Zákon o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. 136/2004 účinný od 01.04.2004 do 31.01.2013

Vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z.z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.    Všeobecná časť

Uznesením vlády SR č. 130 zo dňa 13.3.2003 bol schválený Projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (ďalej len „Projekt“). Hlavným cieľom projektu je zefektívniť a optimalizovať prevádzke varne letiskovej infŕaštruktúry na Slovensku, decentralizovať správu letísk pri zachovaní verejného charakteru strategickej letiskovej iníŕaštruktúry a programovo naviazať finančné výdavky štátu na letiskovú infraštruktúru prevádzkovanú v komerčnom prostredí.

Predkladaná legislatívna norma rieši právny základ pre transformáciu príspevkovej organizácie majúcej v správe a prevádzkujúcej 6 medzinárodných letísk na 6 nezávislých akciových spoločností, kde jediným zakladateľom bude štát, tzv. letiskové spoločnosti. Zdôvodnenie nutnosti riešiť tento prechod osobitnou právnou normou obhájil schválený Projekt.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov Projekt počíta s tým, že

-       v rámci príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (ďalej len „SSL“) dôjde k účtovnému oddeleniu prevádzkovania jednotlivých letísk a k vytvoreniu vnútorných organizačných jednotiek SSL,

-       z hľadiska dopravy a zabezpečenia obslužnosti územia ministerstvo definuje strategický hospodársky záujem štátu a naň sa naviaže časť letiskovej infraštruktúry, ktorá ako prioritný infraštruktúmy majetok by nepodliehala exekúcii ani inému výkonu rozhodnutia tak, aby sa špekulatívne alebo náhodne, bez dôkladného zváženia nevymkla verejnej kontrole,

-       z majetku štátu, ktorý má v správe SSL, sa bude postupne vyčleňovať časť majetku štátu, ktorým sa založia samostatné akciové spoločnosti na prevádzkovanie jednotlivých letísk - letiskové spoločnosti,

-       časť majetku SSL u malých letísk, ktorá nie je naviazaná na strategické hospodárske záujmy štátu sa v prípade dohody prevedie na samosprávne kraje alebo mestá, ktoré budú garantovať verejný charakter tejto infraštruktúry s možnosťou jej lepšieho využitia pre rozvoj regiónu,

-       časť akcií štátu novovzniknutých letiskových spoločností sa prevedie na vyššie územné celky a dotknuté mestá a časť sa bude privatizovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Dôvodová správa Projektu preukázala nutnosť riešiť transformáciu príspevkovej formy SSL na akciovú spoločnosť a zabezpečenie verejného charakteru infraštruktúry a prístupu verejnosti k nej aj po transformácii osobitnou legislatívnou úpravou (lex specialis) a zároveň nevhodnosť použitia zákona č. 92/1991 Zb. pri transformačnej časti Projektu. Zdôvodnilo sa obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infiaštruktúrnyni majetkom a prenesenie výkonu práv akcionára na podnikaní letiskových spoločností na rezort dopravy, ktorý je zodpovedný za využitie a rozvoj tohto typu infraštruktúry.

Úloha B.l vyššie uvedeného uznesenia č. 130/2003 uložila ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie zákona č.143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.37/2002 Z.z., ktorý rieši osobitný vzťah štátu k infraštruktúmemu majetku obmedzením nakladania s prioritným infraštruktúmym majetkom, spôsob zakladania letiskových spoločností a výkon regulačných úloh príslušným orgánom štátnej správy. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa usúdilo, že vhodnejšie na splnenie úlohy je predmetné legislatívne úpravy riešiť osobitným zákonom o letiskových spoločnostiach so zmenou niektorých ustanovení zákona č.143/1998 Z.z. o civilnom letectve.

Legislatívne zabezpečenie Projektu sa realizuje predkladaným návrhom zákona o letiskových spoločnostiach.

V prvej časti sa vymedzujú pojmy a upravuje spôsob nakladania s prioritným infraštruktúmym majetkom ako vymedzenou časťou letiskovej infraštruktúry nutnej k zabezpečeniu obslužnosti územia a na obranu a bezpečnosť štátu.

Zákonom sa ustanovuje rozsah majetku, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb v súlade s čl. 20 ods. 2 Ústavy SR. Časť letiskovej infraštruktúry sa definuje ako prioritný infraštruktúrny majetok, ktorý je druhovo vymedzený. Nakladanie s týmto majetkom v letiskovej spoločnosti je obmedzené znením § 3 a § 11. Ministerstvo dopravy vedie o tomto majetku osobitnú evidenciu.

Následne sa rieši založenie, vznik, právne pomery a zánik letiskovej spoločnosti. Zakladateľom letiskovej spoločnosti a jej 100 %-ným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Niektoré podmienky založenia, vzniku a právneho režimu nových obchodných spoločnosti sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické. Ide napríklad o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, jeho splatenie, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu, a pod. Rozsah a povaha odchýliek od Obchodného zákonníka sú zrejmé z návrhu a sú obdobné riešeniu zakladania Železničnej spoločnosti a.s. K úplnému prevzatiu zákona o železničnej spoločnosti nemohlo dôjsť, nakoľko táto legislatívna úprava rieši transformáciu príspevkovej formy organizácie na akciovú spoločnosť.

Osobitne sa rieši prevod majetkovej účasti štátu na podnikám letiskovej spoločnosti na iné osoby. Pri rozhodovaní o privatizácii podľa zákona 92/1991 Zb. sa určuje, že majetková účasť štátu v letiskových spoločnostiach musí byť trvalá v rozsahu určenom rozhodnutím vlády SR.

U malých letísk sa umožňuje zákonný prechod letiskovej infraštruktúry na územnú samosprávu, pričom podmienky prechodu vlastníctva podrobnejšie upraví písomná dohoda. Návrh je obdobný prechodu ciest II. a III. triedy. Zakladanie letiskových spoločností ostatným majetkom tým nie je dotknuté. Rozdeľujú sa tak funkcie vlastníka - reprezentant samosprávy od funkcií prevádzkovateľa letísk — letisková spoločnosť.

V osobitnom ustanovení prvej časti sa umožňuje obdobným spôsobom nakladať s majetkom štátu v správe Ministerstva obrany a zakladať ním letiskové spoločnosti alebo prevádzať letiskovú infraštruktúru na územnú samosprávu.

Druhý článok novelizuje zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve. Dopĺňa ho o pojem malé letisko a niektoré ustanovenia týkajúce sa prevádzkovania letísk. Následne vo väzbe na pravidlá na určovanie výšky a vyberanie odplát za používanie verejných letísk a letových prevádzkových služieb (§ 33 leteckého zákona) sa v predkladanom návrhu rieši aj zavedenie sankcií za ich porušenie.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a nezakladá nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.      Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.      Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z.z.

3.      Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené včl. 70 Európskej dohody o pridružovaní a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

4.      Problematika návrhu právneho predpisu

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

5.      Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna.

6.     Gestor

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

7.     Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Pri príprave návrhu zákona sa experti nezúčastnili.

II. Osobitná časť

KčLI

K§1

Predmetom zákona je spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk na prevádzkovanie verejných letísk a podmienky prechodu takéhoto majetku štátu na územnú samosprávu. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka „letisková spoločnosť“.

K§2

Vymedzujú sa pojmy letisková infraštruktúra a pohybová plocha za účelom presného obsahového vymedzenia pojmu prioritný infraštruktúmy majetok. Definovanie prioritného infraštruktúmeho majetku je potrebné z dôvodu, aby sa najdôležitejšia časť letiskovej infraštniktúry pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky špekulatívne alebo náhodne nevymkla verejnej kontrole bez dôkladného zváženia. Jedná sa o nehnuteľný majetok, ktorý je nevyhnutné vo verejnom záujme chrániť, keďže slúži na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov a na obranu a bezpečnosť štátu. Inštitút prioritného infraštruktúmeho majetku vychádza z dikcie § 31a zákona NR SR č.213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č.35/2002 Z.z. a viaže sa na čl.20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky. Po vložení majetku štátu do letiskovej spoločnosti sa tento majetok stáva majetkom spoločnosti. Časť z tohto majetku, najmä vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie dráhy a pozemky pod nimi majú pre štát osobitný význam aj následne. Na odlíšenie od prioritného majetku u neziskových organizáciách sa zavádza označenie prioritný infraštruktúmy majetok.

K§3

V odseku 1 sa vo väzbe na čl.20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje ochrana prioritného infŕaštruktúmeho majetku pred nežiaducim nakladaním s ním zo strany samotného vlastníka. Omedzuje výkon rozhodnutia, exekúcia, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie. Prevádzkovanie tohto majetku týmito úkonmi nebude dotknuté v ktoromkoľvek okamihu aobslužnosť územia bude zachovaná. Keďže za prioritný infraštruktúmy majetok sa bude považovať len časť majetku letiskovej spoločnosti, bude aj naďalej daná možnosť uspokojiť pohľadávky veriteľov letiskovej spoločnosti z majetku, ktorý sa za prioritný nepovažuje.

Odsek 2 rieši zachovanie prioritného infŕaštruktúmeho majetku ako jedného celku aj pri rozdelení letiskovej spoločnosti podľa § 69 Obchodného zákonníka.

V odseku 3 sa určuje, kto vykoná špecifikáciu prioritného infŕaštruktúmeho majetku. Predpokladá sa, že to bude ministerstvo a to nielen pred založením letiskovej spoločnosti, ale aj pred spracovaním znaleckého posudku podľa § 6. Obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infŕaštruktúmym majetkom sa zverejňuje pre tretie osoby, a to formou poznámky na listoch vlastníctva vedených v katastri nehnuteľností. Zabezpečenie zápisu prioritného infŕaštruktúmeho majetku v katastri nehnuteľností sa prenecháva ako povinnosť ministerstvu pri vzniku letiskovej spoločnosti. Obsahom poznámky bude v nadväznosti na označenie konkrétneho pozemku, či pohybovej plochy, že sa jedná o prioritný infraštruktúmy majetok, s ktorým podľa §3 tohto zákona nemožno nakladať.

V odseku 4 sa ukladá ministerstvu viesť evidenciu o prioritnom infŕaštruktúmom majetku, ktorý je vedený aj v účtovníctve letiskovej spoločnosti za účelom dohľadu nad nakladaním s ním. Rozsah vedenia evidencie je obdobný ako pri evidencii majetku štátu riešenom v § 3 ods. 3 a 4 zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Identifikačné údaje sa chápu v rozsahu náležitostí ustanovených katastrálnym zákonom a zákonom o účtovníctve.

V odsekoch 5 a 6 sa rieši možnosť a podmienky prenechania prioritného infŕaštruktúmeho majetku do nájmu a zriaďovanie a prevádzkovanie stavieb na takto prenajatom majetku. Ustanovenie, že prioritný infraštruktúmy majetok možno prenechať do nájmu len na určitý čas, najviac na dobu 30 rokov vychádza z § 30 zákona č. 366/1999 Z.z. Jedná sa o majetok v odpisovej skupine 5, kde patria budovy a inžinierske stavby s dobou odpisovania 30 rokov.

Odsek 7 dáva možnosť ministerstvu reagovať na zmeny vyplývajúce z opotrebovania prioritného infŕaštruktúmeho majetku alebo iných dôvodov a upraviť jeho špecifikáciu.

K§4

Spôsob založenia letiskových spoločností sa rieši obdobne dikcii § 2 a § 10 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. stým, že zakladateľom letiskovej spoločnosti je štát, pričom výkon práv štátu ako akcionára prináleží zo zákona ministerstvu. V letiskovej spoločnosti je dôležitá majetková účasť štátu a nie majetková účasť Fondu národného majetku, ktorého poslanie a funkcie sú iné ako požadovaná garancia verejného charakteru infŕaštruktúry. V odseku 2 je vyjadrená subsidiáma platnosť ustanovení Obchodného zákonníka pri regulácii založenia, vzniku, postavenia a právnych pomerov akciovej spoločnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka (lex generalis) sa použijú, ak tento zákon neobsahuje úpravu špeciálnu. V záujme vylúčenia pochybností sa zároveň výslovne ustanovuje, že ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Tento zákon sa uplatní len v prípade predaja akcií letiskovej spoločnosti, ktoré predstavujú majetkovú účasť štátu na podnikaní tejto spoločnosti, čo je vyjadrené v § 10 ods. 1 návrhu.

K§5

Ministerstvo ako zriaďovateľ príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (ďalej aj „SSL“) rozhodnutím vyjme časť majetku štátu z majetku v správe SSL ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti. Tento majetok použije ako vklad na založenie letiskovej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Predpokladá sa postupné zakladanie šiestich samostatných akciových spoločností z letísk Bratislava, Košice, Poprad, Sliač, Piešťany a Žilina.

Predmet vkladu sa rieši obdobne dikcii § 3 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. Vymedzuje sa predmet vkladu do akciovej spoločnosti. Bude ním majetok štátu v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk v rozsahu jej vnútornej organizačnej jednotky vymedzenej rozhodnutím ministerstva. Tieto sa na účely vkladu do letiskových spoločností podľa tohto zákona považujú za časť podniku podľa Obchodného zákonníka. To umožňuje pri zakladaní letiskovej spoločnosti využiť ustanovenia §59 ods. 4 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú právny režim vkladu do obchodnej spoločnosti, pokiaľ je ním podnik alebo jeho časť a tým celý proces zjednodušiť.

Uvedený právny režim v Obchodnom zákonníku zahŕňa jednak vymedzenie pojmu časti podniku ako súboru hmotných aj nehmotných a osobných zložiek podnikania, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie časti podniku, a zahŕňa aj pravidlá, podľa ktorých na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky práva a záväzky patriace časti podniku. Preto tieto otázky nie je nutné samostatne riešiť v návrhu tohto zákona.

K§6

Určenie hodnoty nepeňažného vkladu sa opiera o dikciu § 4 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. V odseku 1 sa upravuje spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti. V záujme vytvoriť rezervný fond už pri vzniku akciovej spoločnosti sa v odseku 2 upravuje odchýlka od § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je základné imanie spoločnosti definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Podľa navrhovaného zákona však hodnota vyňatého majetku nie je typickým vkladom podľa obchodného zákonníka, nakoľko z tejto hodnoty sa netvorí len základné imanie spoločnosti, ale aj jej rezervný fond.

K§7

Prechod vlastníckeho práva a práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa rieši obdobne dikcii § 5 a § 17 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. Vzhľadom na povahu zakladateľa akciovej spoločnosti a povahu vkladu vylučuje sa použitie úpravy o správe vkladu obsiahnutej v § 59 a § 60 Obchodného zákonníka. Rieši sa prechod vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu na akciovú spoločnosť. Odchylne od úpravy v § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka je riešené nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam. Toto právo prechádza na akciovú spoločnosť zo zákona dňom jej vzniku a do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom.

K§8

Letisková spoločnosť môže počas jedného roka od svojho vzniku podnikať v rozsahu činností SSL zapísaných v j ej zriaďovacej listine. Po uplynutí tejto doby môže tieto činnosti vykonávať ďalej iba na základne potrebných povolení. Jeden rok sa pokladá za dostatočný časový úsek na vybavenie potrebných úkonov. Podnikanie v ďalších oblastiach, napríklad podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), tým nie je dotknuté.

K§9

Základné imanie, rezervný fond a akcie sa riešia obdobne dikcii § 8 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. V záujme vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti sa v odseku 1 upravuje odchýlka od ustanovení § 58 ods. 1 a § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa stanoví, že rezervný fond bude vytvorený už pri vzniku akciovej spoločnosti, a to vo výške aspoň 1 % z hodnoty vkladu do jej majetku. V odseku 3 sa upravuje forma a podoba akcií akciovej spoločnosti.

K§10

Prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní letiskovej spoločnosti sa upravuje v súlade s dikciou § 18 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. Podľa úpravy obsiahnutej v odseku 1 sa pri predaji akcií letiskovej spoločnosti musí postupovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Odsek 2 ukladá pri tom zachovať trvalú majetkovú účasť štátu v rozsahu určenom rozhodnutím vlády.

K§11

V prípade Zrušenia a likvidácie letiskovej spoločnosti sa postupuje podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka s týmito doplneniami týkajúcimi sa prioritného infraštruktúmeho majetku:

Rozširujú sa dôvody, kedy v nadväznosti na úpravu v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení letiskovej spoločnosti s likvidáciou. Cez odsek 2 písm. a) sa zabezpečuje prevádzkovanie letiska s letiskovou infraštruktúrou strategického hospodárskeho významu, písm. b) stanovuje hranice zadíženosti letiskovej spoločnosti, písm. c) rieši postup, ak po ukončení konkurzu ostane spoločnosti len prioritný infraštruktúmy majetok, ktorý nie je predmetom konkurznej podstaty , a písm. d) rieši postih pri nedodržaní obmedzení spôsobu nakladania s prioritným infraštruktúmym majetkom zo strany letiskovej spoločnosti.

Odsek 3 rieši naloženie s prioritným infraštruktúmym majetkom pri porušení týchto prevádzkových a hospodárskych podmienok alebo pri dobrovoľnom zrušení letiskovej spoločnosti s likvidáciou. Prioritný infraštruktúmy majetok prechádza za náhradu určenú znaleckým posudkom do vlastníctva štátu za účelom jeho ďalšieho zachovania a využitia, napríklad pre založenie novej letiskovej spoločnosti. Týmto sa zabezpečí, že prieťahmi v právnom konaní nebude dotknuté, či pozastavené prevádzkovanie základnej infraštruktúry štátu, ani dotknutá jeho obranyschopnosť a bezpečnosť. Spôsob určenia likvidátora, či výšky jeho odmeny podľa § 75 ods. 6 nie je potrebné meniť. Doplňuje sa len, kto znáša náklady na činnosti spojené s prevodom prioritného infraštruktúmeho majetku na štát.

K § 12 a 13

Prechod infraštruktúry malých letísk do vlastníctva samosprávneho kraja alebo mesta sa rieši formou prechodu na základe zákona (ex lege), pričom presnejšie vymedzenie podmienok prechodu vlastníctva sa vykoná zmluvou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom alebo ministerstvom a mestom. Ministerstvo pred prechodom infraštruktúry na samosprávu založí letiskové spoločnosti z potrebného majetku malých letísk na ich prevádzkovanie. Predpokladá sa, že iba z majetku časti podniku Slovenskej správy letísk mimo letiskovej infraštruktúry, pričom na samosprávny kraj alebo mesto sa táto infraštruktúra prevedie bezodplatne. Hoci tento prevedený majetok nemá charakter prioritného infraštruktúrneho majetku, prostredníctvom vlastníctva samosprávnym krajom alebo mestom sa dokáže rovnako uchovať verejný charakter verejného letiska. Zároveň sa umožní jeho lepšie využitie pre rozvoj regiónu. Vzťah medzi samosprávnym krajom ako vlastníkom infraštruktúry a letiskovou spoločnosťou ako jej prevádzkovateľom sa upraví súborom nájomných a ďalších zmlúv.

V § 13 ods. la 2 sa ustanovuje povinnosť samosprávneho kraja starať sa o tento majetok, zabezpečiť jeho správu a údržbu a zachovať účelové určenie tohto majetku. Možnosť vložiť tento majetok ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo ním založiť inú osobuje podmienená súhlasom ministerstva. Predpokladá sa, že sa týmto zabezpečí budúci vyrovnaný postoj samosprávneho kraja alebo mesta ako vlastníka infraštruktúry voči súkromnému kapitálu v letiskovej spoločnosti v prípade ďalších investícií.

V ustanoveniach § 12 a 13 bol použitý princíp zo zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), keď prostredníctvom jeho novelizácie zákonom č.416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, podľa § 3d odsek 1 la 12 a podľa § 24b prešli do vlastníctva vyšších územných celkov cesty II. a Dl. triedy.

K§14

Upravuje sa možnosť použiť tento zákon aj pri zakladaní letiskových spoločností z majetku, ktorý je v správe Ministerstva obrany.

K či. II

Presunom povinností prevádzkovať verejné letiská zo SSL na letiskové spoločnosti ako subjekty obchodného práva sú dotknuté niektoré ustanovenia leteckého zákona. V čl. II sa preto riešia tieto zmeny:

V bode 1

sa dopĺňa definícia malého letiska, ktorá umožňuje rozdeliť letiská do dvoch kategórií s rôznou úrovňou nutnosti ochraňovania záujmov spoločnosti, tam kde nie je možné uplatňovať proporcionálny rozsah.

V bode 2

sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydáme povolenia na prevádzkovanie letiska alebo leteckého pozemného zariadenia preukázať, že spĺňa požiadavku podľa § 37 ods. 2 písm. d), teda, že ide o právnickú osobu s väčšinovou majetkovou účasťou slovenských subjektov.

V bode 3,4 a 5

v nadväznosti na ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zákon č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z.z. a zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sa zaväzujú právnické osoby pôsobiace v civilnom letectve riadiť rozhodnutiami orgánov krízového riadenia.

V bode 6

pre možnú dezinterpretáciu sa umožňuje uloženie pokuty aj za jednorazové porušenie podmienok.

V bode 7

sa doplňuje možnosť ukladania pokút aj za porušenie pravidiel na určovanie výšky a vyberanie odplát za používanie verejných letísk a letových prevádzkových služieb.

V bode 8 a 9

sa doplňuje spolupôsobenie Protimonopolného úradu SR pri niektorých pôsobnostiach ministerstva, ktoré zakladajú potencionálny rozpor vlastníka a regulátora.

K ČLIII

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky