Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.07.2006 do 31.12.2006

Vládny návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Účelom navrhovaného zákona je upraviť oblasť vydávania a používania nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie, ako aj rieše nie súčasných problémov na úseku vydávania občianskych preukazov a úprava postupu pri ich vydávaní.

Zavedenie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie vyplynulo pre Slovenskú republiku z potreby splnenia minimálnych bezpečnostných noriem uvedených v Rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000 č. 2000/C 310 v znení neskorších rezolúcií. Táto rezolúcia bola prijatá z dôvodu boja proti falšovaniu dokladov, ako dôležitého prvku boja proti organizovanému zlo činu a nelegálnemu prisťahovalectvu do členských štátov Európskej únie. Èlenské štáty Európskej únie považujú boj proti falšovaniu dokladov za obzvlášť dôležitý aspekt svojich spoločných záujmov, preto je žiadúce, aby nové občianske preukazy formátu Európskej únie spĺňali najvyššie možné požiadavky pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu, a aby úprava dokladu a ochranné prostriedky, ktoré obsahujú, zabezpečovali rý chle rozpoznanie pokusov o falšovanie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie. Zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli v r ámci Rady, sa v rezolúcii dohodli na zavedení minimálnych bezpečnostných noriem pri výrobe a vydávaní nových občianskych preukazov pri najbližš ej možnej príležitosti. Rezolúcia uvádza minimálne bezpečnostné požiadavky pre nové občianske preukazy formátu Európskej únie pre oblasť materiálu, tlače, ochrany proti fotokopí rovaniu a techniky vydávania.

Samotný nový občiansky preukaz formátu Európskej únie je vypracovaný a spĺňa medzinárodné štandardy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303 a normy STN EN ISO/IEC 7810, STN EN ISO/IEC 7816, STN EN ISO/IEC 14443 a STN EN ISO/IEC 10373.

V návrhu zákona sa ustanovujú povinné údaje v občianskom preukaze a údaje, ktoré sa uv ádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy, podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie, postup pri vydávaní občianskeho preukazu, spôsob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi, dôvody neplatnosti občianskeho preukazu, povinnosti na ú seku vydávania a držania občianskych preukazov, priestupky na úseku občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.

Znenie nového zákona o občianskych preukazov bolo potrebné premietnuť aj do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov. Z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone, je taktiež potrebné novelizovať zákon Slovenskej ná rodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajné ho zboru na okresné úrady a na krajské úrady o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávané orgánmi členských štátov. Navrhovaná zmena úč innosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti

Taktiež sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z., tak aby mohol vstúpiť do účinnosti 1. júlom 2006. Zákon č. 253/1998 Z. z. má zabezpečiť skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zaviesť nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú pr ávo vlastníctva, držby, užívania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci k pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgá nmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodn ými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpoč tových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Predložený návrh zákona bude mať finančné d ôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením techniky a nových čistopisov, ktoré súvisia s vydávaním nových občianskych preukazov formátu Európskej únie pod ľa navrhovaného zákona.

Celkové náklady na verejný rozpočet na obdobie rokov 2005 – 2008 sú vo výške 1075,5 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 436,5 miliónov Sk (v tom na čistopisy 276,6 mil. Sk) a kapitálové vý davky 639 miliónov Sk, ktoré budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MV SR.

Na rok 2005 sa predpokladá vyčleniť celkom 219,2 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 74,7 mil. Sk, ktoré budú použité na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personaliz ácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie vo výške 28,9 mil. Sk a na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prí pravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 45,8 miliónov Sk.. Kapitálové výdavky sú predbežne vyčíslene vo výške 144,5 mil. Sk, ktoré budú použité na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prípravy na prevádzku nových informačných syst émov vo výške 142,4 miliónov Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personaliza čnom centre vo výške 2,1 mil. Sk.

Na rok 2006 sa predpokladá vyčleniť celkom 681,4 miliónov Sk, z toho bežné v ýdavky 186,9 mil. Sk, ktoré budú použité na zabezpečenie čistopisov vo výške 101,7 mil. Sk, na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za úč elom jeho prípravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 4,2 mil. Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych formá tu Európskej únie v Národnom personalizačnom centre vo výške 81 mil. Sk. V oblasti kapitálových výdavkov sa navrhuje vyčleniť 494,5 mil. Sk, na zabezpečenie modifikácie jednotných pracovísk pre príjem žiadostí od občanov, zber údajov, kontrolu údajov, kontrolu dokladov a vydávanie dokladov formátu Európskej ú nie vo výške 250 mil. Sk, na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personalizač nom centre vo výške 172 mil. Sk, na úpravu správnej agendy občianske preukazy vo výške 10,7 mil. Sk a na rozšírenie komunikačnej infraštruktúry OR PZ pre potreby zriadenia jednotných pracovísk vo výš ke 61,8 mil. Sk.

Na rok 2007 sa predpokladá vyčleniť len v oblasti bežných výdavkov 91,6 mil. Sk na zabezpečenie čistopisov a taktiež v roku 2008 vo výš ke 83,3 mil. Sk.

Navrhovaná úprava správnych poplatkov za vydávanie občianskych preukazov formá tu Európskej únie predstavuje za roky 2005 – 2008 celkový príjem do štátneho rozpočtu 280,5 mil. Sk.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na občanov Slovenskej republiky.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlu čiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie

v rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnut í Rady, zo 17. októbra 2000 doplňujúca rezolúcie z 23. júna 1981, z 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995, pokiaľ ide o ochranné znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310)

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a materiálov o určení gestorstva.

- čl. 5 ods. 3 Aktu o podmienkach pristúpenia Zmluvy o pristúpení SR k EÚ

Pokiaľ ide o vyhlásenia alebo rezolúcie alebo iné stanoviská prijaté Európskou radou alebo Radou alebo vo vzťahu k spoločenstvu alebo únii prijaté spoločnou dohodou členských štátov, majú nové č lenské štáty rovnaké postavenie ako súčasné členské štáty; budú dodržiavať zásady a usmernenia vyplývajúce z týchto vyhlásení, rezolúcií alebo iných stanovísk a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania,

- dokument preberaný týmto návrhom zákona nie je zaradený do materiálov o určení gestorstva, keďže tieto sa vypracúvajú len k smerniciam a rámcový m rozhodnutiam,

- návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor:

Bezpredmetné.

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1:

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona o obč ianskych preukazoch, ktorým je vydávanie občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.

K § 2:

Ustanovuje sa, že občiansky preukaz je verejná listina a ktoré údaje sa touto listinou preukazujú. Taktiež sa ustanovujú podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie. Napr. občan, ktorý podá žiadosť o vydanie obč ianskeho preukazu, nie je povinný mať do doby jeho prevzatia občiansky preukaz, najdlhšie však 90 dní od podania žiadosti.

K § 3:

Uvádza sa, ktoré údaje obsahuje občiansky preukaz a ktoré údaje sa uvádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy. Štátne občianstvo nebolo explicitne uvedené v doterajšom občianskom preukaze, čo spôsobovalo problémy občanom pri cestovaní do krajín Európskej únie na tento doklad po vstupe do Európskej únie. Štátne občianstvo na doklade je vyžadovan é ako povinný údaj podľa štandardov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303.

V časti osobitné záznamy občianskeho preukazu nie je vždy možné zapísať všetky údaje požadované občanom. Pretože ide o údaje, ktoré sa zapisujú na žiadosť občana, je potrebné, aby občan sám rozhodol, ktoré údaje chce zapísať a majú pre neho väčší význam. Týmto sa predíde možným konfliktom, ak by o zápise takýchto údajov rozhodoval úradník.

V časti osobitn é záznamy sa musí vždy zapísať údaj o tom, či má občan obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, či bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo či mu bol uložený trest zá kazu pobytu.

K § 4:

Je špecifikované, ktoré údaje v občianskom preukaze a v ak om rozsahu nahrádzajú verejné listiny o skutočnostiach, ktoré sú uvedené v občianskom preukaze. Taktiež sa ustanovuje, že občan nie je povinný predkladať ďalší doklad na preukázanie skutočnosti uvedenej v občianskom preukaze, ale len vtedy, ak zákon o občianskych preukazoch neustanovuje inak.

K § 5:

Ustanovuje sa, kto vydá va občiansky preukaz, všeobecné podmienky pre podanie žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, povinnosť a spôsob nasnímania podoby tváre a podpis občana, ktorému má byť vydaný občiansky preukaz formátu Európskej únie. Sú ustanovené výnimky pre občanov nevidiacich, členky rehoľnej spoločnosti a občanov, ktorí nemô žu byť pri podaní žiadosti osobne prítomní pre bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko. Občanovi bola uložená povinnosť podrobiť sa nasnímaniu podoby jeho tváre a nasní maniu jeho podpisu na príslušnom pracovisku. Bezvládny občan dlhodobo pripútaný na lôžku, bude podávať žiadosť prostredníctvom ním splnomocnenej osoby. Splnomocnenie musí obsahovať aj podpis žiadateľa v príslušnom tvare a žiadateľ musí predložiť aj fotografiu požadovanú v zákone. Ak to okolnosti umožnia, môže byť zobrazenie podoby žiadateľa nasnímané pracovníkom príslušného úradu, prostredníctvom prenosného prístroja na podanie žiadosti. Občiansky preukaz odovzdá takejto osobe pracovník príslušného pracoviska, ktorý zároveň vykoná overenie údajov v občianskom preukaze. Aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia, je potrebné predložiť o bezvládnosti potvrdenie od lekára, pretože by malo ísť iba o osoby ťažko choré pripútané na lô žko, po operácii a pod.

Èlenka rehoľnej spoločnosti môž e požiadať o nasnímanie podoby v rehoľnom rúchu a s prikrývkou hlavy, ktorá tvorí súčasť jej odevu, teda môže sa rozhodnúť, akú podobu tváre chce mať v občianskom preukaze. Je ustanovená povinnosť podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre bez okuliarov s tmavými sklami. Táto povinnosť by mohla spôsobiť problém nevidiacim občanom, ktorí sú na verejnosti prakticky stále s okuliarami s tmavými sklami. Preto bola aj pre nich ustanovená možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom chcú mať nasnímanú podobu tváre. Aby sa nemohli nasnímať v okuliaroch s tmavý mi sklami aj iní občania ako nevidiaci, je ustanovená povinnosť predložiť o tejto skutočnosti potvrdenie od lekára.

Ustanovuje sa doba platnosti občianskeho preukazu, lehota na vyhotovenie občianskeho preukazu a spôsob prevzatia vyhotovené ho občianskeho preukazu. Je ustanovená výnimka, kedy občan nie je povinný mať občiansky preukaz.

K § 6:

Určuj ú sa podmienky, kedy sa vydá prvý občiansky preukaz. Povinnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu pri dovàšení pätnásteho roku veku obč ana, má zákonný zástupca občana.

K § 7:

Ustanovujú sa podmienky, kedy sa vydá nový občiansky preukaz. V odseku 1 sú uvedené podmienky, kedy bude občanovi vydaný nový občiansky preukaz bezplatne, v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 bude občiansky preukaz vydaný po zaplatení správneho poplatku stanovenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti spôsobuje značné komplikácie pracovníkom vydávaj úcim občianske preukazy používanie právne neurčitého termínu 'pri skončení doby platnosti', z čoho nie je možné jasne stanoviť či ide o dobu pred, v deň skončenia alebo po skončení doby platnosti doterajšieho občianskeho preukazu, čo spôsobuje, že nevedia presne stanoviť kedy vybrať správny poplatok, či ide o vydanie občianskeho preukazu z úradnej moci (bezplatne), alebo či majú vybrať správny poplatok. Aby mal občan dostatočný čas na vybavenie si občianskeho preukazu za doterajší občiansky preukaz, bola stanovená lehota 180 dní pred skončením doby platnosti podľa § 5 ods. 6. V tejto lehote a po skončení doby platnosti podľa § 5 ods. 6 bude občiansky preukaz vydaný bez správneho poplatku.

K § 8:

Ustanovuje sa okruh dokladov, ktoré musí občan alebo zákonný zástupca pripojiť k žiadosti o prvý občiansky preukaz, nový občiansky preukaz alebo v obidvoch prípadoch.

V § 2 ods. 2 je uvedené, že občiansky preukaz je povinný mať každ ý občan, ktorý dosiahol 15 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Pre občanov pozbavených spôsobilosti na právne úkony je v súčasnej dobe prakticky nemožné získať obč iansky preukaz, ak o to nepožiada ich zákonný zástupca. Preto bola pre zákonného zástupcu takéhoto občana ustanovená povinnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu pre tak éhoto občana. Zo súčasnej praxe sú známe prípady, kedy takíto občania chcú mať občiansky preukaz, ale ich zákonný zástupca odmieta požiadať o jeho vydanie.

K § 9:

Upravuje sa spô sob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi. Taktiež je ustanovené, kedy je možné vyžadovať od občana aj predloženie iných dokladov. V praxi dochádza k prípadom, že občanom boli vydané doklady s chybne zapísanými údajmi, alebo boli tieto údaje chybne zapísané do systému. Z dôvodu odstránenia takýchto rozporov, je niekedy potrebné predložiť aj iné doklady ako tie, ktoré sa bežne pri žiadosti o občiansky preukaz vyžadujú. Nemusí ísť iba o údaj, ktorý sa nachádza v predloženom doklade ale aj o údaj uvedený v informačnom systéme.

K § 10:

Ustanovujú sa dôvody neplatnosti občianskeho preukazu a oprávnenie pre príslušný úrad alebo príslušníka Policajného zboru odňať neplatný obč iansky preukaz, pretože oprávnenie odňať občiansky preukaz nebolo v doterajšom zákone ustanovené.

K § 11:

V tomto ustanovení sa určujú všeobecne povinnosti občana alebo jeho zákonného zástupcu, pričom sa pri niektorých uvádzajú aj lehoty pre ich plnenie, pretože v súčasnosti sa síce občanovi alebo zákonnému zástupcovi ustanovujú určité povinnosti, ale nie je určená lehota pre ich splnenie, čo spôsobuje problémy pri rozhodovaní o priestupku a o výške sankcie za priestupok.

K § 12:

Ustanovuje sa povinnosť odovzdať občiansky preukaz občanovi alebo tomu, kto nájde cudzí občiansky preukaz, kto nájde alebo inak získa svoj predchádzajúci občian sky preukaz, alebo kto obstaráva pohreb občana. Taktiež sa ustanovuje pre ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo nemocnicu pre obvinených povinnosť odovzdať občiansky preukaz občanovi.

K § 13:

Ustanovuje sa vydá vanie 'Potvrdenia o občianskom preukaze' (ďalej len 'potvrdenie'), ktoré nahradí v súčasnosti vydávané 'Potvrdenie o odovzdaní občianskeho preukazu' a 'Doklad o ob čianskom preukaze'. Z dôvodu, že doklad o občianskom preukaze neobsahuje fotografiu občana, dochádza k jeho zneužívaniu pri žiadostiach o nový občiansky preukaz tým spôsobom, že vlastne na základe ú dajov zistených o občanovi požiada niekto iný o vydanie občianskeho preukazu na meno tohto občana, pričom nemusí dokladovať údaje zapísané v doklade o občianskom preukaze. Doklad o občianskom preukaze mu vyd á policajný útvar len na základe údajov, ktoré sa neoprávnený žiadateľ naučil o občanovi. Nie je teda možné určiť jednoznačne totožnosť držiteľa ani po porovnaní fotografie v karte ' Evidenčný lístok občianskeho preukazu', keďže podoba napr. osoby 15 ročnej a 25 ročnej môže byť značne odlišná, aj keď ide stále o tú istú osobu. Súčasn á veľmi nízka úroveň zabezpečenia a ochrany 'dokladu o občianskom preukaze' proti falšovaniu, pozmeňovaniu a nemožnosť jednoznačne identifikovať držiteľa, má za následok, ž e tento doklad neuznávajú niektoré orgány alebo inštitúcie, ako plnohodnotnú náhradu občianskeho preukazu. Vyžadujú na overenie totožnosti osoby iné doklady napr. cestovný pas, vodičský preukaz. Ak obč an môže preukázať svoju totožnosť inými dokladmi je vydávanie takéhoto dokladu každému občanovi do doby, než mu bude vydaný nový občiansky preukaz, často zbytočné. Vydaný obč iansky preukaz na základe 'Dokladu o občianskom preukaze', je potom často využívaný na páchanie inej trestnej činnosti. Jeho používanie ako plnohodnotnej náhrady za občiansky preukaz sa v praxi neosvedč ilo, preto sa na základe uvedených skutočností určuje, že potvrdenie nebude verejnou listinou. Keďže už nebude možné vydať občiansky preukaz občanovi 'na počkanie' , musel by sa 'Doklad o občianskom preukaze' vydávať každému, kto požiada o vydanie nového občianskeho preukazu a nemá platný občiansky preukaz, to by znamenalo zvýšenie čakacej doby pri podaní ž iadosti. Určuje sa preto, že príslušný úrad vydá potvrdenie na žiadosť občana. Potvrdenie sa bude vydávať na príslušnom úrade a útvaroch Policajného zboru prostredníctvom informačného systé mu, čím sa urýchli jeho vydanie. Taktiež sa určuje, že počas doby platnosti potvrdenia nie je občan povinný mať občiansky preukaz.

K § 14:

Súčasný zá kon o občianskych preukazoch neobsahuje ustanovenia o priestupkoch, čo spôsobuje pracovníkom problémy pri rozhodovaní o priestupku a sankcii za priestupok. Z tohto dôvodu sa určujú priestupky na úseku obč ianskych preukazov a sankcie za ich porušenie sú odstupňované podľa ich nebezpečnosti pre spoločnosť.

K § 15:

Určuje sa, kto vedie evidenciu občianskych preukazov a evidenciu čistopisov občianskych preukazov, obsah evidencie občianskych preukazov a spôsob poskytovania údajov z evidencie občianskych preukazov.

K § 16:

Ustanovuje sa, že na postup štátnych orgánov a na úkony vykonávané podľa navrhovaného zákona, sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

K § 17:

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa určuje doba platnosti doterajších občianskych preukazov.

K § 18:

Rie ši sa v ňom vydávanie občianskych preukazov do 30. júna 2008 a prechod pôsobností, práv a povinností z Policajného zboru na obvodné a krajské úrady k uvedenému dátumu.

K § 19:

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. II

V zákone Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vypúšťa § 42 ods. 1 písmeno b) z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone.

K Èl. III

Vzhľadom na novú právnu úpravu vydávania nových občianskych preukazov formátu Európskej ú nie, vznikla potreba zmeniť a doplniť aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V zákone o správnych poplatkoch sa mení položka 6 a 22 a vkladá sa nová položka 22a, ktorou sa stanovujú správne poplatky pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu osobitne.

K Èl. IV

Navrhovaná zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov súvisí s navrhovaným posunom účinnosti zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov navrhovanej v Èl. VI.

K Èl. V

K bodu 1:

Zákon č. 253/1998 Z. z., ktorý bol z organizačn ých a ekonomických dôvodov viackrát novelizovaný a bola odsúvaná jeho účinnosť, vstúpi do účinnosti 1. júlom 2006, čím zabezpečí skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zavedie nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú právo vlastníctva, držby, uží vania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgánmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.

Zároveň však nie je vhodné presunúť tú to agendu z orgánov Policajného zboru na okresných úrovniach (obvodných) na orgány verejnej správy – obvodné úrady, a to z viacerých dôvodov. Ide najmä o dôvody uvedené v odôvodnení k čl. I návrhu zákona. Keďže tam uvedené agendy, ako aj agenda evidencie občanov a registra obyvateľov navzájom úzko súvisia, nebolo by vhodné rozdeľovať ich na dva druhy orgánov, pretože tým by sa skomplikoval systém výmeny informáci í potrebných pre rozhodovanie v týchto agendách.

Preto sa navrhuje, aby úlohy, ktoré majú plniť obvodné úrady podľa tohto zákona plnili až do navrhovaného presunu pôsobnosti v tzv. správnych agendách z orgánov Policajného zboru na obvodné úrady prí slušné orgány Policajného zboru, ktorými sú okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami podľa bodu 1 je potrebné upraviť aj účinnosť tých ustanovení zá kona, ktoré upravujú prechody pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a majetkovoprávnych vzťahov z orgánov Policajného zboru na orgány verejnej správy. Okresným riaditeľstvám Policajn ého zboru tak zostanú pracovné sily a pracovné prostriedky potrebné na výkon tejto agendy až do času, keď táto agenda prejde na obvodné úrady.

K Èl. VI

Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávan é orgánmi členských štátov. Tieto zmeny bude potrebné premietnuť do zákonov o občianskych preukazoch, o cestovných dokladoch, prípadne do zákonov upravujúcich problematiku vodičských preukazov a technick ých preukazov vydávaných pre vozidlá. Takéto zmeny by však priniesli aplikačné problémy, ak by pôsobnosti vydávania týchto dokladov prešli na orgány verejnej správy v pôvodne ustanovenom termí ne, teda k 1. júlu 2006. Ukazuje sa výhodnejšie ponechať túto agendu na orgánoch Policajného zboru a po zavedení nových pravidiel vydávania dokladov a novej technológie do praxe presunúť túto agendu na obvodn é úrady. Navrhovaná zmena účinnosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti.

K Èl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2006 okrem Èl. I § 18 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2008.

V Bratislave 21. decembra 2005

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu