Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. 160/2005 účinný od 01.05.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode schválila Národná rada Slovenskej republiky v decembri 2003. Týmto zákonom bola transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2000/31/ES o elektronickom obchode, ktorá tvorí spoločný právny rámec elektronického obchodovania pre všetky členské štáty, ktoré boli povinné implemen-tovať smernicu do svojich právnych poriadkov.

V čase prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade vzniesla časť odbornej verejnosti podnikajúca v elektronických médiách a v elektronickom obchode požiadavky na jeho doplnenie. Keďže tieto požiadavky sa už v rámci schvaľovacieho procesu návrhu zákona nepodarilo do zákona zapracovať, vláda prisľúbila, že tieto požiadavky budú zapracované do novely zákona. Novela zákona bola zahrnutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

Pri príprave novely zákona o elektronickom obchode boli analyzované požiadavky odbornej verejnosti. Pri analýze týchto požiadaviek sa dospelo k záveru, že mnohé z nich boli splnené už pred schválením zákona o elektronickom obchode a to v zákone o elektronickom podpise č. 215/2002 Z. z. a jeho vykonávacích vyhláškach, v zákone č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj v iných právnych predpisoch, do ktorých boli transponované jednotlivé články smernice, nakoľko obsah týchto právnych predpisov sa problematiky smernice dotýka. Tieto právne normy dopĺňajú základné práva a povinnosti poskytovateľa služby informačnej spoločnosti vyplývajúce zo zákona o elektronickom obchode. Možno konštatovať, že tvorbu požiadaviek ovplyvňovalo častokrát nedostatočné právne vedomie, resp. nesprávny výklad niektorých ustanovení právnych predpisov.

Základnou požiadavkou širokej odbornej verejnosti v súčasnosti je technická realizácia elektronického obchodovania. Riešenia v tejto oblasti sú v kompetencii Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako gestora informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike. Na realizáciu požiadaviek bude však potrebná súčinnosť viacerých štátnych orgánov, mimovládnych organizácií a podnikateľskej sféry, lebo informatizácia spoločnosti má celospoločenský význam.

Pri príprave novelizácie zákona odborná verejnosť nemala konkrétne požiadavky, ktoré by bolo možné do novely zákona o elektronickom obchode zapracovať. Uplatnila také požiadavky, ktoré sú neopodstatnené alebo nerealizovateľné. Napríklad, aby podnikatelia pôsobiaci v elektronickom obchode nemuseli viesť aj listinnú dokumentáciu, najmä pre daňové orgány. Takéto ustanovenia však nemôže obsahovať zákon o elektronickom obchode, ale osobitné daňové predpisy. Takisto požiadavku na úpravu záväzkových vzťahov nie je možné zapracovať do zákona o elektronickom obchode, lebo úpravu záväzkových vzťahov obsahuje Obchodný zákonník. Treba zdôrazniť, že z hľadiska obsahu záväzkových vzťahov platia v celom rozsahu ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka. Právne úkony uskutočňované prostredníctvom elektronických zariadení sú písomnými právnymi úkonmi v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov predmetom novelizácie zákona je len posilnenie ingerencie štátu pri ochrane bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia, životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, upresnenie možností podnikania v elektronickom obchode osôb, ktoré sú členmi rôznych profesijných komôr alebo iných samosprávnych stavovských organizácií zriadených zákonom a upresnenie vzťahu a procesu komunikácie orgánov Slovenskej republiky s Komisiou Európskych spoločenstiev a s orgánmi členských štátov EÚ, keďže elektronický obchod je výrazne medzinárodný. Novelizáciou sa tiež upresňujú niektoré ustanovenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zákon a jeho aplikácia si nevyžiada žiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ani z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť, ani na životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) - problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – ochrana spotrebiteľa. V čl. 92 ods.1 tzv. Asociačnej dohody SR prevzala na seba záväzok spolupracovať za účelom dosiahnutia plného

prispôsobenia sa Slovenskej republiky systému ochrany spotrebiteľa

v Spoločenstve.

- problematiky návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa

aktualizovaného znenia NPAA.

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR

prevzala na seba záväzok dokončiť zosúladenie legislatívy ES/EÚ v oblasti

ochrany spotrebiteľa a zdravia

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv.

Bielej knihy.

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004

b) - V negociačnej pozícii ku kapitole 23 – Ochrana spotrebiteľov a zdravia prevzala

SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom

rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004

4. Problematika návrhu zákona je upravená:

1.v článku 94 ZES, ktorý oprávňuje Radu na prijímanie smerníc za účelom aproximácie zákonov upravujúcich fungovanie spoločného trhu,

2.v článku 49 ZES, ktorý zakazuje ukladanie obmedzení na slobodné poskytovanie služieb príslušníkmi členských štátov usadených v iných členských štátoch.

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v smernici 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronic-kom obchode).

Preklad uvedenej smernice existuje a nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR. Preklad prešiel revíziou CPJ ÚV SR.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

- úplná

6. Gestor: MH SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu

zákona s právom Európskych spoločenstiev:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnil žiaden expert.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1)

Podľa čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády schválených uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR zo 19. novembra 2003 č. 1097 transpozičný odkaz sa uvádza v záverečných ustanoveniach návrhu zákona, preto sa transpozičný odkaz z § 1 vypúšťa a uvádza sa v § 9 zákona.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ treba rozlíšiť poskytovateľa služieb, ktorý má sídlo v Slovenskej republike od poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte EÚ.

K bodu 3 (§ 3 ods. 3)

V ustanovení § 3 je vyjadrená absolútna sloboda poskytovania služieb informačnej spoločnosti a obchodovania prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov. Na tieto činnosti nie je potrebné žiadne osobitné povolenie ani registrácia. Samozrejme, podnikateľ musí spĺňať podmienky podľa osobitných predpisov. Napríklad musí mať obchodnú živnosť alebo oprávnenie alebo povolenie podľa osobitných predpisov. Táto zásada platí aj pre poskytovateľov služieb, ktorí majú sídlo v zahraničí. Keďže služby informačnej spoločnosti majú výrazný cezhraničný prvok a neumožňujú účinne zabrániť šíreniu informácií na územie iného štátu, štát musí mať aspoň v základných oblastiach možnosť chrániť sa. Preto sa zákon dopĺňa o ustanovenie, že činnosť zahraničného poskytovateľa služieb v oblasti ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa sa posudzujú podľa práva Slovenskej republiky. Ak zahraničný poskytovateľ služieb právo v tejto oblasti porušuje, Slovenská republika má možnosť domáhať sa nápravy prostred-níctvom Komisie ES a príslušných orgánov členského štátu, v ktorom má poskytovať služieb sídlo.

K bodu 4 (§ 3 ods. 4 a 5)

Ustanovenie upravuje postup orgánov Slovenskej republiky vo vzťahu ku Komisii a k orgánom iných členských štátov EÚ, ak sa Slovenská republika domáha nápravy voči podnikateľovi poskytujúcemu služby z iného členského štátu EÚ. Keďže v takomto prípade orgán Slovenskej republiky nemá možnosť postupovať priamo proti takémuto podnikateľovi, je povinný informovať o tom Komisiu EÚ a požiadať príslušný orgán členského štátu EÚ, aby prijal také opatrenia, ktoré zabránia podnikateľovi porušovať právne predpisy Slovenskej republiky v uvedených oblastiach.

(§ 3 ods. 6)

V ustanovení sa posilňuje vplyv profesijných komôr a samosprávnych stavovských organizácií v prípade, ak poskytovateľ služieb podniká v regulovanom povolaní a je členom príslušnej profesijnej komory. Takýmito sú napríklad advokáti, lekári, lekárnici, projektanti, architekti, patentoví zástupcovia a podobne. V takomto prípade musí činnosť poskytovateľa služieb najmä v oblasti komerčnej komunikácie, okrem právnych požiadaviek spĺňať aj požiadavky pravidiel vydaných príslušnou komorou, a to aj vtedy, ak nemajú všeobecnú právnu záväznosť.

K bodu 5 (§ 4 ods. 2)

Pre poskytovateľa služieb v oblasti regulovaných povolaní sa dopĺňa všeobecná informačná povinnosť slúžiaca na identifikáciu podnikateľa. Takýto podnikateľ je povinný uviesť na elektronickom prostriedku aj názov a sídlo komory alebo inej samosprávnej stavovskej organizácie, v ktorých je zapísaný odkaz na príslušné profesijné pravidlá, podľa ktorých príjemca služieb bude môcť zistiť, či podnikateľ koná v súlade s týmito pravidlami a akademický titul a členský štát, v ktorom tento titul získal.

K bodu 6 (§ 5 ods. 2)

Ustanovenie sa upresňuje a dopĺňa o odkaz a poznámku pod čiarou na definíciu pojmu elektronického dokumentu, ktorým sa podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise rozumie digitálny dokument uchovávaný na fyzickom nosiči, prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej, optickej alebo inej forme.

K bodu 7 (§ 8)

Ustanovenie sa upresňuje v tom zmysle, že Ministerstvo hospodárstva SR je kontaktným miestom aj pre výmenu informácií s Komisiou Európskych spoločenstiev. K bodu 8 (§ 8 ods. 2)

Podľa zákona medzinárodnú spoluprácu zabezpečuje v elektronickom obchode Ministerstvo hospodárstva SR. Oprávnenie na kontakty s orgánmi a stavovskými organizáciami v iných členských štátoch EÚ sa rozširuje aj na Slovenskú obchodnú inšpekciu a profesijné komory alebo samosprávne stavovské organizácie.

K bodu 9 (§ 9)

V súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády SR sa transpozičné ustanovenie umiestňuje v záverečných ustanoveniach zákona, preto bolo transpozičné ustanovenie presunuté z § 1 ods. 3 do § 9.

K bodu 10 (príloha k zákonu)

Zoznam preberaných právnych aktov sa legislatívne upresňuje v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K čl. II

Účinnosť zákona sa stanovuje so zreteľom na predpokladané trvanie legislatívneho procesu na 1. marec 2005.

V Bratislave dňa 8. decembra 2004

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu