Zákon o ovzduší 137/2010 účinný od 01.12.2017 do 30.06.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES. 
Návrh zákona rieši drobné úpravy týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru, nakoľko prax ukázala, že výkon predmetných dozorov nie je dostatočne vhodne právne upravený. 
Návrh zákona rieši tiež  aplikačnú prax pre vydávanie  rozhodnutí, ak  dôjde k zmene  právnej úpravy alebo najlepších dostupných techník.
Návrh zákona v čl. II mení zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja  v oznámenia  do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.  Návrh zákona v čl. III dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. Úprava tohto zákona vyplýva so smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi  a je v súlade s právom Európskej únie. Je v súlade aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť návrhu zákona sa predpokladá, s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu, od 1. júla 2018.


B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Do predmetu úpravy sa upravuje predmet úpravy zákona o ovzduší  v súlade so smernicou (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2016/2284“).

K bodu 2
Zosúladenie pojmu „emisie“ s definíciou  podľa smernice 2016 (EÚ) 2016/2284.  Podľa definície emisie do ovzdušia zahŕňajú  emisie  aj z organizovaných  miest  vypúšťania                   (komíny, výduchy) aj z plošných zdrojov.

K bodu 3
Zavedenie pojmu „častice PM2,5“  podľa definície zo smernice 2016 (EÚ) 2016/2284.

K bodu 4
Do § 2 sa dopĺňajú sa pojmy (antropogénne emisie, prekurzory ozónu, čierny uhlík, ochrana ovzdušia) tak ako  sú vymedzené v smernici  (EÚ) 2016/2284. Pojmy sa zavádzajú z dôvodu, že zavedená regulácia (emisné limity, emisné stropy) sa týka emisií, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia z ľudskej činnosti a nie z prírodných zdrojov.

K bodu 5 a bodu 7
Smernica (EÚ) 2016/2184 ustanovuje redukčné záväzky vyjadrené v percentách. Emisné stropy je všeobecný pojem na vyjadrenie hraničného množstva, ktoré sa je povolené za obdobie jedného roka vypustiť. Napr. máme už zavedené individuálne emisné stropy pri spaľovacích zariadeniach, ktoré sú zaradené v prechodnom národnom programe.

K bodu 6
V § 4 sa navrhuje vypustenie odseku 5 a precizuje sa ust. § 26 ods. 3 písm. l).

K bodu 8
V § 4 sa navrhuje vypustenie odsekov 6 až 11, keďže národné redukčné záväzky sú ustanovené zavedením nových  ustanovení § 4a až § 4e.

K bodu 9
Zavádzajú sa ustanovenia § 4a až § 4e, ktorými sú transponuje smernica  (EÚ) 2016/2284.
•    § 4a definuje národné emisné záväzky, ktoré platia pre znečisťujúce látky SO2, NOX, NMVOC,  NH3 a častice PM2,5.  Ďalej sa ustanovuje orientačná úroveň emisií  pre tieto látky na rok 2025 a pravidlá ako  sa stanoví.
•    §4b rieši možnú flexibilitu v plnení redukčných záväzkov a pravidlá jej uplatnenia. Týka sa to  prípadov, ak:
-    uplatnením skvalitnených metód inventúr emisií sa nedá preukázať plnenie záväzkov a emisné faktory alebo metodiky použité na zistenie určitých kategórii zdrojov  sa výrazne líšia  od očakávaných faktorov,
-    záväzky neboli splnené pre výnimočne tuhú zimu  alebo, v prípade,
-    záväzky neboli splnené, pretože boli určené na prísnejšej  úrovni ako sú nákladovo efektívne opatrenia,
-    nedodržanie záväzkov je dôsledkom mimoriadnej straty kapacity systému na dodávku elektriny alebo tepla do siete.
O úmysle uplatniť niektorú z flexibilít Ministerstvo životného prostredia SR musí informovať Európsku komisiu podaním správy v termínoch, ktoré ustanovuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení. Ak Európska komisia nevznesie do deviatich mesiacov  námietky,  považuje sa použitie tejto flexibility  za platné a prijaté na príslušný rok.
•    §4c ustanovuje požiadavky na národný program znižovania emisií, ktorý slúži na  identifikovanie opatrení na obmedzenie národných antropogénnych emisií s cieľom dosiahnuť  národné redukčné záväzky ustanovené na rok 2030. Ustanovujú sa princípy, ktoré treba uplatniť pri vypracovaní Národného programu na znižovanie emisií.  Národný program treba predložiť Európskej komisii do 1. 4. 2019 a aktualizovaný program do dvoch mesiacov po aktualizácii.
•    V § 4d ustanovujú sa požiadavky na národné emisné inventúry. V podstate ide o zosúladenie s požiadavkami emisných inventúr, ktoré sa vypracovávajú pod Dohovorom o diaľkovom prenose znečisťujúcich látok prechádzajúcom hranicami štátov.
•    V § 4e ustanovujú sa požiadavky na  monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia.

K bodu 10
Na určenie  dobrej  kvality ovzdušia sa ku kritériám ako sú  limitné hodnoty,  cieľové hodnoty  dopĺňa „záväzok  zníženie koncentrácie expozície.“ Toto kritérium  vyplýva zo smernice (EÚ) 2016/2284.

K bodu 11
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13
Úprava z dôvodu uplatnenia správnej terminológie.

K bodu 14 a 15
V § 23 sa  dopĺňajú kompetencie ministerstva ako napr.:
-    vypracovanie  Národný program znižovania emisií
-    zabezpečenie vo svojej pôsobnosti aj prostredníctvom poverenej organizácie analýzu podielov zdrojov na znečistení ovzdušia
-    spolupráca s inými krajinami a koordinácia pri výmene informácií  na zlepšenie stavu  a opatrení na znižovanie emisií. spolupracuje s inými krajinami a koordinuje svoju činnosť v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako je napríklad Program Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN), Organizácia Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO).
K bodu 16
Precizuje sa, že možno uplatniť výnimku z ustanovených emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania, len keď je takáto možnosť výnimky ustanovená  v predmetnom predpise. (napr. výnimka z emisných limitov pre prchavé organické látky pre fugitívne emisie).

K bodu 17 až 21
Upravujú sa oprávnenia osôb vykonávajúce hlavný štátny dozor a odborný štátny dozor  a štátny dozor.

K bodu 22
Vzhľadom na  to, že súhlasy a rozhodnutia sú individuálnym právnym aktom, v ktorom sú určené emisné limity a podmienky prevádzkovania zdroja, § 31 ods. 2 rieši potrebu ich zosúladenia s platnou právnou úpravou. V praxi môžu nastať prípady:
-    keď termín na zosúladenie s novou právnou úpravou ešte neuplynul, (v súčasnej právnej úprave ide o požiadavky zavedené transpozíciou  smerníc EÚ napr.  smernice EÚ (EÚ)  2015/2193 (MCP),
-    keď ide o spaľovacie zariadenie, ktoré využíva prechodné opatrenie a
-    keď termín na zosúladenie s novou právnou úpravou už uplynul, avšak orgán ochrany ovzdušia doteraz nezosúladil požiadavky určené v súhlase  v súčasnosti platnou právnou úpravou.

K bodu 23
Spresnenie, kedy je orgán ochrany ovzdušia je dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní.

K bodu 24
V § 33 písmene n) sa zavádza splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, v ktorom budú uvedené požiadavky na vypracovanie národných emisných inventúr, projekcií a informatívnych správ o inventúrach a upravených inventúrach. V § 33 písmene o) sa  zavádza splnomocnenie vydať predpis, v ktorom sa budú špecifikovať požiadavky na monitorovanie ekosystémov.

K bodu 25
Upresňuje sa vyhodnocovanie monitorovania častíc PM2,5 pre hodnotenie  kvality ovzdušia.
K bodu 26
Do zákona sa vkladajú nové prílohy:
Príloha č. 1b: Národné záväzky znižovania emisií a základné zásady započítavania emisií do národných záväzkov znižovania emisií
Príloha č. 1c: Obsah národných programov znižovania emisií
Príloha č. 1d: Voliteľné ukazovatele  na monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia

K bodu 27
Navrhuje sa nové znenie transpozičnej prílohy.
Čl. II
Mení sa poplatkový zákon v § 4 odsek 1, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja v oznámenia do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.

Čl. III
Mení sa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, v ktorom sa zavádza zákaz hnojenia uhličitanom amónnym. Zákaz vyplýva z transpozície smernice (EÚ) 2016/2284.

Čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť právneho predpisu.
V Bratislave 20. apríla 2018
 
 

Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky



László Sólymos v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá hlavne z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015). Táto smernica rieši požiadavky na spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom 1 MW až 50 MW. Pre jestvujúce zariadenia začnú platiť nové požiadavky od roku 2025, ak ide o zariadenia s menovitým tepelným príkonom 5 MW a viac sú ustanovené aj prechodné opatrenia a od roku 2030, ak pôjde o zariadenia s príkonom 1 až 5 MW. V našej právnej úprave tieto zariadenia tieto budú zavedené ako väčšie stredné spaľovacie zariadenia.

Súčasne táto novela tiež rieši transpozičné nedostatky, ktoré boli identifikované EÚ Pilot-och, týkajúce sa smernice o Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008) v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010).

Z dôvodu potreby zosúladenia sa so smernicou o kvalite ovzdušia sa mení definícia znečisťujúcej látky a spresňujú sa niektoré pojmy.

Na odstránenie transpozičného deficitu so smernicou o priemyselných emisiách bola ustanovená požiadavka na prevádzkovateľov spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov určiť zamestnanca zodpovedného za tvorbu a uplatňovanie vnútorných predpisov v súlade s ustanovenými požiadavkami.

Okrem zmien a doplnení vyplývajúcich z uvedených smerníc sa navrhujú aj ďalšie úpravy doterajších ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z praxe.

Upravuje sa smogový varovný systém, aby verejnosť bola čo najskôr informovaná o znečistení ovzdušia pri vzniku smogovej situácie.

Zavádza sa elektronické predkladanie údajov z evidencie do Národného emisného informačného systému NEIS. Túto povinnosť budú mať prevádzkovatelia veľkých zdrojov od roku 2018 a prevádzkovatelia stredných zdrojov od roku 2019.

Novela zákona upravuje tiež konanie týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru, nakoľko prax ukázala, že výkon predmetných dozorov nie je dostatočne vhodne právne upravený.

Zavádza sa nová povinnosť pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia vypracovať a vykonávať monitorovací program pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia ako aj pre druhotné palivá.

Návrh zákona upravuje kompetencie obcí nízkoemisných zón. Zavedenie právnej úpravy o možnosti zriadenia nízkoemisných zón vyžaduje zmenu právnych predpisov v gescii rezortov MDV SR a MV SR a to zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy najmä z dôvodu zavedenia monitorovacích programov na druhotné palivá a väčšie stredné spaľovacie

zariadenia, čo bude vyžadovať navýšenie počtu inšpektorov ochrany ovzdušia Slovenskej inšpekcii životného prostredia, nakoľko ide o rozšírenie ich činnosti a v súčasnosti je ich stav poddimenzovaný (22).

Úpravou nových povinností pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia dochádza zvýšeniu regulačného zaťaženia v podnikateľskom prostredí, ktoré však reálne nastane až v roku 2025 a roku 2030, kedy reálne začnú platiť požiadavky na väčšie stredné spaľovacie zariadenia (cca 800 zariadení v roku 2025 a cca 2 800 zariadení v roku 2030). Sociálne vplyvy sa predpokladajú len minimálne pri zakúpení plakety pre vjazd do nízkoemisnej zóny.

Vplyv zákona na životné prostredie bude pozitívny. Reálne sa to však prejaví až v roku 2025, kedy začnú platiť požiadavky na väčšie stredné spaľovacie zariadenia.

Dopad právnej úpravy na Environmentálny fond bude pozitívny, ak budú v rámci monitorovacieho programu druhotných palív zistené porušenia povinností výrobcov takýchto palív, nakoľko pokuty uložené týmto subjektom sú príjmom Environmentálneho fondu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi ako aj s právom Európskej únie. V súlade je aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

§ 2 písm. b) definícia znečisťujúcej látky sa zosúlaďuje s definíciou podľa smernice 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe v znení smernice Komisie (EÚ) 2015/1480.

K bodu 2

§ 2 písm. h) spresňuje sa definícia spaľovne odpadu podľa smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, keďže slovenský výraz „prenosný“ výstižnejšie vyjadruje danú skutočnosť.

K bodu 3

§ 2 písm. i) spresňuje sa definícia zariadenia na spoluspaľovanie odpadu podľa smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

K bodu 4

§ 2 písm. j) spresňuje sa vymedzenie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov podľa smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

K bodu 5

§ 2 písm. k) spresňuje sa pojem dokumentácia. Ide o dokumenty, ktoré sú potrebné pre vydanie súhlasu alebo stavebného povolenia, ale aj dokumenty na prevádzkovanie zariadenia vypracované buď výrobcom alebo prevádzkovateľom, napr. reglement výroby, manipulačný poriadok, na základe ktorých môže inšpekcia životného prostredia kontrolovať, či reálna prevádzka zdroja je v súlade s dokumentáciou.

K bodu 6

§ 2 písm. r) upravuje sa pojem nízkoemisná zóna, nová definícia umožňuje na udržanie dobrej kvality ovzdušia zriadiť zónu aj mimo oblasti riadenia kvality ovzdušia.

K bodu 7

V § 2 písm. t) až x) zavádzajú sa pojmy veľké spaľovacie zariadenie, väčšie stredné spaľovacie zariadenie, zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, organická zlúčenina a druhotné palivo.

Tieto pojmy bolo potrebné zaviesť, nakoľko treba rozlíšiť predmetné druhy zariadenia, pretože podľa smernice 2010/75/EÚ a smernice (EÚ) 2015/2193 o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach (v našej právnej úprave zavedené ako väčšie spaľovacie zariadenia), a podľa uplatňujú sa na ne rôzne požiadavky. Pojem organická zlúčenina, i keď ide o všeobecne známy pojem, bol zavedený na zosúladenie so smernicou. Pojem druhotné palivo zahŕňa palivo vyrobené z odpadu, ktoré dosiahlo stav konca odpadu.

K bodu 8

Upravuje sa definícia zdroja, nakoľko v pôvodnej definícii sa nachádzalo slovo „zariadenie,“ ktoré nebolo v súlade s ďalej zavedeným pojmom zariadenie „stacionárneho zdroja“.

K bodu 9

§ 3 ods. 3 spresnila sa definícia pojmu zariadenia stacionárneho zdroja a jeho členenie.

K bodu 10

V § 4 ods. 1 upravuje, že prípustná úroveň znečisťovania (napr. emisné limity) sa vzťahujú na emisie vnášané ľudskou činnosťou do ovzdušia, pretože bola zmenená definícia znečisťujúcej látky v § 2 písm. b).

K bodu 11

V § 4 ods. 2 bolo upresnené, že emisné limity sa vzťahujú na zariadenie stacionárneho zdroja.

K bodom 12 a 13

V § 4 odseku 3 a 4 bolo upresnené ako sa uplatňujú emisné limity. Emisné limity, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise, sú minimálne požiadavky na prevádzku zdrojov, tzn. nie je možné určiť miernejšie limity.

Uvedený je princíp uplatňovania emisných limitov v poradí: individuálny emisný limit (určený v rozhodnutí alebo v súhlase), špecifický emisný limit ustanovený vykonávacím predpisom pre vybrané technológie a nakoniec všeobecný emisný limit.

K bodu 14

Tento bod rieši kvalitu ovzdušia a prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia (celá druhá časť zákona). Právna úprava v kvalite ovzdušia je transpozíciou smernice EP a R 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a smernice EP a R 2004/107.

- K § 5

V § 5 ustanovuje cieľ v kvalite ovzdušia a prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia. Cieľom kvality ovzdušia je udržať dobrú kvalitu ovzdušia tam, kde sa dobrá kvalita ovzdušia dosahuje, a zlepšiť kvalitu ovzdušia, tam kde je zhoršená. Na vyjadrenie prípustnej miery znečisťovania sú zavedené a definované limitné hodnoty, medze tolerancie, cieľové hodnoty, kritické úrovne, dlhodobé ciele, depozičný limit, celková depozícia a národný cieľ zníženia expozície pre častice PM10. Ustanovuje sa tiež, že ak prekročenie limitnej hodnoty je spôsobené príspevkom emisií z prírodného zdroja, nepovažuje sa to za prekročenie limitnej hodnoty.

-K § 6

§ 6 rieši hodnotenie kvality ovzdušia. Zavádza zoznam znečisťujúcich látok. Poverenou organizáciou na sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia je Slovenský hydrometeorologický ústav. Hodnotenia sa vykonáva meraním a modelovaním tzn. metódami výpočtu, predpovedania alebo odhadu. Na účely hodnotenia sa územie SR rozdeľuje na aglomerácie a zóny. Horné a dolné medze ustanovujú úroveň znečistenia ovzdušia, na základe ktorej je potrebné hodnotiť kvalitu ovzdušia stálym meraním.

-K § 7

Upravuje požiadavky na meranie úrovne znečistenia ovzdušia. Meranie kvality ovzdušia zabezpečuje Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia. Upravuje sa najnižší počet vzorkovacích miest. Pri meraní benzo(a)pyrénu sa merajú aj iné PAH za účelom hodnotenia PAH v ovzduší.

SHMÚ vo vhodných prípadoch koordinuje monitorovanie so stratégiou monitorovania a v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP) a v záujme dosiahnutia vhodného priestorového rozlíšenia môže zriadiť spoločnú meraciu stanicu v susedných členských štátoch EÚ.

-K§ 8

V tomto ustanovení sú vymenované oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia.

V oblastiach ako sú národné parky, chránené krajinné oblasti a kúpeľné mestá, chceme zachovať dobrú kvalitu ovzdušia. Osobitnú starostlivosť vyžadujú aj oblasti, v ktorých potrebujeme zlepšiť kvalitu ovzdušia, ako sú oblasti riadenia kvality ovzdušia, kde sú prekračované limitné hodnoty a oblasti s výskytom intenzívneho zápachu. Okresný úrad v sídle kraja vyhlási a vymedzí oblasť, ak ide o oblasť riadenia kvality ovzdušia alebo oblasť s výskytom intenzívneho zápachu.

-K § 9

V tomto ustanovení sú upravené opatrenia na obmedzenie znečisťovania, ktoré možno využiť na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak ide o zdroje znečisťovania, ktoré spadajú pod integrované povoľovanie, možno určiť prísnejšie opatrenia ako zodpovedajú najlepším dostupným technikám. Ak v danej lokalite sa preukáže, že na znečistení majú výrazný podiel emisie zo väčších stredných spaľovacích zariadení, možno pre tieto zariadenia uplatniť prísnejšie emisné limity.

Ustanovené sú tu požiadavky na zriadenie nízkoemisných zón. Obce môžu zriadiť nízkoemisnú zónu všeobecne záväznou vyhláškou na základe súhlasného stanoviska cestného správneho orgánu. Vozidlá vybraných subjektov majú povolený vstup do nízkoemisnej zóny bez splnenia požiadaviek. Obce môžu povoliť tiež trvalý alebo dočasný vjazd z vymenovaných dôvodov.

Ak sa preukáže, že znečistenie ovzdušia je zapríčinené významným znečisťovaním ovzdušia v susednom štáte, navrhne rokovanie so zodpovednými orgánmi susedného štátu a ak sa dohodnú môžu vypracovať spoločný akčný plán.

-K §10

Programy na zlepšenie kvality ovzdušia obsahujú dlhodobé opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Vypracováva ich okresný úrad v sídle kraja. Integrovaný program sa vpracováva, ak v danej oblasti sú prekračované limitné hodnoty pre dve alebo viac znečisťujúcich látok.

Programy sa vypracovávajú v termíne do 18 mesiacov od termínu, kedy bola táto oblasť vyhlásená ako oblasť riadenia kvality ovzdušia. Ak prekročenie limitnej hodnoty pre PM10 je výlučne z opätovného rozprašovania zimného posypu, program na zlepšenie kvality ovzdušia nie je treba vypracovať.

-K § 11

Akčné plány obsahujú krátkodobé opatrenia na obmedzenie znečisťovania ovzdušia. Opatrenia sa môžu týkať regulácie alebo obmedzenia dopravy, činností, pri ktorých vznikajú prašné emisie, čistenie komunikácií a opatrenia na zdrojoch znečisťovania. Akčné plány vydávajú okresné úrady v sídle kraja vyhláškou. Reguláciu pri prekročení limitnej hodnoty riadi okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s SHMÚ.

-K § 12

K smogovej situácii dochádza pri prekročení informačných a výstražných prahov. Na výstrahu pred smogovou situáciou slúži smogový varovný systém, ktorý prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Smogový varovný systém má dva stupne. Pri prekročení informačného prahu vydá SHMÚ informáciu o vzniku smogovej situácie a pri prekročení výstražného prahu vydá SHMÚ výstrahu o závažnej smogovej situácii. O vzniku smogovej situácii alebo závažnej smogovej situácii SHMÚ bezodkladne informuje príslušný okresný úrad, obec, inšpekciu a verejnoprávne médiá. Verejnoprávne média musia bezodplatne informovať verejnosť. Ak dôjde k smogovej situácii v zóne alebo aglomerácii v blízkosti štátnych hraníc, ministerstvo o tom informuje dotknutý susedný členský štát EÚ.

-K § 13

-SHMÚ na svojej stránke zverejňuje aktuálne informácie o kvalite ovzdušia. Každoročne tiež zverejňuje hodnotenie kvality ovzdušia a správu o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na znečistení. Zverejnené údaje o znečistení musí SHMÚ pravidelne aktualizovať. Okresný úrad v sídle kraja zverejňuje na svojom webovom sídle informácie

o kvalite ovzdušia a vydané programy na zlepšenie kvality ovzdušia a vydané akčné plány.

-Informácie pre verejnosť musia byť jasné a zrozumiteľné.

K bodu 15

V § 14 ods. 3 precizuje sa povinnosť pre výrobcov a dovozcov palív, poskytovať prevádzkovú evidenciu o palivách do Národného emisného informačného systému (NEIS). Táto povinnosť reálne už existuje teraz v zákone.

K bodu 16

V § 15 písm. e) sa zavádza povinnosť oznamovať vybrané údaje o zdroji a jeho emisiách elektronicky. V roku 2016 spustená webová aplikácia Národného emisného informačného systému (NEIS) do užívania vo vybraných okresoch. V roku 2018 by mali všetci prevádzkovatelia veľkých zdrojov poskytovať svoje údaje z evidencie elektronicky. Prechodné ustanovenia (§ 32b) dáva možnosť prevádzkovateľom stredných zdrojov prejsť na elektronické oznamovanie údajov až v roku 2019.

K bodu 17

V § 15 písm. h) ide o povinnosť inštalovať automatizované monitorovacie systémy. Povinnosť týkajúca sa prevádzkovania bola vypustená z ustanovenia písmena h), nakoľko je uvedená aj v písmene q).

K bodu 18

V ustanovení § 15 písm. t) ide o spresnenie povinnosti na účel informovania verejnosti o kvalite ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja prostredníctvom web sídla poverenej organizácie – SHMÚ, ako súčasti informácií z „Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia“.

K bodu 19

V § 15 bol doteraz zavedený pojem spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac zmenený na pojem veľké spaľovacie zariadenia. Tento pojem už nie je výstižný nakoľko menovitý tepelný príkon 50 MW a viac môžu mať aj väčšie stredné spaľovacie zariadenia, na ktoré sa však vzťahujú iné agregačné pravidlá. V tejto zmene ide o spresnenie, aby sa dali presne identifikovať veľké spaľovacie zariadenia a povinnosti, ktoré sa na ne vzťahujú.

K bodu 20

Do povinností prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov

-v § 15 ods. 1 písm. ad) sa dopĺňajú povinnosti prevádzkovateľov veľkých spaľovacích zariadení a väčších stredných spaľovacích zariadení, čo najrýchlejšie sa zosúladiť s emisnými limitmi pri prekročení emisných limitov,

-dopĺňajú sa písmená ae) až ag) ktoré zavádzajú povinnosti prevádzkovateľov väčších stredných spaľovacích zariadení, vyplývajúce zo smernice EP a R 2015/2193. Ide o povinnosti pri nedostatku nízkosírneho paliva, pri prerušení dodávky plynu, pri uplatňovaní prechodných opatrení.

-v § 15 ods. 1 písm. ah) sa dopĺňa spôsob a spresnenie rozsahu informovania verejnosti o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja aj prostredníctvom internetového portálu NEIS, vo väzbe na zverejňovanie informácií o znečisťovaní ŽP podľa „zákona o životnom prostredí“.

K bodu 21

V § 15a sa upresňuje názov paragrafu, v ktorom sú ustanovené prechodné opatrenia pre veľké spaľovacie zariadenia.

K bodu 22

Ustanovuje sa § 15b, ktorým sa zavádzajú prechodné opatrenia na zosúladenie sa s emisnými limitmi pre jestvujúce väčšie stredné spaľovacie zariadenia. Ide o osobitný prevádzkový režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom, miernejší emisný limit pre oxidy dusíka pre kompresorové stanice a miernejší limit pre TZL pre spaľovanie biomasy. Ide o transpozíciu ustanovení smernice (EÚ) 2015/2193.

K bodu 23

V § 17 ods. 1 písm. e) sa rozširuje možnosť vydania osobitného súhlasu nielen pre výskumno-vývojové technologické celky, ale aj na vývoj a skúšanie nových výrobkov a výrobných postupov. Ide o zosúladenie so smernicou EP a R 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

K bodu 24

V § 18 ods. 1 sa zavádza povinnosť prehodnotiť súhlas podľa §18 aj v prípade podstatnej zmeny spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Ide o zosúladenie so smernicou 2010/75 /EÚ.

K bodu 25

V § 18 ods. 2 sa dopĺňa, že v žiadosti o vydanie súhlasu k povoleniu stavby spaľovne alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí byť uvedený opis opatrení.

K bodu 26

V § 18 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa a spresňuje sa ustanovenie o udržiavaní spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Ide o plné zosúladenie sa so smernicou EP R 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

K bodu 27

V § 18 ods. 8 písm. b) sa dopĺňa a mení zoznam znečisťujúcich látok. Ide o plné zosúladenie sa so smernicou EP a R 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

K bodu 28

§ 18 ods. 12 zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa spaľovne odpadov alebo prevádzkovateľa zariadenia na spoluspaľovanie odpadov mať osobu zodpovednú správne uplatňovanie ustanovených požiadaviek na dané zariadenie. Ide o zosúladenie sa so smernicou EP a R 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

K bodu 29

V § 19 ods. 6 písm. a) bode 4, § 19 ods. 6 písm. b) bode 1, § 20 ods. 6 písm. a) bode 4, § 20 ods. 6 písm. b) bode 1 a § 20 ods. 9 písm. a) sa dopĺňa slovo „alebo“ na zdôraznenie toho, že na konanie podľa tohto ustanovenia, stačí splnenie jednej možnosti.

K bodu 30

V § 20 ods. 7 písm. c) bod 3 ide o spresnenie povinnosti bez jej vecnej zmeny, ktorým sa rieši nie celkom jednoznačná aplikácia v praxi, o aké „akreditované a notifikované“ normy a špecifikácie konkrétne ide.

K bodu 31

V § 23 písm. h) zavádza sa povinnosť viesť register údajov o väčších stredných spaľovacích zariadeniach; v § 23 písm. i) sa sprístupňujú sa vybrané údaj verejnosti prostredníctvom webovej stránky.

K bodu 32

Do § 23 písmen j) sa dopĺňa povinnosť informovať o orgánoch zodpovedných za hodnotenie kvality ovzdušia.

K bodu 33

V § 23 písm. p) ustanovuje sa, že ministerstvo vedie zoznam nízkoemisných zón.

K bodu 34

§ 24 ods. 2 sa dopĺňa kontrolná činnosť inšpekcie o možnosť kontroly automatických meracích systémov a vykonávanie skúšok zhody.

K bodu 35

Aktualizuje sa vnútorný odkaz.

K bodu 36

V§ 24 ods. 8 písmene i) sa upravuje konanie inšpekcie pri zistení neplatnosti správy z merania. SIŽP v takom prípade vydá stanovisko a oznámi to oprávnenej osobe, prevádzkovateľovi zdroja a okresnému úradu.

V písmene j) sa dopĺňajú ďalšie monitorovacie programy (pre druhotné palivá, pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia), ktoré je inšpekcia povinná vypracovávať a vykonávať.

K bodu 37

V § 25 sa vymedzuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pre výkon štátnej správy na územie kraja.

K bodu 38

V § 25 ods. 1 písmená c) až g) aktualizujú pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja vo veciach kvality ovzdušia.

K bodu 39

V § 25 ods. 1 dopĺňa sa písmeno h), kde sú ustanovené kompetencie okresným úradom vydávať stanoviská k územným plánom.

K bodu 40

Aktualizuje sa vnútorný odkaz.

K bodu 41

V § 25 sa upravuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja vo veciach rozhodovania vo svojom územnom obvode. Územné obvody sú ustanovené zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

V § 27 ods. 1 písm. h) sa ustanovujú kompetencie pre obce informovať o smogovej situácii.

K bodu 43

V § 27 ods. 1 písmene k) až m) sa ustanovujú kompetencie pre obce pre zavedenie, zmenenie a zrušenie nízkoemisných zón. Upravuje sa kompetencia pre obec v súvislosti s nízkoemisnými zónami, čo má obsahovať všeobecne záväzné nariadenie obce pri vymedzení nízkoemisnej zóny a zároveň sa ustanovuje kompetencia pre obec povoliť dočasnú alebo trvalú výnimku na vjazd do nízkoemisnej zóny.

K bodu 44

V § 28 ods. 4 sa ustanovuje podľa akej právnej úpravy sa postupuje vykonávaní dozoru: pri hlavnom štátnom dozore sa postupuje podľa § 8 až 13 a § 16 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Pri odbornom štátnom dozore a štátnom dozore sa postupuje podľa § 29 až 29 b). Ak hlavný štátny dozor sa týka odborných posudzovateľov, oprávnených osôb lebo zodpovedných osôb postupuje sa podľa § 29 až 29b. Zákon č. 10 sa neuplatní.

K bodu 45

V § 29 sú ustanovené základné oprávnenie osôb vykonávajúcich odborný štátny dozor a štátny dozor. Ustanovenie § 29 ods. 1 prvej vety sa týka aj hlavného štátneho dozoru na vykonanie potrebných zistení.

-K § 29 ods. 2

Ustanovuje povinnosti osoby vykonávajúcej odborný štátny dozor a štátny dozor ako sú preukázať sa preukazom alebo poverením.

-K § 29 ods. 3

Ustanovuje povinnosti prizvanej osoby. Musí mať poverenie, zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať úkony na mieste dozoru bez prítomnosti osoby poverenej na výkon dozoru.

-K § 29 ods. 4

Ustanovuje obsah poverenia.

-K § 29 ods. 5

Ustanovuje oprávnenia osôb vykonávajúcich odborný štátny dozor a štátny dozor, ako sú zhotovovať si výpisy, obrazový a PC záznam, odoberať vzorky, monitorovať emisie a iné prevádzkové parametre, atď.

K bodu 46

§ 29a a § 29b sú nové ustanovenia týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru.

§ 29a ustanovuje práva a povinnosti kontrolovanej osoby.

Povinnosti sa týkajú súčinnosti z osobami vykonávajúcimi dozor, predkladania pravdivých údajov poskytnutie bezodplatne potrebných vzoriek atď.

Práva kontrolovanej osoby sa týka priebežného predkladania dôkazov a navrhovania dôkazov, právo na oboznámenia sa s protokolom, podanie námietok voči nemu atď.

§ 29b rieši ukončenie odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru.

Ak sa pri dozore nezistia nedostatky, vypracuje sa záznam o výsledku dozoru. Ak sa pri dozore zistia nedostatky, vypracuje sa protokol. Počas kontroly možno podľa potreby vypracovať aj čiastkový protokol alebo priebežný protokol.

Protokol sa doručí kontrolovanej osobe, ktorá má možnosť v primerane stanovenej lehote vzniesť k nemu námietky. Po vyhodnotení námietok sa protokol prerokuje. O výsledku prerokovania sa vyhotoví zápisnica. Obsah písomností (záznamu, protokolu, dodatku protokolu a zápisnice) je ustanovený. Ustanovuje sa, kedy je dozor ukončený. Za ukončenie dozoru sa považuje doručenie záznamu o vykonanom dozore alebo vyhotovením zápisnice z prerokovania protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný, aj keď kontrolovaná osoba odmietne oboznámiť sa s ním, prerokovať protokol, podpísať ho alebo ho prevziať.

K bodom 47, 48 a 49

Zavádzajú sa sankcie za porušenie nových povinnosti prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov ktorý prevádzkujú väčšie stredné spaľovacie zariadenie.

K bodu 50

V § 31 ods.1 sa navrhuje proces povoľovania dočasných a trvalých výnimiek na vjazd do nízkoemisnej zóny vyňať z pôsobnosti správneho konania, keďže na povoľovanie výnimiek nie je právny nárok.

K bodu 51

V § 31 ods. 5 sa dopĺňa požiadavka z smernice EP a R 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, ktorá rieši, že ak sú povoľovanie dvoch a viac zariadení, každé musí spĺňať požiadavky tohto zákona.

K bodu 52

§ 31 ods. 6 rieši prechod plnenia opatrení na nápravu pri zmene prevádzkovateľa na nového prevádzkovateľa.

K bodu 53

§ 32b ustanovuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným podľa tohto zákonu.

Prechodné ustanovenia sa týkajú:

- elektronického oznamovania vybraných údajov z evidencie do NEIS-u pre prevádzkovateľov výlučne stredných zdrojov od 1. 1. 2019,

- povinnosť mať osobu zodpovednú za správne uplatnenie požiadaviek na spaľovne a zariadenia na spoluspaľovanie odpadu platí od 1. 1. 2019.

K bodu 54

V § 33 písm. b) sa dopĺňa splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, v ktorom budú ustanovené podmienky pre vydanie oznámenia o vzniku a pominutí smogovej situácie a výstrahy pred závažnou smogovou situáciou.

K bodom 55, 56 a 57

Aktualizujú sa vnútorné odkazy.

K bodu 58

V § 33 písm. i) sa dopĺňa splnomocnenie na ustanovenie lehôt, rozsahu a formy zasielania výsledkov monitorovania stacionárnych zdrojov vo vykonávacom predpise.

K bodu 59

V § 33 písmene m) sa MŽP SR splnomocňuje vydať vykonávací predpis, ktorý určí požiadavky na spaľovacie zariadenia umiestňované na trh v Slovenskej republike. Požiadavky sa budú týkať spaľovacích zariadení do 0,3 MW. Na takéto zariadenia sa nevzťahujú emisné limity. Tieto zariadenia slúžia najmä na vykurovanie domácností. Vzhľadom na skutočnosť, že práve tieto zariadenia majú hlavný podiel na zhoršení kvality ovzdušia v mestách je potrebné zaviesť takúto reguláciu.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61

Zavádza sa nová príloha č.1a, ktorou sa ustanovuje okruh vozidiel, ktoré majú povolený vstup do nízkoemisnej zóny a to:

- v časti I ide o vozidlá subjektov, ktoré nemusia spĺňať požiadavky na vstup do nízkoemisnej zóny,

- v časti II ide o okruh vozidiel, ktorým obec môže povoliť dočasný alebo trvalý vjazd do nízkoemisnej zóny.

K bodu 62

V prílohe č. 3 bode 11 sa vypúšťajú slová o konkurze. V prípade oprávnenej osoby podnikateľa otázky konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a otázky likvidácie Obchodný zákonník. Podľa doterajšej praxe sa vypúšťaná zásada výkonu v praxi neuplatňuje a navrhuje sa na vypustenie ako nadbytočná.

K bodu 63

Legislatívno technická úprava názvu prílohy.

K bodu 64

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ vzhľadom na aktuálnu transponovanú smernicu.

Čl. II

K zmene a doplneniu zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov

Zákon o obecnej polícii sa dopĺňa o oprávnenie policajta obecnej polície objasňovať priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky aj v prípade neuposlúchnutia pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky zákazu vjazdu do nízkoemisnej zóny.

Čl. III

K zmene a doplneniu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Zavádza sa správny poplatok v súvislosti povoľovaním dočasného a trvalého vjazdu cestných motorových vozidiel potrebnej do nízkoemisnej zóny.

Čl. IV

K zmene a doplneniu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodu 1

V § 31 ods. 1 sa ustanovuje povinnosť pre poverenú technickú službu emisnej kontroly zabezpečiť činnosti v súvislosti s vydávaním emisných plakiet potrebných pre vstup do nízkoemisnej zóny.

K bodu 2

V § 99 písm. j) sa dopĺňa kompetencia pre Ministerstvo dopravy a výstavby schvaľovať pred začatím výroby vzorové výtlačky emisných plakiet.

Čl. V

Navrhuje sa účinnosť tohto predpisu od 1. novembra 2017 s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu.

Bratislava 16. augusta 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Sólymos v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ovzduší

II. Osobitná časť

K prvej časti

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorým sú ciele v kvalite ovzdušia, práva a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia a zodpovednosť za porušovanie povinností na úseku ochrany ovzdušia. Zákon upravuje aj požiadavky na osobitnú odbornú spôsobilosť a osobitné podmienky pôsobnosti na spoločnom trhu a vykonávania viazanej živnosti pre oprávnené meranie emisií, kalibrácie, skúšky a inšpekciu zhody na úradné účely konaní podľa zákona o ovzduší a konania podľa ďalších predpisov vo veciach ochrany ovzdušia a životného prostredia.

K § 2

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy používané pri sledovaní, hodnotení a riadení kvality ovzdušia, ale aj pri uplatňovaní požiadaviek na ochranu ovzdušia pri prevádzke zdrojov znečisťovania ovzdušia. Jedným zo základných pojmov je vymedzenie vonkajšieho ovzdušia, ktoré je definované ako okolité ovzdušie v troposfére, okrem ovzdušia v pracovných priestoroch. To znamená, že ciele v kvalite ovzdušia sa nevzťahujú na ovzdušie vo vonkajších pracovných priestoroch (napr. areály závodov). Vnútorné ovzdušie v budovách, v halách a v objektoch taktiež nepodlieha úprave podľa tohto zákona.

K § 3

Definujú sa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia na stacionárne zdroje a mobilné zdroje znečisťovania. Stacionárne zdroje sa vymedzujú ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného a priestorového celku a členia sa podľa miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia na veľké zdroje, stredné zdroje a malé zdroje.

Mobilnými zdrojmi sú pohyblivé zariadenia so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá. Technické požiadavky, podmienky prevádzkovania mobilných zdrojov a povinnosti prevádzkovateľov mobilných zdrojov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Ďalej sa stacionárne zdroje členia podľa dátumu ich povolenia alebo ich uvedenia do prevádzky na jestvujúce stacionárne zdroje a nové stacionárne zdroje.

V prípade pochybností o vymedzení, začlenení a kategorizácii stacionárnych zdrojov rozhoduje obvodný úrad životného prostredia.

K § 4

Upravujú a definujú sa nástroje na určovanie prípustnej úrovne znečisťovania, ktorými sú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania, národné emisné stropy a emisné kvóty.

K druhej časti

K § 5

Určuje sa cieľ v kvalite ovzdušia a ustanovujú sa kritériá na určovanie prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia. Hlavnými kritériami sú limitné hodnoty a cieľové hodnoty, na základe ktorých sa vymedzuje dobrá kvalita ovzdušia. Podľa ustanovenia odseku 7 sa môžu určovať tieto hodnoty pre vybrané znečisťujúce látky nie len na účel ochrany ľudského zdravia, ale aj na účel ochrany ekosystémov a vegetácie.

Zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia je uvedený v prílohe č.1.

Zodpovednosť za sledovanie, hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia má Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré bude túto úlohu zabezpečovať prostredníctvom poverenej odbornej organizácie, v tomto prípade prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Poverená organizácia v prípade prekročenia informačných prahov alebo výstražných prahov informuje o tejto skutočnosti verejnosť prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Upravujú sa výnimky z termínov dosiahnutia limitných hodnôt pre niektoré znečisťujúce látky a postup pri uplatňovaní týchto výnimiek.

K § 6

Tento paragraf ustanovuje povinnosť orgánov ochrany ovzdušia informovať verejnosť o kvalite ovzdušia, výnimkách a o všetkých programoch na zlepšenie kvality ovzdušia. Táto povinnosť je určená ministerstvu a krajskému úradu životného prostredia s možnosťou jej prenosu na poverenú organizáciu, ktorá zabezpečuje sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia. Formy sprístupňovania informácií verejnosti môžu byť rôzne, napríklad prostredníctvom internetu, teletextom, v masmédiách, na svetelných informačných tabuliach, v publikáciách, ročenkách a pod. Poverená organizácia sprístupňuje na svojej internetovej stránke aj výročné správy o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike. Určuje sa aj periodicita aktualizácie informácií o kvalite ovzdušia a ich obsah.

K § 7

Ustanovuje sa, pre ktoré znečisťujúce látky sa uskutočňuje hodnotenie kvality ovzdušia. Ďalej sa upravuje, aké techniky hodnotenia a v ktorých prípadoch sa môžu použiť, napríklad v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia je nevyhnutné hodnotiť kvalitu ovzdušia vždy meraním. Ministerstvo je oprávnené upraviť vyhláškou požiadavky, podmienky a kritériá na hodnotenie úrovne znečistenia.

Spôsob hodnotenia kvality ovzdušia v jednotlivých aglomeráciách a zónach sa preveruje minimálne raz za päť rokov. V prípade reálneho predpokladu zhoršenia kvality ovzdušia, napr. uvedením do prevádzky nového významného zdroja znečistenia ovzdušia, je potrebné vykonať toto preverenie skôr.

Aglomerácie a zóny, na ktoré je rozdelené územie Slovenska (ich vymedzenie sa ustanoví vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo) sa na základe hodnotenia kvality ovzdušia zaraďujú do troch skupín v závislosti od úrovne ich znečistenia. Takéto hodnotenie a zaraďovanie aglomerácií a zón do skupín sa vykonáva každoročne a ministerstvo a poverená organizácia to zverejňuje na svojej internetovej stránke.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovuje povinnosť monitorovať kvalitu ovzdušia meraním. Toto meranie v monitorovacej sieti uskutočňuje poverená organizácia. Umiestnenie meracích staníc sa určí po prerokovaní medzi poverenou organizáciou (SHMÚ) a krajským úradom životného prostredia. Poverená organizácia zriadi bez ohľadu na úroveň znečistenia ovzdušia na území Slovenskej republiky aspoň jedno pozaďové vzorkovacie miesto na indikatívne meranie arzénu, kadmia, niklu, celkovej plynnej ortuti, benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov a na meranie celkovej depozície týchto znečisťujúcich látok. Poverená organizácia zriadi bez ohľadu na úroveň znečistenia ovzdušia na území Slovenskej republiky aspoň jednu meraciu stanicu na vidieckom pozaďovom mieste mimo významných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorá má poskytnúť informácie aspoň o celkovej hmotnostnej koncentrácii častíc PM2,5 a ich chemickom zložení na základe ročného priemeru.

K § 9

Oblasti, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia sú oblasti riadenia kvality ovzdušia (t.j. oblasti kde kvalita ovzdušia nie je dobrá), vymedzené časti zón alebo aglomerácií o rozlohe najmenej 50 km2, ak sa v nich pachové znečisťujúce látky vyskytujú v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo, národné parky, chránené krajinné oblasti a kúpeľné miesta. Zaradené sú tu územia, na ktorých nie je dobrá kvalita ovzdušia, ale i územia s dobrou kvalitou ovzdušia ako sú národné parky a kúpeľné mestá.

Oblasti riadenia kvality ovzdušia, a oblasti vyžadujúce si osobitnú ochranu ovzdušia pre výskyt pachových znečisťujúcich látok v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo vymedzí krajský úrad životného prostredia na základe návrhu poverenej organizácie (SHMÚ) a následne ich ministerstvo a poverená organizácia zverejnia na svojej webovej stránke.

K § 10

Za účelom zabezpečenia dobrej kvality ovzdušia tam kde kvalita nie je dobrá a udržania dobrej kvality ovzdušia v miestach kde kvalita ovzdušia je dobrá sa ustanovujú kompetencie orgánom ochrany ovzdušia (obvodným úradom životného prostredia) určovať prísnejšie emisné limity a podmienky na obmedzenie znečisťovania ovzdušia ako sú tie, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto požiadavky musia zodpovedať najlepším dostupným technikám. V oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia nemusí byť zohľadnená primeranosť výdavkov na obstaranie a prevádzku techniky a vždy sa musia vytvoriť technické možnosti na reguláciu zdrojov v závislosti od úrovne znečistenia ovzdušia v danej oblasti, aby sa v prípade potreby regulácia zdrojov mohla realizovať. Ustanovujú sa povinnosti ministerstva pri prekročení limitnej hodnoty v susednom štáte a pri prekročení informačného prahu alebo výstražného prahu v aglomeráciách alebo zónach v blízkosti štátnych hraníc.

K § 11

Krajské úrady životného prostredia v zónach a aglomeráciách, v ktorých sa nachádzajú oblasti riadenia kvality ovzdušia majú povinnosť vypracovať pre tieto oblasti programy na zlepšenie kvality ovzdušia pre konkrétnu znečisťujúcu látku, resp. ak sú prekračované limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty pre viac ako jednu látku, majú sa vypracovať integrované programy.

Na vypracovaní sa musia zúčastniť všetky relevantné orgány a inštitúcie ako napr. dotknuté obvodné úrady životného prostredia, dotknuté samosprávy, ktoré môžu reprezentovať aj verejnosť, správcovia ciest, orgány štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, prevádzkovatelia zdrojov, poverená organizácia a pod..

Ustanovuje sa termín na vydanie programu a jeho základné náležitosti. Podrobnosti o údajoch, ktoré majú byť v programe uvedené ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Upravuje sa aj postup pri vydaní programu, ktorý umožňuje účasť verejnosti na jeho dopracovaní a konečnom obsahu.

Ustanovujú sa povinnosti ministerstva zasielať komisii vydané programy, zoznam aglomerácií a zón, v ktorých je možné prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať príspevkom z prírodných zdrojov a zoznamov všetkých aglomerácií, zón alebo ich častí spolu s informáciami o koncentráciách častíc PM10 v prípadoch, keď vznikli opätovným rozptylom častíc PM10. Krajským úradom životného prostredia je ustanovená možnosť určiť oblasti riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre častice PM10 z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest vrátane ich povinností v prípade určenia takejto oblasti riadenia kvality ovzdušia.

K § 12

Krajský úrad životného prostredia v spolupráci so subjektmi uvedenými v § 11 pred termínom dosiahnutia limitných hodnôt vypracováva aj akčný plán obsahujúci krátkodobé opatrenia, ktoré sa musia vykonať tam, kde je riziko prekročenia limitných hodnôt, aby sa riziko znížilo a obmedzilo trvanie jeho výskytu. Akčný plán môže v závislosti od konkrétneho prípadu ustanoviť opatrenia na regulovanie činností a tam, kde je to nevyhnutné aj na zastavenie činností, vrátane automobilovej dopravy. Na základe akčného plánu môže krajský úrad ukladať opatrenia na regulovanie stacionárnych zdrojov a v závislosti od konkrétneho prípadu až na zastavenie činností vrátane automobilovej dopravy. Akčný plán sa vydáva všeobecne záväznou vyhláškou.

K § 13

Pre prípady, kedy by zvýšená koncentrácia ozónu mohla spôsobiť smogovú situáciu, sa vytvára ozónový smogový varovný systém, ktorý tvoria:

-súbory informácií o znečistení ovzdušia ozónom, získané z údajov monitorovacej meracej siete,

-predpovede meteorologických podmienok a úrovne znečistenia ovzdušia,

-signály upozornenia a varovania.

Riadiacim strediskom ozónového smogového varovného systému je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý zabezpečuje prevádzku celého systému.

K tretej časti

K § 14

Dôležitým ustanovením je povinnosť, ktorá pri výstavbe nových stacionárnych zdrojov a pri zmene jestvujúcich stacionárnych zdrojov určuje voliť najlepšiu dostupnú techniku t.j. techniku, ktorá pri danej úrovni vývoja techniky v čase posudzovania zabezpečuje celkovú vysokú úroveň ochrany ovzdušia a životného prostredia. Definícia tohto pojmu je uvedená v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Taktiež sa ustanovuje, ktoré palivá sa môžu spaľovať v zariadeniach na spaľovanie palív a všeobecné povinnosti pre podnikateľa, ktorý vyrába, dováža alebo predáva palivá spaľované v stacionárnych zdrojoch alebo na pohon mobilných zdrojov z hľadiska požiadaviek na ich kvalitu a vedenia evidencie.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť podnikateľa, ktorý vyrába alebo dováža na trh Slovenskej republiky organické rozpúšťadlá, náterové látky, lepidlá, tlačiarenské farby a laky s obsahom organických rozpúšťadiel a výrobky s obsahom organických rozpúšťadiel, vypracovať technickú dokumentáciu výrobku a obsah údajov tejto dokumentácie.

Ustanovujú sa aj povinnosti podnikateľov vyrábajúcich a dovážajúcich na trh Slovenskej republiky regulované výrobky.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov a strených zdrojov znečisťovania. Ide o povinnosti pri uvádzaní zdroja do prevádzky a jeho prevádzkovaní, povinnosti pri mimoriadnych stavoch, povinnosti týkajúce sa zisťovania množstiev vypúšťaných znečisťujúcich látok, vedenia prevádzkovej evidencie a predkladania informácií o zdroji. Dôležité a zásadné povinnosti sú dodržiavanie emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania, emisných kvót a zabezpečenie monitorovania emisií ako aj umožnenie kontrolnej činnosti kontrolnému orgánu a informovanie verejnosti. Pre prevádzkovateľov spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sú ustanovené aj ďalšie osobitné povinnosti ako je napr. vypracovanie ročných správ pre spaľovne s výkonom nad 2 tony spaľovaného odpadu za hodinu. Prevádzkovatelia veľkých zdrojov sú povinný vypracovať súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia a na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia aj prevádzkovatelia stredných zdrojov. Ďalej sa ustanovujú výnimky pre osobitné prípady výskumno-vývojových technologických celkov. Potom sú to povinnosti oznamovania plánovaných termínov meraní, povinnosti aktívnej účasti na vypracovaní programu na zlepšenie kvality ovzdušia a akčného plánu a plnenia opatrení z týchto dokumentov. Povinnosťou je aj poskytovanie údajov poverenej organizácii o monitorovaní emisií a úrovne znečistenia ovzdušia.

K § 16

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov. Rozhodujúca základná povinnosť je prevádzkovať zdroj podľa dokumentácie a podmienok určených obcou. Ďalej sú to povinnosti vedenia prevádzkovej evidencie, plnenia opatrení na nápravu uložených inšpekciou alebo obcou a umožnenia prístupu ku zdroju orgánom ochrany ovzdušia.

K § 17

Súhlas orgánu ochrany ovzdušia je individuálny správny akt, ktorým sa z hľadiska zabezpečenia ochrany ovzdušia posudzuje umiestňovanie, povoľovanie a užívanie stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien. Stavebné úrady vydávajúce príslušné rozhodnutia na stavby zdrojov znečisťovania ovzdušia nemôžu rozhodnúť bez uvedeného súhlasu. Súhlasy orgánov ochrany ovzdušia sú potrebné aj na celý rad ďalších činností uvedených v jednotlivých ustanoveniach tohto paragrafu. Ďalej sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa vydávania súhlasu orgánu ochrany ovzdušia ako je napr. obsah žiadosti o vydanie súhlasu. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia k žiadosti priložiť aj odborný posudok vydaný osobou, ktorá má ministerstvom vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia. Ustanovuje sa i postup pre osobité prípady povoľovania zdroja, keď zdroj emituje látku, pre ktorú nie je určený emisný limit a pre prípady výskumno-vývojových technologických celkov.

Ak povoľovaný zdroj spadá pod režim zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepredkladá sa žiadosť o vydanie súhlasu podľa zákona o ovzduší a celý povoľovací proces je uskutočňovaný podľa zákona č. 245/2003 Z.z.

K § 18

Pre povolenie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú ustanovené osobitné požiadavky týkajúce sa obsahu žiadosti o vydanie súhlasu a náležitostí vydaného súhlasu. Žiadosť o súhlas a celý proces jeho vydania musia byť dostupné verejnosti, ktorá má možnosť k veci dávať pripomienky. V súhlase orgánu ochrany ovzdušia budú zohľadnené a zapracované aj podmienky orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve a vodohospodárskeho orgánu. Vydaný súhlas na povolenie týchto spaľovacích zariadení musí byť tiež prístupný verejnosti na obvodnom úrade životného prostredia, ktorý ho vydá. Dôležitým ustanovením, ktoré sa týka len spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov je povinnosť orgánu ochrany ovzdušia periodicky preskúmavať podmienky súhlasu a aktualizovať ich podľa súčasných možností najlepšej dostupnej techniky.

K § 19

Ak je to potrebné na vydanie kvalifikovaného súhlasu, môže orgán ochrany ovzdušia podľa § 17 ods. 4 alebo § 18 ods. 12 od žiadateľa o súhlas vyžiadať, aby k žiadosti priložil odborný posudok. Posudkom sa oponentským spôsobom posúdi a zdokumentuje úplnosť a správnosť predloženej žiadosti a dokumentácie na vydanie príslušného súhlasu.

Kompetentnou osobou na vyhotovenie posudku alebo subposudku je oprávnený posudzovateľ, ktorý má ministerstvom vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie posudkovej činnosti vo veciach ochrany ovzdušia (osvedčenie oprávneného posudzovateľa). V § 19 sa ustanovuje systém definovania, overovania a osvedčovania odbornej spôsobilosti odborných posudzovateľov, ustanovujú sa povinnosti odborných posudzovateľov a rieši sa vyhotovovanie posudkov vo výnimočných prípadoch.

Oprávneným posudzovateľom môže byť len taká fyzická osoba, ktorá preukáže, že splnila všetky kvalifikačné a technické predpoklady na vydanie osvedčenia a zložila skúšku. Oprávnenie sa neudelí tomu, komu už bolo oprávnenie zrušené za preukázané a opakované porušenie predpisov vo veci vydávania posudkov alebo ak osvedčenie získal tak, že vedome uviedol nesprávne údaje o svojej spôsobilosti.

Ministerstvo pre svoju odbornú činnosť potrebuje veci ochrany ovzdušia konzultovať s poprednými odborníkmi z teórie a praxe ochrany ovzdušia. Preto sa ustanovuje, že osvedčenie oprávneného posudzovateľa môže ministerstvo vydať aj osobe, ktorá je takýmto popredným odborníkom (odborný konzultant).

Základnými povinnosťami oprávneného posudzovateľa je dodržiavať v prílohe č. 2 ustanovené zásady a požiadavky vyhotovovania posudkov, oznamovať zmeny údajov, ktoré súvisia s predpokladmi na udelenie osvedčenia a zúčastniť sa opakovaného overenia spôsobilosti a aj odbornej prípravy, ak to je potrebné z dôvodov uvedených v zákone. Povinnosti posudzovateľa súvisiace s vysvetľovaním posudku v konaní pred orgánom štátnej správy platia aj po ukončení posudkovej činnosti a to do piatich rokov od vydania posudku.

Odborný posudok je expertno – znalecký názor posudzovateľa, ktorý má na účel konania pred orgánom ochrany ovzdušia charakter verejnej listiny. Náklady na vyhotovenie odborného posudku znáša v plnom rozsahu žiadateľ o vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia. Pre jednoznačnosť sa tiež ustanovuje, že názory, závery a odporúčania oprávneného posudzovateľa nezakladajú právny nárok na vydanie súhlasu alebo iného rozhodnutia orgánu ochrany ovzdušia.

Výnimočné prípady sú, ak vyhotovenie odborného posudku je neodkladnou potrebou konania orgánu ochrany ovzdušia a nemožno zabezpečiť vyhotovenie odborného posudku oprávneným posudzovateľom s príslušnou kompetenciou. Vtedy môže ministerstvo povoliť vyhotovenie odborného posudku oprávnenému posudzovateľovi s príbuznou kompetenciu, ak takýto je, resp. ak takýto nie je, tak inej vhodnej osobe. Vo výnimočných prípadoch sa na povolenie uplatňuje tzv. „tichý“ súhlas, ak ministerstvo nekoná do 15 dní od doručenia žiadosti alebo posledného doplnenia žiadosti.

V § 19 sa ďalej upravujú požiadavky na vykonávanie posudkovej činnosti zahraničnými fyzickými osobami. V súlade so zákonom o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorým sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu Ú. v. EÚ L 376, 12.12.2006, s. 36) sa prihliada na obdobné zahraničné osvedčenia a iné doklady o kompetencii posudzovateľa, ktoré sú zhodné ako v prípade SR subjektov.

Zákonom nemožno riešiť celú problematiku odborného posudzovania. Preto odbory a predmety odborného posudzovania, podrobnosti o kvalifikačných a technických predpokladoch na vydanie osvedčenia oprávneného posudzovateľa, o žiadosti o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti oprávneného posudzovateľa, o preukazovaní a overovaní splnenia kvalifikačných a technických predpokladov, o skúške, o osvedčení a vymedzení rozsahu pôsobnosti oprávneného posudzovateľa a o predlžovaní platnosti osvedčenia, o opakovanom overovaní odbornej spôsobilosti oprávneného posudzovateľa, o ustanovovaní odborných konzultantov a ich činnosti, o vyhotovovaní odborných posudkov a subposudkov vo výnimočných prípadoch, o náležitostiach odborného posudku a subposudku a podrobnosti ich vyhotovovania ustanoví ministerstvo vyhláškou.

K § 20

Dobrá kvalita ovzdušia sa o. i. zabezpečuje aj tým, že stacionárne zdroje neznečisťujú ovzdušie nad prípustnú mieru (§ 4 ods. 1 zákona o ovzduší). Len určenie požiadaviek na „prípustné“ znečisťovanie ovzdušia by bolo neúčinné. Preto zákon o ovzduší ustanovuje prevádzkovateľom zdrojov povinnosť tieto požiadavky nielen dodržiavať, ale aj monitorovať (sledovať, zisťovať) a preukazovať ich dodržiavanie. Okrem zisťovania, či je dodržaná prípustná miera znečisťovania je potrebné zisťovať aj množstvo vypustených emisií znečisťujúcich látok. Na základe zisteného množstva sa vyrubujú poplatky za znečisťovanie ovzdušia, kontroluje, či sú dodržané určené emisné kvóty. Množstvo emisií je potrebné zisťovať aj na účely hodnotenia kvality ovzdušia modelovaním, oznamovania množstiev emisií orgánom EÚ a Dohovorov OSN a ako podklad pre strategické plánovanie a rozhodovanie o ďalších potrebných opatreniach na ochranu ovzdušia.

Zisťovať údaje o emisiách možno vo vybraných prípadoch chemicko-inžinierskými technickými výpočtami. Ak technické výpočty nie sú možné, vtedy sa potrebné údaje o emisiách zisťujú priamym alebo nepriamym meraním. Merania sa vykonávajú kontinuálne s použitím automatizovaných meracích systémov (AMS) emisií alebo diskontinuálnymi meraniami. AMS sú zložité meracie systémy, ktoré sa musia v pravidelných intervaloch kalibrovať, skúšať a vykonávať inšpekcia zhody inštalovania a prevádzky AMS so špecifikovanými požiadavkami. Diskontinuálny spôsob zisťovania a preukazovania dodržiavania požiadaviek na stacionárne zdroje a na AMS možno systémovo porovnať s pravidelnými emisnými kontrolami mobilných zdrojov. Rozdiel je v tom, že merania sa vykonávajú na mieste inštalovania stacionárneho zdroja alebo AMS. Rozdiel je aj v tom, že spektrum emisií znečisťujúcich látok, emisných požiadaviek a preto aj metód a metodík meraní emisií zo stacionárnych zdrojov je v porovnaní s automobilmi podstatne širšie.

Prevádzkovatelia vybraných veľkých zdrojov majú určenú povinnosť vykonávať aj priame monitorovanie kvality ovzdušia v okolí ich zdrojov znečisťovania diskontinuálnymi meraniami alebo s použitím špeciálnych AMS

Vykonávať diskontinuálne merania emisií, podmienok prevádzkovania alebo technických požiadaviek na obmedzovanie emisií, kalibrovať, skúšať a vykonávať inšpekciu AMS a monitorovať kvalitu ovzdušia v okolí zdrojov na úradné účely konaní podľa zákona o ovzduší alebo integrovaného povoľovania môžu len kvalifikované, kompetentné – oprávnené subjekty.

V § 20 sa upravujú základné podmienky, povinnosti a požiadavky, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie kvalifikovaných, dôveryhodných, technicky správnych, reprezentatívnych výsledkov oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody AMS na ochranu ovzdušia (číslovanie nasledujúcich bodov je podľa odsekov):

1.uvádza, čo je na účely tohto zákona, zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a zákona integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP v členení, aké vyplýva z ustanovených povinností prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov na monitorovanie vlastností a množstva emisií, technických požiadaviek, všeobecných podmienok prevádzkovania:

v písmene a) „oprávneným meraním“

v písmene b) „oprávnenou kalibráciou“,

v písmene c) „oprávnenou skúškou“

a v písmene d) „oprávnenou inšpekciou zhody“;

(„oprávnené technické činnosti“); uvedené sa uplatňuje aj na účel špecifikovania viazanej živnosti, špecifikovania rozsahu pôsobnosti oprávnených osôb a ďalšie, pre účely akreditácie ako členenie špecifických odborov oprávnených meraní,

2.určuje sa, že oprávnenou osobou pre vykonávanie oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody môže byť len právnická osoba lebo a fyzická osoba–podnikateľ, ktorá oprávnené činnosti vykonáva trvalo (ako predmet svojej činnosti alebo ako predmet podnikania – etablovania v SR) alebo má ministerstvom vydané „ad hoc“ povolenie,

3.určujú základné podmienky, pri splnení ktorých sa právnická osoba/fyzická osoba–podnikateľ považuje za oprávnenú osobu, ktorá smie vykonávať oprávnené činnosti meraní na území SR trvalo (etablovanie na trhu), ktorými sú osvedčenie o akreditácii, osvedčenie o notifikácii, živnostenské oprávnenie pre viazanú živnosť a vykonávanie špecifických oprávnených činností prostredníctvom kvalifikovanej zodpovednej fyzickej osoby (uvedené sa uplatňuje podľa doterajšieho stavu); príslušným akreditačným orgánom je orgán, ktorý spĺňa požiadavky na orgán posudzovania zhody podľa „STN EN ISO/IEC 17011 Posudzovanie zhody. Všeobecné požiadavky na akreditačné orgány akreditujúce orgány posudzovania zhody“, všeobecné požiadavky pre akreditáciu skúšobných a kalibračných laboratórií upravuje „STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“, špecifické požiadavky pre meranie emisií „STN P CEN/TS 15675 Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Používanie EN ISO/IEC 17025 pri periodických meraniach“ a akreditačné požiadavky pre orgány inšpekcie zhody „STN EN ISO/IEC 17020 Všeobecné kritériá činnosti orgánov rozličných typov vykonávajúcich inšpekciu“; ustanovuje sa, že notifikačným orgánom pre akreditáciu oprávnených činností a vydávanie osvedčenia o notifikácii je Slovenská národná akreditačná služba, ktorá je zriadená a pôsobí podľa osobitného zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, zahraničné aj slovenské osoby akreditované podľa predchádzajúcich „všeobecných noriem“ musia na účely oprávnených činností „notifikovať = oznámiť“ svoje „všeobecné osvedčenia o akreditácii“ a preukázať, že majú zavedené a plnia podmienky, povinnosti a požiadavky na oprávnené činnosti podľa tohto zákona (a samozrejme aj podľa predpisov vydaných na jeho vykonanie); ako posledná podmienka sa ustanovuje, že oprávnené činností musí vykonávať „odborne zodpovedná fyzická osoba“, špecifikuje sa jej systémová pôsobnosť – zodpovednosť za oprávnené činnosti, ustanovuje požiadavka na pracovný vzťah k oprávnenej osobe (podnikateľovi) a doklad o kompetencii zodpovednej osoby – osvedčenie zodpovednej osoby o osobitnej odbornej spôsobilosti, ktoré vydáva ministerstvo,

4.ustanovuje sa podmienka vydania osvedčenia zodpovednej osoby – zloženie skúšky a predpoklady, kedy možno žiadateľa pripustiť na skúšku:

–vo vzťahu k vzdelaniu, praxi a znalostiam; vzhľadom na široký rozsah odborných činností podrobnosti ustanoví ministerstvo vyhláškou,

–uhradenie správneho poplatku,

–ako posudzovateľ sa nepripúšťa osoba, ktorej ministerstvo zrušilo osvedčenie z kvalifikovaných dôvodov, ktoré sú ustanovené v odseku 6,

5.vydať osvedčenie možno až po úspešnej skúške, preto sa na vydanie osvedčenia zodpovednej osoby neuplatňuje tichý súhlas podľa zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. 13 ods. 4 smernice č. 2006/123/ES); taktiež sa ustanovuje, že náklady znáša žiadateľ,

6.ustanovuje sa, kedy ministerstvo zruší, zmení alebo pozastaví platnosť osvedčenia zodpovednej osoby; okrem zrušenia alebo zmeny na vlastnú žiadosť ide o vedomé „činnosti“, ktorými zodpovedná osoba porušila zákon takým mimoriadne závažným spôsobom, že je nutné voči zodpovednej osobe vyvodiť dôsledky, ide o vedomé klamanie a o opakované porušenie povinnosti aj napriek ich predchádzajúcemu upozorneniu,

7.ustanovujú sa „systémové“ povinnosti oprávnenej osoby a povinnosti zodpovednej osoby, keďže rozsah oprávnených činnosti je mimoriadne široký, uviesť povinnosti v paragrafovej časti nie je aktuálne, preto sa odkazuje na v prílohu 3, kde sú uvedené zásady výkonu oprávneného merania a na predpisy, ktoré ustanovujú podrobnosti o oprávnenom meraní, ďalej sa ustanovujú povinnosti, ktoré súvisia s vykonávaním oprávnených meraní podľa platných osvedčení a živnostenského oprávnenia, všeobecná povinnosť vykonať jednotlivé meranie / činnosť podľa predpisov, noriem ... pre dané meranie, vykonať jednotlivé meranie kompetentnou zodpovednou osobou, preukazovať svoju kompetenciu na vykonanie konkrétneho oprávneného merania/činnosti, v prípadoch zmeny a nových predpisov a pri zistení nedostatkov v činnosti zodpovednej osoby vyzvanie ministerstva preukázať svoju spôsobilosť vrátane preskúšania, plniť opatrenia na nápravu nekvalitných činností, poskytovať informácie potrebné pre dohľad, plniť požiadavky na správy o výsledkoch a dopĺňať v správach potrebné údaje, oznamovať ministerstvu zmeny, ktorú súvisia s kompetenciami, oznamovať akreditačnému /notifikačnému orgánu podstatné zmeny v plnení akreditačných/notifikačných požiadaviek a akreditovať alebo reakreditovať sa do troch rokov od platnosti zmenenej alebo novej technickej normy, ktorou sa stanovujú akreditačné požiadavky pre akreditáciu skúšobného laboratória, kalibračného laboratória alebo inšpekčného orgánu posudzujúceho zhodu AMS,

8.ustanovuje, že správa, certifikát alebo ľubovoľne inak nazvaný dokument o výsledku oprávnenej činnosti je na úradný účel konania podľa zákona o ovzduší alebo integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania ŽP (IPKZ) verejnou listinou, ktorá sa predkladá v štátnom jazyku, že musí obsahovať predpísané náležitosti, pričom podrobnosti ustanoví ministerstvo vyhláškou, že musí byť opatrená notifikačnou značkou, pričom pre jej používanie platia zhodné pravidlá ako pre používanie akreditačnej značky a kto musí túto verejnú listinu podpísať, aby bola právoplatná; uvedené je nutné doplniť, lebo akreditačné normy upravujú podpisovanie správ len vo vzťahu k „technickej“ správnosti výsledku akreditovanej činnosti,

9.ustanovuje, kedy je správa, certifikát ... o výsledku oprávnenej činnosti neplatná; okrem „zrejmého“ dôvodu, kedy správu vydala neoprávnená osoba sú to prípady porušenia vybraných povinnosti oprávnenej osoby / zodpovednej osoby z odseku 7; je to nutné ustanoviť z doterajších skúseností pre právnu istotu zo strany štátu, prevádzkovateľa aj oprávnenej osoby,

10.ustanovuje sa, že za prípadné škody, ktoré vzniknú pri úradných konaniach na základe správy o oprávnenej činnosti, ktorá je verejnou listinou zodpovedá oprávnená osoba; uvedené je nutné pre právnu istotu prevádzkovateľa zdroja aj konajúceho orgánu štátnej správy (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci); konkrétna oprávnená činnosť je vzhľadom na nevratný tok emisie v komíne (potrubí) unikátna a neopakovateľná, taktiež v prevažnej väčšine ide o vysoko odborný výkon či už priamo na mieste alebo v laboratóriu, ktorý odborne neskontroluje prevádzkovateľ a ani orgány štátnej správy, preto za technickú správnosť výsledku zodpovedá v plnom rozsahu oprávnená osoba.

Ako kompromisné riešenie zásadnej pripomienky AZZZ je v písmene c) ustanovená povinnosť mať finančné krytie možnej škody. Podľa 3. 4 STN EN ISO/IEC 17020 (05/2005), oprávnená osoba, ktorá vykonáva inšpekcie AMS ako inšpekčný orgán cit. "musí mať primerané zákonné poistenie". Uvedená požiadavka sa navrhuje aj pre ostatné oprávnené merania v prípadoch, ak ide o merania na veľkých zdrojoch. Tieto spravidla podliehajú režimu posudzovania vplyvov na ŽP a následne integrovaného povoľovania. Zabezpečenie finančného krytia povinne preukazuje žiadateľ o akreditáciu ako súčasť dokumentácie k žiadosti. Bez preukázania splnenia tejto požiadavky nebude žiadateľovi vydané osvedčenie o akreditácii, resp. o plnení notifikačných požiadaviek. Výška finančného krytia sa nenavrhuje. Riešenie je zhodné ako napr. v zákone o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, alebo v zákone č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd. Je taktiež v súlade s bodom 99 preambuly a čl. 23 smernice EP a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (zákon o službách na vnútornom trhu je v SR v legislatívnom procese) Uvedené nebráni tomu, aby si prevádzkovateľ zdroja v rámci výberu oprávnenej osoby na meranie neuplatnil ako podmienku pre výber dodávateľ služby výšku finančného krytia. Pre stredné zdroje, ktoré sú spravidla mimo režimu EIA a IPKZ , a na ktoré sa nevzťahujú komunitárne predpisy sa požiadavka finančného krytia nenavrhuje. Požiadavka takéhoto krytia by zrejme neprimerane cenovo zaťažila veľký počet

prevádzkovateľov stredných zdrojov - kotolní, ktorými sú spravidla školy, obce, cirkvi, verejno-prospešné organizácie. Taktiež výška predpokladanej sankcie je nižšia, ako v prípade veľkých zdrojov.

11. „všeobecné“ informačné povinnosti usadených poskytovateľov služieb ustanovuje § 6 „zákona o službách“ (Čl. 22 smernice č. 2006/123/ES), tu sa ustanovujú „informačné“ povinnosti oprávnenej osoby pre včasné a pravdivé informovanie užívateľov služieb (prevádzkovateľov zdrojov) a konajúcich orgánov ochrany ovzdušia o kompetenciách, ako to vyžaduje smernica o službách; podľa súčasného stavu techniky sa navrhuje uplatnenie elektronického informačného systému prostredníctvom internetu; MŽP SR už podľa predchádzajúceho zákona zabezpečuje zverejňovanie informácie o oprávnených osobách, predpokladá sa využitie informácie zo súčasných dátových formulárov a riešenie informácií prostredníctvom už zavedených subjektov či už v rámci jednotných kontaktných miest, súčasného IS ŽP (Enviroportál, Referenčné laboratórium SHMÚ) alebo akreditácie (SNAS), čo bude najúčelnejšie,

12.ustanovujú sa činnosti poverenej organizácie, ktorou je v súčasnosti Slovenský hydrometeorologický ústav – SHMÚ vo vzťahu k oprávneným činnostiam, ktoré je potrebné ustanoviť zákonom,

13.dôležitú úlohu v systéme kvality oprávnených odborných činností podľa technických noriem majú referenčné laboratóriá, ustanovuje sa kompetencia ministerstva na poverenie referenčného laboratória pre odbor meraní „Ovzdušie - imisie a emisie“ a úloha referenčného laboratória sledovať a zverejňovať informácie o súčasných metódach a metodikách oprávnených činností prostredníctvom internetu (v súčasnosti zabezpečuje SHMÚ, OKO-RL), tým samozrejme nie sú dotknuté ďalšie odborné činnosti referenčného laboratória,

14.ustanovujú sa kompetencie a činnosti národného notifikačného orgánu (SNAS), ktoré sú nutné pre zabezpečenie systému kvality oprávnených činností a zavedeného systému povinnej notifikácie z dôvodu, že akreditačné normy a ďalšie akreditačné špecifikácie uvedené neriešia a nie sú ani právne záväzné,

15.ustanovuje sa, že ak sa vykonávajú čiastkové meracie / analytické a iné odborné činnosti, oprávnenou osobou je osoba, ktorá spracúva celkový plán oprávneného merania, vykonáva odbornú činnosť na meracom mieste, odoberá vzorky, sleduje technológiu prevádzky a ktorá vyhodnocuje konečný výsledok. Ostatné subjekty pôsobia ako subdodávatelia, zásady subdodávok oprávnených meraní sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu; uvedené je nutné upraviť predpisom, lebo normy pre akreditáciu to neupravujú a odkazujú na právne predpisy,

16.ustanovuje sa, ktoré požiadavky a povinnosti oprávnenej osoby a zodpovednej osoby sa vzťahujú aj na stálych subdodávateľov,

17.pre právnu jednoznačnosť sa spresňujú požiadavky pre zahraničné subjekty, ktoré na území SR vykonávajú oprávnené činnosti ako trvalú podnikateľskú činnosť, ustanovujú sa len tie požiadavky, ktoré sú pre oprávnené činnosti potrebné,

18.ustanovuje sa, že ak oprávnené činnosti sa vykonávajú ako podnikanie podľa živnostenského zákona, uplatňuje sa „všeobecný zákon o službách na vnútornom trhu“ (smernica č. 2006/123/ES) okrem tých požiadaviek, ktoré zákon o ovzduší ustanovuje inak.

K § 21

V súčasnosti nie je taký stav a ani do budúcnosti nemožno predpokladať, že pre všetky znečisťujúce látky, druhy technológií - matrice plynov alebo ďalšie činnosti existuje akreditovaná a notifikovaná kompetentná osoba. Sú prípady, kedy by „neexistenciou“ oprávnenej osoby mohlo dôjsť ku vzniku škôd, napr. pri neuvedení zdroja do prevádzky v dôsledku nemožnosti vykonania prvého merania.

V odseku 1 sa ustanovuje, kedy možno vydať „ad hoc“ jednorazové povolenie na vykonanie konkrétnej oprávnenej činnosti – ak ide o výnimočný prípad a druhým prípadom je, ak ide o zahraničný subjekt, ktorý konkrétnu oprávnenú činnosť vykoná len raz (nie je podnikaním na území SR).

V odseku 2 sa ustanovuje, kedy ide o výnimočný prípad. Sú to prípady, kedy pre príslušnú odbornú činnosť nie je v informačnom systéme oprávnených osôb žiadna osoba, alebo žiadna osoba príslušnú oprávnenú činnosť nemôže vykonať z kvalifikovaných dôvodov.

V odseku 3 sa ustanovujú predpoklady pre vydanie povolenia vo výnimočnom prípade a poradie subjektov podľa ich profesijnej „kompetencie“. Je zrejmým, že prednostne sa akceptujú akreditované subjekty, následne ďalšie subjekty, ktoré majú kvalifikovaný doklad o svojej kompetencii na činnosť v príbuznom technickom odbore a až ako posledné

V odseku 4 sa ustanovuje, ktoré povinnosti platia pre oprávnené činnosti vykonávané na základe jednorazového povolenia.

V odseku 5 sa podľa „§ 5 zákona o službách na vnútornom trhu“ a čl. 13 ods. 4 smernice č. 2006/123/ES) ustanovuje, že na vydanie „jednorazového“ povolenia sa uplatňuje tichý súhlas, ak sú splnené podmienky na vydanie povolenia a ministerstvo nekonalo v určenej lehote.

V odseku 6 sa ustanovujú podmienky vydania „jednorazového“ povolenia, ak oprávnenú činnosť chce vykonať zahraničný subjekt, ktorý nie je etablovaný v SR (cezhraničný poskytovateľ služby podľa zákona o službách na vnútornom trhu, čl. 16 smernice č. 2006/123/ES). Pre vydanie „jednorazového“ povolenia zahraničnej osobe platia zhodné podmienky ako pre vydanie povolenia vo výnimočnom prípade. Taktiež platia zhodné požiadavky na zdokumentovanie a na preukázanie kompetencie, ako v prípade „trvalej“ pôsobnosti.

K štvrtej časti

K § 22

Ustanovujú sa orgány štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské úrady životného prostredia a okresné úrady životného prostredia a obce.

K § 23

Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy ochrany ovzdušia a má zverené kompetencie potrebné na zabezpečovanie a riadenie kvality ovzdušia a riadenie výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia. Vo vzťahu ku komisii je notifikačným orgánom a podáva jej informácie a správy vo veciach ochrany ovzdušia. Jednotlivo sa uvádzajú sa všetky pôsobnosti ministerstva vo veciach ochrany ovzdušia.

K § 24

Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, ktorý vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia v rozsahu § 30 ods. 2. Na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou inšpekcia ukladá opatrenia na nápravu a pokuty. Ďalej inšpekcia spolupracuje s krajskými úradmi, obvodnými úradmi životného prostredia a obcami najmä pri vydávaní súhlasov, pri určovaní prísnejších emisných limitov a podmienok ochrany ovzdušia a pri určovaní rozsahu a podmienok vedenia prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov.

Na vyzvanie ministerstva overuje spôsobilosť oprávnených osôb vykonávať oprávnené merania emisií v súlade s právnymi predpismi a metódami a metodikami oprávnených meraní a spolupracuje s ministerstvom pri overovaní odbornej spôsobilosti žiadateľov o overenie odbornej spôsobilosti v odbore emisno-technologických posudzovaní a posudzovaní oprávnených meraní. Vo veciach oprávnených meraní spolupracuje taktiež s akreditačnými orgánmi a s národným notifikačným orgánom.

Inšpekcia vykonáva kontrolu dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania aj vlastnými kontrolnými meraniami. Tieto vykonáva vlastnými meracími skupinami metódou „on-line“ alebo odberom vzoriek emisií a subdodávateľským zabezpečením chemických analýz. Pre zabezpečenie kvality meraní a ďalších odborných kontrol má mať inšpekcia zavedený systém kvality, pričom je žiaduce, aby na tieto činnosti bola akreditovaná nezávislým akreditačným orgánom.

K § 25

Krajský úrad životného prostredia má zverené kompetencie potrebné na riadenie kvality ovzdušia vo svojom územnom obvode, vydáva program na zlepšenie kvality ovzdušia a akčný plán a zabezpečuje jeho realizáciu. Sprístupňuje informácie verejnosti, informuje verejnosť o zhoršení kvality ovzdušia a o súvisiacich opatreniach. Odsúhlasuje s poverenou organizáciou umiestnenie vzorkovacích miest a odsúhlasuje vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia.

Vydáva pre územný obvod svojej pôsobnosti všeobecne záväzné vyhlášky. Nariaďuje obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja podľa § 22.

K § 26

Obvodný úrad životného prostredia má zverené kompletné kompetencie vo vzťahu k veľkým a stredným zdrojom znečisťovania t.j. počnúc ich povoľovaním a určovaním podmienok prevádzky, cez povoľovanie ich zmien, ich kontrolu, ukladanie opatrení na nápravu a ukladanie pokút. Výnimkou je obmedzovanie a zastavovanie prevádzky zdrojov, ktoré je zverené krajskému úradu životného prostredia. V ustanovení sú vymenované činnosti, ktoré si vyžadujú súhlas obvodného úradu životného prostredia.

Obvodný úrad životného prostredia rozhoduje v pochybnostiach o vymedzení, začlenení alebo kategorizácii stacionárneho zdroja, určuje emisné kvóty, určuje emisné limity a podmienky ochrany ovzdušia, určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, každoročne spracúva súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie zdrojov a údaje o množstvách a kvalite predaných palív v okresoch patriacich do jeho pôsobnosti a predkladá ich poverenej organizácii (SHMÚ), zabezpečuje zverejnenie ročných správ o prevádzke a kontrole spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vykonáva verejné prerokovanie žiadosti o vydanie súhlasu na povolenie spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a preskúmava podmienky prevádzkovania týchto zdrojov znečisťovania ovzdušia určené v súhlase a podľa potreby ich upravuje alebo určuje nové podmienky prevádzkovania.

K § 27

Obec má zverené kompletné kompetencie vo vzťahu k malým zdrojom znečisťovania ovzdušia cez ich povoľovanie a určovanie podmienok prevádzky, povoľovanie ich zmien, kontrolu zdrojov, až po ukladanie opatrení na nápravu a ukladanie pokút. Obec zastavuje prevádzku malých zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa § 22 ods. 4 a podľa § 30 ods.10 môže nariaďovať obmedzovanie a zastavovanie prevádzky malých zdrojov. Obec je podľa § 31 ods. 2 oprávnená z vlastného podnetu preskúmavať, meniť a zrušovať súhlasy a rozhodnutia.

K § 28

Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré vykonávajú štátny dozor a subjekty, ktoré tomuto dozoru podliehajú a ich postup pri ukladaní opatrení na nápravu a pokút. Pri zistení nedostatkov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona. Slovenská obchodná inšpekcia postupuje podľa osobitného predpisu.

V rámci hlavného štátneho dozoru ministerstvo dozerá, ako orgány štátnej správy ochrany ovzdušia vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Inšpekcia vykonáva hlavný štátny dozor vo vzťahu k prevádzkovateľom zdrojov a fyzickým osobám podnikateľom, ktorým tento zákon ustanovuje povinnosti. Pri zistení nedostatkov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona (§ 22 a § 30).

K § 29

Upravujú sa oprávnenia a povinnosti orgánov pri výkone hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru. Na výkon hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru sa primerane vzťahuje zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

K § 30

Výška pokút za porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom je členená podľa závažnosti porušenia povinností. Najvyššie sú pokuty pri neplnení povinností pri havarijných stavoch keď hrozí vážne a bezprostredné ohrozenie alebo zhoršenie kvality ovzdušia. Pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu jedného roka a pri nesplnení opatrenia na nápravu sa uloží pokuta až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút a môže sa nariadiť odstavenie zdroja alebo obmedzenie jeho prevádzky. Ukladanie pokút za porušenie tohto zákona je ustanovené ako obligatórna povinnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia.

Pokuty uložené obvodným úradom životného prostredia a inšpekciou podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu. Pokuty uložené obcou podľa tohto zákona sú príjmom obce.

K § 31

V tomto paragrafe sa ustanovuje postup orgánu ochrany ovzdušia pri vydávaní súhlasov a určujú sa správne akty, na vydanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vo vymedzených prípadoch sa upravuje možnosť začatia konania z podnetu orgánu ochrany ovzdušia, v ktorom môžu byť zmenené alebo zrušené pôvodné súhlasy alebo rozhodnutia ním vydané. Ďalej sa upravuje odlišný postup a lehoty pri vydávaní rozhodnutia o obmedzení alebo zastavení zdroja znečisťovania krajským úradom životného prostredia v súlade s akčným plánom a pri vážnom a bezprostrednom ohrození a zhoršení kvality ovzdušia. V ustanovení sa upravuje aj prechod práv a povinností pri zmene prevádzkovateľa zdroja a postup v konaní, keď konanie začnú súčasne dva rôzne orgány štátnej správy ochrany ovzdušia. Taktiež sa vymedzuje postavenie orgánov ochrany ovzdušia v konaniach orgánov štátnej správy v integrovanom povoľovaní a v konaniach stavebných úradov.

Ministerstvo bude v správnom konaní rozhodnutiami vydávať, rušiť, pozastavovať účinnosť a meniť osvedčenia oprávnených posudzovateľov a zodpovedných osôb za oprávnené merania a vydávať povolenia vo výnimočnom prípade. Pre vydania osvedčenia po zložení skúšky je lehota 15 dní. Pre vydávanie povolení vo výnimočných prípadoch sa ustanovujú lehoty „pre tichý súhlas“ v členení podľa vecnej zložitosti jednotlivých konaní. Pre „jednoduchšie“ prípady 15 dní, 30 dní pre „stredne“ zložité výnimočné prípady a 60 dní pre najzložitejšie prípady, kedy je potrebné preverenie nielen spôsobilosti žiadateľa, ale aj osobitnej metódy merania.

K piatej časti

K § 32

V odseku 1 sa ustanovuje, že správne konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončí orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorý vo veci koná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných v čase začatia konania. Súhlasy a rozhodnutia vydané podľa doterajšieho zákona sú považované za súhlasy a rozhodnutia podľa tohto zákona.

V odsekoch 3 až 14 sú preberané ustanovenia z doterajšieho zákona o zaraďovaní znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia do triedy A a B, ktoré umožňujú výnimky z emisných limitov ešte do konca roku 2011.

V odsekoch 15 až 19 sa rieši platnosť doterajších osvedčení a potvrdení. Osvedčenia oprávnených posudzovateľov sú platné bezo zmien. Oprávnenia vydané ministerstvom na vykonávanie oprávnených meraní pre podnikateľov zostanú platné v prechodnom období, ktoré sa navrhuje na 3 roky (31. 12. 2012).

V doterajších oprávneniach sú uvedené aj zodpovedné osoby a ich kompetencia na oprávnené merania. Preto sa nepovažuje za potrebné vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedných osôb, ale na účel vydania živnostenského oprávnenia možno vychádzať z už vydaných oprávnení. Ak vznikne nejasnosť o kompetencii zodpovednej osoby za oprávnené meranie, vydá ministerstvo stanovisko.

Pokiaľ ide o akreditáciu a notifikáciu, oprávnené osoby musia byť akreditované pre najnovšie normy na akreditáciu a na merania a následne notifikované z hľadiska požiadaviek stanovených týmto zákonom. Akreditovať a notifikovať sa musia aj subjekty, ktoré vykonávajú merania všeobecných podmienok prevádzkovania a technických požiadaviek, ktoré na ktoré sa doteraz nevyžadovala akreditácia a notifikácia. Termín akreditácie, resp. reakreditácie a notifikácie sa navrhuje 3 roky (31. 12. 2012), zhodne ako platnosť terajších oprávnení. Uvedené však neznamená, že subjekty budú „čakať“ až na konečný termín „2012“, ale budú sa reakreditovať v lehote podľa platnosti osvedčenia o akreditácii, ak bude skoršia.

K § 33

V tomto ustanovení je výpočet právnych predpisov, ktoré sa vydajú na vykonanie tohto zákona.

K § 34

Uvádzajú sa právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú preberané týmto zákonom.

K § 35

Zrušuje sa Čl. I. zákona č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie predpisy.

K § 36

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júna 2010.

K prílohám

V prílohe č.1 je uvedený zoznam znečisťujúcich látok, ktorých úroveň koncentrácie v ovzduší sa má hodnotiť a ktoré budú mať postupne určené limitné, resp. cieľové hodnoty.

V prílohe č. 2 je uvedených 10 zásad výkonu posudkovej činnosti. Tieto zásady upravujú vydávanie odborných posudkov počnúc potrebou vydávania posudkov v súlade s platným právnym a „technickým“ stavom predpisov v čase vydania konkrétneho posudku, cez zásady súvisiace so vzťahom posudzovateľa so žiadateľom o vydanie súhlasu, vzťahom posudzovateľa k ministerstvu a končiac rozhodujúcimi zásadami podstatnými pre posúdenie nezaujatosti posudzovateľa. Ďalšie podrobnosti o vydávaní odborných posudkov ustanoví ministerstvo vyhláškou.

V prílohe č. 3 sú uvedené zásady výkonu oprávneného merania. Obdobne ako v prípade odborných posudkov zásady riešia vykonávanie oprávnených meraní v danom čase, vzťahy oprávnená osoba – zákazník, oprávnená osoba – ministerstvo, oprávnená osoba – subdodávateľ a rozhodujúce zásady podstatné pre posúdenie nezaujatosti oprávnenej osoby a subdodávateľa. Uvedené zásady sú z doterajšej právnej úpravy. Ďalšie podrobnosti o notifikačných požiadavkách pre špecifický odbor oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody automatizovaných meracích systémov emisií a automatizovaných meracích systémov kvality ovzdušia so špecifikovanými požiadavkami a o osvedčení o ich plnení, o požiadavkách na systém kvality, personálne a technické zabezpečenie oprávnených meraní, skúšok, kalibrácií a inšpekcie zhody, o kvalifikačných predpokladoch na vydanie osvedčenia zodpovednej osoby, o žiadosti o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby, o preukazovaní a overení splnenia kvalifikačných predpokladov, o skúške, o osvedčení a vymedzení rozsahu pôsobnosti zodpovednej osoby, o opakovanom overovaní odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby ustanoví ministerstvo vyhláškou.

V Bratislave dňa 13. januára 2010

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Medveď v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ovzduší

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Všeobecná časť

Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie ako aj jednotlivé ekosystémy. Doterajšia právna úprava ochrany ovzdušia, ktorá sa uplatňuje od roku 2002, prešla viacerými úpravami a zmenami, ktoré spôsobujú jej menšiu prehľadnosť a sťažujú jej uplatňovanie v praxi. Len samotný zákon o ovzduší má v súčasnosti 13 novelizácií.

Hlavnou prioritou doterajšieho zákona o ovzduší je zabezpečenie a udržanie dobrej kvality ovzdušia na celom území Slovenskej republiky, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani životné prostredie. K dosiahnutiu tohto cieľa zákon vytvára všetky dostupné nástroje vedúce k obmedzovaniu a k znižovaniu množstiev emisií a k zlepšovaniu kvality ovzdušia. Sú to predovšetkým programy a integrované programy na zlepšenie kvality ovzdušia, akčné plány na udržanie dobrej kvality ovzdušia, povoľovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia v súlade s možnosťami najlepších dostupných techník a kontrola ich prevádzky, povinnosti prevádzkovateľov zdrojov, určovanie emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania, programy znižovania emisií, ustanovenie národných emisných stropov a určovanie emisných kvót, sankcie za porušovanie povinností, obmedzovanie a zastavovanie prevádzky zdrojov, požiadavky na kvalitu palív a regulovaných výrobkov, obnoviteľnosť povolení a pod. Tieto priority, ciele a nástroje sú naďalej aj predmetom navrhovaného nového zákona o ovzduší.

Hlavným dôvodom pre prípravu návrhu nového zákona o ovzduší je povinnosť transponovať do nášho právneho systému smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Keďže táto smernica zlučuje päť doteraz platných aktov Európskej únie (smernicu Rady 96/62/ES o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia, smernicu Rady 1999/30/ES o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/69/ES týkajúcu sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v okolitom ovzduší, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší a rozhodnutie Rady 97/101/ES, ktorým sa zavádza vzájomná výmena informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie vo voľnom ovzduší v rámci členských štátov) vzťahuje sa povinnosť jej transpozície len na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami.

Jednou z významných zmien je ustanovenie cieľových a limitných hodnôt pre jemné suspendované častice (PM2,5), ktoré majú podstatný negatívny vplyv na zdravie ľudí. Pre tieto častice nie je zatiaľ možné určiť prahovú hodnotu, pod ktorou by neznamenali riziko, preto je cieľom prístupu k ich obmedzovaniu všeobecné zníženie pozaďových koncentrácií v mestskom prostredí, aby bolo zlepšenie kvality ovzdušia prínosom pre veľkú časť obyvateľstva.

Ďalším dôvodom prijatia zmien v navrhovanom zákone v porovnaní s platným zákonom o ovzduší je úprava ustanovení, ktoré si vyžaduje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zmeny sa týkajú doterajších požiadaviek na povolenie oprávnených meraní emisií a kvality ovzdušia, ktoré spočívajú najmä v:

-nahradení oprávnenia (autorizácie) podnikateľov na meranie emisií alebo kvality ovzdušia za osvedčovanie osobitnej odbornej spôsobilosti zodpovedných osôb, ktoré sú odborne spôsobilé za oprávnené merania o ostatné odborné činnosti, plánovanie, riadenie upozornenia, interpretácie a názory na reprezentatívnosť výsledkov,

-úprave požiadaviek na odborne zodpovedné osoby, osvedčovanie ich osobitnej odbornej spôsobilosti, na zmenu alebo zrušenie osvedčenia,

-zvýšení uplatňovania nástrojov akreditácie podľa medzinárodných noriem, vrátane ustanovenia národného notifikačného orgánu pre notifikáciu požiadaviek pre špecifickú oblasť oprávnených meraní (Slovenská národná akreditačná služba ako jediný národný akreditačný orgán podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V navrhovanom zákone, ktorý nahradí zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov je transponovaných viacero ustanovení z viacerých smerníc Európskej únie, ktoré majú charakter definícií, povinností, určenia kompetencií alebo uplatňovania sankcií za porušovanie povinností. Ostatné ustanovenia sú alebo budú transponované v príslušných vykonávacích predpisoch. Viaceré časti navrhovaného zákona ostávajú vecne nezmenené v porovnaní s doterajším zákonom o ovzduší.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi.

Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

Dopady návrhu zákona sú uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasí s návrhom zákona za podmienky, že všetky výdavky požadované na jeho realizáciu budú zabezpečené v rámci navrhovaných limitov pre kapitolu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na nasledujúce roky bez zvýšených dôsledkov na rozpočet verejnej správy.

zobraziť dôvodovú správu