Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 31.07.2003 do 30.11.2003

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Účelom navrhovaného zákona je zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj a dosiahnuť celkovú vysokú úroveň ochrany životného prostredia zabezpečením vyváženého integrovaného posudzovania všetkých zložiek životného prostredia orgánmi štátnej správy pri povoľovaní prevádzok, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom znečisťovať životné prostredie.

Ďalej je to zriadenie informačného systému integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania obsahujúceho údaje o prevádzkach, ich emisiách a výsledkoch monitorovania a ďalšie údaje z procesu integrovaného povoľovania. Tieto údaje budú vhodnou formou sprístupňované odbornej a laickej verejnosti, využívané v ďalších procesoch integrovaného povoľovania a budú podkladom pre spracúvanie správ požadovaných a odovzdávaných inštitúciám na základe medzinárodných záväzkov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov sa podľa navrhovaného zákona budú využívať najmä tieto nástroje:

◊integrované zhodnotenie všetkých vplyvov z nových a z jestvujúcich priemyselných prevádzok na životné prostredie v rámci povoľovacieho konania a zamedzenie prenosu znečisťovania z jednej zložky životného prostredia do druhej,

◊určenie podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach v rámci integrovaného povolenia na základe tzv. najlepších dostupných techník (BAT - Best Available Technologies),

◊vzájomná komunikácia a vyjednávanie medzi prevádzkovateľom a správnym orgánom, ktorej výsledkom má byť určenie opatrení a podmienok fungovania prevádzky priaznivých pre životné prostredie, ale aj pre prevádzkovateľa,

◊účasť verejnosti na povoľovacom procese,

◊normy kvality životného prostredia určené pre jednotlivé miesta na území Slovenska,

◊pravidelná aktualizácia podmienok prevádzky určených v integrovaných povoleniach,

◊sledovanie technického rozvoja v oblasti BAT a zabezpečenie medzinárodnej i vnútroštátnej výmeny informácií o BAT,

◊zverejňovanie údajov o znečisťujúcich látkach a znečisťovaní životného prostredia.

Predmet navrhovanej právnej úpravy je v súlade so smernicou Rady Európskej únie 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (ďalej len „smernica o IPKZ“) a nadväzujúcim rozhodnutím Európskej komisie o vytvorení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (ďalej len „rozhodnutie o EPER“).

Návrh zákona upravuje pre vybrané rozhodujúce zdroje znečisťovania životného prostredia zmeny pri ich povoľovaní, ktoré znamenajú prechod od doteraz uplatňovaného tzv. zložkového systému posudzovania a povoľovania zdrojov na integrované povoľovanie, čo predstavuje zavedenie nového prvku do výkonu štátnej správy.

Integrované povoľovanie obsahuje viacero nových aspektov povoľovacieho procesu, s ktorými nie sú u nás, ani v kontinentálnej Európe žiadne praktické skúsenosti. Ide najmä o integrované konanie a o osobitosti postupu v integrovanom konaní rozdielne od všeobecnej úpravy správneho konania, ako ho poznáme na Slovensku a v ostatných štátoch kontinentálnej Európy, periodické preskúmavanie právoplatných povolení, účasť laickej a odbornej verejnosti na povoľovacom procese, vypočúvanie prevádzkovateľa verejnosťou (tzv. scoping), atď. Tento nový prístup k povoľovaniu zdrojov znečisťovania životného prostredia si okrem prijatia tohto zákona vyžaduje aj novelizáciu niektorých ďalších zákonov upravujúcich povoľovanie prevádzky zdrojov zariadení a činností.

Integrované povolenie nahradí pre prevádzky, na ktoré sa vzťahuje navrhovaný zákon (sú uvedené v prílohe č. 1), tzv. zložkové rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy, ktorými je povoľovaná prevádzka týchto zariadení doteraz a ktoré sú vydávané podľa iných právnych predpisov. Ide o správne rozhodnutia vydávané podľa

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Z.z.. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov,

◊zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov,

◊zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene niektorých zákonov (vodný zákon),

◊zákona č.478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č.401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší),

◊zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov,

◊zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Ak prevádzka, na ktorú sa vydáva integrované povolenie vyžaduje aj vydanie stavebného povolenia, bude pre tieto prípady integrované povolenie súčasne aj stavebným povolením.

V integrovanom povolení budú určované podmienky prevádzky na základe aplikácie najlepších dostupných techník v lokalite ich umiestnenia, pričom platí zásada, že emisné limity a ďalšie podmienky prevádzky určené v tomto povolení nesmú byť miernejšie, ako tie, ktoré by boli určené podľa tzv. zložkových zákonov a ďalších osobitných právnych predpisov.

Zákon národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z. nie je týmto zákonom dotknutý. Pokiaľ budú prevádzky posudzované podľa navrhovaného zákona, aj podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. v znení zákona č. 391/2000 Z.z., je esenciálnou náležitosťou žiadosti o vydanie integrovaného povolenia aj predloženie záverečného stanoviska z posúdenia vplyvov na životné prostredie. Podklady a záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie môžu nahradiť aj niektoré iné údaje potrebné pre podanie žiadosti podľa tohto zákona, ak obsahuje potrebné údaje. Orgán štátnej správy vydávajúci integrované povolenie sa musí v rozhodnutí vyrovnať aj s podmienkami na ochranu životného prostredia uvedenými v záverečnom stanovisku. Navrhovaný zákon je teda prierezovým právnym predpisom predovšetkým vo vzťahu k právnym predpisom o ochrane životného prostredia, o veterinárnej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí.

Ako správny orgán integrovaného povoľovania prevádzok vymedzených v tomto zákone i ako orgán štátneho dozoru vykonávajúci ich kontrolu sa ustanovuje Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá zo všetkých existujúcich orgánov štátnej správy najlepšie zodpovedá požiadavkám na integrované povoľovanie a kontrolu znečisťovania v rozsahu požadovanom smernicou IPKZ. Pri každom inom orgáne by bolo nevyhnutné vykonať podstatné personálne zmeny a zabezpečiť nevyhnutné materiálne vybavenie, čo by výrazne zvýšilo potrebu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, prehĺbilo zásah do plánu práce v štátnej službe a predĺžilo čas potrebný na začatie a riadne fungovanie nového právneho režimu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia doteraz vykonávala výhradne kontrolné (inšpekčné) činnosti, a preto je organizačne usporiadaná tak, že nemá dostatočne rozvinutú zložku povoľovacej činnosti. Túto zložku bude potrebné personálne dobudovať a finančne zabezpečiť. Ide však o nižší náklad, než by išlo v prípade dobudovania inšpekčnej činnosti v inom orgáne štátnej správy.

Na Slovenskej inšpekcii životného prostredia sú už v súčasnosti sústredení technickí odborníci ovládajúci problematiku najlepších dostupných technológií, monitorovania emisií, modelovania rozptylu znečisťujúcich látok v životnom prostredí, ktorí vytvárajú personálny odborný základ pre dobudovanie tejto inštitúcie na povoľujúci orgán. Problematika IPKZ si vyžaduje okrem odbornosti potrebnej na zabezpečovanie doterajšej pôsobnosti inšpekcie aj odbornosť v ochrane pôdy, v ochrane životného prostredia pred hlukom a vibráciami, ako i v problematike posudzovania energetickej efektívnosti.

Inšpekcia bude poskytovať prevádzkovateľom pomoc pri spracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia formou odbornej konzultácie a predbežného prerokovania pripravovanej žiadosti pred jej podaním so zameraním sa na jej vecnú a formálnu úplnosť.

Ďalej bude viesť celé integrované konanie počnúc zverejnením žiadosti, cez jej prerokúvanie a dokazovanie až po konečné rozhodnutie vo veci. Vydávanie integrovaných povolení jedným orgánom štátnej správy je v súlade so smernicou o IPKZ a zabezpečuje uplatňovanie rovnakých požiadaviek a kritérií pre jednotlivé kategórie prevádzok a určovanie jednotných podmienok prevádzky v závislosti od stavu životného prostredia v lokalite ich umiestnenia.

Na odbornú pomoc pri vypracovaní žiadostí o vydanie integrovaného povolenia budú na trhu tzv. oprávnené osoby, ktoré môže prevádzkovateľ požiadať o vypracovanie žiadosti. Oprávnenými osobami budú podnikatelia, ktorí môžu získať živnostenské oprávnenie len na základe osvedčenia vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky na základe preverenia ich odbornej spôsobilosti.

Na vykonanie zákona sa navrhuje vydať vyhlášku MŽP SR, v ktorej sa ustanovia podrobnosti o náležitostiach žiadosti o vydanie osvedčenia oprávnenej osobe, vrátane spôsobu preukazovania úrovne vedomostí o výrobných technológiách a o rozsahu údajov a informácií o prevádzkach a ich emisiách a o spôsobe ich oznamovania do informačného systému.

Ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke a vo svojom vestníku aj odporúčaný obsah žiadosti o vydanie integrovaného povolenia a spôsob jej vyplnenia.

xxx

Návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi. Predstavuje síce celkom nový prvok v našom právnom poriadku, pritom však vychádza z platných princípov právneho poriadku.

xxx

Návrh zákona je v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor).

xxx

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa k rozpočtovým dôsledkom návrhu zákona vyjadrilo listom zn. 2002/41 zo dňa 8. 11. 2002, v ktorom návrh zákona odporúča na ďalšie legislatívne konanie. Uvedený list je priložený k Dôvodovej správe.

xxx

Návrh zákona nebol prekovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, vzhľadom na svoje obsahové zameranie netvorí predmet rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa § 3 ods. 2 zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy ES/EÚ v oblasti životného prostredia, transpozíciu acquis s osobitným dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania rozhodujúcimi zdrojmi.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa záverov screeningu, ktorý sa uskutočnil v roku 2001.

Problematika návrhu zákona je strednodobou prioritou podľa NPAA na rok 2001.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Na základe Správy z Peer review a požiadavky Európskej komisie sa proces transpozície smernice Rady 96/61/ES urýchľuje.

b)V negociačnej pozícii ku kapitole 22 - Životné prostredie - prevzala Slovenská republika záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. januára 2004 okrem prechodných období, ako vyplýva z negociačných rokovaní uvedených v nasledujúcej tabuľke.

ČísloNázovPrechodné obdobie1Považská cementáreň, a.s., Ladce31.12.20112Slovenský hodváb, a.s.,Senica31.12.20113Istrochem, a.s., Bratislava31.12.20114NCHZ a.s., Nováky31.12.2011

5

SZL Chémia a.s., Hnúšťa

pre 5.4: 31.12.2008

pre 4.1b: 31.12.2011

pre 4.1k: 31.12.20106 DUSLO, a. s., Šaľa31.12.20107ŽOS Trnava, a.s.31.12.20108Bukocel, a.s.31.12.20099U.S. Steel31.12.201010 Matador, a.s., Púchov31.12.2011

5.4, 4.1.b a 4.1.k sú kategórie prevádzok podľa prílohy č. 1 navrhovaného zákona.

4. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu upravená v nasledovných právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:

-článok 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení s názvom "Verejné zdravie" a článok 174 ZES o životnom prostredí, ktorý zakotvuje tzv. širší princíp prevencie (precautionary principle) ako základný princíp ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia".

◊pramene sekundárneho práva, a to:

-smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania,

-rozhodnutie EK č.2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií a znečisťujúcich látok a rozhodnutie EK č.1999/391/ES týkajúce sa dotazníka vzťahujúceho sa na smernicu rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) (vykonávací predpis k smernici rady 91/692/EHS).

V práve Európskej únie problematika nie je upravená.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Návrh zákona zabezpečuje nasledovnú zlučiteľnosť s právnym predpisom Európskych spoločenstiev:

-úplnú zlučiteľnosť so smernicou Rady 96/61/ES,

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Účasť expertov z Veľkej Británie a z Dánska bola len pri hodnotení možností a spôsobu transpozície a implementácie smernice Rady 96/61/ES v podmienkach Slovenskej republiky. Hodnotenie návrhu zákona expertmi a vydanie stanovísk k zlučiteľnosti s právom Európskej únie nebolo vykonané.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplývajú tieto predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet.

Kapitola MŽP SR

Z analýzy potrieb na zriadenie a prevádzku pracovísk IPKZ vyplývajú tieto náklady a požiadavky na kapitolu MŽP SR:

◊Zriadenie odboru IPKZ na ministerstve s celkovým počtom zamestnancov 9, z toho 4 zamestnanci v roku 2003 budú zabezpečení v rámci schváleného limitu počtu zamestnancov na rok 2003;

◊Zriadenie integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ako súčasti informačného systému, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave s celkovým počtom zamestnancov 4, z toho v roku 2003 - dvaja zamestnanci a v roku 2004 - dvaja zamestnanci;

◊Zriadenie a prevádzka informačného systému o IPKZ na Slovenskej agentúre životného prostredia a zriadenie pracoviska plniaceho funkciu oprávnenej osoby a školiaceho strediska - doplnenie o 8 zamestnancov v roku 2003 a 4 zamestnancov v roku 2004;

◊Zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na Slovenskej inšpekcii životného prostredia vrátane Centra pre najlepšie dostupné techniky (BAT centra) a posilnenie kontrolných útvarov inšpekcie s celkovým počtom 45 zamestnancov, z toho 22 zamestnancov v roku 2003 a 23 zamestnancov v roku 2004. Uvedené požiadavky na zvýšenie počtu zamestnancov Slovenskej inšpekcie životného prostredia vychádzajú z predpokladu, že v nej nedôjde k organizačným zmenám, ktoré by znížili súčasný stav zamestnancov inšpekcie (napr. o tzv. stavebnú inšpekciu).

Kvantifikácia požiadaviek-bežné výdavky pre 32 zamestnancov IPKZ

na SIŽP, SHMÚ a SAŽP v roku 2003 ....................................................... 13 230 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ............................................................ 4 000 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu autorizovanej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2003 ................................................................. 500 tis. Sk

rok 2003 spolu: 17 730 tis. Sk

-bežné ročné výdavky pre 29 zamestnancov IPKZ

na SIŽP a SHMÚ a SAŽP v roku 2004 a nasledujúcich ............................... 11 550 tis. Sk

-zriadenie útvaru integrovaného povoľovania na SIŽP

kapitálové náklady v roku 2004 …….................................................................... 2 500 tis. Sk

-zriadenie a prevádzka informačného systému IPKZ a pracoviska plniaceho funkciu odborne spôsobilej osoby a školiaceho strediska IPKZ na SAŽP

kapitálové náklady v roku 2004 .............................................................. 300 tis. Sk

rok 2004 spolu: 14 350 tis. Sk

Špecifikácia rozpočtových dôsledkov predkladaného návrhu zákona

rok 2003

/v tis. Sk/rok 2004

/v tis. Sk/Výdavky kapitoly spolu:17 73014 350v tomBežné výdavky /600/13 23011 550v tommzdy, platy a ostatné vyrovnania /610/ 4 752 4 970Bežné transféry spolu /640/z tohoa) príspevkovým organizáciám na činnosť3 9802 400Kapitálové výdavky spolu /700/4 5002 800v tom:Kapitálové transféry /720/500300

Na základe uznesenia vlády SR z 21. augusta 2002 č. 947 k analýze požiadaviek na zabezpečenie administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva EÚ pre rok 2003 bolo schválených 10 zamestnancov pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Útvar IPKZ na nej bude doplnený o ďalších 12 zamestnancov zo zvýšeného počtu zamestnancov rezortu schváleného vládou SR pre rok 2003.

Pre štátne príspevkové organizácie rezortu sú výdavky taktiež zabezpečené v zákone č. 750/2002 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2003. Z toho vyplýva, že ministerstvo bude na zabezpečenie implementácie zákona uplatňovať len požiadavky uvedené na rok 2004 v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

Z vyberania správnych poplatkov za integrované povoľovanie a za zmenu povolení sa očakáva celkový príjem štátneho rozpočtu v rokoch 2003 až 2006 (t.j. v období, kedy je potrebné vydať integrované povolenia pre všetky v súčasnosti fungujúce prevádzky) v sume 10 až 12 mil. Sk Po roku 2006 to budú už podstatne nižšie príjmy v závislosti od počtu realizovaných zmien integrovaných povolení.

Isté pravidelné príjmy štátneho rozpočtu možno očakávať z výnosu ukladaných pokút za porušovanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ich rozsah však bude závisieť od prevádzkovej disciplíny prevádzkovateľov zariadení. Príjmami štátneho rozpočtu budú i správne poplatky vybrané za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, neočakáva sa, že tieto príjmy presiahnu 30 000 Sk.

Kapitola MP SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR na realizáciu úloh vyplývajúcich z predkladaného návrhu zákona uplatňuje požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov o 6, z toho o štyroch zamestnancov v roku 2003 a o dvoch v roku 2004.

Z uvedeného počtu zamestnancov sú dvaja zamestnanci pre ministerstvo a štyria pre pracovisko v Lesníckom výskumnom ústave Zvolen.

Celkové náklady v roku 2003 ........................................................................ 4 600 tis. Sk

Celkové náklady v roku 2004 ....................................................................... 1 600 tis. Sk

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona a ani finančné dôsledky pre štátny rozpočet v kapitolách MH SR a MZ SR.

V roku 2005 a ďalších rokoch nebudú v súvislosti so zabezpečením implementácie zákona kladené zvýšené finančné požiadavky na štátny rozpočet nad rámec limitov počtu zamestnancov a limitov výdavkov príslušných rozpočtových kapitol.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie ochrany životného prostredia v porovnaní s platným právnym stavom. Prevádzkovatelia sú už na základe platných zložkových zákonov povinní zabezpečiť také techniky, ktoré musia plniť zložkové emisné limity a zložkové BAT. Integrované požiadavky na tieto technológie môžu zvýšiť náklady na ich zabezpečenie asi o 10-20 %.

Istý dopad na prevádzkovateľov budú mať náklady na vypracovanie a podanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo žiadosti na jeho zmenu. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu, nepokryjú však celkové náklady na vydanie integrovaných povolení.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Odhad dopadov na životné prostredie - predpokladá sa postupné znižovanie negatívnych dopadov prevádzok spadajúcich pod režim tohto zákona na životné prostredie a postupné zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia ako celku predovšetkým v územiach, kde sú alebo budú umiestnené tieto zdroje znečisťovania. Po roku 2007 sa nepredpokladá (okrem výnimiek uvedených v prvej časti tejto dôvodovej správy) existencia prevádzky na Slovensku, ktorá by mala taký negatívny dopad na životné prostredie, ktorý by prekračoval normy kvality životného prostredia v mieste jej existencie.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona si v rokoch 2003 a 2004 vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov zabezpečujúcich úlohy v integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, na Slovenskom hydrometeorologickom ústave a na Slovenskej agentúre životného prostredia celkom o 61 v členení SIŽP (45), SHMÚ (4) a SAŽP (12). Iné dopady na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest sa neočakávajú.

Predkladaný návrh zákona bude mať minimálny dopad na rozpočet tých obcí, na ktorých území sa zariadenia nachádzajú alebo budú inštalované. Tento dopad súvisí s nákladmi na zverejňovanie žiadostí a vyjadrovanie sa k ním, ktoré by nemali prekročiť 1000 Sk na jednu žiadosť. Ročne nepôjde o významný počet žiadostí pre uvedené zariadenia nakoľko v súčasnosti je v Slovenskej republike celkovo evidovaných 531 zariadení spadajúcich pod režim zákona. Na väčšinu obcí, na ktorých území sa zariadenia nenachádzajú a nebudú nachádzať, nemá návrh zákona žiaden priamy dopad. Rovnako nemá návrh zákona dopad na rozpočet vyšších územných celkov.

II. Osobitná časť

K článku I

K § 1: Vymedzuje sa predmet zákona. Predmetom úpravy je predovšetkým postup pri vydávaní a kontrole integrovaného povolenia a zriadenie a správa informačného systému integrovaného povoľovania, vrátane integrovaného registra znečisťovania životného prostredia, ale aj povinnosti prevádzkovateľa, ako i zabezpečenie a spôsob výmeny informácií o najlepších dostupných technikách.

K § 2: Účelom zákona je zabezpečiť integrovanú prevenciu a obmedzovanie znečisťovania životného prostredia s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.

Definície pojmov, ktoré sú uvedené v tomto paragrafe, vychádzajú z definícií uvedených v smernici o IPKZ.

Osobitne dôležitá je definícia prevádzky, ktorou sa určujú a vymedzujú zdroje znečisťovania životného prostredia a ďalšie s nimi súvisiace aktivity, ktoré budú spadať povinne pod režim tohto zákona. V súlade so smernicou Rady sa pripúšťa, aby sa prevádzkovateľom v zmysle zákona mohla dobrovoľne stať aj osoba, ktoré nie je povinná žiadať o povolenie.

Vymedzenie jestvujúcej prevádzky 30. októbrom 1999, resp. 30. októbrom 2000 (odsek 4) je rovnaké, ako v smernici Rady 96/61/ES, ostatné prevádzky sú nové bez ohľadu na to, kedy nadobudne zákon účinnosť a či boli spustené pred jeho účinnosťou, alebo po nej. Takáto úprava je potrebná, aby v celej Únii bol rovnaký režim týkajúci sa rozdelenia prevádzok na jestvujúce a na nové. To má význam pre určovanie podmienok činností v prevádzkach a pre zavádzanie najlepších dostupných techník.

V súlade so smernicou IPKZ je integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania vzájomne prepojený komplex opatrení, ktorého výsledkom by malo byť zníženie celkového znečisťovania v mieste prevádzky. Najdôležitejšie z týchto opatrení sa uvádzajú v odseku 7. Podrobnejšie sa ich obsah rozoberá v ďalších ustanoveniach.

K § 3: Aj v tomto ustanovení ide predovšetkým o definície prevzaté zo smernice IPKZ a doplnené o požiadavky smernice, ktoré sa vzťahujú k pojmom „emisie“ a „emisný limit“. Emisie sú z prevádzok unikajúce množstvá znečisťujúcich látok, vibrácií, tepla alebo hluku spôsobujúce znečisťovanie životného prostredia, ktoré pri nahromadení môžu spôsobovať prekračovanie noriem kvality životného prostredia a poškodzovať ľudské zdravie alebo ekosystémy.

Účelom zákona je práve ich obmedzovanie komplexným posudzovaním všetkých emisií a určovaním emisných limitov naraz pre všetky znečisťujúce látky v ich vzájomnej podmienenosti a vzájomnom pôsobení na jednotlivé zložky životného prostredia (na ovzdušie, na vody a na pôdu).

K § 4: Normy kvality životného prostredia sú určujúcim prvkom smernice IPKZ, pretože vymedzujú komplexné požiadavky na životné prostredie v konkrétnom mieste. Obsahujú ukazovatele vypovedajúce o únosnom zaťažení životného prostredia, ktoré by sa nemalo prekročiť. Pri prekračovaní noriem hrozí aj poškodenie životného prostredia v takom rozsahu, že životné prostredie už nebude schopné vlastnými (prírodnými) možnosťami sa udržať na rovnakej úrovni a dôjde k trvalému zhoršeniu a k narušeniu princípu trvalo udržateľného rozvoja územia. Kvalitu životného prostredia v konkrétnom mieste ovplyvňujú všetky zdroje znečisťovania v okolí, nie len povoľovaná prevádzka, ale aj diaľkové prenosy emisií. To má podstatný význam pre povoľovanie, pretože množstvo emisií z prevádzky spolupôsobí s emisiami z ostatných zdrojov znečisťovania. Preto môže dôjsť k situácii, že prevádzka sa povolí len za predpokladu, že sama zníži emisie, alebo že ich zníži iný zdroj znečisťovania ovplyvňujúci kvalitu životného prostredia v mieste prevádzky.

V odseku 2 je uvedené základné kritérium integrovaného povoľovania prevádzok. Postupne, najneskôr v roku 2007 (okrem individuálne povolených výnimiek Európskou úniou, ktoré sú uvedené v tabuľke všeobecnej časti dôvodovej správy), by nemali byť v činnosti prevádzky, ktoré znečisťujú životné prostredie v takom rozsahu, že spolu s ostatnými zdrojmi znečisťovania prekračujú normu kvality životného prostredia v mieste prevádzky.

K § 5: Ďalším podstatným prvkom smernice IPKZ, a tým aj zákona, sú tzv. najlepšie dostupné techniky (B.A.T. – Best Available Technics). Definícia tohto pojmu sa preberá zo smernice.

Dôležitosť tohto pojmu je v tom, že sa ním zjednocuje prístup k možnostiam znižovania znečisťovania životného prostredia jednotne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a v nich podľa jednotlivých kategórií prevádzok prostredníctvom výrobných technológií, technických zariadení a výrobných procesov. Je všeobecný záujem, aby sa používala najlepšia technika, ktorá z hľadiska ochrany životného prostredia je najúčinnejšia. Pritom sa však musí brať do úvahy aj realita života prevádzkovateľov, najmä podnikateľské a celkové ekonomické možnosti v jednotlivých štátoch Európskej únie. Preto najlepšou dostupnou technikou nebude vždy tá, ktorá je z technického hľadiska naozaj najúčinnejšia, ale pre ekonomickú príčinu alebo z iného dôvodu (napr. z dôvodu priemyselných práv) nie je všeobecne dostupná všetkým prevádzkovateľom rovnakej kategórie prevádzok v celej Európskej únii tak, aby bolo spravodlivé ju na každom prevádzkovateľovi nekompromisne požadovať.

Na tento účel orgány Európskej únie zriadili Centrum pre najlepšie dostupné techniky v Seville (Španielsko), v ktorom sa sústreďujú informácie o jednotlivých nových technológiách podľa priemyselných odvetví a druhov prevádzok a zovšeobecňujú poznatky z ich používania.

K § 6: Informačný systém bude dôležitým prvkom aplikácie zákona v podmienkach Slovenskej republiky, pretože bude sústreďovať údaje a informácie o všetkých prevádzkach a ich prevádzkovateľoch, o vybavení prevádzok technikou a o najlepších dostupných technikách pre jednotlivé kategórie prevádzok, o normách kvality životného prostredia pre jednotlivé časti územia Slovenska, o vydaných povoleniach v integrovanom povoľovaní a ďalšie podstatné údaje a informácie potrebné na aplikáciu zákona, na cezhraničnú spoluprácu pri cezhraničných vplyvoch znečisťovania životného prostredia a na multilaterálnu spoluprácu v rámci Európskej únie.

V odseku 3 sa zavádza pravidlo vzájomnej bezplatnej výmeny údajov a informácií medzi informačným systémom a orgánmi verejnej správy a ďalšími právnickými osobami verejného sektora. Nie je praktické, aby si subjekty verejnej správy a verejného sektora vôbec vymieňali údaje a informácie potrebné na plnenie úloh verejnej správy odplatne, čo by zvýšilo náklady na plnenie úloh vykazovaním vzájomných platieb.

K § 7: Návrh sleduje umožniť, aby prevádzkovatelia mali možnosť nájsť na trhu kvalifikované osoby, ktoré im budú schopné poskytnúť odborné rady a pomoc pri zostavovaní návrhu na začatie konania (žiadosti). Navrhuje sa, aby išlo o viazanú živnosť s tým, že osobitnú odbornú spôsobilosť bude overovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podrobnosti overovania upraví vykonávacia vyhláška.

K § 8: Ide o úvodné ustanovenia k časti, ktorá je jadrom smernice IPKZ, a to k integrovanému povoľovaniu. V tejto časti ide v podstate o procesnoprávne ustanovenia týkajúce sa povoľovania prevádzok doplnené niekoľkými všeobecnými ustanoveniami o podmienkach pre konanie. Tie sú uvedené práve v tomto ustanovení.

V odseku 2 je uvedené, z čoho pozostáva integrované povoľovanie. Z uvedeného taxatívneho výpočtu vyplýva, že do konania sa integruje viacero teraz samostatných povoľovacích konaní, ktorými sa zaoberá viacero orgánov štátnej správy. Už z tohto výpočtu je zrejmé, že celkovo ide o výrazné uľahčenie pozície prevádzkovateľov, pretože všetky doterajšie konania týkajúce sa prevádzky sa nahradia len jedným.

Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj stavebné konanie, ak sa má povoliť prevádzka, ktorá vyžaduje novú výstavbu alebo zmenu jestvujúcich stavieb. Integrovanie stavebného konania síce nie je v ostatných štátoch Európskej únie rozšírené, ale vzhľadom na obsahovú súvislosť stavby a prevádzky v nej môže dôjsť k výraznej časovej i finančnej úspore pre prevádzkovateľa.

Tak, ako sa taxatívne vypočítava, ktoré konania sa integrujú, v súlade so smernicou IPKZ sa výslovne niektoré konania vylučujú z integrovaného konania. V tomto bode sa dosiahne celoeurópska jednota. Kým územné konanie je v Európe prevažne neznáme, ostatné dve konania budú vylúčené jednotne.

Treba však dodať, že posudzovanie vplyvu na životné prostredie (tzv. E.I.A.) sa týka zariadení, z ktorých viaceré sú aj v zozname prevádzok integrovaného povoľovania. Rovnako aj zariadenia podliehajúce režimu prevencie závažných priemyselných havárií (tzv. Seveso II) sú aj v zozname prevádzok podliehajúcich integrovanému povoľovaniu. Pri veľkých priemyselných gigantoch (napr. U.S. Steel, Slovnaft, a pod.) bude prevádzkovateľ vo všetkých troch právnych režimoch.

K § 9: Predbežné prerokovanie žiadosti je novým prvkom v slovenskom práve. Nejde o správne konanie, ale o posudzovanie návrhu na začatie konania z hľadiska obsahu a formy ešte pred jeho podaním tým istým orgánom verejnej správy, ktorý sa ním bude zaoberať po jeho podaní ako správny orgán.

Nejde o zákonnú povinnosť, ale o možnosť prevádzkovateľa požiadať správny orgán o predbežné prerokovanie žiadosti. Ak o to prevádzkovateľ požiada, správny orgán je povinný mu vyhovieť a žiadosťou sa zaoberať.

Písomné stanovisko správneho orgánu je akousi smernicou pre prevádzkovateľa, ako upraviť žiadosť, prípadne i stanoviskom, či prevádzka vôbec podlieha režimu integrovaného povoľovania. Z formálnoprávneho hľadiska síce nejde o konštitutívne správne rozhodnutie, ale len o stanovisko vyjadrujúce názor správneho orgánu, ale jeho nerešpektovanie môže mať pre prevádzkovateľa dôsledky v konaní (napr. prerušenie konania na odstránenie nedostatkov podania alebo zastavenie konania). Rovnako však aj nerešpektovanie vlastného stanoviska zo strany správneho orgánu môže mať právne následky, pretože ak sa odporúčania a tvrdenia uvedené v stanovisku nepotvrdia v konaní, možno vymáhať náhradu škody, ktorá tým prevádzkovateľovi vznikla (tzv. nesprávnym úradným postupom).

K § 10: Ustanovenie vymedzuje okruh účastníkov konania v zásade v zhode s § 14 správneho poriadku. Obec je účastníkom konania v súlade s § 14 ods. 2 správneho poriadku.

V odseku 2 sa vymedzujú tzv. dotknuté orgány. V zásade ide o všetky správne orgány, ktoré sú príslušné konať v tých konaniach, ktoré sa integrujú do integrovaného povoľovania, a ďalšie orgány a iné právnické osoby, ktoré výsledným rozhodnutím (povolením) môžu byť priamo dotknuté, alebo výsledné rozhodnutie je závislé od ich stanoviska alebo ovplyvňuje plnenie ich úloh podľa zákona.

Tento okruh je zdanlivo veľmi široký, ale v realite ten istý orgán (okresný úrad) vystupuje vo viacerých konaniach, takže celkový počet dotknutých orgánov nepresiahne počet orgánov, ktoré sa vecou museli zaoberať pred integráciou konaní.

V odseku 3 sa vymedzuje okruh osôb, ktoré budú v postavení tzv. zúčastnených osôb. Tým sa reaguje na požiadavku tzv. Aarhuského dohovoru z roku 1998, ktorý požaduje od signatárskych krajín umožniť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia. Hoci správny poriadok výslovne neupravuje spôsob účasti verejnosti na konaní, zo základných zásad správneho konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) možno vyvodiť záver o tom, že to právne možné je. Preto už aj niektoré iné zákony z oblasti životného prostredia umožňujú účasť verejnosti v konaní.

Verejnosť je zastúpená v integrovanom povoľovaní jednak tzv. organizovanou časťou verejnosti (t.j., občianskymi združeniami a združeniami právnických osôb) a jednak širokou verejnosťou (obyvateľstvom obcí).

V odseku 4 sa vymedzujú procesné práva zúčastnených osôb. Zúčastnená osoba nie je účastníkom konania, ani procesnou stranou, a preto nemôže mať všetky procesné práva ako má prevádzkovateľ alebo obec.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na § 19 ods. 2 správneho poriadku, ktorý predpokladá, že náležitosti podania upravuje osobitný predpis. Tým je tento zákon. Podrobnejšie údaje o náležitostiach žiadosti zverejní Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vo svojom vestníku.

Požiadavky na obsah žiadosti (odseky 1 a 2) vychádzajú z obsahu smernice IPKZ a sú upresnené s prihliadnutím na slovenské právo.

V odseku 3 sa upravuje možnosť prevádzkovateľa doplniť žiadosť o podporné argumenty. Nejde o povinné náležitosti podania, ale o zákonnú možnosť prevádzkovateľa podporiť v konaní svoje návrhy aj ďalšími podkladmi alebo dôkazmi. Najvýznamnejšie z nich sa budú zrejme týkať údajov a poznatkov o najlepšej dostupnej technike prichádzajúcej do úvahy pre konkrétnu kategóriu prevádzok, ako aj údaje a informácie týkajúce sa noriem kvality životného prostredia v mieste prevádzky. Z hľadiska formy pôjde najmä o odborné posudky, vyjadrenia výskumných pracovísk, súbory nameraných údajov, informácie o používaní technológie v zahraničí, a pod.

Odsek 4 upravuje formu žiadosti. Požiadavka na vysoký počet písomných vyhotovení žiadosti je opodstatnené vysokým počtom účastníkov konania a dotknutých orgánov.

K § 12: Ustanovujú sa odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania vo fáze začatia konania.

V odseku 1 je odchýlka od § 19 ods. 1 správneho poriadku, ktorá spočíva v tom, že návrh na začatie konania možno urobiť len písomnou žiadosťou. Vylučuje sa tým ústne urobené podanie. To je odôvodnené rozsahom i obsahom žiadosti. Zároveň sa rieši časový moment začatia konania, keďže okrem písomného vyhotovenia sa žiadosť podáva aj elektronicky. Ak nedôjdu na správny orgán naraz, platí, že právne relevantné je písomné podanie.

V odseku 2 sa dopĺňa a upresňuje procesná povinnosť správneho orgánu ustanovená v § 18 ods. 3 správneho poriadku. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že v konaní vystupuje nielen viacero účastníkov konania, ale aj značný počet dotknutých orgánov, a že správny orgán má povinnosť zainteresovať na konaní verejnosť a ak ide o cezhraničný vplyv znečisťovania, aj cudzí štátny orgán.

K § 13: Ustanovenie dopĺňa § 21 správneho poriadku a podrobne upravuje priebeh ústneho pojednávania. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že správny poriadok upravuje ústne pojednávanie ako fakultatívne a značne rámcovo. V navrhovanom zákone je ústne pojednávanie obligatórne a zároveň je považované za podstatný prvok konania, pretože na ňom musí prevádzkovateľ obhájiť svoju pozíciu pred nameranými údajmi a hodnotami, pred argumentmi účastníkov konania, dotknutými orgánmi a zúčastnenými osobami a pred faktami o mieste prevádzky.

V súlade s § 21 ods. 2 druhou vetou správneho poriadku sa ustanovuje tzv. koncentrácia konania (odsek 3). Tou sa sleduje, aby po ústnom pojednávaní už nemohli byť vznesené nové pripomienky a námety a aby správny orgán sa mohol plne venovať fáze dokazovania a prípravy povolenia.

Novým prvkom konania je účasť širokej verejnosti ako povinného procesného úkonu. Tá sa zabezpečuje dvomi spôsobmi – jednak možnosťou uplatnenia petície (odsek 4) a jednak možnosťou zvolať v spolupráci s obcou verejné zhromaždenie občanov (odseky 4 a 5). Na ňom sa uskutoční tzv. scoping, t.j., verejný „výsluch“ prevádzkovateľa, a preto sa konanie verejného zhromaždenia obyvateľov obce podmieňuje osobnou účasťou prevádzkovateľa (jeho zamestnanca).

K § 14: V ustanovení (odsek 1) ide o upresnenie § 30 správneho poriadku o dôvody pre zastavenie konania, ktoré prichádzajú do úvahy, a o možnosť späťvzatia žiadosti bez súhlasu ostatných účastníkov konania (odsek 2).

Bezdôvodná neúčasť na ústnom pojednávaní alebo na verejnom zhromaždení občanov znamená ich zmarenie. Malo by byť v záujme prevádzkovateľa, aby sa konanie doviedlo do úspešného konca, a preto bezdôvodná neúčasť svedčí o nezáujme o povolenie. Prevádzkovateľ môže však podať novú žiadosť, čím sa začne nové konanie.

K § 15: Ustanovenie dopĺňa § 31 správneho poriadku o trovy konania spôsobené bezdôvodnou alebo úmyselnou neúčasťou prevádzkovateľa na ústnom pojednávaní a na verejnom zhromaždení občanov, t.j. zmarením uvedených procesov. Ich zmarenie znamená spôsobenie zbytočných trov konania správnemu orgánu, obci a ostatným účastníkom konania, dotknutým orgánom, zúčastneným osobám i obyvateľom obce. Je preto opodstatnené, aby ich znášal ten, kto ich spôsobil. To vo všeobecnosti zodpovedá zneniu § 31 ods. 2 správneho poriadku už teraz.

K § 16: V ustanovení ide o upresnenie a doplnenie niekoľkých ustanovení správneho poriadku o zisťovaní podkladu rozhodnutia.

V odsekoch 1 až 3 sa upresňujú § 32 a 34 správneho poriadku, a to s prihliadnutím na obsah konania. Uplatnenie čestného vyhlásenia namiesto dôkazu (odsek 4) sa vylučuje vzhľadom na charakter žiadosti a na obsah dokazovania.

Odsek 5 reaguje na podstatu integrovaného povoľovania, ktoré má nahradiť konania (a tým aj prípadné rozhodnutia) správnych orgánov podľa tzv. zložkových zákonov. Neprichádza preto do úvahy, aby bol ich predchádzajúcimi rozhodnutiami viazaný. Tieto správne orgány však budú uplatňovať verejné záujmy, ktoré sú ich úlohou, priamo v integrovanom povoľovaní ako tzv. dotknuté orgány v konaní.

V odseku 6 sa vylučuje použitie § 42 správneho poriadku. Integrované povoľovanie je konaním na návrh prevádzkovateľa. Bolo by nelogické, aby ho bolo možné predviesť. Ako opatrenie proti jeho nečinnosti je možnosť nahradiť spôsobené trovy a zastaviť konanie. Voči ostatným účastníkom konania však toto opatrenie zostáva platiť, aby nemohli mariť konanie, v ktorom sú účastníkmi konania.

Odsek 7 upresňuje všeobecnú úpravu v § 43 správneho poriadku. Účelom je zabrániť znečisťovaniu životného prostredia do času vydania povolenie, resp. nepovolenia činnosti.

V odseku 8 sa upravuje dĺžka lehoty na rozhodnutie a jej plynutie. Dôvodom je skutočnosť, že integrované povoľovanie objektívne nemožno skončiť v lehotách upravených v § 49 správneho poriadku. Pravidlá predlžovania lehoty a oznamovacia povinnosť však zostávajú platiť podľa § 49 správneho poriadku.

K § 17: Ustanovením sa vymedzuje rozsah rozhodovacej kompetencie správneho orgánu. V zásade sa má správny orgán v spolupráci s prevádzkovateľom a s dotknutými orgánmi snažiť zabezpečiť ochranu životného prostredia pri zachovaní prevádzky a nie likvidovať jestvujúce prevádzky, resp. odmietať povoliť nové. O tom totiž smernica IPKZ nie je. Je vo verejnom záujme zachovávať zamestnanosť, rozširovať ekonomický potenciál krajiny a zabezpečiť verejné služby. Integrované povoľovanie má tento verejný záujem napomáhať a nie obmedzovať.

Správny orgán by v zásade mal svoju aktivitu zamerať na určenie takých podmienok prevádzky s využitím možností najlepšej dostupnej techniky, aby neboli prekročené normy kvality životného prostredia. Ak je možné túto normu dosiahnuť, správny orgán musí tento cieľ napomôcť dosiahnuť. Nepovolenie prevádzky, resp. obmedzenie alebo zastavenie jestvujúcej prevádzky je až krajným riešením, keď nie je možné vtesnať sa nijakým opatrením do normy kvality životného prostredia, napr. ani zavedením najlepšej dostupnej techniky, ani prípadným obmedzením iných miestnych zdrojov znečisťovania. Pôjde o krajné riešenie a len v území, v ktorom je životné prostredie narušené bez okamžitej rozumnej a ekonomicky únosnej možnosti nápravy.

K § 18: Ustanovenie nadväzuje na § 47 správneho poriadku, ktorý v odseku 5 predpokladá, že tzv. ďalšie náležitosti rozhodnutia ustanoví osobitný predpis.

Náležitosti povolenia uvedené v odseku 1 vyplývajú zo smernice IPKZ.

Rovnako možnosť udeliť dočasnú výnimku z uloženého režimu a jednotlivých podmienok prevádzky (odsek 3) je len v rozsahu, aký pripúšťa smernica IPKZ, a len z dôvodov, ktoré umožňuje. To isté platí aj o úprave v odsekoch 4 a 5.

K § 19: Rozširuje sa v duchu smernice IPKZ úprava oznamovania povolenia. Kým odsek 1 je v zásade štandardnou úpravou (§ 52 ods. 1 správneho poriadku), ostatné odseky zavádzajú nový režim reagujúci na tzv. Aarhuský dohovor z roku 1998, ktorý sleduje zvýšiť informovanosť verejnosti o rozhodovaní v oblasti životného prostredia.

K § 20: V súlade s obsahom smernice IPKZ sa ustanovujú základné povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k vykonávaniu štátneho dozoru nad znečisťovaním životného prostredia. Prevádzka má byť trvalo kontrolovaná jednak vnútropodnikovou kontrolou prevádzkovateľa, čo je aj vo vlastnom záujme prevádzkovateľa ako prevencia pred haváriami a škodami vo výrobe, a jednak vo verejnom záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

V odseku 4 je vyjadrená právna podstata povolenia, že ide o tzv. rozhodnutie in rem, čiže, že sa vzťahuje na prevádzku a nie na osobu prevádzkovateľa (jeho osobné postavenie a pomery sa ním nemenia). Obdobné ustanovenie má aj stavebný zákon v § 70, pokiaľ ide o stavebné povolenie.

K § 21: Upravujú sa základné pravidlá kontroly prevádzky v rámci výkonu štátneho dozoru a predmet jednotlivých kontrol. Ide v podstate o štandardné pravidlá, ako ich poznajú aj predpisy o kontrole v štátnej správe, ktoré aj tu platia subsidiárne.

K § 22: Ustanovenie kumuluje jednotlivé nápravné opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy podľa smernice Rady. V odseku 2 je možnosť ochrany verejných záujmov formou rozhodnutia o obmedzení alebo úplnom zastavení prevádzky. Ide o krajné riešenie, keď orgán štátneho dozoru vyčerpal ostatné nápravné prostriedky (upozornenie, výzvu, pokutu), alebo keď je zásah bezprostredne (okamžite) potrebný na zamedzenie vzniku škody na zdraví alebo na životnom prostredí.

K § 23: V ustanovení sa upravujú oprávnenia a povinnosti konkrétnych osôb vykonávajúcich štátny dozor (inšpektorov). Jednotlivé oprávnenia sú opodstatnené s cieľom zabezpečiť možnosť zistiť potrebné údaje.

V odseku 3 sa upravuje poriadková pokuta ako úprava všeobecného ustanovenia v § 45 správneho poriadku. Ostatné pravidlá ukladania poriadkových pokút podľa správneho poriadku zostávajú nezmenené.

K § 24: Ustanovujú sa skutkové podstaty tzv. iných správnych deliktov. Jediným do úvahy prichádzajúcim previnilcom môže byť len prevádzkovateľ a správnym orgánom inšpekcia (okresný inšpektorát). Procesné pravidlá ustanovuje správny poriadok.

K § 25: Pravidlá ukladania pokút obsahujú záväzný pokyn na posudzovanie spoločenskej škodlivosti spáchaného správneho deliktu (odsek 1), opatrenia pre prípad recidívy (odsek 2), prekluzívne lehoty (odsek 3) a zamedzujú duplicitnému uloženiu pokuty za ten istý správny delikt.

Výnos vymožených pokút je príjmom štátneho rozpočtu podľa rozpočtových pravidiel.

K § 26: Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti vymedzenej týmto zákonom tvoria len Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Spolupráca iných ministerstiev (hospodárstva, pôdohospodárstva a zdravotníctva) sa na plnení úloh v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania predpokladá, ale nie sú ani správnymi orgánmi, ani orgánmi štátneho dozoru.

K § 27: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní jednak úlohu ústredného orgánu štátnej správy, z čoho mu plynú úlohy uvedené v odseku 1 a 4 a úlohy uvedené v zákone č. 575/2001 Z.z. a jednak úlohy voči orgánom Európskych spoločenstiev uvedené v odseku 2 ako vyplývajú zo smernice IPKZ.

V odseku 5 sa predpokladá, že viaceré úlohy bude za ministerstvo plniť jeho príspevková organizácia personálne i technicky na to pripravená - Slovenská agentúra životného prostredia a Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

K § 28: Slovenská inšpekcia životného prostredia je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní a orgánom štátneho dozoru v kontrole znečisťovania v rozsahu vymedzenom v odseku 1. Okrem toho plní úlohy odborného orgánu vo veciach najlepších dostupných techník (odsek 2).

Podľa štruktúry Slovenskej inšpekcie životného prostredia uvedené úlohy plní tak ústredie, ako aj okresné inšpektoráty. Vzhľadom na vysokú špecializáciu činnosti to však nebudú všetky okresné inšpektoráty, ale len okresné inšpektoráty v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. To na celkový počet menej ako 550 existujúcich prevádzok plne postačuje.

K § 29: V prechodných ustanoveniach odsekov 1 a 2 sa upravuje postup a lehoty na podávanie žiadostí na jestvujúce prevádzky.

Zákon predpokladá, že prevádzkovateľov bude na podanie žiadosti vyzývať správny orgán postupne podľa jednotlivých priemyselných odvetví a kategórií prevádzok v závislosti od v závislosti od poznania najlepších dostupných techník pre jednotlivé kategórie prevádzok. Očakáva sa, že správny orgán bude spolupracovať so združeniami prevádzkovateľov (priemyselnými zväzmi), pretože bez ich súčinnosti by najmä v začiatku nebolo možné uskutočniť integrované povoľovanie jednotlivých kategórií prevádzok.

Inšpekcia môže v integrovanom povolení pre zariadenia odsúhlasené s Európskou komisiou posunúť termíny plnenia podmienok integrovaného povolenia na neskoršie obdobie. Maximálna dĺžka tohto odkladu (prechodného obdobia) je limitovaná termínmi taktiež odsúhlasenými s Európskou komisiou uvedenými v Doložke zlučiteľnosti.

Podľa doterajších podkladov pôjde asi o 530 - 560 prevádzok všetkých kategórií, pre ktoré sa musia vydať integrované povolenia do 30.októbra 2007.

V odsekoch 3 až 5 sa ustanovuje postup pri podávaní žiadosti pre prevádzkovateľov, ktorých prevádzky boli povolené alebo sú v povoľovacom procese pred účinnosťou tohto zákona. Pre tieto prevádzky sa musí vydať integrované povolenie k dátumu vstupu do Európskej únie, napriek tomu, že len nedávno boli povoľované podľa tzv. zložkových predpisov platných do účinnosti tohto zákona. Takýchto zriadení je podľa súčasných zistení asi 30 až 40.

K Čl. II: Článok novelizuje zákon o štátnej správe pre životné prostredie, pričom do kompetencie MŽP SR taktiež dopĺňa ochranu klimatického systému Zeme a do pôsobnosti SIŽP kompetencie vyplývajúce z tohto zákona. Súčasne sa upravuje vecná a územná pôsobnosť inšpekcie a jej organizácia, najmä upresnenie vzťahu inšpektorátov k ústrediu.

Inšpektoráty budú správnymi orgánmi podľa správneho práva, ale nebudú právnickými osobami podľa občianskeho práva. Takéto riešenie existuje už v sústave okresných a krajských úradov (postavenie odborov) a v sústave katastrálnych úradov (vzťah správy katastra a katastrálneho úradu). Týmto usporiadaním sa docieli výrazná úspora obslužného aparátu a rozpočtových prostriedkov.

K Čl. III: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia stavebného zákona, ktorou sa upravuje inšpektorát ako špeciálny stavebný úrad pre stavby a ich zmeny povoľované v integrovanom povoľovaní.

K Čl. IV: Ide o priamu novelizáciu, ktorej obsahom je, aby orgán štátnej správy lesného hospodárstva bol dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní a obhajoval verejné záujmy v oblasti štátnej správy lesného hospodárstva.

K Čl. V: Novelou prílohy č. 2 živnostenského zákona sa ustanovuje nová viazaná živnosť pre tzv. oprávnené osoby, ktoré budú môcť na komerčnom základe poskytovať prevádzkovateľom odborné poradenstvo pri zostavovaní žiadostí. Podkladom pre živnostenský úrad bude osvedčenie vydané Ministerstvom životného prostredia SR.

K Čl. VI: V tomto článku je priama novelizácia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu do integrovaného povolenia.

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude mať podľa nej v integrovanom povoľovaní postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. VII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ochrane zdravia ľudí, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia a nadväzne sa upravujú kompetencie orgánov na ochranu zdravia.

K Čl. VIII: Zmena zákona o správnych poplatkoch je navrhnutá vzhľadom na veľké náklady súvisiace s vydaním integrovaného povolenia alebo vydaním rozhodnutia o jeho zmene. Ide o vynútenú novelizáciu zákona o správnych poplatkoch na základe požiadaviek celkom novej problematiky upravenej zákonom o IPKZ.

K Čl. IX: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o odpadoch, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. X: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o vodách, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia. Orgán štátnej vodnej správy bude mať postavenie dotknutého orgánu.

K Čl. XI: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o ovzduší, ktorá súvisí s ochranou klimatického systému Zeme a s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XII: V tomto článku je vykonaná priama novelizácia zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá súvisí s integráciou niektorých správnych aktov do integrovaného povolenia.

K Čl. XIII: Účinnosť tohto zákona sa navrhuje k 1.júlu 2003. Tento termín je posledný možný na to, aby sa mohli k 1.januáru 2004 vydať v zákonnej lehote prvé integrované povolenia pre existujúce prevádzky.

K prílohám zákona

V prílohe č.1 je uvedený zoznam priemyselných činností v členení na jednotlivé kategórie, vrátane výkonových hraníc prevádzok, ktoré povinne spadajú pod režim tohto zákona.

V prílohe č.2 je uvedený zoznam základných znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia a do vody, pre ktoré musia byť určené emisné limity vždy, ak sú z prevádzky vypúšťané vo významných množstvách.

V prílohe č.3 sú uvedené hľadiská, ktoré sa vždy musia vziať do úvahy pri určovaní najlepších dostupných techník.

V Bratislave dňa 2. apríla 2003

Mikuláš Dzurinda predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu