Zákon o Slovenskej televízii 16/2004 účinný od 01.09.2010 do 31.12.2010

Vládny návrh záákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

Účelom predloženého návrhu zákona je rozšírenie povinností ohľadom používania štátnych symbolov. Ide o tieto nové povinnosti:

-povinnosť umiestniť na vhodnom mieste v priestoroch školy so štátnym vzdelávacím programom aj štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy Slovenskej republiky,

-povinnosť umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, aj grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly Ústavy Slovenskej republiky,

-povinnosť umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja aj štátnu zástavu a preambulu Ústavy Slovenskej republiky,

-povinnosť hrať štátnu hymnu aj pred začiatkom ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období, pred prvým a posledným rokovaním vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období, pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období a v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka.

V predloženom návrhu zákona sa v čl. II až IV novelizujú ďalšie zákony, ktorých cieľom je zaviesť povinnosť hrať štátnu hymnu aj vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a pred začiatkom významných športových podujatí.

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Súdu prvého stupňa

Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter právneho predpisu sú body 4. až 6. doložky zlučiteľnosti bezpredmetné.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyv na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života, na rozvoj podnikateľských aktivít ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyv na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Vplyv na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest.

5.Vplyv na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

6. Vplyv na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť zachovávať úctu k štátnym symbolom, ktoré sú vonkajším prejavom štátnosti a reprezentujú štát navonok. Výchova k vlastenectvu a úcte k štátnym symbolom musí byť zaradená so štátneho vzdelávacieho programu škôl.

K bodom 2, 4 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového § 13a.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nového školského zákona.

K bodu 6

V tomto ustanovení sa rozširuje povinnosť hrať štátnu hymnu aj pri iných príležitostiach ako ustanovuje platné znenie zákona o štátnych symboloch.

K bodu 7

V odseku 1 sa upravuje povinnosť umiestniť na vhodnom mieste v priestoroch školy so štátnym vzdelávacím programom aj štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy Slovenskej republiky. Za vhodné miesto v priestoroch štátnej školy sa považuje najmä miesto, ktoré je všeobecne prístupné pre všetky osoby zúčastňujúce sa vo výchovno-vzdelávacom procese.

V odseku 2 sa upravuje povinnosť umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly Ústavy Slovenskej republiky.

V odseku 3 sa upravuje povinnosť umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja aj štátnu zástavu a preambulu Ústavy Slovenskej republiky. Splnenie tejto povinnosti zabezpečia starosta obce, primátor mesta alebo predseda samosprávneho kraja.

K čl. II a III

Upravuje sa povinnosť pre verejnoprávne médiá zaradiť štátnu hymnu do svojho vysielania v určenom čase.

K čl. IV

Upravuje sa povinnosť hrať štátnu hymnu pred začiatkom významného športového podujatia.

K čl. V

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2010.

V Bratislave, 26. apríla 2010

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii

- 9 -

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časťSlovenská televízia (STV) bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii ako prvá verejnoprávna televízia v postkomunistických krajinách. Týmto zákonom a zákonom č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase sa začala transformácia v oblasti elektronických médií, ktorá mala zabezpečiť podmienky pre slobodné šírenie informácií, rozvoj kultúry a vzdelávania. Pred vznikom konkurenčných komerčných médií, STV hrala dominantnú úlohu nielen na mediálnom trhu, ale aj pri tvorbe verejnej mienky.

Zložitý spoločenský a politický vývoj zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie a odhalil nedostatky zákona, ktoré obmedzovali hospodársku činnosť STV, princípy kreovania riadiacich orgánov, nepriaznivo zasiahli do ekonomickej stability, politickej nezávislosti a čo je najzávažnejšie, prejavili sa v neplnení najmä programových úloh, ktoré verejnoprávnym inštitúciám zo zákona vyplývajú. Podstatnú úlohu v tomto procese zohrali rôzne záujmové skupiny, ktoré sa snažili počas dvanástich rokov o ekonomické či politické ovládnutie STV, ale aj neschopnosť zodpovedných orgánov vygenerovať kvalitný manažment a vytvoriť mu podmienky pre činnosť (za dvanásť rokov sa vystriedalo 13 manažmentov), ako aj klesajúci reálny záujem verejnosti o skutočné dianie v STV, o skutočné príčiny jej klesajúcej výkonnosti a dôveryhodnosti.

Pôvodné znenie zákona č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii zaviedlo do nášho právneho systému nový pojem „verejnoprávna inštitúcia“, ktorý mal zvýrazniť jej výnimočné postavenie v procese novovznikajúcich organizácií a inštitúcií. Tento termín svojim obsahom zodpovedal termínu „public service“, ktorý by sa dal preložiť ako verejná služba – služba verejnosti – služba obyvateľom a ktorý je používaný v európskej legislatíve. V čase koncipovania a schvaľovania zákona č. 254/1991 Zb. sa predpokladalo, že v blízkej dobe bude prijatý samostatný zákon vymedzujúci špecifické právne postavenie a zásady organizačno-ekonomického usporiadania takto definovanej inštitucionálnej formy. Takýto zákon však v spomínanej dobe nevznikol a ani doposiaľ nebol spracovaný a schválený. Na druhej strane Národná rada Slovenskej republiky prijala niekoľko ďalších legislatívnych noriem, opierajúcich sa o inštitút „verejnoprávnej inštitúcie“ – napr. zákon o umeleckých fondoch, zákon o Matici slovenskej, zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni. návrh zákona o spôsobe nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií predložený Ministerstvom financií SR pojem „verejnoprávna inštitúcia“ opäť nedefinuje, ale taxatívne vymenúva inštitúcie, ktoré náplňou svojej činnosti takúto službu vykonávajú a na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Pri ich porovnaní zistíme, že obsah činnosti a spôsob hospodárenia jednotlivých inštitúcií sú natoľko rozmanité, že pre tvorcov zákona bolo efektívnejšie sa všeobecnej definícii vyhnúť, ako riskovať jej prípadnú nepresnosť.

Absencia očakávaného zákona o verejnoprávnych inštitúciách a absencia výkladu pojmu „verejnoprávna inštitúcia“ spôsobila niekoľko zásadných, smerom k STV, negatívnych posunov vo výklade tohto zákona. Pri ich spätnom posudzovaní sa nedá poprieť, že mohlo ísť o politicky motivovanú snahu, obmedziť nezávislú činnosť a ekonomickú výkonnosť STV. V oblasti hospodárskej ide predovšetkým o výklad ustanovenia § 2 odsek 3, ktorý znie: „Slovenská televízia je obdobne ako príspevková organizácia priamo zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet Slovenskej republiky, v ktorom má samostatnú rozpočtovú kapitolu.“ Na základe citovaného ustanovenia bola Slovenská televízia definovaná ako príspevková organizácia, z čoho sa voči nej odvodzoval aj postoj ministerstva financií a z neho vyplývajúci systém príjmov, výdavkov a odvodov ako aj uplatňovanie zásad hospodárenia príspevkovej organizácie. Takýto výklad zákona obmedzoval možnosti výraznejšej transformácie hospodárenia Slovenskej televízie, ktorej špecifický predmet činnosti, výroba a vysielanie televíznych programov, si vyžadovala flexibilnejší a konkurencieschopnejší systém hospodárenia. Rovnako negatívne sa výklad zákona preniesol do personálnej a mzdovej politiky STV a z rovnakého dôvodu je dodnes majetok, ktorý pre svoju činnosť Slovenská televízia využíva „len“ majetkom štátu v správe Slovenskej televízie z čoho jej vyplývajú záväzky na jeho údržbu a využívanie, bez ohľadu na efektívnosť týchto činností, alebo na adekvátnu kompenzáciu prevádzkových nákladov zo strany štátu.

Hlavnou náplňou STV obsiahnutou v pôvodnej forme „verejnoprávnej inštitúcie“ bola predovšetkým tvorba a vysielanie programu. Pri zriadení Slovenskej televízie, ale ani v nasledujúcom období sa z legislatívneho a finančného hľadiska nezohľadnila potreba vyváženosti programových povinností a ich adekvátneho finančného zabezpečenia. Do roku 1992 sa Slovenská televízia podieľala na vysielaní dvoch programov Československej televízie približne jednou tretinou programov. Od roku 1993 po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Slovenská televízia napĺňa vysielanie na oboch celoplošných programoch, v narastajúcom konkurenčnom prostredí domácich i zahraničných televíznych staníc. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo aj výrazné zvyšovanie cien materiálových, technologických a energetických vstupov do výroby ako aj zvyšovanie nákladov na vysielania Slovenskej televízie, ako aj na údržbu a správu jej archívov.

Tento nárast programových povinností nebol prostredníctvom disponibilných zdrojov nikdy primerane kompenzovaný a z dlhodobého hľadiska za dostatočné riešenie nie je možné pokladať ani nedávno schválenú novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch. Táto výhrada smeruje predovšetkým k definícii pojmu „koncesionársky poplatok“, k definíciu predmetu spoplatnenia, k absencii systému stanovenia výšky poplatku vo väzbe na stanovenie dostatočnosti finančného krytia programových povinností Slovenskej televízie, k potrebe kompenzácii strát z poplatku z titulu čiastkového oslobodenia sociálne slabších skupín obyvateľstva štátom, k neefektívnosti systému výberu poplatku a k potrebe reálneho zabezpečenia jeho vymáhateľnosti.

Vznikajúce konkurenčné prostredie veľmi rýchlo odčerpávalo kvalifikovaných technických pracovníkov a tvorcov a STV svojou personálnou a finančnou politikou nebola schopná týmto presunom zabrániť. Ďalšiu negatívnu úlohu v postupnej deštrukcii STV zohrali aj časté výmeny vedení STV a s nimi súvisiace personálne zmeny, ktoré časom nadobudli skôr podobu osobných a politických revanšov, ako koncepčnej personálnej politiky. Výsledkom bol únik tvorcov i technických pracovníkov najmä do Českej republiky, kde mnohí z nich vo fungujúcom konkurenčnom prostredí potvrdili svoje vysoké odborné i tvorivé kvality.

Platný zákon č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii umožňuje vykonávať podnikateľskú činnosť, len s prípadným súhlasom ministerstva financií v súlade so zákonom č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, alebo v súlade s § 19 zákona 303/1995, ktorý umožňuje združovať prostriedky na základe § 829 – 841 občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Zároveň však nevymedzuje dostatočne možnosti podnikania, jeho obmedzenie a neobsahuje ani funkčný systém kontroly prípadného podnikania. Výsledkom tohto stavu sú takmer každoročné zistenia Najvyššieho kontrolného úradu o neefektívnom nakladaní s prostriedkami STV, negatívne vyjadrenia ku koprodukčným zmluvám, pokuty so strany Rady pre vysielanie a retransmisiu ohľadne porušenia zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a podobne. Paradoxne prax ukázala, že k niektorým porušeniam predpisov dochádzalo v snahe v nepriaznivej ekonomickej situácii udržať výrobu niektorých programov, alebo udržať konkurencieschopnosť programu tým, že sa v rozpore s platnými predpismi zvyšovali náklady na jeho výrobu. Nedoriešenou otázkou zostáva aj fakt, že STV je pre istý typ programov dominantným zadávateľom Ide najmä o detskú tvorbu, animovanú tvorbu a dramatickú tvorbu, v ktorej dlhodobo určuje nielen výber spracovaných diel, ale aj ich kvalitu a finančné ohodnotenie tvorcov. Paradoxne práve STV, ktorá by svojej verejnoprávnosti mala vytvárať podmienky pre vznik najkvalitnejších umeleckých diel, svojimi honorárovými sadzobníkmi dlhodobo odstrašuje najkvalitnejších tvorcov a nedovoľuje vzniknúť zásadnejším dielam, ktoré by mali nadčasový charakter a ukázali by sa byť dlhodobou nielen ekonomickou, ale aj kultúrnou investíciou.

Dlhodobá finančná podhodnotenosť rozpočtu Slovenskej televízie sa okrem všetkých vyššie uvedených argumentov odrazila aj na vysokej fyzickej a morálnej opotrebovanosti technológií a zariadení. K tomuto stavu neprispieva ani pasívny vzťah vlády k avizovanej digitalizácii pozemného vysielania, ktoré by nielen „vyčistilo“ a zefektívnilo prevádzku vo frekvenčnom priestore SR, ale zároveň by rozšírilo ponuku služieb a zefektívnilo náklady na vysielanie televízneho signálu.

Počas dvanástich rokov účinnosti zákona č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii prešla legislatíva dotýkajúca sa pôsobnosti Slovenskej televízie niekoľkými zmenami. Prvou bola zmena zákonom č. 166/1993 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ďalej novelizácia zákonom č. 82/1995 Z. z., zákonom č. 321/1996 Z. z. a napokon zákonom č. 335/1998 Z. z.. Žiadna zo spomínaných právnych noriem však nezasahovala do filozofie zákona. Prakticky všetky mali dosah predovšetkým na kreovanie a činnosť Rady Slovenskej televízie. Ich reálnym dopadom bolo zneistenie členov rady v ich úlohe zabezpečovať „programovú objektívnosť a nezávislosť“ Slovenskej televízie (§ 7 zákona č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších zmien a doplnkov).

Návrh nového zákona o Slovenskej televízii predpokladá niekoľko zásadných zmien. Jej hlavným cieľom je zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia STV s cieľom zvýšiť jej kvalitu a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných staníc, ale hlavne vytvoriť podmienky pre plnenie „služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania“, ktorá obsahuje predovšetkým výrobu a vysielanie programov bližšie zadefinovaných týmto zákonom. Hlavnými krokmi ako tento cieľ dosiahnuť je prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe STV do jej vlastníctva, presné zadefinovanie poslania a hlavných úloh STV, rozšírenie možností podnikania STV, upravenie podmienok hospodárenia STV (vyňatie STV spod zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách), zmena voľby Rady STV ako vrcholného orgánu STV, zmena voľby generálneho riaditeľa STV, ustanovenie Dozornej komisie, ako poradného orgánu Rady STV pre oblasť hospodárenia, vyčlenenie majetku STV získaného prevodom zo štátu a z koncesionárskych poplatkov z exekúcií, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa prísne rozdelia príjmy z komerčnej činnosti od ostatných príjmov STV, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh STV v zmysle tohto zákona.

Návrh zákona je svojou koncepciou, systematikou a terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, so zákonom č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všetkými platnými právnymi predpismi a čl. 97 Európskej dohody o pridružení, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona zohľadňuje okrem základných dokumentov Európskej únie aj rezolúciu Rady vládnych predstaviteľov členských štátov o verejnoprávnom vysielaní z 25. januára 1999 (1999/C/30/01), ktorá zdôrazňuje hlavné úlohy a poslanie verejnej služby vo vysielaní. V tomto dokumente sa odporúča najmä:

- zabezpečovať financovanie vysielania tak, aby nebolo v rozpore s obchodnými podmienkami a

podmienkami súťaže v Spoločenstve, pokiaľ je v rozsahu, ktorý neodporuje všeobecnému záujmu,

- plnenie poslania vysielania ťažením z prospechu technologického pokroku,

- prístup širokej verejnosti bez diskriminácie a na základe rovnakých možností k vysielacím kanálom

a službám, čo je nevyhnutný predpoklad na naplnenie špeciálnej povinnosti verejnej služby vo

vysielaní,

- plniť významnú úlohu vysielania pri sprostredkovaní prospechu z nových audiovizuálnych a

informačných služieb a nových technológií verejnosti,

- zabezpečiť schopnosť ponúkať kvalitné programy a služby verejnosti a rozvoj diverzifikácie činností

v digitálnom veku,

- zabezpečiť poskytovanie širokého záberu programov s cieľom osloviť spoločnosť ako celok.

Dôležitým dokumentom z hľadiska pôsobenia médií verejnej služby je aj odporúčanie č. R (96) 10 Výboru ministrov členských štátov z 11. septembra 1996 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania, ktoré vládam členských štátov odporúča zakotviť do svojho právneho poriadku alebo do rámca regulatívov pre vysielacie organizácie verejnej služby také ustanovenia, ktoré budú zaručovať ich nezávislosť. V tomto právnom rámci musí byť jasne formulovaná ich obsahová nezávislosť a inštitucionálna autonómia. V tomto dokumente sa zdôrazňuje najmä:

- zásada nezávislosti vysielania programovej služby,

- poskytnutie záruk nezávislosti vysielania programových služieb na celoštátnej úrovni formou

záväzných pravidiel a ich dodržiavania.

Návrh zákona nepredpokladá priame zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, rozpočet obcí ani na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu sa navrhuje zmeniť doterajší spôsob poskytovania bežného transferu Slovenskej televízii prostredníctvom samostatnej rozpočtovej kapitoly a prejsť na prípadné transparentné a účelové poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej televízii formou účelovo určených dotácií.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona sa čiastočne dotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), a preto ako informácia bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 4. septembra. Vzhľadom na fakt, že sa rokovanie rady neuskutočnilo, nebola informácia o návrhu zákona prerokovaná.

Návrh zákona 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ návrhu legislatívneho zámeru zákona:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu legislatívneho zámeru zákona:

návrh legislatívneho zámeru zákona o nadobúdaní a hospodárení s majetkom štátu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh legislatívneho zámeru zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie - Biela kniha

problematika správy majetku štátu nie je prioritou ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, screeningu a Partnerstva pre vstup.

návrh legislatívneho zámeru zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Termín predloženia na rokovanie vlády SR je august 2003.

b) bezpredmetné.

4.Problematika návrhu legislatívneho zámeru zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6.Gestor:

bezpredmetné.

7.Účasť expertov:

pri príprave návrhu legislatívneho zámeru zákona nebola účasť expertov.

Osobitná časťK § 1Ustanovenie vymedzuje základný okruh upravovanej problematiky.

K § 2Ustanovenie upravuje postavenie Slovenskej televízie ako právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a má svoje sídlo v Bratislave.

K § 3Ustanovenie vymedzuje poslanie Slovenskej televízie v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Definuje pre účely zákona pojem „služba verejnosti v televíznom vysielaní“ najmä vzhľadom charakter programovej služby, ako aj vzhľadom na základné atribúty, ktoré jej jednotlivé programy musia spĺňať.

K § 4Ustanovenie povinnosť Slovenskej televízii vykonávať svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť, rešpektovať nezávislosť tvorcov programu a zakazuje jej previesť svoje práva a povinnosti vysielateľa programovej služby na inú osobu. Ustanovenie tiež stanovuje povinnosť Slovenskej televízii poskytovať archívne diela, ktoré boli vytvorené pred vznikom Slovenskej televízie iným právnickým osobám na vysielanie, alebo na vznik nových diel.

K § 5Ustanovenie definuje hlavnú činnosť Slovenskej televízie ako činnosť, ktorá bezprostredne súvisí s jej poslaním poskytovať „službu verejnosti v televíznom vysielaní“ v rozsahu dvoch celoplošných terestriálnych okruhoch, ďalej zabezpečovať tvorbu, výrobu, nákup programov a ich šírenie, regionálne vysielanie, národnostné vysielanie, vysielanie pre sociálne skupiny, poskytovanie priestoru pre činnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ochranu a archivovania umeleckých diel podľa osobitných predpisov, ako aj oprávnenie spolupodieľať sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania.

K § 6 Ustanovenie vymedzuje možnosti podnikania Slovenskej televízii nad rámec svojej „hlavnej činnosti“ podľa § 5, len v oblasti, ktorá súvisí s jej hlavnou činnosťou, pričom spôsob podnikania nesmie ohroziť poslanie Slovenskej televízie podľa §3. Ustanovenie ďalej obsahuje obmedzenie uzatvárať niektoré druhy obchodných zmlúv a zakladať niektoré druhy spoločností.

K § 7Ustanovenie vymedzuje tri hlavné orgány riadenia a kontroly Slovenskej televízie: Radu STV, Dozornú komisiu a generálneho riaditeľa. Oproti predchádzajúcemu zákonu sú kontrolné orgány posilnené o Dozornú komisiu, ktorá je poradným orgánom Rady STV, je zložená z odborníkov z oblasti hospodárenia, financií a legislatívy.

K § 8 až 13Ustanovenia vymedzujú postavenie Rady STV, ktorej úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie záujmov verejnosti v programovej službe Slovenskej televízie, ako aj dohliadať na hospodárenie STV a nakladanie s majetkom Slovenskej televízie.

Do pôsobnosti rady patrí najmä: dohliadanie na dodržiavanie tohto zákona Slovenskou televíziou, schvaľovanie štatútu Dozornej komisie, schvaľovanie dlhodobých plánov a koncepcií Slovenskej televízie, použitie rezervného fondu a fondu reprodukcie, významných investičných zámerov, schvaľovanie spolupráce STV s treťou osobou pri oprávnení STV vysielať reklamu a telenákup, poverovať Dozornú komisiu kontrolou hospodárenia a nakladania s majetkom STV, prijímať uznesenia k zisteniam, návrhom a stanoviskám dozornej komisie, rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Rada STV je povinná predložiť národnej rade správu o činnosti a hospodárení Slovenskej televízie, o činnosti rady, činnosti dozornej komisie a o plnení poslania Slovenskou televíziou v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ustanovenie ďalej vymedzuje právo Rady STV voliť, odvolávať riaditeľa STV a určovať jeho odmenu, udeľovať súhlas k povereniu vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu, ako aj zaoberať sa sťažnosťami a podnetmi na činnosť Slovenskej televízie a jej orgánov vo vzťahu k tomuto zákonu.

Návrh zvyšuje počet členov rady z pôvodných deviatich na dvanásť členov. Cieľom zmeny je zvýšiť rozmanitosť rady, posilniť jej názorovú i profesijnú rozmanitosť a dosiahnuť tak užší kontakt s verejnosťou. Rovnako zmena nominácií členov rady má zabezpečiť vyššiu politickú rozmanitosť a tým aj vyššiu objektívnosť pri spoločných rozhodnutiach. Deväť členov rady volí národná rada z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady. Troch členov rady menuje prezident Slovenskej republiky. Spodná veková hranica kandidáta na člena rady – 25 rokov, zodpovedá konštrukcii vekovej hranice pri voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu v zákone č. 308/2000 Z. z.. Z dôvodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaním a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať predsedu rady. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov s tým, že rotačný princíp by mal zabezpečiť, že pri riadení STV nebude prerušená potrebná odborná kontinuita (každé dva roky sa bude obmieňať jedna tretina rady). Možnosť opätovného zvolenia resp. vymenovania je obmedzená dvoma po sebe nasledujúcimi obdobiami. Ustanovenia upravujú ukončenie členstva v Rade STV, ako aj možnosť odvolania jednotlivých členov rady, alebo celej rady národnou radou v prípade, že dôjde k naplneniu zákonom vymedzených možností, ako aj povinnosť a termíny vymenovania nových členov rady. Mesačná odmena členov rady sa stanovuje štatútom vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Návrh upravuje rokovanie rady STV, ako aj povinnosť upraviť podrobnosti o vnútornej činnosti v štatúte rady STV.

K§14 až 16Ustanovenia upravujú postavenie Dozornej komisie, ako orgánu plniaceho úlohy spojené s dohliadaním na riadne a účelné hospodárenie Slovenskej televízie, nakladanie s majetkom Slovenskej televízie a na využívanie verejných zdrojov, v súlade s týmto zákonom. Funkčné obdobie dozornej komisie je stanovené na tri roky. Počet členov Dozornej komisie je stanovený na troch, vymenúva ich vláda Slovenskej republiky. Profesionálna kompetencia členov Dozornej komisie umožní členom rady STV získať o skutočnostiach súvisiacich s hospodárením STV relevantné informácie a na strane druhej ochráni STV pred nekompetentným nahliadaním do ekonomických dokladov a prípadnými nesprávnymi zisteniami. Kompetenciu nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie a s nakladaním s majetkom Slovenskej televízie dáva návrh zákona len členom Dozornej komisie. Kvalifikačné predpoklady členov Dozornej komisie sú určené v podmienke členstva a členovia dozornej komisie musia spĺňať aj podmienky stanovené v § 10, upravujúce nezlučiteľnosť funkcií. Členovi dozornej komisie sa za výkon tejto funkcie priznáva mesačná odmena vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Ostatné náležitosti spojené s činnosťou dozornej komisie upraví štatút dozornej komisie, ktorý schvaľuje rada. Do pôsobnosti dozornej komisie patrí najmä predkladať rade stanoviská k investičným zámerom STV, k návrhom k spolupráci s treťou osobou pri vysielaní reklamy a telenákupu, vykonávať kontrolu a predkladať stanovisko o výsledku kontroly prevedenej na základe podnetu rady, predkladať rade návrhy na kontrolu, oboznamovať radu s výsledkami svojej činnosti a zisteniami, vyjadrovať stanovisko k časti hospodárenie Slovenskej televízie vo výročnej správe o činnosti a hospodárení Slovenskej televízie, v prípade poverenia kontrolou zo strany rady upravuje oprávnenie členov komisie nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenskej televízie a s nakladaním s majetkom Slovenskej televízie.

K § 17 až 19Ustanovenia upravujú postavenie, pôsobnosť a podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie generálneho riaditeľa, spôsob jeho menovania, menovania jeho zástupcov. Generálny riaditeľ predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja programovej služby Slovenskej televízie, návrh rozpočtu Slovenskej televízie vrátane programového konceptu, výročnú správu o činnosti a hospodárení Slovenskej televízie. Generálny riaditeľ ďalej predkladá rade STV na schválenie návrh na spoluprácu s treťou osobou pri využívaní oprávnenia Slovenskej televízie vysielať reklamu a telenákup, zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení navrhnutých radou alebo príslušnými kontrolnými orgánmi na zabezpečenie nápravy pri porušení povinností Slovenskej televízie ustanovených týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predkladá rade na vyjadrenie návrhy na vymenovanie svojich štatutárnych zástupcov, rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa Slovenskej televízie, ktoré nie sú podľa tohto zákona vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady. Pri riadení je generálny riaditeľ viazaný uzneseniami rady vo veciach jej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa volí rada verejným hlasovaním najmenej dvojtretinovou väčšinou všetkých členov rady na základe verejného výberového konania. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov s možnosťou opätovného zvolenia, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za generálneho riaditeľa možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonná, má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej trojročnú prax v oblasti riadenia. Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa dvojnásobku platu poslanca národnej rady. Generálny riaditeľ predkladá rade každoročne majetkové priznanie. Ustanovenie upravuje ukončenie výkonu funkcie generálneho riaditeľa, ako aj podmienky na jeho odvolanie pred uplynutím funkčného obdobia, ak naplní podmienky stanovené v zákone, ako aj povinnosť rady vyhlásiť výberové konanie na nového generálneho riaditeľa 90 dní pred ukončením riadneho a do 15 dní pri ukončení predčasného funkčného obdobia riaditeľa .

K § 20Ustanovenie podrobne upravuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Slovenskej televízie vzhľadom na vyňatie STV z pôsobnosti zákona č. 303/1995 Z.z o rozpočtových pravidlách. Návrh definuje súhrn majetkových hodnôt, určuje povinnosť zachovávať pri používaní prostriedkov maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ako aj povinnosť používať prostriedky na účely určené zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Majetok Slovenskej televízie je vylúčený z exekúcií a výkonu rozhodnutí podľa osobitného predpisu, ako aj finančné prostriedky na účtoch STV určené na plnenie poslania STV. . Pri návrhu tohto opatrenia vychádzal predkladateľ z Nálezu Ústavného súsu PL. ÚS 21/00, v odôvodnení ktorého sa hovorí, „že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom“. Účtovníctvo STV je vedené podľa účtovnej osnovy pre neziskové organizácie, účtovná uzávierka a výročná správa musia byť overené audítorom a po prerokovaní radou zverejnená v Obchodnom vestníku, pričom výročná správa musí byť predložená na schválenie národnej rade, zverejnená na internete a vydaná ako neperiodická publikácia a musí okrem povinných náležitostí obsahovať aj vyhodnotenie plnenia poslania STV a ďalšie informácie.

K § 21Ustanovenie definuje zdroje finančného zabezpečenia Slovenskej televízie, ich vedenie na účtoch v bankách v Slovenskej republike, spôsob používania finančných prostriedkov a majetku STV len na činnosť vymedzenú týmto zákonom a v súlade s osobitným zákonom. Návrh stanovuje, že výdavky spojené s činnosťou rady STV a dozornej komisie sú hradené z rozpočtu STV.

K § 22Ustanovenie upravuje tvorbu a použitie rezervného fondu a fondu reprodukcie. Rezervný fond sa tvorí zo zlepšeného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti Slovenskej televízie po zdanení, zo zisku z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie po zdanení, z finančných prostriedkov prijatých zo združenia podľa osobitného predpisu, z darovaných prostriedkov a používa sa na úhradu rozpočtom nezabezpečených potrieb vrátane mzdových prostriedkov, doplnenie zdrojov fondu reprodukcie, úhradu sankcií za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, úhradu zhoršeného výsledku hospodárenia, preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka, obstaranie cenných papierov, finančné investície a kapitálové vklady, združovanie prostriedkov podľa Občianskeho zákonníka, úhrada straty z podnikateľskej činnosti (pod podmienkou ukončenia tejto činnosti), splátky úverov a úrokov z nich. Fond reprodukcie sa vytvára z odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane zostatkovej ceny pri jeho vyjadrení, z finančných prostriedkov od iných subjektov, prijatých podľa uzatvorených zmlúv o združovaní prostriedkov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, z darov určených na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, z výnosov povolených zbierok, z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, určených na obstarávanie hmotného majetku a nehmotného majetku, z výnosov z predaja a likvidácie hmotného a nehmotného majetku, z prostriedkov rezervného fondu, z prostriedkov štátnych fondov a štrukturálnych fondov EÚ a používa sa na financovanie obstarávania hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia, vrátane technického zhodnotenia technického majetku ak doba zhodnotenia trvá aspoň štyri roky po nadobudnutí takéhoto hmotného majetku, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združovaní, na obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, na splátky úverov prijatých na financovanie obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, na financovanie opráv hmotného a nehmotného majetku.

K § 23Ustanovenie upravuje prechod majetku vo vlastníctve štátu, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v správe Slovenskej televízie, prechádza dňom účinnosti tohto zákona na Slovenskú televíziu. Vzhľadom na zrušenie zákona č. 166/1993 priamo v zákone stanovujeme, že „výkon práv k televíznym programom, ktoré vyrobila Česko-slovenská televízia na Slovensku, patrí Slovenskej televízii. Slovenská televízia má právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou k 1. júlu 1991. Slovenská televízia má právo využívať televízne programy vyrobené Česko-slovenskou televíziou po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiada tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenskou televíziou a Českou televíziou, ak z týchto zmlúv nevyplýva inak prechádza právo využívať televízne programy, ku ktorým právo využívania nadobudla Česko-slovenská televízia od zahraničných subjektov, na Slovenskú televíziu“ Rada zvolená pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za radu podľa tohto zákona. Po skončení jej funkčného obdobia sa nová rada zvolí a vymenuje už na základe § 9 tohto zákona. Ústredný riaditeľ sa považuje za generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Dozorná komisia bude menovaná do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

K § 24Zrušovacím ustanovením sa zrušuje predchádzajúci zákon o Slovenskej televízii a zákon č. 166/1993 Zb. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 321/1996 Z. z., ktorého posledné ustanovenia ostávajúce v platnosti sa prijatím nového zákona stávajú bezpredmetné.

K § 25Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

Bratislava, 16. septembra 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

M i k u l á š D z u r i n d a v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

R u d o l f C h m e l v. r.

zobraziť dôvodovú správu