Zákon o prokuratúre 153/2001 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

§ 1
Predmet úpravy

(1)
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a pôsobnosť prokuratúry,
b)
postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),
c)
pôsobnosť ostatných prokurátorov,
d)
právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry,
e)
organizáciu a riadenie prokuratúry.
(2)
Postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon.1)

§ 3

(1)
Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
(2)
Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

§ 4

(1)
Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori
a)
trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní,
b)
dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c)
uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
d)
zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e)
dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f)
uplatňovaním svojich oprávnení v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie,
g)
podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
h)
podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,
i)
podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,
j)
plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(2)
Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám.
(3)
Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú v rozsahu ustanovenom zákonom aj asistenti prokurátora a právni čakatelia prokuratúry.

§ 6

(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený
a)
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,
b)
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
(2)
Pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. Podriadený prokurátor je povinný ho splniť, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak vec neznesie odklad, nadriadený prokurátor môže pokyn vydať aj ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Pokyn vydaný ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu musí nadriadený prokurátor do 48 hodín zopakovať v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, inak je pokyn neplatný. Zodpovednosť za konanie na základe pokynu, ktorý sa stal neplatným, nesie nadriadený prokurátor, ktorý pokyn vydal. Pokyn o odňatí veci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí nadriadený prokurátor písomne odôvodniť; pokyn o odňatí veci sa zverejňuje podľa § 55m.
(3)
V konaní pred súdom nie je podriadený prokurátor viazaný pokynom nadriadeného prokurátora, ak v priebehu konania nastane zmena v dôkaznej situácii.
(4)
Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie; odmietnutie splnenia pokynu je povinný písomne odôvodniť.
(5)
Podriadený prokurátor môže odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie alebo ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil život alebo zdravie jemu blízkej osoby.2)
(6)
Ak podriadený prokurátor predpokladá, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora.
(7)
Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor jeho žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.
(8)
Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.
(9)
Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie občianskeho súdneho konania, nevstúpil do už začatého občianskeho súdneho konania, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.
(10)
Nadriadený prokurátor nemôže úkony, ktorých vykonanie podľa odsekov 8 a 9 nemôže uložiť podriadenému prokurátorovi, vykonať sám ani rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor; môže ich vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.

§ 7

(1)
Generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.
(2)
Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.
(3)
Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.
(4)
Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a presadzovať a upevňovať zákonnosť.“.
(5)
Zložením sľubu sa generálny prokurátor ujíma výkonu funkcie. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania za generálneho prokurátora.
(6)
Ak je za generálneho prokurátora vymenovaný prokurátor, ktorý v čase vymenovania nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom generálnej prokuratúry.

§ 8

(1)
Výkon funkcie generálneho prokurátora sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie generálneho prokurátora len
a)
vzdaním sa funkcie,
b)
odvolaním z funkcie,
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Generálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie generálneho prokurátora v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie generálneho prokurátora o jeho vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie generálneho prokurátora medzi prezidentom Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom.
(3)
Národná rada navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor
a)
bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu,
d)
stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia,
e)
začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
f)
nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok,
g)
spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora,
h)
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Generálny prokurátor je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie.

§ 9

(1)
Generálneho prokurátora zastupuje a počas zastupovania generálneho prokurátora vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností generálneho prokurátora prvý námestník generálneho prokurátora, ak nový generálny prokurátor ešte nezložil sľub, a
a)
doterajší generálny prokurátor zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
doterajšiemu generálnemu prokurátorovi v dôsledku vzdania sa funkcie generálneho prokurátora alebo odvolania z funkcie generálneho prokurátora zaniklo oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora.
(2)
Prvému námestníkovi generálneho prokurátora zanikne oprávnenie podľa odseku 1 až vtedy, keď zloží sľub nový generálny prokurátor.
(3)
Generálneho prokurátora zastupuje a počas zastupovania generálneho prokurátora vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností generálneho prokurátora prvý námestník generálneho prokurátora aj vtedy, ak
a)
generálny prokurátor dočasne stratí oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
b)
generálny prokurátor svoju funkciu po čas dlhší ako 30 dní nevykonáva.
(4)
Prvému námestníkovi generálneho prokurátora zanikne oprávnenie podľa odseku 3 až vtedy, keď sa ujme výkonu svojej funkcie generálny prokurátor.
(5)
V ostatných prípadoch prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.
(6)
Ak tento zákon v § 16b neustanovuje inak, generálneho prokurátora môže zastupovať aj iný prokurátor v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

§ 10

(1)
Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch.
(2)
Generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry.
(3)
Generálny prokurátor vydáva právne a organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.3)

§ 11

(1)
V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov (ďalej len „záväzné stanoviská“), a to na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (ďalej len „komisia“) alebo bez takého návrhu.
(2)
Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých
a)
troch členov vymenúva a odvoláva generálny prokurátor,
b)
dvoch členov volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“),
c)
jedného člena volí a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(3)
Za člena komisie možno vymenovať len toho, kto má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon tejto funkcie a kto vykonáva právnické povolanie aspoň desať rokov. Funkcia člena komisie je nezastupiteľná.
(4)
Zasadnutie komisie zvoláva generálny prokurátor. Podrobnosti o rokovaní komisie upravuje rokovací poriadok schválený komisiou.
(5)
Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Návrh na vydanie záväzného stanoviska je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria jej členovia.

§ 12

(1)
Generálny prokurátor vydáva právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, príkazy, pokyny a ďalšie služobné predpisy z vlastnej iniciatívy, na základe návrhov podriadených prokurátorov a zamestnancov prokuratúry alebo podnetov fyzických osôb a právnických osôb.
(2)
Komisia prerokúva návrhy na vydanie záväzných stanovísk na základe rozhodnutia generálneho prokurátora.

§ 13
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k národnej rade a jej orgánom

(1)
Generálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorá obsahuje jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy o činnosti prokuratúry sú štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Prílohou správy o činnosti prokuratúry je zoznam záväzných stanovísk, ktoré vydal generálny prokurátor. Rovnopis správy o činnosti prokuratúry generálny prokurátor zasiela prezidentovi Slovenskej republiky a vláde.
(2)
Na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry je generálny prokurátor oprávnený predkladať predsedovi národnej rady podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.
(3)
Generálny prokurátor oznamuje predsedovi národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru národnej rady, že poslanec národnej rady bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie.3a)
(4)
Generálny prokurátor žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby; podanie žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady do väzby oznámi predsedovi národnej rady.3b)
(5)
Generálny prokurátor môže podať národnej rade návrh na voľbu kandidátov za sudcov ústavného súdu.
(6)
Generálny prokurátor sa môže za podmienok ustanovených osobitným zákonom4) zúčastňovať na schôdzach národnej rady a jej výborov.

§ 14
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k vláde


Na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry je generálny prokurátor oprávnený predkladať vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.

§ 15
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu

(1)
Generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu
a)
návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,
b)
návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná,
c)
návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu,
d)
sťažnosť proti výsledku referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej republiky,
e)
sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
f)
návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky,
g)
návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia,
h)
návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí,
i)
návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov.
(2)
Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu právnych predpisov je generálny prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko požiada predseda ústavného súdu.
(3)
Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach preskúmania rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je generálny prokurátor povinný na základe vyžiadania predsedu ústavného súdu alebo predsedu senátu tohto súdu podať stanovisko k prerokúvanej veci.
(4)
Generálny prokurátor oznámi predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, a ak ide o predsedu ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu.
(5)
Generálny prokurátor je oprávnený požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) alebo ústavného súdu.

§ 16
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k najvyššiemu súdu

(1)
Generálny prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť vo vzťahu k najvyššiemu súdu podľa osobitného zákona.4a)
(2)
Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona.
(3)
Generálny prokurátor je oprávnený zúčastniť sa na rokovaní pléna najvyššieho súdu; na požiadanie mu predseda najvyššieho súdu udelí slovo.

§ 17

(1)
Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.5)
(2)
Prokurátor najmä
a)
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
b)
rozhoduje v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie,
c)
uzatvára s obvineným dohodu o vine a treste a podáva súdu návrh na jej schválenie,
d)
podáva na súd obžalobu,
e)
v trestnom stíhaní pred súdom plní ďalšie úlohy v rozsahu a spôsobom ustanoveným Trestným poriadkom,
f)
dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi,6)
g)
zabezpečuje výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi,7) medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie.
(3)
Práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom upravuje Trestný poriadok.

§ 18

(1)
Prokurátor dozerá na to, aby
a)
v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia,
b)
v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona,7a)
c)
v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením, a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov,
d)
v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
(2)
Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti aj v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas.
(3)
Prokurátor je povinný
a)
vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2,
b)
písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c)
písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
d)
dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
(4)
Príkaz prokurátora vydaný podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c) musí obsahovať
a)
označenie prokurátora, ktorý príkaz vydal,
b)
deň a miesto vydania príkazu,
c)
výslovné označenie „príkaz prokurátora“,
d)
označenie orgánu vykonávajúceho správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2, ktorému je príkaz určený,
e)
meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto narodenia osoby držanej v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2, ktorej sa príkaz týka, alebo údaje umožňujúce identifikáciu osoby držanej v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2, ktorej sa príkaz týka a ktorej totožnosť nie je známa,
f)
výrok príkazu s uvedením zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa príkaz vydáva,
g)
rozhodnutie, proti ktorému príkaz smeruje alebo ktoré bolo porušené,
h)
odôvodnenie príkazu,
i)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)
(5)
Prokurátor doručí príkaz, ktorý vydal, orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2 a tomu, koho sa príkaz týka; v prípade jej prepustenia na slobodu doručí príkaz aj súdu alebo inému štátnemu orgánu, ak vo veci rozhodol. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, vydá prokurátor príkaz ústne a jeho písomné vyhotovenie doručí orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2 do 24 hodín.
(6)
Pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený
a)
navštevovať miesta uvedené v odsekoch 1 a 2 v ktoromkoľvek čase, pričom má voľný prístup do všetkých ich priestorov,
b)
nazerať do dokladov súvisiacich s pozbavením alebo obmedzením osobnej slobody,
c)
hovoriť s osobami držanými v miestach uvedených v odsekoch 1 a 2 aj bez prítomnosti tretích osôb,
d)
preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom,
e)
žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.
(7)
Zamestnanci orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 sú povinní vykonať príkazy prokurátora podľa odseku 3, umožniť mu plnenie jeho povinností a uplatnenie jeho oprávnení.
(8)
Ustanoveniami odsekov 1 až 7 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov.

§ 31

(1)
Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
(2)
Podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
(3)
Podnetom podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré
a)
je anonymné,
b)
nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c)
má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d)
je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e)
poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry,
f)
je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu,21)
g)
je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.
(4)
Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.
(5)
Postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta21a) v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania podľa Trestného poriadku.

§ 32

(1)
Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet urobený telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba doplniť do troch pracovných dní predložením jeho originálu v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.
(2)
Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.
(3)
Ak podnet nemá náležitosti uvedené v odseku 2, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.

§ 33

(1)
Prokurátor neprihliada na podanie, ktoré
a)
nie je podnetom podľa tohto zákona,
b)
nie je podnetom na postup podľa tohto zákona,
c)
nemá formu alebo náležitosti ustanovené týmto zákonom a v určenej lehote nie je doplnené alebo opravené,
d)
je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený prokurátor nerozhodne inak.
(2)
O skutočnosti, že na podanie sa neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.
(3)
Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

§ 34

(1)
Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Vedúci služobného úradu je povinný zabezpečiť prijímanie podnetov v úradných hodinách určených na prijímanie podnetov.
(2)
Prijatie písomného podnetu prokurátor potvrdí; prijatie osobne podaného písomného podnetu prokurátor nepotvrdzuje. Prijatie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi podnetu najneskôr do desiatich dní od jeho doručenia. Ústne podaný podnet spíše do zápisnice; na žiadosť podávateľa podnetu mu poskytne odpis zápisnice.
(3)
Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podnetu je príslušný iný prokurátor, postúpi podnet na vybavenie príslušnému prokurátorovi najneskôr do 15 dní od pridelenia podnetu a o postúpení podnetu upovedomí v tej istej lehote podávateľa podnetu.
(4)
Ak ten istý podnet je podaný, doručený alebo adresovaný viacerým prokuratúram alebo prokurátorom, považuje sa za podnet podaný alebo doručený tej prokuratúre, ktorá je uvedená na prvom mieste alebo na ktorej vykonáva svoju funkciu prokurátor uvedený na prvom mieste. Pri jeho vybavení sa postupuje podľa odseku 3.

§ 35

(1)
Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
(2)
Prokurátor upovedomí podávateľa podnetu o spôsobe vybavenia podnetu alebo o predĺžení lehoty na jeho vybavenie bezodkladne.

§ 36

(1)
Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
(2)
Ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
(3)
Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o spôsobe vybavenia pôvodného podnetu.

§ 37

(1)
Orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré sú predmetom konkrétneho konania.
(2)
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podávajú prokurátorovi vysvetlenia a zasielajú stanoviská vo veciach patriacich do ich pôsobnosti, na ktoré sa vzťahujú návrhové oprávnenia generálneho prokurátora voči ústavnému súdu.
(3)
Na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny.
(4)
Prokurátorom poskytujú súčinnosť pri plnení úloh aj notári a súdni exekútori v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.25)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy.

§ 40

(1)
Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry.
(2)
Generálna prokuratúra
a)
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,
b)
riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr,
c)
dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými prokuratúrami,
d)
vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním podľa osobitného zákona,28)
e)
plní úlohy v oblasti informačného systému verejnej správy podľa osobitného zákona,28a) spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém prokuratúry a v spolupráci s podriadenými prokuratúrami zabezpečuje prevádzku a ochranu ich informačných systémov,
f)
plní ďalšie úlohy podľa pokynov generálneho prokurátora.
(3)
Generálna prokuratúra má právo zúčastňovať sa na príprave zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry.

§ 42
Krajská prokuratúra

(1)
Krajská prokuratúra je nadriadený orgán okresných prokuratúr, ktoré patria do jej územnej pôsobnosti.
(2)
Krajská prokuratúra
a)
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora,
b)
riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr,
c)
dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými okresnými prokuratúrami,
d)
prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie,
e)
podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväzných aktov Európskej únie,
f)
plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(3)
Na čele krajskej prokuratúry je krajský prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť krajskej prokuratúry a podriadených okresných prokuratúr. Za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi.

§ 43
Okresná prokuratúra

(1)
Okresná prokuratúra
a)
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b)
prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie,
c)
podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväzných aktov Európskej únie,
d)
plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(2)
Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.

§ 51

Na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže generálny prokurátor a v rozsahu svojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až 50. Vo veciach, ktoré nepatria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, môže generálny prokurátor takto postupovať a určiť, že na konanie je príslušný špeciálny prokurátor len s prechádzajúcim písomným súhlasom špeciálneho prokurátora; súhlas možno vziať späť písomným vyhlásením, ak pominú dôvody určenia výnimky z ustanovení § 46 až 50.

§ 52
Vylúčenie prokurátora

(1)
Prokurátor musí byť vylúčený z konania a rozhodovania veci a z vybavovania podnetu, ak so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom konania, stranám v konaní alebo k ich zástupcom, alebo k podávateľovi podnetu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Postup pri vylúčení prokurátora v trestnom konaní ustanovuje Trestný poriadok.
(3)
V ostatných prípadoch prokurátor, len čo sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to svojmu bezprostredne nadriadenému prokurátorovi (§ 53 ods. 1), ktorý najneskôr do troch dní rozhodne o tom, či je prokurátor vylúčený, a urobí potrebné opatrenia. Bezprostredne nadriadený prokurátor rozhoduje o vylúčení prokurátora aj na základe námietky uplatnenej dotknutou osobou uvedenou v odseku 1.

§ 53
Bezprostredne nadriadený prokurátor

(1)
Bezprostredne nadriadeným prokurátorom je
a)
generálny prokurátor, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora a prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste,
b)
príslušný vedúci prokurátor generálnej prokuratúry,29) ak ide o ostatných prokurátorov generálnej prokuratúry,
c)
príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry alebo príslušného okresného prokurátora,
d)
príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.
(2)
Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie7) používa pojem orgán bezprostredne nadriadený, rozumie sa tým, ak ide o prokurátora, bezprostredne nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1.

§ 54
Nadriadený prokurátor

(1)
Nadriadeným prokurátorom uvedeným v § 6 je generálny prokurátor a
a)
príslušný vedúci prokurátor29) a prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry,
b)
prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, ak ide o krajského prokurátora,
c)
prokurátor generálnej prokuratúry a príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry,
d)
prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor a prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry, ak ide o okresného prokurátora,
e)
prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor, prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry a príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.
(2)
Na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
a)
generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry,
b)
špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,
c)
príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.
(3)
Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie7) používa pojem nadriadený orgán prokurátora, rozumie sa tým nadriadený prokurátor uvedený v odseku 2.

§ 55d

(1)
Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor riadi činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora.
(2)
Špeciálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.
(3)
Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený
a)
uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného,
b)
vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
(4)
Vznik oprávnenia a zánik oprávnenia vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora upravuje osobitný zákon.37)

§ 55m
Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí

(1)
Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
(2)
Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.
(4)
Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna prokuratúra na svojom webovom sídle.
(5)
Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.
(6)
Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.47)

3)  § 12 ods. 1 písm. b) a § 13 písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5)  Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

6)  Napríklad § 46, 50, 95 Trestného poriadku, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.

7)  Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.

8)  § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

21)  Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, § 62 až 70 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.