vyzdvihol neexistenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v dôsledku uplatnenia zásady výhrady nezmenených pomerov (klauzula rebus sic stantibus) – odsek 3.

K § 323

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu (žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej. Súd si posúdi sám, či oba petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu individualizovať procesný postup v jednotlivý ch prípadoch.

Rovnako predkladateľ prezumuje trvanie neodkladného opatrenia po vopred neurčený čas (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), len subsidiárne prichádza do úvahy stanovenie času trvania neodkladné ho opatrenia.

K § 324

Navrhovaná právna úprava reflektuje rôzne procesné situácie v závislosti od spôsobu rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení. Z dôvodu procesnej ekonómie sa určité rozhodnutia o neodkladnom opatrení nedoručujú protistrane (odsek 1).

Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje zavedenie špecifických lehôt na odoslanie uznesenia o neodkladnom opatrení podľa odsekov 2 a 3.

K § 325

Navrhovaná právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. Napríklad v prípade dobrovoľných dražieb podľa zákona o dobrovo ľných dražbách, kde s účinnosťou od 1. 6. 2014 sa v § 19 odsek 1 písm. b) za bodkočiarkou uvádza: 'ak ide o predbežné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo s údom nariadené.'.

Z dôvodu osobitného procesného režimu neodkladného opatrenia zakazujúceho vstup do obydlia z dôvodu indikovania podozrenia z domáceho násilia, predkladateľ zvyšuje právno – protektí vnu funkciu tohto neodkladného opatrenia osobitným režimom jeho vykonateľnosti už momentom vyhlásenia, resp. vyhotovenia.

K § 326

Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené na určitý čas, uplynutím tohto času ex lege účinky neodkladného opatrenia pominú. Takýto postup by však mal byť skôr výnimkou, vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 323.

K § 327

Preferuje sa zrušenie neodkladného opatrenia súdom, ktorý ho nariadil. Účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu skonštatované, že ú činky neodkladného opatrenia pominuli.

K § 328

Navrhovanou právnou úpravou predkladateľ pokračuje v koncepcii, podľa ktorej sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu kvôli právnej istote dotknutých subjektov. Ustanovenie § 328 rieši situ ácie, kedy sa návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nevyžaduje, teda súd postupuje ex officio. Pravidlo obsiahnuté v odseku 3 je podstatné pre zachovanie poradia v exekučnom konaní, čím sa zvyšuje vymožiteľnosť práva.

K § 329 až 332

V navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežn ých opatrení zakotvenej v predchádzajúcej právnej úpravy.

K § 333

V navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje princíp zodpovednosti spôsobenej nariadeným neodkladným opatrením, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Táto koncepcia je udržateľná vzhľ adom na spôsob rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa súd spolieha predovšetkým na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať ná sledky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene (nedôvodne) podaný návrh.

K § 334 a 335

Navrhovaná právna úprava reflektuje doterajšiu právnu úpravu predbežných opatrení vydávaných v tejto oblasti a diferencuje inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečenia dôkazné ho prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 339 a nasl. Zábezpeka (kaucia) slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú dolóznym konaním žalovaného a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Odseky 2 a 3 § 334 sú reflexiou na požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ď alej len 'smernica 2004/48/ES').

K § 336

Koncepčné nóvum zakotvené v tomto ustanovení spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potenciá lneho oprávneného v exekučnom konaní.

Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v navrhovanom odseku 3, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.

K § 337

Použitie ustanovení o neodkladnom opatrení na zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4.

K § 338

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšieho znenia § 78 OSP.

K § 339

Navrhovaná právna úprava preberá koncepciu zabezpečenia dôkazného prostriedku vo veciach práv duševného vlastníctva z doterajšieho § 78b OSP, avšak celkovo ju prispôsobuje terminológii a charakteru nové ho civilného práva procesného.

Navrhovaná právna úprava predstavuje implementáciu smernice 2004/48/ES.

K § 340

Voči uzneseniu súdu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie v zmysle § 350 odsek 1 písm. k), čo vyžaduje smernica 2004/48/ES.

Ustanovenie odseku 3 sa primerane použije aj v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie a došlo k zvýšeniu zábezpeky alebo ak ju v dôsledku odvolacieho rozhodnutia zvýši prvoinštančn ý súd a dotknutý subjekt ju nezaplatí.

K § 341

Preberá sa doterajšie znenie § 78d OSP s terminologickým upresnením o pojmológii dôkazného práva (namiesto pojmu 'dôkaz' sa použil pojem 'dôkazný prostriedok').

K § 342

V navrhovanom ustanovení sa rieši problematika procesného doručovania uznesení podľa predošlých ustanovení, a to spôsobom, aby nedošlo k zmareniu zabezpečenia dôkazného prostriedku. Zo všeobecný ch ustanovení vyplýva povinnosť doručiť tieto uznesenia aj navrhovateľovi.

K § 343

Navrhovaná právna úprava diferencuje zrušenie uznesenia o zabezpečení tohto druhu dôkazného prostriedku na obligatórne zrušenie, ktoré nie je viazané na návrh procesnej strany (odsek 1) a fakultatívne zruš enie podľa odseku 2.

K § 344

V tomto ustanovení sa zakotvuje objektívna zodpovednosť navrhovateľa za zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku s prípustným liberačným dôvodom, ktorý spočíva v skutočnostiach, ktoré nastali tzv. vis maior (odsek 1).

Zavedenie objektívnej prekluzívnej lehoty troch mesiacov v odseku 2 je odôvodnené právnou istotou dotknutých subjektov a princípom procesnej ekonómie. Priznaná náhrada ujmy sa uhradí zo zloženej zábezpeky ak medzit ým zábezpeka nebola vrátená. V takom prípade sa úspešný žalobca musí uspokojiť z iného majetku škodcu.

K § 345 a 346

Navrhuje sa prevziať doterajšia právna úprava predovšetkým ustanovenia § 78c a § 78h OSP s prispôsobením terminológie novému CSP.

K § 347

Navrhuje sa zaviesť subsidiarita použitia všeobecných procesných ustanovení.

K § 348

Navrhovaná právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu neúplnej apelácie, odvolanie ostáva ako jediný riadny opravný prostriedok, pričom základná koncepčná zmena sa týka prí pustnosti tohto riadneho opravného prostriedku voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia na odbremenenie súdov odvolacích (druhoinštančných) umožnilo zá konodarcovi taxatívnym výpočtom vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam (porovn. § 350). Doterajšia koncepcia prípustnosti odvolania voči prvoinštančným rozsudkom (teda jeho zásadná prípustnosť ), pokiaľ to zákon vyslovene nevylučuje, zostala zachovaná.

K § 349

Navrhuje sa zotrvať na neprípustnosti odvolania voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku. Uvedeným sa preberá doterajšia právna úprava s tým, ž e sa upustilo od odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré pojmovo uvedené typy rozsudkov neobsahujú a bolo preto nemožné z toho dôvodu podať odvolanie. Voči ostatný m rozsudkom súdu prvej inštancie bude odvolanie zásadne prípustné.

K § 350

Ustanovenie koncepčne mení prípustnosť odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že sa taxatívnou enumeráciou stanovuje okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustn é. Proti akémukoľvek uzneseniu neuvedenému v odseku 1 odvolanie prípustné nebude.

V prípade, ak uznesenie uvedené v odseku 1 vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravným prostriedkom, ale osobitným p rostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod.

K § 351

Navrhuje sa zotrvať na koncepcii, v zmysle ktorej sa odvolaním napáda len výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím sa preberá doterajšia právna úprava (§ 202 odsek 4 OSP).

K § 352

Navrhované ustanovenie rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda stanovuje subjekty oprávnené uplatniť odvolanie. Rešpektujúc konštantnú judikatúrnu líniu predkladateľ normatívne stanovil, ž e odvolanie môže uplatniť len tá procesná strana, ktorej nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie celkom alebo sčasti vyhovené.

K § 353

Osobitné procesné riešenie si vyžaduje podanie odvolania zo strany intervenienta v konaní. V prípade, ak z povahy veci tvoria strana a jej intervenient nerozlučné spoločenstvo, je odvolanie intervenienta prípustné bez ďalšieho. V prípadoch samostatného procesného spoločenstva sa aplikuje všeobecný procesný režim intervencie, vyžaduje sa teda súhlas strany, na ktorej intervenient vystupuje. Lehota na podanie odvolania vš ak intervenientovi plynie osobitne a neviaže sa na doručenie rozhodnutia strane, na ktorej vystupuje.

K § 354

Osobitný procesný režim je venovaný podaniu odvolania prokurátorom. Ak podal prokurátor tzv. prokurátorskú žalobu, alebo ak do už začatého konania vstúpil v prípadoch, keď to tento zákon umožň uje, je prokurátor legitimovaný na podanie odvolania bez ďalšieho.

Ak prokurátor vstupuje do konania len za účelom podania odvolania, ide o osobitný druh vstupu do konania, systematicky je preto upravený na tomto mieste a nie pri všeobecných ustanoveniach o vstupe prokurátora do konania.

K § 355

Navrhuje sa ponechať doterajšia právna úprava základnej objektívnej podmienky prípustnosti odvolania - lehoty. Doterajšia právna aplikačná prax je stabilizovaná, preto predkladateľ zotrval na koncepcii doterajš ieho § 204 OSP.

K § 356 a 357

Navrhovaná úprava v zásade vychádza z doterajšieho znenia § 205 OSP. Odvolacími dôvodmi sú dôvody podľa § 358 a majú preukázať nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací návrh predstavuje petit, teda žalobnú žiadosť (to, čoho sa odvolateľ domáha).

K § 358

Koncepcia neúplnej apelácie predpokladá aj taxatívne stanovené odvolacie dôvody. Doterajšie odvolacie dôvody boli modifikované v dôsledku novej koncepcie civilného práva procesného (napr. v písm. g) doplnené inštitúty – prostriedky procesného útoku a obrany a pod.). Odvolací dôvod podľa § 358 ods. 1 písm. b) je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou ES¼P, ktorá predpokladá, že v tomto prí pade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán.

Odsek 2 obsahuje inštitút zamedzujúci príliš bezbrehým účinkom systému neúplnej apelácie.

V odseku 3 je ustanovená osobitná podoba koncentračného princípu vo vzťahu k odvolacím dôvodom a dôkazom.

K § 359

Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesné ho útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

Modifikácia práva novôt v CSP vyplýva predovšetkým z prispôsobenia terminológie a celkovej koncepcie nového procesného kódexu.

K § 360

Predkladateľ ponecháva tradičné účinky odvolania ako jediného riadneho opravného prostriedku a to účinok suspenzívny (odkladný) a devolutívny. Podstata suspenzívneho účinku spočíva v nenadobudnut í právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia až do prejednania a rozhodnutia odvolacím súdom.

V odseku 2 je upravený inštitút tzv. oddelenej právoplatnosti niekoľkých výrokov, tak ako bol upravený doteraz § 206 OSP.

K § 361

Predkladateľ ponecháva aplikačne bezproblémový inštitút vzdania sa odvolania v nezmenenej podobe oproti doterajšej právnej úprave.

K § 362

Ponecháva sa doterajšia koncepcia dispozície s predmetom konania po podaní odvolania, nakoľko nevykazuje žiadne aplikačné problémy.

K § 363 až 365

Navrhovaná právna úprava dispozície so žalobou v odvolacom konaní vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorá nevykazuje žiadne aplikačné problémy.

K § 366 až 368

Predkladateľ ponecháva v navrhovanej právnej úprave tradičné rozčlenenie odvolacieho konania na úkony súdu prvej inštancie a samotné odvolacie konanie na odvolacom súde. Súdy prvej inštancie sú personá lne i materiálno – technicky zabezpečené na úkony podľa navrhovanej právnej úpravy, preto sa súčasná koncepcia úkonov súdu prvej inštancie zásadne nemení. Odvolací súd rozhoduje o odvolaní po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie (§ 370).

K § 369

Navrhovaná právna úprava ponecháva tradičný inštitút autoremedúry, ktorá je prípustná výlučne voči uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Pri uzneseniach, voč i ktorým je prípustná sťažnosť, o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie.

K § 370 a 371

Po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie o odvolaní koná a rozhoduje odvolací súd s primeranou aplikáciou ustanovení tohto zákona o konaní v prvej inštancii.

Vylučuje sa pristúpenie strán z dôvodov procesnej ekonómie ako aj povahy veci – v systéme neúplnej apelácie, ktorý predkladateľ v navrhovanej právnej úprave ponecháva, je pristúpenie subjektov v odvolacom konaní vylúčené.

K § 372 až 374

Navrhovaná právna úprava preberá doterajšiu bezproblémovo aplikovanú právnu úpravu viazanosti rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi, ktorá je v systéme neúplnej apelácie plne odôvodnená povahou veci.

Odvolacím návrhom podľa § 374 sa rozumie tzv. petit odvolania, teda kvalitatívna stránka viazanosti odvolacieho súdu petitom. Pokiaľ kvantitatívnou stránkou odvolania je odvolací súd zásadne viazaný s vý nimkami podľa § 372, odvolacím návrhom, teda spôsobom, formou rozhodnutia navrhovaného odvolateľom súd viazaný nie je.

K § 375

Navrhovaná právna úprava má za cieľ predísť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, preto zavádza korelát vyslovenia právneho názoru pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.

K § 376 a 377

Z princípu neúplnej apelácie vyplýva i viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak odvolací súd musí doplniť dokazovanie, čo však bude sk ôr reštriktívne vnímanou výnimkou, okrem prípadov skutkových zistení na splnenie procesných podmienok, ku ktorým súd (teda i súd odvolací) musí prihliadať kedykoľvek počas konania.

K § 378

Obligatórnosť pojednávania na odvolacom súde je stanovená iba v dvoch prípadoch podľa odseku 1, v ostatných prípadoch je pojednávanie fakultatívne, čo je odôvodnené povahou systému neúplnej apelácie. P ôvodná právna úprava v OSP sa zásadným spôsobom nemení.

K § 379

Navrhuje sa ponechať právna úprava odmietnutia odvolania z dôvodu nesplnenia tzv. podmienok prípustnosti. Uznesenie o odmietnutí odvolania nie je meritórnym rozhodnutím, len rozhodnutím o neprípustnosti odvolania z dô vodu neplnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 380

Potvrdenie súdu prvej inštancie sa ponecháva v doterajšom právnom režime, ktorý je viazaný na vecnú správnosť výroku napádaného rozhodnutia. Vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a int erpretáciu právnych noriem a správne zistený skutkový stav.

Osobitne sa stanovujú náležitosti odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia v prípadoch podľa odseku 2 a 3.

K § 381

Navrhuje sa ponechať inštitút zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v doterajšom právnom režime.

K § 382 a 383

V systéme neúplnej apelácie je zrušenie odvolaním napádaného rozhodnutia reštriktívnou výnimkou, ktorá prichádza do úvahy iba v taxatívne stanovených prípadoch (§ 382 odsek 1).

Postup po zrušení rozhodnutia sa ponecháva v doterajšej aplikačne bezproblémovej rovine.

K § 384 a 385

Navrhovaná kvalitatívna stránka rozhodovania odvolacieho súdu, teda v akej procesnej forme odvolací súd o odvolaní rozhodne, sa ponecháva v doterajšom právnom režime. Osobitne sa však stanovujú nálež itosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ako aj spôsob podpisovania prvopisu tohto rozsudku. Podpisom všetkých členov senátu odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní rozhodoval, sa posilňuje funkcia sená tneho rozhodovania, predovšetkým vo výchovnom smere, s tým, aby nevznikal dojem, že ide o rozhodnutie samosudcovské. Osobitne sa zdôrazňuje možnosť tzv. separátneho vóta, teda pripojenia odlišné ho stanoviska sudcu k odvolaciemu rozhodnutiu doručenému stranám z dôvodu prípadnej argumentačnej bázy v dovolacom konaní.

K § 386

Rozhodnutie odvolacieho súdu doručuje zásadne súd prvej inštancie, z povahy veci však nie je vylúčené, že ho bude doručovať priamo odvolací súd, predovšetkým v prípadoch, kedy sa rozhodnutí m odvolacieho súdu konanie končí.

K § 387

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšieho aplikačne bezproblémového režimu trov odvolacieho konania, a preto ho zásadným spôsobom nemení.

K § 388 až 390

Systém mimoriadnych opravných prostriedkov v CSP vychádza z doterajšej bezproblémovej právnej úpravy inštitútov dovolania a obnovy konania, pričom sa precizoval inštitút mimoriadneho dovolania generálneho prokur átora z dôvodu súladnosti s judikatúrou ES¼P a tento mimoriadny opravný prostriedok sa ponecháva v CSP v zúženej verzii súladnej s judikatúrou ES¼P.

Pôvodné dôvody obnovy konania ostávajú zachované, rozhodnutím podľa písm. e) je napríklad rozhodnutie Rady Európskej únie, či rozhodnutie Európskej komisie o štátnej pomoci a podobne. Samostatným d ôvodom obnovy konania je aj možnosť preskúmania rozhodnutia, ktorá podľa písm. f) § 388 vyplýva napríklad z čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné ná roky, z čl. 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 , ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze a čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Novej terminológii CSP zodpovedá i premenovanie inštitútu na žalobu na obnovu konania a v tomto smere bola terminológia prispôsobená i v podmienkach prípustnosti podľa navrhovaného § 388. Vecne sa dôvody obnovy konania ponechávajú v doterajšom právnom režime.

K § 391

Subjektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku výlučne tou stranou sporu, ktorá napadnutým rozhodnutím spor prehrala, za splnenia ostatných objektí vnych podmienok prípustnosti.

K § 392

Intervenient je procesne legitimovaný na uplatnenie žaloby na obnovu konania výlučne v prípade, ak spolu so stranou na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo, a táto strana spor prehrala (§ 391).

K § 393

Subjektom procesne legitimovaným na uplatnenie žaloby na obnovu konania je i prokurátor v prípadoch tzv. prokurátorských žalôb (aj tu platí podmienka § 391, t.j. prokurátorskej žalobe nebolo vyhovené) alebo vo v šetkých prípadoch vstupových oprávnení prokurátora.

K § 394 až 396

Objektívna podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania vo forme lehoty sa ponecháva v doterajšom právnom režime duality subjektívnej lehoty troch mesiacov a zásadnej objektívnej lehoty troch rokov s výnimkami pod ľa § 395.

Navrhované ustanovenie § 396 je prejavom princípu právnej istoty.

K § 397

Osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania sa ponechávajú v doterajšom, t.j. nezmenenom právnom režime s prispôsobením terminológie CSP. Do osobitných náležitostí sa pridáva rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda z dôvodu viazanosti súdu žalobným návrhom, čím sa vymedzuje predmet tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

K § 398 a 399

Navrhovaná právna úprava vychádza v oblasti rozsahu a dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutie napáda, z objektívnej limitácie trvania lehoty, ako základnej objektívnej podmienky prípustnosti tohto opravné ho prostriedku.

K § 400 a 401

Predkladateľ ponecháva doterajší právny režim, podľa ktorého žalobu na obnovu konania prejedná súd prvej inštancie z dôvodu procesnej ekonómie a povahy veci, keďže prípadné obnovené konanie bude podliehať klasickému režimu sporového konania podľa tohto zákona.

K § 402

Súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania je viazaný žalobným návrhom i dôvodmi, s výnimkou prípadov, kedy rozsahom prieskumnej právomoci nie je viazaný ani odvolací súd.

K § 403

Doterajší klasický režim odkladu vykonateľnosti v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku predkladateľ rozširuje o možnosť odložiť aj právne účinky vo forme právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Dô vod treba vidieť v tom, že žalobou na obnovu konania môžu byť napádané i rozhodnutia, ktoré neukladajú žiadnu povinnosť plniť, pri ktorých vlastnosť vykonateľnosti neprichádza do úvahy. Ak sa ž alobou na obnovu konania napáda rozhodnutie, ktoré nestanovuje povinnosť plniť (typicky určovacie rozsudky), môže súd na návrh odložiť právne účinky tohto rozhodnutia, teda účinky záväznosti (materi álnej stránky právoplatnosti) napádaného rozhodnutia.

K § 404

Navrhuje sa možnosť súdu prvej inštancie odmietnuť žalobu na obnovu konania nielen v prípadoch nesplnenia podmienok prípustnosti, ale aj v prípade celkom zrejmej nedôvodnosti takejto žaloby, ako aj v prípade vš eobecného procesného režimu odmietnutia neúplného alebo nezrozumiteľného podania.

K § 405

Navrhuje sa rozhodovanie o prípustnosti obnovy konania rozsudkom z dôvodu systematického zosúladenia so zmenou názvu inštitútu na 'žalobu na obnovu konania'. V žalobe má súd meritórne rozhodovať rozsudkom. Meritórne rozhodnutie je v prípade žaloby na obnovu konania pripustenie alebo nepripustenie obnovy (samotné obnovené konanie je len dôsledkom právoplatného rozsudku o povolení obnovy konania, predmetom ktoré ho je konanie o pôvodnej žalobe, o ktorej sa rovnako rozhoduje rozsudkom).

K § 406

Navrhuje sa ponechať doterajšia koncepcia odkladu vykonateľnosti ex lege dňom prá voplatnosti rozsudku o povolení obnovy konania, pričom sa rozširuje tento účinok i na materiálnu stránku právoplatnosti tých rozhodnutí, ktoré neukladajú povinnosť plniť.

K § 407 až 409

Navrhuje sa ponechať doterajšia právna úprava postupu súdu po povolení obnovy konania, ktorá nevykazuje zásadné aplikačné problémy.

K § 410

V navrhovanej právnej úprave prípustnosti tohto konania sa vypustila požiadavka právoplatnosti napádaného rozhodnutia kvôli plynutiu lehôt pre každú sporovú stranu inak, t.j. od doručenia rozhodnutia. Vyrieš ili sa tým aplikačné problémy v prospech sporovej strany, ktorá presne vie, kedy začína a končí lehota na podanie dovolania, teda plynutie lehoty už nebude viazané na moment tzv. absolútnej prá voplatnosti, teda moment vyznačenia doložky právoplatnosti, ktorý je závislý na doručení všetkých subjektov vystupujúcich na obidvoch procesných stranách.

K § 411

Predkladateľ obmedzuje možnosť podať dovolanie len na meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod.). Dô vodom je dôsledné a koncepčné uplatňovanie princípu mimoriadnosti opravných prostriedkov v tom zmysle, že na ich uplatnenie nie je právny nárok a navrhovateľ musí splniť prísnejšie podmienky prípustnosti.

Predkladateľ ponecháva tzv. vady zmätočnosti s terminologickým a systematickým prispôsobením novej koncepcii sporového konania. Dovolací dôvod podľa § 411 písm. f) je potrebné vykladať eurokonformne v s úlade s judikatúrou ES¼P, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Doterajší pojem 'odňatie možnosti konať pred súdom' sa nahradil terminologicky správnym pojmom 'právo na spravodlivý proces', ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry ES¼P i ÚS SR. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude dovolanie prípustné vždy.

K § 412

Zmena oproti doterajšej právnej úprave spočíva v tom, že otázka posúdenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR bude posúdená samotným dovolacím súdom, nie súdom odvolacím. Predkladateľ reflektuje jednak celkovú líniu nového sporového konania, ktorá je založená na rešpektovaní ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, a preberá aplikačné skúsenosti z È eskej republiky v tomto smere.

K § 413

Predkladateľ zavádza jednotné kritérium hodnoty sporu bez rozdeľovania na občianskoprávne a obchodné spory, ktoré z povahy veci stratilo zmysel. Tzv. bagateľný cenzus je v sporoch s ochranou slabšej strany stanoven ý nižšie ako všeobecné kritérium z dôvodu zvýšenej procesnej ochrany slabšej strany.

K § 414

Preberá sa doterajšia právna úprava (§ 236 OSP).

K § 415 až 417

Subjektívnou podmienkou prípustnosti dovolania je uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku výlučne tou stranou sporu, ktorá napadnutým rozhodnutím spor prehrala, za splnenia ostatných objektívnych podmienok prí pustnosti.

Intervenient je procesne legitimovaný na uplatnenie dovolania výlučne v prípade, ak spolu so stranou na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo, a táto strana spor prehrala (§ 415).

Subjektom procesne legitimovaným na uplatnenie dovolania je i prokurátor v prípadoch tzv. prokurátorských žalôb (aj tu platí podmienka § 415, t.j. prokurátorskej žalobe nebolo vyhovené) alebo vo všetkých prí padoch vstupových oprávnení prokurátora.

K § 418

Predĺženie lehoty na podanie dovolania na dva mesiace je odôvodnené sprísnenou obligatórnosťou zastúpenia advokátom, ktoré sa rozširuje i na spísanie dovolania advokátom. Tomu zodpovedá i poučovacia povinnos ť odvolacieho súdu, ktorý v rozhodnutí o odvolaní v stanovených prípadoch poučuje stranu o možnosti podať dovolanie a o sprísnenom režime obligatórneho zastúpenia advokátom v dovolacom konaní. Pred ĺženie dovolacej lehoty sa tak javí ako nevyhnutná kompenzácia sprísneného režimu obligatórneho zastúpenia.

K § 419

Osobitné náležitosti dovolania sa zásadne ponechávajú v doterajšom právnom režime s terminologickým spresnením predovšetkým v oblasti dovolacích dôvodov a tzv. dovolacieho petitu.

K § 420

Sprísnené obligatórne zastúpenie advokátom sa vzťahuje i na spísanie dovolania a všetkých súvisiacich konaní advokátom. Výnimky z obligatórneho zastúpenia advokátom sú špecifikované s ohľ adom na koncepčné zmeny sporového konania, predovšetkým v režime procesného zastúpenia.

K § 421

Prísny režim koncentrácie sporového konania sa vzťahuje i na rozsah dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom časová hranica tejto koncentrácie je zhodná so základnou objektívnou podmienkou pr ípustnosti dovolania (lehotou).

K § 422 až 424

Systém dovolacích dôvodov korešponduje s prípustnosťou dovolania voči stanovenému okruhu rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom režim substancovania dovolacích dôvodov sa sprísňuje so zreteľom na sprí snený režim obligatórneho zastúpenia advokátom.

K § 425

Aj v právnej úprave dovolacích dôvodov sa prejavuje prísny koncentračný režim sporového konania, v tomto prípade stanovený hranicou lehoty na podanie dovolania.

K § 426

Novoty v dovolacom konaní zásadne prípustné nie sú, nakoľko ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt.

K § 427 a 428

Právna úprava reflektuje osobitnú poučovaciu povinnosť odvolacieho súdu vo vzťahu k obligatórnemu zastúpeniu advokátom. Systém odstraňovania vád dovolania je založený na úkonoch súdu prvej inš tancie, ktorý je personálne a materiálno – technicky uspôsobený na tieto procesné úkony. Možnosť vyjadrenia sa sporových strán vyplýva z režimu rovnosti zbraní judikovanej konštantne ES¼P.

K § 429

Navrhuje sa ponechať primeraná aplikácia ustanovení o konaní v prvej inštancii s vylúčením inštitútov podľa odseku 2, ktoré je odôvodnené povahou veci (rozhodnutie už je právoplatné, dispozičn é úkony vymenované v odseku 2 preto neprichádzajú do úvahy).

K § 430 až 433

Povaha dovolacieho konania nepripúšťa iný režim viazanosti dovolacími dôvodmi i rozsahom dovolania (s výnimkami ustanovenými v § 430). Kvalitatívnou stránkou dovolacieho petitu, teda navrhovaným spô sobom rozhodnutia dovolacieho súdu, z povahy veci dovolací súd viazaný nie je. S ohľadom na právoplatnosť napádaného rozhodnutia je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom, z ktorého vychádzal sú d odvolací.

K § 434

Ponecháva sa doterajšia právna úprava pojednávania na dovolacom súde.

K § 435

Doterajší klasický režim odkladu vykonateľnosti v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku predkladateľ rozširuje o možnosť odložiť aj právne účinky vo forme právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Dô vod treba vidieť v tom, že dovolaním môžu byť napádané i rozhodnutia, ktoré neukladajú žiadnu povinnosť plniť, pri ktorých vlastnosť vykonateľnosti neprichádza do úvahy. Ak sa dovolaním napá da rozhodnutie, ktoré nestanovuje povinnosť plniť (typicky určovacie rozsudky) môže súd na návrh odložiť právne účinky tohto rozhodnutia, teda účinky záväznosti (materiálnej stránky prá voplatnosti) napádaného rozhodnutia.

K § 436

Navrhuje sa doplniť prerušenie konania v prípade, ak NS SR požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slob ôd. V prípade návrhu strany na podanie žiadosti o vydanie poradného stanoviska ide o právomoc, nie povinnosť NS SR obrátiť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva.

Za istých okolností však môže mať pred obrátením sa na Európsky súd pre ľudské práva prednosť obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti mo žno poukázať na to, že Súdny dvor EÚ sa vo svojej judikatúre (rozsudok v spojených veciach C-188/10 a C-189/10 Melki a Abdeli z 22. júna 2010) už zaoberal otázkou, či vnútroštátna právna úprava stanovuj úca prednosť vnútroštátneho incidenčného konania kontroly ústavnosti pred prejudiciálnym konaním je v súlade s právom EÚ. Súdny dvor EÚ pritom s odkazom na predchádzajúcu judikatúru zdôraznil, ž e 'prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti vnútroštátneho zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice, nemôže zasahovať do právomoci rozhodnúť o neplatnosti aktu Únie, a najmä smernice, ktorú má len Súdny dvor EÚ, keďže cieľom tejto právomoci je zaručiť právnu istotu zabezpečením jednotného uplatňovania práva Únie'.

Poradné stanoviská sú v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezáväzné. Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobô d nestanovuje lehotu, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva vydá poradné stanovisko, preto je potrebné, ak sú pre to závažné dôvody, ponechať možnosť pokračovania v konaní aj v prípade, ak poradn é stanovisko nebude vydané. Závažným dôvodom v tomto smere môže byť napríklad dĺžka súdneho konania.

K § 437

Preberá sa doterajší § 243b odsek 5 OSP.

K § 438

Navrhuje sa ponechať doterajší režim odmietania dovolania pre nesplnenie podmienok prípustnosti doplnený o dôsledky sprísnenej formy obligatórneho právneho zastúpenia v dovolacom konaní (písm. f).

K § 439

Meritórnym rozhodnutím dovolacieho súdu v prípade nedôvodnosti dovolania je i jeho zamietnutie (doterajšia právna úprava nevykazuje žiadne aplikačné problémy).

K § 440 a 441

Predkladateľ ponecháva doterajší zásadne kasačný režim dovolania s prvkami výnimočného uplatnenia revízneho systému (odsek 3).

K § 442

Ponecháva sa doterajšia právna úprava s tým, že sa špecifikuje odôvodnenie uznesenia o odmietnutí odvolania alebo o zastavení dovolacieho konania v ods. 3.

K § 443

Navrhovaná právna úprava vychádza z dôslednej koncepcie dodržiavania ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, preto je odôvodnený zjednodušený procesný postup vo forme poukázania na iné rozhodnutia NS SR v skutkovo a právne podobných veciach.

Novozavedené ustanovenie ods. 2 nadväzuje na historické tradície slovenského civilného procesu. V skorších právnych úpravách, napr. v občianskom súdnom poriadku, zák. čl. 1 z roku 1911 bol obsiahnutý in štitút tzv. pokuty pre súdivosť, ktorú navrhovateľ v modifikovanej právnej podobe preberá do súčasnej právnej úpravy a to z dôvodu motivovania advokátov, aby nepodávali dovolania, ktoré celkom zjavne zbytočne zaťažujú NS SR. Advokát, ako súčasť justičného prostredia v širšom zmysle, má v týchto prípadoch plniť funkciu prvotnej redukcie dovolacieho nápadu a ako osoba právne znal á má vedieť vyhodnotiť šikanózne návrhy sporových strán na dovolací prieskum.

K § 444

Právna úprava trov dovolacieho konania sa ponecháva v doterajšom právnom režime s odkazom na primeranú aplikáciu tohto inštitútu z prvoinštančného konania.

K § 445

Rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, doručuje spravidla súd, ktorému vec bola po zrušení dovolacím súdom vrátená.

K § 446

Režim ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu umožňuje ponechať inštitút viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu súdmi nižšej inštancie.

K § 447

Princíp právnej istoty ako i nová koncepcia záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí logicky vyúsťuje do právnej úpravy nepripúšťajúcej zásah do právneho postavenia niekoho iného než procesnej strany.

K § 448

Preberá sa doterajšie ustanovenie 243 d) odsek 3 OSP.

K § 449 až 458

Dovolanie generálneho prokurátora je precizáciou pôvodnej právnej úpravy inštitútu mimoriadneho dovolania. K prepracovaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa pristúpilo z dôvodu potreby jeho zosúladenia s judikatúrou ES¼P, pričom sa nadväzuje na podstatné zmeny v dovolacom konaní. Zníženie lehoty na podanie dovolania z jedného roka na šesť mesiacov si vyžiadala potreba posilnenia právnej istoty v súkromnoprá vnych vzťahoch.

K § 459

V navrhovanom ustanovení sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvedie podrobnosti o inštitútoch, ktoré je potrebné detailnejšie špecifikovať v podzákonnom právnom predpise.

K § 460

Z dôvodu vyjasnenia aplikácie osobitných procesných rež imov navrhovateľ prikročil ku koncipovaniu súhrnného ustanovenia, ktoré výslovne deklaruje prioritu osobitných procesných režimov v súvislosti s klasifikovanými údajmi, či s osobitným procesný m statusom definovaných osôb. Tieto procesné režimy budú mať aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami CSP v súvislosti s inštitútmi ako je identifikácia svedka, zaznamenávanie priebehu pojedná vania, verejnosť pojednávania, nahliadanie do spisu a pod. Napríklad účelom zákona č. 215/2004 Z. z. je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podstata ochrany utajovaných skutočností spočí va v prijatí takých preventívnych opatrení v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, šifrovej ochrany informácii, fyzickej bezpečnosti, objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technický ch prostriedkov a priemyselnej bezpečnosti, ktoré budú predchádzať ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou manipuláciou s utajovanou skutočnosť ou (jej vyzradeniu nepovolanej osobe alebo cudzej moci, neoprávnenému rozmnoženiu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu). Pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov tohto zákona a uplatňovaní práv a povinnosti z neho vy plývajúcich sú súd, strany a ďalšie zúčastnené osoby povinné dôsledne rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydaný mi na jeho vykonanie.

K § 461

Predkladateľ koncipuje osobitné spoločné ustanovenie vo vzťahu k pojmu právnické vzdelanie, ktorý na účely právneho poriadku SR nie je legálne definovaný. Definícia na účely sporového konania pokrý va aplikačné a interpretačné problémy v súvislosti s týmto pojmom z minulosti.

K § 462

Súdna moc je výkonom štátno-mocenských oprávnení a preto všetky pokuty uložené súdmi SR patria štátnej pokladnici.

K § 463 a 464

Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno – právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 463 ods. 2. V odôvodnených pr ípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného pravidla. Predkladateľ vypustil z normatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu, predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebite ľských vzťahoch (§ 5a zákona o ochrane spotrebiteľa. V skrátenom rozkaznom konaní nemá súd spôsob, ako posúdiť či zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzť ahom, teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by mohlo dochádzať k porušovaniu spotrebiteľských práv a k porušovaniu imperatí vnej normy verejného práva. Predkladateľ preto pristúpil k vypusteniu inštitútu zmenkového platobného rozkazu.

K § 465

CSP preberá ustanovenia smerníc:

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvá ch (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 02) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).

2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pô vod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).

3. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rá mec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 04).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožite ľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2).

5. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnaké ho zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávan í zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitý ch aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych pr íkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013) a v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovan í zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010).

K § 466

Novým zákonom sa zrušuje pôvodný Občiansky súdny poriadok, ktorý bude nahradený tromi procesnými predpismi, jedným z ktorých je i CSP.

K § 467

Účinnosť CSP sa navrhuje po dostatočne dlhej legisvakačnej lehote, tak aby právno – aplikačné orgány mali dostatok času sa s novou úpravou oboznámiť, prípadne absolvovať vzdelávacie a š koliace aktivity organizované Justičnou akadémiou, prípadne inými subjektmi.

V Bratislave, 17. decembra 2014

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný sporový poriadok

K predpisu 160/2015, dátum vydania: 17.07.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná rodnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona Civilný sporový poriadok (ďalej len 'vládny návrh zákona').

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesné ho (ďalej len 'legislatívny zámer'), ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného Legislatívneho zámeru na rokovanie vlá dy Slovenskej republiky, a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (v časti Súdnictvo 'V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva ob čanov na včasné súdne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.'). Predkladaný materiál je súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrení m pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci 'Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri príprave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky'.

Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného sporového poriadku s ú to Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. a ktoré budú postupne predložené do legislatívneho procesu.

Občiansky súdny poriadok bol novelizovaný už viac ako 80-krát, čím sa narúš a obsahová i logická nadväznosť jeho jednotlivých častí. Èiastkovými novelami sa spravidla nepostihnú všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. sa postihnú nedostatoč ne. Navyše čiastkové novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievajú k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napr. § 175zca, § 250ja) a zneprehľad ňujú tak základný procesný predpis. Mnohé ustanovenia sú zrušené, mnohé obsoletné a procesné inštitúty, ktoré by si zaslúžili osobitnú pozornosť v samostatnej časti, ak už nie v samostatnom kódexe, sú zaradené na konci jednotlivých častí (napr. osobitné ustanovenia podľa piatej hlavy tretej časti Občianskeho súdneho poriadku). Na druhej strane procesné inštitúty, ktoré v podstate ani nemusia by ť nevyhnutne súčasťou procesného kódexu, sú upravené v samostatnej časti kódexu (napr. iná činnosť súdu).

Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránený ch záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu.

Nový kódex civilného procesu si vyžiadali aj spoločensko-ekonomické potreby spoločnosti, najmä potreba efektívneho fungovania trhového mechanizmu, ktorý je závislý od kvality podnikateľského prostredia. Tá sa posudzuje z rôznych hľadísk a jedným z najdôležitejších je aj úroveň vymožiteľnosti práva, ktorá predstavuje základný pilier právneho štátu a demokratickej spoločnosti. Vymožiteľnos ťou práva sa spravidla rozumie súhrn možností dosiahnuť ochranu práv a právom chránených záujmov spôsobom stanoveným zákonom, a to nielen deklarovaním štátom určenou autoritou, ale aj faktickým v ýkonom svojich uplatnených nárokov. Vymožiteľnosť práva je jedným z najpálčivejších spoločenských problémov. Zabezpečenie rýchleho a zároveň spravodlivého súdneho konania je ideá lny stav, ktorý sa rekodifikácia snaží naplniť. Základnou ideou nového procesného kódexu je prostredníctvom legislatívne upravených procesných inštitútov dať subjektom civilného procesu do rúk ná stroje na to, aby svojím zodpovedným prístupom k súdnemu konaniu dokázali čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov strán.

Cieľom a zámerom predkladateľa nie je iba snaha o zrýchlenie konania. Nová úprava civilného procesného práva má ambíciu vytvoriť také pravidlá, ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria r ámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

Jedným z hlavných cieľov predkladateľa je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie pož iadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon urobiť neskôr (tzv. procesná preklúzia).

Zamedzenie prieťahov v súdnom konaní navrhuje predkladateľ vyriešiť aj zmenou v doručovaní fyzickým osobám. Súčasná právna úprava pomerne efektívnym spôsobom vyriešila doručovanie právnický m osobám a fyzickým osobám podnikateľom zavedením prísnej fikcie doručenia. Obdobná fikcia doručenia sa zavádza aj v prípade fyzických osôb nepodnikateľov a to tak, že sa prenáša na obč anov zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu. Ïalšou otázkou spôsobujúcou predlžovanie konania je zneužívanie inštitútu námietky zaujatosti. Zjavne ned ôvodné námietky zaujatosti budú preto procesne sankcionované pokutou.

Zjednodušila sa právna úprava týkajúca sa trov konania, keďže súčasná právna úprava len minimálne motivuje strany k tomu, aby pri výbere právneho zastúpenia a vedení konania postupovali hospodárne.

Navrhuje sa zaviesť obligatórne právne zastúpenie v konaniach podľa kritéria ratio causae. Výber konaní, ktoré sa môžu viesť iba za povinného zastúpenia advokátom, je podmienený určitým typom veci, ktorá sa v konaní prejednáva – teda predmetom sporu. Pri povinnom zastúpení advokátom súdu odpadá viacero povinností súvisiacich s podaniami, ktoré nie sú úplné, zrozumiteľné a neobsahujú predpísané náležitosti. Rovnako sa pri obligatórnom zastúpení minimalizuje manudukčná povinnosť súdu vo či stranám.

Jednou z najčastejších príčin prieťahov v súdnom konaní je také vedenie konania, v ktorom súd síce priebežne koná, no vykonáva množstvo pojednávaní, opakovane nariaďuje komplikované znalecké dokazovanie a podobne. Príčinou tohto stavu je absentujúca dôsledná úprava koncentrácie dokazovania a tvrdení strán. V súvislosti s uvedeným nová právna úprava posilní doterajšie prvky, ktoré mali koncentrovať súdne konanie. Zavádza sa preto predbežné prejednanie sporu, pričom súd v rámci tejto fázy určí, ktoré zo stranami tvrdených skutočností považuje za právne významné s ná slednou výzvou adresovanou stranám, aby jasne označili, aké dôkazy na preukázanie týchto skutočností navrhujú, s tým, že na ich ďalšie tvrdenia a navrhované dôkazy sa nebude prihliadať.

Nová úprava postupu súdu a strán vychádza z vyššej akceptácie nových komunikačných prostriedkov. Elektronická pošta, telefonická komunikácia, webová stránka a dátový súbor sú v novom predpise bežne používanými prostriedkami, ktorých používanie vedenie konania zjednoduší a zhospodárni.

Systém opravných prostriedkov je mimoriadne dôležitým právnym inštitú tom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania. Najzásadnejšou navrhovanou zmenou bude revízia dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácii revízneho a kasačného systému a na prepracovaní inštitú tu mimoriadneho dovolania, keďže predkladateľ reflektuje čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa stavu de lege lata vykazuje mimoriadne dovolanie prvky nesúladné s existujúcou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len 'ES¼P').

Navrhované zákonné opatrenia predstavujú základné a nevyhnutné kroky pre zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike, k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdu. Základným cieľom predkladanej rekodifikácie je zefektívnenie, zjednoduš enie, zrýchlenie a zhospodárnenie civilného súdneho procesu, čím sa zabezpečí účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenský ch záujmov.

Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Ob čianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila. Na rekodifikácii pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Èlenovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej pôsobia odborníci z radov sudcov, advokátov, exekú torov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Èlenmi Rekodifikačnej komisie sú aj českí odborníci na civilné prá vo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu.

Navrhovaný zákon sa skladá z piatich častí.

Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú zákon základné princípy, na ktor ých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované interpretované právne normy Civilného sporového poriadku.

Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje ustanovenia o predmete zákona, o prá vomoci a príslušnosti súdov, o zložení súdu, vylúčení sudcov, o stranách sporu a zastúpení, o iných subjektoch, ktoré majú vplyv na priebeh konania. V tejto časti sú tiež vymedzené procesné úkony súdu, doručovanie, lehoty, ako aj ustanovenia o úkonoch strán.

Druhá časť upravuje postupy v rámci konania v prvej inštancii, konkrétne postup s údu po začatí konania, predbežné prejednanie veci, dokazovanie, súdne rozhodnutia a trovy konania.

Tretia časť obsahuje právnu úpravu osobitných procesných postupov, kam boli zaradené skrátené konania a skrátené rozhodnutia (Platobný rozkaz, Európsky platobný rozkaz, Rozsudok pre zmeškanie, Rozsudok pre uznanie a vzdanie sa nároku), spory s ochranou slabšej strany (za slabšiu stranu sa tu považ ujú spotrebiteľ, zamestnanec a ten, kto namieta porušenie práva na nediskrimináciu) a neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu.

Štvrtá časť navrhovaného zákona upravuje riadne a mimoriadne opravné prostriedky, a teda odvolanie, žalobu na obnovu konania, dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora.

Piata časť vymedzuje v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach ú činnosť zákona, prechodné a zrušovacie ustanovenia.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zá kona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa apliká ciou zákona dosiahne. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore