Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.02.2010 do 26.02.2010

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o celoživotnom vzdelávaní“) legislatívne dotvára súčasnú úpravu systému školského vzdelávania a rozširuje ho o úpravu ďalšieho vzdelávania, ktoré nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní popisuje predovšetkým pravidlá a postupy zabezpečovania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania prostredníctvom akreditácie vzdelávacieho programu, ktorú v súčasnosti čiastočne upravuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a návrh zákona tieto pravidlá a postupy rozširuje.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza pravidlá a postupy pre uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania na získanie osvedčenia o čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii (ďalej len „osvedčenie“) prostredníctvom skúšky na overenie odbornej spôsobilosti v súlade so štandardmi stanovenými v národnej sústave kvalifikácií. Možnosť udeliť absolventovi vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania osvedčenie budú mať školy a vysoké školy, ktorým bude udelené oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Prostredníctvom inštitútu vykonania skúšky odbornej spôsobilosti sa rozširuje možnosť udeliť osvedčenie o nadobudnutí čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie aj inou vzdelávacou cestou ako len prostredníctvom školského vzdelávania.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza nové podporné nástroje na sprehľadnenie a sprístupnenie komplexných informácií o vzdelávacích možnostiach a potrebách pre občanov, aby sa mohli ľahšie uplatniť na trhu práce. Prvým z nich je národná sústava kvalifikácií, ktorá je základom otvoreného systému celoživotného vzdelávania. Kumuluje v sebe opisy kvalifikačných štandardov, ktoré sú výsledkom zosúladenia výstupov vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce a hodnotiacich štandardov, ktoré stanovujú formu a obsah overenia nadobudnutého kvalifikačného štandardu. Ďalším nástrojom je informačný systém ďalšieho vzdelávania poskytujúci všetky relevantné informácie pre účastníkov vzdelávania, pre vzdelávacie inštitúcie, zamestnávateľov a poradcov pre celoživotné vzdelávanie. Posledným informačným nástrojom podporujúcim ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu práce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh novely zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprí stupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačný ch technológií je nevyhnutné skvalitňovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať novelu zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúce znenie zákona č. 275/2006 Z. z. vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2008. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na v ýsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi z hľadiska vecného i procesného.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre informačné systémy verejnej správy, bezpečnostných štandardov, metodických pokynov pri plá novaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, nedostatočne vymedzené kompetencie povinných osôb ako aj nejasnosti v používaných pojmoch a nedostatky existujúcej úpravy správneho konania vo vzťahu k povinným osobám.

Pri príprave návrhu novely zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotliv é informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na dia ľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v n ávrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú rozšírenia a úpravy pojmového aparátu, povinností správcu a prevádzkovateľov informačných systémov verejne správy, zavádzania ďalších nástrojov, ktorými sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, podrobnejšie sa tiež definuje koncepcia rozvoja informačného systému verejnej správy, detailnejšie sa upravujú niektoré aspekty správneho konania a definuje sa integrované obslužné miesto pre komunikáciu s verejnou správou.

Návrh novely zákona upravuje vymedzenie povinných osôb (povinné subjekty) a ich kompetencií v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgá ny verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-jednotliv é informačné systémy verejnej správy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou, preto chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom, (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami.

-primá rnu zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať jeho správca. Správcovstva sa ex lege nemôže vzdať.

Navrhovaný zákon vychá dza z predpokladu zníženia finančnej náročnosti pri elektronickom vybavovaní žiadostí a platbe prostredníctvom platobného portálu Ústredného portálu verejnej správy za správne úkony spoplatňované podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dopady poplatkových úľav na podporu elektronikácie správnej agendy sa priamo úmerne prejavia zvýšením penetrá cie elektronických platieb.

Predložený návrh zákona je v sú lade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona v rozpočtovom roku 2009 nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na hospodárenie verejnopr ávnych inštitúcií, iba čiastočný výpadok príjmov štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov, keďže sa v čl. II. mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol na príslušný rozpočtový rok. Návrh nemá negatívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh z ákona nemá negatívny vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Identifikovanie problému:

A.2. Rozsah vplyvov:

Vplyv

žiadnyVplyvZvažoval predkladateľ alternatívne riešenia? 1. Rozsah vplyvov na rozpočet verejnej správy

áno

2. Rozsah vplyvov na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?áno

3, Rozsah sociálnych vplyvov – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťáno

pozitívny4. Rozsah vplyvov na životné prostredieáno

5. Rozsah vplyvov na informatizáciu spoločnostiáno

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. NieKvantifikujte: Nie- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľ stva. Nie

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Áno,

informatizácia spoločnosti v rámci zdokonalenia možnosti elektronického kontaktu s orgánmi verejnej správy zvyšuje možnosti žien starajúcich sa o deti pracovať z domu na tzv. teleworking (prácu na diaľku), čím sa zvyšuje ich šanca získať a udržať si zamestnanie v porovnaní s mužmi.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširuj ú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zavádzajú sa integrované obslužné miesta ako miesta asistovaného výkonu verejnej správy, ktoré rozšíria a skvalitnia prístup k elektronickým službám verejnej správy

Úroveň III (obojsmerná interakcia)

6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

zákon je zameraný na správcov ISVS povinných osô b, zabezpečujúcich aj prevádzku IS6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelá vacích aktivít.)Nie,

zákon je zameraný na správcov ISVS povinných osô b, zabezpečujúcich aj prevádzku IS6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačn ých aktivít.)Nie,

zákon je technickou normou zameranou na povinné osoby, nie na bežných užívateľov6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)Áno, prostredníctvom integrovaných obslužných miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy. Zároveň sa zvyšuje úroveň kontroly dodržiavania štandardov pr ístupnosti a sankcie za porušovanie zákona voči povinným osobám ISVSInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno, zákon zav ádza a definuje metainformačný a nadrezortný IS6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno,

prostredníctvom integrovaných obslužných miest sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno,

prostredníctvom integrovaných obslužných miest sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno,

čiastočne sa prostredníctvom štandardov pre ISVS zabezpečuje základná úroveň interoperability6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno,

čiastočne prostredníctvom rozšírených a sprísnených povinností povinných osôb6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúryRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpoklad á nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a.nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b.nie je upravená v práve Európskej únie

c.nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev

a Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev

Vzhľadom na vnútroštá tny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6 doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Predmetom úpravy je upresnenie práv a povinností povinných osôb spojených nielen so zabezpečovaním prevádzky informačných systémov verejnej sprá vy, ale spojených aj s ich vytváraním, rozvojom a využívaním.

K bodu 2

Rozširujú sa definície pojmov na základe potrieb aplikačnej praxe v súvislosti s rozvojom informačných technológií, technologickej infraštruktúry a reflektujú na novo vznikajúce procesy a informačné toky medzi subjektmi, z čoho vznikla potreba zadefinovania nov ých pojmov a úpravy doteraz používaných.

Dopĺňa sa tiež v § 3 zoznam povinných os ôb, ktoré vzhľadom na svoju vecnú pôsobnosť do zoznamu patria a v súčasnom znení zákona č. 275/2006 Z. z. nie sú zaradené. Niektoré nové inštitúcie spadajúce pod zákon vznikli až po prijatí z ákona a bolo takisto potrebné na tento fakt zareagovať. Zároveň sa mení systematika zoradenia povinných osôb a rozčleňuje sa ich druhové členenie na nové skupiny, lepšie vyhovujúce potrebám sé mantiky IT architektúry.

Ïalej sa nanovo definujú práva a povinnosti povinných osôb a správcu informačných systémov verejnej správy, vychádzajúc pri tom z pripravovanej štruktúry jednotného technologicky štandardizovaného syst ému elektronickej verejnej správy Slovenskej republiky, reflektujúc pritom i na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy a potrebu koncepčného prístupu k tvorbe a prevádzkovaniu informačných systémov verejnej správy. Zároveň dochádza k presunu niektorých povinností zo všeobecného okruhu povinných osô b na správcov, najmä v oblasti predkladania koncepcií rozvoja informačných systémov, čím sa výrazne zníži okruh primárne zodpovedných osôb, výrazne sa zníži administratívna záťaž pri reportingu povinných osôb voči ministerstvu a sprehľadní sa aj ich štruktúra.

Vypracovať a aktualizovať koncepciu majú správcovia v súčinnosti s vecne príslušnými právnický mi osobami v ich v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti a tieto im musia ako svojim zriaďovateľom alebo zakladateľom poskytovať súčinnosť.

Povinné osoby nahlasujú ministerstvu financií zmeny úsekov správy a im prislúchajúcich agend základn ého číselníka úsekov a agend verejnej správy. Správcom číselníka je ministerstvo financií. Základné číseln íky zahàňajú dôležitý zdroj údajov potrebný pri výkone správy. Budú záväzným zdroj údajov, ktoré by mali byť dostupné pri poskytovaní e-služieb verejnej správy. Èíselní ky predstavujú vzostupne alebo zostupne usporiadaný rad číselných znakov, písmen a ich kombinácií. Tieto znaky sú priradené k určitému verbálnemu popisu javu alebo procesu nejakou základnou spoloč nou charakteristikou. Vo väčšine prípadov neexistuje medzi jednotlivými prvkami číselníka nadradenosť či podradenosť.

Ministerstvo a Úrad vlády Slovenskej republiky takisto vypracujú model štatistického zisťovania údajov o informačných systémoch verejnej správy.

Agenda je v zmysle Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy konkrétna, vecná oblasť príslušného úseku správy, ktorú vybavuje povinná osoba v súlade s kompetenciami, podmienkami, postupmi a ustanoveniami, uveden ými v osobitných predpisoch. Úsek správy je konkrétna vecná oblasť, v ktorej kompetencie, úlohy a povinnosti povinných osôb ustanovujú osobité predpisy.

Povinné osoby ako nositelia informácie, ktorú občan potrebuje doložiť ku konaniu pred orgánom verejnej správy alebo orgánom verejnej moci, uvedenú informá ciu zabezpečia z vlastného alebo iného informačného systému verejnej správy, ak to technické podmienky interoperability dovoľujú a orgán takouto informáciou disponuje.

Povinnosť predkladať koncepcie rozvoja informačných systémov sa už nebude vzťahovať na právnické osoby v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti povinných osôb a hlavne už nie na celú samospr ávu, ale iba na vyššie územné celky, čím sa výrazne zníži zaťaženie týchto povinných osôb a táto povinnosť sa tak bude vzťahovať iba na tie subjekty, ktoré reálne zabezpečujú komplexn ú agendu elektronickej verejnej správy pre územne a organizačne väčšie celky a nie na (malé) obce ani na mestá či mestské časti.

Povinnosť vypracúvať a aktualizovať koncepciu však majú naďalej a ministerstvo si ju môže vyžiadať napr. za účelom aktualizácie Ná rodnej koncepcie resp. pri príprave iných strategických materiálov a pri kontrole funkcionality ich informačných systémov. Právo predkladať koncepcie však obciam ostáva a napr. predloženie koncepcie je nevyhnutný m predpokladom pre podanie žiadosti o čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Rozhodnutie o schválení koncepcie nie je rozhodnutím v sprá vnom konaní.

K bodu 3

Nový paragraf § 3a ustanovuje koncepciu rozvoja informačných systémov verejnej správy ako základný stavebný prvok tvorby a rozvoja týchto informačných syst émov a dopĺňa tak predchádzajúce vágne ustanovenie v pôvodnom § 3. Náležitosti koncepcie ustanovuje ministerstvo. Koncepcie sú naviazané na Národnú koncepciu rozvoja informatizácie verejnej správy, ktor ú schvaľuje vláda svojim uznesením a ktorá nemá pevne stanovenú dobu platnosti, čo umožňuje bezprostredne reagovať na aktuálne trendy vývoja informatizácie vo svete. Koncepcie sa neschvaľujú v sprá vnom konaní, nakoľko sa nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch. Proti rozhodnutiu o schválení koncepcie nie je prípustný opravný prostriedok.

K bodom 4 až 10

Spresňujú sa povinnosti a kompetencie ministerstva vzhľadom na novo definované pojmy v zákone. Výkonom niektorých technických činností sú visiacich s realizáciou kontrolných právomocí môže ministerstvo poveriť inú právnickú osobu podľa osobitných predpisov (napr. Správu finančnej kontroly a pod.). Po dohode s ministerstvom môžu štandardy informačných systémov verejnej správy vydávajú aj povinné osoby, ktoré vydávajú štandardy na základe osobitných predpisov, napr. zdravotnícke štandardy, štandardy pre elektronický podpis, štandardy pre geografický informačný systém.

Ministerstvo riadi a koordinuje informačnú bezpečnosť informačných systémov verejnej správy s výnimkou systémov kybernetického priestor, ak tak ustanoví osobitný predpis, ktorým by mal byť návrh zákona o kybernetickom priestore v gescii Národného bezpečnostného úradu.

K bodom 11 až 13

Dopĺňa sa nová funkcia podania cez elektronickú podateľňu ústredného portálu ako centrálneho komunikačného bodu verejnosti s verejnou sprá vou ako ekvivalent podania prostredníctvom elektronickej podateľne jednotlivých úradov, čím sa napĺňa jedna z nosných úloh ústredného portálu ako kľúčového prvku eGovernmentu. Úrad vlá dy SR sa definuje ako správca Govnetu.

K bodom 14 až 18

V oblasti informačných systémov sa pri štandardoch upresňuje ich vecný rozsah vzhľadom na novo zavádzané a spresnené definície a vypúšťajú sa duplicitn é ustanovenia. Pôsobnosť štandardov sa rozširuje aj na spoločné moduly.

K bodom 19 až 21

Odpisy a výstupy sa vydávajú na požiadanie všetkých oprávnených osôb, ktoré majú právny nárok spojený s požadovaným úkonom, ako je to i v súčasnosti podľa príslušných predpisov. Pokiaľ sa nevyž aduje preukazovanie právneho nároku v zmysle osobitných predpisov, jeho preukazovanie sa ani podľa tohto zákona nevyžaduje.

Integrované obslužné miesto vykonáva činnosti osvedčujúcej osoby. Povinnosť osvedčujúcej osoby na vydávanie výstupov je viazaná na technické možnosti pre takúto činnosť, pričom osvedčuj úcou osobou ostáva subjekt bez ohľadu na tieto technické možnosti, čo jej dáva právo na zaradenie do systé mu, akonáhle ich bude spĺňať.

K bodu 22

Zavádza sa osobitné ustanovenie popisujúce fungovanie integrovaného obslužného miesta (IOM), ktoré zahàňa povinné osoby, ako aj notárov a držiteľov poš tovej licencie na univerzálnu poštovú službu. Integrované obslužného miesta v súčasnosti platný zákon pozná, iba ich nijako nenazýva. Podľa zákona vykonávajú funkciu miesta jednotného kontaktu obč anov a podnikateľov s verejnou správou, čo je moderný trend elektronickej verejnej správy, s cieľom priblíženia verejnej správy občanom a podnikateľom a znížiť náklady spojené s vybavovaní m administratívne agendy.

Rozširuje sa okruh IOM o držiteľov poštovej licencie na univerzálnu poštovú službu, čo je európsky trend rozširovania poč tu tzv. jednotných obslužných miest a ich približovaniu verejnosti prostredníctvom certifikovaných poskytovateľov služieb, čím sa zároveň zníži objem agendy úradov a tým aj neúmerné č akacie lehoty na vybavenie. Novým prvkom je možnosť prostredníctvom integrovaného obslužného miesta uskutočniť aj podanie orgánom verejnej moci a verejnej správy, nielen žiadať elektronické výstupy z informačného systému verejnej správy, čím dochádza k obojstrannej komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou spr ávou, čo je trend modernej verejnej správy vo svete.

K bodu 23

Upravujú sa pokuty za porušenie zákona v súlade s princípom zníženia spodnej hranice a zvýšenia hornej hranice pokút a spresňujú sa odkazy na poruš enia jednotlivých hmotnoprávnych ustanovení z dôvodu ich presunov a doplnení o nové ustanovenia. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona po 1. januári 2009 sa zmenila menová jednotka zo slovenských korú n na euro.

K bodu 24

Vkladajú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010. Na povinné osoby, ktoré už existujú ale ktoré neboli povinnými osobami podľ a doterajšieho zákona, sa povinnosti vypracovať a predložiť koncepciu a zosúladenie so štandardmi ISVS vzťahujú od 1. októbra 2010.

Povinné osoby zriadené alebo založené až po nadobudnutí úč innosti tohto zákona sú povinné predložiť koncepciu do šiestich mesiacov od svojho zriadenia alebo založenia.

Konanie o uložení pokuty podľa doterajších predpisov sa ukončí podľa tohto zákona.

K bodu 25

Dopĺň a sa splnomocnenie pre ministerstvo na vydanie vykonávacieho predpisu pre štandardy, pre registráciu prevádzkovateľov integrovaných obslužných miest, pre zriaďovanie a prevádzku integrovaných obslužných miest, pre obsah a spôsob predkladania zmien úsekov a agend do základného číselníka úsekov a agend verejnej správy a pre obsah a spôsob predkladania informácií do centrálneho metainformačného systému verejnej správy.

Zároveň sa ministerstvo splnomocňuje vydať úplné znenie všeobecne záväzného právneho predpisu v Zbierke zákonov SR.

K Èl. II

Ako motivačný faktor pre používanie elektronických prostriedkov sa pre verejnosť zavádza 50% zľava zo správnych poplatkov za úkony a konania, ak sa vykonávajú na zá klade návrhu podaného elektronickými prostriedkami a podpísaného elektronickým podpisom alebo sú vykonané prostredníctvom IOM a platba za ne je zrealizovaná prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, prič om sa považuje za zrealizovanú nie okamihom zadania príkazu na platbu, ale až okamihom jej odpísania z účtu žiadateľa.

K Èl. III

Vypúšťa sa kompetencia ministerstva vnútra v oblasti automatizovaného informačného systému miestnej štátnej správy, nakoľko takýto systém už neexistuje.

K Èl. IV

Dáva sa splnomocňovacie ustanovenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorší ch predpisov.

K Èl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2010, okrem povinnosti zverejňovať informácie o informačných systémoch verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačn ého systému verejnej správy a okrem výmeny informácií medzi informačnými systémami verejnej správy, z dôvodu nevyhnutnej časovej rezervy na technologické prispôsobenie svojich informačných systémov podmienkam zákona. Táto lehota sa predlžuje na 1. januára 2011.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Upravuje predmet zákona, ktorého hlavnými prvkami sú ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní, zabezpeč enie kvality ďalšieho vzdelávania prostredníctvom mechanizmu akreditácie, pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré vedú k získavaniu čiastočnej alebo ú plnej kvalifikácie, národnú sústavu kvalifikácií, ktorá vytvára rámec pre hodnotenie čiastočných a úplných kvalifikácií, vytvorenie informačného systému ďalšieho vzdelávania, systé m monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb a oblasť kontroly uskutočňovania ďalšieho vzdelávania.

Ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie pre výkon povolaní podľa osobitných predpisov, prípravu na výkon odborných činností podľa osobitný ch predpisov a vzdelávanie získané podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

Týmto zákonom nie je dotknuté právo iného ústredného orgánu štátnej správy vydať osobitný predpis, ktorým podľa potreby upraví ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti.

§2

Definuje celoživotné vzdelávanie ako základný princíp uplatňovaný vo vzdelávaní v Slovenskej republike ako aj jeho dve navzájom prepojené a neoddeliteľné súčasti – školské vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie. Zároveň deklaruje právo každého na ďalšie vzdelávanie. Upravuje možnosť uskutočňovať vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v inom ako štátnom jazyku.

§ 3

Obsahuje vymedzenie základných pojmov použitých v zákone. Tieto definície vychádzajú z dokumentov Európskej únie a sú v súlade s ich aktuálnym používaním v oblasti ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike. Pojmy dôležité pre ustanovenia zákona sú definované v príslušných paragrafoch a odsekoch návrhu zákona.

§ 4

Upravuje charakteristiky druhov ďalšieho vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje v Slovenskej republike a ktorými sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré vedie k doplneniu, obnoveniu, rozší reniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie, ktoré vedie k z ískaniu čiastočnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania alebo k z ískaniu úplnej kvalifikácie,

c) kontinuálne vzdelávanie, ktorým si účastní k ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové, občianske a iné vzdelávanie, ktorý m účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Prvé dva druhy sa uskutočňujú v akreditovaných vzdelávací ch programoch, druhé dva druhy nemajú stanovenú povinnosť akreditácie podľa tohto zákona. Paragraf stanovuje pre vzdelávacie inštitúcie možnosti uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelá vacie programy. Upravuje formy, druhy ďalšieho vzdelávania a stanovuje minimálny rozsah modulu, ako základnej jednotky vzdelávacieho programu.

§ 5

Obsahuje identifikáciu vzdelávacích inštitúcií, ktoré ďalšie vzdelávanie uskutočňujú. Patria sem vymenované typy škôl, vysoké školy, vzdelávacie inštitúcie právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Vzdelávacou inštitúciou je aj záujmové združenie právnických osôb podľa § 20f až 21 Občianskeho zákonníka. Nie sú tu zaradené materské a základné školy, pretože ich vzdelávacie programy sa týkajú predškolskej prípravy a vzdelávania v rámci povinnej školskej dochádzky.

§ 6

Upravuje povinnosti vzdelávacích inštitúcií: všetky vzdelávacie inštitúcie, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie (teda akreditované aj neakreditované vzdelávacie programy) sú povinné plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k Ministerstvu školstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'); ide o štatistické vyhodnocovanie uskutočnených aktivít pre potreby rozhodovania o ďalšom vzdelávan í a medzinárodné porovnanie v požadovanej štruktúre. Tie vzdelávacie inštitúcie, ktorým bolo vydané potvrdenie o akreditácii plnia aj ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona vo vzťahu k dodrž iavaniu podmienok akreditácie. Za neplnenie všetkých ustanovených povinností môže ministerstvo uložiť vzdelávacej inštitúcii pokutu podľa § 27.

§ 7

Upravuje štruktúru dokumentácie o akreditovanom vzdelávacom programe, ktorú vedie vzdelávacia inštitúcia. Dokumentácia slúži predovšetkým na kontrolu plnenia podmienok akreditácie zo strany ministerstva voč i vzdelávacej inštitúcii, poskytuje spätnú väzbu o úrovni a kvalite poskytnutého vzdelávania a je podkladom pre informačný systém ďalšieho vzdelávania (§ 22), ktorého správcom je ministerstvo.

Druhá časť

Akreditácia ďalšieho vzdelávania a ukončovanie akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

§ 8

Zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva školstva SR pre ďalšie vzdelávanie, ako poradný orgán ministerstva, ktorej úlohou je posúdenie a zhodnotenie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania ako aj spô sobilosť vzdelávacej inštitúcie poskytovať vzdelávací program ďalšieho vzdelávania. Upravuje základné podmienky členstva v Akreditačnej komisii. Upravuje zameranie vzdelávacích programov podľa mož ností, ktoré ich absolvovanie poskytuje. Stanovisko akreditačnej komisie ku každej žiadosti je odporúčaním pre rozhodnutie ministerstva o vydaní, resp. nevydaní potvrdenia o akreditácii. Podrobnosti o č innosti Akreditačnej komisie upravuje jej štatút.

§ 9

Vymedzuje pojem akreditácia vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a rozhodovaciu právomoc ministerstva pri vydávaní potvrdenia o akreditácii. Zároveň upravuje typy akreditácie vo vzťahu k zameraniu akreditovaných programov podľa § 8 ods. 3, ktoré sú viazané na určitú kvalifikáciu alebo skupinu kvalifikácií.

§ 10

Stanovuje podmienky akreditácie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré musí splniť vzdelávacia inštitúcia pri podaní žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 11

Stanovuje akú odbornú a lektorskú spôsobilosť musí spĺňať odborný garant a lektor akreditovaného vzdelávacieho programu ako predpoklad kvalitného zabezpečenia vzdelá vacieho programu. Pri odbornom garantovi je presne stanovená požadovaná úroveň vzdelania ako aj dĺžka lektorskej činnosti; napĺňa sa princíp – nižšia úroveň vzdelania v odbore sa kompenzuje vyš šou dĺžkou praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka, ako aj požiadavka na dĺžku lektorskej činnosti. Pre lektora je vzdelanie a prax v oblasti, ktorá je predmetom vzdelávania predpokladom pre lektorsk é pôsobenie, lektorská spôsobilosť sa dokladá písomným zoznamom doterajšieho pôsobenia vo vzdelávaní. Tieto požiadavky sú stanovené pre akreditáciu vzdelávacích programov podľa tohto zákona ako z ákladné podmienky zabezpečenia kvality.

§ 12

Upravuje proces akreditácie: definuje náležitosti žiadosti o akreditáciu, správne lehoty vybavenia žiadosti a správne poplatky súvisiace s podaním žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii. Ïalej upravuje vyd ávanie potvrdenia o akreditácii stredným a vysokým školám, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie v tých študijných odboroch alebo študijných programoch, alebo ich častiach, ktoré poskytujú svojim študentom v rámci formálneho vzdelávania v školskom systéme. Tento paragraf upravuje ďalej platnosť vydaného potvrdenia o akreditácii pre školy, resp. vysoké školy v závislosti na uvedení študijn ého alebo učebného odboru v sieti, resp. po dobu platnosti akreditovaného študijného programu; pre ostatné vzdelávacie inštitúcie je platnosť potvrdenia o akreditácii päť rokov – je tu zachovaný doteraz uplatňovaný prístup.

§ 13

Ustanovuje spôsoby a podmienky zániku akreditácie vzdelá vacieho programu vzdelávacej inštitúcie v súvislosti so zánikom vzdelávacej inštitúcie, jej predmetu činnosti a neplnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona a možnosť opätovného podania ž iadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 14

Upravuje cieľ, formu záverečnej skúšky, vytvorenie a zlož enie skúšobnej komisie a uskutočnenie záverečnej skúšky akreditovaného programu ďalšieho vzdelávania. Konkrétny spôsob hodnotenia výsledkov ďalšieho vzdelávania závisí obsahu vzdelá vacieho programu vo vzťahu k profilu absolventa vzdelávania a presná organizácia, resp. kombinácia foriem a súčastí skúšky závisí od rozhodnutia vzdelávacej inštitúcie alebo odborného garanta a je sú časťou projektu vzdelávacieho programu, ktorý predkladá vzdelávacia inštitúcia ministerstvu spolu so žiadosťou o akreditáciu. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu sa koná pred sk úšobnou komisiou vtedy ak vzdelávací program vedie k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii. Ïalej tento paragraf upravuje vydanie osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu a ukladá vzdel ávacej inštitúcii viesť register vydaných osvedčení.

Tretia časť

Oprávnené vzdelávacie inštitúcie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania

§ 15

Ustanovuje za akých podmienok môže vzdelávacia inštitúcia (škola a vysoká škola) požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti pre čiastočnú kvalifikáciu, stanovuje podmienky pre udelenie tohto oprávnenia. Školy a vysoké školy majú personálne a materiálno-technické predpoklady na to, aby kvalitne posúdili výsledky ďalšieho vzdelávania vo vzťahu k z ískaniu čiastočnej, alebo úplnej kvalifikácie, ktorých sa udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti týka. Zároveň paragraf ustanovuje dobu platnosti oprávnenia, jeho neprevodite ľnosť a ukladá povinnosť platiť správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie oprávnenia.

§ 16

Upravuje zánik oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a odňatie oprávnenia oprávnenej inštitúcii ministerstvom pri neplnení povinností uložených týmto zákonom, ako aj možnosť opätovného požiadania o vydanie oprávnenia.

§ 17

Upravuje postup pri overovaní a hodnotení odbornej spôsobilosti, za akých podmienok môže fyzická osoba požiadať o overenie odbornej spôsobilosti na získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie a čo m á žiadosť obsahovať, ďalej upravuje postup oprávnenej inštitúcie, vytvorenie a zloženie skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti, oprávnenie vyberať poplatok za vykonanie skúšky a časový harmonogram povinnosti uskutočniť skúšku. Zároveň sa tu upravuje právo oprávnenej inštitúcie požadovať poplatok za vykonanie skúšky, ako aj za vykonanie opravnej skúšky. Tento poplatok má pokryť ná klady oprávnenej inštitúcie na zabezpečenie skúšky.

§ 18

Upravuje náležitosti a podmienky výkonu skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, úlohy predsedu skúšobnej komisie, štruktúru skúšky, postup oprávnenej inštitúcie pri hodnotení výsledkov skúš ky a jej povinnosť viesť dokumentáciu o uskutočňovaní skúšok. Základným kritériom úspešnosti uchádzača na skúške je splnenie požiadaviek určených v hodnotiacom štandarde úplnej alebo čiastočnej kvalifikácie v Národnej sústave kvalifikácií (§ 21).

§ 19

Upravuje vydanie osvedčenia o čiastočnej a úplnej kvalifikácii, povinnosť oprávnenej inštitúcie viesť register vydaných osvedčení.

§ 20

Ustanovuje proces preskúmavania priebehu a výsledku skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a opravnej skúšky v prípade, že neúspešný uchádzač o to požiada ministerstvo..

Štvrtá časť

Národná sústava kvalifikácií, informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania vzdelávac ích potrieb

§ 21

Definuje národnú sústavu kvalifikácií, údaje, ktoré sa v nej uvádzajú o úplných a čiastočných kvalifikáciách, doklady, ktorými sa potvrdzuje získanie úplnej kvalifikácie a čiastočná kvalifikácia. Splnomocňuje ministerstvo na vypracovanie a priebežné aktualizovanie sústavy a ukladá mu povinnosť vydať ju všeobecne záväzným právnym predpisom. V odseku 7 je vymedzený sú bor dokladov potvrdzujúci získanie úplnej kvalifikácie pre výkon povolania.

§ 22

Zriaďuje informačný systém ďalšieho vzdelávania, popisuje registre, ktoré ho tvoria a informácie, ktoré sú v nich uvádzané a povinnosti ministerstva aj vzdelávacích inštitúcií. Registre ako sú časť informačného systému budú verejne prístupné pre potreby verejnej správy, občanov, vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, poradcov pre oblasť zamestnania a pod.

§ 23

Definuje systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ako podporný informačný nástroj, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu prá ce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

Piata časť

Kontrola dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spô sobilosti

§ 24

Upravuje predmet kontroly dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu, podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a plnenie povinností vzdelávacej inštitú cie ako vyplývajú z príslušných paragrafov zákona.

§ 25

Upravuje výkon kontroly, oprávnenia a povinnosti pri výkone kontroly vyplývajúce z tohto zákona ako aj zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskor ších predpisov. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.

§ 26

Upravuje pravidlá spracovania a prerokovania výsledkov kontroly.

Šiesta časť

Správne delikty

§ 27

Upravuje rozpätia pokút uložených ministerstvom za správne delikty vyplývajúce z neplnenia povinností uložených zákonom ako aj pravidlá postupu pri ukladaní pokút ministerstvom. Výnosy z pokút sú pr íjmom štátneho rozpočtu.

Siedma časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 28

Upravuje vzťah zákona k správnemu poriadku, kontinuitu s predchádzajúcou legislatívou.

§ 29

Zrušuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení zákona č . 567/2001 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 653/2007 Z. z., ktorý sa do tohto zákona integruje a s účinnosťou od 1. januára 2013 vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č . 323/2001 Z. z. o podrobnostiach obsahu teoretických vedomostí a praktických znalostí, ktoré sa vyžadujú pri prevádzkovaní živnosti, spôsobe vykonania kvalifikačnej skúšky a o vydaní osvedčenia o jej konan í v znení vyhlášky č. 470/2007 Z. z.

Èl. II

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zavádza sa oslobodenie od správnych poplatkov pre školy a vysoké školy v prípade žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu zodpovedajú ceho študijným odborom alebo učebným odborom, ktoré sú uvedené pre príslušnú školu v sieti, alebo tých, ktoré sú akreditované na vysokých školách podľa zákona č. 131/2001 o vysokých š kolách.

Èl. III

Novelizuje sa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Èl. IV

Stanovuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2010 s výnimkou čl. I, § 8 ods. 3 písm. b), § 15 až 20, § 21 ods. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. I. § 29 ods. 2 a čl. III bodov 1, 2, 3 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januá ra 2013.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu