Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 154/2001 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Platnosť od: 28.04.2001
Účinnosť od: 01.01.2016
Účinnosť do: 30.06.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátne orgány, Prokuratúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST45JUD261DS26EUPP2ČL3

Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 154/2001 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016
Zoznam paragrafov
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 154/2001 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 401/2015

Legislatívny proces k zákonu 401/2015
Legislatívny proces k zákonu 154/2001

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 401/2015, dátum vydania: 19.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
 
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.
Potreba komplexnej novely zákona č. 153/2001 Z. z. nastala predovšetkým v dôsledku poznatkov prokuratúry z aplikačnej praxe. Od vypracovania a prijatia zákona č. 153/2001 Z. z. uplynulo takmer 15 rokov a za celý čas jeho platnosti zákon nebol zásadnejším spôsobom, ktorý by reagoval na poznatky z praxe pri výkone pôsobnosti prokuratúry, novelizovaný. Novela zákona z roku 2011 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa oslabenia právomocí generálneho prokurátora vyhlásená za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky.
Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2012-2016. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje potrebu prehodnotiť legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožnili priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v uvedenej časti vo vzťahu k pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky a postaveniu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravuje:
Vláda prehodnotí legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožňujú priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Prijaté legislatívne opatrenia budú garantovať nezávislosť prokuratúry Slovenskej republiky. V zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému posilní funkčnú autonómiu generálneho prokurátora.
Vláda bude podporovať prijatie takej legislatívnej zmeny, ktorá:
•ustanoví a bude garantovať nezávislé postavenie prokuratúry v systéme štátnych orgánov,
•bude garantovať funkčnú autonómiu generálneho prokurátora pri výkone prokurátorských oprávnení,
•modernizuje právnu úpravu prokurátorskej samosprávy, ktorú v zmysle záverov Benátskej komisie postupne spojí s výkonom verejnej kontroly prokuratúry,
•bude garantovať vymenovanie do funkcie prokurátora na časovo neobmedzené obdobie a ustanoví spôsoby a dôvody zániku funkcie prokurátora,
•bude garantovať právo prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry vykonávať svoje právomoci nezávisle od iných štátnych orgánov.
Vláda vytvorí právne, organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na:
•obnovenie dôvery v prokuratúru a zabezpečenie informovania verejnosti o celkovej činnosti prokuratúry,

•zvýšenie efektívnosti činnosti prokuratúry a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu,
•zabezpečenie plynulosti a dôstojnosti trestného konania a eliminovanie prieťahov v trestnom konaní,
•zvýšenie vymožiteľnosti práva,
•rozšírenie oprávnení prokuratúry zameraných na ochranu majetkových a iných práv štátu.
Na zabezpečenie uvedených priorít vláda vytvorí podmienky pre kvalitný výkon prokurátorských činností, a to predovšetkým:
•prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti prokuratúry,
•prijme protikorupčné opatrenia, najmä zriadi trvalú telefónnu linku, na ktorú bude možné oznámiť korupčné správanie prokurátorov a zamestnancov prokuratúry a prijme legislatívne opatrenia na vyhodnocovanie oznámení o korupčnom správaní, na podávanie trestných oznámení, podnetov na začatie disciplinárneho konania a navrhovanie ďalších potrebných opatrení,
•ponechá inštitút právnych čakateľov prokuratúry, sprísni pravidlá ich prípravnej praxe a prijme účinné opatrenia na riadnu odbornú prípravu na výkon funkcie prokurátora,
Cieľom predloženého návrhu zákona je teda predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomocí prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry, ako aj postavenia prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Na tento účel sa predloženým návrhom zákona detailne prepracúvajú niektoré oblasti pôsobnosti prokuratúry. Ide predovšetkým o precizovanie pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a pôsobnosti pri dozore prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Dôsledným spôsobom, najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami relevantných právnych predpisov sa upravuje pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k ústavným orgánom – k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky, k Ústavnému súdu Slovenskej republiky a k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Komplexným spôsobom sa nanovo upravuje vybavovanie podnetov na prokuratúre. Nová právna úprava jednoznačne prispeje k zefektívneniu činnosti prokuratúry, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov na dôsledné zaoberanie sa tými podaniami, ktoré sú skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci, a ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry. Nová úprava zároveň znamená sprehľadnenie a zjednodušenie činnosti na úseku vybavovania podnetov aj vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám ako podávateľom podnetu, nakoľko zákon zrozumiteľne a zreteľne ustanovuje, aké náležitosti musí podnet obsahovať, aby sa tak odbúrala zbytočná niekoľkonásobná písomná komunikácia s podávateľom a okamžite po doručení podnetu sa mohlo pristúpiť k samotnému vybavovaniu podnetu Aj naďalej je potrebné, aby sa prokurátor zaoberal podaním podľa jeho obsahu bez ohľadu na to, ako je označené. Súčasne sa definuje, ktoré podanie sa nepovažuje za podnet, akým spôsobom možno podať podnet a preskúmania akých vecí je možné podnetom sa domáhať. V prípade,

že bude podnet postúpený z dôvodu príslušnosti inej prokuratúre, o tomto bude vždy podávateľ upovedomený, a teda v každom štádiu vybavovania podnetu bude mať vedomosť o tom, ktorá prokuratúra ho vybavuje. Ďalej sa upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podnetu a možnosť podania opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom alebo ním určeným prokurátorom.
V dôsledku opätovného zavedenia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry je nevyhnutné upraviť ich právomoci (ale aj právomoci asistentov prokurátorov) pri výkone pôsobnosti prokuratúry tak, aby išlo o právomoci zákonné. Doterajšia úprava právomocí právnych čakateľov prokuratúry obsiahnutá v smernici generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry, sa javí ako nedostatočná.
Článkom II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Zhodne ako v prípade nižšie podrobne popísanej zmeny zákona č. 154/2001 Z. z. sa upravujú viaceré motivačné a zásluhové opatrenia - odmeny sudcov, úprava funkčných príplatkov a ich výšky a úprava preventívnej rehabilitácie.
Vo vzťahu k postaveniu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravenom zákonom č. 154/2001 Z. z. (čl. III) novým komplexným spôsobom sa upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora, výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora a výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava vychádza z praktických skúseností prokuratúry a má za cieľ garantovať transparentnosť a objektivitu jednotlivých druhov výberových konaní.
 
Osobitne v dôsledku praktických skúseností a v súlade s požiadavkami predstaviteľmi samosprávy sa upravuje problematika samosprávy prokurátorov. Rozširujú sa oprávnenia prokurátorskej samosprávy, ktoré súvisia tiež s verejnou kontrolou prokuratúry.
 
Sprísňuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátorov. Rozširuje sa zákonné rozpätie sadzieb pre ukladanie jednotlivých druhov sankcií. Zavádza sa bipartícia disciplinárnych previnení, ktorá má lepšie diferencovať ich povahu a závažnosť v jednotlivých prípadoch. Ustanovuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátora za priestupky a iné správne delikty. Precizuje sa právna úprava disciplinárneho konania na základe poznatkov získaných z rozhodovacej činnosti súdov. Súčasne sa sprísňujú aj disciplinárne opatrenia, a to v nadväznosti na vyššie uvedenú bipatríciu disciplinárnych previnení.
 
V súvislosti s prijatými odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zavádza povinnosť pre prokurátorov priznávať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) presahujúce ustanovenú hodnotu 6600 eur.
Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky. Upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora. Zavádza sa právna úprava Etickej komisie.
 

Za účelom efektívneho využitia budovaných informačných systémov prokuratúry sa medzi základné povinnosti prokurátora navrhuje zaviesť aj skupina povinností súvisiacich s používaním informačných systémov prokuratúry.
 
Stabilizuje sa sociálny status prokurátora tým, že sa zavádzajú viaceré motivačné a zásluhové opatrenia, napr. odmeny prokurátorov a valorizácia funkčných príplatkov. Zlepšuje sa sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku.
 
Návrh zákona vo viacerých ustanoveniach precizuje práva a povinnosti prokurátorov tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov. Vychádza sa pritom z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov. Rovnako ako u sudcov sa v návrhu zákona rozširuje okruh právnych dôvodov, pri ktorých má prokurátor nárok na vyplatenie odchodného aj o zánik služobného pomeru pri vzdaní sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na predčasný starobný dôchodok.
 
Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej súčasná právna úprava mení tak, aby analogicky korešpondovala s úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce. Napríklad sa novým spôsobom navrhuje upraviť podmienky čerpania rodičovskej dovolenky prokurátorom – mužom tak, ako je to upravené Zákonníkom práce. Analogicky sa tiež precizujú dôvody pre čerpanie dovolenky a služobného voľna.
 
Súčasne sa dopĺňa zákon o podrobnú právnu úpravu regresnej náhrady, ktorá sa uplatní voči prokurátorom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takáto osobitná právna úprava doposiaľ absentovala.
Zároveň sa predloženým návrhom zákona reaguje aj na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, predovšetkým vo vzťahu k Európskej únii. Prokuratúra Slovenskej republiky vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom prokurátorov aj vykonávaním úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie.
Obsahom predkladaného návrhu zákona v čl. IV je zmena a doplnenie Trestného poriadku, ktorej potreba vyplýva z poznatkov z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Tento návrh je súčasne realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2012 - 2016. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje, že vláda Slovenskej republiky navrhne, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania. Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok by mala byť účinným prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ku ktorej došlo z dôvodu právnych vád rozhodnutia a postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Nie každú zistenú nezákonnosť bolo možné napadnúť doterajším mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním vzhľadom na podmienky a dôvody, ktoré platné znenie Trestného poriadku pre jeho podanie a prípustnosť ustanovuje. Podľa predkladaného návrhu budú oprávnení podať sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor a minister spravodlivosti, pričom minister spravodlivosti ju bude môcť podať iba v prospech obvineného. Z dôvodu rešpektovania princípu právnej istoty a nemeniteľnosti súdnych rozhodnutí sa zavádza lehota

na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v neprospech obvineného, a to 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia prokurátorovi. Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v prospech obvineného ustanovená nie je.
Návrhom zákona v čl. IV sa tiež reaguje na ďalšie poznatky z aplikačnej praxe vo vzťahu k inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom a v súvislosti s rozhodovaním súdov o väzbe odsúdeného, ktorý vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v prípade povolenia obnovy konania.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
 
Navrhuje sa doplnenie predmetu úpravy zákona č. 153/2001 Z. z. aj o právomoci právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry.
Zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zakotvilo nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátora. Účinnosť ustanovenia, ktorým k tejto zmene došlo, bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 pozastavená, a to až do vydania nálezu v tejto veci. V období od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014 boli ustanovenia o právnych čakateľoch prokuratúry zrušené a znovu zavedené boli až od 1. decembra 2014, a to zákonom č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pričom boli súčasne ponechané aj ustanovenia o asistentoch prokurátorov).
Nakoľko asistenti prokurátora a právni čakatelia prokuratúry vykonávajú pri výkone pôsobnosti prokuratúry viaceré právomoci, na túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v predmete zákona.
K bodu 2
 
Z dôvodu precizovania textu sa navrhuje upraviť znenie druhej vety § 3 ods. 2 tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností jasné, že prokuratúra môže pri výkone svojej pôsobnosti pri zabezpečení ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu využívať iba zákonom zverené prostriedky, a nie akékoľvek zákonné prostriedky, ktoré prináležia iným subjektom. V praxi sa často stáva, že osoby žiadajú využitie takých prostriedkov ochrany práv, ktoré nie sú zákonom zverené prokuratúre, ale zákon ich zveril iným subjektom (súdom, verejnému ochrancovi práv či ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, napr. v rámci konania o sťažnostiach).

K bodom 3 a 4
 
Ustanovenie § 4 upravujúce pôsobnosť prokuratúry sa dopĺňa o výkon právomocí prokurátorov pri vykonávaní úkonov a rozhodovaní v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ktoré doposiaľ v zákone zakotvené neboli. Rovnako sa dopĺňa potreba plnenia aj ďalších úloh, ktoré môže pre prokuratúru a prokurátorov ustanoviť aj právne záväzný akt Európskej únie.
K bodu 5
 
Obdobne ako v bode 1 sa vzhľadom na opätovné zakotvenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a súčasné ponechanie inštitútu asistenta prokurátora navrhuje upraviť zákonný rozsah vykonávania pôsobnosti prokuratúry aj právnymi čakateľmi prokuratúry a asistentmi prokurátorov.
K bodu 6
 
Navrhuje sa novým spôsobom upraviť formu pokynu nadriadeného prokurátora vydaného podriadenému prokurátorovi. Možnosť vydávať pokyny podriadenému prokurátorovi, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, vyplýva z hierarchického spôsobu riadenia prokuratúry. V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o zákonnosti zásahu nadriadeného prokurátora do konania, ktoré vedie jemu podriadený prokurátor, je nevyhnutné, aby pokyny mali písomnú formu. V praxi však môže nastať situácia, kedy je potrebné uložiť pokyn na postup v konkrétnej veci, ale nie je možné ho uložiť písomne. Preto sa navrhuje, aby pokyn podriadenému prokurátorovi mohol byť vydaný aj ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami; takýto pokyn však musí byť do 48 hodín potvrdený písomne, inak je neplatný a zodpovednosť za konanie na základe takto neplatného pokynu nesie nadriadený prokurátor, ktorý ho vydal.
K bodu 7
 
Zaradenie obsahu § 6a a 6b zákonom č. 220/2011 Z. z. z hľadiska systematiky zákona č. 153/2001 Z. z. nebolo zvolené vhodne, nakoľko problematika vydávania záväzných stanovísk generálnym prokurátorom spadá do pôsobnosti generálneho prokurátora, ktorá je upravená od § 10. Preto sa právna úprava § 6a a 6b navrhuje vypustiť, avšak obsahovo sa presunie do navrhovaného § 11, pričom je ponechaná aj Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk.
K bodu 8
 
Navrhuje sa právna úprava predĺženia funkčného obdobia generálneho prokurátora až do doby, kým nový generálny prokurátor nezloží sľub. Doposiaľ platná právna úprava upravuje, že v takomto prípade funkciu generálneho prokurátora vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Navrhovanou právnou úpravou sa odstránia pochybnosti o legitimite úkonov osoby, ktorá vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností, ktoré právny poriadok spája s funkciou generálneho prokurátora. Obdobná právna úprava platí aj v prípade predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (§ 8 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky), ktorý je, rovnako ako generálny

prokurátor, ústavným činiteľom.
Súčasne sa v odseku 3 navrhuje zosúladiť dĺžku praxe s praxou potrebnou na preloženie prokurátora na generálnu prokuratúru. Funkcia generálneho prokurátora je ústavnou funkciou, generálny prokurátor stojí na čele prokuratúry, riadi a zodpovedá za činnosť prokuratúry a prokurátorov. Má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Podľa platného znenia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (§ 10 ods. 6) je na generálnu prokuratúru možné preložiť prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe. Je preto nezmyselné, aby sa generálnym prokurátorom, teda osobou, ktorá riadi všetkých prokurátorov, mohol stať prokurátor, ktorému ako podmienka na vymenovanie postačuje justičná prax päť rokov.
V odseku 6 sa navrhuje úprava, aby prokurátor, ktorý sa stane generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, sa stal súčasne aj prokurátorom generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to bez toho, aby bol v tejto otázke (preloženie) odkázaný na odchádzajúceho generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stane aj jeho služobným úradom. Za generálneho prokurátora Slovenskej republiky môže byť vymenovaná iba osoba, ktorá je prokurátorom a spĺňa ostatné podmienky ustanovené zákonom. Za generálneho prokurátora Slovenskej republiky teda môže byť vymenovaný aj prokurátor okresnej prokuratúry alebo prokurátor krajskej prokuratúry. V takomto prípade mu síce nezaniká funkcia prokurátora, jeho miesto na okresnej, resp. krajskej prokuratúre však musí byť následne obsadené iným prokurátorom.
K bodu 9
 
Národná rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie, ak (okrem iných dôvodov) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok. Navrhuje sa vypustiť, aby boli potrebné na preukázanie tejto skutočnosti lekársky posudok, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy alebo rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia. Takéto posudky či rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu vo vzťahu k zdravotným predpokladom na výkon funkcie generálneho prokurátora podľa platného právneho poriadku ani nie je možné vydať.
K bodu 10
 
V súvislosti so zmenami v disciplinárnom konaní proti generálnemu prokurátorovi, voči ktorému disciplinárnu právomoc má Ústavný súd Slovenskej republiky, je nevyhnutné upraviť aj dôvod, pre ktorý môže Národná rada Slovenskej republiky navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie. Čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Generálny prokurátor teda nemôže byť odvolaný z funkcie výrokom disciplinárnej komisie (tá voči nemu disciplinárne konanie ani nemôže viesť). Jediný postup súladný s Ústavou Slovenskej republiky v prípade, ak v disciplinárnom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne, že generálny prokurátor spáchal čin nezlučiteľný s výkonom tejto funkcie, je, že ústavný súd toto svoje rozhodnutie oznámi Národnej rade Slovenskej republiky a tá následne navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora z funkcie odvolal.

K bodu 11
 
Nanovo sa upravuje zastupovanie generálneho prokurátora prvým námestníkom generálneho prokurátora. V spojitosti s navrhovanou úpravou v novelizačnom bode 8 prvý námestník generálneho prokurátora nebude zastupovať generálneho prokurátora a vykonávať funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností v čase, keď ešte nie je vymenovaný nový generálny prokurátor. Prvý námestník bude zastupovať generálneho prokurátora a vykonávať funkciu generálneho prokurátora iba v prípade, ak generálny prokurátor zomrie alebo bude vyhlásený za mŕtveho, alebo ak doterajšiemu generálnemu prokurátorovi v dôsledku vzdania sa funkcie generálneho prokurátora alebo odvolania z funkcie generálneho prokurátora zaniklo oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Takáto situácia môže nastať aj v prípade, ak generálny prokurátor dočasne stratí oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie prokurátora alebo v prípade, ak generálny prokurátor svoju funkciu po čas dlhší ako 30 kalendárnych dní nevykonáva. V prípade vyššie opísaných oboch situácií bude mať prvý námestník generálneho prokurátora rovnaké práva a povinnosti ako generálny prokurátor. V ostatných prípadoch môže generálneho prokurátora zastupovať prvý námestník generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Generálneho prokurátora môže zastupovať aj iný prokurátor v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Výnimky sú určené v § 16b, kde sú uvedené situácie, kedy je nevyhnutný osobný výkon pôsobnosti generálnym prokurátorom.
K bodom 12 a 13
 
Komplexným spôsobom sa upravuje riadiaca a kontrolná právomoc generálneho prokurátora a pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavným orgánom – Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Generálny prokurátor je podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky na čele prokuratúry. Z takto vymedzeného ústavného postavenia vyplýva jeho oprávnenie riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch a jeho oprávnenie vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. V tomto bode sa do § 11 prevzala úprava zo zrušovaných ustanovení § 6a a 6b, pokiaľ ide o Komisiu pre vydávanie záväzných stanovísk. Novým spôsobom sa upravuje kreovanie tejto komisie. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 105/2011 sa navrhuje zrušiť oprávnenie ministra spravodlivosti vymenovať do tejto komisie troch členov a namiesto toho sa navrhuje, aby po jednom členovi zvolili Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a Súdna rada Slovenskej republiky. Generálny prokurátor bude naďalej vymenúvať troch členov. Zasadnutie komisie bude zvolávať generálny prokurátor. Z hľadiska periodicity bude zasadnutie zvolávané podľa potreby, teda ak vznikne potreba vydať záväzné stanovisko.
Pokiaľ ide o pôsobnosť vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, precizuje sa problematika predkladania a obsahu správy o činnosti prokuratúry. Dopĺňa sa právna úprava v súvislosti s ustanoveniami o trestnom stíhaní, resp. väzbou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky upravenými v osobitných predpisoch po zrušení trestnoprávnej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky novelou Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z.

Vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky sa ponecháva doterajšie oprávnenie generálneho prokurátora predkladať vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry; zároveň sa dopĺňa nadpis paragrafu.
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky upravená v § 13 zákona č. 153/2001 Z. z. sa dopĺňa o právomoc oznámiť predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu (ak ide o predsedu ústavného súdu, oznámi to podpredsedovi ústavného súdu) a o oprávnenie požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa upúšťa od výpočtu konkrétnych právomocí generálneho prokurátora vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, nakoľko v tejto súvislosti dochádza k častým zmenám legislatívy. Osobitne takáto situácia nastane po nadobudnutí účinnosti nových kódexových úprav – Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
V novelizačnom bode 13 sa navrhuje aj doplnenie pôsobnosti generálneho prokurátora v ďalších oblastiach - poskytovanie informácií o stave veci zástupcovi Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie a národnému členovi Slovenskej republiky v Eurojuste, ako aj plnenie ďalších úloh, ak tak ustanoví osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
V § 16b sa ustanovuje, kedy generálny prokurátor osobne vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky.
K bodu 14
 
Nanovo sa upravuje pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní a pôsobnosť prokurátora pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Platné znenie § 17 ods. 2 obsahuje demonštratívny výpočet právomocí prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní. Toto ustanovenie nebolo menené ani dopĺňané od doby jeho prijatia v roku 2001. V roku 2006 nadobudli účinnosť nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Bol prijatý zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Tieto právne normy obsahujú novú úpravu právomocí prokurátora v trestnom konaní. Navrhovaná právna úprava znamená detailnejšie vymenovanie právomocí prokurátora v trestnom konaní, aj keď naďalej ide len o ich demonštratívny výpočet. Neobmedzuje sa však iba na tie najzákladnejšie právomoci v rozsahu dozoru, obžaloby a zabezpečenia práv poškodených, ale reflektuje aj právomoc prokurátora rozhodovať v prípravnom konaní, právo podávať návrhy sudcovi pre prípravné konanie, uzatvárať dohodu o vine a treste, či zabezpečovať výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach.

V ustanovení § 18 sa komplexne upravuje pôsobnosť prokurátora pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Prokuratúra sa podieľa na zabezpečení dodržiavania zákonov v zariadeniach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Dozor nad zachovávaním práv osôb pozbavených osobnej slobody je v súlade s ústavnou úlohou prokuratúry vyjadrenou v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky. Plnenie tejto úlohy prokuratúrou nebráni Národnej rade Slovenskej republiky vykonávať ešte osobitný dohľad v týchto zariadeniach, ak to považuje za potrebné. Kontrolu v týchto zariadeniach vykonávajú v úzkej súčinnosti s prokuratúrou aj európske orgány. Závažnosť oprávnení prokurátora pri vykonávaní dozoru v miestach pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody si vyžaduje prehľadnejšiu, presnejšiu a úplnejšiu úpravu priamo v zákone. Niektoré povinnosti, pravidlá postupu prokurátora a náležitosti jeho príkazu sú doteraz upravené len v príkaze generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Oprávnenia prokurátora pozastavovať výkon príkazov, rozhodnutí a opatrení alebo ich zrušovať sa nevzťahujú na rozhodnutia súdov, ale na rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu zariadení, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj na cely policajného zaistenia.
Návrh rešpektuje zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorých dozor v miestach výkonu trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby vykonáva prokurátor. Návrh je v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. V návrhu zákona sú novo zakotvené povinnosti zamestnancov orgánov zariadení uvedených v § 18 ods. 1 a 2 voči prokurátorom.
Ustanovením § 18 ods. 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov. V súčasnosti ide o zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňujú obmedzenie osobnej slobody za podmienok ustanovených zákonom aj bez súhlasu dotknutej osoby. Podľa navrhovaného znenia § 18 ods. 3 písm. b) je prokurátor povinný prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 len vtedy, ak osoba je na takom mieste držaná nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Ustanoveniami o oprávneniach prokurátora pri vykonávaní dozoru vymedzenými v § 18 ods. 2 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravujúce problematiku mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 15
 
Ako je už uvedené v odôvodnení k novelizačnému bodu 1, zákonom č. 220/2011 Z. z. sa zakotvilo nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátora. Účinnosť ustanovenia, ktorým k tejto zmene došlo, bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 pozastavená, a to až do vydania nálezu v tejto veci. V období od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014 boli ustanovenia o právnych čakateľoch prokuratúry zrušené a znovu zavedené boli až od 1. decembra 2014, a to zákonom č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pričom boli súčasne ponechané aj ustanovenia o asistentoch prokurátorov).
Právni čakatelia prokuratúry sa pripravujú na výkon funkcie prokurátora a v rámci tejto prípravy im je zverené aj samostatné vykonávanie úkonov vyplývajúcich z pôsobnosti prokuratúry v pridelených veciach. Asistenti prokurátorov sú štátni zamestnanci vykonávajúci štátnu službu, ktorí vykonávajú funkciu asistenta ako svoje povolanie. Rovnako ako právni čakatelia prokuratúry, aj asistenti prokurátora vykonávajú svoje právomoci pri výkone pôsobnosti prokuratúry samostatne, pod svojím vlastným menom.
V dôsledku opätovného zavedenia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry je teda nevyhnutné upraviť ich právomoci (ale aj právomoci asistentov prokurátorov) pri výkone pôsobnosti prokuratúry tak, aby išlo o právomoci zákonné. Doterajšia úprava právomocí právnych čakateľov prokuratúry obsiahnutá v smernici generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry, sa zruší.
K bodom 16 a 17
 
Novým spôsobom sa upravuje vybavovanie podnetov na prokuratúre. Cieľom novej právnej úpravy v oblasti vybavovania podnetov je zefektívnenie činnosti prokuratúry a prokurátorov, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov, aby sa dôsledne zaoberali tými podaniami, ktoré sú skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci, ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry. Nová právna úprava v oblasti vybavovania podnetov však zároveň znamená sprehľadnenie a zjednodušenie činnosti aj vo vzťahu k podávateľom podnetu, nakoľko zákon zrozumiteľne a zreteľne ustanovuje, aké náležitosti musí podnet obsahovať, aby sa tak odbúrala zbytočná niekoľkonásobná písomná komunikácia s podávateľom podnetu a aby okamžite po doručení podnetu sa mohlo pristúpiť k samotnému vybavovaniu podnetu.
K § 31
Upravuje sa výkon pôsobnosti prokuratúry a oprávnení prokurátora na základe podnetu. Definuje sa, čo sa považuje za podnet a ktoré podanie nie je podnetom, pričom je nevyhnutne potrebné, aby sa prokurátor zaoberal podaním podľa jeho obsahu bez ohľadu na to, ako je označené. Upravuje sa, že podnetom sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, postupu prokurátora a policajta v trestnom konaní. Na preskúmanie rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a postupu policajta existujú zákonné prostriedky upravené v Trestnom poriadku (sťažnosť, žiadosť o preskúmanie postupu policajta, návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní), preto použitie

ustanovení zákona o prokuratúre na trestné konanie by bolo duplicitné. Podrobnosti o spôsobe vybavovania podaní, ktoré sa za podnety nepovažujú, prípadne podaní, ktoré sa nebudú vybavovať v režime časti zákona č. 153/2001 Z. z. týkajúcej sa vybavovania podnetov, budú obsahom služobného predpisu, ktorý vydá generálny prokurátor.
K § 32
Upravuje sa spôsob a forma podania podnetu. V záujme riadneho a rýchleho vybavenia podnetu sa upravujú obsahové náležitosti podnetu, ako aj postup prokurátora, ak podanie tieto náležitosti neobsahuje.
K § 33
Upravuje sa postup prokurátora v prípade podania, ktoré nie je podnetom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. Prokurátori sa v praxi stretávajú s podaniami, v ktorých sa podávatelia nedomáhajú ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, nežiadajú preskúmanie konkrétneho aktu orgánu verejnej správy alebo jeho postupu, resp. ktorých obsahom nie je žiadosť o uplatnenie oprávnení prokurátora. Ako príklady je možné uviesť neschválenie úveru v banke, sťažnosť na politickú situáciu v krajine, ale aj rôzne absurdné a nezrozumiteľné podania a podania, ktoré podávatelia zasielajú iba pre informáciu. Prokurátor na takéto podania nebude prihliadať. Ak však prokurátor zistí, že ide o podanie, na vybavenie ktorého nie je príslušný, ale je v pôsobnosti iného orgánu takéto podanie vybaviť, postúpi ho tomuto orgánu a podávateľa o tomto postupe upovedomí, a to v lehote 10 dní od pridelenia podania na vybavenie.
K § 34
Upravuje sa možnosť podať podnet na ktorejkoľvek, aj funkčne a miestne nepríslušnej prokuratúre a povinnosť vedúceho služobného úradu zabezpečiť prijímanie podnetov v určených úradných hodinách. Upravuje sa postup prokurátora pri doručení podnetu – potvrdenie podnetu podávateľovi v prípade, že podnet nebol podaný osobne. Zároveň sa upravuje postup prokurátora, ak zistí, že nie je príslušný na vybavenie podnetu.
K § 35
Lehota na vybavenie podnetu zostáva dva mesiace, avšak nie od doručenia podnetu, ale od jeho pridelenia prokurátorovi na vybavenie. Možnosť predĺženia lehoty na vybavenie podnetu v odôvodnených prípadoch zostáva zachovaná; o tejto skutočnosti rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. O spôsobe vybavenia podnetu (ale aj o predĺžení lehoty na vybavenie podnetu) prokurátor upovedomí podávateľa podnetu bez zbytočného odkladu.
K § 36
Upravuje sa možnosť preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu prostredníctvom opakovaného podnetu. Opakovaný podnet bude vybavovať nadriadený prokurátor prokurátora, ktorý podnet vybavil, alebo ním určený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet (tretí a ďalší podnet v poradí) nadriadený prokurátor vybaví iba v prípade, ak obsahuje nové skutočnosti, alebo ak tak sám rozhodne.

K § 36a
Upravuje sa spôsob a rozsah prešetrovania a vybavovania podnetu prokurátorom, skutočnosti, na ktoré musí prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliadať a ktorými sa musí zaoberať, ako aj výsledok vybavenia podnetu v závislosti od toho, či prokurátor zistí, že je podnet dôvodný, alebo nie. V prípade, že podnet je dôvodný, prokurátor je povinný vykonať príslušné zákonné opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade, že sa prešetrovaním zistí, že podnet nie je dôvodný, prokurátor ho odloží.
K § 36b
V záujme riadneho a včasného vybavenia podnetu je nevyhnutná súčinnosť s podávateľom podnetu, ale aj s inými subjektmi, ktoré k vybaveniu podnetu môžu prispieť. Je preto potrebné upraviť aj povinnosti podávateľa podnetu, ktorý na požiadanie prokurátora bude povinný podať vysvetlenie alebo predložiť písomnosť potrebnú na vybavenie podnetu; tieto skutočnosti je prokurátor oprávnený požadovať aj od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je podávateľom podnetu, ak bez takého vysvetlenia alebo písomnosti podnet nemožno vybaviť. Upravujú sa tiež možnosti odopretia súčinnosti takouto osobou. V prípade, že podávateľ podnetu žiadosti prokurátora nevyhovie, prokurátor konanie o podnete skončí bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa písomne vyrozumie. Zároveň sa upravuje postup pri predvolávaní osoby a úhrada výdavkov spojených s takýmto úkonom.
K bodu 18
 
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí s navrhovanou novelizáciou právnej úpravy týkajúcej sa vybavovania podnetov.
K bodu 19
 
V rámci súčinnosti pri plnení úloh prokuratúry sa navrhuje doplnenie povinnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podávať prokurátorovi vysvetlenia a zasielať stanoviská vo veciach patriacich do ich pôsobnosti, na ktoré sa vzťahujú návrhové oprávnenia generálneho prokurátora voči Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
K bodu 20
 
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, ktorý je nadriadený ostatným orgánom prokuratúry. Je nevyhnutné, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky mala zákonné oprávnenie zúčastniť sa na príprave všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, a to v záujme skvalitnenia legislatívneho procesu pri prijímaní predmetných právnych predpisov a identifikovania a odstránenia problémov pri fungovaní prokuratúry. V rámci legislatívneho procesu sa v minulosti stalo, že zákony o prokuratúre, resp. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry boli novelizované bez toho, aby mala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky možnosť sa k týmto návrhom v procese ich prípravy vyjadriť. Rovnaká situácia nastala aj pri zakotvení nových právomocí prokurátora v osobitných predpisoch, o ktorých sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dozvedela až po ich schválení v Národnej rade Slovenskej republiky.

K bodom 21 a 22
 
Odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy nadväzuje na odôvodnenie k novelizačným bodom 3 a 4.
K bodu 23
 
Zákon č. 153/2001 Z. z. upravuje vecnú, miestnu a funkčnú príslušnosť prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry. V súvislosti so záväzkami Slovenskej republiky v rámci členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy je potrebné upraviť aj príslušnosť prokurátora na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a na trestné konanie na území cudzieho štátu v rozsahu upravenom v Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z. z.).
K bodu 24
 
V súvislosti s výnimkami z príslušnosti prokurátora sa navrhuje vypustenie textu upravujúceho možnosť určiť výnimku z príslušnosti prokurátora iba výnimočne a len v jednotlivej veci. Osobitne v prípade netrestnej pôsobnosti prokuratúry (dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) je určovanie výnimiek z príslušnosti (špeciálne miestnej príslušnosti) skôr pravidlom ako výnimkou. V dôsledku vývoja právnej úpravy sa hranice územných obvodov súdov, a tým aj prokuratúr nezhodujú s hranicami územných obvodov orgánov verejnej správy.
K bodu 25
 
Ide o legislatívnotechnickú úpravu – aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 32, ktorý je uvedený v § 52 ods. 2.
K bodom 26 a 27
 
Do štruktúry nadriadených a bezprostredne nadriadených prokurátorov sa navrhuje zaradiť aj prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, nakoľko táto funkcia v čase prijímania zákona č. 153/2001 Z. z. nebola v Slovenskej republike vytvorená.
K bodom 28 a 29
 
Vzhľadom na osobitné postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálneho prokurátora v štruktúre prokuratúry, ako aj výkon jeho pôsobnosti v trestnom konaní vo vzťahu k špecifickej trestnej činnosti sa navrhuje, aby správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry samostatne podával Národnej rade Slovenskej republiky špeciálny prokurátor.
K bodu 30
 
Navrhuje sa predĺženie lehoty na zverejnenie právoplatných rozhodnutí disciplinárnych komisií z doterajších troch pracovných dní na 15 pracovných dní. Doposiaľ

platná lehota bola nesplniteľná, nakoľko do troch pracovných dní sa často ani disciplinárna komisia nedozvedela, že je disciplinárne rozhodnutie právoplatné. Doručenky z pošty sa vracajú oneskorene, často až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, kedy rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. Disciplinárna komisia po vyznačení právoplatnosti rozhodnutia navyše musí rozhodnutie doručiť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, kde sa musí anonymizovať a následne dať na zverejnenie príslušnej organizačnej zložke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto zosúladiť lehotu na zverejnenie právoplatných rozhodnutí disciplinárnych komisií s lehotou uvedenou v § 55m ods. 1 (zverejňovanie právoplatných uznesení prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe).
K bodu 31
 
Z dôvodu zabezpečenia ochrany prokurátora pri výkone úkonov sa navrhuje ustanoviť zákaz vyhotovovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov o úkonoch prokurátora v priestoroch prokuratúry.
K bodu 32
 
Navrhujú sa nové prechodné ustanovenia vo vzťahu k
- navrhovanému doplneniu § 7 o odsek 6 (novelizačný bod 7),
- novému spôsobu kreovania Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk,
- konaniam začatým pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona (napr. konania o podnete).
K bodu 33
 
Navrhuje sa nové zrušovacie ustanovenie § 57a v súvislosti s potrebným zrušením smernice generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry. Smernica obsahuje zoznam úkonov, ktorých vykonávaním môže okresný prokurátor alebo ním poverený prokurátor poveriť právneho čakateľa prokuratúry, a to v trestných veciach (úkony vyhradené podľa Trestného poriadku prokurátorovi) a v netrestných veciach (vyhradené podľa Občianskeho súdneho poriadku a iných všeobecne záväzných právnych predpisov prokurátorovi). Vzhľadom na doplnenie zákona č. 153/2001 Z. z. o novú štvrtú časť (novelizačný bod 18) je táto smernica ďalej bezpredmetná a je potrebné ju zrušiť.
K čl. II
K bodu 1
 
Účelom navrhovanej právnej úpravy je rozšírenie nároku na preventívnu rehabilitáciu poskytovanú sudcom, a to tak, že sudcovia, ktorí dosiahli 50 rokov veku a vykonávali funkciu sudcu aspoň 15 rokov (k tomu pozri aj § 62 zákona), budú mať nárok na dva týždne preventívnej rehabilitácie ročne.

K bodom 2 a 5
 
Prvoradou úlohou sudcu je výkon súdnictva, t.j. rozhodovanie vecí. Vzhľadom na zvyšovanie úloh sudcov, ktoré nie sú bezprostredne spojené s výkonom rozhodovacej činnosti, ktorými sú napríklad účasť vo výberových komisiách, v revíznych komisiách, skúšobnej komisii Justičnej akadémie Slovenskej republiky, členstvo v Rade Justičnej akadémie, účasť v orgánoch sudcovskej samosprávy, navrhuje sa možnosť priznania odmeny. Odmenu bude možné priznať za plnenie úloh nad rámec povinností sudcu ustanovených v § 30, t.j. za činnosť, ktorú sudca vykonáva „naviac“ nad rámec rozhodovacej činnosti a ktorá súvisí s povolaním sudcu. Druhá možnosť priznania odmeny bude prichádzať do úvahy pri dosiahnutí veku 50 rokov. Obe tieto odmeny sú fakultatívne a nie je na ne právny nárok. Navrhuje sa, aby na tvorbe podmienok poskytovania takéhoto finančného ohodnotenia sa podieľal orgán sudcovskej samosprávy, ktorému sa dáva kompetencia vypracovať transparentné a objektívne kritériá pre priznanie odmien. O priznaní odmien bude rozhodovať predseda súdu, prípadne minister. Súčasne sa v zákone zvýrazňuje fakt, že priznávanie a vyplácanie odmien nesmie ohroziť iné mzdové nároky vyplácané z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
K bodom 3 a 4
 
U sudcov ako ústavných činiteľov, ktorých nezávislosť je garantovaná ústavou (čl. 141 ods. 1, 144 ods. 1 ústavy), je nepochybne potrebné zabezpečiť rovnocennú úpravu funkčných príplatkov za výkon riadiacej funkcie (zhodne ako u prokurátorov) a u vyšších sudcovských funkcií (zhodne ako u časti vedúcich funkcií prokurátorov, ktorí nie sú okresnými, krajskými prokurátormi alebo námestníkmi).
Systém príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu totiž motivuje na riadny výkon zabezpečenia a riadenia činnosti senátov a koordináciu činnosti grémií a príslušných kolégií po odbornej stránke (predseda senátu krajského a najvyššieho súdu, predseda grémia okresného súdu, predseda kolégia krajského a najvyššieho súdu).
Z uvedených dôvodov stotožňujúc sa s názorom, že výška funkčných príplatkov stanovená pevne určenou sumou stratila svoj motivačný charakter, navrhujeme, aby bola výška funkčných príplatkov rovnako ako u prokurátorov ustanovená v percentách.
K bodu 6
 
Návrh zákona o prokuratúre zlepšuje sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do starobného, resp. do invalidného dôchodku z dôvodu, že náročnosť funkcie prokurátora a obmedzenia z toho vyplývajúce by mali byť náležite kompenzované. U sudcov je obsahovo zhodná situácia, ktorá vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR pod nezávislosťou sudcov v širšom slova zmysle je treba chápať aj ich materiálnu nezávislosť, čo zahŕňa platové pomery sudcov a ich sociálne zabezpečenie, čo tvorí ďalšie podmienky na nezávislý a nestranný výkon tejto ústavnej funkcie (porovnaj PL. ÚS 12/05).
Je preto daný ústavný dôvod u sudcov všeobecných súdov zhodne obnoviť pôvodný stav určenia príplatku k dôchodku a k dôchodku pozostalých vo výške 1 % za každý rok výkonu funkcie sudcu, ktoré je zároveň obmedzené na obdobie 35 rokov výkonu tejto funkcie (§ 95 ods. 5 zákona).

K bodu 7
 
Ide o prechodné ustanovenie, ktoré nadväzuje na novú právnu úpravu ustanovenia § 65 ods. 4.
K čl. III
K bodu 1
 
 
Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka pre označovanie funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
K bodu 2
 
 
V navrhovanej úprave § 3 ods. 1 sa zjednodušuje dikcia zákona bez toho, aby došlo k zmenám v príslušnosti služobných úradov. Uvedená zmena súvisí tiež s potrebou zriadenia služobného úradu pre generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
 
K bodu 3
 
Zavádza sa právna úprava zverejňovania a aktualizovania menného zoznamu prokurátorov na webovom sídle (internetovej stránke) generálnej prokuratúry.
K bodu 4
 
 
Zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, boli zrušené vojenské prokuratúry vrátane vojenskej časti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky – Hlavnej vojenskej prokuratúry. V tejto súvislosti sa vypúšťa obsoletná súvisiaca terminológia označovania vedúcich prokurátorov.
 
Súčasne sa mení označenie vedúceho prokurátora, ktorý v prípade zriadenia sekcií na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky by mal riadiť sekciu.
 
K bodu 5
 
 
Možnosť odpustenia vykonania odbornej justičnej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora generálnym prokurátorom by mala byť využívaná iba vo výnimočných prípadoch definovaných zákonom. Vzhľadom na postavenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“) ako najvyššieho výkonného orgánu samosprávy prokurátorov a jej oprávnení vo vzťahu k otázkam služobného pomeru prokurátorov sa navrhuje, aby sa k odpusteniu vykonania justičnej skúšky uchádzačovi, ešte pred samotným odpustením zo strany generálneho prokurátora, vyjadrila aj rada prokurátorov.
K bodu 6
 
Novým spôsobom sa upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora. Cieľom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie problémov, ktoré spôsobovala doterajšia úprava v aplikačnej praxi. Špecifikuje sa, že výberové konanie na funkciu prokurátora sa vzťahuje na

miesto prokurátora okresnej prokuratúry, nie je teda možné, aby sa uskutočnilo výberové konanie na krajskú prokuratúru, resp. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (tieto miesta je možné obsadiť iba prokurátorom pri funkčnom postupe). Precizuje sa obsah oznámenia o výberovom konaní, pričom sa tam dopĺňa aj poučenie o tom, na aké žiadosti o zaradenie do výberového konania sa neprihliada. Rovnako sa detailne upravuje zoznam dokladov a iných listín, ktoré musí uchádzač o funkciu prokurátora predložiť spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Súčasťou týchto listín je aj vyhlásenie o blízkych osobách uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry pôsobiacich v rezorte prokuratúry. Vo vzťahu k subjektu, ktorý vykonáva výberové konanie, naďalej platí, že toto uskutočňuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, avšak v odôvodnených prípadoch môže generálny prokurátor určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie. Zároveň sa špecifikuje, že výberové konanie na funkciu prokurátora pozostáva z písomnej časti, z odborného psychologického posúdenia a ústnej časti. Zakotvuje sa verejnosť výberových konaní, s výnimkou hlasovania výberovej komisie, ako aj zaznamenávanie ústnej časti výberového konania s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.
Navrhovaná úprava novým spôsobom upravuje kreovanie výberových komisií tak, že z piatich členov výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor najmenej troch členov z databázy, ktorú vytvorila rada prokurátorov a zostávajúcich členov výberovej komisie z ním vytvorenej databázy. Upravuje sa postup vo výberovom konaní a rozhodovanie výberovej komisie v závislosti od štádia výberového konania. Novou úpravou je úprava týkajúca sa zápisnice o výberovom konaní, pričom sa špecifikuje jej obsah, ako aj to, že sa zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Upravujú sa tiež prílohy zápisnice u úspešných uchádzačov – životopisy a vyhlásenia o blízkych osobách.
 
K bodu 7
 
Jazykovo-štylistická úprava; navrhuje sa použiť slovo „výsledok“ v jednotnom čísle, nakoľko každé výberové konanie má iba jeden výsledok.
K bodom 8 a 9
 
Špecifikujú sa náležitosti rozhodnutia generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie prokurátora s tým, že sa dopĺňa aj nová náležitosť, a to dátum, od ktorého je prokurátor vymenovaný do funkcie.
 
K bodom 10 a 11
 
 
Novým spôsobom sa komplexne upravuje problematika dočasného pridelenia prokurátora. Platná právna úprava v jedinom ustanovení (§ 9) upravuje všetky možnosti dočasného pridelenia prokurátora, či už v rámci prokuratúry alebo k iným orgánom, vrátane postupu pri dočasnom pridelení, čo je možné považovať za neprehľadné. Navrhuje sa preto v samostatných ustanoveniach upraviť možnosti a podmienky dočasného pridelenia prokurátora, a to:
- na inú prokuratúru (§ 9) – so súhlasom prokurátora, ale aj bez jeho súhlasu, pričom osobitne sa upravuje podmienka dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie na Úrad špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k osvedčeniu Národného bezpečnostného úradu. O takomto dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor. V prípade dočasného pridelenia

prokurátora bez jeho súhlasu sa pred rozhodnutím generálneho prokurátora vyžaduje vyjadrenie príslušnej prokurátorskej rady a súhlas rady prokurátorov,
- k inému orgánu (§ 9a) – so súhlasom prokurátora ho možno dočasne prideliť do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, na Ústavný súd Slovenskej republiky na výkon funkcie súdneho poradcu, Úrad vlády Slovenskej republiky alebo do Justičnej akadémie Slovenskej republiky. V prípade tohto dočasného pridelenia nesmie prokurátor vykonávať funkciu prokurátora. O takomto dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor,
- k orgánu Európskej únie (§ 9b) – takéto dočasné pridelenie je možné iba so súhlasom prokurátora; považuje sa za výkon funkcie prokurátora. Navrhovaný odsek 3 sa osobitne vzťahuje na národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste. Prokurátora dočasne prideľuje k orgánu Európskej únie generálny prokurátor,
- výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky sa považuje za výkon funkcie prokurátora. Prokurátora dočasne prideľuje k orgánu Európskej únie generálny prokurátor, ak rozhodol o jeho vyslaní podľa zákona č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 12
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 13
 
 
Upravuje sa problematika preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa z hľadiska potrebnej dĺžky započítateľnej praxe a dĺžky výkonu funkcie prokurátora. Na krajskú prokuratúru bude možné (na základe výsledku výberového konania) preložiť prokurátora, ktorý dosiahol aspoň päť rokov započítateľnej praxe, z toho aspoň tri roky výkonu funkcie prokurátora. Na generálnu prokuratúru bude možné preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe, z čoho aspoň sedem rokov musí vykonávať funkciu prokurátora.
 
K bodu 14
 
 
Zavádza sa oprávnenie generálneho prokurátora preradiť prokurátora generálnej prokuratúry na krajskú prokuratúru a prokurátora krajskej prokuratúry na okresnú prokuratúru. Dôvodom pre takýto postup bude nedostatočné plnenie služobných povinností, ktoré však ešte nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Pred rozhodnutím o preradení musí byť prokurátor na túto možnosť písomne najmenej dvakrát upozornený. Takéto preradenie bude možné len so súhlasom rady prokurátorov. Súčasne sa spresňuje text zákona v súvislosti so zmenou právnej úpravy. Zavádza sa možnosť súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia o preložení v rámci správneho súdnictva.
 
K bodu 15
 
 
Novým spôsobom sa upravuje problematika nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora (§ 11) a prerušenia výkonu funkcie prokurátora (§ 12).
 
Pokiaľ ide o nezlučiteľnosť výkonu funkcie prokurátora, upravujú sa verejné funkcie v rámci Slovenskej republiky, ale aj v štruktúrach Európskej únie či medzinárodných orgánov

a organizácií, s ktorými je výkon funkcie nezlučiteľný. Zakotvuje sa zákaz prokurátora popri výkone funkcie vykonávať inú platenú funkciu, podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich neplnoletých detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej, umeleckej a športovej činnosti. Výkon takejto činnosti nesmie narušovať riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora, a nesmie mať vplyv na povinnosť prokurátora využívať služobný čas v plnom rozsahu. Súčasne nesmie ohrozovať dôveru v nestrannosť prokuratúry. Osobitne sa zdôrazňuje možnosť prokurátora vykonávať funkciu riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky, vykonávať inú funkciu v Justičnej akadémii Slovenskej republiky alebo byť členom jej orgánov, vykonávať funkciu v inom orgáne alebo byť členom iného orgánu alebo komisie, v ktorých možno využiť skúsenosti prokurátora alebo vykonávať funkciu alebo činnosť v inom orgáne, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Zároveň sa upravuje postup prokurátora v prípade, že u neho nastane niektorý z dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie.
 
S problematikou nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora úzko súvisí prerušenie výkonu funkcie prokurátora. K prerušeniu výkonu funkcie prokurátora nastane v prípade zvolenia do niektorej z verejných funkcií, s ktorými je výkon funkcie nezlučiteľný, ale aj v prípade zaregistrovania sa vo voľbách. V obidvoch uvedených prípadoch ide o obligatórne prerušenie výkonu funkcie prokurátora zo zákona. Obligatórne generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátora v prípade, ak prokurátor pôsobí ako predstaviteľ Slovenskej republiky v zahraničí alebo v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy, ak mu takáto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu prokurátora. V ďalšom ustanovení je upravené fakultatívne prerušenie výkonu funkcie prokurátora na základe písomnej žiadosti prokurátora z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, pričom takéto prerušenie môže trvať najviac päť rokov. Súčasne sa upravuje postup pri opätovnom ujatí sa funkcie prokurátora v každom z uvedených prípadov.
 
Novým ustanovením je prerušenie výkonu funkcie prokurátora, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora podľa § 134 ods. 1 zákona - ide o prokurátora, ktorý má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a požiadal o prerušenie výkonu funkcie prokurátora. V praxi sa toto ustanovenie bude aplikovať na prokurátorov v dôchodku, ak sa rozhodnú nevzdať sa výkonu funkcie prokurátora - výkon funkcie sa im preruší. V takomto prípade bude možné, aby sa takýto prokurátor znovu ujal výkonu funkcie na nevyhnutný čas, napríklad v prípade potreby zastúpenia prokurátora dlhodobo práceneschopného alebo prokurátorky na materskej alebo ďalšej materskej dovolenke. Rovnaká právna úprava platí aj v prípade sudcov (§ 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.).
 
K bodu 16
 
Upravujú sa dôvody dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora v prípade trestného stíhania alebo disciplinárneho konania proti prokurátorovi, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Novým dôvodom oproti platnej právnej úprave je trestné stíhanie prokurátora pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora (napr. pre trestný čin podľa § 327 Trestného zákona). Súčasne sa upravuje, ktorý orgán je oprávnený rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora. V prípade trestného stíhania prokurátora o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodne generálny prokurátor; v prípade disciplinárneho konania o tom rozhodne disciplinárna komisia, ktorá vedie disciplinárne konanie.

K bodu 17
 
 
V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný bod sa dopĺňa ako dôvod odvolania z funkcie prokurátora aj právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.
 
K bodu 18
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 19
 
Navrhuje sa vypustiť ako podklad preukazujúci skutočnosť, že prokurátor nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok, lekársky posudok, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy alebo rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia. Takéto posudky či rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu vo vzťahu k zdravotným predpokladom na výkon funkcie prokurátora podľa platného právneho poriadku nie je možné vydať.
 
K bodu 20
 
 
Podľa platnej právnej úpravy je prokurátor odvolaný z funkcie prokurátora dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie. Navrhuje sa, aby v tomto rozhodnutí mohol generálny prokurátor určiť aj neskorší deň, ku ktorému je prokurátor z funkcie odvolaný. Ide o rovnakú úpravu, ktorá je platná vo vzťahu k odvolaniu z funkcie vedúceho prokurátora. Obdobný právny mechanizmus sa navrhuje vo vzťahu k právnym čakateľom prokuratúry.
 
K bodu 21
 
 
Ako dôvod vzdania sa funkcie prokurátora sa popri vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok dopĺňa aj vznik nároku na predčasný starobný dôchodok.
K bodu 22
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v § 11 a § 12.
K bodu 23
 
Dopĺňa sa zákonný výpočet dôvodov, pri ktorých sa zo zákona zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, aj o dôvod zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.
K bodu 24
 
 
Navrhuje sa predĺženie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora. Doposiaľ platná lehota bola neprimerane krátka a v rozpore s

oprávnenými záujmami prokurátora. V takejto krátkej lehote si len s ťažkosťami prokurátor mohol napríklad vybrať právneho zástupcu, prípadne vykonať ďalšie nevyhnutné úkony na súdnu ochranu svojich práv. Doterajšia lehota 15 dní sa navrhuje predĺžiť na lehotu 30 dní odo dňa zániku služobného pomeru.
K bodu 25
 
 
Spresňuje sa postup súvisiaci s neplatnosťou zániku služobného pomeru prokurátora.
K bodom 26 a 28
 
Navrhuje sa, aby sa výnimka z účasti vo výberovom konaní a z vyjadrenia rady prokurátorov pri funkčnom postupe vzťahovala na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Vzhľadom na postavenie námestníkov vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi ako jeho najbližších spolupracovníkov je prirodzené, že generálny prokurátor má mať možnosť vybrať si námestníkov z tých prokurátorov, ktorým dôveruje, namiesto toho, aby mu ich vyberala výberová komisia. Analogická úprava sa navrhuje aj u námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Explicitne sa v navrhovanom doplnení § 20 o odsek 6 vyjadruje, že ustanovenia súvisiace s potrebou účasti na výberovom konaní a následnom vzniku funkcie vedúceho prokurátora nevzťahovali na vyššie uvedené funkcie.
K bodu 27
 
Osobitne sa upravuje, že navrhovaná právna úprava súvisiaca s vymenovaním do funkcie vedúceho prokurátora sa nevzťahuje na výberové konania vedúcich prokurátorov pôsobiacich v Úrade špeciálnej prokuratúry - vzťahuje sa na nich právna úprava v § 24a a § 24b.
K bodu 29
 
 
Novým spôsobom sa upravuje problematika výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora, t. j. obsadenie funkcie vedúceho prokurátora alebo funkčný postup prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. Cieľom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie problémov, ktoré spôsobovala doterajšia úprava v aplikačnej praxi. Precizuje sa obsah oznámenia o výberovom konaní, pričom sa dopĺňa aj poučenie o tom, na aké žiadosti o zaradenie do výberového konania sa neprihliada. Rovnako sa detailne upravuje zoznam dokladov, ktoré musí prokurátor predložiť spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Vo vzťahu k subjektu, ktorý vykonáva výberové konanie, naďalej platí, že toto uskutočňuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, avšak v odôvodnených prípadoch môže generálny prokurátor určiť, že výberové konanie zabezpečí príslušný služobný úrad. Navrhovaná úprava novým spôsobom upravuje kreovanie výberových komisií tak, že z piatich členov výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor najmenej troch členov z databázy, ktorú vytvorila rada prokurátorov a zostávajúcich členov výberovej komisie z ním vytvorenej databázy. Upravuje sa postup vo výberovom konaní a rozhodovanie výberovej komisie v závislosti od štádia výberového konania. Novou je aj úprava týkajúca sa zápisnice o výberovom konaní, pričom sa špecifikuje jej obsah, ako aj to, že sa zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 30
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189. Zároveň sa ustanovuje, kedy nie je potrebné vyjadrenie rady prokurátorov pri odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora. Ide o jediný prípad – ak je vedúci prokurátor odvolaný z tejto funkcie v súvislosti s jeho vymenovaním do inej funkcie.
K bodu 31
 
V súvislosti s novelizáciou problematiky funkčného postupu prokurátorov a s tým súvisiacimi výberovými konaniami pri funkčnom postupe prokurátora, ale aj výberových konaní na funkciu prokurátora všeobecne, sa navrhuje vypustenie ustanovenia upravujúceho možnosť inej osoby ako prokurátora zúčastniť sa výberového konania na funkciu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa § 55f zákona č. 153/2001 Z. z. (ale aj § 24a ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z.) môže byť prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry iba prokurátor generálnej prokuratúry. Na to, aby sa prokurátor stal prokurátorom generálnej prokuratúry, je potrebné, aby bol úspešný vo výberovom konaní podľa § 21 zákona č. 154/2001 Z. z. pri splnení podmienok ustanovených pre funkčný postup. Nie je teda možné, aby sa prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (a teda prokurátorom generálnej prokuratúry) stala iná osoba než prokurátor. Je preto nemožné, aby sa ním stal akýkoľvek štátny občan, ktorý nie je prokurátorom (ten sa musí najprv stať prokurátorom okresnej prokuratúry po úspešnom absolvovaní výberového konania podľa § 7). Preto je potrebné ustanovenie § 24b ods. 1 písm. c) zrušiť, nakoľko je nerealizovateľné.
K bodom 32 a 33
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 34
 
 
Zavádza sa obmedzenie súvisiace so snímaním tváre prokurátora a jeho bydliska záznamovými prostriedkami. Uvedené obmedzujúce opatrenia majú podstatný význam pre osobnú bezpečnosť pri výkone funkcie prokurátora. Súčasne sa dopĺňa blanketové ustanovenie, ktoré v prípade porušenia tejto právnej normy odkazuje na právnu úpravu ochrany osobnosti podľa občianskoprávnych predpisov a ochranu osobných údajov.
 
K bodu 35
 
 
Prokuratúra Slovenskej republiky realizuje projekt informatizácie „Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky“. Tento projekt je financovaný Európskou komisiou z fondov Európskej únie. Nový informačný systém má priniesť zefektívnenie a zvýšenie kvality a dostupnosti služieb poskytovaných v rezorte prokuratúry, vyššiu transparentnosť konania, ako aj úsporu nákladov na strane poskytovateľa a používateľa služieb. Systém má tiež umožniť elektronickú výmenu dokumentov v rámci justičných systémov členských štátov Európskej únie. Ďalším z predpokladaných cieľov má byť lepšia informovanosť účastníkov konaní prebiehajúcich na prokuratúre. Nový systém má tiež významným spôsobom zmeniť internú prácu prokurátora. Snahou je eliminovať „papierovú prácu“. Prokurátorom má pomôcť pri výkone ich práce aj systém automatického rozpoznávania a zápisu hlasu. Medzi ďalšie všeobecne známe a deklarované výhody informačných systémov patria tiež automatizácia spracovávania dokumentov, ich mobilita,

flexibilita, zastupiteľnosť či bezpečnosť. Na účel efektívneho využitia budovaných informačných systémov prokuratúry sa preto medzi základné povinnosti prokurátora navrhuje zaviesť skupina povinností súvisiacich s používaním informačných systémov prokuratúry.
 
K bodu 36
 
 
Zavádza sa nová povinnosť pre prokurátora oznámiť služobnému úradu právoplatné postihnutie za priestupok alebo iný správny delikt. Uloženie tejto povinnosti prokurátorovi súvisí s potrebou informovanosti vedúceho služobného úradu o protiprávnom konaní prokurátora.
K bodu 37
 
 
Navrhovaná zmena má umožniť prokurátorovi reálnu možnosť splnenia zákonnej povinnosti vo vzťahu k tým právnym skutočnostiam, ktoré je povinný osvedčiť a ktoré nastali nezávisle na ňom, v lehote, ktorá bude alternatívne plynúť od momentu, kedy sa rozhodujúce skutočnosti prokurátor dozvedel.
K bodu 38
 
 
V rámci plnenia základných zákonných povinností prokurátori deklarujú podľa platnej právnej úpravy rozsiahlym spôsobom svoje majetkové pomery. Skupina štátov proti korupcii (GRECO) schválila vo vzťahu k Slovenskej republike odporúčania na ďalšie skvalitnenie platnej právnej úpravy a v tejto súvislosti generálny prokurátor Slovenskej republiky schválil „Opatrenia na realizáciu odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky“. Jedným z navrhovaných opatrení bolo zavedenie povinnosti pre prokurátorov priznávať záväzky nad ustanovenú hodnotu.
 
V navrhovanom ustanovení sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zavádza povinnosť pre prokurátorov priznávať záväzky (napr. dlhy, pôžičky, leasing) presahujúce hodnotu 6600 eur. Zavedenie tejto povinnosti sa navrhuje z dôvodu, že aj pri uzavretí záväzkového vzťahu môžu vzniknúť pochybnosti o transparentnosti konania prokurátora vtedy, ak bol záväzok uzavretý za podmienok, resp. za odplatu, ktoré sú odlišné od bežných podmienok a odplát v spotrebiteľských vzťahoch. Ide najmä o situácie, kedy iný bežný spotrebiteľ nemá možnosť vstúpiť do záväzkového vzťahu za obdobne výhodných podmienok. V prípade, ak prokurátor vstúpi do takého záväzkového vzťahu, ktorý je povinný deklarovať, bude mať súčasne možnosť, na výzvu generálneho prokurátora v zmysle § 28 ods. 6 zákona, vysvetliť dôvody pre získanú výhodu tak, aby odstránil prípadné pochybnosti o netransparentnom konaní.
 
K bodu 39
 
 
Upravuje sa situácia, ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov a je potrebné vypracovať jeho služobné hodnotenie. Nakoľko tento prokurátor po dlhšiu dobu už vykonáva funkciu prokurátora na inej prokuratúre, je nevyhnutné, aby podklady do služobného hodnotenia vypracoval aj vedúci prokurátor prokuratúry, na ktorú je prokurátor dočasne pridelený.
 

K bodu 40
 
 
Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré upravuje postup prokurátora v prípade nesúhlasu prokurátora s obsahom hodnotenia prokurátora. V súvislosti s plynulosťou výberových konaní, resp. disciplinárnych konaní, je nevyhnutné upraviť lehoty, v rámci ktorých je vedúci služobného úradu povinný rozhodnúť o námietkach prokurátora (do troch dní od ich doručenia). V prípade, že vedúci služobného úradu námietkam prokurátora nevyhovie, rozhodne o nich príslušná prokurátorská rada, a to do siedmich dní od ich doručenia.
K bodu 41
 
 
Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa možnosti úprav služobného času prokurátora. Doposiaľ mohol kratší služobný čas a iné úpravy služobného času povoliť výlučne vedúci služobného úradu. Navrhuje sa, aby iné úpravy služobného času (s výnimkou kratšieho služobného času) mohol prokurátorovi povoliť aj príslušný vedúci prokurátor. Navrhovaná právna úprava má priniesť praktickejšie riadenie služobného času prokurátorov, rešpektujúc ich oprávnené požiadavky (napr. rodinné dôvody, klimatické podmienky, technické závady na pracovisku a iné).
 
K bodu 42
 
V prípade, že generálna prokuratúra má nahradiť výdavky súvisiace so zahraničnou služobnou cestou prokurátora, ktorý je dočasne pridelený k inému orgánu (Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Justičná akadémia Slovenskej republiky), je nevyhnutné, aby generálny prokurátor túto zahraničnú služobnú cestu schválil.
K bodu 43
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novým ustanovením § 9a.
K bodu 44
 
 
Ak prokurátor nesplnil predpoklady na vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, vzniká mu nárok na dovolenku za dni vykonávania funkcie. Ide o analogickú úpravu, ako je obsiahnutá v Zákonníku práce. V čase prípravy a schvaľovania zákona č. 154/2001 Z. z. a ustanovení o dovolenke za dni vykonávania funkcie sa vychádzalo z úpravy obsiahnutej v zákone č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Navrhovanou zmenou sa má docieliť zosúladenie dotknutého ustanovenia s úpravou obsiahnutou v platnom znení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje zosúladiť ustanovenia zákona, týkajúce sa krátenia dovolenky.
K bodu 45
 
Legislatívnotechnická úprava v súvislosti so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodom 46 a 47
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novými ustanoveniami § 9a až 9c.
K bodu 48
 
 
Ide o doplnenie právnej úpravy tak, ako je obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje rozšíriť dôvod, kedy sa poskytne prokurátorovi služobné voľno aj na prípad úmrtia manžela súrodenca prokurátora.
 
K bodu 49
 
 
Rozširuje sa definícia rodinného príslušníka prokurátora pre účely zákona aj o osobu, ktorá žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti. Ide o zavedenie rovnakej právnej úpravy, ako je obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
K bodu 50
 
Nadväzujúce odôvodnenie k novelizačnému bodu 35. Ustanovenie § 78 ods. 1 sa dopĺňa v súvislosti s novozavedenou povinnosťou prokurátora používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy tak, že sa súčasne ustanovuje korešpondujúce právo prokurátora na zabezpečenie príslušných elektronických informačných systémov.
K bodu 51
 
 
Úpravou platného zrušovacieho ustanovenia v § 266a sa navrhuje zrušiť splnomocňovacie ustanovenie, ktoré umožňovalo generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky vydať smernicu o úradnom odeve prokurátora, ako aj na jeho základe vydanú samotnú smernicu.
 
Smernica č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora, bola vydaná ako právny a organizačný akt generálneho prokurátora podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V zmysle § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení zákona č. 275/2002 Z. z. bola uverejnená v Zbierke zákonov. Smernica obsahuje podrobnosti pre vyhotovenie úradného odevu prokurátora – talára. V súčasnosti však identickú právnu úpravu obsahuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky – vyhláška č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi. Vzhľadom na duplicitnú úpravu vyhotovenia talára sú splnomocňovacie ustanovenie a smernica ďalej bezpredmetné a je potrebné ich zrušiť. Z uvedených dôvodov sa vypúšťa z textu zákona splnomocňovacie ustanovenie. Súčasne sa platné znenie § 266 (zrušovacie ustanovenie) dopĺňa o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
 
K bodu 52
 
Platná právna úprava obsiahnutá v § 80 ods. 2 upravuje, že vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra však rovnako

pripravuje viaceré podujatia zamerané na vzdelávanie prokurátorov, a preto je nevyhnutné do platného znenia § 80 ods. 2 doplniť aj generálnu prokuratúru ako subjekt zabezpečujúci vzdelávanie prokurátorov.
K bodu 53
 
 
Novým spôsobom sa upravujú niektoré otázky súvisiace s preventívnou rehabilitáciou prokurátorov. Rozširuje sa okruh prokurátorov, ktorí budú mať nárok na absolvovanie preventívnej rehabilitácie. Dĺžka preventívnej rehabilitácie sa u prokurátora diferencuje podľa dĺžky výkonu funkcie prokurátora a dosiahnutého veku prokurátora. Zavádza sa možnosť vykonať preventívne rehabilitácie prokurátora aj mimo rehabilitačného zariadenia prokuratúry. Táto zmena umožní absolvovať rehabilitačné, resp. liečebné procedúry v špecializovaných zariadeniach podľa individuálnych zdravotných indikácií konkrétneho prokurátora. Ide o rozšírenie existujúcich spôsobov vykonania preventívnej rehabilitácie tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov. Vychádza sa pritom z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov. Aby navrhovaná zmena neznamenala zvýšené dopady na štátny rozpočet, zavádza sa pravidlo, podľa ktorého sa uhradia náklady preventívnej rehabilitácie bez ohľadu na to, kde bola vykonaná, len do výšky skutočných nákladov vynaložených v zariadení prokuratúry.
 
K bodu 54
 
 
Navrhuje sa novým spôsobom upraviť podmienky čerpania rodičovskej dovolenky prokurátorom – mužom. Podľa navrhovanej právnej úpravy nebudú musieť byť naplnené osobitné dôvody na strane matky, resp. biologických rodičov dieťaťa a bude na rozhodnutí prokurátora a matky dieťaťa, kto z nich a v akom rozsahu bude po narodení dieťaťa čerpať materskú, resp. rodičovskú dovolenku. Navrhovaným ustanovením sa vyhovuje požiadavkám nediskriminácie, zrovnoprávňuje sa postavenie otca a matky pri plnení rodičovských povinností, umožňuje sa podľa voľby konkrétnych rodičov skĺbiť ich rodinné a kariérne povinnosti. Obdobná právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
K bodu 55
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou právnej úpravy obsiahnutej v poznámke pod čiarou.
K bodom 56 a 57
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s presunutím právnej úpravy obsiahnutej v § 92 ods. 1 druhá a tretia veta a v § 92 ods. 2 do navrhovaného § 103c a 103d.
K bodu 58
 
Legislatívnotechnická úprava; § 13 zákona č. 154/2001 Z. z. upravuje dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora a nie iba pozastavenie výkonu funkcie prokurátora.

K bodu 59
 
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s navrhovaným zavedením možnosti priznania odmeny prokurátorovi (§ 115).
 
K bodu 60
 
Jedná sa o precizovanie právnej úpravy v súvislosti s možnosťou pôsobenia prokurátora ako riaditeľa, resp. zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Slovenskej republiky. Súčasne sa jedná o zosúladenie právnej úpravy s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.
K bodu 61
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novými ustanoveniami § 9a až 9c.
K bodu 62
 
 
Podľa platnej právnej úpravy sú funkčné príplatky za funkciu vedúceho prokurátora tvorené presne ustanovenou pevnou sumou v závislosti od stupňa riadenia. V navrhovanej právnej úprave dochádza k úprave funkčných príplatkov za funkciu vedúceho prokurátora tak, aby bola tvorená percentuálnou časťou z priemerného platu prokurátora. Takto je zabezpečená do budúcnosti možnosť valorizácie týchto príplatkov v závislosti od valorizácie priemerného platu prokurátora. Dôvodom, pre ktorý sa navrhuje nová právna úprava, je skutočnosť, že od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2001 nebola vykonaná úprava tejto zložky odmeňovania prokurátora. Funkčné príplatky vyjadrené pevnou sumou zostali na úrovni z roku 2001, hoci plat prokurátora sa spravidla valorizoval, čím sa stratil ich motivačný charakter.
K bodu 63
 
 
V súvislosti s rozvojom mobilnej komunikácie stratilo význam rozlišovanie služobnej pohotovosti mimo prokuratúry s použitím mobilného telefónu a bez použitia mobilného telefónu. Navrhovaná zmena právnej úpravy korešponduje s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.
 
K bodom 64 a 65
 
 
V nadväznosti na novú úpravu problematiky dočasného pridelenia prokurátora (§ 9 až 9c) sa navrhuje osobitne upraviť a rozčleniť aj právnu úpravu platu prokurátora počas dočasného pridelenia a subjektu, ktorý plat, výdavky, resp. ich náhradu prokurátorovi vypláca.
K bodom 66 a 67
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodu 68
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novými ustanoveniami § 9a až 9c.
 
K bodu 69
 
 
Navrhovanou právnou úpravou sa umožňuje rozdelenie príplatku za zastupovanie medzi dvoch alebo viacerých prokurátorov, pokiaľ na základe poverenia dočasne zastupujú neprítomného prokurátora alebo vykonávajú neobsadenú funkciu. Suma príplatku sa v takom prípade rozdelí pomerne medzi dvoch alebo viacerých prokurátorov, a to podľa ich podielu na zastupovaní.
K bodom 70 a 71
 
Rovnako ako v prípade funkčných príplatkov za funkciu vedúceho prokurátora sa navrhuje ustanoviť aj percentuálne vyjadrenie výšky príplatku za prípravu právneho čakateľa prokuratúry (novelizačný bod 73) a výšky osobitného príplatku (novelizačný bod 74).
K bodu 72
 
Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje opätovné zavedenie možnosti priznania odmeny prokurátorovi, ktorá bola zrušená zákonom č. 220/2011 Z. z.
 
Priznanie odmeny prokurátorovi je ustanovené ako možnosť fakultatívna, a to iba v prípade, ak to budú finančné možnosti prokuratúry umožňovať. Prvým dôvodom pre možnosť priznania odmeny podľa navrhovanej právnej úpravy je plnenie úloh prokurátorom nad rozsah povinností, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 26 zákona č. 154/2001 Z. z. Pôjde o výnimočné situácie, ktoré môžu nastať v chode prokuratúry a je potrebné ich zohľadniť (napr. výkon funkcie na prokuratúre, ktorá je prechodne personálne neobsadená), ale aj za výkon rôznych funkcií a činností, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 115 ods. 1 písm. a). Za výkon týchto funkcií a činností nie je prokurátor nijako odmeňovaný, hoci často ide o náročné činnosti, ktoré prokurátor vykonáva nad rámec služobného času mimo plnenia bežných služobných úloh. Priznanie odmeny v týchto situáciách má nespochybniteľný motivačný a zásluhový charakter. Druhým dôvodom pre vyplatenie odmeny prokurátorovi môže byť dosiahnutie 50. roku veku, teda ide o odmenu spätú so životným jubileom prokurátora /takýto druh odmien je obsiahnutý napr. aj v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v § 102a ods. 2 písm. a)/. O udelení odmeny podľa navrhovanej právnej úpravy bude rozhodovať generálny prokurátor, prípadne vedúci služobného úradu. Pre obidva prípady možného priznania odmeny sa ustanovuje maximálny limit pre priznanie odmeny vo výške jedného funkčného platu prokurátora.
Na rozhodovaní o priznaní odmeny prokurátorovi budú významným spôsobom participovať orgány samosprávy prokurátorov – priznať odmenu bude možné len po ich predchádzajúcom vyjadrení a na základe nimi schválených kritérií. Samosprávne orgány majú ďalej rozhodovať o priznaní odmeny generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na návrh prvého námestníka generálneho prokurátora. Navrhovaná úprava má vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi zabrániť situácii, aby fakticky mal nižší plat ako radový

prokurátor generálnej prokuratúry.
K bodu 73
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 74
 
 
Rozširuje sa okruh právnych dôvodov, pri ktorých má prokurátor nárok na vyplatenie odchodného, aj o zánik služobného pomeru pri vzdaní sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na predčasný starobný dôchodok. Rozširujú sa existujúce dôvody tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.
K bodu 75
 
Ide o nadväzujúce ustanovenie na navrhovanú zmenu § 12 – prerušenie výkonu funkcie prokurátora, konkrétne § 12 ods. 5, v ktorom sa odkazuje na prokurátora, ktorý má nárok na výplatu príplatku za výkon funkcie prokurátora.
 
K bodu 76
 
 
V navrhovanej právnej úprave sa mení výška príplatku za výkon funkcie prokurátora. Náročnosť výkonu funkcie prokurátora odôvodňuje nárok prokurátora na primeraný príplatok k dôchodku. Príplatkom sa majú do určitej miery kompenzovať obmedzenia, ktoré prokurátor musí znášať počas výkonu svojej funkcie. Príplatok odvodený od priemerného platu prokurátora zodpovedá osobitosti výkonu funkcie, ktorá sa sústavne stáva rizikovejšou, spoločnosťou osobitne kontrolovanou a posudzovanou a plne zrovnateľnou najmä s obdobnými právnymi úpravami u ostatných orgánov činných v trestnom konaní a ostatnými orgánmi ochraňujúcimi právo a zákonnosť.
 
K bodu 77
 
 
Ide o blanketové ustanovenie, ktoré predpokladá, že výsluhový dôchodok prokurátora bude v budúcnosti upravený osobitným zákonom.
 
K bodu 78
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou v platnom znení § 9 a s novým ustanovením § 9a.
K bodu 79
 
 
Pôvodný text zákona reagoval na právnu úpravu zákona č.
58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom platnú v čase jeho schvaľovania.
 
Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť dikciu zákona s platným a účinným zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
 

Navrhované znenie § 162 podrobne upravuje otázku regresnej náhrady, ktorá sa uplatní voči prokurátorovi. Takáto osobitná právna úprava doposiaľ absentovala. Zákon č. 154/2001 Z. z. v platnom znení totiž expressis verbis ustanovil, že podmienky, za akých možno vymáhať od prokurátora náhradu škody spôsobenej jeho nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ustanovuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý v § 22 ods. 4 odkazuje späť na pracovnoprávny predpis, t. j. vo vzťahu k prokurátorom na zákon č. 154/2001 Z. z. Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť tieto nedostatky právnej úpravy. Zavinenie prokurátora v prípade spôsobenej škody sa bude preukazovať v disciplinárnom konaní alebo trestnom konaní (§ 20 zákona č. 514/2003 Z. z.).
 
Osobitným spôsobom sa tiež taxatívne vymedzujú zákonné dôvody, ktoré bránia uplatneniu regresnej náhrady voči prokurátorovi. Pre efektívne plnenie prokurátorských povinností musí právna úprava prokurátorovi garantovať, že v prípade postupu a rozhodovania lege artis nebude voči nemu uplatňovaná regresná náhrada, ak disciplinárna komisia nerozhodne inak. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bude od prokurátora ex offo vymáhať regresnú náhradu za podmienky, že uhradila škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím prokurátora v dôsledku jeho trestnej činnosti, resp. závažného disciplinárneho previnenia.
 
K bodu 80
 
Navrhuje sa opätovné zavedenie disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov za priestupky, čím sa zosúladí právna úprava disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov s disciplinárnou zodpovednosťou sudcov (§ 115 zákona č. 385/2000 Z. z.). Prejednanie priestupku disciplinárnou komisiou za použitia sankcií, ktoré môžu byť pre daný priestupok použité podľa osobitného zákona, môže garantovať väčšiu objektivitu disciplinárneho konania vzhľadom na to, že prokurátor vykonáva prokurátorskú činnosť aj vo vzťahu k orgánom, ktoré priestupky prejednávajú. Preto nemožno vylúčiť zaujatosť tohto orgánu voči konkrétnemu prokurátorovi – v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Nové ustanovenie odseku 3 dáva možnosť prokurátorovi rozhodnúť sa, či bude jeho priestupok prejednaný príslušným správnym orgánom (napr. v blokovom konaní) alebo bude proti nemu vedené disciplinárne konanie.
 
K bodu 81
 
 
Navrhuje sa bipartícia disciplinárneho previnenia podľa jeho závažnosti s tým, že sa dopĺňa definícia závažného disciplinárneho previnenia. Za závažné disciplinárne previnenie je možné uložiť prísnejšiu disciplinárnu sankciu a tiež doba na zahladenie disciplinárneho postihu je dlhšia.
 
K bodom 82 a 83
 
Vzhľadom na opätovné zavedenie disciplinárnej zodpovednosti prokurátora za priestupok a rozdelenie disciplinárnych previnení na disciplinárne previnenie a závažné disciplinárne previnenie je nevyhnutné upraviť aj disciplinárne opatrenia a zaviesť sankčné opatrenia za priestupok. V odseku 4 sa navrhuje možnosť disciplinárnej komisie po posúdení všetkých okolností prípadu rozhodnúť o upustení od uloženia sankcie (rovnako, ako to pripúšťa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj Trestný zákon), ak na nápravu postačuje prejednanie veci pred

disciplinárnou komisiou. Nebude sa už ukladať napomenutie, ale prvým trestom je písomné pokarhanie a druhým trestom za disciplinárne previnenie je zníženie základného platu. Oproti doterajšiemu zneniu sa však zvyšuje percentuálna výška možnosti zníženia platu i doba, na ktorú je možné tento trest uložiť. Takéto rozšírenie dáva disciplinárnym komisiám väčšiu možnosť dôsledne diferencovať dĺžku a výšku trestu tak, aby odzrkadľovala závažnosť konania prokurátora. Zavádzajú sa sankcie za závažné disciplinárne previnenie. Všetky navrhované sankcie sú prísnejšie a korešpondujú s disciplinárnym postihom sudcov. Prísnejšie sankcie umožňujú lepšie diferencovať závažnosť disciplinárneho previnenia i osobu prokurátora.
 
V tejto súvislosti sa tiež upravuje problematika ukladania disciplinárnych opatrení a sankčných opatrení za priestupok. Upravujú sa zásady ukladania disciplinárnych opatrení a sankčných opatrení za priestupok, skutočnosti, na ktoré sa pri ich ukladaní prihliada, definuje sa, ktoré z uvedených sankcií v disciplinárnom konaní nemožno uložiť popri sebe. Zároveň sa navrhuje, aby vo výnimočných a odôvodnených prípadoch bolo možné vybaviť najmenej závažné disciplinárne previnenia a priestupky prokurátora pohovorom pred vedúcim prokurátorom (rovnako, ako sa umožňuje vybaviť priestupok napomenutím).
 
Súčasne sa zmenou dikcie vypúšťa ustanovenie o špecifickom zverejňovaní rozhodnutí disciplinárnej komisie, nakoľko ide o duplicitnú úpravu k § 55m ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa zverejňujú všetky disciplinárne rozhodnutia.
 
K bodu 84
 
Navrhovaným ustanovením § 192 sa mení spôsob kreovania disciplinárnych komisií i využívania náhradníkov, pričom sa mení tiež spôsob ingerencie samosprávneho orgánu prokurátorov do disciplinárnych konaní. Rozhodnutie o počte disciplinárnych komisií určuje generálny prokurátor, ktorý najlepšie pozná potreby prokuratúry a je tak schopný rýchlejšie zareagovať na prípadnú zmenu, napr. aj v dôsledku súdnych rozhodnutí. Rada prokurátorov sa bude aj naďalej v tejto oblasti vyjadrovať. Generálny prokurátor určí počet disciplinárnych komisií tak, aby boli zachované plynulosť disciplinárnych konaní, náhodný výber prideľovaných vecí a podmienky na objektívne a nestranné rozhodovanie disciplinárnej komisie. Navrhované znenie zároveň zakotvuje – okrem súhlasu prokurátora s vymenovaním, aj vyjadrenie bezprostredne nadriadeného prokurátora, ktoré umožní prispieť k lepšiemu výberu kvalitných kandidátov na predsedov, resp. členov disciplinárnych komisií. Osobitne sa zdôrazňuje, že členom disciplinárnej komisie je aj predseda disciplinárnej komisie. Predsedu disciplinárnej komisie a členov disciplinárnych komisií vymenuje generálny prokurátor na základe zásad obsadzovania disciplinárnych komisií, ktoré určí rada prokurátorov. Zavádzajú sa databázy kandidátov na členov disciplinárnej komisie, z ktorých bude v prípade potreby vyberaný náhradník. Novým spôsobom sa upravuje nahradenie člena disciplinárnej komisie. Toto bude možné iba v jednotlivých prípadoch a výlučne v prípade, ak mu v účasti v disciplinárnej komisii bráni dôležitá prekážka. O nahradení predsedu disciplinárnej komisie alebo člena disciplinárnej komisie rozhodne generálny prokurátor. Zavádza sa možnosť odvolania predsedu disciplinárnej komisie alebo iného člena disciplinárnej komisie, a to iba vo výnimočnom prípade, kedy nahradenie nie je riešením – ide o prípad, ak predseda alebo člen disciplinárnej komisie nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako tri mesiace.

Navrhované znenie počíta s významnou ingerenciou rady prokurátorov pri kreovaní disciplinárnych komisií (vytváranie databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií), obsadzovaní disciplinárnych komisií náhradníkmi, pri dopĺňaní databázy, ako aj pri postupe pri prideľovaní vecí disciplinárnym komisiám; uvedené určí rada prokurátorov v zásadách.
 
K bodu 85
 
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
 
K bodu 86
 
V záujme rýchlosti a plynulosti disciplinárneho konania sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bezodkladne, najneskôr do desiatich dní od doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia orgánu oprávneného na prejednanie priestupku, orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o postúpení veci doručila tento návrh alebo rozhodnutie disciplinárnej komisii. Disciplinárne konanie je začaté až doručením návrhu alebo rozhodnutia disciplinárnej komisii.
 
K bodu 87
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 88
 
Navrhované ustanovenie reaguje na platnú úpravu v § 201 písm. b), kde sa uvádza ako dôvod zastavenia disciplinárneho konania skutočnosť, že navrhovateľ nevyhovel výzve predsedu disciplinárnej komisie na doplnenie návrhu. Výzva na doplnenie návrhu však v zákone absentovala.
K bodu 89
 
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 90
 
Ide o precizovanie doposiaľ platného ustanovenia vo vzťahu k momentu, do ktorého môže navrhovateľ vziať návrh na začatie disciplinárneho konania späť – až do momentu, keď vo veci rozhodne odvolacia disciplinárna komisia. Zároveň sa upravuje nemožnosť podať opätovne návrh na začatie disciplinárneho konania vo veci, v ktorej bol návrh vzatý späť.
K bodu 91
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 92
 
 
Právna úprava disciplinárneho konania sa dopĺňa o inštitút prerušenia plynutia lehoty. Navrhovaná právna úprava korešponduje s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

K bodom 93 a 94
 
Upravujú sa poriadkové lehoty pre predsedu disciplinárnej komisie, v ktorých musí upovedomiť prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, o jeho začatí, ako aj lehota, v ktorej musí nariadiť ústne pojednávanie. Účelom zakotvenia týchto lehôt je zabezpečenie čo najskoršieho začatia reálneho konania o návrhu.
K bodom 95, 97 a 98
 
Podľa platnej úpravy je nevyhnutné, aby sa každého ústneho pojednávania zúčastnil zapisovateľ, ktorý môže byť prítomný na porade o hlasovaní a podpisuje zápisnicu. V súčasnosti si však väčšina členov disciplinárnych komisií píše zápisnicu sama, preto prítomnosť zapisovateľa nie je nevyhnutná. Predpokladá sa tiež využitie programu, ktorý je schopný preniesť hovorené slovo do písomnej podoby, kedy prítomnosť zapisovateľa už nebude potrebná. Zatiaľ však v prípade, že sa tak predseda disciplinárnej komisie rozhodne, zapisovateľa si bude môcť prizvať, a ten sa potom bude môcť zúčastniť hlasovania a bude aj podpisovať zápisnicu.
K bodu 96
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
 
K bodu 99
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodu 100
 
Upravujú sa podmienky pre upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia disciplinárnou komisiou.
K bodu 101
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
K bodom 102 a 103
 
 
Upravuje sa, za akých okolností nie je potrebné, aby rozhodnutie disciplinárnej komisie obsahovalo odôvodnenie a v tejto súvislosti aj lehoty na vypracovanie písomného rozhodnutia. Ak sa oprávnené osoby po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva na odvolanie, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie a vypracuje sa do piatich pracovných dní od jeho vyhlásenia. Ak bude rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, vypracuje sa do 30 dní od jeho vyhlásenia. Cieľom predloženej úpravy je prispieť k čo najrýchlejšiemu ukončeniu disciplinárneho konania, a to aj pokiaľ ide o jeho formálnu stránku.
K bodu 104
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.

K bodom 105 až 109
 
Rovnakým spôsobom, ako sa novo upravuje kreovanie disciplinárnych komisií, sa mení aj úprava v § 212, t. j. právna úprava vzťahujúca sa na odvolacie disciplinárne komisie.
Navrhovaná právna úprava, oproti platnej právnej úprave, prináša aj možnosť zriadenia viacerých odvolacích disciplinárnych komisií. Rovnako ako v prípade disciplinárnych komisií, tak aj v prípade odvolacích disciplinárnych komisií sa precizuje možnosť nahradenia predsedu alebo iného člena odvolacej disciplinárnej komisie a navrhuje sa zakotvenie možnosti odvolania predsedu alebo iného člena odvolacej disciplinárnej komisie, a to iba vo výnimočnom prípade, kedy nahradenie nie je riešením – ide o prípad, ak predseda alebo iný člen odvolacej disciplinárnej komisie nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu prokurátora po čas dlhší ako tri mesiace.
Navrhované znenie počíta s významnou ingerenciou rady prokurátorov aj pri kreovaní odvolacích disciplinárnych komisií (vytváranie databázy kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych komisií), obsadzovaní odvolacích disciplinárnych náhradníkmi, pri dopĺňaní databázy, ako aj pri postupe pri prideľovaní vecí odvolacím disciplinárnym komisiám; uvedené určí rada prokurátorov v zásadách.
 
K bodu 110
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou disciplinárnych opatrení v § 189.
 
K bodu 111
 
 
Upravuje sa výkon disciplinárnych opatrení a sankčných opatrení za priestupok v prípade zániku služobného pomeru prokurátora.
 
K bodu 112
 
V nadväznosti na rozdelenie disciplinárnych previnení na disciplinárne previnenie a závažné disciplinárne previnenie je nevyhnutné upraviť aj problematiku zahladenia disciplinárneho postihu. V prípade odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za disciplinárne previnenie dôjde k zahladeniu po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V prípade odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za závažné disciplinárne previnenie dôjde k zahladeniu až po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
 
K bodu 113
 
Navrhuje sa nové znenie, ktoré bude priamo obsahovať vymenovanie predpisov, podľa ktorých sa postupuje pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti (prvá časť Trestného zákona) a na disciplinárne konanie (Trestný poriadok). Pôjde o použitie primerané, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
 

K bodu 114
 
 
Navrhuje sa zakotvenie úplne novej právnej úpravy, ktorá doposiaľ v právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a prokurátorom absentuje. Povinnosť dodržiavať pri výkone funkcie pravidlá prokurátorskej etiky je jedna zo základných povinností prokurátora /§ 26 ods. 1 písm. m)/. Pravidlá prokurátorskej etiky však doposiaľ nie sú nikde upravené, a preto ich dodržiavanie je ťažko vynútiteľné. Povinnosť mať upravené tieto pravidlá v písomnej podobe vyplýva z viacerých medzinárodnoprávnych dokumentov (napr. odporúčanie Rady Európy č. REC/2000/10 o etickom kódexe verejných činiteľov, Najvyššie štandardy profesionálnej zodpovednosti prokurátorov schválené Medzinárodnou asociáciou prokurátorov v roku 1999 v Amsterdame alebo Európske smernice o etike a správaní sa prokurátorov prijaté na konferencii generálnych prokurátorov Európy dňa 31.5.2005 v Budapešti (tzv. „Budapeštianske smernice“). Záväzok Slovenskej republiky v tomto smere vyplýva aj z odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO).
 
V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa navrhuje zakotvenie nového dielu upravujúceho pravidlá prokurátorskej etiky. Tieto pravidlá budú zakotvené v Etickom kódexe prokurátora, ktorý schváli rada prokurátorov (v zmysle prechodného ustanovenia najneskôr do 31. marca 2016) a ktorý vydá generálny prokurátor. Etický kódex prokurátora bude po jeho vydaní zverejnený na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Zriaďuje sa etická komisia, ktorá bude zložená z deviatich členov, z ktorých po jednom členovi zvolia príslušné zhromaždenia prokurátorov (v zmysle prechodného ustanovenia najneskôr do 31. marca 2016). Etická komisia následne prijme rokovací poriadok, zvolia sa predseda a podpredseda etickej komisie. Etická komisia bude vydávať stanoviská o tom, či disciplinárne previnenie prokurátora spočíva v porušení pravidiel prokurátorskej etiky obsiahnutých v etickom kódexe; stanovisko si môže vyžiadať navrhovateľ, ale aj disciplinárna komisia pred svojím rozhodnutím. Etická komisia bude oprávnená posudzovať etické otázky a etickú prijateľnosť správania sa prokurátorov aj bez návrhu, t.j. napríklad, ak sa o podozrení zo správania prokurátora v rozpore s pravidlami etiky dozvie z iných zdrojov (napr. masovokomunikačné prostriedky, podnety a pod.). Etická komisia bude vydávať všetky svoje stanoviská a odporúčania v písomnej forme, pričom ich bude musieť aj odôvodniť.
 
K bodu 115
 
 
Precizuje sa platné ustanovenie týkajúce sa jednotlivých orgánov samosprávy prokurátorov – zhromaždenia prokurátorov, prokurátorskej rady a rady prokurátorov, a to z hľadiska ich postavenia a úloh, ktoré plnia.
K bodu 116
 
 
V záujme posilnenia postavenia prokurátorskej rady (a tým aj rady prokurátorov) sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov prokurátorských rád z trojročného na päťročné. Aby mohla prokurátorská rada realizovať svoje úlohy konzistentne, a tak, aby svoje vytýčené ciele pri plnení týchto úloh dokázala aj splniť (pričom často ide o úlohy dlhodobé), je nevyhnutné, aby funkčné obdobie členov rád bolo dlhšie. V rámci trojročného funkčného obdobia je mnoho systémových úloh nerealizovateľných (napr. vo vzťahu k plánovaniu, vzdelávaniu a prehlbovaniu a zvyšovaniu kvalifikácie prokurátorov), tieto nie sú ukončené a nová rada si ich nemusí osvojiť. Toto ustanovenie sa nebude vzťahovať na prokurátorské rady kreované podľa platnej právnej úpravy.
 

K bodu 117
 
Upravuje sa nový dôvod pre zánik členstva v prokurátorskej rade.
 
K bodom 118 a 119
 
 
Navrhovaná úprava nadväzuje na zakotvenie inštitútu asistenta prokurátora zákonom č. 220/2011 Z. z., pričom ustanovenie § 222 ods. 2 písm. c) v tejto súvislosti novelizované nebolo.
K bodu 120
 
 
Nanovo sa upravuje zloženie rady prokurátorov tak, že predsedu prokurátorskej rady ako člena rady prokurátorov môže v prípade jeho neprítomnosti zastúpiť príslušný podpredseda prokurátorskej rady. Podpredseda prokurátorskej rady teda bude mať v takomto prípade práva člena rady prokurátorov. Takáto možnosť doposiaľ nebola zákonom upravená. Súčasne sa navrhuje, aby si členovia rady prokurátorov mohli spomedzi seba zvoliť nielen predsedu, ale aj podpredsedu rady prokurátorov, ktorý bude predsedu rady prokurátorov zastupovať v prípade jeho neprítomnosti na zasadnutí rady prokurátorov.
 
K bodu 121
 
V súvislosti so zmenou v § 9 sa aj v právomociach rady prokurátorov upravuje jej súhlas s dočasným pridelením prokurátora na inú prokuratúru (t. j. nie iba jej vyjadrenie).
K bodom 122 a 123
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení § 7a, 21a a 238 v otázke vytvárania databáz na členov výberových komisií radou prokurátorov.
K bodu 124
 
Navrhuje sa, aby rada prokurátorov mala možnosť vyjadriť sa aj k iným veciam, než ju oprávňuje zákon, v prípade, ak ju o to požiada prokurátorská rada. Doposiaľ tak bolo možné iba v prípade, ak ju o to požiadal generálny prokurátor.
 
K bodu 125
 
 
Doposiaľ platná právna úprava upravuje možnosť zvolať rokovanie prokurátorskej rady iba jej predsedom alebo ak o to požiada generálny prokurátor. Navrhuje sa, aby mala možnosť požiadať o zvolanie prokurátorskej rady aj nadpolovičná väčšina jej členov, pričom na to nadväzuje aj povinnosť predsedu prokurátorskej rady zvolať rokovanie rady do desiatich dní od doručenia žiadosti.
 
K bodu 126
 
 
Podľa platnej právnej úpravy je ustanovené schvaľovanie rokovacieho poriadku prokurátorskej rady zhromaždením prokurátorov. Zhromaždenie prokurátorov však tvoria všetci prokurátori pôsobiaci v územnom obvode príslušného služobného úradu, čo je v každom prípade viac ako 100 prokurátorov. Je oveľa vhodnejšie a flexibilnejšie, aby

rokovací poriadok schvaľovala samotná prokurátorská rada (tak, ako je tomu v prípade rady prokurátorov).
 
K bodom 127 a 128
 
 
Problematika zvolávania ustanovujúcich zasadnutí prokurátorských rád a rady prokurátorov doposiaľ v platnej právnej úprave absentovala. Vzhľadom na to, že všetkým členom prokurátorských rád (a teda aj rady prokurátorov) končí funkčné obdobie v rovnakom čase, vždy musí dôjsť k voľbe nových členov, a teda aj k prvému – ustanovujúcemu zasadnutiu týchto orgánov. Nakoľko funkcia predsedovi prokurátorskej rady a predsedovi rady prokurátorov už zanikla, podľa platnej právnej úpravy neexistuje subjekt, ktorý ustanovujúce zasadnutie zvolá a vedie až do zvolenia nového predsedu. Navrhuje sa preto, aby ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady zvolal vedúci služobného úradu a ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov generálny prokurátor. Až do zvolenia nového predsedu rady bude zasadnutie viesť predseda rady zvolený v predchádzajúcom funkčnom období, ktorý bude aj oznamovať miesto, deň a čas konania ustanovujúceho zasadnutia.
 
K bodu 129
 
 
Oproti platnej právnej úprave sa precizuje, akého uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry už nemožno do tejto funkcie vymenovať. Ide predovšetkým o osoby, ktoré už zložili odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku alebo odbornú skúšku komerčného právnika. Účelom prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry je pripraviť ho na skúšku a následný výkon funkcie prokurátora. V prípade osôb, ktoré už jednu z vyššie uvedených skúšok zložili, je jednoznačné, že pred jej zložením už museli nejakú prípravnú prax absolvovať (v zákonom ustanovenej dĺžke, ktorá je obdobná ako v prípade právnych čakateľov prokuratúry). Takéto osoby sa môžu uchádzať priamo o funkciu prokurátora vo výberovom konaní. V druhom prípade už nebude možné opätovne prijať do funkcie právneho čakateľa prokuratúry toho, kto už bol právnym čakateľom prokuratúry alebo je alebo už bol justičným čakateľom, ak bol z tejto funkcie odvolaný pre opakované nezloženie odbornej justičnej skúšky, alebo kto je alebo už bol vyšším súdnym úradníkom a neprospel ani pri ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške. Dôvodom na takúto právnu úpravu je skutočnosť, že osoba už vo funkcii, o ktorú sa uchádza (alebo v obdobnej funkcii justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka), pôsobila, avšak toto jej pôsobenie nebolo úspešné, nakoľko na odbornej justičnej skúške ani opakovane neuspela.
 
K bodu 130
 
 
Novým spôsobom sa upravuje aj problematika výberového konania na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Cieľom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie problémov, ktoré spôsobovala doterajšia úprava v aplikačnej praxi. Špecifikuje sa, aké skutočnosti sa výberovým konaním overujú, precizuje sa obsah oznámenia o výberovom konaní, pričom sa tam dopĺňa aj poučenie o tom, na aké žiadosti o zaradenie do výberového konania sa neprihliada. Rovnako sa detailne upravuje zoznam dokladov, ktoré musí uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predložiť spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Vo vzťahu k subjektu, ktorý vykonáva výberové konanie, naďalej platí, že toto uskutočňuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, avšak v odôvodnených prípadoch môže generálny prokurátor určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové

konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Zároveň sa špecifikuje, že výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry pozostáva z písomnej časti a ústnej časti.
 
Navrhovaná úprava novým spôsobom upravuje kreovanie výberových komisií tak, že z piatich členov výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor najmenej troch členov z databázy, ktorú vytvorila rada prokurátorov a zostávajúcich členov výberovej komisie z ním vytvorenej databázy. Upravuje sa postup vo výberovom konaní a rozhodovanie výberovej komisie v závislosti od štádia výberového konania. Novou úpravou je úprava týkajúca sa zápisnice o výberovom konaní, pričom sa špecifikuje jej obsah, ako aj to, že sa zverejňuje na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
K bodom 131 a 132
 
 
Dopĺňa sa nová náležitosť rozhodnutia generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry, a to dátum, od ktorého je právny čakateľ vymenovaný do funkcie.
K bodu 133
 
Ako dôvod pre odvolanie z funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa dopĺňa aj právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
K bodom 134 a 139
 
Právneho čakateľa prokuratúry podľa § 250 hodnotí vedúci služobného úradu priebežne dvakrát ročne počas jeho prípravnej praxe. Po uplynutí jedného roka prípravnej praxe (t. j. pri druhom hodnotení) je už zrejmé, ako právny čakateľ pracuje, či si právny čakateľ osvojil právne predpisy uplatňované prokuratúrou, potrebné praktické návyky, dodržiavanie etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavanie rozvrhu prípravnej praxe. Nie všetky skutočnosti sa dajú preskúmať a zistiť už počas výberového konania. Napríklad uchádzač môže byť výborne teoreticky pripravený, avšak tieto teoretické vedomosti sú len dočasne memorované, resp. nevie ich pretaviť dostatočným spôsobom do praxe. Zároveň môže ísť o človeka povrchného, nedôsledného, bez záujmu učiť sa, resp. človeka pristupujúceho k povinnostiam bez potrebného nasadenia a disciplíny, čo sa ukáže až pri jeho reálnom výkone činností. Vo výnimočných prípadoch môže teda nastať situácia, že hodnotenie po roku prípravnej praxe je negatívne, plnenie úloh a výkon funkcie je nedostatočné a je zrejmé, že právny čakateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti nemá potrebné zručnosti a predpoklady na to, aby sa stal prokurátorom. Preto musí mať generálny prokurátor možnosť za podmienok ustanovených zákonom rozhodnúť, že takéhoto čakateľa z funkcie odvolá.
K bodu 135
 
Podľa platnej právnej úpravy je právny čakateľ prokuratúry odvolaný z funkcie dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie. Navrhuje sa, aby v tomto rozhodnutí mohol generálny prokurátor určiť aj neskorší deň, ku ktorému je právny čakateľ prokuratúry z funkcie odvolaný. Ide o rovnakú úpravu, ktorá je navrhovaná aj vo vzťahu k odvolaniu z funkcie prokurátora, resp. vedúceho prokurátora.

K bodu 136
 
Dopĺňa sa výpočet dôvodov, pri ktorých sa zo zákona zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry aj o dôvod zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
K bodom 137 a 138
 
Ustanovenie nadväzuje na navrhované zrušenie smernice generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry novelou zákona č. 153/2001 Z. z. v čl. I. Rozsah úkonov, ktoré bude môcť vykonávať právny čakateľ prokuratúry samostatne, bude upravený priamo v zákone č. 153/2001 Z. z.
 
K bodu 140
 
 
Navrhuje sa úprava § 252, ktorý je v platnom znení vo vzťahu k prokurátorom nadbytočný a nedôvodný. Zástupcom práv prokurátorov sú nimi priamo volení zástupcovia v samosprávnych orgánoch – prokurátorských radách a rade prokurátorov. Prevažná väčšina rozhodnutí generálneho prokurátora alebo vedúceho služobného úradu týkajúcich sa služobného pomeru prokurátora sa uskutočňuje so súhlasom prokurátora alebo na jeho podnet a tam, kde sa tak deje bez jeho súhlasu a podnetu, sa vyjadruje rada prokurátorov alebo prokurátorská rada, príp. sa vyžaduje jej súhlas (rovnako aj pokiaľ ide o právnych čakateľov prokuratúry). Činnosť odborových orgánov vo vzťahu k otázkam služobného pomeru prokurátora je teda nadbytočná. Z uvedeného dôvodu postačuje, ak bude činnosť odborových orgánov na prokuratúre upravená iba vo vzťahu k návrhom služobných predpisov, opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce, opatrení týkajúcich sa väčšieho počtu prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov a rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru asistentov prokurátorov.
 
K bodu 141
 
 
Navrhujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k navrhovanej právnej úprave.
 
V prechodných ustanoveniach v § 265u, § 265x a § 265z sa navrhujú termíny rade prokurátorov na predloženie zoznamu kandidátov na členov výberových a disciplinárnych komisií, kritérií na priznávanie odmien prokurátorom, ako aj zásad obsadzovania disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií, zásady obsadzovania odvolacích disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych komisií a zásady postupu pri prideľovaní vecí do disciplinárnych komisií a postupu pri prideľovaní vecí do odvolacích disciplinárnych komisií generálnemu prokurátorovi.
Navrhované znenie § 265v sa týka vymenovania vedúcich prokurátorov vykonávajúcich funkciu ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona v súvislosti s navrhovanými zmenami vo výberových konaniach na funkcie vedúcich prokurátorov; toto ich vymenovanie sa bude považovať za vymenovanie podľa doterajšieho zákona.
41
V navrhovanom § 265y sa upravuje postup pri výpočte výšky príplatku za výkon funkcie prokurátora a výšky príplatku k dôchodku, ktoré boli priznané pred účinnosťou zákona.
 
V navrhovanom § 265za sa upravujú prechodné ustanovenia v súvislosti s neskončenými disciplinárnymi konaniami.
 
V navrhovanom § 265zb sa upravuje plynutie funkčného obdobia členov prokurátorskej rady zvolených pred účinnosťou zákona.
 
V navrhovanom ustanovení § 265zc sa navrhuje termín na zvolenie členov etickej komisie a schválenie etického kódexu prokurátora radou prokurátorov.
 
V § 265zd sa upravuje príslušnosť priestupkových orgánov v súvislosti s neskončenými priestupkovými konaniami prokurátorov. Súčasne sa ustanovuje zásada zákazu retroaktivity v neprospech páchateľa priestupku.
 
K bodu 142
 
Smernica č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora, bola vydaná ako právny a organizačný akt generálneho prokurátora v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Identickú právnu úpravu obsahuje už všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky – vyhláška č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi. Vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu je smernica ďalej bezpredmetná a je potrebné ju zrušiť. Doposiaľ platné zrušovacie ustanovenie sa preto dopĺňa o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora.
K čl. IV
K bodom 1 až 4
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona a nahradením označenia dovolacieho súdu súdom konajúcim o sťažnosti pre porušenie zákona.
K bodu 5
 
Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov o nové § 95a a 95b. Navrhovanou právnou úpravou sa reaguje na poznatky z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s uvedeným inštitútom a absenciou zákonnej možnosti riešenia prípadov, kedy trestné konanie nevedie k podaniu obžaloby, ale končí buď rozhodnutím policajta alebo prokurátora o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci, resp. je toto trestné stíhanie prerušené. Takéto situácie nastávajú napr. v prípadoch trestnej činnosti spočívajúcej v tzv. hacknutí účtu v banke (spravidla v zahraničí) a následnom prevedení týchto peňažných prostriedkov na iný účet vedený v banke, resp. pobočke

zahraničnej banky bez akéhokoľvek právneho titulu. Na základe operatívnych informácií o nezákonnom prevode peňažných prostriedkov je začaté trestné stíhanie a prokurátor príkazom peňažné prostriedky na účet zaistí.
V navrhovanom § 95a sa upravuje možnosť vrátenia peňažných prostriedkov ich vlastníkovi, keď je bez akejkoľvek pochybnosti (napr. v trestnom konaní alebo v inom súdnom konaní v cudzine) preukázané, že vlastníkom zaistených peňažných prostriedkov nie je osoba, na účet ktorej sú zaistené, ale iná osoba, ktorá si súčasne uplatnila nárok na ich vrátenie. O vrátení peňažných prostriedkov vlastníkovi bude rozhodovať sudca pre prípravné konania na návrh prokurátora uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť s odkladným účinkom. Popri všeobecných náležitostiach sa vymedzujú aj osobitné náležitosti uznesenia sudcu pre prípravné konanie. Ustanovuje sa postup po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto uznesenia.
V § 95b sa upravuje situácia, kedy nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, komu zaistené peňažné prostriedky patria, pričom nárok na ne si robia viaceré osoby. V prípade, že policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne o prerušení trestného stíhania, zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci, a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa § 95 ods. 5 zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa § 95a ods. 1 vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa príkazom sudcu pre prípravné konanie na základe návrhu prokurátora uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.
K bodom 6 až 9
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona.
 
K bodom 10 a 11
 
Navrhujú sa dve zmeny v inštitúte zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní.
V prvom prípade sa navrhuje vypustenie definície, čo sa rozumie porušenie zákona ako podstatného pochybenia, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Iba za takejto podmienky mohol generálny prokurátor rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní. Je však potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup.
V druhom prípade sa navrhuje zjednotenie lehoty, v ktorej môže generálny prokurátor rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Podľa platnej právnej úpravy môže generálny prokurátor takto rozhodnúť ex offo do troch mesiacov od jeho právoplatnosti a na základe návrhu do šiestich mesiacov od jeho právoplatnosti. V praxi však nezriedka dochádza k prípadom, kedy generálny prokurátor návrh nedostane a v rámci vlastnej dohľadovej (kontrolnej) činnosti zistí, že došlo k nezákonnému postupu, resp. bolo vydané nezákonné rozhodnutie, pričom mu však zákonná trojmesačná lehota na zrušenie rozhodnutia uplynula. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby lehota, v rámci ktorej môže

generálny prokurátor rozhodnúť o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bola rovnaká bez ohľadu na to, či tak urobí na základe návrhu alebo z vlastnej iniciatívy.
K bodu 12
 
Navrhuje sa nahradenie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku sťažnosťou pre porušenie zákona. Doterajšia právna prax odhalila nedostatky dovolania, ktoré nie je možné reparovať inak, než podstatným obmedzením subjektov oprávnených iniciovať zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Za takmer desať rokov účinnosti dovolania bol najaktívnejšou osobou pri jeho využívaní obvinený. Výrazná väčšina dovolaní obvinených bola však neúspešná, pretože obvinení sa nad rámec dovolacích dôvodov domáhali spravidla revízie skutkových zistení. Naopak, ostatné oprávnené osoby (generálny prokurátor Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky) boli relatívne úspešnejšie, čo vyplýva zo skutočnosti, že disponujú odbornými znalosťami. U obvinených išlo skôr o pokus akýmkoľvek spôsobom zvrátiť právoplatné súdne rozhodnutie vo svoj prospech. V spojení s úzko zadefinovanými dovolacími dôvodmi tak dochádzalo k nadbytočnej zaťaženosti súdov a v konečnom dôsledku k formálnemu odmietaniu dovolaní. Inštitút dovolania nevytvára dostatočný priestor ani na riešenie závažných aplikačných problémov najvyšším súdom.
Navrhovaná právna úprava inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona má tieto základné charakteristiky:
a)sťažnosť pre porušenie zákona sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam súdov prvého alebo druhého stupňa, ktorým bol porušený zákon alebo ak v konaní, ktoré mu predchádzalo boli porušené ustanovenia zákona. Porušenie zákona nie je nijakým spôsobom legálne vymedzené a jeho obsah a rozsah sa ponecháva výhradne na rozhodovaciu (aplikačnú) prax. Ide o odraz značnej variability možných pochybení a neustálych zmien a doplnení trestnoprávnych noriem;
b)sťažnosť pre porušenie zákona je fakultatívnym opravným prostriedkom, ktorý nemôže podať akýkoľvek subjekt trestného konania, ale subjekt presne určený zákonom. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky predstavujú záruku pre správne a opodstatnené uplatnenie princípu právnej istoty ako elementárneho prvku právneho štátu. Mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len za existencie okolností podstatného a presvedčivého charakteru, ktoré by odôvodnili odklon od tohto princípu. Posúdenie výnimočnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienené odbornosťou subjektov oprávnených ho podať. Generálny prokurátor Slovenskej republiky môže podať sťažnosť pre porušenie zákona z vlastnej iniciatívy alebo na podnet osoby, ktorej sa rozhodnutie priamo týka. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky môže podať sťažnosť pre porušenie zákona len na základe takého podnetu;
c)o sťažnosti pre porušenie zákona koná výlučne Najvyšší súd Slovenskej republiky, t. j. orgán odlišný od subjektu, ktorý je oprávnený podať sťažnosť pre porušenie zákona. Okrem posúdenia zákonnosti sťažnosti pre porušenie zákona v konkrétnej trestnej veci bude úlohou najvyššieho súdu plniť aj zjednocovaciu funkciu za účelom jednotného výkladu a aplikácie zákonov.

Navrhovaná právna úprava precizuje lehotu a miesto podania sťažnosti pre porušenie zákona, obsah a podmienky jej späťvzatia. Podľa vzoru dikcie ostatných opravných prostriedkov je osobitne upravené konanie o sťažnosti pre porušenie zákona (§ 373 – 375) a rozhodnutie o nej (§ 376 – 381).
Konanie o sťažnosti pre porušenie zákona je postavené na obmedzenom revíznom princípe (§ 374) a uplatňuje sa v ňom apelačno-kasačný princíp. Zodpovedná tomu aj možnosť najvyššieho súdu objasniť požadovanú okolnosť (§ 373 ods. 2).
Rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona reflektuje princíp reformatio in peius (§ 380), naopak je vylúčený princíp beneficium cohaesionis (§ 374 ods. 4).
Kolíziu pôvodného inštitútu dovolania a novoupravenej sťažnosti pre porušenie zákona rieši prechodné ustanovenie (§ 567k).
K § 368
Upravujú sa dôvody a podmienky pre podanie sťažnosti pre porušenie zákona, rozhodnutia a výroky, proti ktorým je sťažnosť pre porušenie zákona možné podať
K § 369
Navrhuje sa, aby osobami oprávnenými na podanie sťažnosti pre porušenie zákona boli generálny prokurátor, v prospech aj neprospech obvineného, a minister spravodlivosti iba v prospech obvineného. Zároveň sa navrhuje možnosť osoby dotknutej súdnym rozhodnutím podať oprávneným osobám podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Generálny prokurátor bude môcť konať buď na základe takéhoto podnetu, ale aj z vlastnej iniciatívy; minister spravodlivosti iba na základe takéhoto podnetu.
K § 370
Ustanovuje sa lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona – 6 mesiacov, ak je sťažnosť pre porušenie zákona podaná v neprospech obvineného. Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v prospech obvineného nie je ustanovená. Súčasne sa ustanovuje, že sťažnosť pre porušenie zákona sa podáva na najvyššom súde, t. j. súde, ktorý bude o nej konať a rozhodovať.
K § 371
Navrhuje sa obsah sťažnosti pre porušenie zákona pokiaľ ide o jej dôsledné odôvodnenie. Už pri jej podaní musí byť z nej zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. V sťažnosti musí byť uvedené, čoho sa generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti domáha, vrátane konkrétneho návrhu na rozhodnutie. Zo sťažnosti pre porušenie zákona musí byť tiež zrejmé, či sa podáva v prospech obvineného alebo v neprospech obvineného. Výslovne sa ustanovuje, že sťažnosť pre porušenie zákona, jej rozsah ani dôvody nemožno v priebehu konania pred najvyšším súdom meniť.

K § 372
Ustanovujú sa podmienky späťvzatia sťažnosti oprávnenou osobou, moment, do ktorého je späťvzatie sťažnosti možné, ako aj postup oprávnenej osoby v prípade, že späťvzala sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podala na základe podnetu dotknutej osoby.
K § 373
Výslovne sa navrhuje, že o sťažnosti pre porušenie zákona bude konať a rozhodovať iba najvyšší súd, čo vyplýva z povahy tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Senát najvyššieho súdu budú tvoriť traja alebo piati sudcovia, z ktorých jeden bude predsedom senátu (18 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Porušenie zákona tvrdené v podanej sťažnosti pre porušenie zákona by malo byť zrejmé priamo zo súdneho spisu. Napriek tomu nemožno úplne vylúčiť potrebu vykonania procesných úkonov najvyšším súdom. Taký postup odôvodňuje význam rozhodnutia najvyššieho súdu nielen pre subjekty trestného konania, ale aj pre budúcu súdnu prax. Pôjde o celkom výnimočný postup, najmä pokiaľ ide o zaistenie osôb alebo vecí. Navrhuje sa, aby realizáciu procesných úkonov zabezpečil predseda príslušného senátu najvyššieho súdu sám alebo prostredníctvom iného orgánu činného v trestnom konaní.
K § 374
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bude zásadne obmedzená rozsahom podanej sťažnosti pre porušenie zákona - odsek 1, ak nepôjde o niektorý z prípadov uvedených v odsekoch 2 až 4. Úlohou podávateľa sťažnosti pre porušenie zákona bude, aby komplexne a konkrétne špecifikoval všetky nedostatky napadnutého rozhodnutia.
K § 375
Vzhľadom na význam a dôsledky rozhodnutia najvyššieho súdu o sťažnosti pre porušenie zákona bude najvyšší súd zásadne konať a rozhodovať na verejnom zasadnutí. Výnimka z uvedeného pravidla (rozhodovanie na neverejnom zasadnutí) bude podmienená výslovným súhlasom podávateľa sťažnosti pre porušenie zákona a obvineného s takým postupom, alebo ak boli porušené práva obvineného takým spôsobom, že na základe podanej sťažnosti pre porušenie zákona bude zrušené celé napadnuté rozhodnutie a vec bude vrátená na nové konanie.
V záujme eliminovania prieťahov v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona navrhuje sa, aby bolo možné verejné zasadnutie vykonať len v prítomnosti obhajcu prípadne splnomocnenca osoby, ktorej nemožno doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, a ak taká osoba nemá obhajcu alebo splnomocnenca, musí jej byť ustanovený.
K § 376
Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré najvyšší súd bez preskúmania veci odmietne podanú sťažnosť pre porušenie zákona.

K § 377
Ustanovenie upravuje alternatívy rozhodovania najvyššieho súdu na verejnom zasadnutí. Najvyšší súd uznesením zamietne sťažnosť pre porušenie zákona, ak nezistí porušenie zákona alebo na podklade sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom vysloví porušenie zákona napadnutým rozhodnutím, jeho časťou alebo konaním, ktoré mu predchádzalo. V prípade druhej alternatívy najvyšší súd zároveň rozhodne o zrušení chybného rozhodnutia, jeho časti alebo konania, ktoré mu predchádzalo.
Pokiaľ obvinený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený, najvyšší súd po zrušení napadnutého rozhodnutia vždy musí rozhodnúť o väzbe.
Ak v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona bude zrušený iba výrok o náhrade škody, najvyšší súd poškodeného odkáže na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
K § 378
V praxi sa vyskytnú prípady, kedy po zrušení napadnutého rozhodnutia nie je potrebné urobiť vo veci nové rozhodnutie - napríklad ak popri inom trest bol uložený trest zákazu činnosti, hoci na jeho uloženie neboli splnené zákonné podmienky.
Ak vo veci bude potrebné vydať nové rozhodnutie, najvyšší súd spravidla prikáže súdu, o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Len výnimočne rozhodne najvyšší súd sám, pričom bude limitovaný ustanoveniami § 379 a § 380. Najvyšší súd nebude môcť sám doplniť chýbajúci alebo neúplný výrok.
Najvyšší súd bude môcť vec prikázať na nové prejednanie inému senátu alebo súdu, zohľadní pritom najmä okolnosti predpokladané § 31 a nasl. Trestného poriadku (vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb) a § 23 Trestného poriadku (odňatie a prikázanie veci).
Viazanosť právnym názorom najvyššieho súdu sa bude vždy týkať súdu, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Z povahy veci vyplýva, že podľa štádia súdneho konania bude viazaný právnym názorom najvyššieho súdu prvostupňový súd a rovnako aj druhostupňový súd.
K § 379
Navrhované ustanovenie po zrušení napadnutého rozhodnutia umožňuje najvyššiemu súdu, aby vo veci rozhodol sám. Predpokladom pre takéto rozhodnutie bude bezchybné zistenie skutkového stavu, ktorý ďalšími dôkazmi nemožno zmeniť. Pôjde o výnimočný postup, pretože rozhodnutie najvyššieho súdu vydané v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona nebude možné takou sťažnosťou už napadnúť.
Z uvedeného dôvodu z tejto právomoci najvyššieho súdu budú vylúčené prípady, kedy by jeho rozhodnutím došlo k zhoršeniu postavenia obvineného a súčasne by mu bola odňatá možnosť využiť riadne opravné prostriedky.

K § 380
Rovnako ako v odvolacom konaní (§ 327 Trestného poriadku) aj v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona bude platiť princíp zákazu reformatio in peius.
K § 381
Navrhuje sa výslovný zákaz možnosti podania sťažnosti pre porušenie zákona proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona.
K bodu 13
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona.
K bodu 14
 
V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava ustanovenia týkajúceho sa rozhodovania o väzbe v prípade právoplatného povolenia obnovy konania v záujme odstránenia pochybností o tom, ktorý súd má o väzbe v takomto prípade rozhodnúť, ako aj prieťahov rozhodovania o väzbe. O väzbe v tomto prípade bude rozhodovať ten súd, ktorého rozhodnutím sa právoplatne povolí obnova konania.
K bodom 15 a 16
 
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona.
K bodu 17
 
V súvislosti s nahradením inštitútu dovolania sťažnosťou pre porušenie zákona sa navrhujú prechodné ustanovenia. Ustanovuje sa, že konanie o dovolaní, ktoré nebolo skončené pred nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona sa dokončia podľa dovtedy platnej právnej úpravy. Súčasne sa reaguje na situáciu, ak najvyšší súd ako dovolací súd rozhodol pred nadobudnutím účinnosti zákona o dovolaniach niektorých obvinených z viacerých osôb podaných proti rozhodnutiu súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a to podľa § 382 písm. c) až f) Trestného poriadku, a v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej len v prospech niektorého obvineného z viacerých osôb zruší napadnuté rozhodnutie, aby sa použilo primerane ustanovenie § 324.
Sťažnosť pre porušenie zákona bude možné podať len proti tým rozhodnutia súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť po 1. januári 2016, t. j. po nadobudnutí účinnosti tohto navrhovaného zákona.
K čl. V
Nakoľko ide už o deviatu novelu zákona č. 153/2001 Z. z., pričom znenie zákona ovplyvnili aj dva nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhuje sa splnomocniť

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
K čl. VI
Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
V Bratislave, 26. augusta 2015
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec, v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

K predpisu 154/2001, dátum vydania: 28.04.2001

 

Všeobecná časť:

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokura­túry sa predkladá na ústavné prerokovanie podlá Plánu legislatív­nych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je upraviť v samostatnom zákone postavenie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti a právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich služobného pomeru.

Navrhovaná právna úprava by mala nahradiť doterajší

-  zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov (s účinnosťou od 1. mája 2001),

-  zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o pla­tových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. januára 2003).

Postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora a pôsobnosť ostat­ných prokurátorov v jednotlivých oblastiach prokurátorskej čin­nosti by mal upravovať zákon o prokuratúre, ktorého návrh sa predkladá na ústavné prerokovanie spolu s návrhom zákona o proku­rátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Právna úprava vzťahujúca sa na prokurátorov vychádza z čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o vy­menúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov usta­noví zákon.

Tento návrh zákona komplexne upravuje všetky právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru prokurátorov. Upravuje najmä problematiku - postavenia prokurátorov, - vzniku a zániku služobného pomeru, - služobného času a dovolenky, - odmeňovania, - sociálneho zabezpečenia, - zodpovednosti za škodu - disciplinárnej zodpovednosti, - samosprávy prokurátorov.

Pri tvorbe návrhu tohto zákona sa prihliadalo najmä na Pra­vidlá o úlohe prokurátorov schválené na 8. kongrese OSN o preven­cii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990. Tento kongres vyzval členské štáty OSN, aby zahrnuli Pravidlá o úlohe prokurátorov do národnej legislatívy a aby ich rešpektovali a realizovali v právnej praxi. Taktiež vyzval Výbor pre prevenciu a kontrolu zločinnosti OSN, aby plne­nie týchto pravidiel považoval za vec prvoradej dôležitosti a zá­roveň požiadal generálneho tajomníka OSN, aby každých päť rokov, začínajúc rokom 1993, pripravil správu o uplatňovaní týchto pra­vidiel.

Pravidlá o úlohe prokurátorov zdôrazňujú, že prokurátori zohrávajú rozhodnú úlohu pri výkone spravodlivosti a predpisy tý­kajúce sa plnenia ich závažných povinností majú zvýšiť ich úctu a súlad so zásadami charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a tak prispievať k poctivej a spravodlivej trestnej justí­cii a účinnej ochrane občanov pred zločinnosťou.

Ide konkrétne o tieto pravidlá:

1.  Osoby vybrané pre úrad prokurátorov bez ohľadu na ich posta­venie ako príslušníkov justície, exekutívy alebo právnického povolania musia byť bezúhonnými a schopnými jedincami so zod­povedajúcou prípravou a kvalifikáciou [pozri § 6 ods. 2 písm. b), d), h), § 231 ods. 2 písm. a), c), f) a § 234 a tiež § 28 navrhovanej právnej úpravy].

2.  štáty zaistia, aby

-  kritéria pre výber prokurátorov zahrňovali ochranu proti ustanovovaniu založenému na predpojatosti alebo zaujatosti, vylúčenie akejkoľvek diskriminácie osôb z dôvodov rasových, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politických či iných názorov, národnosti, sociálneho či etického pôvodu, majetku, miesta narodenia, hospodárskeho alebo iného posta­venia, s výnimkou, že za diskrimináciu by sa nepovažovala požiadavka, aby uchádzač o prokurátorský úrad bol štátnym príslušníkom dotknutej krajiny [pozri čl. 12 ústavy Slovenskej republiky a § 6, § 231 a § 234 navrhovanej práv­nej úpravy],

-  prokurátori mali zodpovedajúce vzdelanie a prípravu a aby boli náležíte presvedčení o ideáloch a mravných povinnos­tiach svojho úradu, o ústavnej a zákonnej ochrane práv po­dozrivých osôb a o íudských právach a základných slobodách uznávaných národným a medzinárodným právom [pozri § 6, § 8 ods. 3,             § 25 ods. 1 písm. c),                        § 26 ods. 1,                                                  § 231,

§ 234 a § 243 až 248 navrhovanej právnej úpravy].

3.  Prokurátori ako základní činitelia výkonu spravodlivosti majú vždy zachovávať úctu a dôstojnosť svojho povolania [pozri § 8 ods. 3, § 26 ods. 1 a § 188 písm. c) navrhovanej právnej úpravy].

4.  štáty zaistia, aby prokurátori mohli vykonávať svoje profe­sionálne funkcie bez zastrašovania, prekážok, nevhodného za­sahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do ich ci­vilnej , trestnej a ostatnej sféry zodpovednosti [pozri § 25 ods. 1 písm. a) a § 26 navrhovanej právnej úpravy].

5.  Prokurátori a ich rodiny majú byť fyzicky chránení úradmi vtedy, ak je ohrozená ich osobná bezpečnosť v dôsledku plnenia prokurátorských funkcií [pozri § 25 ods. 2 a 3 navr­hovanej právnej úpravy].

6.  Zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie a kde je to vhodné, zachovanie úradu, dôchodok a vek odchodu na odpočinok (pozri najmä § 15 ods. 3 písm. b), § 32 až 64, § 73 až 91, § 92 až

146 navrhovanej právnej úpravy).

7.  Povýšenie prokurátorov v prípadoch, kde taký systém existuje, musí byť založené na objektívnych hľadiskách, zvlášť na profesionálnej kvalifikácii, schopnostiach, bezúhonnosti, na skúsenostiach a rozhodované o ňom na základe korektnej a nestrannej procedúry (pozri § 19 až 24 a § 218 až 224 navrho­vanej právnej úpravy).

8.  Prokurátori, rovnako ako ostatní občania, majú právo na slobodu prejavu, viery, združovania a spolčovania. Osobitne majú právo zúčastňovať sa verejných diskusií o záležitostiach týkajúcich sa práva, výkonu spravodlivosti a prehlbovania a ochrany ľudských práv a stavať sa členmi či vytvárať miestne, národné či medzinárodné organizácie a zúčastňovať sa ich schôdzí bez toho, aby utrpeli ujmu v zamestnaní pre svoju zákonnú   činnosť alebo    členstvo v zákonom povolenej

organizácii. Pri výkone týchto práv si prokurátori majú počínať vždy v súlade so zákonom a riadiť sa princípmi a etikou svojho povolania [pozri § 12, § 25 ods. 1 písm. f), ale aj § 6 ods. 2 písm. g) navrhovanej právnej úpravy a čl. 26 až 29 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky].

9.  Prokurátori majú mať slobodu vo vytváraní a vstupovaní do profesionálnych združení alebo iných organizácií, aby mohli predstavovať svoje záujmy, zdokonaľovať svoj odborný výcvik a chrániť svoje postavenie [pozri § 25 ods. 1 písm. f) a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy].

10.  Úrad prokurátorov musí byť prísne oddelený od súdnych funkcií (pozri pôsobnosť prokurátorov upravenú v navrhovanom zákone o prokuratúre).

11.  Prokurátori musia plniť aktívnu úlohu v trestnom konaní, vrátane inštitútu obžaloby a tam, kde to vyplýva zo zákona alebo kde to zodpovedá miestnej praxi, vo vyšetrovaní trestných činov, dozore nad zákonnosťou tohto vyšetrovania, dozorom nad výkonom súdnych rozhodnutí a vo vykonávaní ďalších funkcií, ktoré predstavujú verejný záujem (pozri pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov upravenú v navrhovanom zákone o prokuratúre a Trestný poria­dok) .

12.  Prokurátori majú, v súlade so zákonom, plniť svoje povinnosti korektne, zásadovo a pohotovo, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a podporovať ľudské práva, a tak prispievať k zaisteniu riadneho konania a bezporuchovej funkcie trestnej jurisdikcie (pozri najmä §              26 ods. 1 navrhovanej právnej

úpravy).

13.  Pri výkone svojich povinností budú prokurátori

-  vykonávať svoje funkcie nestranne a vyvarujú sa akejkoľvek diskriminácie politickej, sociálnej, náboženskej, rasovej, kultúrnej, podlá pohlavia, prípadne diskriminácie akéhokoľvek druhu [pozri § 26 ods. 1 písm. c) a f)

navrhovanej právnej úpravy]t

-  chrániť verejný záujem, konať objektívne, brať osobitný zreteľ na stanoviská podozrivých a obetí, sústreďovať po­zornosť na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre podozrivého výhodné alebo nie [pozri § 26 ods. 1 písm. d) a e) navrhovanej právnej úpravy, ale aj § 5 navrhovaného zákona o prokuratúre],

-  zachovávať záležitosti, o ktorých sa dozvedia, v prísnej dôvernosti, s jedinou výnimkou, kedy plnenie ich povinností či požiadavka spravodlivosti takýto postup nedovolajú (pozri § 26 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).

14.  Prokurátori nebudú zahajovať trestné stíhanie alebo v ňom ne­budú pokračovať, prípadne budú vynakladať všetko úsilie k zastaveniu konania, ak nestranné vyšetrovanie ukazuje, že obvinenie nie je opodstatnené [pozri § 26 ods. 1 písm. e) navrhovanej právnej úpravy a Trestný poriadok].

15.  Prokurátori vynaložia starostlivú pozornosť stíhaniu závaž­ných trestných činov spáchaných verejnými úradníkmi, zvlášť korupcii, zneužitiu právomoci, ťažkému porušeniu ludských práv a iným trestným činom, ktoré pozná medzinárodné právo a tam, kde to pripúšťa zákon či zodpovedá miestnej praxi, vy­šetrovanie takých deliktov (pozri Trestný poriadok).

16.  Ak získa prokurátor svedectvo proti podozrivému, o ktorom vie alebo sa odôvodnene domnieva, že bolo získané za pomoci nezákonných metód, ktoré zakladajú porušenie ludských práv podozrivého, zvlášť zahrňujúce mučenie alebo kruté zaobchádzanie, neludské či ponižujúce zaobchádzanie či trestanie alebo iné vážne zneužitie ludských práv, musí odmietnuť použitie takého svedectva proti komukoívek inému, než proti tým, ktorí použili takéto metódy a musí urobiť všetky nevyhnutné kroky k tomu, aby zaistili, že tí, ktorí sú zodpovední za použitie takýchto metód, boli volaní k spravodlivosti (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku).

17.  Prokuratúra má volať mladistvých ako svedkov v trestnom konaní jedine, ak je to celkom nevyhnutné (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku).

18.  V krajinách, kde sú prokurátorom zverené diskrečné právomoci, musí zákon alebo publikované pravidlá či smernice určovať vodítka k zvýšenej spravodlivosti a zásadovosti v prístupe k rozhodovaniu v obžalovacom procese, vrátane zahájenia stíhania alebo jeho neprevádzania (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku),

19.  Prokurátori musia vynakladať náležitú pozornosť v súlade s národným právom odmietnutiu trestného stíhania, jeho podmienečnému či nepodmienečnému prerušeniu alebo odklonu trestných vecí mimo systém formálnej justície pri plnom rešpektovaní práv podozrivého a poškodeného. K tomuto cieľu musia štáty všestranne skúmať možnosti prijatia modelov odklonu nielen k tomu, aby uľahčili rozsiahlu zaťaženosť sudcov, ale tiež, aby sa vyvarovali stigmatizácie z väzby, obvinenia a odsúdenia, rovnako ako i možným nepriaznivým účinkom uväznenia (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriad­ku) .

20.  V krajinách, kde sú prokurátorom zverené diskrečné právomoci v podobe rozhodovania o tom, či bude alebo nebude stíhaný mladistvý, musí byť zvláštna pozornosť venovaná druhu a zá­važnosti činu, ochrane spoločnosti i osobnosti a prostrediu, z ktorého pochádza mladistvý. Pri rozhodovaní budú prokuráto­ri zvažovať jednotlivé použiteľné alternatívy stíhania v zmysle platných justičných zákonov a procedúr pre mla­distvých. Prokurátori sa budú snažiť všetkými silami o to, aby ich úkony proti mladistvým boli vedené len v rozsahu cel­kom nevyhnutnom (patrí do právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku).

21.  K zaisteniu spoľahlivosti a účinnosti prokurátorskej činnosti prokurátori musia sa usilovať o spoluprácu s políciou, súdmi, všetkými právnikmi, verejnými obhajcami a inými vládnymi agentúrami a inštitúciami vo vnútri či mimo trestnej justície (pozri § 37 navrhovaného zákona o prokuratúre a osobitné zákony upravujúce problematiku súčinnosti).

22.  Disciplinárne konanie ohľadne prokurátorov musí byť založené na zákonnej alebo zákonom dovolenej úprave. Sťažnosti proti prokurátorom ohľadne ich odbornej (profesionálnej) spôsobilosti musia byť prejednávané urýchlene a korektne v príslušnom (zodpovedajúcom, primeranom) konaní. Prokurátori musia mať právo na spravodlivý výsluch. Rozhodnutie má byť podrobené nezávislému preskúmaniu (pozri § 187 až 217 navrho­vanej právnej úpravy, k nezávislému preskúmaniu rozhodnutia § 211 ods. 7 druhú vetu navrhovanej právnej úpravy).

23.  Disciplinárne konanie proti prokurátorom má zaručiť objektív­ne hodnotenie a rozhodnutie. Má byť vymedzené v súlade so zákonom, kódexom profesionálneho správania a inými uznávanými štandardami a etikou a so zreteľom na tieto pravidlá (pozri najmä § 188 a § 191 navrhovanej právnej úpravy).

24.  Prokurátori musia rešpektovať tieto Pravidlá. Musia tiež, podľa svojich najlepších schopností, predchádzať a aktívne
   brániť akémukoľvek ich porušovaniu (pozri § 187 až 217 a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy).

25.  Prokurátori, ktorí majú dôvod sa domnieval, že k porušeniu týchto Pravidiel došlo alebo mohlo dôjsť, musia podať o ta­kejto záležitosti správu svojmu nadriadenému a ak je to ne­vyhnutné, inej príslušnej autorite alebo orgánom vybaveným prieskumnou alebo opravnou právomocou (pozri § 6 ods. 4 a 7 navrhovaného zákona o prokuratúre a osobitné zákony upravujú­ce oznamovaciu povinnosť).

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná právna úprava v rozsahu pôsobnosti vymedzenej týmto zákonom a navrhovaným zákonom o pro­kuratúre rešpektuje uvedené pravidlá okrem pravidla uvedeného v bode 8, ktoré priznáva prokurátorom právo na združovanie. Toto právo návrh zákona v predloženej podobe obmedzuje tým, že v súla­de s ČI. 54 ústavy Slovenskej republiky neumožňuje prokurátorom byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Cieíom tejto právnej úpravy je zabezpečiť politicky neutrálny výkon funkcie prokurátora a právo fyzických osôb, právnických osôb a štátu na to, aby ochranu ich práv a zákonom chránených záujmov zabezpečoval prokurátor nestranne, objektívne, bez ovplyvňovania záujmami politických strán a politických hnutí.

Rešpektovanie a realizáciu Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN podporila aj Európska asociácia sudcov pre demokraciu a slobody (MEDEL), ktorá schválila v januá­ri 1993 v Palerme Európsky štatút súdnictva. V tomto dokumente sudcovia, okrem iného, požadujú, aby sa rozpracovali minimálne normy princípov riadenia aplikovateľných na úlohu verejných čini­teľov prokuratúry, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o pre­vencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchatelmi a predpisov o ich účinnej aplikácii. Európsky štatút súdnictva v poslednom 9. bode sa venuje sudcom (verejným činiteľom) v štátnom zastupitelstve (v prokuratúre). Uvádza, že "samospráva v štátnom zastupitelstve vytvára základný nástroj nezávislosti súdnej moci. Sudcovia (ve­rejní činitelia) v štátnom zastupitelstve zabezpečujú rovnosť ob­čanov pred zákonom. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle od poli­tickej moci. Sú podriadení len právu a zákonu. Sudcovia (verejní činitelia), ktorí vykonávajú funkcie v štátnom zastupitelstve, majú rovnaké práva a rovnaké záruky, aké sú uvedené v tomto šta­túte .".

Okrem uvedeného, v tomto návrhu zákona sa prihliadalo aj na - závery a odporúčania prijaté na multilaterálnom zasadnutí Rady Európy, ktoré sa zaoberalo problematikou transformácie prokura­túry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami (Budapešť, september 1994), - Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností pro­kurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurá­torov 23. apríla 1999,

- závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnu­tí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, pos­tavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinnos­tí a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999,

- Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o pos­tavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000.

V návrhu zákona sú zapracované aj Smernice Rady Európskych spoločenstiev, a to

-  Smernica Rady z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (75/117/EHS),

-  Smernica Rady z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k za­mestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracov­né podmienky (76/207/EHS),

-  Smernica Rady zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer (91/533/EHS),

-  Smernica Rady z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracov­níčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (92/85/EHS),

-  Smernica Rady z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch stanove­nia pracovného času (93/104/EC),

-  Smernica Rady z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC.

Aproximácia navrhovanej právnej úpravy s uvedenými smernica­mi Rady Európskych spoločenstiev je uvedená v tabuľke zhody.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohoda­mi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky netrvá na predložení a na prerokovaní navrhovanej právnej úpravy so zreteľom na skutočnosť, že generálna prokuratúra spolu s Aso­ciáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a so Slovenským odborovým zväzom verejnej správy všetky pripo­mienky uplatnené týmito orgánmi v medzirezortnom pripomienkovom prerokovala na osobitnom rokovaní (27. septembra 2000), na ktorom boli vyriešené vzájomné rozpory (písomné stanovisko Slovenského odborového zväzu verejnej správy z 27. septembra 2000, písomné stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Sloven­skej republiky zn. 220/2000-Az z 2. a 3. októbra 2000).

Predkladaný návrh zákona predpokladá zvýšenie nárokov na fi­nančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Finančný dosah navrhova­nej právnej úpravy na štátny rozpočet bol prerokovaný s Minister­stvom financií Slovenskej republiky. Po dôslednom zapracovaní ním uplatnených pripomienok vyslovilo ministerstvo financií s navrho­vanou právnou úpravou súhlas listom zn. 21884/2000-81 z 19. ok­tóbra 2000 a listom z 3. januára 2001.

Predpokladaný finančný dosah navrhovaného zákona na štátny rozpočet v tis. Sk na roky 2001 až 2003:

 

 

TEXT

2001

2002

2003

DRUH VÝD

§ 25 ods.

2

Zabezpečenie ochrany prokurátora kapitola GP SR kapitola MO SR

 

800

50

800

50

BV

BV

§ 78 ods.

1

Technické zariadenia vrátane výpočtovej techniky kapitola GP SR kapitola MO SR

 

1500

100

1500

100

KV

KV

§ 79

 

Mesačná paušál­na náhrada spo­jená s výkonom funkcie kapitola GP SR kapitola MO SR

 

11724

886

13471

1018

BV

BV

§ 80 ods.

1

Vzdelávanie, právne predpisy

 

2548

193

2548

193

BV

BV

§ 84 ods.

3

Náhrada nákladov prevetnívnej rehabilitácie kapitola GP SR kapitola MO SR

 

2010

2010

BV

§ 96

 

Rozdiel v zákl. platoch oproti súčasnosti (na 13 mes.) kapitola GP SR kapitola MO SR

 

 

45575

3123

MP

MP


TEXT

2001

2002

2003 DRUH VÝD.

§ 98

Funkčný príplatok (na 13 mes.) kapitola GP SR kapitola MO SR

3694

274

§

101

Plat za výkon funkcie nadčas kapitola GP SR kapitola MO SR

100

10

§

102

Náhrada za služobnú pohotovosť kapitola GP SR kapitola MO SR

1000

100

§ 106 ods. 1

Ďalší plat kapitola GP SR kapitola MO SR (pri priem. 36168 Sk)

26330

1591

 

MP

MP

MP

MP

MP

MP

MP

MP

§ 108 Príplatok počas ods. 1 dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa kapitola GP SR kapitola MO SR

511

MP

§ 110 Príplatok za plnenie slúž, povinností vo sviatok kapitola GP SR kapitola MO SR

80

10

MP MP

§ 111 Príplatok za plnenie slúž, povinností v sobotu a nedelu kapitola GP SR kapitola MO SR

80

10

MP MP

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


TEXT                                                               2001                   2002                   2003 DRUH VÝD.

§ 112 Príplatok za plnenie slúž, povinností v noci

kapitola GP SR kapitola MO SR

80

10

MP

MP

§ 113                 Osobitný

 

 

ods. 1 príplatok

 

 

kapitola GP SR

2400

MP

kapitola MO SR

100

MP

 

 

§ 125 ods. 1 ods. 2

Odchodné

kapitola GP SR

kapitola GP SR

600 8050

(20 P)

600 4025 (10 P)

600 2010 (5 P)

BV

BV

§ 135 ods. 1

Príplatok k dôchodku kapitola GP SR

2514 (20 P)

3771 (10 P)

4399 (5 P)

BV

§ 131

Príplatok k nemocenskému kapitola GP SR

453

680

865

BV

§ 132

Príplatok

k podpore pri OCR kapitola GP SR

 

620

713

BV

§ 133

Príplatok

k peňažnej pomoci v materstve kapitola GP SR

 

1785

2053

BV

 

 

Výdavky spolu

11617

31292

117408

(medzisúčet)

 

 

 

z toho kapitola GP SR

11617

30063

110819

kapitola MO SR

 

1229

6589

 

TEXT

2001

2002

2003

DRUH VÝD.

Príspevok na zdravotné poistenie, nem. poistenie a dôch. zabezpečenie kapitola GP SR kapitola MO SR

 

4103

310

32662

2253

 

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

 

 

- 14792

 

Úspora na mzdách a poistnom vplyvom príplatku k nemocenskému

- 611

- 918

- 1168

 

 

 

Výdavky celkom

11006

34787

136363

z toho kapitola GP SR

11006

33248

127521

kapitola MO SR

 

1539

8842


DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie

1.  Navrhovateí zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2.  Názov návrhu zákona:

Zákon o prokurátoroch a právnych čakateloch prokuratúry

3.  V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená:

a)   Zmluva o Európskej únii (čl. 6 bod 1 a 2),

b)   Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (čl. 45 a 141),

c)  Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

d)  Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v za­mestnaní a o pracovné podmienky,

e)  Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať: zamestnancov o podmienkach vzťa­hujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer,

f)  Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opat­rení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS),

g)  Smernica Rady 93/104/EC z 23. novembra 1993 o určitých as­pektoch stanovenia pracovného času,

h)  Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi INICE, CEEP a ETUC.

4.  Návrh zákon svojou problematikou

a)  patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti ochrany zamestnancov na pracovisku,

b)  patrí medzi priority uvedené v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v sekcii 4 Sociálne záležitosti, oblasť I. Rovnosť príležitostí pre mužov a že­ny a oblasť IV. Pracovné zákonodarstvo a pracovné podmien­ky.

5.  Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

K bodu 3. písm. a):

Zmluva o Európskej únii v čl. 6 ustanovuje, že

-  Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpek­tovania íudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom (bod 1),

-  Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Eu­rópsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústav­ných tradícií členských štátov ako základných princípov prá­va Spoločenstva (bod 2).

K bodu 3. písm. b):

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje povinnosť každého členského štátu zabezpečiť uplatňovanie zásady rovna­kej odmeny mužom a ženám za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

K bodu 3. písm. c) až h):

Smernica uvedená v bode 3.

písm. c) zabezpečuje zvýšenú právnu ochranu zamestnancov, kto­rí môžu utrpieť ujmu v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania,

písm, d) zabezpečuje rovnosť zaobchádzania pre mužov a ženy, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, funkčnému postu­pu, odbornému vzdelávaniu a pracovné podmienky,

písm. e) ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi informovať prostredníctvom písomného dokladu každého zamestnanca o základných podmienkach jeho pracovného pomeru,

písm. f) zabezpečuje dosiahnutie zlepšenia pracovných podmie­nok z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri prá­ci tehotných zamestnankýň a zamestnankýň, ktoré doj­čia svoje dieťa,

písm. g) ustanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre organizáciu pracovného času vo všetkých odvetviach činnosti, vo verejnom aj súkrom­nom sektore,

písm. h) uvádza do platnosti pripojenú rámcovú dohodu o rodi­čovskej dovolenke uzavretú 14. decembra 1995 medzi všeobecnými medziodvetvovými organizáciami (UNICE, CEEP a ETUC), ktorá ustanovuje minimálne požiadavky na rodičovskú dovolenku a pracovné voľno pri nalieha­vých rodinných dôvodoch a v prípade choroby alebo úrazu s cieľom uľahčiť zosúladenie rodičovských a profesionálnych povinností pracujúcich rodičov.

6.  Stupeň kompatibility:

Kompatibilita návrhu zákona s právnymi normami Európskej únie uvedenými v bode 3. je úplná.


SMERNICA RADY 75/117/EHS z 10. februára 1975

o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy

COUNCIL DIRECTIVE 75/117/EEC of 10 February 1975

on the approximation o f the laws of the Member States relating to the application o f the princ iple ofequal pay for men and women

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)

1

2                                         ■

3

4

5

6

7

8

9

článok 1

Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy (ďalej len „zásada rovnakej odmeny“), znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 1 ods. 1

(1)  Tento zákon upravuje

a)      postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov.

b)      štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“), ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

Y

P

 

 

Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurá­toroch

ČL 46 ods. 1

§ 92 ods.

1,2

(1)       Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2)       Prokurátorovi prislúcha za výkon jeho funkcie plat.

(3)       Služobný úrad je povinný poskytovať prokurátorom plat v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovanie iného platu prokurátorom nie je prípustné.

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

Služobný úrad nesmie poskytovať prokurátorom ani iné plnenia peňažnej hodnoty, ak to tento zákon alebo osobitné právne predpisy nedovoľujú.

 

 

 

Článok 2

Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia          umožňujúce                               každému

zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakej odmeny, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 46 ods. 1

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Y

P

 

článok 3

Členské štáty zrušia akúkoľvek diskrimináciu medzi mužmi a ženami, vyplývajúcu zo zákonov,                          iných          predpisov                          alebo

administratívnych opatreni, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 12 ods. 1

Článok 12 ods. 2

Článok 125

(1)    Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)    Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické Či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,            zvýhodňovať       alebo

znevýhodňovať.

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných

Y

P

 

 

 

 

 

 

Článok 132

právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy sústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,

c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov Štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ČI. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b) aj inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené včl. 125 písm. c) aj inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

 

článok 4

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových stupníc, dohôd o mzde alebo individuálnych pracovných

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 93 ods. 1

(1) Platom prokurátora sa rozumie a) funkčný plat, b) náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, a to

Y

P

 

 

 

zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakej odmeny, budú alebo budú môcť byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené.

 

 

§ 93 ods. 2

§ 93 ods. 3

1. náhrada platu za sviatok,

2. plat za výkon funkcie nadčas,

3. náhrada za služobnú pohotovosť,

4. plat počas dočasného pridelenia,

5. plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora,

6. vyrovnanie platu,

7. ďalší plat,

c) príplatky k funkčnému platu, a to

1. príplatok za zastupovanie,

2. príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa,

3. príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry,

4. príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok,

5. príplatok za plnenie služobných povin­ností v sobotu a nedeľu,

ó. príplatok za plnenie služobných povin­ností v noci,

7.  osobitný príplatok,

8.       hodnostný príplatok, d) odmena.

(2)     Prokurátorovi prislúchajú paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov, ak tak ustanovuje zákon.

(3)          Za uspokojenie nárokov prokurátora zodpovedá štát.

 

 

 

článok 5

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by bolo reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadenie dodržiavania zásady rovnakej odmeny.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§15 ods. 1

§ 15 ods. 2

(1)    Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2)    Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu,

Y

P

 


 

 

 

 

§ 15 ods. 3

b)  disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}.

c)   prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d)  prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo,

e)   prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f)   prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

 

 

 

článok 6

Členské štáty prijmú v súlade so svojou vnútornou situáciou a právnym systémom nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakej odmeny. Dohliadnu na to, aby boli k dispozicii účinné prostriedky na dodržiavanie tejto zásady.

...........................................................................

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurá­toroch

ČI. 46 ods. 1

§184 ods. 1 písm. a), písm. b)

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a $ tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni

a) osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda, b) osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak

1.  za škodu zodpovedá prokurátor gene­rálnej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej pro-

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

kuratúry,

2. za škodu zodpovedá spoločne prokurá­tor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spo­ločne prokurátorovi generálnej prokura­túry a prokurátorovi alebo zamestnan­covi inej prokuratúry,

3. za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamest­nanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému pro­kurátorovi a prokurátorovi alebo zamest­nancovi inej prokuratúry,

4. za škodu zodpovedá spoločne vyšší vo­jenský prokurátor a prokurátor alebo za­mestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššie­mu vojenskému prokurátorovi a proku­rátorovi alebo zamestnancovi inej pro­kuratúry.

 

 

 

článok 7

Členské štáty sa postarajú o tom, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s platnými relevantnými predpismi.

N

zákon o Zbierke zákonov č. 1/1993 Z.z.

§2

0 všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Y

P

 

článok 8 ods. 1

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do jedného roka od jej oznámenia, o čom budú okamžite informovať komisiu.

n. a.

 

 

 

 

 

 

Článok 8 od s. 2

2. Členské štáty komisii oznámia znenie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa

n. a.

 

 

 

 

 

 


 

vzťahuje táto smernica.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 9

Do dvoch rokov od uplynutia jednoročnej lehoty, uvedenej v článku 8, členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade.

n. a*

 

 

 

 

 

 

článok 10

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

20


 

SMERNICA RADY 76/207/EHS z 9. februára 1976

o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupe v zamestnaní a o pracovné podmienky

COUNCIL DIRECTIVE 76/207/EEC of 9 Februrary 1976

on the implementatíon of the principle of equal treatment for men and women as regards access to employment, vocationaí training and promotion conditions

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len "zákon o prokurátoroch”)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

článok 1 ods. 1

1. Účelom tejto smernice je uviesť v členských Štátoch do platnosti zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o pristúp k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, ako aj o sociálne zabezpečenie za podmienok uvedených v odseku 2. Táto zásada sa ďalej uvádza len ako "zásada rovnakého zaobchádzania”.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

§ 1 ods. 1 písm. a)

§ 1 ods. 1 písm. b)

ČI. 12 ods. 1,2

Tento zákon upravuje

a)      postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov

b)      štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“), ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

(1)    Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudzi teľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)    Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,                                     zvýhodňovať                                     alebo

znevýhodňovať.

 

 

 

článok 1 ods. 2

l. S cieľom zabezpečiť postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabepečením rada príjme na základe návrhu komisie ustanovenia, ktoré vymedzujú podstatu, rozsah a spôsoby uplatňovania tejto zásady.

n. a.

 

 

 

 

 

 

Článok 2 ods. 1

2. Na účely d'alej uvádzaných ustanovení sa zásadou rovnakého zaobchádzania rozumie, že neexistuje žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurá­toroch

ČI. 12 ods. 1,2

§ 20 ods. 3

(1)   Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)   Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzova,ť            zvýhodňovať       alebo

znevýhodňovať.

(3)   Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

 

 

 

Článok 2 ods. 2

2. Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z oblasti jej uplatňovania tie profesijné činnosti, a kde je to vhodné, aj prípravu na tieto činnosti, pri ktorých je vzhľadom na ich charakter alebo okolnosti, za akých sa vykonávajú, pohlavie pracovníka determinujúcim faktorom.

D

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 20 ods. 3

(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Y

P

 

 

 

 

 

§ 21 ods. 2

(2) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.

Y

P

 

článok 2 ods. 3

3. Táto smernica sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a

Y

P

 


 

 

 

 

 

ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

 

 

 

článok 2 ods. 1

4. Táto smernica sa nedotýka opatrení na podporu rovnakej príležitosti pre mužov a ženy, najmä prostredníctvom odstraňovania existujúcich nerovností ovplyvňujúcich príležitosti žien v oblastiach uvedených v článku 1 (1).

N

zákon o zamest­nanosti

§ 112 ods. 1

(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci okresných úradov práce na celom území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky o zamestnaní, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, jazyk, pohlavia, sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine alebo iného postavenia.

Y

P

 

článok 3 ods. 1

1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania znamená, že neexistuje nijaká diskriminácia z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o podmienky prístupu - vrátane kritérií výberu - k akýmkoľvek pracovným miestam alebo pozíciám, bez ohľadu na sektor alebo odvetvie Činnosti a k akýmkoľvek úrovniam zamestnaneckej hierarchie.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 20 ods. 3

§ 21 ods. 2

(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

(2) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.

Y

P

 

 

76/2O7/ES


 

 

 

článok 3 ods. 2

2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že;

N

 

 

 

 

 

 

článok 3 ods. 2 (a)

(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania budú zrušené

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 12 ods. 1

Článok 125

Článok 132

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecné záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy sústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhisovanie zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v či. 125 písm. b) aj inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c) aj inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestiach mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

 

článok 3 ods. 2 (b)

(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté                           v kolektívnych                           zmluvách,

individuálnych pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môct* byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené;

N

zákon o kolektív­nom vy­jednávaní

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi

Y

P

 

článok 3 ods. 2 (c)

__________

(c) zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený budú novelizované; ak sú podobné ustanovenia súčasťou kolektívnych zmlúv,         zástupcom                      pracovníkov     a

zamestnávateľom bude adresovaná žiadosť, aby ich upravili v potrebnom smere.

N

zákon o kolektív­nom vy­jednávaní

Ústava SR č.

460/1992 Zb.

§ 8 ods. 5

Článok 132 ods. 1

(5) Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy.

(!) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými včl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktorí tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené včl. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm.          c), aj s inými zákonmi,

s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánv štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

 

článok 4

Uplatňovanie              zásady                                       rovnakého

zaobchádzania pokiaľ ide o prístup k poradenstvu pre voľbu povolania, odbornej príprave, vyššej odbornej príprave a preškoľovaniu všetkých typov a na všetkých stupňoch znamená, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurá­toroch

ČI. 12 ods. 1

ČI. 46 ods. 1

§ 25 ods. 1

§ 80 ods. 1

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(1) Prokurátor má právo najmä

c) na zabezpečenie podmienok pre prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,

(1) Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a bezplatné vzdelávanie po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie právnych predpisov nevyhnutných pre riadny výkon funkcie.

Y

P

 

článok 4

(a)

(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú zrušené;

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 125

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie

Y

P

 

 

 

 

 

 

Článok 132

zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, pripadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené včl. 125 pism. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

 

článok 4 (b)

(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté                           v kolektívnych                           zmluvách,

individuálnych            pracovných zmluvách,

vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môcť byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené;

N

zákon o kolek­tívnom vyjedná­vaní

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Y

P

 

článok 4 (e)

(c) poradenstvo pre voľbu povolania, odborná príprava, vyššia odborná príprava a preškoľovanie budú prístupné na základe rovnakých kritérií a na rovnakej úrovni bez akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia bez toho, aby sa narušila sloboda, poskytnutá v niektorých členských štátoch niektorým

N

Ústava SR č, 460/1992 Zb.

Článok 132 ods. 1

Ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v Čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do Šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich

Y

P

 

 

 

súkromným vzdelávacím inštitúciám.

 

 

 

uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej rpeubliky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

 

článok S od s. 1

1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane podmienok upravujúcich prepustenie znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.

N

Ústava SR č, 460/1992 Zb.

ČI. 12 ods. 1,2

(1)    Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)    Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,            zvýhodňovať       alebo

znevýhodňovať.

Y

P

 

článok 5 ods. 2

2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:

N

 

 

 

 

 

 

článok 5 ods. 2 (a)

(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú zrušené;

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 125

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy sústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,

Y

P

 


 

 

 

 

Článok 132

c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov Štátnej správy sústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ČI. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v ČI. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po Šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

 

 

 

článok 5 ods. 2 (b)

(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté                            v kolektívnych                            zmluvách,

individuálnych pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môcť byť vyhlásené

N

zákon o kolek­tívnom vyjedná­vaní

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej Časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi

Y

P

 

 

Blok textu: 3076/207/ES


 

za neplatné alebo zmenené;

 

 

 

 

 

 

 

článok 5 ods. 2 (c)

(c) zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený, budú novelizované; ak sú podobné ustanovenia súčasťou kolektívnych zmlúv, zástupcom pracovníkov a zmestnávateľom bude adresovaná žiadosť, aby ich upravili v potrebnom smere.

N

Ústava SR č, 460/1992 Zb.

zákon o kolek­tívnom vyjedná­vaní

Článok 132 ods. 1

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi

 

P

 

článok 6

Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia          umožňujúce                               každému

zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle Článkov 3, 4 a 5, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

ČI. 46 ods. 1

(L) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch utanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

 

P

 

článok 7

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by bolo reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadzovanie             zásady                                       rovnakého

zaobchádzania.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 14

§ 15 ods.

1,2,3

Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).

(1)    Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2)    Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}, c) prokurátor stratil štátne občianstvo

Y

P

 

 

 

 

 

 

§17

Slovenskej republiky, d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo, e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, í) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 a 14 ods. 6.

 

 

 

článok 8

Členské štáty sa postarajú o to, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s už platnými relevantnými predpismi.

N

zákon o Zbierke zákonov SR č. 1/1993 Z.z.

§2

O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

 

 

 

článok 9 od s. 1

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 30 mesiacov od jej oznámenia, o čom budú okamžite informovať komisiu.

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pokiaľ ide o prvú Časť Článku 3 (2) a prvú časť článku 5 (2) (c), členské štáty po prvýkrát preskúmajú a prípadne po prvýkrát pozmenia zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia uvedené v tejto smernici do štyroch rokov od jej oznámenia.

 

 

 

 

 

 

 

článok 9 ods. 2

2. Členské štáty pravidelne hodnotia profesilné činnosti uvedené v článku 2 (2) s cieľom rozhodnúť, či vzhľadom na dosiahnutú úroveň sociálneho rozvoja je zachovanie existujúcich výnimiek nad'alej zdôvodnené. 0 výsledku hodnotenia informujú komisiu.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 9 ods. 3

3. Členské Štáty oznámia komisii aj znenie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

n. a*

 

 

 

 

 

 

článok 10

Do dvoch rokov od uplynutia 30-mesačnej lehoty ustanovenej v prvom pododseku článku 9 (1) členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 11

1 Táto smernica je adresovaná členským Štátom

n. a.

 

 

 

 

 

 


SMERNICA RADY 91/533/EHS z 14. októbra 1991

o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach aplikovateľných na zmluvu alebo zamestnanecký vzťah

COUNCIL DIRECT1VE of 14 October 1991

on an employer' s obligation to inform employees of the conditions applicable to the contract or employment relationship (91/533/EEC)

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

článok 1 ods. 1

Pôsobnosť

1. Táto smernica sa vzťahuje na všetkých platených zamestnancov, ktorí majú zmluvu alebo pracovný pomer vymedzený platným zákonom členského štátu a/alebo upravený zákonom platným v členskom štáte.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 1 ods. 1

§ 6 ods. 1

(1) Tento zákon upravuje

a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“) ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

(I) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do fiinkcie prokurátora.

Y

P

 

článok 1 ods. 2

2. Členské štáty môžu ustanoviť, že táto smernica sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí majú zmluvu alebo pracovný pomer.

D

 

 

 

 

 

 

Článok 1 ods. 2 (a)

(a) - na obdobie nepresahujúce jeden mesiac, a/alebo

- pri týždennom pracovnom čase nepresahujúcom osem hodín, alebo

D

 

 

 

 

 

 

článok 1

ods. 2 (b)_

(b) na práce príležitostnej alebo špecifickej povahy za predpokladu, že výnimku

D

 

 

 

 

 

 

 

Blok textu: 3491/533/EUS

 

z pôsobnosti smernice v takých prípadoch odôvodňujú objektívne okolnosti.

 

 

 

 

 

 

 

I článok 2 ods. 1

Povinnosť poskytnúť informácie

1. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje táto smernica (ďalej len „zamestnanec'1), o hlavných aspektoch zmluvy alebo pracovného vzťahu.

N

zákon o Zbierke zákonov SR č.

1/1993 Z.z.

§2

O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Y

P

 

článok 2 ods. 2

2. Informácie uvedené v odseku l musia obsahovať aspoň tieto údaje.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

(2)     Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

a)  meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,

b)  výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,

c)  prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora a jej sídlo,

d)  označenie služobného úradu a jeho sídlo,

e)  výšku platu a termín výplaty platu,

f)   týždenný služobný čas,

g)  označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora,

h)  poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,

i)    dátum vydania rozhodnutia,

j)   podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.

Y

P

 

článok 2 ods. 2 (a)

(a) označenie strán,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 pism. a)

Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,

Y

 

__________

 

Blok textu: 3591/533/HHS

článok 2 ods. 2 (b)

(b) miesto výkonu práce - v prípade, že stále alebo hlavné miesto výkonu práce neexistuje, zásadu, že zamestnanec je zamestnaný na niekoľkých             miestach,             s uvedením

registrovaného sídla podniku alebo, ak je to vhodné domicilu zamestnávateľa,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 písm. b)

Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,

Y

P

 

článok 2 ods. 2 (c) (0

(c) (i) názov, funkciu, povahu alebo druh práce, na ktorú bol zamestnanec prijatý, alebo

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 písm. c)

Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora a jej sídlo,

Y

 

 

článok 2 ods. 2 (c) (ii)

(ii) krátku špecifikácieu alebo popis práce,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 pism. b)

Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,

Y

 

 

článok 2 ods. 2 (d)

(d) dátum začiatku zmluvy alebo pracovného pomeru,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 písm. h)

h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,

Y

 

 

článok 2 ods. 2 (e)

(e) v prípade dočasnej zmluvy alebo pracovného pomeru ich predpokladanú dobu trvania.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 písm. b)

b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,

Y

 

 

článok 2 ods. 2 (í)

(f) dĺžku platenej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, alebo, ak ju v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, postupy na udeľovanie a určovanie takejto dovolenky,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2 písm. g)

g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora.

Y

 

 

článok 2

ods. 2 (g)

(g) dĺžku výpovedných dôb, ktoré zamestnávateľ a zamestnanec musia

N

návrh zákona o

§ 15 ods. 4

(4) Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí

Y

P

 

 

Blok textu: 36Ú1/533/ĽIIS

 

dodržiavať v prípade skončenia zmluvy alebo pracovného pomeru, alebo, ak ich v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, metódu určovania týchto výpovedných dôb,

 

prokurá­toroch

§ 16 ods. 2

generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prourátora o odvolaní z funkcie, rozhodnutie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných rúk.

(2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.

 

 

 

článok 2 ods. 2 (h)

(h) začiatočnú základnú čiastku, ďalšie zložky a výplatné termíny odmeny za prácu, na ktorú má zamestnanec nárok,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 95 ods. 1

§ 95 ods. 2

(1)   Základným platom prokurátora generálnej prokuratúry je plat, ktorý zodpovedá platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenému osobitným zákonom.

(2)   Základný plat prokurátora okresnej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a vyššej vojenskej prokuratúry sa určuje z priemerného platu prokurátora.

Y

P

 

článok 2 ods. 2 (í)

(i) dĺžku normálneho pracovného dňa alebo týždňa zamestnanca,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§32

§ 34 ods. 2

Základná výmera služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne.

(2) Denným služobným časom sa rozumie služobný čas pripadajúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňcoh určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť 8 hodín.

Y

P

 

článok 2 ods. 2 G)

G) tam, kde je to vhodné:

O

 

 

 

 

 

 

 

Blok textu: 3791/533/1-11S


 

 

 

 

 

 

 

 

 

článok 2 ods. 2 (j) (i)

(i) kolektívne zmluvy upravujúce pracovné podmienky zamestnanca, alebo

O

 

 

 

 

 

 

článok 2 ods. 2 (j) (»)

(ii) v prípade kolektívnych zmlúv, uzavretých mimo podniku osobitnými spoločnými orgánmi alebo inštitúciami, názov príslušného orgánu alebo spoločnej inštitúcie, v rámci ktorej boli zmluvy uzavreté.

0

 

 

 

 

 

 

článok 2 ods. 3

3. Ak je to vhodné, informácie uvedené v odseku 2 (f), (g), (h) a (i) možno poskytnúť v podobe odkazov na zákony, iné predpisy a administratívne alebo zákonné ustanovenia, alebo na kolektívne zmluvy upravujúce tieto jednotlivé body.

o

 

 

 

 

 

 

článok 3 ods. 1

Spôsoby informovania

1. Informácie uvedené v článku 2 (2) treba zamestnancovi poskytnúť najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku zamestnania v podobe:

N

zákon o Zbierke zákonov SR č.

1/1993 Z.z.

§2

0 všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Y

 

 

článok 3

ods. 1 (a)

(a) písomnej pracovnej zluvy, a/alebo

O

 

 

 

 

 

 

článok 3 ods. 1 (b)

(b) prijímacieho dekrétu, a/alebo

o

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

(2)     Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

a)  meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,

b)  výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,

c)  prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do íúnkcie prokurátora a jej sídlo,

Y

 

 

 

 

 

 

 

 

d)  označenie služobného úradu a jeho sídlo,

e)  výšku platu a termín výplaty platu,

f)   týždenný služobný čas,

g)  označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora,

h)  poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,

i)    dátum vydania rozhodnutia,

j)   podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.

 

 

 

článok 3 od s. 1 (c)

(c) jedného alebo nieľkokých písomných dokumentov, z ktorých jeden musí obsahovať prinajmenšom všetky informácie uvedneé v článku 2 (2) (a), (b"), (c), (d), (h) a (i).

O

 

 

 

 

 

 

článok 3 ods. 2

2. Vprípade, že zamestnanec nedostane v predpísanej lehote ani jeden z dokumentov uvedených v odseku 1, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku zamestnania písomné       vyhlásenie                               podpísané

zamestnávateľom a obsahujúce prinajmenšom informácie uvedené v článku 2 (2).

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

P

i

článok 3 ods. 2

V prípade, že dokument/-y uvedený/-é v odseku 1 obsahuje/-ú len časť z požadovaných informácií, ostatné informácie zabezpečí písomné vyhlásenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

 

 

článok 3 ods. 3

3. Ak sa pracovná zmluva alebo pracovný pomer skončí pred uplynutím doby dvoch mesiacov odo dňa nástupu do práce, zamestnanec musí informácie požadované v článkoch 2 a 3 dostať k dispozícii najneskôr do skončenia tejto doby.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

článok 4 od s. 1

Zamestnanci vyslaní do cudziny

1. V prípade, že zamestnanec má pracovať v inej krajine alebo v iných krajinách, ako je členský štát, ktorého právo a/alebo prax upravuje jeho zmluvu alebo pracovný pomer, musí ešte pred odchodom dostať dokument/-y uvedenýAé v článku 3, ktorýAé musiAia obsahovať aspoň tieto dodatočné informácie:

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

 

 

článok 4 ods. 1 (a)

(a) dobu zamestnania v cudzine,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

P

 

článok 4 ods. 1 (b)

(b) menu, v ktorej má byť vyplácaná odmena za prácu,

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

 

 

článok 4 ods. 1 (c)

(c) ak je to vhodné, peňažné alebo vecné dávky spojené so zamestnaním v cudzine,

O

návrh zákona o

prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

 

 

článok 4 ods. 1 (d)

(d) ak je to vhodné, podmienky návratu zamestnanca.

O

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 8 ods. 2

detto

Y

 

 

článok 4 ods. 2

2. Informácie uvedené v odseku 1 (b) a (c) možno, ak je to vhodné, poskytnúť odkazom na zákony, iné predpisy a administratívne alebo zákonné ustanovenia, alebo na kolektívne zmluvy upravujúce tieto konkrétne body.

O

 

 

 

 

 

 

| Článok 4

3. Odseky 1 a 2 sa nebudú uplatňovať

 

 

 

 

 

 

 


ods. 3

v prípade, ak doba zamestnania mimo krajiny, ktorej právo a/aiebo prax upravuje zmluvu alebo pracovný pomer, nepresiahne jeden mesiac.

 

 

 

 

 

 

 

článok 5 ods. 1

Modifikácia aspektov zmluvy alebo pracovného pomeru

1. Akákoľvek modifikácia náležitostí uvedených v článkoch 2 (2) a 4 (1) sa musí uskutočniť v podobe písomného dokumentu, ktorý musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri najbližšej príležitosti, najneskôr však jeden mesiac po tom, ako príslušná zmena nadobudne platnosť.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§9 Dočasné pridelenie prokurá­tora

Dočasné pridelenie prokurátora a preloženie prokurátora

(1)   V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie aj na inú prokuratúru.

(2)   Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dni v kalendárnom roku, avšak len v mimoriadnych prípadoch a po predchádzajúcom súhlasnom vyjadrením Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“).

(3)   Vykonávanie funkcie na dvoch prokuratúrach je vylúčené.

(4)   Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie jeho skúseností alebo na získanie skúsenosti

a)      do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

b)      do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

c)       na Úrad vlády Slovenskej republiky.

(5)   Prokurátor, ktorý je pridelený podľa odseku 4, po dobu pridelenia nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Y

P

 

 

 

 

 

 

§10 Preloženie prokurá­tora

(6)     0       dočasnom   pridelení rozhoduje

generálny prokurátor.

(1)         O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)         Prokurátor môže byť preložený na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)         Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenia podľa § 189 ods. 1 pism. e).

(4)         Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce.

(5)         Na prokuratúru vyššieho stupňa môže byť prokurátor preložený len na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov schválenými radou prokurátorov; na výberové konanie sa primerane použijú ustanovenia § 2Ia22.

(6)         Na generálnu prokuratúru môže byť preložený len prokurátor, ktorý dosiahol aspoň 10 rokov započítateľnej praxe (§ 97). Ustanovenie odseku 5 týmto nie je dotknuté.

 

 

 

ŕlánok 5

2. Písomný dokument uvedený v odseku i sa

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

ods. 2

nevyžaduje v prípade zmeny zákonov, iných predpisov a administratívnych alebo legislatívnych ustanovení alebo kolektívnych zmlúv citovaných v dokumentoch uvedených v článku 3, ku ktorým sa tam, kde je to vhodné, pripájajú dokuemtny podľa článku 4 (O-

 

 

 

-

 

 

 

článok 6

Forma a dôkaz existencie pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru a procedurálne pravidlá

Táto smernica sa nedotýka vnútroštátneho práva a praxe, pokiaľ ide o:

-   formu zmluvy alebo pracovného pomeru,

-   dôkaz o existencii a obsahu pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru,

-   príslušné procedurálne pravidlá.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 7

Výhodnejšie ustanovenia

Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné predpisy alebo administratívne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, alebo stimulovať alebo povoľovať uplatňovanie zmlúv, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 8 ods. 1

Ochrana práv

l. Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce                                       každému

zamestnancovi, ktorý sa                                    pokladá za

poškodeného v dôsledku                                  nedodržania

povinností vyplývajúcich z         tejto smernice,

domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení jeho veci inými príslušnými orgánmi.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurá­toroch

ČI. 46 ods. 2

§184 ods. 1 písm. a), b)

(2) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhouje v prvom stupni

Y

P

 


J

 

 

 

 

a)    osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zdopovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda,

b)    osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak

1. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry,

2. za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokuráto­rovi generálnej prokuratúry a prokurátoro­vi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

3. za škodu zodpovedá spoločne krajský pro­kurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spô­sobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

4. za škodu zodpovedá spoločne vyšší vo­jenský prokurátor a prokurátor alebo za­mestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojens­kému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry.

 

 

 

článok 8 ods. 2

2. Členské štáty môžu ustanoviť, že možnosť využiť prostriedky na dosiahnutie nápravy, uvedené v odseku 1, bude podmienená predchádzajúcim oznámením zamestnanca zamestnávateľovi a tým, že zamestnávateľ do 15 dní nedá odpoveď na toto oznámenie.

D

 

 

 

 

 

 

článok 8 ods. 2

Formálnu          nutnosť                           predchádzajúceho

oznámenia však v nijakom prípade nemožno vyžadovať v prípadoch uvedených v článku 4, ani pokiaľ ide o pracovníkov s dočasnou

D

 

 

 

 

 

 

 

 

zmluvou alebo pracovným pomerom, ani zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje kolektívna zmluva alebo kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovného pomeru.

 

 

 

 

 

 

 

článok 9 od s. 1

Záverečné ustanovenia

1. Členské štáty prijmú zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1993, alebo do uvedeného dátumu zabezpečia, aby zástupcovia zamestnávateľov a pracovníkov schválili požadované ustanovenia vo forme zmluvy, pričom členské štáty sú povinné podniknúť potrebné kroky, ktoré by im umožnili kedykoľvek garantovať výsledky uložené touto smernicou.

Bezodkladne o tom budú informovať komisiu.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 9 ods. 2

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že v prípade pracovných pomerov, ktoré existovali v čase vstupu nimi prijatých ustanovení do platnosti, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť do dvoch mesiacov od prijatia takejto žiadosti ktorýkoľvek z dokumentov uvedených v článku 3, ku ktorým sa tam, kde to prichádza od úvahy, pripájajú dokumenty podľa článku 4 (1).

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 9 ods. 3

3. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty uvedú v nich odkaz na túto smernicu, alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia tohto odkazu ustanovia členské Štáty.

n. .a

 

 

 

 

 

 

článok 9

4. Členské štáty komisii bezodkladne oznámia

n. a.

 

 

 

 

 

 


ods. 4

opatrenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice.

 

 

 

 

 

 

 

článok 10

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

SMERNICA RADY 92/85/EHS z 19. októbra 1992

o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS)

COUNC1L DIRECTIVE 92/85/EEC of 19 October 1992

on the imroduction of measures to encourage improvements in the safety and health at work of pregnant workers and workers who háve recently given birth or are breastfeeding (tenth indivídua! Directive within the meaning of Article 16(1) of Directive 89/391/EEC)

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

Článok 1 ods. 1

Účel

1. Účelom tejto smernice, ktorá je desiatou individuálnou smernicou v zmysle Článku 16 (1) smernice 89/391/EHS, je vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 1 ods. 1

(1) Tento zákon upravuje

a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry, právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich štátnej služby na prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „prokuratúra“) a ich základné práva a povinnosti.

Y

P

 

článok 1 ods. 2

2. Ustanovenia smernice 89/39)/EHS s výnimkou článku 2 (2) plne platia pre celú oblasť, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo konkrétnejšie ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 1 ods. 3

3. Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

 

v porovnaní so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tejto smernice.

 

 

 

 

 

 

 

článok 2

(a)

Definície

Na účely tejto smernice:

(a) tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnou                                       legislatívou                                       a/alebo

vnútroštátnou praxou;

N

 

 

 

 

 

 

Článok 2 (b)

(b) pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pôrode v zmysle vnútroštátnej legislatívy a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s touto legislatívou a/alebo praxou;

N

 

 

 

 

 

 

článok 2 (c)

(c) dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnej legislatívy a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade v súlade s touto legislatívou a/alebo praxou.

N

 

 

 

 

 

 

ČASŤ II článok 3 ods. 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Pravidlá

1. Komisia po konzultácii s členskými štátmi a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vypracuje pravidlá na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

 

a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2.

 

 

 

 

 

 

 

článok 3 ods. 2

2. Cieľom pravidiel uvedených v odseku 1 je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4(1).

Na tento účel členské Štáty oboznámia s uvedenými   pravidlami                                    všetkých

zamestnávateľov a všetky pracovníčky a/alebo ich zástupcov v príslušnom členskom Štáte.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 4 ods. 1

Hodnotenie a informovanie

1. Pri všetkých Činnostiach, ktoré môžu byť spojené so Špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe 1, zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle Článku 2 v príslušnom podniku alebo závode, a to buď priamo, alebo prostredníctvom ochranných a preventívnych služieb uvedených v článku 7 smernice 89/391/EHS s tým, aby:

-     vyhodnotil všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčok v zmysle článku 2,

-     rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

Y

P

 

článok 4 ods. 2

2. Bez toho, že sa to dotklo článku 10 smernice 89/391/EHS, pracovníčky v zmysle Článku 2 a pracovníčky, ktoré by sa v príslušnom podniku a/alebo závode mohli

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 73 ods. 2

(2) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä

a) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a

Y

P

 


 

dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2., a/alebo ich zástupcovia musia byť informovaní o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

 

 

 

organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie, b) pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, pravidelne overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadosť a kontrolovať ich dodržiavanie, c) pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom dbať na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia.

d)   zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju funkciu,

e)   nepripustiť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo služobnými predpismi,

f)    pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie a doržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,

g)   odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny havárii a porúch technických zariadení, h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom.

 

 

 

článok 5 ods. 1

Opatrenia na základe výsledkov hodnotenia i. Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 (1) poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať Činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke

¥

P

 

 

 

v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

 

 

 

do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

 

 

 

článok 5 od s. 2

2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/atebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§86 ods. 2 až S

(2)     Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť nariadená služobná pohotovosť a výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá je osamelá, môže byť nariadená služobná pohotovosť alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(3)     Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa, ktoré je staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, môže byť vyslaná na služobnú cestu len s j ej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá je osamelá, ak sa stará o dieťa, ktoré nedosiahlo vek 15 rokov.

(4)     Ak požiada tehotná prokurátorka alebo prokurátorka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného Času, je vedúci služobného úradu povinný vyhovieť

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým nebol ohrozený riadny chod prokuratúry. Prokurátorke, ktorá má povolený kratší služobný čas, prislúcha funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu služobného Času.

(5) Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý, ak stará sa o maloleté dieťa.

 

 

 

článok 5 ods. 3

3. Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 6

(6) Osamelou osobou sa rozmie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá z iných vážnych dôvodov.

Y

P

 

článok 5 ods. 4

4. Ustanovenia tohto článku sa mutatis mutandis použijú aj v prípade, ak pracovníčka vykonávajúca činnosť, ktorá je zakázaná na základe článku 6. otehotnie alebo začne dojčiť, o Čom informuje svojho zamestnávateľa.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode, služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

Y

P

 

 

Článok 6

Prípady, v ktorých platí zákaz vystaveniu riziku

Okrem všeobecných ustanovení týkajúcich sa ochrany pracovníkov, najmä limitov prípustného vystavenia rizikám pri výkone práce:

 

 

 

 

 

 

 

Článok 6 od s. 1

i. tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 (a) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hdonotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným     podmienkam                             ohrozujúcim

bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť A;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

detto

Y

P

 

Článok 6 ods. 2

2. dojčiace pracovníčky v zmysle článku 2 (c) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hodnotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť B.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

detto

Y

P

 

článok 7 ods. 1

Nočná práca

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky uvedené v článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí vnútroštátny orgán príslušný pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia na základe predloženia lekárskeho potvrdenia v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi, uvádzajúceho, že si to vyžaduje bezpečnosť alebo zdravie danej pracovníčky.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

detto

Y

P

 

článok 7

ods. 2____

2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:

 

 

 

 

 

 

 

článok 7 od s. 2 (a)

(a) prevedenia na dennú prácu; alebo

O

návrh zákona o prokurá­toroch

§40

§ 86 ods. 4

Plnenie služobných povinností v noci

Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.

(4) Pri dočasnej zmene služobného zaradenia z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3 prislúcha tehotnej prokurátorke plat podľa jej nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred zmenou služobného zaradenia.

Y

P

 

článok 7 ods. 2 (b)

(b) poskytnutia pracovného voľna alebo predĺženia materskej dovolenky v prípadoch, keď takéto prevedenie nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov.

O

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 87 ods. 4

(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke d'alšía materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo

b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo zdravotne ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.

Y

P

 

článok 8 ods. 1

Materská dovolenka

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnou                                       legislatívou                                       a/alebo

vnútroštátnou praxou.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 87 ods. 1

§ 87 ods. 4

(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, prislúcha prokurátorke materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac deti a prokurátorke, ktorá je osamelá, prislúcha materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov.

(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

a)  až do troch rokov veku dieťaťa alebo

b)  až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo zdravotne ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.

 

 

 

článok 8 ods. 2

2. Materská dovolenka ustanovená v odseku 1 musí zahŕňať povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov, poskytnuté pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnou                                      legislatívou                                      a/alebo

vnútroštátnou praxou.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 88 ods. 2

(2) Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím Šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Y

P

 

Článok 9

Pracovné voľno na predpôrodné lekárske prehliadky

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 (a) mali v súlade s vnútroštátnou             legislatívou                                       a/alebo

vnútroštátnou praxou nárok na pracovné voľno bez straty mzdy na predpôrodné prehliady v prípade, že sa tieto prehliadky musia uskutočniť počas pracovného času.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 66 písm. b) a d)

Prokurátorovi prislúcha služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri

b) povinných lekárskych prehliadkach, d) iných naliehavých opatreniach liečebno- preventívnej starostlivosti.

Y

P

 

Článok 10

Zákaz prepustenia

Aby sa pracovníčkam v zmysle Článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

 

 

 

 

 

 

 

Článok 10 ods. 1

1. členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia pracovníčok v zmysle článku 2 počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky stanovenej v článku 8(1) okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom, ktoré povoľuje vnútroštátna legislatíva a/alebo

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§14

Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).

Y

P

 

 

 

vnútroštátna prax, a kde to je uplalniteľné, pod podmienkou, že na to dá súhlas príslušný orgán;

 

 

§15

Odvolanie z funkcie prokurátora

(1)    Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2)    Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a)    prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§ 189 ods. 1 písm. f)},

c)    prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d)    prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo,

e)    prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f)     prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3)    Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

(4)    Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie.

(5)    Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie vojenského prokurátora

 

 

 

 

 

 

 

 

§16

§17

sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

Vzdanie sa funkcie prokurátora

(1)    Prokurátor sa môže funkcie prokurátora vzdať

a) z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, b) zo zdravotných dôvodov, ak mu jeho zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať služobné povinnosti, c) kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov,

(2)    Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k inej dohode.

(3)    Vzdaním sa funkcie prokurátora prokurátorom vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho               služobný        pomer

profesionálneho vojaka.

Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmezdení jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods 3 a 14 ods. 6.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

článok 10 ods. 2

2. ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode l, musí písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia;

členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu pracovníčok v zmysle Článku 2 pred dôsledkami prepustenia, ktoré je v zmysle bodu 1 protiprávne.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§14

§15

§16

§17

detto

Y

P

 

článok 11

Zamestnanecké práva

Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

 

 

 

 

 

 

 

článok 11 ods. 1

1. V prípadoch uvedených v článkoch 5, 6 a 7 musia byť zabezpečené zamestnanecké práva pracovníčok v zmysle článku 2, týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku v súlade s vnútroštátnou                                       legislatívou                                       a/alebo

vnútroštátnou praxou:

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 86 ods. 1

§90

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode, služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedoško k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

(1) Počas materskej dovolenky prislúcha prokurátorke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného zákona a príplatok k

Y

P

 


 

 

 

 

§133 ods. 1

peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná pomoc prislúcha prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.

(2) Počas ďalšej materskej dovolenky prislúcha prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona. Rovnaký príspevok prislúcha prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

 

 

 

článok 11 ods. 2

2. v prípade uvedenom v Článku 8 musia byť zabezpečené:

 

 

 

 

 

 

 

Článok 11 ods. 2 (a)

(a) práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri právach uvedených nižšie pod písmenom (b);

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 10 ods. 2

§14

(2) Prokurátor môže byť preložený na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).

Y

P

 

 

 

 

 

 

§ 15

Odvolanie z funkcie prokurátora

(1)    Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2)    Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a)    prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}, c) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d)    prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej rpeubliky,

e)    prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3)    Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

(4)    Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie.

(5)    Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie prokurátora sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

 

 

 

 

 

 

 

 

§16

§17

Vzdanie sa funkcie prokurátora

(1)    Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať

a) z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, b) zo zdravotných dôvodov, ak mu jeho zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať služobné povinnosti, c) kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov.

(2)    Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k inej dohode.

(3)    Vzdaním sa funkcie prokurátora prokurátorom vojenskej prokuratúry sa neskončí       jeho           služobný   pomer

profesionálneho vojaka.

Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzeni jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 a 14 ods. 6.

 

 

 

článok 11

ods. 2 (b)

(b) zachovanie výplaty a/alebo nároku na | primeranú dávku pre pracovníčky v zmysle

N

návrh

zákona o

§ 90 ods. 1

(1) Počas materskej dovolenky prislúcha prokurátorke peňažná pomoc v materstve

Y

P

 

 

 

článku 2;

 

prokurá­toroch

§ 90 ods. 2

§133 ods. 1

podľa osobitného zákona a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná potnoc prislúcha prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.

(2) Počas ďalšej materskej dovolenky prislúcha prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona. Rovnaký príspevok prislúcha prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

(1) Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

 

 

 

článok 11 ods. 3

3, dávka uvedená v bode 2 (b) sa pokladá za primeranú vtedy, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia              svojej                         činnosti z dôvodov

spojených      s j ej   zdravotným stavom,

s výhradou     hornej         hranice ustanovenej

vnútroštátnou      legislatívou;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§133 ods. 1

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

Y

P

 


článok 11 ods. 4

4. členské štáty môžu podmieniť nárok na výplatu alebo dávku uvedenú v bode 1 a 2 (b) vtedy, ak pracovníčka splní podmienky pre vznik nároku na také dávky ustanovené vnútroštátnou legislatívou.

Tieto podmienky však za žiadnych okolnosti nemôžu vyžadovať doby prechádzajúceho zamestnania presahujúce dvanásť mesiacov pred predpokladaným dátumom pôrodu.

D

návrh zákona o prokurá­toroch

§133

detto

Y

P

 

článok 12

Ochrana práv

Členské štáty zavedú do vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce všetkým pracovníčkam, ktoré sa pokladajú za poškodené v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou (a/alebo v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou) po prípadnom posúdení inými príslušnými orgánmi.

N

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurá­toroch

ČI. 46 ods. 1

§163 ods. 1

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(1) Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Zo štát koná služobný úrad.

Y

P

 

článok 13 ods. 1

Zmeny v prílohách

1. Striktne technické zmeny v prílohe l, ktoré sú dôsledkom technického pokroku, zmien v medzinárodných             pravidlách                                            alebo

predpisoch a nových poznatkov v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto smernice, budú prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 smernice 89/391/EHS.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 13 ods. 2

2. Prílohu 11 možno zmeniť len v súlade s postupom ustanoveným v článku 118a Zmluvy.

n. a.

1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

článok 14 ods. 1

Záverečné ustanovenia

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia alebo zabezpečia, že najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia zapracujú požadované ustanovenia do kolektívnych zmlúv sociálni partneri, pričom členské štáty majú povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré by im kedykoľvek umožnili zaručiť výsledky uložené touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať komisiu.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 14 ods. 2

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty v nich uvedú odkaz na túto smernicu alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia takého odkazu ustanovia členské štáty.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 14 ods. 3

3. Členské štáty oznámia komisii znenia základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré už schválili alebo schvália v oblasti upravenej touto smernicou.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 14 ods. 4

4. Členské štáty komisii raz za päť rokov predkladajú správy o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorých uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov.

Prvú správu o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorej uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov, však členské štáty predložia komisii už po štyroch rokoch od prijatia smernice.

Komisia bude následne informovať Európsky

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

 

parlament, radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.

 

 

 

 

 

 

 

článok 14 ods. 5

5. Komisia Európskemu parlamentu, rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru pravidelne predkladá správy o vykonávaní tejto smernice s prihliadnutím na odseky 1,2 a 3.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 14 ods. 6

6. Rada túto smernicu opätovne preskúma na základe hodnotenia vyplývajúceho zo správ uvedených v druhom pododseku odseku 4 a v prípade potreby na základe návrhu, ktorý by komisia mala predložiť najneskôr do piatich rokov od prijatia smernice.

n. a.

 

 

 

 

 

 

článok 15

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

n. a.

 

 

 

 

 

 


SMERNICA RADY 93/104/ES z 23. novembra 1993

o určitých aspektoch organizácie pracovného času

COUNC1L DIRECTIVE of 23 November 1993

conceming certain aspects of the organisation of working time (93/104/EC)

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch")

1

2

3

4

5

6

7

8

9

ČASŤ1 Článok 1 ods. 1

Účel a rozsah

1. Táto smernica stanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre organizáciu pracovného času.

N

 

 

 

 

 

 

Článok 1 ods. 2

2. Táto smernica sa vzťahuje na:

N

 

 

 

 

 

 

Článok 1 ods. 2 písm. (a)

(a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a každoročnej dovolenky, na prestávky v práci a maximálny týždenný pracovný čas; a

N

návrh zákona o prokurá­toroch

Druhá časť

§32 až 64

Služobný čas a čas odpočinku

-  Služobný čas

-  Prestávky v práci

-  Nepretržitý denný odpočinok

-  Nepretržitý odpočinok v týždni

-  Dovolenka

Y

Prokuratúra (ďalej len „P“)

 

Článok 1 ods. 2 písm. (b)

(b) niektoré aspekty nočnej práce, práce na stneny a rozvrhnutie pracovného času

N

návrh zákona o prokurá­toroch

Druhá časť

Služobný čas a čas odpočinku

-  Rovnomerné rozvrhnutie služobného Času

-  Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času

-  Nočná práca

Y

P

 

Článok 1 ods. 3

3. Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejný aj súkromný sektor, v zmysle ustanovenia článku 2 smernice 89/391/EHS, bez toho, aby sa dotýkala článku 17 tejto smernice s výnimkou leteckej, železničnej,          cestnej,                               námornej      a

vnútrozemskej riečnej a jazernej dopravy, morského rybolovu, iné práce na mori a výcvikové činnosti lekárov;

N

 

 

 

Y

 

Problemati­ku upravu­jú normy pracovného práva (ďalej len „PUNPP")

 

 

 

 

Článok 1 ods. 4

4. Ustanovenie smernice 89/391 /EHS plne platí pre otázky uvedené v odseku 2, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo špecifické ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici;

n. a.

 

 

 

 

 

 

Článok 2 ods. 1

Definície

1. pracovný čas znamená akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje, teda, je k dispozícii zamesnávatel’ovi a vykonáva jeho činnosti alebo povinnosti v súlade s národnými právnymi predpismi alebo praxou;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§32 až 34

Služobným dňom je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.

Y

P

 

Článok 2 ods. 2

2. čas odpočinku znamená akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 34 až 41

§ 34 ods. 3

§ 41 písm. a), b)

§ 37 ods. 1

(3) Prokurátorovi prislúcha po Štyroch hodinách služobného Času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času. Jej začiatok a koniec si určuje prokurátor sám.

Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal

a)   medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň po dobu jedenásť hodín,

b)   raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu.

(1) Dňom služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá

a) deň nepretržitého odpočinku v týždni, b) sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja (ďalej len sviatok).

Y

P

 

 

 

 

 

 

§ 37 ods. 2

(2) Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je nedeľa a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.

 

 

 

Článok 2 ods. 3

3. nočný čas znamená akýkoľvek čas, ale nie kratší ako 7 hodín, definovaný národnými právnymi predpismi, ktoré však vo všetkých prípadoch musí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§40

Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.

Y

P

 

Článok 2 ods. 4

4. pracovník v noci znamená:

N

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 2 ods. 4 písm. (a)

(a) jednak akéhokoľvek pracovníka, ktorý behom nočného pracovného času pravidelne pracuje najmenej 3 hodiny svojho normálneho pracovného času; a

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 2 ods. 4 písm. (b)

(b) jednak akéhokoľvek pracovníka, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci určitý podiel zo svojho ročného pracovného času podľa definície, ktorú si príslušný členský štát zvolí:

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 2 ods. 4 písm. (b)(i)

(i) svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi po konzultácii sociálnych partnerov; alebo

O

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 2 ods. 4 psím, (b) (ii)

(ii) kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 2 ods. 5

5. práca na snieny znamená akúkoľvek metňodu organizácie pracovného času na snieny, pri ktorých pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa určitého rozvrhu, vrátane rotujúceho rozvrhu, pričom pracovný čas môže byť pretržitý alebo

N

 

 

 

Y

 

PUNPP


 

nepretržitý a pre pracovníkov má dôsledok, že behom určitého obdobia dni alebo týždňov pracujú v rôznom čase;

 

 

 

 

 

 

 

Článok 2 ods. 6

6. pracovník na smený znamená akéhokoľvek pracovníka, ktorého pracovný režim je súčasťou práce na smený.

 

 

 

 

 

 

PUNPP

ČASŤ 11

Článok 3

MINIMÁLNY ČAS ODPOČINKU - INÉ ASPEKTY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU

Denný odpočinok

Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné k tomu, aby každý pracovník mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín behom 24 hodín.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 34 ods. 3

§41

(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.

Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal

a)   medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň po dobu H hodín,

b)   raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu.

Y

P

 

Článok 4

ľrestávky na odpočinok

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia k tomu, aby v prípadoch, kde je pracovný deň dlhší ako 6 hodín, mal každý pracovník nárok na prestávku na odpočinok, ktorých podrobnosti, vrátane dĺžky a podmienok na ich priznanie budú stanovené kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi, alebo ak takéto

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 34 ods. 3

(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.

Y

P

 

 

 

dohody nie sú, národnými pravými predpismi.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 5

Týždenný čas odpočinku

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabepečenie toho, aby za každé obdobie 7 dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní 24 hodín plus 11 hodinový denný odpočinok uvedený v Článku 3.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 35 ods. 1

§ 35 ods. 2

(1)   Týždenným služobným časom sa rozumie služobný čas rozvrhnutý na päť služobných dní v týždni.

(2)   Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nemôže presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.

Y

P

 

Článok 5

Minimálny čas odpočinku uvedený v prvom pododseku bude obvykle zahŕňať nedeľu.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 34 ods. 1

§ 34 ods. 2

§ 34 ods. 3

(1)   Služobným dňom je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.

(2)   Denným služobným časom sa rozumie služobný čas pripadujúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť 8 hodín.

(3)   Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.

Y

P

 

Článok 5

V prípade, že je to zdôvodnené objektívnymi, technickými                                   alebo                                   organizačnými

podmienkami, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku 24 hodín.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 37 ods. 3

(3) Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného pokoja výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť sa považuje na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.

Y

P

 

Článok 6

Maximálny týždenný pracovný čas

Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 35 ods. 2

(2) Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nemôže presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Článok 6 ods. 1

1. Týždenný pracovný čas bude obmedzený pomocou zákonov, nariadení alebo administratívnych predpisov, alebo pomocou kolektívnych zmlúv a dohôd medzi sociálnymi partnermi.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 35 ods. 2

detto

Y

P

 

Článok 6 ods. 2

2. Priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dni vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 35 ods. 2

detto

Y

P

 

Článok 7 ods. 1

Ročná dovolenka

1. Členské Štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 4 týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnutie takej dovolenky, ktoré budú stanovené národnými právnymi predpismi a/alebo praxou.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§46

§47

Dovolenka na zotavenie

(1)       Prokurátor má nárok za podmienok ustanovených týmto zákonom na a) dovolenku za kalendárny rok,

b)  pomernú časť dovolenky za kalendárny rok alebo

c)   dovolenku za dni.

(2)       Prokurátor má nárok za podmienok ustanovených týmto zákonom aj na dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok

(1)   Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom roku.

(2)   Nárok na dovolenku za kalendárny rok má prokurátor, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ak jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok.

Y

P

 

Článok 7 ods. 2

2. Namiesto minimálnej doby ročnej platenej dovolenky nesmie byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

N

návrh zákna o prokurá­toroch

§ 59 ods. 1

(1) Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo jej časť prislúcha prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu dovolenky alebo jej

Y

P

 


 

 

 

 

 

časť z dôvodu zániku služobného pomeru.

 

 

 

ČASŤ 111

Článok 8

NOČNÉ PRÁCE - PRÁCE NA SMENÝ - PRACOVNÉ REŽIMY

Dĺžka nočnej práce

Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:

N

 

 

 

 

 

 

Článok 8 ods. 1

1. normálny pracovný čas pre pracovníkov v noci nepresiahne v priemere osem hodin v každom období 24 hodín;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§40

Plnenie služobných povinností v noci

Plnením služobných povinnosti v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.

Y

P

 

Článok 8 ods. 2

2. pracovnici v noci, ktorých práca je spojená so zvláštnymi rizikami alebo ťažkou telesnou alebo duševnou námahou nebudú pracovať viac ako osem hodín v ktoromkoľvek období 24 hodín, behom ktorého pracujú v noci.

N

návrh zákon o prokurá­toroch

§40

detto

Y

P

 

Článok 8

Pre vyššie uvedené účely bude práca spojená so zvláštnymi rizikami alebo ťažkou telesnou a duševnou námahou definovaná národnými právnymi predpismi a/alebo praxou alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi, pričom sa vezmú do úvahy špecifické riziká nočnej práce.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 9 ods. 1

Zisťovanie zdravotného stavu a prevedenie pracovníkov v noci na prácu cez deň

1. Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:

N

 

 

 

 

 

 

Článok 9 ods. 1 písm. (a)

(a) pracovníci v noci budú mať nárok na bezplatné posúdenie svojho zdravotného stavu pred zaradením na nočnú prácu a potom v pravidelných intervaloch;

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

 

Článok 9 ods. 1 písm. (b)

(b) pracovnici v noci trpiaci zdravotnými problémami, u ktorých je uznaná spojitosť s ich prácou v noci, budú prevedení, všade kde je to možné, na prácu cez deň, ktorá je pre nich vhodná.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 9 ods. 2

2. Bezplatné posúdenie zdravotného stavu uvedené v odseku 1 (a) musí spĺňať podmienky lekárskej dôvernosti.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP a

Ústava SR

Článok 9

Bezplatné posúdenie zdravotného stavu uvedené v odseku 1 (a) musí byť prevedené v rámci národnej zdravotnej sústavy.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 10

Záruky pre prácu v noci

Členské štáty môžu podmieniť nočnú prácu niektorých kategórií pracovníkov určitými zárukami, za podmienok stanovených národnými právnymi predpismi a/alebo praxou, ak ide o pracovníkov, u ktorých vzniká riziko ohrozenia ich bezpečnosti alebo zdravia spojené s nočnou prácou.

D

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 11

Oznámenie         pravidelného                             používania

pracovníkov v noci

Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý pravidelne používa pracovníkov v noci, oznámi túto informáciu kompetentným orgánom, pokiaľ si ju tieto orgány vyžiadajú.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 12

Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:

N

 

 

 

 

 

 

Článok 12 ods. 1

1. pracovníkom v noci a pracovníkom na smený bude poskytnutá ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci, zodpovedajúca charakteru

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

 

 

ich práce;

 

 

 

 

 

 

 

Článok 12 ods. 2

2. zodpovedajúce ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti práce a ochrany zdravia pracovníkov v noci a pracovníkov na smený budú rovnocenné tým, ktoré majú k dispozícii iní pracovníci a budú k dispozícii v ktoromkoľvek čase.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 13

Pracovné režimy

Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý hodlá organizovať prácu podľa určitého režimu, vezme do úvahy všeobecnú zásadu, že práca má byť prispôsobená pracovníkovi s cieľom predovšetkým obmedziť monotónne práce a práce s vnúteným rytmom, v závislosti od typu pracovnej činnosti a od požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým pokiaľ ide o pracovné prestávky behom pracovného času.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§76

Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia utvára služobný úrad primerané podmienky na výkon jeho funkcie a stará sa o vzhľad a úpravu služobného prostredia, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.

Y

P

 

ČASŤ IV

Článok 14

RÔZNE USTANOVENIA

Špecifické ustanovenia Spoločenstva

Ustanovenia tejto smernice nebudú platiť pre prípady, keď iné právne inštrumenty Spoločenstva obsahujú viac špecifické požiadavky týkajúce sa určitých povolaní alebo pracovných činností.

n. a.

 

 

 

O

 

 

Článok 15

Priaznivejšie ustanovenia

Táto smernica nebude mať vplyv na právo členských štátov aplikovaťalebo prijať zákony, nariadenia alebo administratívne predpisy, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú prevádzať

n. a.

 

 

 

O

 

 

 

 

kolektívne zmluvy alebo dohody uzavreté medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 16

Referenčné obdobie

Členské štáty môžu stanoviť:

D

 

 

 

 

 

 

Článok 16 ods. 1

1. pre prevedenie článku 5 (týždenný čas odpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní;

D

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 16 ods. 2

2. pre prevedenie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.

D

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 16

Doby platenej ročnej dovolenky priznané podľa článku 7 a doby uvoľnenia v súvislosti s chorobou sa nebudú zahŕňať alebo budú pri výpočte priemeru neutrálne;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 63 ods. 1

(1) Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku doba a) výkonu funkcie prokurátora,

b)    výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,

c)     uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,

d)    karantény,

e)     materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,

f)     ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,

g)     starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodv v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo Školy, v ktorých starostlivosti inak je alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,

Y

P

 


 

 

 

 

 

ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora,

h)  ošetrovanie chorého člena rodiny,

i)    neplateného služobného voľna,

j)    dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,

k)  väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody do doby, kým prokurátor nebol odvolaný z funkcie prokurátora.

 

 

 

Článok 16 ods. 3

3. na prevedenie článku 8 (dňlžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni;

D

návrh zákona o prokurá­toroch

§40

Plnenie služobných povinností v noci

Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.

Y

P

 

Článok 16

Pokiaľ bude minimálna 24 hodinová doba týždenného odpočinku spadať do referenčného obdobia, nebude zahrnutá do výpočtu priemeru.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§40

detto

Y

P

 

Článok 17 ods. 1

Odchýlky

1. Pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov sa členské Štáty môžu odchýliť od prevedenia článkov 3, 4, 5, 6, 8 alebo 16 v prípadoch, ked' vzhľadom na špecifickú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a/alebo nie je vopred určené alebo si ich môžu určiť sami pracovnici a predovšetkým v prípadoch:

D

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 1 písm. (a)

(a) vrcholových riadiacich pracovníkov alebo iných osôb majúcich právomoc nezávisle rozhodovoať;

O

 

 

 

 

 

 

Článok 17

(b) rodinných pracovníkov, alebo

O

 

 

 

 

 

 

 

ods. 1 písm. (b)

 

 

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 1 písm. (c)

(c) pracovníkov prevádzajúcich náboženské obrady v kostoloch a náboženských komunitách.

O

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 2

2. Odchýlky môžu byť prijaté pomocou zákonov, nariadení, administratívnych predpisov alebo pomocou kolektívnych zmlúv a dohôd medzi sociálnymi partnermi, za predpokladu, že dotyčným pracovníkom budú poskytnuté rovnocenné náhradné doby odpočinku a že, vo výnimočných prípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť tieto náhradné doby odpočinku, bude dotyčným pracovníkom poskytnutá zodpovedajúca ochrana:

D

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 2.1

2.1 z článkov 3, 4, 5, 8 a 16:

O

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 2.1 písm. (a)

(a) v prípade aktivít, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko sú od seba vzdialené alebo kde sú od seba vzdialené rôzne pracoviská pracovníka;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 písm. (b)

(b) v prípade činnosti kontroly alebo dozoru vyžadujúcich neustálu prítomnosť za účelom ochrany majetku alebo osôb, predovšetkým v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 písm. (c)

(c) v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej         služby alebo výroby,

predovšetkým:

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17

(i) služieb vzťahujúcich sa na prijatie, liečenie

O

 

 

 

 

 

PUNPP


ods. 2.1 pism. (c)(i)

a/alebo starostlivosť v nemocniciach alebo podobných ústavoch,                                 ubytovacích

zariadeniach a väzniciach;

 

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (ii)

(ii) pracovníkov v prístavoch a na letiskách;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 psím, (c) (iii)

(iii) služieb tlače, rozhlasu, televízie, filmovej produkcie, pošty a telekomunikácii, ambulancie, požiarnych služieb a služieb civilnej ochrany;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (iv)

(iv) výroby, rozvodu a distribúcie plynu, vody a elektriny, zvážania odpadkov z domácností a závodov na ich likvidáciu;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 pism. (c)(v)

(v) odvetví, kde práca nemôže byť prerušená z prevádzkových dôvodov;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (vi)

(vi) aktivít výskumu a rozvoja;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 psím, (c) (vii)

(vii) poľnohospodárstva;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 pism. (d)

(d) kde možno predvídať veľký vzostup aktivít, predovšetkým v:

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17

(i) poľnohospodárstve;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

 

ods. 2.1

pism. (d)(i)

 

 

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 2.1 pism. (d) (•i)

(ii) cestovnom ruchu;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.1 pism. (d) (»0

(iii) službách pošty;

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.2

2.2 z článkov 3, 4, 5, 8 a 16

O

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 osd. 2.2 pism. (a)

(a) za podmienok opísaných v článku 5 (4) smernice 89/391/EHS;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.2 pism. (b)

(b) v prípadoch nehody alebo trvalého rizika nehody;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.3

2.3 z článkov 3 a 5:

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.3 pism. (a)

(a) v prípade činností pri práci na smený vždy, keď pracovník strieda smenú a nemôže si vziať denný a/alebo týždenný čas odpočinku medzi skončením jednej smený a začiatkom ďalšej smený;

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17 ods. 2.3 pism. (b)

(b) v prípade činnosti zahrňujúcich čas práce rozloženej behom dňa, predovšetkým upratovacích prác.

o

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 17

3. Odchýlky z článkov 3, 4, 5, 8 a 16 môžu

D

 

 

 

 

 

PUNPP


ods. 3

byť prevedené pomocou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovn alebo, v súlade s pravidlami stanovenými v týchto zmluvách, pomocou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na nižšej úrovni.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 3

Členské štáty, v ktorých nie je žiadna zákonom stanovená sústava zaisťujúca uzavieranie kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o otázky kryté touto smernicou, alebo členské štáty, v ktorých existuje špeicifický legislatívny rámec pre tento účel a v hraniciach stanovených týmto systémom, môžu, v súlade s národnými právnymi predpismi a/alebo praxou, povoliť odchýlky od Článkov 3, 4, 5, 8 a 16 cestou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na príslušnej kolektívnej úrovni.

D

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 17 ods. 3

Odchýlky stanovené podľa prvého a druhého pododseku budú povolené za podmienky, že dotyčným pracovníkom budú poskytnuté rovnocenné doby na odpočinok alebo, vo výnimočných prípadoch, kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký odpočinok, bude dotyčným pracovníkom poskytnutá zodpovedajúca ochrana.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 17 ods. 3

Členské štáty môžu prijať pravidlá:

-      pre aplikáciu tohto odseku sociálnymi partnermi, a

-      pre rozšírenie ustanovení kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých podľa tohto odseku na iných pracovníkov, v súlade s národnými

D

 

 

 

Y

 

PUNPP

 

 

právnymi predpismi a/alebo praxou.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 17 ods. 4

4. Možnosť odchýliť sa od bodu 2 článku 16, poskytnutá v odseku 2, bodoch 2.1 a 2.2 a v odseku 3 tohto článku, nesmie vyústiť do stanovenia                                referenčného                                obdobia

presahujúceho šesť mesiacov.

N

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 17 ods. 4

Členské štáty majú však možnosť, za predpokladu, že existuje súlad so všeobecnými zásadami vzťahujúcimi sa k bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci, dovoliť z objektívnych alebo prevádzkových dôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi boli stanovené iné referenčné obdobia, nepresahujúce v žiadnom prípade 12 mesiacov.

D

 

 

 

Y

 

PUNPP

Článok 17 ods. 4

Pred uplynutím obdobia siedmich rokov od dátumu uvedeného v Článku 18 (1) (a), Rada znovu posúdi, na základe návrhu Komisie sprevádzaného hodnotiacou správou, ustanovenia tohto odseku a rozhodne o ďalšom postupe.

n. a.

 

 

 

 

 

 

Článok 18 ods. 1 písm. (a)

Záverečné ustanovenia

(a) Členské štáty prijmú zákony, nariadenia a administratívne predpisy zabezpečujúce súlad s touto smernicou do 13. novembra 1996 alebo zaistia, aby k tomuto dátumu boli prijaté potrebné opatrenia dohodou sociálnych partnerov, pričom členské štáty budú naďalej povinné uskutočniť potrebné kroky, umožňujúcim im zaručiť v ktorejkoľvek dobe plnenie ustanovení obsiahnutých v tejto smernici.

n. a.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

Článok 18 od s. 1 písm. (b)(i)

(b) (i) Členské štáty môžu zvoliť neuplatňovať článok 6, za predpokladu, že dodržujú všeobecnú zásadu bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a že prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, že:

D

 

 

 

O

 

 

Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)

- žiadny zamestnávateľ nebude vyžadovať, aby pracovník pracoval dlhšie ako 48 hodín behom obdobia siedmich dní, čo bude vypočítané ako priemer referenčného obdobia uvedeného v bode 2 Článku 16, pokiaľ pracovník nebude súhlasiť s takou prácou,

D

 

 

 

0

 

 

Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)

- žiadnemu pracovníkovi nesmie vzniknúť zo sírany zamestnávateľa ujma, keď nebude súhlasiť s takou prácou,

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)

- zamestnávateľ bude viesť aktuálne záznamy o všetkých pracovníkoch, ktorí vykonávajú takúto prácu,

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)

- záznamy budú dané k dispozícii kompetentným orgánom, ktoré môžu, z dôvodov spojených s bezpečnosťou práce alebo ochranou zdravia pracovníkov zakázať alebo obmedziť možnosť prekročenia maximálne týždennej pracovnej doby,

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 ods. 1 písm. (b)(í)

- zamestnávateľ poskytne kompetentným orgánom na ich žiadosť informácie o prípadoch, ked' pracovníci dali súhlas k práci presahujúcej 48 hodín v období siedmich dni, čo je vypočítané ako priemer pre referenčné obdobie uvedené v bode 2 článku 16.

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 | ods. 1 (b)<i)

Pred uplynutím doby siedmich rokov od dátumu uvedeného pod bodom (a), Rada na

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

 

základe návrhu Komisie, ku ktorému bude pripojená posudková správa, znovu posúdi ustanovenia tohto bodu a rozhodne o ďalšom postupe.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)

(ii) Podobne môžu členské štáty, pokiaľ ide o prevedenie článku 7, zvoliť možnosť využiť prechodné obdobie, ktoré neprekročí tri roky od dátumu uvedeného pod bodom (a), za predpokladu, že v tomto prechodnom období:

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)

- každý pracovník dostane troj týždennú platenú dovolenku, ak splní podmienky pre vznik nároku alebo na priznanie takej dovolenky stanovenej národnými právnymi predpismi a/alebo praxou,

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)

- miesto tohto troj týždenného obdobia ročnej platenej dovolenky nebude vyplatená peňažná náhrada  s výnimkou            prípadov

zamestnaneckého pomeru.

D

 

 

 

 

 

PUNPP

Článok 18 ods. 1 písm. (c)

(c) Členské štáty o tom budú bez odkladu informovať Komisiu.

n. a*

 

 

 

 

 

 

Článok 18 ods. 1

2. Keď budú členské štáty prijímať opatrenia uvedené v odseku 1, tieto opatrenia budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo tento odkaz bude uvedený pri ich oficiálnej publikácii. Metódy uvedenia takého odkazu budú určené členskými štátmi.

n, a.

 

 

 

0

 

 

Článok 18 ods. 3

3. Bez dotknutia práva členských štátov vytvárať vo svetle meniacich sa okolností odlišné legislatívne alebo správne predpisy alebo zmluvné ustanovenia v oblasti pracovného času, za predpokladu, že sa plnia

n. a.

 

 

 

o

 

 


 

minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici, prevádzanie tejto smernice nebude predstavovať platný dôvod pre zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 18 ods. 4

4. Členské Štáty zašlú Komisii texty ustanovení národných právnych predpisov, ktoré už boli alebo budú prijaté v oblasti, ktorú upravuje táto Smernica.

n. a.

 

 

 

o

 

 

Článok 18 ods. 5

5. Členské štáty budú Komisii zasielať každých päť rokov správu o praktickom uplatňovaní tejto smernice a uvedú pritom stanoviská sociálnych partnerov.

n. a.

 

 

 

o

 

 

Článok 18 ods. 5

Komisia bude o tom informovať Európsky parlament, Radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.

n. a.

 

 

 

o

 

 

Článok 18 ods. 6

6. Každých päť rokov predloží Komisia Európskemu parlamentu,                                                             Rade                                                               a

Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice a vezme pritom do úvahy odseky 1,2, 3,4 a 5.

n. a.

 

 

 

o

 

 

Článok 19

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

n. a.

 

 

 

 

 

 

 

SMERNICA RADY 96/34/EC z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC

COUNCIL DIRECTIVE of 3 June 1996 on the framework agreemeni on parental leave concluded by UNICE, CEEP and the ETUC (96/34/EC)

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch”)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

Klauzula 1 1(2)

Účel a pôsobnosť

(2) Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer vymedzený platným zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo existujúcou praxou v danom členskom štáte.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 1 ods. 1 písm. a), b)

(1) Tento zákon upravuje

a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomety prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru právnych Čakateľov prokuratúry a ich disciplinárnu zodpovednosť.

Y

P

 

Klauzula 2 2(1)

Rodičovská dovolenka

(1) Táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov až do veku, ktorý určia členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov, najviac však do veku 8 rokov.

N

návrh zákona o

prokurá­toroch

§87 ods. 1,2

(1)   V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a prokurátorke, ktorá je osamelá, patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov.

(2)   Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka vtákom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, ked' dieťa dosiahne vek osem mesiacov.

 

 

 

2(2)

(2) Právo na rodičovskú dovolenku podľa klauzuly 2.1 by sa malo v zásade poskytovať ako neprenosné, aby sa podporili rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§87 ods. 6

(6) Ďalšia- materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patri len jednému rodičovi.

Y

P

 

2(3)

(3) Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania vymedzí zákon a/alebo kolektívna zmluva v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov môžu najmä:

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§87 ods. 3,4

(3)    V rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 patrí prokurátorovi, ktorý sa stará o narodené dieťa, rodičovská dovolenka, ak

a)  matka sa nemôže o dieťa starať,

b)  matka sa nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné ochorenie alebo c) prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(4)    Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

o dlhobodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.

 

 

 

2 (3) (a)

(a) rozhodnúť, či sa rodičovská dovolenka poskytuje v rozsahu celého pracovného času alebo jeho Časti, po Častiach, alebo v podobe systému Časového kreditu;

n. a.

 

 

 

O

 

 

2 (3) (b)

(b) podmieniť nárok na rodičovskú dovoenku odpracovaním určitého času a/alebo určitou dĺžkou zamestnania, ktorá nesmie presiahnuť jeden rok;

n. a.

 

 

 

O

 

 

2 (3) (c)

(c) prispôsobiť podmienky vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné pravidlá jej poskytovania osobitným okolnostiam súvisiacim s adopciou;

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§87 ods. 2

(2) Materská dovolenka patri aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov.

P

p

 

2 (3) (d)

(d) určiť časový predstih, s akým musí pracovník podať žiadosť zamestnávateľovi pri výkone svojho práva na poskytnutie rodičovskej dovolenky, v ktorej stanoví začiatok tejto dovolenky a jej skončenie;

n. a.

 

 

 

O

 

 

 

2 (3) (e)

(e) vymedziť okolnosti, za akých zamestnávateľ             po                                        konzultáciách

uskutočnených v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou môže odložiť poskytnutie rodičovskej dovolenky z opodstatnených dôvodov súvisiacich s prevádzkou podniku (napr. ak má práca sezónny charakter, ak v lehote od podania žiadosti nemožno nájsť náhradu, ak v rovnakom čase požiada o rodičovskú dovolenku veľký počet pracovníkov, ak konkrétna funkcia má strategický význam). Akýkoľvek problém súvisiaci s uplatňovaním tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou;

D

návrh zákon o prokurá­toroch

§87 ods. 5,6

(5)        Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke. To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.

(6)        Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.

P

P

 

2 (3) (D

(f) popri bode (e) navyše povoliť osobitné dohody zamerané na uspokojenie prevádzkových a organizačných potrieb malých podnikov.

n. a.

 

 

 

O

 

 

2(4)

(4) Aby sa pracovníkom umožnil výkon ich práva na rodičovskú dovolenku, členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov prijmú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo praxou potrebné opatrenia na ochranu pracovníkov pred prepustením z dôvodu podania žiadosti alebo čerpania rodičovskej dovolenky.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§15

ods. 2,3

(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a)   prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená spôsobilosť prokurátora na právne úkony,

b)   prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

c)   prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu,

d)   disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§ 189 ods. 1 písm. f)},

e)   prokurátor sa stal členom politickej strany

Y

P

 

 

 

 

 

 

 

alebo politického hnutia alebo

f) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

 

 

 

2(5)

(5) Po skončení rodičovskej dovolenky majú pracovníci právo vykonávať tú istú prácu, alebo ak to nie je možné, rovnocennú alebo podobnú prácu, ktorá je v súlade s ich pracovnou zmluvou alebo pracovným pomerom.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§12 ods. 4,6

(4) Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora prerušiť výkon jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie však na dobu troch rokov.

(6) Ak sa prokurátor chce znova ujať výkonu funkcie prokurátora, musí to oznámiť generálnej prokuratúre 30 dní pred uplynutím doby, na ktorú bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor sa ujme funkcie na tej prokuratúre, na ktorej naposledy vykonával funkciu prokurátora. Ak sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň v mesiaci nasledujúcom po dni, v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora, jeho služobný pomer týmto dňom zaniká.

Y

P

 

2(6)

(6) Práva, na ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky, sa zachovajú v existujúcom rozsahu až do konca rodičovskej dovolenky. Po skončení rodičovskej dovolenky môže tieto práva

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 25 ods. 1 pism. b)

(1) Prokurátor má právo najmä

b) na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona.

Y

P

 

 

 

uplatňovať vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo praxe.

 

 

 

 

 

 

 

2(7)

(7) Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov vymedzia status pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru počas rodičovskej dovolenky.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 6 ods. 1

(1) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora.

Y

P

 

Klauzula 3 3(1)

Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci

(1) Členské Štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov prijmú v súlade s vnútroštátnou legislatívou, kolektívnymi zmluvami a/alebo praxou potrebné opatrenia na poskytnutie práva na pracovné voľno pracovníkom z dôvodu vyššej moci pri naliehavých rodinných dôvodoch, v prípadoch choroby alebo úrazu, kde je bezprostredná prítomnosť pracovníka nevyhnutná.

N

návrh zákona o prokurá­toroch

§ 65 ods. 1

(1) Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu z týchto dôvodov a v nasledovnom rozsahu

a) vyšetrenie alebo ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času, b) narodenie dieťaťa manželke prokurátora;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný Čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenie a späť, c) sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času, d) sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 služobných dní v kalendárnom roku,

Y

P

Platia usta­novenia pa­ragrafov 65 až 72 záko­na

 

 

 

 

 

 

e) ošetrovanie

1.  chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,

2.  chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako pätnásť rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,

3.  iného chorého člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici;

služobné voľno sa poskytne najviac na

1. prvých sedem dní ošetrovania,

2. prvých Štrnásť dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a jednému z oprávnených, f) starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že

1.      detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je alebo škola, ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,

2.      pre nariadenú karanténu dieťa nemôže byť v starostlivosti       detského            výchovného

zariadenia alebo dochádzať do školy,

3.      osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie alebo sa podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení;

služobné voľno sa poskytne najviac na

1. prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,

2. prvých štrnásť dní starostlivosti o dieťa, ak

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ide o prokurátora, ktorý je osamelý a má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;

v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a jednému z oprávnených,

g)   účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,

h)  úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka;

služobné voľno sa poskytne na

1.    dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť na pohrebe,

2.    jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča alebo súrodenca jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,

3.    nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka prokurátora a prarodiča alebo vnuka jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,

4.    nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,

5.    nevyhnutne potrebný čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,

i) vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;

služobné voľno sa poskytne na

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.    dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,

2.    jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora,

j)        presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho

1. preložením na inú prokuratúru,

2. vymenovaním do funkcie prokurátora na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry,

služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,

k)       znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,

l)         bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba, vrátane skúšobnej činnosti;

služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,

m)     iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,

n)       z dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 71,72 a 82);

služobné voľno sa poskytne v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

 

 

 

3(2)

(2) Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov môžu špecifikovať podmienky prístupu a podrobné pravidlá uplatňovania klauzuly 3.1 a obmedziť tento nárok na určitý rozsah roka a/alebo na jednotlivé prípady.

n. a.

 

 

 

O

 

 


Osobitná časť:

K § 1:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet navrhovanej zákonnej úpravy.

Predmetom navrhovaného zákona je predovšetkým právna úprava statušových práv a povinností prokurátorov. Vychádza z rámcového ustanovenia čl. 151 Ústavy slovenskej republiky, podlá ktorého podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov a o ich prá­vach a povinnostiach ustanoví zákon. Prihliada tiež na bod 6 Pra­vidiel o úlohe prokurátorov, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi, kde sa uvádza, že zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie a kde je to vhodné, zachovanie úradu, dôchodok a vek odchodu na odpočinok (pozri vše­obecnú časť dôvodovej správy).

Predmetom navrhovanej právnej úpravy je aj služobný pomer právnych čakateľov prokuratúry. Navrhuje sa, aby právni čakatelia prokuratúry vykonávali na prokuratúre prípravnú prax v služobnom pomere s tým, že do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnej služ­be sa na právne vzťahy vyplývajúce z ich služobného pomeru, ktoré neupravuje tento zákon, bude vzťahovať Zákonník práce a zákon Ná­rodnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových po­meroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje osobitný zákon - zákon o prokuratúre, ktorý je de lege ferenda samostatným návr­hom.

K § 2:

Navrhované ustanovenie vymedzuje postavenie prokurátora so zreteľom na pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky vymedzenou v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 3:

Navrhované znenie vymedzuje služobné úrady prokurátorov a ich všeobecnú pôsobnosť. Konkrétne je pôsobnosť služobných úra­dov vymedzená v jednotlivých ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy. Najvyšším služobným úradom v hierarchickom usporiadaní prokuratúry (pozri navrhovaný zákon o prokuratúre) bude generálna prokuratúra s oprávnením vykonávať dohľad nad činnosťou všetkých ostatných služobných úradov.

Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje len na prokurátorov, ktorí sú ako vojaci vykonávajúci profesionálnu službu vyčlenení na pl­nenie úloh prokuratúry podlá § 24 zákona č. 370/1997 Z.z. o vo­jenskej službe, teda len na prokurátorov vojenských prokuratúr. O právnych vzťahoch, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skonče­ním vojenskej služby prokurátorov vojenskej prokuratúry koná a rozhoduje služobný orgán. Týmto služobným orgánom je podlá § 4 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zá­kona č. 10/2000 Z-z. hlavný veliteí ozbrojených síl, minister ob­rany Slovenskej republiky a v nimi vymedzenom rozsahu aj profe­sionálny vojak alebo vedúci zamestnanec podlá § 3 ods. 2 tohto zákona (teda aj generálny prokurátor).

K § 4:

Štatutárnym orgánom služobného úradu je v zákonom vymedzenom rozsahu (pozri hierarchické usporiadanie prokuratúry v navrhova­nom zákone o prokuratúre) vedúci služobného úradu uvedený v odse­ku 2.

Vedúci služobného úradu má postavenie vedúceho prokurátora. V rozsahu vymedzenom vedúcim služobného úradu majú postavenie ve­dúceho prokurátora aj d'alší jemu podriadení prokurátori uvedení v odseku 3.

Pojem "vedúci prokurátor" je potrebné odlišovať od pojmu "nadriadený prokurátor". Pojem nadriadeného prokurátora vymedzuje ustanovenie § 6 navrhovaného zákona o prokuratúre, ktoré upravuje problematiku hierarchického odovzdávania pokynov. Inštitút vedú­ceho prokurátora má priamu väzbu na rozhodovanie o právnych vzťa­hoch vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátora. Preto tieto dva pojmy nemožno stotožňovať ani zamieňať.

K § 5:

Vzhíadom na právomoci prokurátora sa vyžaduje, aby prokurá­tor svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre preuka­zoval vo vzťahu k tretím osobám príslušným dokladom, ktorým je služobný preukaz. Navrhuje sa, aby orgánom oprávneným na vystave­nie služobného preukazu prokurátora bola len generálna prokuratú­ra a aby prokurátor bol povinný odovzdať generálnej prokuratúre služobný preukaz pri prerušení výkonu funkcie, pri dočasnom po­zastavení výkonu funkcie a pri zániku služobného pomeru. Počas doby prerušenia výkonu funkcie prokurátora a počas doby dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora nemá prokurátor práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora (§ 12 ods. 5 a § 13 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).

K § 6:

Základným predpokladom pre vznik služobného pomeru prokurá­tora je jeho vymenovanie do funkcie prokurátora generálnym proku­rátorom. Do funkcie prokurátora môže byť vymenovaný len ten občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2.

Veková hranica, podmienka vzdelania, spôsobilosti na právne úkony, bezúhonnosti, trvalého pobytu na území Slovenskej republi­ky a zloženie prokurátorskej skúšky sa oproti doterajšiemu práv­nemu stavu nemení. Vypúšťa sa však čakateíská prax ako podmienka na vymenovanie do funkcie prokurátora. Túto podmienku v dostatoč­nej miere pokrýva podmienka zloženia prokurátorskej skúšky, ktorú môže vykonať iba právny čakatel prokuratúry. Právnym čakatelom prokuratúry môže byť iba ten, kto úspešne absolvoval výberové ko­nanie. Vykonanie prokurátorskej skúšky môže výnimočne odpustiť generálny prokurátor preukázateľne vedeckej alebo inej významnej osobnosti v odbore práva, ktorá je najmenej 20 rokov činná v právnickom povolaní.

Za prokurátorskú skúšku sa považuje aj odborná justičná skúška, advokátska skúška a notárska skúška. Ostatné odborné právnické skúšky podliehajú uznaniu generálnym prokurátorom.

V snahe zabezpečiť politicky neutrálny výkon funkcie proku­rátora sa navrhuje v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ustanoviť ako prekážku pre výkon funkcie prokurátora členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí.

Predpoklady pre vznik služobného pomeru prokurátora sú v sú­lade s Pravidlami o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), okrem pravidla uvedeného v bode 8, ktoré priznáva prokurátorom právo na združovanie. Návrh zákona právo združovania prokurátorov nevylučuje, ale v snahe zabezpečiť neutrálny výkon funkcie prokurátora toto právo obmedzuje v usta­novení § 6 ods. 2 písm. g) tým, že ustanovuje v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ako prekážku pre výkon funkcie proku­rátora členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí.

K § 7:

Vzhľadom na to, že do sústavy orgánov tvoriacich prokuratúru Slovenskej republiky patria aj vojenské prokuratúry, ktoré sa po­dieľajú aj na plnení úloh a činnosti Armády Slovenskej republiky, sa ustanovujú podmienky, ktoré musí spĺňať každý prokurátor vo­jenskej prokuratúry.

Špecifické podmienky ozbrojených síl vyžadujú, aby prokurá­torom vojenskej prokuratúry bol len profesionálny vojak v dôstoj­níckej alebo generálskej hodnosti. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe profesionálneho vojaka vyčleňuje na plnenie úloh prokuratúry minister obrany po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom. Vznikom služobného pomeru prokurátora nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

Prokurátor vojenskej prokuratúry musí spĺňať podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora a osobitné podmienky na výkon funkcie vojenského prokurátora po celú dobu trvania služobného pomeru prokurátora. Po dobu výkonu funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry nemôže byt prepustený zo služobného pomeru profesio­nálneho vojaka.

Navrhované ustanovenie odseku 3 je generálnou klauzulou vzťahujúcou sa na prokurátorov vojenskej prokuratúry, podľa kto­rej z pôsobnosti tohto zákona nie sú vylúčení prokurátori vojen­skej prokuratúry, ak tento zákon výslovne neustanovuje inak, teda tam, kde sa používa pojem "prokurátor", rozumie sa tým aj proku­rátor vojenskej prokuratúry, ak výslovne nie je uvedené v jednot­livých ustanoveniach tohto zákona inak. Navrhovaný zákon sa na prokurátora vojenskej prokuratúry v zásade vzťahuje, s výnimkou niektorých konkrétnych oblastí, ktoré sú upravené zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z., zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov a zá­konom č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.

K § 8:

Navrhovaná úprava zdôrazňuje vymenovanie prokurátora do funkcie na určitú prokuratúru tak, aby bola založená stálosť slu­žobného pomeru.

Náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do funkcie prokurátora sú vymedzené v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev (pozri tabuľku zhody).

Obsah sľubu, ktorý skladá prokurátor pri vymenovaní do funkcie písomne do rúk generálneho prokurátora, sa oproti dote­rajšej zákonnej úprave nemení. Zdôrazňuje, že prokurátor musí nielen dodržiavať a uplatňovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, ale aj že svoju funkciu musí vykonávať nestranne a spravodlivo, že musí chrániť dôstojnosť funkcie pro­kurátora a zachovávať vernosť Slovenskej republike.

Prokurátor musí zložiť sľub bez výhrady, inak vymenovanie do funkcie prokurátora je neplatné.

Oprávnenie vykonávať funkciu prokurátora vzniká až zložením sľubu do rúk generálneho prokurátora.

K § 9:

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút dočasného pridele­nia prokurátora jednak na inú prokuratúru a jednak do inštitúcií uvedených v odseku 4. O dočasnom pridelení rozhoduje vždy gene­rálny prokurátor.

V zásade je potrebný k dočasnému prideleniu prokurátora jeho súhlas. Bez súhlasu možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inej prokuratúre len v mimoriadnych prípadoch, v pod­state vtedy, ak je to nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho chodu prokuratúry napríklad preto, že jej prokurátori sú vylúčení (§ 52 navrhovaného zákona o prokuratúre) alebo preto, že viacerí prokurátori sú uznaní za dočasne neschopných na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz (spravidla pôjde o prokuratúry, na ktorých vy­konáva svoju funkciu len malý počet prokurátorov). V takom prípa­de však možno prokurátora prideliť na výkon funkcie na inej pro­kuratúre len so súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky a aj to najdlhšie na dobu časovo ohraničenú zákonom - najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku.

Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru, ktorá je mimo sídla prokuratúry, ktorá je inak miestom jeho pravidelné­ho výkonu funkcie, prislúchajú mu náhrady ako pri služobnej ceste (§ 45).

Platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia sú upravené v § 103.

K § 10:

Inštitút preloženia prokurátora má na rozdiel od inštitútu dočasného pridelenia prokurátora upraveného v § 9 charakter tr­valý.

Prokurátora možno preložiť len na inú prokuratúru.

V zásade je potrebný k preloženiu prokurátora jeho súhlas. Bez súhlasu možno preložiť prokurátora len vtedy, ak sa dopustí disciplinárneho previnenia, za ktoré mu disciplinárna komisia právoplatne uloží disciplinárne opatrenie podía § 189 ods. 1 písm. e), ktorým je preloženie na inú prokuratúru (toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa - podía závažnosti previnenia) a tiež vtedy, ak to vyžaduje efektívna organizácia práce na pro­kuratúre. Konkrétne pôjde o preloženie bez časového obmedzenia na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce (Bratislava, Košice).

V záujme dodržania objektívneho híadiska pri prekladaní pro­kurátorov na prokuratúru vyššieho stupňa sa navrhuje, aby prelo­ženiu predchádzalo výberové konanie, účelom ktorého je overiť schopnosti prokurátora vykonávať funkciu na prokuratúre vyššieho stupňa. Na preloženie na generálnu prokuratúru sa naviac vyžaduje dosiahnutie najmenej desiatich rokov započítateínej praxe.

K § 11:

Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s výkonom iných štátnych funkcií, resp. činností jednak vzhíadom na princíp deľby moci v právnom štáte, jednak vzhíadom na dozorové funkcie, ktoré prokurátor plní pri výkone svojej právomoci. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky, podlá ktorého zá­kon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť.

Obmedzenia sú v súlade s princípmi nezávislosti a nestran­nosti prokurátora pri rozhodovaní.

Návrh ustanovuje aj povinnosť prokurátora odstrániť v záko­nom ustanovenej lehote dôvody nezlučitelnosti, inak funkcia pro­kurátora zo zákona zanikne ku dňu zvolenia alebo ustanovenia do funkcie, s výkonom ktorej je výkon funkcie prokurátora nezluči­teľný.

K § 12:

V tomto ustanovení sa vymedzujú dôvody, na základe ktorých sa prerušuje alebo môže prerušiť výkon funkcie prokurátora. Úče­lom tejto právnej úpravy je umožniť prokurátorovi výkon inej zá­konom vymedzenej funkcie bez toho, aby sa musel vzdať výkonu funkcie prokurátora.

Počas prerušenia výkonu funkcie prokurátor nemá práva ani povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Ak odpadnú dôvody, na základe ktorých bol výkon jeho funkcie preru­šený, má právo za podmienok ustanovených v zákone ujať sa znovu výkonu funkcie prokurátora.

K § 13:

Toto ustanovenie upravuje suspendovanie prokurátora v prípa­de, ak je stíhaný pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestné­ho činu alebo disciplinárneho previnenia, za ktoré môže byť zba­vený funkcie prokurátora. Toto ustanovenie je vyjadrením povin­nosti prokurátorov ako verejne činných osôb správať sa tak, aby neboli pochybnosti o ich bezúhonnosti. Stíhanie prokurátora pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu alebo discipli­nárneho previnenia, za spáchanie ktorého mu môže byť uložené dis­ciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení funkcie prokurátora, zakladá vážne pochybnosti o bezúhonnosti tohto prokurátora. 2 týchto dôvodov je potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní, aby prokurátor po začatí trestného stíhanie alebo discip­linárneho konania nemohol vykonávať svoju funkciu. So zreteľom na ústavnú zásadu prezumpcie neviny však neprichádza do úvahy jeho okamžité odvolanie z funkcie, ale len dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie.

Prokurátor počas pozastavenia výkonu svojej funkcie nemá práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu proku­rátora. Počas pozastavenia výkonu funkcie prokurátora bude plniť úlohy podía pokynov vedúceho prokurátora zodpovedajúce jeho vzde­laniu, pripadne zostane doma, ak tak rozhodne generálny prokurá­tor. Ak počas pozastavenia výkonu svojej funkcie mu nebude umož­nený vstup na pracovisko, môže vykonávať inú zárobkovú činnosť, pretože v tom čase nemá práva a povinnosti prokurátora.

Platové náležitosti prokurátora počas dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie sú upravené v § 104.

K § 14:

Ustanovenie taxatívne vypočítava spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora.

K § 15:

V tomto ustanovení je upravené odvolanie z funkcie prokurá­tora.

Obligatórne odvolá generálny prokurátor z funkcie prokuráto­ra, ktorý bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo ktorý bol v disciplinárnom konaní zbavený výkonu funkcie prokurátora. Obidva uvádzané postihy sú takého charakteru, že zo­trvaním prokurátora vo funkcii by sa narušila dôvera verejnosti v orgány prokuratúry a prokurátor by prestal spĺňať základnú pod­mienku výkonu funkcie - bezúhonnosť.

Ďalším obligatórnym dôvodom na odvolanie prokurátora z funkcie je právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony.

Medzi obligatórne dôvody odvolania z funkcie prokurátora patrí aj strata štátneho občianstva Slovenskej republiky a zmena trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky. Požiadavka štátneho občianstva je v súlade s Pravidlami o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaob­chádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a nepovažuje sa za diskrimináciu. Požiadavka trvalého pobytu vyp­lýva z platnosti územného princípu týkajúceho sa domicilu proku­rátora .

Ako čŕalší obligatórny dôvod odvolania z funkcie prokurátora sa navrhuje jeho členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí. Zákaz členstva prokurátora v politickej strane alebo po­litickom hnutí je v súlade s čl. 54 v spojení s čl. 29 ods. 2 Ús­tavy Slovenskej republiky. Zákaz členstva v politickej strane alebo politickom hnutí predstavuje vylúčenie prípadného spochyb­nenia nestrannosti, favorizovania či objektivity prokurátora.

Uvedené obmedzenie združovacieho práva prokurátora nie je v roz­pore s navrhovaným odporúčaním Európskeho výboru pre trestné otázky - výboru expertov o postavení prokuratúry v trestnom súd­nictve (bod 6). obdobný zákaz platí v írsku. Je však v rozpore s bodom 8 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy). Ide však o nevyhnutné obmedzenie v záujme zabezpečenia politicky neutrálneho výkonu funkcie prokurátora.

Fakultatívne dôvody odvolania z funkcie prokurátora sú vlastne subjektívnymi dôvodmi. Spočívajú v zdravotnom stave pro­kurátora, ktorý mu nedovoluje vykonával: riadne svoju funkciu a v dosiahnutí veku najmenej 65. rokov (vekový cenzus). V súlade s čl. 10 ods. 1 Smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 (pozri tabuíku zhody) nie je možné odvolal: zo zdravotných dôvodov tehot­nú prokurátorku.

Pokiaľ ide o vojenskú zložku prokuratúry, návrh zákona v sú­lade s ustanovením § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. výslovne ustanovuje, že od­volaním z funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry nekončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

K § 16:

Navrhovaná úprava vzdania sa funkcie prokurátora upravuje možnosť zániku funkcie na základe osobného rozhodnutia prokuráto­ra, pričom sa ustanovuje, že služobný pomer zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurá­torovi. Takáto lehota zániku funkcie je bežná v pracovnoprávnych i služobných vzťahoch. Zákon však nebráni ani tomu, aby sa proku­rátor dohodol s generálnym prokurátorom na konkrétnom skoršom dá­tume zániku služobného pomeru.

Rovnako, ako pri zániku služobného pomeru prokurátora vojen­skej prokuratúry odvolaním, ani pri zániku služobného pomeru pro­kurátora vzdaním sa funkcie nekončí služobný pomer profesionálne­ho vojaka (pozri § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z.).

K § 17:

Ďalšími právnymi skutočnosťami spôsobujúcimi zánik služobné­ho pomeru prokurátora sú smrť prokurátora, vyhlásenie prokurátora za mŕtveho, nesplnenie povinnosti prokurátora odstrániť dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora podľa § 11 ods. 3 a neujatie sa výkonu funkcie prokurátora po prerušení výkonu funkcie za podmienok uvedených v § 12 ods. 6.

K § 18:

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora.

Navrhuje sa, aby neplatnosť zániku služobného pomeru proku­rátora nastala

-   zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora priamo zo zákona - rozhodnutie generálne­ho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušuje, ak súd zruší právoplatné rozhodnutie súdu o odsúdení prokurátora za spáchanie úmyselného trestného činu alebo právoplatné roz­hodnutie disciplinárnej komisie o zbavení prokurátora funkcie prokurátora, pretože prestane existovať právna skutočnosť, kto­rá podmienila vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora o od­volaní z funkcie prokurátora (odsek 1),

-   zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora súdom - na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora podanej prokurátorom za podmienok uvede­ných v § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku (odsek 2),

-   rozhodnutím súdu o neplatnosti zániku služobného pomeru proku­rátora - na základe určovacej žaloby podanej prokurátorom podlá § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (odsek 3).

Právne následky neplatnosti zániku služobného pomeru proku­rátora upravuje odsek 4.

K § 19:

Navrhované ustanovenie upravuje vymenovanie do funkcie vedú­ceho prokurátora. Vedúci prokurátori sú poverení vedením na jed­notlivých riadiacich stupňoch prokuratúry, sú oprávnení ukladať podriadeným prokurátorom, právnym čakatelom prokuratúry a ostat­ným zamestnancom prokuratúry úlohy, riadiť, organizovať a kontro­lovať plnenie služobných povinností a vydávať záväzné pokyny. V porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami sa ako nový inš­titút v podmienkach prokuratúry zakotvuje výberové konanie po predchádzajúcom vyjadrení samosprávneho orgánu - Rady prokuráto­rov Slovenskej republiky. Výberové konanie zabezpečuje, aby pos­tup v kariére prokurátora do vedúcej funkcie bol založený na ob­jektívnych a známych kritériách.

Kategórie vedúcich prokurátorov sú vymedzené v § 4 ods. 3.

K § 20 a 21:

Uvedené ustanovenia upravujú postup pri vyhlasovaní výbero­vého konania, lehotu na vyhlásenie výberového konania, kritériá tohto konania, zloženie výberovej komisie a vyhlasovanie výsled­kov výberového konania.

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak sa do výbero­vého konania neprihlási žiaden prokurátor alebo ak vo výberovom konaní žiaden z prihlásených prokurátorov nepreukáže schopnosti potrebné na výkon funkcie vedúceho prokurátora. V týchto prípa­doch môže generálny prokurátor v záujme zabezpečenia funkčnosti prokuratúry vymenoval do funkcie vedúceho prokurátora aj prokurá­tora, ktorý sa nezúčastnil výberového konania. Takému vymenovaniu však musí predchádzať vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej re­publiky.

K § 22:

Uvedené ustanovenie upravuje spôsoby zániku oprávnenia vyko­návať funkciu vedúceho prokurátora, ktorými môžu byť len odvola­nie z funkcie, uvoľnenie z funkcie alebo zánik služobného pomeru.

K § 23:

Navrhované znenie odseku 1 ustanovuje právne skutočnosti, na základe ktorých môže byť vedúci prokurátor odvolaný z funkcie. Takouto právnou skutočnosťou môže byť len právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora alebo rozhodnutie generálneho prokurátora vydané po predchádzajú­com vyjadrení Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

V    odseku 2 sa ustanovuje, kedy nastanú účinky odvolania - zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K § 24:

Znenie odseku 1 umožňuje vedúcemu prokurátorovi požiadať ge­nerálneho prokurátora kedykoľvek o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora bez toho, aby musel uviesť dôvody svojej žiadosti. Súčasne sa ustanovuje povinnosť generálneho prokurátora uvoľniť vedúceho prokurátora z funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od po­dania žiadosti o uvoľnenie.

V    odseku 2 sa ustanovuje, kedy nastanú účinky podania žia­dosti o uvoľnenie z funkcie - zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K § 25 až 28:

Základné práva a povinnosti prokurátorov sú v upravené v sú­lade s požiadavkami, ktoré sú kladené na činnosť prokuratúry. Pri ich navrhovaní sa prihliadalo na rad medzinárodných dokumen­tov, najmä na Pravidlá o úlohe prokurátorov schválené na 8. kon­grese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), na Štandardy profesio­nálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, na závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnutí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otáz­kam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999, ako aj na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000.

K právam prokurátora:

Rámcové treba poukázať na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru mi­nistrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, kde pod bodom 4 sa uvádza, že štáty by mali urobiť opatrenia potrebné na to, aby prokurátori mohli vykonávať svoje povinnosti a profesionálne funkcie vo vyhovujúcich podmien­kach, pokiaí ide o štatút a organizáciu a s primeranými, najmä rozpočtovými prostriedkami. Prokurátor musí vykonávať svoju funkciu nestranne a nezávisle tak, aby sa zabránilo nepodloženému osobnému rozhodovaniu. Preto sa prokurátorovi v návrhu zákona za­ručuje právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania do jeho právomoci a osobnej zod­povednosti. Toto právo prokurátora vyplýva aj z bodu 4 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími. Z bodu 6 tohto dokumen­tu, ktorý ustanovuje, že zákonom musia byť zabezpečené spravodli­vé podmienky služby a primerané odmeňovanie, vyplývajú aj dalšie navrhované práva - napr. právo na plat a ďalšie zákonom ustanove­né nároky.

Ochrana prokurátorov a im blízkych osôb vyplýva z požiadavky uvedenej v bode 5 už citovaných Pravidiel o úlohe prokurátorov, kde sa uvádza, že prokurátori a ich rodiny majú byť fyzicky chrá­nené úradmi vtedy, ak je ohrozená ich osobná bezpečnosť v dôsled­ku plnenia prokurátorských funkcií. S fyzickou ochranou súvisí aj ochrana osobnostných práv prokurátora a jemu blízkych osôb - po­dobizeň, miesto výkonu práce a bydlisko.

Hierarchické usporiadanie prokuratúry a s tým spojené hie­rarchické odovzdávanie pokynov si vyžaduje, aby prokurátor mal právo, pre prípad, že pokyn nadriadeného je v rozpore s právnymi predpisom alebo s jeho právnym názorom, požiadať o odňatie veci. Navrhovaná úprava v tomto smere prihliada na bod 10 Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokura­túry v systéme trestného súdnictva.

Právo zakladať a združovať sa v profesných stavovských orga­nizáciách vyplýva z článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z uvedených medzinárodných dokumen­tov.

Povinnosti prokurátora:

Prokurátor je povinný rešpektovať a dodržiavať Ústavu Slo­venskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. V súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry je prokurátor povinný plniť aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom za podmienky, že s nimi bol riadne oboz­námený. Na túto povinnosť nadväzuje právo prokurátora odmietnuť pokyn, ktorý je podlá jeho názoru v rozpore s právnym predpisom alebo jeho právnym názorom.

Prokurátor je povinný chrániť verejný záujem a konať vo ve­rejnom záujme. Pri svojej činnosti musí dbať o zachovanie indivi­duálnych práv človeka, ale tiež o to, aby systém ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu bol dostatočne účinný.

Prokurátor nesmie pripustiť, aby jeho správanie alebo rozho­dovanie ovplyvnili akékoívek iné vzťahy alebo záujmy, či už zo strany politických strán alebo politických hnutí alebo z hladiska tlaku verejnej mienky, oznamovacích prostriedkov. Pri rozhodovaní musí postupovať objektívne a nestranne, rešpektovať a chrániť základné práva a slobody.

Vzdelávanie je nielen povinnosťou, ale aj právom prokurátora rovnako pred vymenovaním do funkcie ako počas jej výkonu. S po­vinnosťou prokurátora vzdelávať sa súvisí aj povinnosť štátu za­bezpečiť primerané prostriedky pre túto činnosť.

Aby sa zabránilo rôznym čiastkovým a neúplným informáciám, ako aj prejudikovaniu rozhodnutia, navrhuje sa ustanoviť povin­nosť prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré neboli právoplatne skončené. Toto ustanovenie nemá, samozrejme, brániť prokurátorovi vyjadriť sa v súvislosti s jeho oficiálnymi povinnosťami a neovplyvňuje právo verejnosti na informácie.

Službami právnej pomoci podlá odseku 1 písm. k) sa rozumejú predovšetkým služby poskytované advokátmi a komerčnými právnikmi. S chladom na to, že výkon funkcie prokurátora je nezlučiteíný s výkonom inej zárobkovej činnosti, ako aj s chladom na skutoč­nosť, že pri poskytovaní služieb právnej pomoci by mohlo dôjsť k stretu záujmu a následne k ohrozeniu nestrannosti a objektív­nosti prokurátora pri výkone jeho funkcie, prokurátor nesmie pos­kytovať služby právnej pomoci. Za služby právnej pomoci však ne­možno považovať zastúpenie. Nemožno totiž prokurátora vylúčiť ako zástupcu inej osoby, najmä ak je podlá osobitných zákonov jej zá­konným zástupcom (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka, § 22 a 23 Ob­čianskeho súdneho poriadku, § 16 ods. 1 správneho poriadku) alebo zástupcom na základe rozhodnutia súdu (napríklad § 29 Občianskeho zákonníka), či na základe plnomocenstva (§ 31 až 33b Občianskeho zákonníka, § 24, 27 a 28 Občianskeho súdneho poriadku a § 17 správneho poriadku).

Povinnosťami vyplývajúcimi z osobitosti výkonu činnosti pro­kurátora sú aj:

- povinnosť zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, ale aj za každých okolností chrániť česť a dôstojnosť svojej profesie, správať sa vždy profesionálne, v súlade so zákonom a etikou profesie tak, aby nevznikla nedôvera v jeho nestran­nosť, prípadne ujma na jeho cti,

- zákaz štrajku, politickej činnosti a členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí, ktoré sú v súlade s čl. 37 ods, 4 a čl. 54 vo väzbe na čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej re­publiky; nemožno však jednoznačne tvrdiť, že zákaz členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí je v súlade s už uvedenými medzinárodnými dokumentárni; bod 6 Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členských štátov o postavení pro­kuratúry v systéme trestného súdnictva priznáva prokurátorom právo stať sa a zostať členom politickej strany, čo však podťa odôvodnenia tohto bodu treba chápať vo svetle povinností vyhra­dených pre prokurátora - v niektorých krajinách nemajú prokurá­tori právo byť členmi politických strán ani byť aktívni v poli­tike .

Prokurátor je viazaný mlčanlivosťou a návrh zákona upravuje postup pri zbavení mlčanlivosti.

Ustanovenie § 27 ukladá každému prokurátorovi povinnosť po­dávať generálnej prokuratúre každý rok písomné osvedčenie o tom, že spĺňa podmienky, ktoré sú predpokladom pre vymenovanie do funkcie prokurátora a pre trvanie služobného pomeru prokurátora (pozri § 6 ods. 2, § 7 a § 11). Súčasťou osvedčenia je aj vyhlásenie prokurátora vzťahujúce sa na výkon činností, ktoré nepodliehajú inkompatibilite.

V ustanovení § 28 je zakotvená povinnosť prokurátora podávať generálnemu prokurátorovi pravidelne v zákonom ustanovenej lehote a tiež vtedy, ak o to generálny prokurátor požiada, majetkové priznanie o svojich majetkových pomeroch a o majetkových pomeroch svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, ako aj povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.

Navrhovaná úprava obsahuje náležitosti majetkového prizna­nia, postup pri jeho odovzdávaní, následnú kontrolu a povinnosť generálneho prokurátora zabezpečiť ochranu majetkového priznania.

Za porušenie povinností uvedených v § 28 je prokurátor dis­ciplinárne zodpovedný. Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktoré spočíva v úmyselnom nesplnení povinnosti podať majetkové priznanie, v podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo v úmy­selne nesplnenej povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finanč­ných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, generálny prokurátor zverejní právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie.

Predpokladá sa, že takáto právna úprava môže prispieť k pot­láčaniu a odhaľovaniu korupcie a klientelizmu a že bude mať nie­len výrazne preventívny charakter, ale že bude plniť aj ochrannú úlohu vo vzťahu k prokurátorom, ktorí sú neraz vystavení neodô­vodnenému tlaku a nesprávnym informáciám zo strany verejnosti i médií.

K § 29 a 30:

Práva a povinnosti vedúcich prokurátorov úzko súvisia. Vedú­ci prokurátori majú právo so zreteľom na hierarchické usporiada­nie prokuratúry vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní. Tomuto právu zodpovedá možnosť prokurátora požiadať, v prípade, že takýto príkaz považuje za rozporný so zá­konom alebo so svojím právnym názorom, aby mu vec bola odňatá a prikázaná inému prokurátorovi. Odňatím a prikázaním veci inému prokurátorovi sa realizuje substitučné oprávnenie vedúceho proku­rátora a vykonaním úkonov za prokurátora je realizovaná devolučná zásada.

Pokiaľ ide o povinnosti vedúceho prokurátora, ide o výpočet povinností, ktoré vyplývajú z jeho riadiacej, kontrolnej a orga­nizátorskej práce.

K § 31:

Navrhovaná úprava zakotvuje inštitút hodnotenia prokurátora. Ide o hodnotenie v rámci profesného postupu v súvislosti s výbe­rovým konaním na vedúcu funkciu, o hodnotenie v súvislosti s dis­ciplinárnym konaním a o hodnotenie v súvislosti so zánikom slu­žobného pomeru prokurátora.

Na základe podkladov vypracovaných vedúcim prokurátorom hod­notí prokurátora vedúci služobného úradu. V záujme zachovania ob­jektivity rozhodovanie o námietkach (ak im nie je vyhovené v rám­ci autoremedúry) v prípade výberového konania a disciplinárneho konania sa zveruje prokurátorskej rade a v súvislosti so zánikom služobného pomeru súdu.

Hodnotenie i prístup k vyhovujúcemu opravnému prostriedku zodpovedá požiadavke uvedenej v bode 4 b a f už citovaného Odpo­rúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva.

K § 32 až 35:

Navrhuje sa, aby základná výmera služobného času prokurátora bola 40 hodín týždenne s jednou polhodinovou prestávkou na odpo­činok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času (pozri aj tabuľku zhody).

Základnú výmeru služobného času je možné modifikovať - jeho skrátením z dôvodov na strane prokurátora. Jednostranným povole­ním tak môže postupovať služobný úrad individuálne, pričom takto upravený kratší služobný čas má vplyv na odmeňovanie prokurátora.

Právna úprava dáva oprávnenie generálnemu prokurátorovi sta­noviť začiatok a koniec denného služobného času a rozpätie týž­denného služobného času, pričom jeho voínosť je obmedzená základ­nou výmerou služobného času prokurátora.

K § 36:

Vzhíadom na charakter práce prokuratúry a možnosť presnej evidencie služobného času dáva zákon oprávnenie vedúcemu služob­ného úradu uplatniť pružný služobný čas za účelom vytvorenia priaznivejších služobných podmienok pre prokurátora.

V rámci jednotlivých foriem pružného služobného času, ktorý sa môže uplatniť ako pružný denný služobný čas, resp. pružný týž­denný pracovný čas, si prokurátor sám rozhoduje o začiatku slu­žobného dňa.

Zavedenie a uplatnenie pružného služobného času je podmiene­né ďalšími podmienkami uvedenými v zákone.

K § 37 až 40:

v dňoch služobného pokoja vymedzených týmto zákonom (§ 37) môže vedúci prokurátor nariadiť podriadenému prokurátorovi výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť za podmienok uvedených v § 38 a 39. Tieto ustanovenia súčasne vymedzujú pojem výkonu funkcie nadčas a služobnej pohotovosti. Ustanovenie § 40 vymedzuje pojem plnenia služobných povinností v noci.

Zákon limituje dĺžku doby výkonu funkcie nadčas, ktorá nesmie v jednom týždni spolu s týždenným služobným časom presiahnuť 48 hodín. Toto obmedzenie neplatí pre služobnú pohotovosť.

K § 41:

V zákone je plne rešpektovaný nárok prokurátora na nepretr­žitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami, resp. právo na nep­retržitý odpočinok v týždni, pričom do tohto odpočinku je zahrnu­tá spravidla aj nedeía.

Úprava uvedená v §                                41 je v súlade so Smernicou Rady

93/104/ES z 23.11.1993 (pozri tabuíku zhody).

K § 42 až 45:

Uvedená právna úprava umožňuje vedúcemu prokurátorovi vyslať prokurátora na služobnú cestu, ktorá je zmenou miesta výkonu prá­ce na dobu nevyhnutnej potreby.

Prokurátorovi vyslanému na služobnú cestu patri náhrada preukázaných výdavkov vyplývajúcich z právnej úpravy uvedenej v zákone č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskor­ších predpisov s výnimkou, že prokurátor má právo na použitie vnútroštátnych hromadných dopravných prostriedkov prvej triedy, čo sa však neuplatňuje pri ceste lietadlom. Prokurátorovi vojen­skej prokuratúry prislúchajú náhrady pri služobnej ceste ustano­vené zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.

K S 46 až 50:

Navrhovaná zákonná úprava upravuje dovolenku na zotavenie ako

-  dovolenku za kalendárny rok - na túto dovolenku má prokurátor nárok len vtedy, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v ka­lendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok,

-  pomernú časť dovolenky za kalendárny rok - na túto dovolenku má prokurátor nárok vtedy, ak mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, teda vtedy, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale jeho služobný pomer netrval ne­pretržite po celý kalendárny rok,

-  dovolenku za dni - na túto dovolenku má prokurátor nárok, ak mu nevznikol nárok ani na dovolenku za kalendárny rok ani na po­mernú časť dovolenky za kalendárny rok a ak vykonával svoju funkciu najmenej 22 služobných dní,

-  dodatkovú dovolenku - na túto dovolenku má prokurátor nárok, ak aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpelnú starostli­vosť.

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov. Zhoduje sa s dĺžkou dovolenky sudcov a zodpovedá náročnosti výkonu funkcie prokurátora.

Pomerná časť dovolenky je 2,5 dňa za každý mesiac trvania služobného pomeru (jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok).

Dovolenka za dni je 2,5 dňa za každých 22 dní výkonu funkcie prokurátora.

Dodatková dovolenka je jeden týždeň. Na túto dovolenku nemá nárok každý prokurátor, ale iba ten, ktorý aspoň dva týždne dovo­lenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalen­dárny rok využije na kúpeínú starostlivosť. Vychádzajúc z charak­teru práce prokurátora, ktorá vyžaduje zvýšenú najmä psychickú záťaž, javí sa opodstatneným, aby kúpeľná starostlivosť prokurá­tora nebola celkom na úkor základnej výmery dovolenky.

Toto ustanovenia veľmi úzko súvisí s navrhovaným ustanovením §84 ods. 1, podía ktorého prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 10 rokov, má počnúc kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši 45. rok svojho veku, nárok na preventívnu rehabi­litáciu v trvaní jedného týždňa v každom kalendárnom roku. Takýto nárok nemá, ak mu v kalendárnom roku bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.

Inými slovami, nárok na dodatkovú dovolenku má každý proku­rátor bez ohľadu na vek a dobu výkonu funkcie prokurátora. Nárok na dodatkovú dovolenku mu však vznikne iba vtedy, ak aspoň dva týždne svojej dovolenky využije na kúpeľnú starostlivosť. Nárok na preventívnu rehabilitáciu má iba ten prokurátor, ktorý vykoná­va svoju funkciu aspoň 10 rokov a dosiahol vek najmenej 45. rokov za podmienky, že mu v konkrétnom kalendárnom roku nebola poskyt­nutá kúpeľná starostlivosť. Ak mu kúpeľná starostlivosť poskytnu­tá bola a na kúpeľnú starostlivosť využil aspoň dva týždne svojej dovolenky, vznikne mu nárok na jeden týždeň dodatkovej dovolenky.

Tretí diel tohto zákona o dovolenke prokurátora sa nevzťahu­je na prokurátora vojenskej prokuratúry (pozri § 46 ods. 3). Do­volenku prokurátora vojenskej prokuratúry upravuje zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z.

K § 51:

Skrátiť nemožno dovolenku, na ktorú prokurátorovi nevznikol nárok. Nárok na dovolenku, ktorej krátenie prichádza do úvahy, vzniká vlastne až vtedy, ak prokurátor vykonával svoju funkciu aspoň 60 služobných dní v príslušnom kalendárnom roku (§ 46 až 49) .

Dovolenku možno skrátiť len z dôvodov uvedených v zákone (odsek 1 až 3).

Navrhovaná právna úprava ustanovuje v odsekoch la 2 roz­dielny režim krátenia dovolenky podľa dôvodov, ktoré bránia pro­kurátorovi vykonávať jeho funkciu.

Podľa odseku 1 sa kráti dovolenka prokurátora za prvých 100 služobných dní a potom o jednu dvanástinu za každých aalších 22 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení.

Podľa odseku 2 sa kráti dovolenka prokurátora o jednu dvanástinu za každých 22 dní, počas ktorých prokurátorov nevykonával svoju funkciu z dôvodov taxatívne vymedzených týmto ustanovením.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade dosiahnuť, aby prokurátorovi vznikol nárok na základnú výmeru dovolenky ale­bo jej pomernú časť len vtedy, ak v príslušnom kalendárnom roku vykonáva svoju funkciu aspoň 60 služobných dní a aby nemal nárok na dovolenku v celej základnej výmere, a to ani vtedy, ak jeho služobný pomer nepretržite trvá, ak v jednom kalendárnom roku ne­vykonáva svoju funkciu súvisle po dobu 100 služobných dní (odsek 1) alebo 22 služobných dní (odsek 2).

Ako príklad je možné uviesť nevykonávanie funkcie z dôvodu uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz- Ak prokurátor nevykonáva svoju funkciu z tohto dôvodu po dobu kratšiu ako 100 služobných dní, ku kráteniu dovolenky nedôj­de, jeho dovolenka sa skráti až vtedy, ak funkciu nevykonáva z tohto dôvodu 100 a viac služobných dní. Rovnako je to aj v prí­pade materskej dovolenky. Treba však uviesť, že prokurátorke na materskej dovolenke vôbec nevznikne nárok na dovolenku v tom ka­lendárnom roku, v ktorom nevykonávala svoju funkciu ani po dobu 60 služobných dní. To isté sa vzťahuje na všetky prípady nevyko­návania funkcie prokurátora z dôvodov uvedených v odseku 1.

Iná situácia by mala nastať, ak prokurátor nevykonáva svoju funkciu z dôvodov uvedených v odseku 2, napríklad z dôvodu väzby. So zreteíom na prezumpciu neviny nemožno automaticky za dobu väzby nepriznať prokurátorovi nárok na dovolenku. Ak však trestné stíhanie proti prokurátorovi skončí jeho právoplatným odsúdením, nebolo by správne, keby jeho nárok na dovolenku za dobu väzby bol zachovaný. Preto sa navrhuje krátiť túto dovolenku za každých 22 dni, počas ktorých je vo väzbe. Tým je vlastne jeho nárok na do­volenku za kalendárny mesiac, počas ktorého je vo väzbe, skrátený o celú výmeru zodpovedajúcu jeho nároku za tento kalendárny me­siac. Samozrejme, len za predpokladu, že trestné stíhanie skonči­lo jeho právoplatným odsúdením- To isté sa vzťahuje na všetky prípady nevykonávania funkcie prokurátora z dôvodov uvedených v odseku 2.

V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobného úradu skrátiť dovolenku prokurátorovi za každý neospravedlnene zameška­ný služobný deň o dva dni.

K § 52 až 61:

Právna úprava čerpania dovolenky a jej prerušenia v základ­ných zásadách korešponduje s ustanoveniami Zákonníka práce.

Aj v tomto návrhu je pravidlom poskytovania dovolenky vcelku s rozdielom, že ak sa prokurátorovi poskytuje v niekolkých čas­tiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej 3 týždne. Okrem toho sa ustanovuje minimálna doba dovolenky (štyri týždne), ktorá musí byť vyčerpaná do konca toho kalendárneho roka, v ktorom vznikol na ne nárok. Za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky nemožno v súlade so Smernicou Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 (pozri tabuíku zhody) poskytnúť prokurátorovi náhradu platu okrem prípadu, že k nevyčerpaniu tejto dovolenky alebo jej časti došlo z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora (§ 59 ods. 1). To neplatí, ak ide o dobu dovolenky presahujúcu minimálnu dobu dovolenky (pozri § 59 ods. 2).

Za dobu dovolenky patrí prokurátorovi náhrada vo výške jeho posledne určeného funkčného platu (§ 58).

Ustanovenie §                   61 koreluje s ustanovením § 9 ods. 5, podlá

ktorého sa na prokurátora dočasne prideleného do niektorej z in­štitúcií uvedených v odseku 4 vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

K §          62 až 64:

Tieto ustanovenia obsahujú výklad pojmov týždeň dovolenky, nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora a doba výkonu funkcie prokurátora. Ak zákon neustanovuje inak, uvedené ustano­venia sa môžu použiť len vo vzťahu k ustanoveniam o dovolenke.

K § 65 až 67:

Navrhovaná zákonná úprava predstavuje štandardnú úpravu pla­teného voína prokurátora, ktorá presne vymedzuje rozsah osobných prekážok na strane prokurátora a ustanovuje povinnosť služobného úradu ospravedlniť neprítomnosť prokurátora pri týchto prekáž­kach. Prokurátorovi v týchto prípadoch prislúcha náhrada platu vo výške funkčného platu. K náhrade platu vo výške funkčného platu pozri § 120.

Do úpravy je zahrnutý aj fakultatívny výpočet prekážok tý­kajúcich sa výkonu občianskych povinností prokurátorom.

K § 68:

Uvedené ustanovenie upravuje problematiku poskytovania nep­lateného služobného voína prokurátorovi na presne v zákone vyme­dzený účel a v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

Upravuje sa aj možnosť poskytnutia neplateného služobného voína z bližšie nešpecifikovaných vážnych osobných dôvodov, ktoré je možné vyriešiť bez prerušenia výkonu funkcie prokurátora poskytnutím neplateného služobného voína. Táto možnosť je však podmienená písomnou žiadosťou prokurátora a rozhodnutím vedúceho prokurátora.

K § 69 a 70:

Navrhovaná právna úprava taxatívne vymedzuje dôvody osprave­dlnenej služobnej neprítomnosti prokurátora, upravuje problemati­ku odmeňovania prokurátora počas tejto neprítomnosti a ustanovuje povinnosť prokurátora bez zbytočného odkladu požiadať vedúceho prokurátora o poskytnutie služobného voína alebo o ospravedlnenie jeho služobnej neprítomnosti, ako aj preukázal: dôvody a trvanie týchto prekážok pri výkone svojej funkcie.

K § 71 a 72:

Navrhované ustanovenia upravujú problematiku služobného voí- na a nárokov prokurátora súvisiacich s jeho službou v ozbrojených silách a civilnou službou.

K § 73 až 75:

Podía čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Požia­davky právnej úpravy práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancovi je obsiahnutá v celom rade dohovorov Me­dzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide najmä o úpravu pracovného času, bezpečnosti a ochra­ny zdravia pri práci, hygieny práce (napríklad vyhláška č. 120/1976 Zb., Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 155/1981 o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí a pod.). Povinnosti vyplývajúce z týchto dokumentov vy­konáva návrh zákona v ustanoveniach § 73 až 75, v ktorých upravu­je povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora, povinnosti prokurátora a orgány dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdra­via prokurátorov.

Subjektom ústavného práva na spravodlivé a uspokojivé pra­covné podmienky sú prokurátori, ale aj osoby, ktoré sa s vedomím orgánov prokuratúry zdržiavajú v jej objektoch.

V súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce č. 155/1981 a Smernice Rady 89/391/EHS (pozri tabuíku zhody) návrh jednoznačne ukladá prokuratúre (zamestnávatelovi) zásadnú povin­nosť: zaisťovať bezpečnosť: a ochranu zdravia prokurátorov. Konkre­tizujú sa povinnosti zamestnávateía zisťovať možné riziká, určo­vať a zabezpečovať ochranné opatrenia, poskytovať prokurátorom potrebné informácie a oboznamovať ich s príslušnými právnymi predpismi. Povinnosti prokuratúry pri realizácii práva na bezpeč­nosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v § 73 návrhu predstavu­jú zákonné minimum, ktoré je prokuratúra povinná plniť.

V  ustanovení § 74 návrh uvádza základné povinnosti prokurá­tora v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi základné povinnosti prokurátora patrí najmä dodržiavanie právnych predpisov a služobných predpisov, pokynov nadriadených na zaiste­nie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone svojej funkcie. Tre­ba zdôrazniť, že medzi povinnosti prokurátora patrí tiež povin­nosť nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky počas slu­žobného dňa.

V            ustanovení § 75 návrh konkretizuje dozorný orgán nad za­bezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorým je generálna prokuratúra. Navrhovanou úpravou nie sú dotknuté opráv­nenia iných orgánov založené osobitnými právnymi predpismi (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o ochrane bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K § 76 až 79:

Úprava uvedená v § 76 vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, kde sú uvedené základné princípy práva na pracovné podmienky. Ide najmä o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá v čl. 23 ods. 1 pre každého požaduje právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pod­mienky, na ochranu proti nezamestnanosti. Ďalej je to Medzinárod­ný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a iné dokumenty.

V ustanovení § 77 sa služobnému úradu ukladá povinnosť umož­niť prokurátorom stravovanie v mieste výkonu funkcie alebo v jeho blízkom okolí, na ktoré služobný úrad prispieva čiastkou 65% ceny jedla. Uvedená čiastka je maximálna. Úprava uvedená v § 77 ods. 1 sa nevzťahuje na stravné poskytované a zabezpečované pri slu­žobných cestách prokurátora.

Na zabezpečenie riadneho výkonu funkcie prokurátora služobný úrad má povinnosť a prokurátor právo na primerané technické vyba­venie a potrebné pomôcky na efektívny výkon funkcie, na poskytnu­tie služobného odevu, ako aj mesačnú náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie.

K § 80 až 83:

Medzi základné práva prokurátora [§ 25 ods. 1 písm. c)] pat­rí aj právo na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie. Má ísť o systematické a bezplatné vzdelávanie počas celého funkčného ob­dobia. Vzdelávanie zabezpečujú jednotlivé články prokuratúry, ge­nerálna prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra a krajské proku­ratúry. Po dohode s generálnou prokuratúrou sa na vzdelávaní môžu podieľať vysoké školy a ďalšie inštitúcie (jazykové ústavy a pod.). Predkladaný návrh definuje prehlbovanie kvalifikácie, zvyšovania kvalifikácie, orgány oprávnené na ich povolenie a pod­mienky, za ktorých sa jednotlivé formy zvyšovania kvalifikácie povoľujú.

Povinnosti prokuratúry súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie prokurátorov sú premietnuté do povinností služobných úradov a ge­nerálnej prokuratúry zabezpečovať úlohy súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie prokurátorov, najmä poskytovať služobné voľno a pos­kytovať primeranú náhradu platu.

0 náhradách, ktoré nerieši služobný úrad, rozhoduje generál­na prokuratúra. Zodpovednosť a povinnosť ich nahradiť prechádza na prokurátora len v prípade, že nedodrží ustanovené podmienky.

K § 84 a 85:

Súčasťou zdravotníckej starostlivosti o prokurátora je aj poskytnutie preventívnej rehabilitácie, ktorá po desiatich rokoch výkonu prokurátorskej funkcie a po dovŕšení veku 45 rokov, má kompenzovať psychickú náročnosť výkonu prokurátorskej funkcie.

Zákonné obmedzenia spoločenského pôsobenia prokurátora počas výkonu funkcie prokurátora plne odôvodňujú jeho primerané prefe­rencie v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Podmienky tejto starostlivosti bude zabezpečovať generálna prokurátora predovšet­kým vo svojich rehabilitačných zariadeniach.

Preventívnou rehabilitáciou sa nerozumie liečebná rehabili­tácia v zmysle § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

Do povinností služobného úradu bude podlá § 85 patriť aj za­bezpečovanie záležitostí spojených s uzavieraním zmlúv o zdravot­nom poistení a s komplexnou zdravotnou prevenciou prokurátora, ak o ne požiada.

K § 86:

Podlá čl. 38 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ženy, mla­diství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Toto ústavné právo odvodené z viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov, nap­ríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb. o Doho­vore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa realizuje aj ustanovením § 86, ktoré ustanovuje pre ženy osobitné pracovné podmienky rešpektujúce osobitosti ich or­ganizmu, materské poslanie a starostlivosť o výchovu detí. Usta­novenie zakotvuje povinnosť služobného úradu previesť tehotnú prokurátorku alebo prokurátorku do konca deviateho mesiaca po pôrode na inú prácu, ktorá je pre ňu vhodná.

Ak prokurátorka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná prokurátorka požiada o úpravu služobného času, slu­žobnému úradu vzniká povinnosť žiadosti vyhovieť, avšak za pred­pokladu, že tomu nebránia vážne dôvody riadneho chodu prokuratú­ry. Toto právo prokurátorky je súdne vymožiteíné.

Na osobitnú úpravu pracovných podmienok má nárok aj osamelý prokurátor starajúci sa o maloleté dieťa.

K § 87 až 91:

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke v rozsahu 28 týždňov.

Osamelej prokurátorke alebo prokurátorke, ktorá porodila dve a viac detí patrí dovolenka v rozsahu 37 týždňov. Ak sa dieťa na­rodilo mŕtve, patrí prokurátorke dovolenka v rozsahu 14 týždňov. Nárok na materskú dovolenku má tiež prokurátorka, ktorá nie je matkou, ak prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujú­cej materskú starostlivosť dieťa.

Za podmienok uvedených v zákone patrí prokurátorom rodičov­ská dovolenka.

Po vyčerpaní materskej dovolenky má prokurátorka nárok na to, aby jej bola poskytnutá ďalšia materská dovolenka, a to až do troch rokov veku dieťaťa a u ťažko postihnutého dieťaťa až do siedmich rokov veku dieťaťa.

Na materskú dovolenku môže prokurátorka nastúpiť najskôr osem týždňov pred pôrodom. Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

V ustanovení § 89 sa uvádzajú zmeny týkajúce sa prokurátorky alebo dieťaťa, ktoré môžu nastať počas materskej dovolenky a ich vplyv na plynutie materskej dovolenky.

Počas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá prokurátorka nárok na plat. Počas materskej dovolenky jej patrí peňažná pomoc v materstve a príplatok k peňažnej pomoci v mater­stve. Počas ďalšej materskej dovolenky jej patrí rodičovský prís­pevok .

Ustanovenie § 91 upravuje prestávky v práci, ktoré sú účelo­vo viazané na dojčenie dieťaťa. Prestávky sa poskytujú len biolo­gickej matke, prokurátorke, ktorá dieťa porodila. Prestávky sa poskytujú podlá dĺžky služobného času prokurátorky a počtu dojče­ných detí. Z ustanovenia vyplýva, že prestávky na dojčenie sa za­počítavajú do služobného času a patrí za ne funkčný plat.

K § 92:

Odmeňovanie prokurátorov a právnych čakateíov prokuratúry je v súčasnosti upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych ča­káte lov prokuratúry Slovenskej republiky. Priemerný plat prokurá­tora je v tomto zákone odvodený od priemerného platu sudcu, ktorý je zasa tvorený vo väzbe na plat poslanca Národnej rady Sloven­skej republiky, a tým aj na platový vývoj v národnom hospodár­stve. Táto úprava sa osvedčila, a preto navrhovaná úprava odmeňo­vania prokurátorov vychádza z rovnakej zásady.


Zásadu rovnakého odmeňovania sudcov a prokurátorov podporuje aj Európska asociácia sudcov pre demokraciu a slobody (MEDEL), ktorá schválila v januári 1993 v Palerme Európsky štatút súdnictva. V tomto dokumente sudcovia, okrem iného, požadujú, aby sa rozpracovali minimálne normy princípov riadenia aplikovateľ­ných na úlohu verejných činítelov prokuratúry, ktoré boli schvá­lené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchatetmi, ktorý sa konal v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990 a predpisov o ich účinnej aplikácii. Európsky štatút súdnictva v poslednom 9. bode sa venuje sudcom (verejným činite­ľom) v štátnom zastupiteľstve (v prokuratúre). Uvádza, že "samo­správa v štátnom zastupiteľstve vytvára základný nástroj nezávis­losti súdnej moci. Sudcovia (verejní činitelia) v štátnom zastu­piteľstve zabezpečujú rovnost občanov pred zákonom. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle od politickej moci. Sú podriadení len právu a zákonu. Sudcovia (verejní činitelia), ktorí vykonávajú funkcie v štátnom zastupiteľstve, majú rovnaké práva a rovnaké záruky, aké sú uvedené v tomto štatúte.".

Platové pomery právnych čakateľov prokuratúry nie sú zahrnu­té v tejto časti navrhovaného zákona, nakoľko na odmeňovanie právnych čakateľov prokuratúry sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe. Rovnaký prístup je zachovaný aj vo vzťahu k justičným čakateľom.

V zákone je zvýraznená zásada, že prokurátorovi môže byť poskytnutý plat len v rozsahu a za podmienok ustanovených záko­nom.

K § 93:

Navrhované ustanovenie vymedzuje plat prokurátora, ktorým sa rozumie funkčný plat (§ 94), ale aj jeho náhrady a osobitné formy odmeňovania, príplatky k funkčnému platu a odmena.

Prokurátorovi prislúchajú aj paušálne náhrady a náhrady ďal­ších výdavkov v prípadoch ustanovených zákonom.

Funkčný plat generálneho prokurátora (jeho základný plat a funkčný príplatok) ustanovuje § 22a a 22b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niek­torých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskor­ších predpisov. Na ostatné platové náležitosti generálneho proku­rátora sa bude vzťahovať rovnaká právna úprava ako na ostatných prokurátorov. Tým sa zabráni tomu, aby plat generálneho prokurá­tora bol nižší ako plat ostatných prokurátorov.

K § 94:

Toto ustanovenie vymedzuje zložky funkčného platu, ktorými sú základný plat prokurátora (§ 95 až 96) a funkčný príplatok (§ 98). Funkčný príplatok prislúcha iba vedúcim prokurátorom za výkon riadiacej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že u ostatných prokurátorov sa funkčný plat bude rovnať ich základnému platu.

K § 95 až 96:

Podía súčasnej právnej úpravy priemerný plat prokurátora a priemerný plat sudcu je rovnaký. Základný plat prokurátora sa rovnako ako základný plat sudcu pohybuje v rozpätí od 70% do 130% ich priemerného platu.

Navrhovaný priemerný plat prokurátora zodpovedá navrhovanému priemernému platu sudcu ustanovenému v § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niek­torých zákonov. Navrhovaný základný plat prokurátora, s výnimkou prokurátora generálnej prokuratúry, sa pohybuje v rozpätí od 85% do 125% ich priemerného platu, a to v záujme zrovnoprávnenia pla­tových pomerov mladších prokurátorov. Úroveň priemerného platu dosiahne prokurátor okresnej prokuratúry (vojenskej obvodnej pro­kuratúry) od začiatku 10. roku započítatelnej praxe a prokurátor krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry) od začiatku 7. roku započítatelnej praxe.

Osobitný prístup bol zvolený k platu prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý je rovnaký u každého prokurátora generálnej prokuratúry a rovná sa základnému platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenému v § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zá­konov, teda 1,3 násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon funkcie prokurátora generálnej prokuratúry kla­die zvýšené nároky na jeho odbornú pripravenosť a rozhodovaciu činnosť. Prokurátor generálnej prokuratúry pôsobí aj na úseku zjednocovania praxe na podriadených prokuratúrach. Okrem toho je ustanovený cenzus dĺžky odbornej praxe na výkon tejto funkcie (§ 10 ods. 6). Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry je o 5% vyšší ako plat najskúsenejšieho prokurátora krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry), čím dochádza k ohodnoteniu postavenia prokurátora generálnej prokuratúry.

Zákon jednoznačne vymedzuje jednotlivé doby, ktoré sa zapo­čítavajú do započítatelnej praxe prokurátora a vymedzuje, čo sa posudzuje ako doba výkonu funkcie prokurátora (§ 97).

K § 98:

V zákone sa oproti platnej právnej úprave zvyšuje výška funkčných príplatkov za riadiacu činnosť. Tento postup je odôvod­nený tým, že od nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slo­venskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokuráto­rov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v roku 1994 nebola vykonaná úprava tejto zložky odmeňovania prokurátora a funkčné príplatky stratili motivujúci charakter. Funkčné príp­latky prokurátora sú na úrovni funkčných príplatkov sudcu a sú tvorené presne ustanovenou sumou v závislosti od stupňa riadenia.

K § 99

Úprava oznámenia výšky a zloženie funkčného platu prokuráto­ra je rovnaká ako právna úprava sudcu.

K § 100:

Ustanovenie zakotvuje právo prokurátora na náhradu platu vo výške jeho funkčného platu v dňoch sviatkov, ktoré pripadajú na jeho obvyklý služobný deň.

K § 101

Za výkon funkcie nadčas prislúcha prokurátorovi predovšetkým náhradné voľno, za ktoré mu patrí náhrada platu vo výške funkčné­ho platu. Len pokiaľ mu náhradné voľno nebude v zákonom ustanove­nej lehote poskytnuté, prislúcha mu funkčný plat zvýšený o usta­novené percentá. Táto úprava by mala vedúcich prokurátorov moti­vovať, aby prokurátorom za výkon funkcie nadčas poskytovali pre­dovšetkým náhradné voľno.

K § 102

Základný plat prokurátora v sebe neobsahuje náhradu za slu­žobnú pohotovosť, ktorá prokurátorovi patrí len v prípade naria­denej pohotovosti, ktorá sa vopred určuje na základe rozvrhnutia služobného času. Potreba služobnej pohotovosti prokurátora vyplý­va zo špecifických ustanovení Trestného poriadku, podľa ktorých niektoré prokurátorské činnosti musia byť v prípade potreby vyko­návané bez odkladu a prokurátor musí byť v priebehu služobnej po­hotovosti pripravený tieto činnosti ihneď realizovať (napríklad návrh na vzatie do väzby, návrh na vykonanie domovej prehliadky a pod.}.

Pokiaľ počas služobnej pohotovosti nastane situácia, že pro­kurátor musí vykonávať svoje funkčné povinnosti, posudzuje sa tá­to doba ako výkon funkcie nadčas.

K § 103:

Osobitne sa upravujú platové pomery prokurátora počas dočas­ného pridelenia podľa § 9 ods. 4.

Ak je prokurátor dočasne pridelený na výkon riadiacej funkcie v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, v Kancelá­rií Národnej rady Slovenskej republiky alebo na Úrade vlády Slo­venskej republiky (§ 9 ods. 4) a ak plat za výkon tejto funkcie je preňho výhodnejší, prislúcha mu tento výhodnejší plat. V os­tatných prípadoch mu aj počas dočasného pridelenia do týchto inštitúcií prislúcha funkčný plat prokurátora.

K § 104

Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá po dobu dočasného pozastavenia výkonu funkcie práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonával: funkciu prokurátora. Je preto žiadúce, aby v tejto dobe nepoberal plný funkčný plat, ale iba časť základného platu. V prípade skončenia dočasného po­zastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak sú splnené ďalšie zá­konné podmienky, bude prokurátorovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat krátený.

K § 105

Vyrovnanie platu vedúceho prokurátora, ktorý bol uvoínený alebo odvolaný z funkcie vedúceho prokurátora zo zdravotných dôvodov je rovnaké ako u sudcu, ktorému prislúcha funkčný prípla­tok.

K § 106

Podlá súčasnej právnej úpravy má prokurátor nárok na jeden plat navyše v kalendárnom roku. Navrhovaná právna úprava ďalšieho platu prokurátora je v súlade s navrhovanou úpravou ďalšieho pla­tu sudcu.

K § 107

Právna úprava príplatku za zastupovanie neprítomného vedúce­ho prokurátora vykonávajúceho riadiacu funkciu a príplatku proku­rátora povereného zastupovať dočasne neprítomného prokurátora alebo vykonávať funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste prokurátora je rovnaká ako právna úprava príplatku za zastupova­nie u sudcov (§ 73 zákona č. 385/2000 Z.z. zákona o sudcoch a prísediacich).

K § 108

V zákone sa zakotvuje nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa tak, aby zodpovedal výkonu funkcie na tejto prokuratúre.

K § 109:

Príplatok za prípravu právneho čakatela prokuratúry je rovnaký ako podlá doterajšej právnej úpravy.

K § 110 až 112:

špecifické požiadavky na činnosť prokurátora vyžadujú, aby prokurátor niekedy plnil svoje služobné povinnosti aj vo sviatok, v sobotu a v nedeíu alebo v noci. Vzhladom na to zákon ustanovuje aj špeciálne príplatky za plnenie služobných povinnosti v uvede­ných situáciách. K pojmu "plnenie služobných povinností" pozri § 37 ods. 3.

K § 113:

Z dôvodu ohodnotenia výkonu špecializovaných psychicky i od­borne veími náročných prokurátorských činnosti v oblasti organi­zovaného zločinu a na úseku závažnej protispoločenskej činnosti sa navrhuje ustanoviť možnosť priznať prokurátorovi zaradenému na úsek boja s organizovaným zločinom alebo na úsek závažnej proti­spoločenskej činnosti osobitný príplatok.

K § 114:

Prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak s dôstojníckou vojenskou hodnosťou alebo generálskou vojenskou hodnosťou.

Výška hodnostného príplatku prokurátora - profesionálneho vojaka je ustanovená v zákone č. 380/1998 Z.z. o peňažných nále­žitostiach vojakov.

K § 115:

Oproti súčasnej právnej úprave zákon sprísňuje podmienky na priznanie odmeny prokurátorovi. Prokurátorovi bude môcť byť priznaná odmena len pri dosiahnutí 50. roku veku.

K § 116:

Paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov generálneho pro­kurátora sú upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných čini- teíoch Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ostatné paušálne náhrady sú porovnateíné s úpravou paušál­nych náhrad sudcu.

K § 117 až 123:

V zákone sú podrobne uvedené spoločné ustanovenia o plate prokurátora. Znížiť základný plat prokurátora možno len na zákla­de právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o znížení základného platu prokurátora. Ďalej sú upravené podmienky splat­nosti platu, výplaty platu a zrážok z platu.

K § 124:

Výplata platu prokurátora vojenskej prokuratúry a vykonáva­nie zrážok z jeho platu je upravené zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.

K § 125 a 129:

Odchodné a úmrtné je peňažným plnením - osobitným nárokom súvisiacim so zánikom služobného pomeru prokurátora.

Odchodné sa navrhuje upravít ako nárokovú dávku závislú na spôsobe zániku služobného pomeru prokurátora a na dobe trvania výkonu funkcie prokurátora.

V prípade, že prokurátor je z funkcie prokurátora odvolaný zo zdravotných dôvodov [§ 15 ods. 3 pism. a)], prislúcha mu od­chodné v sume päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu (odsek 1).

V prípade, že služobný pomer prokurátora zanikne preto, že prokurátor sa vzdá funkcie prokurátora z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo preto, že gene­rálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie z dôvodu dosiahnu­tia 65. roku veku, vznikne prokurátorovi nárok na odchodné, ak jeho započítateľná prax dosiahla aspoň 5 rokov (odsek 2). Výška odchodného je v takom prípade jeden základný plat. Táto základná suma odchodného sa za každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe zvyšuje o 20% zo základného platu prokurátora až do dosiah­nutia 24 rokov započítateľnej praxe a za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku jeho posledne určeného základného pla­tu.

Ustanovenie odseku 3 má zabrániť dvojitému poskytnutiu od­chodného za to isté obdobie.

Ustanovenie odseku 4 upravuje zánik práva na odchodné a prechod nároku na jeho vyplatenie.

V prípadoch, v ktorých služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, odchodné vo forme úmrtného prechádza v ustanovenej sume na jeho manželku a na jeho deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ustanovenia § 125 až 129 sa nevzťahujú na prokurátorov vojenských prokuratúr. Ich výsluhové zabezpečenie upravuje osobitný zákon - zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.

K § 130 až 133:

Vychádzajúc z účasti prokurátorov na zdravotnom poistení a nemocenskom poistení navrhované ustanovenia konkretizujú pod­mienky poskytovania nemocenského zabezpečenia a poberania príp­latkov k nemocenskému, k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a k peňažnej pomoci v materstve. Uvedené príplatky majú predísť sociálnym rizikám prokurátorov a v primeranej miere kompenzovať obmedzenia spojené s výkonom funkcie prokurátora. Poberaním uve­dených príplatkov, ako aj príplatku k dôchodku sa čiastočne rea­lizujú základné princípy požadované Pravidlami o úlohe prokuráto­rov, ktoré boli prijaté na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnos­ti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy).

K § 134 až 137:

Podlá čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobi­losti na prácu, ako aj pri strate živítela. Náročnosť výkonu funkcie prokurátora odôvodňuje nárok prokurátora na príplatok k dôchodku. Príplatkom sa majú do určitej miery kompenzovať ob­medzenia, ktoré prokurátor musí znášať počas výkonu svojej funkcie. Príplatok odvodený od dôchodku zodpovedá osobitosti vý­konu funkcie, ktorá sa sústavne stáva rizikovejšou, spoločnosťou osobitne kontrolovanou a posudzovanou a plne zrovnateínou najmä s obdobnými právnymi úpravami u ostatných orgánov činných v trestnom konaní a ostatnými orgánmi ochraňujúcimi právo a zá­konnosť. Uzákonením príplatku k dôchodku prokurátora sa realizuje požiadavka uvedená v už citovaných Pravidlách o úlohe prokuráto­rov prijatých na 8. kongrese OSN, podlá ktorej zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie, zachovanie úradu (definitíva) a dôchodkové zabezpe­čenie. Prokurátorovi podlá predloženého návrhu vzniká nárok na príplatok k dôchodku, ak skončil výkon funkcie prokurátora a má nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku. Návrh ta­xatívnym spôsobom ustanovuje, ktorá z fyzických osôb má nárok na príplatok k dôchodku v prípade smrti prokurátora.

Výška príplatku k dôchodku je 3,75% z priznaného dôchodku prokurátora za každý rok započítatelnej praxe, najviac však za 40 rokov. Príplatok k vdovskému dôchodku alebo k vdoveckému dôchodku je 60% a príplatok k sirotskému dôchodku je 30% zo sumy, na ktorú by mal nárok zosnulý prokurátor.

Oprávneným osobám príplatok k dôchodku raz mesačne vypláca generálna prokuratúra.

Ustanovenia § 137 upravujú zánik práva na príplatok k dôchodku a prechod nároku na vyplatenie splatných súm na opráv­nené osoby žijúce v čase smrti prokurátora v domácnosti prokurá­tora. Právo na príplatok k dôchodku zaniká smrťou oprávnených osôb.

K § 138 až 146:

Ustanovenia § 138 až 146 upravujú spoločné ustanovenia k príplatkom k nemocenskému, k podpore pri ošetrovaní člena rodi­ny, k peňažnej pomoci v materstve a k príplatku k dôchodku. Nárok na sociálnu dávku (príplatok) vzniká splnením podmienok určených týmto zákonom. Nárok na vyplatenie sociálnej dávky je podmienený splnením podmienok na jej priznanie a podaním písomnej žiadosti o jej priznanie.

0 sociálnej dávke rozhoduje služobný úrad, ktorý priznané dávky aj vypláca. Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach sociálneho zabezpečenia je prípustné odvolanie. Právoplatné roz­hodnutie vo veciach sociálneho zabezpečenia je preskúmateíné sú­dom. Na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 143 sa nevzťahujú na prokurátorov vojenských prokuratúr. Ich sociálne zabezpečenie up­ravuje osobitný zákon - zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabez­pečení vojakov v znení zákon č. 131/1999 Z.z.

Prokurátori sú zúčastnení na zdravotnom poistení, na nemo­censkom poistení a na dôchodkovom zabezpečení. Preto návrh v § 146 ustanovuje, kto a za akých podmienok bude plniť povinnosti vyplývajúce z osobitných zákonov o jednotlivých poistných vzťa­hoch.

Prokurátori počas výkonu funkcie prokurátora nebudú platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Rovnako služobný úrad nebude platiteľom toho príspevku.

K § 147:

Úvodné ustanovenie desiatej hlavy plní významnú preventívnu funkciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu a náhrady škody. Táto funkcia spočíva v predchádzaní porušovania majetkových a osobných práv na ochranu zdravia a nadväzne v predchádzaní vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. V súvislosti s tým sa ukla­dá povinnosť; služobnému úradu vytváral: podmienky na výkon funkcie prokurátora a ak zistí nedostatky, odstránil: ich alebo urobiť opatrenia na ich odstránenie a vedúcemu prokurátorovi kontrolovať prokurátora pri výkone jeho funkcie s cieľom predchádzať vzniku škody. Výkon kontroly vedúcim prokurátorom vychádza zo základných atribútov riadiacej práce. Porušenie povinností služobného úradu alebo vedúceho prokurátora môže mať svoj odraz pri aplikácii na­vrhovaného § 149.

K § 148:

Ako protiváha povinností služobného úradu sa ustanovuje po­vinnosť prokurátora počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám alebo bezdôvodnému obohateniu. Ide o všeobecnú prevenčnú povin­nosť adekvátnu ustanoveniu § 171 Zákonníka práce, ktorej zavinené porušenie môže mať za následok vznik osobnej zodpovednosti. Obsah pojmu bezdôvodné obohatenie vymedzuje navrhovaný § 255. Ďalšou povinnosťou je povinnosť upozorniť na hroziacu škodu a podľa od­seku 3 upozorniť na nedostatky v podmienkach na výkon práce a na­pokon tretia povinnosť vyplývajúca pre prokurátora z navrhovaného ustanovenia je povinnosť zakročiť proti konkrétne a okamžite hro­ziacej škode. Z porušenia týchto povinností sa prokurátor môže vyviniť poukázaním na skutočnosti, ktoré mu bránili v splnení po­vinnosti. Tieto skutočnosti môžu spočívať tak v objektívnej ob- tiažnosti ako aj v subjektívnej neschopnosti vykonať zákrok a na­pokon aj v miere nebezpečenstva vážneho ohrozenia prokurátora alebo inej osoby.

Na rozdiel od Zákonníka práce návrh počíta s vyvinením nie­len v súvislosti s ohrozením spolupracovníkov alebo blízkych osôb, ale vo vzťahu ku komukoľvek, teda v súvislosti s ohrozením akejkoľvek inej osoby.

K § 149:

Navrhované ustanovenie zakotvuje všeobecnú zodpovednosť pro­kurátora v nadväznosti na osobitné druhy zodpovednosti prokuráto­ra upravené v návrhu § 150 až § 154. Návrh je kompatibilný s us­tanovením § 172 Zákonníka práce. Výkon funkcie prokurátora a pl­nenie jeho úloh v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokuráto­ra definuje návrh v § 186.

K § 150:

Ustanovuje sa v súvislosti s uložením povinnosti podľa navr­hovaného § 148 ods. 1 zodpovednosť prokurátora za to, že vedome neupozornil na hroziacu škodu, resp. nezakročil proti hroziacej škode. Predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je zavinenie, protiprávnosť spočívajúca v porušení povinnosti podľa § 148 ods. 1 a vznik škody na strane služobného úradu, pričom medzi posled­nými dvomi predpokladmi musí byt príčinná súvislost. Zodpovednosť prokurátora sa premietne do náhrady škody v miere adekvátnej okolnostiam prípadu, vrátane významu a rozsahu škody, osobným a majetkovým pomerom prokurátora, najviac však podía odseku 2 do sumy zodpovedajúcej trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu.

K § 151:

Návrh preberá osvedčený inštitút zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách (§ 176 Zákonníka práce), ktoré je povinný prokurátor vyúčtovať, pričom rozširuje dôvody exkulpácie prokurá­tora [odsek 2 písm. b)]. V prospech prokurátora svedčí aj navrho­vané ustanovenie odseku 4, podía ktorého je služobný úrad ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodno­tách povinný vykonať inventarizáciu týchto hodnôt. Opomenutie tejto povinnosti zo strany služobného úradu síce nie je explicit­ne uvedeným dôvodom na zbavenie sa, hoci len čiastočné, zodpoved­nosti prokurátora podía odseku 2, ale je nutné ho zohíadniť so zreteíom na navrhované ustanovenie § 149 ods. 2.

K § 152 a 153:

Taxatívne sa vymedzujú dôvody, pre ktoré môže prokurátor od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť (§ 152), resp. jeho zod­povednosť zaniká (§ 153). Súčasne sa určujú podstatné náležitosti právneho aktu odstúpenia od dohody, a to v prvom rade písomná forma a doručenie služobnému úradu, ako aj jeho účinky.

Pri zániku hmotnej zodpovednosti prokurátora sa ukladá slu­žobnému úradu vykonať inventarizáciu. Toto ustanovenie sleduje tak ochranu prokurátorov, ako aj ochranu služobného úradu.

K § 154:

Ďalším druhom osobitnej zodpovednosti vyjadrenej adekvátne k § 178 Zákonníka práce je zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov. Rozšírenie exkulpačných dôvodov [odsek 2 písm. b)] vychádza z praktických poznatkov a skúseností a slúži v dvoch smeroch. Jednak má preventívnu funkciu a núti služobný úrad reagovať na písomné oznámenie prokurátorov o nedostatkoch, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným predmetom a jednak slúži na ochranu prokurátorov.

K § 155 a 156:

Spôsobenie škody prokurátorom konajúcim v duševnej poruche je možné len, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to vôío- vá (schopnosť ovládnuť svoje konanie) a rozumová (schopnosť posú­diť následky). So zreteíom na navrhovaný § 6 ods. 2 písm. c) zrejme prichádza do úvahy duševná porucha prechodného charakteru. Naproti tomu, škoda spôsobená v takom stave, kedy prokurátor nie je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, je spôsobená zavineným konaním prokurátora, ak sa do tohto stavu prokurátor uviedol vlastnou vinou.

Navrhované ustanovenie § 156 je zábezpekou právnej istoty prokurátora pri plnení povinnosti zakročiť na odvrátenie hrozia­cej škody podía § 148 ods. 1 návrhu zákona. Táto zábezpeka však nepôsobí absolútne, ale je ohraničená primeranosťou zásahu.

K § 157:

Rozsah a spôsob náhrady škody návrh určuje uvedením do pre­došlého stavu (restitutio in integrum) alebo náhradou skutočnej škody v peniazoch. Obe možnosti sú fakultatívne bez toho, žeby návrh niektoré z nich uprednostňoval. Voíba jednej z alternatív sa ponecháva na strane zodpovedného prokurátora, ktorý má povin­nosť škodu nahradiť.

V odseku 2 návrh rieši náhradu škody spôsobenej úmyselne tak, že v tomto prípade má prokurátor povinnosť okrem skutočnej škody nahradiť aj inú škodu. Túto povinnosť mu môže uložiť slu­žobný úrad, teda nevyplýva priamo zo zákona, ktorý pri úvahe o uložení povinnosti nahradiť inú škodu musí zohíadniť to, že ne­uhradenie by odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolu­žitia. Táto skutočnosť je podmienkou sine qua non. Inou škodou je potrebné rozumieť v súlade so všeobecnými interpretačnými pravid­lami ušlý zisk.

Ustanovenie odseku 3 limituje výšku náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti na trojnásobok mesačného funkčného platu prokurá­tora, okrem prípadu, že škoda bola spôsobená síce z nedbanlivos­ti, ale v stave po požití alkoholu alebo zneužití inej návykovej látky (omamnej alebo psychotropnej látky).

V odsekoch 4 a 5 sa navrhuje riešiť výšku náhrady škody pod­lá miery zavinenia tak vo vzťahu k služobnému úradu (odsek 4), ako aj vo vzťahu prokurátora k iným prokurátorom, ktorí sa tak­tiež podielali na vzniku škody (odsek 5). Nejde o solidárnu zod­povednosť, ale o pomernú zodpovednosť adekvátnu miere zavinenia.

K § 158:

Ustanovenie obsahuje dôležité pravidlo na určenie výšky ško­dy, ktoré napĺňa reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu. Usta­novuje sa ním zásada, pri určovaní výšky škody vychádzať z ceny veci v čase poškodenia alebo straty veci a nie z tzv. nadobúdacej ceny. Cena veci v čase jej poškodenia alebo straty sa určuje s prihliadnutím na prípadné opotrebenie.

K § 159:

Navrhované ustanovenie predstavuje sprísnenú zodpovednosť za Škodu vo forme schodku alebo vo forme straty zverených predmetov, ktorá sa prejavuje v tom, že prokurátor zodpovedá za celú skutoč­nú škodu a v tomto prípade neplatí obmedzenie ustanovené v § 157 ods. 3.

K § 160

Navrhovaná úprava zodpovednosti za škodu síce vychádza zo zásady, že služobný úrad je povinný požadovať od zodpovedného prokurátora náhradu škody, za ktorú zodpovedá, ale súčasne obsa­huje aj princíp zmiernenia, moderácie náhrady škody. Podmienky, za ktorých je možné jeho uplatnenie, skúma osobitná komisia na služobnom úrade (§ 184), resp. súd.

K § 161

Ustanovuje sa postup, zachovanie ktorého sleduje bezproblé­mové vymoženie náhrady škody. Predpokladom je konsenzus zodpoved­ného prokurátora a služobného úradu premietnutý do dohody o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady.

K § 162

Návrh reaguje na platnú úpravu zákona č. 58/1969 Zb. o zod­povednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V ustanoveniach § 12 až 17 citované­ho zákona sa upravuje právo na úhradu (regres), ktoré sa uplatňu­je aj voči prokurátorom.

K § 163

Všeobecná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú prokurátoro­vi je navrhovaná so zretelom na výkon funkcie prokurátora, ktorý je plnením úloh štátu. Zodpovednosť štátu je postavená na súvis­losti vzniku škody s výkonom funkcie prokurátora, resp. v priamej súvislosti s týmto výkonom. Výkon funkcie prokurátora a priamu súvislosť s výkonom funkcie prokurátora definuje navrhovaný § 186 ods. 1 a 2. Potenciálnej možnosti ohrozenia prokurátora alebo jeho blízkych osôb pre výkon funkcie prokurátora zodpovedá návrh na reglementáciu zodpovednosti štátu aj v tomto prípade. V odseku 2 sa reaguje na praktické skúsenosti a ustanovuje sa dôvod vylúčenia zodpovednosti štátu, hoci ide o vznik škody pri plnení funkcie prokurátora alebo v priamej súvislosti s ním, ale na veci, ktorej použitie nebolo odsúhlasené vedúcim prokurátorom.

K S 164:

Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo choro­be z povolania je objektívnou zodpovednosťou, ktorú návrh rozši­ruje aj na osoby blízke prokurátorovi v prípade poškodenia ich zdravia pre výkon funkcie prokurátora. Návrh opätovne vychádza z praktických skúseností a reaguje na latentné nebezpečenstvo vzniku takýchto situácií.

Úprava náhrady škody spôsobenej chorobou z povolania je kom­patibilná s úpravou Zákonníka práce.

Rozsah a spôsob náhrady škody prerokúva osobitná komisia (§ 184 ods. 1) bezodkladne s prokurátorom alebo blízkou osobou. Blízku osobu definuje § 116 Občianskeho zákonníka.

K § 165 až 177:

Ustanovenie § 165 a 172 obsahuje taxatívny výpočet spôsobov náhrady škody v prípade poškodenia zdravia prokurátora a v prípa­de smrti prokurátora následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.

Spôsoby náhrady škody -spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou z povolania sú rozšírené o mimoriadne od­škodnenie a diferencované, pokiaí ide o stratu na plate v čase uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie a po skončení tej­to neschopnosti, ak samozrejme trvá stav straty na plate.

Mimoriadne odškodnenie je odôvodnené spoločenským významom prokurátorskej práce, jej represívnym charakterom a najmä perma­nentným stykom s osobami, ktorých konanie oprávnene vzbudzuje obavy z hrozby násilia v snahe zabrániť trestnému stíhaniu, prí­padne pomstiť sa.

Navrhované ustanovenia upravujú spôsob a rozsah náhrady ško­dy v súlade so Zákonníkom práce, okrem výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (dvojnásobok), výšky mimo­riadneho odškodnenia (stonásobok) a jednorazového odškodnenia po­zostalých (dvadsaťnásobok), pri ktorých sa navrhujú rovnaké sumy ako v zákonnej úprave vzťahujúcej sa na sudcov - vychádzalo sa z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov.

K § 178:

Účelom navrhovaného ustanovenia je chrániť prokurátora, kto­rý si splnil povinnosť odvrátiť škodu hroziacu majetku štátu ale­bo životu alebo zdraviu, ak by za túto škodu zodpovedal služobný úrad. Podmienkou na úspešné uplatnenie návrhu prokurátora na túto náhradu je, že nebezpečenstvo sám nevyvolal a pri jeho odvracaní si počínal primerane okolnostiam.

K § 179:

Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach sa navrhu­je reglementovať rovnako, ako v § 204 Zákonníka práce s tým roz­dielom, že suma, do ktorej má prokurátor právo na náhradu, sa ur­čuje na 15 000 Sk. Návrh je v tomto smere zhodný so zákonnou úp­ravu vzťahujúcou sa na sudcov.

K § 180 a 181:

Spôsob náhrady škody je založený na rovnakých princípoch ako v návrhu § 157, teda na fakultatívnom výbere možností uvedenia do predošlého stavu alebo náhrady škody v peniazoch. V odseku 3 sa ustanovuje právo služobného úradu na regres voči tomu, kto za škodu spôsobenú prokurátorovi zodpovedá podlá Občianskeho zákon­níka .

Určovanie výšky škody je upravené rovnako ako v návrhu § 158.

K § 182 a 183:

Taxatívne vymedzené liberačné dôvody, pre ktoré sa štát zba­ví úplne alebo sčasti svojej zodpovednosti za škodu platia pre všetky druhy škody upravené v štvrtom dieli na rozdiel od Zákon­níka práce, ktorý v § 191 vzťahuje tieto dôvody len na škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.

V § 183 sa navrhuje nová úprava zodpovedajúca súčasnému sta­vu ohrozenia prokurátora samotným výkonom funkcie prokurátora postavená na absolútnej zodpovednosti štátu. Návrh je porovnateí- ný so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

K § 184 a 185:

Ako orgán príslušný na rozhodovanie o náhrade škody sa navr­huje osobitná komisia zriadená na jednotlivých druhoch služobných úradov (§ 3). Konanie o náhrade škody je zásadne dvojstupňové, pričom druhý stupeň zabezpečuje generálna prokuratúra alebo gene­rálny prokurátor. Návrh na rozdiel od návrhu obdobnej úpravy sud­cov (predseda súdu) zakladá pôsobnosť kolektívneho orgánu.

K § 186:

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pojmov vzťahujúcich sa na desiatu hlavu návrhu. Jeho obsah je adekvátny § 37 ods. 1 a 3 a § 38 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/1988 Zb. , ktorým sa vykonáva Zákonník práce.

K § 187:

Jedenásta hlava druhej časti tohto návrhu zákona upravuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátora.

V súčasnosti kárnu zodpovednosť prokurátorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zod­povednosti prokurátorov. V súvislosti s úmyslom upraviť postave­nie prokurátorov a ich základné práva a povinnosti systematicky v jednom zákone sa navrhuje, aby disciplinárna zodpovednosť pro­kurátorov bola upravená v tomto zákone a aby právna úprava dis­ciplinárnej zodpovednosti prokurátorov sa priblížila právnej úp­rave disciplinárnej zodpovednosti sudcov.

Navrhovaná práva úprava je v súlade s bodmi 22 až 24 Pravi­diel o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o pre­vencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a závermi a odporúčaniami prijatými na multilaterálnom zasadnutí Rady Európy v septembri 1994 v Budapeš­ti, ktoré sa zaoberalo problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami. Z prija­tých záverov a odporúčaní vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa postavenia prokurátorov by mali poskytnúť potrebné a objektívne záruky na zabezpečenie funkčnej autonómie jednotlivých prokuráto­rov vymedzením ich profesie, hodnotenia a disciplinárneho konania a potrestania.

V návrhu sú rešpektované aj požiadavky a odporúčania uvedené v Odporúčaní Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o pos­tavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo pri­jaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000, v štandardoch profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. ap­ríla 1999, ako aj závery z Paneurópskej konferencie "Úloha proku­ratúry v Európe 21. storočia", ktorá sa konala v Štrasburgu 22. - 24. mája 2000.

Ustanovenie § 187 vymedzuje disciplinárnu zodpovednosť pro­kurátora. Disciplinárnu zodpovednosť prokurátora zakladá - disciplinárne previnenie definované v ustanovení § 188, - konanie, ktoré má znaky priestupku podlá osobitného zákona, - konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podía osobitného zákona.

Konanie o priestupkoch upravené v tretej časti zákona Slo­venskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nes­korších predpisov sa nevzťahuje na prokurátora (procesná exemp- cia, nie však hmotnoprávna). Podía § 10 ods. 1 písm. g) tohto zá­kona konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podía oso­bitného zákona, ak sa ho dopustí prokurátor.

Široko vymedzená definícia disciplinárneho previnenia umož­ňuje vyvodzovať za podmienok uvedených v tomto zákone discipli­nárnu zodpovednosť aj v súvislosti so spáchaním trestného činu. Právoplatné odsúdenie páchatela za spáchanie úmyselného trestného činu nie je dôvodom na uloženie disciplinárneho opatrenia podlá § 189 ods. f) - zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Právoplatné odsúdenie prokurátora za spáchanie úmyselného trestného činu je totiž dôvodom, pre ktorý musí generálny prokurátor prokurátora z funkcie odvolať [§ 15 ods. 2 písm. c)] bez toho, aby o tom ko­nala a rozhodovala disciplinárna komisia. S prihliadnutím na zá­važnosť porušenia povinností prokurátora (pozri aj § 191) však nemožno vylúčiť jeho disciplinárnu zodpovednosť v súvislosti so spáchaním trestného činu a uložiť mu v disciplinárnom konaní niektoré z ustanovených disciplinárnych opatrení, napríklad odvo­lanie z funkcie vedúceho prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. d)], preloženie na inú prokuratúru [§ 189 ods. 1 písm. e)] alebo zba­venie výkonu funkcie prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. f], ak spáchal trestný čin z nedbanlivosti. Uvedené nemožno považovať za porušenie zásady ne bis in idem, pretože tieto disciplinárne opatrenia nemajú povahu sankcie, ale povahu špeciálnych právnych dôsledkov spáchaného trestného činu. Ide pojem, ktorý pozná mo­derné trestné právo. Bolo by nelogické viazať disciplinárne opat­renia len na disciplinárne previnenia a priestupky a spáchanie trestného činu ponechať bez následkov vo vzťahu k trvaniu funkcie prokurátora a vo vzťahu k jeho postaveniu v rámci hierarchie sús­tavy prokuratúry.

K § 188:

V navrhovanom ustanovení je definované disciplinárne previ­nenie ako zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurá­tora, správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnos­ti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní a správa­nie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry. Povinností prokurátora sú ustanovené v zákone. Nesplnením alebo porušením povinnosti prokurátora je aj nedodržanie sľubu prokurá­tora. Navrhovaná právna úprava výslovne vyžaduje, aby nesplnenie alebo porušenie povinnosti bolo zavinené, podľa povahy veci pos­tačí aj zavinenie z nedbanlivosti.

K § 189!

Navrhovaná právna úprava vymedzuje disciplinárne opatrenia, ktoré diferencuje podľa toho, či sa ukladajú za disciplinárne previnenie (odsek 1) alebo za spáchanie priestupku či iného správneho deliktu (odsek 2).

Návrh vychádza zo zásady, že je potrebné diferencovať dis­ciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenie a dis­ciplinárne opatrenia ukladané za priestupok či iný správny de­likt. Hmotnoprávna zodpovednosť prokurátora za priestupok musí byť obsahovo rovnaká ako u ostatných občanov. Z uvedeného dôvodu disciplinárne opatrenia uvedené v odseku 2 sú rovnaké ako sankcie uvedené v zákone o priestupkoch a uložiť ich možno iba za podmie­nok a v rozsahu ustanovenom v osobitnom zákone (pozri poznámku pod čiarou k odkazom 57 a 58). Tieto disciplinárne opatrenia majú povahu sankcie, nie špeciálnych právnych dôsledkov (pozri dôvodo­vú správu k § 187). Rovnako povahu sankcie majú disciplinárne opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až c).

K § 190 a 191:

Navrhovaná právna úprava rieši problematiku ukladania dis­ciplinárnych opatrení. V zásade je možné uložiť jednotlivé dis­ciplinárne opatrenia jednotlivo alebo popri sebe. Ustanovenie od­seku 2 s prihliadnutím na diferenciáciu disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie a za priestupok či iný správny de­likt, ako aj na znenie ustanovenia § 191 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré disciplinárne opatrenia nemožno uložiť popri sebe.

Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia alebo disciplinárnych opatrení (§ 189 ods. 1) za disciplinárne previnenie, ktorá spočíva - v úmyselnom nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie, - v podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo

- v úmyselnom nesplnení povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvede­ného v majetkovom priznaní,

generálny prokurátor zverejní (v Informačnom spravodajcovi Gene­rálnej prokuratúry Slovenskej republiky, prípadne v tlači alebo podobne účinným spôsobom).

Predpokladá sa, že takáto právna úprava môže prispieť k boju pro­ti korupcii verejných činiteľov.

Pri ukladaní disciplinárnych opatrení musí disciplinárna ko­misia prihliadať na závažnosť disciplinárneho previnenia či priestupku alebo iného správneho deliktu, spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu a doterajšie správanie prokurátora, ako aj na plnenie služobných povinností. So zreteľom na uvedené sa umožňuje, aby nedostatky menšieho významu mohol or­gán oprávnený na podanie návrhu na začatie disciplinárneho kona­nia vybaviť napomenutím. Ak však prokurátor s napomenutím nesúh­lasí, môže sa domáhať, aby disciplinárna komisia rozhodla o ne­platnosti napomenutia. Napomenutie musí mať písomnú formu - nejde o disciplinárne opatrenie, pretože ho neuložila disciplinárna ko­misia .

§ 192 a 193:

Z dôvodu zabezpečenia objektivity a nestrannosti discipli­nárneho konania sa navrhuje, aby o disciplinárnych previneniach všetkých prokurátorov konala a rozhodovala disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.

Navrhované ustanovenie upravuje právomoc disciplinárnej ko­misie, jej zloženie, spôsob kreovania, funkčné obdobie a uznáša­nia schopnosť.

V ustanovení § 193 je štandardným spôsobom upravený inštitút vylúčenia člena disciplinárnej komisie.

K § 194:

Ustanovenie odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je disciplinárne konanie neprípustné, čo znamená, že disciplinár­ne konanie v uvedených prípadoch nemožno začať a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.

V odseku 2 je upravená výnimka z neprípustnosti disciplinár­neho konania. Túto výnimku môže uplatniť iba prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, svojím vyhlásením, že na prejednaní vecí trvá. Musí tak urobiť v zákonom ustanovenej leho­te a len v prípadoch ustanovených zákonom. Takéto oprávnenie sa mu nepriznáva vo vzťahu k dôvodu neprípustnosti disciplinárneho konania uvedeného v odseku 1 písm. c), pri ktorom zaniká prísluš­nosť disciplinárnej komisie na konanie a vo vzťahu k dôvodom uve­deným v odseku 1 písm. d) a e), ktoré sú neodstrániteľnou pod­mienkou konania.

K $ 195:

Uvedené ustanovenie zaručuje prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, právo na obhajobu s tým, že jeho ob­hajcom môže byť nielen advokát, ale aj iný prokurátor so zreteľom na predpoklad, že v niektorých prípadoch môže prokurátor znalý problematiky prokuratúry lepšie obhajovať práva obvineného proku­rátora. Samozrejme, nevylučuje sa ani právo prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, aby sa obhajoval sám.

K § 196:

Disciplinárne konanie možno v zásade začať iba návrh subjek­tu oprávneného podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 197). Výnimkou z tejto zásady je odovzdanie alebo postúpenie veci disciplinárnej komisii orgánom činným v trestnom konaní pod­ľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

V  odseku 2 je presne vymedzený okamih začatia disciplinárne­ho konania so zreteľom na ustanovenie § 197 ods. 3 a § 198 ods. 1.

K § 197:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na postavenie generálneho prokurátora v hierarchii sústavy prokuratúry sa navr­huje, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať návrh na zača­tie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi. U ostatných navrhovateľov sa vymedzuje okruh prokurátorov, proti ktorým môžu podať takýto návrh.

V  odseku 2 sú vymedzené náležitosti návrhu na začatie disciplinárneho konania.

V  odseku 3 je ustanovená subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie konania.

K § 198:

V záujme zabezpečenia právnej istoty a konania bez zbytoč­ných prieťahov sa v odseku 1 ustanovuje prekážka disciplinárneho konania, a to uplynutie jedného roka od spáchania disciplinárneho previnenia, priestupku či iného správneho deliktu alebo od nado­budnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za ten istý sku­tok. V súvislosti s uvedeným pozri § 202, ktorý upravuje preruše­nie disciplinárneho konania. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia le­hoty ustanovené týmto zákonom neplynú, ak je disciplinárne kona­nie prerušené. Tieto lehoty začínajú znovu plynúť až vtedy, ak sa v konaní pokračuje.

V  odseku 2 sa ustanovuje ďalšia prekážka disciplinárneho ko­nania. Disciplinárne konanie proti prokurátorovi za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) a § 50 zákona Ná­rodnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal proti blízkej osobe, nemožno začať bez súhlasu poškodeného, jeho zástupcu alebo opat­rovníka a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.

K § 199:

Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, musí byť o jeho začatí upovedomený predsedom disciplinárnej komi­sie. Ustanovuje sa spôsob tohto upovedomenia, jeho náležitosti a spôsob doručenia jednak prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie a jednak subjektom, ktorí vzhľadom na svoje oprávnenia vo vzťahu k obvinenému prokurátorovi musia mať vedo­mosť o začatí disciplinárneho konania.

K § 200:

Účelom tohto ustanovenia je umožniť prípravu podkladov pre rozhodnutie disciplinárnej komisie. Dôkazy zistené v rámci pred­bežného vyšetrovania však musia byť vykonané na ústnom pojednáva­ní disciplinárnej komisie, inak na ne nemožno prihliadať pri roz­hodovaní .

K § 201:

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré disciplinárna komisia konanie zastaví bez toho, aby bolo potrebné konať vo veci ústne pojednávanie.

K § 202:

Prerušiť disciplinárne konanie možno iba v dvoch prípadoch, a to, ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa kladú prokurátorovi za vinu, nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo ak sa disciplinárna komisia dozvie, že proti prokurátorovi sa začalo trestné stíhanie pre skutok, pre ktorý sa začalo disciplinárne konanie.

Prerušenie môže trvať len do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní.

V odseku 3 je upravené plynutie lehôt ustanovených zákonom počas prerušenia disciplinárneho konania.

K § 203 až 207:

Tieto ustanovenia upravujú postup pri ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou. Určujú sa osoby, ktoré sa musia zú­častniť takého pojednávania a tiež okolnosti, za ktorých je možné konať v neprítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie discip­linárne konanie, ako aj dalšie podrobnosti o ústnom pojednávaní. Zachováva sa právo prokurátora odoprieť výpoveď, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, mať posledné slovo. Upravuje sa aj proble­matika hlasovania disciplinárnej komisie a povinnosť vyhotoviť zápisnicu o ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie.

K § 208 až 210:

Navrhované ustanovenia upravujú rozhodovanie disciplinárnej komisie - rozhodnutie o veci samej (§ 208), zastavenie discipli­nárneho konania (§ 209) a doručovanie rozhodnutia (§ 210).

Ak disciplinárna komisia rozhodne, že prokurátor je vinný, uloží mu disciplinárne opatrenie a podía povahy veci aj povinnosť nahradiť škodu.

Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia, priestupku či iného správ­neho deliktu alebo ak dospeje k záveru, že mu vinu nemožno preu­kázať, prokurátora oslobodí.

Meritórne rozhodnutie disciplinárnej komisie musí byť vyhlá­sené na ústnom pojednávaní.

K § 211 a 212:

Ustanovenie § 211 upravuje problematiku odvolacieho konania.

Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, je oprávnený podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie v záko­nom ustanovenej 15-dňovej lehote opravný prostriedok, ktorým je odvolanie. Podanie odvolania má suspenzívny i devolutívny účinok. Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie môže podať aj navrhovateí a tiež poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zás­tupca alebo opatrovník.

0 odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia, ktorej zloženie, kreovanie a schopnosť uznášania upravuje § 212.

Proti rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je však preskúmateíné súdom podlá ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve.

K § 213:

0 obnovu disciplinárneho konania môže požiadať v zákonom us­tanovenej trojročnej lehote prokurátor. Na povolenie obnovy kona­nia a na obnovu konania sa primerane vzťahujú ustanovenia Trestného poriadku (pozri § 216).

K § 214:

Toto ustanovenie upravuje problematiku, ktorá súvisí s výko­nom rozhodnutia disciplinárnej komisie. Ustanovuje sa okruh sub­jektov, ktoré sú povinné vykonať opatrenia potrebné na výkon (realizáciu) disciplinárneho opatrenia, a to so zretelom na ich právomoci ustanovené zákonom.

Výnos pokút za spáchanie priestupku či iného správneho de­liktu je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Ak prokurátor dobrovoíne nesplní povinnosť nahradiť škodu, o ktorej právoplatne rozhodla disciplinárna komisia, možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podlá ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je treba považovať za vykonatelné rozhodnutie podlá § 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, ktorého súdny výkon pripúšťa zákon.

K § 215

Ustanovujú sa podmienky zahladenia disciplinárneho postihu, a to uplynutie jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsu­dzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za predpokladu, že bolo vykonané disciplinárne opatrenie. Ak tomu tak nie je, dis­ciplinárny postih sa zahladí až vykonaním disciplinárneho opatre­nia alebo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti (pozri § 214 ods. 3). Zahladenie disciplinárneho postihu znamená, že na odsúdeného prokurátora sa hladí, akoby nebol disciplinárne potrestaný.

K § 216

V tomto ustanovení sa zakotvuje na disciplinárne konanie proti prokurátorom subsidiárna pôsobnosť Trestného poriadku, pretože v tomto návrhu zákona nemožno upraviť podrobne všetky otázky súvisiace s disciplinárnym konaním.

K § 217

Navrhované ustanovenie rešpektuje zákaz spätnej pôsobnosti prísnejších ustanovení zákona. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na disciplinárne konania, ktoré začali skôr, než ten­to zákon nadobudne účinnosť a na disciplinárne previnenia, pries­tupky a iné správne delikty spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy disciplinárne­ho konania sa systematiky zaradujú priamo do jedenástej hlavy.

K § 218:

Dvanásta hlava druhej časti navrhovaného zákona upravuje sa­mosprávu prokurátorov s prihliadnutím najmä na bod 6 písm. g) Štandardov profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností proku­rátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, podlá ktorého prokurátori majú právo vytvárať profesijné združenia a združovať sa v nich alebo v iných organi­záciách s cieíom zastávať svoje záujmy, ďalej sa vzdelávať a chrániť svoje postavenie. Navrhovaná právna úprava je v súlade aj s bodom 7 a 24 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s pácha- telmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a najmä s bodom 9 týchto pravidiel, podlá ktorého prokurátori majú mať slobodu vo vytváraní a vstupovaní do profesionálnych združení alebo iných organizácií, aby mohli predstavovať svoje záujmy, zdokonalovať svoj odborný výcvik a chrániť svoje postavenie.

Prijatie ustanovenia § 218 umožní zriadiť orgány samosprávy prokurátorov, ktorých úlohou je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov a vytvoriť podmienky pre činnosť orgánov samosprávy.

K § 219:

Navrhované ustanovenie vymedzuje postavenie jednotlivých zhromaždení prokurátorov a jednotlivých prokurátorských rád tým, že ich ustanovuje za predstaviteľov samosprávy prokurátorov. Pro­kurátorské rady sú orgány volené príslušným zhromaždením prokurá­torov. Ich koordinačným orgánom je Rada prokurátorov Slovenskej republiky (legislatívna skratka je uvedené v § 9 ods. 2).

K § 220:

Navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť, ktorí prokurátori tvo­ria príslušné zhromaždenie prokurátorov. V rezorte prokuratúry by tak malo pôsobiť. 10 zhromaždení prokurátorov, na generálnej pro­kuratúre, na 8 krajských prokuratúrach a na vyššej vojenskej pro­kuratúre. Zhromaždenia prokurátorov krajských prokuratúr budú tvoriť okrem prokurátorov príslušnej krajskej prokuratúry aj pro­kurátori okresných prokuratúr v jej územnom obvode. Rovnaká zása­da sa uplatňuje vo vzťahu k zhromaždeniu prokurátorov vyššej vo­jenskej prokuratúry, ktoré budú tvoriť nielen prokurátori vyššej vojenskej prokuratúry, ale aj prokurátori všetkých vojenských ob­vodných prokuratúr.

K § 221 a 222:

V § 221 sa ustanovuje jednotný spôsob kreovania všetkých prokurátorských rád, počet členov prokurátorskej rady, ich funkčné obdobie, ako aj spôsob zániku členstva v prokurátorskej rade pred uplynutím funkčného obdobia.

V § 222 je vymedzená pôsobnosť prokurátorských rád.

K § 223 a 224:

Rada prokurátorov Slovenskej republiky je koordinačným orgá­nom všetkých desiatich prokurátorských rád. V ustanovení § 223 sa navrhuje, aby tento orgán tvorili predsedovia jednotlivých proku­rátorských rád. Predpokladá sa, že takéto riešenie prispeje k efektívnemu výkonu pôsobnosti nielen tohto orgánu, ale aj os­tatných orgánov samosprávy prokurátorov.

V ustanovení § 224 je vymedzená pôsobnosť Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K § 225 až 227:

Navrhované ustanovenia upravujú spôsob zvolávania a vedenia zhromaždenia prokurátorov, prokurátorských rád a Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ako aj podmienky pre schopnosť uznášania sa týchto orgánov s tým, že podrobnosti o spôsobe rokovania upraví rokovací poriadok.

K § 228:

V tretej časti navrhovaného zákona je samostatne upravený služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, počas ktorého bude právny čakateľ prokuratúry vykonávať prípravnú prax, účelom kto­rej je jeho odborná príprava na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1).

K § 229 a 230:

Navrhované ustanovenia vymedzujú služobný úrad právnych ča­kateľov prokuratúry, ich pôsobnosť a ich štatutárny orgán.

K § 231 až 233:

Predpokladom pre vznik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry je vymenovanie do tejto funkcie generálnym prokuráto­rom a zloženie sľubu. Ustavenie § 231 ods. 2 jednoznačne vymedzu­je podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokura­túry, ktoré sa oproti platnému právnemu stavu v podstate nemenia. Tieto podmienky kôrelujú s podmienkami ustanovenými na vymenova­nie za prokurátora uvedenými v § 6 ods. 2 s prihliadnutím na po­žiadavky vyjadrené v Pravidlách o úlohe prokurátorov prijatých na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s pácha­teľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), podľa ktorých oso­by vybrané pre úrad prokurátorov musia byť bezúhonnými a schopný­mi jedincami so zodpovedajúcou prípravou a kvalifikáciou a musia mať zodpovedajúce vzdelanie a prípravu.

Náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do funkcie právneho ča­kateľa prokuratúry sú vymedzené priamo zákonom v súlade so Smer­nicou rady Európskych spoločenstiev 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 (pozri tabuľku zhody).

Zákaz členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí neplatí pre právneho čakateľa prokuratúry vzhľadom na úpravu čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. To však neznamená, že môže vyví­jať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Medzi základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry patrí nestranný a politicky neutrálny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry [§ 241 ods. 1 písm. e)].

Vzhľadom na to, že do sústavy orgánov tvoriacich prokuratúru patria aj vojenské prokuratúry, ktoré sa podieľajú aj na plnení úloh a činnosti Armády Slovenskej republiky, sa ustanovujú oso­bitné podmienky, ktoré musí spĺňať naviac oproti podmienkam usta­noveným v § 231 každý právny čakateľ vojenskej prokuratúry. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe vyčleňuje profesionálneho vojaka na plnenie úloh prokuratúry mi­nister obrany po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym proku­rátorom. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vo­jenskej prokuratúry. Vymenovaním do tejto funkcie nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

K § 234:

Uvedené ustanovenie upravuje postup pri vyhlasovaní výbero­vého konania na miesto právneho čakateľa prokuratúry, lehotu na vyhlásenie výberového konania, kritériá tohto konania, zloženie výberovej komisie, zhodnotenie a vyhlasovanie výsledkov výberové­ho konania.

K § 235

V zásade služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry skončí jeho vymenovaním do funkcie prokurátora, na základe ktorého vzni­ká služobný pomer prokurátora.

V odseku 2 sú uvedené právne skutočnosti, na základe ktorých zanikne služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry pred vymeno­vaním do funkcie prokurátora.

K § 236:

Navrhovaná právna úprava taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré musí byť právny čakateľ z funkcie odvolaný (odsek 2) alebo pre ktoré môže byť z funkcie odvolaný (odsek 3), ako aj okamih, kedy odvolanie nadobúda právne účinky.

0 odvolaní právneho čakateľa prokuratúry môže rozhodnúť len generálny prokurátor.

K § 237

Navrhovaná úprava vzdania sa funkcie právneho čakateľa pro­kuratúry upravuje možnosť zániku služobného pomeru právneho čaka­teľa prokuratúry na základe osobného rozhodnutia právneho čakate­ľa prokuratúry, pričom sa ustanovuje, že služobný pomer zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi. Takáto lehota zániku funkcie je bežná v pracovnop­rávnych i služobných vzťahoch.

Pri zániku služobného pomeru právneho čakateľa vojenskej prokuratúry sa v súlade s ustanovením § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. nekončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

K § 238:

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút neplatnosti zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry.

Navrhuje sa, aby neplatnosť zániku služobného pomeru právne­ho čakateía prokuratúry nastala - zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry priamo zo zákona - roz­hodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry sa zrušuje, ak súd zruší právoplatné roz­hodnutie súdu o odsúdení právneho čakateía prokuratúry za spáchanie úmyselného trestného činu alebo právoplatné rozhodnu­tie disciplinárnej komisie o zbavení právneho čakateía prokura­túry funkcie právneho čakateía prokuratúry, pretože prestane existovať právna skutočnosť, ktorá podmienila vydanie rozhodnu­tia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čaka­teía prokuratúry (odsek 1),

- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry súdom - na základe ža­loby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurá­tora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry podanej právnym čakateíom prokuratúry za podmienok uvedených v § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku (odsek 2).

Právne následky neplatnosti zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry upravuje odsek 3.

K § 239:

2 dôvodu zabezpečenia právnej istoty sa v tomto ustanovení zakotvuje oprávnenie právneho čakateía prokuratúry požiadať služobný úrad o vydanie potvrdenia o služobnom pomere, jeho tr­vaní, záväzkoch, vykonaných zrážkach z platu, prípadne iných skutočnostiach a povinnosť služobného úradu vystaviť takéto potvrdenie v deň skončenia služobného pomeru.

K § 240 a 242:

Navrhované ustanovenia zakotvujú základné práva a základné povinnosti právneho čakateía prokuratúry. Pri ich navrhovaní sa prihliadalo na postavenie a úlohy právneho čakateía prokuratúry so zreteíom na skutočnosť, že právny čakateí prokuratúry sa výko­nom svojej funkcie pripravuje na výkon funkcie prokurátora.

Rovnako ako prokurátor je aj právny čakateí prokuratúry po­vinný deklarovať majetkové pomery a preukazovať spôsob nadobudnu­tia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku pod­ľa pravidiel uvedených v § 28.

Porušenie týchto povinností bude zakladať disciplinárnu zod­povednosť právneho čakateľa prokuratúry.

Zavedenie inštitútu osobitného majetkového priznania práv­nych čakateľov prokuratúry by mohlo byt jednou z ciest pri potlá­čaní a odhaľovaní korupcie a klientelizmu.

K § 243:

Ustanovenie § 243 vymedzuje účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry a spôsob výkonu tejto praxe so zreteľom na skutočnosť, že počas doby prípravnej praxe musí získať také skúsenosti, návyky a odborné vedomosti, ktoré sú potrebné nielen pre úspešné zloženie prokurátorskej skúšky, ale predovšetkým pre výkon funkcie prokurátora. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť oboznámiť sa aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej výchovy a ústavnej výchovy a tiež povinnosť zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.

S prihliadnutím na skutočnosť, že právnym čakateľom prokura­túry môže byť iba osoba s úspešne ukončeným právnickým vzdelaním, navrhuje sa umožniť právnemu čakateľovi prokuratúry vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanoví úprava ge­nerálneho prokurátora uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej re­publiky (v súčasnosti opatrenie generálneho prokurátora uverejne­né v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 51/1997 Z.z.).

K S 244:

V odseku 1 sa ustanovuje dĺžka prípravnej praxe právneho ča­kateľa prokuratúry na tri roky. Tu treba poznamenať, že táto prípravná prax so zreteľom na jej účel je o jeden rok dlhšia ako prípravná štátna služba v navrhovanom zákone o štátnej službe. V odôvodnených prípadoch môže prípravnú prax skrátiť generálny prokurátor, nie však na dobu kratšiu ako je prípravná štátna služba (dva roky).

V odseku 2 sa uvádzajú doby, ktoré sa započítavajú do príp­ravnej praxe, v odseku 4 doby, ktoré sa môžu započítať do príp­ravnej praxe a v odseku 5 doby, ktoré sa nemôžu započítať do prípravnej praxe, v odseku 3 sa vymedzujú doby, ktoré sa posudzu­jú ako doba výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry skončí úspešným vykonaním prokurátorskej skúšky. Na jej vykonanie v posledných troch mesiacoch prípravnej služby má právny čakateľ prokuratúry právny nárok.

K § 245:

Prvýkrát sa do zákonnej úpravy premieta právna úprava prob­lematiky hodnotenia právneho čakateía prokuratúry- Doposiaľ sa hodnotenie právneho čakateía prokuratúry riadilo príkazom gene­rálneho prokurátora.

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút priebežného hodnotenia (dvakrát v kalendárnom roku) a inštitút záverečného hodnotenia. Ustanovuje subjekt oprávnený na hodnotenie, právne skutočnosti, z ktorých sa musí vychádzať pri vypracovaní hodnotenia, obsah hodnotenia a oprávnenie právneho čakateía prokuratúry vyjadriť sa písomne k záverečnému hodnoteniu. K záverečnému hodnoteniu je povinná vyjadriť sa aj príslušná prokurátorská rada.

K § 246:

Navrhované ustanovenie vymedzuje účel prokurátorskej skúšky so zreteíom na skutočnosť, že prokurátorská skúška je jedným z predpokladov pre vymenovanie do funkcie prokurátora, formy a obsah prokurátorskej skúšky, termín konania prokurátorskej skúšky a právo právneho čakateía na poskytnutie služobného voína s náhradou platu v rozsahu štyroch týždňov na prípravu a vykonanie tejto skúšky.

Doposiaí sa priebeh prokurátorských skúšok riadi iba inter­ným predpisom.

K § 247:

Prokurátorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Navrhované ustanovenie upravuje jej zloženie, spôsob kreovania, funkčné obdobie, schopnosť uznášania, druh výroku rozhodnutia skúšobnej komisie a povinnosť predsedu komisie oznámiť výsledok prokurátorskej skúšky generálnemu prokurátorovi. Na prokuratúre sa zriaďuje viacero skúšobných komisií.

K § 248:

Po úspešnom vykonaní prokurátorskej skúšky generálny proku­rátor vymenuje právneho čakateía prokuratúry do funkcie prokurá­tora prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom úspešne vykonal prokurátorskú skúšku. V prípade, že ešte nedovŕšil vek 25 rokov, generálny prokurátor ho vymenuje až ku dňu dovŕšenia tohto veku. Táto veková hranica je podmienkou na vymenovanie za prokurátora.

Právny čakateí, ktorý nezloží prokurátorskú skúšku, má právo na jej opakované vykonanie, ak o to písomne požiada generálneho prokurátora. V záujme zachovania objektivity opakovanú skúšku mu­sí vykonať pred inou skúšobnou komisiou. Ak však znovu prokurá­torskú skúšku nezloží, musí byť z funkcie právneho čakateía pro­kuratúry odvolaný podía § 236 ods. 2 písm. f).

K § 249 až 251:

S cieľom predísť interpretačným problémom v aplikačnej praxi sa navrhuje ustanoviť, ktorý zákon sa vzťahuje

-  na odmeňovanie právneho čakatela prokuratúry a právneho čakate­ľa vojenskej prokuratúry,

-  na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakatela prokuratúry a právneho čakatela vojenskej prokuratúry,

-  na právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru právneho ča- kateía prokuratúry, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.

Pri navrhovaní tejto právnej úpravy sa prihliadalo na sku­točnosť, že na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry, kto­ré nie sú upravené týmto zákonom, sa bude vzťahovať zákon o štát­nej službe, len čo nadobudne účinnosť. Dovtedy sa na tieto právne vzťahy bude vzťahovať Zákonník práce a pokiaľ ide o ich platové pomery, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1964 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratú­ry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia vojenských predpisov, ktoré sa vzťahujú na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry ako na vojaka vyčlene­ného na plnenie úloh prokuratúry.

S prihliadnutím na špecifiká prokuratúry sa bude na dis­ciplinárnu zodpovednosť právnych čakateľov prokuratúry vzťahovať tento zákon.

K § 252:

Navrhované ustanovenie vymedzuje činnosť odborových orgánov na prokuratúre a povinnosti služobných úradov prokuratúry vo vzťahu k odborovým orgánom.

K § 253:

Návrh zakotvuje interpretačné pravidlá pre posudzovanie pre­mlčania a preklúzie. Plynutie času je mimoriadne významná právna skutočnosť, ktorá má vplyv na práva a povinností vyplývajúce zo služobného pomeru prokurátora.

Uplynutie premlčacej lehoty má za následok vznik nového prá­va na strane povinného, a to právo vzniesť námietku premlčania. Vznesením námietky premlčania sa právo oprávneného oslabuje a me­ní svoj charakter. Stáva sa naturálnou obligáciou, čo má za nás­ledok, že súd, ktorý rozhoduje o uplatnenom nároku, tento nárok nemôže priznať. Ak však povinný (dlžník) dobrovoľne splní preml­čaný dlh, na strane jeho prijímateľa nevznikne bezdôvodné oboha­tenie, a preto splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvo­du bezdôvodného obohatenia. Súd sa môže zaoberať vznesenou ná­mietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu sub­jektívneho práva (oprávneného) veriteľa; stačí, ak zistí, že up­latnený nárok je premlčaný a (povinný) dlžník vzniesol námietku premlčania. Povinný (dlžník) sa nemôže dopredu vzdať uplatnenia námietky premlčania, išlo by o neplatný právny úkon. Až keď došlo k premlčaniu práva, môže sa povinný (dlžník) následkov premlčania vzdať, napríklad tým, že premlčané právo splní alebo neuplatní námietku premlčania, premlčaný dlh písomne uzná čo do dôvodu a výšky a pod.

Uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty zaniká právo op­rávnenej osoby (veriteľa), ak ho neuplatnila v zákonom ustanove­nej lehote. Preklúziu (odsek 4) treba odlišovať od premlčania, pri ktorom uplynutím premlčacej lehoty právo (pohľadávka) naďalej trvá, zaniká len nárok veriteľa na jeho uplatnenie, ak sa dlžník premlčania dovolá. K zániku práva preto, že sa neuplatnilo v ur­čenej lehote, dochádza len v prípadoch ustanovených zákonom. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti, teda aj vtedy, ak účastník konania uplynutie prekluzívnej lehoty nenamietne.

Osobitnosť vzťahov upravených predkladaným zákonom vyžaduje zvýraznenie predmetných inštitútov ako významných záruk právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Riadne pokračovanie v začatom konaní treba posudzovať prísne individuálne so zretelom na všetky okolnosti konkrétnej právnej situácie.

K $ 254:

V súlade so všeobecnejšími právnymi úpravami upravujú sa le­hoty na uplatnenie práv. Spoločne s interpretačnými pravidlami uvedeným v § 253 vzniká tak zreteľný rámec pre uplatňovanie práv a nárokov, tak po stránke obsahovej, ako aj formálnoprávnej, pri­čom jednotlivé konštituované lehoty konvenujú s inými obdobnými právnymi úpravami s tým, že výlučnosť pôsobnosti návrhu zákona na ním upravované vzťahy súčasne determinuje práve takéto osobitné zvýraznenie.

Navrhovaná zákonná úprava rozlišuje lehoty subjektívne a objektívne. Rozlišovanie týchto lehôt má význam pre posúdenie, či nedošlo k zániku nároku alebo práva uplynutím času. Uvedené lehoty sa odlišujú svojou dĺžkou (objektívna lehota musí byť vždy dlhšia ako subjektívna) a začiatkom ich plynutia. Objektívna lehota začína plynúť od objektívne danej a zistiteľnej skutočnosti. Subjektívna lehota začína plynúť v závislosti od subjektívnych poznatkov oprávnenej osoby.

K § 255:

S prihliadnutím na právne úpravy bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) a neoprávneného majetkového prospechu (§ 243 Zákonníka práce) návrh zákona rigoróznym spôso­bom definuje základné inštitúty a jednoznačne ustanovuje povin­nosti v predpokladaných prípadoch bezdôvodného obohatenia. Pred­metný návrh bez akýchkoľvek pochybností v použitých pojmoch fixu­je pravidlá pre účastníkov právneho vzťahu.

K § 256

S cieľom harmonizovat právnu úpravu obsiahnutú v predklada­nom návrhu zákona, ale najmä zabezpečil vymáhateínost práva in- korporujú sa všeobecne používané inštitúty do predmetného návrhu. Zvýšené požiadavky na vykonávanie funkcie prokurátora nachádzajú odozvu aj v prísnejších merítkach pri zabezpečovaní záväzkov (od­sek 5). Inštitút ručenia je v danom návrhu len minimálne modifi­kovaný tak, ako to vyžaduje kontext jednotlivých ustanovení.

K § 257

Kodifikácia zániku práv a povinností v predkladanom návrhu zákona sa zásadne neodlišuje od všeobecných zásad a podmienok pre takéto právne situácie. Navrhovaná právna úprava povedie účastní­kov k včasnému a dobrovoľnému splneniu svojich záväzkov, a tým aj k zániku práv a povinností v predpokladaných prípadoch.

K § 258

Ide o osobitné ustanovenie vo vzťahu ku generálnemu prokurá­torovi. Je nepochybné, že aj generálny prokurátor je prokurátorom (pozri § 17 ods. 3 platného zákona o prokuratúre a § 7 ods. 3 na­vrhovaného zákona o prokuratúre). Niektoré právne vzťahy vyplýva­júce z funkcie generálneho prokurátora upravujú osobitné zákony, napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (tiež navrhovaný zákon o prokuratúre), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Ostatné pracovnoprávne vzťahy generálneho prokurátora sa spravujú Zákonníkom práce. Prijatím navrhovanej právnej úpravy nastane v pracovnoprávnej oblasti prokurátorov podstatná zmena vzhľadom na navrhovanú už iba subsidiárnu pôsob­nosť Zákonníka práce (§ 259). Preto jé nevyhnutné ustanoviť, že tento zákon sa vťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

K § 259:

Navrhuje sa ustanoviť subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce na právne vzťahy, ktoré súvisia s právnymi vzťahmi upravenými týmto zákonom (napr. doručovanie, počítanie času). Právna úprava uvedená v tomto zákone a tiež v zákone o štátnej službe po nado­budnutí jeho účinnosti a zákone bude mať vždy prednosť pred pou­žitím Zákonníka práce.

K § 260:

Prokurátor povolaný na výkon povinnej vojenskej služby nemá postavenie prokurátora vojenskej prokuratúry, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 7. Zákon preto umožňuje výnimku v tom sme­re, že minister obrany môže svojím rozhodnutím poveriť prokuráto­ra výkonom funkcie, ktorú inak vykonáva prokurátor vojenskej pro­kuratúry .

Rovnakú možnosť má minister obrany aj vo vzťahu k právnym čakateľom prokuratúry.

K § 261 až 264:

Ide o prechodné ustanovenia týkajúce sa doterajšieho posta­venia prokurátorov, vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie, ktoré sú riešené v súlade s ústavnou zásadou právnej istoty.

Rovnako prechodný charakter má ustanovenie § 264, ktoré súvisí so zriadením orgánov samosprávy prokurátorov.

K § 265:

Navrhovaná právna úprava pokrýva doterajšiu zákonnú úpravu odmeňovania prokurátorov a zákonnú úpravu kárnej zodpovednosti prokurátorov. Preto sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slo­venskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurá­torov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januá­ra 2003 (pozri odôvodnenie k čl. IV) a zákon Národnej rady Slo­venskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti proku­rátorov s účinnosťou od 1. mája 2001.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nielen právne vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie prokurátora, ale aj postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, posta­venie generálneho prokurátora a predpoklady pre vznik a zánik je­ho funkcie, sa navrhuje zrušiť novou navrhovanou právnou úpravou zákona o prokuratúre, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. mája ra 2001.

K Či. II:

Navrhuje sa novelizovať §                                 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 66/1994 z.z. o platových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zrušiť ustanovenie § 16 tohto zákona.

Novelizáciou § 1 dôjde k doriešeniu platových náležitostí
generálneho prokurátora tak, aby nemohla nastať situácia, že plat generálneho prokurátora je nižší ako plat niektorých prokuráto­rov.

Účelom vypustenia § 16 zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. je zabrániť kolízii medzi dvomi právnymi normami rovnakej právnej sily. Zákon Národnej rady Slo­venskej republiky č. 66/1994 Z.z. sa ruší ako celok až s účinnos­ťou od 1. januára 2003, kým ustanovenie § 131 (príplatok k nemocenskému) by malo nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2001. (Pod­lá § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. prokurátorovi patrí v čase, keď nevykonáva svoju funkciu pre chorobu, základný plat - maximálne 30 kalendárnych dní počas kaž­dého kalendárneho roka).

K ČI. III:

S cieíom zakotviť rovnaký právny režim odchodného u sudcov a prokurátorov sa navrhuje novelizácia § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpi­sov.

K ČI. IV:

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol v zásade účinnosť spolu so zákonom o prokuratúre, teda 1. mája 2001. Vzhladom na finančný dosah navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet sa navrhuje, aby - ustanovenia §             25 ods. 2,                                                   § 79,                             §                    84, § 132 a 133 nadobudli

účinnosť 1. januára 2002,

- ustanovenia § 92 až 124 a § 265 prvý bod nadobudli účinnosť 1. januára 2003.

republiky





V Bratislave 10. januára 2001


Milan H a n z e 1
generálny prokurátor Slovenskej republiky


 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore