Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.01.2008 do 14.01.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v termíne zodpovedajúcom Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2007.

Predloženým návrhom zákona sa zosúladia niektoré ustanovenia zákona č . 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení presadzuje orientáciu zdravotníctva na prevenciu a na včasnú diagnostiku ochorení, podporu realizácie celospoločensky najdôležitejších preventívnych programov, je potrebné urobiť zmeny v uvedenom zákone. Taktiež je potrebné upraviť a doplniť niektoré ustanovenia zákona, aby sa vytvorili podmienky na absolvovanie kúpeľnej starostlivosti poistencom, ktorí ju najviac potrebujú.

Ï alším cieľom navrhovanej právnej úpravy je navrhnutie nových legislatí vnych opatrení na zabránenie nežiaducim javom v oblasti praktickej realizácie liekovej politiky v oblasti kategorizácie liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetick ých potravín.

Spresňuje sa prebranie smernice Rady 89/105/EHS z 21. 12. 1988 týkaj úcej sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaradenie do pôsobnosti národný ch zdravotných poisťovní.

Navrhuje sa ustanovenie kategorizač nej rady pre liečivá a lieky, kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky a kategorizačnej rady pre dietetické potraviny, ako poradných orgánov ministra zdravotníctva posudzujúcich rozklady k vydaným rozhodnutiam o kategorizácii.

V čl. II sa novelizuje zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa diferenciácia správnych poplatkov za zaradenie liečiva a lieku do zoznamu liekov, zdravotníckych pomôcok do zoznamu zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do zoznamu dietetických potravín a za zmenu zaradenia liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v príslušných zoznamoch.

V čl. III sa mení a dopĺňa sa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č . 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa zmeny v ustanoveniach o oprávnení predpisovať lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny a v náležitostiach lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu v nadväznosti na ostatné zdravotnícke zákony, nakoniec sa navrhuje zmena v ustanovení o výdaji náhradného generického lieku, ktorá úzko súvisia s kategorizáciou liečiv a liekov.

Návrhom zákona sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu o 4,2 mil. Sk (zvýšenie doterajších správnych poplatkov). Návrh zákona nezvyšuje finančné ná roky na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Podnikateľské prostredie (farmaceutický priemysel) ovplyvní zvýšenými výdavkami o 4,2 mil. Sk za navrhované správne poplatky.

Kategorizácia liekov prehľad žiadostí za rok 2006HodnotaVybrané správne poplatky 20062008RozhodnutiePočetSpolu 2006Spolu 2008Dopad1 000 Sk4 000 SkO zaradení773773 000 Sk3 092 000 Sk2 319 000 Sk0 Sk2 000 SkO zmene1540 Sk308 000 Sk308 000 Sk 927773 000 Sk3 400 000 Sk2 627 000 SkKategorizácia zdravotníckych pom ôcok prehľad žiadostí za rok 2006HodnotaVybrané správne poplatky 20062008RozhodnutiePočetSpolu 2006Spolu 2008Dopad1 000 Sk4 000 SkO zaradení394394 000 Sk1 576 000 Sk1 182 000 Sk1 000 Sk4 000 Sk O nezaradení6262 000 Sk248 000 Sk186 000 Sk 456456 000 Sk1 824 000 Sk1 368 000 SkKategorizácia zdravotníckych pom ôcok prehľad žiadostí za rok 2006HodnotaVybrané správne poplatky 20062008RozhodnutiePočetSpolu 2006Spolu 2008Dopad1 000 Sk4 000 SkO zaradení4141 000 Sk164 000 Sk123 000 Sk1 000 Sk4 000 Sk O nezaradení2222 000 Sk88 000 Sk66 000 SkSPOLU 6363 000 Sk252 000 Sk189 000 SkVybrané správne poplatky KategorizáciaPočetSpolu 2006Spolu 2008DopadLieky927773 000 Sk3 400 000 Sk2 627 000 SkZdravotní cke pomôcky456456 000 Sk1 824 000 Sk1 368 000 SkDietetické potraviny6363 000 Sk252 000 Sk189 000 SkSPOLU 1 292 000 Sk5 476 000 Sk4 184 000 Sk

N ávrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s pr ávom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v článku 152 „Zdravotníctvo“ Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v jej amsterdamskom znení prostredníctvom, ktorého Spoločenstvo podporuje a zameriava sa na zlepšenie zdravia, prevenciu chorôb a odstraňovanie prí čin zdravotných rizík.

- sekundárnom:

- v smernici Rady 89/105/EHS z 21. 12. 1988 týkajúcej sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaraď ovanie do pôsobnosti národných systémov zdravotného poistenia (Ú. v. EÚ L 40, 11.2.1989).

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom,

- sekundárnom

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

a) problematika návrhu zákona je súčasťou záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Je súčasťou „Vnútorného trhu“, kapitoly „Slobodný pohyb tovarov“, časť „Farmaceutické výrobky a zdravotnícke pomôcky“.

b) prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristú penia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii neboli schválené,

c) lehoty na prebranie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne z áväzných právnych predpisov:

- smernica Rady č. 89/105/EHS z 21. 12. 1988 týkajúca sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do pôsobnosti národných syst émov zdravotného poistenia (Ú. v. EÚ L 40, 11.2.1989) – najneskôr do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, už je prebraná

d) konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení nebolo začaté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

- so smernicou Rady č . 89/105/EHS z 21. 12. 1988 týkajúcou sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do pôsobnosti národných systémov zdravotného poistenia (Ú. v. EÚ L 40, 11.2.1989) – úplný.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty).

Dolož ka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotné ho poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude mať priaznivý dopad na štátny rozpočet. Návrhom zákona sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu o 4,2 mil. Sk (zvýšenie doterajších správnych poplatkov).

Navrhovaná právna úprava zakladá zvýšené nároky na verejné financie zdravotných poisťovní. Výdavky na kúpeľnú starostlivosť sa odhadujú na sumu 28,6 - 34,4 miliónov Sk pre všetky zdravotné poisťovne spolu, pri predpokladanom náraste 25-30% pacientov. Výdavky na činnosť kategorizačných rád budú zabezpečené v rámci limitu výdavkov rozpočtu štátnej správy na roky 2008 až 2010. Nebude mať dopad na rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotné ho poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaťaží podnikateľské prostredie, najmä farmaceutický priemysel, ktoré bude platcom správnych poplatkov. Nepredpokladá sa negatívny vplyv na obyvateľov.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrá dzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrá dzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepredpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

Osobitná časť

K bodu 1

Navrhuje sa zaradiť jedna nová preventívna prehliadka poistenca od 18 – 46 rokov veku s vykonaním dychového testu na Helicobacter pylori u všeobecného lekára alebo u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gastroenterológia. Jej cieľom je včasné zachytenie vredovej choroby žalúdka a dvanástnika.

K bodu 2

V ustanovení sa upresňuje jeho formulácia tak, že zdravotným výkonom nie je povinné očkovanie ale samotné podanie očkovacej látky.

K bodu 3

Nová úprava presnejšie definuje spoluúčasť pacienta až po jeho súhlase, a definuje výšku úhrady na základe verejného zdravotného poistenia pri poskytovaní nadštandardných zdravotných výkonov a vý robkov. Poistenec uhrádza iba rozdiel medzi úhradou zdravotnej poisťovne z verejného zdravotného poistenia a cenou zdravotníckeho zariadenia podľa platných právnych predpisov.

K bodu 4

Nová úprava definuje, že na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza povinné očkovanie s potrebná kontrola zdravotného stavu poistenca.

K bodu 5

Zdravotná poisťovňa schvaľuje úhradu v rá mci schválenia faktúry, teda až po poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Naopak, poisťovňa by mala vydať vopred súhlas, že schvaľuje poskytnutie a teda následne vykoná úhradu.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie parametrov kategorizácie o možnosť podmienenia úhrady liečiva predch ádzajúcim súhlasom zdravotnej poisťovne. Takéto obmedzenie umožňuje kategorizačnej komisii používať jeden z regulačných nástrojov liekovej politiky.

K bodu 8

Vypúšťa sa ustanovenie o určovaní maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pri liekoch z anatomicko-terapeuticko-chemick ých skupín liečiv, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 4. Ide o komplikovaný výpočet, ktorý sa v praxi ťažko realizuje. Ustanovuje sa, že sa do zoznamu liekov zaradí liek, ktorý obsahuje liečivo, ktoré nie je zaradené v zozname liekov.

K bodu 9

Dopĺňa sa požiadavka v žiadosti o zaradenie liečiva a lieku do zoznamu liekov uvádza ť aj číselný kód lieku podľa Spoločného colného sadzobníka a dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 17a. Dôvodom pre túto úpravu je potreba jasného vymedzenia tých tovarov, na ktoré sa podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatňuje znížená sadzba DPH. Keďže tieto tovary sú v prílohe 7 uvedeného zákona definované prostredníctvom číselného kódu Spoločné ho colného sadzobníka, je informácia o číselnom kóde potrebná pre správne rozhodnutie ministerstva pri úradnom určení ceny.

K bodu 10

V žiadosti o zaradenie liečiva a lieku do zoznamu liekov sa spresňuje požiadavka na uvedenie údajov o cene lieku od výrobcu v štáte, v ktorom má sídlo držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku a vo všetkých členských štátoch EÚ , v ktorý je liek registrovaný. Návrh zákona umožňuje v § 16 ods. 5 písm. d) a § 17 ods. 4 písm. d) vyradiť z ú hradového systému taký liek, ktorého cena prevyšuje aritmetický priemer troch najnižších cien spomedzi cien v referenčných krajinách. Ak je motiváciou výrobcu byť súčasťou úhradového systému, ustanovenie povedie k efektívnejšiemu tlmeniu rastu cien liekov. Väčší počet referenčných krajín umožní väč šie cenové porovnávanie a predstavuje tak potenciál na lepšiu kontrolu solidárnych výdavkov na lieky.

K bodu 11

Upresňuje sa, že správny poplatok za podanie žiadosti o zaradenie liečiva a lieku do zoznamu liekov sa zaplatí formou kolkovej známky.

K bodu 12

V nadväznosti na novelu zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach zákonom č. 270/2007 Z. z. sa umožňuje generickým výrobcom podať žiados ť o kategorizáciu lieku aj v prípade, že rozhodnutie o registrácii generického lieku ešte nenadobudlo právoplatnosť , pretože originálny liek je v platnej patentovej ochrane.

K bodu 13

Navrhuje sa nové znenie § 15. Podrobnejšie sa špecifikujú náležitosti žiadosti o zmenu úradne určenej ceny lieku. Po žiadavka na predloženie analýzy dopadov na systém verejného zdravotného poistenia umožní ministerstvu zdravotníctva skvalitniť rozhodovanie o efektívnom použití solidárnych zdrojov.

Znenie § 16 sa dopĺňa o lehotu, o ktorú sa predlžuje lehota na rozhodnutie v prípade, ak žiadateľ o zaradenie lieku nedodal žiadosť so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami. Lehota podľa správneho poriadku, ktorý m sa tento proces spravuje, je pre proces kategorizácie nevhodná (kvôli presnej frekvencii publikovania zoznamu liekov a synchronizácie nadväzujúcich procesov, čo sú nevyhnutné predpoklady dodržiavania smernice Rady 89/105/EHS) a je preto upravená odlišne (180 dní) (viď tiež ustanovenie § 39).

V odseku 5 sa rozširujú sa dôvody, pre ktoré môže ministerstvo zamietnuť žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov. Ak výrobca alebo žiadateľ nepredložia ceny z troch referenčných krajín, nie je možn é dostatočne dobre porovnať, či na Slovensku navrhnutá suma je primeraná cenám v zahraničí alebo nie. V prípade, že sa liek predáva v menej než troch referenčných krajinách, je otázne, či práve Slovensko má patriť medzi krajiny, ktoré ho vpúšťajú priamo do úhradového systému. Ak navrhnutá cena prevyšuje cenu v iných referenčných krajinách, týmto ustanovením má ministerstvo zdravotníctva efektívny regulačný nástroj na zníženie ceny. Ïalším dôvodom je nevyhovujúca analýza nákladovej efektívnosti, ktorej zmyslom je optimalizovať použitie solidá rnych zdrojov. Do zoznamu dôvodov na zamietnutie žiadosti sa dopĺňa aj formálny dôvod (žiadosť nespĺňa náležitosti).

Ustanovenie odseku 6 upresňuje rozhodovací proces na ministerstve v prípade konania o zaraden í lieku. Zvyšuje sa právna istota žiadateľov najmä v prípade liekov obsahujúcich dosiaľ nezaradené liečivo: ministerstvo nemôže ich žiadosť zamietnuť z dôvodu nesplnenia ustanovenia § 16 ods. 4 bez toho, aby o dosiaľ nezaradenom liečive rokovala kategorizačná komisia. Takéto zvýšenie právnej istoty žiadateľov zlepšuje transponovanie smernice Rady 89/105/EHS do nášho právneho poriadku.

V § 17 ods. 4 sa navrhuje rozšírenie dôvodov, pre ktoré je možné vyradiť liek zo zoznamu liekov o situácie, keď liek nie je dodávaný na trh pravidelne resp. plynule. Okrem možnej cenovej deformácie, ktorú to môže spôsobovať je uvedenie takéhoto lieku v zozname liekov uhrádzaný ch na základe verejného zdravotného poistenia zavádzajúci, keďže de facto liek dostupný nemusí byť. Ïalšie ustanovenie umožňuje vyradiť lieky aj z vlastného podnetu ministerstva, ak ich cena prekročí aritmetický priemer troch najnižších cien v referenčných krajinách. Nie je dôvod používať solidárne zdroje na úhradu vyšších cien liekov, než platia v iných krajinách. Maximálna cena môž e prekročiť aj bez podania žiadosti, čo by malo motivovať výrobcu k zníženiu ceny. Ïalšie dôvody sú analogické ku zneniu § 16 ods. 5.

V § 18 sa odlišne oproti Správnemu poriadku upravuje lehota na rozhodnutie po podaní neúplnej žiadosti (porovnaj navrhované ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a), a to z dôvodu prispôsobenia frekvencii vydávania zoznamu liekov. Ustanovením odseku 4 sa upravuje vydanie rozhodnutia o zmene úradne určenej ceny, ktoré sa zverejňuje vo Vestníku ministerstva zdravotníctva. Tento postup je z hľadiska administratívnej záťaže efektívnejší a praktickejší.

K bodu 14

Ustanovuje sa rozsah údajov, ktoré má obsahovať zoznam liekov. Väčšinu uvedených ú dajov dnes zoznam liekov obsahuje, hoci to platná legislatíva explicitne nestanovuje. Požadované údaje zvýšia prehľadnosť zoznamu liekov a zvýšia jeho efektívnu použiteľnosť.

K bodu 15

V § 20 sa dopĺňa rozsah kategorizácie aj o možnosť podmienenia ú hrady zdravotníckej pomôcky predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne (dôvody sú rovnaké ako v analogickom ustanovení navrhovaného bodu 4: § 11 ods. 4 písm. c)).

K bodu 16

Èíselný kód zdravotníckej pomôcky podľa Spoločného colného sadzobníka slúži na vymedzenie tých tovarov, na ktoré sú podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatňuje znížená sadzba DPH. Ide o a nalogické ustanovenie k § 13 ods. 2 písm. b) návrhu zákona.

K bodu 17

Spresňuje sa požiadavka na návod na použitie zdravotníckej pomôcky uvedením predpisov o technických požiadavkách a posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v podobe novej poznámky pod čiarou

K bodu 18

V žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok sa spresňuje požiadavka na uvedenie ceny zdravotníckej pomôcky od výrobcu v štáte, v ktorom má sídlo výrobca zdravotníckej pomôcky a vo všetkých členských štátoch EÚ. Dôvody sú analogické ako v prípade žiadosti o zaradenie liekov (viď § 13 ods. 2 písm. g).

K bodu 19

V žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok sa vyžaduje nová požiadavka predložiť medicínsko-ekonomický rozbor zdravotní ckej pomôcky. Health technology assessment prispieva k efektivnej alokácii solidárnych zdrojov. Viď analogické ustanovenie v prípade liekov (§ 13 ods. 2 písm. p).

K bodu 20

V žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok sa spresňujú požiadavky na náležitosti žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do úhradového systému na základe aplikačnej praxe. Okrem toho sa tieto požiadavky rozišrujú o správu zo skúšok alebo klinického skúšania a o vyhlásenie výrobcu, č i výrobok obsahuje ftaláty. Toto ustanovenie ma za cieľ skvalitniť podkladové materiály, potrebné pre kvalifikované rozhodnutie o žiadosti.

K bodu 21

Dopĺňa sa ustanovenie o vydaní všeobecne záväzného právneho predpisu o medicínsko-ekonomickom rozbore zdravotníckej pomôcky, ktorý sa stal v § 22 ods. 2 písm. o) návrhu povinnnou náležitosťou žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok.

K bodu 22

Spresňuje sa formulácia textu vyjadrujúceho pôvod kódu zdravotníckej pomôcky.

K bodu 23

Navrhuje sa nové znenie § 24 ods. 2, ktorý upresňuje náležitosti žiadosti o zmenu úradne určenej ceny zdravotníckej pomôcky.

K bodu 24

Ustanovujú sa lehoty na rozhodnutie o žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok a postup pri nepredložení požadovaných dokladov.

K bodu 25

Dopĺňajú sa dôvody nezaradenia zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotní ckych pomôcok. Umožní sa tak podporovanie nákladovo efektívnych postupov pred menej nákladovo efektívnymi.

K bodu 26

Ustanovenie sa dopĺňa, že zo zoznamu sa vyradí zdravotnícka pomôcka ak obsahuje ftaláty.

K bodu 27

Dopĺňajú sa dôvody vyradenia zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotní ckych pomôcok. Cieľom ustanovení je umožniť sústredenie solidárnych zdrojov na účinnú a nákladovo efektívnu zdravotnú starostlivosť.

K bodu 28

Navrhuje sa nové znenie § 27, ktoré je analogické ku zneniu navrhovaného § 15. Ustanovujú sa podrobnosti rozhodovania o zmene úradne určenej ceny zdravotníckej pomôcky.Navrhuje sa nové znenie § 28, ktorým sa ustanovuje rozsah údajov, ktoré má obsahovať zoznam zdravotníckych pomôcok.

K bodu 29

V § 29 ods. 4 sa navrhuje doplnenie rozsahu kategorizácie dietetickej potraviny o mož nosť podmieniť úhradu dietetickej potraviny predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne. Umožňuje to lepšiu kontrolu výdavkov verejného zdravotného poistenia, pričom tento nástroj zabezpečuje, aby v oprávnených prípadoch mal poistenec potrebnú zdravotnú starostlivosť uhradenú zo solidárnych zdrojov.

K bodu 30

Vypúšťa sa ustanovenie o určovaní maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za dietetickú potravinu Ide o komplikovaný výpočet, ktorý sa v praxi ťažko realizuje.

K bodu 31

Rozširujú sa požiadavky na náležitosti žiadosti o zaradenie dietetickej potraviny do zoznamu dietetických potravín obdobným spôsobom ako pri liekoch a zdravotní ckych pomôckach.

K bodu 32

Upresňuje sa, že správny poplatok za podanie žiadosti o zaradenie dietetickej potraviny do zoznamu dietetických potravín sa zaplatí formou kolkovej známky.

K bodu 33

Navrhuje sa nové znenie § 33. Ustanovuje sa možnosť podávania žiadosti o zmenu zaradenia zdravotníckej pomôcky v zozname zdravotníckych pomôcok. Týmto ustanovení m sa zvyšuje právna istota žiadateľov o zmenu zaradenia dietetickej potraviny v zozname dietetických potravín tým, že sa budú môcť odvolať voči rozhodnutiu ministerstva o zmene zaradenia dietetickej potraviny v zozname dietetických potravín.

Navrhuje sa nové znenie § 34, na základe ktorého sa rozhoduje o zmene zaradenia dietetickej potraviny v zozname dietetických potravín a o zmene úradne určenej ceny dietetickej potraviny. Ustanovujú sa dô vody na nezaradenie dietetickej potraviny do zoznamu dietetických potravín Ïalej sa dopĺňajú lehoty na vybavenie žiadosti.

K bodu 34

Navrhuje sa nové znenie § 36, na základe ktorého sa rozhoduje o zmene zaradenia dietetickej potraviny v zozname dietetických potravín a o zmene úradne urč enej ceny dietetickej potraviny. Ïalej sa dopĺňajú lehoty na vybavenie žiadosti.

Navrhuje sa nové znenie § 37, ktorým sa ustanovuje rozsah údajov, ktoré má obsahovať zoznam dietetických potravín.

K bodom 35-38

Vypustenie uvedených ustanovení navrhujeme z dôvodu zruš enia povinnej vojenskej služby (základnej, náhradnej a zdokonaľovacej služby) a nahradenia civilnej služby alternatívnou službou, ktorá bude aktuálna len v čase vojnového stavu alebo vojny s tým, že obč ania pri výkone alternatívnej služby budú mať postavenie zamestnanca.

K bodu 39

Na základe negatívnych skúseností z praxe (účtovali sa rozdielne až neú merne vysoké finančné čiastky) sa upravuje maximálna výška finančnej úhrady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie.

K bodu 40

Ustanovuje sa rozsah rozhodovaní, ktoré podliehajú pod zákon o správnom konaní. Rozkladová komisia má názov Kategorizačná rada (pre liečivá a lieky, pre zdravotnícke pomôcky, pre dietetické potraviny). Úprava rozkladovej komisie v návrhu zákona nad r ámec zákona o správnom konaní má za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru transparentnosti procesov rozhodovania tak, aby boli v súlade so smernicou Rady o transparentnosti (89/105/EHS).

K bodu 41

Ustanovuje sa počet členov kategorizačných rád a spôsob ich nominácie a menovania rovnakým spôsobom ako počet členov kategorizačných komisií. Dôvod je rovnaký ako v predchádzajúcom bode: súlad so smernicou o transparentnosti.

K bodom 42

Ustanovuje sa, že sa rozsah materiálov sú visiacich s kategorizáciou, ktoré bude ministerstvo zverejňovať na internete.

K bodom 43-51

V prílohe č. 2 sa zo všetkých preventívnych prehliadok vypúšťajú slovné formulácie, ktoré sa týkajú oč kovania. Rozsah a očkovaciu schému povinného očkovania určí Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade s novým zákonom o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia, ktorý bol prijatý N árodnou radou Slovenskej republiky, samostatným všeobecne záväzným predpisom, preto je nevyhnutné vypustiť jednotlivé očkovania z prílohy č. 2 o rozsahu preventívnej starostlivosti uhrádzanej z verejné ho zdravotného poistenia a riešiť ich úhradu v textovej časti zákona. Preto je potrebné všetky povinné očkovania vy ňať z obsahu preventívnych prehliadok a zaradiť ich ako samostatne uhrádzané preventívne výkony.

K bodu 52

V súvislosti s bodmi 43 až 51 sa vypúšťajú vety, ktoré upravovali postup pri očkovaní.

K bodu 53 - 54

Upravuje sa vykonávanie stomatologických prehliadok.

K bodu 55

Prepracovanie preventívnej prehliadky v gynekológii sa uskutočnilo na z áklade medicíny dôkazov tak, že účelná gynekologická prevencia je možná a účinná u nádorových ochorení prsníka a krčka maternice, ktorá je v dneš nej dobe už exaktne prepracovaná aj s možnosťou očkovania 12 ročných dievčat v prevencii HPV infekcie, kde je dokázaný kauzálny vzťah niektorých kmeňov s výskytom rakoviny krčka maternice.

Takto organizovaná prevencia je vysoko efektívna a zároveň má nižší finančný dopad ako je to v súčasnosti kde prevláda vykazovanie hlavne SVALZ výkonov.

K bodom 56 a 57

V prílohe č.4 v zozname anatomicko-terapeuticko-chemických (ATC) skupín liečiv sa dopĺňaj ú a vypúšťajú niektoré ATC skupiny liečiv, z ktorých najmenej jedno musí byť plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia.

K bodu 58

V návrhu novej prílohy č. 6 sa zjednodušuje spôsob určenia lekára, ktor ý vypisuje návrh na kúpeľnú starostlivosť a zjednodušuje sa spôsob splnenia podmienok na vypísanie návrhu na kúpe ľnú starostlivosť.

Spresňuje sa spôsob vypisovania návrhu na kúpeľnú starostlivosť a stanovuje sa povinné interné vyšetrenie u pacientov nad 70 rokov veku.

Zjednodušením sa odstráni zbytočné šikanovanie poistenca, pretože pri nástupe na kúpeľnú starostlivosť ošetrujúci lekár kúpeľnej starostlivosti pri vstupnom vyšetrení pacienta zisťuje len jeho aktuálny zdravotný stav.

K tabuľkovej časti prílohy č. 6.

Predložený návrh prílohy č. 6 rozširuje oblasť kúpeľnej starostlivosti presunom niektorých diagnóz zo skupiny B do indikačnej skupin y A, v ktorej je spoluúčasť pacienta podstatne menšia ako v skupine B s dôrazom na jej účinnosť a efektívnosť, na kvalitu života a zdravotný stav pacienta s cieľom sprístupniť kúpeľnú starostlivosť poistencom, ktorí ju najviac potrebujú.

Predložený návrh rozširuje oblasť kúpeľnej starostlivosti rušením indikač nej skupiny C a presunom jej diagnóz do indikačnej skupiny B, č o oproti súčasne existujúcej indikačnej skupine C znamená výrazné zvýšenie dostupnosti kúpeľnej starostlivosti.

K Èl. II

K bodu 1

Zvyšujú sa správne poplatky z doterajších 1 000 Sk na 4 000 Sk za podanie žiadosti o zaradenie liečiva a lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny do príslušného zoznamu. Zavádzajú sa nové správne poplatky za podanie žiadosti o zmenu zaradenia liečiva a lieku, zdravotníckej pomô cky a dietetickej potraviny do príslušného zoznamu.

K Èl. III

K bodu 1

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vybera ť doplatok pacienta v ustanovenej výške podľa § 45 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

V nadväznosti na bod 1 sa určuje sankcia za nedodržanie ustanovenia § 36 ods. 2 písm. y).

K bodu 3

Vypúšťa sa ustanovenie o tom, že lekárnik vydá poistencovi potvrdenie o výdaji ná hradného generického lieku a povinnosti informovať o výdaji náhradného generického lieku lekára, ktorý liek predpísal.

K bodu 4

Mení sa splnomocňovacie ustanovenie v tom zmysle, že vyhláškou sa vydá zoznam ATC skup ín liečiv, na ktoré sa nebude vzťahovať generická substitúcia.

K bodu 5

Ustanovuje sa nové znenie § 39 a § 40, pretože sa aktualizuje terminológia a postupy predpisovania liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Navrhujú sa zmeny v ustanoveniach o oprávnení predpisovať lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny a v náležitostiach lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu v nadväznosti na ostatné pripravované novely zdravotníckych zákonov.

K bodu 6

Spresňuje sa ustanovenie § 46 odseku 2 v súlade so smernicou 89/105/EHS.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

V Bratislave 19. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov sa predkladá v dôsledku potreby odstránenia nezrovnalostí medzi viacerými zákonmi. Ide predovšetkým o odstránenie rozporu so stavebným zákonom, ale aj o zosúladenie novely zákona so zákonom č. 44/1988 Zb. (banský zákon). Novelou zákona sa súčasne dokončí implementácia smernice č. 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Zároveň sa dávajú do súladu s inými právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z., podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pre výbušniny. Podľa súčasného stavu zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z. túto oblasť upravujú odlišne, čím vznikol dvojitý režim. Navrhovaná novela túto oblasť upravuje jednotne. Tým sa vytvárajú podmienky pre voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie. Návrh zákona neodporuje „Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov“.

Novelou zákona sa rozširuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR v tom, že bude vydávať osvedčenia o vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávať záväzné stanoviská o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena.

Novelou zákona sa posilňuje postavenie Hlavného banského úradu ako národného orgánu štátnej banskej správy vo vzťahu k orgánom Európskej únie a postavenie obvodných banských úradov vo vzťahu k ostatným osobitným štátnym orgánom.

Novela zákona súčasne posilňuje postavenie obvodných banských úradov a Hlavného banského úradu v oblasti dozoru a kontroly prepravy a používania výbušnín a pyrotechnic-kých výrobkov.

Obvodné banské úrady sa posilňujú aj v otázkach posudzovania vyťažených hornín z pohľadu odpadu a zodpovednosti za škody spôsobené odpadom z ťažobného priemyslu.

Obvodné banské úrady ako osobitné stavebné úrady budú správnym orgánom, ktorý môže na návrh začať vyvlastňovacie konanie. Potrebu upraviť vyvlastňovacie konanie v zákone si vyžiadala prax a aj pripravovaný nový stavebný zákon a nový zákon o vyvlastňovaní.

Návrh zákona bude mať dopad na verejný rozpočet, a to predovšetkým na štátny rozpočet. Je potrebné posilniť materiálne aj personálne päť obvodných banských úradov. Na každom z nich o dvoch zamestnancov štátnej banskej správy, a to o rozpočtára a stavebného technika, z dôvodu, že aj predchádzajúcimi novelami prešli na obvodné banské úrady a na Hlavný banský úrad nové kompetencie. Kompetencie pozostávajú z výkonu správy úhrad za dobývacie priestory a vydobyté nerasty a za uskladňovanie plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach. Ďalšie kompetencie, ktoré prešli na uvedené orgány, sú odpis zásob výhradných ložísk, uskutočňovanie výberových konaní na určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, zo zabezpečovania bezpečnosti sprístupňovania banských diel na muzeálne a iné účely a z dozoru nad udržiavacími prácami v bezpečnom stave, z vydávania banských oprávnení aj pre zahraničné subjekty a z uznávania odborných kvalifikácií odborných subjektov, z vydávania oprávnení pre podnikateľské subjekty na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany bezpečnosti práce v podzemí a na povrchu, z vydávania súhlasov na výrobu a spracovanie výbušnín, povoľovania dovozu, vývozu výbušnín vrátane tranzitu, z výkonu hlavného dozoru orgánov štátnej banskej správy pri nadobúdaní, uskladňovaní a používaní pyrotechnických výrobkov tretej a štvrtej triedy na zábavné účely, vrátane ohňostrojných prác, ako aj pri výkone dozoru a vydávaní súhlasu na výrobu pyrotechnických výrobkov triedy jedna až štyri a podtriedy T0 až T2, nakoľko sa výroby pyrotechnických predmetov považuje za spracovanie výbušnín. V predchádzajúcom období sa orgánom štátnej banskej správy rozšírila aj pôsobnosť v oblasti priestupkového konania. Nie zanedbateľnou kompetenciou je kompetencia obvodných banských úradov a Hlavného banského úradu v oblasti vyvlastňovacieho konania, nakoľko obvodné banské úrady sa stávajú osobitnými stavebnými úradmi a Hlavný banský úrad odvolacím orgánom vo vyvlastňovacom konaní.

Vyššie uvedené kompetencie prešli na obvodné banské úrady a Hlavný banský úrad aj predchádzajúcimi novelami bez zvýšenia stavu zamestnancov a bez nároku na štátny rozpočet. Z toho dôvodu je potrebné, aby sa stav zamestnancov týchto úradov navýšil. Zvýšenie počtu zamestnancov celkom predstavuje desať zamestnancov, z toho po dvoch u obvodných banských úradov a u Hlavného banského úradu o dvoch zamestnancov toho istého zamerania, spolu sa teda jedná o dvanásť zamestnancov s nákladmi na mzdy, materiálové vybavenie a odvody do sociálnych, zdravotných poisťovní a o iné odvody do fondu nezamestnanosti atď.

Návrh zákona č. 51/1988 Zb. a jeho novelizácia bude mať dopad na štátny rozpočet aj pre potrebu navýšenia štátno-zamestnaneckých miest o 12 zamestnancov od 1. januára 2008. Návrh zákona bude mať súčasne aj pozitívny dopad na štátny rozpočet, a to v tom, že sa menia poplatky za vydanie súhlasu na výrobu a spracovanie výbušnín alebo na výskum, vývoj alebo pokusnú výrobu výbušnín a na výrobu pyrotechnických výrobkov, mení sa poplatok aj za zmenu súhlasu podľa predchádzajúcej časti vety a vydanie povolenia na používanie výbušnín v podzemí a poplatky za dovoz, vývoz, prepravu pyrotechnických výrobkov. Samotné poplatky za dovoz, vývoz a prepravu pyrotechnických výrobkov budú predstavovať 10-násobné navýšenie príjmu štátneho rozpočtu, čo môže predstavovať cca navýšenie o 6 mil. Sk. Uvedené zmeny sú premietnuté do Čl. III zmeny zákona o správnych poplatkoch.

Bežné výdavky – navýšenie je potrebné na mzdové zabezpečenie pre dvanásť štátnych zamestnancov, odvody do poisťovní ako aj na výdavky na tovary a služby (materiálové výdavky, poštovné a telekomunikačné služby, výdavky na PC, stravovanie a pod.)

Bežné transfery – na tejto položke HBÚ rozpočtuje náklady na nemocenské dávky, odchodné a vernostné. Nakoľko plánovaná rozpočtovaná suma na uvedenej položke je postačujúca, nie je potrebné v dôsledku prípadných zmien (navýšenie počtu zamestnancov) navyšovanie.

Kapitálové výdavky – navýšenie je potrebné z dôvodu obstarania vybavenia hlavne výpočtovou technikou (softwer, licencie, PC) a kancelárskym zariadením.

Podrobnejší rozpis bežných výdavkov a kapitálových výdavkov

Položka v tis. Sk 200820092010610- mzdy, platy 195492111223223Navýšenie542466717338620- poistné a odvody 6 83273798216navýšenie 1 8962 3322 740630- tovarya služby 10 89011 52113 249navýšenie 1 6751 7722 012640 – transfery450450250navýšenie ---spolu 600 37 72140 46244 938navýšenie 8 99510 77512 090700-kapitálové vydavky 2 6503 000 4 000navýšenie 300300400Spolu 600+700 40 37143 46248 938Navýšenie9 29511 07512 490Spolu600+700+navýšenie 49 66654 53761 428

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

a na podnikateľské prostredie

Schválenie predkladaného návrhu zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet, a to:

Položka v tis. Sk 200820092010610- mzdy, platy 195492111223223Navýšenie542466717338620- poistné a odvody 6 83273798216navýšenie 1 8962 3322 740630- tovarya služby 10 89011 52113 249navýšenie 1 6751 7722 012640 – transfery450450250navýšenie ---spolu 600 37 72140 46244 938navýšenie 8 99510 77512 090700-kapitálové vydavky 2 6503 000 4 000navýšenie 300300400Spolu 600+700 40 37143 46248 938Navýšenie9 29511 07512 490Spolu600+700+navýšenie 49 66654 53761 428

Zvýšené nároky na štátny rozpočet sa budú riešiť z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR na roky 2008 až 2010.

Nepredpokladá sa dopad na rozpočty vyšších územných celkov.

Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať finančný dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívne dopady na životné prostredie.

Predkladaný návrh zákona vytvára podmienky na rozvoj služieb cestovného ruchu, ktoré následne vytvoria potrebu pracovných síl. Osobitne cenný bude prínos rozvoja služieb cestovného ruchu pre horské a podhorské oblasti s nerozvinutým priemyslom a málo priaznivými podmienkami pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu, kde je často jedinou, resp. najvhodnejšou možnosťou ich rozvoja a zábranou neželanej migrácie obyvateľstva z týchto oblastí.

Podnikateľské prostredie – návrh zákona sa prejaví voči tým podnikateľom, ktorí na základe vzniku vecného bremena budú hradiť primeranú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva alebo požiadajú obvodný banský úrad o vyvlastnenie nehnuteľností, potrebných na výkon ich činností. Bližšia špecifikácia nákladov sa nedá podrobnejšie vyčísliť, nakoľko zákon prvý krát zavádza možnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva alebo možnosť vyvlastnenia.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve ES: primárne právo: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení Zmluvy z Nice – časť III. hlava I. Voľný pohyb tovaru, hlava a hlava XIX. Životné prostredie,

b)sekundárne právo: Smernica 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmien-kach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky,

b)podľa čl. I Zmluvy o pristúpení SR k EÚ Slovenská republika pristúpila ku všetkým zmluvám, na ktorých je založená EÚ, teda ak k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

c)lehota na prevzatie smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov bola dodržaná, a to tým, že jej preberanie bolo uskutočňované postupnými krokmi, a to zákonom č. 558/2001 Z. z., 203/2004 Z. z., 587/2004 Z. z., 479/2005 Z. z., zákonom č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe v znení neskorších predpisov, zákonom č. 51/1988 Zb. v znení zákona č. 154/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 219/2007 Z. z.

d)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)právne predpisy, ktorým je prebraná smernica 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov sú zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zjednocujú pojmy s geologickým zákonom. V tomto ustanovení sa upresňuje, že na muzeálne a iné účely možno použiť aj staré banské diela.

K bodu 4

Za činnosť vykonávanú banským spôsobom sa budú považovať aj práce vykonávané banským spôsobom, najmä hĺbenie jám a jamíc, razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom nad 250 m3. K zmenšeniu kubickej výmery z 500 m3 na 250 m3 dochádza s ohľadom na zabezpečenie dôkladnejšej ochrany života a zdravia aj pri prácach menšieho rozsahu. Doteraz vykonávaná voľná živnosť podľa živnostenského zákona si bude vyžadovať odbornú spôsobilosť, čo sa premietlo do novely živnostenského zákona, uvedenej v čl. IV.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zosúladením pojmológie geologic-kého zákona a tohto zákona s tým, že sa banské oprávnenie bude vydávať osobitne na ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov. Banské oprávnenie vydá príslušný obvodný banský úrad.

K bodu 6

Ide o zosúladenie zákona s obchodným zákonníkom, so živnostenským zákonom a Občianskym zákonníkom s tým, že zodpovedný vedúci zamestnanec za právnickú osobu koná, a to spravidla podľa vnútorných predpisov právnickej osoby alebo podľa zmluvy.

K bodom 7 až 9

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné upraviť aj postavenie fyzických a právnických osôb, ktoré chcú podnikať v oblasti ťažobného priemyslu. Podnikatelia, fyzické alebo právnické osoby, pochádzajúci z tretích krajín musia mať pobyt alebo sídlo na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 10

Banské oprávnenie zanikne aj vtedy, ak držiteľ banského oprávnenia nespĺňa niektorú z požiadaviek uvedených v § 4a ods. 2 v lehote dlhšej ako tri mesiace, alebo ak držiteľ banského oprávnenia nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom dlhšie ako tri roky. Ide o expresis verbis podmienku zániku banského oprávnenia. V prvom prípade sa vyjadruje, že organizácia musí mať platné banské oprávnenie a plniť podmienky za ktorých jej bolo banské oprávnenie vydané počas vykonávania banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. V prípade, že organizácia z akéhokoľvek dôvodu neplní nejakú podmienku, napríklad právnická osoba prestala plniť požiadavku zákona aby štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu preukázal odbornú spôsobilosť na požadovanú činnosť a zodpovedný zástupca, ktorý spĺňal požiadavku odbornej spôsobilosti zodpovedného zamestnanca prestal pracovať u právnickej osoby, právnickej osobe sa dávajú tri mesiace na to aby tento nedostatok odstránila. Ak tak neurobí, banské oprávnenie jej zaniká. V druhom prípade, ak držiteľ banského oprávnenia nevykonával banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom v lehote dlhšie ako tri roky, jeho odborné vedomosti zastarali a mohlo dôjsť aj k skutočnosti, že štatutárny zástupca prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti.

K bodu 11

Odborná spôsobilosť projektantov projektujúcich otvárkové, prípravné a dobývacie práce, trhacie práce veľkého rozsahu, ako aj odborná spôsobilosť hlavného banského merača sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti. Na základe vydaného preukazu držiteľ má právo používať na projekty ním vypracované, alebo na ním vykonané meračské práce pečiatku s vlastným menom a uvedením odbornej spôsobilosti a poradového čísla osvedčenia o odbornej spôsobilosti, alebo preukazu o odbornej spôsobilosti. Pečiatka nemá charakter pečiatky vydanej štátnym banským orgánom, preto si ani nebude vyžadovať jej registráciu na obvodnom banskom úrade.

K bodu 12

V § 5 sa vypúšťa odsek 4 s ohľadom na jeho zaradenie do iného ustanovenia.

K bodu 13

Upúšťa sa od ohlasovania porúch technických zariadení obvodnému banskému úradu. Vzhľadom na množstvo používaných technických zariadení ohlasovanie porúch zaťažuje obvodné banské úrady. Zároveň sa táto problematika upravuje zhodne s inými právnymi predpismi.

K bodu 14

Vkladá sa nové ustanovenie § 5a, prevzaté zo zrušených ustanovení vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. Podľa uvedeného ustanovenia organizácia je povinná ohlásiť banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom príslušnému banskému úradu s tým, že po začatí banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom je povinná každoročne Obvodnému banskému úradu podávať správy o vykonávanej činnosti. Ohlasovacia povinnosť sa nevzťahuje na vrty v banských dielach a podzemné vrty a na geologické laboratórne práce, sledovanie a riadenie geologických prác, geologické mapovanie a zostavovanie geologických máp a ďalšie činnosti spojené s geologickými (vyhľadávacími) prácami.

K bodu 15

V dôsledku novely zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon) organizácia je povinná na vlastné náklady podať návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, a to v termíne 90 dní od vzniku vecného bremena. Vecné bremeno vzniklo na základe § 33a zákona č. 44/1988 Zb.

K bodu 16

Za § 6 sa vkladá nový § 6a, ktorý preberá úpravu problematiky z troch vykonávacích predpisov a ukladá organizácii povinnosť vypracovať a pravidelne dopĺňať a kontrolovať plán likvidácie závažných prevádzkových nehôd (havárií), upravuje obsah havarijného plánu a určuje pravidlá správania sa osôb v čase vzniku a počas likvidácie havárie.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú a lingvistickú úpravu doterajšieho znenia.

K bodu 18

Ide o ustanovenie, ktoré oznamuje používateľom vybraných banských strojov, zariadení, prístrojov a pomôcok, že tieto, ak nie sú určenými výrobkami podľa osobitného predpisu, sa môžu používať len na základe povolenia Hlavného banského úradu.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vložením nových ustanovení § 8a až 8c.

K bodu 20

Vkladajú sa nové ustanovenia § 8a až 8c, upravujúce používanie vyhradených technických zariadení, používaných v banských prevádzkach, ak ich používanie sa neriadi osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o technické zariadenia tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové.

Ustanovenie § 8a upravuje aj odbornú spôsobilosť fyzických osôb alebo právnických osôb.

Ustanovenie § 8b upravuje používanie dopravníkových pásov a plastických hmôt v podzemí. Dopravníkové pásy využívané predovšetkým v uhoľnom baníctve, ale aj v lomoch a štrkoviskách musia zodpovedať bezpečnostným kritériám ochrany života zdravia a majetku osôb. Tak isto plastické hmoty ako vysoko horľavý materiál musia byť pod kontrolou. Z toho dôvodu žiadosti o posúdenie bezpečnosti uvedených výrobkov musí organizácia predložiť výsledky skúšok dopravníkových pásov a plastických hmôt.

Ustanovenie § 8c upravuje tie vybrané banské stroje, zariadenia, prístroje a pomôcky, ktoré nie sú určenými výrobkami v zmysle zákona č. 264/1999 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o vybrané banské zariadenia vymenované v odseku 2. Rozhodnúť o tom, že vybrané banské zariadenia sa môžu používať v prevádzkach ťažobného priemyslu prislúcha Hlavnému banskému úradu po tom, čo organizácia, ktorá o povolenie žiada, doloží náležitosti uvedené v odseku 6.

K bodu 21

Úpravu odseku 1 si vyžiadali zmeny uvedené v bodoch 1 a 3 legislatívno-technickú úpravu splnomocňovacieho ustanovenia si vyžiadala skutočnosť, že z pôvodného splnomoc-ňovacieho ustanovenia bola vypustená úprava postupu pri vydávaní banského povolenia, ktorý sa pretransformoval do zákona, a to do § 18 až 18c. Pôvodný vykonávací predpis č. 89/1988 Zb. upravoval práva a povinnosti organizácie, ako aj konanie štátnej banskej správy, čo v súčasnej dobe je v rozpore s Čl. 2 ods. 2 a Čl. 13 Ústavy SR.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava vykonaná v spojení s bodom 16.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava. Ide o úpravu, podľa ktorej je organizácia povinná vykonať zabezpečenie banských diel tak, aby ich bolo možné obnoviť v prípade potreby.

K bodu 24

Upravuje sa postup organizácie vykonávajúcej likvidáciu banských diel a lomov vtedy, ak sa banské diela alebo lomy dajú využiť inak ako na ťažbu. Organizácia po dohode so záujemcami o iné využitie banských diel vykoná len také likvidačné práce, ktoré je potrebné vykonať k využitiu banských diel na iné účely. Ustanovenie § 10 ods. 5 má priamu súvislosť aj s vykonanou úpravou v banskom zákone (zákon č. 219/2007 Z. z.).

K bodu 25

Spresňuje sa definícia hlavných banských diel s tým, že ide o všetky podzemné stavby, ktoré sa v miestach ich vyústenia na zemský povrch evidujú v katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu.

K bodom 26, 27 a 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu splnomocňovacieho ustanovenia, podľa ktorej sa vo vykonávacom predpise upravia aj náležitosti žiadosti, ktorá bude obsahovať predpísanú dokumentáciu. Počas lehoty určenej organizácii na doplnenie žiadosti lehoty upravené správnym poriadkom neplynú.

K bodu 28

Banské diela vrátane starých banských diel je možné využiť aj na muzeálne a iné účely, pričom ich využívanie na takýto účel povoľuje obvodný banský úrad. Obvodnému banskému úradu žiadateľ o sprístupnenie banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely predkladá zriaďovaciu listinu alebo štatút múzea a predpísanú dokumentáciu hlavne dokumentáciu o udržiavaní diel v bezpečnom stave.

K bodu 30

Vychádza sa z aplikačnej praxe. Organizácie vlastnia výkonnú meračskú techniku a výpočtovú techniku na vedenie banských máp aj v elektronickej forme, často túto techniku využívajú. Preto bolo potrebné túto problematiku upraviť.

K bodu 31

Ide o zosúladenie zákona so zákonom č. 71/1967 Zb. (správny poriadok).

K bodu 32

V dôsledku inej úpravy vykonanej v § 18c sa uvedené ustanovenie § 17 ods. 8 vypúšťa.

K bodom 33 až 34

Ide o osobitnú úpravu konania Obvodného banského úradu s tým, že účastníkom konania o povolenie zabezpečenia banských diel a lomov je len žiadateľ. Obvodný banský úrad môže ústne pojednávanie spojiť s miestnou ohliadkou.

K bodu 35

V § 18 sa vypúšťa odsek 5 ako nadbytočný s ohľadom na úpravy vykonané v predchádzajúcich bodoch a s ohľadom na skutočnosť, že do zákona sa vkladajú ustanovenia § 18a až 18d.

K bodu 36

§ 18a upravuje druhy povolení banskej činnosti. Pôvodne táto problematika bola upravená vo vykonávacom predpise SBÚ č. 89/1988 Zb. Keďže vykonávací predpis ukladal organizácii práva a povinnosti a súčasne určoval postup orgánu štátnej banskej správy, je potrebné tento postup upraviť v zákone. § 18b upravuje postup Obvodného banského úradu v konaní o povolenie banskej činnosti a náležitosti rozhodnutia. § 18c upravuje konanie o predlženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti. § 18d upravuje konanie Obvodného banského úradu vo veci zmeny povolenej banskej činnosti.

K bodu 37

Obvodný banský úrad z osobitného zákona (stavebný zákon) je špecializovaným stavebným úradom, preto Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby vrátane umiestnenia stavby, ich užívania, zmeny a likvidácie. K svojim rozhodnutiam si vyžiada kompletnú technicko-stavebnú dokumentáciu podľa osobitného zákona (stavebný zákon).

Obvodné banské úrady povoľujú uvedené stavby pri dobývaní ložísk vyhradených nerastov. Ide o rozšírenie kompetencie na povrchové lomy pri dobývaní výhradných ložísk a ložísk nevyhradených nerastov. Návrh je v súlade so stavebným zákonom, ktorý v § 56 nerozlišuje lomy podľa toho, či sa v nich dobýva ložisko vyhradené nerastu alebo nevyhradeného nerastu.

K bodu 38

Oznamuje sa, že ustanovenia § 17, 18 a 18b sa primerane vzťahujú aj na konanie o zmenu a predĺženie platnosti povolenia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu hlavných diel a lomov .

K bodu 39

Ako k bodu 27.

K bodom 40 až 46

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a to z dôvodu, že z doteraz platného zákona sa vypúšťajú § 28a až 28c a presúvajú sa po legislatívno-technických úpravách ako ustanovenia § 36a až 36i. V súvislosti s presunom uvedených ustanovení sa vypúšťajú aj odseky 2, 4 a 6 z § 21.

K bodom 47 a 48

Toto ustanovenie upravuje postup pri uvádzaní výbušnín a pomôcok na trh a výslovne zakazuje na trhacie práce používať výbušniny pôvodne určené na iné účely. Ide predovšetkým o vojenské výbušniny a výbušniny získané delaboráciou vojenskej munície. Takéto výbušniny sa môžu použiť len ako surovina na výrobu priemyselných trhavín.

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v tom, že ak sa má výbušnina alebo pomôcka používať v podzemí, musí jej používanie povoliť Hlavný banský úrad.

K bodu 49

S ohľadom na úpravu vykonanú v nasledujúcich ustanoveniach § 26 je potrebné zmeniť nadpis § 26 na Prepravu a prenášania výbušnín.

K bodu 50

Ide o zosúladenie § 26 so znením ustanovení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z. Uvedené nariadenie vlády nerieši otázku, kto povolí dovoz, vývoz alebo tranzit výbušnín. Súčasne platí povinnosť požiadať o povolenie aj na bezdymový prach alebo čierny poľovnícky prach, ak sa tieto majú použiť na trhacie alebo ohňostrojné práce. Orgánom, ktorý povolenie vydá, je Hlavný banský úrad, ktorý posúdi žiadosť o vydanie povolenia na prepravu výbušnín, pričom na konanie o vydanie povolenia na prepravu výbušnín sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Povolenie na prepravu výbušnín (tranzitnú prepravu), ale aj na dovoz výbušnín a vývoz výbušnín sa vydáva najdlhšie na obdobie jedného roka a žiadateľ k svojej žiadosti o dovoz alebo o vývoz výbušnín do tretích krajín predkladá aj vyjadrenie Ministerstva zahraničných vecí SR.

K bodu 51

Vypúšťajú sa doterajšie ustanovenia § 28a až 28c a po ich dopracovaní sa vkladajú systematicky ako § 36a až 36i.

K bodu 52

V dôsledku úpravy vykonanej v § 26 odseky 5 až 7 je potrebné legislatívno-technicky pojem „prevoz“ nahradiť pojmom „odber“, čo znamená, že obvodné banské úrady budú viesť evidenciu organizácií, ktorým vydali povolenie na odber výbušnín.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 54

Vedecko-technický pokrok v oblasti výbušnín a pyrotechnických výrobkov je značný, preto doteraz vydané oprávnenia na vykonávanie funkcie strelmajstra, vydané niekedy aj na dobu neurčitú je potrebné obmedziť a osoby, ktoré sú držiteľmi oprávnenia sa budú podrobovať preskúšaniu znalostí predovšetkým o zložení výbušnín a o ich privádzaní k výbuchu. Nejde o zásah do integrity organizácie alebo samotného strelmajstra, ale o dodržanie bezpečnosti práce s výbušninami a pyrotechnickými výrobkami.

K bodu 55

Legislatívno-technickým postupom sa vypustili zo zákona ustanovenia o pyrotechnic-kých výrobkoch § 28a až 28c a po vecných úpravách sa presunuli za výbušniny.

§ 36a upravuje základné pojmy a rozdelenie pyrotechnických výrobkov.

§ 36b upravuje výrobu pyrotechnických výrobkov.

§ 36c upravuje zaobchádzanie a manipuláciu s pyrotechnickými výrobkami.

§ 36d upravuje nadobúdanie, predaj, používanie a uvádzanie pyrotechnických výrob-kov na trh.

§ 36e upravuje prepravu pyrotechnických výrobkov.

§ 36f upravuje skladovanie a evidenciu pyrotechnických výrobkov.

§ 36g upravuje vykonávanie ohňostrojných prác.

§ 36h upravuje bezpečnostný okruh a manipulačný priestor pri používaní pyrotechnic-kých výrobkov.

§ 36i splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky aby všeobecne záväzným predpisom ustanovilo podmienky manipulácie s pyrotechnickými výrobkami, ukladania a skladovania pyrotechnických výrobkov a predaja pyrotechnických výrobkov.

Súčasne s legislatívnou úpravou uvedených ustanovení sa zrušuje pôvodná vyhláška SBÚ č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch v znení nariadenia vlády SR č. 398/1999 Z. z. a to z toho dôvodu, že uvedená vyhláška upravovala práva a povinnosti, čo z pohľadu Čl. 2 ods. 2 a Čl. 13 Ústavy SR nie je možné.

K bodu 56

§ 37 bol zmenený tak, že ustanovenia tohto zákona upravujúce používanie výbušnín, pyrotechnických výrobkov a pomôcok sa nevzťahujú na používanie výbušnín, pyrotechnic-kých výrobkov a pomôcok v ozbrojených silách Slovenskej republiky, v rozpočtových organizáciách Ministerstva obrany SR, v Policajnom zbore, v spravodajských službách a v Horskej záchrannej službe pri odstrele lavín. Tým sa vyšlo v ústrety požiadavkám týchto špeciálnych orgánov a organizácií.

K bodu 57

Pozícia Hlavného banského úradu sa s ohľadom na pristúpenie Slovenskej republiky k EÚ posilňuje tak, že s ohľadom na vzťah Slovenská republika Európska únia má Hlavný banský úrad postavenie národného orgánu štátnej banskej správy Slovenskej republiky.

K bodu 58

Hlavný banský úrad pri plnení úloh stanovených zákonom pri plnení úloh hlavného dozoru spracúva osobné údaje. Je obtiažne v každom jednotlivom prípade zabezpečovať súhlas. Preto v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov ustanovenie § 38a ustanovuje zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb.

K bodu 59

Počas vyšetrovania príčin závažného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie a výkonu inšpekčnej činnosti nie je možné sprístupňovať informácie z vyšetrovania. Tieto je možné sprístupniť v obmedzenom rozsahu pri rešpektovaní všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré obmedzujú alebo vylučujú sprístupňovanie informácií až po ukončení vyšetrovania vyhotovením zápisnice o vyšetrovaní a po vyhodnotení výsledkov vyšetrovania v odbornom posudku. Ako ukazujú posledné praktické skúsenosti orgánov štátnej banskej správy, masovokomunikačné prostriedky, ale aj právnické osoby a fyzické osoby sa dožadujú sprístupnenia informácií už počas vyšetrovania. Preto sa navrhuje priamo v zákone upraviť podmienky obmedzenia sprístupnenia informácií alebo ich nesprístupnenia.

K bodu 60

S ohľadom na novelu zákona č. 44/1988 Zb. je potrebné doplniť kompetencie Ministerstva hospodárstva SR o vydávanie osvedčenia o vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie, na základe ktorého vydá obvodný banský úrad rozhodnutie o konverzii prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín.

Ministerstvo hospodárstva SR, ale aj iné podľa dobývanej horniny príslušné ústredné orgány štátnej správy budú v dôsledku novely zákona č. 44/1988 Zb. vydávať záväzné stanoviská o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb. Na základe záväzného stanoviska obvodný banský úrad môže zahájiť vyvlastňovacie konanie.

K bodom 61 až 64

S ohľadom na počet zamestnancov obvodných banských úradov a rozširujúce sa kompetencie je potrebné umožniť Hlavnému banskému úradu preniesť výkon hlavného dozoru z jedného obvodného banského úradu na druhý obvodný banský úrad.

S ohľadom na vykonanú úpravu v § 8b sa rozširuje pôsobnosť Hlavného banského úradu aj na schvaľovanie typov dopravníkových pásov a plastických hmôt a na ich využitie v podzemí a s ohľadom na vykonanú úpravu v § 26 odseky 5 až 7 sa rozširuje pôsobnosť Hlavného banského úradu aj na vydávanie povolení na prevoz výbušnín a pyrotechnických výrobkov, ak výbušnina alebo pyrotechnický výrobok prechádza štátnu hranicu SR.

Pôsobnosť Hlavného banského úradu sa s ohľadom na smernicu 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov rozširuje aj o zabezpečenie medzinárodnej výmeny informácií s príslušnými orgánmi členských štátov a Európskou komisiou a za tým účelom vypracúva každoročne súhrnnú záverečnú správu o činnosti Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov SR a túto najneskôr k 30. aprílu verejne sprístupní a sprístupnenie na internetovej adrese oznámi Európskej komisii. Plní aj ďalšie úlohy upravené v § 40 ods. 5 písmená i) až o). Súčasne vypracúva každoročne súhrnnú záverečnú správu, koná o námietkach proti postupu Obvodného banského úradu v konaní o prevod dobývacieho priestoru, určuje organizáciu alebo znalca na vyhotovenie odborného posudku podľa § 8c ods. 6 písm. a) a b) a vykonáva ďalšie právne úkony spojené s overovaním prevádzky vybraného banského zariadenia. Rozhoduje v rámci správneho konania o námietkach podaných účast-níkom vyvlastňovacieho konania podľa § 41b ods. 3 a § 41b ods. 4, ako aj o možnosti povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodnutia o vyvlastnení podaného účastníkom konania podľa § 41c ods. 3.

K bodu 65

Obvodné banské úrady pri výkone hlavného dozoru vykonávajú aj previerky skladovania a evidencie pyrotechnických výrobkov u vývozcu, dovozcu alebo predajcu a plnia úlohy špecializovaného stavebného úradu pri povoľovaní, zmenách v povolení a likvidácii banských diel a banských stavieb.

K bodu 66

Ako orgán vykonávajúci dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci zisťuje na mieste stav, príčiny a následky závažných pracovných úrazov v organizáciách, pri ktorých nastala smrť alebo došlo k strate orgánu alebo jeho funkčnosti.

K bodu 67

Obvodné banské úrady budú mať povinnosť bezodkladne preskúmať požiadavku odborovej organizácie na prerušenie práce podľa zákonníka práce.

K bodu 68

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 69

Obvodný banský úrad plní úlohy orgánu zodpovedného za posudzovanie odpadov z ťažobného priemyslu, ktorý bude rozhodovať o tom, čo je odpadom z ťažobného priemyslu a bude posudzovať možné následky z uskladneného odpadu. Uvedená povinnosť vyplýva zo smernice Rady EÚ č. 21/2006.

K bodu 70

Ide o legislatívno-technickú úpravu, pri ktorej sa predchádzajúci súhlas mení na predchádzajúce rozhodnutie.

K bodom 71 a 72

S ohľadom na úpravu stavebného zákona sa obvodné banské úrady stávajú osobitnými stavebnými úradmi, ktoré povoľujú banské diela a banské stavby pod povrchom, vrátane stavieb na povrchu bezprostredne slúžiace ich prevádzke a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných strojov atď.

K bodu 73

Obvodné banské úrady vydávajú záväzné stanovisko na povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území a v chránenom území pre osobitné zásahy do zemskej kôry a záväzné stanovisko k rozhodnutiu o využití banských diel, banských stavieb a lomov na iné účely po trvalom zastavení prevádzky v banských dielach a lomoch. Záväzné stanoviska sa vydávajú v súlade s § 31 banského zákona.

K bodu 74

Upresňuje sa kompetencia obvodného banského úradu aj na povolenie na sprístup-ňovanie starých banských diel.

K bodu 75

Rozširujú sa kompetencie obvodného banského úradu aj na predlžovanie platnosti rozhodnutí o povolení trhacích prác a ohňostrojných prác.

K bodom 76 až 78

S ohľadom na úpravu vykonanú v § 26 ods. 5 až 7 sa v § 41 ods. 2 písm. k) slovo „prevoz“ nahrádza slovom „odber“ a v písmene m) sa vypúšťajú slová „a prevoz“. V písmene m) sa rozširujú kompetencie obvodných banských úradov tak, že banské oprávnenia nielen vydávajú a zrušujú ale banské oprávnenia aj menia.

K bodu 79

Rozširuje sa kompetencia Obvodného banského úradu o preverovaciu činnosť podaní fyzických a právnických osôb, ktoré upozorňujú na porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov podnikateľmi pri vykonávaní banskej činnosti a o výkon správy úhrad za dobývacie priestory.

K bodu 80

S ohľadom na skutočnosť, že Obvodný banský úrad sa stal aj osobitným stavebným úradom, je potrebné upraviť vyvlastňovacie konanie.

Vyvlastniť nehnuteľnosti možno iba vo verejnom záujme a na účel upravený v § 41a ods. 1 písm. a) až c).

Obvodné banské úrady v rámci vyvlastňovacieho konania postupujú podľa osobitného predpisu (§ 108 až 116 stavebného zákona). Odvolacím orgánom voči rozhodnutiu o vyvlastnení je Hlavný banský úrad.

K bodom 81 až 86

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z predchádzajúcich novelizačných bodov zákona.

K bodu 87

Priestupku sa dopustí aj ten, kto ako člen komisie na vyhodnotenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou.

K bodu 88

Konanie podľa § 26 ods. 5 sa nebude riadiť správnym poriadkom.

K bodu 89

V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a v dôsledku skutočnosti, že smernica 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady sa týka nie len štátov, ktoré sú združené v EÚ, ale aj štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, je potrebné vykonať aj legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 47b ods. 1.

K bodu 90

Ide o spoločné a prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008, podľa ktorých oprávnenia a osvedčenia na činnosti na vyhradených technických zariadeniach vydané pred účinnosťou zákona zostávajú v platnosti 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, čo znamená, že prestanú platiť dňom 1. januára 2013.

Doteraz vydané oprávnenia o odbornej spôsobilosti, ktorých platnosť neskončila do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. do 1. januára 2008, sa považujú za oprávnenia vydané podľa tohto zákona a ich platnosť končí dňom, mesiacom a rokom v oprávnení uvedenom. Ak v oprávnení nie je uvedený dátum skončenia platnosti oprávnenia, oprávnenie stráca platnosť 31. decembra 2010.

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, výbušniny pre použitie v podzemí uvedené na trh podľa doterajších predpisov sa považujú za povolené výbušniny podľa tohto zákona, povolenia na prepravu výbušnín vydané podľa doterajších predpisov strácajú platnosť dňom 31. decembra 2007 a potvrdenia o kvalifikácii predavača pyrotechnických výrobkov vydané podľa doterajších predpisov strácajú platnosť po uplynutí 5 rokov odo dňa ich vydania.

Ide o spoločné a prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008, podľa ktorých oprávnenia a osvedčenia na činnosti na vyhradených technických zariadeniach vydané pred účinnosťou zákona zostávajú v platnosti 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, čo znamená, že prestanú platiť dňom 1. januára 2013.

Doteraz vydané oprávnenia o odbornej spôsobilosti, ktorých platnosť neskončila do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. do 1. januára 2008, sa považujú za oprávnenia vydané podľa tohto zákona a ich platnosť končí dňom, mesiacom a rokom v oprávnení uvedenom. Ak v oprávnení nie je uvedený dátum skončenia platnosti oprávnenia, oprávnenie stráca platnosť 31. decembra 2010.

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, výbušniny pre použitie v podzemí uvedené na trh podľa doterajších predpisov sa považujú za povolené výbušniny podľa tohto zákona, povolenia na prepravu výbušnín vydané podľa doterajších predpisov strácajú platnosť dňom 31. decembra 2007 a potvrdenia o kvalifikácii predavača pyrotechnických výrobkov vydané podľa doterajších predpisov strácajú platnosť po uplynutí 5 rokov odo dňa ich vydania.

K bodu 91

Podrobná úprava nakladania s pyrotechnickými výrobkami sa z vykonávacieho predpisu premiestnila do ustanovení § 36a až 36h, preto sa vykonávací predpis zrušil. Taká istá úprava sa vykonala aj s vybranými banskými zariadeniami, ktorých úprava sa premietla do § 8a až 8c zákona.

K bodu 92

Európsky parlament a Rada v roku 1994 prijali smernicu 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Jej transpozícia do právneho poriadku Slovenskej republiky sa končí týmto zákonom.

K čl. II

Potrebu novelizovať zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) predovšetkým v znení zákona č. 219/2007 Z. z. si vyžiadala skutočnosť, že dochádza k úprave viacerých súvisiacich zákonov. Ide o stavebný zákon, zákon o vyvlastňovaní atď.

K bodu 1

Význam ochrany prevyšujúcej záujem na vydobytí zásob vyhradených nerastov preukáže príslušné ministerstvo obvodnému banskému úradu prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré túto skutočnosť potvrdí záväzným stanoviskom po jeho posúdení z hľadiska napĺňania surovinovej politiky štátu.

K bodu 2

Druhá veta § 24 ods. 1 znemožní organizácii, ktorá vykonávala prieskum na určenom prieskumnom území nakladať s vydobytým nerastom, ktorý táto získala prieskumnými prácami, preto je potrebné druhú vetu zo znenia § 24 ods. 1 vypustiť.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko účastník výberového konania predkladá dokumentáciu, ktorá obsahuje požiadavky uvedené v bodoch 1 až 6.

K bodu 4

Ustanovenia odsekov 8 a 20 § 24 sa v praxi ukazujú ako obmedzujúce ustanovenia predovšetkým z pohľadu skutočností, uvedených v odseku 2 až 4 cit. ustanovenia. Organizácie s prednostným právom na určenie dobývacieho priestoru sú spravidla organizácie, ktoré vyhradené nerasty vyhľadávajú na základe určeného prieskumného územia. Máloktorá z nich je súčasne organizáciou, ktorá je vybavená tak, že môže sama o sebe aj vyhradený nerast dobývať. V prípade, že by geologicko-prieskumná organizácia nemohla previesť dobývací priestor na inú organizáciu skôr, ako by sama začala výhradné ložisko dobývať, by musela zmeniť svoj charakter z prieskumnej organizácie na organizáciu dobývaciu. Európsky a svetový trend je však taký, že jedna spravidla prieskumná organizácia po ukončení prieskumu prieskum vyhodnotí spolu s nákladmi, spojenými s vykonávaním prieskumu a výsledky svojej činnosti prostredníctvom spravidla akcií predá organizácii, ktorá ložisko bude aj naozaj dobývať.

K bodu 5

V súvislosti s vypustením odsekov 8 a 20 z § 24 je potrebné legislatívno-technicky upraviť aj § 27 ods. 7 s tým, že zmluvný prevod nemožno vykonať, ak organizácii zaniklo oprávnenie na dobývanie ložiska v dobývacom priestore.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu s tým, že aj u tohto konania ide o výberové konanie.

K bodu 7

Ak by v § 32a ods. 2 zostali v účinnosti vypúšťané slová z povinnosti úhrady, za vydobyté nerasty by boli vyňaté nerudné suroviny, vrátane magnezitu, soli, vyhradené nerasty používané v stavebníctve a ďalšie vyhradené nerasty, z ktorých sa priemyselne nevyrábajú kovy. Štátny rozpočet bez vypustenia uvedených slov by bol ukrátený o cca 60 mil. Sk.

K bodu 8

Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 151n až 151p upravujú problematiku vecného bremena s tým, že podstatou vecného bremena je určité obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech oprávnenej osoby. Zákony č. 44/1988 Zb. a č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov upravujú vo svojich ustanoveniach problematiku riešenia stretov záujmov. Problematika vyhradených nerastov je z pohľadu práva zaujímavá tým, že vyhradené nerasty sú považované za nerasty, ktorých vlastníkom je štát. Nerasty sa nachádzajú v zemskej kôre, ktorá sama o sebe na povrchu patrí pozemko-knižným vlastníkom. Ide o tzv. delené vlastníctvo. Ak nedôjde k dohode medzi pozemko-knižným vlastníkom, štátom a záujemcom o dobývanie výhradného nerastu, musí vstúpiť zo zákona do účinnosti Inštitút vecného bremena. V praxi sa situácia komplikuje aj tým, že veľa nehnuteľností bolo v rámci reštitučných konaní vydaných pozemko-knižným vlastníkom aj napriek tomu, že na týchto nehnuteľnostiach boli a sú zriadené stavby rôzneho charakteru a vydávané nemali byť. Z uvedených dôvodov sa do banského zákona vkladá ustanovenia § 33a, ktoré túto problematiku rieši. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva je v ustanovení riešené primeranou náhradou, pričom oprávnená osoba má právo uplatniť si nárok na primeranú náhradu do jedného roka odo dňa, kedy sa od vzniku vecného bremena dozvedela, najneskôr však do troch rokov od zániku bremena. Vecné bremeno predchádza možnosti zahájenia vyvlastňovacieho konania ako absolútneho zásahu do vlastníckeho práva, čomu sa predkladateľ návrhu zákona chce vyhnúť.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú si vyžiadalo vloženie § 33a do zákona.

K čl. III

Zákon Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je zákonom najčastejšie sa meniacim.

V Sadzobníku správnych poplatkov položky 175 až 177, položka 179 a položka 190 reagujú na upravované novely zákonom č. 51/1988 Zb. a s ohľadom na infláciu a na nárast cien sa upravujú aj uvedené položky smerom hore, ktoré budú príjmom štátneho rozpočtu.

K čl. IV

Potrebu novelizovať živnostenský zákon si vyžiadala novela zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o banskej štátnej správe v znení neskorších predpisov, a to v § 3 písm. d), keď sa mení objem v m3 z 500 m3 na 250 m3.

K bodu 1

Doteraz voľná živnosť si vyžiada zmenu s tým, že živnostníci vykonávajúci podzemné práce banským spôsobom musia predložiť živnostenskému úradu osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K bodom 2 a 3

Novela zákona § 8a odsek 3 písm. b) si vyžiadala pri montáži, oprave, vykonávaní revízií a skúšok vyhradených technických zariadení v oblasti dozoru štátnej banskej správy zmenu Prílohy č. 2 Viazané živnosti v skupine 202.

K bodom 4 až 6

Potrebu novelizovať Prílohu č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 si tak isto vyžiadala novela zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

K čl. V

Splnomocňuje sa predseda Národnej rady SR, aby v Zbierke zákonov SR vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Ide o zákon živý, s ktorým pracujú fyzické a právnické osoby – podnikatelia pri výkone ťažobných činností. Ide o zákon, ktorého problematika nie je právom Európskej únie upravená s výnimkou smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov a na základe tohto zákona pracujú alebo budú pracovať aj zahraničné podnikateľské subjekty v oblasti ťažobného priemyslu.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť s ohľadom na trvanie legislatívneho procesu na 1. januára 2008.

Bratislava 1. augusta 2007

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v.r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Predložený návrh noviel zákonov v oblasti pozemkového práva rieši širokú škálu problémov, ktoré pri aplikácii platných právnych predpisov vznikli.

Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov sa rozširujú dôvody pozemkových úprav na základe opatrení prijatých vládou SR v dôsledku živelných pohrôm.

Zákon dáva možnosť budovať opatrenia, ktoré zamedzia škodám pôsobením opakovanej pohromy a odstraňuje jej následky.

Prednosťou predmetného opatrenia je zároveň vysporiadanie vlastníctva k dotknutým pozemkom, na ktorých budú potrebné opatrenia vybudované, ako aj finančné zabezpečenie ich výstavby.

Ďalšia podstatná zmena sa dotýka zjednodušených a zrýchlených postupov, ktoré umožňovali dočasné riešenie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku poľnohospodárskeho podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.

Následkom kolektivizácie poľnohospodárstva a s tým spojeného nového usporiadania pozemkov, boli v minulosti pôvodné hranice pozemkov, ako aj pôvodné prístupové cesty rušené. Štát z týchto dôvodov od roku 1991 zabezpečoval práce súvisiace s označením hraníc pôvodných pozemkov alebo pozemkov do náhradného užívania, ako aj potrebu finančných prostriedkov s tým spojených. Od roku 1992 sa vyčerpalo na tieto práce 267 mil. Sk a vyčlenilo sa 294 tis. ha pozemkov.

Novelou zákona sa ruší zjednodušený a zrýchlený postup podľa § 15 a postupom uvedeným v § 42h sa upravuje prechodné obdobie ako aj postup riešenia už existujúcich užívacích vzťahov k pozemkom doposiaľ vyčlenených do bezplatného náhradného užívania.

Riešenie užívacích pomerov k pozemkom v prípade neuzatvorenia nájomného vzťahu sa bude riadiť vzájomnou dohodou medzi vlastníkom a užívateľom v zmysle novej úpravy zákona č. 504/2003 Z. z., ktorá je súčasťou predkladaného návrhu novely tohto zákona.

Novela zákona rieši vydávanie oprávnení na projektovanie pozemkových úprav, ktoré bolo od roku 1992 upravené vyhláškou č. 155/1992 Zb. Potreba aktualizácie vyplynula z požiadavky na zvýšenie odbornosti zhotoviteľov projektovej dokumentácie súvisiacej s pozemkovými úpravami ako aj so zavedením povinnosti v päťročných lehotách obnovovať platnosť osvedčení novými skúškami, ktoré overujú odbornú úroveň zhotoviteľov vo vzťahu ku zmenám a k vývoju procesov spojených s pozemkovými úpravami.

Úpravy menšieho rozsahu sa dotýkajú vlastníctva pozemkov a objektov, kde správa bude prenechaná špecializovaným organizáciám, na ktoré štát preniesol zo zákona výkon práva správy, a ktoré by podľa platného stavu mali prejsť do vlastníctva obce. Predkladaný návrh zákona rieši aj ďalšie zmeny v predpisoch súvisiacich s pozemkovým právom.

Návrh novely reštitučných zákonov t.j. zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov urýchľuje ponuku a vydávanie náhrad, ak sa pôvodné pozemky nedajú vydať, resp. navrátiť ich vlastníctvo. Zmenou je zásada, že náhradný pozemok možno požadovať len vtedy, ak pôvodný pozemok mal výmeru nad 400 m2 alebo jeho hodnota prevyšuje 1000 Sk. Ako náhradný pozemok nebude môcť byť použitý taký pozemok, ktorý nie je možné pre zákonné prekážky vydať či navrátiť jeho vlastníctvo, čo sa v súčasnosti bežne vyskytuje. Nová úprava zákona č. 503/2003 Z. z., okrem toho dáva možnosť oprávnenej osobe priamo si vybrať náhradný pozemok.

Návrhom novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži sa reaguje na vytvorenie orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy v roku 2004.

Novelou zákona č. 504/2003 Z. z. budú postupy podľa zrušeného ustanovenia § 15 zákona č.330/1991 Zb., riešené zákonom o nájme. Návrhom novely zákona NR SR č. 145/1995 Z. z., o správnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa oslobodenie úkonov vykonávaných podľa zákona č. 330/1991 Zb. z dôvodov jednoznačnosti premieta aj do zákona o správnych poplatkoch.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať zvýšený dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu ani na nárast počtu zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi zákonmi.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na uvedené je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie

podnikateľskej sféry iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

O s o b i t n á č a s ť

K č l á n k u I

K bodu 1

Prijatím zákona č. 220/2004 Z. z. sa zmenil pojem „poľnohospodársky pôdny fond“ na „poľnohospodárska pôda“.

K bodom 2 a 3

Dopĺňajú sa dôvody pozemkových úprav uvedené v zákone o nový dôvod, keď sa riešia následky živelnej pohromy. Predovšetkým z týchto dôvodov sa bude určovať obvod pozemkových úprav inak, ako je to obvykle bežne, kde obvod pozemkových úprav tvoria hranice katastrálneho územia.

K bodu 4

Rozširuje sa počet členov komisie na určenie obvodu pozemkových úprav a zisťovania nesúladov v katastri nehnuteľností o zástupcu obvodného lesného úradu, aby bola zaistená súčinnosť štátnej správy na úseku pozemkových úprav a lesného hospodárstva.

K bodu 5

Navrhovanou úpravou sa umožní komplexné vybudovanie spoločných zariadení a opatrení.

K bodu 6

Pre potreby vytvorenia komplexného mapového diela sa podľa novej úpravy zahrnú aj pozemky, ktoré svojím charakterom povahou nepatria do predmetu riešenia v rámci pozemkových úprav.

K bodom 7 a 8

Ide o zmenu kompetencií ministerstva a krajských pozemkových úradov vo vzťahu k zriadeniu alebo zrušeniu stálych alebo dočasných pracovísk obvodných pozemkových úradov.

K bodu 9

Ide o vypustenie kompetencií krajských a obvodných pozemkových úradov na základe zrušenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov, resp. doplnenie nových kompetencií podľa nových právnych predpisov.

K bodu 10

Umožňuje sa zamestnancom úradu vykonávať práce na projekte pozemkových úprav.

K bodu 11

Zosúlaďuje sa platné znenie s úpravami podľa bodu 9.

K bodu 12

Nový návrh rozširuje povinnosť dotknutým správcom hlavne verejných zariadení, informovať nielen o plánovaných zámeroch v území, ale aj o zariadeniach, ktoré na riešenom území spravujú alebo vlastnia.

K bodu 13

Nová úprava sa týka vylúčenia vlastníkov pozemkov z konania ( ako účastníka), ktorých pozemky sa nemenia a boli zahrnuté do obvodu projektu pozemkových úprav z dôvodu vytvorenia uceleného grafického diela.

K bodom 14 a 15

Úprava textu v zmysle nového pojmu zavedeného zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

K bodu 16

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje rozpor s ustanovením § 2 ods. 1, a súčasne sa rieši aj spôsob konania ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov ako sú uvedené v zákone. Ak sú dôvody, ktoré nepatria do kategórie uvedenej v § 2 ods. 2, konanie sa začne rozhodnutím o povolení pozemkových úprav.

K bodu 17

Skúsenosti z prebiehajúcich konaní o pozemkových úpravách naznačujú, že ak nastanú problémy pri voľbe predstavenstva združenia účastníkov pozemkových úprav, nie je možné v konaní pokračovať. Novela rieši takéto prípady.

K bodu 18

Prípravné konanie sa rozširuje o nové ustanovenie, ktorým sa v prípade živelných pohrôm v záujme urýchlenia proces prípravného konania redukuje.

K bodu 19

Úprava odkazu pod čiarou vyplýva z ostatnej novelizácie správneho poriadku.

K bodu 20

Ide o úpravu, ktorá zohľadňuje prípady keď sa pozemkové úpravy riešia z iných dôvodov ako uvádza zákon v § 2 (súvisí to zo zmenou podľa bodu 16).

K bodu 21

Rieši sa zastupovanie vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v konaní o pozemkových úpravách.

K bodu 22

Ak sa jednoduché pozemkové úpravy sa budú nariaďovať pri živelných pohromách, bude obsah všeobecných zásad funkčného usporiadania prispôsobený potrebám urýchleného budovania opatrení na odstránenie vzniknutých škôd a zabezpečenia budúcej ochrany územia.

K bodu 23

Úprava smeruje k spresneniu územia, kde sa vyhotovuje register pôvodného stavu.

K bodu 24

V nadväznosti na novú úpravu v bode 6 , podľa ktorého sa do obvodu projektu pozemkových úprav zahŕňajú aj pozemky, ktoré sa nemenia, z dôvodu vytvorenia uceleného mapového diela, zákon upúšťa od určovania ich hodnoty takýchto pozemkov.

K bodu 25

Miestny územný systém ekologickej stability je potrebné riešiť súbežne so všeobecnými zásadami funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Z týchto dôvodov miestny územný systém ekologickej stability je súčasťou všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.

K bodu 26

Vymedzuje sa rozsah vypracovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.

K bodu 27

Spresňuje sa okruh orgánov štátnej správy a správcov zariadení pri prerokovaní všeobecných zásad funkčného usporiadania územia.

K bodu 28

Úprava precizuje zákres hranice obvodu projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností.

K bodu 29

Úprava rieši spôsob delenia pozemku hranicou obvodu projektu pozemkových úprav a určovanie hodnoty pozemkov, na ktoré sa nevzťahuje vyhláška č. 38/2005 Z. z.

K bodu 30

Navrhovaná úprava smeruje k zosúladeniu s ustanovením § 9 ods. 4 a 6.

K bodu 31

Oprava chyby v terminológii.

K bodu 32

Pre zabezpečenie výstavby spoločných zariadení a opatrení je potrebné, aby schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia nahrádzali aj rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy, vyňatí lesného pozemku, umiestnení stavby a využívaní územia.

K bodu 33

Doplnením § 10 o nové ustanovenia odsekov 9 a 10 sa rieši postup schvaľovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav v prípadoch živelnej pohromy. Zo znenia nových odsekov vyplýva, že na schválenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav je potrebné odporúčanie komisie zriadenej vládou Slovenskej republiky na návrh ministra. Skracujú sa lehoty na čas potrebný pre zverejnenie, ktorý v prípade živelnej pohromy je 30 dní a tak isto možno podať námietku v lehote skrátenej t.j. 30 dní. Právo budovať opatrenia, navrhnuté vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav vzniká ich schválením, a nie je potrebná platnosť zásad pre umiestnenie nových pozemkov, ako je to v ostatných prípadoch pozemkových úprav.

K bodu 34

Nová úprava rieši spôsob určenia hodnoty pozemku, ktorý svojím charakterom spĺňa kritériá na zmenu druhu pozemku z dôvodu protieróznej ochrany.

K bodu 35

Pôvodné znenie §11 ods. 4 a 5 sa upravilo tak, že zníženie hodnoty nového pozemku a zmenšenie jeho výmery je konečné, t.j. nezapočítava sa naviac úbytok na spoločné zariadenia a opatrenia a limity možno prekročiť len na základe súhlasu vlastníka a to v jeho neprospech. Úpravou odseku 6 sa umožňuje so súhlasom vlastníka nedodržanie hlavných zásad primeranosti pozemkov (t.j. druh pozemku, jeho poloha).

K bodu 36

Umožňuje sa vlastníkovi na jeho žiadosť nedodržanie kritérií stanovených zákonom v § 11 ods. 3.

K bodu 37

Z dôvodov často neúmerného zaťaženia vlastníkov, ktorí musia prispievať na spoločné zariadenia a opatrenia, čo spôsobuje negatívny postoj ku konaniu o pozemkových úpravách nová úprava prináša povinnosť kryť potrebu pozemkov pod tieto zariadenia na štát a obec a až po vyčerpaní týchto možností na vlastníkov.

K bodu 38 a 39

Vyrovnanie v peniazoch za drobné pozemky zohľadní aj hodnotu porastov na nich.

K bodu 40

Novela určuje postup pri vyrovnaní za pôvodné pozemky v peniazoch.

K bodu 41

Pôvodné platné znenie zákona neumožnilo riešiť scelenie drobných pozemkov ak sa jednalo o prípady vo vzťahu k záhradkovým osadám. Okrem toho sa novou úpravou rieši určenie hodnoty pôvodných pozemkov malých výmer, ak predstavujú rôzne druhy pozemkov.

K bodu 42

Nová úprava umožňuje pozemkovému fondu a správcovi kupovať pozemky v konaní o pozemkových úprav aj nad rámec pôvodne obmedzenej výmery.

K bodu 43

Zmena zavedená novou úpravou sa týka vlastníctva pozemkov pod spoločnými zariadeniami a opatreniami. Obvodný pozemkový úrad môže o vlastníctve rozhodnúť v prípade špecifických zariadení.

K bodu 44

Nová úprava dáva za povinnosť vyznačiť obmedzenia vzťahujúce sa na nakladanie s pozemkami kde sú spoločné zariadenia a opatrenia v katastri nehnuteľností.

K bodu 45

Úpravou sa navrhuje rozšíriť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú alebo budú umiestnené spoločné opatrenia a zariadenia vodohospodárskeho charakteru.

K bodu 46

Dopĺňa sa možnosť riešiť vysporiadanie pozemkov, na ktorých sú pozemné komunikácie a vodné plochy, aj pre vyššie územné celky.

K bodu 47

Nové ustanovenia riešia formu vysporiadania za trvalé porasty a možnosti pokryť potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia pozemkovým fondom.

K bodu 48

Z dôvodov minimalizovania množstva možných námietok, zákon dáva povinnosť prerokovať s vlastníkom umiestnenie nového pozemku.

K bodu 49

Pri pozemkových úpravách, ak sú nariadené z dôvodov riešenia dôsledkov živelnej pohromy, poskytuje pozemky na zriadenie spoločných zariadení a opatrení štát. Pri zriaďovaní verejných zariadení a opatrení poskytuje pozemky ten, kto bude verejné zariadenie budovať a kto ich bude aj vlastniť.

K bodu 50

Vzhľadom na veľké množstvo účastníkov konania nie je možné vyriešiť námietky v termíne 30 dní. Nová úprava predlžuje lehotu prerokovania podaných námietok na 90 dní.

K bodu 51

Nová úprava spresňuje postup v konaní pri riešení námietok ak ide o povolené pozemkové úpravy a nariadené pozemkové úpravy.

K bodu 52

Vyrovnanie v cenných papieroch bolo už v predošlej novele zákona vypustené a nedopatrením sa táto skutočnosť nepremietla do ustanovenia § 14.

K bodu 53

V nadväznosti na budovanie spoločných zariadení a opatrení, projekt pozemkových úprav sa vypracováva na úrovni územnoplánovacej dokumentácie. Z týchto dôvodov nie je potrebné pre stavebné povolenie rozhodovať o umiestnení stavby a využití územia ani o odňatí poľnohospodárskej pôdy resp. vyňatí lesných pozemkov.

K bodu 54

Vypustením § 15 sa ukončuje proces ďalšieho vyčleňovania pozemkov vlastníkom do užívania. Postupy upravené v ustanovení § 15 umožňovali tým, ktorí o to požiadali vyčleniť im vlastnícky patriace pozemky alebo pozemky do náhradného užívania na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Štát od roku 1991 zabezpečoval práce súvisiace s vyčleňovaním pozemkov, ako aj finančné náklady s tým spojené. Po 16-tich rokoch možno konštatovať, že oprávnené požiadavky boli už uspokojené. Pokračovanie v ďalšom vyčleňovaní nemá už opodstatnenie a evokuje na špekulácie a zneužívanie tohto zákonom daného práva. Postupy podľa tohto ustanovenia zasahovali do práv vlastníkov, na pozemkoch ktorých sú vyčlenené pozemky do náhradného užívania, čo je dôvodom ich nespokojnosti.

K bodu 55

Navrhovanou úpravou sa zastupovanie neprihláseného vlastníka v konaní fondom končí jeho prihlásením, čo správny orgán pozemkovému fondu oznámi.

K bodu 56

Formálna úprava textu.

K bodu 57

Zmena v súvislosti so živelnými pohromami pri financovaní nákladov spojených s pozemkovými úpravami.

K bodu 58

Úprava, ktorá rieši vlastníctvo k stavbám vybudovaným v rámci pozemkových úprav.

Vybudované spoločné zariadenia a opatrenia prechádzajú do vlastníctva obce. Nová úprava rozširuje výnimku o stavby špeciálneho charakteru. Vlastníctvo zariadení (stavieb), ktoré sú realizované v konaní o pozemkových úpravách a tvoria zariadenia a opatrenia špeciálneho charakteru, a ktoré obec z dôvodov nekompetentnosti spravovať nemôže, prejdú do vlastníctva poverených organizácií, ktorým to zveruje zákon.

K bodu 59

Upúšťa sa od vyberania paušálnej náhrady, ktorú mali vlastníci platiť združeniu účastníkov konania o pozemkových úpravách.

K bodu 60

Spresňuje sa spôsob financovania pozemkových úprav, ak nejde o hospodárenie na pôde, keď v týchto prípadoch hradí náklady ten, v koho záujme sa pozemkové úpravy vykonávajú, čiže nejedná sa iba o investičnú výstavbu.

K bodu 61

Úprava vyvolaná z rozšírenia dôvodov, kde sa nariaďujú pozemkové úpravy.

K bodu 62

Vypustením povinnosti platiť príspevky na pozemkové úpravy vlastníkom, členovia predstavenstva nemajú nárok na vzniknuté osobné výdavky spojené s činnosťou v predstavenstve.

K bodom 63 a 64

Upravujú sa podmienky pre zhotoviteľov projektov pozemkových úprav a projektov realizačnej dokumentácie stavieb realizovaných v rámci pozemkových úprav ako aj vlastnej stavebnej činnosti. Zrušením vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky č. 155/1992 Zb., ktorou sa určujú podmienky oprávnenia na projektové práce v odbore pozemkových úprav, sa mení aj znenie § 25 s odvolaním sa na novú úpravu uvedenú v § 25a. Zákon dáva možnosť ministerstvu poveriť uzatváraním zmluvných záväzkov správne orgány, ktoré zo zákona priamo riadi (obvodné pozemkové úrady a krajské pozemkové úrady). Zmluvné záväzky sa týkajú dokumentácie pozemkových úprav a prác spojených s realizáciou v projekte pozemkových úprav navrhnutých opatrení a zariadení.

K bodu 65

Úprava terminológie (ide o nutnú terminologickú úpravu v nadväznosti na § 25a).

K bodu 66

Nové ustanovenia § 25a upravujú postup žiadateľa o vydanie oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav, podmienky vzdelania, praxe a bezúhonnosti, ktoré žiadateľ musí spĺňať a podmienky skúšky, na základe ktorej sa posúdi stupeň vedomostí v problematike pozemkových úprav. Ďalej nové ustanovenie upravuje podmienky odňatia osvedčenia a povinnosť každých 5 rokov obnovovať osvedčenie novými skúškami, vykonanými pred skúšobnou komisiou.

K bodu 67

Obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na pozemky riešené v pozemkových úpravách sa touto úpravou netýkajú pozemkov, ktoré nemenia vlastníka ani polohu, výmeru a tvar.

K bodu 68

Dopĺňa sa kompetencia pozemkového fondu, ktorá jej prislúcha podľa zákona č. 180/1995 Z. z. vo vzťahu spravovania pozemkov, ktoré tvoria podiely spoločnej nehnuteľnosti.

K bodom 69 až 70

Úprava sa týka zosúladenia číslovania odsekov a zmeny terminológie.

K bodu 71

Dopĺňa sa zastupovanie neznámeho vlastníka lesných pozemkov správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu.

K bodu 72

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach podaných určovacích návrhov o vlastnícke práva štátu môže Slovenský pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu konať za štát len v prípadoch, že ide o nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu, teda vo všetkých veciach, keď je existencia vlastníckeho práva štátu nesporná.

Navrhovanou úpravou sa uvedeným subjektom dáva možnosť zastupovania pred súdom aj v prípadoch, že je vlastnícke právo štátu sporné.

K bodu 73

Nová úprava dopĺňa odkaz na reštitučný zákon č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého plynie povinnosť pozemkovému fondu riešiť náhrady pri nenavrátení vlastníctva k pôvodnému pozemku.

K bodu 74

Nová úprava dáva možnosť vlastníkom pozemkov požiadať pozemkový fond v zastupovaní pri riešení nájmu za pozemky. Okrem toho sa upravuje platenie nájmu za pozemky v hospodárskych dvoroch vybudovaných v minulosti.

K bodu 75

Zrušením § 15 zákona, zaniká aj možnosť riešiť vyčlenené náhradné pozemky realizované podľa vládneho nariadenia č.47/1955 Zb. Druhá možnosť v pozemkových úpravách zostáva zachovaná.

K bodu 76

Prechodné ustanovenia majú zabezpečiť postupy, ktoré sú potrebné riešiť v rámci prechodného obdobia v súvislosti so zmenami podľa tohto zákona a to :

-umožňuje sa ukončiť konanie podľa § 15, ak začalo pred 1. januárom 2008,

-upravuje postupy už vyčlenených pozemkov podľa § 15 v súvislosti so zánikom práva ich užívania; novým ustanovením je riešená otázka uvádzania osobných údajov, bez ktorých nie je možné v pozemkových úpravách konať,

-rieši sa záväznosť nových úprav zákona vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam v pozemkových úpravách,

-z dôvodu bezproblémového priebehu konania v pozemkových úpravách odvolania voči schvaľovaniu jednotlivých etáp projektu nemajú odkladný účinok,

-v nadväznosti na § 25a sa prechodným ustanovením uznávajú osvedčenia vydané pred účinnosťou zákona.

-

K bodu 77

Rozširuje sa splnomocňujúce ustanovenie, ktorým ministerstvo vydá právny predpis upravujúci podrobnosti o rozsahu odbornej prípravy, skúšky, skúšobnej komisii a vydávaní osvedčenia.

K bodu 78

Dopĺňa sa nový § 44a, ktorým sa zrušuje vyhláška č. 155/1992 Zb., ktorou sa určujú podmienky oprávnenia na projektové práce v odbore pozemkových úprav.

K č l á n k u II

K bodu 1

Správny orgán je povinný podľa novej úpravy zasielať Ministerstvu financií SR rozhodnutia v prípadoch ak oprávnená osoba je viazaná uhradiť, vrátiť štátu zákonom určenú finančnú čiastku.

K bodu 2

Úpravou sa rieši náhrada v prípadoch ak je hodnota alebo výmera menšia a náklady spojené s vytvorením takéhoto pozemku sú neporovnateľne väčšie ako je hodnota náhrady.

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje doterajšie nejasnosti praktickej aplikácie platného právneho predpisu, keď sa pozemky, ktoré nie je možné vydať, poskytujú ako náhrada.

K bodu 4

Upravuje sa lehota uplatnenia nároku na náhradu v prípadoch ak sa pôvodný pozemok nedá vydať.

K bodu 5

Stavby lesného a vodného hospodárstva sa nemusia nachádzať na lesných pozemkoch a podľa platnej úpravy nie je dôvod, aby ich spravoval Slovenský pozemkový fond.

K bodu 6

Úpravou sa upravuje správa stavieb súvisiacich s lesnou výrobou.

K bodu 7

Úprava textu v zmysle nového pojmu zavedeného zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

K bodu 8

Týmito ustanoveniami sa rieši prechodné obdobie pre rozhodnutia vydané, resp. právoplatné pred účinnosťou tohto zákona a konkretizuje sa, ktoré údaje možno používať v záujme jednoznačnej identifikácie účastníka.

K č l á n k u III

K bodom 1 a 2

Zákon o poľnej stráži určil ako správny orgán okresný úrad. Reorganizáciou štátnej správy v roku 2004 kompetencie v tejto oblasti neboli doriešené. Novelou sa určuje za správny orgán obvodný pozemkový úrad.

K č l á n k u IV

K bodom 1 a 2

Doplnením zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch sa premieta súčasný platný stav definovaný v zákone č. 330/1991 Zb., o pozemkových úpravách, ktorým sa oslobodzujú všetky úkony v konaní o pozemkových úprav od poplatkov, teda aj tie, ktoré zo zákona vyplývajú správcom poľnohospodárskej a lesnej pôdy kde správa vyplýva zo zákona. Jedná sa o oslobodenie od poplatkov spojených s overením podpisov na kúpnopredajných zmluvách.

K bodu 3

Upravujú sa položky v nadväznosti na zmenu zákona v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy.

K č l á n k u V

K bodu 1

Správny orgán je povinný podľa novej úpravy zasielať Ministerstvu financií SR rozhodnutia v prípadoch ak oprávnená osoba je viazaná uhradiť, vrátiť štátu zákonom určenú finančnú čiastku.

K bodu 2

Úpravou sa rieši náhrada v prípadoch, ak je hodnota alebo výmera menšia a náklady spojené s vytvorením takéhoto pozemku sú neporovnateľne väčšie ako je hodnota náhrady.

K bodu 3

Právo na zámenu pozemku vydaného podľa zákona č. 229/1991 Zb., je potrebné časovo obmedziť.

K bodu 4

Úprava textu v zmysle nového pojmu zavedeného zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

K bodu 5

Doplnením nových odsekov sa rieši situácia, keď v zákone absentuje postup a lehoty pri uplatnení nárokov oprávnených osôb na náhradu, ako to bolo v zákone č. 229/1991 Zb.

Ďalším novým ustanovením sa rieši prechodné obdobie pre rozhodnutia vydané, resp. právoplatné pred účinnosťou tohto zákona.

K bodu 6

Navrhovaná úprava vyplýva z princípu nevyrubovania poplatkov pri riešení reštitučných náhrad.

K bodu 7

Ide o konkretizáciu údajov, ktoré možno používať v záujme jednoznačnej identifikácie účastníka.

K č l á n k u VI

K bodu 1

Návrh zmeny vyplynul z novej úpravy termínu pozemkov slúžiacich poľnohospodárskej výrobe.

K bodu 2

Upresňuje sa pojem „mimoriadne okolnosti“, nakoľko voľným výkladom platnej úpravy je možné zneužiť úľavy na platení nájmu.

K bodu 3

Spresňuje sa termín oznámenia podnájmu vlastníkovi nájomcom na 30 dní.

K bodu 4

Zmierňuje sa tvrdosť zákona a umožňuje dohodnúť výpoveď pred uplynutím zákonných lehôt.

K bodu 5

Doplnenie platnej úpravy nadväzuje na zmeny uvedené v §12a.

K bodu 6

Zrušením ustanovenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb., sa postupy podľa tohto ustanovenia čiastočne premietli do tohto zákona. Nové ustanovenie upravuje postupy pri vyčleňovaní pozemku (aj náhradného) po ukončení nájmu ak vlastník nemieni pozemok pôvodnej osobe ďalej prenajať alebo v prípade zániku nájomcu a záujmu o nájom zo strany nového nájomcu.

K bodu 7

Rozšírenie evidencie pozemkov o pozemky, ktoré užívateľ vlastní a obhospodaruje, má za účel sprehľadniť stav skutočného obhospodarovania pozemkov agropodnikateľom.

K bodu 8

Vzhľadom na dlhotrvajúci proces pestovania lesných drevín sa upravuje minimálna doba nájmu.

K č l á n k u VII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vyhlásenie úplného znenia zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., tak ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných ďalšími zákonmi a týmto zákonom.

K č l á n k u VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2008.

Bratislava, 22. augusta 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o

Minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Miroslav J u r e ň a

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra PELEGRINIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa predkladá s cieľom reagovať na dve formálne oznámenia, ktoré Európska komisia (ďalej len „Komisia“) zaslala Slovenskej republike, a ktorými začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskych spoločenstiev a následne aj uloženie pokuty.

Komisia v odôvodnenom stanovisku K(2007) 2874 z 27. 6. 2007 (doručené dňa 29. 6. 2007) v konaní č. 2005/4843 konštatuje, že Slovenská republika zákazom evidencie určitých dovezených ojazdených vozidiel a vyžadovaním technických kontrol pred ich opätovným prihlásením (zapísaním) do evidencie vozidiel v Slovenskej republike bez toho, aby táto podmienka rovnako platila aj pre domáce vozidlá za rovnakých okolností, porušuje svoje povinnosti z článkov 28 a 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (nedovolené obmedzenia voľného pohybu tovaru). Slovenská republika postupuje diskriminačne (v rozpore s článkom 28 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) tým, že

◊dovezené ojazdené vozidlá z iných členských štátov bez typového schválenia ES musia byť v súlade s typovým schválením ES, zatiaľ čo podobné domáce ojazdené vozidlá môžu byť opätovne prihlásené do evidencie vozidiel napríklad v prípade zmeny majiteľa (zmeny v evidencii vozidiel), i keď nespĺňajú prísne normy ustanovené pre dovezené vozidlá,

◊vyžaduje osobitnú kontrolu technickej spôsobilosti (predloženie správy o technickej kontrole vozidla) pred opätovným prihlásením jednotlivo dovezených ojazdených vozidiel do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, zatiaľ čo v prípade domácich vozidiel nevyžaduje technickú kontrolu za rovnakých okolností v čase opätovného prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel z dôvodu zmeny jeho majiteľa.

Komisia v oboch prípadoch považuje podmienky ustanovené v zákone č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) za zakázané opatrenia majúce rovnocenný účinok ako množstevné obmedzenie obchodu s tovarom a vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala opatrenia s cieľom vyhovieť obsahu odôvodneného stanoviska v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia, t.j. do 29. augusta 2007. Ak Slovenská republika nevyhovie odôvodnenému stanovisku v uvedenej lehote, Komisia môže rozhodnúť o podaní žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

Predložený návrh novely zákona č. 725/2004 Z. z. je vypracovaný v súlade s Výkladovým oznámením Komisie 2007/C 68/04 z 24. 3. 2007 o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte, vydaním ktorého Európske spoločenstvá sledujú cieľ uľahčiť voľný pohyb vozidiel prihlásených do evidencie vozidiel v jednom členskom štáte pre premávku na pozemných komunikáciách v ostatných členských štátoch a opätovné uvedenie do prevádzky vozidiel, ktoré už boli predtým zaevidované v inom členskom štáte. Požiadavkou Európskych spoločenstiev je, aby sa v právnych predpisoch pri dovoze vozidla, ktoré bolo predtým zaevidované v inom členskom štáte, postupovalo rovnako ako pri zmene vlastníka vozidla, ktoré je prihlásené do evidencie vozidiel v prijímajúcom členskom štáte.

V Slovenskej republike v súlade s § 88 a nasl. zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov všetky dovezené vozidlá, o ktorých orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť vozidla (obvodný úrad dopravy) rozhodol, že musia byť evidované a opatrené evidenčným číslom, musia sa prihlásiť do evidencie na okresnom dopravnom inšpektoráte Policajného zboru príslušnom podľa miesta trvalého pobytu alebo podľa sídla držiteľa vozidla.

Z výkladového oznámenia tiež vyplýva, že technické vlastnosti vozidla, ktoré už bolo predtým zaevidované v inom členskom štáte, by sa mali posúdiť na základe technických podmienok platných v prijímacom členskom štáte, avšak platných v momente schválenia v členskom štáte pôvodu.

Prijímajúce členské štáty môžu vyžadovať, aby sa vozidlá predtým zaevidované v inom členskom štáte podrobili technickej kontrole pred opätovným prihlásením do evidencie vozidiel iba, ak je táto kontrola povinná aj v prípade každého prevodu vlastníctva akéhokoľvek vozidla alebo v prípade akejkoľvek zmeny držiteľa osvedčenia o evidencii vozidla prihláseného do evidencie vozidiel v tom istom členskom štáte.

Navrhovanou novelou zákona sa súčasne reaguje aj na potreby vyplývajúce z praktickej aplikácie zákona č. 725/2004 Z. z. v oblasti dovozu vozidiel.

V samostatnom článku sa navrhuje novelizovať zákon o správnych poplatkoch.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Peter Pelegrini, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

v primárnom práve:

- v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (články 28 a 30 upravujúce voľný pohyb tovaru)

v sekundárnom práve:

-v článku 4 smernice Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES

-v článku 3 ods. 2 smernice Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel

-v smernici Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel v platnom znení

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 o typovom schválení dvoj- a trojkolesových motorových vozidiel, ktorou sa zrušuje smernica Rady 92/61/EHS v platnom znení

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami, ktorou sa zrušuje smernica 74/150/EHS v platnom znení

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

zákaz registrácie určitých vozidiel:◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 8/74, Procureur du Roi/Dassonville, ◊1974◊ Zb. roz. ESD 837, bod 5

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 50/83, Komisia/Taliansko, ◊1984◊ Zb. roz. ESD 1633, bod 19

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-302/86, Komisia/Dánsko, ◊1988◊ Zb. roz. ESD 4607

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 113/80, Komisia/Írsko, ◊1982◊ Zb. roz. ESD 1625

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-314/98, Snellers, ◊2000◊ Zb. roz. ESD I-8633 bod 55

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-55/93, van Schaik, ◊1994◊ Zb. roz. ESD I-4837

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-50/85, Schloh, ◊1986◊ Zb. roz. ESD 1855 body 13 a 15

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-420/1, Komisia/Taliansko, ◊2003◊ Zb. roz. ESD 6445 bod 30

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 104-75, De Peijper, ◊1976◊ Zb. roz. ESD 613

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/94, Brandsma, ◊1996◊ Zb. roz. ESD I-3159 bod 11

dodatočné technické kontroly:◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-50/85, Schloh, ◊1986◊ Zb. roz. ESD 1855 body 12 a 15

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci 272/80, Frans-Nederlandse Maatschappoj voor Biologiche Producten, ◊1981◊ Zb. roz. ESD 3277 bod 14

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/94, Brandsma, ◊1996◊ Zb. roz. ESD I-3159 bod 12

◊v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-400/96, Harpegnies, ◊1998◊ Zb. roz. ESD I-5121 bod 35

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z článkov 2, 53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie,

c)z gestorstva smerníc vyplývala pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať

◊smernicu Rady 1999/37/ES najneskôr do 1 apríla 2004

◊smernicu Rady 96/96/ES najneskôr do 1 apríla 2004

◊smernicu Rady 70/156/EHS najneskôr do 1 apríla 2004

◊smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES najneskôr do 1 apríla 2004

◊smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES najneskôr do 1 apríla 2004

d)v danej oblasti bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení, a to

◊oficiálne písomné upozornenie Európskej komisie z 18. októbra 2006 (ref. SG(2006)D/206174) o možnom porušení zmluvy o voľnom pohybe tovaru, najmä pokiaľ ide o rozdiely v prístupe k domácim a dovezeným ojazdeným automobilom

◊odôvodnené stanovisko Európskej komisie K(2007)2874 z 27. júna 2007 v konaní č. 2005/4843 o porušení zmluvy podľa čl. 226 Zmluvy ES: porušenie Zmluvy ES o voľnom pohybe tovaru pri dovoze a registrácii vozidiel z iných členských štátov

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú prebraté smernice:

◊smernica Rady 1999/37/ES v znení smernice Komisie 2003/127/ES je prebratá v úplnom rozsahu

- v § 23 zákona č. 725/2004 Z. z.,

- v § 88 a nasl. zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov

- vo vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 614/2006 Z. z. o osvedčení o evidencii a technickom osvedčení vozidla v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 190/2007 Z. z.

◊smernica Rady 96/96/ES je prebratá v úplnom rozsahu

- v § 16a ods. 2 písm. b) piatom a šiestom bode a ods. 9 písm. b), § 37 až 54 a § 55 až 71 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení tejto novely,

- vo vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- vo vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 29/2006 Z. z. o vzore a náležitostiach tlačív, kontrolných nálepiek, pečiatok a o vzore označenia stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly, pracoviska kontroly originality a pracoviska montáže plynových zariadení a o vzore a náležitostiach preukazu kontrolóra povereného vykonávať štátny odborný dozor

◊smernica Rady 70/156/EHS v platnom znení je prebratá v úplnom rozsahu v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 135/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schválení ES motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel v znení neskorších predpisov,

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES v platnom znení je prebratá v úplnom rozsahu v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 71/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schválení ES dvojkolesových motorových vozidiel, trojkolesových motorových vozidiel a štvorkoliek v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 139/2007 Z. z.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES v platnom znení je prebratá v úplnom rozsahu v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 335/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schválení ES poľnohospodárskych traktorov a lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 180/2007 Z. z.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

-úplný.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1: Doplnenie § 12 ods. 1 písm. i) sa navrhuje z dôvodu, aby obvodný úrad mal možnosť priamo od výrobcu alebo zástupcu výrobcu vyžiadať si chýbajúce technické údaje napríklad v správnom konaní pri dovoze jednotlivého vozidla.

K bodu 2: Názov piatej hlavy sa upresňuje vzhľadom na predmet úpravy v § 16 až 16c.

K bodu 3: V § 16 sa uvádzajú prípady, ktoré môžu nastať pri dovoze jednotlivého vozidla z iných štátov, a to:

a)vozidlo je dovezené z členského štátu alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „iný zmluvný štát“),

b)vozidlo je dovezené z tretej krajiny.

Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla, či už nového alebo ojazdeného, je povinný požiadať obvodný úrad dopravy o uznanie typového schválenia ES alebo uznanie schválenia alebo schválenie jednotlivo dovezeného vozidla na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike; príslušným je obvodný úrad dopravy podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. Keďže nie je určená lehota na podanie žiadosti, v praxi často dochádza aj k viacnásobnej zmene vlastníka vozidla ešte pred začatím správneho konania pred obvodným úradom dopravy, preto sa upresňuje, že povinnou osobou na podanie žiadosti je „vlastník vozidla“ a nie „fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá jednotlivo dovezie nové alebo ojazdené vozidlo“ ako je tomu v doterajšom znení § 16 ods. 1.

K bodu 4: Dopĺňajú sa nové § 16a až 16c.

V § 16a sa upravuje postup pri dovoze jednotlivého vozidla z členského štátu alebo iného zmluvného štátu v správnom konaní pred obvodným úradom dopravy na základe podanej žiadosti

a)o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu (odseky 1 až 6, 14 a 16),

b)o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu (odseky 7 až 14 a 16) aleboc)o uznanie typového schválenia ES vozidla alebo schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z iného zmluvného štátu (odseky 15 a 16).

V odsekoch 1 až 6 sa upravuje konanie o žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu.

Podľa právnych predpisov Európskych spoločenstiev typovému schváleniu ES v zásade podliehajú všetky sériovo vyrobené osobné automobily schválené od roku 1996, motocykle schválené od mája 2003 a traktory schválené od roku 2005. Typové schválenie ES vozidla je platné vo všetkých členských štátoch. Výrobca alebo zástupca výrobcu ako držiteľ typového schválenia ES vystaví osvedčenie o zhode vozidla COC (tzv. osvedčenie o zhode ES), ktoré dokazuje, že vozidlo bolo vyrobené v zhode so schváleným typom vozidla. Podľa výkladového oznámenia Komisie 2007/C 68/04 nemožno vyžadovať, aby sa nové vozidlá s typovým schválením ES, ktoré majú platné osvedčenie o zhode vozidla COC, podrobili novému schvaľovaniu ich technických vlastností alebo aby vyhoveli dodatočným technickým požiadavkám týkajúcim sa ich konštrukcie a funkcie, pokiaľ po opustení závodu výrobcu neboli viditeľne zmenené.

V odseku 1 sú uvedené náležitosti žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu.

V odseku 2 sú uvedené doklady tvoriace prílohu k žiadosti, ktoré sa rozlišujú podľa toho, či

a)ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo

b)ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ide o ojazdené vozidlo

Pri predkladaní dokladov sa v praxi vyskytujú prípady, že

a)vozidlo bolo typovo schválené ES a bolo mu vydané osvedčenie o zhode vozidla COC,

b)vozidlo bolo typovo schválené ES, avšak nebolo vydané osvedčenie o zhode vozidla COC; napríklad niektoré osobné vozidlá majú udelené typové schválenie ES v súlade so smernicou Rady 70/156/EHS, avšak nemajú vydané osvedčenie o zhode vozidla COC, pretože systém typového schválenia ES bol v činnosti od 1. januára 1993 na dobrovoľnej báze a povinným sa stal až od 1. januára 1996 pre nové značky osobných automobilov.

Pri predkladaní osvedčenia o evidencii (tzv. evidenčný alebo registračný doklad) vydaného v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo prihlásené do evidencie vozidiel, môžu nastať nasledovné situácie:

a)osvedčenie o evidencii z členského štátu je vydané podľa smernice Rady 1999/37/ES z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá v znení smernice Komisie 2003/127/ES; takéto tzv. harmonizované osvedčenie o evidencii sa podľa článku 4 smernice 1999/37/ES musí uznať v ostatných členských štátoch na opätovné prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel v týchto štátoch,

b)osvedčenie o evidencii z členského štátu bolo vydané podľa predchádzajúcich smerníc a neobsahuje všetky potrebné údaje na vypísanie osvedčenia o evidencii pre evidenciu vozidla v Slovenskej republike (tzv. neharmonizované osvedčenie o evidencii); mnohé vozidlá zaevidované do roku 2004 majú ešte vždy neharmonizované osvedčenie o evidencii. Prílohou k žiadosti sú aj doklady o technickej kontrole vozidla. Podľa článku 3 ods. 2 smernice Rady 96/96/ES z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel platí zásada rovnocennosti a vzájomného uznávania, ktorá vyžaduje, aby všetky členské štáty uznali protokol o technickej kontrole vozidla vydaný v inom členskom štáte. Ak žiadateľ má platný doklad o vykonaní technickej kontroly vozidla vydaný v členskom štáte napríklad osvedčenie o technickej kontrole, v Slovenskej republike bude povinný podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 725/2004 Z. z. vykonať technickú kontrolu na pracovisku technickej kontroly len v rozsahu administratívnej kontroly za účelom označenia vozidla kontrolnou nálepkou a získania dokladov súvisiacich s technickou kontrolou. Podľa odseku 16 obvodný úrad dopravy v rozhodnutí obmedzí lehotu technickej kontroly podľa lehoty určenej pri predchádzajúcej technickej kontrole v inom členskom štáte. Ak žiadateľ nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly vozidla vydaný v členskom štáte, musí k žiadosti doložiť platný protokol o technickej kontrole pravidelnej z pracoviska technickej kontroly v Slovenskej republike.

Pri predkladaní dokladov o emisnej kontrole motorového vozidla platí obdobný postup ako pri technickej kontrole.

V odseku 3 je ustanovený postup obvodného úradu dopravy v prípade, že žiadateľ predloží k žiadosti tzv. neharmonizované osvedčenie o evidencii alebo predloží síce tzv. harmonizované osvedčenie o evidencii, ktoré však neobsahuje všetky údaje potrebné na vypísanie osvedčenia o evidencii pre evidenciu vozidla v Slovenskej republike. Ak obvodný úrad dopravy nevie napríklad z evidencie vozidiel získať chýbajúce technické údaje o vozidle, potrebné k vystaveniu osvedčenia o evidencii pre vozidlo s konkrétnym identifikačným číslom vozidla VIN, preruší správne konanie a vyzve žiadateľa na doplnenie konkrétnych chýbajúcich dokladov. Chýbajúce technické údaje môžu byť doplnené predložením napríklad originálu alebo kópie osvedčenia o zhode vozidla COC, ak taký doklad bol vydaný, dokladov získaných od výrobcu alebo zástupcu výrobcu alebo dokladov získaných od evidenčného orgánu iného členského štátu, kde bolo vozidlo prihlásené do evidencie vozidiel.

V odsekoch 4 až 6 je uvedený postup obvodného úradu dopravy v konaní o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla a pri vydaní s tým súvisiacich dokladov.

V odsekoch 7 až 13 sa upravuje konanie o žiadosti o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu (tzv. uznanie vnútroštátneho schválenia vozidla).

Podľa súčasných právnych predpisov Európskych spoločenstiev tieto kategórie vozidiel nemajú typové schválenie ES:

◊úžitkové vozidlá (autobusy, autokary, dodávkové a nákladné vozidlá) a prípojné vozidlá,

◊vozidlá vyrobené v malých sériách,

◊vozidlá, ktoré sú jednotlivo schválené (tzv. individuálne schválené vozidlá).

Nové vozidlo, ktoré nemá typové schválenie ES, sa predtým ako ho možno prihlásiť do evidencie vozidiel, musí podrobiť vnútroštátnemu schváleniu v prijímajúcom členskom štáte. Výsledkom vnútroštátneho schválenia je vnútroštátne osvedčenie o zhode vozidla, potvrdzujúce zhodu vozidla s vnútroštátnymi požiadavkami členského štátu, ktoré slúži okrem iných účelov aj na prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel.

Ustanovenia odsekov 7 a 9 upravujúce žiadosť o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu a jej prílohy a postup obvodného úradu v konaní uvedený v odsekoch 10 až 13, sú obdobné ako pri uznaní typového schválenia ES s tým, že na preukázanie chýbajúcich technických údajov možno doložiť napríklad vnútroštátne osvedčenie o zhode vozidla.

Ustanovením odseku 14 sa reaguje na praktické skúsenosti s jednotlivo dovezenými vozidlami z niektorých členských štátov, ktoré nemajú vystavené osvedčenie o evidencii, pretože podľa vnútroštátnych predpisov týchto členských štátov nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel (napríklad pracovný stroj samohybný, ťahaný vymeniteľný stoj a podobne). V týchto prípadoch je žiadateľ povinný predložiť originál alebo kópiu osvedčenia o zhode vozidla COC, ak taký doklad bol vydaný, alebo vnútroštátneho osvedčenia o zhode vozidla. Ak žiadateľ nevie doložiť uvedené doklady a vozidlo chce prevádzkovať v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, musí požiadať o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla podľa § 14 zákona č. 725/2004 Z. z.

Dôvodom úpravy v odseku 15 je, že platí Dohoda medzi Švajčiarskou konfederáciou a Európskymi spoločenstvami o vzájomnom uznávaní osvedčení o konformite a Dohoda o Európskom hospodárskom priestore, na základe ktorých Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarsko uplatňujú rovnaké technické požiadavky, aké sú ustanovené na typové schválenie ES vozidiel a vzájomne sa majú schválenia uznávať.

V § 16b sa upravuje schvaľovanie jednotlivo dovezeného vozidla z tretích krajín.

Na základe praktických skúseností sa v odseku 2 ustanovujú doklady k žiadosti o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla. Podľa písmena d) takéto vozidlá musia absolvovať technickú kontrolu pravidelnú podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z., ktorá zahŕňa dokladovanie splnenia homologizačných predpisov pre hluk, emisie, brzdy a odrušenie a podľa písmena h) žiadateľ predloží doklad o splnení ustanovených podmienok a technických požiadaviek; sleduje sa tým cieľ vytvoriť bariéru dovozu starých vozidiel, neplniacich aktuálne bezpečnostné a ekologické štandardy (napríklad dovozy ojazdených vozidiel z Číny, Indie alebo iných ázijských krajín pôvodne určených len pre trh týchto krajín, nie na export). Ak by sa v takomto prípade požiadavky zmiernili, časť vozidiel s neschválenými súčasťami ako svetlá, okná, bezpečnostné pásy a podobne by sa síce zachytila a neprepustila, ale mohli by prejsť vozidlá bez schválenia z hľadiska hluku, emisií, bŕzd a odrušenia. Pre vozidlá naozaj spĺňajúce aktuálne bezpečnostné a ekologické kritéria nie je problém ani v súčasnosti zdokladovať splnenie homologizačných predpisov pre hluk, emisie, brzdy a odrušenie, i keď to môže byť spojené s istými nákladmi navyše v porovnaní s dovozom z členského štátu.

V odseku 4 sú uvedené doklady, ktoré musí žiadateľ priložiť ku žiadosti, ak jednotlivo dovezené vozidlo má udelené typové schválenie ES vozidla a vydané osvedčenie o zhode vozidla COC; v tomto prípade sa nevyžaduje absolvovanie skúšok vozidla v poverenej technickej službe overovania vozidiel, pretože obvodný úrad dopravy uzná osvedčenie o zhode vozidla COC na preukázanie splnenia technických požiadaviek.

V odsekoch 6 a 7 sú uvedené doklady, ktoré vydá obvodný úrad dopravy po schválení jednotlivo dovezeného vozidla. Aj v tomto prípade je žiadateľ podľa odseku 8 povinný podrobiť vozidlo technickej kontrole administratívnej a motorové vozidlo emisnej kontrole administratívnej v lehote do siedmich dní od prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, ak vozidlo takej kontrole podlieha.

§ 16c obsahuje spoločné ustanovenia.

Ustanovenie odseku 1 má umožniť obvodnému úradu dopravy, aby si v prípade potreby mohol aj sám overiť niektoré údaje na vozidle napríklad koľko je na vozidle náprav, či je tam ťažné zariadenie a podobne.

V odseku 2 je ustanovenie týkajúce sa dovozu jednotlivého vozidla z členských alebo iných zmluvných štátov alebo z tretích krajín, ktoré má riadenie umiestnené na pravej strane alebo v strede vozidla.

V odseku 3 sa upresňuje splnomocňovacie ustanovenie v súvislosti s úpravou obsiahnutou v § 4 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 614/2006 Z. z., kde je upravený postup obvodných úradov dopravy pri odňatí osvedčenia o evidencii vydaného evidenčným orgánom iného členského štátu a o jeho informovaní o odňatí osvedčenia o evidencii pri jednotlivom dovoze vozidiel z členského štátu.

K bodu 5: V nadväznosti na úpravu navrhnutú v § 16a ods. 15 a § 16b ods. 6 sa do § 21 ods. 1 dopĺňa nové písmeno e), ktorým sa prevádzkovateľovi jednotlivo dovezeného vozidla z členského alebo iného zmluvného štátu, ktorému obvodný úrad dopravy uznal doklad o vykonaní technickej alebo emisnej kontroly vydaný v inom štáte, ukladá povinnosť podrobiť vozidlo len technickej kontrole administratívnej a emisnej kontrole administratívnej za účelom získania kontrolných nálepiek a súvisiacich dokladov nevyhnutných pre prevádzku vozidla v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike; táto povinnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa jednotlivo dovezeného vozidla z tretích krajín.

K bodu 6: Ide o legislatívno technickú úpravu v § 23 ods. 14 písm. b) v nadväznosti na nové znenie § 16a a 16b.

K bodu 7: Vypustenie doterajšej druhej vety z § 49 ods. 6 je odôvodnené tým, že automatizovaný informačný systém technickej kontroly vozidiel už v súčasnosti umožňuje vedenie centrálnej databázy údajov o vykonaných technických kontrolách vozidiel v reálnom čase a prístup do nej z každej stanice technickej kontroly prostredníctvom internetu. Z technického hľadiska nie je teda problémom, aby sa pri opakovanej kontrole kontrolný technik dostal prostredníctvom informačného systému k údajom o predchádzajúcej technickej kontrole bez ohľadu na to, na ktorej stanici technickej kontroly bola vykonaná. Preto sa navrhuje ako určitý benefit, ktorý zavedenie informačného systému prinesie držiteľom vozidiel, aby mohli opakovanú kontrolu absolvovať na ktorejkoľvek stanici technickej kontroly. Dosiaľ je táto možnosť obmedzená len na tú stanicu technickej kontroly, na ktorej bola vykonaná predchádzajúca technická kontrola.

K bodom 8 a 9: Úpravou niektorých ustanovení týkajúcich sa technickej kontroly vozidiel (§ 50 ods. 1 a § 52 ods. 7) sa precizuje väzba na § 16a v prípadoch, keď jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu, nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, preto žiadateľ musí absolvovať technickú kontrolu pravidelnú v ktorejkoľvek stanici technickej kontroly; takúto kontrolu musí absolvovať taktiež jednotlivo dovezené vozidlo z tretích krajín podľa § 16b.

K bodu10: Legislatívno technická úprava v § 67 ods. 3 sa vykonáva v nadväznosti na doplnenie nového písmena e) do § 21 ods. 1.

K bodu 11: Úprava v § 67 ods. 4, pokiaľ ide o emisnú kontrolu, je navrhnutá z rovnakých dôvodov ako pri technických kontrolách (úprava § 49 ods. 6).

K bodom 12 a 13: Úpravou niektorých ustanovení týkajúcich sa a emisnej kontroly vozidiel (§ 68 ods. 1 a § 70 ods. 3) sa precizuje väzba na § 16a v prípadoch, keď jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu, nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, preto žiadateľ musí s vozidlom absolvovať emisnú kontrolu pravidelnú na ktoromkoľvek pracovisku emisnej kontroly; takúto kontrolu musí tiež absolvovať jednotlivo dovezené vozidlo z tretej krajiny podľa § 16b.

K bodu 14: Ide o legislatívno technickú úpravu v § 101 písm. m) v nadväznosti na nové znenie § 16 až 16c.

K bodu 15: Do § 107 ods. 1 sa navrhuje doplniť novú skutkovú podstatu pre uloženie sankcie za porušenie povinnosti uloženej prevádzkovateľovi vozidla v § 21 ods. 1 písm. e).

K bodu 16: Ide o legislatívno technickú úpravu v § 111, vypúšťa sa časť vety za bodkočiarkou z dôvodu jej nepotrebnosti.

K bodu 17: Ide o prechodné ustanovenie k nedokončeným konaniam pred obvodnými úradmi dopravy vo veci jednotlivých dovozov vozidiel. Nová úprava je pre žiadateľov výhodnejšia predovšetkým pri dovoze z členských štátov alebo iných zmluvných štátov.

K bodu 18: Ide o legislatívno technickú úpravu v splnomocňovacom ustanovení § 113 v nadväznosti na nové znenie § 16c ods. 3.

K článku II

V položke 67 sa spresňuje znenie písmen o), p) a q) v súvislosti s úpravou vykonanou v čl. I v § 16a a 16b.

K článku III

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

Dôvodová správa

všeobecná časť

Na území Slovenskej republiky, resp. Èeskoslovenska sa inštitút úžitkového vzoru a jeho právna ochrana zaviedla až v roku 1992, a to prostrední ctvom zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 26. 10. 1992; do tejto doby sme na našom území ochranu úžitkových vzorov nepoznali. Prijatím zákona o úžitkový ch vzoroch v roku 1992 tak bola na Slovensku doplnená mozaika predmetov priemyselných práv o predmet určený malým a stredným podnikateľom a tiež nezávislým vynálezcom. V období prechodu na trhové hospodá rstvo im bolo umožnené získať ochranu na výsledky ich tvorivej činnosti pomerne rýchlo, ľahšie a s menšími nákladmi. Po 15-ročnej skúsenosti s fungovaním inštitútu úžitkového vzoru je možné konštatovať, že sa táto forma ochrany technických riešení osvedčila a bola odbornou verejnosťou priaznivo prijatá a využívaná. No súčasne nie je možné vyhnúť sa konštatovaniu, že práve r ýchle, jednoduché a relatívne lacné získanie monopolu na určité technické riešenie v registračnom konaní bez vecného prieskumu, ktoré je najväčšou výhodou ochrany úžitkový m vzorom, bolo a je v praxi zneužívané v hospodárskej súťaži v konkurenčnom boji pre získanie právnej ochrany pre technické riešenia, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Negatívnou stránkou platnej právnej úpravy je aj jej nekomplexnosť, právna úprava úžitkových vzorov pri mnohých inštitútoch odkazuje na aplikáciu patentového zákona.

Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá by pri zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru, eliminovala negatí vne prvky vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy, predovšetkým zneužívanie registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie.

Navrhovaná právna úprava v určitej miere čerpá z v súčasnosti platnej právnej úpravy, ako aj z právnej úpravy patentov, resp. vynálezov, no súčasne zakotvuje, ako reakciu na doterajšie skú senosti a prax v oblasti úžitkových vzorov, množstvo nových inštitútov ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR. V súvislosti s uvedeným, vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a ú prav, predkladateľ zvolil z hľadiska legislatívno – technického formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy.

Èlánok I návrhu, ktorý upravuje oblasť úžitkových vzorov, je v súlade Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý je jedinou medzinárodnou zmluvou zaoberajúcou sa úžitkový mi vzormi.

Rekodifikácia si vyžiadala aj novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, ktorá je obsiahnutá v čl. II a III návrhu.

V čl. II návrhu je obsiahnutá novelizácia zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom navrhované zmeny alebo doplnky priamo súvisia s inštitútom úžitkové ho vzoru, resp. inými predmetmi priemyselných práv spadajúcimi do kompetencie ÚPV SR.

K novelizácii zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (článok III ná vrhu) predkladateľ síce primárne pristúpil z dôvodu vykonania potrebných úprav v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou úžitkových vzorov; no väčšina navrhovaných zmien alebo doplnkov patentového zá kona vyplýva zo záväzku SR aplikovať na konanie o patentových prihláškach a patentoch ustanovenia Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o prist úpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve), tzn. zo záväzku zosúladiť predmetné ustanovenia patentového zákona so znením Dohovoru o patentovom práve. Znenie Dohovoru o patentovom práve (PLT), ktorý bol prijatý na diplomatickej konferencii na pôde Svetovej organizácie pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v máji 2000, sa uplatnilo už pri tvorbe patentového zákona v rokoch 2000-2001; no Dohovor o patentovom pr áve (PLT) vtedy bol ešte neplatným medzinárodným dokumentom bez akejkoľvek záväznosti pre SR.

Súčasne dochádza aj k odstráneniu niektorých nedostatkov v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o prá vnej ochrane biotechnologických vynálezov; príčinu týchto nedostatkov treba hľadať v skutočnosti, že pôvodná transpozícia smernice bola vykonaná ešte v predstupovom období, vo všeobecnom nedostatku skú seností s implementáciou komunitárnych predpisov v uvedenom období, ako aj s nemožnosťou v danom čase komplexne odkazovať na komunitárne právo. Účelom novelizácie patentového zákona je aj odstránenie niektor ých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívno – technických nedostatkov.

Zmeny a doplnky právnej úpravy navrhované v článku III sú v súlade s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva a Dohovorom o patentovom pr áve (PLT).

Súlad navrhovanej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskych spoločenstiev a prá vom Európskej únie.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií SR listom č. MF/16807/2007-81 z 15. mája 2007 vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dôvodová správa

osobitná časť

K článku I:

§ 1

Ustanovenie v najvšeobecnejšej rovine pomenúva okruh právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy návrhu zákona.

§ 2

Ustanovenie upravuje definície pojmov používaných v návrhu.

§ 3

Ustanovenie zveruje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj 'úrad') právomoc zapisovať úžitkové vzory do registra úžitkových vzorov.

§ 4

Ustanovuje základné podmienky, ktoré musí spĺňať technické riešenie, aby bolo spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom; pričom tieto podmienky sú bližšie špecifikované v ustanoveniach § 7 až 9.

Tieto podmienky majú povahu hmotnoprávnych podmienok a vždy musia byť naplnené všetky, aby bolo možné v konkrétnom prípade vyvodiť, že technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom.

Podľa doterajšej (v súčasnosti platnej) právnej úpravy (t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov) sa úžitkovými vzormi chránia technické riešenia, ak sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Návrh zákona opúšťa požiadavku presiahnutia prostej odbornej schopnosti a nahrádza ju požiadavkou novou, t.j. technické rieš enie je výsledkom vynálezcovskej činnosti (viď § 8); dochádza k zosúladení tohto kritéria s právnou úpravou vynálezov (viď § 8 zákona č, 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedč eniach a zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov), nakoľko v praxi nebolo možné odlíšiť medzi prostou odbornou schopnosťou požadovanou pri úžitkový ch vzoroch a vynálezcovskou činnosťou pri patentovej ochrane.

§ 5

Odsek 1 demonštratívne uvádza riešenia, ktoré nezodpovedajú pojmu technického riešenia ako predmetu ochrany úžitkovým vzorom. Tento demonštratívny výpočet plne zodpovedá doterajšej prá vnej úprave úžitkových vzorov.

Odsek 2 zakotvuje zásadu výluky z ochrany úžitkovým vzorom len v rozsahu, v ktorom sa technické riešenie stotožňuje s riešením, ktoré sa nepovažuje za technické riešenie ako predmet ochrany úžitkový m vzorom podľa odseku 1.

§ 6

Ustanovenie upravuje výluky z ochrany úžitkovým vzorom. Na rozdiel od § 5, ktorý upravuje 'výluku' vo vzťahu k riešeniam, ktoré sa nepovažujú za technické riešenia podľa návrhu zá kona, ide o výluky z ochrany vo vzťahu k riešeniam, ktoré je možno považovať za technické riešenia podľa návrhu zákona, no z dôvodu verejného poriadku, dobrých mravov, dôvodov humánnych, etický ch alebo z dôvodu udeľovania iného druhu ochrany nie je možné predmetné technické riešenia chrániť úžitkovým vzorom.

Ustanovenie § 6 teda obsahuje taxatívny výpočet technických riešení, ktoré, aj keby spĺňali hmotnoprávne podmienky ochrany (§ 4), nie je možné chrániť úžitkovým vzorom.

Doterajšia právna úprava v zodpovedajúcom ustanovení vylučovala z ochrany úžitkovým vzorom, v porovnaní s navrhovanou úpravou, aj spôsoby výroby alebo pracovné činnosti (vi ď § 3 písm. c) zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov). Návrh túto výluku z ochrany úžitkovým vzorom nepreberá a umožňuje získať ochranu úžitkový m vzorom aj na tzv. spôsob (postup). Zavedenie ochrany úžitkovým vzorom aj na spôsoby je možné považovať za jeden z významných bodov návrhu; jeho zavedenie, resp. vypustenie z výluk vyplýva z vývoja inštit útu úžitkového vzoru, je reakciou na potreby a záujmy odbornej verejnosti, významným spôsobom prispieva k zatraktívneniu a zmodernizovaniu inštitútu úžitkového vzoru a je možné predpokladať jeho značn é využívanie. No súčasne je treba povedať, že aj naďalej zostávajú vylúčené z ochrany úžitkovým vzorom spôsoby výroby chemických a farmaceutických látok; tieto zostávajú len 'v pô sobnosti' práva patentového, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vzhľadom na ich zložitosť a možný dopad na tretie osoby, resp. verejnosť si vyžadujú pred udelením ochrany (t. j. patentu) konanie s úpln ým vecným prieskumom, ktorý však registračné (zápisné) konanie podľa doterajšej a ani navrhovanej úpravy úžitkových vzorov neobsahuje.

§ 7

Znenie § 7 vychádza z ustanovení § 4 doterajšej úpravy. Návrh zákona v súlade s doterajšou úpravou vyžaduje novosť svetovú a absolútnu.

Odseky 1 a 2 všeobecným spôsobom upravuje základné kritérium novosti technického riešenia; technické riešenie sa považuje za nové, ak ešte nie je známe v rámci stavu techniky. Stav techniky tvoria akékoľ vek informácie, ktoré boli kdekoľvek na svete akýmkoľvek spôsobom sprístupnené verejnosti, t.j. neobmedzenému okruhu osôb pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednost i (viď odôvodnenie k § 34), ide vlastne o úroveň vedomostí v príslušnom odbore v danom čase, ktoré sú prístupné každému.

Odsek 3 ako stav techniky uvádza aj obsah prihlášok úžitkových vzorov, patentových prihlášok podaných v Slovenskej republike, medzinárodných prihlášok s určením pre SR (Zmluva o patentovej spoluprá ci) a európskych patentových prihlášok s určením pre SR (Dohovor o udeľovaní európskych patentov – Európsky patentový dohovor) za predpokladu, že ide o prihlášky so skorším právom prednosti a bo li alebo budú zodpovedajúcim spôsobom zverejnené – ide o tzv. fiktívny alebo skrytý stav techniky.

Odsek 4 upravuje výnimku z definície stavu techniky – tzv. grace period, keď ustanovuje, že do stavu techniky nespadá také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému doš lo v presne stanovenom období pred podaním prihlášky.

§ 8

Technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak spĺňa kritérium tzv. tvorivej úrovne.

Podľa doterajšej úpravy musí ísť o také technické riešenia, ktoré presahujú rámec tzv. prostej odbornej schopnosti. Aj keď definícia prostej odbornej schopnosti neexistuje, v porovnaní s ochranou poskytovanou patentovým právom by sa automaticky ponúkal názor, že pri úžitkových vzoroch postačuje nižšia úroveň tvorivej invencie. No ako bolo uvedené, za približne 15 rokov existencie inštit útu úžitkového vzoru na Slovensku sa nepodarilo jasne definovať pojem 'prostej odbornej schopnosti' ako aj rozdiel medzi vynálezcovskou činnosťou (kritérium patentovateľnosti podľa patentového zá kona) a tvorivou úrovňou – presah rámca prostej odbornej schopnosti (kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom).

Z uvedených dôvodov návrh zákona opúšťa doterajšiu konštrukciu tvorivej úrovne (tzn. technické riešenie, ktoré presahuje rámec prostej odbornej schopnosti) a nahrádza ju konštrukciou novou, osvedč enou a korešpondujúcou s vynálezcovskou činnosťou v zmysle patentového zákona. (tzn. technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spô sobom zo stavu techniky).

Podľa interpretácie uskutočnenej Európskym patentovým úradom sa pojem 'zrejmý spôsob' vykladá ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho technologického vývoja, vyplý va z doterajšieho stavu techniky, teda nevyžaduje mimoriadne schopnosti alebo inovačné nadanie nad rámec schopností, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pod pojmom odborník treba rozumieť osobu, ktorá je v zá sade informovaná o všetkom, čo patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobu s kvalifikáciou obvyklou pre riešenie úloh v určitej oblasti techniky.

Odsek 2 upravuje výnimku pri posudzovaní vynýlezcovskej činnosti, keď sa neberie do úvahy obsah prihlášok, ktoré neboli v rozhodujúcom čase zverejnené a teda nemohli byť pôvodcovi technického riešenia zn áme.

Ak teda pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti hovoríme o stave techniky, treba si uvedomiť, že do úvahy sa neberie tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky definovaný v § 7 ods. 3; fiktívny s tav techniky je, ako bolo uvedené v odôvodneniu k § 7, len námietkou voči novosti v zmysle § 7 návrhu.

§ 9

Upravuje priemyselnú využiteľnosť ako tretie hmotnoprávne kritérium spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom, pričom ide v podstate o modifikáciu doterajšej úpravy doplnenú o pôdohospodá rstvo.

Technické riešenie musí byť objektívne realizovateľné. Nerealizovateľné sú napríklad riešenia, ktoré sú v rozpore s objektívnymi vedeckými a technickými poznatkami (perpetuum mobile apod.).

§ 10

Ustanovenie formuluje právo na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Právo na ochranu úžitkovým vzorom chápeme ako právo fyzickej osoby – pôvodcu na vo ľnú dispozíciu s výsledkom jeho tvorivej činnosti, t.j. technickým riešením, vrátane práva podať ako aj nepodať prihlášku na úrad. Originálnym subjektom práva na ochranu úžitkovým vzorom je p ôvodca technického riešenia. Pôvodcom môže byť iba fyzická osoba ako subjekt tvorivého myslenia bez ohľadu na jej spôsobilosť na právne úkony; vytvorenie technického riešenia je právnou skutočnosť ou, nie právnym úkonom.

Definuje práva spolupôvodcov uplatňujúc zásadu, že spolupôvodcovia majú právo na ochranu úžitkovým vzorom v takom rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení technického riešenia.

§ 11

Ustanovenie explicitne upravuje inštitút tzv. zamestnaneckého technického riešenia, resp. úžitkového vzoru. Podľa doterajšej úpravy sa na uplatňovanie práva na úžitkový vzor, čiž e aj daný prípad, obdobne používajú ustanovenia patentového zákona.

Ustanovenie rieši prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prospech zamestnávateľa. Treba však zdôrazniť, že prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom nastáva len v prípade, že technické rieš enie bolo vytvorené v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho, obdobného pracovného alebo členského vzťahu. V prípade, že obsahom predmetného vzťahu nebola tvorivá činnosť alebo činnosť zameraná na riešenie problémov technického charakteru, nebude zásadne možné o prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom hovoriť.

Osoba, ktorá pôvodcovi zadala vytvorenie technického riešenia, môže uplatniť svoje právo na ochranu úžitkovým vzorom počas zákonom vymedzenej lehoty. Jej márnym uplynutím sa technické riešenie dostá va do dispozície pôvodcu, ktorý už nie je vo svojich právach k technickému riešeniu obmedzený.

Pôvodca má právo na odmenu voči zamestnávateľovi, ktorý si uplatnil právo na ochranu úžitkovým vzorom voči pôvodcovi. Pre vznik práva na odmenu nie je podstatné, či bola alebo nebola podaná prihláš ka úžitkového vzoru. Pri určovaní výšky tejto odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam technického riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri urč ovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o ochranu úžitkovým vzorom alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ technické riešenie reálne využ il alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkrétny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatickej tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

V zmysle odseku 6 zostávajú práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu zachované aj po zániku právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi.

§ 12

Právo na ochranu úžitkovým vzorom patrí aj právnym nástupcom pôvodcu, spolupôvodcov a zamestnávateľa v prípade tzv. zamestnaneckého úžitkového vzoru. V ustanovení je z prá va na ochranu úžitkovým vzorom, ktoré prechádza na právnych nástupcov, vyňaté právo na pôvodcovstvo, ktoré zásadne náleží fyzickej osobe – pôvodcovi technického riešenia.

Prevoditeľnosť práva na ochranu úžitkovým vzorom je založená na zásade voľného prevodu. Prevod alebo prechod práva je prevodom alebo prechodom práva na ochranu úžitkovým vzorom, ku ktorému patrí zá roveň právo na podanie prihlášky a po splnení zákonných podmienok aj práva vyplývajúce z úžitkového vzoru.

Zmluva o prevode práva na ochranu úžitkovým vzorom má obligatórne písomnú formu. Následkom nedodržania písomnej formy je neplatnosť zmluvy. Ide teda o formálny právny ú kon so sankciou neplatnosti; sankcia neplatnosti pri stanovenej písomnej forme právneho úkonu vyplýva zo všeobecnej úpravy právnych úkonov v Občianskom zákonníku (§ 40 odsek 1 – ak právny úkon nebol uroben ý vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný) a v Obchodnom zákonníku (§ 272 odsek 1 – zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zá kone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme).

Ustanovenie upravuje aj prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom v prípade ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom – napr. premena právnickej osoby na inú formu spoločnosti alebo druž stvo, splynutie či rozdelenie právnickej osoby, dedenie po fyzickej osobe, príklep práva na verejnej dražbe.

Ak nastane situácia, že technické riešenie, ku ktorému sa viaže právo na ochranu úžitkovým vzorom, už je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, súčasťou prevodu či prechodu práva na ochranu úžitkovým vzorom sú aj všetky práva z prihlášky úžitkového vzoru. V tomto prípade sa zmluva o prevode, resp. konštatovanie prechodu prihlášky úžitkového vzoru považuje zároveň za prevod alebo prechod práva na ochranu úžitkovým vzorom. Transfer prihlášky je účinný voči tretím osobám dňom jeho zápisu do registra.

§ 13

Odsek 1 upravuje okruh výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru vo vzťahu k technickému riešeniu, ktoré je chránené úžitkovým vzorom, pričom odsek 2 spája vznik účinnosti t ýchto práv s dňom oznámenia zápisu úžitkového vzoru do registra.

Odsek 3 upravuje inštitút tzv. predbežnej ochrany po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru, keď prihlasovateľovi priznáva právo na primeranú náhradu od osoby, ktorá po zverejnení prihlášky využ ívala jej predmet. Súčasne je však nutné upozorniť na skutočnosť, že prihlasovateľ si môže toto právo voči tretej osobe uplatniť až odo dňa oznámenia zápisu úžitkové ho vzoru do registra, teda odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru.

§ 14

Explicitne upravuje rozsah ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru.

Je potrebné zdôrazniť, že pri určovaní rozsahu ochrany, ktorá vyplýva z úžitkového vzoru, zohráva rozhodujúcu úlohu znenie nárokov na ochranu. Nároky na ochranu musia jasne určovať predmet, na ktorý sa požaduje ochrana. Nároky na ochranu musia byť jasné, stručné a musia byť podložené opisom technického riešenia.

Opis technického riešenia, prípadne výkresy je možné použiť- ako pomôcku v prípade nejasností - len na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu.

§ 15

V nadväznosti na § 13 definuje využívanie úžitkového vzoru, pričom je v tejto súvislosti potrebné upozorniť najmä návrhom zavedenú možnosť chrániť úžitkovým vzorom aj spô soby. Podľa písmena c) platí, že osoba, ktorá vyrába, používa, ponúka alebo uvádza na trh, alebo na tento účel skladuje alebo dováža výrobok priamo získaný spôsobom chráneným úžitkový m vzorom, využíva tento úžitkový vzor. Ustanovenie ďalej konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku (zhodné výrobky sa pokladajú za vyrobené spôsobom chráneným úžitkovým vzorom) a má znač ný procesnoprávny význam, pretože predstavuje v prípade sporu mechanizmus prechodu dôkazného bremena na odporcu, ktorý je povinný vzhľadom na uvedenú vyvrátiteľnú právnu domnienku preukázať, že spô sob chránený úžitkovým vzorom nepoužíva.

Využívanie úžitkového vzoru zahàňa aj tzv. nepriame využívanie - ustanovenie písm. d).

§ 16

Zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv.

Existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv a nezavedenie tzv. medzinárodného vyčerpania je odvodená z judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Podľa uvedeného princípu majiteľ úžitkového vzoru, ktorý umiestnil výrobky chránené úžitkovým vzorom na trh v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Euró pskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnením svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátoch, ktor é sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ustanovenie je taktiež inšpirované nerealizovaným návrhmi smernice k aproximácii právnych úprav ochrany vynálezov úžitkovým vzorom a Dohody o patente Spoločenstva.

§ 17

Ustanovenie upravuje práva predchádzajúceho užívateľa technického riešenia, prípadne tretej osoby, ktorá vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k jeho využívaniu (sú hrne predchádzajúci užívateľ). Poskytnutie ochrany predchádzajúcemu užívateľovi sa viaže na konanie nezávislé od pôvodcu technického riešenia, prípadne majiteľa úžitkového vzoru. Z časov ého hľadiska je pre vznik a existenciu práva predchádzajúceho užívateľa rozhodná doba vzniku práva prednosti.

Návrh pripúšťa prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa, ale len ako prevod alebo prechod podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie využíva.

§ 18

Ustanovenie korešponduje s úpravou obsiahnutou v patentovom zákone. § 18 patentového zákona (zákon č. 435/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje obmedzenie účinkov patentu vo vzť ahu ku konaniu, ktoré sa v zmysle medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Èl. 5 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), nepovažuje za konanie porušujúce prá vo majiteľa patentu. Relevantné ustanovenia medzinárodných dohôd sa síce netýkajú úžitkových vzoroch, no predkladateľ návrhu považuje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické.

Odsek 1 taxatívne uvádza výnimočné prípady, kedy sa využitie (z použitého gramatického tvaru vyplýva jednorazovosť) technického riešenia chráneného na území SR úžitkovým vzorom nepovaž uje za porušenie práv majiteľa tohto úžitkového vzoru, aj keď k využitiu predmetného riešenia došlo bez súhlasu tohto majiteľa. Táto úprava je rozvinutá, spresnená v odseku 2, kedy v prípade č inností uvedených v odseku 1 písm. d) až f), pri ktorých došlo priamo na území SR k využitiu úžitkového vzoru (t. j. individuálna príprava lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo sú visiaca činnosť, činnosť vykonávaná súkromne a na neobchodné účely a činnosť experimentálna), nie je síce možné osobu, ktorá takú činnosť vykonala, považovať za porušovateľa prá v majiteľa úžitkového vzoru, no súčasne ani za osobu oprávnenú nepriamo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom v zmysle § 15 písm. d). Právo týchto osôb oprávnený ch využiť predmet technického riešenia je teda obmedzené len na využitie technického za podmienok v odseku 1 upravených.

§ 19

Právo k úžitkovému vzoru môže patriť viacerým subjektom. Vzťahy medzi spolumajiteľmi sú príbuzné vzťahom spoluvlastníkov k spoločnej veci, a preto návrh zákona pri ich posudzovaní odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, § 136 až 142. Vzťah spolumajiteľstva môže vzniknúť na základe spoloč nej tvorivej práce niekoľkých pôvodcov, na základe prevodu podielu k technickému riešeniu, na základe dedenia, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom.

V prípade smrti spolumajiteľa ako fyzickej osoby bez právneho nástupcu alebo zániku spolumajiteľa ako právnickej osoby bez právneho nástupcu prirastá spolumajiteľský podiel k podielom ostatných spolumajiteľ ov v pomere ich podielov. Pri úprave podielu k predmetu priemyselného vlastníctva neprichádza do úvahy inštitút odúmrte a následného prechodu podielu do vlastníctva štátu ani situácia, keď by sa úžitkov ý vzor v rozsahu podielu stal voľným.

§ 20 až 23

Spoločným menovateľom týchto ustanovení je uplatnenie dispozičného práva vyplývajúceho zo zápisu úžitkového vzoru do registra.

V prípade zmluvy o prevode úžitkového vzoru sa zakotvuje obligatórny písomný charakter zmluvy so sankciou neplatnosti. Ohľadom nedodržania písomnej formy zmluvy a následnej sankcie neplatnosti viď výklad k § 12. Zmluva nadobúda medzi zúčastnenými stranami platnosť aj účinnosť dňom jej podpisu, resp. zmluvne určeným dňom; právne účinky voči tretím osobám však prevod nadobúda až dňom zá pisu prevodu do registra.

K prechodu úžitkového vzoru dochádza zo zákona na základe právnych skutočností, s ktorými sa prechod práva spája. Prechod práva na právneho nástupcu nastáva už vznikom samotnej právnej skutoč nosti, s ktorou je zo zákona spojený, no právne účinky prechodu voči tretím osobám opätovne nastávajú až dňom zápisu prechodu do registra.

Na záložné právo k úžitkovému vzoru ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s týmto právom sa primerane použije všeobecná úprava záložného práva obsiahnutá v Občianskom zákonní ku. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať, pod sankciou neplatnosti, písomnú formu (opätovne viď výklad k § 12). V súvislosti so záložným právom je treba rozlišovať zriadenie a vznik zálo žného práva. Záložné právo k úžitkovému vzoru je viazané na zápis do registra. Tento zápis má na rozdiel od prevodu či prechodu úžitkového vzoru konštitutívny charakter. (Viď ustanovenie § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka – Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkových hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registrá ciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Register vedený úradom je osobitným registrom v zmysle predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka.)

V obchodnom zákonníku § 508 až 515 sa nachádza všeobecná úprava licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva. Licenčná zmluva má Obchodným zákonníkom (§ 508/2) ustanovenú písomnú formu; jej nedodržanie má za následok neplatnosť zmluvy (§ 272/1 Obchodného zákonníka). Licenčná zmluva umožňuje výkon práv z úžitkového vzoru inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako majiteľom. K prevodu týchto práv na nadobúdateľa však nedochádza.

Právne účinky voči tretím osobám nadobúda licenčná zmluva, opätovne ako v prípade prevodu či prechodu úžitkového vzoru, dňom zápisu do registra. Úprava obsahuje aj vyvrátiteľnú prá vnu domnienku nevýlučného charakteru licencie pre prípad, že zmluva neustanovuje inak. Pojem výlučná, resp. nevýlučná licencie je v priemyselnoprávnej oblasti pojmom bežným a zaužívaným. Definí cia a charakter nevýlučnej licencie vyplýva aj zo všeobecnej úpravy licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 511 odsek 1 Obchodného zákonníka). Na základe tohto ustanovenia poskytovateľ (majite ľ úžitkového vzoru) uzavretím licenčnej zmluvy nestráca právo využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ani právo poskytnúť súhlas na využívanie predmetného technick ého riešenia inému subjektu, t. j. právo poskytnúť ďalšiu nevýlučnú licenciu. Zmluvné strany - poskytovateľ licencie (majiteľ úžitkového vzoru) a nadobúdateľ licencie sa však môž u od tohto dispozitívneho ustanovenia odchýliť a dohodnúť sa inak – majiteľ úžitkového vzoru sa môže zaviazať neposkytnúť inému subjektu licenciu, prípadne sám majiteľ úžitkové ho vzoru sa môže po dobu trvania licencie vzdať práva na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. V takom prípade hovoríme o licencii výlučnej.

Odsek 5 predstavuje transpozíciu článku 4 odseku 1 písmena b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. V zmysle preambule smernice je jej cieľ om odstrániť rozdiely medzi úpravami prostriedkov vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva jednotlivých členských štátov ES, resp. priblížiť právne poriadky členských štá tov tak, aby zabezpečovali vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany duševného vlastníctva na vnútornom trhu.

V zmysle smernice by medzi osoby oprávnené vyžadovať uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy v prípade porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva nemali patriť len vlastní ci / majitelia práv, ale tiež osoby, ktoré majú právny záujem a procesnú spôsobilosť, pokiaľ im to umožňujú platné právne predpisy a pokiaľ je to s nimi v súlade. S uvedeným koreš ponduje aj navrhované ustanovenie odseku 5, pričom v zmysle návrhu nadobúdateľ licencie disponuje v prípade neoprávneného zásahu alebo ohrozenia práv chránených návrhom zákona rovnakými právami ako majite ľ úžitkového vzoru.

§ 24

Úprava inštitútu nútenej licencie obsiahnutá v návrhu vychádza z doterajšej právnej úpravy § 14, no bola doplnená o detailnejšiu úpravu. Zásadnou zmenou oproti doterajšej ú prave je prenos kompetencie rozhodovať o udelení nútenej licencie z úradu na súdny orgán. Tento prenos kompetencie je navrhovaný z dôvodu, že ide o tak závažný zásah do výlučných práv majiteľa úž itkového vzoru, o ktorom by mal rozhodovať nezávislý, súdny orgán.

Odsek 1 upravuje možnosť, aby súd udelil nútenú licenciu, t. j. udelil právo na využívanie technického riešenia bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru, no za predpokladu splnenia striktne stanovený ch podmienok (uplynutie času, predchádzajúca márna ponuka na uzatvorenie licenčnej zmluvy a nevyužívanie alebo nedostatočné využívanie technického riešenia na území Slovenskej republiky).

Odsek 3 zakotvuje výnimku z požiadavky kumulatívneho splnenia uvedených podmienok; v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na splnenie podmienky uplynutia š tyroch rokov od podania prihlášky (alebo troch rokov od zápisu úžitkového vzoru do registra) a podmienky predchádzajúcej ponuky na uzatvorenie licencie. Ako príklad ohrozenia dôležitého verejného záujmu mož no uviesť ohrozenie zdravia obyvateľstva napríklad v prípade vypuknutia pandémie vtáčej chrípky.

V zmysle odseku 2 je možné udeliť nútenú licenciu len ako nevýlučnú, teda nie je možné týmto spôsobom zriadiť monopol pre jedného držiteľa licencie (výlučná licencia).

Odsek 4 obmedzuje možnosť prevodu alebo prechodu práva nadobúdateľa nútenej licencie, ktorý je možný len v prípade a ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie, ktoré je predmetom nútenej licencie, využíva.

Odsek 5 určuje podmienky vzdania sa udeleného práva nútenej licencie.

§ 25

Upravuje sa právo majiteľa úžitkového vzoru na primeranú úhradu, a to v prípade udelenia nútenej licencie, ktoré predstavuje závažný zásah do výlučných práv majiteľa úžitkov ého vzoru.

Pripúšťa sa aj možnosť zrušenia rozhodnutia o udelení nútenej licencie v prípade podstatnej zmeny okolností, na základe ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané. Súd môže rozhodnutie zrušiť na n ávrh majiteľa úžitkového vzoru, ako aj nadobúdateľa nútenej licencie.

§ 26

Návrh preberá z doterajšej právnej úpravy koncept platnosti a doby ochrany úžitkového vzoru vo forme 4 + 3 + 3. Znamená to, že úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihláš ky, pričom platnosť úžitkového vzoru môže byť predĺžená dvakrát - vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa podania prihlášky. Platnosť úžitkového vzoru predĺž i úrad len na žiadosť, a to majiteľa úžitkového vzoru, záložného veriteľa alebo aj účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo na ochranu úžitkovým vzorom. Návrh dáva záložn ému veriteľovi, resp. účastníkovi súdneho konania túto možnosť z dôvodu, aby mohli zabrániť zániku predmetu záložného práva, resp. predmetu súdneho konania, ku ktorému by došlo v dô sledku nepodania žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že platnosť úžitkového vzoru na žiadosť účastníka súdneho konania úrad predĺ ži len za predpokladu, že do registra bola zapísaná skutočnosť, že predmetné súdne konanie prebieha.

Výnimku z pravidla predĺženia platnosti len na žiadosť oprávnenej osoby predstavuje odsek 3, ktorý rieši situáciu, keď by k zápisu úžitkového vzoru došlo až po uplynutí štyroch rokov od podania prihl ášky. V takom prípade nie je žiadosť o predĺženie platnosti potrebná a úrad predĺži platnosť automaticky.

Odsek 4 ustanovuje, kedy najskôr ako aj najneskôr je možné podať žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, pričom sa s ohľadom na článok 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyseln ého vlastníctva povoľuje dodatočná šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Túto dodatočnú šesťmesačnú lehotu na podanie žiadosti o predĺž enie platnosti úžitkového vzoru môže využiť ktorákoľvek osoba oprávnená na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, teda aj účastník súdneho konania v zmysle odseku 7.

Ustanovenie odseku 6 chráni postavenie tretích osôb, ktoré v čase po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru začali využívať predmet ochrany v dobrej viere.

§ 27

Ustanovenie upravuje dva zaužívané spôsoby zániku úžitkového vzoru.

Doterajšia úprava bola doplnená možnosťou určiť v oznámení o vzdaní sa úžitkového vzoru neskorší deň, ako je deň doručenia oznámenia úradu, ku ktorému nadobúda toto oznámenie úč innosť.

Pretože vzdanie sa úžitkového vzoru má účinky ex nunc, nie je prípustné čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru; majiteľ úžitkového vzoru môže využiť inštitút čiastočného v ýmazu úžitkového vzoru (§ 40 odsek 6 návrhu) s účinkami ex tunc. Èiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru by, vzhľadom na účinky ex nunc, mohlo byť majiteľom úžitkového vzoru zneužité v prípade 'hrozby' možného výmazu úžitkového vzoru, ktorý má, ako už bolo uvedené, účinky ex tunc.

Z dôvodu právnej istoty je vzdanie sa úžitkového vzoru, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, viazané na ich súhlas v prípade, že ich práva alebo oprávnené záujmy môžu byť z ánikom úžitkového vzoru poškodené. Rovnaká ochrana sa poskytuje aj navrhovateľovi v súdnom spore o právo na ochranu úžitkovým vzorom v prípade, že je tento súdny spor zapísaný v registri.

Všeobecne k § 28 -31

Ustanovenia § 28 – 31 sa dotýkajú ochrany proti porušovaniu práv k úžitkovému vzoru, resp. ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru. Platná právna úprava úžitkových vzorov, t. j. zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, danú problematiku priamo nerieši, v § 21 odsek 2 odkazuje na aplikáciu zodpovedajú cich ustanovení patentového zákona. Platná právna úprava vymožiteľnosti práv obsiahnutá v patentovom zákone (§ 32 – 34 patentového zákona), za súčasného stavu použiteľná aj v prípade úžitkových vzorov, vychádza z požiadaviek zmluvy TRIPS a po 1. marci 2007, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2006 Z. z. o autorskom práve a právach s úvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (jeho článok X predstavuje novelizáciu patentového zákona), je v súlade aj s ustanoveniami smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Relevantné ustanovenia zmluvy TRIPS síce nepostihujú oblasť úžitkových vzorov a upravujú oblasť iných priemyselnoprávnych inštitútov vrátane vynálezov, resp. patentov, no predkladateľ návrhu považ uje premietnutie týchto ustanovení, vzhľadom na 'príbuznosť' patentu a úžitkového vzoru, do návrhu za vhodné a logické. V prípade smernice 2004/48/ES je situácia iná, pretože podľ a Stanoviska Komisie 2005/295/ES k článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Úradný vestník Európskej únie, L 94/37) rozsah smernice 2004/48/ES zah àňa okrem iných vymenovaných práv duševného vlastníctva aj právo úžitkového vzoru.

Keďže návrh zákona o úžitkových vzoroch opúšťa konštrukciu odkazovania na aplikáciu ustanovení patentového zákona a jeho ambíciou je komplexne upraviť oblasť práva úžitkový ch vzorov, a to vrátane ochrany proti porušovaniu práv, resp. vymožiteľnosti práv, je nevyhnutné do návrhu premietnuť aj zodpovedajúce ustanovenia vyplývajúce zo zmluvy TRIPS, ako aj smernice 2004/48/ES; navrhovaná úprava zodpovedá platnej právnej úprave obsiahnutej v § 32 – 34 patentového zákona.

§ 28

Ustanovenie nepredstavuje nóvum v oblasti úžitkových vzorov, je len 'prenesením' právnej úpravy obsiahnutej v patentovom zákone a použiteľnej aj v oblasti úžitkových vzorov.

Odsek 1 vo všeobecnosti upravuje formy ochrany práv majiteľa úžitkového vzoru.

Odsek 2 zakotvuje všeobecnú schému práva na náhradu škody vrátane ušlého zisku a vrátane práva na zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy; v tejto súvislosti je vhodné upozorniť na ustanovenie § 442a Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné od 1.3.2007 a predstavuje novú koncepciu primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševné ho vlastníctva.

§ 29

Zakotvuje právo na informácie, korešponduje s § 32a patentového zákona. Predstavuje podrobnú úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES. V súlade s člá nkom 8 smernice 2004/48/ES upravuje právo majiteľa úžitkového vzoru požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií o pôvode vý robku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ úž itkového vzoru oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa úžitkového vzoru v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkré tnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

§ 30

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 33 patentového zákona.

Právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa ochrany práv prihlasovateľov, majiteľov úžitkových vzorov či iných osôb je zverená súdu ako nezávislému orgánu.

Ustanovenie demonštratívnym spôsobom predstavuje aj možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované petity vychádzajú zo zmluvy TRIPS a sú v súlade aj so znení m smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom úžitkového vzoru a porušovateľom práva, na základe kto rej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať úžitkový vzor. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom úžitkové ho vzoru a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie poruš ovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady poruš ovateľa práva.

§ 31

Ustanovenie korešponduje s úpravou § 34 patentového zákona.

Upravuje inštitút predbežného opatrenia, formulácia ustanovenia vychádza z čl. 50 zmluvy TRIPS a je v súlade s článkom 9 smernice 2004/48/ES; v preambule smernice 2004/48/ES je uvedené – je nevyhnutné stanoviť predbežné opatrenia na okamžité ukončenie porušovania práv bez čakania na rozhodnutie vo veci samej a pritom okrem iného stanoviť potrebné zá ruky na pokrytie nákladov a ujmy spôsobených odporcovi neoprávneným návrhom. Požiadavka záruky v zmysle uvedeného je premietnutá do odseku 2 ako povinnosť zložiť peňažnú zá ruku alebo zodpovedajúcu istotu, ktorú môže súd uložiť navrhovateľovi i bez návrhu.

§ 32

O zápis úžitkového vzoru do registra sa žiada prihláškou podanou na úrade. Aktívne procesne legitimované na podanie prihlášky úžitkového vzoru sú osoby, ktorým prislúcha prá vo na ochranu úžitkovým vzorom (t.j. pôvodca, spolupôvodca, zamestnávateľ v prípade tzv. zamestnaneckého technického riešenia a ich právni nástupcovia). Pri posudzovaní aktívnej procesnej legitimácie ú rad vychádza zo zásady, že za osobu disponujúcu právom na ochranu úžitkovým vzorom sa považuje osoba prihlasovateľa. Úrad vychádza z tejto domnienky, kým nie je súdom určené inak.

Odsek 2 upravuje aj v doterajšej právnej úprave úžitkových vzorov platný a zaužívaný koncept jednotnosti technického riešenia obsiahnutého v prihláške; jednotnosť technického riešenia sa považ uje za formálno-právnu náležitosť prihlášky. Následkom nesplnenia podmienky jednotnosti technického riešenia je v zmysle § 38 ods. 1 návrhu zastavenie konania o prihláške.

Odsek 3 obsahuje ďalšiu požiadavku vo vzťahu k prihláške úžitkového vzoru, a to jej jasnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť. Ide o všeobecne uznávaný koncept v patentovom práve, ktorý je ž iaduce aplikovať aj v práve úžitkových vzorov. V podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplývať tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prí pade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, s bežnými znalosťami predpokladanými pre odborníka v danom odbore. Následkom nesplnenia podmienky jasnosti, ú plnosti a zrozumiteľnosti je v zmysle § 38 odsek 2 návrhu zamietnutie prihlášky. Poukazujeme aj na možnosť výmazu úžitkového vzoru z tohto dôvodu (viď § 44 ods. 1 písm. c) návrhu).

Odsek 4 uvádza obligatórne obsahové náležitosti prihlášky. Nedostatok obsahových náležitostí môže v zmysle § 38 odsek 1 viesť k zastaveniu konania o prihláške.

§ 33

Za deň podania prihlášky úžitkového vzoru sa považuje deň, keď bolo úradu doručené podanie obsahujúce aspoň základné náležitosti (nevyhnutné minimum údajov) uvedené v odseku 1, resp. deň, kedy toto podanie bolo doplnené o chýbajúce náležitosti nutné na určenie dňa podania.

Odsek 2 umožňuje akceptovať časť podania, konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis, i v inom ako slovenskom jazyku, samozrejme len pre účely priznania dňa podania.

V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na skutočnosť, že priznanie dňa podania prihlášky má podstatné hmotnoprávne účinky v podobe vzniku práva prednosti podľa § 34.

§ 34

Celá oblasť priemyselných práv, vrátane práva k úžitkovým vzorom, je založená na princípe prednosti (priority). Prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku obsahujúcu určité technické riešenie, má prednosť pred prihlasovateľom, ktorý podá prihlášku obsahujúcu zhodné technické riešenie neskôr, tzn. prvý prihlasovateľ má zabezpečené právo prednosti voči každému, kto nesk ôr podá prihlášku s totožným, zhodným technickým riešením.

Dátum vzniku práva prednosti je rozhodný pre posúdenie splnenia kritéria novosti (ako aj tvorivej činnosti).

Preberá sa doterajší všeobecne uznávaný koncept vzniku práva prednosti, tzn. za dátum vzniku práva prednosti sa okrem dňa podania prihlášky pokladá aj deň práva prednosti podľa medzinárodné ho dohovoru (Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva).

V zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva je možné právo prednosti uplatniť v lehote 12 mesiacov odo dňa, keď bola podaná prvá prihláška so zhodným predmetom, pričom deň podania prihlášky sa do tejto lehoty nepočíta. Právo prednosti podľa tohto medzinárodného dohovoru musí byť uplatnené už v samotnej prihláške, pričom v lehote 3 mesiacov od podania prihláš ky je prihlasovateľ povinný uplatnené právo prednosti preukázať dokladom o práve prednosti.

V prípade, ak síce prihlasovateľ právo prednosti uplatnil už v prihláške, ale riadne a včas v lehote 3 mesiacov ho nepreukázal, môže, pri splnení podmienok uvedených v odseku 4, požiadať úrad o dodatočn é uznanie dokladu o práve prednosti.

Ak však právo prednosti podľa medzinárodného dohovoru nebolo uplatnené už v prihláške úžitkového vzoru a v lehote 3 mesiacov, resp. v dodatočnej lehote nebolo doložené dokladom o práve prednosti, úrad na ň v konaní neprihliada a právo prednosti bude odvodené odo dňa podania prihlášky.

§ 35

Upravuje tzv. odbočenie z patentovej prihlášky, pričom nadväzuje nadoteraz platnú úpravu (§ 10 platného zákona o úžitkových vzoroch ).

Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi patentovej prihlášky zo svojej patentovej prihlášky tzv. odbočiť a požiadať podaním prihlášky aj o zápis úžitkového vzoru do registra, a to pre rovnaké technické riešenie, pričom úrad prihlasovateľovi uzná dátum podania, prípadne aj právo prednosti z patentovej prihlášky. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti technického riešenia, aj to, že prihláš ku úžitkového vzoru musí prihlasovateľ podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o patentovej prihláške, nejneskôr do 10 rokov od podania patentovej prihlášky.

Inštitút odbočenia je možné využiť napríklad ako dočasnú ochranu technického riešenia do doby udelenia patentu na takéto riešenie.

V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že doterajšia právna úprava pozná len inštitút odbočenia z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru a nie naopak. No návrh prostrední ctvom novelizácie patentového zákona (vloženie nového § 36a) zavádza aj inštitút odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku (viď odôvodnenie k Èl. III, bodu 22.).

§ 36

Ide o ustanovenie doteraz upravené v § 61 ods. 5 patentového zákona. Pretože predmetné ustanovenie, ktoré upravuje zmenu európskej patentovej prihlášky podanej podľa čl. 135 a 136 Európskeho patentov ého dohovoru na národnú prihlášku úžitkového vzoru, systematicky spadá do oblasti zákona o úžitkových vzoroch, pristúpil navrhovateľ k vypusteniu ustanovenia § 61 odsek 5 z patentového zá kona a zodpovedajúcu úpravu mechanizmu zmeny s nevyhnutnými doplnkami zapracoval do návrhu.

§ 37

Ak sa navrhovateľ na súde domáha na základe určovacej žaloby určenia, že je osobou disponujúcou právom na ochranu úžitkovým vzorom (spor o právo na ochranu úžitkovým vzorom), môž e niektorý z účastníkov takého súdneho konania požiadať úrad o prerušenie konania o prihláške. Úrad konanie preruší len na žiadosť účastníka konania, ktorá musí byť doplnená sú dom potvrdeným rovnopisom podania na súd. Prerušenie konania sa netýka zverejnenia prihlášky. V čase rozhodovania o spore, resp. v čase prerušenia konania o prihláške lehoty podľa návrhu spočívajú, s vý nimkou lehoty na zverejnenie prihlášky podľa § 38 odsek 5 návrhu.

§ 38

Podľa doterajšej právnej úpravy sa v konaní o prihláške úžitkového vzoru uplatňuje tzv. registračný princíp. Znamená to, že úrad pred zápisom úžitkového vzoru do registra nesk úma, či prihlásené technické riešenie spĺňa podmienku novosti a či presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. K skúmaniu týchto podmienok dochádza až v eventuálnom výmazovom konaní. Práve takéto r ýchle, jednoduché získanie monopolu na určité technické riešenie v konaní bez vecného prieskumu je najvýraznejšou 'výhodou' úžitkového vzoru. Na druhej strane práve vďaka jednoduché mu konaniu bez vecného prieskumu je možné získať právnu ochranu aj pre technické riešenie, ktoré nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V praxi dochádza aj k zneužívaniu inštitútu úžitkové ho vzoru, resp. k zneužívaniu registračného princípu v hospodárskej súťaži, ktoré môže vyústiť až do likvidácie konkurencie (týka sa to predovšetkým malých a stredných podnikateľov).

Návrh zákona túto negatívnu stránku úžitkového vzoru eliminuje, a to pri súčasnom zachovaní, resp. čo najmenšom obmedzení výhod úžitkového vzoru (rýchle, lacné konanie bez vecného prieskumu).

Úrad v konaní o prihláške naďalej nebude z vlastného podnetu skúmať novosť a tvorivú úroveň technického riešenia, prieskum vykoná len ohľadom podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2. Ak nedô jde k zastaveniu konania o prihláške alebo ak prihláška nebola zamietnutá, vykoná úrad na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok tejto rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi a prihláš ku aj s výsledkom rešerše zverejní. Je dôležité zdôrazniť, že úrad výsledok rešerše v rámci konania o prihláške nijako nezohľadňuje. V prípade, ak je výsledkom rešerše nenovosť technického riešenia, môže prihlasovateľ na takúto skutočnosť zareagovať (napr. späťvzatie prihlášky, úprava prihlášky) a súčasne tým, že je výsledok rešerše zverejnený spoloč ne s prihláškou, dostáva sa do dispozície verejnosti a v ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to aj z dôvodu nenovosti technického rieš enia a nesplnenia požiadavky tvorivej úrovne (pozri odôvodnenie k § 40 a nasl).

§ 39

Ustanovenie definuje rozsah povolených úprav prihlášky a upravujú možnosť rozdelenia prihlášky.

§ 40

Námietkové konanie je v návrhu novým inštitútom, pričom jeho hlavným cieľom je zamedzenie vedomého zneužívania registračného princípu konania o zápise úžitkových vzorov. V zá konom ustanovenej lehote môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, a to z taxatívne vymedzených dôvodov (technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky, nespĺň a podmienku novosti, nie je výsledkom tvorivej činnosti, nie je priemyselne využiteľné (§ 4) alebo riešenie, ktoré je predmetom prihlášky sa v zmysle § 5 nepovažuje za technické riešenie alebo patrí medzi vý luky z ochrany (§ 6) alebo nie je splnená podmienka podľa § 32 odsek 3). Osobou oprávnenou na podanie námietok je ktorákoľvek osoba disponujúca právnou subjektivitou.

Námietky je možné podať do troch mesiacov od zverejnenia prihlášky. Prípadnej žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podanej podľa § 51 nie je možné v prípade jej zmeškania vyhovieť. Pretož e ide o lehotu zákonnú, nie je možné ju ani predĺžiť v zmysle § 50 ods. 1 návrhu, ani požiadať o pokračovanie v konaní v zmysle § 50 ods. 2 návrhu,.

V odseku 2 je premietnutá zásada koncentrácie, ktorá sa v konaní o námietkach proti zápisu do registra plne aplikuje. Znenie odseku 2 vyžaduje, aby námietky, ich odôvodnenie ako aj dôkazy boli úradu predložené , prípadne dôkazy boli označené počas ustanovenej trojmesačnej lehoty. Na námietky alebo dôkazy predložené po uplynutí lehoty úrad neprihliada. Námietkové konanie je konaním návrhový m, tzn. je v plnom rozsahu v dispozícii navrhovateľa. Úrad je viazaný okruhom vznesených námietok a ich odôvodnením a nemôže v konaní postupovať z úradnej moci, aj keby mal z iných zdrojov závažnejšie d ôkazy, pokiaľ tieto neboli predložené alebo vznesené namietateľom samotným.

§ 41

Predmetom skúmania zo strany úradu je dodržanie trojmesačnej lehoty na podanie námietok, ako aj skutočnosť či námietky obsahujú odôvodnenie. V prípade, že nie sú splnené formálne nálež itosti námietok alebo nie je dodržaná lehota na podanie námietok, prípadne namietateľ nepredloží označené dôkazy, úrad konanie o námietkach rozhodnutím zastaví.

Ak úrad nezistí dôvod na zastavenie konania o námietkach, oboznámi s námietkami prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k námietkam v určenej lehote vyjadril. Výzva na vyjadrenie sa k námietkam musí obsahovať pouč enie o zastavení konania o prihláške v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa v určenej lehote.

Zastavenie konania o prihláške úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa prihlasovateľa k námietkam proti zápisu do registra je odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie námietkové ho konania. Ak má úrad preukázané doručenie námietok vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom zastavení konania o prihláške úžitkového vzoru a prihlasovateľ sa k námietkam v urč enej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že prihlasovateľ s námietkami 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatnenej zápisnej prekážky.

V odseku 5 dochádza k prelomeniu zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní namietateľa a prihlasovateľa. V takom prípade úrad doručí namietateľovi vyjadrenie prihlasovateľa o námietkach.

§ 42

Ustanovenie upravuje procesný postup úradu v prípade námietok, ktoré boli podané v ustanovenej lehote, formálne bezchybne a ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril. V tejto súvislosti je vhodné opä tovne upozorniť na skutočnosť, že konanie o námietkach je konaním návrhovým, úrad teda skúma to, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4, 5, 6 alebo či prihláška spĺň a podmienku podľa § 32 odsek 3, len v rozsahu podaných námietok a na základe dokazovania vykonaného len na návrh účastníkov (namietateľ a prihlasovateľ). Úrad vydá alebo rozhodnutie o úplnom alebo čiastoč nom zamietnutí prihlášky (v prípade, ak predmet prihlášky nespĺňa úplne alebo čiastočne podmienky podľa § 4, 5, 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 odsek 3) alebo rozhodnutie o zamietnut í námietok (v prípade, ak nezistí nesplnenie podmienky podľa § 4, 5, 6 a § 32 odsek 3).

Proti všetkým rozhodnutiam vydaným v zmysle § 41 a 42 je prípustný opravný prostriedok vo forme rozkladu (§ 53).

§ 43

Odseky 1 a 2 upravujú zápis úžitkového vzoru do registra, t.j. upravuje procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých podmienok nevyhnutných pre zápis úžitkové ho vzoru do registra. Ide o nasledujúce podmienky:

–jednotnosť prihláš ky v zmysle § 32 ods. 2, naplnenie obsahových náležitostí prihlášky podľa § 32 ods. 4, prihláška spĺňa všetky podmienky ustanovené, v súlade so splnomocňovacím ustanovením - § 59, vykonávac ím predpisom tzn. konanie o prihláške nebolo zastavené podľa § 38 ods. 2,

–predmet prihlášky, konkré tne technické riešenie nespadá do výluk podľa § 5 a 6, resp. konkrétne technické riešenie nie je v rozpore s § 5 a 6 (pozn. - § 5 a 6 návrhu sa týkajú problematiky riešení, ktoré sa na účely zá kona o úžitkových vzoroch nepovažujú za technické riešenia spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom ako aj technických riešení, ktoré by v zmysle § 5 spôsobilé na ochranu úžitkový m vzorom boli, ale sú z tejto ochrany na základe právnej normy vylúčené), ako aj v zjavnom rozpore s ustanovením § 9 (t.j. zjavná priemyselná nevyužiteľnosť technického riešenia) a splnenie hmotnoprá vnej podmienky jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške, ktorá v podstate znamená toľko, že z prihlášky úžitkového vzoru musí technické riešenie vyplýva ť tak jasne a zrozumiteľne, aby ho odborník mohol v prípade potreby reprodukovať bez ďalších nárokov na tvorivú činnosť na úrovni stavu techniky, zbežnými znalosťami predpokladanými pre odborní ka v danom odbore (§ 32 ods. 3) prihláška nebola zamietnutá podľa § 38 ods. 2,

–skutočnosť, že proti z ápisu úžitkového vzoru do registra neboli treťou osobou podané námietky v zmysle § 40 alebo, ak takéto námietky podané boli, boli zamietnuté alebo konanie o nich bolo zastavené.

Ak sú splnené uvedené podmienky, úrad pristúpi k zápisu úžitkového vzoru do registra. Pripomíname, že o zápise úžitkového vzoru do registra nie je vydávan é rozhodnutie formou individuálneho správneho aktu, ktorý by mal mať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku. O zápise úžitkového vzoru úrad vydá prihlasovateľovi osvedčenie, ktor ým ho zároveň o tejto skutočnosti informuje. Osvedčenie má charakter verejnej listiny.

Zápis úžitkového vzoru do registra je právotvornou skutočnosťou, ktorá vedie k vzniku práv k úžitkovému vzoru.

Tretie osoby sa o zápise úžitkového vzoru do registra dozvedia prostredníctvom oznámenia zápisu úžitkového vzoru vo vestníku, ktorý je oficiálnym publikačným prostriedkom v zmysle článku 12 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Ustanovenie odseku 3 rieši prípad, keď je zo strany jedného prihlasovateľa podaných viacero prihlášok so zhodným predmetom, pričom prípustný je zápis len jedného úžitkového vzoru na jedno technické rie šenie. Toto riešenie a obmedzenie má nesporný právny význam predovšetkým v tom, že zamedzuje možnosť rôznej dispozície s úžitkovými vzormi, týkajúcimi sa zhodného technického riešenia, keď napríklad majiteľ dvoch úžitkových vzorov by si mohol jeden úžitkový vzor ponechať a druhý úžitkový vzor previesť na tretiu osobu, prípadne zriadiť záložné právo či licenciu len k jedné mu z úžitkových vzorov, čo by bola situácia zjavne neakceptovateľná a vytvárajúca priestor pre konflikty a právnu neistotu s ohľadom na virtualitu existencie viacerých práv.

§ 44

Dôvody pre výmaz úžitkového vzoru z registra sú návrhom v odseku 1 taxatívne vymedzené. Znenie ustanovenia vychádza z doterajšej úpravy, no súčasne boli výmazové dôvody návrhom rozš írené, a to konkrétne o výmazové dôvody uvedené v písm. c) (t.j. možnosť výmazu úžitkového vzoru z registra v prípade nesplnenia podmienky podľa § 32 ods. 3 návrhu – tzv. podmienka jasnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti formulácie technického riešenia v prihláške), písm. e) (navrhovaný výmazový dôvod korešponduje s požiadavkou zakotvenou v § 43 ods. 3 návrhu) a písm. f) (tento výmazový d ôvod je odzrkadlením prechodného ustanovenia § 60 ods. 2 návrhu, podľa ktorého vznik práv a vzťahov z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa posu dzuje podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku).

Návrh nerozlišuje v prípade uplatnenia jednotlivých výmazových dôvodov osobitné okruhy osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu výmazu úžitkového vzoru z registra – aktívne legitimovaná na podanie návrhu výmazu je akákoľvek osoba disponujúca procesnou spôsobilosťou.

Súčasne sú v odseku 2 určené dôvody, kedy môže úrad pristúpiť k výmazu úžitkového vzoru z registra aj z vlastného podnetu, bez existencie návrhu oprávnenej osoby. Špeciálny prípad využ itia výmazu ex offo nájdeme aj v ustanovení § 47 ods. 4 upravujúcom prepis.

Odsek 3 upravuje nevyvrátiteľnú domnienku neplatnosti úžitkového vzoru od počiatku v prípade jeho výmazu z registra.

Odsek 4 upravuje možnosť výmazu úžitkového vzoru i po jeho zániku v prípade, ak navrhovateľ má a preukáže právny záujem na takomto výmaze.

Návrh v odseku 5 pripúšťa aj možnosť čiastočného výmazu úžitkového vzoru za predpokladu, že úžitkový vzor bude aj naďalej spĺňať podmienky podľa návrhu zákona.

Podľa odseku 6 môže úrad úplne alebo aj čiastočne vymazať úžitkový vzor aj bez ohľadu na existenciu výmazových dôvodov taxatívne ustanovených v odseku 1, no len návrh majiteľa dotknutého úž itkového vzoru. Pripomíname, že aj takýto výmaz, úplný alebo čiastočný, úžitkového vzoru má účinky ex tunc, ako by úžitkový vzor nebol nikdy do registra zapísaný. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že v zmysle § 27 ods. 2 návrhu je čiastočné vzdanie sa úžitkového vzoru jeho majiteľom s účinkami ex nunc neprípustné; majiteľ úžitkového vzoru môže zvoliť len variant č iastočného výmazu bez ohľadu na existenciu výmazového dôvodu, ovšem s účinkami ex tunc.

§ 45

V úprave konania o výmaze sa plne aplikuje zásada koncentrácie. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz sa nepripúšťa. Cieľom je zabezpečenie právnej istoty majiteľa úžitkové ho vzoru pred prípadným neúmerným preťahovaním konania.

Ustanovenie ďalej upravuje procesné podmienky konania o výmaze úžitkového vzoru z registra. Existencia formálnych chýb návrhu na výmaz má za následok zastavenie konania. Majiteľovi úžitkového vzoru nále ží právo na doručenie návrhu na výmaz ako aj právo sa k takémuto návrhu vyjadriť.

Odrazom zásady ekonomiky správneho konania a zásady koncentrácie výmazového konania je výmaz úžitkového vzoru v prípade nevyjadrenia sa majiteľa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra. Ak má úrad preukázané doručenie návrhu na výmaz vrátane výzvy na vyjadrenie sa a poučenia o možnom výmaze úžitkového vzoru a majiteľ úžitkového vzoru sa k návrhu na výmaz v určenej lehote nevyjadr í, predpokladá sa, že majiteľ s návrhom na výmaz 'súhlasí' a uznáva existenciu uplatneného výmazového dôvodu. Inštitút výmazu úžitkového vzoru ako následok nevyjadrenia sa majiteľa ú žitkového vzoru k návrhu na výmaz bol zavedený už zákonom č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch a ako taký sa osvedčil.

Ustanovenie pripúšťa aj prelomenie zásady písomnosti. Úrad nariadi ústne pojednávanie v tom prípade, ak nie je možné rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa a majiteľa úžitkové ho vzoru. V takom prípade úrad doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru o návrhu na výmaz.

§ 46

Navrhuje sa zavedenie kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu úžitkového vzoru povinný zložiť spolu s návrhom na výmaz. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že inštitú t kaucie sa plne osvedčil z úpravy obdobných konaní pred úradom, napr. konanie o výmaze zapísaného dizajnu z registra podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov alebo konanie o vý maze ochrannej známky z registra podľa zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov.

§ 47

Ustanovenie upravuje prepis úžitkového vzoru, tzn. úžitkový vzor môže byť jeho majiteľovi odňatý a prepísaný na oprávnenú osobu pri splnení kumulatívnych podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2. Predpokladom pre prepis je žiadosť oprávnenej osoby, t.j. osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom v zmysle zákona o úžitkový ch vzoroch alebo jej právny nástupca, pričom z uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu súčasne vyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkový m vzorom v zmysle ustanovení zákona o úžitkových vzoroch nepatrí. Oprávnená osoba podáva žiadosť o prepis v lehote troch mesiacov od právoplatnosti dotknutého súdneho rozhodnutia a toto rozhodnutie je povinná k žiadosti priložiť. Ak sú splnené zákonné podmienky, úrad o prepise rozhodne z moci úradnej.

V prípade nesplnenia podmienok podľa odseku 1 a 2, v závislosti od druhu nesplnenej podmienky, rozlišuje návrh zákona 2 typy následkov. V prvom prípade, ak žiadosť o prepis podala neoprávnená osoba, z rozhodnutia sú du nevyplýva, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru právo na ochranu úžitkovým vzorom nepatrí a/alebo žiadateľ nedoložil právoplatné rozhodnutie súdu, úrad žiadosť o prepis zamietne. V prípade druhom, ak žiadosť síce podala oprávnená osoba, rozhodnutie súdu bolo doložené a spĺňa ustanovené podmienky, ale žiadosť o prepis bola podaná po uplynutí ustanovenej lehoty (t.j. tri mesiace odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu), úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra z moci úradnej, a to v súlade s výmazovým dôvodom podľa § 44 ods. 1 písm. b) ná vrhu (prihlasovateľom bola osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom).

V prípade, že sa odňatie práv a ich prepis na oprávnenú osobu týka nie úžitkového vzoru zapísaného do registra, ale práva z prihlášky úžitkového vzoru, sa primerane aplikujú odseky 1 a 2. Ná sledkom nepodania žiadosti o prepis práv z prihlášky v ustanovenej lehote je zamietnutie prihlášky.

§ 48

Upravuje v patentovom práve a práve úžitkových vzorov známy a využívaný inštitút určovacieho konania, ktorý sa využíva najmä v situácii, keď dochádza k porušovaniu práv z ú žitkového vzoru. Porušovanie práv vyplývajúcich z úžitkového vzoru v prvom rade predpokladá, aby predmet údajne porušujúci práva z úžitkového vzoru patril do rozsahu ochrany tohto úžitkové ho vzoru, tzn. rozhodnutiu súdu o porušovaní práv z úžitkového vzoru musí predchádzať posúdenie uvedenej predbežnej otázky.

Podľa platnej právnej úpravy si môže súd túto predbežnú otázku zodpovedať sám. V patentovom práve, resp. práve úžitkových vzorov (platná právna úprava úžitkových vzorov v otázke ur čovacieho konania odkazuje na aplikáciu patentového zákona) však existuje možnosť, aby o tejto otázke v správnom konaní rozhodol úrad v tzv. určovacom konaní. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím úradu vo veci určovacieho konania nie je súd viazaný.

Účelom určovacieho konania pred úradom je vlastne interpretácia rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu, ktorý údajne porušuje práva z patentu. Výsledkom je sprá vne rozhodnutie, že konkrétny predmet patrí alebo nepatrí do rozsahu ochrany určitého úžitkového vzoru.

§ 49

Upravuje zápis práv tretích osôb (licencia, záložné právo, prevod, prechod) ako aj súdneho sporu do registra úžitkových vzorov.

Na tomto mieste je vhodné na margo záložného práva k úžitkovému vzoru a v spojení s § 22 ods. 4 návrhu zákona pripomenúť, že je nutné rozlišovať medzi zriadením záložného práva v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka a vznikom záložného práva v zmysle § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka. Záložné právo k úžitkovým vzorom sa zriaďuje predovšetkým písomnou zmluvou a vznik á zápisom do registra úžitkových vzorov vedeného úradom.

Cieľom zápisu súdneho sporu do registra je zabrániť úmyselnému vzdaniu sa úžitkového vzoru, teda jeho zániku. Ide o ochranu osoby, ktorá tvrdí, že jej patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom a ur čenia tohto práva sa domáha súdnou cestou, pred znemožnením nadobudnutia práv, ktoré jej eventuálne náležia.

§ 50

Upravuje inštitúty predĺženia lehoty a pokračovania v konaní, tieto sa týkajú len úradných, resp. úradom určených lehôt.

Odsek 1 upravuje možnosť predĺžiť úradom určenú lehotu, ak o to účastník požiada ešte pred uplynutím tejto lehoty.

Nasledujúce odseky upravujú inštitút pokračovania v konaní, ktorý môže účastník využiť v prípade, ak zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Žiadosť o pokračovanie v konaní podáva účastník až po uplynutí určenej lehoty (teda zmeškanej lehoty), a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.

Zatiaľ čo podľa odseku 1 úrad môže predĺžiť úradom určenú lehotu, v rámci pokračovania v konaní podľa odseku 2 a nasl. je úrad povinný pokračovať v konaní v prípade, že sú splnené všetky formálne podmienky týmto ustanovením upravené.

V niektorých prípadoch nie je možné žiadosti o predĺženie lehoty, resp. o pokračovanie v konaní vyhovieť a takúto žiadosť úrad zamietne.

Na základe ustanovenia odseku 3 úrad nevyhovie žiadosti o predĺženie lehoty ani žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty úradom určenej

-na predloženie označených dô kazov v námietkovom konaní (§ 41 ods. 2 návrhu).

Podľa ustanovenia odseku 4 úrad navyše nevyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní aj v prípade zmeškania lehôt úradom určených

-na vyjadrenie sa prihlasovateľ a k podaným námietkam proti zápisu úžitkového vzoru do registra (§ 41 ods. 3 návrhu)

-na predloženie označených dô kazov vo výmazovom konaní (§ 45 ods. 2 návrhu)

-na vyjadrenie sa majiteľa úž itkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra (§ 45 ods. 3).

Odsek 7 rieši postup v situácii, keď úrad v prípade žiadosti o predĺženie lehoty zostane nečinný. V takom prípade platí nevyvrátiteľná právna domnienka, ž e žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené, ak úrad nerozhodol do dvoch mesiacov od jej doručenia.

§ 51

Úprava mechanizmu uvedenia do predošlého stavu zodpovedá všeobecnej zásade 'restitutio in integrum'. Na rozdiel od inštitútu pokračovania v konaní je potrebná prítomnosť objektívnej preká žky, ktorá bráni účastníkovi dodržať zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu. Objektívna povaha prekážky je daná formuláciou použitou v odseku 1 – účastník konania m ôže využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu, len ak zmeškal lehotu napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti.

Účastník môže o uvedenie do predošlého stavu požiadať úrad, a zároveň vykonať zmeškaný úkon, v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku objektívnej prekážky, najneskôr vš ak v lehote objektívnej, a to 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Pre prípad zmeškania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru je objektívna lehota osobitne stanovená – predstavuje 12 mesiacov nie od uplynutia pôvodnej zmeškanej lehoty, teda lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru, ale od uplynutia dodatočnej lehoty šiestich mesiacov od uplynutia zákl adnej lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Táto osobitosť je v priamej súvislosti s článkom 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Odsek 2 určuje obsahové náležitosti žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 3 umožňuje v prípade dôvodných pochybností žiadať od účastníka, aby svoje tvrdenia týkajúce sa existencie objektívnej prekážky preukázal.

Odsek 4 taxatívne vymenúva niektoré úkony, kedy nie je možné žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyhovieť.

Odsek 5 upravuje spôsob rozhodovania o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, ako aj právo účastníka vyjadriť sa k zisteným dôvodom v prípade zamietnutia žiadosti.

Odsek 6 určuje právne účinky rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené žiadosti o uvedenie do predošlého stavu.

Odsek 7 odstraňuje právnu neistotu tretích osôb v súvislosti s vyhovením žiadosti o uvedenie do predošlého stavu a právnymi účinkami tohto rozhodnutia upravenými odsekom 6, ktoré v dobrej viere nadobudli prá va na území Slovenskej republiky, a zároveň sa v odseku 8 pripúšťa transfer práva, ale len ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti.

§ 52

Ustanovenie korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktó rnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov, a tým ovplyvniť priebeh samotného konania.

Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva.

§ 53

Lehota na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu úradu, t. j. rozkladu, je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia. Úrad je, okrem výnimiek uvedených v odseku 2, viazaný rozsahom rozkladu. Ustanoven é sú aj výnimky, keď nie je podanie riadneho opravného prostriedku – rozkladu prípustné.

§ 54

Ustanovenie rozlišuje práva účastníka konania a práva tretej osoby.

Účastníkom konania sa priznáva všeobecne právo na nazeranie do spisov, právo robiť si zo spisov odpisy a výpisy, ako aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovení m kópií a ich odoslaním, a to aj pred zverejnením prihlášky.

Právo tretích osôb na nazeranie do spisu je časovo obmedzené, tretím osobám právo na nazeranie do spisu, vrátane práva na vyhotovenie kópií prislúcha na základe žiadosti až po zverejnení prihlášky úžitkového vzoru.

Pred zverejnením prihlášky úžitkového vzoru je možno tretím osobám oznámiť len obmedzený okruh informácií týkajúcich sa prihlášky.

Odsek 3 upravuje výnimku z odseku 2 v prípade tretích osôb dotknutých prihláškou úžitkového vzoru.

Povinnou obsahovou náležitosťou prihlášky úžitkového vzoru sú podľa § 32 ods. 4 písm. e) identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov; v prihláške teda tieto údaje uvedené byť musia, no pôvodca môže v zmysle odseku 6 požiadať úrad o nesprístupnenie jeho identifikačných údajov tretím osobám.

Výnimku z práva pôvodcu úžitkového vzoru upraveného v odseku 6 predstavuje odsek 7; úrad môže v prípade preukázania právneho záujmu oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je uvedená ako pôvodca v prihláške. Ustanovenie má zásadný význam napríklad pre zamestnávateľa pri prechode práva na ochranu úžitkovým vzorom, ktorý by sa inak nemohol domôcť svojho práva voči pôvodcovi.

Ustanovenie odseku 8 určuje časti spisu, ktoré sú z práva na nazeranie vylúčené.

§ 55

Vecná príslušnosť úradu na vedenie registra vyplýva jednak zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorší ch predpisov, ako aj z článku 12 odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

Zápis do registra má formálno-právny charakter. Zápis v ňom uvedený sa považuje za platný, pokiaľ nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Zápis údajov a skutočností vyplývajú cich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané úradom.

Register má charakter verejnej listiny a preto každému patrí právo na nazeranie do registra.

§ 56

Povinnosť vydávať vestník vyplýva pre úrad z článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého sa jednotlivé členské krajiny zaviazali vydáva ť periodický úradný list.

§ 57

Pretože podľa článku 43 Zmluvy o patentovej spolupráci - PCT (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. o uložení listiny o prístupe È eskej a Slovenskej republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 v znení neskorších úprav) môže prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky (tzv. PCT - prihlášky) oznámiť, ž e jeho medzinárodná prihláška smeruje k registrácii úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu, predstavuje navrhované ustanovenie nevyhnutnú úpravu postupu prihlasovateľa takejto medzinárodnej prihláš ky pri vstupe do tzv. národnej fázy konania.

§ 58

Úsilie o efektívnosť a hospodárnosť konania sa premietlo aj do zásady obligatórneho zastúpenia cudzincov v konaní pred úradom. Úprava je v súlade s čl. 2 Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, v ktorom je upravený tzv. národný princíp.

Návrh predpokladá aj výnimky z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred úradom; v odseku 2 je upravená vecná výnimka v súvislosti s úkonmi predchádzajúcimi a spojenými s určením dňa podania podľa § 33 návrhu a v odseku 3 výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a právnický osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávnen ým zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovania na území Slovenskej republiky.

Konanie pred úradom je špecifickým správnym konaním, priemyselnoprávne predpisy, vrátane návrhu zákona o úžitkových vzoroch, obsahujú množstvo právnych noriem odchyľujúcich sa noriem obsiahnutých vo v šeobecných predpisov o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciálnych obsiahnutých v návrhu zá kona, pričom sú taxatívne určené inštitúty správneho poriadku, ktoré sa v konaní pred úradom neaplikujú.

K zastaveniu konania môže dôjsť na návrh účastníka, na podnet ktorého sa konanie začalo, ako aj v prípade, že účastník nevyhovie výzve úradu, resp. neodstráni vytýkané nedostatky.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na úrad aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade, ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do dvoch týždňov od uskutočnenia podania.

Za úkony a konania podľa návrhu zákona a za udržiavanie platnosti úžitkového vzoru sa platia poplatky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorš ích predpisov.

§ 59

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruhy podrobne upravené vykonávacím predpisom, t. j. vyhláškou, ktorú vydá úrad.

§ 60

Postup, uvedený v návrhu zákona, sa bude uplatňovať aj v prípade konania o prihláškach úžitkových vzorov a konania vo veciach úžitkových vzorov zahájeného pred nadobudnutím úč innosti navrhovanej právnej úpravy za predpokladu, že takéto konanie do nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy zostalo neukončené.

Navrhovaná nová zákonná úprava sa bude aplikovať aj v oblasti hmotnoprávnych ustanovení vo vzťahu k úžitkovým vzorom zapísaným pred nadobudnutím účinnosti tejto úpravy. Vznik, zmena a zánik prá v a vzťahov, viažucich sa k úžitkovému vzoru, ako aj nároky, ktoré z nich pochádzajú pred účinnosťou navrhovanej úpravy, sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

§ 61

Do návrhu zákona, čl. I, sú premietnuté niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (viď § 23 ods. 5, § 28, 29, 30 a 31 návrhu). Do článku III návrhu, ktorý predstavuje novelizáciu patentového zákona, sa premieta ustanovenie bodu 8. článku 1 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

Navrhovaným znením § 61 v spojitosti s návrhom transpozičnej prílohy navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

§ 62

Navrhuje sa zrušenie zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, tzn. zrušenie doteraz platnej právnej úpravy úžitkových vzorov.

K článku II:

K bodu 1.

Navrhovaným znením sa zabezpečí vypustenie položky 159 písm. f) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá nadväzovala na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševné ho vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, resp. na nariadenie Rady (ES) 3295/04, ktorým sa ustanovujú opatrenia zakazujúce uvoľnenie falšovaných a pirátskych tovarov do voľné ho obehu, ich export, reexport alebo uplatňovanie režimu suspenzie pre tieto tovary. V súčasnosti sú však oba tieto predpisy už zrušené a nahradené novou právnou úpravou, ktorá s poplatkom za podanie ž iadosti o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru nepočíta.

K bodu 2.

V položke sa slovo vypustilo z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 3.

Formulácia položky je upravená v súlade s § 6 zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch.

K bodu 4.

Po novelizácii zákonov v oblasti priemyselno-právnej ochrany platná právna úprava inštitút odpustenia zmeškania lehoty nepozná. Uvedený inštitú t bol nahradený uvedením do predošlého stavu. Ide o zosúladenie s platnou legislatívnou úpravou.

K bodu 5.

Zložitosť konania nezodpovedá pôvodnej sume a nie je možné ho porovnávať s inštitútom pokračovania v konaní a uvedenia do predošlého stavu.

K bodu 6.

V položke 216 písm. b) sú body zosúladené s ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 7.

Prevod autorského osvedčenia na patent už nie je možný – autorské osvedčenie platilo najviac 15 rokov od zákona č. 527/1990 Z. z. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích ná vrhoch v znení neskorších predpisov t. z. možnosť prevodu skončila. Bod 13. v položke 216 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zá konoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 8.

Pôvodná suma v súčasnosti už nepokrýva náklady na úplný prieskum.

K bodu 9.

Pôvodná suma už nepokrýva náklady prieskumu žiadosti. Žiadatelia o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré v ďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 10.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 11.

Prihlasovatelia alebo patentoví zástupcovia dodržiavajú termín na zaplatenie 2/3 poplatku v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia výzvy úradu, ale podklady zaslané na diskete, CD, DVD alebo elektronickou poštou sú zasielané neskôr (4 – 8 mesiacov). Uvedené má za následok predlžovanie konania, čo komplikuje aj zaraďovanie do vestní ka. Ak zaplatia 2/3 poplatok, podklady by mali byť doručené v elektronickej podobe, inak by mali zaplatiť poplatok v plnej výške. Doplnené elektronické médium DVD a zrušené obmedzenie typu Wordu.

K bodu 12.

Doplnenie formulácie podľa znenia Európskej patentovej dohody.

K bodu 13.

Ide o gramatickú opravu z dôvodu použitia nesprávnej koncovky.

K bodu 14.

Úrad neprepisuje preklady do formy patentových spisov a preto výška poplatku nezodpovedá dodatočne počtu strán, preto bola stanovená pevná suma za zverejnenie a spr ístupnenie prekladu.

K bodu 15.

Pôvodná suma nezodpovedá náročnosti konania a nákladom s tým spojených.

K bodu 16.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 17.

V položke 218 zmena výšky sumy poplatku je potrebná vzhľadom na minimálne sumy stanovené Európskou patentovou organizáciou na rok 2005, ktoré je Slovenská republika povinná odvádzať na účet Európskej patentovej organizácie. Bola prehodnotená výška poplatkov na základe minimálnych súm stanovených Európskou patentovou organizáciou na rok 2006. Majiteľ mi dodatkového ochranného osvedčenia sú výlučne farmaceutické firmy, ktoré vďaka ochrane dodatkovým ochranným osvedčením získavajú dodatočnú ochranu pôvodného patentu.

K bodu 18.

Nový poplatok podľa Nariadenia Rady ES č. 1768/1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá v platnom znení.

K bodu 19.

Poznámka k položke 218 je zosúladená s úpravou v patentovom zákone a doplnená o údaj, že poplatky sa platia bez výzvy a v predchádzajúcom roku platnosti.

K bodu 20.

Autorské osvedčenia už nemôžu byť platné, lebo ich platnosť bola 15 rokov od roku 1991 a teda ich platnosť skončila 31. 12. 2005.

K bodu 21.

Už sa nejedná len o zápisný systém, prebieha aj vecný prieskum prihlášky.

K bodu 22.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 23.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 24.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 25.

Ide o jazykovú - gramatickú opravu slova podľa § 21 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 26.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch, je zmenený, zjednotený systém konania o návrhu na výmaz.

K bodu 27.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za pr episovanie.

K bodu 28.

Položka je upravená podľa nového zákona o úžitkových vzoroch.

K bodu 29.

Úpravou položky 223 sa bod 2. v poznámke stal nadbytočný.

K bodu 30.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 31.

V položke 224 písm. c) sú body 7. a 8. upravené podľa zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. Zvýšením výšky sumy poplatku došlo k zjednoteniu sumy za rovnaký pr ávny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 32.

Bod 9. v položke 224 písm. c) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 33.

Doterajšia formulácia v položke 225 písm. a) nie je v súlade so zákonom. Pôvodná suma už nepokrýva náklady spojené s konaním ide o zjednotenie sumy za určenie s iný mi predmetmi priemyselných práv. Zvýšením výšky sumy poplatku v písm. b) dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 34.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 35.

Zvýšenie výšky sumy poplatku je z dôvodu úmernosti dĺžky ochrany za jednotlivé obdobia platnosti dizajnu.

K bodu 36.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 37.

V položke 227 písm. b) formulácia bodu 6. sa zosúladila so zákonom č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pretože úrad neudeľuje nútenú licenciu, ale súd, a tý m sa aj znížila výška sumy poplatku. Bod 6. je zosúladený so znením zákona.

K bodu 38.

Bod 7. v položke 227 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 39.

Body 7. a 8. v položke 227 písm. b) sú upravené podľa zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

K bodu 40.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 41.

V položke 229 písm. a) sa navrhuje zvýšenie súm z dôvodu, že pôvodné sumy už nepokrývajú náklady spojené s konaním o ochranný známkach.

K bodu 42.

Zvýšením výšky sumy poplatku dôjde k zjednoteniu sumy za rovnaký právny úkon vo všetkých predmetoch priemyselných práv.

K bodu 43.

Bod 7. v položke 229 písm. b) sa vypustil z dôvodu, že pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v zákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 44.

Pôvodná suma nezodpovedá zložitosti konania.

K bodu 45.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení podaní v elektronickej forme sa úradu ušetrí prá ca za prepisovanie.

K bodu 46.

Pôvodné sumy pri obnove zápisu individuálnej ochrannej známky a kolektívnej ochrannej známky nezodpovedajú úmerne podaniu prihlášky a ochrana je tiež na desať rokov, ako pri podaní prihláška a jej zápise.

K bodu 47.

V niektorých prípadoch (napr. pri súdnych sporoch) úrad ochrannú známku zapíše do registra až po uplynutí jej ochrannej doby, t. j. po 10 rokoch od podania prihlášky ochrannej známky. Doteraz sa takáto situácia riešila analogicky podľa dizajnov a úžitkových vzorov, preto je namieste zakotviť túto úpravu aj v ochranný ch známkach.

K bodu 48.

Úrad zodpovedá za správnosť podanej žiadosti a tiež za preklad ZTS do francúzskeho jazyka. Pôvodná výška sumy poplatku nezodpovedá nákladom.

K bodu 49.

Navrhuje sa zosúladiť názov nadpisu so zákonom č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50.

V položke 233 sa písmeno b) vypustilo z dôvodu, že poľnohospodárske výrobky a potraviny nie je možné chrániť na národnej úrovni a pojem 'rozhodný údaj' je nekonkrétny, nie je definovaný v z ákonoch priemyselno-právnej ochrany.

K bodu 51.

Zjednotenie výšky sumy poplatku s inými predmetmi priemyselných práv – napr. s topografiami polovodičových výrobkov.

K bodu 52.

Pri vydávaní rozhodnutí je potrebné návrhy z podaní prepisovať do týchto rozhodnutí. Po doručení v elektronickej forme sa úradu ušetrí práca za prepisovanie.

K článku III:

K bodu 1.

1. novembra 2001 nadobudol účinnosť (s výnimkou štvrtej časti a piatej časti) zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zá konov (patentový zákon). Do patentového zákona boli transponované, v zmysle Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, a to ešte pred vstupom SR do EÚ, ustanovenia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov. Ustanovenie § 6 ods. 2 patentového zákona predstavuje v spojení s odsekom 1 písm. e) etický štandard vo forme vý luky patentovateľnosti riešení, ktoré sú považované za odporujúce dobrým mravom v oblasti klonovania a genetických manipulácií. Predmetné ustanovenia predstavujú premietnutie článku 6 smernice 98/44/ES.

Navrhovaná zmena v § 6 ods. 2 písm. d) patentového zákona predstavuje len spresnenie formulácie v súlade so znením článku 6 ods. 2 písm. d) smernice 98/44/ES.

K bodu 2.

V § 7 ods. 3 je definovaný tzv. fiktívny (skrytý) stav techniky, ktorý zohráva úlohu pri posudzovaní novosti vynálezu. Súčasťou tohto stavu techniky sú aj európske patentové prihláš ky s určením pre SR, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi patentovej prihlášky právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené.

Navrhovaná zmena § 7 ods. 3 predstavuje spresnenie toho, čo sa považuje za zverejnenie európskej patentovej prihlášky s určením pre SR, keďže za zverejnenie tejto prihlášky sa považuje alebo oznámenie o sprí stupnení prekladu patentových nárokov v slovenskom jazyku vo vestníku alebo oznámenie o sprístupnení patentového spisu v slovenskom jazyku vo vestníku.

K bodom 3. – 6.

Úpravy predstavujú zjednodušenie spôsobu určovania výšky odmeny a dodatočného vyrovnania, ktoré prislúcha pôvodcovi vynálezu v prípade, ak voči nemu zamestnávateľ uplatnil právo na rie šenie. Návrh opúšťa zložitý spôsob určovania výšky odmeny v zmysle odseku 6, právo pôvodcu na primeranú odmenu, spôsob určenia jej výšky ako aj právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie v zmysle odseku 5 zostáva, s drobnou modifikáciou, zachované.

Pri určovaní výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením. Ani pri určovaní výšky odmeny nie je relevantná skutočnosť, či zamestnávateľ zažiadal o patentovú ochranu alebo nie, no ani tá skutočnosť, či zamestnávateľ vynález reálne využil alebo uplatnil, tzn. výška odmeny sa určuje bez ohľadu na konkr étny zisk, resp. prínos pre zamestnávateľa, rozhodný je zisk, resp. prínos potenciálny, čo vyplýva aj z použitia gramatického tvaru 'prínos dosiahnuteľný'.

K bodu 7.

Navrhovaná zmena spresňuje princíp vyčerpania práv, pričom zakotvuje princíp tzv. komunitárneho vyčerpania práv (existencia princípu komunitárneho vyčerpania práv je odvodená z judikatú ry Európskeho súdneho dvora).

Podľa uvedeného princípu majiteľ patentu, ktorý umiestnil výrobky chránené patentom na trh v EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyčerpal týmto umiestnen ím svoje práva duševného vlastníctva a stratil právo ovplyvňovať ich naslednú distribúciu v rámci členských štátov EÚ alebo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodá rskom priestore.

K bodu 8.

Navrhovaná úprava je spresnením v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 98/44/ES. Súčasne sa v súlade so znením uvedeného článku smernice 98/44/ES vkladá odkaz na právne záväzný akt Eur ópskych spoločenstiev, čo v čase prijatia patentového zákona (s účinnosťou od 1.11. 2001) neprichádzalo do úvahy.

K bodu 9.

Navrhované doplnenie vychádza a je v súlade s bodom 8. článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie.

K bodom 10. a 11.

Èlánok 12 ods. 1 a 2 smernice 98/44/ES upravuje problematiku tzv. krížových alebo vzájomných licencií na využívanie biotechnologického vynálezu, resp. odrody rastliny.

Problematika týchto krížových licencií je upravená v § 27 patentového zákona, ako aj v § 10 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorší ch predpisov.

Navrhovanou úpravou § 27 ods. 6, tzn. vložením slova 'krížovej', dochádza k zdôrazneniu krížovej alebo vzájomnej povahy predmetných licencií.

Vložením nového odseku sa v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice 98/44/ES priznáva majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologick ého vynálezu, a to v prípade, ak majiteľ patentu získal, resp. bola mu udelená nútená licencia na využívanie dotknutej odrody rastliny.

Pojem 'krížová licencia' nie je v patentovom práve pojmom neznámym, stretávame sa s ním napr. v článku 31 dohovoru TRIPS. Synonymicky sa používajú aj termíny protilicencia alebo vzájomná licencia.

K bodu 12.

Navrhuje sa vypustenie ustanovení, ktoré boli do patentového zákona zapracované s úmyslom vytvoriť mechanizmus brániaci zániku predmetu záložného práva púhym nezaplatením udržiavací ch poplatkov.

Keďže na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu v platnosti (položka 218 sadzobníku správnych poplatkov, časť XVI.,) je v zmysle § 3 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov oprávnená akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, teda aj prípadný záložný veriteľ, javí sa existencia vyššie opísaného 'mechanizmu' ako nadbytočná. Navyše § 31 odsek 4 ustanovuje osobitný spôsob zániku patentu, ktorý však nemusí byť v konkrétnom prípade v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselné ho vlastníctva.

K bodu 13.

Navrhovaná zmena predstavuje zmenu formulácie pri rešpektovaní znenia článku 5 ods. 1 písm. a) iii) Dohovoru o patentovom práve (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o patentovom práve).

Dohovor o patentovom práve (PLT) bol prijatý 1.6.2000, prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o pristúpení k dohovoru PLT 25.6.2002 a dohovor PLT nadobudol platnosť 28.4.2005.

Výsledkom dohovoru PLT je zjednotiť a zrýchliť proces získania a udržania patentu, resp. harmonizácia formálnych požiadaviek, ktoré určujú národné a regionálne patentové úrady a zmodernizovanie konaní na získanie a udržanie patentu v platnosti. Znenie, v tom čase ešte neplatného, dohovoru PLT a jeho vykonávacích predpisov bolo využité už pri legislatívnych prácach na rekodifikácii patentového zá kona v rokoch 2000/2001. Cieľom uvedených legislatívnych prác bol zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).

K bodu 14.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 35 ods. 3.

K bodu 15.

Znenie ustanovenia sa precizuje v súlade so znením článku 5 ods. 5 a 6 dohovoru PLT.

K bodu 16.

Nové znenie sa navrhuje v dôsledku navrhovaného vloženia nového § 35a.

K bodu 17.

Navrhuje sa vloženie nového §, do znenia ktorého sa premieta ustanovenie článku 5 ods. 7 dohovoru PLT. Podľa navrhovaného ustanovenia, ak prihlasovateľ uplatnil v prihláške právo prednosti, môže časť prihlášky – konkrétne ide o časť, ktorá sa javí ako opis – nahradiť odkazom na prvú prihlášku, t. j. prihlášku, z ktorej odvodzuje právo prednosti. Súčasne sa upravujú aj nále žitosti, ktoré musí odkaz na prvú prihlášku obsahovať, ako aj povinnosť prihlasovateľa predložiť na výzvu úradu kópiu prvej prihlášky, resp. jej preklad do slovenského jazyka. Následok nesplnenia po žiadavky na obsahové náležitosti alebo nevyhovenia výzve úradu je, v súlade so znením dohovoru PLT, taký, že prihláška bude považovaná za nepodanú.

K bodom 18. a 19.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie, a to aj v súvislosti s terminológiou použitou v iných priemyselnoprávnych predpisoch. Prihláška, z ktorej sa odvodzuje právo prednosti, sa označuje ako prvá prihláška.

K bodom 20. a 21.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho možnosť uplatnenia práva prednosti v prípade, že patentová prihláška je podaná po uplynutí 12 mesiacov od vzniku práva prednosti (prioritná lehota podľa Èlánku 4 C (1) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva), a to na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti; v tomto prípade musí prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odô vodniť skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky. Je treba zdôrazniť, že tieto skutočnosti alebo okolnosti sa musia nachádzať mimo sféry vplyvu prihlasovateľa, prihlasovateľ ich nemohol nijak ým spôsobom ovplyvniť. Táto požiadavka je platnom znení patentového zákona zakotvená formuláciou 'bez jeho zavinenia'. V súlade so znením článku 13 ods. 2 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia formul ácie uvedenej požiadavky na charakter skutočností brániacich včasnému podaniu prihlášky, resp. dôvodu zmeškania lehoty 12 mesiacov od vzniku práva prednosti – k podaniu prihlášky nedošlo v rá mci ustanovenej lehoty 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 22.

Zavádza sa nový inštitút 'odbočenia' z prihlášky úžitkového vzoru na patentovú prihlášku. Ustanovenie dáva možnosť prihlasovateľovi úžitkového vzoru zo svojej prihláš ky úžitkového vzoru tzv. odbočiť a požiadať podaním patentovej prihlášky aj o udelenie patentu, a to pre rovnaký predmet (vynález), pričom úrad uzná prihlasovateľovi dátum podania, prípadne aj prá vo prednosti z prihlášky úžitkového vzoru. Podmienkou odbočenia je, okrem zhodnosti predmetu (vynálezu), aj to, že patentovú prihlášku musí prihlasovateľ podať v lehote konkrétne určenej navrhovaný m ustanovením.

Platné právne predpisy v oblasti vynálezov, resp. úžitkových vzorov poznajú 'odbočenie' z patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru (§ 10 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkový ch vzoroch v znení neskorších predpisov, resp. § 35 návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 23.

Navrhuje sa vloženie nových odsekov do ustanovenia § 38 týkajúceho sa špecifík prihlášky biotechnologického vynálezu. Navrhované doplnenie je premietnutím ustanovení článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES a týka sa prístupu k biologickému materiálu uloženému v uznávanej ukladacej inštitúcii. Biologický materiál sa sprístupňuje na základe žiadosti, a to prostrední ctvom poskytnutia vzorky. V súlade so znením smernice 98/44/ES sa biologický materiál sprístupňuje až odo dňa zverejnenia prihlášky. (Smernica 98/44/ES v článku 13 odsek 2 písmeno a) síce umožňuje sprí stupnenie biologického materiálu aj v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky, no len osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa vnútroštátneho patentového práva. Vnútroštátne, slovensk é patentového práva ani podľa jeho navrhovaných zmien však prístup k biologickému materiálu v čase pred prvým zverejnením patentovej prihlášky nepripúšťa, resp. k nemu neoprávňuje ž iadny subjekt.) V období od zverejnenia prihlášky do udelenia patentu je biologický materiál prístupný na základe žiadosti komukoľvek, no súčasne má prihlasovateľ možnosť využiť svoje prá vo a obmedziť prístup k biologickému materiálu v tomto období len pre nezávislých expertov. Toto právo prihlasovateľ realizuje prostredníctvom žiadosti, ktorá musí byť úradu podaná pred zverejnením prihl ášky. V období po udelení patentu je uložený biologický materiál prístupný komukoľvek bez obmedzenia.

Osobe, ktorej bola vzorka biologického materiálu poskytnutá, sa počas platnosti patentu ustanovujú konkrétne povinnosti vo vzťahu k poskytnutej vzorke.

Podľa § 10 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon), sa na sprístupnenie uloženého biologického materiálu verejnosti vzťahujú podmienky ustanovené Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentové ho konania a Vykonávacím predpisom k Budapeštianskej zmluve (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.) Pozornosť je treba zamerať predovšetkým na pravidlo 11 Vykonávacieho predpisu.

V súvislosti s predmetnými ustanoveniami smernice 98/44/ES predkladateľ považuje za nevyhnutné poznamenať, že táto smernica bola transponovaná v roku 2001 zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranný ch osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), pričom bola v Doložke zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie konštatovaná kompatibilita v plnom rozsahu. Konkrétne predmetné ustanovenia článku 13 ods. 2 až 5 smernice 98/44/ES boli zodpovedajúcim spôsobom premietnuté do § 9 návrhu vykonávacieho predpisu k patentovému zákonu, no na zá klade stanovísk Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre technické právne predpisy, zo 17. zasadnutia konaného dňa 6.12.2001 a 21. zasadnutia konaného dňa 13.3.2002, k návrhu vyhláš ky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zá kon) a z nich vyplývajúcich odporúčaní bolo znenie § 9 vyhlášky preformulované do v súčasnosti platnej podoby.

K bodu 24.

Èlánok 14 odsek 1 smernice 98/44/ES bol ešte v predvstupovom období v roku 2002 premietnutý do ustanovenia § 9 vyhlášky ÚPV SR č. 223/2002 Z.z.. ktorou sa vykoná va zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Aj v súvislosti s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR sa navrhuje premietnutie predmetn ého ustanovenia smernice 98/44/ES priamo do patentového zákona.

Jednou z podmienok, ustanovených Budapeštianskou zmluvou o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej, pre opätovné uloženie biologického materi álu v uznávanej ukladacej inštitúcii je písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia (pravidlo 6.2. (a) (ii),. Tá to podmienka je identická s podmienkou ustanovenou v čl. 14 ods. 2 smernice 98/44/ES. Keďže č. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES ustanovuje, že nové uloženie materiálu sa povolí za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené v Budapeštianskej zmluve, už z tohto znenia čl. 14 ods. 1 smernice 98/44/ES vyplýva aj povinnosť predloženia písomné vyhlásenie deponenta o tom, že novoukladaný mikroorganizmus sa zhoduje s tým, ktorý bol predmetom predchádzajúceho uloženia.

K bodu 25.

Navrhuje sa nová definícia rozsahu povolených úprav prihlášky a predovšetkým sa dopĺňa možnosť rozdelenia prihlášky aj z vlastného popudu prihlasovateľa (Èlánok 4 G (2) Paríž skeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva). Súčasné znenie patentového zákona pozná vylúčenie prihlášky, resp. rozdelenie prihlášky len v prípade nesplnenia podmienky jednotnosti vynálezu podľa § 37 ods. 3 patentového zákona.

K bodu 26.

Návrhom dochádza k zjednoteniu podmienky preukázania právneho záujmu navrhovateľa v prípade zrušenia patentu po jeho zániku. V zmysle návrhu je navrhovateľ povinný preukázať právny zá ujem na zrušení patentu bez ohľadu na okolnosť, či k zániku patentu došlo pred podaním návrhu na jeho zrušenie, alebo až v priebehu konania o zrušení patentu.

K bodu 27.

Navrhovaná úprava vychádza z praktických skúseností úradu. Aj keď inštitút pokračovania v konaní sa využíva v prípade zmeškania úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, tzn. pož iadať o pokračovanie v konaní je logicky možné až po zmeškaní, t. j. uplynutí určenej lehoty, úrad sa často stretáva so žiadosťami podanými pred uplynutím určenej lehoty. Z toho dô vodu sa navrhuje zdôraznenie podstaty inštitútu pokračovania v konaní.

K bodu 28. a 31.

Navrhuje sa jazyková – štylistická úprava dotknutých ustanovení.

K bodu 29.

Navrhovaná zmena ustanovenia upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty alebo žiadosti o pokračovanie v konaní opätovne súvisí s dohovorom PLT. Pravidlo 12 ods. 5 písm. a) PLT v spojení s článkom 11 ods. 3 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o predĺženie lehoty, resp. pokrač ovanie v konaní. Keďže v zmysle článku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristú pil navrhovateľ k úprave dotknutého ustanovenia patentového zákona.

Na základe návrhu nie je možné vyhovieť žiadosti o pokračovanie v konaní v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2 – ide o úradom určené lehoty v rámci konania o návrhu na zrušenie patentu, č o zodpovedá výnimke podľa pravidla 12 ods. 5 písm. a) vi) PLT – úľava pri lehote na konanie inter partes.

K bodu 30.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 51 ods. 4.

K bodu 32.

Navrhuje sa obmedzenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyhovení žiadosti v prípade nečinnosti úradu len pre prípad žiadosti o predĺženie lehoty. Potreba navrhovanej zmeny vyplynula z praxe ú radu.

K bodu 33.

Navrhuje sa zmena ustanovenia upravujúceho mechanizmus uvedenia do predošlého stavu (restitutio in integrum). Uvedenie do predošlého stavu je závislé na existencii objektívnej prekážky znemožňujúcej účastníkovi konania dodržanie zákonnej alebo úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu. V platnom znení je objektívna povaha prekážky zakotvená formuláciou 'bez vlastného zavinenia'. V súlade so znen ím článku 12 ods. 1 iv) dohovoru PLT sa navrhuje modifikácia uvedenej formulácie na 'napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti'.

K bodu 34.

V zmysle platného znenia patentového zákona môže účastník konania požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu v subjektívnej lehote 2 mesiacov od zániku prekážky, najneskôr vš ak v objektívnej lehote 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. Návrhom sa znenie dotknutého ustanovenia dopĺňa o špeciálnu objektívnu lehotu, a to v prípade zmeškania dodatočnej lehoty na zaplatenie udrž iavacieho poplatku v zmysle Èlánku 5bis odsek 1 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Navrhovaná úprava vyplýva a je v súlade s pravidlom 13 ods. 2 ii) PLT.

K bodu 35.

Účastníkovi konania sa ukladá povinnosť uviesť v žiadosti o uvedenie do predošlého stavu aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Uloženie tejto povinnosti je v priamej s úvislosti so znením § 52 odsek 1; určenie dňa zániku prekážky je nevyhnutné pre počítanie subjektívnej lehoty v zmysle § 52 odsek 1.

K bodu 36.

Navrhovaná zmena ustanovenia § 52 ods. 5 upravujúceho výnimky, kedy nie je možné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu vyplýva a je v súlade so znením dohovoru PLT.

Pravidlo 13 ods. 3 PLT v spojení s článkom 12 ods. 2 PLT taxatívne ustanovuje prípady, kedy nie sú zmluvné strany povinné vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu. Keďže v zmysle člá nku 2 ods. 1 PLT zmluvná strana nemôže stanoviť podmienky, ktoré sú pre prihlasovateľa / majiteľa patentu menej priaznivé, ako podmienky ustanovené dohovorom PLT, pristúpil navrhovateľ k úprave dotknuté ho ustanovenia patentového zákona.

K bodu 37.

Navrhuje sa štylistická úprava, a to v súvislosti s formuláciou použitou v § 52 ods. 5.

K bodu 38.

Navrhuje sa vypustenie slova 'zverejnenej' z ustanovenia § 52 odsek 8 patentového zákona; toto ustanovenie bolo pri tvorbe patentového zákona prevzaté z článku 122 ods. 6 Dohovoru o udeľovaní euró pskych patentov (Európsky patentový dohovor) (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z.z.) . Èl. 122 ods. 6 EPD však hovorí o využívaní vynálezu, ktorý bol predmetom euró pskej patentovej prihlášky (čiže zverejnenie alebo nezverejnenie prihlášky nie je relevantné) alebo európskeho patentu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ pristupuje k vypusteniu dotknutého slova 'zverejnenej', ktor é nemá oporu v znení čl. 122 ods. 6 EPD, z predmetného ustanovenia patentového zákona.

Navrhuje sa aj štylistická úprava – vypustenie slova 'naďalej'.

K bodu 39.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať aj odkaz v § 55 ods. 3 písm. b).

K bodu 40.

Predmetné ustanovenie sa navrhuje ako obsolentné vypustiť, pretože poplatok za podanie riadneho opravného prostriedku, t. j. rozkladu proti rozhodnutiu úradu – položka 215 písm. b) sadzobníka sprá vnych poplatkov bola s účinnosťou od 1.1.2004 zákonom č. 583/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zo sadzobníka sprá vnych poplatkov vypustená.

K bodu 41.

Následkom nepredloženia medzinárodnej PCT prihlášky úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, je priznanie práva prednosti v súlade s § 36 ods. 1 písm. a) patentového zá kona, t.j. priznanie práva prednosti ku dňu podania prihlášky.

K bodu 42.

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 11 patentového zákona je nevyhnutné zmeniť aj použitý odkaz.

K bodu 43.

Navrhovaná zmena sa dotýka vykonávania Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (EPD). V zmysle článku 67 EPD odo dňa zverejnenia poskytuje európska patentová prihláška prihlasovateľovi v zmluvn ých štátoch určených vo zverejnenej prihláške prechodnú ochranu podľa článku 64 EPD. V zmysle § 60 ods. 3 patentového zákona sa teda dňom sprístupnenia prekladu patentových ná rokov verejnosti prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky priznávajú rovnaké práva ako prihlasovateľovi podľa patentového zákona. Odkaz použitý v uvedenom ustanovení patentového zákona vš ak rozsah práv priznaných prihlasovateľovi európskej patentovej prihlášky bezdôvodne obmedzuje; preto navrhovateľ pristupuje k jeho vypustení.

K bodu 44.

Navrhovaná zmena vyplýva a je v súlade so znením článku 67 ods. 4 Európskeho patentového dohovoru (EPD). Upravuje sa vzťah účinku späťvzatia určenia pre Slovenskú republiku, t. j. procesné ho úkonu pred Európskym patentovým úradom, vo vzťahu k účinkom na území Slovenskej republiky.

K bodu 45.

Navrhuje sa vypustenie nesprávneho odkazu na § 51 ods. 5.

K bodom 46. a 47.

V štvrtej časti patentového zákona nazvanej Vykonávanie Európskeho patentového dohovoru sa navrhujú zmeny vyplývajúce zo znenia Reví zie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor), ktorá bola uzavretá 29.11.2000 v Mníchove.

Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) ako aj s predmetnou revíziou (označ ovanou aj ako EPD 2000) uznesením č. 1920 z 15.2. 2002 a súčasne rozhodla, že ide o dohovor a revíziu dohovoru podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Prezident SR podpísal listiny o pr ístupe SR k dohovoru a revízii dohovoru 22.3.2002. (viď Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 376/2002 Z.z.)

Revidované znenie EPD, t. j. EPD 2000 vstúpi do platnosti v zmysle článku 8 Revízneho aktu 13. decembra 2007.

Navrhované zmeny patentového zákona sú odrazom zmien vyplývajúcich z EPD 2000.

K bodu 48.

Ustanovenie týkajúce sa zmeny európskej patentovej prihlášky na národnú prihlášku úžitkového vzoru systematicky spadá do oblasti úpravy úžitkových vzorov, preto navrhovateľ pristú pil k jeho vypusteniu z patentového zákona a predmetnú úpravu zaradil do návrhu zákona o úžitkových vzoroch (§ 36 návrhu).

K bodu 49.

V ustanovení upravujúcom procesný postup úradu v prípade splnenia všetkých požadovaných podmienok pre udelenie európskeho patentu je nevyhnutné doplniť odkaz aj na podmienku podľa § 63 odseku 3, pretože majiteľ európskeho patentu má možnosť predložiť preklad európskeho patentového spisu v dodatočnej lehote podľa § 63 ods. 3.

K bodu 50.

Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad pristúpi k zápisu európskeho patentu do registra európskych patentov, ale len za splnenia podmienok ustanovených § 63 ods. 2 alebo 3, t. j. majiteľ európskeho patentu je povinný na zaplatenie poplatku za zverejnenie, oznámenie adresy na doručovanie na území SR a na predloženie prekladu patentového spisu do slovenského jazyka v urč enej eventuálne aj dodatočnej lehote. V tomto zmysle je nevyhnutné doplniť ustanovenie § 63 ods. 7 patentového zákona.

K bodom 51. – 57.

Navrhuje sa zosúladenie terminológie použitej v štvrtej časti patentového zákona, ktorá sa týka vykonávania Európskeho patentového dohovoru, s oficiálnym prekladom tohto dohovoru uverejnený m v Zbierke zákonov.

V bode 54. sa navyše navrhuje zmena súvisiaca s EPD 2000, ktoré vstúpi do platnosti 13. decembra 2007. (viď odôvodnenie k bodom 46. a 47.).

K bodu 58.

S účinnosťou od 1.3.2007 bol zákonom č. 84/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný aj patentový zákon.

Navrhuje sa legislatívno – technická úprava; keďže uvedenou novelizáciou bol do § 79 vložený nový odsek a označenie nasledujúcich odsekov sa zmenilo, je v tejto súvislosti potrebné aktualizovať v celom texte patentového zákona odkaz na § 79 ods. 9 (platné znenie patentového zákona).

K bodu 59.

Navrhuje sa doplnenie prílohy k patentovému zákonu (tzv. transpozičnej prílohy) o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoloč enstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie, a to z dôvodu, že do návrhu zákona sa v čl. III bod 9. Premieta časť znenia bodu 8. článku 1 tejto smernice (konkrétne ide o nasledujúce ustanovenie smernice: 'Realizácia potrebných štúdií a skúšok na účely uplatnenia odsekov 1, 2, 3 a 4 a splnenie následných praktických požiadaviek sa nepokladá za porušenie patentových práv alebo dodatočných ochrann ých osvedčení.').

K článku IV:

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2008.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 1.8.2007.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

K najvýznamnejším medzinárodným organizáciám pôsobiacim v humanitárnej oblasti patrí Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Jeho postavenie a úlohy sú upravené najmä v týchto medzinárodnoprávnych dokumentoch:

a) Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov a tri Dodatkové protokoly k nim (Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli (Prvý ženevský dohovor); Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori (Druhý ženevský dohovor); Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami (Tretí ženevský dohovor); Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny (Štvrtý ženevský dohovor); všetky publikované pod č. 65/1954 Sb.); Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov (Dodatkový protokol I - bol publikovaný pod č. 168/1991 Zb.); Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter (Dodatkový protokol II - bol publikovaný pod č. 168/1991 Zb.) a Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúci sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku (Dodatkový protokol III – doposiaľ nebol publikovaný v Zbierke zákonov SR) /ďalej len “Ženevské dohovory“/,

b) Ústava Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len “Ústava MF ČK“),

Okrem Ženevských dohovorov sú na území Slovenskej republiky platné aj ďalšie medzinárodné dohovory, ktoré upravujú niektoré čiastkové úlohy Červeného kríža, resp. sa v nich postavenie a úlohy Červeného kríža pripomínajú. Ide napr. o Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníka publikovaný pod č. 36/1988 Zb. (čl. 6 bod 5); Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania publikovaný pod č. 26/1995 Z. z. (čl. 17 ods. 3); Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení publikovaný pod č. 121/1999 Z. z. (preambula, čl. 6 ods. 3, čl. 11 ods. 4, čl. 12 ods. 3 a čl. 13 ods. 2); Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu publikovaný pod č. 382/2001 Z. z. (čl. 7 ods. 5); Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu publikovaný pod č. 593/2002 Z. z. (čl. 9 ods. 5); Druhý protokol k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 publikovaný pod č. 304/2004 Z. z. (čl. 27 ods. 3); Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II) k Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky publikovaný pod č. 457/2004 Z. z. (čl. 12 ods. 4 a 5) a Tamperský dohovor o poskytovaní telekomunikačných zdrojov pri katastrofách publikovaný pod č. 92/2005 Z. z. (čl. 1 ods. 11). Zároveň je na území Slovenskej republiky platné aj usmernenie EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) (2005/C 327/04).

Kľúčové postavenie medzi uvedenými medzinárodnoprávnymi dokumentmi majú Ženevské dohovory a Ústava MF ČK, ktoré predstavujú základný prameň medzinárodného práva upravujúci postavenie a pôsobenie Medzinárodného hnutia Červeného kríža, ktoré samotné nemá právnu subjektivitu, ale pozostáva z nasledovných samostatných právnych subjektov:

a)Medzinárodného výboru Červeného kríža,

b)Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža,

c)národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len „národné spoločnosti ČK“).

Ako Ženevské dohovory, tak aj Ústava MF ČK obsahujú základné (obligatórne) požiadavky a princípy, ktoré jednotlivé národné spoločnosti ČK musia spĺňať a musia sa nimi riadiť. V ich zmysle národná spoločnosť musí a) byť jedinou národnou spoločnosťou na území príslušného štátu; b) mať pomocný charakter; c) byť neštátna; d) byť nezávislá, e) musí používať symboly Medzinárodného hnutia Červeného kríža; f) konať v súlade so Ženevskými dohovormi a s princípmi medzinárodného humanitárneho práva; g) byť súčasťou univerzálneho systému Medzinárodného hnutia Červeného kríža; h) byť humánne orientovaná; ch) byť neutrálna; i) pôsobiť na celom území štátu (mať celoštátnu pôsobnosť); j) mať dobrovoľný charakter.

Okrem toho Ústava MF ČK obsahuje aj požiadavky, ktoré by mali národné spoločnosti ČK spĺňať, podľa ktorých národná spoločnosť ČK by mala mať výlučné právo uzatvárať zmluvy s inými národnými spoločnosťami ČK a zároveň by mala mať uzatvorené zmluvy s vládou a inými príslušnými štátnymi orgánmi (orgánmi verejnej moci), pokiaľ ide o vykonávanie verejných programov. Z Ústavy MF ČK možno tiež vyvodiť požiadavku, aby národná spoločnosť ČK nebola nútená na vykonávanie činností, ktoré by mohli byť v rozpore so Ženevskými dohovormi, ich dodatkovými protokolmi, ako aj inými normami medzinárodného humanitárneho práva.

Postavenie národných spoločností ČK je upravené nielen vo vyššie spomínaných medzinárodnoprávnych dokumentoch, ale spravidla aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré popri vymedzení postavenia a úloh národných spoločností tradične upravujú tiež pravidlá používania znaku a názvu Červeného kríža, resp. Červeného polmesiaca, ako aj ich právnu ochranu.

Zákonná úprava postavenia národnej spoločnosti ČK a ochrana znaku a názvu Červeného kríža má na území Slovenska dlhodobé tradície. Už za tzv. prvej ČSR bola táto problematika upravená v zákone č. 479/1929 Sb. z. a n. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža (ako vyplýva z názvu išlo o zákon zameraný predovšetkým na ochranu znaku a názvu Červeného kríža).

Po podstatnej revízii Ženevských dohovorov na diplomatickej konferencii konanej v Ženeve od 21. apríla do 12. augusta 1949 (revidované znenie bolo publikované pod č. 65/1954 Sb.) vznikla pre Československú republiku ako signatára týchto medzinárodných dohovorov úloha nanovo upraviť zákonnou formou svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z nového znenia Ženevských dohovorov, vrátane potreby upraviť postavenie národnej spoločnosti ČK. Na tomto základe Národné zhromaždenie ČSR schválilo 30. októbra 1952 zákon č. 60/1952 Sb. o Československom Červenom kríži a o užívaní znaku, odznaku a názvu Červeného kríža (ďalej len „zákon č. 60/1952 Sb.“), podľa ktorého bol Československý Červený kríž (ďalej len „ČSČK“) charakterizovaný ako jediná štátom uznaná organizácia ČK na území ČSR s právnym postavením dobrovoľnej organizácie podľa zákona č. 68/1951 Sb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach (§ 2). Zákon č. 60/1952 Sb. zároveň rámcovo vymedzoval hlavné úlohy ČSČK (§ 3), ako aj ekonomickú základňu jeho činnosti, vrátane záväzku štátu poskytovať „...Československému Červenému krížu na jeho činnosť každoročný príspevok.“ (§ 4 ods. 1) a „...oslobodenia od daní, poplatkov a dávok včítane cla ...“ (§ 4 ods. 2) s odkazom na osobitné predpisy, a obsahoval tiež ustanovenia upravujúce užívanie znaku, odznaku a názvu Červeného kríža (§ 6).

Zákon č. 60/1952 Sb. bol platný a účinný do 31. júna 1992, keď bol nahradený zákonom Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži (ďalej len „zákon č. 126/1992 Zb.“), ktorý sa skladal z dvoch častí. V prvej časti (§ 1 a § 2) bola upravená ochrana znaku a názvu Červeného kríža, pričom oproti predchádzajúcemu zákonu č. 60/1992 Sb. sa priamo v tomto zákone nachádzala aj skutková podstata priestupku súvisiaceho s neoprávneným použitím znaku alebo názvu Červeného kríža, s tým, že výnosy z pokút za spáchanie tohto priestupky boli v zmysle tohto zákona príjmom ČSČK.

V druhej časti zákona č. 126/1992 Zb. bolo upravené právne postavenie ČSČK, ktorý bol ČSČK definovaný ako jediná štátom uznaná spoločnosť Červeného kríža na území ČSFR s právnym postavením občianskeho združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (§ 3). Zákon č. 126/1992 Zb. tiež rámcovo ustanovoval hlavné úlohy ČSČK (§ 4) a vymedzoval ekonomickú základňu činnosti, keď okrem iného obsahoval záväzok vlády ČSFR poskytovať ČSČK každoročne zo štátneho rozpočtu „...prostriedky na výkon jeho činnosti podľa Ženevských dohovorov v rozsahu úloh vymedzených v § 4 tohto zákona“ /§ 5 ods. 1 písm. b)/. Obdobne ako predchádzajúci zákon, aj zákon č. 126/1992 Zb. garantoval ČSČK aj oslobodenie od daní, poplatkov a ciel „...pri plnení svojich úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov a z rezolúcií Medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca“ (§ 5 ods. 2). Zákon č. 126/1992 Zb. obsahoval aj reštitučnú časť, v zmysle ktorej sa štát navrátil ČSČK majetok odňatý Červenému krížu v období od 25.2.1948 do 31.12.1989 (§ 6 a príloha tohto zákona).

Zákon č. 126/1992 Zb. bol novelizovaný počas obdobia svojej platnosti a účinnosti len raz, a to zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 108/1993 Z. z., pričom táto novelizácia predstavovala predovšetkým reakciu zákonodarcu na zánik ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Zákon č. 126/1992 Zb. bol účinný do 30. apríla 1994, keď bol nahradený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža schváleným 17. marca 1993 (ďalej aj „zákon č. 84/1994 Z. z.“).

V súvislosti so zánikom ČSFR sa konštituoval aj Slovenský Červený kríž (ďalej len „SČK“) ako právny nástupca ČSČK, ktorý bol 25. augusta 1993 Medzinárodným výborom Červeného kríža uznaný za národnú spoločnosť ČK a 25. októbra 1993 prijatý za člena Medzinárodnej federácie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Následne bol SČK 8. decembra 1993 vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) uznaný za jedinú národnú spoločnosť ČK pôsobiacu na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov.

Dodnes platný a účinný zákon č. 84/1994 Z. z.. sa skladá z troch častí. Prvá časť obsahuje a) zákonnú definíciu právneho postavenia SČK (§ 1 ods. 1), pričom v tomto zákone už nie je uvedené, že SČK pôsobí ako občianske združenie podľa osobitného zákona; b) rámcové vymedzenie úloh SČK (§ 1 ods. 2); c) vzťah SČK k medzinárodnému hnutiu Červeného kríža (§ 1 ods. 3 a 4); d) rámcovú úpravu organizačnej štruktúry SČK (§ 2, čiastočne tiež § 1 ods. 5) a e) ekonomické, resp. daňovo právne postavenie SČK (§ 3). V druhej časti zákona sú obsiahnuté ustanovenia o ochrane znaku a názvu Červeného kríža, vrátane vymedzenia skutkovej podstaty priestupku za neoprávnené použitie znaku a názvu Červeného kríža, pričom na rozdiel od zákona č. 126/1992 Zb. sú výnosy z pokút za ich spáchanie už príjmom štátneho rozpočtu. V tretej časti zákona sa okrem iného nachádza rámcové vymedzenie vzťahu SČK k orgánom štátnej správy a orgánom miestnej samosprávy (§ 6 ods. 1).

Zákon č. 84/1994 Z. z. nebol za viac ako 12 rokov svojej účinnosti ani raz novelizovaný, t. j. platí v pôvodnom znení. Táto skutočnosť spôsobila jednak to, že v ňom použitá právna terminológia je už zastaralá, ako aj to, že jeho aktuálny obsah nereflektuje dostatočne na prijatie niektorých nových zákonov (napr. nové zákony vo sfére zdravotníctva, zákony súvisiace s reformou verejnej správy, novelizácie zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane, zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách v znení zákona č. 35/2002 Z. z. atd.) a v nich obsiahnutých nových právnych inštitútov, čo spôsobilo aj zrejme nechcený posun v právnom postavení SČK. Z tohto dôvodu, zrejme tiež nie zámerne, došlo aj k citeľnej redukcii „ekonomických zvýhodnení“ SČK, ktoré mu Slovenská republika pôvodne zákonom č. 84/1994 Z. z. v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z na našom území platných a záväzných Ženevských dohovorov, či iných medzinárodných zmlúv garantovala (napr. zrušenie oslobodenia od správnych poplatkov po schválení nového zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, alebo zrušenie oslobodenia od daní z nehnuteľností po zrušení zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností a jeho nahradení zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisoch), pričom navyše príslušné ustanovenia zákona č. 84/1994 Z. z. (§ 3 ods. 3 a 4) odkazujú na niektoré už neexistujúce právne predpisy, čo minimálne spôsobuje interpretačné problémy.

V interpretačnej a právno-aplikačnej praxi spôsobuje určité problémy aj skutočnosť, že zákon č. 84/1994 Z. z., na rozdiel od svojich právnych predchodcov nepriznal SČK právne postavenie niektorého z v právnom poriadku Slovenskej republiky existujúcich druhov právnických osôb, čo spôsobuje problémy najmä vtedy, ak SČK vstupuje do právnych vzťahov neupravených týmto zákonom. Nedostatočne a neorganicky je v zákone č. 84/1994 Z. z. upravený aj vzťah SČK k Slovenskej republike, resp. jej štátnym orgánom, ako aj iným orgánom verejnej moci (orgánom územnej samosprávy). V porovnaní s analogickými zákonmi v zahraničí je nedostatočne precízne vymedzené aj medzinárodné postavenie SČK ako národnej spoločnosti ČK, a to najmä vzhľadom na požiadavky a princípy vyplývajúce zo Ženevských dohovorov a Ústavy MF ČK (pozri vyššie).

Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú potrebu zásadných zmien zákona č. 84/1994 Z. z., ktorých vykonanie prostredníctvom jeho novelizácie by bolo nielen legislatívno-technicky neobyčajne zložité, ale by aj odporovalo platným legislatívnym pravidlám, a preto sa predkladá do legislatívneho procesu návrh nového zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predložený návrh zákona upravuje najmä nasledovné okruhy problémov:

a)definuje postavenie SČK v právnom poriadku Slovenskej republiky tak, že SČK garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, ktorej vo vzťahoch týmto zákonom neupravených priznáva právne postavenie neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách v znení zákona č. 35/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 213/1997 Z. z.“), čo najviac zodpovedá charakteru, poslaniu a úlohám SČK (§ 1),

b)deklaruje medzinárodné postavenie SČK ako národnej spoločnosti ČK (§ 2),

c)presnejšie a prehľadnejšie ako zákon č. 84/1994 Z. z. vymedzuje vzťahy Slovenskej republiky a subjektov územnej samosprávy a SČK, pričom v súlade s požiadavkami Ústavy MF ČK podrobnejšiu úpravu týchto vzťahov odkazuje na osobitné zmluvy (§ 3 a § 4),

d)vymedzuje základné úlohy SČK (§ 5),

e)rámcovo vymedzuje organizačnú štruktúru SČK (§ 6),

f)ustanovuje zásady hospodárenia SČK (§ 7 až § 11), vrátane foriem získavania prostriedkov na činnosť SČK, ktorých súčasťou sú v súlade s doterajšími tradíciami vnútroštátnej právnej úpravy i záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi so Ženevských dohovorov aj dotácie z verejných fondov (§ 7 ods. 1 až 6),

g)v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi, tak ako doposiaľ, garantuje SČK oslobodenie od niektorých daní, cla, súdnych, správnych a poštových poplatkov (§ 7 ods. 7 a 8),

h) vymedzuje pravidlá používania a ochrany znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky a vymedzuje presnejšie ako doposiaľ skutkovú podstatu priestupku za ich neoprávnené použitie, ako aj príslušného priestupkového konania (§ 12 a § 13).

V súlade so zámermi sledovanými novou právnou úpravou je nevyhnutné vykonať aj čiastkové zmeny niektorých súvisiacich zákonov, a preto sú súčasťou predloženého návrhu zákona aj novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol spracovaný v orgánoch SČK, schválený Najvyššou radou SČK na jej zasadnutí 9. decembra 2006 a predkladá ho ako iniciatívny návrh skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

Návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Navrhovateľ právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda),

-nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (Biela kniha),

-nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky na rok 2007,

-nie je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007,

-nie je zaradený do Národného programu pre prijatie aquis communitaire.

b)Nevyplýva zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky

4.Problematika návrhu právneho predpisu

-nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

-nie je upravená v práve Európskej únie.

-

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): -

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1. časť:

Návrh zákona čiastočne ovplyvní príjmovú časť štátneho rozpočtu vzhľadom na navrhované oslobodenie SČK od správnych poplatkov, ako aj presun výnosov z pokút za neoprávnené požitie znaku a názvu Červeného kríža z príjmov štátneho rozpočtu do rozpočtov vyšších územných celkov. Keďže úlohy SČK (§ 5 ods. 1), na zabezpečenie ktorých sa aj doposiaľ poskytoval príspevok zo štátneho rozpočtu, sa zásadným spôsobom nerozširujú, ale len legislatívne spresňujú, predpokladané zvýšené požiadavky na štátny rozpočet sú nepatrné a odhadujú sa vo výške cca 330 tisíc Sk (pri oslobodení od správnych poplatkov). K spresneniu finančných požiadaviek na štátny rozpočet dôjde až po uzatvorení zmlúv predpokladaných týmto návrhom zákona (§ 3 ods. 4 a § 5 ods. 1 v spojení s § 15). Navrhovatelia považujú za potrebné zdôrazniť, že požiadavky na štátny rozpočet vyplývajúce z návrhu zákona súvisia s plnením úloh vo verejnom záujme, ktorých plnenie by inak bolo potrebné zabezpečovať prostredníctvom štátnych orgánov a organizácií.

2. časť:

Návrh zákona nebude mať zásadný finančný dopad na finančné hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, ani hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

V prípade oslobodenia od daní z nehnuteľností úľava prestavuje čiastku 250 tisíc Sk.

3. časť:

Návrh zákona nemá žiadny negatívny vplyv na životné prostredie.

4. časť:

Návrh zákona nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1

SČK ako právny nástupca ČSČK bol Medzinárodným výborom Červeného kríža uznaný za národnú spoločnosť ČK a prijatý za člena Medzinárodnej federácie národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Následne bol SČK vládou uznaný za jedinú národnú spoločnosť Červeného kríža pôsobiacu na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov. Tieto skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv na vnútroštátne i medzinárodné postavenie SČK a podmieňujú postavenie SČK v právnom poriadku Slovenskej republiky, sa deklarujú v odseku 1. Charakteristika SČK ako „pomocnej organizácie orgánov verejnej správy v humanitárnej oblasti“, ktorá je súčasťou odseku 1, vyplýva ako terminus technikus zo základných dokumentov Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

V odseku 2 sa definuje postavenie SČK v právnom poriadku Slovenskej republiky a to tak, že SČK sa garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, čím sa v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov a Ústavy MF ČK zvýrazňuje neštátne a nezávislé postavenie SČK, ako aj jeho jedinečný charakter. Zároveň sa SČK priznáva právne postavenie neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z.. Takéto legislatívne riešenie by malo výrazne prispieť k zvýšeniu právnej istoty SČK, a to najmä v prípadoch, keď vstupuje do právnych vzťahov týmto zákonom neupravených. Zaradenie SČK pod právny režim neziskových organizácii najviac zodpovedá jeho charakteru, poslaniu a úlohám, ktoré vo svojej podstate umožňujú charakterizovať SČK ako neziskovú organizáciu aj bez výslovnej právnej úpravy. Z právneho postavenia neziskovej organizácie vyplýva, že na SČK sa budú vzťahovať práva a povinnosti, ktoré zákon č. 213/1997 Z. z. a iné právne predpisy priznávajú neziskovým organizáciám, okrem prípadov, keď tento zákon príp. iné právne predpisy neustanovia inak, resp. ak tento zákon výslovne vylúči uplatnenie niektorých ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z. vo vzťahu k SČK (pozri najmä odôvodnenie k § 14).

V odseku 3 sa deklaruje, že SČK pôsobí v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

K § 2

V § 2 sa ustanovuje medzinárodné postavenie SČK, ktorý je ako národná spoločnosť ČK neoddeliteľnou súčasťou Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a zároveň členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Z tohto postavenia vyplýva SČK povinnosť pôsobiť v súlade so základnými princípmi Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Štatútom Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, smernicami a ďalšími dokumentmi prijatými Medzinárodným hnutím Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ako aj povinnosť plniť úlohy podľa Ženevských dohovorov a záverov medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca, spolupracovať s Medzinárodným výborom Červeného kríža a s ostatnými národnými spoločnosťami Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Z Ústavy MF ČK zároveň vyplýva výlučné právo SČK uzatvárať s národnými spoločnosťami ČK pôsobiacimi v iných štátoch zmluvy o medzinárodnej spolupráci.

K § 3

V ustanoveniach § 3 sa vymedzujú základy právnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a SČK. Záväzok Slovenskej republiky rešpektovať nezávislé postavenie SČK a poskytovať mu pomoc a súčinnosť pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov vyplýva priamo z textu Ženevských dohovorov, ktoré sú na území Slovenskej republiky platné a ustanovujú pre signatárske štáty zodpovedajúce právne a politické záväzky. Žiada sa zvýrazniť, že záväzok Slovenskej republiky dodržiavať medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 2). Finančná a iná podpora SČK zo strany štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich so Ženevských dohovorov, ako aj ďalších úloh ustanovených týmto zákonom (§ 5 ods. 1) je podmienená tiež charakterom týchto úloh, ktoré možno charakterizovať ako úlohy vo verejnom záujme, resp. všeobecne prospešné služby, ktorých plnenie Slovenská republika finančne a inak podporuje bez ohľadu nato, či ich zabezpečuje SČK alebo iná právnická osoba (nezisková organizácia).

Vzhľadom na požiadavku rešpektovania nezávislého postavenia SČK ako národnej spoločnosti ČK zo strany štátu, ktorá vo svojej podstate neumožňuje jednostranne ukladať SČK ďalšie úlohy, t. j. úlohy nad rámec tohto zákona (požiadavka dobrovoľného prevzatia úloh ustanovených týmto zákonom SČK bola pritom akceptovaná, keďže návrh tohto zákona bol prerokovaný a schválený v príslušných orgánoch SČK), sa prípadné prevzatie plnenia ďalších úloh vo verejnom záujme SČK odkazuje na osobitné zmluvy, ktorých prijatie predpokladá predložený návrh zákona jednak vo všeobecnej rovine v ustanovení § 2 ods. 2, ako aj v konkrétnej rovine na iných miestach tohto návrhu zákona (najmä § 5 ods. 1). Predložený návrh zákona vychádza z predpokladu, že popri tomto zákone budú základy vzťahov medzi vládou, ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy na jednej strane a SČK na druhej strane upravené v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi vládou ako najvyšším orgánom štátnej správy a SČK, ktorej prijatie predpokladá odsek 4.

V záujme vytvorenia podmienok na efektívne plnenie poslania a úloh SČK sa v odseku 3 ustanovuje záväzok príslušných štátnych orgánov (vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov) poskytovať SČK informácie potrebné pre jeho činnosť, záväzok predkladať mu na pripomienkovanie návrhy všeobecne záväzných predpisov dotýkajúcich sa jeho činnosti, ako aj záväzok prizývať zástupcov SČK do príslušných poradných orgánov vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

K § 4

V ustanoveniach § 4 sa vymedzujú základy právnych vzťahov medzi subjektmi územnej samosprávy, t. j. vyššími územnými celkami a obcami a SČK, a to v zásade analogicky ako vzťahy Slovenskej republiky a SČK (§ 3), pričom právo samostatne vstupovať do zmluvných vzťahov s vyššími územnými celkami a obcami súvisiacich s prevzatím podielu na plnení úloh vo verejnom záujme patriacich do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sa umožňuje aj územným spolkom SČK. V tejto súvislosti treba uviesť, že územné štruktúry SČK nepôsobia vo všetkých obciach a nekopírujú územno-správne členenie Slovenskej republiky, a preto sa predpokladá, že zmluvným partnerom subjektov územnej samosprávy budú jednak územné spolky SČK (tam kde sú vytvorené a pôsobia), alebo priamo celoštátne orgány SČK.

K § 5

V odseku 1 sa demonštratívnym spôsobom vymedzujú základné úlohy SČK, ktoré vyplývajú jednak priamo zo Ženevských dohovorov /najmä úlohy vymedzené v písmenách a), j) a k), a vo veľkej miere tiež v písmenách b) a c)/, a jednak z humanitárneho poslania SČK a základných dokumentov Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorého je SČK integrálnou súčasťou. Ide o úlohy, ktorých plnenie je vo verejnom záujme, resp. všeobecne prospešné služby, ktoré SČK tak, ako aj iné národné spoločnosti ČK tradične vykonával a vykonáva a vo veľkej miere boli vymedzené aj v doterajšej právnej úprave. Na viacerých miestach je vymedzenie jednotlivých úloh SČK len rámcové a odkazuje na podrobnejšiu úpravu v osobitných zákonoch /napr. úlohy podľa písm. d), e), i)/, alebo v osobitných zmluvách /napr. úlohy podľa písmena b), f), i) a k).

Navrhovaná právna úprava v písmene a) rozlišuje dobrovoľných zdravotníckych pracovníkov – tí s príslušnou odbornou spôsobilosťou podľa nariadenia vlády SR č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov (lekári, zdravotné sestry) a zdravotníckych dobrovoľníkov, ktorí pôsobia ako vyškolení pomocníci zdravotníckych pracovníkov.

Tradičná úloha SČK pri organizovaní a zabezpečovaní bezpríspevkového darcovstva krvi sa zvýrazňuje jeho exkluzívnou úlohou oceňovať bezpríspevkových darcov krvi známou Jánskeho plaketou. Vďaka výslovnej úprave v zákone nadobudne toto tradičné ocenenie bezpríspevkových darcov krvi zákonný charakter.

SČK tradične zabezpečuje svoje úlohy nielen svojimi zamestnancami ale aj a predovšetkým dobrovoľníkmi, čím sa zvýrazňuje humanitárne poslanie jeho činnosti. K tomu, aby bolo možné reálne vykonávať úlohy zverené týmto zákonom SČK, je nevyhnutné vytvoriť právne podmienky na verejno-prospešnú činnosť dobrovoľníkov aj v pracovnoprávnej oblasti. Preto sa výslovne v odseku 2 ustanovuje, že plnenie úloh SČK dobrovoľníkmi sa považuje v zmysle príslušného ustanovenia Zákonníka práce za iný úkon vo verejnom záujme, z čoho vyplýva povinnosť zamestnávateľov poskytnúť dobrovoľníkom SČK na plnenie jeho úloh pracovné voľno bez náhrady mzdy (príslušné ustanovenie Zákonníka práce - § 136 ods. 1 – pritom nevylučuje, aby bolo v určitých prípadoch pracovné voľno poskytnuté aj s náhradou mzdy, napr. na základe kolektívnej zmluvy alebo osobitnej dohody zamestnávateľa so zamestnancom). Navrhovatelia pripomínajú, že ide o povinnosť zamestnávateľov, ktorá bola tradične súčasťou domáceho právneho poriadku, ale podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy nie je zakotvená výslovne, a tým umožňuje zo strany jednotlivých zamestnávateľov rôzne prístupy. Podľa názoru navrhovateľov je vo verejnom záujme, aby sa povinnosť zamestnávateľov poskytnúť dobrovoľníkom SČK pracovné voľno bez náhrady mzdy v súvislosti plnením úloh SČK zakotvila obligatórne.

K § 6

V § 6 sa rámcovo vymedzuje organizačná štruktúra SČK vrátane vymedzenia najvyššieho orgánu SČK (snem) a štatutárneho zástupcu (prezident a v rozsahu ustanovenom Stanovami SČK aj generálny sekretár). Z textu odseku 2 vyplýva, že priamo zákon garantuje čiastočnú právnu subjektivitu aj územným spolkom SČK, a to v priamej nadväznosti na ich právo vstupovať do zmluvných vzťahov s obcami, vyššími územnými celkami ako aj miestnymi orgánmi štátnej správy (§ 3 ods. 4 a § 4 ods. 2).

Podrobnejšia úprava organizačnej štruktúry SČK prostredníctvom zákona by bola v rozpore s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z Ústavy MF ČK, a preto sa odkazuje na úpravu v Stanovách (odsek 4).

K § 7

V odseku 1 sa popri deklarovaní práva SČK na samostatné hospodárenie s vlastným majetkom výslovne umožňuje užívať aj dočasne prebytočný majetok štátu podľa režimu zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, majetok obcí a majetok vyšších územných celkov. Obdobné oprávnenie priznáva zákon č. 213/1997 Z. z. vo svojom ustanovení § 29 ods. 1 aj iným neziskovým organizáciám.

V odseku 2 sa ustanovujú základné zásady hospodárenia SČK s majetkom, ktorého použitie je obdobne ako u iných neziskových organizácií (pozri § 31 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z.) viazané na úhradu výdavkov SČK.

V odsekoch 3 až 5 sú vymedzené základné formy príjmov SČK, ktoré popri „neštátnych príjmoch“ tvorených najmä príjmami z členských príspevkov, výnosov z vlastnej činnosti a vlastného majetku, darov od fyzických osôb a právnických osôb, dedičstva, z verejných zbierok, ako aj poukázaného podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníkov (asignovaná daň), tvoria aj dotácie zo štátneho rozpočtu a iných verejných fondov. V súlade s doterajšou právnou úpravou i dlhodobou praxou a záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi so Ženevských dohovorov je dotácia zo štátneho rozpočtu koncipovaná ako obligatórna a účelovo viazaná na plnenie úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov, ako aj ďalších úloh vo verejnom záujme ustanovených v tomto zákone. Na obdobné účely sú viazané aj prípadné dotácie z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ich poskytnutie je ale fakultatívne, t. j. ich prípadné poskytnutie je ponechané na rozhodnutie príslušných orgánov samosprávy s výnimkou prípadov, keď sa SČK a jeho územné spolky na základe osobitných zmlúv podľa § 4 ods. 2 tohto zákona podieľajú na plnení úloh vo verejnom záujme, ktoré patria do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov.

Tak ako v doterajšej právnej úprave sa SČK v odseku 7 garantuje oslobodenie od daní,

cla, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, alebo sú mu v súvislosti s ich platením poskytnuté úľavy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, ktoré sú ale viazané na plnenie úloh podľa tohto zákona, t. j. plnenie úloh vo verejnom záujme. Obdobne sa v odseku 8 garantuje aj oslobodenie od poštových poplatkov, ktoré vyplýva priamo zo Ženevských dohovorov a je účelovo obmedzené na korešpondenciu podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov.

K § 8

Predložený návrh zákona ustanovuje výslovne aj oprávnenie SČK vykonávať podnikateľskú činnosť za podmienky, že jej predmet nie je v rozpore so Ženevskými dohovormi a ich dodatkovými protokolmi ani závermi medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Zároveň bude prípadné podnikanie SČK podliehať aj ďalším obmedzeniam, ktoré sa vzťahujú aj na iné neziskové organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z., t. j. SČK ho bude môcť uskutočňovať len za podmienky, že touto činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie jeho majetku a nebude ním ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť plnenia úloh vo verejnom záujme prevzatých týmto zákonom (porovnaj § 30 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z.), pričom SČK sa nebude môcť zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nebude môcť uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve (porovnaj § 30 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z.)

K § 9

Ustanovujú sa základné zásady rozpočtového hospodárenia SČK, obdobne ako ho v § 32 upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. pre iné neziskové organizácie. Keďže podstatnú a obligatórnu časť výdavkov SČK vyplývajúcich z členstva v medzinárodnom hnutí Červeného kríža a Červeného polmesiaca tvoria každoročné členské poplatky Medzinárodnému výboru Červeného kríža, Medzinárodnej federácii spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a Úradu Červeného kríža pri Európskej únii, uvádzajú sa priamo v texte zákona. Navrhovatelia poukazujú nato, že zákonom ustanovená povinnosť hospodáriť podľa schváleného rozpočtu nie je pre SČK novou povinnosťou, keďže je v súčasnosti podrobne upravená v Stanovách SČK. Jej deklarovanie v zákone súvisí so skutočnosťou, že tento zákon priznáva SČK právne postavenie neziskovej organizácie, pričom vzhľadom na špecifické postavenie a poslanie SČK je potrebné právnu úpravu odlíšiť od všeobecnej úpravy v zákone č. 213/1997 Z. z.

K § 10

Ustanovujú sa základné zásady vedenia účtovníctva, v zmysle ktorých musí SČK viesť vo svojom účtovníctve oddelene výnosy a náklady spojené s plnením úloh podľa tohto zákona (§ 5 ods. 1) a plnením iných úloh vo verejnom záujme prevzatých podľa tohto zákona (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 2) a výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou (§ 8). Vo vzťahu k požiadavkám na ročnú účtovnú závierku sa odkazuje na príslušné ustanovenie zákona č. 213/1997 Z. z.

K § 11

Podľa platného právneho poriadku spracúvajú obligatórne v zásade všetky právnické osoby, ktoré hospodária aj s prostriedkami z verejných fondov výročné správy o svojej činnosti. Táto povinnosť predstavuje jeden z prostriedkov ich verejnej kontroly. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje aj pre SČK povinnosť SČK každoročne vypracúvať výročnú správu (odsek 1). Zároveň sa ustanovujú obligatórne náležitosti výročnej správy SČK (odsek 2), ako aj povinnosť zabezpečiť je zverejnenie a sprístupnenie (odseky 3 a 4). Jeden výtlačok výročnej správy bude SČK zasielať pre informáciu vláde, a to aj v záujme včasného zabezpečenia potrebných podkladov pre zostavovanie štátneho rozpočtu na nasledujúci kalendárny rok.

K § 12 a § 13

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi priamo zo Ženevských dohovorov sa akceptujúc aj závery medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca a pravidlá Medzinárodného výboru Červeného kríža o používaní znaku a názvu Červeného kríža alebo Červeného polmesiaca národnými spoločnosťami ustanovujú podmienky legálneho (oprávneného) používania znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky (§ 12).

Použitie znaku alebo názvu Červeného kríža alebo znaku alebo názvu ich napodobňujúceho v rozpore s pravidlami (podmienkami) vymedzenými § 12 tohto zákona predstavuje skutkovú podstatu osobitného priestupku sankcionovaného pokutou, ktorej maximálnu výšku ustanovuje priamo zákon.

Na rozdiel od doterajšieho zákona sa prejednávanie priestupkov podľa tohto zákona zveruje do pôsobnosti príslušných orgánov vyššieho územného celku. Navrhovaná úprava zároveň garantuje SČK účasť na predmetnom priestupkovom konaní, a to jednak právom iniciovať toto konanie, ako aj účasťou jeho zástupcov na prejednávaní priestupku.

K § 14

V súvislosti s tým, že navrhovanou právnou úpravou sa SČK priznáva právne postavenie neziskovej organizácie, je nevyhnutné vylúčiť aplikáciu tých ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z., ktoré z povahy veci, charakteru a poslania SČK, ako aj jeho špecifického postavenia nie je možné alebo účelné vo vzťahu k SČK uplatniť. Ide jednak o ustanovenia o založení a vzniku, ako aj zrušení a zákaze neziskovej organizácie a tiež o orgánoch neziskovej organizácie a ich právomociach (§ 5 až 28 zákona č. 213/1997 Z. z.). Z povahy veci je na SČK vylúčené aj uplatnenie ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z. (§ 31a) o prioritnom majetku, keďže na rozdiel od iných neziskových organizácií štát nie je zakladateľom, resp. spoluzakladateľom SČK a nevkladá do SČK časť svojho majetku. Naopak zákon garantuje SČK nezávislé postavenie. Obdobne postavenie SČK ako národnej spoločnosti ČK a v tej súvislosti v ustanovení § 3 ods. 1 garantovaný záväzok štátu rešpektovať nezávislé postavenie SČK principiálne vylučuje uplatnenie ustanovení zákona č. 213/1997 Z. z. o dohľade nad neziskovou organizáciou (§ 35). Ostatné ustanovenia zákona č. 213/1997 Z. z. sa na SČK budú aplikovať s modifikáciami ustanovenými vo viacerých ustanoveniach navrhovaného zákona.

K § 15

Ustanovujú sa lehoty na uzatvorenie Zmluvy o vzájomných vzťahoch a spolupráci medzi vládou a SČK predvídanou v ustanovení § 3 ods. 4 a osobitných zmlúv medzi príslušnými ministerstvami a SČK na zabezpečenie plnenia úloh podľa § 5 ods. 1.

K § 16

Ide o prechodné ustanovenie, prostredníctvom ktorého sa ustanovuje režim prejednávania priestupkov, pri ktorých sa priestupkové konanie začalo, príp. sa. začne pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K § 17

Vzhľadom na skutočnosť, že SČK priznáva tento zákon právne postavenie neziskovej organizácie, je žiaduce, aby bola SČK zapísaná aj v ústrednom registri neziskových organizácií. Na zápis SČK do registra neziskových organizácií nie je ale možné uplatniť ustanovenia zákona č. 213/1997 Z. z. o ich registrácii už aj z toho dôvodu, že pri iných neziskových organizáciách sa nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia registrového úradu o registrácii považuje za deň vzniku neziskovej organizácie a zároveň zakladá ďalšie právne dôsledky (je napr. východiskom uplatňovania dohľadu registrového úradu nad neziskovou organizáciou), ktoré sú vo vzťahu k SČK vzhľadom na jeho charakter, poslanie, formu vzniku, ako aj medzinárodné postavenie ako národnej spoločnosti ČK principiálne vylúčené. Preto sa navrhuje, aby SČK bolo v registri neziskových organizácií len evidované, pričom z navrhovaného textu vyplýva, že ministerstvo vnútra bude povinné SČK do tohto registra zaevidovať (zapísať) bez zbytočného odkladu v prípade, ak mu bude zo strany SČK (prostredníctvom generálneho sekretára) predložená zákonom požadovaná dokumentácia.

K § 18

Zrušuje sa doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

Čl. II

K bodom 1 a 2

Doteraz planý zákon č. 84/1994 Z. z. garantoval SČK oslobodenie od správnych poplatkov podľa v čase schvaľovania tohto zákona platného znenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch (SČK bol v označenom ustanovení uvedený výslovne, pričom jeho oslobodenie od správnych poplatkov nebolo ničím podmienené alebo obmedzené). Po novelizácii zákona č. 320/1992 Zb. vykonanej zákonom č. 181/1993 Z. z. bolo oslobodenie SČK od správnych poplatkov z textu zrejme v dôsledku legislatívnej nedôslednosti vypustené a nebolo premietnuté ani do nového a dodnes platného zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, hoci zákon č. 84/1994 Z. z. naďalej SČK garantoval oslobodenie aj od správnych poplatkov.

Z uvedeného dôvodu sa spolu s novým zákonom o SČK a zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje aj novelizácia zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa do jeho textu, konkrétne § 4 ods. 2 výslovne premietne oslobodenie SČK od správnych poplatkov. Navrhovaná úprava korešponduje s dlhoročnými tradíciami právnej úpravy na území Slovenska a jej dôvodnosť vyplýva z osobitného charakteru, poslania a úloh SČK ako národnej spoločnosti ČK s humanitárnym zameraním plniacej úlohy vo verejnom záujme. Oslobodenie SČK od správnych poplatkov je v zmysle navrhovaného textu obmedzené na plnenie úloh podľa § 5 ods. 1 predloženého návrhu zákona.

Čl. III

Doteraz planý zákon č. 84/1994 Z. z. garantoval SČK aj oslobodenie od daní z nehnuteľností podľa v čase schvaľovania tohto zákona platného znenia § 4 ods. 1 písm. f) /daň z pozemkov/ a § 9 ods. 1 písm. e) /daň zo stavieb/ zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Po zrušení zákona č. 317/1992 Zb. a jeho nahradení zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sa oslobodenie SČK od predmetných daní do textu nového zákona nepremietlo, hoci zákon č. 84/1994 Z. z. naďalej SČK garantoval oslobodenie aj od daní z nehnuteľností.

Z uvedeného dôvodu sa spolu s novým zákonom o SČK a o ochrane znaku a názvu SČK predkladá aj novelizácia zákona o miestnych daniach, prostredníctvom ktorej sa do jeho textu, konkrétne § 17 ods. 1 písm. d) výslovne premietne oslobodenie SČK od dane z nehnuteľností. Navrhovaná úprava zodpovedá dlhoročným tradíciám právnej úpravy na území Slovenska, pričom jej dôvodnosť vyplýva z osobitného charakteru, poslania a úloh SČK ako národnej spoločnosti ČK s humanitárnym zameraním plniacej úlohy vo verejnom záujme spravidla v úzkej súčinnosti s obcami, ktoré sú podľa zákona o miestnych daniach správcami tejto dane.

Čl. IV

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje podľa predpokladaného priebehu legislatívneho procesu dňom 1. augusta 2007, okrem ustanovení Čl. II. a III, ktoré by podľa návrhu mali nadobudnúť účinnosť 1. januárom 2008. Dlhšia legisvakančná lehota sa v týchto prípadoch navrhuje z dôvodu ich väzby na príjmovú časť verejných rozpočtov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

19

Dôvodová správa

k návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)

Všeobecná časť

Navrhovaná právna úprava reaguje na vývoj informačnej spoloč nosti, ktorý sa dotýka audiovízie a kinematografie.

Predmet úpravy možno rozdeliť do piatich základných okruhov:

-povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel,

-vytvorenie jednotného systému označ ovania na ochranu maloletých,

-postavenie, pôsobnosť a organizáciu Slovenského filmového ústavu,

-zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva a

-vymedzenie postavenia nezávislého producenta.

Úprava povinností subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie vychádza z platnej právnej úpravy. Jednotliv é povinnosti sa však precizujú a dopĺňajú o povinnosti súvisiace s ochranou audiovizuálneho dedičstva, ide najmä o vytvorenie zoznamu slovensk ých audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov a zoznamu slovenský ch multimediálnych diel, povinnosť označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediá lnych diel povinnými údajmi, povinnosti súvisiace s uvádzaním a uverejňovaním reklamy a pod.

Zavedenie informačnej povinnosti o začatí a ukončení vykonávania činnosti v oblasti audiovízie vychádza nielen z rozhodnutia Rady 1999/297/EC z 26. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje štatisticko-informačná štruktú ra európskeho spoločenstva, vzťahujúceho sa na odvetvia audiovízie a príbuzných sektorov, ktoré malo za úlohu zabezpečiť kompletnú štatistiku v audiovizuálnom sektore ako prioritu pre obdobie 1998 do 2002, ale aj zo samotnej požiadavky Slovenskej republiky, ktorá pri nastavení dostatoč nej finančnej pomoci a podpory do oblasti audiovízie musí vychádzať z čo najpresnejších štatistických ukazovateľov. V nadväznosti na medzinárodný aspekt audiovizuálneho a kinematografického priemyslu a jeho podporu aj zo strany Európskej únie a Rady Európy nadobúda takáto informačná povinnosť širšie súvislosti. Uvedená povinnosť sa týka výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcov slovenských multimediálnych diel, distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu, distributérov multimediálnych diel, prevádzkovateľov mediaték, prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení, prevádzkovateľov videopožičovní a prevádzkovateľov počítačový ch herní.

Požiadavka spoločnosti na zabezpečenie zvýšenej kontroly auditívnych a audiovizuálnych obsahov nie je nová. Deklarovanie práva dieťaťa na ochranu pred nevhodným obsahom vyplý va z najširšie koncipovanej normy medzinárodného práva vo vzťahu k deťom - Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj odpor účania Výboru ministrov RE č. R (97) 19 z 30. októbra 1997 o zobrazovaní násilia v elektronických médiách, odporúčania Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti.

Aj Národná rada Slovenskej republiky vo svojom Vyhlásení o deťoch a mládeži zo 4. septembra 2001 č. 1542 deklarovala, že deti majú byť chránené pred všetký mi formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete.

Problematikou potreby prevencie pred agresívnosťou v médiách a iných obsahoch prístupných maloletým sa vzhľadom na z toho vyplývajúce patologické javy v spoločnosti zaoberá aj Slovenská akadémia vied, UNICEF či iné vedecké inštitúcie alebo občianske združenia zaoberajúce sa ochranou maloletých, ktoré opakovane upozorňujú na potrebu legislatívneho riešenia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom.

Ochrane maloletých sa v tejto oblasti venuje zvýšená pozornosť aj v iných krajinách a existuje trend legislatívne ju podchytiť a doplniť tak samoregulačné mechanizmy, ktoré suplovali reguláciu v tejto oblasti (napr. nemecký zákon na ochranu maloletých z 1 apríla 2003 a Freiwillige Selbstkontrolle der Filmwirtschaft (FSK). Hlavne v oblasti označ ovania softwaru vzniklo viacero samoregulačných systémov, napr. Unterhaltungssoftware Selbstkontolle (USK), Pan European Games Information (PEGI), ktoré sa používajú aj na území Slovenskej republiky, avšak nejednotne a len v predajnej sieti, pričom máloktorý kupujú ci aj vie, čo jednotlivé označenie znamená. V oblasti počítačových hier je pritom systém PEGI podporovaný organizáciami ako Entertainment and Leisure Software Publisher Asso ciation, Interactive Software Federation of Europe a tiež Netherlands Institute for the Classification of Audiovisual Media.

V súčasnosti je v Slovenskej republike právne zabezpečená ochrana maloletých len v oblasti vysielania. Vytvorenie jednotného systému označovania programov Radou pre vysielanie a retransmisiu bol významný m krokom vpred v zabezpečovaní práva dieťaťa byť chránené pred vplyvmi, ktoré poškodzujú jeho blaho tak, ako to vyplýva z Charty práv dieťaťa (OSN 1959). Nedostatočným však na tomto systéme je, že je záväzný len pre vysielateľov a samotný systém označovania nie je vžitý v spoločnosti, o čom svedčí aj prieskum verejnej mienky uskutočnený v novembri 2003, podľa ktorého až 76 % opýtaných si myslí, že je potrebné označovať programy a až 78 % si myslí, že označovanie uľahčuje výber rodičov a vychovávateľov, naproti tomu len 36 % opýtaných berie toto označ ovanie do úvahy. Uvedené súvisí najmä s nízkou informovanosťou verejnosti, obmedzeným okruhom použitia, ako aj so samotnou záväznos ťou jednotného systému označovania ako právneho dokumentu a jeho právnej sily.

Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky súčasnej úpravy a vytvára jednotný systém označovania na ochranu maloletých ako všeobecne záväzný právny predpis, ktorý budú uplatňovať všetky subjekty pôsobiace v oblasti audiovízie a kinematografie, vrátane vysielateľov. Systém grafického označovania bude informovať rodičov, vychovávateľov ale aj samotných maloletých, či tretie osoby o neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby pre vekovú skupinu maloletý ch do 7, 12, 15 a 18 rokov. Zároveň sa ustanovuje aj osobitná kategória audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu a multimediálnych diel určených len dospelým na ktoré sa vzťahujú osobitn é podmienky označovania a predaja.

V súvislosti s jednotným systémom označovania sa splnomocňuje Ministerstvo kultúry SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu; na jeho prí prave by sa mala zúčastňovať medzirezortná a profesijná odborná komisia, v ktorej by mala byť zastúpená aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnú tra SR a ďalšie odborné a profesijné organizácie z regulovanej oblasti ako aj organizácie zaoberajúce sa ochranou detí.

Úprava postavenia úloh a činností Slovenského filmového ústavu si vyžiadala predovšetkým potreba inštitucionalizovania zákonného depozitára fondu audiovizu álneho dedičstva. Samotná úprava reflektuje na Slovenský filmový ústav, ktorý je už dnes významnou inštitúciou propagácie a ochrany audiovizu álneho dedičstva Slovenskej republiky, ale aj stabilným partnerom na medzinárodnom poli audiovizuálnej a kinematografickej kultúry.

Navrhovaná právna úprava komplexne upravuje jednotlivé úlohy a činnosti, ktoré filmový ústav už vykonáva aj dnes, a zároveň ustanovuje niektoré nové činnosti súvisiace s navrhovanou komplexnosťou úpravy v oblasti audiovízie.

Požiadavka zabezpečenia ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky vznikla najmä zo samotnej podstaty audiovizuá lnych diel, ktoré sú súborom dokumentujúcim minulosť Slovenskej republiky, ako aj vznik a vývoj slovenskej audiovízie a kinematografie. Slovenská republika deklarovala zá ujem na ochrane svojho audiovizuálneho dedičstva ako súčasti európskeho audiovizuálneho dedičstva podpísaním Euró pskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie z 8. novembra 2001, ako aj riadnym členstvom Slovenskej republiky vo FIAF.

Ochrana audiovizuálnych diel, ako súčasti kultúrneho dedičstva, je zakotvená aj v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 č. 1292. Vláda SR schválila uznesením č. 311/2002 z 27. marca 2002 návrh opatrení na realizáciu zámerov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva, v ktorom sú zakotvené úlohy ochrany audiovizu álneho dedičstva Slovenskej republiky, ďalším uznesením č. 663/2003 zo 16. júla 2003 vláda SR schválila návrh opatrení na zabezpečenie úloh súvisiacich s podpísan ím Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie. Uznesením č. 441/2006 zo 17. mája 2006 vlády SR schválila projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR s cieľom záchrany kinematografick ých a audiovizuálnych diel a ich postupného sprístupňovania verejnosti.

Ochrana audiovizuálneho dedič stva Slovenskej republiky je tak obdobne ako ochrana maloletých vyzretou problematikou spoločnosti, ktorá reflektuje jej reálny stav.

Navrhovaná právna úprava v nadväznosti na Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedič stva ustanovuje zložky fondu audiovizuálneho dedičstva, zákonných depozitárov, dobrovoľných depozitárov a depozitnú povinnosť.

Navrhovaná právna úprava s ohľadom na citlivo vnímanú problematiku tzv. nezávislého producenta ustanovuje aj podmienky jeho postavenia a register nezávislých producentov.

K navrhovanej právnej úprave sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyjadrilo aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 20. decembra 2006 č. MF/28030/2006-81 a následne v rá mci uskutočneného rozporového konania 9. januára 2007, sa po zapracovaní pripomienok stotožnilo s vplyvom na verejné financie tak, ako je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho prijatím sa nezakladá zv ýšený nárok na štátny rozpočet a ani sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

DOLOŽKA

finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na verejné financie, keďže predpokladá zvýšenie nákladov obcí súvisiacich s výkonom originálnej pôsobnosti a zároveň možno predpokladať do rozpočtov obcí aj príjem z pokút. S oh ľadom na výšku týchto nákladov sa však nepredpokladá priamy vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. V súvislosti s vytvorením inštitútu zákonné ho depozitára sa v roku 2007 a ani v troch nasledujúcich rokoch nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet oproti roku 2006. Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR.

Navrhovaná právna úprava ustanovuje originálnu pôsobnosť obcí vo vzťahu k povinnosti prevádzkovateľov technických zariadení, videopožičovní a počítačový ch herní oznamovať obciam, v ktorých zriaďujú prevádzku, začatie a ukončenie činnosti v oblasti audiovízie a bude mať vplyv na rozpočet obce. Pri vý počte predpokladaných nákladov na rozpočet obce možno vychádzať z nasledujúceho:

-zoznam subjektov vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie vedie ministerstvo;

-prevádzkovatelia technických zariadení (kín), videopožičovní a počítačových herní sú povinní zákonom určené ú daje v ustanovenej lehote oznámiť obci v ktorej si zriadia prevádzku – obec je povinná tieto údaje oznámiť ministerstvu najneskôr do 15. januára nasledujúceho roka, obec oznamuje len zmeny v hlásených ú dajoch a vo forme, ktorú si vzhľadom na počet ohlásení zvolí (napr. e-mailovú, telefonickú, poštou)

-na území SR sa podľa štatistických údajov za rok 2004 nachádza:

- videopožičovní a DVD požičovní – 2621;

- kín, filmových klubov - 366;

-v novembri 2007 má SR 2891 obcí, z toho 138 miest;

-v priemere sa dá počítať s jedným kinom na 15 tis. obyvateľov a s jednou videopožičovňou na 2 tis. obyvateľov; podľa odhadu návratnosti investícií sa dá počítať s jednou počítačovou herňou na 10 tis. obyvateľov a jednou videopožičovňou na 5 tis. obyvate ľov;

-náklady obce súvisiace s evidenciou sa budú týkať personálnych nákladov na evidenciu ohlásení a ich spracovanie a náklady sú visiace s odoslaním údajov na ministerstvo. Vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov sa väčšina ohlásení bude týkať miest, ktoré už majú internetové pripojenie. V prípade, že ministerstvo kultúry pripraví elektronickú databázu, ktorú budú môcť obce/mestá priamo upravovať, materiálne náklady na odoslanie údajov budú minimálne. Pri predpokladanom počte 5 tis. - požičovní, kín a počítačových herní, súhrnnej časovej náročnosti 30 min. na evidenciu a spracovanie údajov, počítajúc s dvomi ohláseniami v roku, vychádza časová náročnosť na 2 000 hod., t.j. jedna osoba na rok pre 2891 obcí - pri kalkulácií 50Sk/hod vychádzajú ná klady na jednu obec cca 35 Sk.

Navrhovaná právna úprava predpokladá ročné ná klady pre všetky obce na úrovni 100 tis. Sk, t.j. cca 35 Sk za rok pre jednu obec, umožňuje však obci v rámci vý konu tejto povinnosti maximálne efektívne správanie sa z hľadiska nákladovosti. Navrhovaná právna úprava ustanovuje obci aj novú kompetenciu ako orgánu dohľadu a s tým súvisiaci možný príjem z pokút do rozpočtu obce za nesplnenie si ohlasovacej povinnosti.

Navrhovaná úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava komplexnejšie a precíznejšie upravuje povinnosti os ôb podnikajúcich, prípadne inak pôsobiacich v oblasti audiovízie. Novým prvkov je zavedenie jednotného systému označovania na ochranu maloletých, ktorý bude mať pozitívny vplyv na verejnosť, pričom povinnosti viažuce sa k nemu nie sú neprimerané. Navrhované povinnosti vyplývajú z už zavedenej praxe a nepredstavujú neprimeranú záťaž na hospodá renie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a obyvateľstva, sú štandardne vyžadované aj v iných krajinách EÚ/ES a slúžia na stabilizáciu predmetnej oblasti a získavanie informácií pre investičné, hospodárske, sociálne prípadne iné stimuly spoločnosti do predmetnej oblasti.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Povinnosti vyplývajúce z navrhovanej právnej úpravy pre podnikateľov v oblasti médií a audiovízie sú primerané k cieľu a štandardne vyžadujúce. Povinnosti sú nastavené tak, aby administratívne čo najmenej zaťažovali podnikateľské prostredie pri maximálnom efekte využ itia informácií najmä v kontexte prípravy systému priebežnej podpory tohto odvetvia. Povinnosti súvisiace so zavedením a dodržiavaním jednotného systému označovania na ochranu maloletých sú limitované na nevyhnutné úkony zabezpečujúce dostatočný štandard ochrany maloletých v SR. Navrhovaná právna úprava tak nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev - v primá rnom práve v čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, v sekundárnom práve v odporúčaní Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostrední ctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti (Ú.v. ES L 270, 7.10. 1998 s. 0048 - 0055),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení;

e)oblasť neupravuje žiada smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ/ES.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K Prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

V návrhu úvodných ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, vecná pôsobnosť zákona a v § 2 sa vymedzujú základné všeobecné pojmy.

K § 1

Návrh upravuje povinnosti fyzických osôb a prá vnických osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie a kinematografie, a to pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

Návrh ďalej upravuje postavenie nezávislého producenta, postavenie, pôsobnosť, úlohy a činnosti Slovenského filmového ústavu (ďalej len „filmový ústav“) a podmienky ochrany audiovizuálneho dedič stva Slovenskej republiky (ďalej len „audiovizuálne dedičstvo“).

Vymedzuje sa vecná pôsobnosť zákona, a to pozitívne na audiovizuálne dielo, zvukov ý záznam slovesného diela alebo hudobného diela (ďalej len „zvukový záznam umeleckého výkonu“) a na multimediálne dielo, ktoré sú verejne šírené na území Slovenskej republiky rozširovaním na akomkoľvek nosiči alebo odplatným sprístupňovaním verejnosti z územia Slovenskej republiky; pri audiovizuálnom diele môže byť verejne š írené aj prostredníctvom audiovizuálneho predstavenia.

Návrh vymedzuje vecnú pôsobnosť aj negatívne v prípade, ž e audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo je reklamou, inzerciou alebo pôvodným doplnkovým vysielaním programovej služby, alebo je vytvorené výlučne na účely televí zneho vysielania a je verejne šírené iba prostredníctvom televízneho vysielania, alebo je vytvorené výlučne na bezodplatné sprístupňovanie (bezodplatné rozširovanie prostredn íctvom internetu). To však neplatí ak zákon neustanovuje inak; napr. pri depozitnej povinnosti. Požiadavka negatívneho vymedzenia pôsobnosti je nevyhnutná vo vzťahu k povinnostiam vzť ahujúcich sa k výrobe, rozširovaniu a verejnému šíreniu predmetov ochrany.

Návrh zákona teda pokrýva aj sprístupňovanie audiovizuálneho diela, zvukového z áznamu umeleckého výkonu, prípadne multimediálneho dielo aj prostredníctvom internetu, pokiaľ je prístup k nim odplatný.

K § 2

Navrhované ustanovenia vymedzujú základné pojmy vo všeobecnosti.

V odseku 1 sa vymedzuje slovenské audiovizuálne dielo. Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) dielo, ktoré je vní mateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Definícia slovenského audiovizuálneho diela vychá dza z ius loci výrobcu audiovizuálneho diela, z Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, z krajiny pô vodu diela, z možnosti financovania výroby audiovizuálneho diela z verejných zdrojov Slovenskej republiky, ako aj z vôle výrobcu audiovizuálneho diela. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre určenie koprodukcie, a to prostredníctvom splnenia podmienky podielu investícií a technickej alebo umeleckej účasti na výrobe pôvodného audiovizuálneho diela vo výške najmenej 20 % celkových ná kladov pri dvojstrannej koprodukcii alebo najmenej 10 % celkových nákladov pri mnohostrannej koprodukcii. Pojem pôvodné audiovizuálne dielo je zaužívané v praxi, pričom vychádza z určenia krajiny pôvodu diela, avš ak v súčasnosti už identifikuje príslušnosť diela ku krajine aj na základe iných kritérií (napr. koprodukcia).

V odseku 2 je vymedzené kinematografické dielo ako hraný film, animovaný film, dokumentárny film alebo iné audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizu álnym predstavením. Slovenský film je kinematografické dielo, ktoré je slovenským audiovizuálnym dielom.

V odseku 4 sa vymedzuje osobitný druh audiovizuálneho diela - audiovizuálne dielo určené len dospelým - ktoré vzhľadom na svoj charakter alebo obsah môže ohroziť vývin maloletý ch, ide najmä o také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie, alebo takéto zameranie vyplýva z jeho obsahovej charakteristiky uvádzanej ako povinný údaj audiovizuá lneho diela. Zobrazovaním neodôvodneného násilia sa rozumie verejné šírenie informácií, najmä obrazových alebo slovných komunikátov, ktorých násilný obsah alebo spôsob ich uvedenia sa dostá va do popredia neopodstatnene vzhľadom na kontext týchto informácií. V odseku 5 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostrední ctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 14, pre individuálne neurčený počet osôb v kine alebo v inom verejne prístupnom priestore; kino je otvorený alebo uzavretý priestor určený na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti ako na verejnom kultúrnom podujatí.

Odseky 6 a 7 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pri čom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuálneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich (audio description) ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorý ch popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho produktu. Je to popis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuá lnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia dielu a zámeru autora. Prednášaný je neutrálnym hlasom dobre odlíšeným od originálnych hlasov diela. Zaradenie hlasové ho komentovania do dabingu je vytvorením priestoru pre napĺňanie úloh č 1.3.11 a 1.3.14 Národného programu vytvárania životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach ž ivota v znení schválenom uznesením Vlády SR č. 692/2005, ktoré ukladajú riešiť technické podmienky vysielania a tvorby komentovaných audiovizuálnych programov a sprístupňovania digitálnej televízie.

V odsekoch 8 a 10 je vymedzený slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu a slovenské multimediálne diel, ktoré je podmienené trvalým pobytom alebo sídlom výrobcu na území Slovenskej republiky, krajinou pôvodu alebo vôľou výrobcu.

V odseku 9 je vymedzené multimediálne dielo ako multimediálna audiovizuálna prezentácia. Ako multimediálne dielo je explicitne ustanovená počítačová hra za splnenia podmienok multimediálneho diela, a to, ž e je riadené počítačovým programom, musí umožniť vyhľadávanie vlastných informácií a svoju prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformované do digitálnej formy, avšak umožň uje aj svoju analógovú prezentáciu a umožňuje prostredníctvom určeného alebo voliteľného počítačového rozhrania používateľovi interaktivitu zásahom do chodu deja prezentácie.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené verejnosti prístupné zariadenia, v ktorých primárne dochádza k používaniu, resp. rozširovaniu audiovizuálnych diel, alebo multimediálnych diel. Ide o mediatéku, prostredníct vom ktorej sa dočasne a bezodplatne prenecháva vypožičiavateľovi na užívanie výlučne rozmnoženiny audiovizuálneho diela alebo multimediálneho diela, videopožičovňu, ktorá dočasne a odplatne prenechá va nájomcovi na užívanie rozmnoženiny audiovizuálneho diela alebo multimediálneho diela (vrátane predaja s právom spätnej kúpy) a počíta čovú herňu, ktorá prenecháva fyzickým osobám na užívanie počítačové hry.

V odsekoch 14 až 19 sú vymedzené osoby, ktoré vytvárajú základný reťazec od výroby audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela a ich sprostredkovania k verejnosti. Výrobca audiovizuálneho diela (multimediálneho diela) je osoba, ktorá iniciovala vytvorenie audiovizuálneho diela (multimediálneho diela) a usmerňovala a zabezpe čovala proces jeho vytvorenia. Výrobca zvukového záznamu je definovaný v autorskom zákone. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového zá znamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá distribuuje rozmnoženiny audiovizuá lneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) rozširovaním, avšak nie na konečného spotrebiteľa alebo audiovizuálne dielo odplatne sprístupňuje. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technick ého zariadenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uvádza audiovizuálne dielo na verejnosti audiovizuálnym predstavením. Prevádzkovateľ videopožičovne, mediatéky alebo počítačovej herne ako prev ádzky, resp. iného verejnosti prístupného zariadenia je osoba určiteľná na základe už platného právneho poriadku, preto nie je potrebné ju osobitne vymedziť.

K Druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

Druhá časť návrhu upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, slovenských multimediálnych diel a evidenciu subjektov pô sobiacich v audiovízii.

K § 3

Ministerstvo vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o audiovizuálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela.

K § 4

Žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuá lneho diela obsahuje identifikačné údaje o audiovizuálnom diele a jeho výrobcovi. Žiadosť obsahuje aj krajinu pôvodu a rok dokončenia diela, za dokončenie diela sa považuje moment vyhotovenia originálneho nosiča tohto diela, tzv. mastra. Návrh predpokladá, že slovenským audiovizuálnym dielam bude prideľované medzinárodn é štandardné číslo audiovizuálnych diel (ISAN), v prípade, že toto číslo bude mať byť pridelené, tak bude aj povinnou náležitosťou žiadosti o evidenciu audiovizuálneho diela. Súčasťou ž iadosti bude aj informácia o predpokladanom začiatku a spôsobe verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, ako aj koprodukčné podiely.

K § 5

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského audiovizuálneho diela zá pisom do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu audiovizuálneho diela, ktorý slovenské audiovizuálne dielo vyrobil. Výrobca je povinný požiadať o zápis do zoznamu najneskôr 30 dní pred začatím verejného šírenia slovenského audiovizuálneho diela, v prípade, že by vý robca podal žiadosť v lehote kratšej, vystavuje sa riziku, že ministerstvo nebude schopné rozhodnúť ešte pred verejným šírením diela. Ministerstvo vykoná zápis do 15 dní odo dňa doručenia ž iadosti, ktorá obsahuje všetky požadované náležitosti podľa § 4. Ak výrobca slovenského audiovizuálneho diela nepredloží žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela, ktorá obsahuje všetky náležitosti ministerstvo ho vyzve, aby ich predložil v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní, ak ani v stanovenej lehote nebude žiadosť predložená v súlade so zákonom ministerstvo slovenské audiovizuálne dielo do zoznamu nezapíše a evidenčné číslo nepridelí. O tejto skutočnosti musí byť výrobca slovenské ho audiovizuálneho diela poučený. Šírenie audiovizuálneho diela bez evidenčného čísla je zo strany ministerstva sankcionovateľné. Zmenu zápisu v zozname slovenský ch audiovizuálnych diel vykoná ministerstvo na základe žiadosti o zmenu v zápise podanú výrobcom slovenského audiovizuálneho diela alebo aj z vlastného podnetu, ak zistí, že sa zápis vykonal na základe nepravdiv ých údajov. Vykonanie zápisu a zmeny zápisu oznámi ministerstvo výrobcovi písomne. V oznámení o vykonaní zápisu do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel ministerstvo uvedie aj evidenčné číslo slovensk ého audiovizuálneho diela pridelené ministerstvom, pod ktorým je slovenských audiovizuálne dielo evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel a ktoré je povinným údajom audiovizuálneho diela.

K § 6

Ministerstvo vedie zoznam slovenských zvukových zá znamov umeleckých výkonov ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o zvukovom zázname umeleckého výkonu získané zo ž iadosti o evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu.

K § 7

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu z ápisom do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov na základe žiadosti o evidenciu výrobcu zvukového záznamu umelecké ho výkonu, ktorý slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenské ho zvukového záznamu umeleckého výkonu obsahuje obdobné údaje ako žiadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Taktiež sa predpokladá pridelenie medzinárodného štandardného čísla hudobniny (ISMN), ktoré má prideľovať ako národná agentúra Slovenská národná kniž nica. Na postup pri evidencii slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa primerane vzťahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuá lnych diel.

K § 8

Ministerstvo vedie zoznam slovenských multimediálnych diel ako verejne prístupnú evidenciu, ktorá obsahuje základné informačné údaje o multimediálnom diele získané zo žiadosti o evidenciu slovenského multimediálneho diela.

K § 9

Ministerstvo vykonáva evidenciu slovenského multimediálneho diela zápisom do zoznamu slovenských multimediálnych diel na základe žiadosti o evidenciu výrobcu multimediálneho diela, ktorý multimediálne dielo vyrobil. Žiadosť o evidenciu slovenského multimediálneho diela obsahuje obdobné údaje ako ž iadosť o evidenciu slovenského audiovizuálneho diela. Na postup pri evidencii slovenského multimediálneho diela sa primerane vzť ahuje postup pri evidencii slovenských audiovizuálnych diel.

K § 10

Vymedzuje sa zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii Ide o verejne prístupnú evidenciu osôb vykonávajúcich činnosti v oblasti audiovízie na území Slovenskej republiky, ktorú tvorí zoznam

·výrobcov slovenských audiovizuálnych diel,

·výrobcov slovenských zvukových záznamov umeleckého výkonu vrátane výrobcov dabingu,

·výrobcov slovenských multimediálnych diel,

·distributérov audiovizuálnych diel,

·distributérov zvukových záznam umeleckého výkonu,

·distributérov multimediálnych diel,

·osôb zabezpečujúcich postprodukciu audiovizuálnych diel (poskytujúcich technologické a odborné služ by určené pre výrobu audiovizuálnych diel),

·prevádzkovateľov mediaték,

·prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení – bez/so stálym kinom alebo prevádzkarňou,

·prevádzkovateľov videopožičovní,

·prevádzkovateľov počítačových herní.

Zoznam vedie ministerstvo a obsahuje aj register nezávislých producentov.

K § 11

Výrobcovia slovenských audiovizuálnych diel, výrobcovia slovenský ch zvukových záznamov umeleckých výkonov, výrobcovia slovenských multimediálnych diel, distributéri audiovizuálnych diel, distributéri zvukových záznam umeleckých výkonov, distributéri multimediá lnych diel, osoby zabezpečujúce postprodukciu, prevádzkovatelia mediaték, ako aj prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení bez stáleho kina alebo inej prevádzkarne sú povinní Slovenskému filmovému ústavu v rámci oznamovacej povinnosti oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie najneskôr do konca roku, v ktorom táto skutočnosť nastala. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalého pobytu a dátum začatia a ukončenia vykon ávania činnosti v oblasti audiovízie.

Prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou,, prevádzkovatelia videopožičovní a prevádzkovatelia počítačových herní sú povinní oznámiť začatie a ukončenie (vrátane všetkých oznamovaných zmien) vykonávania činnosti v oblasti audiovízie oznámením zriadenia prevádzky obci, v ktorej bola táto prevádzka zriadená do 30 dní od jej zriadenia. Takéto oznámenie obsahuje identifikáciu subjektu, názvu a sídla, obchodné meno a miesta podnikania alebo meno, priezvisko a trvalé ho pobytu, počet prevádzok na území obce a dátum zriadenia a adresu prevádzky. Oznámenie nie je potrebné vykonať ak nedošlo k zmene ohlásených údajov.

Návrh neustanovuje formu akou, takéto oznámenie musí byť vykonané, avš ak hrozba uloženia sankcie v rozpätí od 2 000 Sk do 20 000 Sk za porušenie tejto povinnosti predpokladá minimálne snahu povinnej osoby o zabezpečenie doručenia týchto informácií príslušnému subjektu, prí padne následnú kontrolu splnenia tejto povinnosti.

Slovenský filmový ústav a obce poskytujú ministerstvu pri vedení tohto zoznamu súčinnosť, pričom získané údaje poskytujú ministerstvu najneskôr do najneskôr do 30. janu ára roka nasledujúceho po roku v ktorom ich získali.

K Tretej časti návrhu (§ 12 až 16)

Ustanovuje sa špecifická ochrana maloletých v oblasti audiovízie.

K § 12

Na zabezpečenie jednotnej aplikácie informačného systému o vhodnosti určité ho auditívneho alebo audiovizuálneho obsahu sa ustanovuje Jednotný systém označovania na ochranu maloletých, ktorý predstavuje systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých vý konov, multimediálnych diel a programov televíznej programovej služby z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti a vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Jednotný systém označovania a podmienky jeho uplatňovania vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Jednotný systém označovanie bude vytvárať súbor pravidiel na základe ktorý ch jednotlivé povinné subjekty budú aplikovať systém označovania tak, aby sa rozšíril a zefektívnil samotný systém označovania a informovania formou priraďovaných metainformácií k jednotlivým audiovizu álnym dielam, zvukovým záznamom umeleckých výkonov alebo multimediálnym dielam. Tieto informácie o obsahovej vhodnosti pre určité kategórie osôb sú určené predovšetkým rodičom, vychovávateľ om, ale aj samotným maloletým.

Zavedenie jednotného systému označovania v celej oblasti audiovízie, vrátane vysielania predstavuje významný krok v prevencii pred agresivitou a násilím maloletých, umožňuje identifikovať zodpovednosť rodič ov a vychovávateľov maloletých a umožňuje včas odhaliť a podchytiť nežiaduce správanie sa maloletých. Neopomenuteľným je aj prínos takéhoto informovania v samotnej výchove maloletých, pričom umož ňuje rodičom a vychovávateľom ľahšiu orientáciu pri výbere vhodného audiovizuálneho obsahu pre maloletého.

K § 13

Vymedzuje sa okruh povinný osôb, ktoré sú povinné používať jednotný systém označovania;

·výrobca slovenského audiovizuálneho diela,

·výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu,

·výrobca slovenského multimediálneho diela,

·distributér audiovizuálneho diela,

·distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu,

·distributér multimediálneho diela,

·prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia,

·prevádzkovateľ videopožičovne,

·prevádzkovateľ počítačovej herne a

·prevádzkovateľ mediatéky.

Jednotný systém označovania bude povinný dodržiavať aj vysielateľ oprávnený vysielať na základe zákona alebo na základe licencie; dohliadať nad dodržiavaním tejto povinnosti u vysielateľov bude Rada pre vysielanie a retransmisiu.

K § 14

Základnou povinnosťou vo vzťahu k používaniu jednotného systému označ ovania je povinnosť určiť na základe klasifikácie vekovú hranicu vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Túto povinnosť má výrobca slovenského audiovizuálneho diela, vý robca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, výrobca slovenského multimediálneho diela, distributér audiovizuálneho diela, distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu, distributér multimediá lneho diela (okrem distribútora, ktorý distribuuje slovenské audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktorému vekovú hranicu vhodnosti určil jeho výrobca). Výrobcovia sú povinní určiť vekovú hranicu vhodnosti podľa klasifikácie a podmienok ustanovených vo vyhláške ministerstva.

Základnou povinnosťou prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je zabezpečiť informovanie verejnosti, resp. svojich zákazníkov o vekovej hranici vhodnosti jednotlivých audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť takéto informovanie pri audiovizuálnom predstavení , prevádzkovateľ videopožičovne, počítačovej herne alebo mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej hranice vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel prístupnom verejnosti a v priestoroch videopoži čovne, počítačovej herni alebo mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel alebo multimediálnych diel. Najvhodnejší spôsob zverejnenia tejto informácie je na každej z povinných osôb obligató rne však táto informácia musí byť zverejnená v katalógu na základe ktorého je možné uskutočniť výber audiovizuálneho alebo multimediálneho diela a buď v priestoroch prevádzky alebo iné ho verejnosti prístupného zariadenia alebo na samotných rozmnoženinách.

K § 15

Ustanovuje sa generálny zákaz verejného šírenia audiovizuálneho diela určené ho dospelým, ktorý by umožňoval prístup maloletých osôb k nemu; zodpovednosť nesie šíriteľ. Ide o komplementárne ustanovenie k novelizácii zákona podľa čl. V.

Zavádza sa povinnosť identifikovať audiovizuálne dielo, ktoré podlieha takémuto zákazu explicitným upozornením. Na predaj, iné rozširovanie vrátane nájmu, verejného vypožičiavania alebo sprístupň ovania, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela, ktoré sú určené len dospelým sa primerane vzťahujú ustanovenia o obmedzení prístupu k audiovizuálnemu dielu určenému len dospelým.

K Štvrtej časti návrhu (§ 16 až 19)

Ustanovujú sa povinnosti pri verejnom šírení audiovizuálnych diel, zvukových zá znamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel.

K § 16

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré výrobca slovenského audiovizuá lneho diela je povinný obligatórne uviesť na obale slovenského audiovizuálneho diela a na jeho distribučnom liste. Na nosiči slovenského audiovizuálneho diela a na každom materiá li súvisiacom so slovenským audiovizuálnym dielom určenom verejnosti je výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný uviesť ná zov diela a vekovú hranicu prístupnosti slovenského audiovizuálneho diela podľa jednotného systému označovania. Táto povinnosť sa však nevz ťahuje na nosiče určené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení.

Ïalej sa ustanovujú obligatórne údaje, ktoré musí uviesť distributér audiovizuálneho diela, ktoré nie je slovenským audiovizuálnym dielom, a to na obale distribuovaného audiovizuálneho diele a na jeho distribu čnom liste, ako aj na každom nosiči audiovizuálneho diela a na každom materiáli súvisiacom s distribúciou audiovizuálneho diela určenom verejnosti. Okrem svojho názvu a sídla, obchodného mena a miesta podnikania alebo mena, priezviska a trvalého pobytu je distributér povinný vždy uviesť aj názov diela, vekovú hranicu prístupnosti diela a minutáž diela. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na nosiče ur čené v rámci distribúcie na premietanie v kinách, resp. používané len pri audiovizuálnom predstavení.

Prístup k povinným údajom je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia počas každého audiovizuálneho predstavenia, prevádzkovateľ videopožičovne alebo mediatéky v ich priestoroch.

K § 17

Prezumuje sa úloha distributéra kinematografického diela, ktorý distribuuje iné ako slovenské kinematografické dielo alebo kinematografické dielo v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka t.j. v č eskom jazyku zabezpečiť slovenskú jazykovú úpravu dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku, avšak len pre také audiovizuálne dial, ktoré nie sú určené len na audiovizuá lne predstavenie.

Oproti predchádzajúcej úprave dochádza k odstráneniu diskriminácie uvá dzania audiovizuálneho diela, predovšetkým kinematografického diela určeného maloletým do 12 rokov len v slovenskom dabingu. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza dielo určené maloletým do 12 rokov, ho môže uvádzať aj v pôvodnom znení, prípadne s titulkami avšak v čase vhodnom pre maloletých je povinný zabezpečiť aj audiovizuálne predstavenie určené maloletý m do 12 rokov, t.j. v slovenskom dabingu. Pri posudzovaní slovného spojenia „v čase vhodnom pre maloletých“ je potrebné brať do úvahy aj napr. technické možnosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technické ho zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

K § 18

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu povinný obligatórne uviesť na obale, na každom nosič i slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a na každom materiáli súvisiacom so slovenským zvukovým záznamom umeleckého výkonu určenom verejnosti. Explicitne sa ustanovuje povinnosť pre distributé ra zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktorý je podľa jednotného systému označovania povinný graficky označiť zvukový záznam umeleckého výkonu vekovou hranicou prístupnosti, na obale a na kaž dom materiáli súvisiacom určenom verejnosti uvedie okrem vekovej hranici prístupnosti zvukového záznamu podľa jednotného systému označovania aj názov a sídlo, obchodné meno a miesto podnikania alebo meno, priezvisko a trvalý pobyt distributéra zvukového záznamu umeleckého výkonu.

K § 19

Ustanovujú sa povinné údaje, ktoré je výrobca slovenského multimediálneho diela a distributér multimediálneho diela povinný obligatórne uviesť na obale slovenského multimediálneho diela, na každom nosiči slovenského multimediálneho diela a na každom materiáli súvisiacom so slovenským multimediálnym dielom určenom verejnosti. Prístup k povinným údajom o počítačovej hre je povinný zabezpečiť aj prevádzkovateľ počítačovej herne v jej priestoroch.

K Piatej časti návrhu (§ 20 až 21)

Návrh obsahuje pre oblasť audiovízie špeciálnu úpravu reklamy.

K § 20

Ustanovuje sa štandardná povinnosť oddeľovania reklamy od samotného kinematografick ého diela, a to prevádzkovateľovi audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý je povinný zabezpečiť, aby reklama uverejňovaná pri audiovizuálnom predstavení bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom ako aj všeobecný zákaz prerušovania audiovizuálneho predstavenia reklamou.

Navrhovaná úprava pri audiovizuálnom predstavení určenom maloletým do 12 rokov explicitne zakazuje vymedzené druhy reklamy, ako aj reklamu na audiovizuálne diela nevhodné pre určenú vekovú skupinu maloletých.

K § 21

Povinnosti týkajúce sa reklamy sa upravujú aj vo vzťahu k distributérovi audiovizuálneho diela a distributérovi multimediálneho diela.

K Šiestej časti návrhu (§ 22 až 30)

K § 22

Ustanovujú sa filmový ústav ako príspevková organizácia štátu so sídlom v Bratislave.

K § 23

Úlohami filmového ústavu je podieľať sa na uchovávaní , ochrane a obnove, odbornom spracovaní a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky a umožniť prístup verejnosti k nemu. Základnou úlohou filmového ú stavu je aj spracovávať a šíriť poznatky z oblasti audiovizuálneho umenia osobitne filmového umenia a kinematografickej kultúry Slovenskej republiky.

K § 24

Vymedzujú sa činnosti filmového ústavu, v oblasti ochrany audiovizuálneho dedič stva, výskumnej a vzdelávacej inštitúcie v oblasti audiovízie a kinematografie. Ochrana, odborné spracovávanie, ošetrovanie a sprístupňovanie kinematografického kultúrneho dedičstva je primárnym poslaním a činnosťou Slovenského filmového ústavu aj v zmysle jeho zriaďovacej listiny. Národný filmový archív ako organizačná zložka filmového ústavu sústreďuje, uchováva a odborne spracúva zbierky filmov ých materiálov (originálne materiály i kópie) k takmer štyrom stovkám slovenských celovečerných hraných filmov a viac ako trom tisícom kr átkometrážnych dokumentárnych, spravodajských, animovaných a vzdelávacích filmov, filmových periodík, historických filmových materiálov a fragmentov spred roku 1945, ako aj 73 unikátnych titulov z produkcie spolo čnosti Školfilm. Celkový počet filmových titulov v zbierkach je viac ako 12 500 diel, ku ktorým filmový ústav archivuje nielen filmové kópie (resp. originálne materiá ly pri slovenských filmoch), ale aj dokumentačné a ďalšie sprievodné materiály.

Filmový ústav sa navrhuje aj na národnú agentúru pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

V odseku 2 sa upravujú úlohy, ktoré filmovému ústavu vyplývajú z prechodu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobený m pred rokom 1991 organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997 práva výkonný ch umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto dielach, ak k nim nevykonáva práva podľa osobitného predpisu iba Slovenská televízia. Filmový ústav taktiež vykonáva práva výrobcov zvukových zá znamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých záznamy alebo vysielanie boli použité v audiovizuálnom diele ku ktorému vykonáva práva autora audiovizuálneho diela. Deklaruje sa právo vý robcu filmového ústavu k zvukovo-obrazovým záznamom audiovizuálnych diel, ktorých je autorom, taktiež sa deklaruje, že je správcom originálnych nosičov týchto audiovizuálnych diel, ktoré sú vo vlastníctve štátu.

K § 25

S ohľadom na základné úlohy filmového ústavu a osobitosti spojené s funkciou filmového ústavu ako z ákonného depozitára vymedzuje sa pôsobnosť filmového ústavu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Filmový ústav ako odborný garant bude metodicky usmerňovať ď alších depozitárov, ako aj posudzovať audiovizuálnu hodnotu určitým kategóriám audiovizuálií.

K § 26

Vymedzujú sa orgány filmového ústavu. Štatutárnym zástupcom filmového ú stavu je generálny riaditeľ. Reprezentatívnym a dozorným orgánom aj z hľadiska odbornej verejnosti nad činnosťou filmového ústavu je rada.

K § 27

Upravuje postavenie, podmienky funkcie a úlohy generálneho riaditeľa. Gener álny riaditeľ vykonáva prácu vo verejnom záujme a je volený radou filmového ústavu na základe verejného vypočutia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov, avšak možno ho zvoliť aj op ätovne, najviac však na dve po sebe idúce funkčné obdobia.

K § 28

Vytvorenie rady filmového ústavu umožní zaviesť nový prvok v manažmente kultú ry. Ide o zabezpečenie oddelenia priameho politického vplyvu štátneho výkonného orgánu na štatutárneho zástupcu inštitúcie v oblasti kultúry, avšak neznamená to stratu kontroly nad činnosťou a etá tny zásah v prípade nečinnosti samotnej inštitúcie, resp. neplnení zákonom ustanovených úloh. Vytvorenie takéhoto prvku v rámci orgánov deklaruje a umožňuje zároveň previazanie súkromné ho prostredia audiovízie a kinematografie so štátnou inštitúciou. Zodpovednosť za vývoj v tejto oblasti tak bude záležať aj od odbornej verejnosti.

Rada filmového ústavu má 5 členov s funkčným obdobím člena rady je 3 roky a s možnosťou opätovného vymenovania. štyroch členov rady filmového ústavu menuje minister kultúry Slovenskej republiky z odborníkov v oblasti audiovízie a kinematografie a s prihliadnutím na reprezentatívne zloženie rady filmového ústavu. Jedného člena rady si volia zamestnanci filmového ústavu s pomedzi seba, členom rady však nem ôže byť generálny riaditeľ filmového ústavu.

K § 29

Systém navrhnutých orgánov filmového ústavu si vyžaduje ich dôslednejšiu ú pravu nezávislú od rozhodovania generálneho riaditeľa. Podrobnosti o jednotlivých orgánoch tak upraví štatút filmového ústavu vydaný ministrom kultúry SR. Organizáciu filmového ústavu zas upraví organiza čný poriadok vydaný generálnym riaditeľom filmového ústavu. Organizačné jednotky filmového ústavu nemajú právnu subjektivitu. Zamestnanci úradu vykonávajú práce vo verejnom záujme, a na ich platové pomery sa vzťahujú pravidlá odmeňovania niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 30

Filmový ústav môže podnikať len v oblastiach súvisiacich s jeho úlohami a činnosťami. Osobitne sa upravuje nakladanie s majetkom štátu, ktorý je súčasťou audiovizuálneho dedičstva, prič om pri zabezpečení, súčasti určených audiovizuálnych diel na audiovizuálnom dedičstve, sa umožňuje filmovému ústavu flexibilne nakladať s nosičmi/kópiami, ktoré môžu zabezpečiť na druhej strane napr. propagáciu slovenského audiovizuálneho dedičstva.

K Siedmej časti návrhu (§ 31 až 36)

Upravuje sa ochrana audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky.

K § 31

Návrh ustanovuje audiovizuálne dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedič stva.

K § 32

Fond audiovizuálneho dedičstva tvoria audiovizuálie a všetky sprievodné dokumenty s úvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním na verejnosti audiovizuálneho diela, zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu, ktoré sú audiovizuáliou.

Návrh ustanovuje obligatórny vznik a fakultatívny vznik audiovizuálie. Obligatórne sa audiovizuáliou stáva slovenské kinematografické dielo, slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizuá lneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom, slovenský zvukov ý záznam umeleckého výkonu, ktorý je programom rozhlasovej programovej služby a nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavn ým, hudobným alebo hudobno-zábavným programom a slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu rozširovaný distributérom zvukového záznamu umeleckého výkonu.

Fakultatívny vznik závisí od audiovizuálnej hodnoty posudzované ho slovenského audiovizuálne dielo, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavným programom slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu, ktoré je spravodajským, publicistickým alebo zábavný m programom ak má audiovizuálnu hodnotu, prípadne iného zvukového záznamu alebo zvukovo-obrazového záznamu.

K § 33

Slovenská republika podpisom Eur ópskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolu o ochrane televíznej produkcie vyjadrila svoj záväzok a zodpovednosť zachovávať, obnovovať a sprístupňovať slovenské audiovizuálne kultú rne dedičstvo ako neoddeliteľnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Povinnosť zákonného uschovávania vyplýva Slovenskej republike aj z riadneho členstva (od apríla 2001) vo FIAF – asociá cii združujúcej najvýznamnejšie národné mediatéky a filmové archívy sveta.

V nadväznosti na skutočný stav v oblasti uchovávania audiovizuálnych dokumentov sa ustanovujú traja zákonný depozitári a to Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a filmový ústav.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú vo vzťahu svojej archivačnej povinnosti povinný dodržiavať podmienky a metodické pokyny pre zaraďovanie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov a zvukovo-obrazový ch záznamov do fondu audiovizuálneho dedičstva a odborné zásady zachovávania, ochrany a obnovy zložiek fondu audiovizuálneho dedič stva, ako aj poskytovať súčinnosť filmovému ústavu. V prípade, že Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia prestanú uschovávať originály nosič audiovizuálie sú povinní ich najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti odovzdať filmovému ústavu alebo ak im bola v súvislosti s nimi uložená pokuta za porušenie povinnosti uschovávať originálny nosi č audiovizuálie podľa zásad zachovávania, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva alebo za porušenie podmienok a metodických pokynov katalogizá cie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva, a to najneskôr do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty.

K § 34

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, vý robcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a vysielateľa na základe licencie, ktorí sú povinní odovzdať do úschovy filmové mu ústavu/Slovenskému rozhlasu originálny nosič audiovizuálie vrátane sprievodného materiálu do 30 dní odo dňa jeho prvého uvedenia na verejnosť, táto povinnosť sa na nich nevzťahuje, ak do 30 dní odo dňa vzniku povinnosti preukážu filmovému ústavu, že originálny nosič uschováva ako dobrovoľný depozitár, zákonný depozitá r inej zmluvnej strany Dohovoru o ochrane auiovizuálneho dedičstva alebo iný dobrovoľný depozitár.

V prípade, že originálny nosič audiovizuálie bude uchovávaný u zákonného depozitára iného štátu, alebo u dobrovoľného depozitára, bude výrobca slovenské ho audiovizuálneho diela, povinný odovzdať filmovému ústavu do úschovy nosič, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu. Vlastnícke práva k nosičom audiovizuá lií v úschove filmového ústavu nie sú dotknuté.

K § 35

Postavenie dobrovoľného depozitára nadobúda každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uschováva originálny nosič auidovizuálie. Na účely splnenia si depozitnej povinnosti je dobrovoľným depozitárom aj zahraničný filmový archív alebo iná zahraničná osoba, ktorá vykonáva ochranu audiovizuálneho dedičstva. Medzi dobrovoľným depozitárom a filmovým ústavom existuje vzájomná informačná povinnosť. Dobrovoľný depozitár je povinný pri vý kone depozitu audiovizuálií zohľadňovať podmienky ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva a v prípade, že prestane uschovávať originálny nosič audiovizuálie, je ho povinný bezodkladne odovzdať filmové mu archívu, a to najneskôr v deň ukončenia tejto činnosti. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať filmovému ústavu originálne nosiče audiovizuálií a sprievodné dokumenty aj vtedy, ak mu v sú vislosti s porušením povinnosti podmienok ochrany fondu audiovizuálneho dedičstva bola uložená pokuta.

K § 36

V súvislosti s úlohou filmové ho ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje sa akvizičná činnosť filmového ústavu. V prípade, že na výrobu slovenského audiovizuálneho diela alebo televí zneho programu, ktorý je audiovizuáliou boli použil verejné finančné prostriedky, a to bez ohľadu na výšku takýchto použitý ch prostriedkov okrem prostriedkov Európskej únie, je ich výrobca povinný bezodplatne odovzdať filmovému ústavu na nosiči, na ktorom zaznamenané dielo dosahuje kvalitu originálu vrátane jej sprievodného materiá lu najneskôr do 30 dní odo dňa jej prvého uvedenia na verejnosti. V prípade, že na výrobu boli použité iné finančné prostriedky je výrobca alebo vysielateľ na základe licencie povinný ponúknuť filmov ému ústavu na odkúpenie nosič dosahujúci kvalitu originálu a sprievodný materiál audiovizuálie. Na prijatie ponuky má filmový ústav šesť mesiacov odo dňa doručenia ponuky.

K ôsmej č asti návrhu (§ 37 až 41)

Upravuje sa postavenie nezávislého producenta v audiovízií.

K § 37

Na získanie postavania nezávisl ého producenta musia byť splnené štyri podmienky

-musí ísť o výrobcu audiovizuálneho diela,

-zapísaného v registri nezávislých producentov,

-ktorý nesmie byť vysielateľom alebo byť personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a

-spĺňa kvótu 90 % z celkovej minutáže svojej televíznej produkcie aspoň pre dvoch televíznych vysielateľov, ktorí sa podieľ ali na tejto produkcii podielom najviac 70 % celkových nákladov, pričom celková minutáž televíznej produkcie tvorí aspoň 10 % z minutáže jeho všetkej produkcie (nezávislý televí zny producent); do celkovej minutáže televíznej produkcie sa nezapočítava minutáž spravodajstva, aktuálnej publicistiky, zábavných hier, doplnkového vysielania, prenosov športových podujatí, ako ani minutáž televíznej produkcie šírenej výlučne teletextom, alebo kvótu jedného kinematografického diela s minutážou aspoň 65 minút alebo viac kinematografických diel s celkovou minutážou aspoň 90 minút, na ktor ých sa ako koproducent nepodieľal televízny vysielateľ podielom vyšším ako 50 % celkových nákladov každého z týchto diel (nezávislý filmový producent).

Postavenie nezávislého producenta v audiovízií získava aj výrobca audiovizuá lneho diela, ktorý nie je personálne alebo majetkovo prepojený s vysielateľom a je nezávislým producentom v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

Ustanovuje sa oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“ k názvu, obchodnému menu alebo menu a priezvisku. Neoprávnené použitie tohto prídavku je porušením pravidiel hospodárskej súťa že.

K § 38

Ministerstvo vedie register nezávislých producentov, ktorý obsahuje základné kontaktn é informácie, vrátane zoznamu vyrobených audiovizuálnych diel, ich objednávateľov alebo distributérov za obdobie posledných troch rokov.

K § 39

Registrácia nezávislého producenta je dobrovoľná a vykonáva sa na základe ž iadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezávislých producentov. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok sa uskutočňuje v správnom konaní o rozhodnutí sa ale nevyhotovuje písomné rozhodnutie. Preukazovanie splnenia podmienok účtovnými a ďalšími dokladmi alebo zmluvami je nastavené dostatočne široko na preukázanie splnenia podmienok žiadateľom, ako aj posúdenie týchto dokladov sprá vnym orgánom. Rozhodnutie o splnení podmienok sa zapíše do registra a vydá sa nezávislému producentovi osvedčenie, ktoré je platné tri roky. Osvedčenie o registrácii obsahuje obligatórne údaje a je verejnou listinou preukazujúcou splnenie podmienok na oprávnenie používať prídavok „nezávislý producent“

K § 40

Výmaz z registra nezávislých producentov vykoná ministerstvo na žiadosť nezávisl ého producenta alebo z vlastného podnetu.

Z vlastného podnetu vykoná ministerstvo výmaz ak nezávislý producent nepožiadal o pred ĺženie platnosti osvedčenia o registrácii, ministerstvo platnosť osvedčenia o registrácii nepredĺžilo, lebo nezávislý producent prestal spĺňať podmienky, ak zápis nezávislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, ak sa nezávislý producent stal vysielateľom alebo sa personálne alebo majetkovo prepojil s vysielateľom alebo ak nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za mà tveho. Na účely posúdenia majetkového prepojenia sa neprihliada na zmluvy o združení prostriedkov, prípadne iné obchodné zmluvy za účelom výroby audiovizuálneho diela pri dodržaní podmienok zá kazu prepojenia majetku.

K § 41

Nezávislým producentom môže byť aj výrobca multimediálneho diela, ktoré obsahuje audiovizuálne dielo, o jeho registrácií platí mutatis mutandis ako o registrácií výrobcu audiovizuálneho diela.

K Deviatej časti návrhu (§ 42 a 45)

Upravuje sa dohľad, ukladanie sankcií a výška pokút.

K § 42

Orgánmi dohľadu sa ustanovujú

§Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

§Filmový ústav,

§Slovenská obchodná inšpekcia a

§obce.

Ustanovenie sa nedotýka právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu ako orgánu dohľ adu nad plnením povinností vysielateľmi.

K § 43

Pri výkone dohľadu môže orgán dohľadu poveriť aj fyzickú osobu, ktorá je povinná sa pri výkone dohľadu preukázať preukazom; povinná osoba je takejto oprávnenej osobe na výkon dohľadu povinná poskytnúť súčinnosť.

K § 44

Uloženiu pokuty predchádza v tých prípadoch (napr. informačná povinnosť, depozitná povinnosť), keď sa povinnosť dá splniť v náhradnej lehote výzva na odstránenie nezákonného stavu.

K § 45

Ak nezákonný stav nie je možné odstrániť, alebo ho povinná osoba ani v n áhradnej lehote neodstránila orgán dohľadu je oprávnený/povinný uložiť pokutu. V prípade, že je to možné, je orgán dohľadu oprávnený vynútiť splnenie povinnosti opakovaným ukladaním pokú t, pokuty sa pritom nesčítavajú a ukladajú sa bez opakovaného určenia náhradnej lehoty. Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa pokuta uložila.

Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, výnosy z pokút, ktoré uložila obec za nesplnenie informačnej povinnosti prevádzkovateľovi videopožičovne, počítačovej herne alebo audiovizuá lneho technického zariadenia sú príjmom rozpočtu tejto obce.

K Desiatej časti návrhu (§ 46 až 48)

Spoločné ustanovenia, prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenie.

K § 46

Upravuje spoločné ustanovenia návrhu. Na konanie podľa tohto návrhu zákona sa vzť ahuje správny poriadok, výnimkou je evidenčné konanie. Taktiež sa upravuje vzťah k všeobecnému predpisu o reklame. Keďže vydavateľ hudobného diela alebo slovesného diela zaznamenaného na zvukovom zázname a v ýrobca zvukového záznamu umeleckého výkonu nemusí byť vždy tá istá osoba, povinnosti výrobcu sa vzťahujú aj na vydavateľa, keďže tento vykonáva činnosti upravené týmto návrhom.

Ak multimediálne dielo obsahuje audiovizuálne dielo alebo audiovizuálnym dielom je vzťahuj ú sa na výrobcu multimediálneho diela povinnosti výrobcu audiovizuálneho diela; mutatis mutandis platí o distribúcií takéhoto diela. Ná vrhom nie sú dotknuté už ustanovené povinnosti na ochranu spotrebiteľa.

K § 47

Prechodné ustanovenia upravujú substitúciu zriadeného Slovenské ho filmového ústavu ministerstvom a prvé vytvorenie orgánov filmového ústavu a vydanie štatútu filmového ústavu.

Prechodné ustanovenie ustanovuje aj ochranu zvukovo-obrazového záznamu, ak od jeho vyhotovenia alebo zverejnenia neuplynulo viac ako 50 rokov a ktorého výrobcom je filmový ústav.

K § 48

Navrhuje sa zrušenie platnej právnej úpravy upravujúcej oblasť audiovízie.

K Èl. II

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na inštitúty zavedené v č l. I navrhovaného zákona.

K Èl. III

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I a navrhované postavenie filmového ústavu ako národnej agentúry pre medzinárodné štandardn é číslovanie audiovizuálnych diel (ISAN).

K Èl. IV

Navrhuje sa novelizácia zákona v nadväznosti na skutočný stav a terminologické zjednocovanie v oblasti audiovízie a autorského práva.

K Èl. V

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona v čl. I.

K Èl. VI

Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na vytvorenie jednotného systému označ ovania na ochranu maloletých.

K Èl. VII

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatí vny proces a vzhľadom na rozsiahlosť právnej úpravy navrhuje na 1. januára 2008.

Bratislava 7. marca 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister kultúry

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Účelom návrhu zákona je dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na zabezpečenie podmienok umožňujúcich spružnenie konania zamestnávateľov v niektorých otázkach upravených zákonom č. 124/2006 Z. z. Návrh zákona obsahuje možnú sankciu za nerealizovanie závažných podmienok na ochranu života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb (samostatne zárobkovo činných osôb), ktorým je podnet na odobratie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti v taxatívne vymedzených prípadoch.

Súčasťou návrhu zákona je spresnenie znenia jeho ustanovení so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, nemá vplyv ani na zamestnanosť, životné prostredie, má pozitívny vplyv na vytváranie bezpečných a zdravie neohrozujúcich pracovných podmienok. Predpokladá sa zníženie príjmov do štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia sadzieb správnych poplatkov za vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce a oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby pre právnické osoby. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na konkrétny subjekt, ktorému na podnet inšpektorátu práce živnostenský úrad zruší živnosť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaví.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/14554/2007-411 zo dňa 27.3.2007 uplatnilo pripomienky k finančným dopadom navrhovaných zmien v oblasti správnych poplatkov, ktoré zakladajú zníženie príjmov do štátneho rozpočtu na rok 2007 a nasledujúce. Na základe uplatneného stanoviska sa navrhuje odložiť účinnosť článku II od 1. januára 2008. Správne poplatky za vydanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení vo výške 30 000 Sk, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sa predpokladajú v roku 2007 vo výške 30 000 Sk a v rokoch 2008 a 2009 sa príjmy z tohto dôvodu nepredpokladajú.

Osobitná časť

K čl. IK bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Bližšie sa vymedzuje činnosť vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon.

K bodu 3

Ustanovenie sa dopĺňa o pojem ťažkej ujmy na zdraví, ktorou je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie ďalej v ustanovení vymedzené.

K bodu 4

V záujme jednoznačnosti ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že uvedené požiadavky majú vyhovovať a byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 5

Bližšie sa vymedzuje všeobecná povinnosť zamestnávateľa v oblasti plánovania a vykonávania opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstva a ohrozenia.

K bodu 6

V súlade s čl. 6 ods. 3 písm. d) smernice Rady 89/391/EHS sa spresňujú požiadavky na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ umožňuje vstup do priestorov, v ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia osobitnými a závažnými nebezpečenstvami.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu podľa bodu 6.

K bodu 8

Spresňuje sa všeobecná povinnosť zamestnávateľa na vypracovanie koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na počet zamestnancov. U zamestnávateľov s počtom desať a menej zamestnancov bude realizácia tohto opatrenia dobrovoľná.

K bodu 9

Bližšie sa vymedzuje doba uchovávania predpísanej dokumentácie, záznamov a evidencie súvisiacich bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, a to odo dňa, kedy v nich bol vykonaný posledný záznam alebo iná zmena obsiahnutých údajov.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. a terminológiou § 30 zákona č. ... /2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

K bodu 12

Ustanovenie sa dopĺňa o fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to v záujme zlepšenia ochrany života a zdravia ich i iných osôb. Preukazuje sa odborná spôsobilosť potrebná na výkon práce upravená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

K bodu 14

V súlade s aplikačnou praxou sa upravuje povinnosť zamestnávateľa, po ktorej splnení preventívne a ochranné služby – bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba – budú realizovať svoje odborné úlohy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči vymedzenému okruhu zamestnancov. Ustanovením sa ukladá povinnosť písomne informovať o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený podľa § 58 Zákonníka práce.

K bodu 15

Ustanovenie sa dopĺňa so zreteľom na potrebný rozsah oboznámenia zamestnancov v záujme predchádzania poškodenia ich zdravia. Ukladá sa povinnosť oboznamovania zamestnancov nielen s nebezpečenstvami, ale aj s možnými situáciami, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu ich zdravia, ak sa vopred nevykonajú preventívne a ochranné opatrenia.

K bodu 16

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 18

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme zabezpečenia vykonávania oprávnení zástupcov zamestnancov, tzn. o poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj zástupcom zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce.

K bodu 19

Doplňuje sa požiadavka na vykonávanie kontrolnej činnosti o úradné skúšky, ktoré sú významným nástrojom na realizáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 20

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého je na účely rekondičných pobytov príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa. Ustanovenie sa súčasne dopĺňa v záujme posilnenia postavenia zástupcov zamestnancov pri určovaní vybraných povolaní u zamestnávateľa na účely rekondičných pobytov.

K bodu 21

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého na účely rekondičných pobytov je príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplýva z vloženia nového odseku 6 do § 6.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 30 zákona č. .../2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Navrhovanou zmenou textu sa rozširuje oznamovacia povinnosť aj na autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý pôsobí u zamestnávateľa, ktorého pridelená odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ) je uvedená v prílohe č. 1 zákona.

K bodu 25

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa spresňuje pojem zamestnávateľa tak, že ide o štatutárny orgán zamestnávateľa v prípade právnickej osoby a fyzickú osobu v prípade fyzickej osoby. Ďalej sa rozširuje okruh taxatívne určených ustanovení, ktoré sa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

K bodu 26

V záujme jednoznačnej interpretácie ustanovenia sa navrhuje vymedziť, že ide o skúšky a úradné skúšky ustanovené právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na pracovisko, minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri používaní pracovných prostriedkov a minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavenisko.

K bodu 28

Ustanovenie i citácia poznámky pod čiarou sa upravujú so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu harmonizovanú s príslušnou smernicou Európskej únie.

K bodu 29

Oproti súčasnej právnej úpravy sa v záujme zabezpečenia jednoznačnosti interpretácie ustanovenia vymedzuje, že ide o overovanie odbornej spôsobilosti súvisiacu s prevádzkou vyhradených technických zariadení upravených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 30

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa vymedzuje, že ide o prehliadky a skúšky vrátane úradných skúšok, ktoré upravujú právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s § 5 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. harmonizovaným s príslušnými smernicami EÚ.

K bodu 31

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že ide o skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy a obsluhu vyhradeného technického zariadenia upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa bližšie vymedzuje základná podmienka na vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

K bodu 33

Zmenou formulácie ustanovenia sa v porovnaní so súčasnou úpravou jednoznačnejšie vymedzuje požiadavka preverenia splnenia vymedzených podmienok zo strany Národného inšpektorátu práce a vymedzujú sa podmienky na získanie oprávnenia a súčasne sa vytvára priestor na alternatívny spôsob splnenia podmienky akreditácie podľa zákona č. 264/1999 Z. z.

K bodu 34

Ide o úpravu, ktorá jednoznačne vyjadrí, že ide o jednu činnosť, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

Navrhuje sa jednoznačnejšie vymedzenie činnosti, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

K bodu 35

Účelom spresnenia ustanovenia v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je bližšie vymedzenie tých prehliadok, skúšok a opráv, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ktoré sú vykonávané pre iné ako vlastné potreby.

K bodu 36

Návrhom sa jednoznačnejšie špecifikujú činnosti, ktoré môže vykonávať podnikajúca fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou bez vydania oprávnenia na činnosť.

K bodu 37

Účelom zmeny je doplnenie subjektov vydávajúcich osvedčenia a preukazy na činnosť vzhľadom na právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 38

Navrhovanou zmenou textu sa spresňuje podmienka veku so zreteľom na jeho špecifickú právnu úpravu v zmysle právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 39

Návrhom sa presnejšie identifikuje fyzická osoba, ktorej sa vydáva osvedčenie alebo preukaz na vykonávanie činnosti.

K bodu 40

Návrhom sa v súvislosti so závažným pracovný úrazom namiesto predpokladanej dĺžky liečenia upravuje predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti. V pojme pracovná neschopnosť je subsumovaná aj prípadné liečenie.

K bodu 41

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava.

K bodu 42

Ustanovenie sa dopĺňa o zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme efektívnejšieho vykonávania ich úloh v oblasti ochrany práv zamestnancov.

K bodu 43

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť zamestnávateľa, ak na jeho pracovisku utrpel pracovný úraz zamestnanec iného zamestnávateľa, aby vznik tohto pracovného úrazu bezodkladne oznámil zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Uvedený návrh je predpokladom plnenia ďalších povinností, ktoré má zamestnávateľ poškodeného zamestnanca v prípade vzniku pracovného úrazu.

K bodu 44

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na poznatky a potreby aplikačnej praxe vypustením povinnosti predkladať príslušnú správu týkajúcu sa choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania a doplnením obsahu predkladanej správy o informácie o vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu. Návrhom sa jednoduchším spôsobom určuje lehota na predloženia správy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

K bodu 45

Bližšie sa spresňuje forma splnenia povinnosti ošetrujúceho lekára alebo zdravotníckeho zariadenia pri oznamovaní závažného pracovného úrazu.

K bodu 46

Ide o úpravu doby na uchovávanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze z päť na desať rokov vzhľadom na významnosť tohto dokladu pri preukazovaní pracovnoprávnych nárokov.

K bodu 47

Pri prácach vykonávaných dodávateľsky sa návrhom rozširuje povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Návrh zohľadňuje skutočnosť, že montážne, opravárenské, stavebné a iné práce vykonávajú, okrem zamestnávateľov, aj tieto fyzické osoby.

K bodu 48

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 49

Ustanovenie sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. d) dopĺňa o slová, ktoré upresňujú požadovanú projektovú dokumentáciu stavby.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 51

Bližšie sa upravujú podmienky činnosti komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v záujme skutočného vykonávania jej oprávnení u jednotlivých zamestnávateľov tým, že sa vymedzuje minimálna periodicita jej rokovaní.

K bodu 52

Návrhom sa spresňuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať preventívne a ochranné služby pre všetkých zamestnancov.

K bodu 53

Účelom zmeny je spresniť, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť spoločné posúdenie pracovísk a navrhnutie nápravných opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti práce, ako aj z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

K bodu 54

Rozširuje sa rozsah spolupráce preventívnych a ochranných služieb aj na zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme realizácie ich oprávnení.

K bodu 55

Návrh sa za účelom komplexnosti ustanovenia dopĺňa o povinnosť subjektov oprávnených na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby umožniť kontrolu plnenia podmienok vydaného oprávnenia Úradu verejného zdravotníctva SR vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe a inšpektorátu práce vo vzťahu k bezpečnostnotechnickej službe.

K bodu 56

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom podľa bodu 55. Z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti sa návrhom odčleňuje a upravuje v samostatnom odseku odoberanie oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 57

Návrhom sa upravuje podmienka na vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého činnosť je uvedená v prílohe č. 1.

K bodu 58

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o limitovanie počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, ktorí túto činnosť vykonávajú dodávateľsky. V doterajšom texte sa podmienka počtu zamestnancov vzťahuje len vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

K bodu 59

V súvislosti s poznatkami z praxe sa širšie a jednotným spôsobom upravuje možnosť kumulácie funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými odbornými činnosťami.

K bodu 60

V súlade s aplikačnou praxou a v záujme spružnenia overovania vedomostí na účely získania odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika sa v návrhu vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe u člena skúšobnej komisie, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 61

Obsah osvedčenia bezpečnostného technika sa návrhom spresňuje vo väzbe na identifikáciu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie vydáva.

K bodu 62

Navrhuje sa, v záujme vylúčenia rôznej interpretácie ustanovenia, presnejšie vymedziť autorizovaného bezpečnostného technika vo vzťahu k získaniu odbornej praxe.

K bodu 63

V záujme transparentnosti a jednoznačnosti znenia sa navrhuje oddeliť vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika osobám podľa odseku 1 od osôb podľa odseku 2. Upravujú sa podmienky na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá odborné znalosti a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere, napr. inšpektor práce, zamestnanec vykonávajúci štátny dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá predpokladala plnenie odborných činností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnej správe, návrhom sa zužuje okruh osôb, ktorým Národný inšpektorát práce vydá osvedčenie bez vykonania skúšky.

K bodu 64

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu znenia ustanovenia § 24 ods. 2 .

K bodu 65

Návrhom sa vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe člena skúšobnej komisie Národného inšpektorátu práce, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 66

Názov sa upravuje z dôvodu doplnenia ustanovenia o nový odsek 2.

K bodu 67

V novom odseku 2 sa vymedzujú podmienky na zákaz osobného vykonávania odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou.

K bodu 68

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme jednoznačného zabezpečovania takého rozsahu výkonu pracovnej zdravotnej služby, ktorý je v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 a ktorý napomôže zamestnávateľom pri zabezpečovaní uspokojivých pracovných podmienok a ich zlepšovaní.

K bodu 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 70

Návrhom sa spresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre fyzickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 71

Návrhom sa upresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre právnickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 72

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na spresnenie podmienok na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a) a b), ktoré je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie povinná spĺňať po celú dobu svojej činnosti.

K bodu 73

Navrhuje sa úprava v záujme zosúladenia s ustanovením § 27 ods. 10 písm. g) tohto zákona.

K bodu 74

Vzhľadom k pozitívnemu vývoju ukazovateľov pracovnej úrazovosti sa navrhuje vypustiť v prílohe č. 1 ekonomická činnosť uvedená ako Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.

K bodu 75

Navrhuje sa v prílohe č. 1a, diferencovane podľa počtu zamestnancov a podľa činnosti vykonávanej zamestnávateľom, vymedziť počet bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov.

K bodu 76

Návrhom sa harmonizuje terminológia zavedená v ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používaná v praxi.

K bodu 77

V jednotlivých ustanoveniach sa navrhuje hradiť doterajšie slovné spojenie novým, ktoré lepšie vyjadruje, že predmetom záujmu je kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti (vyhláška ŠÚ SR č. 552 /2002 Z. z.), do ktorého je zaradený zamestnávateľ.

K čl. II

Dopĺňa sa správny poplatok podľa písmena a) a upravujú sa výšky správnych poplatkov podľa písmena b) a c). Upravuje sa znenie písm. e) v spojitosti so zmenou § 11 Zákonníka práce. Účelom úprav je zjednotenie výšok správnych poplatkov a uľahčenie prístupu k vykonávaniu predmetných aktivít.

K čl. III

K bodu 1

V záujme odstránenia pochybností o rozsahu inšpekcie práce, navrhuje sa v ustanovení vymedzujúcom pôsobnosť inšpekcie práce priamo uviesť, že sa vzťahuje aj na kolektívne vyjednávanie.

K bodu 2

Účelom je upresnenie spolupráce Národného inšpektorátu práce s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru a plnení úloh podľa osobitných predpisov.

K bodu 3

Účelom je zjednotiť podmienku veku fyzickej osoby, ktorá môže vykonávať ľahké práce v zmysle nového znenia § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu, ktorou sa upresňuje proces rozhodovania inšpektorátu práce o ukladaní pokút v súlade s úpravou zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 6

Ustanovením sa doplňuje právomoc inšpektorátu práce udeľovať výnimky z uplatňovania pravidiel vo vnútroštátnej cestnej doprave v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) nového znenia zákona o organizácii pracovného času v doprave sa rozširuje inšpektorátom práce.

K bodu 7

Účelom doplnenia je vytvorenie právnych predpokladov na zabezpečenie realizácie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v záujme reálneho plnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v osobitne významných a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu