Zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 136/2010 účinný od 01.09.2012 do 31.10.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike                       a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Navrhované zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie k transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. V návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.

Návrh zákona tiež komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.


B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definície distribučnej sústavy o slovné spojenie elektronické komunikačné siete, čím sa majú odstrániť výkladové nejasnosti v súvislosti s tým, čo sa považuje za telekomunikačné zariadenie. Explicitným doplnením pojmu elektronické komunikačné siete bude zrejmé, že za funkčnú súčasť distribučnej sústavy sa majú považovať ako aktívne, tak aj pasívne prvky telekomunikačných zariadení t.j. aj pasívne optické a metalické vedenia, a to za predpokladu, že tieto slúžia na účely prevádzkovania distribučnej sústavy. Uvedené navyše plne korešponduje s ustanovením § 31 ods. 1 písm. a) zákona                  č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť definície nových pojmov v oblasti elektromobility. Predmetné pojmy predstavujú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zadefinovanie pojmov v oblasti elektromobility na účely zákona č. 251/2012 Z. z. bolo potrebné v súvislosti s rozšírením negatívneho vymedzenia podnikania v energetike o činnosť prevádzkovania nabíjacích staníc.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava. Do definície plynárenského zariadenia sa dopĺňa zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu.

K bodu 4
Navrhuje sa oprava nepresnosti v doterajšom znení zákona, keďže § 4 ods. 1 neupravuje cenu za jednotku dodanej elektriny a plynu.

K bodu 5
Pre vylúčenie pochybností týkajúcich sa zákonných povinností pri prevádzkovaní nabíjacej stanice a vytvorenie potrebného právneho rámca sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že prevádzkovanie nabíjacích staníc sa nepovažuje za podnikanie v energetike a na túto činnosť sa nevyžaduje oprávnenie na podnikanie v energetike.

K bodu 6
Nakoľko je pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhnutné disponovať informáciami o subjektoch, ktoré prevádzkujú verejne prístupné nabíjacie stanice, tieto subjekty majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti. Zároveň sa táto oznamovacia povinnosť vypúšťa pre výrobcov elektriny v malom zdroji.

K bodu 7
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.


K bodu 8
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje zmena lehoty na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu.

K bodom 9 až 11
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.

K bodu 12
Spresnenie druhej vety súčasného § 15 ods. 7 a zosúladenie ustanovenia s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.

K bodu 13
Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 sa navrhuje za účelom zosúladenia súčasného znenia s potrebami organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre výkon jeho činností podľa § 37 ods. 4. Aktuálne znenie ustanovenia § 15 ods. 9 neupravuje poskytovanie údajov pre niektoré činnosti vykonávané organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (správa a zber nameraných údajov a centrálna fakturácia). Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 odstraňuje tento nedostatok, keď nahrádza doterajší nepostačujúci výpočet údajov údajmi potrebnými pre výkon činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, poskytovanými podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, pričom medzi poskytovateľov údajov pridáva aj prevádzkovateľov priamych vedení a výrobcov elektriny. V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje doplnenie povinnosti pre účastníkov trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvu o poskytovaní údajov s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, na základe ktorej budú tieto údaje poskytované.

K bodu 14
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov na trhu s elektrinou a trhu                     s plynom, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Navrhovaná úprava je v prospech všetkých účastníkov trhu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete majú právo zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania sústavy alebo siete do svojho prevádzkového poriadku. Doterajšia právna úprava cez prechodné ustanovenie § 45 ods. 5 zákona                           č. 250/2012 Z. z. z roku 2012 je už nedostatočná a prekonaná praxou, nakoľko neupravuje možnosť pravidelnej aktualizácie vzorových prevádzkových poriadkov vydaných v roku 2013.

K bodu 15
Všeobecne:
Pre prevádzku elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je v poslednom období charakteristické časté neplnenie kritérií (N-1) a v určitých časových obdobiach dokonca preťažovanie vedení, čo vytvára riziko jej rozpadu. Súčasná právna úprava neposkytuje dostatočnú legislatívnu oporu na vykonávanie činností, ktorých cieľom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy a je potrebné jej spresnenie. Zároveň v Slovenskej republike absentuje vykonávanie praktických skúšok opatrení a postupov určených na zabránenie alebo zmiernenie hroziaceho stavu núdze v elektroenergetike. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozpadu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je potrebné presne definovať práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a rozsah ich zodpovednosti, pretože akékoľvek neočakávané poruchy v sústave môžu mať značné hospodárske dôsledky. Z uvedených dôvodov návrh novely komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

K § 20 ods. 1:
Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou úpravou spresňuje, čo sa rozumie stavom núdze v elektroenergetike a čím je tento stav spôsobovaný.

K § 20 ods. 2:
Zavádza sa nová definícia predchádzania stavu núdze v elektoenergetike. Pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a distribučných sústav oprávnení prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zabránenie hroziacemu stavu núdze. Takéto opatrenia majú dopad na účastníkov trhu s elektrinou a títo sú povinní predmetné opatrenia znášať.

K § 20 ods. 3 a 6:
Navrhuje sa zákonná úprava skúšky stavu núdze v elektroenergetike. Skúšky stavu núdze sa v Slovenskej republike nevykonávajú, pričom ide o veľmi dôležitú súčasť bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy. Podobná previerka v Českej republike odhalila množstvo nedostatkov, ktoré by v prípade vzniku stavu núdze v elektroenergetike mohli viesť až k rozpadu sústavy. Na základe doterajšej úpravy boli prijaté pravidlá pre postupy ochrany a obnovy sústavy na vymedzenom území, ktoré vychádzajú z vykonaných výpočtov. Je však nevyhnutné niektoré postupy odskúšať aj prakticky v reálnej prevádzke a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu skúšok stavu núdze a overenie súboru opatrení a postupov uplatňovaných pri stave núdze v elektroenergetike alebo pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike, ktorými možno predísť stavom spôsobujúcim škody veľkého rozsahu. Kompetencia vykonať skúšku stavu núdze sa zveruje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. Počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike je možné realizovať všetky obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike a opatrenia zamerané na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike, pričom počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike sa neuplatňujú štandardy kvality a vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny sa uskutočňuje v rozsahu podľa pravidiel trhu. Účastníkom trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri skúške stavu núdze v elektroenergetike a príprave na túto skúšku potrebnú súčinnosť a dodržiavať pokyny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie opatrení a postupov a plnenia pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri skúškach skúške stavu núdze v elektroenergetike je vylúčené. Oprávnenosť nákladov vynaložených na vykonanie skúšok stavu núdze v elektroenergetike zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 4 a 8:
Definuje sa, ktoré opatrenia sa považujú za obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike, teda opatrenia realizované v sústave pri stave núdze v elektroenergetike, pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike alebo pri skúške stavu núdze v elektroenergetike. Tieto opatrenia sú realizované jednak automaticky aktiváciou technických zariadení, ale tiež prostredníctvom postupov a pokynov dispečingov. Spôsob ich realizácie ustanoví vykonávací právny predpis. Prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav sa ukladá povinnosť postupovať pri prijímaní obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzili zariadenia verejnoprospešných služieb a odberateľov elektriny v domácnosti. Vykonávací právny predpis zároveň určí, ktorým subjektom nemožno prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny vôbec.

K § 20 ods. 5:
Vzhľadom na nevyhnutnosť bezprostredne reagovať na vznik stavu núdze v elektroenergetike upravujú sa podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze v elektroenergetike, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike po posúdení dôsledkov jeho vzniku vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Túto povinnosť má prevádzkovateľ prenosovej sústavy pred prijatím obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike, s výnimkou situácie, ak hrozí rozpad sústavy alebo k rozpadu sústavy už došlo. Uvedená úprava je potrebná, pretože podmienky stavu núdze v elektroenergetike môžu nastať aj spontánne vo veľmi krátkom čase, ktorý neumožňuje dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy stav núdze v elektroenergetike vyhlásiť pred prijatím nevyhnutných opatrení na ochranu a obnovu sústavy. V tomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený vyhlásiť ustanoveným spôsobom stav núdze v elektroenergetike dodatočne. Všetky právne dôsledky súvisiace s vyhlásením stavu núdze v elektroenergetike sa v takomto prípade budú vzťahovať k okamihu, v ktorom stav núdze nastal a ktorý bol určený prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má zároveň aj kompetenciu odvolať stav núdze v elektroenergetike.

K § 20 ods. 7:
V nadväznosti na kompetenciu prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyhlasovať a odvolávať stav núdze v elektroenergetike sa mu ukladá aj kompetencia vyhlasovať a odvolávať obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri stave núdze. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má najlepší prehľad o potrebe vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na časti vymedzeného územia, tieto vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prípade vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na základe žiadosti, pri ktorej neboli splnené podmienky na ich vyhlásenie, sa ustanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za spôsobenú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v sústave je často potrebné riešiť situácie, ktoré by mohli viesť k stavu núdze v elektroenergetike, pričom podstatným pri riešení takýchto situácií je najmä rýchlosť reakcie, či situácie, ktoré sa týkajú len vymedzeného okruhu účastníkov, ustanovuje sa výnimka, podľa ktorej sa obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike a skúške stavu núdze nevyhlasujú. Takéto opatrenia sa však musia oznámiť dotknutým účastníkom trhu s elektrinou najneskôr do jednej hodiny po ich prijatí.

K § 20 ods. 9:
Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike sa ustanovuje povinnosť pre účastníkov trhu s elektrinou podrobiť sa týmto obmedzujúcim opatreniam, ako aj opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre odberateľa elektriny, ktorý je v predmetnom čase galvanicky pripojený do sústavy mimo územia Slovenskej republiky (ostrovy zásobované zo sústav mimo územia Slovenskej republiky), keďže v tomto čase je odberateľ elektriny povinný sa riadiť podmienkami prevádzky takejto sústavy. Každý účastník je nielen povinný podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike, ale v prípade vyhlásenia stavu núdze je povinný sa podieľať aj na odstránení príčin a dôsledkov stavu núdze v elektroenergetike a na obnove dodávok elektriny.



K § 20 ods. 10:
V porovnaní s doterajšou úpravou sa dopĺňa právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať náhradu škody spôsobenej na časti vymedzeného územia. Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu s elektrinou nahradiť škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a v prípade časti vymedzeného územia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nedodržaním obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike po ich vyhlásení alebo oznámení. V prípade porušenia povinnosti účastníka trhu s elektrinou podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike môže na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľov distribučných sústav dôjsť ku škodám na technických zariadeniach alebo iným súvisiacim škodám. Keďže zabezpečenie zvládnutia stavu núdze v elektroenergetike, ako aj hrozby stavu núdze v elektroenergetike je verejným záujmom, je potrebné explicitne ustanoviť zodpovednosť za škodu spôsobenú účastníkmi trhu s elektrinou.

K § 20 ods. 11:
Stav bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy je možné zabezpečiť len úpravou zariadení účastníkov trhu s elektrinou pripojených do sústavy v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V budúcnosti je navyše potrebné predpokladať, že na základe výsledkov vykonaných skúšok stavu núdze v elektroenergetike bude potrebné upraviť tieto technické požiadavky. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanoviť povinnosť účastníkov trhu s elektrinou zabezpečiť úpravu svojich zariadení v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami. Táto povinnosť sa bude vzťahovať nielen na nové, ale aj na existujúce zariadenia účastníkov trhu s elektrinou, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy. Oprávnenosť nákladov vynaložených na úpravu zariadení regulovaných subjektov zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 12:
Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je za ustanovených podmienok vylúčené. Realizáciou obmedzujúcich opatrení dochádza k odvráteniu škody alebo zmenšeniu jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto mimoriadne okolnosti môžu spôsobiť mimoriadne závažné dôsledky v sústave, je potrebné vylúčiť zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzujúcimi opatreniami v elektroenergetike realizovanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je vylúčené aj vtedy, ak došlo k odpojeniu zariadenia užívateľa sústavy v dôsledku činnosti technických prostriedkov zabezpečujúcich automatické odpájanie zariadení od sústavy. Pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky sústavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny počas obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike riešilo v pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K bodu 16
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby príslušní účastníci trhu s plynom už v čase predkladania návrhu spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu informovali ministerstvo o už uzavretých zmluvách o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom alebo o zámere splniť povinnosť zabezpečenia uzatvorením zmluvy o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom.


K bodom 17 a 18
Kapacita pripojenia sa stanovuje v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy, rovnako ako aj technické dimenzovanie pripojenia. Oba tieto pojmy predstavujú technický parameter popísaný v Technických podmienkach prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy spoločnosti SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmluve                o prístupe do prenosovej sústavy sa stanovuje rezervovaná kapacita. Navrhuje sa v tomto zmysle zosúladiť a upraviť súvisiace ustanovenia zákona o energetike. Cieľom je odstránenie pochybností účastníkov trhu v procese zosúlaďovania existujúcich zmlúv o pripojení                       s užívateľmi prenosovej sústavy so sieťovými predpismi v oblasti pripájania do sústav, v tomto prípade s nariadením Komisie 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy.

K bodu 19
V súvislosti s úpravou § 15 ods. 9 sa navrhuje doplniť do § 26 nový odsek 15, v ktorom sa zadefinuje zmluva o poskytovaní údajov, na základe ktorej budú účastníci trhu s elektrinou poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.

K bodu 20
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením nového odseku 15 do § 26.

K bodu 21
Navrhovaná úprava odkazuje na právnu úpravu používania redispečingu a protiobchodu, na ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený v súlade s priamo aplikovateľným právnym predpisom Európskej únie.

K bodu 22
Požaduje sa, aby boli plány rozvoja prenosovej sústavy predkladané jednotlivým orgánom zosúladené a jednotné. Ak nedôjde k požadovanej zmene termínu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude musieť spracovávať viaceré rozvojové dokumenty, ktoré nebudú navzájom zosúladené a navyše môžu byť v rozpore s desaťročným plánom ENTSO-E. K aprílu kalendárneho roka sú už k dispozícii aj predbežné údaje o spotrebe a výrobe za predchádzajúci kalendárny rok a tiež je ukončené schvaľovanie investičného plánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy (k 30. novembru je proces schvaľovania investičného plánu len na svojom začiatku). TYNDP ENTSO-E má periodicitu tiež každý druhý rok a niektorí prevádzkovatelia prenosových sústav v Európe už túto periodicitu TYNDP ENTSO-E aplikujú na svoje národné desaťročné plány.

K bodu 23
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí plný súlad so smernicou 2009/72/ES.

K bodu 24
Spresňuje sa znenie ustanovenia v súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze                   v elektroenergetike.

K bodu 25
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 31, ktorou sa upravuje povinnosť prevádzkovateľov distribučných sústav poskytovať údaje o meraní elektriny aj dodávateľom so spresnením označenia tohto dodávateľa a rovnako spresnenie, ktoré informácie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou (t.j. ktoré informácie poskytuje pre dodávateľa a ktoré pre OKTE).

K bodu 26
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete                    a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 27
Dôvodom je potreba zosúladenia obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom podľa § 90 písm. d). Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov.

K bodu 28
Cieľom úpravy je upraviť vzťah medzi novým subjektom (nabíjacia stanica) a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súčasne navrhovaná úprava umožní lepšie technické dimenzovanie sústavy, ako i inštalácie príslušného určeného meradla.

K bodu 29
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodu 30
Navrhuje sa upraviť znenie §43 ods. 10 písm. b), nakoľko v súčasnosti platnom znení zákona nie je taxatívne zakázaná výstavba stavieb, konštrukcii a skládok v ochrannom pásme elektrickej stanice s vonkajším vyhotovením.

K bodu 31
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že prepravnú kapacitu je možné rezervovať oddelene na vstupnom bode do prepravnej siete alebo na výstupnom bode z prepravnej siete.



K bodu 32
Legislatívno-technická úprava. Prevádzkovateľ zásobníka poskytuje užívateľom zásobníka prerušiteľnú uskladňovaciu kapacitu.

K bodu 33
Legislatívno-technická úprava. Zabezpečuje sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005.

K bodu 34
Navrhuje sa spresnenie účastníkov trhu s plynom, ktorým prevádzkovateľ prepravnej siete umožňuje prístup k meradlu.

K bodu 35
V záujme zachovania fungovania trhu s plynom a jasného vymedzenia jednotlivých úloh                       a funkcií t.j. prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu sa navrhuje jednoznačné definovanie predpokladov pre pripájanie účastníkov trhu s plynom do prepravnej siete                      a zachovanie základnej úlohy prepravnej siete na vymedzenom území.
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území poskytuje vyjadrenie, či žiadateľa o pripojenie do prepravnej siete je možné pripojiť do distribučnej siete, pričom sa vyjadruje k ustanoveným dôvodom.

K bodu 36
Zjednocujú sa zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona                        č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 37
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že schválenie investícií do prepravnej siete úradom je podľa ustanovení smernice 2009/73/ES potrebné bez ohľadu na to, ktorý z možných prístupov k uskutočneniu investície sa použije.

K bodu 38
Navrhuje sa špecifikovať povinnosť prevádzkovateľov distribučných sietí poskytovať informácie o distribuovanom plyne aj v energetických jednotkách. Zároveň sa navrhuje, že podrobnosti o použití údajov v objemových a energetických jednotkách by mal ustanovovať vykonávací predpis aj v prípade prevádzkovateľov distribučných sietí. Na aplikáciu navrhovaných ustanovení je potrebná novelizácia vykonávacieho predpisu (vyhláška MH SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového). Zabezpečí sa ňou zjednotenie prepočtov medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a dodávateľmi. Vzhľadom na administratívnu náročnosť v súvislosti s nutnou úpravou IT systémov účastníkov trhu s plynom sa navrhuje odloženie účinnosti týchto ustanovení na 1. január 2019.



K bodu 39
Navrhuje sa, aby dodávatelia mohli určovať spotrebu plynu medzi dvoma termínmi zisťovania stavu meradla na základe typového diagramu, ktorý zverejní prevádzkovateľ siete. Takýto postup je flexibilnejší, je v prospech odberateľa a už teraz funguje v rámci dodávky elektriny. Navrhuje sa teda zosúladiť ustanovenia týkajúce sa merania a vyhodnocovania dodávky plynu s podmienkami platnými v dodávke elektriny. Ustanovením sa spresňuje označenie dodávateľa, ktorému sa oznamuje určený typový diagram, rovnako aj spôsob a lehota na oznámenie typového diagramu.

K bodu 40
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 41
Navrhuje sa zosúladenie znenia zákona s potrebami aplikačnej praxe. Prevádzkovateľ zásobníka má na svojom webovom sídle zverejnené obchodné podmienky prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu nepretržite, teda nielen k 31. októbru. Zároveň zmeny príslušných obchodných podmienok realizuje prevádzkovateľ zásobníka aj v iných termínoch počas roka, po konzultácii s účastníkmi trhu s plynom a na základe schválenia úradu. Určuje sa hraničný termín ich zverejnenia vzhľadom k nadobudnutiu ich účinnosti.

K bodu 42
Prevádzkovateľ zásobníka v súčasnosti predkladá informácie týkajúce sa rozvoja uskladňovacej kapacity nielen podľa zákona o energetike na obdobie piatich rokov, ale aj podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1113/2014, avšak na obdobie troch rokov. Zároveň prevádzkovateľ zásobníka každoročne zasiela informácie o rozvoji uskladňovacej kapacity prevádzkovateľovi prepravnej siete za účelom vypracovania desaťročného plánu rozvoja siete, pričom tento dokument je následne aj verejne dostupný. V súvislosti s cieľom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia.

K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 44
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodom 45 až 51
Úpravou sa precizuje transpozícia článku 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13.  júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.

K bodu 52
Navrhuje sa ustanovenie povinnosti prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete je pri odberateľoch plynu mimo domácností stanovená k 31. decembru.
Navrhuje sa, aby mohol byť  použitý aj stav počítadla určeného meradla nahlásený odberateľom plynu a odsúhlasený prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzájomným odsúhlasením by malo byť zabezpečené, že nahlásený stav bude zodpovedať spotrebe. Takýto postup je už v súčasnosti v praxi používaný. Ustanovuje sa lehota pre nahlásenie stavu počítadla určeného meradla pre odberateľov plynu mimo domácnosti. Samoodpočet meradla odberateľom môže zvýšiť mieru záujmu odberateľa a znížiť množstvo sporov.
Pre prevádzkovateľa distribučnej siete sa navrhuje ustanovenie lehoty na oznámenie údajov za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti dodávateľom.

K bodu 53
Navrhuje sa ustanovenie, že dodávateľ plynu fakturuje dodávku plynu najneskôr nasledujúci kalendárny mesiac po tom, ako prevádzkovateľ distribučnej siete oznámi dodávateľovi plynu údaje o množstve plynu, ktoré odberateľ plynu odobral za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a na základe údajov, ktoré prevádzkovateľ distribučnej siete zistil spôsobom podľa § 76 ods. 2. Zároveň sa umožňuje dodávateľom na účely vystavenia faktúry určiť množstvo dodaného plynu v obdobiach medzi dátumami, v ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete odčíta skutočne namerané údaje o dodávke plynu podľa § 76 ods. 2, buď na základe vzájomne odsúhlaseného stavu počítadla určeného meradla medzi dodávateľom a odberateľom alebo na základe typového diagramu. Ustanovuje sa povinnosť pre dodávateľov uviesť v každej faktúre za dodávku plynu číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.

K bodu 54
Navrhuje sa doplnenie právomocí ministerstva na základe nového nariadenia Európskej komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektroenergetiky. Členský štát má podľa článku 4 tohto nariadenia právo určiť iný subjekt ako je regulačný orgán. Určený orgán má, okrem iného, právo schvaľovať návrhy uvedené v odseku 2 písm. a) až d) a písm. g) nariadenia, špecificky podmienky plnenia funkcie poskytovateľa služieb obrany a obnovy, zoznam významných používateľov siete, zoznam prioritných významných používateľov siete alebo zásady uplatňované na ich vymedzenie vrátane podmienok odpojenia a reaktivácie napájania a plán skúšania. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určenému subjektu oznamuje plán obrany a plán obnovy podľa článku 4 ods. 5. Určený orgán má právo schvaľovať ďalšie požiadavky, podmienky alebo metodiky podľa článku 4 ods. 6 a práva týkajúce sa komunikačných systémov podľa článku 41. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, určeným orgánom s právomocami vo vzťahu k špecifickým ustanoveniam tohto sieťového predpisu bude ministerstvo.

K bodu 55
Navrhuje sa doplnenie nových právomocí ministerstva na základe nariadení Európskej komisie, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy a usmernenia. Podľa článku 13 odsek 4 nariadenia, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave má členský štát alebo prípadne príslušný regulačný orgán právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok jednej alebo viacerým tretím stranám. Analogicky má členský štát alebo prípadne regulačný orgán podľa článku 39 odsek 1 nariadenia,  ktorým sa ustanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie, právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok v prípade pozastavenia trhových činností jednej alebo viacerým tretím stranám. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, tieto právomoci bude vykonávať ministerstvo na základe zákona              č. 251/2012 Z. z.

K bodom 56 a 57
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a sietí a obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Táto úprava zároveň plne nahrádza už neaktuálnu právnu úpravu podľa prechodných ustanovení § 45 ods. 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov ako aj ostatných účastníkov trhu.

K bodom 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 61
Navrhuje sa úprava týkajúca sa možnosti udeľovania pokút úradom v súlade s požiadavkami smernice 2009/72/ES resp. 2009/73/ES až do výšky 10 % z obratu v prípade porušenia konkrétnych povinností zo strany jednotlivých prevádzkovateľov. Doterajšia právna úprava, ktorá určovala maximálne sadzby pokút, obmedzovala úrad pokiaľ ide o možnosť určiť výšku pokuty podľa závažnosti porušenia povinností určených zákonom.

K bodu 62
Navrhuje sa úprava týkajúca sa výšky pokút, ktoré úrad udeľuje za porušenie povinností, ktoré nie sú ustanovené smernicou 2009/72/ES.

K bodu 63
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. c) navrhuje doplnenie sankcií pre prevádzkovateľa priameho vedenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich                         z § 15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodom 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. g) navrhuje doplnenie sankcií pre výrobcu elektriny za porušenie povinností vyplývajúcich z §15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu potreby zosúladenia s novým znením § 91 ods. 2 písm. a) a b).

K bodu 68
V súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike sa spresňuje znenie splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 69 a 70
Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 71
Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s novými ustanoveniami § 35 ods. 2 písm. j) a k).

K bodu 72
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K Čl. II   

Navrhuje sa dátum účinnosti.


V Bratislave 21. februára 2018






Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

63

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zá kona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktoré ho legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

Ide o:

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vn útorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spolupr ácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, o podmienkach prístupu do sú stavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009, o podmienkach prístupu do prepravných siet í pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetického balíč ka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regioná lnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra'), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z energetického balíčka a ako aj z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné činnosti a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete. Oddelenie vý roby a dodávky elektriny od prenosovej sústavy bude realizované prostredníctvom modelu úplného oddelenia vlastníctva. Oddelenie výroby a dodávky plynu od prepravnej siete bude možné uskutočniť využití m 3 modelov – úplné oddelenie vlastníctva (OU), vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa siete (ISO) a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (ITO).

Návrh zákona ďalej výrazne posilňuje práva odberateľ a elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov, napr. ustanovuje možnosť zmeniť dodávateľa elektrickej energie a plynu v priebehu troch týždňov a bez poplatkov, právo spotrebite ľa dostať konečné vyúčtovanie do šiestich týždňov po zmene dodávateľa, právo odberateľov na relevantné údaje o spotrebe elektriny a plynu, právo na informácie o spotrebiteľských prá vach uvedené na faktúrach a webových sídlach energetických podnikov a ďalšie.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺňa sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domá cnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzáciu za chybné alebo oneskorené vyúč tovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanovených Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa ako aj ďalšie z pohľadu odberate ľa dôležité náležitosti.

Tiež sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok. O tomto práve je dodávateľ povinn ý odberateľov elektriny a plynu informovať transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dod ávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzické ho odpočtu stavu na určenom meradle.

Slovenská republika je podľa novej legislatívy povinná rovnako zabezpečiť, aby všetci odberatelia elektriny a plynu v domácnosti, a v prípade potreby aj malé podniky, využívali univerzá lnu službu, čo znamená právo na dodávku elektriny na ich území v určenej kvalite, za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dod ávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislat ívno-technické úpravy.

Predmetný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a ž ivotné prostredie.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitn á časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorý zahàňa stanovenie podmienok podnikania v energetike, v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odchýlne upravené najmä vo vz ťahu k činnosti dodávateľov elektriny a plynu. Predmet úpravy zákona zahàňa taktiež opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pričom nová úprava bezpečnosti dodávok plynu v plynárenstve vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu. Zákon ďalej upravuje práva a povinnosti účastní kov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na nové požiadavky na regulovanie činností v elektroenergetike a plynárenstve sa novým spôsobom liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť vý kon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v transponovaných smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úprava definície prístupu do sústavy alebo do siete v nadväznosti na nové vymedzenie jednotlivých zmlúv týkajúcich sa prístupu do sú stavy alebo siete. Zároveň sa v rámci definície vymedzuje obsah pojmu prístup do sústavy alebo siete. Zmena reaguje na skutočnosť, že v aplikačnej praxi dochádza často k zámene pojmov pripojenie a prístup.

Z dôvodu duplicity resp. obsolétnosti sa navrhuje vypustiť definície národnej prenosovej sústavy alebo prepravnej siete, nového účastníka trhu a spoločnosti s malým podielom na trhu.

Vymedzuje sa definícia univerzálnej služby a podmienky dodávok v režime univerzálnej služby vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v čl. 3 ods. 3, 4 a 7 Smernice 2009/72/ES. Univerzálna služba nie je časovo obmedzená a je regulovaná primárne vecne, nie cenovo. Nastavenie podmienok univerzálnej služby smeruje k zabezpečeniu dostatočnej úrovne hospodárskej súťa že v segmente dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu, v záujme dosiahnutia primeranej cenovej úrovne dodávok. Ceny dodávky v rámci univerzálnej služby by mali byť porovnateľné, tzn. rovnakej a č o najjednoduchšej štruktúry. V platnom zákone je univerzálna služba chápaná ako zmluva o združenej dodávke, čo je z pohľadu smernice nedostatočné.

Navrhuje sa ďalej v nadväznosti na poznatky aplikač nej praxe spresnenie vymedzenia pojmu odberné miesto. V tejto súvislosti sa taktiež novo definuje pojem merací bod.

Zavádza sa nová definícia pojmu inteligentný merací systém v rámci transpozície ustanovení prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa ďalej spresnenie pojmu odchýlka sústavy vzhľadom na aplikačné problémy pri aplikovaní doterajšej definície.

Spresňujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú činnosti organizátora krátkodobé ho trhu s elektrinou (OKTE, a.s.). Upravuje sa vecne nesprávna definícia organizovania krátkodobého trhu s elektrinou a nahrádza sa definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.Navrhuje sa výslovne zahrnúť biometán do rozsahu definície pojmu plyn.

Navrhuje sa úprava definície distribučnej siete s cieľom jej spresnenia v nadvä znosti na úpravu definície prepravnej siete za účelom dosiahnutia súladu s novou definíciou pojmu preprava podľa čl. 2 bod 3 Smernice 2009/73/ES.

K § 3

Ustanovenie v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou vymedzuje osoby v rozsahu relevantnom z pohľadu predmetu úpravy. Vymedzenie osôb v zásade zodpovedá doterajšej úprave.

Navrhuje sa zavedenie definície vertikálne integrovaného plynárenského podniku v rámci transpozície čl. 2 bod 20 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa úprava definície plyn árenského podniku v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 1 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s novým vymedzením koncepcie univerzálnej služby sa definuje dod ávateľ poskytujúci univerzálnu službu ako každý dodávateľ, ktorý dodáva elektrinu alebo plynu odberateľom elektriny alebo plynu v domácnosti alebo malým podnikom. Dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu má povinnosť dodávať elektrinu resp. plyn každému odberateľovi v domácnosti alebo malým podnikom, ktorý o to požiada, v režime univerzálnej služby. Dodávateľom poskytujúcim univerzálnu službu nie je dodávateľ bez koncových odberate ľov ani taký dodávateľ, ktorý nedodáva elektrinu resp. plyn domácnostiam alebo malým podnikom.

Navrhuje sa úprava definície dodávateľa elektriny v súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dod ávať elektrinu na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaže.

Navrhuje sa úprava definície odberateľa elektriny v nadväznosti na vypustenie definície obchodní ka s elektrinou. Odberateľom elektriny nie je len koncový odberateľ, ale aj osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účel jej ďalšieho predaja.

Navrhuje sa spresnenie definície pojmu poskytovateľ podporných služieb spôsobom, ktorý zohľadňuje existenciu subdodávateľských vzťahov pri poskytovaní podporných služieb.

Zavádza sa nová definícia pojmu zraniteľný odberateľ elektriny v domácnosti v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zranite ľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní prá v zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti, vrátane bližšieho vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé na odbere elektriny.

Navrhuje sa zmena definície dodávateľa plynu v súvislosti s transpozíciou č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dodávať plyn na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaž e. Navrhuje sa úprava znenia definície podpornej služby v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 14 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s právom členského štátu upraviť rozsah chránených odberateľov v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu sa za chráneného odberateľa okrem odberateľov plynu v domácnosti považujú aj malé popdniky, výrobcovia tepla pre domácnosti a poskytovateľov sociálnych služieb za predpokladu, že nie sú schopní používať alternatívne palivo, a taktiež poskytovatelia sociálnych služieb (prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a školy v zmysle § 27 školsk ého zákona). Ministerstvo hospodárstva SR sa zároveň splnomocňuje rozšíriť okruh chránených odberateľov vyhláškou, ktorá sa stanoví v akom rozsahu a za akých podmienok sa za chráneného odberate ľa považuje aj iný odberateľ plynu.

Návrh zákona definuje zraniteľného odberateľa plynu v domácnosti v zmysle požiadaviek č l. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa plynu.

Navrhuje sa vypustiť definíciu obchodníka s elektrinou ako aj osobitnú úpravu práv a povinností obchodníka s elektrinou vzhľadom na skutočnosť, že kategória obchodníka sa prekrýva s kategóriou dodávateľa elektriny a z vecného hľadiska nie je vecne opodstatnená odlišná úprava ich práv a povinností (aj súčasná úprava ich práv a povinností je prakticky totožná).

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých je vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike potrebné definovať. Ná vrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

Ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie pojmu podnikanie v energetike. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie, v zmysle ktorého podnikaním v energetike sa nerozumie činnosť dodávky elektriny a plynu pre iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn za nákupné ceny (pričom pod ná kupnou cenou sa rozumie cena, ktorá zahàňa aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny alebo plynu), bez ďalšieho zvýšenia ceny, pričom cena za jednotku dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu. Negatívne vymedzenie pojmu podnikanie sa však nevzťahuje na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojený m do miestnej distribučnej sústavy.

Osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn pre iné fyzické alebo právnické osoby za nákupné ceny bez cenového zvýšenia, majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti.

K § 5

Upravujú sa podmienky pre vydanie osvedčenia pre odbornú spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním, odbornou praxou a vykonaním skúšky. Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov od jeho vydania. Ustanovuje sa, že platnosť osvedčenia sa automaticky jedenkrát predlžuje o päť rokov, ak sa držiteľ osvedč enia zúčastní na aktualizačnej odbornej príprave.

K § 6

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, je potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na podnikanie jednotlivých subjektov v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike, splnenie oznamovacej povinnosti resp. osvedčenie o práve dodáva ť elektriny alebo práve dodávať plyn. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon povolenie nevyžaduje.

Potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 6 ods. 4 písm. a) a ž i) je dokladom o oprávnení podnikať.

Povolenie na prenos elektriny a povolenie na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou sa vzhľadom na povahu týchto činností vydáva pre celé územie Slovenskej republiky.

V porovnaní s existujúcou úpravou sa navrhuje spresniť znenie ustanovenia s cie ľom jednoznačne vymedziť rozsah výnimky z požiadavky podnikať v energetike na základe povolenia vydávaného úradom. Povolenie sa v súvislosti s predajom skvapalneného plynného uhľovodíka určeného n a pohon motorových vozidiel nevyžaduje len v prípade plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel. Na plnenie tlakových nádob sa vyž aduje povolenie v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) zákona o energetike.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súvislosti s nahradením vecne nesprávnej definície organizovania krátkodobého trhu s elektrinou definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou nahrá dza pojem povolenie na organizovanie trhu s elektrinou pojmom povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. V rámci prechodných ustanovení sa stanovuje, že povolenie na organizovanie krátkodobé ho trhu s elektrinou vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitný režim pre podnikanie dodávateľov elektriny a plynu registrovaných v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Navrhuje sa, aby na území Slovenskej republiky mohli dodávať elektrinu resp. plyn dodávatelia, ktorí majú (a) trvalý pobyt alebo sídlo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, a (b) oprávnenie dodávať elektrinu alebo plynu podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru (vzhľ adom na slobodu usadzovania vyplývajúcu z práva Európskej únie nemusí ísť nevyhnutne o štát sídla resp. trvalého pobytu).

Navrhuje sa, aby sa začiatok oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na území Slovenskej republiky viazal na vydanie povolenia zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý by skúmal len otázku, či žiadateľ má oprávnenie dodávať elektrinu resp. plyn podľa práva niektorého zo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ak má žiadateľ oprávnenie dodávať elektrinu alebo plyn podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, úrad mu vydá povolenie na dodávku elektriny alebo dodávku plynu. V záujme administratívneho zjednodušenia a predvídateľnosti procesu získavania osvedč enia sa navrhuje, aby úrad vymedzil všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti.

Navrhuje sa zároveň upraviť podmienky zániku oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, vrátane právomoci úradu zrušiť osvedčenie o práve dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, ak jeho držiteľ závažným spôsobom alebo opakovane poru šuje povinnosti dodávateľa elektriny resp. plynu podľa slovenského práva alebo ak o to jeho držiteľ požiada (ide o obdobnú úpravu podmienok zániku oprávnenia na činnosť ako v prípade držiteľ ov povolenia podľa slovenského zákona o energetike).

K § 7

V súlade s doterajšou koncepciou zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Ú radom pre reguláciu sieťových odvetví. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa pož adovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ustanovuje sa výnimka pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o sú lade investičného zámeru s energetickou politikou podľa § 12 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podm ienok, ustanovených v tomto zákone.

Upravujú sa podmienky pre vydanie povolenia na podnikanie podľa tohto zákona, okrem umiestnenia sídla právnickej osoby na vymedzenom území, aj alternatívu umiestnenia organizačnej zložky prá vnickej osoby na vymedzenom území.

Ustanovuje sa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na distribúciu elektriny a distribúciu plynu preukázať v prípade nových distribučných sústav a sietí preukázať Úradu pre regulá ciu sieťových odvetví ako podmienku na vydanie povolenia podľa § 7 zákona, aj osvedčenie ministerstva podľa § 12 zákona o súlade investičného zámeru s energetickou politikou.

Pri osob ách, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny resp. plynu, sa navrhuje vypustiť povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu v záujme odstránenia neopodstatnenej administratívnej záťa že a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny resp. plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu resp. plyn na základe osvedčenia vydá vaného úradom a vzhľadom na túto skutočnosť nemusia ustanovovať zodpovedného zástupcu.

Vo vzťahu k povoleniu na prenos elektriny a povoleniu na prepravu plynu sa ako osobitná podmienka ich vydania ustanovuje povinnosť získať osvedčenie o certifikácii podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach. T ýmto nie je v zmysle prechodných ustanovení dotknutá platnosť povolení na prenos elektriny alebo prepravu plynu vydaných podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa zároveň upraviť technické predpoklady na vykonávanie povoľovaných činností priamo v zákone.

K § 8

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme ž iadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastoč ne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Predmetom podnikania zapísaný v obchodnom registri musí byť zosúladený s vydaným povolením na podnikanie v energetike podľa § 6. Zápis do obchodné ho registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

Oproti doterajšej úprave sa spresňujú náležitosti obsahu výroku rozhodnutia o vydaní povolenia. Povolenie na dodávku elektriny alebo plynu, vydávané podľa slovenských predpisov, by nemalo byť teritoriálne limitované na územie Slovenskej republiky alebo jeho časť, vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ môže byť na jeho základe oprávnený podnikať aj v iných členských štátoch.

K § 9

Stanovuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľ a tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečenstvu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 10

V súlade s doterajšou úpravou sa ustanovuje postup pri zmene, zrušení a zániku vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa vykonávajú na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vyd ávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Upravuje sa možnosť zrušenia povolenia úradom z taxatívne uvedených d ôvodov.

K § 11

V prvej časti zákona sú upravené práva a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Určuje sa, aby jednotlivé oprávnenia dr žiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súč asne platnom zákone o energetike.

Vzhľadom na konkrétne potreby aplikačnej praxe sa v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb, stavu núdze a predchá dzania ich vzniku, poruchy a havárie na zariadeniach sústavy alebo siete umožňuje, aby držiteľ povolenia vykonal stanovené činnosti bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa ustanovenie odseku 1 upravuje a vecne spresňuje za účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti a obmedzenia v súčasnosti možného zneužívania. Navrhuje sa skrátenie dneš nej lehoty na oznamovanie okliesňovania stromov a porastov, nakoľko ide o operatívnu činnosť a 3 mesiace sú neprimerane dlhý čas na to, aby prevádzkovateľ sústavy mohol tieto činnosti operatívne zabezpečovať. Z ároveň sa vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe rozširujú práva držiteľa povolenia o právo vo verejnom záujme upravovať trávnaté porasty v súvislosti s výkonom jeho činnosti.

Navrhuje sa záväzne upraviť postup, akým má držiteľ povolenia oznamovať výkon svojich činností vlastníkom nehnuteľností. Navrhované ustanovenie zohľadňuje dnešnú prax držiteľov povolení ; absencia presnej úpravy však vnáša neistotu ohľadom splnenia alebo nesplnenia si oznamovacej povinnosti.

Navrhuje sa zapracovať mechanizmus, ktorým bude zaručené, že okliesňovanie stromov a porastov sa bude vykonávať v primeranom rozsahu a za primerané náklady, čím sa zamedzí možnosti zneužívania dnešné ho ustanovenia (z aplikačnej praxe prevádzkovateľov sústav je zrejmé, že niektorí vlastníci vykonajú výrub a okliesnenie sami a potom vyúčtujú prevádzkovateľovi sústavy náklady podstatne vyšš ie, ako keby túto činnosť vykonal prevádzkovateľ sústavy sám).

N ávrh v intenciách doterajšej úpravy jasne definuje jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch mimo zastavaného ú zemia obce, samozrejme, len v nevyhnutnej miere a za jednorazovú náhradu. Ide o oprávnenie zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu spojenému s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti. Pri povoľovaní zriaď ovania vedenia a zariadenia elektroenergetickej sústavy rozhodne stavebný úrad o rozsahu a možnosti prevádzkovania takejto stavby.

Ustanovenie vymedzuje presnejšie prechod oprávnení a povinností držiteľa povolenia v prípade právneho nástupníctva ako aj povinnosť držiteľa povolenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu, ale len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia. Novo sa navrhuje upraviť vo vzťahu k zákonným vecným bremenám zodpovedajúce oprávneniam držiteľa povolenia podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g), ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, zač iatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na jednorazovú zákonu a to dňom zápisu zákonného vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností.

Ústavne konformným spôsobom sa zároveň upravuje nárok vlastníkov pozemkov na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenia užívania pozemkov podľa ustanovení zákona o ochranných pásmach.

Novo sa navrhuje úprava podmienok, za ktorých zaniknú zákonné oprávnenia držiteľa povolenia k cudzím nehnuteľnostiam, a to v situácii, kedy predmetné elektrické vedenie resp. elektroenergetické zariadenie distribučnej sústavy umiestnené na cudzej nehnuteľnosti nie je viac ako päť rokov využívané na distribúciu elektriny, pripojení odberatelia na výzvu úradu nepreukážu opodstatnenosť pripojenia a opodstatnenosť pripojenia nevyplýva ani zo stanoviska prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť riešenie situácie, kedy pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho prá va vlastníkov nehnuteľností je vzhľadom na dlhodobé nevyužívanie zariadení distribučnej sústavy zjavne neopodstatnené.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje ustanoviť záväznosť registrovaných technických pravidiel pre plyn. Pravidlá pre plyn v praxi rozpracúvajú požiadavky zákonov, vykonávajúcich prá vnych predpisov, právnych aktov Európskej únie a technických noriem s dôrazom na väčší stupeň podrobnosti s cieľom zabezpečiť odborný návod na zistenie optimálnej úrovne bezpečnosti a spoľ ahlivosti prevádzky a používania príslušných technických zariadení (obdobné predpisy predstavujú v Èeskej republike tzv. technické pravidlá Gas, resp. v Spolkovej republike Nemecko tzv. Regelwerke).

Technické zariadenia používané na výkon povolenej činnosti, okrem tých zariadení, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy z oblasti štátnej banskej správy, musia byť v súlade s technickými pravidlami pre plyn, ktoré sú registrované pri príslušnej komore zriadenej zákonom, pričom touto komorou sa rozumie Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Novo sa navrhuje upraviť povinnosť držiteľa povolenia oznamovať úradu začiatok, zmenu a ukončenie vykonávania povolenej činnosti. V praxi dnes úrad nemá možnosť zistiť rozsah skutoč ne vykonávaných povolených činností.

Vzhľadom na povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete súvisiace s prípravou národných, regionálnych a európskych plánov rozvoja sústavy resp. siete sa stanovuje povinnos ť držiteľov povolenia poskytnúť uvedeným prevádzkovateľom na tieto účely potrebné informácie.

K § 12

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schvá lenej energetickej politiky sa v súlade s doterajšou úpravou naďalej vymedzuje inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou. Obligatórne je vymedzený postup pri vydaní osvedč enia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia určuje ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení. V porovnaní s doterajšou ú pravou sa nahrádza pojem dlhodobá koncepcia energetickej politiky v praxi používaným pojmom energetická politika.

Pod energetickým zariadením sa v kontexte doterajšej úpravy rozumie elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Návrh zákona obsahuje taktiež vymedzenie energetických zariadení, pre ktoré nie je potrebné žiadať Ministerstvo hospodárstva SR o osvedčenie o súlade investičné ho zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje, že výstavba slnečnej elektrárne si nevyž aduje osvedčenie len v prípade jej umiestnenia na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti budovy, ak jej inštalovaný výkon je do 100 kW vrátane. Na jednej budove je možné umiestniť len jedno také to zariadenie. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že zvýšenie inštalovaného výkonu takéhoto energetického zariadenia nad 100 kW je možné iba na základe osvedčenia (obdobne pri zvýšení inštalované ho výkonu energetických zariadeniach na výrobu elektriny z iných obnoviteľných zdrojov nad 1 MW). Tým sa dosiahne lepšia regulácia vý stavby zdrojov, ktoré predstavujú riziko ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy. Návrh zákona zároveň vymedzuje ostatné energetické zariadenia na výrobu elektriny, pre ktoré nie je potrebn é žiadať o osvedčenie o súlade investičného zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa opravujú chybné ustanovenia platného zákona, týkajúce sa výnimiek z vydávania osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou pri výstavbe energetického zariadenia na distribúciu elektriny resp. plynu. Osved čenie sa v zmysle novej úpravy nemá vzťahovať ani na rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcej prepravnej siete a rekonštrukciu alebo modernizáciu zásobníka.

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je zodpovedný za celú elektrizačnú sústavu Slovenskej republiky. Na základe toho musí mať možnosť vyjadriť sa aj k budovaniu cezhraničných vedení a budúcich cezhraničných prepojení. K výstavbe takejto distribučnej sústavy potrebuje preto prevádzkovateľ distribučnej sústavy osvedčenie o súlade investičného zá meru s energetickou politikou.

K všetkým relevantným žiadostiam musí prevádzkovateľ prenosovej sústavy oznámiť svoje stanovisko, nakoľko je zo zákona zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej elektriza čnej sústavy a povinný zabezpečiť ďalšie činnosti v zmysle § 28 zákona o energetike. Podobne je to aj z hľadiska stanoviska príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Upravuje sa taktiež povinnosť žiadateľa ako súčasť žiadosti predložiť vyjadrenie prevádzkovateľa potrubia, ku ktorému bude potrubie na prepravu pohonných látok alebo prepravu ropy pripojené , resp. vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej bude pripojené zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, k spôsobu pripojenia a vplyvu na existujúce potrubia, alebo distribučnú sieť.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje sa rozšírenie podkladov investičného zámeru v súlade s požiadavkami čl. 7 ods. 2 písm. j) a k) Smernice 2009/72/ES a čl. 4 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Podrobnosti o preukazovaní uvedených náležitostí budú rozpracované v kritériách pre vydanie osvedčenia, ktoré vydáva ministerstvo.

Ustanovenie upravuje ako súčasť žiadosti o vydanie osvedčenia pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom nad 30 MW tiež povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť žiadateľa, skúsenosť s prevádzkou obdobného zariadenia a odborné zabezpečenie prevádzky takého zariadenia.

Upravuje sa spôsob preukázania skúsenosti s prevádzkou zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 30 MW vo forme čestného vyhlásenia, v súlade s § 39 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní. Tento dôkaz musí obsahovať skutkové tvrdenia, ktoré správny orgán v konaní preveruje z hľadiska úplnosti a pravdivosti, v súlade s komplexným zabezpečovaním podkladov pre vydanie rozhodnutia. V záujme zmenšenia administratívnej záťa že sa vypúšťa sa povinnosť predkladať zoznam zamestnancov s údajmi o ich odbornosti a dobe trvania pracovného pomeru.

Ïalšia podmienka na vydanie osvedčenia je v súlade s doterajšou úpravou stanovená v súvislosti a budovaním nových zariadení na distribúciu elektriny resp. plynu (táto úprava sa nevzťahuje na rozší renie, modernizáciu alebo rekonštrukciu existujúcej distribučnej sústavy resp. siete). Účelom je efektívne využitie existujúcich sietí, alebo v pláne rozvoja sústavy a siete schválených distribučných s ústav a sietí.

Podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES môžu členské štáty Európskej únie odmietnuť vý stavbu a prevádzku ďalších distribučných systémov, okrem iného, aj z dôvodu zabezpečenia efektívnej prevádzky vo všeobecnosti a za predpokladu, že nie je využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita (prostredníctvom posilnenia siete v primeranom časovom období). Viaceré kapacity pre toho istého odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady. Tým sa zabráni fragmentá cii distribučnej plynovodnej sústavy, ktoré by viedlo k zvýšeniu cien plynu v dôsledku rastu jednotkových nákladov na distribúciu plynu.

Distribučné tarifné systémy, sú takmer vždy založené (vrátane Slovenskej republiky) na princípe tzv. poštovej známky. Tento princíp spočíva v tom, že všetci odberatelia platia rovnak é distribučné poplatky bez ohľadu na to, do akej vzdialenosti im bol ich plyn distribučnou spoločnosťou distribuovaný a teda tiež bez ohľadu na rôznu výšku nákladov na distribúciu ich plynu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe predlžuje lehota na získanie územného rozhodnutia na výstavbu plánovanej distribučnej sústavy alebo siete z jedného na dva roky.

Ustanovenie upravuje povinnosť ministerstva stanoviť kritériá pre vydanie osvedčenia v súlade s energetickou politikou a záväznosť uvedených kritérií pre vydávanie osvedčenia.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, potreby monitoringu a prognóz rozvoja výrobných kapacít je potrebné, aby ministerstvo malo informácie o aktuálnom stave prípravy nových investícii, ako aj o tom, či dr žiteľ osvedčenia má skutočný záujem ho využiť.

K § 13

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Stanovu je sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schvá lenej energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa taxatívne vymedzujú tiež ostatné podmienky na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť povinnosť úradu uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam priamych vedení; množstvo elektriny prepravené priamym vedením zverejňuje na svojom webovom sídle prevádzkovateľ takéhoto vedenia.

K § 14

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s vý stavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. V súlade s doterajšou ú pravou sa určuje postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 15

Ustanovenie vo všeobecnosti vymedzuje predmet trhu s elektrinou a s plynom a účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpeč enie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií liberalizačných smerníc EÚ.

Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je z ákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využ ívania sústavy alebo siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť regulovaný prístup len do prepravnej siete a do distribučnej sieti. Regulovaný prístup do zásobníkov nie je vzhľadom na súčasné pod mienky na trhu uskladňovania plynu opodstatnený.

Navrhuje sa preto stanoviť dohodnutý prístup aj v prípade zásobníkov. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre vypracovanie obchodných podmienok, ktoré sa týkajú prístupu a využívania ťažobnej siete, z ásobníka a akumulácie plynu v sieti, najmä možnosť užívateľov siete vyjadriť sa k návrhu obchodných podmienok ako aj k návrhom ich zmeny (čl. 33 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

V zmysle požiadaviek čl. 33 odsek 1 Smernice 2009/73/ES sa režim prístupu do zásobníka navr huje určovať podľa kritérií, ktoré sú upravené v zákone o regulácii sieťových odvetví. Uplatňovanie týchto kritérií v zmysle zákona o regulácií sieťových odvetví sleduje úrad a v súlade s týmito kritériami môže zmeniť na základe stanoviska ministerstva a v súlade s regulačnou politikou dohodnutý prístup na regulovaný a naopak.

Návrh zákona v súlade s doterajšou koncepciou zodpovednosti za odchýlku umožňuje účastníkovi trhu buď znášať zodpovednosť za odchýlku alebo ju prenies ť na iného účastníka trhu, ktorý je subjektom zúčtovania.

V súvislosti s odchýlkou účastníka trhu s elektrinou sa opravuje chybné ustanovenie platného zákona. Podľa súčasného znenia mal byť každý účastník trhu subjektom zúč tovania a súčasne mohol bez obmedzenia svoju zodpovednosť za odchýlku preniesť na iný subjekt. Navrhované znenie zároveň vo všeobecnosti neumožňuje reťazenie zodpovednosti za odchýlku, iba prenesenie na subjekt z účtovania. Účelom druhej vety odseku 7 je umožniť výnimku zo zákazu reťazenia zodpovednosti za odchýlku v prípade prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ktorí dodávajú koncovým odberate ľom elektrinu za nákupnú cenu bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia (pričom pod nákupnou cenou sa rozumie cena zahàňajúca aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny). V praxi by koncový odberateľ elektriny mal mať právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na takéhoto prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy, ktorý mu zároveň dodáva elektrinu, aj keď tento nie je subjektom zúč tovania (t.j. takýto PMDS má ďalej prenesenú zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu, v praxi dodávateľa elektriny, ktorý však musí byť subjektom zúčtovania).

Ustanovenie zároveň upravuje postup pri organizovaní krátkodobého trhu s energiou. Subjekty zúčtovania sú povinné odovzdávať zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na zúč tovanie odchýlok a vyhodnotenie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy sú povinní poskytnúť zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na ich zúčtovanie a vysporiadanie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa upraviť v tomto ustanovení povinnosť subjektov zúčtovania včas uhrádzať záväzky voči organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (ide o presunutie danej úpravy z iných ustanovení doteraz platného zákona).

Podrobnosti o organizovaní krátkodobého trhu s elektrinou stanovujú pravidlá trhu.

V súlade s cieľom liberalizačných smerníc EÚ sa právo výberu dodávateľa vzťahuje na oprávnených odberateľov, ktorými sú od 1. júla 2007 vš etci odberatelia elektriny resp. plynu.

V záujme zabezpečenia účinnej možnosti odberateľov elektriny a plynu využiť výhody liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom sa navrhuje osobitná úprava dĺžky (skrá tenie na jeden mesiac) výpovednej lehoty pri zmluvách o dodávke resp. združenej dodávke elektriny resp. plynu uzavretých na neurčitú dobu.

K § 16

V súlade s doterajšou koncepciou sa upravuje povinnosť oddelene viesť evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď pr ávnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie, výsledkom ktorého je porušenie princípu nezá vislého vzťahu pri obchodných podmienkach. Uvedené predstavuje negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie priestoru pre možný vznik krížových dotácií. Pr áve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať tieto riziká.

Povinnosť oddelene viesť evidenciu sa v elektroenergetike primárne týka činností výroba, prenos a distribú cia elektriny a v plynárenstve činností výroba, preprava, distribúcia a uskladnenie plynu. Rovnako je stanovená povinnosť takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ň ou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Upravuje sa taktiež povinnosť dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu oddelene viesť evidenciu na účely účtovníctva osobitne pri dodávkach elektriny a plynu pre odberateľov v domácnosti a pre odberateľov mimo domácnosti a taktiež pri iných činnostiach vykonávaných v rámci podnikania.

Návrh zákona taktiež upravuje povinnosti súvisiace s vedením evidencie, vrátane povinnosti vyhotovovať a predkladať úradu v stanovenej lehote samostatný výkaz ziskov a strát a samostatný prehľad aktív a pasív a povinnosti prekladať úradu na schválenie pravidlá pre rozvrhovanie aktív a pasív. V porovnaní s platným zákonom sa odstraňuje zbytočná povinnosť predkladať každý rok úradu tie isté ná vrhy pravidiel na rozvrhovanie aktív a pasív. Nové rozvrhnutie aktív a pasív sa navrhuje uskutočniť iba pri zmenách alebo v prípade, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím existujúce pravidl á pre rozvrhnutie aktív a pasív zruší.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté povinnosti právnických alebo fyzických osôb vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

K § 17

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany odberateľov elektriny, odberateľov plynu a univerzálnu službu, pričom práva domácnosti s ú v upravené v súlade s požiadavkami transponovaných smerníc EÚ.

Vymedzenie práv domácností vychádza z koncepcie univerzálnej služby, v rámci ktorej majú domácnosti právo na dodávku elektriny resp. plynu v kvalite stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny.

V záujme realizácie tohto práva má odberateľ v domácnosti právo s dodávateľom uzavrieť zmluvu o združenej dodávke elektriny resp. plynu, ktorá je v súlade so základným vymedzením rozsahu univerzá lnej služby. Zmluva o združenej dodávke musí obsahovať taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám bodu 1 Prílohy I Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa v záujme dôslednejšej transpozície navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺň a sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domácnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzá ciu za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanoven ých Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávate ľa.

Navrhuje sa ďalej povinnosť dodávateľa informovať o obsahu zmluvy v primeranom časovom predstihu pred jej uzavretím. V súlade so zaužívanou úpravou v spotrebite ľskej legislatíve sa primeraný časový predstih definuje ako čas, ktorý odberateľ potrebuje na posúdenie informácií o obsahu zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti odstúpiť od zmluvy počas tzv. lehoty na rozmyslenie v dĺžke siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Úč elom takejto úpravy je ochrániť najmä znevýhodnených odberateľov pred agresívnymi obchodnými praktikami, ktorých nárast nie je možné vylúčiť v súvislosti s pokračujúcou liberalizá ciou na trhu dodávok elektriny a plynu domácnostiam. Na zachovanie lehoty je potrebné, aby oznámenie o odstúpení bolo doručené dodávateľovi najneskôr v posledný deň lehoty na rozmyslenie. V opačnom prí pade by nebolo možné jednoznačným spôsobom ustáliť začiatok plynutia trojtýždňovej lehoty, v ktorej musí prevádzkovateľ sústavy resp. siete umožniť zmenu dodávateľa.

Navrhuje sa, aby dodávateľ bol povinný informovať odberateľa elektriny a plynu v domácnosti o práve odstúpiť od zmluvy počas lehoty na rozmyslenia najneskôr pri uzavret í zmluvy.

Upravuje sa ďalej právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozícia prílohy I bod 1. písm. b) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES, ktorá vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby odberatelia mohli slobodne odstú piť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil ich poskytovať príslušných služieb). O tomto práve je dodávateľ povinný odberateľov elektriny a plynu v domácnosti informovať. V súvislosti s poskytovaním informácií o zmene ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok sa v súlade s po žiadavkami Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES vyžaduje, aby ich dodávateľ poskytoval transparentným a zrozumiteľným spôsobom. V prípade, že dodávateľ neposkytne informácie o zmene ceny alebo iných zmluvný ch podmienok najneskôr 30 dní pred plánovanou zmenou, predlžuje sa lehota na vypovedania zmluvy až na tri mesiace od účinnosti zmeny ceny resp. iných zmluvných podmienok. Možnosťou ukončiť zmluvný vzťah s doterajším dodávateľom samozrejme nie je dotknutá zodpovednosť odberateľa za zabezpečenie ukončenia procesu zmeny dodávateľa vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu ku dňu skončenia zmluvného vzť ahu s doterajším odberateľom.

V súvislosti s právom odberateľa elektriny a plynu v domácnosti na výber spôsobu a formy platby sa v súlade s požiadavkami smerníc spresňuje, že musí ísť o nediskriminačné spôsoby a formy platby.

Spresňuje sa znenie doterajšieho ustanovenia, v zmysle ktorého sa ustanovenia o obsahu zmluvy, povinnosti poskytovať vymedzené informácie a výbere formy a spôsobu platieb uplat ňujú aj v prípade, že dodávateľ uzatvára zmluvu s odberateľom prostredníctvom tretej osoby. V takom prípade je dodávateľ povinný zabezpečiť, aby príslušné informácie poskytla odberateľovi tak áto tretia osoba.

Navrhuje sa aby náležitosťou zmluvy bol aj spôsob oznámenia term ínu na výmenu určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, ako aj náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určené ho meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu.

Obdobne ako v platnom zákone sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečiť pripojenie odberate ľov elektriny a odberateľov plynu v domácnosti do sústavy a siete za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dodávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzického odpočtu stavu na určenom meradle.

V súlade s doterajšou koncepciou sa stanovuje povinnosť dodávateľa poskytovať odberateľovi elektriny resp. plynu v domácnosti informácie o regulovaných a neregulovaný ch zložkách ceny. Navrhuje sa umožniť, aby tieto informácie dodávateľ zasielal odberateľovi v osobitnom materiáli zasielanom spolu s faktúrou. V porovnaní s doterajš ou úpravou sa upravuje rozsah uvádzaných zložiek ceny.

V záujme transparentnosti a zlepšenia dostupnosti informácií o cenách dodá vky elektriny a plynu sa zavádza povinnosť dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu zverejniť cenník elektriny alebo plynu dodávaných v rámci poskytovania univerzálnej služby a povinnosť úradu zverej ňovať zoznam všetkých dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu spolu s odkazom na ich webové sídla.

V súvislosti s úpravou postupu pri vybavovaní reklamácií sa odkazuje na zákon o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 1. písm. f) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES a transpozície čl. 3 ods. 13 Smernice 2009/72/ES resp. čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje úprava mimosú dneho riešenia sporov obdobná úprave podľa zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorej spory mimosúdne rieši Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky. Ide o mimosúdne riešenie sporov bez prá vomoci úradu prijímať záväzné rozhodnutia (úrad je len mediátor sporu odborne spôsobilý vecne posúdiť prípad), vyhovuje však požiadavkám tretieho energetického balíčka.

V prípade sporov týkajúcich sa porušenia povinnosti prevádzkovateľov sústav resp. sietí má odberateľ elektriny a plynu v domácnosti navyše právo iniciovať konanie pre Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví o uloženie povinnosti prevádzkovateľovi sústavy alebo sieti.

K § 18

Koncepcia dodávky poslednej inštancie sa v porovnaní s doterajšou úpravou vecne spresňuje a odstraňujú sa niektoré potenciálne problémy podmienok prechodu na dod ávku poslednej inštancie. Súčasné znenie bolo nedostatočné, nejednoznačné a ťažko vykonateľné. Návrh nového zákona tento inštitút upravuje tak, aby boli systémovo pokryté všetky relevantné situácie. Inštitút dodávateľa poslednej inštancie bude podrobnejšie upravený v sekundárnej legislatíve.

Ustanovuje sa dodávateľ poslednej inštancie, určený rozhodnutím úradu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť dodávku elektriny alebo plynu v zákonom stanovených situáciách. Týmito situáciami sú v zmysle návrhu nového zákona tie situácie, v ktorých dodávateľ elektriny alebo plynu nezabezpečí pred odberateľa prístup do sústavy alebo siete, nemá platnú a účinnú zmluvu o zúčtovaní odchý lky alebo zmluvu o prevzatí zodpovednosti za odchýlku, dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu alebo dodávateľ stratí v priebehu výkonu činnosti povolenie alebo oprá vnenie uskutočňovať dodávku elektriny alebo plynu odberateľom, títo jeho odberatelia nemajú ku dňu, kedy ich dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn, zabezpečenú dodávku iným spô sobom.

Dodávateľ poslednej inštancie je v týchto situáciách povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom najviac po dobu troch mesiacov odo dňa, od ktorého predchádzajúci dodávateľ nie je schopný elektrinu alebo plyn dodávať.

Dodávateľ poslednej inštancie je stanovený úradom. Dodávateľ poslednej inštancie oznamuje úradu, že začal vykonávať dodávku poslednej inštancie t.j., že nastali situácie stanovené zákonom. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa dodávateľ poslednej inštancie určený podľa doterajších predpisov považuje za dodávateľa poslednej inštancie pod ľa nového zákona o energetike.

Kritériá výberu dodávateľa poslednej inštancie a rozhodnutie o výbere dodávateľa poslednej inštancie pre dané územie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámi vo vestní ku a svojej internetovej stránke.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy alebo siete, ktorý bude povinný oznamovať odberateľom a dodávateľovi poslednej inštancie, ž e dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn. Prevádzkovateľovi sústavy alebo siete oznamuje za týmto účelom príslušné informácie zúčtovateľ odchýlok, úrad a pôvodný dod ávateľ elektriny alebo plynu.

K§19

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do sústavy a siete a pripojenia do sústavy a siete, určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sú stavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa v súlade s doterajšou úpravou stanovuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok je vymedzený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vzhľadom na požiadavky Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, resp. riešenie potrieb aplikácie zákona je v technický ch podmienkach prevádzkovateľa sústavy potrebné vymedziť aj postupy na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti sústavy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v záujme uľahčenia kontroly znenia technických podmienok zo strany úradu stanovuje povinnosť predkladať technické podmienky ú radu. Zároveň sa výslovne ustanovuje požiadavka, v zmysle ktorej musia byť technické podmienky nediskriminačné.

V zmysle zákonnej úpravy sú technické podmienky záväzné pre účastníkov trhu, na druhej strane však absentuje možnosť regulátora dosiahnuť ich zmenu, ak s ú v rozpore s právnymi predpismi (najmä ako sú technické podmienky diskriminačné). Navrhuje sa preto stanoviť povinnosť prevádzkovateľa sústavy alebo siete zmeniť na žiadosť úradu technické podmienky v požadovanom rozsahu. Návrh ďalej bližšie upravuje podmienky a spôsob vykonania oprávnenia úradu vyžadovať zmenu technických podmienok v stanovených prípadoch.

Zároveň sa navrhuje vecne spresniť rozsah obchodných podmienok, ktoré musia byť súčasťou prevádzkového poriadku.

K § 20

V súlade s doterajšou úpravou sa reguluje konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku elektriny na celom území SR, alebo na jeho č asti, resp. nedostatok elektriny hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka elektriny má strategický vý znam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov. Z dôvodu požiadaviek Nariadenia č. 994/2010 sa zužuje doterajšia úprava stavu nú dze len na elektroenergetiku, pričom obdobná úprava pre plynárenstvo je obsiahnutá v Nariadení č. 994/2010 a v rozsahu potrebnom na jeho vykonanie v § 16 až 18 návrhu zákona.

Vzhľadom k nevyhnutnosti bezprostredne reagovať na náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok elektriny (stav núdze) ustanovenie upravuje podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze, pričom povinnosť vyhl ásiť stav núdze v elektroenergetike má prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Na základe doterajších skúseností s prerušením dodávok resp. z ohrozenia plynulého zásobovania v členských štátov Európskej únie je z dôvodov pružnosti a operatívnosti rozhodovania delegovan é vyhlasovanie stavov núdze na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby sa predišlo prípadným škodám z oneskorenia. Vzhľadom na nutnosť rý chleho reagovania na aktuálnu situáciu pri vyhlasovaní stavu núdze, stav núdze vyhlasuje a odvoláva v elektroenergetike prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Rozsah náhleho nedostatku alebo hroziaceho nedostatku elektriny posudzuje v súlade s výkonom svojich oprávnení a povinností prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý musí operatívne vykonávať neodkladné a nevyhnutné opatrenia v sústave.

V elektroenergetike sa vyžaduje stanovenie a dodržiavanie kritérií riadenia nerovnováhy a spolupráca s prepojenými prenosovými sústavami pri obmedzení dodávok na základe transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry.

Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu nahradiť škodu, ktoré vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy v dô sledku nedodržania obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, opatrení zameraných na predchádzanie stavu núdze a opatrení zameraných na odstránenie stavu núdze.

Účastníci trhu sú povinní podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam prevádzkovateľa sústavy zameraným na predchádzanie stavu núdze a pri stave núdze. Zákon o energetike v § 15 ods. 4 stanov í poradie pre uplatňovanie obmedzujúcich opatrení pre jednotlivé kategórie odberateľov.

V súlade s doterajšou úpravou sa z kategórie ostatných odberateľov mimo domácností a zariadení verejnoprospešných služieb vyčleňuje kategória výrobcov elektriny, na ktorú sa vzť ahuje obmedzenie a prerušenie dodávok energie až po uplatnení obmedzujúcich opatrení pre uvedených ostatných priemyselných odberateľov.

Pri vyhlásení obmedzujúcich opatrení pri stave núdze prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky elektrizačnej sú stavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a vysporiadanie regulačnej elektriny a zúčtovania odchýlok poč as obmedzujúcich opatrení riešilo v Pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K § 21

Keďže opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu sú upravené v Nariadení č. 994/2010, v zákone o energetike sa vzhľadom na priamu uplatniteľnosť nariadení EÚ navrhujú upraviť len ustanovenia potrebné na vykonanie Nariadenia č. 994/2010 v súlade s jeho čl. 3 ods. 2.

V súlade s doterajšou úpravou je za vyhlasovanie krízovej situácie v plynárenstve a jej konkrétnej úrovne v zmysle Nariadenia č. 994/2010 (včasné varovanie, pohotovosť a stav núdze) zodpovedný prevá dzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o delegovanie úloh ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle Nariadenia č. 994/2010, je potrebné dôsledne upraviť oznamovacie povinnosti povereného prevádzkovateľa distribučnej siete voči ministerstvu (ktoré následne plní oznamovacie povinnosti zodpovedného orgánu vo či Komisii). Je taktiež potrebné stanoviť, že poverený prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný plniť svoje povinnosti v súlade s pokynmi ministerstva (vrátane bezodkladného odvolania krízovej situá cie).

V prípade vyhlásenia krízovej situácie sú účastníci trhu povinní podieľať sa na odstránení jej príčin a dôsledkov. Ak poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlási obmedzujú ce opatrenia na predchádzanie krízovej situácie resp. počas krízovej situácie alebo určí opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie, účastníci trhu sú povinní sa nim podriadiť. V prípade, že obmedzujúce opatrenia spočívajú v obmedzení alebo prerušení dodávok plynu, návrh zákona upravuje poradie, v akom k nemu má dochádzať.

Poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlasuje a odvoláva aj obmedzujúce opatrenia a určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie. Vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť povereného prevádzkovateľa distribučnej siete informovať ministerstvo a riadiť sa jeho pokynmi (vrátane povinnosti odvolať alebo zrušiť obmedzujúce op atrenia resp. opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie).

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy môže ministerstvo rozhodnúť o obmedzujúcich opatreniach aj priamo (pri výkone právomoci podľa § 3 ods. 2 písm. d) návrhu zákona).

Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území, v zásade vyhlasuje resp. určuje len opatrenia, ktorých vyhlásenie resp. urč enie sa predpokladá v núdzovom pláne podľa § 18. V prípade výnimočných situácií však môže za stanovených podmienok rozhodnúť o vyhlásení resp. určení opatrení aj nad rámec núdzov ého plánu podľa § 18.

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy s upravujú určité aspekty zodpovednosti za škodu.

K § 22

Navrhuje sa uložiť povinnosť zabezpečovať splnenie jednotných štandardov bezpečnosti dodávok plynu v zmysle Nariadenia č. 994/2010 prevádzkovateľovi distribuč nej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, dodávateľovi plynu a chránenému odberateľovi, ktorí si zabezpečujú dodávky plynu z ú zemie Európskej únie alebo z územia tretích krajín.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje riešiť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu dodávkami plynu zo zásobníkov s disponibilitou dodávok plynu zo zásobníkov pri krízovej situá cii do siete na vymedzenom území alebo prostredníctvom zmluvne zabezpečených dodávok plynu z domácej ťažby. Alternatívne je možné zabezpečiť štandard bezpečnosti dodávok plynu v rozsahu 50% využit ím cezhraničnej kapacity sietí zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami plynu s disponibilitou počas krízovej situácie na vymedzenom území. Ide o diverzifikáciu opatrení, ktoré slúžia na predch ádzanie krízovej situácii na vymedzenom území Slovenskej republiky.

Obdobne ako v platnom zákone sa upravuje povinnosť navrhnúť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu a povinnosť poskytovať ministerstvu príslušné informácie. Ministerstvo môže naď alej udeliť výnimku zo zákonom stanoveného spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu.

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje postupovať podľa pôvodných pravidiel o zabezpečení štandardov bezpečnosti dodávok plynu do 31. marca 2012.

K § 23

V nadväznosti na úpravu Nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva ako zodpovedného orgánu vypracovať, prijímať a zverejňovať na svojom webovom sídle a vo vestníku preventívny akčný plán a núdzový plán v rozsahu stanovenom nariadením.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť účastníkov trhu dodržiavať povinnosti ustanovené záväznou časťou preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, ktoré vydáva ministerstvo. Rozsah závä znej časti preventívneho akčného plánu a núdzového plánu je stanovený Nariadením č. 994/2010.

K § 24

Rovnako ako v platnom zákone sa definuje pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike v súlade so Smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES, pričom sa ustanovuje, že konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho zá ujmu v energetike schvaľuje na návrh ministerstva vláda Slovenskej republiky.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa spresňuje a rozširuje proces ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. V zmysle navrhovanej úpravy ministerstvo musí pred predložením ná vrhu na konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho záujmu vláde vypracovať analýzu vplyvu navrhovaných opatrení na účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Ministerstvo navrhne vláde schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu len v prípade, že anal ýza opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme preukáže ich opodstatnenie.

Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevá dzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejš ím účastníkom trhu.

Ustanovenie sa zároveň vzťahuje aj na oblasť poskytovania podporných služieb. Obdobne ako podľa doterajšej úpravy je vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a skú senosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy možné vo všeobecnom hospodárskom záujem uložiť povinnosť poskytovať podporné služby výrobcom elektriny bez ohľadu na jeho celkový inštalovaný výkon.

K § 25

V súlade s doterajšou úpravou sa umožňuje ministerstvo stanoviť povinnosť v ýberového konania pre nové elektroenergetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatí vne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u s účasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K §26

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s elektrinou. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému používaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 27

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného v ýrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

Návrh nového zákona pri úprava poskytovania podporných služieb vychádza z doterajšej koncepcie. Je preto potrebné, aby bol zachovaný široký diapazón zdrojov ponúkajúcich podporné služby, teda výrobných zdrojov, ktoré budú mať zo zákona povinnosť inštalovať zariadenia na poskytovanie podporných služieb (hranice inštalovaného výkonu zostáva naďalej 50 MW).

Vzhľadom na situáciu na trhu poskytovania podporných služieb sa navrhuje vypustiť v súčasnosti už nadbytočne zákonom ukladanú povinnosť ponúkať a poskyt ovať podporné služby.

Rozširujú sa povinnosti aj pre výrobcu elektriny vo vzťahu k organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, povinnosť uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky v prí pade poskytovania podporných služieb, povinnosť poskytovať zúčtovateľovi odchýlok (ZO) technické údaje o dodávke elektriny na účely vyhodnotenia odchýlok a ďalšie informácie pre potreby organizá tora krátkodobého trhu s elektrinou. (OKT). Výrobcovi sa udeľuje oprávnenie zúčastňovať sa na krátkodobom trhu s elektrinou.

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy technické údaje, potrebné na prípravu prevádzky sústavy, za účelom spracovania správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, ako aj na účely fakturácie za poskytovanie systémových služieb a prevá dzkovanie systému, z dôvodov transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširuje účel poskytovania údajov na riadenie prevádzky sústavy a na hodnotenie prevádzky sústavy a špecifikuje sa rozsah niektorých poskytovaných ú dajov odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Navrhuje sa úprava ustanovenia v súladu s relevantnou legislatívou týkajúcou sa odvodu do jadrového fondu. Povinnosti týkajúce sa odvodu do jadrového fondu mali podľa doterajšieho znenia zákona o energetike iba prevádzkovatelia sústav.

K § 28

Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpeč ovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť, pričom ich vymedzenie v ná vrhu zákona vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie práv a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy v súlade s čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES, pričom sa spresňuje povinnosť nakupovať podporné slu žby na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov. V porovnaní s doterajšou úpravou sa vzhľadom na požiadavky smernice vypúšťa možnosť uzatvárať mimo výberového konania dlhodobé zmluvy o poskytnutí podporných služieb. Možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí podporných služieb priamo a to len na nevyhnutnú dobu sa ponecháva výlučne v prípade ohrozenia bezpeč nosti (napr. havarijná situácia); podrobnosti ustanoví prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Sprísňuje sa úprava neoprávneného odberu elektriny, pričom sa navrhuje umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy prerušiť resp. obmedziť prenos elektriny aj v prípade opakovaného neumožnenia prí stupu k meraciemu zariadeniu. Taktiež sa navrhuje stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy obmedziť alebo prerušiť prenos v prípade žiadosti dodávateľa pod ľa § 33 ods. 1 písm. f) (t.j. v prípade podstatného porušovania zmluvy o združenej dodávke zo strany odberateľa).

Navrhuje sa stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy zrušiť miesto pripojenia na základe rozhodnutia úradu. Postup podrobnejšie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie účelu poskytovania údajov prevádzkovateľovi prenosovej sú stavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 12 písm. a) Smernice 2009/72/ES sa spresňuje formulácia povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť dlhodobú schopnosť sústavy uspokojovať primerané požiadavky na prenos elektriny, prevádzku, udržiavanie a rozvoj bezpečných, spoľahlivých a efektívnych prenosových sústav za hospodárnych podmienok, pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy dodržiavať minimálne normy pre údržbu a rozvoj prenosovej sústavy vrátane kapacity prepojenia stanovené technickými podmienkami podľa § 21 návrhu z ákona v súvislosti s transpozíciou čl. 15 ods. 5 Smernice 2009/72/ES.

V zmysle čl. 32 ods. 2 Smernica č. 2009/72/ES sa definuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť zabezpečovať nákup podporných služieb na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov (čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa rozšírenie povinností prevádzkovateľa prenosovej sústavy v zá ujme transpozície čl. 12 písm. d) a h) Smernice 2009/72/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa dodávky poslednej inštancie v záujme ich zosúladenia s upravenou koncepciou tohto inštitútu.

V rámci všeobecného sprísnenia povinnosti presné údaje sa stanovuje povinnosť poskytovať namerané údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta resp. odberné miesta, na ktorých dochádza k v ýmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. Vzhľadom na navrhované vlastnícke oddelenie nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulá cii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 29

Návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plá nu rozvoja siete, spolu s právomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 30

Návrh vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/72/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prenosovej sústavy konať ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý nie je súčasť ou vertikálne integrovaného podniku.

V zmysle prechodných ustanovení majú osoby, ktoré sú súčasťou príslušného vertikálne integrovaného podniku a osoby, ktoré ich priamo alebo nepriamo kontrolujú, povinnosť zabezpečiť súlad s pož iadavkami vlastníckeho oddelenia do 3. marca 2012.

K § 31

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej s ústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostný ch parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné v zákone vymedziť taxatívne, pričom toto vymedzenie vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširujú oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/72/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sústavu s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj sústavy, pri zohľadnení daných ekonomických podmienok, tak, aby kapacita sú stavy dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Obdobne ako v prípade prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa stanovuje povinnos ť prevádzkovať sústavu hospodárne.

V súvislosti s transpozíciou čl. 32 ods. 2 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, kedy kvalita poskytovaných údajov je často nedostatočná a táto skutočnosť spôsobuje významné zvýšenie ná kladov pre dodávateľov elektriny, sa navrhuje povinnosť povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej sústavy za predchádzajúci rok.

Navrhuje sa povinnosť vypracovať plány obmedzujúcich opatrení podľa pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Vzhľadom na potrebu zjednodušenia komunikácia a umožnenia potrebných nepredvídateľných prevádzkových úkonov sa navrhuje novo upraviť oznamovacia povinnosť pri obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny. Navrhuje sa jednak spresnenie spôsobu oznamovania, a jednak sa navrhuje zaviesť výnimka z ohlasovania prerušenia distribúcie, ak ide o nevyhnutné prevádzkové ú kony s časom trvania 20 minút na nn napäťovej úrovni. Ustanovením sa sleduje možnosť efektívnejšej údržby a prevádzky pre prevádzkovateľa sústavy, pri zakotvení povinnosti konať tak, aby sa predchá dzalo škodám.

V súvislosti s navrhovanými zmenami inštitútu dodávky poslednej inštancie sa navrhuje stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať pr íslušné skutočnosti odberateľom elektriny a dodávateľovi poslednej inštancie.

Spresňuje sa rozsah a účel údajov poskytovaných prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždň ov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spô sobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo čas.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich zí skanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 7 Smernice č. 2009/72/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Návrh nového zákona zároveň vymedzuje osobitné povinnosti prevádzkovate ľa distribučnej sústavy zamerané na poskytnutie potrebnej ochrany zraniteľným odberateľom elektriny.

Navrhuje sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta a odberné miesta, na ktorých dochádza k výmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 písm. d) Smernice 2009/72/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpeči ť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej sústavy (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 78 návrhu zákona) a vylúčenie existencie krížových dotácií , je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodný ch ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti z ákona.

Navrhuje sa taktiež spresnenie úpravy oprávnenia úradu odsúhlasovať podmienky prepravy elektriny v režime prepravy distribučnou sústavou v prí padoch tzv. ostrovnej prevádzky.

K § 32

Vychádzajúc s doterajšej úpravy sa stanovujú základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasť ou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných č innostiach, ako distribúcia elektrickej energie. Stanovujú sa základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/72/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy disponovať zdrojmi vrátane ľ udských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej sústavy. V tejto súvislosti je dôležitá najmä otázka zabezpeč enia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej sústavy ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpečenia uvedených činností vrátane skuto čne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej sústavy k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sústavy. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sú stavy od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej sústavy (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej sústavy) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpečia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon prip úšťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej sústavy od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej sú stavy.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer') u prevádzkovateľov distribučnej sústavy v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice č . 2009/72/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa elektriny alebo výrobcu elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/72/ES).

K § 33

Vymedzujú sa povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Ná vrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sú stavy. Pri vymedzení povinností sa zohľadňuje členstvo prevádzkovateľa prenosovej sústavy v medzinárodnom združení ENTSO pre elektrinu.

Ustanovuje sa povinnosť elektroenergetického dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečovať dodržiavanie pravidiel operatívneho riadenia sú stavy v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosových sústav susedných štátov, vyhodnocovať a schvaľovať výmenu elektriny medzi prenosovými sústavami.

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa obdobne ako v predchádzajúcej úprave navrhuje, aby elektroenergetický dispečing mal právo na informácie o objeme plánovaných obchodn ých transakcií na vymedzenom území.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje, aby pravidlá vzájomnej spolupráce medzi dispečingami navzájom určil dispečerský poriadok, ktorý po schválení úradom vydá prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Stanovuje sa, že dispečerský poriadok je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou.

K § 34

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu pri zohľadnení novej koncepcie univerzálnej služby a rozší renia úpravy spotrebiteľských práv v zmysle Smernice 2009/72/ES. Úprava práv a povinností dodávateľa elektriny sa vzťahuje aj na osoby, ktoré podľa doterajšej úpravy spadajú do kategórie obchodníkov s elektrinou (táto kategória sa ako nadbytočná zo zákona o energetike navrhuje vypustiť).

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou. V súvislosti s právom dodávateľa z účastňovať sa na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou sa navrhuje precizovať, že dodávateľ musí byť v takom prípade subjektom zúčtovania. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje vymedzi ť právo dodávateľa na poskytnutie údajov a opravných údajov od zúčtovateľa odchýlok v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu s elektrinou. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť povinnosť prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať dodávateľovi elektriny údaje potrebné na vyúčtovanie dodávok elektriny v rozsahu a kvalite podľ a pravidiel trhu do 31. decembra 2012 a to vzhľadom na skutočnosť, že centrálny dátový sklad začne zabezpečovať OKTE, a.s. až od 1. januára 2013.

Takisto sa navrhuje stanoviť právo dodávateľa požiadať prevádzkovateľa sústavy o prerušenie alebo obmedzenie dodávky elektriny do odberného miesta, ak odberateľ podstatným spôsobom porušuje zmluvu o zdru ženej dodávke elektriny. Pri súčasnom znení zákona dodávateľ, ktorý má s odberateľom zmluvu o združenej dodávke, je povinný platiť prevádzkovate ľovi distribučnej sústavy platbu za distribúciu elektriny odberateľovi, a to aj v prípadoch, keď odberateľ jemu neplatí. V súčasnosti je preto jedinou možnosťou dodávateľa odstúpenie od zmluvy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES (tzv. electricity labelling) sa spresňuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať všetkým odberate ľom elektriny (t.j. nie len koncovým odberateľom ale aj odberateľom, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja) informácie o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektrine nakúpenej alebo vyrobenej dodávateľom za účelom jej ďalšieho predaja. Doterajšia úprava spôsobovala nevykonateľnosť tejto povinnosti (keďže ukladala dodávateľom povinnosť poskytova ť údaje, ktoré nemajú k dispozícii) a nezohľadňovala jej účel v zmysle európskej legislatívy (keďže jej účelom nie je poskytovať súhrnné údaje o energetickom mixe vyrobenej a dodanej elektriny ale o energetickom mixe elektriny nakúpenej dodávateľom elektriny za účelom jej ďalšieho predaja). Novou úpravou sa v súlade s požiadavkami smernice zabezpečí, aby sa informácie o energetickom mixe dostali od výrobcov elektriny ku koncovým odberateľom elektriny. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť informácie o energetickom mixe (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretí ch krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať informácie o energetickom mixe), sa použijú súhrnné štatistické údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. Predmetné údaje je dodávateľ povinný poskytovať zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje ich jednoduchú porovnateľnosť s obdobnými inform áciami poskytovanými inými dodávateľmi elektriny dodávajúcimi elektrinu na vymedzenom území. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa elektriny uverejňovať informácie o dopade nakúpenej alebo vyrobenej elektriny na životné prostredie, emisiách CO2 a rádioaktívnom odpade. Informácie dodávateľ poskytuje všetkým odberateľom, t.j. aj odberateľ om, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, aby sa predmetné informácie dostali od výrobcu elektriny ku koncovým dodávateľom. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť predmetné informácie (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretích krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať takéto informácie), sa použijú sú hrnné štatistické údaje týkajúce sa elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa elektriny a upravujú nepresné ustanovenia. Stanovuje sa kontraktačná povinnosť dodávateľ elektriny spočívaj úca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom elektriny v domá cnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa elektriny.

Obdobne ako podľa platného zákona sa stanovuje povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ elektriny povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zm ysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumite ľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa elektriny v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťa žujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa elektriny v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľ ov na trhu dodávok elektriny odberateľom elektriny v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ elektriny povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Úrad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ elektriny uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ elektriny je povinný predložiť úradu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak úrad nepožiada o ďalšiu úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zohľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa elektriny najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spô sob predaja elektriny a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ elektriny, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky pos kytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa elektriny v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa elektriny tieto informácie poskytnúť.

V súlade s čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať odberateľovi elektriny základné informácie o jeho právach v súvislosti s dostupný mi prostriedkami na urovnanie sporu.

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry sa ustanovujú dodávateľ ovi elektriny osobitné povinnosti, najmä povinnosť poskytovať údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pre spracovanie návrhov na riešenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom, pričom v porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa spresňuje rozsah poskytovaných informácií odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmysle nariadenia vlády o pravidlách trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť preukazovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy krajinu pôvodu elektriny ur čenej na vývoz v prípade, ak elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnených ministerstvom.

Navrhuje sa úprava ustanovenia o odvodoch do jadrového fondu v súlade s relevantnou legislatívou.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa elektriny.

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s elektrinou na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/72/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke elektriny a derivátoch elektriny. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s elektrinou vš eobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 40 ods. 4 a 5 Smernice 2009/72/ES Komisia.

V súvislosti s poskytovaním informácií o energetickom mixe portfólia dodávateľa elektriny a informácií o prostriedkoch na urovnanie sporu sa navrhuje oprava chybného ustanovenia. Uvedené informácie je v zmysle č lánku 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES potrebné uvádzať jednak na faktúre alebo alternatívne v materiáli zasielanom odberateľovi spoločne s faktúrou a jednak v propagačných materiáloch zasielaných odberateľ om. Informácie poskytované v súvislosti s electricity labellingom musia byť zrozumiteľné a jednoducho porovnateľné.

Z evidencie koncových odberateľov elektriny sa navrhuje vypustiť informácia o štátnom občianstve, keďže jej spracúvanie je z hľadiska účelu spracúvania vecne neodôvodnené.

K § 35

V nadväznosti na doterajšiu úpravu ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny. Oprávnenými odberateľmi elektriny sú v súčasnosti všetci odberatelia elektriny, vrátane koncových odberateľov elektriny.

Vymedzuje sa právo na uzatvorene zmlúv o prístupe do sústavy a zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia. Upravuje sa taktiež právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na in ého účastníka trhu, pričom v súlade s navrhovaným § 22 ods. 7 musí byť takýto iný účastník trhu v zásade subjektom zúčtovania (vý nimka sa vzťahuje na prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ak pripojeným koncovým odberateľom elektriny zároveň dodávajú elektrinu). Upravujú sa taktiež práva v rámci krátkodobého trhu s elektrinou za uvedených podmienok, právo na poskytnutie údajov a opravných údajov od ZO na vyúčtovanie dodávok a odchýlky, úprava povinnosti pri poskytovaní technických údajov o dodávke elektriny (prevádzkovateľovi a zúčtovateľovi odchýlok v prípade, ak je subjektom zúčtovania).

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú zmenu registrácie odberného miesta na nového dodávateľa do 3 týždňov v rá mci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prí lohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 pí sm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záv äzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Odberatelia majú možnosť zvoliť si jeden z nasledovných zmluvných modelov: buď zmluvu o združenej dodávke elektriny, kedy dodávateľ zabezpečuje zároveň aj distribúciu elektriny a prevezme zodpovednosť odberateľa za odchýlku, alebo alternatívne samostatnú zmluvu o dodávke elektriny; v takom prípade uzatvára s prevádzkovateľom sústavy samostatnú zmluvu o prenose resp. distribú cii elektriny. Navrhuje sa, aby odberateľ mal možnosť priameho kontaktu s prevádzkovateľom sústavy aj v prípade, že s ním nemá uzatvorenú zmluvu o prenose resp. distribúcii.

Zakotvuje sa právo odberateľa s výnimkou domácností uzatvoriť zmluvu o dodávke s viacerými dodávateľmi elektriny súčasne za podmienok stanovených pravidlami trhu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť odberateľa umožniť prevádzkovateľovi sústavy prístup k určenému meradlu.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajúce sa odvodov do jadrové ho fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 36

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantn ému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrick é zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vych ádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje presunúť úpravu povinností vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie do ustanovení o technických zariadeniach.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajú ce sa odvodov do jadrového fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 37

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Definuje sa spôsob jeho vzniku, kompetencia a postavenie. Definujú sa práva pre jeho spoľahlivé fungovanie, najm ä právo na poskytnutie údajov a informácií potrebných na jeho činnosť od účastníkov trhu s elektrinou. Definujú sa jeho povinnosti vyplývajúce z jeho činnosti a vzťahov k iným účastní kom trhu s elektrinou, najmä vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlok, organizovanie a krátkodobého trhu s elektrinou, vedenie správy meraní, vykonávanie fakturácie poplatkov, spracovanie podkladov pre ná vrh pravidiel trhu s elektrinou, evidencia subjektov zúčtovania, spracovanie obchodných podmienok organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou, uzatvorenie príslušných zmlúv so subjektmi zúčtovania a účastn íkmi krátkodobého trhu s elektrinou. Podrobnosti o správe centrálnej databázy nameraných dát a centrálnej fakturácie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa navrhuje výslovne vymedziť právo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou na poskytovanie údajov v kvalite stanovenej v pravidlách trhu s elektrinou. Navrhuje sa taktiež vypustenie ustanovenia o povinnosti oznamovať neodovzdanie denného diagramu subjektom zúčtovania; v súvislosti s novou úpravou dodávky poslednej inštancie je nadbytoč né. Neodovzdanie denného diagramu nie je dôvod pre dodávku poslednej inštancie.

K § 38

V súlade s doterajšou koncepciou sa v zákone upravuje uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množ stva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodá vky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 39

Rovnako ako podľa platného zákona môže elektrickú prípojku realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. V súlade so súčasnou úpravou sa vlastníkom prípojky stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje spresnenie úpravy týkajúcej sa zodpovednej osoby za zriadenie a prevádzku energetického zariadenia (vždy to musí byť osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, v opačnom prípade by prevádzkovateľ sústavy mal len limitované možnosti zabezpečiť kontrolovateľnosť plnenia jej povinností ). Takisto sa dopĺňa chýbajúca úprava procesu (najmä časový aspekt) v súvislosti s preverovaním a zdokladovaním technickej spôsobilosti energetického zariadenia.

K § 40

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania sa zavádza pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje povinnosť písomne informovať odberateľa elektriny o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 15 dní vopred (prípadne neskôr, ak s t ým odberateľ súhlasí). Zároveň sa navrhuje umožnenie verifikácie údajov v prípade neprítomnosti odberateľa pri výmene elektromera. V praxi často nie je možné zabezpečiť účasť odberateľ a pri výmene elektromera (v zásade sa tieto činnosti vykonávajú v pracovnej dobe). Preto v záujme odberateľa sa navrhuje uskladniť určené meradlo, ktoré bolo vymenené bez účasti odberateľa elektriny, minimá lne po dobu 60 dní, aby si odberateľ mohol overiť stavy určeného meradla.

Zavádza sa nová povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej s ústavy, ktorý e povinný vykonať fyzický odpočet určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, každoročne k 31. decembru, najneskôr do 30 dní po skončení roka.

K § 41

Ustanovenie upravuje meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť výrobcu elektriny používať priebehové meranie elektriny s diaľkovým odpočtom údajov, ak je inštalovan ý výkon zariadenia viac ako 1 MW a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bez obmedzenia inštalovaného výkonu V ostatných zariadeniach je výrobca elektriny povinný zabezpečiť priebehové merania bez diaľkového odpočtu údajov, možnosť merania bez priebehového merania sa vypúšťa. Navrhovaná ú prava je v súlade s cieľom zabezpečiť jednoduchší a efektívnejší zber údajov o vyrobenej elektriny s priaznivým vplyvom na možnosti riadenia sústavy na vymedzenom území.

Vzhľadom na požiadavky týkajúce sa riadenia sústavy a nepredvídateľnosť využiteľnosti solárnej energie je potrebné ustanoviť povinnosť výrobcu zabezpečiť inštaláciu zariadení na meranie meteorologických údajov na zariadeniach na výrobu elektriny zo solárnej energie a namerané údaje poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je výrobca elektriny povinný pri zariadeniach na výrobu elektriny uvedených do prevádzky pred účinnosťou nového zákona o energetike uviesť spô sob merania vyrobenej elektriny do súladu s novými požiadavkami do 24 mesiacov.

K § 42

V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES sa zavádza definícia inteligentného meracieho systému a zároveň sa vymedzuje proces, na základe ktoré ho by mali byť inteligentné meracie systémy zavedené. Ministerstvo vypracuje analýzu za účelom posúdenia, u ktorých kategórií odberateľov je finančne nákladné zavedenie týchto meracích systé mov opodstatnené. Túto analýzu vyhodnotí. V prípade, že ministerstvo uloží povinnosť prevádzkovateľovi sústavy zavies ť inteligentné meracie systémy vo vzťahu k minimálne 80 percent odberných miest konkrétnej kategórii koncových odberateľov elektriny, prevádzkovateľ sústavy bude povinný ich zaviesť do 1. januá ra 2020. Podrobnosti o zavádzaní inteligentných meracích systémov stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 43

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetický ch zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

V porovnaní so súčasným znením zákona sa navrhuje sa spresnenie možnosti zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia po predchádzaj úcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Pojem zriadenie stavby je použitý ako všeobecný pojem, ktorý nie je zákonom upravený; na príslušné ustanovenia stavebného zákona, na ktoré sa pojem zriadenie stavby vzťahuje, odkazuje poznámka pod čiarou. Obdobná úprava sa v súčasnosti uplatňuje v prípade ochranných pásiem plynárenských zariadení.

K § 44

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovení m sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 45

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 46

Upravuje sa pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, ktorých skutočnú výšku je v praxi často nemožné zistiť, v súlade s doterajšou úpravou sa splnomocňuje ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úpravy ustanovenia, ktoré jednak precizujú dnešnú úpravu (zúženie vnímania neoprávneného odberu, prič om za neoprávnený odber by mal byť považovaný len odber bez zmluvy a nie v rozpore so zmluvou), a jednak umožňujú prevádzkovateľom sústav efektívne odstraňovať neoprávnené odbery a riziká ich vzniku.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (pri ktorom sa neskúma, kto plombu porušil) bolo považované za neoprávnený odber elektriny len v prí pade, že meracie zariadenie, na ktorom je porušená plomba nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia p roti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej odberovým diagramom.

K § 47

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s plynom. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému použí vaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 48

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Stanovuje sa povinnosť umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslu šnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie. Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťaž obnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštalá ciu určeného meradla. Upravujú sa taktiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 49

Upravujú sa práva a povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na doterajšiu úpravu v platnom zákone o energetike.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na zákonom vymedzené účely, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatí vne vymedzených podmienok. V porovnaní s doterajšou úpravou návrh zákona uvádza, že ide o právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na zá klade transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa taktiež rozšíriť okruh činností prevádzkovateľa prepravnej siete, pri ktorých plnení má prevádzkovateľ prepravnej siete právo nakupovať , uskladňovať a predávať plyn.

V súvislosti s transpozíciou čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES sa vymedzuje účel prevádzkovania prepravnej siete, ktorým je vytvorenie otvoreného trhu s plynom.

Navrhuje sa ustanoviť novú povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete budovať cezhraničné prepojenia, ktorá súvisí s požiadavkami na vybudovanie jednotné ho a likvidného trhu s plynom v nadväznosti na čl. 13 ods. 2 Smernice 2009/73/ES ako aj požiadavkami Nariadenia 994/2010.

Zároveň sa navrhujú legislatívno-technické úpravy s ohľadom na úpravu definícii jednotlivých typov zmlúv.

Vymedzuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na vymedzené účely na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa zároveň niektoré povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na novú úpravu krízovej situácie v plynárenstve.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety člá nku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/73/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhovaným ustanovením sa ďalej transponuje nové znenie čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES a stanovuje povinnosť zabezpečiť zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa prepravnej siet e.

V nadväznosti na požiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predložiť úradu návrh kapacity spätného toku alebo žiadosť o vyňatie z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu podľa nariadenia č. 994/2010 aj v prípade, ak o to požiada ministerstvo. Ministerstvo požiada o predloženie takéhoto návrhu na základe žiadosti iného členského štátu Európskej ú nie v zmysle čl. 6 ods. 6 nariadenia č. 994/2010. V ostatných prípadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predkladať príslušný návrh resp. žiadosť z priamo uplatniteľného č l. 7 nariadenia č. 994/2010.

V súvislosti s nariadením č. 994/2010 sa taktiež stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zabezpečiť na žiadosť úradu testovanie trhu (tzv. open season) v prípade investícií, ktoré sa vyž adujú na splnenie štandardu infraštruktúry.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. V prípade vlastníckeho oddelenia nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené. V prípade realizácie modelu nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete je požiadavka vypracovať program súladu podrobne upravená v § 56 návrhu zákona.

Osobitným spôsobom sa navrhuje upraviť otázka pripojenia odberných plynových zariadení do prepravnej siete v záujme zabezpečenia efektívneho využitia existujúcich distribučných kapacít v nadväznosti na účel čl. 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prepravnej siete podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulácii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 50

Ustanovenie upravuje vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. V zmysle požiadaviek Smernice 2009/73/ES nesmie právna úprava členského štátu bráni ť realizácii modelu vlastníckeho oddelenia prevádzkovateľa prepravnej siete (tzv. OU model), a to ani v prípade, ak členský štát umožní realizáciu iného modelu oddelenia prevádzkovateľ a prepravnej siete (model nezávislého prevádzkovateľa systému – ISO model alebo model nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete – ITO model).

Ustanovenia o vlastníckom oddelení prevádzkovateľa prepravnej siete sa použijú len v prípade, že sa vertikálne integrovaný plynárenský podnik rozhodne realizovať vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete.

Návrh vzhľadom na uvedené vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/73/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prepravnej siete konať ako prevádzkovateľ prepravnej siete, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Postup a spôsob zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa odsekov 1 až 7 § 50 alebo podľa § 51 až 60 určí na návrh ministerstva vláda.

K § 51

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje otázky súvisiace s právnou formou, organizáciou a riadením nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Na prevádzkovateľa prepravnej siete sa vzťahuje ustanovenia Obchodného zákonníka s odchýlkami upraven ými v § 50 až 58 návrhu zákona. Návrh zákona uvádza osobitné náležitosti stanov prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 52

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje postup vymenúvania a odvolávania štatutarného orgánu resp. členov štatutárneho orgánu.

K § 53

Návrh upravuje požiadavky na nezávislosť štatutárneho orgánu, členov štatutárneho orgánu a zamestnancov nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete v súlade so Smernicou 2009/73/ES.

K § 54

Navrhuje sa stanoviť povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zriadiť stanovami dozornú komisiu ako osobitný orgán prevádzkovateľa prepravnej siete s pôsobnos ťou zodpovedajúcou požiadavkam Smernice 2009/73/ES. Pôsobnosť iných orgánov spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka tým nie je dotknutá, ak zákon o energetike neustanovuje inak.

Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári (resp. zástupcovia akcionárov), na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 Smernice 2009/73/ES na členov dozorného orgánu.

Konkrétne, v zmysle smernice (čl. 20 ods. 3) sa na polovicu mínus jedného člena dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2 prvý pododsek a článok 19 ods. 3 až 7. Na všetkých členov dozorné ho orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2 druhý pododsek písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dô vodmi tohto predčasného ukončenia.

K § 55 a 56

Navrhované ustanovenie v nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES vymedzuje povinnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, spolu s pravidlami týkajúcimi sa schopnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete plniť tieto povinnosti s použitím primárne vlastných zdrojov. Navrhované znenie § 54 ods. 1 písm. h) neustanovuje povinnosť nezávislého prevádzkovateľ a prepravnej siete zabezpečovať činnosti, ktoré priamo nesúvisia s fungovaním podniku prevádzkovateľa prepravnej siete, ako napríklad upratovacie služby alebo strážne služby.

Podrobnejšie sa taktiež ustanovujú podmienky, za akých môže prevádzkovateľ prepravnej siete a ostatné časti vertikálne integrovaného podniku využívať rovnaké štandardné softvérové riešenia s cieľom zabezpečiť primeranosť aplikácie pravidiel týkajúcich sa používania rovnakých systémov informačných technológií. Podrobnejšie sú upravené taktiež pravidlá týkajúce sa využí vania zariadení informačných technológií s cieľom neznemožniť využívanie štandardných služieb dátových centier poskytovaných tretími stranami, pri ktorých nehrozí riziko poruš enia pravidiel informačného oddelenia.

V súlade s účelom smerníc sa taktiež upravuje právo audítora vertikálne integrovaného podniku nahliadnuť do účtovníctva prevádzkovateľa prepravnej siete v rozsahu potrebnom na overenie konsolidovanej ú čtovnej závierky; navrhovaná úprava zabezpečuje možnosť účtovnej konsolidácie vertikálne integrovaného podniku za súčasného rešpektovania cieľov sledovaných smernicami.

K § 57

V záujme zabezpečiť skutočnú nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete od ostatných častí vertikálne integrovaného podniku návrh zákona v sú lade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES upravuje podrobné pravidlá zabezpečujúce nezávislé správanie sa prevádzkovateľ a prepravnej siete. Ustanovenie taktiež v záujme umožnenia účinného sledovania vzťahov medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a ostatnými členmi vertikálne integrovaného podniku upravuje povinnosti týkajú ce sa poskytovania relevantných údajov a dokumentov úradu.

K § 58

Návrh ustanovenia obsahuje úpravu otázok súvisiacich s vypracúvaním a monitorovaním programu súladu a postavením osoby povinnej zabezpečiť súlad (tzv. compliance officer) a to v súlade s detailnými požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 59

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plánu rozvoja siete, spolu s prá vomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 60

Návrh upravuje osobitné pravidlá pre pripojenie nových zásobníkov, zariadení na skvapalňovanie plynu a odberných plynových zariadení odberateľov plynu mimo dom ácnosti. Vyžaduje sa najmä prijatie transparentných a účinných postupov na nediskriminačné pripojenie uvedených zariadení. Zároveň sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi prepravnej siete pripojiť uvedené zariadenia aj v prípade, že pripojenie vyvolá potrebu zvýšenia prepravnej kapacity.

K § 61

Smernica len veľmi rámcovo upravuje právomoc úradu zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete s súlade s požiadavkami ISO modelu v prípade závažného dlhodobého porušovania povinností nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Z tohto dôvodu je potrebné podrobnejšie upraviť mechanizmus, na základe ktorého dôjde k realizá cii ISO modelu v zmysle príslušného rozhodnutia úradu. Keďže základnými aspektmi ISO modelu sú oddelenie vlastníka prepravnej siete, výber vhodného kandidáta na prevádzkovateľ a prepravnej siete zo strany vlastníka prepravnej siete a zmluvná úprava vzťahov medzi vlastníkom a prevádzkovateľom prepravnej siete, je vhodné naviazať na príslušné rozhodnutie úradu povinnosť vertiká lne integrovaného podniku zabezpečiť realizáciu týchto krokov v rámci 6-mesačného prechodného obdobia.

K § 62

Navrhuje sa úprava požiadaviek na oddelenie vlastníka prepravnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 63

V súlade so smernicou obsahuje ustanovenie návrh úpravy osobitných práv a povinností vlastníka a prevádzkovateľa prepravnej siete pri ISO modeli.

K § 64

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službá m, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje rozšíriť právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu aj v prí pade opakovaného neumožnenia prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti a taktiež v prípade zápornej revíznej správy odberného plynové ho zariadenia.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/73/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sieť s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj siete, pri zohľadnení daných ekonomický ch podmienok, tak, aby kapacita siete dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Navrhuje sa taktiež výslovne stanoviť povinnosť prevá dzkovať distribučnú sieť hospodárne.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej siete.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES, ktoré sa týkajú zmeny dodávateľa, prístupu do siete a poskytovania informácií odberateľ om; postup pri evidencii zraniteľných zákazníkov a postup prevádzkovateľa distribučnej siete pri zavádzaní inteligentných meracích systémov.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upravi ť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 3 Smernice č. 2009/73/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Vymedzujú sa zároveň osobitné povinnosti prevádzkovateľa distribuč nej siete vo vzťahu k zraniteľným odberateľom.

Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES).

Upravujú sa taktiež niektoré povinnosti v súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 pí sm. d) Smernice 2009/73/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej siete za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpečiť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej siete (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 90 návrhu zákona) a vylúč enie existencie krížových dotácií, je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov plynu, bol povinný na základe ž iadosti prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre menej ako 100 000 pripojených odberateľov plynu alebo na základe žiadosti vlastníka plynárenského zariadenia, odkúpiť distribučnú sieť, ktorá bola postavená po ú činnosti tohto zákona, za regulovanú cenu určenú úradom. Ak predávajúci prevádzkovateľ distribučnej siete nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa plynárenské zariadenie nachádza, k predaju distribučnej siete je potrebný súhlas vlastníka pozemku. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služ by pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov môže na výkup distribučných sietí v jednom kalendá rnom roku použiť prostriedky, ktorých maximálna výška nesmie presiahnuť 50% z ročnej hodnoty súčtu úradom určenej výšky primeraného zisku a úradom povolených plánovaných investícií.

K § 65

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa net ýkajú distribúcie plynu. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpeči ť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/73/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľ a distribučnej siete disponovať zdrojmi vrátane ľudských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej siete. V tejto sú vislosti je dôležitá najmä otázka zabezpečenia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej siete ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpe čenia uvedených činností vrátane skutočne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej siete k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej siete. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribuč nej siete od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou plynu. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej siete (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej siete) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpe čia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon pripúš ťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej siete od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej siete.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer' ) u prevádzkovateľov distribučnej siete v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej siete.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa plynu alebo výrobcu plynu s prevádzkovateľom distribučnej siete (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

K § 66

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučný ch sietí prostredníctvom tohto dispečingu určuje rozhodnutím ministerstvo.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s vý nimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti s krízovou situáciou v plynárenstve a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri č innostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom krízovej situácie. Vyhlasuje a odvoláva krízovú situáciu v plynárenstve a jej úroveň v zmysle nariadenia č . 994/2010. Vyhlasuje a odvoláva obmedzujúce opatrenia, určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie v plynárenstve a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri krízovej situácii. V porovnaní so súčasnou úpravou sa stanovuje povinnosť predkladať ministerstvu za každý deň výpočet tzv. štandardu infraštruktúry N-1 v zmysle nariadenia č . 994/2010.

Ustanovuje sa, že plynárenský dispečing má nielen právo vyžadovať od účastníkov trhu s plynom pripojených na distribučnú sieť informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale aj účastník trhu s plynom je vyžadované informácie povinný poskytnúť.

V porovnaní s platným zákonom sa stanovuje povinnosť plynárenského dispečingu riadiť sa pokynmi ministerstva v prípade plnenia úloh týkajúcich riešenia krí zovej situácie v plynárenstve a to vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010.

V súlade s doterajšou úpravou sa stanovuje, že prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý neplní úlohy plynárenského dispečingu, môže zabezpečiť plnenie úloh dispečerského riadenia prostrední ctvom už zriadeného plynárenského dispečingu, pokiaľ mu to umožňujú technické podmienky. V prípade, ak technické podmienky toto neumožňujú , bude si povinný zriadiť vlastný dispečing.

K § 67

Ustanovenie definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu v súlade s doterajšou koncepciou právnej ú pravy. Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladň ovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu. Dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

Ustanovuje sa oprávnenie prevádzkovateľa zásobníka nakupovať plyn potrebný na krytie vlastných strát alebo pre vlastnú spotrebu alebo na technologické účely.

V záujme riadneho výkonu kompetencií ministerstva je nevyhnutné, aby toto disponovalo údajmi zo zmlúv o uskladňovaní plynu, a to štvrťročne aktualizované, resp. v prípade zmeny bezodkladne.

Ustanovuje sa, že prevádzkovateľ zásobníka v prípade stavu núdze je povinný na zá klade rozhodnutia ministerstva bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníka pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo vymedzeného územia Slovenskej republiky. Po odvolen í stavu núdze prevádzkovateľ zásobníka má povinnosť bezodkladne obnoviť ťažbu plynu zo zásobníka. V porovnaní s platným zákonom a v nadväznosti na po žiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje, že táto povinnosť sa uplatňuje v prípade potreby zaistiť technickú bezpečnosť siete na vymedzenom území. Zároveň sa vypúšťa prá vomoc ministerstva rozhodnúť o uložení tejto povinnosti z vlastného podnetu s prihliadnutím na skutočnosť, že ministerstvo nedisponuje potrebnými informáciami o technickej bezpečnosti plynárenských zariaden í. Ministerstvo bude rozhodovať na návrh prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES navrhuje výslovne upraviť povinnosť prevá dzkovať zásobník v záujme vytvorenia otvoreného trhu s plynom a zabezpečiť primerané zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa zásobníka..

V súlade s čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa zároveň stanovuje povinnosť zverejňovať informáciu o uplatňovaní regulovaného prístupu alebo dohodnuté ho prístup k zásobníku.

Doplnenie ustanovenia v nadväznosti na novú úpravu zaistenia bezpečnosti dodávok plynu vyplývajúcu z Nariadenia 994/2010.

K § 68

Navrhovaná právna úprava v súlade s doterajšou koncepciou vymedzuje pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje v sú lade so Smernicou 2009/73/ES prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevá dzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombin ácie siete.

K § 69

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu spôsobom, ktorý vychádza z doterajšej úpravy. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučný ch sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa plynu a spresňujú niektoré ustanovenia. Stanovuje sa kontrakta čná povinnosť dodávateľ plynu spočívajúca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke plynu na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa plynu, za podmienky, že je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu.

Stanovuje sa povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ plynu povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zmysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa plynu v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom s ťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa plynu v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľov na trhu dodávok plynu odberateľom plynu v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ plynu povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Ú rad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ plynu uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ plynu je povinný predložiť ú radu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak si úrad nevyžiada úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zoh ľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa plynu najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ plynu vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvá ch, musia obsahovať spôsob predaja plynu a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa plynu v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa plynu tieto informácie poskytnúť .

V rámci transpozície čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnen ých ministerstvom.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa plynu .

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s plynom na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/73/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke plynu a derivátoch plynu. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s plynom všeobecne záv äzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 44 ods. 4 a 5 Smernice 2009/73/ES Komisia.

Upravujú sa povinnosti dodávateľa plynu poskytnúť odberateľom plynu informácie týkajúce skladby ceny za dodávku plynu, ako tiež povinnosť poskytovať pre prevá dzkovateľa siete, ktorej je užívateľom, údaje o odberateľoch, potrebné na uzavretie zmluvy o dodávke plynu.

Povinnosť dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok sa navrhuje ustanoviť pre dodávateľa plynu. Nedodržanie povinnosti u konkrétnych účastníkov trhu s plynom bude podľa návrhu zákona sankcionované Š tátnou energetickou inšpekciou.

Navrhuje sa vypustenie ods. 3 z dôvodu riešenia problematiky univerzálnej služby iným spôsobom.

V súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve s spresňujú niektoré povinnosti dodávateľa plynu.

K § 70

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu. Navrhuje sa úprava ustanovenia, ktor ým sa vymedzí právo odberateľa na uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu a povinnosť dodávateľa odôvodniť odmietnutie uzatvorenia zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú priradenie odberného miesta k novému dodávateľovi plynu do 3 týždňov v súlade s č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemož no za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/73/ES určuje formát ú dajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 71

Určujú sa práva a povinnosti odberateľov plynu v domácnosti.

Vymedzuje sa právo odberateľa plynu v domácnosti na univerzálnu službu v zmysle § 24.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu, upravujú v ustanoveniach o technických zariadeniach. V tejto súvislosti sa povinnosti, ktoré sa pôvodne vzťahovali len na vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, rozširujú aj na osoby, ktoré sú oprávnené užívať alebo spravovať plynové zariadenie, prostredníctvom ktorého sú pripojení koncoví odberatelia plynu k distribučnej sieti a na vlastníka nehnuteľ nosti, do ktorej je dodávaný plyn.

K § 72

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady. Dochádza k spresneniu používaných pojmov.

K § 73

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynové ho zariadenia a určeného meradla.

K § 74

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanoven é týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zá kona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu 'take or pay', teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnos ťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sie ťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Ná vrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 75

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významn é plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou je možné v zmysle čl. 36 ods. 1 Smernice 2009/73/ES udeliť výnimku aj z povinnosti zabezpečiť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. Takisto s a upravuje povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti o výnimku zhrnutie postupov prideľovania kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení podľa pravidiel určených úradom. V zmysle tý chto pravidiel sa všetci potenciálni užívatelia kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení musia vyzvať, aby sa vyjadrili, či majú záujem o pridelenie zmluvnej kapacity (čl. 36 ods. 6 a prvej vety čl. 36 ods. 8 Smernice 2009/73/ES).

Spresňujú sa niektoré aspekty konania o udelení výnimky, vrátane zavedenia možnosti, aby v stanovených prípadoch o výnimke rozhodla Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

Navrhuje sa doplnene nového odseku, ktorým sa upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Komisie, v ktorom požiada o zrušenie výnimky. Zároveň sa upravuje dĺžka platnosti rozhodnutia o vý nimke a postup v prípade vydania rozhodnutia Komisie o dôvodoch omeškania. Ustanovenie je v súlade s požiadavkami čl. 36 ods. 9 Smernice 2009/73/ES.

K § 76

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

Vyjadrovanie zemného plynu v energetických jednotkách vystihuje lepšie množstvo energie, ktorá je viazaná v zemnom plyne. Množstvo energie, ktoré sa dá získať zo zemného plynu je najlepšie vyjadrené spaľ ovacím teplom.

Na strane zákazníka nie je potrebné v tejto súvislosti realizovať žiadne zmeny či už pri meraní alebo na používaných spotrebičoch. Spotreba sa naďalej meria v m3, pri fakturácii sa však na základe určenej metodiky prepočítava na kWh.

Ustanovuje sa pre prevádzkovateľa distribučnej siete oprávnenie použiť typové diagramy dodávky ako náhradnej metódy na určenie dodaného množstva plynu odberate ľom v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribú cii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu. Dodávateľ plynu je povinný fakturovať dodané množstvo plynu na z áklade skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.

Novo sa navrhuje upraviť postup pri výmene určeného meradla obdobne ako v sektore elektroenergetiky.

K §77

Navrhuje sa vloženie nového ustanovenia, ktoré upravuje podmienky pre zavedenie inteligentných meracích systémov v zmysle požiadavky Prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES.

K § 78

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktor é činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 79

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

K § 80

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynové ho zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

Navrhuje sa rozšíriť úpravu aj na regulačné stanice so vstupným tlakom nižším ako 0,4 MPa lokalizované v súvislej zástavbe.

K § 81

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 82

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu sa v zmysle doterajš ej koncepcie navrhuje upraviť podzákonnou normou.

Neoprávneným odberom plynu je aj skutočnosť, že odberateľ nedodržal taktiež obmedzenia určené prevádzkovateľom zásobníka.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej typovým diagramom dodá vky plynu.

K § 83

Obdobne ako v zákone č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných láto k alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len 'LPG') vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na zá klade povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 84

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 85

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynné ho uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 86

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 87

Negatívne sa vymedzujú činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanovujú obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

Navrhuje sa doplniť požiadavku získania predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa potrubia na zriaďovanie stavieb v ochrannom pá sme resp. na výkon ďalších vymedzených činností obdobne, ako v prípade úpravy ochranných pásiem v elektroenergetike a plynárenstve.

K § 88

Toto ustanovenie upravuje výkon štátnej správy v energetike, ktorú podľa tohto zákona zabezpečuje Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inš pekcia. Upravujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systé mu ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia za určitých okolností ukladalo. Na uvedené opatrenia sa uplatňuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľ a tohto zákona. Ustanovenie upravuje aj osobitné povinnosti ministerstva, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

Ustanovenie upravuje taktiež povinnosti ministerstva z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry a v súvislosti s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu.

Upravuje sa postup ministerstva pri návrhu opatrení podľa odseku 2 písm. d), s poukazom na povinnosť vypracúvať návrh opatrení, zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pod ľa doterajšej právnej úpravy. Upravuje sa povinnosť ministerstva informovať Komisiu o vypracovaní návrhu opatrení zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu. Ministerstvo je povinné zrušiť uložené opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli uložené. Uvedené povinnosti môžu byť uložené len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Ministerstvo je povinné zabezpečiť, aby uverejňovaná správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu podľa § 87 odseku 2 p ísm. j) zákona obsahovala zákonom ustanovené náležitosti.

Návrh zákona oproti platnej úprave neobsahuje právomoc ministerstva určovať zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky sústavy. Zodpovednosť za riadenie sústavy má zo zákona prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zodpovednosť za zúčtovanie odchýlok má zúčtovateľ odchýlok.

Navrhuje sa úprava právomocí ministerstva vo vzťahu k príprave regulačnej politiky a cenovému konaniu. Podľa čl. 35 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 Smernice 2009/73/ES má byť regulač ný orgán nezávislý od trhových záujmov a politických vplyvov. Usmernenia zo strany vlády sa pripúšťajú len v oblastiach, ktoré sa netýkajú pôsobnosti regulačného orgánu v zmysle smerní c. Navrhovaným znením sa preto Ministerstvu hospodárstva SR umožňuje zasahovať do prípravy regulačnej politiky len v otázkach súvisiacich so súladom s energetickou politikou a s energetickou bezpečnosťou. Otá zky týkajúce sa cenovej regulácie spadajú do výlučnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

V nadväznosti na čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR vydávať stanoviská k zámeru úradu zmeniť spôsob prístupu do zásobníka z dohodnuté ho na regulovaný a naopak.

Navrhuje sa upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR poskytovať pre prípad certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy/prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba s krajiny mimo Eur ópskej únie, stanovisko ohľadom dodržania bezpečnosti dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území alebo na území Európskej únie.

V súvislosti s konaním o certifikácii sa upravuje právomoc Ministerstva hospodárstva SR rozhodnúť o určení prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete za prevádzkovateľa, ktor ý spĺňa požiadavky účinného oddelenia.

Zavádza sa povinnosť uverejnenia informácií o právach odberateľov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie na základe čl. 3 ods. 16 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa určiť ministerstvo za zodpovedný orgán v zmysle Nariadenia č . 994/2010. Navrhuje sa stanoviť povinnosť ministerstva uverejňovať informácie o uložení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávok plynu, v súlade s pož iadavkami čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 994/2010.

V nadväznosti na požiadavky čl. 13 ods. 6 písm. a) Nariadenia č . 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva informovať Komisiu o existujúcich medzivládnych dohodách s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu ako aj o uzavret í takýchto nových medzivládnych dohôd. Ministerstvo je taktiež povinné predkladať Komisii preventívny akčný plán a núdzový plán pripravovaný v zmysle čl. 4 Nariadenia č. 994/2010.

Vzhľadom na zrušenie Smernice 2004/67/ES sa upravuje znenie ustanovenia o príprave správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu v nadväznosti na čl. 5 Smernice 2009/73/ES.

Z ustanovenia sa navrhujú vypustiť niektoré obsolétne ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti ministerstva v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov.

K § 89 a 90

V nadväznosti na novú úpravu postavenia národných regulačných orgánov podľa Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa navrhuje zúžiť rozsah, v akom štátny dozor nad dodržiavaním zákona o energetike vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Vykonávanie dozoru nad dodržiavaním povinností účastníkov trhu s elektrinou a plynom, má byť v zmysle návrhu nového zákona o energetike primárne v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (výnimku tvorí najmä dodržiavania povinností týkajúcich sa plnenia úloh vo všeobecnom hospodárskom záujme, stavu núdze v elektroenergetike resp. krí zovej situácie v plynárenstve, a plnenia opatrení uložených ministerstvom, pri ktorých bude štátny dozor naďalej vykonávať Štátna energetická inšpekcia).

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním niektorých povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v prvej a druhej časti zákona ako aj podľa osobitných predpisov. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť Štátnej energetickej inšpekcie poskytovať vymedzené údaje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Upravuje sa zárove ň oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie požadovať súčinnosť od iných orgánov verejnej správy.

K § 91

Navrhuje sa nová úprava ustanovení týkajúcich sa sprá vnych deliktov v súvislosti s transpozíciou predmetných európskych smerníc do slovenského práva.

Ustanovenia upravujú sankciu za dopustenie sa správnych deliktov, a to pokutu. Pokuty ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxat ívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. Pokuty korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon a osobitné právne predpisy.

Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď úrad resp. inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najnesk ôr však do piatich rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty úrad resp. inšpekcia prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania a na skutočnosť, č i povinnosť porušila fyzická osoba alebo právnická osoba.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa stanovuje, že úrad ukladá v prípade správnych deliktov prevádzkovateľa sústavy alebo siete pokutu a ž do výšky 10% celkového obratu prevádzkovateľa sústavy alebo siete za rok predchádzajúci spáchaniu deliktu. Ak je prevádzkovateľ sústavy alebo siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, ú rad uloží pokutu až do výšky 10% celkového obratu vertikálne integrovaného podniku.

K § 92

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú v súvislosti s preložkami elektroenergetického rozvodného zariadenia, ako aj preložkami plynárenského zariadenia.

K § 93

Upravuje sa vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu.

K § 94

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES sa navrhuje spresnenie znenia týchto ustanovení za účelom dosiahnutia dôsledného informačné ho oddelenia prevádzkovateľov sústav a sietí v rámci vertikálne integrovaných podnikov (pri zohľadnení možnosti informačných tokov prostredníctvom osôb, ktoré vykonávajú priamo alebo nepriamo kontrolu nad osobami, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku), a teda dodržiavania dôvernosti informácii medzi právne odčlenenými spoločnosťami. Týka sa to najmä inform ácií, ktoré získavajú prevádzkovatelia pri výkone svojej činnosti, a ktoré by mohli byť zneužité za účelom poskytnutia výhody členov skupiny, ktorí pôsobia na trhu dodávok elektriny alebo plynu.

Ustanovuje sa zároveň povinnosť zverejňovať informácie transparentným a nediskriminačným spôsobom prevádzkovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 3 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

K § 95

Ustanovenie obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom a úradom v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.

K § 96

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s platnosťou povolení, osvedčení o odbornej spôsobilosti a osvedčení o súlade investičného zámeru s energetickou politikou vydaný ch podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Upravujú sa taktiež otázky súvisiace s konaniami a výkonom dozoru, ktorý sa začal pred nadobudnutím účinnosti zá kona, a niektoré ďalšie otázky týkajúce sa zachovania práv priznaných podľa doterajších predpisov.

V súvislosti so zmenou vymedzenia niektorých typov zmlúv sa stanovuje, ktoré zmluvy uzavreté podľa doterajších predpisov sa považujú za zmluvy upravené novým zákonom o energetike. Ustanovenia zmlúv uzatvorený ch podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s novým zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s novým zákonom do 31. decembra 2012.

K § 97

Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K§ 98

V ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy.

K čl. II

V nadväznosti na osobitnú úpravu niektorých aspektov určitých pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vyplýva z návrhu nového zákona o energetike, navrhuje sa zmena ustanovenia o podpornej pôsobnosti Zákonníka práce.

K čl. III

Navrhuje sa zmena živnostenského zákona vzhľ adom na skutočnosť, že povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou je upravené v zákone o energetike.

K čl. IV

Navrhuje sa zmena zákona o tepelnej energetike v súvislosti s potrebou aktualizačnej prípravy držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom predloženia návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica), ktorá nadobudla účinnosť zverejnením v Ú. v. EÚ L 376, 27. decembra 2006. Transpozíciou smernice sa má zabezpečiť kompatibilita nášho právneho poriadku s právom ES/EÚ a sloboda voľného pohybu služieb. Sloboda voľného pohybu služieb je zakotvená v základných zmluvách Európskeho spoločenstva a konkretizovaná judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“). Členské štáty, i napriek týmto skutočnostiam kládli pre výkon slobody poskytovania služby prekážky, ktoré boli v rozpore s uvedenými dokumentmi. Práve rozhodnutia ESD, ktoré poukazovali na prekážky brániace voľnému pohybu služieb, boli podnetom pre prijatie tejto smernice.

Zámerom smernice je liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch. Smernica ukladá členským štátom prijať také právne predpisy a opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a to v lehote troch rokov od jej účinnosti. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj novelizácie osobitných právnych predpisov v dôsledku správnej transpozície smernice, ktoré sú obsahom jednotlivých článkov návrhu zákona.

Smernica vytvára priestor pre zlepšenie podmienok, z hľadiska prístupu k službám (získania oprávnenia na poskytovanie služby/podnikanie), administratívnej spolupráce príslušných orgánov na vnútornom trhu EÚ, prístupu k informáciám v oblasti poskytovania služieb, cezhraničného poskytovania služieb, ako aj z hľadiska uznávania dokladov odbornej kvalifikácie, vydaných v inom členskom štáte.

Požiadavky smernice budú zabezpečené v praxi najmä z hľadiska prístupu fyzických a právnických osôb k službám zriadením jednotných kontaktných miest (ďalej len „JKM“), administratívnej spolupráce medzi orgánmi na vnútornom trhu prostredníctvom zavedenia Informačného systému vnútorného trhu, sprístupnením celého radu informácii v oblasti služieb v osobnom kontakte poskytovateľa a príjemcu služby s JKM alebo prostredníctvom elektronických zariadení, ako aj z hľadiska vytvorenia právneho rámca pre cezhraničné poskytovanie služieb v Slovenskej republike.

JKM umožnia, najmä budúcim poskytovateľom služieb splniť si na jednom mieste viaceré zákonné povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia, ako aj ďalšie formality a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. JKM v súčasnosti fungujú na všetkých živnostenských úradoch (50) obvodných úradov v Slovenskej republike (ďalej len „JKM 1“), ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Tieto poskytujú pomoc od 1. 10. 2007 osobám, ktoré mienia poskytovať alebo už poskytujú služby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, spadajúce inak pod režim Živnostenského zákona. Z uvedeného je zrejmé, že tieto JKM poskytujú pomoc podnikateľom podnikajúcim podľa Živnostenského zákona. Právnym rámcom týchto JKM je v súčasnosti Živnostenský zákon. JKM pre ostatné osoby, ktoré budú mať záujem poskytovať služby podľa iných osobitných predpisov, iných ako je Živnostenský zákon (t. j. podnikatelia podľa § 2 odsek 2 písm. c) Obchodného zákonníka), ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr, budú tiež na živnostenských úradoch obvodných úradov, ale len v sídlach krajských miest (8). Tieto budú totožné s JKM 1 na týchto úradoch. JKM 2 budú poskytovať pomoc aj občanom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem podnikať v službách na území SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Využiť pomoc poskytovanú JKM nie je pre podnikateľa povinnosť, ale možnosť. Funkčné zabezpečenie JKM 2 vyžaduje spoluprácu medzi živnostenskými úradmi ako JKM 2 a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách, na ktoré sa vzťahuje smernica a teda aj návrh zákona. Spolupráca bude realizovaná prostredníctvom elektronických zariadení.

V súčasnosti prebieha 1. modul Informačného systému vnútorného trhu zameraný na uznávanie odborných kvalifikácií osôb, ktoré mienia poskytovať služby v niektorom z členských štátov. Ďalší modul bude zameraný na uplatňovanie požiadaviek smernice. Do systému budú zapojené inštitúcie, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie, orgány, ktoré sú kompetentné uznávať doklady o odbornej kvalifikácii a príslušné kontrolné orgány. Spolupráca bude spočívať najmä v oblasti overovania pravosti a vecnej stránky dokumentov o odbornej kvalifikácií vydaných v inom členskom štáte a tiež v dohľade nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb v Slovenskej republike.

Návrh zákona sa vzťahuje na široké spektrum služieb, ktorých poskytovanie na území Slovenskej republiky upravujú rôzne právne predpisy v pôsobnosti rôznych orgánov a inštitúcií. Návrh zákona vymedzuje aj služby, na ktoré sa nevzťahuje. Vylúčenie niektorých služieb z návrhu zákona ešte nezakladá vylúčenie všetkých služieb tej ktorej oblasti, napríklad vylúčenie služieb prevádzkovania leteckej dopravy z pôsobnosti predmetného zákona nevylučuje všetky služby v oblasti leteckej dopravy. Z pôsobnosti návrhu zákona sú vylúčené len služby dopravy osôb a nákladu. Na ostatné služby v leteckej doprave poskytované na komerčnom základe, sa návrh zákona vzťahuje.

Návrh zákona, okrem iného zavádza a definuje niektoré nové pojmy a podmienky, za ktorých je možné poskytovať služby na území SR na trvalom základe alebo cezhranične a to aj občanmi z iných členských štátov. Pojmy ako je ústredie a hlavné miesto podnikania sú pojmy, ktoré sú v našom právnom poriadku známe (zákon č. 455/1991 Zb., zákon č. 562/2004 Z. z., zákon č. 91/2007 Z. z). Hlavné miesto podnikania si určuje poskytovateľ služby, podnikateľ sám. Návrh zákona sa vzťahuje na fyzické osoby, ale aj na právnické osoby, poskytujúce služby na komerčnom základe, na domácich, ale aj zahraničných poskytovateľov služieb, podnikateľov z iných členských štátov a stanovuje pre nich rovnaké podmienky, čo sa týka prístupu ku službám. Tým sa upravujú nové možnosti v oblasti podnikania v iných členských štátoch aj pre našich občanov, nakoľko smernicu sú povinné implementovať všetky členské štáty.

Návrh zákona stanovuje tiež niektoré postupy, ktoré je možné obmedziť len z hľadiska závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, ktoré sú obsahom osobitných predpisov. Pojem závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu sa vyvinuli z judikatúry ESD v súvislosti s článkami 43 a 49 Zmluvy a zahŕňa na účely problematiky smernice a teda aj návrhu zákona najmä oblasti ako je verejný poriadok, verejná bezpečnosť, verejné zdravie, ochrana verejnosti, spotrebiteľa, príjemcov služieb, životného prostredia, duševného vlastníctva, cieľov politiky v oblasti kultúry, národného historického a umeleckého dedičstva a pod. (čl. 4 odsek 8 smernice). Odchýliť sa v požiadavkách a postupoch, stanovených návrhom zákona je možné tam, kde návrh zákona odkazuje na osobitné predpisy, kedy sa môžu uplatniť závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu, alebo tieto požiadavky a postupy sú upravené odlišne v osobitných predpisoch, ktoré korešpondujú s pravidlami Spoločenstva pri výkone služby.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka pre posúdenie vplyvov

1. Vplyvy na verejné financie:

Prijatie návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov má vplyv na verejné financie, spojené predovšetkým so založením jednotných kontaktných miest 2. etapy a súvisiacich činností (ďalej len „JKM 2“). JKM 2 nadväzujú na činnosť jednotných kontaktných miest 1. etapy (ďalej len „JKM 1“).

Realizácia JKM 2 má vplyv na rozpočty niektorých ministerstiev, iných štátnych orgánov a profesijných komôr (zriadených zákonom), v pôsobnosti rezortných ministerstiev, v ktorých kompetencii sú služby, na ktoré sa smernica a teda aj návrh zákona vzťahuje. Uvedené nemá finančné dopady na rozpočty štátnych fondov, obcí, vyšších územných celkov, Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu a v roku 2009 ani na Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu.

Pre technickú realizáciu JKM 2 boli rozpočtovým opatrením MF SR č. 53/2009 zo dňa 8. 9. 2009 zvýšené výdavky kapitoly MH SR (gestor implementácie smernice v SR) pre rok 2009 o jeden milión Eur. Najviac finančných prostriedkov sa použije na strane Ministerstva vnútra SR, v ktorého pôsobnosti sú živnostenské úrady obvodných úradov v sídlach krajských miest, ktoré budú hostiteľom JKM 2 a to nielen pre našich občanov, ale aj pre občanov s domicilom v inom členskom štáte. Finančnými prostriedkami budú pokryté najmä náklady, spojené s úpravou príslušných informačných systémov, dobudovaním a posilnením komunikačnej infraštruktúry a technickým dobudovaním dotknutých pracovísk. JKM 1 a JKM 2 budú zabezpečovať aj digitalizáciu listinných dokumentov, ktoré sú povinnými prílohami návrhu na prvozápis právnickej osoby do obchodného registra. Zabezpečia tiež, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, autenticitu digitalizovaných dokumentov s predloženými listinnými dokumentmi. Pre zabezpečenie uvedených úloh je nevyhnutné najmä upraviť súčasný informačný systém živnostenského podnikania, vybaviť živnostenské úrady obvodných úradov výpočtovou technikou, prispôsobiť rezortnú komunikačnú infraštruktúru zvýšením prenosových kapacít pre vybrané komunikačné uzly rezortnej siete a zabezpečiť preškolenie zamestnancov živnostenských úradov.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozpočtové opatrenia, ktorými boli zvýšené výdavky kapitol inštitúcií zabezpečujúcich realizáciu JKM 2 boli realizované až koncom novembra 2009 nebolo možné čerpať prostriedky v uvedenej výške a ich čerpanie bude zabezpečené v roku 2010 nad rámec prostriedkov uvedených v tabuľke „Odhad finančných prostriedkov pre rok 2010 a 2011.“

Ministerstvo financií SR súhlasí s návrhom za podmienky prehodnotenia vnútorných priorít zainteresovaných kapitol a zabezpečenia požadovaných prostriedkov v rámci ich schválených limitov výdavkov na roky 2010 a 2011.

Predpokladané výdavky MV SR a iných orgánov štátnej správy, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením jednotných kontaktných miest 2. etapy

1. Ministerstvo vnútra SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600)502 375416 420617 536Z toho:Mzdy, platy, služ. Príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)-96 26296 262Poistné a príspevok do poisťovní (620)-33 59533 595Tovary a služby (630) Z toho:Výpočtová technika (633002)348 625Softwér (633013) 80 000 5 000 5 000Komunikačná infraštruktúra (633019) 65 000 281 563482 679Školenia (637001) 8 750--Kapitálové výdavky (700)205 400--Z toho:Obstarávanie kapitálových aktívZ toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713 002)205 400Výdavky spolu707 775416 420617 536

2. Ministerstvo hospodárstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

3. Ministerstvo školstva SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

4. Ministerstvo životného prostredia SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

5. Ministerstvo spravodlivosti SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky90 000Komunikačná infraštruktúra (633019)90 000Kapitálové výdavky (700)10 000Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 10 000Výdavky spolu100 000

6. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

7. Letecký úrad SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky15 000Výpočtová technika (633 002)Komunikačná infraštruktúra (633019)15 000Kapitálové výdavky (700)-Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu15 000

8. Úrad pre dohľad nad výkonom auditu - pôsobnosť MF SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky1 16214 92714 927Z toho:Mzdy, platy, služ. príjmy a ostat. osob. vyrovnania (610)- 9 9609 960Poistné a príspevok do poisťovní (620)- 3 5063 506Tovary a služby (630)Z tohoPoštovné a telekomunikácie 797 797Komunikačná infraštruktúra (633019) 664Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002) 664 664Kapitálové výdavky (700)1 800--Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 800Výdavky spolu2 96214 92714 927

9. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – pôsobnosť MH SR

V Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavkyKomunikačná infraštruktúra (633019)10 000Kapitálové výdavky (700)Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky 2 000Výdavky spolu12 000

10. Banské úrady (6) - pôsobnosť MH SR

v Eurách

Rok200920102011

Bežné výdavky (600) 9 25869 72058 792z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)-38 16040 831Poistné a príspevok do poisťovní (620)-13 33714 270Tovary a služby (630)18 223 3 691z toho:Poštovné a telekomunikácie (632)Výpočtová technika (633002) 663Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetok (633)Kancelárske potreby (633 006)Softwér (633013) 3 086Komunikačná infraštruktúra (633019) 5 509Rutinná a štandardná údržba (635)Náklady na údržbu systémov a počítačov (635002)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)11 617 5 643-z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713002)11 617 5 643-Výdavky spolu20 87575 36358 792

11. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri ÚV SR

v Eurách

Rok 200920102011Bežné výdavky37 400Komunikačná infraštruktúra (633019)37 400Kapitálové výdavky (700)11 200Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky11 200Výdavky spolu48 600

Výdavky spolu - MV SR a ostatné orgány štátnej správy967 212506 710691 255

Predpokladané výdavky profesijných komôr, dotknutých realizáciou a funkčným zabezpečením 2. etapy jednotných kontaktných miest

1. Slovenská komora daňových poradcov - pôsobnosť MF SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 4 18123 18523 185z toho:Mzdy, platy, sl. Príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)15 13615 136Poistné a príspevok do poisťovní (620)5 328 5 328Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 589 2 589Výpočtová technika (633002) 862Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) 132 132Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319 Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 493z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 493Výdavky spolu5 67423 18523 185

2. Slovenská komora architektov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 269

3. Slovenská komora stavebných inžinierov - pôsobnosť MVRR SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 31916 4827 122z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)9 360Poistné a príspevok do poisťovní (620)3 0423 042Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) 2 0802 080Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)2 0002 000Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)1 950z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky1 950Výdavky spolu5 26916 4827 122

4. Slovenská advokátska komora – pôsobnosť MS SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

5. Slovenská komora geodetov a kartografov – pôsobnosť Úrad geodézie a kartografie SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 3197 1551 755z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)5 400Poistné a príspevok do poisťovní (620)1 7551 755Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006) Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)3 300z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky3 300Výdavky spolu6 6197 1551 755

6. Slovenská komora patentových zástupcov – Úrad priemyselného vlastníctva SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319

7. Slovenská komora veterinárnych lekárov – pôsobnosť MP SR

V Eurách

Rok200920102011Bežné výdavky (600) 3 319z toho:Mzdy, platy, sl. príjmy a ost. osob. vyrovnania (610)Poistné a príspevok do poisťovní (620)Tovary a služby (630)z toho:Poštovné a telekomunikácie (632) Výpočtová technika (633002)Materiál + drobný hmotný a nehmotný majetokKancelárske potreby (633 006)646Softwér (633013)Komunikačná infraštruktúra (633 019) 3 319Rutinná a štandardná údržba (635)Školenia (637001)Kapitálové výdavky (700)z toho:Obstarávanie kapitálových aktívz toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej technikyVýdavky spolu3 319646

V Eurách

Výdavky spolu - všetky komory32 78847 46832 062

V Eurách

Výdavky spolu za MV SR, ostatné orgány štátnej správy a profesijné komory1 000 000554 178723 317 Zdrojové krytie výdavkov dotknutých inštitúcií na roky 2010 a 2011 bude zabezpečované v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Pre MV SR boli uvoľnené v roku 2009 z kapitoly MH SR finančné prostriedky v objeme 375 613 Eur na činnosti, súvisiace s realizáciou JKM 2 (viď rozpočtové opatrenie MF SR č. 75/2009). Úradu vlády SR bolo uvoľnených na základe požiadavky MV SR z nárokovaných finančných prostriedkov MV SR 108 727 Eur. Kapitálové výdavky v objeme 338 710 Eur boli prevedené z roku 2009 do roku 2010.

I napriek rozšíreniu činností živnostenských úradov, v súvislosti s funkčným zabezpečením JKM a Informačným systémom vnútorného trhu Ministerstvo vnútra SR upustilo od požiadavky zvýšenia počtu zamestnancov, s tým, že sa predpokladá len zmena systemizácie na živnostenských úradoch. Spolupráca JKM s Informačným systémom vnútorného trhu predpokladá z dôvodu rozšírenia činnosti zvýšenie zamestnancov cca. o 1 zamestnanca u ťažiskových inštitúcií a niektorých profesijných komorách, ktoré sú po legislatívno-vecnej stránke v pôsobnosti príslušných rezortov a budú zabezpečovať uvedené úlohy.

Čo sa týka navrhovaných zmien v zákone o správnych poplatkoch ( čl. IX návrhu zákona o službách na vnútornom trhu), možno konštatovať, že zmeny navrhované v VIII. časti, „Finančná správa a obchodná činnosť“, v položke č.148 nie je možné kvantifikovať, nakoľko ide o zavedenie úkonov, ktoré neboli doposiaľ realizované. V sadzobníku správnych poplatkov sa v X. časti „Životné prostredie“, navrhovaná zmena položky č. 170 vypúšťa.

Ťažiskovými inštitúciami, ktoré budú zabezpečovať vyššie uvedené úlohy, schválené viacerými uzneseniami vlády SR (napr. 367/2008, 707/2008, 808/2008, 735/2008) budú Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o službách predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry v oblasti služieb. Pozitívny vplyv na obyvateľov ako príjemcov služieb sa predpokladá v širšej ponuke a kvalite ponúkaných služieb pri možnosti aj cezhraničného poskytovania služieb. Príjemcovia služieb budú mať prístup k širšiemu súboru informácií o poskytovaných službách, čo im umožní kvalifikovanejšie rozhodovanie o výbere služieb. V oblasti spotreby služieb dopad návrhu zákona a implementácie smernice na celkovú životnú úroveň bude závisieť najmä od rastu reálnych príjmov obyvateľov.

Vyššia konkurencia v oblasti služieb predpokladá zníženie cien za služby, čo bude mať pozitívny dopad na kvalitu života obyvateľov. V podmienkach Slovenskej republiky sa predpokladá pokračujúca tendencia vyrovnávania domácej cenovej hladiny, s hladinou cien za služby v iných členských štátoch. Základný dopad návrhu zákona, ako je zvýšenie rozsahu poskytovaných služieb a zamestnanosti sa odzrkadlí v rozšírení škály služieb v Slovenskej republike, pokiaľ ide o druhy a rozsah služieb vysokej kvality.

Vplyvy návrhu zákona o službách možno hodnotiť pozitívne z hľadiska zlepšovania podmienok prístupu budúcich podnikateľov k službám a samotného poskytovania služieb, čo je v súlade s cieľmi, prioritami a iniciatívami Európskej únie ako aj hospodárskej politiky vlády SR, vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 - 2010 . Zefektívnením administratívno-právnych postupov ich sústredením na jedno miesto – na JKM, občan, najmä pri začatí podnikania, ušetrí čas a financie, nakoľko bude mať možnosť vybaviť si viaceré formality k podnikaniu vo vzťahu k viacerým inštitúciám na jednom mieste a to aj elektronicky. Predpokladá sa, že prípadné nové technické vybavenie pre splnenie si jeho zákonných informačných povinností vo vzťahu k príjemcom služieb, ako aj možnosť elektronickej komunikácie s verejnou správou si môže vyžiadať určité finančné nároky na strane podnikateľa. 3. Vplyvy na životné prostredie: Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť

Predpokladá sa, že návrh zákona o službách bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Prírastok počtu podnikateľov bude predstavovať približne 0,6 % celkového počtu pracujúcich v Slovenskej republike ročne. Možno predpokladať, že v ekonomicky silnejších krajoch, ako je napríklad Bratislavský sa bude zamestnanosť zvyšovať v službách vyžadujúcich vyššie odborné predpoklady. Počíta sa s rastom zamestnanosti v sektore stavebníctva, cestovného ruchu, vzdelávania súvisiaceho s výkonom podnikateľskej činnosti, ako napríklad právnych služieb, účtovníctva, audítorských činnosti, a podobne.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv najmä na podnikateľské prostredie. Vytvorenie JKM 2, poskytovanie informácií a možnosť podania žiadosti o vydanie oprávnenia na poskytovanie služby na jednom mieste, vrátane elektronickej komunikácie a zavedenie informačného systému vnútorného trhu povedie k úspore finančných nákladov podnikateľov. Vytvorenie siete JKM 2, ktoré nadväzujú na JKM 1, zníži a zefektívni administratívno-právne postupy v podnikateľskom prostredí, zjednoduší prístup ku službám nielen domácim podnikateľom, ale aj podnikateľom z iných členských štátov, ktorí budú mať záujem etablovať sa na území Slovenskej republiky alebo poskytovať služby cezhranične, dočasne.

Zmena výšky správnych poplatkov nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch počíta s minimálnym zvýšením správnych poplatkov, ale súčasne niektoré správne poplatky znižuje, čím v zásade nedôjde vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k jeho nárastu alebo poklesu. Náklady, súvisiace s navrhovanými úpravami výšky správnych poplatkov sú úmerné k úkonom, ktoré je potrebné, v súlade s príslušnými predpismi zabezpečiť. Nie je možné akceptovať názor, že k zvýšeniu poplatkov dochádza vplyvom zavedenia meny Euro v Slovenskej republike. V súvislosti s týmto je možné uviesť, že k zníženiu poplatkov v prospech podnikateľov došlo už aj v súvislosti s poslednou novelizáciou Živnostenského zákona, v spojení s implementáciou niektorých čiastkových požiadaviek smernice (založenie JKM 1), ktorá je transponovaná predmetným návrhom zákona. Úsporou v prospech podnikateľa bude aj zabezpečenie výpisu z registra trestov zdarma (ako jedna z podmienok vydania oprávnenia na podnikanie), ktorý už v súčasnosti zabezpečujú pre určitý okruh podnikateľov JKM 1, ako aj úspora času a financií podnikateľa pri využití JKM 2, ktoré mu zabezpečí okrem výpisu z registra trestov aj pridelenie IČO, evidenciu v príslušnej zdravotnej poisťovni, na daňovom úrade, prípadne zaregistrovanie firmy v obchodnom registri, s predkladaním potrebných dokladov a údajov len raz, na jednom mieste, na JKM.

Z hľadiska živnostenského podnikania sa navrhuje zrušenie koncesovaných živnosti a ich zaradenie do viazaných živností. To znamená, že poplatok za vydanie oprávnenia na tieto činnosti, ktorý bol pôvodne vo výške 33 Eur sa zníži až o 18 Eur, nakoľko sa navrhuje aj samotné zníženie správneho poplatku za vydanie oprávnenia na viazanú živnosť z pôvodných 16,50 Eur na 15 Eur. Takže zníženie poplatku nie je len z dôvodu preradenia koncesovaných živnosti medzi viazané, ale aj z dôvodu samotného zníženia položky za vydanie oprávnenia na viazané živnosti. Navrhuje sa zníženie aj ďalších správnych poplatkov, v súvislosti so živnostenským podnikaním. Zvýšenie niektorých položiek, ktorých samotná základná výška je primeraná k vykonanému úkonu, je určitou kompenzáciou straty príjmu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Naplnenie požiadaviek, najmä čl. 6 – 8 smernice kladie zvýšené požiadavky na bezpečnú elektronickú komunikáciu, kvalitu informačných technológií a informačných systémov. Funkčné zabezpečenie JKM 2 v Slovenskej republike, ako miest sústredenia rôznych administratívno-právnych postupov, vyžaduje vytvorenie vzájomných elektronických prepojení/prístupov medzi JKM 2 - 8 živnostenskými úradmi obvodných úradov v sídlach krajov (totožné s JKM 1 na týchto úradoch) a niektorými ministerstvami, inými štátnymi orgánmi a profesijnými komorami, ktoré vydávajú oprávnenia na podnikanie v službách. Tieto JKM budú slúžiť aj pre osoby z iných členských štátov, ktoré budú mať záujem poskytovať služby v SR, či už na trvalom základe alebo cezhranične. Spolupráca uvedených inštitúcií bude orientovaná do oblasti povoľovacích postupov vydávania oprávnení na výkon tej ktorej služby, resp. vzniku firmy, evidencie poskytovateľa služby/podnikateľa v systéme zdravotného poistenia a registrácie na príslušnom daňovom úrade. Je snahou vytvoriť možnosť, prostredníctvom všetkých JKM, podávať elektronicky návrh na zápis právnickej osoby do príslušného obchodného registra a to s využitím Ústredného portálu verejnej správy a tiež možnosť elektronickej komunikácie poskytovateľa služby/podnikateľa s ktorýmkoľvek JKM. Tým dôjde aj k rozšíreniu činností už zriadených JKM 1, ktoré začali svoju činnosť už 1. 10. 2007.

Základom funkčného zabezpečenia JKM 2 a plnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je upraviť príslušné informačné systémy, dobudovať a posilniť komunikačnú infraštruktúru a technicky dobudovať príslušné pracoviská, s dôrazom na informačné systémy najmä obchodného registra, živnostenského podnikania a technickú vybavenosť živnostenských úradov. Ide o projekt, ktorým sú riešené viaceré vecno-technické požiadavky, vyplývajúce zo smernice o službách na vnútornom trhu a teda aj návrhu zákona, viacerých rezortov, iných štátnych orgánov a profesijných komôr. Vzhľadom na to, že nie je možné finančné dopady projektu presne vyčísliť, MH SR má za to, že je nutné JKM 2 realizovať ako celok a nie každá dotknutá inštitúcia separátne. Tým bude zabezpečená transparentnosť toku finančných prostriedkov, ktoré budú použité pre tú ktorú inštitúciu podľa skutočnej potreby.

Návrh zákona vytvára právny rámec aj pre jeden z nástrojov pre lepšie fungovanie vnútorného trhu EÚ, ktorým je Informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI systém“). IMI systém bol vyvinutý Európskou komisiou s cieľom jeho využívania napomôcť plniť požiadavky stanovené smernicou a uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi orgánmi s rovnakými kompetenciami v jednotlivých členských štátoch. IMI systém umožní medzi členskými štátmi elektronickú výmenu informácií ako aj nové formy medzinárodnej administratívnej spolupráce. Spolupráca bude zameraná najmä na oblasť uznávania odbornej kvalifikácie, verifikovanie dokladov predložených podnikateľmi pri žiadostiach o vydanie oprávnenia na výkon služby, ako aj na požiadavky, vyplývajúce zo smernice. IMI systém napomôže vyhľadať kompetentný partnerský úrad v inom členskom štáte.

IMI systém je uzavretý systém, ktorý je funkčne zabezpečený cez Internet. Dovoľuje pracovať s dvadsiatimi tromi oficiálnymi úradnými jazykmi EÚ. Tým sa komunikácia medzi kompetentnými orgánmi na trhu EÚ dostane na kvalitatívne vyššiu úroveň. Najmä pre podnikateľov táto forma významne zjednoduší prístup k službám a podmienky pre podnikanie budú v rámci celej EÚ zjednotené. Do IMI systému v Slovenskej republike budú zapojené 3 okruhy orgánov štátnej správy a iných inštitúcií, ktoré vydávajú oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, uznávajú odbornú kvalifikáciu osôb v prípade cezhraničného poskytovania služieb, ako aj orgány, ktoré majú dohľad nad dodržiavaním zákonnosti podnikateľom pri poskytovaní služieb. Pre fungovanie IMI systému sa vyžaduje v príslušných rezortoch a inštitúciách mať k dispozícií dvoch pracovníkov pre vybavovanie požiadaviek z iných členských štátoch a dve zostavy personálnych počítačov s pripojením na Internet. Príslušné rezorty a inštitúcie nominovali požadovaných pracovníkov do Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny expertov, ktorí sú vybavení potrebnými technickými prostriedkami.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

v Zmluve o fungovaní Európskej únie

Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, kapitola III Služby, čl. 56-62

- v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Napríklad:

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-205/99 Asociación Profesional de Empresas Navieras de Líneas Regulares (Analir) a iní proti Administración General del Estado (2001), Zb. roz. ESD I-01271,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-390/99 Canal Satélite Digital SL proti Adminstración General del Estado, za účasti Distribuidora de Televisión Digital SA (DTS) (2002). Zb. roz. ESD I-00607,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-309/99 J. C. J. Wouters, J. W. Savelbergh a Price Waterhouse Belastingadviseurs BV proti Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, za účasti Raad van de Balies van de Europese Gemeenschap (2002), Zb. roz. ESD I-01577,

-Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-385/99 V.G. Müller-Fauré proti Onderlinge Waarborgmaatschappij OZ Zorgverzekeringen UA a E.E.M. van Riet proti Onderlinge Waarborgmaatschappij ZAO Zorgverzekeringen (2003), Zb. roz. ESD I-04509

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES najneskôr do 28. decembra 2009

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: smernica 2006/123/ES si vyžaduje v záujme jej úplnej transpozície úpravu právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru s právnom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

- spolugestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

Úvodné ustanovenie zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti. Ide o práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb. Zákon ďalej upravuje dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a podmienky administratívnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov.

Návrh zákona sa nevzťahuje na služby, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti smernice o službách.

Ustanovenie § 2 je výkladovým ustanovením základných pojmov v oblasti služieb. Definícia služby vychádza z článku 50 Zmluvy o založení ES, na ktorý odkazuje smernica o službách pri vymedzení pojmu služba v článku 4 ods. 1. Službou sa na účely zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť, priemyselnej, obchodnej, výrobnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu. Usadeným poskytovateľom služby je fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky alebo iného členského štátu alebo právnická osoba založená podľa práva Slovenskej republiky alebo iného členského štátu so sídlom, ústredím, alebo hlavným miestom vykonávania podnikateľskej v Slovenskej republike alebo inom v členskom štáte, ktorá ponúka alebo poskytuje službu a je usadená v Slovenskej republike. Príjemcom služby je fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom členského štátu, alebo ktorá má priznané práva osobitným predpisom a právnická osoba založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej alebo inej činnosti na území členského štátu a užíva alebo mieni užívať službu.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje uznávanie splnenia požiadaviek, a to tak, že žiadatelia, ktorí už získali oprávnenie na poskytovanie služieb v inom členskom štáte, môžu na základe tohto oprávnenia poskytovať služby, ak podmienky pre vydanie oprávnenia v inom členskom štáte sú rovnocenné alebo porovnateľné s podmienkami pre udelenie oprávnenia v Slovenskej republike. Cieľom tejto úpravy je vytvorenie súladu so smernicou o službách a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá stanovuje, že podmienky pre vydanie oprávnenia pri usadení sa v členskom štáte nesmú byť duplicitné. Tieto podmienky sa však neuplatnia v prípade, ak sú v Slovenskej republike podmienky pre vydanie oprávnenia širšie ako v inom členskom štáte.

Návrh zákona upravuje aj podmienky uznávania dokladov, ktoré slúžia na získanie oprávnenia a boli vydané v inom členskom štáte, ak slúžia na rovnaký alebo podobný účel ako v Slovenskej republike. Ďalej sa ustanovuje dôležitá požiadavka, a to, že príslušný orgán nebude vyžadovať predloženie originálov týchto dokladov, neoverených kópií, alebo úradne osvedčených prekladov, okrem prípadov ak sú tieto opodstatnené závažným dôvodom týkajúcich sa verejného záujmu, ako je ochrana pracovníkov, verejného zdravia, ochrana životného prostredia, alebo príjemcov služieb. Príslušný orgán si v prípade pochybností môže overiť pravdivosť a obsah predložených dokladov prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu.

Ustanovenie § 3 ods. 3 upravuje podmienky uznávania profesijného poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti. Poistenie príslušný orgán uzná vtedy, ak má žiadateľ uzavreté poistenie v inom členskom štáte a toto poistenie je rovnocenné, alebo porovnateľné s poistením, ktoré sa vyžaduje podľa osobitného predpisu v Slovenskej republike.

K § 4

Ustanovenie upravuje podmienky podávania žiadostí o udelenie oprávnení. Príjem žiadosti na udelenie oprávnenia musí príslušný orgán potvrdiť, v potvrdení uvedie deň doručenia žiadosti, lehotu na rozhodovanie o udelení oprávnenia, poučenie o následkoch nesplnenia podmienok na udelenie oprávnenia, ako aj iné skutočnosti.

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o udelenie oprávnenia aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré prijatie žiadosti žiadateľovi potvrdí.

V § 4 ods. 3 sa upravuje možnosť podať žiadosť jednotnému kontaktnému miestu aj elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. V prípade tohto ustanovenia sa odkladá účinnosť na 1. január 2011.

K § 5

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu poskytnúť na žiadosť poskytovateľa služby alebo príjemcu služby bezodkladne po prijatí žiadosti informáciu aké podmienky musia byť splnené na udelenie oprávnenia. Poskytovanie týchto informácií nemá charakter právneho poradenstva, informácie sa budú poskytujú len na základe žiadosti, ktorá môže byť doručená aj elektronickými prostriedkami.

K § 6

Ustanovenie upravuje rozsah informačnej povinnosti poskytovateľa služby vo vzťahu k príjemcovi služby. Návrh zákona rozlišuje medzi povinnými informáciami a inými informáciami, ktoré poskytovateľ služby poskytne na základe žiadosti príjemcu služby.

Poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť sprístupnenie týchto informácií v mieste poskytovania služby, včas na viditeľnom mieste a tiež v informačných dokumentoch. Poskytovateľ služby môže tieto informácie poskytovať aj elektronicky.

V prípade porušenia informačných povinností poskytovateľom služby, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. a).

K § 7

Ustanovenie upravuje princíp, že poskytovatelia služieb v regulovaným povolaniach nemôžu byť obmedzení rôznymi prekážkami v obchodnej komunikácii, ako je napríklad zákaz reklamy v médiách alebo iných foriem obchodnej komunikácie.

K § 8

Ustanovenie upravuje požiadavky cezhraničného poskytovania služieb poskytovateľmi z iných členských štátov Európskej únie. Právo cezhraničného poskytovania služieb je zakotvené v primárnom práve Spoločenstva, v článku 49 Zmluvy o ES. Zákon o službách zakotvuje právo cezhraničného poskytovania služieb na území Slovenskej republiky poskytovateľom služby na základe a v rozsahu oprávnenia získaného v inom členskom štáte. Cieľom tejto právnej úpravy je uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb. Návrh zákona rieši aj výnimky z cezhraničného poskytovania služieb, ide najmä o tie druhy služieb, ktorých cezhraničné poskytovanie upravujú vlastné pravidlá, ako sú služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, poštové služby, odber, využívanie a používanie vody, služby v oblasti energetiky a ako aj služby advokátov a audítorov.

K § 9

Cieľom tejto právnej úpravy je umožniť príjemcom služieb získať všeobecné informácie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, informácie o možnostiach riešenia sporu medzi poskytovateľom a príjemcom služieb a kontaktné údaje o združeniach založených na ochranu spotrebiteľa.

Informácie pre príjemcov služieb poskytuje informačné centrum pre príjemcov služieb, ktorého funkcie bude vykonávať Ministerstvo hospodárstva SR. Informácie, ktoré budú príjemcom služieb poskytovať musia byť jednoznačné, ľahko dostupné aj na diaľku elektronickými prostriedkami a pravidelne aktualizované.

Informačné centrum pre príjemcov služieb poskytuje bezodkladne informácie aj orgánu iného členského štátu, ktorý plní úlohu informačného centra, a ktorý požiada informačné centrum pre príjemcov služieb o poskytnutie informácií.

K § 10

Ustanovenie upravuje zákaz poskytovateľov služieb usadených v Slovenskej republike diskriminovať príjemcov služieb z iných členských štátov, najmä z dôvodu ich štátnej príslušnosti, alebo miesta trvalého pobytu alebo sídla príjemcu služby. Tento princíp chráni príjemcov služieb pred nekalými obchodnými praktikami zo strany poskytovateľov služieb. V prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 10, zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty podľa § 18 ods. 1 písm. b).

K § 11

Ustanovenie vo všeobecnosti definuje, čo je jednotné kontaktné miesto (ďalej len „JKM“) a aké možnosti prináša pre poskytovateľa služby. Z jeho obsahu vyplýva, že poskytovateľ služby môže na jednom mieste vybaviť formality, súvisiace s výkonom služby a to vo vzťahu k viacerým inštitúciám. Z ustanovenia tiež vyplýva, že JKM poskytne rôzne informácie, vzťahujúce sa na poskytovanie služby poskytovateľom služieb.

Príslušný orgán je povinný informovať JKM o vydaní oprávnenia, zamietnutí žiadosti vydať oprávnenie alebo inej skutočnosti dôležitej na vydanie oprávnenia.

K § 12

Ustanovenie upravuje podmienky vykonávania dozoru nad cezhraničnými poskytovateľmi služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte únie a poskytujú služby na území Slovenskej republiky. Podľa návrhu § 8, ktorý implementuje čl. 16 Smernice, každý poskytovateľ má právo poskytovať služby cezhranične v inom členskom štáte na základe právnych predpisov vlastného štátu usadenia. Členský štát, v ktorom službu cezhranične poskytuje môže od neho vyžadovať splnenie len veľmi obmedzeného okruhu požiadaviek, týkajúcich sa predovšetkým verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia atď.

Podľa čl. 30 a 31 Smernice dozor nad poskytovateľom vždy vykonáva dozorný orgán štátu usadenia, aj v tom prípade, ak služba je poskytovaná cezhranične v inom členskom štáte. Smernica vyžaduje, aby v prípade, ak je potrebné u cezhraničného poskytovateľa vykonať kontrolu alebo inšpekciu, aby sa táto vykonala prostredníctvom príslušného orgánu v štáte, kde sa služba poskytuje, a to na základe dožiadania orgánu zo štátu usadenia. Smernica však nevylučuje, aby príslušný orgán v štáte, kde sa služba poskytuje, vykonal u cezhraničného poskytovateľa kontrolu alebo inšpekciu na základe vlastného podnetu. Vyvodenie zodpovednosti za konanie, ktoré porušuje predpis, na základe ktorého je služba poskytovaná, čiže predpis štátu usadenia, však môže vykonať len orgán štátu usadenia. Návrh ustanovenia § 12 upravuje postup, ak služba je poskytovaná na území Slovenskej republiky poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte.

K § 13

Ustanovenie preberá čl. 18 a 35 Smernice. Smernica napriek generálnemu pravidlu zákazu obmedzovania voľného pohybu služieb umožňuje, aby sa v odôvodnených prípadoch v záujme bezpečnosti poskytovanej služby prijalo opatrenie na zabránenie hroziacej ujmy. Opatrením sa myslí individuálny správny akt prijatý príslušným orgánom, ktorého je konkrétny poskytovateľ služby usadený v inom členskom štáte. Pred prijatím opatrení musí byť dodržaný postup oznámenia a žiadosti o prijatie tohto opatrenia, len v naliehavých prípadoch je možné prijať opatrenia bez tohto postupu. Smernica ustanovuje podmienky pre konkrétne opatrenie (odsek 3).

K § 14

Ustanovenie upravuje postup orgánov dozoru v prípade cezhraničného poskytovania služieb podľa § 8 v prípade, ak sa služba poskytuje cezhranične v inom členskom štáte poskytovateľom, ktorý je usadený v Slovenskej republike podľa zásad vyjadrených v odôvodnení k § 12.

K § 15

Ustanovenie upravuje povinnosť príslušného orgánu bezodkladne informovať štát usadenia, členské štáty a Európsku komisiu, ak zistí, že činnosť cezhraničného poskytovateľa služby ohrozuje alebo môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo životné prostredie na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu.

K § 16

Upravuje právo príslušných orgánov iných členských štátov nahliadať do registrov a iných úradných evidencií, v ktorých sú zapísaní poskytovatelia služieb, za rovnakých podmienok ako príslušné orgány.

K § 17

Ustanovenie upravuje dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona, ktoré vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 18

Upravuje sa možnosť uloženia sankcií v prípade porušenia povinností poskytovateľom služby podľa § 6 a 10.

K § 19

Technickým nástrojom pre zaistenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi bude informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI“), ktorého technickú realizáciu v spolupráci s členskými štátmi pripravuje Európska komisia. Informačný systém bude slúžiť pre posúdenie splnenia požiadaviek, alebo pre overenie iných skutočností dôležitých pre vydanie oprávnenia na poskytovanie služby. Členské štáty začnú systém IMI používať v januári 2010.

Dozor v rámci IMI v Slovenskej republike budú vykonávať orgány štátnej správy, ako napríklad Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a Komora geodetov a kartografov SR.

K § 20

Ministerstvo hospodárstva SR koordinuje činnosť príslušných orgánov pri vykonávaní úloh podľa tohto zákona.

Na konanie podľa tohto zákona sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Ustanovenie obsahuje transpozičnú prílohu.

K Čl. II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o vydanie banského oprávnenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. III

K bodu 1

Prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť projektantov pozemkových úprav nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. IV

K bodu 1Návrh na vylúčenie ďalších skupín cestnej motorovej dopravy z pôsobnosti živnostenského zákona je dôsledkom prijatia nových legislatívnych pravidiel v oblasti prístupu k povolaniu dopravcu v rámci EÚ, ktoré svojim obsahom a zameraním široko prekračujú právny rámec uplatňovaný v konaní pred živnostenskými úradmi. K bodu 2 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XIX predkladaného zákona. K bodu 3 Navrhovaná zmena vyplynula z čl. XXVIII predkladaného zákona. K bodu 4

Navrhované vypustenie slov „povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.“ je dôsledkom prehodnotenia doterajšieho systému udeľovania povolení, vykonaného podľa článku 9 smernice o službách na vnútornom trhu s tým, že podmienky regulácie doterajších koncesovaných živností v rozsahu ustanovenom dotknutými osobitnými predpismi je možné zachovať v rámci ich zaradenia do viazaných živností.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6

Zmena vyplýva z novo navrhovanej úpravy dokladov o živnostenskom oprávnení, ktorou sa docieli výrazné administratívne zjednodušenie postupov súvisiacich so začatím podnikania.

K bodu 7

Po odstránení inštitútu koncesie odpadá dôvod delenia živností na ohlasovacie a koncesované.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniklo u všetkých živností rovnakým spôsobom – ohlásením. Tým odpadá i nutnosť transponovať zo smernice o službách na vnútornom trhu princíp implicitného rozhodovania v prípade nečinnosti príslušného orgánu. Preukazom živnostenského oprávnenia bude zjednodušené a formalizované osvedčenie deklarujúce splnenie podmienok živnostenského zákona.

Súčasne sa navrhuje doplniť doposiaľ chýbajúci postup živnostenských úradov v prípadoch, kedy z dôvodu neplnenia podmienok zákona nemožno vydať doklad o živnostenskom oprávnení pred povinným zápisom do obchodného registra.

K bodu 9

Ohlásenie je právnym úkonom, na základe ktorého bezprostredne vzniká právo prevádzkovať živnosť. Vzniknuté právo je možné zrušiť iba právnym úkonom rovnakej právnej sily, a to oznámením o ukončení podnikania. Späť vzatie ohlásenia sa preto v prípadoch, kedy ohlásením živnosti už právo vzniklo, nepripúšťa.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu a súčasné interpretačné spresnenie podmienok, kedy je potrebné ustanoviť zodpovedného zástupcu.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 17

V zákone absentuje určenie vecnej pôsobnosti ministerstva na vydávanie osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou. Návrhom sa tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 18

V prípade § 25 ods. 1 sa doplnenie navrhuje z dôvodu zabránenia obchádzania účelu zákona, kedy sa predmet podnikania účelovo deklaruje inými slovami ako voľná živnosť, hoci svojim charakterom/obsahom ide o regulovanú živnosť.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 21

Navrhuje sa určiť okamih plnenia existujúcej povinnosti označenia prevádzkarne.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 25

Návrh uľahčuje a zlacňuje správnemu orgánu doručovanie písomností dotknutým subjektom a svojim obsahom a účelom je v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti správy daní a poplatkov.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby živnostenské úrady zabezpečovali výpisy z registra trestov nielen za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ale aj za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov Európskej únie. Návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Generálna prokuratúra oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada orgán verejnej správy na účely správneho konania (§ 17 cit. zákona). Doterajšia požiadavka na predkladanie výpisov z registra trestov osobami z EÚ bola pre tento okruh subjektov diskriminačná.

Vychádzajúc z doterajších dobrých skúseností s fakultatívnou registráciou daňovníkov k dani z príjmu sa ďalej sa navrhuje, aby živnostenské úrady obligatórne zabezpečovali daňovú registráciu k dani z príjmov pre všetky subjekty, ktoré ešte neboli na účely tohto druhu dane registrované. Rovnaký princíp sa navrhuje aj pre fyzické osoby z hľadiska ich prihlasovania do systému povinného zdravotného poistenia.

Jednou z najvýznamnejších navrhovaných zmien je umožnenie podávania návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. To predpokladá, aby živnostenské úrady boli oprávnené prijímať údaje a dokumenty vyžadované registrovými súdmi a to v podobe, ktorá im umožní ich odoslanie v elektronickej podobe. Pokiaľ podnikateľ predloží návrh na zápis alebo jeho prílohy v listinnej podobe, prevod do elektronickej podoby vykoná živnostenský úrad za úhradu. Navrhovaná zmena v odseku 5 vyplynula z čl. XIV predkladaného zákona.

K bodom 27 a 28

Generálna prokuratúra nie je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, informácie o odsúdení, preto povinnosť preukazovania bezúhonnosti zostáva v týchto prípadoch na dotknutých osobách, ktoré si budú výpisy z registra trestov zabezpečovať individuálne.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 30

Návrh rozširuje okruh osôb, pre ktoré bude výpis z registra trestov zabezpečovať živnostenský úrad, z osôb so štátnou príslušnosťou SR na osoby so štátnou príslušnosťou členského štátu EÚ.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32

Potreba zjednodušovania administratívnych procesov spojených so začatím podnikania si vyžiadala prehodnotiť vydávanie doterajších živnostenských listov v právnom rámci zákona o správnom konaní. Výsledkom je prechod na vydávanie zjednodušenej formy dokladu, ktorým bude osvedčenie o podnikateľskom oprávnení. Bude sa vydávať vždy v prípade, kedy podnikateľ preukáže splnenie podmienok živnostenského zákona a to bez ďalších nadbytočných náležitostí (osobné údaje osoby zodpovedného zástupcu, odôvodnenie, poučenie). Osobitné rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní sa vydá v prípade, ak nie sú splnené podmienky živnostenského zákona.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 34

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou v bode 1.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 36

Navrhuje sa upraviť pravidlá späťvzatia ohlásenia.

K bodu 37

V prípade úpravy § 57 ods. 4 a 5 a § 58 ods. 2 písm. c) ide o zmenu smerujúcu k nahradeniu rozhodovania živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti jednoduchým oznámením podnikateľa o pozastavení prevádzkovania živnosti.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 33.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44 a 56

Navrhované ustanovenie sa zosúlaďuje s terminológiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby sa do živnostenského registra zapisovali všetky predmety podnikania.

K bodu 46

Navrhuje sa jednoznačne definovať okruh údajov živnostenského registra, ktoré tvoria jeho neverejnú časť, nakoľko podľa doterajšieho znenia išlo pri dátume narodenia o sporný údaj.

K bodu 47

Zverejnenie údajov verejnej časti živnostenského registra nie je legislatívne upravené priamo v živnostenskom zákone, doposiaľ sa subsidiárne využíval na to iba zákon o zverejňovaní informácií.

Živnostenský register je významným zdrojom informácií pre obchodných partnerov podnikateľov i pre verejnosť. Návrhom v odseku 6 sa má dosiahnuť vyššia miera relevantnosti údajov zapísaných v tomto registri.

K bodu 48

Navrhuje sa zrušiť miestnu príslušnosť živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského registra. Je to umožnené tým, že databáza živnostenského registra je centralizovaná, a preto je možnosť vydania výpisu na ktoromkoľvek živnostenskom úrade. Zároveň sa navrhuje vydávať osobám, ktorých sa zápis v živnostenskom registri dotýka, aj prehľad zapísaných údajov, ktorý bude obsahovať okrem verejných platných údajov aj neverejné údaje a neplatné (historické) údaje zapísané v živnostenskom registri.

K bodu 49

Navrhovaná zmena súvisí s prehodnotením doterajšej fakultatívnej možnosti daňovej registrácie a registrácie v systéme povinného zdravotného poistenia na obligatórnu.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uplatňovania efektívneho, účinného a zjednodušeného sankčného postupu formou ukladania blokových pokút na niektoré ďalšie prípady.

K bodu 57

Navrhuje sa, aby z dôvodu jednoznačnosti bolo plnenie úloh JKM pre iné činnosti, ako sú živnosti, viazané na vyjadrenie tejto skutočnosti v osobitných zákonoch.

K bodu 58

Navrhuje sa explicitne určiť príslušnosť obvodných úradov na plnenie úloh jednotných kontaktných miest pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou.

K bodu 59

Rozšírenie úloh jednotných kontaktných miest aj pre činnosti, ktoré nie sú živnosťou, si vyžaduje na tento účel upraviť aj ustanovenia § 66ba. Okrem iného sa navrhuje rozšíriť úlohy jednotného kontaktného miesta aj o oblasť prijímania údajov a dokladov potrebných pre prvozápis podnikateľov do obchodného registra. V záujme dosiahnutia efektívnej komunikácie medzi jednotnými kontaktnými miestami a dotknutými orgánmi štátnej správy a registrovými súdmi sa navrhuje, aby všetky údaje a doklady, ktoré budú jednotné kontaktné miesta uvedeným subjektom zasielať, boli v elektronickej podobe. Navrhuje sa, aby živnostenské úrady mohli podnikateľom poskytovať službu spočívajúcu v prevode listinných dokumentov do elektronickej podoby. Ide o nadštandardnú službu, ktorá bude predmetom spoplatnenia. Naopak, predmetom osobitného spoplatnenia nebude získavanie informácií o bezúhonnosti dotknutých osôb. Zmeny v odseku 3 písm. e) a f) a v odseku 4 vyplynuli z čl. XVII predkladaného zákona. Návrhom zákona sa rozširuje pôsobnosť jednotných kontaktných miest aj na osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia, nebude však možné, aby jednotné kontaktné miesta zapisovali údaje o takýchto osobách do živnostenského registra. V odseku 5 sa navrhuje viesť osobitný register pre osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského oprávnenia prostredníctvom informačného systému jednotných kontaktných miest. Nakoľko ide o nový informačný systém je nevyhnutné v navrhovanom právnom predpise určiť správcu tohto informačného systému a príslušnému ministerstvu umožniť prevádzkovať takýto informačný systém. Vzhľadom na skutočnosť, že služby jednotných kontaktných miest budú poskytované takmer výlučne živnostenskými úradmi, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, navrhujeme aby správcom tohto informačného systému bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

K bodu 60

Doterajšia obligatórna povinnosť osôb EÚ, okrem štátnych občanov SR, preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov z krajiny EÚ, z ktorej prichádzajú alebo v ktorej získali kvalifikáciu, sa navrhuje zmeniť na fakultatívnu možnosť. Zabezpečenie výpisu z registra trestov bude prioritnou povinnosťou živnostenského úradu. Pokiaľ však žiadateľ predloží výpis z registra trestov sám, môže tým urýchliť konanie a získať živnostenské oprávnenie v kratšej lehote.

Súčasne sa odstraňuje požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov o bezúhonnosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 62 až 64

Návrhom sa zosúlaďujú dotknuté ustanovenia s platným znením zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 65 a 66

Odstraňuje sa požiadavka na predkladanie úradne preložených dokladov k žiadosti o uznanie kvalifikácie a dokladov o finančnej spoľahlivosti, ako to vyplýva z požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu.

K bodu 67

Navrhuje sa doplniť do zákona prechodné ustanovenia, ktorými sa upraví používanie doposiaľ vydávaných dokladov o živnostenskom oprávnení a všeobecnou formou upraviť aj používanie niektorých doterajších pojmov v osobitných predpisoch.

K bodu 68 a 69

Navrhované úpravy v prílohe č. 2 súvisia so zmenami, ktoré sú obsahom čl. III, ako aj s tým, že doterajšie koncesované živnosti sa z prílohy č. 3 presúvajú medzi viazané živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona.

K Čl. V

K bodu 1

Predmetné ustanovenie rozširuje vzhľadom na zavedenie možnosti podať návrh na prvozápis údajov do obchodného registra prostredníctvom jednotného kontaktného miesta okruh subjektov zo zákona oprávnených vyberať súdne poplatky.

K bodu 2

Navrhovaná legislatívno-technická zmena číslovania odkazu pod čiarou je nevyhnutná vzhľadom na potrebu zavedenia odkazu v poznámke pod čiarou v predchádzajúcom novelizačnom bode.

K bodu 3

Zavedenie osobitného ustanovenia k plateniu poplatku a splatnosti poplatku pri podaní návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta je nevyhnutné vzhľadom na zmeny, ktoré so sebou prinesie tento osobitný spôsob podávania návrhov registrovým súdom.

Zároveň sa ustanovuje v záujme poskytnutia dostatočnej miery právnej istoty (keďže jednou z podmienok úspešnosti v registračnom konaní je podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOR“) zaplatenie súdneho poplatku pri podaniach, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti), že zaplatenie poplatku na jednotnom kontaktnom mieste (v hotovosti, v kolkových známkach, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke) v zákonnej výške sa považuje za splnenie tejto podmienky, a to v čase doručenia návrhu na prvozápis na registrový súd jednotným kontaktným miestom.

Na záver sa konštatuje, že napriek tomu, že návrh na prvozápis bude jednotným kontaktným miestom doručený registrovému súdu elektronickými prostriedkami, nevzniká navrhovateľovi nárok na zníženie sadzby poplatku z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch (v danom ustanovení ide o zníženie pevnej sumy poplatku o 50%), a to vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o technické prepojenie jednotných kontaktných miest a obchodného registra a nie o podporu informatizovaného styku občana s orgánmi verejnej moci.

K Čl. VI

K bodu 1 až 4

Zmeny v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov sa navrhujú vykonať z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Zmeny súvisia s podaním žiadosti na vydanie osvedčenia na výkon daňového poradenstva, zápisom do zoznamu daňových poradcov, poistením a zmenami v údajoch oznámených Slovenskej komore daňových poradcov prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K bodu 5 a 7

Navrhované zmeny súvisia so zavedením meny euro.

K bodu 6

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. VII

K bodu 1

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Vypustením odseku 3 sa reaguje na článok 15 ods. 3 písm. e) smernice 2006/123/ES, ako aj na jej článok 14 ods. 2 a 3. Na zákonné obmedzenie počtu ateliérov a kancelárií združenia nie je ani vecný dôvod.

K bodu 3

Nový paragraf reaguje na požiadavku týkajúcu sa práva na informácie o poskytovateľoch a ich službách (článok 22 smernice 2006/123/ES). V odseku 1 sa uvádzajú základné informácie, ktoré majú všeobecný informačný charakter. Mali by sa uvádzať v prospektoch, informačných letákoch, katalógoch a v iných obdobných prezentačných materiáloch určených širokej verejnosti, ako aj na internetových stránkach architektov a inžinierov.

V odseku 2 sa uvádza okruh konkrétnych informácií, ktoré by mal poskytovateľ služby povinne oznámiť klientovi pred uzavretím každej zmluvy. Ich účelom je oboznámiť klienta s rozsahom a predpokladanými požiadavkami, časom a obsahom poskytovaných služieb, ako aj s predpokladanou odmenou (honoráre), aby uzavieranie zmluvy bolo obojstranne čo najslobodnejšie.

K bodu 4

Ustanovením sa reaguje na nepresnosť prevzatia ustanovenia článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES.

V čase transpozície uvedenej smernice sa predpokladalo vo väčšine členských štátov len jediné kompenzačné opatrenie, a to diferenčná skúška. Po opakovaných zasadaniach Skupiny príslušných orgánov (tzv. ENACA) sa v januári 2009 v Sofii dohodlo, že sa predsa umožní uchádzačovi aj výber tzv. adaptačného obdobia, čiže odbornej praxe pod dohľadom autorizovaného architekta/stavebného inžiniera v členskom štáte, v ktorom sa uchádza o autorizáciu.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu na realizáciu predchádzajúceho bodu. Nejde o inú zmenu, než v bode 5.

K bodu 6

Úprava smeruje k tomu, aby štatút komory mal organizačný obsah upravujúci základné otázky postavenia komory a jej orgánov, hospodárenie a iné vnútorné veci a členské veci. Navrhovaný autorizačný poriadok by mal upravovať podrobný postup autorizácie, vrátane činnosti autorizačného výboru a procesné práva uchádzačov. Tak by bol prístup k povolaniu upravený v jedinom dokumente. Tým by sa v jedinom dokumente komory premietla aj rozhodujúca časť transpozície aj smernice 2005/36/ES, aj smernice 2006/123/ES.

K bodu 7 a 8

Upravuje sa možnosť podať žiadosť na jednotnom kontaktnom mieste.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú opravu chyby z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.), keď bola zavedená legislatívna skratka „regulačný orgán“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou kompenzačného oprávnenia vo forme diferenčného preskúšania namiesto plnohodnotnej autorizačnej skúšky. Ustanovenie súvisí s § 23b a s úpravou § 15.

K bodu 12

Ustanovením sa dopĺňa obsah zoznamu o údaje potrebné na poskytovanie služieb – o IČO a o kontakty na poskytovateľa služby. Tým sa vyhovuje požiadavke smernice 2006/123/ES podľa článku 22 ods. 1 písm. a) a podľa článku 27 sledujúcej možnosť rýchleho kontaktu a priamej komunikácie.

K bodu 13

ustanovením sa dáva zákonný základ existujúceho stavu, keď všetky zoznamy a registre sú zverejnené v denne aktualizovanom stave na internetových stránkach komôr, a tak sú trvalo bezplatne verejne prístupné. Tým sa napĺňa aj požiadavka smernice 2006/123/ES na verejne prístupné údaje o poskytovateľoch služieb.

K bodu 14

Ustanovením sa odstraňuje chyba z predchádzajúcej novely zákona (zákon č. 298/2008 Z. z.) spočívajúca v nedôslednosti úpravy na základe použitej legislatívnej skratky „povolanie“. Nejde o vecnú zmenu.

K bodom 15 a 16

Ustanoveniami sa upresňuje text zákona podľa reálne existujúceho stavu. Autorizačná skúška sa vykonáva pred spravidla päťčlenným skúšobným senátom a nie pred celou skúšobnou komisiou, ktorá má viac ako 40 členov.

K bodu 17

Vypúšťa sa oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie navrhovať preskúšanie architekta. Táto inšpekcia nemá v oblasti architektúry nijaké oprávnenia, a preto nie je dôvod, aby vykonávala kontrolu poskytovania architektonických služieb.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú úpravou § 22 ods. 1. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 19

Ustanovením sa dôsledne preberá článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES. Pôvodná všeobecná predstava v členských štátoch bola taká, že ako jediné kompenzačné opatrenie sa bude používať skúška. Po skúsenostiach viacerých regulačných orgánov a po prerokovaní v združení príslušných orgánov (ENACA) bolo dohodnuté umožniť uchádzačovi výber kompenzačného opatrenia tak, aby si mohol vybrať aj adaptačné obdobie, čiže výkon práce pod dohľadom po určený čas.

Na Slovensku ide o odbornú prax tri roky všeobecne požadovanú pre vstup do profesie, a preto celkové adaptačné obdobie by malo trvať toľko, aby sa dosiahli tri roky odbornej praxe. Tým sa zrovnoprávnia podmienky vstupu do profesie všetkých uchádzačov zo všetkých členských štátov a zamedzí sa tzv. autorizačná turistika.

K bodom 20 a 26

Ustanovením sa reaguje na článok 22 ods. 3 písm. d) a e) a na článok 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES. Komory majú vlastné etické poriadky, ktorých zverejnenie nebolo doteraz povinné. Ustanovením sa s prihliadnutím na uvedené články smernice ich zverejnenie stáva pre komory zákonnou povinnosťou.

K bodu 19

Komory neudeľujú podnikateľské oprávnenia, ale zapisujú príslušníkov regulovaného povolania do zoznamu (usadení) a do registra (hosťujúci) v rámci uznávania odborných kvalifikácií podľa smernice 2005/36/ES. Na zapísanie je potrebné preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Ustanovením sa v odseku 1 umožňuje získavať údaje potrebné na zabezpečenie výpisov z registra trestov na účely uznávania odborných kvalifikácií.

Ustanovením sa v odseku 2 dáva zákonný základ doterajšej spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky vo veci identifikačných čísiel štátnej štatistiky (IČO). Komora ich sprostredkúva tým uchádzačom, ktorí hodlajú regulované povolanie vykonávať ako slobodné povolanie (SZČO). Zároveň zabezpečuje pre Štatistický úrad SR dodatočné zmeny údajov evidovaných na účely vydávania identifikačných čísiel.

Ako pomoc navyše, sa umožňuje v odsekoch 3 a 4 komore na požiadanie uchádzača poskytnúť aj ďalšie administratívne služby voči daňovému úradu a voči zdravotnej poisťovni v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Daňovým riaditeľstvom SR a so zdravotnými poisťovňami.

K bodu 22

Úpravou sa nahrádza doterajšia deväťčlenná autorizačná komisia autorizačným výborom. Dôvodom je skutočnosť, že autorizačná komisia bola priamo volená zo všetkých členov komory v nevyspytateľnom zložení a mala rôzne úlohy týkajúce sa výkonu povolania, a tým sa jej rozhodnutia a iné opatrenia omeškávali, neboli dostatočne kvalifikované a vyžadovali usmernenia zo strany aparátu komory a najímaných odborníkov. Takéto zloženie a široký rozsah úloh neumožňuje kvalifikované plnenie úloh, ktoré komore vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES.

Namiesto širokého laického kolektívu s množstvom rôznorodých úloh sa navrhuje zriadenie autorizačného výboru, ktorý by bol vymenovaný predstavenstvom z vybraných odborníkov na problematiku uznávania odborných kvalifikácií.

K bodu 23

Navrhuje sa z interných predpisov komôr vypustiť skúšobný poriadok a jeho obsah začleniť do novonavrhovaného autorizačného poriadku. Tým by sa v jednom predpise zhrnuli všetky podstatné požiadavky na uznávanie odborných kvalifikácií a na poskytovanie služieb a postupy zapisovania a vyčiarkovania zo zoznamov a registrov (smernice 2005/36/ES a 2009/123/ES).

K bodu 24

Úprava nadväzuje na navrhované zrušenie autorizačnej komisie a jej nahradenie autorizačným výborom.

K bodu 25

Ustanoveniami sa do štruktúry orgánov komôr zavádza namiesto autorizačnej komisie ako nový orgán autorizačný výbor. Zároveň sa navrhuje, aby jeho kompetencia bola taxatívne ustanovená priamo zákonom (v odseku 2). Tým je naplnená aj ústavná požiadavka na zákonný podklad rozhodovacej činnosti správnych orgánov.

Je predpoklad, že v porovnaní s autorizačnou komisiou zmenšením počtu členov, ich kvalifikáciou a podrobnou úpravou postupu v autorizačnom poriadku sa zrýchli autorizačné konanie a zvýši sa jeho kvalita.

Takéto usporiadanie majú aj iné komory členských štátov v podobe autorizačných, zápisných alebo inak nazvaných výborov s odborníkmi na problematiku prístupu k regulovanému povolaniu.

Okrem toho disciplinárne opatrenie vylúčenia z komory sa nahrádza vyčiarknutím zo zoznamu alebo z registra. Trest vylúčenia z komory by znamenal aj zákaz výkonu povolania, pretože ide o povinné členstvo. Pritom vylúčiť z komory je možné člena aj za neplnenie členských povinností, ktoré nesúvisia s výkonom povolania. To nie je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES. Preto sa navrhovaný trest sústreďuje len na vyčiarknutie zo zoznamu alebo z registra a len z dôvodov súvisiacich s poskytovaním služieb.

K bodu 27

Ustanovením sa reaguje na zánik slovenskej koruny úpravou pokuty v eurách.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Vypúšťa sa povinnosť doručovať všetky prvostupňové disciplinárne rozhodnutia predstavenstvu, ktoré je odvolacím orgánom. Nie je racionálny dôvod, aby sa nimi zaoberalo predstavenstvo, keď nikto nepodal odvolanie.

K bodu 30

Úpravou sa umožňuje, aby každá právoplatné rozhodnutie bol súdne preskúmateľné a nielen niektoré podľa druhu disciplinárneho opatrenia. Ide o obdobnú situáciu akú riešil Ústavný súd SR nálezom č. 319/1998 Z. z. vo veci priestupkov.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením autorizačnej komisie a zriadením autorizačného výboru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu, odstránenie nedostatku z poslednej novely (zákon č. 298/2008 Z. z.). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 33

Ide o nové prechodné ustanovenie potrebné na zánik autorizačnej komisie a vznik autorizačného výboru.

K Čl. VIII

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu fakultatívnu možnosť registrácie k dani z príjmov a oznámenia zriadenia prevádzkarne buď na daňovom úrade, alebo na jednotnom kontaktnom mieste na obligatórnu povinnosť v momente získavania podnikateľského oprávnenia. Odstráni sa tým nejednotnosť v postupoch podnikateľských subjektov a zabráni sa ich možnému postihu z dôvodu opomenutia splnenia si povinnosti voči správcovi dane. Podobne a z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby daňový subjekt oznamoval správcovi dane zmeny zaregistrovaných údajov, pokiaľ ide o zmeny oznamované aj živnostenskému úradu, prostredníctvom jednotných kontaktných miest.

K Čl. IX

Navrhovaná novela zákona obsahuje úpravy, ktorými sa výkon povolania Reštaurátor a činnosť Komory reštaurátorov dáva do súladu so stavom vytvoreným transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu do slovenského práva, pretože zákon nebol novelizovaný v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 1

V § 2 ods. 1 sa ukladá povinnosť Komore reštaurátorov trvalo viesť zoznamy príslušníkov profesie verejne prístupným spôsobom. Táto povinnosť sa opiera o článok 7 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zoznamy vedené Komorou reštaurátorov sú totiž verejnými zoznamami a zápisy v nich majú konštitutívne účinky, a preto je z hľadiska slobodného prístupu k informáciám vo verejnej správe žiaduce, aby boli ľahko všeobecne prístupné verejnosti.

K bodu 2

V § 2 odsekoch 3 a 4 sa reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a na článok 4 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. V súlade s nimi má Komora reštaurátorov postavenie tzv. príslušného orgánu (competent authority). Z tohto postavenia jej vyplývajú významné úlohy tak v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ako aj v oblasti dohľadu na výkon reštaurovania ako tvorivého procesu záchrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Tieto úlohy sú uvedené v jednotlivých písmenách nového odseku 3. V novom odseku 4 sa konštituujú povinnosti komory v oblasti tzv. administratívnej spolupráce s obdobnými príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Rozsah administratívnej spolupráce je vymedzený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES a je koncentrovaný predovšetkým do oblasti poskytovania informácií o podmienkach prístupu k povolaniu a k obsahu a podmienkam výkonu tohto povolania v Slovenskej republike aj s využívaním miest jednotného kontaktu podľa článku 6 tejto smernice.

K bodu 3

Návrh reaguje na zmenu právneho stavu po prijatí zákona o pamiatkovej starostlivosti v roku 2002 a novely stavebného zákona v roku 2005. Tieto novely znamenali zmenu v pamiatkovej starostlivosti zriadením Zoznamu národných kultúrnych pamiatok a vyňatím časti rozhodovacích kompetencií Pamiatkového úradu vo vzťahu k stavebnému konaniu z postavenia správneho orgánu do postavenia dotknutého orgánu (vydávaním záväzných stanovísk namiesto rozhodnutí). Tieto zmeny sa týkajú aj reštaurovania národných kultúrnych pamiatok.

V novom odseku 4 sa na základe článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a zákona č. 293/2007 Z. z. formuluje reštaurovanie ako regulované povolanie. Regulácia spočíva v tom, že uchádzač musí spĺňať predpoklad regulovaného vzdelania a regulovanej odbornej praxe pod dohľadom reštaurátora a že vykonávať povolanie môže len ako člen Komory reštaurátorov. Profesijný titul Reštaurátor sa takto stáva zákonom chránený a jeho neoprávnené použitie je priestupkom (§ 21 ods. 1 písm. c) zákona SNR o priestupkoch).

K bodu 4

V § 5 ods. 2 v písmene a) sa v súlade s citovanými smernicami Európskeho parlamentu a Rady vzťahuje regulácia povolania len voči štátnym občanom členských štátov Európskych spoločenstiev. Dôvodom je možnosť na základe určených pravidiel cezhraničný pohyb služieb v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev. Hoci povolanie Reštaurátor je v zásadnom postavení vylúčené z voľného pohybu služieb, lebo sú na to dôvody týkajúce sa verejného záujmu (článok 4 ods. 8 smernice 2006/123/ES), zákon nevylučuje regulovaný cezhraničný pohyb a možnosť usadenia sa v rámci Európskych spoločenstiev.

K bodu 5

V § 5 ods. 2 písmeno d) sa upravuje nanovo kvalifikačný predpoklad vzdelania a odbornej praxe. Stupňom vzdelania a dĺžkou praxe sa stáva rovnakým, ako pri iných regulovaných povolaniach. Podrobnejšie sú tieto kvalifikačné predpoklady vymedzené v bode 7 (nový § 5a). K bodu 6

V § 5 ods. 4 a 5 sú uvedené definície členského štátu a bezúhonnosti potrebné na používanie § 5 ods. 2 písm. a) a c).

K bodu 7

V novom § 5a sa podrobne uvádzajú kvalifikačné predpoklady vzdelania a odbornej praxe. Na vstup do profesie sa definuje regulované vzdelávanie (odsek 1). Vzhľadom na verejnú požiadavku vysokej odbornosti reštaurátorov, od ktorých závisí zachovanie kultúrneho dedičstva, sa vyžaduje výlučne vysokoškolské vzdelanie špecializované na reštaurovanie diel výtvarného umenia. Prax vo všeobecnosti preukázala, že na reštaurovanie nepostačuje vzdelanie príbuzného umeleckého zamerania (napríklad sochárskeho, maliarskeho), pretože jeho obsahom nie sú kurzy zamerané na odborné postupy zachovania kultúrnych pamiatok, napríklad chemické a fyzikálne postupy smerujúce k obnove a zakonzervovaniu umeleckých diel v pôvodnom stave.

Odsek 2 pripúšťa v súlade so slobodou pohybu na vnútornom trhu Európskych spoločenstiev aj prístup zahraničných uchádzačov. Aj tu sa však vyžaduje, aby išlo o špecializované štúdium reštaurátorstva a o regulovanú odbornú prax, aby prístup k profesii bol nediskriminačný. Možnosť uplatnenia kompenzačného opatrenia a pravidlá jeho uplatňovania (odseky 3 a 4) vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre uchádzačov, ktorí nedosahujú vzdelanostnú alebo praktickú úroveň požadovanú zákonom na prístup na trh. Pravidlá odbornej praxe (odsek 5) sú upravené štandardne ako pri iných regulovaných povolaniach podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodom 8 a 9

Body 8 a 9 (k § 6 a 7) sú len legislatívno-technickou úpravou vyvolanou vložením nového písmena a) do § 5 ods. 2 a z toho vyplývajúcim posunom číslovania. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 10

Ustanovením sa umožňuje mimoriadne umožniť výkon reštaurátorskej činnosti štátnemu občanovi tretieho štátu, ak vznikne potreba reštaurovať dielo úžitkového umenia, na ktoré nie je v Slovenskej republike reštaurátor. Rovnako sa umožňuje stať sa reštaurátorom aj osobe, ktorá nemala možnosť získať príslušné reštaurátorské vzdelanie z dôvodu, že také vzdelanie neposkytuje nijaká vysoká škola v členských štátoch. Tieto mimoriadne oprávnenia sa týkajú napríklad reštaurovania diel filmového umenia, cenných historických hudobných nástrojov, diel zaznamenaných na nosičoch záznamu (napríklad na magnetofónovej páske, na diskete, na DVD), historických scénických divadelných a filmových stavieb, a podobne. Bez tohto ustanovenia by nebolo možné legálne a kontrolované reštaurovanie takýchto diel.

K bodu 11

§ 12 ods. 1 ustanovuje možnosti vykonávania reštaurovania. V porovnaní s terajším stavom sa možnosti rozširujú aj o formu ostatných obchodných spoločností. Doteraz je možnosť len ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako združenie reštaurátorov (konzorcium), alebo ako verejná obchodná spoločnosť. Dôvodom takéhoto rozšírenia je, že smernica 2006/123/ES obmedzenie formy podnikania len na určitú formu považuje v článku 15 za odporujúce vnútornému trhu a v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Okrem toho zákony upravujúce iné regulované povolania takéto obmedzenia už nemajú.

K bodu 12

V § 13a sa v upravenej podobe preberá informačná povinnosť z článku 22 a z článku 27 ods. 1 smernice 2006/123/ES. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že všeobecná úprava uvedená v článku I tohto zákona, ktorou sa transponuje smernica 2006/123/ES do slovenského práva, sa ako celok nevzťahuje na reštaurátorov z dôvodu ochrany verejného záujmu (čl. 4 ods. 8 smernice). Na druhej strane dobrovoľná transpozícia tejto povinnosti je na prospech zákazníkov, aby boli vopred informovaní o poskytovaných službách, ale aj samotných reštaurátorov, ktorí budú mať legálnu možnosť ponúkať svoje odborné služby. Odsek 1 sa týka informácií, ktoré sa zverejňujú v podstate ako ponuka odborných služieb alebo profesijná propagácia, ktorá neurčenému počtu možných klientov podrobne predstavuje poskytované služby. Predpokladá sa, že pôjde o internetové stránky, prípadne o letáky alebo printové ponuky.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť každému reštaurátorovi informovať konkrétneho záujemcu pred uzatvorením zmluvy o predpokladanom obsahu právneho vzťahu. Dôvodom je snaha o čistotu právnych vzťahov, aby klient podpisoval zmluvu vo vedomí si rozsahu objednávaných prác a možných rizík a aby sa predišlo omylom a nedorozumeniam a následným súdnym sporom.

K bodu 13

V § 17 ods. 1 ide o jednoduchšie vyjadrenie požiadavky regulovaného vzdelania a odbornej praxe s využitím nového znenia § 5 ods. 2 a nového § 5a. Obsahovo ide o rovnakú zmenu, ako v § 5 ods. 2.

K bodu 14

V § 20 sa rieši prechod zo slovenskej meny na menu euro so zaokrúhlením.

K bodu 15

V § 21 ods. 5 ide o odstránenie diskriminácie. V zásade sa podľa Ústavy Slovenskej republiky každý môže obrátiť na všeobecný súd, ale terajšie znenie § 21 ods. 5 toto ústavné právo obmedzuje len na prípad vyčiarknutia zo zoznamu členov komory. Vypustením uvedených slov sa súdne preskúmanie rozšíri na všetky rozhodnutia Komory reštaurátorov. K bodu 16

V § 24 sa z článku 27 ods. 4 smernice 2006/123/ES preberá povinnosť mať a zverejniť etický kódex výkonu povolania. Komora reštaurátorov má etický kódex, aj ho zverejnila na svojej internetovej stránke, ale doteraz jej takáto povinnosť nevyplývala zo zákona. Navrhovaným doplnením zákona sa tento formálny nedostatok odstraňuje. Takúto povinnosť majú aj iné komory v zákone.

K bodu 17

§ 34a je prechodným ustanovením, ktoré má ochrániť reštaurátorov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie, ale ktorí v deň nadobudnutia účinnosti zákona sú členmi Komory reštaurátorov. Zmena podmienok vstupu do povolania totiž nemá z výkonu povolania vylúčiť tých, ktorí splnili zákonné podmienky pred účinnosťou zmeny a povolanie už vykonávajú.

Čl. X

Zásadné zmeny vykonané v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, vykonané v súvislosti s transpozíciou smernice o službách na vnútornom trhu si vyžiadali vykonať príslušné úpravy aj v zákone o správnych poplatkoch.

Zrušili sa položky za vydanie živnostenského listu, za vydanie koncesnej listiny a za pozastavenie prevádzkovania živnosti. Namiesto doterajších dokladov budú vydávané osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré budú môcť obsahovať aj viac predmetov podnikania. Navrhuje sa zachovať súčasný spôsob spoplatňovania každého predmetu podnikania osobitne.

Novou položkou je vydanie prehľadu údajov zapísaných v živnostenskom registri, o ktorý môže požiadať iba dotknutá osoba, keďže tento doklad bude obsahovať údaje z verejnej i neverejnej časti živnostenského registra.

Podobne novou položkou je poplatok za prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby, čím sa umožní aj podnikateľom, ktorí nedisponujú potrebným technickým vybavením na skenovanie dokumentov, využiť služby jednotných kontaktných miest.

Poslednou z nových položiek je správny poplatok za službu jednotného kontaktného miesta, ktorá spočíva v prevzatí, overení a spracovaní údajov a v prevzatí dokladov určených inému orgánu štátnej správy alebo inštitúcii (komore), ktoré sú príslušné na rozhodnutie v požadovanej veci. Súčasťou je tiež bezodplatné doplnenie prevzatých dokladov o výpis/odpis z registra trestov, ak sa tento podľa osobitných predpisov vyžaduje. Navrhuje sa úprava na celé eurá, v prevažnej väčšine smerom dole.

Čl. XI

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť Komory po prijatí žiadosti o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XII

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou podľa bodu 1 novelizácie živnostenského zákona.

K Čl. XIII

K bodu 1

V súčasnej platnej právnej úprave zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona, ešte nie je transponovaná smernica č. 2006/123/ES, ktorá bola prijatá 12. decembra 2006 a členské štáty ju musia vykonať do 28.decembra 2009. V tejto súvislosti sa od členských štátov žiada prijatie konkrétnych legislatívnych opatrení a jednou z nich je aj vybudovanie jednotného kontaktného miesta pre poskytovateľov služieb, elektronické postupy a spoluprácu v administratíve.

Návrhom sa upravuje možnosť podať žiadosť o povolenie na vykonávanie leteckých prác prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ustanovuje sa povinnosť Leteckého úradu po prijatí žiadosti bezodkladne vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 3

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XIV

K bodu 1

Vypustením ustanovenia sa dosiahne súlad so smernicou Rady č. 90/314/EEC z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb a nesťaží sa podnikanie subjektov z EÚ na našom trhu.

K bodu 2

Doterajšia prax v niektorých prípadoch poukázala na nesprávnosť výkladu pojmu „zájazd“, predovšetkým v ponímaní § 2 ods. 3 tým, že aj poskytovanie ubytovacích služieb subjektmi podnikajúcimi v tejto oblasti v zmysle Živnostenského zákona bolo v prípadoch poskytnutia prenocovania na viac nocí považované za zájazd. V takom prípade by išlo o „zdvojenie“ živnostenského oprávnenia na tú istú činnosť. Návrh sleduje odstránenie prípadného nesprávneho výkladu daného pojmu, v konečnom dôsledku prejavujúceho sa v zvyšovaní administratívnej náročnosti na podnikania i prekážku podnikania v oblasti ubytovacích služieb.

K bodu 3

Cieľom Smernice Rady č. 90/314/EEC implementovanej do nášho právneho poriadku zákonom č. 281/2001 Z. z. je predovšetkým ochrana spotrebiteľa – účastníka zájazdu. Predmetná citácia vytvára prekážku pohybu služieb a to v činnosti cestovných agentúr tým, že im neumožňuje vytvárať kombinácie služieb vo vzťahu k cestovný kanceláriám, iba ktoré sú v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona oprávnené organizovať, ponúkať a predávať zájazdy a uzatvárať s objednávateľmi – účastníkmi zájazdu. Týmto bude súčasne zabezpečený aj súlad s ustanovením § 2 ods. 3 písm. b).

K bodu 4

Vzhľadom na väzbu podnikania podľa Živnostenského zákona a zákonnú postupnosť krokov podnikateľského subjektu pri začatí podnikania je požiadavka platného zákona na poistenie zájazdu "po celý čas podnikania" v praxi nesplniteľná a tak ani kontrola príslušných orgánov nie je reálna a účinná. Začatie predaja zájazdov je v praxi ľahko kontrolovateľné. Smernica Rady 90/314/EHS z 13.júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb prebraná do nášho právneho poriadku ukladá "predávajúcemu zájazdov" (cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre) "zabezpečiť dostatočný dôkaz" o repatriácií, príp. refundácií peňazí a náš zákon 281/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 9 ods. 3 túto povinnosť precizuje vo väzbe na zmluvu o obstaraní zájazdu. Navrhovaná právna úprava je v praxi aplikovateľná a kontrolovateľná, tak u našich cestovných kancelárií ako aj o cestovných kancelárií, ktoré vstupujú na náš trh zo štátov Európskej únie a pre ne platia spoločné pravidlá o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XV

Ustanovenie upravuje prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje povinnosť klasifikátorov jatočne opracovaných tiel nadobudnúť v určenej lehote živnostenské oprávnenie.

Ustanovenie § 12b odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XVI

Navrhuje sa, aby aj subjekty, ktoré prostredníctvom JKM podajú žiadosť o iné ako živnostenské oprávnenie, boli na tomto mieste vybavené komplexne, t.j. aby aj im mohlo JKM prideliť identifikačné číslo. Toto pridelené identifikačné číslo oznámi JKM príslušnému povoľovaciemu orgánu súčasne so zaslaním žiadosti o udelenie oprávnenia na podnikanie.

K Čl. XVII

K bodu 1

Ustanovuje sa nová možnosť pre podnikateľov, a to podanie návrhu zápis údajov do obchodného registra (tzv. prvozápis) prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť podnikateľ

◊založená obchodná spoločnosť,

◊družstvo,

◊štátny podnik,

◊európska spoločnosť,

◊európske družstvo,

◊európske zoskupenie hospodárskych záujmov,

◊podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,

◊iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon a

◊fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon

podať návrh na prvozápis okrem tzv. osobného podania (fyzicky v podateľni registrového súdu) a prostredníctvom elektronického podania (pozri § 5a ZOR) aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Jednotným kontaktným miestom budú v zmysle čl. I návrhu zákona miestne príslušné živnostenské úrady (pre poskytovateľov služieb z iných členských štátov a pre poskytovateľov služby, ktorá nie je živnosťou budú príslušné živnostenské úrady v sídla kraja).

Podanie návrhu na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta bude pre podnikateľa znamenať, že namiesto v súčasnosti existujúcej potreby samostatnej návštevy živnostenského úradu, prípadne iného orgánu vydávajúceho povolenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona a samostatnej návštevy registrového súdu (v prípade nevyužitia elektronického podania) dôjde k spojeniu týchto dvoch činností do jednej, a to návštevy jednotného kontaktného miesta. Na tomto bude môcť podnikateľ vybaviť všetky záležitosti súvisiace s jeho vznikom (resp. splnením povinností podľa osobitných zákonov), čo má značným spôsobom prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia ako aj k zníženiu nákladov spojených s procesom vzniku, keďže jednotné kontaktné miesta budú v prípade potreby poskytovať informácie (okrem iného) o podmienkach spojených so získaním oprávnenia na poskytovanie služieb, postupoch vybavenia náležitostí spojených s prístupom k poskytovaniu služieb, opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam príslušných orgánov atď.

Z technického hľadiska budú jednotné kontaktné miesta doručovať podané návrhy prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uvedené umožní podnikateľovi prísť na jednotné kontaktné miesto už s predvyplneným tlačivom a príslušnými prílohami (pôjde najmä o situácie kedy podnikateľ disponuje dostatočnými znalosťami a zručnosťami avšak nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom, alebo nemá čas osobne sa dostaviť na príslušný registrový súd), ale aj bez predvyplneného tlačiva iba s prílohami. Príslušný pracovník jednotného kontaktného miesta teda podľa potreby administratívne spracuje návrh na prvozápis alebo tento vyhotoví. Následne sa návrh na prvozápis podpíše zaručeným elektronickým podpisom príslušného jednotného kontaktného miesta alebo zaručeným elektronickým podpisom prevádzkovateľa informačného systému živnostenského podnikania.

Vzhľadom na povinnosť navrhovateľa (resp. splnomocniteľa) osvedčiť pravosť svojho podpisu (na návrhu na prvozápis) vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 3 ZOR, sa v záujme naplnenia cieľov a filozofie zriadenia jednotných kontaktných miest ustanovuje, že predmetné osvedčenie bude môcť podnikateľ vykonať priamo na príslušnom jednotnom kontaktnom mieste. Za týmto účelom je v .... obsiahnuté nevyhnutné splnomocnenie pre jednotné kontaktné miesta na danú osvedčovaciu činnosť.

Novo navrhované ustanovenie § 5c konštatuje všeobecne platnú domnienku splnomocnenia jednotného kontaktného miesta na doplnenie identifikačného čísla a údaju o predmete podnikania alebo činnosti, ktoré vzhľadom na odlišnú postupnosť krokov pri podaní cez jednotné kontaktné miesto, ku dňu podania návrhu na prvozápis na jednotnom kontaktnom mieste nie sú a ani nemôžu byť známe.

Navyše sa v odseku 2 rieši situácia, ktorá bude môcť nastať, ak podnikateľovi nebude vydané živnostenské oprávnenie alebo iné povolenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona, ktorá sa navrhuje zapísať v obchodnom registri ako predmet podnikania alebo činnosti. V takých prípadoch jednotné kontaktné miesto vyzve navrhovateľa, aby odstránil nedostatky návrhu na prvozápis (spôsobené nesprávnym uvedením predmetu podnikania v návrhu na prvozápis; tento povinne zapisovaný údaj totiž nebude v súlade s predmetom podnikania uvedenom v spoločenskej zmluve) najneskôr v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy (a to zmenou alebo doplnením návrhu na prvozápis), inak jednotné kontaktné miesto doručí registrovému súdu návrh na prvozápis, ktorý nespĺňa podmienky ZOR (pozri § 6 ods. 1 písm. c) a e)). Zapracovanie predmetného ustanovenia bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že jediným subjektom oprávneným na disponovanie s návrhom je podnikateľ (v dikcii ZOR „navrhovateľ“), resp. ním splnomocnená osoba. Zároveň sa týmto postupom predchádza zdržaniu ďalšieho procesu registrácie, keďže márnym uplynutím lehoty stanovenej vo výzve jednotného kontaktného miesta dôjde k doručeniu návrhu na registrový súd, ktorý v prípade, ak návrh nebude spĺňať podmienky § 6 a 7 ZOR odmietne vykonať zápis a zašle navrhovateľovi oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Podnikateľ – navrhovateľ potom môže v rámci tzv. námietkového konania odstrániť nedostatky návrhu, a tým privodiť uskutočnenie registrácie v obchodnom registri. Z uvedeného postupu teda vyplýva, že navrhovateľ nemôže byť postupom jednotného kontaktného miesta nijakým spôsobom poškodený, resp. znevýhodnený oproti tým navrhovateľom, ktorý nevyužili služby jednotného kontaktného miesta, práve naopak, služby jednotného kontaktného miesta takto prispejú k riadnemu plneniu jeho povinností vyplývajúcich zo ZOR, ako aj iných osobitných predpisov. Budú sa tak šetriť finančné zdroje podnikateľa, no v neposlednom rade aj verejné zdroje.

Ustanovenie § 5d bližšie popisuje kvalifikovaný proces transformácie listín, ktoré tvoria prílohu návrhu na prvozápis z listinnej do elektronickej podoby, ako aj podmienku ich súčasného doručenia príslušnému registrovému súdu pod sankciou zmarenia registračného konania. Navyše sa ustanovuje, že lehota na vykonanie zápisu registrovým súdom (5 pracovných dní, pozri § 8 ods. 1 ZOR), začína plynúť doručením návrhu registrovému súdu.

K bodu 2

Predmetné doplnenie je nevyhnutné vzhľadom na zavedený vyšší stupeň formalizácie registrového konania (podávanie návrhov na tlačivách ustanovených všeobecne záväzným predpisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky).

K bodu 3

Ustanovuje sa spätná väzba na jednotné kontaktné miesto, teda zasielanie údajov z výpisu z obchodného registra, tak aby jednotné kontaktné miesto mohlo pokračovať v zabezpečovaní ďalších úkonov (napr. registrácia k dani z príjmov u daňového úradu a ďalšie).

K bodu 4

Vkladá sa nové prechodné ustanovenie. Toto má hlavne za cieľ predísť pochybnostiam, ktoré by mohli vzniknúť príliš reštriktívnym výkladom novonavrhovaných ustanovení venovaných podávaniu návrhov na prvozápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta a ich o následnom doručovaní na registrové súdy.

K Čl. XVIII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamu advokátov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XIX

K bodom 1, 4 a 9

V § 12 psím. l), § 25 ods. 5 písm. f) a v § 69 ods. 1 písm. a) ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 2

S cieľom vytvoriť právny rámec pre implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006) sa v § 25 ods. 1 navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Doplnenie nového odseku 2 v § 25 sa navrhuje v nadväznosti na vypustenie § 26, v zmysle ktorého činnosti týkajúce sa vydávania oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa navrhujú preniesť do kompetencie živnostenského zákona, okrem podmienky dosiahnutého vzdelania, ktoré musí sprostredkovateľ zamestnania za úhradu spĺňať. Túto podmienku sa navrhuje zachovať v predmetnom ustanovení § 25 ods. 2.

K bodu 5

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby oprávnenie na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu bolo fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydávané podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 26 sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 6

Nadväzne na navrhovanú zmenu pri vydávaní oprávnenia na výkon činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu sa v § 27 navrhuje, aby sa pri zrušení alebo pozastavení činnosti sprostredkovania zamestnania za úhradu postupovalo podľa živnostenského zákona.

K bodu 7

Úpravou v § 28 písm. b) sa na základe požiadaviek aplikačnej praxe navrhuje stanoviť termín, do ktorého bude sprostredkovateľ zamestnania za úhradu povinný predkladať ročnú správu o svojej činnosti.

K bodu 8

Úprava v § 43 ods. 9 sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s § 11 ods. 1 živnostenského zákona.

K bodu 10

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 11

Doplnenie nového § 72k, ktorým sa určujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. júnu 2010, sa navrhuje v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ, L 376, 27.12.2006, s. 36-68). Navrhuje sa, aby povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané do účinnosti tohto zákona platilo najdlhšie do 31. decembra 2010. Taktiež sa navrhuje, aby počas tohto obdobia sa pri pozastavení alebo zrušení povolenia na činnosť sprostredkovania za úhradu postupovalo podľa právnych predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Čl. XX

Doplnenie zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať v súvislosti s prijatím Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Predmetná smernica v článku 6 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť miesta jednotného kontaktu s cieľom zjednodušiť administratívne postupy v členských štátoch. Doplnenie spočíva v možnosti podania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Konkrétnu činnosť jednotných kontaktných miest upravuje predkladaný zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto sa úprava spôsobu doručovania žiadosti o zápis do zoznamu patentových zástupcov Slovenskej komore patentových zástupcov rieši odkazom na tento zákon.

Smernica zakazuje diskrimináciu v prístupe ku službe na základe umiestnenia sídla poskytovateľa služby, zakazuje správnym orgánom vyžadovať od poskytovateľa služby úradne overené preklady dokladov, len ak je takáto podmienka odôvodnená dôvodmi verejného záujmu.

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXI

K bodu 1 a 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 3

Navrhované zmeny v zápisoch do zoznamov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K Čl. XXII

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2 až 3

Navrhované zmeny v zápisoch do registra mediátorov prostredníctvom jednotných kontaktných miest súvisia s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12 decembra 2006 o službách na vnútornom trhu.

K bodu 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o službách na vnútornom trhu zavádza princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak sú splnené podmienky na zápis do registra mediátorov, registra mediačných centier a registra vzdelávacích inštitúcií ministerstvo zápis vykoná v lehote 30 dní. Ak ministerstvo v tejto lehote zápis nevykoná alebo nezamietne žiadosť o zápis, zápis sa považuje za vykonaný.

K Čl. XXIII

K bodu 1

V súlade s § 4 zákona o službách na vnútornom trhu sa ustanovuje povinnosť komory bezodkladne po prijatí žiadosti o zápis veterinárneho lekára do komory vydať žiadateľovi potvrdenie o prijatí tejto žiadosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa možnosť podať žiadosť o zápis veterinárneho lekára do komory prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXIV

Ide o zosúladenie so živnostenským zákonom z dôvodu zaradenia činnosti oprávneného overovateľa medzi viazané živnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby osoby, ktoré ešte nie sú registrované v systéme povinného zdravotného poistenia, podávali prihlášku do tohto systému súčasne s ohlásením živnosti, od čoho sa povinnosť prihlásenia odvíja. Súčasne sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému pozabudnutiu podania prihlášky a uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

K bodu 3

Podobne ako v procese registrácie poistencov sa navrhuje, aby sa aj oznamovanie zmien zdravotným poisťovniam riešilo priamo pri povinnom oznamovaní zmien živnostenským úradom. V tomto prípade sa tým zabezpečí, že nedôjde k následnému zabudnutiu oznámenia zmeny zdravotnej poisťovni a k uplatneniu sankcií voči týmto osobám.

Čl. XXVI

K bodu 1

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť, ak je podnikateľom v energetike zahraničná fyzická osoba.

K bodu 2

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 3

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVII

K bodom 1 a 2

Zosúladenie zákona č. 657/2004 Z. z. s návrhom zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 3

Zosúladenie zákona č.657/2004 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení, osvedčení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 4

Zosúladenie s § 4 návrhu zákona o službách.

K bodu 5

Upravuje sa, ktoré doklady je k žiadosti o vydanie povolenia potrebné priložiť.

K bodu 6

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o vydanie povolenia prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXVIII

K bodu 1

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodu 2

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 3 až 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Čl. XXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 2

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu.

K bodu 3

Dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých predpokladom výkonu správcovskej činnosti bude, aby takáto osoba nebola v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti. Činnosť správcu je vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľná s pracovnoprávnymi povinnosťami voči zamestnávateľovi. V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj prechodné ustanovenia.

K bodu 4 a 5

Ustanovuje sa nová možnosť pre žiadateľov o zápis do zoznamu správcov podať túto žiadosť aj na jednotnom kontaktnom mieste.

Čl. XXX

K bodu 1

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v čl. 2 ods. 2 písm. k) vymedzuje činnosti (súkromné bezpečnostné služby), na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Podľa príručky o vykonávaní smernice o službách na vnútornom trhu, ktorá bola vydaná Komisiou Európskych spoločenstiev a ktorú vypracovali útvary Generálneho riaditeľstva Komisie ES pre vnútorný trh a služby, výnimka uvedená v čl. 2 ods. 2 písm. k) smernice sa netýka služieb, ktoré nie sú bezpečnostnými službami ako takými, napr. predaj a dodávka technických bezpečnostných zariadení. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje presunutie týchto činností do živnostenského zákona.

K bodu 2

Navrhovaná zmena zahŕňa do pojmu prevádzkovateľ aj toho, komu bola udelená licencia na prevádzkovanie technickej služby.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby možno udeliť aj právnickej osobe, ktorá bola založená, ale ešte nebola zapísaná do obchodného registra, je potrebné precizovať rozhodovanie v takýchto prípadoch.

K bodu 4

Aplikáciou doterajšieho ustanovenia v praxi sa preukázalo, že lehota troch mesiacov, kedy je možné vykonať opravnú skúšku sa javí ako neprimeraná a kladie zvýšené nároky na personálne a materiálne zabezpečenie prevádzkovateľov bezpečnostných služieb a ich zamestnancov, pričom prevádzkovatelia musia ukončiť pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami v skúšobnej lehote, ktorí na skúške odbornej spôsobilosti nevyhoveli.

K bodu 5

Táto úprava spresňuje predkladanie dokladov, ktorými sa preukazuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o preukaz odbornej spôsobilosti. Zákon o registri trestov neumožňuje osobe, ktorá žiada o vydanie preukazu odbornej spôsobilosti na výnimku k žiadosti priložiť odpis z registra trestov.

K bodu 6

Ide o obdobnú úpravu ako v bode 3.

K bodom 7, 8 a 9

Povinnosť predkladať doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť každé dva roky prevádzkovateľom bezpečnostnej služby alebo technickej služby v sebe zahrňovala i povinnosť predkladať odpisy registra trestov ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. Vzhľadom na to, že zákon o registri trestov upravil predkladanie odpisov registra trestov prevádzkovateľom bezpečnostnej služby tak, že títo na účely zákona o súkromnej bezpečnosti ich ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu nepredkladajú, bolo potrebné zosúladiť tieto povinnosti aj u prevádzkovateľov technickej služby.

K Čl. XXXI

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je zosúladenie ustanovení so všeobecnou požiadavkou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu vydávať (udeľovať) povolenia na dobu neurčitú.

K bodom 1, 2, 6 a 7

Zmena ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas. Uvedený návrh je v záujme administratívneho zjednodušenia systému vydávania oprávnení a odstránenia prekážok na poskytovanie služieb.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vypustenie doterajšieho odseku 6 písm. a) a odseku 7 písm. c), čím sa zjednoduší administratívny proces súvisiaci s oprávnením na poskytovanie služieb podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa vypustenie písmena c) so zreteľom na čl. 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 8

Navrhuje sa vypustenie písmena a) v záujme zosúladenia s § 27 s ostatnými ustanoveniami zákona.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 10

Navrhnuté ustanovenie upravuje vzťahy vzniknuté vydaním oprávnení, ktorých platnosť bola podľa doterajšej právnej úpravy obmedzená na päť rokov.

Čl. XXXII

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 17/2007 Z. z. s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, ktorý predpokladá vydávanie povolení (oprávnení) na vykonávanie činnosti, ktorá je službou, na neurčitý čas.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzájomný vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXIII

Upravuje sa možnosť vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť iného orgánu, organizácie alebo inštitúcie pre potrebu iného ako trestného konania.

Čl. XXXIV

K bodu 1

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 5 ods. 3 Smernice, podľa ktorého v prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená.

K bodu 2, 6, 8, 9,11

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s článkom 11 Smernice, podľa ktorého sa povolenie poskytovateľovi služieb môže udeliť na dobu určitú len v týchto prípadoch:

a) povolenie sa automaticky obnovuje alebo podlieha len kontinuálnemu plneniu požiadaviek,

b) počet dostupných povolení je vzhľadom na závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu obmedzený, alebo

c) obmedzené trvanie povolenia môže byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu.

K bodu 3, 4, 5

Zosúladenie zákona č. 355/2007 Z. z. s § 3 ods. 2 návrhu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 7

Uvedená úprava zabezpečí, že pri činnostiach vykonávaných na území Slovenskej republiky budú dodržiavané zásady radiačnej ochrany, tak aby tieto činnosti nemali negatívny účinok na zdravie obyvateľov a jednotlivé zložky životného prostredia Slovenskej republiky. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 10

Ustanovenie o prolongácii doby platnosti treba vypustiť, pretože sa povolenie udeľuje na dobu neurčitú.

K bodu 12

Uvedená úprava zabezpečí, že príslušné orgány verejného zdravotníctva budú mať aktuálny prehľad o činnostiach, ktoré sú na základe oznámenia vykonávané na území Slovenskej republiky. Uvedené je dôležité pre plánovanie výkonu štátneho zdravotného dozoru nad takýmito činnosťami. Takúto zmenu úpravy vyžaduje aj smernica č. 96/29 EURATOM.

K bodu 13

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K bodu 14

Navrhuje sa do zákona doplniť prechodné ustanovenie, ktorým sa upraví používanie doposiaľ vydaných osvedčení.

Čl. XXXV

Upravuje sa možnosť podať žiadosť o zápis do zoznamu audítorov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

Čl. XXXVI

K bodu 1

Zosúladenie s § 4 ods. 1 návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 2, 4, 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Novonavrhované ustanovenie umožňuje žiadateľom o vydanie geologického oprávnenia podávanie tejto žiadosti prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta.

K bodu 7

Ide o zapracovanie zásady, že oprávnenia sa vydávajú na dobu neurčitú.

K bodu 8

Navrhujú sa osobitné ustanovenie pre zahraničné fyzické osoby – podnikateľov a zahraničné právnické osoby pri vydávaní geologického oprávnenia. Pre zahraničných poskytovateľov služieb v geológii platia rovnaké požiadavky a podmienky ako pre domácich zhotoviteľov geologických prác. V Európskej únii doposiaľ neexistuje jednotná legislatíva, ktorá by upravovala vykonávanie geologických prác, každý štát si stanovuje vlastné požiadavky a podmienky, ktoré je potrebné splniť pre vydanie oprávnenia na vykonávanie geologických prác. Z uvedeného dôvodu je potrebné osobitne upraviť spôsob uznávania zahraničných oprávnení na vykonávanie geologických prác.

K bodu 9 a 10

Ide o štylistickú úpravu textu, ktorá odstraňuje nejednoznačnosť pri výklade.

K bodu 11

Navrhovanou právnou úpravou sa upravuje vzťah medzi generálnou právnou úpravou o poskytovaní služieb a osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu oprávnenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

Čl. XXXVII

K bodu 1

Zosúladenie so smernicou o službách na vnútornom trhu, zavádza sa princíp tzv. tichého súhlasu, to znamená, že ak žiadateľ o zápis do zoznamu energetických audítorov splnil všetky podmienky a ministerstvo ho v ustanovenej lehote nezapísalo do zoznamu energetických audítorov alebo nezamietlo žiadosť o zápis do zoznamu energetických audítorov, zápis sa považuje za vykonaný.

K bodu 2

Zosúladenie so živnostenským zákonom.

K bodom 3,4,7,8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 a 6

Zosúladenie zákona s návrhom generálneho zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa predloženie originálu, jeho úradne osvedčenej kópie alebo úradne osvedčeného prekladu sa vyžaduje, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis.

K bodu 9

Ustanovenie odkazuje na aplikáciu generálneho zákona o službách na vnútornom trhu vo vzťahu k procedúre, ktorá predchádza vydaniu povolenia a vo vzťahu k právam, ale najmä povinnostiam poskytovateľov služieb.

K Čl. XXXVIII

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona 1. júna 2010 okrem čl. I § 4 ods. 3, čl. IV bodu 59. § 66ba ods. 4 písm. b), čl. V bod 3. § 11a ods. 1 písm. c) a čl. XVI bod 1. § 5d ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Bratislava 13. januára 2010

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu