Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.10.2007 do 20.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

DôvodOvá správa

Všeobecná časť

Oblasť živnostenského podnikania je z hľadiska verejný ch záujmov upravená v podmienkach Slovenskej republiky zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Svojou podstatou má živnostenský zákon prierezov ý charakter, čo bolo dôvodom, že od svojho prijatia bol neobvykle mnohokrát novelizovaný. Počet novelizácií zákona je však v porovnaní so štátmi, s ktorými má spoločný právny základ, porovnate ľný (v Èeskej republike bol živnostenský zákon novelizovaný 96 krát, v Rakúsku 38 krát). S výnimkou komplexnejších úprav podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z.z., zákona č. 279/2001 Z.z. a ”euronovely” č. 347/2004 Z.z., išlo vždy o nepodstatné, izolovane prijaté úpravy, ktorými sa z pôsobnosti živnostenského zákona vylúčili niektoré činnosti, a ktoré sa nedotkli vý znamu ani jedného základného princípu zákona.

Ako vyplynulo z vykonaných analýz, ale najmä z rokovaní so zá stupcami podnikateľskej sféry, živnostenský zákon nebol a nie je bariérou podnikania. Vo svojich konštrukčných prvkoch a štruktúre sa osvedčil a nevyžaduje zatiaľ preto prijatie nového zákona na odlišn ých princípoch, na akých bol konštituovaný. Je však potrebné reagovať na zmeny v doterajšom spoločenskom, ekonomickom a politickom vývoji a predovšetkým na legislatívne zmeny prijaté na úrovni Euró pskej únie, ktoré sa dotýkajú oblasti slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu osôb, predovšetkým v oblasti uznávania odbornej spôsobilosti. Popri tom je v záujme zlepšenia podnikateľské ho prostredia žiadúce odstrániť skúsenosťami zistené negatívne poznatky z uplatňovania zákona v praxi.

Návrhom zákona sa liberalizujú podmienky podnikania, zakladá sa sieť jednotných kontaktných miest (ďalej len 'JKM”) a rozširuje pôsobnosť živnostenských úradov v smere kvalitnejších služieb poskytovaných podnikateľským subjektom pri začatí svojej činnosti.

Prijatie návrhu zákona nebude mať zvýšené finančné d ôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou zákona budú hradené v rámci limitov jednotlivých kapitol dotknutých subjektov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejne financie

Založenie a prevádzkovanie siete JKM na báze sústavy existujúcich orgánov štátnej správy v živnostenskom podnikaní eliminuje inak nevyhnutné výdavky, pretože všetky úlohy sa bud ú zabezpečovať v súčasných prevádzkových priestoroch obvodných (živnostenských) úradov a preto sa ani neuvažuje s nákladmi na prenájom alebo vybudovanie priestorov.

Pri zakladaní a určovaní počtu JKM, vrátane počtu ich zamestnancov sa vychádza z úloh ktoré, majú JKM zabezpečovať pre osoby EÚ. Ich založenie na báze sústavy existujúcich orgánov štá tnej správy v živnostenskom podnikaní je z hľadiska vynakladania nevyhnutných nákladov najracionálnejším riešením.

Zabezpečovanie úloh JKM vo vzťahu k osobám z Európskej únie, k osobám zo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a zo Švajčiarska ako aj pre tuzemské osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia síce predpokladá potrebu zamestnancov v štátnej službe na obvodných úradoch – odboroch živnostenského podnikania v počte 53 osôb, títo vš ak budú zabezpečení v rámci racionalizácie organizačných štruktúr miestnej štátnej správy. Zvýšenie prenosových kapacít komunikačných liniek na prenos dát medzi dotknutými informačný mi systémami pri zachovaní existujúcej doby odozvy sa zabezpečí prehodnotením prenosových kapacít v rámci racionalizácie organizačných štruktúr miestnej štátnej správy. Uvedený poč et zamestnancov je opodstatnený, pretože živnostenské úrady budú po novele zákona spracúvať podstatne viac informácií a osobných údajov o podnikateľoch, ktoré budú namiesto nich poskytovať naprí klad daňovým úradom, zdravotným poisťovniam, atď. Navrhovaný systém značne odbremení podnikateľskú sféru od administratívnych činností.

Dobudovanie komunikačných sietí, ktoré zabezpečia vyšší stupeň záväznosti (elektronický podpis, elektronická podateľňa), nie je súčasťou projektu zriadenia JKM, ale koncepčného rieš enia elektronizácie verejnej správy.

Zmena výšky správnych poplatkov pri ohlásení živností a koncesie nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad dopadu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a zvyšovanie konkurencie schopnosti krajiny najmä prostredníctvom strategickej priority – otvá ranie európskeho trhu so službami, zabezpečenie efektívnej transpozície práva EÚ a odstraňovanie legislatívnych a administratívnych prekážok voľnému pohybu služieb.

V sekundárnej rovine sa predpokladá pozitívny dopad na časť zahraničných recipientov, ktorá môže byť prostredníctvom liberalizácie služieb a kvalitnej prezentácie Slovenskej republiky v zahranič í motivovaná k tomu, aby prostredníctvom vytvorenia právneho rámca bola zabezpečená možnosť založiť si podnik na Slovensku v rámci jednotného európskeho trhu.

3.Odhad dopadu na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celoslovenskej ú rovni. Jeho strategickým cieľom je totiž zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny, zdravého podnikateľského prostredia motivujúceho k podnikaniu. Zriadenie a prevádzkovanie JKM v rámci obvodných (ž ivnostenských) úradov nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadu na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Zjednodušenie podnikania prostredníctvom vytvorenia pr ávneho rámca, ktorý zabezpečí slobodu etablovať sa (založiť si podnik, zriadiť prevádzku) a voľný pohyb služieb a voľný pohyb osôb, prispeje k vytváraniu nových pracovných miest v tomto sektore.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie

Vytvorenie siete JKM nebude zakladať nároky na zbytočné administratívne záťaže ovplyvňujúce podnikateľské prostredie. Práve naopak, JKM zjednodušia administratívne procedú ry nielen domácim podnikateľským subjektom, ale aj príslušníkom z iných členských štátov, ktorí majú záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky. Pôjde predovšetkým o zjednodušenie a zefektívnenie administratívnych postupov pri začatí podnikania, ale aj počas jeho trvania, zjednotenie postupov, odstránenie všetkých diskriminačných bariér sústredením vybavenia čo najväčšieho poč tu formalít pre podnikanie do jedného centra.

Štúdia vypracovaná v Èeskej republike, kde existuje porovnateľný právny rámec so Slovenskou republikou uvádza zníženie administratívnej náročnosti vyjadrenej v hodinách strá venej na ceste do úradov a pri vlastnom vybavovaní z 11 hodín na 3 hodiny. Ide o zníženie administratívnych, ale aj finančných nákladov u začínajúceho podnikateľa. Zníženie bude spočívať v mož nosti podnikateľa vybaviť si všetky formality súvisiace so začatím podnikania na jednom mieste, s uvedením určitých údajov a predložením niektorých dokladov len raz, pričom nemusí osobitne oznamovať ú daje a doručovať doklady opakovane na iných inštitúciách, ktoré to vyžadujú. Toto im zabezpečí sieť JKM.

Zmena výšky správnych poplatkov nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov

3.Problematika návrhu zákona :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev a práve Európskej únie

1)v primárnom práve : najmä v čl. 3, čl. 14 a v hlave III Zmluvy o založení ES

2)v sekundárnom práve :

vo Všeobecnom

v smernici 2005/36/ES Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie zo

7.septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Úradný vestn ík L 255, s. 22, z 30.9.2005)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)problematika predkladaného návrhu je obsiahnutá vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskych spoločenstiev; ide napríklad o tieto rozhodnutia: 340/89 Vlassopoulou, C-55/94 Gebhard či 33/74 Van Binsbergen.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii :

a)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

b)identifikácia prechodných období z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

nie je

c)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca,

20. 10. 2007

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a ž 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

nie je

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia,

návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií predložený do Ná rodnej rady Slovenskej republiky .

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie :

čiastočný

Návrh zákona rieši len transpozíciu vybraných článkov smernice (17, 18 a 19) a úplná transpozícia bude dosiahnutá až prijatím zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

6.Gestor :

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a region álneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Dôvodom návrhu vylúčiť činnosť pri výkone povolania psycholó ga je odstrániť súčasný formálny nesúlad medzi úpravou živnostenského zákona, podľa ktorého je z pôsobnosti živnostenského zákona vylúčená iba činnosť poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti a medzi zákonom o psychologickej činnosti (§ 2 ods.2), podľa ktorého psychologická činnosť nie je živnosťou.

K bodu 2:

Návrh zmeny vyplýva z prijatia zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hr ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zrušil zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, v ktorom sa vecne a terminologicky novým spôsobom upravili podmienky prevá dzkovania hazardných hier.

K bodu 3:

Èinnosť odborného lesného hospodára vykonávaná podnikateľským spô sobom nemá taký špecifický charakter, pre ktorý by mala byť vyňatá z pôsobnosti živnostenského zákona. S prihliadnutím na absentujúcu úpravu vzniku, zmeny a zániku podnikateľského oprávnenia v osobitnom zákone o lesoch sa navrhuje jej zaradenie medzi viazané živnosti (odborná spôsobilosť sa bude preukazovať osvedčením vydaným podľa § 47 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch).

K bodu 4:

Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s uplatňovaním dotknuté ho ustanovenia zákona v praxi sa spresňuje jeho znenie so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov tak, aby nedochádzalo k výkladovým nezrovnalostiam.

K bodu 5 :

Prevádzkovanie verejného skladu, ktoré sa navrhuje vypustiť z § 3 ods. 2 písm. v) živnostenského zákona nemá charakter samostatného predmetu podnikania, je iba nadstavbou podnikateľov v oblasti veľkoobchodu s vybranými poľnohospodárskymi komoditami.

K bodu 6:

Účelom návrhu doplniť živnosť o odborné poradenské služby je odstrániť súčasný nesúlad medzi úpravou živnostenského zákona, podľa ktorého sú z pôsobnosti ž ivnostenského zákona vylúčené služby zamestnanosti (§ 3 ods. 2 písm. y)) a úpravou zákona o službách zamestnanosti (§ 43 ods. 9), ktorý priamo predpokladá, že odborné poradenské služby poskytuj ú fyzické osoby a právnické osoby s oprávnením na vykonávanie takejto činnosti. S poukazom na to, že zákon o službách zamestnanosti pre poskytovateľa odborných poradenských služieb zároveň ustanovuje aj podmienky odbornej spôsobilosti, sa navrhuje zaradiť uvedenú činnosť medzi viazané živnosti.

K bodu 7:

Navrhované vypustenie projektových prác v oblasti pozemkových úprav z § 3 vyplýva zo skutočnosti, že túto činnosť môžu vykonávať iba autorizovaní architekti alebo autorizovaní stavební inžinieri, ktorí podnikajú v slobodných povolaniach mimo režimu živnostenského zákona. V platnom zákone tak ide o neodôvodnenú duplicitnú úpravu. Zákon č . 261/2002 Z.z. neupravuje okamih vzniku, zmeny a zániku oprávnenia na podnikanie, preto sa navrhuj zaradiť činnosť vykonávanie hodnotenia rizík, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného plá nu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie havárií zaradiť do viazaných živností.

K bodu 8 :

Súčasný právny stav všeobecne neupravuje možnosť výkonu podnikateľskej činnosti pri vykonávaní činnosti výrobcu a zástupcu výrobcu vozidla, systé mu, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky na základe osobitného predpisu, preto sa navrhuje vykonávanie tejto činnosti v režime živnostenského zákona.

K bodu 9:

Definujú sa na účely živnostenského zákona pojmy 'slovenská fyzická osoba' a 'slovenská právnická osoba'.

K bodu 10:

Platné znenie živnostenského zákona svojim široko definovaným pojmom ”bydlisko na území Slovenskej republiky” priznáva štatút slovenskej osoby i tým fyzickým osobám, ktoré majú v právnom rámci Obchodného zákonníka štatút zahraničnej osoby. Návrhom sa uvedené zá kony vecne i terminologicky zosúlaďujú.

K bodu 11:

Ustanovenie je nadbytočné vzhľadom na zmeny živnostenského zákona, podľa ktorých azylanti majú oprávnenie na trvalý pobyt v Slovenskej republike a Slováci žijúci v zahraničí majú rovnaké podmienky na podnikanie ako občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí.

.

K bodom 12 a 13:

Návrhom sa reaguje na ustanovenie § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého opr ávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri vo väzbe na § 21 ods. 6, podľa ktorého sa ustanovenie § 21 ods. 4 nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, s bydliskom v niektorom z členských štátov Euró pskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky.

K bodu 14:

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 25, podľa ktorého sa už § 21 nečlení na odseky.

K bodom 15 a 16:

Návrhom sa dáva do súladu okamih vzniku živnostenského oprávnenia s právnou ú pravou Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa už fyzické osoby s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, nezapisujú obligatórne do obchodného registra. Pri zmene § 10 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s novelizáciou § 10 ods. 1.

K bodu 17 :

Ide o vypustenie historicky prekonaného textu ustanovenia, pretože v súčasnosti už taká právnická osoba neexistuje.

K bodu 18 :

Dôvodom navrhovaného vypustenia povinnosti vrátiť uvedené doklady je, že na základe týchto dokladov živnostenské oprávnenie nevzniká.

K bodu 19:

Odborné prevádzkovanie reglementovaných živností prostredníctvom zodpovedného zástupcu si vyžaduje dostatočnú prítomnosť odborne spôsobilej osoby pri prevádzkovaní živnosti, ktorú je možné zabezpečiť iba v pracovnom pomere. Zákonník práce pritom umožňuje, aby sa podľa prevádzkových potrieb zamestnávateľa dohodol v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený t ýždenný pracovný čas a ten nemusí byť ani rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce bol novelizovaný aj zákon č. 82/2005 Z.z. tak, že za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie sa nepovažuje práca vykonávaná fyzickou osobou, ktorá je podnikateľovým príbuzným v priamom rade, súrodencom alebo manželom, a to za podmienok, že táto osoba je dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 roku veku.

K bodu 20 :

Výkon funkcie zodpovedného zástupcu si vyžaduje faktický pobyt tejto osoby v mieste prevádzkovania živnosti, ktorý sa preukazuje dokladom o bydlisku v Slovenskej republike alebo iným dokladom o legá lnom pobyte na našom území.

K bodu 21:

Ide o zosúladenie povinnosti právnickej osoby s povinnosťami fyzickej osoby, ktorá takúto povinnosť má zakotvenú v živnostenskom zá kone.

K bodu 22:

Povinnosť ustanovenia zodpovedného zástupcu má fyzická osoba, ktorá nespĺň a podmienky odbornej spôsobilosti. Táto povinnosť sa navrhuje rozšíriť aj na prípady, kedy fyzická osoba podmienky odbornej spôsobilosti síce spĺňa, ale nemôže sa zúčastňovať prevádzkovania ž ivnosti, lebo sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 23:

Každá fyzická osoba je charakterizovaná iba jediným identifikačným číslom. Tento identifikátor sa nemení ani v prípade podnikateľov, ktorým už identifikačné čí slo bolo pridelené a stali sa i pokračovateľmi v živnosti po smrti manžela. Pozostalému manželovi sa ponecháva voľba obchodného mena, pod ktorým bude pokračovať v živnosti.

K bodu 24:

Vzhľadom na vybudovanie centrálneho živnostenského registra a odstránenie povinnosti autorizácie inšpekčných kníh nie je dôvodné ohlasovanie zriadenia a zrušenia prevádzkárne dvom ž ivnostenským úradom, preto sa navrhuje zrušenie tejto povinnosti podnikateľa.

K bodu 25:

Navrhuje sa, aby ukončené vzdelanie príslušného učebného odboru alebo príslušn ého študijného odboru bolo dostatočnou podmienku na získanie živnostenského oprávnenia pre remeselné živnosti. Ide o významné liberalizačné opatrenie, ktoré umožní množstvu každoročný ch absolventov stredných škôl uplatniť sa v podnikateľskej sfére.

K bodom 26 a 27:

Navrhuje sa skrátiť doposiaľ požadovanú dĺžku praxe s tým, že za odbornú prax bude považovaná prax nadobudnutá po ukončení príslušného vzdelávania.

Pomaturitné štúdium je organizované strednými školami v študijných odboroch, ktorým sa získava i odborná kvalifikácia v inom odbore, než v ktorom bola vykonaná maturitná skúška. Podľa doterajš ieho právneho stavu sa neodôvodnene akceptuje iba nadstavbové štúdium, prevažne určené absolventom trojročných učebných odborov. Návrhom sa uvedený nedostatok odstraňuje, čo umožní získanie ž ivnostenského oprávnenia širšiemu okruhu žiadateľov.

V dopĺňanom písmene f) ide o liberalizačné opatrenie, ktoré má umožniť osobám s dlhoročnou praxou, nadobudnúť živnostenské oprávnenie pre remeselné živnosti aj v prípade chýbajúceho vzdelania.

Vymedzenie praxe v odbore vychádza z požiadaviek smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 28 a 29:

Navrhuje sa odstrániť povinnosť podnikateľa používať pri prevádzkovaní živnosti obchodné meno zapísané v živnostenskom registri, pretože ide o duplicitnú povinnosť vyplývajú cu mu z § 3a Obchodného zákonníka. Ïalej sa navrhuje zrušiť administratívne náročné vedenie inšpekčných kníh autorizovaných živnostenským úradom, ktoré sa v praxi neosvedčilo. Zavádza sa v šak povinnosť ukladania dokladov o bezúhonnosti, odbornej spôsobilosti a ustanovení zodpovedného zástupcu v mieste prevádzkovania živnosti v tých prípadoch, v ktorých sa tieto skutočnosti nepreukazujú priamo živnostenskému úradu pri ohlasovaní živnosti alebo pri žiadosti o vydanie koncesie.

K bodu 30:

V záujme toho, aby sa i osobám bez odbornej spôsobilosti umožnilo podnikať s vybranými druhmi stravy a nápojov, kde nie je vysoké riziko možného ohrozenia zdravia, sa v § 38 ods. 2 taxatí vne vymedzuje činnosti z oblasti pohostinstva, ktoré sa na účely živnostenského zákona za pohostinskú činnosť nepovažujú. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje odsek 1 upresniť tak, aby bolo zrejmé, ž e subjekty s oprávnením na pohostinskú činnosť môžu predávať na priamu konzumáciu bez osobitného oprávnenia i nápoje a stravu, ktorú živnostenský zákon taxatívne vymedzuje v § 38 odsek 2.

K bodu 31:

Pre zahraničné osoby sa navrhuje určiť príslušnosť živnostenských úradov tak, aby tieto boli v sieti jednotných kontaktných miest, t.j. v sídlach krajských úradov, čo je v sú lade s požiadavkou smernice o službách na vnútornom trhu.

Návrhom zmeny odseku 3 písm. a) sa odstraňuje vecný nedostatok platného znenia zákona (chýbajúce priezvisko a duplicitná povinnosť uvádzať osobné údaje za osobu zodpovedného zástupcu podľa odseku 4).

V odseku 4 sa ustanovuje rozsah údajov poskytovaných za osobu zodpovedného zástupcu.

Navrhujú sa explicitne ustanoviť náležitosti ohlásenia aj pre zahraničné osoby.

K bodu 32:

Obstarávanie výpisu z registra trestov a vytvorenie možnosti pre porovná vanie identifikácie osôb s rovnakými menami a priezviskami prostredníctvom registra obyvateľov si vyžadujú rozšírenie náležitostí ohlásenia o niektoré ďalšie údaje.

Navrhované ustanovenie umožňuje fyzickým osobám a právnickým osobám splniť si registračnú a oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu im zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a fyzickým osobám aj zo zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č . 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priamo pri ohlasovaní živnosti alebo podávaní žiadosti o udelenie koncesie. K tomu je potrebné, aby dotknut é subjekty poskytli pri ohlasovaní živnosti informácie určené v osobitných predpisoch. Navrhuje sa, aby táto fakultatívna možnosť poskytnutia ďalších údajov nebola určená taxatívnym výpoč tom, ale všeobecnou formuláciou. Fakultatívne náležitosti ohlásenia budú obsahovať iba údaje, ktoré presahujú rozsah náležitostí ohlásenia živnosti. Údaje budú zapisované do neverejnej časti ž ivnostenského registra a budú distribuované výlučne vecne príslušným orgánom.

K bodu 33:

Navrhuje sa zrušiť obligatórne predkladanie výpisov z registra trestov, ktoré si bude elektronickou formou zabezpečovať živnostenský úrad. Ruší sa tiež povinnosť preukazovania právneho titulu užívania prevádzkarne. Na účely ochrany tretích osôb i konania pred živnostenským úradom je dostatočné, ak podnikateľ preukáže svoj právny vzťah k užívaniu nehnuteľnosti, v ktorej má svoje sídlo (právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra) alebo miesto podnikania l íšiace sa od bydliska (fyzická osoba). Právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, preukazuje právny titul k užívaniu sídla v konaní pred obchodným registrom.

Zahraničná osoba má miesto podnikania alebo sídlo mimo ú zemia Slovenskej republiky, preto nie je dôvodné preukazovanie oprávnenia užívania nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí. Z verejnoprávnych dôvodov je ale dôležité, aby zahraničná osoba uviedla ako adresu podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky skutočnú, nie fiktívnu adresu, čo sa preukazuje dokladom o oprávnení uží vania nehnuteľnosti.

Platné znenie zákona, kedy aj cudzinci preukazujú svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, neumožňuje objektívne posúdiť plnenie tejto vš eobecnej podmienky prevádzkovania živnosti. Preto sa navrhuje, aby osoby s inou ako slovenskou štátnou príslušnosťou, boli povinné predkladať výpis z registra trestov svojej domovskej krajiny alebo z krajiny, v ktorej sa preukázateľne zdržovali dlhší, zákonom určený čas. V prípade pozitívneho zápisu v registri trestov by jeho súčasťou mal byť aj rozsudok umožňujúci posúdiť charakter trestného činu z hľadiska kritérií určených v § 6 ods. 2 živnostenského zákona. Osobitná úprava, uvedená v § 66f, vychádza zo smernice 2005/36/ES a platí pre osoby z členských štátov Európskej ú nie alebo zo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a zo Švajčiarska.

K bodu 34:

Navrhuje sa upraviť termín vydania živnostenského listu aj v závislosti na doručení výpisu z registra trestov.

V odseku 5 sa návrhom terminologicky zosúľaďuje živnostenský zákon so znením § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorší ch predpisov.

Úprava podľa odseku 9 vytvára správnemu orgánu nevyhnutné predpoklady na splnenie zákonnej povinnosti, ktorou je posúdenie súvislosti medzi predmetom podnikania a odsúdením za úmyselný trestný čin. Živnostenský list, ktorý je preukazom živnostenského oprávnenia, musí spĺňať podmienku jednoznačnosti a prehľadnosti, č o obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa používa aj na preukazovanie oprávnenia pri poskytovaní služieb v členských štátoch Európskej únie, už nezabezpečuje. V súvislosti s obmedzením poč tu predmetov podnikania uvádzaných na živnostenskom liste sa navrhuje zníženie správneho poplatku za jeho vydanie. Návrhom sa zabezpečuje aj zreálnenie počtu platných živnostenských oprávnení so skutoč ne vykonávanou podnikateľskou činnosťou. Vyznačenie právnej formy podnikateľa na doklade o živnostenskom oprávnení je významná informácia pre tretie osoby, preto sa navrhuje jej obligatórne uvá dzanie na dokladoch.

K bodom 35 a 36 :

Doterajšia úprava zasielania údajov zo živnostenského registra sa systémovo presúva do Hlavy IV zákona.

K bodu 37:

Navrhovaná úprava predpokladá aj pri žiadosti o koncesiu využiť službu živnostenských úradov spočívajúcu v obstaraní výpisu z registra trestov a v zabezpečení registrácie daňovníka a registrácie v systéme povinného zdravotného poistenia.

K bodu 38 :

Pokiaľ si živnostenský úrad obstaráva namiesto podnikateľa výpis z registra trestov, ide o službu vyžadujúcu si zabezpečiť pre živnostenský úrad primeranú lehotu na rozhodovanie a vydanie dokladu o živnostenskom oprávnení.

K bodom 39 a 41:

Koncesná listina, ktorá je preukazom živnostenského oprávnenia, musí spĺňať podmienku jednoznačnosti a prehľadnosti, čo obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa používa aj na preukazovanie oprá vnenia pri poskytovaní služieb v členských štátoch Európskej únie, už nezabezpečuje. V súvislosti s obmedzením počtu predmetov podnikania uvádzaných na koncesnej listine sa navrhuje zníženie sprá vneho poplatku za jej vydanie. Návrhom sa zabezpečuje aj zreálnenie počtu platných živnostenských oprávnení so skutočne vykonávanou podnikateľskou činnosťou.

K bodu 40:

Vyznačenie právnej formy podnikateľa na doklade o živnostenskom oprávnení je významná informácia pre tretie osoby, preto sa navrhuje jej obligatórne uvádzanie na dokladoch.

K bodu 42:

V odseku 3 sa návrhom terminologicky zosúlaďuje živnostenský zákon so znením § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

K bodu 43:

Vypustenie odseku 4 nadväzuje na úpravu v § 54 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c).

K bodu 44:

Rozosielanie a sprístupňovanie údajov živnostenského registra je riešené v § 66b.

K bodu 45:

Úprava zasielania údajov o vykonaných zmenách v živnostenskom registri sa systémovo presúva do Hlavy IV zákona

K bodu 46 :

Uvedenou zmenou sa navrhuje odstránenie legislatívno-technického nedostatku umožňujúceho zrušenie živnostenského oprá vnenia len pri strate bezúhonnosti, t.j. bez straty spôsobilosti na právne úkony a naopak.

K bodu 47:

Doplnenie uvedeného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zosúladenia podmienok zrušenia živnostenského oprávnenia pri ohlasovacích aj koncesovaných živnostiach. Pri začatí konania o zrušení ž ivnostenského oprávnenia za porušenie zákonných povinností je potrebné aj u koncesovaných živností zabezpečiť, aby sa podaním žiadosti o zrušenie oprávnenia nemohol obísť prípadný sankčný postih, ktorý spočíva v tom, že osoba, ktorej sa zrušilo živnostenské oprávnenie pre porušenie zákona, nemôže požiadať o nové živnostenské oprávnenie v trojročnej lehote.

K bodu 48:

Rozosielanie a sprístupňovanie údajov živnostenského registra je riešené v § 66b.

K bodu 49:

Navrhuje sa novým spôsobom definovať živnostenský register, a to ako súbor zákonom určených informácií o podnikateľoch ukladaných v informačnom systéme. Zapisovanie údajov do živnostenské ho registra vykonáva prvostupňový orgán štátnej správy v živnostenskom podnikaní, ktorým je obvodný úrad. Súčasne sa navrhuje precíznejšia úprava získavania údajov zapisovaných do živnostensk ého registra (dátum vzniku živnostenského oprávnenia u subjektov zapisovaných do obchodného registra) a spôsob nakladania s informáciami, ktoré budú živnostenským úradom poskytované fakultatívnym spô sobom na účely zabezpečenia registrácie v systémoch daňových úradov a zdravotných poisťovní alebo na účely obstarania výpisu z registra trestov.

K bodu 50:

Doplňované ustanovenia § 60a a 60b predstavujú systémovo oddelenú ú pravu nakladania s údajmi zapísanými v živnostenskom registri. Kým § 60a sa dotýka práva fyzických a právnických osôb na informácie z registra, § 60b predstavuje úpravu úplne nového systé mu poskytovania a sprístupňovania údajov registra úradom a inštitúciám verejnoprávnej povahy. Nový systém reflektuje dosiahnutý technický pokrok v elektronizácii a automatizácii administratívnych ú konov, t.j. jednotlivé dotknuté inštitúcie budú podľa potreby buď (automatickým) prijímateľom údajov, alebo budú mať individuálne sprístupnenú databázu o podnikateľoch. Preukázateľné doruč enie údajov z registra informačným systémom sa bude považovať za splnenie povinnosti poskytnutia písomnej informácie vyžadovanej osobitným zákonom – napríklad zákonom o pobyte cudzincov. Návrh už neuva žuje so zasielaním zoznamov podnikateľom obciam, pretože tieto informácie môže každá obec získať z verejne dostupných internetových zdrojov.

Daňovým orgánom a zdravotným poisťovniam budú údaje poskytnuté na úč ely registrácie distribuované formou exportov, t.j. informačný systém bude denne generovať a zasielať súbory obsahujúce dáta o subjektoch, ktoré využijú fakultatívnu možnosť ustanovenú v § 45a ž ivnostenského zákona. Podobne budú formou exportu zasielané uvedeným príjemcom i zmeny údajov oznámené podľa § 49 a 56 živnostenského zákona. Podrobnosti o obsahu, štruktúre údajov, o časovej pe čiatke, o potvrdzovaní príjmu údajov, atď. budú obsahom osobitných zmlúv medzi dotknutými subjektmi.

K bodom 51,52 a k bodu 54:

Fakultatívnosť ukladania pokút sa navrhuje nahradiť povinnosťou uložiť pokutu.

K bodu 53:

Fakultatívnosť ukladania pokút sa navrhuje nahradiť povinnosťou uložiť pokutu a navrhovanou legislatívno-technickou zmenou sa reaguje na zruš enie povinnosti vedenia autorizovanej inšpekčnej knihy.

K bodu 55:

Návrh nadväzuje na zrušenie povinnosti vrátiť živnostenský list alebo koncesnú listinu podľa §10 odsek 5.

K bodu 56:

Vymedzuje sa pôsobnosť obvodných úradov v oblasti živnostenského podnikania tak, aby činnosti spadajúce do pôsobnosti povinne zriaďovaných jednotných kontaktných miest vykonávali pre zahraničné osoby obvodn é úrady v sídlach krajských úradov. Pre slovenské fyzické osoby a právnické osoby budú služby prináležiace jednotným kontaktným miestam poskytovať všetky živnostenské úrady.

K bodu 57:

Ustanovenia o úlohách, ktoré plnia jednotné kontaktné miesta vychádzajú z návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 324 zo dňa 19.apríla 2006. Vecne ide o transpozíciu vybran ých článkov smernice o službách na vnútornom trhu, ktorou sa v tejto etape zabezpečuje pôsobnosť uvedenej siete vo vzťahu k podnikateľským činnostiam, ktoré majú charakter živností.

K bodu 58:

Pretože podľa Oznámenia Európskej komisie č. C 81, uverejneného v Úradnom vestníku ES dňa 13.7.1974, obsahujú potvrdenia údaje nielen o absolvovanej praxi ale i o nadobudnutom vzdelaní, navrhuje sa vyjadriť tieto údaje pod spoločným názvom odborná spôsobilosť. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť pôvodné písmená c) a d) v § 66c, ktorý upravuje pôsobnosť krajského úradu.

K bodu 59:

PIATA B časť zákona predstavuje transpozíciu dotknutých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7.septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá nahradila predchádzajú cu smernicu 1999/42/ES. Transpozičná lehota určená smernicou uplynie dňa 20.októbra 2007.

Dotknutá časť zákona rieši predovšetkým spôsob a postup uznávania dokladov o vzdelaní, odbornej praxe, bezúhonnosti, finančnej spoľahlivosti a zákonného poistenia proti rizikám vyplývajúcim z prevádzkovania živnosti. Návrh predpokladá, že uznávanie odbornej praxe sa bude dotýka ť aj tuzemských osôb, ktorým sa tak zachová doterajší (zvýhodnený) režim prináležiaci štátnym príslušníkom členských štátov Európskej únie.

K bodu 60:

Úprava konania o uznávaní odbornej spôsobilosti sa navrhuje presunúť do Piatej B č asti zákona, kam systémovo patrí.

K bodu 61:

Navrhuje sa, aby činnosti vyňaté z § 3 zákona, ktoré boli povoľované podľa osobitných predpisov, mohli podnikatelia vykonávať na základe ich doterajšieho oprávnenia po dobu šiestich mesiacov, v ktorej si budú musieť vybaviť živnostenské oprávnenie.

Vzhľadom na zmeny vykonané v prílohách zákona sa navrhuje, aby zákonne nadobudnuté živnostenské oprávnenia dotknutých subjektov zostali plne zachované aj v prípade, že došlo k zmene podmienok preukazovania odbornej spôsobilosti.

Zahraničným fyzickým osobám, ktoré sa podľa doterajšej právnej úpravy živnostenského zákona nemuseli zapisovať do obchodného registra, sa umožňuje podať návrh na zápis v ustanovenej trojmesač nej lehote.

Zrušenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 133/1994 Z.z. nadvä zuje na vypustenie povinnosti viesť inšpekčnú knihu podľa doterajšieho ustanovenia § 30 ods. 6.

K bodu 62:

Navrhuje sa nahradiť doterajšie prílohy zákona novými prílohami. Z vecného hľ adiska dochádza v prílohách k nasledovným zmenám:

Pretože v transponovanej smernici 2005/36/ES došlo k novému usporiadaniu činností do zoznamov I až III (pôvodná smernica 1999/42/ES zaraďovala činnosti do zoznamov I až VI), navrhuje sa zosúladiť toto zaradenie u dotknutých živností uvedených v prílohách živnostenského zákona.

Zmeny sa dotýkajú týchto živností:

Inštalácia a opravy chladiarenských zariadení (zaradená do zoznamu I)

Montáž, rekonštrukcia a údržba VTZ (zaradená do zoznamu I)

Holičstvo a kaderníctvo (preradená zo zoznamu III do zoznamu I)

Kozmetické služby (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Pohostinská činnosť (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Èistenie a kontrola komínov (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Predaj pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1 (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4 (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Nákup, predaj, prenájom alebo úschova zbraní a streliva (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Prevádzkovanie pohrebiska, pohrebnej služby, krematória (preradená zo zoznamu V do zoznamu III)

Zasielateľstvo (preradená zo zoznamu IV do zoznamu II).

Ïalšie navrhované zmeny v kategórii remeselných živností:

1.Èoraz väčšia elektronizácia vyrá baných automobilov kladie zvýšené nároky na odbornú spôsobilosť osôb vykonávajúcich diagnostiku vozidiel pred ich opravou. Vykonanie odbornej diagnostiky, ktorú by mali vykonávať iba odborne spôsobilé osoby, vylučuje vykonanie zbytočných a drahých zásahov do automobilov. Preto sa navrhuje rozšíriť remeselnú živnosť Oprava cestných motorových vozidiel o ich diagnostiku.

2.Z dôvodu zanedbateľného rizika ohrozenia verejných záujmov pri vykonávaní údenárskej činnosti sa navrhuje liberalizácia tejto činnosti vykon ávanej podnikateľským spôsobom, pričom mäsiarstvo sa navrhuje ponechať v kategórii remeselných živností.

3.Výroba a oprava odevov hromadnou alebo zákazkovou formou má bez ohľadu na použitý materiál na výrobu charakter voľnej živnosti. Preto nie je dô vodné regulovať ani výrobu a opravu výrobkov z kožušinových materiálov a vzhľadom na malú početnosť a priemyselný charakter spracovania kože a kožušín ani túto oblasť, ktorá bola doteraz subsumovaná pod živnosťou Kožušníctvo.

4.Polygrafická výroba nemá v dnešných podmienkach charakter remeselnej, ale skôr priemyselnej výroby, preto sa navrhuje jej vypustenie z kategó rie remeselných živností.

5.Navrhuje sa nahradiť doterajšiu živnosť ”Plynoinštalatérstvo” integrovanou živnosťou zahrňujúcou montáž, rekonštrukciu a údrž bu elektrických, plynových, tlakových a zdvíhacích vyhradených technických zariadení. Návrh súvisí s vyčlenením uvedených činností z pôsobnosti nového zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpeč nosti a ochrane zdravia pri práci, pričom považujeme za dôvodné, aby tieto činnosti vykonávali kvalifikovaní odborníci (remeselníci) z danej oblasti. Oprava týchto vyhradených technických zariadení zostá va predmetom viazanej živnosti.

6.Doterajšia živnosť Holičstvo a kaderníctvo už nezodpovedá realite, pretože prevádzky orientované na holičstvo prakticky zanikli a na stredný ch odborných učilištiach sa vyučuje iba odbor kaderníctvo. Preto sa navrhuje ponechať medzi remeselnými živnosťami iba pánske, dámske a detské kaderníctvo.

7.Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne sú svojim charakterom rovnaké činnosti (príprava jedál na priamu konzumá ciu), preto sa navrhuje zjednotenie ich regulácie z hľadiska požiadaviek na preukázanie odbornej spôsobilosti.

Zmeny v kategórii viazaných živností:

1.Vypúšťa sa živnosť por. č. 5. Tá to zmena súvisí s novou právnou úpravou v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

2.Navrhuje sa zjednodušené vyjadrenie doterajšej živnosti por.č. 11 (podľa návrhu por.č. 10) a súčasné zosúladenie podmienok odbornej spô sobilosti s ustanovením § 45 ods. 6 stavebného zákona. Vypustenie živnosti Projektovanie stavieb, nemá vplyv na možnosť vykonávania tejto činnosti, pretože doterajšie oprávnenia zostávajú podľa prechodn ých ustanovení zákona zachované a nové osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 43c zákona č. 138/1992 Zb. sa už nevydávajú.

3.Navrhuje sa doplniť nová živnosť pod por. č. 11, ktorá si vyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti a teda má charakter viazanej živnosti.

4.Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v § 44 ods. 1 vyžaduje od subjektov, ktoré uskutočňujú stavby, iba to, aby vedenie uskutočňovania stavby vykonával stavbyvedúci. Doterajšie znenie živnostenského zákona tento právny rámec prekrač ovalo, preto sa navrhuje preradenie doterajších viazaných živností medzi voľné s tým, že povinnosť ustanovenia osoby stavbyvedúceho, ktorý je garantom odborného uskutočňovania stavieb, zostáva zachovaná .

5.Navrhuje sa explicitné vyjadrenie podmienok odbornej spôsobilosti výkonu činnosti vedenia uskutočňovania stavieb z hľ adiska nadobudnutia odbornej praxe, ktorá je v platnej právnej úprave sporná z hľadiska toho, či sa vzťahuje aj na absolventov vysokoškolského vzdelania.

6.Navrhuje sa doplniť nová viazaná živnosť pod por. č. 15 na návrh podnikateľov v oblasti krajinnej architektúry.

7.Návrhom zmeny poznámky u živnosti Technické osvedčovanie stavebných výrobkov sa reaguje na prečíslovanie odsekov v zákone č. 90/1998 Z.z.

8.Zmena podmienok odbornej spôsobilosti u živnosti Vykonávanie činnosti koordinátora bezpečnosti vyplýva z nového nariadenia vlády SR č . 396/1996 Z.z., ktoré bolo prijaté po schválení zákona č. 124/2006 Z.z., ktorým sa zmenil aj živnostenský zákon.

9.Pomerne rozšírená činnosť externých inštruktorov autoškôl je svojim charakterom viazanou živnosťou, preto sa navrhuje jej doplnenie do prí lohy č. 2 zákona.

10.Prekladateľské a tlmočnícke služby poskytované mimo právneho rámca zákona č. 382/2004 Z.z. vyžadujú rovnakú odbornú spôsobilosť ako vyučovanie cudzích jazykov, preto sa navrhuje doplnenie názvu živnosti.

11. Účelom návrhu doplniť živnosť o odborné poradenské služby je odstrániť súčasný nesúlad medzi úpravou živnostenského zákona, podľa ktorého sú z pôsobnosti živnostenského zákona vylúčené služ by zamestnanosti (§ 3 ods. 2 písm. y)) a úpravou zákona o službách zamestnanosti (§ 43 ods. 9), ktorý priamo predpokladá, že odborné poradenské služby poskytujú fyzické osoby a právnické osoby s opr ávnením na vykonávanie takejto činnosti. S poukazom na to, že zákon o službách zamestnanosti pre poskytovateľa odborných poradenských služieb zároveň ustanovuje aj podmienky odbornej spô sobilosti, sa navrhuje zaradiť uvedenú činnosť medzi viazané živnosti.

12.Zákon č.544/2002 Z.z. o Horskej zá chrannej službe v znení neskorších predpisov vymedzuje obsah horskej vodcovskej činnosti ako vedenie a sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí mimo turistických chodníkov a trás. V podmienkach ž ivnostenského podnikania to znamená, že osoba so živnostenským oprávnením na vykonávanie činnosti horského vodcu, ktorá mieni sprevádzať osoby v horskom a vysokohorskom prostredí aj po turistických chodní koch a trasách, je povinná nadobudnúť aj živnostenské oprávnenie na vykonávanie činnosti horského sprievodcu vo význame špecializovanej činnosti v oblasti telesnej kultúry. Na takýto postup nie sú verejnoprávne dôvody. Navrhovanou novelou sa zabezpečuje aj súlad medzi úpravou živnostenského zákona so zákonom o horskej záchrannej službe, podľa ktorého horskú vodcovskú činnosť môže vykoná vať fyzická osoba, ktorá má nielen platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie horskej vodcovskej činnosti vydané Národnou asociáciu horských vodcov, ale aj osvedčenie vydané zahraničnou prá vnickou osobou, ktorá je členom Medzinárodného združenia asociácií horských vodcov (UIAGM/IFMGA) so sídlom v Schwandvorsass v Švajčiarskej konfederácií.

13.Návrhom sa doplňujú dve činnosti z oblasti lesného hospodárstva, ktoré sú svojim charakterom viazanými živnosťami (Èinnosť odborné ho lesného hospodára a Zber, spracúvanie, skladovanie, pestovanie a uvádzanie do obehu reprodukčného materiálu lesných drevín).

14.Novelou banského zákona č. 533/2004 Z.z. bola požiadavka na odbornú spôsobilosť rozšírená aj na vyhľadávanie nevybuchnutej munície, ktor á však nebola premietnutá do znenia viazanej živnosti.

15.Pokiaľ je pre živnosť masérske služby ustanovené stredoškolské zdravotnícke vzdelanie bez určenia bližšej špecializá cie, potom je primeraná i navrhovaná obdobná úprava pre absolventov lekárskych fakúlt.

16.U ubytovacích služieb v zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností sa navrhuje rozšíriť (liberalizovať) podmienky odbornej spô sobilosti tak, aby túto živnosť mohli prevádzkovať aj osoby s vysokoškolským vzdelaním ekonomického odboru podobne, ako je to ustanovené pre osoby so stredoškolským vzdelaním.

17.Èinnosť vodohospodára možno podľa § 70 odsek 3 zákona č. 364/2004 Z.z. vykonávať i v postavení podnikateľa a svojim charakterom ide o viazanú živnosť. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje jej doplnenie do uvedenej kategórie živností.

18.Zákon č. 507/2001 Z.z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, ktorý je východiskovým zákonom určujú cim podmienky poskytovania poštových služieb, neobsahuje ustanovenie, ktorým by sa prevádzkovateľom týchto služieb mohol stať iba subjekt spĺňajúci podmienky odbornej spôsobilosti. Platný živnostenský zá kon určením podmienok odbornej spôsobilosti neodôvodnene presahuje právny rámec východiskovej osobitnej právnej úpravy, preto sa navrhuje preradenie predmetnej živnosti do kategórie voľných živností.

19.Èinnosť bezpečnostného poradcu je svojim charakterom viazanou živnosťou, preto sa navrhuje jej doplnenie do prílohy č. 2 zákona.

20.Èinnosť autorizovanej osoby je viazaná na udelenie autorizácie nielen podľa zákona č. 264/1999 Z.z., ale aj podľa v poznámke dopĺňaného z ákona č. 90/1998 Z.z.

21.Doterajší text poznámky u živnosti Verejné obstarávanie obsahuje odkaz na už zrušený zákon o verejnom obstarávaní , preto sa navrhuje novelizácia textu poznámky.

22.Navrhuje sa rozšírenie možností podnikania v realitnej činnosti aj pre osoby, ktoré nadobudli vysokoškolské vzdelanie architektonického smeru.

23.U živnosti Bezpečnostnotechnické služby sa navrhuje odstrániť legislatívno-technický nedostatok spôsobený pri schvaľovaní zákona č . 124/2006 Z.z.

24.Výkon oprávneného merania je podľa osobitného zákona č. 478/2002 Z.z. viazaný na predpoklad splnenia osobitných podmienok, ktoré sa deklarujú vydaním oprávnenia na vykonávanie oprávneného merania. Ani v tomto prípade sa osobitný zákon nezaoberá problematikou vzniku, zmeny a zániku oprávnenia na podnikanie v tejto oblasti, preto sa navrhuje rieš enie doplnením živnostenského zákona o novú viazanú živnosť. Uvedené platí aj pre doplňovanú živnosť vykonávanie hodnotenia rizík, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijn ého plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie závažných priemyselných havárií, tentokrát vo vzťahu k zákonu č. 261/2002 Z.z o prevencii závažn ých priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25.Posudzovanie vplyvov na životné prostredie zveruje od 1.februára 2006 zákon č. 24/2006 Z.z. odborne spôsobilým osobám, ktoré nadobudli osvedč enie vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky má charakter viazanej živnosti, preto sa táto činnosť navrhuje doplniť medzi živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona.

Zmeny v kategórii koncesovaných živností:

1.Navrhuje sa zmena podmienok preukazovania odbornej spôsobilosti u živností z oblasti pohrebníctva, tak aby členmi skúšobných komisií boli odborníci z oblasti verejné ho zdravotníctva. Súčasťou riešenia je i paralelná úprava príslušného ustanovenia zákona o pohrebníctve (zákonom o ochrane, podpore a rozvoji zdravia).

2.U živnosti Zasielateľstvo ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z potreby odstránenia duplicitne určenej podmienky odbornej spô sobilosti (§66j písm. a/ platného živnostenského zákona).

Zmena v prílohe č. 4 zákona :

Externé odborné práce na všetkých vyhradených technický ch zariadeniach by mali byť vykonávané iba osobami s príslušnou osobitnou odbornou spôsobilosťou. Navrhovaná zmena súvisí s obdobnou zmenou v kategórii remeselných živností.

K čl. II:

K bodu 1:

Navrhuje sa úprava začatia plynutia lehoty na registráciu okamihom doručenia údajov do daňového informačného systému. Nakoľko údaje budú zo živnostenských úradov zasielané bezodkladne (dennými dávkami), v praxi by lehota začala plynúť od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom daňovník odovzdá údaje potrebné na registráciu.

Ak daňový subjekt využije jednotné kontaktné miesto, navrhuje sa pre správcu dane lehota na jeho registráciu. Táto lehota je sedem dní odo dňa prijatia údajov v daňovom informačnom systéme.

K bodu 2:

Miesto podnikania fyzickej osoby je v terminológii Obchodného zákonníka a ž ivnostenského zákona synonymom sídla právnickej osoby. Takéto miesto podnikania má fyzická osoba iba jedno, podobne ako má jedno sídlo právnická osoba. Navrhuje sa ponechať fyzickej osobe možnosť , aby si zvolila ako miesto doručovania písomností aj inú adresu, ako je adresa miesta podnikania.

K bodu 3:

Jednou z úloh siete jednotných kontaktných miest je zabezpečenie súvisiacich administrat ívnych postupov pri začatí podnikania, medzi ktoré patrí aj povinnosť daňovníka registrovať sa u príslušného správcu dane. Navrhuje sa, aby osoby uchádzajúce sa o oprávnenie na podnikanie mohli informá cie potrebné na registráciu daňového subjektu poskytnúť správcovi dane prostredníctvom siete jednotných kontaktných miest, ktoré ich preveria a následne odošlú do informačného systému daňových ú radov na ďalšie konanie. V prípade zriaďovania prevádzkarne sa daňovníkovi umožňuje splnenie oznamovacej povinnosti rovnakou formou. Vzhľadom na bezodkladné automatizované odovzdávanie informácií z jednotn ých kontaktných miest do informačného systému správcu dane sa navrhuje, aby okamih začatia daňového konania bol totožný s okamihom prijatia údajov v daňovom informačnom systéme. Daňový subjekt poskytne informácie v sieti jednotných kontaktných miest na rozšírenom ohlásení živnosti (rozšírenej žiadosti o koncesiu), preto sa navrhuje odlišná úprava používania tlačív.

Doplnením ustanovenia odseku 22 sa má docieliť zjednodušenie administratívnej náro čnosti podnikateľov tým, že pokiaľ u nich nastanú v priebehu podnikania zmeny určitých skutočností, tieto nebudú povinné oznamovať viacerým subjektom, ale iba jednotnému kontaktnému miestu, ktoré ich odošle do príslušného informačného systému správcu dane. Tento postup sa bude uplatňovať v prípadoch plnenia povinnosti oznamovania zmien podľa ustanovenia § 49 a 56 živnostenského zákona.

K čl. III:

V súvislosti s požiadavkou na zabezpečenie prehľadnosti dokladov o ž ivnostenskom oprávnení (používanými i pri poskytovaní služieb v rámci krajín EÚ) sa navrhuje zníženie položky za vydanie živnostenského listu a koncesnej listiny, ktoré budú obsahovať už iba jeden predmet podnikania. Novonavrhované sadzby za vydanie živnostenských listov a koncesných listín sú diferencované z hľadiska miery náročnosti rozhodovacích procesov, pričom ich zavedenie bude vo vzťahu k príjmom štátneho rozpočtu neutrálne. Ïalej sa navrhuje vypustenie položky za nahliadnutie do živnostenského registra, nakoľko ide o prekonaný a v praxi nevyužívaný úkon, ktorý je v dnešný ch podmienkach elektronickej podoby registra nevykonateľný. Návrh na zrušenie položky za autorizovanie inšpekčnej knihy nadväzuje na vypustenie tohto inštitútu zo živnostenského zákona. Pri zmene textu písmen a j) ide iba o terminologické zosúladenie s textom živnostenského zákona.

K čl. IV:

K bodom 1, 3 a 4:

Navrhovanými zmenami sa umožňuje prevádzkovať verejný sklad aj fyzickým osobám.

K bodu 2:

Návrhom sa odstraňuje diskriminácia fyzických osôb, ktoré podľa doterajšieho právneho stavu nemohli prevádzkovať verejný sklad.

K bodu 5:

Pretože prevádzkovanie verejného skladu nie je samostatným predmetom podnikania (tým je veľkoobchodná činnosť s vybranými tovarovými komoditami), nie je dôvodné zapisovať túto skutoč nosť do obchodného registra. Naviac sa umožňuje vykonávanie tejto činnosti i fyzickými osobami, ktoré nemajú obligatórnu povinnosť zapisovať sa do obchodného registra.

K čl. V:

Návrh súvisí s vypustením povinnosti viesť v každej prevádzkárni autorizovanú inšpekčnú knihu.

K čl. VI:

K bodom 1 až 3:

Navrhuje sa explicitnejšia úprava prideľovania IÈO, ktorou sa zabezpečí, aby osoba, ktorá už raz IÈO nadobudla, toto používala i po obnovení podnikateľskej činnosti. Pre podnikateľ ov to zabezpečí odbúranie zbytočnej administratívnej záťaže i finančných prostriedkov za získanie ďalšieho IÈO, pre verejné registre to zabezpečí lepšiu identifikáciu subjektov.

Okrem toho sa navrhuje, aby všetky subjekty, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia získali IÈO na obvodnom úrade.

K bodom 4 a 5:

Zosúlaďuje sa zákon o štátnej štatistike so zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VII:

Za súčasného právneho stavu úplne absentuje v zákone pozitívna ú prava, ktorá by v záujme relevantného postupu Národnej asociácie horských vodcov ustanovovala obsah a podmienky nadobudnutia odbornej spôsobilosti na vykonávanie horskej vodcovskej činnosti. Zároveň absentuje splnomocň ovanie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia bližšie podrobnosti nadobudnutia odbornej spôsobilosti, na vykonanie skúšok osobitnej odbornej spôsobilosti, nálež itosti vydaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie horskej vodcovskej činnosti, ktorá je viazanou živnosťou, ako aj hranice horských oblastí. Zoznam lesných oblastí a podoblastí uvedených v pr ílohe č. 7 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa už nevyhovuje potrebám Horskej záchrannej služby, pretože niektoré horské oblasti v ňom nie sú ( napr. Západné Tatry a Slovenský Raj) a niektoré sú delené na podoblasti, z ktorých niektoré nepatria do horských oblastí, v ktorých horská služba vykonáva činnosť. Záva žným problémom je aj to, že nie sú vymedzené hranice území lesných oblastí. Preto sa navrhuje vydať všeobecne záväzný právny predpis ministerstva vnútra, v ktorom budú horské oblasti určené na základe hraníc katastrov obcí nachádzajúcich sa v jednotlivých horských oblastiach. Tým sa predíde prípadným nejasnostiam pri zásahoch horskej služby a pri poistení osôb nachádzajúcich sa v horsk ých oblastiach.

K čl. VIII:

K bodu 1:

Podľa § 6 ods.1 má poistenec povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v určenej lehote iba v zdravotnej poisťovni. Návrh umožňuje, aby osoba uchádzajúca sa o opr ávnenie na podnikanie mohla prihlášku vo forme rozšíreného ohlásenia (rozšírenej žiadosti o koncesiu) podať aj na jednotnom kontaktnom mieste, ktoré ju bude v elektronickej forme bezodkladne distribuovať príslu šnej zdravotnej poisťovni.

K bodu 2:

Navrhuje sa úprava povinných obsahových náležitostí prihlášky tak, aby zákon korešpondoval s údajmi vyžadovanými podľa existujúcich tlačív.

K bodu 3:

Navrhuje sa, aby poistenec, ktorý je už prihlásený na povinné zdravotné poistenie, mohol oznamovať zmeny vybraných údajov zdravotnej poisťovni prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu je poistenec povinný oznámiť aj živnostenskému úradu plniacemu funkciu jednotného kontaktného miesta (§ 49 a 56 živnostenského zákona) a pokiaľ tak urobí v osemdňovej lehote, môž e jednotné kontaktné miesto ohlásené zmeny zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni. To isté platí pre zmenu názvu, pod ktorým rozumieme zmenu obchodného mena.

Poistenec, ktorý sa uchádza o oprávnenie na podnikanie, je po nadobudnut í tohto oprávnenia povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného, ktorým bude on sám ako samostatne zárobkovo činná osoba. Navrhuje sa, aby túto zmenu, ktorá bezprostredne súvisí s konaním jednotné ho kontaktného miesta, pohol poistenec oznámiť zdravotnej poisťovni prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K čl. IX:

Zdravotné poisťovne sú povinné uchovávať aj dokumentác iu o prihláškach poistencov. Pretože prvotná písomná dokumentácia bude archivovaná v prípade prihlásenia sa poistencov na povinné zdravotné poistenie na živnostenskom ú rade (jednotnom kontaktnom mieste), navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne mohli uchovávať prihlášky v podobe, v akej ich z tohto úradu obdržia.

K čl. X:

Vzhľadom na viaceré novelizácie zákona sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky , aby vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

K čl. XI:

Odsunutie nadobudnutie účinnosti prílohy č. 1 zákona sa navrhuje z d ôvodu, že zmena zoznamu remeselných živností sa dotýka možnosti uplatňovania odpočtu paušálnych výdavkov podľa zákona o daniach z príjmov a daňové obdobie sa kryje s kalendárnym rokom.

zobraziť dôvodovú správu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

16

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon”) bol naposledy novelizovaný zákonom č. 265/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005. Od účinnosti tejto novely zá kona bolo možné dostatočne posúdiť jej vplyv na aplikačnú prax. Novela zaviedla niektoré nové prvky do zákona, ktoré sú nesporne pozitívom pri jeho aplikácii, avš ak aj napriek tomu sa vyskytuje viacero ustanovení zákona, ktoré si vyžadujú jeho ďalšiu zmenu a doplnenie v záujme sprehľadnenia a zefektívnenia všetkých činností pri nadobúdaní, strate a osvedčovan í štátneho občianstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení z augusta 2006 zakotvila prijatie úpravy pravidiel udeľovania štátneho občianstva S lovenskej republiky cudzincom s cieľom dôkladnejšieho preverovania žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. Táto úloha bola zakomponovaná následne do Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2007.

Navrhovanou novelou zákona sa reaguje aj na potreby vyplývajúce z praktickej aplikácie zákona, najmä na platný právny stav, ktorý nastal po prijatí ostatnej novely tohto zákona úč innej od 1. septembra 2005. Touto novelou sa podrobnejšie upravili podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktoré musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné inštit úcie. V záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu, najmä plnenia povinností zo strany žiadateľov, je potrebné rozšíriť rozsah predkladaných dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti a predĺži ť dĺžku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je predpokladom dostatočnej integrácie žiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania pr ínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti. Uvedený proces si vyžaduje nároky na zaobstaranie všetkých príslušných dokladov, čo má zásadný vplyv na dĺžku rozhodovacieho procesu o udelenie št átneho občianstva Slovenskej republiky.

V rámci správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je ministerstvo vnútra povinné si vyžiadať stanoviská od orgánov Policajného zboru a iných bezpečnostných orgánov, ktoré zisťujú potrebné informácie prostredníctvom informácií v databázach medzinárodných bezpečnostných inštitúcií. Vzhľadom na neustále narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a medzin árodného terorizmu vrastá potreba dôsledného preverovania všetkých relevantných informácií týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je ministerstvo vnú tra v rámci konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky povinné postupovať aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujú ce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom, ako aj ďalších súvisiacich právnych predpisov Európskej únie. Doterajšie znenie zákona upravuje d ĺžku lehoty na rozhodovanie, ktorú nemožno z uvedených dôvodov dodržať, a preto je potrebné ju predĺžiť v záujme objektívneho posúdenia veci. Súčasná dĺžka lehoty je nedostačujúca aj vzh ľadom na to, že stanoviská niektorých štátnych orgánov, ktoré sú rozhodujúce pre konanie vo veci, nemožno vypracovať a doručiť v priebehu niekoľkých mesiacov tak, aby správny orgán mohol vo veci rozh odnúť včas.

Ustanovenie o podmienkach na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je potrebné doplniť o preukazovanie plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky. Z hľadiska zistenia stupňa integrácie cudzinca do spoločnosti a jeho stotožnenia sa s právnym poriadkom štátu je potrebné získavať aj informácie o jeho soci álnom postavení, pokiaľ ide o zamestnanie, podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a z toho vyplývajúce plnenie povinností voči štátu.

Nakoľko zákon obsahuje aj niektoré povinnosti fyzických osôb, je potrebné v záujme možnosti vynútiteľnosti splnenia týchto povinností v prípade ich dobrovoľného nesplnenia doplniť do zákona aj sankcie v podobe postihu za priestupky .

V rámci konania podľa zákona dochádza k problémom pri doručovaní písomnost í do vlastných rúk z dôvodu neohlásenia zmeny pobytu, čo následne spôsobuje prieťahy v konaní a neodôvodnené zaťažovanie správneho orgánu, ako aj zbytočné zvyšovanie finančných ná kladov na doručovanie. V tejto súvislosti je vhodné upraviť spôsob doručovania písomností priamo v zákone so zohľadnením všetkých osobitostí vyplývajúcich z konania o štátnom občianstve.

Doterajšie znenie zákona si vyžaduje aj drobné legislatívne úpravy, ktoré spresnia text zákona a umožnia jeho jednoznačný výklad pri aplikácii v praxi.

Zákonom sa stručne novelizuje vzhľadom na požiadavky praxe, občanov ako aj novo vydávané osobné doklady zákon o mene a priezvisku tak, aby mohli občania používať v úradnom styku všetky mená uvedené v matrike.

V samostatnom článku sa navrhuje novelizovať zákon o správnych poplatkoch. Na základe tejto novely sa zvýšia niektoré poplatky vyberané obcami a orgánmi štátnej správy, pretože súčasné poplatky u ž nezodpovedajú náročnosti úkonov a ich finančnému pokrytiu.

Na základe medzirezortného pripomienkového konania bola do návrhu zapracovaná požiadavka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bol doplnený nový článok IV, ktorý m sa novelizuje zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a to v prechodných ustanoveniach tak, aby zostali preukazy vydávané podľa doterajšej právnej úpravy aj po 1. auguste 2007 v platnosti, aby nedošlo k obrovskému nárastu administratívy, ako aj zvýšeniu finančných nárokov na štátny rozpočet ako aj súkromné financie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, Európskym dohovorom o občianstve a ďalšími medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

a)zvýšený príjem rozpočtov obcí nemožno kvantifikovať, pretože neexistuje evidencia úkonov a štatistický prehľad o nich od jednotlivých obcí, ktoré sú matričnými úradmi,

b)zvýšenie cca 1,1 mil. Sk príjmov rozpočtu štátu v súvislosti s poplatkami za registrácie a ú kony súvisiace s nimi oproti roku 2006, pri predpokladanom počte úkonov

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a in ých právnických osôb

Minimálny, len v súvislosti s individuálnymi podaniami a výberom príslu šných správnych poplatkov za vykonané úkony

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Bez dopadov

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Bez dopadov

Piata časť: Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Bez dopadov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev

Keďže problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.

II . Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1

Cieľom je spresnenie úpravy predmetu zákona tak, aby korešpondoval so skutočným obsahom, pričom sa vzhľadom na navrhované doplnenie zákona o priestupky na úseku štátneho občianstva predmet zákona dopĺňa aj o túto skutočnosť.

K bodom 2, 11, 12, 14, 20, 26, 30, 32, 35, 36, 41, 42, 47, 52, 62, a 65

Ide o precizovanie doterajšieho textu a zjednotenie používanej terminológie vzhľadom na existujúcu právnu úpravu. Cieľ om je predchádzanie možnému nejednoznačnému výkladu ako aj následnej aplikácii predmetných ustanovení a upraviť dĺžky pobytu v súlade so všeobecným predĺžením pobytu.

K bodu 3

Vzhľadom na ústavnú úpravu, podľa ktorej nie je možné štátne občianstvo Slovenskej republiky odňať, sa sprísň uje jedna zo základných podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, a to dĺžka trvalého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky pred podaním žiadosti o udelenie štátneho obč ianstva Slovenskej republiky z päť na osem rokov. Počas dlhšieho pobytu na území Slovenskej republiky bude možné dôkladnejšie preveriť zžitie sa žiadateľa s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s na šim kultúrnym prostredím.

K bodu 4

Zmena ustanovenia o bezúhonnosti reaguje na nové zákonné úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. Zároveň umožn í kvalifikovanejšie a presnejšie posudzovanie osoby žiadateľa z hľadiska jeho protiprávneho konania, ktorého posúdenie je nevyhnutné na účely rozhodovania o udelení štátneho občianstva.

K bodu 5

Úprava je potrebná vzhľadom na prijatie nového Trestného zákona a Trestného poriadku.

K bodu 6, 24 a 25

Navrhovanou úpravu sa konkretizujú a spresňujú pravidlá preukazovania ovládania slovenského jazyka žiadateľ om ako jednej zo zákonných podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

K bodu 7

Konkretizujú sa povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z osobitných právnych predpisov, ktoré je povinný žiadateľ dodrž iavať.

K bodu 8

Vypúšťa sa výnimka ovládania slovenského jazyka pre okruh žiadateľov o udelenie štátneho obč ianstva Slovenskej republiky uvedených v § 7 ods. 2 zákona.

K bodu 9

Jednoznačne sa ustanovuje, že manželstvo žiadateľa so štátnym občanom Slovenskej republiky musí v čase rozhodovania trva ť a zároveň sa text zosúľaďuje s terminológiou používanou aj v iných právnych predpisoch.

K bodu 10

Rozširuje sa okruh oblastí, v ktorých sa môže žiadateľ významne zaslúžiť o prínos pre Slovenskú republiku a z tohto dôvodu mu možno udeliť štátne občianstvo. Navrhuje sa, aby udelenie štátneho občianstva po novele zákona bolo možné aj osobám, ktoré sú významné v spoločenskom živote a to najmä z d ôvodu, že ich činnosť na území Slovenskej republiky má zásadný vplyv na konanie najvýznamnejších kultúrnych a ekonomických ustanovizní, ktoré ovplyvňujú svojou pôsobnosťou celospoločenské dianie, ale aj reprezentujú Slovenskú republiku doma i v zahraničí.

K bodu 13

Aj v prípadoch, ak je žiadateľom o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky azylant, sa ustanovuje minimálna dĺž ka pobytu azylanta na území Slovenskej republiky na päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti. Uvedená dĺžka pobytu je potrebná na dostatočné preskúmanie integrácie azylanta do spoločnosti, nakoľko skutočná identita týchto osôb je počas konania udelenia azylu na území Slovenskej republiky často nezistiteľná.

K bodu 15

Navrhovanou úpravou sa zjednodušujú zákonné podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ako bývalým občanom Slovenskej republiky prepustených podľa § 9 zákona (bývalí štátni občania Slovenskej republiky, ktorí o prepustenie zo štátneho zvä zku Slovenskej republiky boli nútení požiadať v súvislosti s nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu, ktorého právny poriadok neumožňoval dvojaké štátne občianstvo), tak isto aj osobám, ktorých jeden z rodičov bol v čase ich narodenia československým štátnym občanom a podľa vtedajšej právnej úpravy nevykonal úkon smerujúci k získaniu č eskoslovenského štátneho občianstva pre dieťa. Doterajšia právna úprava takýmto žiadateľom nepriznávala osobitné postavenie.

K bodu 16 a 22

Navrhovaná úprava sa vykonáva z dôvodu účinnosti zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorým sa zaviedla nová terminológia a ktorú je potrebné používať aj v tomto zákone. Zároveň sa predlžuje dĺžka nepretržitého pobytu bezprostredne predchádzajúceho podaniu ž iadosti žiadateľom s priznaným postavením Slováka žijúceho v zahraničí z dvoch rokov na tri roky.

K bodu 17

Ustanovenie sa dopĺňa o ďalších žiadateľov, ktorých doterajšia právna úprava neriešila.

K bodu 18

Spresňuje sa znenie § 7 ods. 6 a vypúšťa sa lehota, ktorá bola potrebná podľa doterajšieho prá vneho stavu.

K bodu 19

Podľa terajšieho stavu o všetkých žiadostiach o udelenie št átneho občianstva Slovenskej republiky rozhoduje podľa organizačného poriadku ministerstva vnútra odbor štátneho občianstva sekcie verejnej správy. Odvolacím orgánom je minister.

Navrhuje sa, aby o žiadostiach podľa § 7 ods. 2 písm. b) t.j., v prípadoch, v ktorých možno udeliť výnimku, ak ide o žiadateľa, ktorý sa významným spôsobom zaslúžil o prínos pre Slovenskú republiku v niektorých spoločenských oblastiach rozhodoval priamo minister vnútra. Ide vo všetkých prípadoch o to, že udelenie štátneho občianstva podporujú priamo ministri prípadne ďalší iní ústavn í činitelia. Návrh sa odôvodňuje aj tým, že ide o priamu komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi.

Taktiež aj podľa právnych poriadkov iných krajín Európskej únie rozhoduje v obdobných prípadoch o udelení štátneho občianstva priamo ústavný činiteľ alebo člen exekutívy (n apr. prezident, minister). Podľa evidencie ministerstva vnútra ide o desať až dvadsať prípadov ročne.

Odbor štátneho občianstva preskúma pred rozhodnutím ministra všetky ostatné okolnosti, ktorý ch splnenie sa inak zákonom vyžaduje.

K bodu 21

Zakotvuje sa povinnosť predložiť pri žiadosti doklad o bezúhonnosti nie starší ako 6 mesiacov každého št átu, ktorého je alebo bol žiadateľ štátnym občanom, ako aj štátov, v ktorých mal žiadateľ v posledných 15 rokoch pred podaním žiadosti povolen ý pobyt.

K bodu 23

Taxatívne sa vymenúvajú ďalšie doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť pri podaní ž iadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, s ktorých je možné zistiť plnenie povinností vyplývajúcich z právneho poriadku Slovenskej republiky resp. skutočností o osobnom stave žiadateľa a zdroji jeho príjmov.

K bodu 27

Zakotvuje sa povinnosť aj pri žiadostiach maloletých detí do 14 rokov predkladať potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného a dĺžke trvania poistného vzťahu.

K bodu 28

Ustanovenie reaguje na právny stav, ktorý vyplynie z nového zákona o registri trestov od 1. mája 2007.

K bodu 29

V konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa zakotvuje obligatórna súčinnosť ministerstva s osobitným útvarom Policajného zboru vo forme stanoviska k žiadosti a v prípade potreby aj stanoviska od Slovenskej informačnej služby resp. iného štátneho orgánu. Výslovne sa uvádza, že pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa berie zreteľ na verejný záujem a osobitne na bezpečnostné hľadisko vyplývajúce zo stanovísk dožiadaných orgánov.

K bodu 31

Uvedená zmena je nutná z dôvodu zosúladenia jednotlivých ustanovení tohto zákona, pretože niektorí ž iadatelia spĺňajúci podmienky podľa § 7 ods. 2 až 6 nemusia mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ako jednu z podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale postačuje u nich iná forma povoleného pobytu (prechodný, tolerovaný).

K bodu 33

Predlžuje sa lehota správneho orgánu potrebná na rozhodnutie o žiadosti, pretože doterajšia lehota je nedostačujúca. V rámci správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je ministerstvo vnútra povinné si vyžiadať stanoviská od orgánov Policajného zboru a v prípade potreby aj od iných bezpečnostných orgánov vzhľadom na neustále narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu. Z dôvodu dôsledného preverenia všetký ch relevantných informácií týkajúcich sa žiadateľa je potrebné lehotu na rozhodnutie vo veci predĺžiť.

K bodu 34

Doplnením § 8a o odsek 8 sa taxatívne ustanovujú obsahové a formálne náležitosti listiny o udelení štátneho obč ianstva Slovenskej republiky.

Ustanovením odseku 9 sa riešia tie prípady, kedy po vydaní listiny o udelení štátneho obč ianstva Slovenskej republiky pred jej prevzatím žiadateľom sa zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú štátne občianstvo Slovenskej republiky neudeliť. Uvedená úprava je nutná vzhľadom na ú stavou zakotvenú nemožnosť odňatia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Na takéto prípady nemožno preto aplikovať ustanovenia správneho poriadku o tzv. mimoriadnych opravných prostriedkoch proti právoplatn ým rozhodnutiam správnych orgánov v prípade zistenia nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

K bodu 37

Predĺžením lehoty sa sleduje možnosť dôkladnejšieho posúdenia opakovanej žiadosti o udelenie štá tneho občianstva Slovenskej republiky, po uplynutí ktorej bude možno znovu posúdiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti a jeho zžitie sa s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

K bodu 38

Vylučuje sa možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam o zastavení konania podľa tohto zákona. Ide o tie pr ípady, kedy žiadateľ buď nespĺňa jednu zo základných podmienok na udelenie štátneho občianstva, a to potrebnú dĺžku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ďalej ak mu v čase konania o žiadosti zaniklo povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, ako aj vtedy, keď si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky do 6 mesiacov od doruč enia písomnej výzvy na jej prevzatie.

Možnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa správneho poriadku touto zmenou nie je dotknutá.

K bodu 39

V praxi sa vyskytujú prípady, že po odovzdaní listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvo vnú tra zistí, že cudzinci, ktorí nespĺňajú podmienky zákona, predložili príslušnému krajskému úradu sfalšované alebo inak pozmenené doklady (napr. doklad o pobyte cudzinca, osvedčenie preukazujú ce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, a pod.). Je preto potrebné na tieto skutočnosti reagovať. Týmto návrhom sa ustanovenie rozčleňuje kvôli prehľadnosti do jednotlivých písmen a zároveň sa dopĺňa aj o prípady, kedy žiadateľ v konaní predložil doklady inej osoby, za ktorú sa vydáva, ako aj prípady, kedy bola listina vydaná bez znalosti skutočností, ktoré mohli mať na rozhodnutie podstatný vplyv, avšak tieto skutočnosti žiadateľ počas konania neoznámil, hoci takúto povinnosť mal.

Keďže Ústava Slovenskej republiky neumožňuje odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti vôli občana, je potrebné výslovne v zákone ustanoviť, že v takýchto prípadoch štátne obč ianstvo nevzniklo.

Riešenia reagujúce na takéto konanie žiadateľa o štátne občianstvo má aj právny poriadok iných št átov, napr. Maďarská republika po takomto odhalení zrušuje štátne občianstvo, čo však náš právny poriadok vzhľadom na znenie ústavy neumožňuje.

K bodu 40

Ustanovenie sa rozširuje o ďalší štátny orgán, ktorému sa oznamuje skutočnosť, že štátne obč ianstvo Slovenskej republiky osobe, ktorej bola vydaná listina, nevzniklo.

K bodu 43

Náležitosti žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko, rodné číslo a o adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ustanovením sa zavádza potreba podania samostatnej žiadosti o prepustenie zo štátneho zvä zku Slovenskej republiky aj pre maloleté deti od 14 rokov veku.

K bodu 45

Novým znením odseku 9 sa taxatívne ustanovujú obsahové a formálne náležitosti listiny o prepustení zo š tátneho zväzku Slovenskej republiky.

K bodu 46

V ustanovení odseku 9 sa navrhuje upraviť šesť mesačná lehota na vydanie rozhodnutia o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nakoľko lehota podľa sprá vneho poriadku je vzhľadom na charakter uvedeného konania príliš krátka.

Ustanovením odseku 10 sa riešia tie prípady, kedy po vydaní listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky pred jej prevzatím žiadateľom sa zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú neprepustiť štátneho občana zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Odsekom 11 sa špecifikuje deň straty štátneho obč ianstva Slovenskej republiky a ustanovuje sa postup príslušných štátnych orgánov pri odovzdávaní listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Ustanovením odseku 12 sa obdobne ako v konaní o žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zakotvuje povinnosť zastaviť konanie ak si žiadateľ listinu o prepustení zo št átneho zväzku Slovenskej republiky bez vážneho dôvodu neprevezme v zákonom ustanovenej lehote pričom sa zároveň v odseku 13 ustanovuje, že sa proti takémuto rozhodnutiu nemožno odvolať.

K bodu 48

Ustanovením sa upresňuje nutnosť osobného podania žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky, ako aj miesta, kde je možné takúto žiadosť podať.

K bodu 49

Náležitosti žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodn é priezvisko, rodné číslo a o adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 50

Ustanovenie má za cieľ predchádzať prípadom, keď nie je možné na základe zákonom ustanovený ch dokladov, ktoré sa predkladajú ku žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zistiť či žiadateľ je štátnym občanom alebo nie je, a preto sa ustanovuje možnosť krajské mu úradu vyžiadať si aj iné potrebné doklady na posúdenie žiadosti o vydanie osvedčenia.

K bodu 51

Náležitosti osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 53

Upravuje sa postup v prípade zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky, s tým, že zamietnutá žiadosť musí byť písomne odôvodnená z hľadiska jednoznačnosti vyjadrenia dôvodov zamietnutia a možnosti jej následného preskúmania.

K bodu 54

Zavádza sa povinnosť krajskému úradu viesť evidenciu okrem vydaných osvedčení o štátnom občian stve Slovenskej republiky aj o zamietnutých žiadostiach o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 55 a 56

Doplnením odseku 11 sa zavádza povinnosť ministerstvu vnútra viesť evidenciu neplatn ých osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Táto povinnosť sa ukladá v súvislosti s možným zneužitím takýchto osvedčení.

Na účely informovanosti je ministerstvo vnútra povinné podľa odseku 12 oznámiť tieto skutočnosti obci podľa miesta trvalého pobytu, príslušnému útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, subjektom vykonávajú cim sociálne poistenie a príslušnej zdravotnej poisťovni.

V odseku 13 sa dopĺňa kompetencia krajského úradu na vydávanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky za účelom preukázania tejto skutočnosti ku dňu úmrtia osoby alebo k inému dňu v minulosti na účely konania pred inými orgánmi verejnej moci. Štátne občianstvo Slovenskej republiky ku dňu podania žiadosti sa preukazuje osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré sa vydáva podľa predchádzajúcich odsekov.

K bodu 57

Doterajšia prax ukázala, že aj v tejto oblasti dochádza ku konaniam zo strany niektorých osôb, ktoré poruš ovali povinnosti ustanovené týmto zákonom a ktorých nesplnenie môže mať zásadný vplyv na konanie ďalších fyzických a právnických osôb, obcí, štátnych orgánov a pod. Toto konanie často spo čívalo v zneužití neplatných verejných listín týkajúcich sa štátneho občianstva.

Skutkové podstaty a sankcie sledujú cieľ zamedziť takýmto konaniam a zjednať nápravu tak, aby evidencia o udelených štátnych občianstvach a osvedčeniach o štátnom občianstve nevykazovala chybovosť, pretože sa z nej poskytujú informácie orgánom verejnej moci na ich konanie.

K bodu 58 a 60

Osobitný charakter konania o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a o prepustení zo štátneho zvä zku Slovenskej republiky vyžaduje vykonať viaceré odchýlky od všeobecných pravidiel doručovania ustanovených všeobecným predpisom, t.j. zákonom o správnom konaní. Tieto úpravy sú vyvolané praxou a opodstatnené z hľadiska konštitutívnych účinkov doručenia. Úpravy ďalej reagujú na skutočnosti, že sa mnohí žiadatelia s vedomím možného zamietavého rozhodnutia vyhýbajú jeho prevzatiu.

K bodu 59

Upravuje sa súčinnosť orgánov verejnej moci pri konaniach upravených týmto zákonom a osobitne sa upravujú oprávnenia bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky na získavanie informá cií za účelom vydania stanoviska k žiadostiam o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

K bodu 61

V doterajšom ustanovení chýba vzťah o ustanovení príslušnosti orgánu štátnej správy na podanie vyhl ásenia podľa § 3 ods. 3 a § 12 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva. V praxi sa totiž objavili ďalšie prípady takéhoto konania.

K bodu 63

V súvislosti s novou úpravou doručovania je potrebné v § 16a ods. 2 vykonať uvedenú zmenu.

K bodu 64

Zmena osobných údajov a zmena osobného stavu žiadateľa môže mať zásadný vplyv na rozhodovanie o udelen í štátneho občianstva Slovenskej republiky. Napriek všeobecným pravidlám administratívneho konania sa javí potrebné vyslovene zakotviť povinnosť navrhovanú v § 18 a nedodržanie tejto povinnosť sankcionova ť ako priestupok podľa § 9b.

K bodu 66

Prechodným ustanovením sa navrhuje postupovať v konaniach podľa zákona účinného od 15. júla 2007 s výnimkou ustanovenia § 7 a 8, okrem § 8 ods. 1. Pri žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podaných pred 15. júlom 2007 sa budú posudzovať podmienky na udelenie štátneho občianstva a doklady predkladané k žiadosti podľa doterajších predpisov.

Èl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava reaguje na podnety z praxe, nakoľko podľa súčasného zákona o mene a priezvisku nemá osoba, ktorej bolo určené druhé alebo tretie meno, možnosť zrušenia druhého alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti. Taktiež sa navrhuje, aby takúto zmenu mohol maloletému vykonať jeho zákonný zá stupca. Takýto úkon nie je považovaný za úkon, na ktorý je potrebné povolenie, ale vykoná sa na základe oznámenia matričnému úradu.

K bodu 2

Ide o zosúladenie používania mien uvedených v osobných dokladoch so zápisom mien osoby uvedených v matričný ch dokladoch. Doterajšia právna úprava neumožňovala používanie druhého a tretieho mena osoby zapísaných v rodnom liste v úradnom styku. Uvedená zmena je potrebná aj vzhľadom na vydávanie obč ianskych preukazov formátu Európskej únie, ktoré by sa mali začať vydávať od 1. júla 2007.

K bodu 3

Upresňuje sa používanie priezviska alebo priezvisk osôb v úradnom styku.

K bodu 4

Novou úpravou sa síce umožňuje štátnym občanom Slovenskej republiky používať v úradnom styku všetky mená, ktoré má osoba zapísané v matrike v knihe narodení. Je vš ak potrebné na účely vydávania osobných dokladov v určitých prípadoch toto právo obmedziť a to výlučne z dôvodov znakovej kapacity na vydávanom doklade kedy by nebolo možné všetky mená alebo priezviská štátneho občana Slovenskej republiky ako aj cudzinca do dokladu zapísať. Mená a priezviská štátneho obč ana Slovenskej republiky sa do dokladov zapisujú v tvare a poradí zapísanom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev a u cudzinca v tvare a poradí uvedenom v doklade, ktorý predkladá na účely vydania po žadovaného dokladu, a to tak aby nemohlo dôjsť k zámene identity osoby.

Èl. III

K bodu 1

Poplatky v položke 18 týkajúce sa uzavretia manž elstva neboli upravované od roku 2000. Ich výška už nezodpovedá nákladom na úkony spojené so zabezpečením sobášneho obradu obcami. Text položky sa zároveň spresňuje tak, aby bolo zrejmé, ktoré ú kony sa spoplatňujú, pretože položka nebola vykonávaná obcami jednotne. Pokiaľ ide o občanov Slovenskej republiky, zvýšenie predstavuje 300,- Sk (zo 700,- Sk na 1000,- Sk) a pre cudzincov nárast o 1000,- Sk.

K bodu 2

Umožňuje sa nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe, ktorej aspoň jeden s rodičov bol v čase jej narodenia československým štátnym občanom za znížený spr ávny poplatok rovnako ako bývalým československým alebo slovenským štátnym občanom.

K bodu 3

Navrhuje sa zjednotiť výška správneho poplatku za podanie žiadosti o vydanie osvedč enia o štátnom občianstve Slovenskej republiky tak, aby suma poplatku bola rovnaká pre žiadateľov o vydanie osvedčenia na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky.

V súvislosti s vydávaním potvrdení o štátnom občianstve Slovenskej republiky krajským úradom podľa § 9a ods. 13 je potrebné zaviesť sprá vny poplatok za vydanie tohto potvrdenia, ktorý sa navrhuje v rovnakej výške ako za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 4

Dôvodom navrhovanej zmeny v bode 2 je zjednotenie sumy spr ávneho poplatku pre tie právne formy právnických osôb, ktorých registrácia je v pôsobnosti ministerstva vnútra.

K bodom 5, 6 a 8 až 11

Zmeny, ktoré sa navrhujú v týchto bodoch, vyplývajú z prijatia nových právnych predpisov a odstrá nenia legislatívnych chýb.

K bodu 7

Zmena v bode 8 sa navrhuje z dôvodu odstránenia nejednotnosti aplikácie v praxi.

K bodu 12

Správne poplatky podľa položky 63a písm. b) sa vyberajú najmä od ťažko zdravotne alebo ť ažko pohybovo postihnutých osôb odkázaných na individuálnu prepravu. V tejto položke nebol doteraz riešený prípad vydania preukazu za preukaz odcudzený. Vykonaním navrhovanej úpravy bude možné za podanie ž iadosti o vydanie preukazu osobitného označenia vozidla za preukaz odcudzený vyberať správny poplatok vo výške 30,- Sk, tak ako je tomu v ostatných prípadoch podania žiadosti o vydanie náhradného preukazu. Obstará vacie náklady predmetných preukazov sa pohybujú vo výške niekoľkých desiatok halierov, takže výška správneho poplatku 30,- Sk je dostatočná.

K bodu 13

Spresňuje sa platenie správneho poplatku pri žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky už pri samotnom podaní žiadosti bez ohľadu na to, či bude ž iadosti vyhovené alebo bude zamietnutá. Položka sa zosúlaďuje s položkou 22 sadzobníka správnych poplatkov (bod 3 tohto článku) vzhľadom na jej doplnenie o potvrdenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 14

Umožňuje sa nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe, ktorej aspoň jeden s rodičov bol v č ase jej narodenia československým štátnym občanom za znížený správny poplatok rovnako ako bývalým československým alebo slovenským štátnym občanom.

Èl. IV

Preukaz zahraničného Slováka a osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí sú doklady s rovnakými účinkami pre ich držiteľov, ak preukážu Slovenskú národnosť a splnia ostatné zákonom stanovené záležitosti.

V prípade ak ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z.z. zostane naďalej v platnosti, znamená to, že držitelia približne 12 000 preukazov by museli žiadať o ich výmenu za osvedčenia. Pri ich rovnakom v ýzname by to znamenalo napr. enormné zvýšenie administratívy, neefektívnosť a nehospodárnosť aj pokiaľ ide o finančné prostriedky na zabezpečenie väčšieho počtu osvedčení a v neposlednom rade aj nároky na držiteľov už vydaný ch preukazov, ktorí by museli predložiť nevyhnutné doklady k výmene. Okrem administratívneho zaťaženia držiteľov vydaných preukazov by došlo aj k nárastu finančných nákladov v súvislosti so zabezpeč ením zasielania nevyhnutných dokladov. Rovnako treba mať na pamäti predovšetkým možnosť straty evidencie našich Slovákov v jednotlivých štátoch, ktorí by mohli byť postupom výmeny dokladov znechutení a nepožiadali by o výmenu dokladu a mohla by sa očakávať ich kritika na takýto postup.

Problematika Slovákov žijúcich v zahraničí úzko súvisí so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky a nevykonaním navrhovanej zmeny by došlo k administratívnemu zať aženiu osôb, ktorým už bol v minulosti vydaný preukaz zahraničného Slováka a požiadali o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky pričom doteraz nebolo o ich žiadosti rozhodnuté.

Ide tiež o jednu z úloh vlády Slovenskej republiky, je v súlade s politikou štátu vo vzťahu k týmto osobám, pričom východiská a zásady štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí určuje vláda.

Navrhovaný postup nemá žiadne nároky na zvýšenie finančných prostriedkov štátu ale naopak sa predpokladá úspora.

Èl. V

Vzhľadom na početnosť nových ustanovení, ktoré návrh zákona do zákona prináša, sa navrhuje vyhlásenie jeho úpln ého znenia.

Èl. VI

Navrhovaná účinnosť zákona sa ustanovuje s ohľadom na zánik krajských úradov. Èl. IV nadobúda účinnosť skôr vzhľadom na dôvody uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy k predmetnému článku.

V Bratislave 4. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Robert Kaliňák, v. r.

minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu