Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.09.2007 do 30.09.2007

Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Dňa 21. apríla 2004 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica“) a v zmysle jej ustanovení sú členské štáty povinné zabezpečiť uplatnenie tejto smernice v národných legislatívach v termíne 30. apríla 2007.

Dôvodom prijatia tejto smernice je skutočnosť, že v súčasnosti je v Spoločenstve veľa kontaminovaných miest, ktoré predstavujú závažné zdravotné riziká a strata biodiverzity sa v posledných desaťročiach dramaticky zrýchlila. Nečinnosť by mohla mať za následok väčšiu kontamináciu miest a väčšie straty biodiverzity v budúcnosti. Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd v maximálnom možnom rozsahu prispieva k implementácii cieľov a zásad environmentálnej politiky spoločenstva, ako je uvedená v Zmluve o založení ES.

Prevencia a odstraňovanie environmentálnych škôd by sa mali implementovať prostredníctvom zásady ,,znečisťovateľ platí“ v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Základnou zásadou smernice, ktorá sa preberá aj do návrhu zákona, je, aby sa prevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnu škodu spôsobila alebo predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody, považoval za finančne zodpovedného, a to s cieľom donútiť prevádzkovateľov, aby prijali a vykonali opatrenia a vypracovali postupy na minimalizáciu environmentálnych škôd, čim sa riziko ich finančnej zodpovednosti zúži.

Environmentálnou škodou podľa tohto zákona nie je akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len škoda na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Za škodu sa však považuje akákoľvek nepriaznivá zmena niektorého z uvedených prírodných zdrojov nezávisle od toho či bola spôsobená porušením právnych predpisov alebo konaním v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia

a)vykonávajúci pracovné činnosti ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť,

b)vykonávajúci pracovné činnosti iné, než uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 návrhu zákona – tu ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá sa týka len škody na chránených druhoch a biotopoch.

Prevádzkovatelia budú podľa návrhu zákona povinní predchádzať hrozbe vzniku environmentálnej škody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení a v prípade vzniku environmentálnej škody budú povinní prijať a vykonať nápravné opatrenia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy (obvodný úrad životného prostredia alebo v zákone ustanovených prípadoch Slovenská inšpekcia životného prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených liberačných dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateľa konal príslušný organ, má voči prevádzkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada nákladov sa predpokladá vymáhať exekučným konaním.

Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu sa počíta v budúcnosti s tým, že prevádzkovatelia budú uzatvárať buď zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využijú iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia.

Osoby, ktoré majú záujem na rozhodovaní o environmentálnej škode (vlastníci, správcovia, nájomcovia nehnuteľností, mimovládne organizácia a ďalšie osoby) budú oprávnené dať oznámenie na začatie konania podľa tohto zákona voči zodpovednému prevádzkovateľovi. Príslušný organ bude povinný oznámenie preskúmať a rozhodnúť, či na jeho základe začne konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia alebo konanie o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať nápravné opatrenia.

Príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody bude obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ako dotknuté orgány budú do konaní podľa tohto zákona vstupovať orgány ochrany prírody, orgány štátnej vodnej správy, obvodné pozemkové úrady, lesné úrady a úrady verejného zdravotníctva.

Návrh zákona sa nevzťahuje na environmentálne škody vzniknuté pred jeho účinnosťou, takže zákon nebude riešiť tzv. staré záťaže. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani na zdraví osôb, všeobecné predpisy o náhrade škody zostávajú nedotknuté.

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých každý má právo na priaznivé životné prostredie, nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie a štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V súlade s čl. 58 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a)v práve Európskej únie

-v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj,

b)v práve Európskych spoločenstiev

- v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

- Smernica Rady 2004/35/ES zo dňa 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Smernica upravuje postup pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktoré môžu spôsobiť prevádzkovatelia svojimi činnosťami, ktoré vymedzuje smernica vo svojej prílohe. Posudzujú sa environmentálne škody vzniknuté na vode, pôde, chránených druhoch a prirodzených biotopoch. Cieľom uplatňovania tejto smernice je určiť, opísať a posúdiť primeraným spôsobom priame a nepriame environmentálne škody na všetky zložky životného prostredia a verejné zdravie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z ustanovení Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice o zbližovaní práva. Záväzky tiež vyplývajú z materiálov o určení gestorstva smerníc. Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplná zlučiteľnosť.

Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná harmonizácia slovenskej legislatívy s právom Európskej únie v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

A)odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty EÚ z implementácie Smernice 2004/35/CE Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čo zakladá aj nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych a odborných činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov životného prostredia, inšpekčnej činnosti a odborných technických výkonov v súvislosti s realizáciou navrhovaných postupov.

Nové náklady si budú vyžadovať hlavne nasledovné okruhy pôsobnosti zákona :

personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona,

-zabezpečovanie preventívnych a nápravných opatrení pre odstránenie environmentálnych škôd v prípadoch určených týmto zákonom,

-náklady štátu na realizované nápravné opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ nekonal prevádzkovateľ, alebo prevádzkovateľ nie je známy,

-od identifikovaného prevádzkovateľa, alebo tretej osoby, ktorá škodu spôsobila, podľa tohto zákona budú náklady, ktoré vynaložil štát vymáhané občiansko-súdnou cestou, alebo až exekúciou,

-zabezpečenie a zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd,

-spracovanie dokumentácií, metodických materiálov a informačného systému pre procesy zabezpečovania prevencií, odstraňovania environmentálnych škôd a stanovenia ich rozsahu.

Ako východiská pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd na štátny rozpočet boli využité analytické podklady z rozboru činností odborných organizácií, ktoré pôsobia :

-v oblasti ochrany životného prostredia / environmentálneho poškodzovania - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR a Environmentálny fond,

-v oblasti environmentálnej kriminality - Prezídium policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

-v oblasti ekologických zásahov – Hasičský a záchranný zbor SR.

Vo vecnom aj finančnom vyjadrení boli hodnotené udalosti za rok 2005, ktoré mali negatívny vplyv na zložky životného prostredia a prírodu a ktoré sú považované za potenciál vzniku environmentálnej škody v zmysle Smernice 2004 /35/ES. Sú to hlavne zistenia o prekračovaní povolených limitov znečisťujúcich látok do ovzdušia (16 % kontrolovaných prípadov – 8 znečisťovateľov), vyčíslenie nákladov na realizáciu opatrení zameraných na odstránenie následkov mimoriadneho zhoršenia vôd (v 32 prípadoch boli vyčíslené škody a náklady na odstránenie znečistenia vo výške 10 807 162 Sk, celkom bolo zistených 119 prípadov mimoriadneho znečistenia vôd), výsledky kontrol dodržiavania predpisov o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami (48 % kontrol preukázalo porušenie zákona, čo predstavuje 139 prípadov). V oblasti ochrany prírody a krajiny a CITES bolo z celkového počtu kontrol 669 v 45 % prípadov zistené porušovanie zákona a uložené pokuty vo výške 1 400 400 Sk. Z celkového počtu vykonaných kontrol (748) v oblasti odpadového hospodárstva bolo zistené vo viac ako 50% prípadoch porušenie zákona pri nakladaní s odpadom.

Do prehľadu udalostí s negatívnym dopadom na životné prostredie boli zaradené aj pokuty za znečisťovanie a porušovanie zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré boli odvedené do Environmentálneho fondu v roku 2005. Spolu za všetky kraje SR predstavujú pokuty v oblasti vody 9 755 962 Sk ( počet rozhodnutí 390), ovzdušie 6 248 500 Sk ( počet rozhodnutí 844), príroda 1 732 100 Sk (počet rozhodnutí 316), odpady 7 808 200 Sk (počet rozhodnutí 627), CITES 79 4000 Sk ( počet rozhodnutí 19), ochrana biotopov 2 855 000 (počet rozhodnutí 2), priemyselné havárie 33 000 Sk (počet rozhodnutí 7), IPKZ 125 000 Sk (počet rozhodnutí 3).

V roku 2005 bola vyčíslená spoločenská hodnota 518 500 430,- Sk stanovená v 40-tich prípadoch za poškodenie biotopov EÚ významu a biotopov národného významu a chránených druhov (údaje získané priamo zo stanovísk jednotlivých pracovísk Štátnej ochrany prírody SR (26). Poznámka: Zákon o environmentálnej zodpovednosti bude oproti súčasnosti zahŕňať aj škody na biotopoch chránených druhov, čo bude podstatne širší záber ako doteraz, do hodnotenia škôd pribudnú aj biotopy chránených vtákov, odhad škôd od účinnosti tohto zákona môže byť vyšší.

Uvedené skutočnosti poukazujú na prípady, ktoré môžu patriť pod pôsobnosť navrhovaného zákona a predznačujú značný rozsah činností v podmienkach štátnej správy pri zabezpečovaní výkonov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

1. Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a)náklady spojené s uplatňovaním pripravovaného zákona pre

◊Ministerstvo životného prostredia SR,

◊orgány štátnej správy na úseku životného prostredia (obvodné úrady životného prostredia a krajské úrady životného prostredia),

◊Slovenskú inšpekciu životného prostredia,

◊Štátnu ochranu prírody,

b)náklady na výkon a uplatňovanie zákona, ktoré zahrňujú nevyhnutné zabezpečenie technicko- informačných požiadaviek súvisiacich s procesmi prevencie a nápravy environmentálnych škôd, vrátane zriadenia a prevádzky informačného systému, vypracovanie a publikovanie metodických pokynov, školenia štátnej správy apod.,

c)náklady spojené s implementáciou zákona o environmentálnych škodách na

◊monitoring a mapovanie chránených druhov a biotopov. K stanoveniu ohrozenia je potrebný prehľad a komplexné podklady, aby bolo možné stanoviť, či a v akom rozsahu došlo k ich ohrozeniu,

◊vyčísľovanie výšky spoločenskej hodnoty chránených druhov a biotopov na základe jednotlivých žiadostí,◊spracovanie odborných návrhov opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov,

◊odborná kontrola realizácie opatrení na predchádzanie vzniku environmentálnych škôd a na zmiernenie a napravenie ich následkov a všeobecné plnenie stanovených úloh.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona spolu :

(v tis. Sk) 200720082009Príjmy (zo správnych poplatkov)1 000100100Bežné výdavky (600)29 11031 99735 816z toho : - mzdy a platy pre 52 zamestnancov (610)7 71412 15012 758 - poistné do poistných fondov (620)2 6964 2474 458 - tovary a služby (630) 16 20013 10013 100 monitoring (ŠOP SR)10 0005 0005 000 - bežný transfer - príspevok SAŽP (640)2 5002 5002 500Kapitálové výdavky (700)3 2001 6001 600Výdavky spolu32 31033 59734 416

Úlohy vyplývajúce zo zákona budú zabezpečovať organizácie kompetenčne súvisiace s prevenciou a nápravou environmentálnych škôd (viď bod a)), pričom požiadavky vyplývajúce z implementácie zákona budú riešené racionalizáciou práce a využitím súčasných kapacít v rámci ukazovateľov schválených na rok 2007 a na nasledujúce dva roky. Ide o výdavky určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov, na prevádzkové výdavky a na vybavenie hmotným investičným majetkom.

Finančné náklady, spojené so zabezpečovaním a realizáciou nápravných opatrení pre nápravu environmentálnych škôd, ktoré musí podľa pripravovaného zákona hradiť štát, odhadujeme pre rok 2007 na 10 mil. Sk a na nasledujúce roky 15 mil. Sk. Tieto budú v prípade potreby v roku 2007 hradené z rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, v ďalších rokoch si ich bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu.

B) odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného mechanizmu prevencie a odstraňovania environmentálnych škôd, ktorý jednoznačne uplatňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a zabezpečenia odstraňovania environmentálnych škôd za cenu primeranú pre spoločnosť. Zákon zabezpečuje znižovanie kontaminácie životného prostredia, odstraňovanie závažných zdravotných rizík obyvateľstva, znižovanie straty biodiverzity, ktorá sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila. Zákon účinne prispeje k zvýšenému záujmu verejnosti a podnikateľskej sféry o zachovanie zdravého životného prostredia, prijímaniu opatrení a praktík na minimalizáciu environmentálnych škôd a zachovanie biodiverzity. Zákon nemá vplyv na náhradu tradičných škôd priznaných ktoroukoľvek príslušnou medzinárodnou dohodou, ktorá upravuje občianskoprávnu zodpovednosť a taktiež sa nevzťahuje na prípady úrazu, poškodenia osobného majetku ani na žiadne hospodárske straty a nemá vplyv na žiadne práva týkajúce sa náhrady takýchto typov škôd.

Výrazné zvýšené finančné náklady na podnikateľskú sféru sa nepredpokladajú, pokiaľ bude prevádzkovateľ svoju činnosť realizovať v súlade s platnými povoleniami a zákonmi v oblasti životného prostredia a tiež v súlade s najnovšími poznatkami, ktoré sú ekonomicky a technicky možné uplatňovať pri prevádzke. Náklady na vypracovanie a realizáciu preventívnych opatrení na zabránenie environmentálnych škôd môžu síce predstavovať „nejaké“ zvýšené finančné dopady na podnikateľskú sféru i keď by mali byť prijímané ako samozrejmosť pri plnení legislatívnych, regulačných a administratívnych ustanovení alebo plnení podmienok povolenia, alebo pri plnení podmienok uplatňovaných dobrovoľných environmentálnych manažérskych systémov. Zabráni sa tým však vzniku možných havárií a škôd na životnom prostredí a tým aj možné zníženie celkových nákladov podnikateľa na prevádzku. Podnikatelia musia byť pripravení na finančné zabezpečenie nápravných opatrení pokiaľ svojou činnosťou spôsobia environmentálnu škodu. Ich nepredpokladané náklady sa výrazne znížia, ak využijú možnosť poistenia, alebo inej formy finančnej zábezpeky, ktoré im ukladá pripravovaný zákon. Po rokovaniach s Asociáciou poisťovní Slovenskej republiky účinnosť tohto ustanovenia zákona sa odkladá o 5 rokov, pretože náš finančný trh nie je zatiaľ na realizáciu takéhoto produktu pripravený, najmä v oblasti finančného zaistenia poisťovní a bánk.

C) odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia, ktoré zamedzujú vzniku environmentálnych škôd, umožňujú verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ. V porovnaní s platnými zákonmi v oblasti životného prostredia, najmä pre oblasť ochrany prírody, ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, oblasti ochrany vôd, navrhovaný právny predpis umožňuje

◊efektívnu prevenciu pred vznikom environmentálnych škôd a účinnú nápravu prípadných vzniknutých environmentálnych škôd, ktoré môžu predstavovať následné závažné zdravotné riziká a stratu biodiverzity,

◊odstránenie bezprostredných hrozieb vzniku environmentálnych škôd na vode, pôde, chránených druhoch, alebo prirodzených biotopoch.

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

D) odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona vyplývajúci dopad na zamestnanosť na úrovni orgánov štátnej správy životného prostredia a na úrovni odborných organizácií rezortu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečí racionalizáciou práce v rámci schválených limitov počtu zamestnancov svojej kapitoly na jednotlivé roky.

Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať preventívne opatrenia na zamedzenie environmentálnych škôd a vypracovávanie dokumentácie pre proces prípravy a realizácie nápravných opatrení súvisiacich s nápravou vzniknutých environmentálnych škôd.

E) analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je v súlade s doposiaľ uplatňovanou legislatívou vytvárajúcou podnikateľské prostredie z hľadiska požiadaviek na environmentálne správanie sa podnikateľov.

Oproti súčasnému právnemu stavu v oblasti ochrany prírody, ochrany zložiek životného prostredia, prevencie závažných priemyselných havárií, používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, integrovanej prevencie a kontrole znečisťovania životného prostredia, chemických látok a prípravkov a posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevytvára nové samostatné administratívne štruktúry vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu.

Právna úprava o environmentálnej zodpovednosti pri prevencií a náprave environmentálnych škôd podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia pri vykonávaní všetkých, týmto návrhom zákona určených činností a zavádzanie preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku environmentálnych škôd. Náklady na preventívne opatrenia, alebo nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ len v prípadoch, v ktorých môže preukázateľne svojou činnosťou ovplyvniť riziko vzniku environmentálnej škody, alebo nápravu environmentálnej škody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov navrhovaná právna úprava umožňuje vymáhať náklady za nápravu environmentálnej škody od poškodzovateľa, pokiaľ nápravu vykonal štát.

II. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Upravuje sa predmet zákona, ktorým sú práva a povinnosti prevádzkovateľov práva prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov, úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Návrh zákona rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku spôsobenú pracovnými činnosťami. O objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu jej vzniku ide v prípadoch podľa ods. 2 t.j. ak environmentálna škoda bola spôsobená ktoroukoľvek z pracovných činností explicitne vymenovaných v odseku 2.

O subjektívnu zodpovednosť prevádzkovateľov za environmentálnu škodu alebo jej bezprostrednú hrozbu pôjde v prípadoch environmentálnej škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2.

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú výnimky z rozsahu platnosti zákona, vrátane vylúčenia jeho retroaktívneho pôsobenia. V odseku 7 sa výslovne ustanovuje, že týmto zákonom nie je dotknutá zodpovednosť za ekologickú ujmu podľa §10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

V ustanovení § 1 ods. 4 písm. d) sa pod „ znečistením difúzneho charakteru“ rozumie napríklad to, že rozptýlené znečistenie ovzdušia má za následok škodu na vode, pôde a chránených biotopoch. Nezahŕňa to bežné uvoľňovanie emisií CO2 z automobilovej dopravy, kúrenia. Ide vždy o špecifické prípady znečistenia.

K § 2

Upravuje sa vymedzenie základných pojmov; tieto sú prevzaté zo smernice s prihliadnutím na obdobné pojmy používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zároveň sa vymedzujú nové pojmy „strana pôvodu“ a „dotknutá strana“ a „pôda“, ktoré v smernici nie sú definované, ale v texte zákona sa používajú.

Pri vymedzení pojmu environmentálnej škody je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť , že environmentálna škoda môže vzniknúť na každej zložke zvlášť alebo na dvoch aj troch zložkách životného prostredia naraz.

V súlade so smernicou sa spod režimu tohto zákona vylučujú škody na majetku a škody na zdraví osôb; v týchto prípadoch sa bude uplatňovať náhrada škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (t. j. podľa § 415 až 450 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 373 a 378 Obchodného zákonníka).

Upravujú sa princípy pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov na chránené druhy a chránené biotopy odkazom na prílohu č. 1 návrhu zákona a na vode na osobitné predpisy.

Upravuje sa spôsob zistenia základného stavu. Najlepšie dostupné informácie sú tie, ktoré sú reálne k dispozícii a zároveň poskytujú čo najobjektívnejší obraz o stave životného prostredia. Demonštratívnym výpočtom sú uvedené zdroje najlepších dostupných informácií.

K § 3

Zodpovednosť za environmentálnu škodu je odvodená z princípu „znečisťovateľ platí“. Preto je aj uplatnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) za vykonanie potrebných preventívnych a nápravných opatrení, resp. za náhradu s tým spojených nákladov. Zodpovednosť je vždy spojená s konkrétnou prevádzkou – pracovnou činnosťou.

V prípade viacerých „škodcov“ sa navrhuje delená zodpovednosť (podľa miery podieľania sa na vzniku environmentálnej škody). Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Zodpovednosť za environmentálnu škodu prechádza podľa ods. 4 na jeho právneho nástupcu. Ak prevádzkovateľ nemá právneho nástupcu, môže konať štát podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. c) bod 2 alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) bod 2. V prípadoch kedy štát nekoná uplatní sa postup podľa pripravovaného návrhu zákona o environmentálnych záťažiach.

Týmto príslušným orgánom na úseku prevencie a nápravy environmentálnej škody je obvodný úrad životného prostredia a pre prevádzkovateľov, ktorí spadajú pod zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Slovenská inšpekcia životného prostredia.

K § 4

Navrhuje sa upraviť podrobnejšiu úpravu primárnej zodpovednosti prevádzkovateľa za prijatie a vykonanie potrebných preventívnych opatrení v prípade bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody vrátane príslušnej oznamovacej povinnosti.

Zároveň sa navrhuje upraviť právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia preventívnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných preventívnych opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

V § 4 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje právomoc príslušného orgánu podľa potreby požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie aj o ďalších prípadoch bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku takejto bezprostrednej hrozby. Právomoc príslušného orgánu je daná v prípade, že príslušný orgán má skutočné dôvody pre vyššie uvedený postup. Vylučuje sa svojvoľné požadovanie informácií od prevádzkovateľa.

Upravuje sa povinnosť vlastníka (resp. správcu) nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia strpieť obmedzenie obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

K § 5

Podrobnejšie sa upravuje zodpovednosť prevádzkovateľa v prípade vzniku environmentálnej škody za uskutočnenie potrebných nápravných opatrení vrátane opatrení na obmedzenie jej závažnosti, rozsahu a pod. (tzv. zmierňujúcich opatrení), ako aj plnenia ustanovenej oznamovacej povinnosti.

Upravuje sa tiež právomoc príslušného orgánu na vyžadovanie určitých údajov, na vyžadovanie plnenia nápravnej povinnosti prevádzkovateľom, resp. na prijatie potrebných nápravných opatrení v prípade nečinnosti prevádzkovateľa, nedostatočnej účinnosti ním vykonaných opatrení, jeho momentálnej anonymity a pod.

K § 6

Upravuje sa cieľ nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, biotopoch, vode a pôde, ktorý sa dosahuje pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Tieto druhy nápravy sú definované a postup pri ich uplatňovaní je upravený v § 7 až 9. Ustanovujú sa taxatívne vymenované kritériá primeranosti možností nápravy environmentálnej škody a tiež zásady pre prijímanie a výkon preventívnych opatrení a s tým súvisiaca ochrana vlastníkov dotknutých nehnuteľností.

K § 7

Upravujú sa primárne nápravné opatrenia, ktorých cieľom je obnova prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu.

K § 8

Upravujú sa doplnkové nápravné opatrenia, ktoré sa uplatnia vtedy, keď primárnymi nápravnými opatreniami sa nedosiahol ich cieľ. Ustanovenie tiež upravuje podmienky ich prijímania.

K § 9

Upravujú sa kompenzačné nápravné opatrenia, ktoré sa prijímajú na kompenzáciu toho, že prírodné zdroje a ich funkcie nemôžu dočasne plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre verejnosť. Nejde o finančnú kompenzáciu, ale o tzv. dodatočné zlepšenia uskutočnené buď na poškodenom mieste alebo na náhradnej lokalite do času, kým sa nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo jeho funkcie.

K § 10

Osobitne sa upravuje náprava environmentálnej škody na pôde. Pri vzniku tejto environmentálnej škody je prevádzkovateľ zodpovedný za vykonanie analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie, ktorú vykoná prostredníctvom odbornej spôsobilej osoby podľa § 9 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Obsah analýzy rizík je upravený v ods. 3.

K § 11

Za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona, je zodpovedný v prvom rade prevádzkovateľ; primárna zodpovednosť vychádza z princípu platiaceho znečisťovateľa.

Upravujú sa liberačné dôvody pre zánik primárnej zodpovednosti za znášanie nákladov na preventívne a nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody spôsobila tretia osoba a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať alebo environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba vzniku environmentálnej škody vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu alebo pokynu orgánu verejnej moci, pričom nešlo o príkaz alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej pracovnou činnosťou prevádzkovateľa. Takýmto orgánom verejnej správy môže byť napr. obec, Hasičský a záchranný zbor alebo Policajný zbor.

Okrem týchto liberačných zákonov, návrh zákona upravuje aj ďalšie dva liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa za znášanie nákladov na nápravné opatrenia. Ide o prípady, že prevádzkovateľ preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu a environmentálna škoda vznikla buď v dôsledku:

-emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1 ods. 2, rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie, a platné ku dňu emisie alebo udalosti,

-emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu.

K § 12

Upravuje sa právomoc príslušného orgánu rozhodnúť o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a nápravné opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. c). Spresňuje sa rozsah nákladov, na ktorých refundáciu od zodpovedného prevádzkovateľa, resp. tretej osoby má právo štát; právo na náhradu týchto nákladov je tiež pohľadávkou v prípadnom konkurznom konaní.

K § 13

Toto ustanovenie upravuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľov poistiť zodpovednosť za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, alebo zmluvne zabezpečiť iný vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti, a to po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti. Týmto druhým spôsobom sa rozumie napr. banková záruka.

Povinnosť prevádzkovateľa predložiť príslušnému orgánu kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného krytia a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jej zmenách podľa ustanovenia § 10 ods. 3 sa považuje za splnenú aj v prípade, že bol predložený krycí list vystavený v niektorom členskom štáte Európskej únie.

K § 14

Navrhuje sa upraviť základný postup, oznamovaciu povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (predovšetkým ministerstva) v prípade vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov, resp. bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody. Prednosť bude mať však vždy postup upravený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo dohoda uzatvorená medzi stranou pôvodu environmentálnej škody a dotknutou stranou.

K § 15

Ustanovujú sa orgány štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd, ktoré sú príslušnými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Týmito orgánmi budú ministerstvo, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

K § 16

Navrhuje sa upraviť postavenie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vrátane s tým súvisiacich kompetencií hlavného štátneho dozoru, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ. Hlavnými oblasťami pôsobnosti ministerstva bude normotvorba, pôsobnosť na úseku preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, pôsobnosť na vymáhanie náhrady nákladov na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, a prevádzkovanie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd, pričom sa predpokladá, že prevádzkovanie informačného systému bude zabezpečovať ministerstvo alebo právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo

K § 17

Upravuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia – predovšetkým ako druhostupňového orgánu štátnej správy na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona.

K § 18

Upravuje sa pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia ako prvostupňového orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona i podľa osobitných predpisov. Obvodný úrad životného prostredia bude z hľadiska úloh štátu pri uplatňovaní zodpovednosti za environmentálnu škodu ťažiskovým orgánom s najrozsiahlejšou výkonnou agendou, ktorá bude agendou novou.

K § 19

Upravuje sa pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátneho dozoru vo veciach prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa tohto zákona, aj ako orgánu vykonávajúceho pôsobnosť príslušného orgánu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd pre činnosti a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

K § 20

Navrhuje sa upraviť zriadenie informačného systému prevencie a nápravy environmentálnych škôd (ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd ako súčasti štátneho informačného systému. Zriadenie informačného systému je významné pre zhromažďovanie údajov o environmentálnych škodách a ich bezprostredných hrozbách a skúseností z ich prevencie a nápravy, veľkosti vynaložených nákladov a ich náhrady, a to jednak ako zdroja na plnenie notifikačnej povinnosti voči Komisii, jednak na sprístupňovanie príslušných informácií verejnosti (aktívnym i pasívnym spôsobom). Zásadná dôležitosť tohto informačného systému je pri preventívnej i nápravnej činnosti, pri zisťovaní základného stavu prírodných zdrojov a ich funkcií, pri posudzovaní závažnosti nepriaznivých účinkov (environmentálnych škôd) na chránené prírodné zdroje a ich funkcie a pri hodnotení účinnosti vykonaných preventívnych a nápravných opatrení.

Upravuje sa povinnosť orgánov verejnej správy a právnických osôb hospodáriacich s verejnými prostriedkami alebo spravujúce majetok štátu poskytovať prevádzkovateľovi informačného systému na jeho požiadanie bezplatne nevyhnutné údaje a informácie, ktorými disponujú.

K § 21

Upravujú sa kompetencie príslušných orgánov a povinnosti prevádzkovateľov pri výkone štátneho dozoru na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd.

K § 22

Ustanovujú sa správne delikty ako aj hranicu výšky pokuty v prípade, ak sa prevádzkovateľ dopustí niektorého zo správnych deliktov. Skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov sú odvodené od povinností, ktoré tento návrh zákona ukladá prevádzkovateľom.

Na uloženie pokuty sa navrhuje stanoviť prekluzívnu lehotu do jedného roka odo dňa zistenia, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti.

K § 23

Navrhuje sa, aby sa pri konaniach o právach a právnych povinnostiach prevádzkovateľov postupovalo podľa správneho poriadku s určitými odchýlkami uvedenými v tomto zákone.

K § 24

Nakoľko prevádzkovateľ môže mať pochybnosti o posúdení bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo o posúdení environmentálnej škody, môže požiadať príslušný orgán o konzultáciu. Príslušný orgán si podľa potreby môže vyžiadať stanovisko dotknutých orgánov.

Výsledkom konzultácie je písomné stanovisko príslušného orgánu, ktoré môže byť len odporúčajúcim usmernením pre ďalší postup prevádzkovateľa, t.j. nemusí vždy odpovedať na otázku, či environmentálna škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla.

K § 25

Účastníkom všetkých konaní podľa zákona je prevádzkovateľ. Vo vymedzených prípadoch sú nim aj iné osoby. Postavenie účastníka konania sa priznáva aj mimovládnej organizácii v konaní o uložení preventívnych opatrení a v konaní o uložení nápravných opatrení, ale len v prípade ak táto podala oznámenie podľa § 26 ods. 1 a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní v ustanovenej lehote.

K § 26

Upravuje sa právo dotknutej verejnosti podať príslušnému orgánu oznámenie, ktoré obsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

Zároveň sa upravujú základné náležitosti oznámenia, ako aj postup príslušného orgánu pri posudzovaní takéhoto podnetu. Oznamovateľ má právo byť upovedomený o postupe preskúmania oznámenia.

Na základe čl. 12 ods. 5 smernice Slovenská republika využíva možnosť neuplatniť čl. 12 ods. 1 a 4 upravujúce žiadosť o konanie týkajúce sa prípadov bezprostrednej hrozby vzniku environmentálnej škody.

K § 27

Upravuje sa konanie o uložení preventívnych opatrení a konanie o uložení nápravných opatrení, ktoré začne príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia.

V prípadoch podľa § 1 ods. 3 príslušný orgán zisťuje aj zavinenie prevádzkovateľa.

Ustanovenie ďalej upravuje odchýlky od Správneho poriadku a osobitný postup pri tomto konaní.

K § 28

Ustanovenie upravuje konanie o schvaľovaní návrhu nápravných opatrení s určitými osobitosťami oproti Správnemu poriadku. Pri navrhovaní nápravných opatrení sa vychádza z ustanovení § 7 až 9 návrhu zákona (primárne, doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia) a v prípade environmentálnej škody na pôde aj z analýzy rizika v súlade s § 10 návrhu zákona.

K § 29

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa. Vo vymedzených prípadoch podľa ods. 4 príslušný orgán zároveň rozhodne aj o výške a spôsobe prevádzkovateľom vynaložených nákladov.

K § 30

Upravuje sa konanie o znášaní nákladov, ktoré začne príslušný orgán na návrh prevádzkovateľa, v prípade ak sa prevádzkovatelia nedohodnú na rozsahu ich podielu na vzniku environmentálnej škody. Podanie návrhu nezbavuje prevádzkovateľa povinnosti vykonať nápravné opatrenia.

K § 31

Upravuje sa konanie o náhrade nákladov, ktoré príslušný orgán začne z vlastného podnetu. V konaní rozhodne o povinnosti prevádzkovateľa nahradiť náklady na prijaté a vykonané preventívne a nápravné opatrenia príslušnému orgánu, ktorý ich vynaložil v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia bude exekučným titulom pre prípad nedobrovoľného nahradenia nákladov. Na vymáhanie náhrady nákladov bude príslušné ministerstvo, pričom výkon rozhodnutia v prípade nedobrovoľného plnenia povinnej osoby (prevádzkovateľa) sa bude uskutočňovať prostredníctvom súdneho exekútora.

V súlade s požiadavkami smernice sa navrhuje upraviť päťročnú premlčaciu lehotu na vymáhanie práva na náhradu nákladov.

K § 32

Upravuje sa stanovisko dotknutého orgánu. Právne zjednotenie povahy stanovísk (vyjadrenie, súhlas, iné) dotknutých orgánov zabezpečí ich rovnaké posudzovanie a zohľadňovanie v konaniach podľa tohto zákona. Dotknuté orgány svojimi stanoviskami uplatňujú záujmy chránené osobitnými predpismi. Ich stanovisko je pre príslušný orgán záväzné a bez zosúladenia stanoviska s inými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

K § 33

Upravuje sa vecná príslušnosť obvodného úradu životného prostredia na konanie v prípade, ak bola environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody spôsobená pracovnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zároveň aj pracovnou činnosťou toho istého prevádzkovateľa alebo iného prevádzkovateľa, na ktorú sa nevzťahuje tento osobitný predpis.

K § 34

V súlade s článkami smernice navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré upravujú prípady, na ktoré sa zákon nevzťahuje napr. environmentálna škoda, ktorá vznikla pred účinnosťou zákona.

K § 35

Upravuje sa transpozičná doložka.

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o spoplatnenie žiadosti o schválenie nápravných opatrení.

K čl. III

Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 9 nové písmeno, ktoré ustanovuje vydávanie vyjadrení orgánov ochrany prírody ako dotknutého orgánu vo vzťahu ku konaniam podľa tohto návrhu zákona. Z pohľadu tohto zákona bude vyjadrenie týchto orgánov stanoviskom podľa § 32. Druhý novelizačný bod ustanovuje, ktorý konkrétny dotknutý orgán na úseku ochrany prírody a krajiny bude vydávať vyjadrenia, bude to obvodný úrad životného prostredia.

K čl. IV

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 8 ods. 6 sa navrhuje upraviť pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako orgánu štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia na ukladanie opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takéhoto poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zároveň sa ukladá Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri ukladaní týchto opatrení prihliadnuť na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa kritérií limitných hodnôt rizikových látok, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 zákona.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť obvodného pozemkového úradu ako dotknutého orgánu vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

K čl. V

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

K čl. VI

V nadväznosti na skutočnosť, že pri rozhodovaní o environmentálnej škode v časti týkajúcej sa škody na pôde, budú ako dotknuté orgány do konania vstupovať lesné úrady, navrhuje sa do § 60 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch doplniť pôsobnosť obvodného lesného úradu ako dotknutého orgánu a vo veciach stanovísk z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd.

K čl. VII

V § 10 návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd sa upravuje odkaz na § 9 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 126/2004 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Z tohto dôvodu sa zákon o verejnom zdravotníctve bude novelizovať doplnením zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd do poznámky pod čiarou k odkazu 14 zákona o verejnom zdravotníctve.

Navrhuje sa doplniť pôsobnosť úradu verejného zdravotníctva ako dotknutého orgánu , ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

K čl. VIII

Deň účinnosti zákona sa navrhuje stanoviť na 1. mája 2007; dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa odvodzuje od čl. 19 smernice. Nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 19 upravujúce zriadenie informačného systému verejnej správy prevencie a nápravy environmentálnych škôd sa navrhuje posunúť na 1. januára 2008 z dôvodu dostatočného času na jeho vybudovanie.

K prílohe č. 1

Ide o prevzatie Prílohy I smernice ustanovujúcej kritéria závažnosti nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch.

K prílohe č. 2

Ide o prevzatie Prílohy VI smernice upravujúcej obsah správy predkladanej ministerstvom Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona.

K prílohe č. 3

V zmysle preberacieho ustanovenia sa v prílohe uvádza preberaný právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie – ide o smernicu č. 20004/35/ES.

Bratislava 21. marec 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Príprava návrhu zákona vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23.9.2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003-2008 v rámci Európskej únie zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia.

Problematika upravená v návrhu zákona je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti.

Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi súžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.

V návrhu zákona sa najmä v záujme jeho jednoznačnej aplikácie v praxi v značnom rozsahu rozširujú základné pojmy, upresňuje sa pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. V návrhu zákona sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností (napríklad prevádzkovanie pohrebiska), dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.

Návrh zákona odráža vo svojej štruktúre dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým moderným spôsobom a jej úprava v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú zaraďuje do prevencie ochorení, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva aj tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

Nahradenie zákona č. 126/2006 Z. z. novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Orgánmi verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva sú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 ostáva zachovaná. Návrh zákona predpokladá rozšírenie právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dovŕši kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.

Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.

Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k navrhovanému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami návrhu zákona.

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Činnosť protiepidemických komisií nie je finančne napojená na štátny rozpočet kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, pretože členstvo v protiepidemickej komisii je čestnou funkciou. Protiepidemické komisie sa skladajú zo zamestnancov úradov verejného zdravotníctva a nemocníc. Ostatné činnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa zabezpečia v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mal prispieť k prevencii ochorení a iných porúch zdravia a tým aj k zlepšeniu kvality života.

Nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pretože návrh zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie jednoznačnou a ucelenou úpravou požiadaviek z hľadiska ochrany verejného zdravia a jej previazanosťou na platnú právnu úpravu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), články 31 až 37,

◊Zmluva o založení európskeho spoločenstva (Hlava XIX Životné prostredie)

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení z Nice, čl. 2, čl. 3, čl. 30, čl. 153 a čl. 157

- sekundárnom

◊Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1).

◊Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 2).

◊Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 1).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. ( Ú.v. EÚ L 64, 4.3.2006)

◊Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. ( Ú.v. EÚ L 330, 5.12.1998).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci, ktorá je konsolidovanou smernicou predchádzajúcich direktív (siedma individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/ EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29.apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

◊Smernica Komisie 2000/39/ES, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Komisie 91/322/EHS o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1)

◊Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. V. EÚ L 038, 9.2.2006).

◊Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1.).

◊Smernica 2003/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V EÚ, 05/zv. 5).

◊Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. V. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).

◊Smernica Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. V. ES L 177, 6.7.2002).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).

◊Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, najmä ak existuje nebezpečenstvo poškodenia bedrovej chrbtice pracovníkov (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

◊Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov. (Ú. v. ES L 307, 18.11.1974).

◊Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení jej ďalších noviel. (Ú.v. ES L 262, 27.9.1976).

◊Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky v znení smernice Európskej komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006. (Ú.v. ES L 140, 23.6.1995).

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.).

◊Smernica Rady 2003/122/EUROATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

je upravená v práve Európskej únie:

-sekundárnom

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2),

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.),

◊Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

c)Pokiaľ ide o smernicu 76/160/EHS z 8.12. 1975 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev : napr. C-26/04 Komisia proti Španielsku, C-278/01 Komisia proti Španielsku, C-272/01 Komisia proti Portugalsku, C-427/00 Komisia proti Spojenému kráľovstvu, C-268/00 Komisia proti Holandsku, C-307/98 Komisia proti Belgicku, C-198/97 Komisia proti Nemecku; nie je obsiahnutá v judikatúre súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 a Smernicu Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Delhaize and Le Lion v. Promalvin and AGE Bodegas Unidas. C-47/90,

–rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Buet v Ministére Public C-382/87,

– rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Parfumerie-Fabric 4711 v. Provide. C/88.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie

◊Smernice Rady 90/641/Euratom bola 31.12. 1993,

◊Smernice Rady 92/3 EURATOM bola 1. 1. 1994,

◊Smernice Rady 89/618 EURATOM bola 27. 11. 1991,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES bola 24.3.2006

◊Smernica Rady 98/83/ES bola 1.5.2004

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES bola 30.11.1996

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES bola 25.5.2004

◊Smernica Komisie 2000/39/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Komisie 91/322/EHS bola 31.12.1993

◊Smernica Komisie 2006/15/ES bude 27. 8.2007

◊Smernica Rady 98/24/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Rady 83/477/EHS bola 1.1.1987

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES bola 15.4.2006

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES bude 30.4.2008

◊Smernica Rady 2003/10/ES bola 15.2.2006

◊Smernica Rady 2002/44/ES bola 6.7.2005

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES je 27.4.2010

◊Smernica Rady 90/269/EHS bola 31.12.1992

◊Smernica Rady 74/556/EHS bola 1. máj 2004

◊Smernica Rady 76/768/EHS bola 1.5.2004

◊Smernica Komisie 95/17/ES bola 1 mája 2004

◊Smernice Rady 96/29/EURATOM bola 13. 5. 2000

◊Smernice Rady 97/43 EURATOM bola 13.5. 2000

◊Smernice Rady 2003/122/EUROATOM bola 31. 12. 2005.

d)nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov, úplne,

◊zákon č. 541./2004 o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk vody na kúpanie a jej kontrolu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č.354/2006Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu;

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku,

◊ nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pokiaľ ide o Smernicu EP a Rady 2006/7/ES a Smernicu Rady 76//160/EHS v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienka a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie pre vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Do základných pojmov sú zaradené pojmy ako verejné zdravotníctvo, ktoré je definované ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, verejné zdravie, determinanty zdravia, zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, prevencia ochorení, spôsob života. Zákon definuje aj pandémiu a definuje ju ako rozsiahlu epidémiu s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, pričom býva postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, definuje epidemiologicky závažnú činnosť ako činnosť, ktorou sa môže pri zanedbaní postupov správnej praxe alebo nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia, na účely tohto zákona definuje napr. zamestnávateľa ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú osobu a fyzickú osobu, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zákon pre oblasť radiačnej ochrany definuje pojmy, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Definuje napríklad lekárske ožiarenie ako ožiarenie pacientov v súvislosti s určením ich diagnózy alebo liečby alebo pacientov, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú na lekárskych alebo biomedicínskych výskumných programoch, rádioaktívnu látku, rádioaktívnu kontamináciu, kontrolované pásmo, externého dodávateľa služieb a pod.

K § 3

Taxatívne sa ustanovujú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Z dôvodu, že ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou každého jednotlivca a inštitúcie, zákon definuje aj partnerov pre spoluprácu orgánov verejného zdravia pri plnení ich úloh. Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú pri plnení svojich úloh s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a samosprávnymi krajmi, školami a vedecko-výskumnými inštitúciami ako aj s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, stavovskými organizáciami v zdravotníctve, so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou a s inými právnickými osobami a fyzickými osobami a v neposlednom rade aj s medzinárodnými organizáciami. Pri plnení úloh na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok spolupracujú s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a s ostatnými orgánmi dozoru.

K § 4

Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku verejného zdravia, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva, pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku verejného zdravotníctva a schvaľuje národné referenčné centrá ako špecializované pracoviská na zabezpečenie špecializovaných činností pre úsek verejného zdravia a plní ďalšie úlohy, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 4.

K § 5

Úrad verejného zdravotníctva naďalej ostáva ako rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Zákon opätovne zavádza tradične zaužívanú a vo verejnosti známu funkciu hlavného hygienika Slovenskej republiky najmä z dôvodu, že jeho náplň činnosti a kvalifikačné predpoklady na vykonávanie tejto funkcie nezodpovedajú iba výkonu funkcií „riaditeľa“ zariadenia.

Zákon podrobne ustanovuje náplň činnosti úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva jednak vo vypracúvaní návrhov zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, vykonávaní štátnej správy na úseku verejného zdravia, plnení úloh v oblasti radiačnej ochrany, v oblasti kozmetických výrobkov a podobne. Zákon ukladá úradu verejného zdravotníctva povinnosti informovať členské štátny Európskej únie a Európsku komisiu o vydaných povoleniach vo vybraných oblastiach ako aj povinnosť žiadať Európsku komisiu o stanoviská k taxatívne vymedzených veciach.

K § 6

Výkon štátnej správy na úseku verejného zdravia zákon zveruje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako prvostupňovým správnym orgánom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Sídla a územné obvody zostávajú nezmenené a sú usporiadané tak, ako to vyplýva z prílohy č. 1 návrhu zákona. Návrh zákona obdobne ako pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádza opätovne funkciu hlavného hygienika, tak aj pre výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva v rámci regionálneho úradu verejného zdravotníctva zavádza funkciu regionálneho hygienika.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú na prvom stupni štátnu správu na úseku verejného zdravia nariaďovaním opatrení, vydávaním, povolení a iných rozhodnutí. Ďalej sa regionálne úrady verejného zdravotníctva podieľajú na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravia a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti.

Zákon rozširuje právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídle krajov najmä pre oblasť radiačnej ochrany a pre zabezpečenie rýchlosti, hospodárnosti a operatívnosti niektorých úloh na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia; regionálne úrady verejného zdravotníctva v sídle krajov odborne a metodicky vedú a koordinujú činnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva v kraji, zriaďujú komisie na preskúšanie osôb na získanie niektorých druhov osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon činností a zabezpečujú laboratórne činnosti pre úrady verejného zdravotníctva v kraji.

K § 7

Upravuje sa problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány ustanovené v § 3. Vymedzením pôsobnosti v § 7 sa odstraňujú niektoré kompetenčné spory, ktoré medzi orgánmi verejného zdravotníctva vznikli pri praktickom uplatňovaní zákona č. 126/2006 Z. z. najmä na úseku radiačnej ochrany.

K § 8

Upravuje sa problematiku schvaľovania a činnosti národných referenčných centier ako špecializovaných pracovísk zabezpečujúcich nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov, expertízne činnosti a pod. Zriaďované sú v rámci úradov verejného zdravotníctva na základe ich schválenia ministerstvom zdravotníctva na základe žiadosti, pričom na schválenie sa vyžaduje splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Návrh zákon taxatívne ustanovuje aj doklady, ktoré musia byť k žiadosti o priložené.

K § 9

Návrh zákona ustanovuje pre potreby monitorovania radiačnej situácie na území Slovenskej republiky radiačnú monitorovaciu sieť a túto sieť aj definuje.

Radiačná monitorovacia sieť sa vytvára na účely zabezpečovania merania určených veličín v určených zložkách životného prostredia, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, získavania údajov o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia, ktoré budú slúžiť ako podklad pre systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.

K § 10

Návrh zákona novým a moderným spôsobom poníma úlohy úradov verejného zdravotníctva súvisiace s prevenciou ochorení a iných porúch zdravia.

Úrady verejného zdravotníctva sa v rámci prevencie ochorení a iných porúch zdravia zúčastňujú na príprave a riešení celospoločenských ako aj regionálnych programov podpory, ochrany a rozvoja verejného zdravia, plnia špecializované úlohy v oblasti verejného zdravotníctva, nariaďujú opatrenia na predchádzanie ochoreniam a posudzujú návrhy na jednotlivé činnosti z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu, predovšetkým v rámci poradní zdravia.

K § 11

Úrady verejného zdravotníctva okrem pôsobnosti vymedzenej v návrhu zákona, ktorá im vyplýva z postavenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, plnia aj špecializované úlohy súvisiace s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Ide najmä o zhromažďovanie základných údajov v oblasti verejného zdravia, objektivizáciu faktorov životného a pracovného prostredia, monitorovanie vzťahu determinantov zdravia a verejného zdravia, monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovných podmienkam, vykonávanie hodnotenia ich dopadov na zdravie. Výstupy z týchto špecializovaných úloh sú využiteľné napr. pri ustanovovaní limitov a hodnôt prípustnej záťaže organizmu faktormi životného a pracovného prostredia, pri posudkovej činnosti orgánov na ochranu zdravia, pri poradenskej činnosti a pod.

K § 12

Zákon ustanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré delí na opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia, ochorení podmienených prácou ako aj na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením. Ide o opatrenia, ktoré nariaďujú spravidla regionálne úrady verejného zdravotníctva ako jednu z úloh na úseku prevencie ochorení a na obmedzenie ich výskytu. Právo nariadiť opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení zákon zveruje ministerstvu zdravotníctva a tiež z dôvodu špecificity týchto opatrení v § 60 ods. 2 ustanovuje, že na nariadenie týchto opatrení sa nevzťahuje konanie podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, návrh zákona v § 51 a § 52 ustanovuje povinnosť fyzickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a právnickým osobám plniť takto nariadené opatrenia.

K § 13

Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu zákon výslovne ukladá v § 52 ods. 1 písm. b) fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto opatrenia na posúdenie a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, ale dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu, potrebného na rozhodnutie vo veci. Návrh zákona dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia, aby z dôvodu zvláštnej dôležitosti tento návrh mohol posúdiť v lehote 60 dní, ktorú môže predĺžiť ešte o ďalšie dva mesiace, o čom však musí žiadateľa bezodkladne informovať.

Posudky, ktoré orgány verejného zdravotníctva v rámci posudkovej činnosti vydávajú, sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) až na prípady ustanovené v odseku 3, podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva k predkladaným návrhom vydávajú záväzné stanoviská v súlade s ustanoveniami stavebného zákona.

Návrh zákona pamätá aj na prípady, ktoré nie sú v zákone taxatívne vymedzené, ale ich posúdenie z hľadiska možného vplyvu na zdravie môže byť dôležité a preto ustanovuje, že aj tieto návrhy môžu byť posúdené, ale výsledkom takéhoto posúdenia nie je individuálny správny akt.

K § 14

Na úradoch verejného zdravotníctva sa zriaďujú poradne zdravia, prostredníctvom ktorých úrady plnia dôležitú úlohu pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia. Zákon ustanovuje, že ich cieľom je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života ako aj prostredníctvom vyhľadávania rizikových faktorov rôznych druhov ochorení.

K § 15

Upravuje sa zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti s taxatívne vymedzeným okruhom činností, na ktoré sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vyžaduje. Regionálne úrady verejného zdravotníctva zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností, t. j. činností, pri ktorých je vysoké riziko vzniku a šírenia prenosných ochorení, regionálne úrady v sídle krajov zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi, na nákup, predaj a spracovávanie húb a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na zisťovanie faktorov v životnom a v pracovnom prostredí, hodnotenie zdravotných rizík, ako aj na činnosti významné v oblasti radiačnej ochrany a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie. Právna úprava zohľadňuje aj pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória.

K § 16

Upravuje sa spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti, podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, resp. podmienky na vykonávanie činností taxatívne ustanovených v § 15 a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti. Uvedenú problematiku rieši aj z pohľadu uchádzača o výkon vybraných činností z iného členského štátu Európskej únie.

K § 17

Navrhovaná právna úprava umožňuje, ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou inak a nehrozí ohrozenie zdravia ľudí, orgánu verejného zdravotníctva povoliť výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody avšak len v prípade, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia; výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako l0 m3 pitnej vody za deň.

Z dôvodov ochrany zdravia ako aj predchádzanie ochoreniam návrh zákona dáva možnosť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu rozšíriť rozsah a početnosť vykonávaných kontrol pri vodárenskom zdroji na zásobovanie pitnou vodou.

Navrhovaná právna úprava transponuje príslušné ustanovenia Smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

K § 18

Návrh zákona v tomto paragrafe ustanovuje, že výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody a tiež že tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou.

K § 19

Návrh zákona akceptuje požiadavky Smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti v otázkach zodpovednosti za prírodné kúpalisko tým, že v prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska ustanovuje, že osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, avšak len za podmienky, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania. Tiež taxatívne vymenúva povinnosti prevádzkovateľov kúpalísk, ktoré je potrebné plniť na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ktoré by sa mohli vyskytnúť v dôsledku nesprávneho prevádzkovania kúpaliska.

K § 20

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok a to už v štádiu ich navrhovania. Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie ako aj osvetlenie a preslnenie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami človeka a nesmú pre organizmus znamenať zbytočnú záťaž. Z uvedenému vyplýva aj požiadavka, že v novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denné osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať.

K § 21

Návrh zákona počíta s tým, že aktuálna spoločenská situácia si vyžaduje aj výstavbu bytov nižšieho štandardu a ubytovacích zariadení, ktoré však tiež musia zodpovedať minimálnym požiadavkám tak, aby negatívne neovplyvňovali zdravie užívateľov. Vypracovaný prevádzkový poriadok má zabezpečiť, aby prevádzka najmä v ubytovacích zariadeniach zodpovedala hygienickým požiadavkám.

K § 22

Návrh zákona vychádza z požiadavky, že k rozvoju zdravia je potrebné vytvárať priestory, v ktorých je možné uskutočňovať rôzne športové a telovýchovné podujatia. Tieto zariadenia však nesmú prevádzkou svoje okolie obťažovať (napr. hlukom, prachom a pod.) a tiež nesmú svojim vybavením ohrozovať zdravie užívateľov.

K § 23

Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo podľa tohto zákona patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiku, manikúru, pedikúru, soláriá, sauny, tetovacie salóny, zariadenia, v ktorých sa poskytujú regeneračné a rekondičné služby. Keďže ide o zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, je bezpodmienečné nutné, aby prevádzka týchto zariadení bola zabezpečená tak, aby v nich nedochádzalo ku vzniku a prípadne šíreniu prenosných ochorení. V týchto zariadeniach môžu byť zamestnané len osoby s predpísanou odbornou spôsobilosťou a veľký dôraz sa musí klásť aj na používané pracovné postupy a pracovné nástroje, ktoré nesmú byť zdrojom ohrozenia zdravia. Preto návrh zákona pamätá aj na také zákazy, ako napr. zákaz manipulovania s jazvami, materskými znamienkami a pod.

K § 24

Návrh zákona ustanovuje, ktoré zariadenia patria medzi zariadenia pre deti a mládež. Zariadenia pre deti a mládež sa smú zriaďovať iba vo vhodnom prostredí, ktoré je chránené pred hlukom, prachom a inými zdrojmi znečistenia tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o deti a mládež na čo možno najvyššej úrovni z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja ich zdravia. Smernica Európskej únie túto problematiku neupravuje.

Návrh zákona prvýkrát upravuje povinnosti aj pre tie fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti a mládež.

Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku „zástupca dieťaťa“ na účely tohto zákona, ktorým môže byť okrem rodiča aj osvojiteľ, poručník, opatrovník, fyzická osoba, ktorej súd predbežným opatrením alebo rozhodnutím zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu, osoba, ktorej je dieťa zverené do dočasnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ako aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sú deti umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

K § 25

Zotavovacím podujatím v zmysle návrhu zákona je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti. Ustanovujú sa povinnosti organizátora takéhoto zotavovacieho podujatia v tom zmysle, aby toto podujatie plnilo svoje poslanie, a to posilnenie zdravia detí a mládeže.

K § 26

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov a ustanovuje sa, že tieto služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

V záujme jednoznačnosti a s prihliadnutím na požiadavky praxe sa vymedzujú zariadenia spoločného stravovania nielen pozitívne, ale aj negatívne.

Zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež sú povinné pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotných stav stravovaných detí a mládeže.

K § 27

Prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia takémuto hluku a vibráciám bola čo najnižšie a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zo životného prostredia musí byť zabezpečená už pri ich navrhovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii. Prípustné hodnoty ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 28

Prevádzkovatelia zdrojov elektromagnetického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov tomuto žiareniu bola na úrovni limitných hodnôt tak, ako budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 29

Prevádzkovatelia umelých zdrojov ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia týmto zdrojom neprekročila limitné hodnoty, ktoré budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 30

V § 30 sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa realizujú na náklady zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov prace a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov ´je oprávnený úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Ďalej sú určene špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

K § 31

Ustanovujú sa práce a ich zaraďovanie do kategórií podľa miery výskytu rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Práce sú rozdelené podľa kritérií do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce. Návrhy na určenie rizikových prác predkladá zamestnávateľ regionálnemu úradu, ktorý zhodnotí tento návrh a vydá rozhodnutie. Ďalej sú ustanovené povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a vypracovávať každoročne informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach na zníženie rizika a predložiť ju príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 32

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdroje hluku, je povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré v najnižšej možnej miere znížia expozíciu zamestnancov hluku v súlade s osobitným predpisom. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktoré transponuje smernicu 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. V prípade, ak by mohlo používanie osobných ochranných pracovných pomôcok spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, môže orgán verejného zdravotníctva povoliť výnimku na ich používanie. Zamestnávateľ svoju žiadosť o takúto výnimku musí riadne zdôvodniť a orgán verejného zdravotníctva, ktorý o výnimke rozhodne, musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 33

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia na zníženie miery expozície zamestnancov vibráciám na najnižšiu možnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré transponuje smernicu 2002/44/ES Európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnym faktorom (vibrácie).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Návrh zákona upravuje podmienky udelenia výnimky na vykonanie opatrení na zníženie expozície vibráciám; žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky musí byť riadne odôvodnená a orgán verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o udelení výnimky musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 34

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, 05/zv. 5).

K § 35

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na úroveň prípustných hodnôt, ustanovených osobitným predpisom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) sa zapracováva do pripravovaného aproximačného nariadenia vlády.

K § 36

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Dôraz kladie na zabezpečenie denného osvetlenia a len v prípadoch, kedy nie je možné z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov zabezpečiť denné osvetlenie, je možné prevádzkovať pracoviská aj so združeným osvetlením, resp. bez denného osvetlenia.

K § 37

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní a aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom.

K § 38

Z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia je nevyhnutné pozornosť venovať nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaži pri práci, obmedziť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže, usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať smerné hodnoty pri manipulácii s bremenami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbtice (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.) a dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

K § 39

V rámci ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú.v. EÚ L 038, 9.2.2006).

K § 40

Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné také látky, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne technickými, organizačnými a inými opatreniami vylúčiť z pracovného procesu. Pokiaľ to nie je možné, tak je povinnosťou zamestnávateľa urobiť v súlade s osobitným predpisom také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto látkami na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/206 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391 EHS)(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

K § 41

Ochrana zdravia pri práci s azbestom si vyžaduje, aby odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb posúdil orgán verejného zdravotníctva. Preto na uvedené práce sa vyžaduje oprávnenie vydané orgánom verejného zdravotníctva. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) a tiež preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov ako aj obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možné a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1), smernicu Rady 91/382/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

K § 42

Zamestnávateľ je povinný pri práci s biologickými faktormi v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

K § 43

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu, dovozcu, distribútora a predajcu kozmetických výrobkov pri uvádzaní do obehu týchto výrobkov. Predajca kozmetických výrobkov je zo zákona povinný sledovať zdravotnú bezpečnosť týchto výrobkov a to aj po ich umiestnení na trh a po zistení, že kozmetický výrobok nie je bezpečný, je povinný zo zákona vykonať opatrenia zabraňujúce prípadné poškodenie zdravia spotrebiteľa. Osobitné požiadavky ustanovuje aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

K § 44

Každá ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky, je činnosťou človeka, vedúcou k ožiareniu.

Návrh zákona obsahuje aj negatívne vymedzenie, keď ustanovuje, že ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození sa nepovažujú za činnosti vedúce k ožiareniu.

Na činnosti vedúce k ožiareniu sa vyžaduje povolenie alebo oznámenie okrem činností, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona. Tieto činnosti vyplývajú z § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktoré transponuje smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

K § 45

Činnosti taxatívne ustanovené v § 45 ods. 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Pre tieto činnosti sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov na ochranu zdravia pri vykonávaní činnosti. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom a aké podmienky musí pre túto činnosť spĺňať.

Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi, ktorý predloží taxatívne ustanovené doklady. Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov. Pretože niektoré povinnosti už vyplývajú z aproximačných nariadení vlády (napríklad nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z.), povinnosti sa konkretizujú odkazom na príslušné nariadenie vlády.

Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydané povolenie aj zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s touto činnosťou zo strany držiteľa povolenia.

K § 46

V návrhu sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu zo strany orgánu verejného zdravotníctva. Ustanovujú sa aj povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia. Úrad verejného zdravotníctva každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie.

K § 47

Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi a právnickej osobe, ktoré predpokladajú alebo majú podozrenie, že na ich pracoviskách je úroveň prírodného ionizujúceho žiarenia zvýšená, zabezpečiť vykonanie merania objemových aktivít radónu a dávkových príkonov externého gama žiarenia, sa vytvárajú podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia v prípade, ak je na pracovisku prekročená smerná hodnota aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov.

Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nevyhnutné sledovať obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a pitnej vode.

K § 48

Úrady verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach vyšetrujú a identifikujú chemické, biologické a iné faktory, zabezpečujú hodnotenie mimoriadnej udalosti, nariaďujú opatrenia pri mimoriadnych udalostiach a plnia iné úlohy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 49

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť mimoriadnej radiačnej udalosti ako udalosti, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu osôb. K takejto situácii môže dôjsť pri strate kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia, následkom čoho je ožiarenie osôb na alebo nad úroveň limitov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je cit. nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z. Ukladajú sa aj povinnosti, ktoré je potrebné vykonať na zamedzenie ďalšieho rozvoja radiačnej udalosti.

K § 50

Na zabezpečenie operatívneho riešenia úloh orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú nevyhnutné bezodkladne vykonať pri mimoriadnych udalostiach v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia rozsiahleho významu a na ich obmedzenie, ustanovujú sa národná a regionálne protiepidemické komisie, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy. Práve z dôvodu zabezpečenia rýchlosti a operatívnosti nariadených opatrení sa na ich nariaďovanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

K § 51

Zdravie je vecou každého jednotlivca a preto aj zákon ukladá povinnosti fyzickým osobám pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z hľadiska ochrany zdravia ide najmä o povinnosť plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ako sú napr. podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a pod.

K § 52

Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú ustanovené v jednotlivých častiach návrhu zákona podľa upravovanej problematiky. Povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 majú všeobecný charakter – vzťahujú sa na každú fyzickú osobu-podnikateľa a právnickú osobu. Ide najmä o plnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, sledovanie kvality vlastných výrobkov, sledovanie zdravého stavu pracoviska a pod. V odsekoch 2 až 6 sa ustanovujú povinnosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

K § 53

Zákon samostatne upravuje povinnosti obcí, pričom rozsah povinností sa nemení.

K § 54

Orgány verejného zdravotníctva ako orgány štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie ako aj ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva toto svoje oprávnenie realizujú prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 55

Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

K § 56

Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Za priestupok možno uložiť pokutu do 50 000 Sk. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány verejného zdravotníctva. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 57

V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty na úseku verejného zdravotníctva. Za správny delikt príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu v rozpätí od 5 000 Sk až do 3 000 000 Sk v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Pri opakovanom porušení povinnosti možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Návrh zákona dáva správnemu orgánu, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 58

Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zistí porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

K § 59

Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva sú spravidla rozhodnutia podľa správneho poriadku. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje, na ktoré prípady sa konanie podľa ustanovení správneho poriadku nevzťahuje.

K § 60

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a hrozbe iných porúch zdravia. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 61

Na vykonávanie odborných činností sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.).

K § 62

Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na úpravu podrobností o požiadavkách ustanovených v návrhu zákona.

K § 63

Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

K § 64

Návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

K § 65

V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

K čl. II

Dopĺňajú sa správne poplatky za niektoré úkony orgánov verejného zdravotníctva.

K čl. III

Úprava zákona o pohrebníctve nadväzuje na úpravu v § 15 a 16, podľa ktorej sa na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010. Účinnosť citovaných ustanovení od 1. januára 2010 sa zdôvodňuje potrebou vypracovania metodík na hodnotenie dopadov.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje zoznam sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 5 tohto zákona.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 obsahuje zoznam chemických látok, na ktorých odborné využívanie sa nevzťahujú ustanovenia § 16 ods. 19 a ods. 24 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 45 ods. 2 až 5 tohto zákona.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5obsahuje zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6obsahuje vzor individuálneho hlásenia prenosného ochorenia ošetrujúcimi lekármi.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7obsahuje vzor individuálneho hlásenia výsledkov mikrobiologických vyšetrení pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 8

Príloha č. 8obsahuje vzor hromadného hlásenia akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 9

Príloha č. 9obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 18. apríla 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu