Zákon o hnojivách 136/2000 účinný od 01.05.2010 do 31.12.2015

§ 1
Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje
a)
podmienky na uvádzanie hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok na úpravu vlastností pôdy do obehu,
b)
certifikáciu hnojív,
c)
podmienky skladovania a používania hnojív,
d)
podmienky na agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd a zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov,
e)
pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok,
f)
pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

§ 2
Základné pojmy

(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie hnojivom
a)
látka obsahujúca živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie,
b)
pomocná látka na úpravu vlastností pôdy, ktorá bez účinného množstva rastlinných živín pôdu biologicky, chemicky alebo fyzikálne ovplyvňuje zlepšovaním jej vlastností alebo zvyšuje účinnosť a využiteľnosť živín z hnojív,
c)
pestovateľský substrát slúžiaci na zakoreňovanie a pestovanie rastlín; substrátom je najmä rašelina, zemina alebo ich zmesi.
(2)
Maštaľný hnoj, hydinový trus, hnojovica, močovka, hnojovka, slama, zelené hnojenie, ako aj iné zvyšky rastlinného pôvodu vznikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe bez ďalšej úpravy sú hospodárskym hnojivom.
(3)
Sekundárne zdroje živín sú látky organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, neobsahujúce nadlimitné rizikové prvky alebo rizikové látky, ak sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie pôdy alebo vápnenie pôdy.
(4)
Rizikovým prvkom alebo rizikovou látkou je prvok alebo látka, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec.
(5)
Certifikácia hnojív je činnosť certifikačného orgánu, ktorý po posúdení zhody1) vydá certifikát hnojiva, ktorým potvrdí, že vlastnosti hnojiva a jeho technická dokumentácia sú v súlade s príslušnými technickými normami a so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 4
Register certifikovaných hnojív

(1)
Register certifikovaných hnojív je zoznam certifikovaných hnojív, v ktorom sú uvedené údaje o certifikovanom hnojive v rozsahu ustanovenia § 5 ods. 2 s výnimkou údajov o výrobnom postupe a použitých surovinách. Register certifikovaných hnojív vedie kontrolný ústav.
(2)
Do registra certifikovaných hnojív môžu nahliadnuť a robiť si z neho výpisy orgány štátnej správy, ak to potrebujú na plnenie svojich úloh, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré preukážu potrebu nahliadnuť do registra. Kontrolný ústav nesmie poskytnúť ani uverejniť také údaje, ktoré sú predmetom ochrany podľa osobitných predpisov, alebo údaje označené výrobcom alebo držiteľom certifikátu ako predmet obchodného tajomstva,1a) ak nejde o verejne známe údaje.
(3)
Zoznam certifikovaných hnojív Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) uverejňuje pravidelne vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, do ktorého možno nahliadnuť na ministerstve.

§ 5
Certifikácia hnojív

(1)
Certifikáciu hnojiva vykonáva kontrolný ústav na základe žiadosti výrobcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu alebo dovozcu dovážajúceho hnojivo z iného štátu, ako je členský štát Európskej únie, ktorý má oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu2) (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľom o certifikáciu môže byť aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.
(2)
Žiadosť o certifikáciu hnojiva podáva žiadateľ na tlačive vydanom kontrolným ústavom. Žiadosť musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
údaje o výrobcovi v rozsahu písmena a), ak je žiadateľom dovozca,
c)
osvedčený doklad o forme podnikania,
d)
obchodný názov, druh a číselný kód typu hnojiva, číslo colnej nomenklatúry,
e)
údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia hnojiva,
f)
údaje o všeobecnej bezpečnosti hnojiva,2a)
g)
spôsob balenia, označenie, hmotnosť alebo objem balenia,
h)
rozsah použitia a návod na použitie hnojiva a podmienky jeho skladovania,
i)
opis výrobného postupu vrátane uvedenia použitých surovín na výrobu hnojiva,
j)
vyjadrenie príslušných orgánov,3)
k)
výsledky laboratórnych skúšok obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek;3a) výsledky z preskúšania biologickej účinnosti netypizovaného hnojiva, ak ide o prvé certifikačné konanie,
l)
potvrdenie výrobcu, že má zabezpečený kontrolný mechanizmus, ktorý zaručuje trvalé dodržanie kvality hnojiva.
(3)
Do 14 dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o certifikáciu hnojiva kontrolný ústav zašle žiadateľovi návrh zmluvy o vykonaní certifikácie hnojiva, v ktorom definuje podmienky certifikácie hnojiva. Žiadateľ do 14 dní doručí kontrolnému ústavu podpísanú zmluvu alebo svoje pripomienky k zmluve.
(4)
Žiadateľ je povinný poskytnúť kontrolnému ústavu bezodplatne potrebné vzorky hnojiva alebo umožniť ich odber na účel vykonania kompletnej laboratórnej skúšky. Tiež je povinný poskytnúť ďalšie potrebné podklady a informácie potrebné pre certifikačné konanie.
(5)
Kontrolný ústav vydá certifikát hnojiva, ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, do dvoch mesiacov odo dňa zaevidovania zmluvy o vykonaní certifikácie hnojiva.
(6)
Certifikáciu hnojiva kontrolný ústav nevykoná, ak žiadateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2 alebo, ak látka alebo prípravok, o certifikáciu ktorého žiadateľ žiada, je prípravkom na ochranu rastlín.
(7)
Kontrolný ústav uzná výsledky laboratórnych skúšok, ak sú v súlade s osobitným predpisom,3a) a biologické skúšky, ak sú vykonané inými odborne spôsobilými domácimi a zahraničnými pracoviskami, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto zákona.
(8)
Náklady za úkony spojené s certifikačným konaním hnojiva hradí žiadateľ.

§ 7
Zrušenie certifikátu hnojiva

(1)
Kontrolný ústav zruší certifikát hnojiva
a)
na základe písomnej žiadosti držiteľa certifikátu hnojiva alebo
b)
ak sa štátnou odbornou kontrolou (§ 14) zistí, že hnojivo nespĺňa požiadavky uvedené v certifikáte hnojiva, alebo
c)
ak je hnojivo prípravkom na ochranu rastlín.
(2)
Ak bol certifikát hnojiva zrušený podľa odseku 1 písm. a), vyrobené hnojivo možno uvádzať do obehu počas jeho použiteľnosti.
(3)
Ak bol certifikát hnojiva zrušený podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), hnojivo sa nesmie uvádzať do obehu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení certifikátu.
(4)
V rozhodnutí o zrušení certifikátu hnojiva podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) kontrolný ústav určí, či má hnojivo stiahnuť z obehu ten, komu bol certifikát hnojiva vydaný, alebo či sa má zlikvidovať podľa osobitného predpisu.4)

§ 9
Skladovanie hnojív


Fyzické osoby obhospodarujúce poľnohospodársku alebo lesnú pôdu, vykonávajúce poľnohospodársku alebo lesnú výrobu, evidované podľa osobitného predpisu6) a právnické osoby obhospodarujúce poľnohospodársku alebo lesnú pôdu, vykonávajúce poľnohospodársku alebo lesnú výrobu (ďalej len „podnikatelia v pôdohospodárstve“), výrobcovia, dovozcovia, predajcovia alebo dodávatelia, ktorí skladujú hnojivá, sú povinní
a)
hnojivá uskladňovať oddelene a označiť ich trvalým a čitateľným spôsobom,
b)
zabezpečiť, aby nenastalo miešanie hnojív s inými látkami,
c)
priebežne viesť evidenciu o príjme, výdaji a množstve hnojív,
d)
neznečistiť pri manipulácii a skladovaní hospodárskych hnojív životné prostredie a mať vybudované skladovacie kapacity,
e)
zaslať kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára údaje o objeme skladovacích kapacít hospodárskych hnojív a o počtoch hospodárskych zvierat podľa kategórií v predchádzajúcom kalendárnom roku spolu s prehľadom o spotrebe hnojív v poľnohospodárskom podniku.

§ 10
Používanie hnojív

(1)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní používať hnojivá a hospodárske hnojivá v množstve a spôsobom, ktoré zabezpečujú potrebnú výživu rastlín a trvale udržateľnú pôdnu úrodnosť.
(2)
Do hospodárskych hnojív sa nesmú vnášať rizikové prvky a rizikové látky, ktoré by mohli narušiť vývoj pestovaných rastlín alebo ohroziť potravinový reťazec, alebo znečistiť pôdu.
(3)
Hnojivá sa nesmú použiť na poľnohospodárskej pôde, ak
a)
osobitný predpis7) zakazuje alebo obmedzuje použitie hnojív,
b)
je pôda zamokrená, pokrytá vrstvou snehu nad päť centimetrov alebo zamrznutá do hĺbky 8 centimetrov a viac,
c)
spôsob ich použitia ohrozuje životné prostredie okolia hnojeného pozemku,
d)
nie je zabezpečená ich rovnomerná aplikácia na pozemku.
(4)
V zraniteľných oblastiach7aa) je zakázané aplikovať anorganické dusíkaté hnojivá a hospodárske hnojivá v období od 15. novembra do 15. februára kalendárneho roka, pričom skoré jarné prihnojenie ozimných plodín dusíkom v dávke do 60 kg.ha-1 je povolené od 1. februára, ak nie sú obmedzujúce pôdne a klimatické podmienky, a to zamokrené pôdy alebo dočasne zamokrené pôdy súvislou vrstvou vody, poľnohospodárske pôdy zamrznuté do hĺbky 8 cm a viac alebo pôdy pokryté vrstvou snehu nad 5 cm, a to bez ohľadu na kalendárne obmedzenia.
(5)
Podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný viesť trvalú evidenciu o príjme a o použití hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov7a) a sekundárnych zdrojov živín do poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov. Na požiadanie kontrolného ústavu je povinný bezodkladne predložiť dokumentáciu na preverenie.
(6)
Evidencia podľa odseku 5 sa vedie o množstve, druhu a čase použitia hnojív, sekundárnych zdrojov živín podľa rozlohy pozemkov, pestovaných plodín, výšky dosiahnutých úrod a roku aplikácie. Na lesnej pôde sa evidencia vedie podľa osobitného predpisu,7b) lesných škôlok, porastov určených na produkciu semena, energetických porastov, plantáží vianočných stromčekov. Uchováva sa najmenej desať rokov.
(7)
Podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný z podkladov evidencie o použití hnojív, sekundárnych zdrojov živín a dosiahnutých úrodách podľa pozemkov a plodín každoročne spracúvať bilanciu živín. Na požiadanie kontrolného ústavu je podnikateľ v pôdohospodárstve povinný bezodkladne predložiť dokumentáciu na preverenie.
(8)
Podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný každoročne do 15. februára zaslať kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe hnojív z evidencie vedenej podľa odseku 5.

§ 11
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy

(1)
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy je pravidelné zisťovanie vybraných parametrov jej chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou a s jej znečistením rizikovými prvkami a rizikovými látkami, ktorého cieľom je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečistenie.
(2)
Kontrolný ústav
a)
vykonáva a zabezpečuje celoplošné agrochemické skúšanie poľnohospodársky využívanej pôdy najmenej raz za šesť rokov,
b)
určuje záväznú metodiku postupu odberu pôdnych vzoriek, záväzné metódy agrochemického skúšania pôdy a kritériá hodnotenia stanovených obsahov živín a ostatných ukazovateľov pôdy,
c)
overuje metódy agrochemického skúšania pôdy a vypracováva záväzné posudky o zúrodňovacích projektoch, na ktorých realizáciu sa majú poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu,
d)
vykonáva poľné stacionárne hnojárske pokusy v rozsahu, ktorý umožňuje získať dostatok podkladov na opakovateľné preskúmanie kritérií hodnotenia a kategorizáciu pôdneho fondu podľa analyticky stanovených hodnôt pôdnej reakcie a obsahu živín v pôde,
e)
vyhodnocuje a počas desiatich rokov archivuje výsledky agrochemického skúšania pôdy,
f)
vedie a aktualizuje databázu o spotrebe hnojív, živinovom režime pôdy a ostatných agrochemických vlastnostiach poľnohospodárskej pôdy; súčasťou databázy je aj plošná evidencia aplikovaných čistiarenských kalov, dnových sedimentov, ako aj evidencia o vybudovaných skladovacích kapacitách pre hospodárske hnojivá a ostatných rizikových bodoch znečistenia pôdy a vody.
(3)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní po vyzvaní a podľa pokynov kontrolného ústavu vykonať alebo zabezpečiť odber pôdnych vzoriek z nimi obhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkov o výmere väčšej ako 1 hektár, ktoré obhospodarujú, a dodať ich na určené miesto.
(4)
Výsledky agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy kontrolný ústav vyhodnotí a odovzdá podnikateľom v pôdohospodárstve, ktorí sú povinní výsledky uschovávať ako doklad o pravidelnej kontrole nimi obhospodarovanej pôdy po celé obdobie, až po ďalší cyklus skúšania pôdy.
(5)
Po skončení každého cyklu agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy kontrolný ústav vypracuje sumárnu celoštátnu správu o stave sledovaných agrochemických parametrov v poľnohospodárskej pôde aj v regionálnom členení.
(6)
Na zabezpečenie odberov pôdnych vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd a pri výkone kontrol sú orgány miestnej štátnej správy a obce povinné poskytnúť kontrolnému ústavu údaje o poľnohospodárskej pôde a jej užívateľoch.6)

§ 14
Štátna odborná kontrola

(1)
Štátnu odbornú kontrolu9) nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa tohto zákona vykonáva kontrolný ústav u
a)
podnikateľov v pôdohospodárstve,
b)
výrobcov, dovozcov, predajcov a dodávateľov,
c)
fyzických osôb a právnických osôb poverených odberom pôdnych vzoriek,
(2)
Zamestnanci kontrolného ústavu v súvislosti s vykonávaním kontroly podľa odseku 1 sú oprávnení
a)
vstupovať na pozemky a do priestorov, kde sa hnojivá vyrábajú, skladujú, expedujú a používajú,
b)
vyžadovať potrebné doklady, informácie a umožnenie bezodplatného odberu vzoriek hnojív a pôdy v rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly,
c)
kontrolovať, ako sa dodržiavajú podmienky skladovania, evidencie a používania hnojív a hospodárskych hnojív v zraniteľných oblastiach ustanovené osobitnými predpismi.9a)
(3)
Kontrolný ústav vydá na základe výsledku vykonanej kontroly a podľa závažnosti zistených nedostatkov
a)
posudok o zníženej akosti hnojiva,
b)
rozhodnutie, ktorým zakáže výrobu hnojiva, uvádzanie hnojiva do obehu, jeho používanie alebo ktorým nariadi zneškodnenie hnojiva,
c)
rozhodnutie o regulačnom opatrení pri aplikácii hnojív alebo vo zvlášť závažných prípadoch10) dočasne zakáže hospodárenie na pôde z hľadiska možného ovplyvnenia životného prostredia alebo kvality a hygienickej neškodnosti produkcie.
(4)
V rozhodnutí podľa odseku 3 písm. c) kontrolný ústav súčasne uvedie lehotu na odstránenie nedostatkov.
(5)
Odvolanie proti rozhodnutiu v zmysle odseku 3 písm. a), b) a c) nemá odkladný účinok.
(6)
Kontrolu u podnikateľov v pôdohospodárstve môžu podľa § 10 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 vykonávať aj zodpovední pracovníci ministerstva a jeho organizačných zložiek.
(7)
Ak tento zákon neustanovuje inak, postupuje sa podľa všeobecných predpisov o kontrole.9)

§ 15
Pokuty

(1)
Kontrolný ústav uloží pokutu do 1 500 eur podnikateľovi v pôdohospodárstve, ak
a)
nevykoná alebo nezabezpečí odber pôdnych vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy podľa § 11 ods. 3,
b)
poruší povinnosti podľa § 10 ods. 5, 7 a 8.
(2)
Kontrolný ústav uloží pokutu do 3 000 eur
a)
výrobcovi, producentovi, dovozcovi, predajcovi alebo dodávateľovi za porušenie povinností podľa § 8, 9 a § 18 ods. 3,
b)
podnikateľovi v pôdohospodárstve za porušenie povinností podľa § 9, § 10 ods. 2 až 4 a § 18 ods. 3,
c)
producentovi čistiarenského kalu alebo producentovi dnových sedimentov7c) za porušenie povinností podľa § 10a ods. 1.
(3)
Kontrolný ústav uloží pokutu do 15 000 eur výrobcovi alebo dovozcovi, ktorý uviedol do obehu hnojivo, ktoré nebolo certifikované podľa § 5 a hnojivo, ktoré je označené slovami „Hnojivo ES", ak nie sú splnené požiadavky osobitného predpisu.1b)
(4)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob a čas trvania a následky protiprávneho konania. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(5)
Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 17
Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
podrobnosti o certifikácii hnojív a uznávaní výsledkov laboratórnych a vegetačných skúšok hnojív podľa § 5,
b)
typy hnojív, zloženie, balenie, označovanie, analytické metódy skúšania hnojív, rizikové prvky, ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív, prípustné odchýlky, ako aj limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá,
c)
podrobnosti postupu pre odber pôdnych vzoriek, spôsob a rozsah vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov, podrobnosti o pozemku, o skladovaní a používaní hnojív, o vedení evidencie spotreby a použitia hnojív a o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín na všetkých pozemkoch podnikateľov v pôdohospodárstve.