Zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). 135/1961 účinný od 01.08.2011 do 31.12.2011

§ 1
Úvodné ustanovenia

(1)
Tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.
(2)
Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a)
diaľnice,
b)
cesty,
c)
miestne komunikácie,
d)
účelové komunikácie.
(3)
Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
(4)
Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta.
(5)
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

§ 3
Orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie

(1)
Orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán") sú:
a)
ministerstvo,
b)
krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „krajský úrad dopravy"),
c)
obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad dopravy").
(2)
Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
(3)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie
a)
určuje hlavné smery cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva vrátane jeho organizačnej štruktúry a riadenia,
b)
schvaľuje plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu,
c)
zabezpečuje stavebno-technické vybavenie diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu,
d)
rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva (§ 3d),
e)
určuje triedy a dopravný charakter jednotlivých cestných ťahov,
f)
zabezpečuje ústrednú technickú evidenciu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
g)
vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,
h)
spracúva a koordinuje štátnu koncepciu diaľnic a ciest,
i)
koordinuje celoštátne sčítanie cestnej dopravy na diaľniciach a cestách,
j)
zabezpečuje centrálnu databanku diaľnic a ciest,
k)
zabezpečuje jednotný informačný systém o diaľniciach a cestách a stave ich zjazdnosti,
l)
zabezpečuje zriadenie a prevádzku váh na meranie hmotnosti vozidla a jeho nápravových tlakov na hraničných priechodoch a vo vnútrozemí a činnosti s tým súvisiace,
m)
vo výnimočných prípadoch udeľuje súhlas na technické riešenie odlišné od slovenských technických noriem a technických predpisov pre pozemné komunikácie,
n)
posudzuje a schvaľuje operačné plány zimnej údržby diaľnic a ciest,
o)
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje krajský úrad dopravy,
p)
riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovaný krajskými úradmi dopravy, obvodnými úradmi dopravy a obcami ako prenesený výkon štátnej správy
q)
určuje použitie dopravných značiek a dopravných zariadení, povoľuje zriadenie vyhradených parkovísk na diaľnicach a na cestách pre motorové vozidlá, a ak ide o súvislé zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,
r)
sa vyjadruje pri prerokovaní Koncepcie územného rozvoja Slovenska a k územnoplánovacej dokumentácii1d) v prípadoch, keď sú riešením dotknuté diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá.
(4)
Krajské úrady dopravy
a)
vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy,
b)
povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest na prepravu nadmerne ťažkých alebo rozmerných predmetov a vozidiel alebo na prepravu, ktorej vozidlá prekračujú hmotnosť pripadajúcu na jednu nápravu nad mieru povolenú osobitným predpisom1a) (ďalej len „nadmerná a nadrozmerná preprava"), ak prepravná trasa presahuje územný obvod jedného obvodného úradu dopravy. Ak prepravná trasa presahuje územný obvod kraja, povoľuje ju krajský úrad dopravy, na ktorého území sa preprava začína,
c)
dodatočne vyberajú rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu,1c) ak sa nadmerná a nadrozmerná preprava vykonala na diaľnici alebo na ceste bez povolenia (§ 8 ods. 5). Rozhodnutie vydá ten krajský úrad dopravy, na ktorého území sa nepovolená preprava zistila,
d)
vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodujú obvodné úrady dopravy,
e)
riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovaný obvodnými úradmi dopravy,
f)
určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách I. triedy a na cestách I. triedy povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvislé zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,
g)
sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov regiónov.1e)
(5)
Obvodné úrady dopravy
a)
vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest II. a III. triedy,
b)
povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest na nadmernú a nadrozmernú prepravu, ak prepravná trasa nepresahuje územný obvod jedného obvodného úradu dopravy,
c)
vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec,
d)
riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami,
e)
prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku pozemných komunikácií okrem priestupkov na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií,
f)
určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách II. a III. triedy a na cestách II. a III. triedy povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvislé zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,
g)
sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov obcí a zón.1d)
(6)
Na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q) a r), odseku 4 písm. e), f) a g) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1)
(7)
Cestný správny orgán a obec môžu určovať používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. f) a odseku 5 písm. f) len so súhlasom dopravného inšpektorátu.
(8)
Cestný správny orgán môže určovať používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) len so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
(9)
Cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 písm. b) len so súhlasom dopravného inšpektorátu, v miestnej pôsobnosti ktorého sa zvláštne užívanie diaľnic a ciest začína.

§ 4a
Cesty

(1)
Cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení.
(2)
Účelné usporiadanie cestnej siete sa zabezpečuje výstavbou nových ciest alebo zaradením miestnych komunikácií, prípadne účelových komunikácií do cestnej siete. Cesty, ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej siete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych komunikácií alebo preradiť medzi účelové komunikácie alebo zrušiť.
(3)
Medzinárodné cestné ťahy sú pozemné komunikácie zaradené do niektorej z medzinárodných cestných sústav, ktorých usporiadanie je určené medzinárodnými dohodami.
(4)
Cesty pre motorové vozidlá sú pozemné komunikácie s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradené len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu,2d) s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami.
(5)
Ak usporiadanie cestnej siete vyžaduje zmenu vlastníckych vzťahov k pozemnej komunikácii, môže ministerstvo vydať rozhodnutie o usporiadaní cestnej siete [§ 3 ods. 3 písm. d)] iba na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii uzatvorenej medzi terajším vlastníkom a budúcim vlastníkom. Do ukončenia prevodu vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii vykonáva všetky práva a povinnosti k tejto pozemnej komunikácii jej doterajší správca alebo vlastník. So súhlasom ministerstva sa prevod vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii na obce môže vykonať bezodplatne. Na konanie o udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1)

§ 9
Zabezpečenie zjazdnosti a schodnosti

(1)
Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete2i) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
(2)
Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvislom zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
(3)
Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.5)
(4)
Na odstraňovanie závad v zjazdnosti, prípadne schodnosti možno používať chemické posypové materiály v súlade s osobitnými predpismi a len tam, kde je to nevyhnutne potrebné. Spôsob a rozsah ich použitia ustanovuje vykonávací predpis.
(5)
Pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.
(6)
Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
(7)
Ustanovenie odsekov 5 a 6 platí aj pri poškodení alebo znečistení, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výlučne pre chodcov a chodníkov.
(8)
O úhrade nákladov spojených s odstránením poškodenia alebo znečistenia pozemných komunikácií spôsobených vozidlami ozbrojených síl a ozbrojených zborov platí osobitná úprava.

§ 9a
Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

(1)
Užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.
(2)
Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
(3)
Správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
(4)
Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvislom zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

§ 11
Cestné ochranné pásma

(1)
Na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvisle zastavaného územia slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.
(2)
V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.2ab)
(3)
Príslušný cestný správny orgán môže nariadiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľností alebo zariadenia, aby v cestnom ochrannom pásme odstránil alebo upravil stavbu alebo zariadenie, stromy, kry alebo iné porasty, prípadne aby upravil povrch pôdy. Náhrada za odstránené stavby a zariadenia sa poskytuje, ak sa vykonali pred určením cestného ochranného pásma; za stavby a zariadenia postavené po určení cestného ochranného pásma sa poskytuje náhrada len vtedy, ak boli postavené podľa podmienok určených pri povolení stavby alebo zariadenia, ak z týchto podmienok nevyplýva, že náhrada sa neposkytne. Výšku náhrady určí príslušný cestný správny orgán. Ostatné stavby a zariadenia je povinný ich vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľností odstrániť bez náhrady.
(4)
Obmedzenia v ochranných pásmach podľa odseku 2 sa nevzťahujú na súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej dopravy, meračské značky, signály a ich zariadenia na mapovanie, ak sú umiestnené tak, aby nezhoršovali bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nesťažovali údržbu komunikácie.
(5)
Žiadosť o povolenie výnimky podľa odseku 2 sa podáva v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým nebudú dotknuté verejné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimiek nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky. Na povolenie výnimky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1)
(6)
Na povolenie cestného správneho orgánu podľa odseku 5 je potrebný predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu, v miestnej pôsobnosti ktorého je časť cestného ochranného pásma, v ktorej sa má povoliť výnimka podľa odseku 2; ak ide o povolenie výnimky v cestnom ochrannom pásme diaľnice a rýchlostnej cesty, je potrebný predchádzajúci súhlas Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

§ 18
Styk s inými komunikáciami, vedeniami každého druhu, vodami, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím, v ktorom sa dobývajú nerasty

(1)
Ak je to z technických dôvodov potrebné alebo ak to vyžaduje verejný záujem, môže diaľnica, cesta a miestna komunikácia križovať iné komunikácie, vody, vodohospodárske a iné diela, ako aj územie, v ktorom sa dobývajú nerasty, alebo sa ich inak dotknúť alebo môžu byť nimi krížené či inak dotknuté, a to spôsobom primeraným hospodárskym potrebám a miestnym pomerom tak, aby boli čo najmenej dotknuté záujmy zúčastnených organizácií (orgánov).
(2)
Nové kríženia pozemných komunikácií so železnicami sa zriaďujú zásadne mimo úrovne koľají; výnimky povoľuje príslušný cestný správny orgán po dohode s dopravným inšpektorátom a so súhlasom ministerstva. Doterajšie kríženia na úrovni koľají sa musia postupne podľa plánu nahrádzať mimoúrovňovými kríženiami.
(3)
Elektrické, telekomunikačné, vodovodné, kanalizačné a iné vedenia, zariadenia na rozvod tepla a vykurovacích plynov (ďalej len „vedenia"), pokiaľ nie sú zriaďované pre potreby diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií, nesmú sa umiestňovať v ich telese a na cestných pomocných pozemkoch okrem prípadov uvedených ďalej.
(4)
Pri výstavbe nových sídlisk a pri ucelenej prestavbe jestvujúcej zástavby je dovolené umiestňovať vedenie v chodníkoch a v priľahlých zelených pásoch v káblových kanáloch, kolektoroch a štôlňach; kanalizačné vedenie môže sa umiestňovať aj v celom telese cesty alebo miestnej komunikácie. V súvislom zastavanom území je takisto dovolené zriaďovať vodovodné vedenie aj v telese ciest a miestnych komunikácií v prípadoch, keď je vylúčená možnosť iného technického riešenia bez neúmerne vysokých nákladov, a ostatné vedenie je dovolené umiestňovať v chodníkoch a priľahlých zelených pásoch; v telese cesty I. triedy je dovolené zriaďovať hlavný vodovodný rozvádzací rad. Pri obnove alebo rekonštrukcii vodovodného vedenia, s výnimkou hlavného vodovodného rozvádzacieho radu uloženého v ceste I. triedy alebo pri jej rekonštrukcii, ako aj obnove, je investor povinný uložiť vedenie do chráničiek alebo kolektorov.
(5)
Na základe povolenia príslušného cestného správneho orgánu možno v súvislom zastavanom území zriaďovať v telese ciest a miestnych komunikácií telekomunikačné podzemné vedenie bez povinnosti ukladať ho do káblového kanála alebo kolektora a zariadenie na rozvod tepla a vykurovacích plynov v prípadoch, keď je vylúčená možnosť iného technického riešenia bez neúmerne vysokých nákladov.
(6)
Na spôsob umiestnenia vedenia na diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách alebo v ich telese, na vykonanie plánovaných opráv a údržby týchto vedení, ako aj na ich odstránenie, je potrebný súhlas príslušného cestného správneho orgánu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(7)
Mimo súvislého zastavaného územia môže príslušný cestný správny orgán v prípadoch, keď je vylúčená možnosť iného technického riešenia bez neúmerne vysokých nákladov, povoliť uskutočniť kríženie podzemného vedenia s diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami; tieto kríženia sa zriaďujú v chráničkách alebo kolektoroch, prípadne tak, aby pri ich údržbe a opravách nedošlo k narušeniu diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie. Prípadné umiestnenie telekomunikačných podzemných vedení v cestnom telese alebo na cestnom pomocnom pozemku z dôvodov uvedených v prvej vete tohto odseku povoľuje príslušný cestný správny orgán.
(8)
Vedenia, ktoré svojím umiestnením a technickým spracovaním nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona, musia sa postupne v rámci plánovaných rekonštrukcií pozemných komunikácií alebo vedení preložiť alebo odstrániť na náklady vlastníka alebo správcu vedení. Príslušný správca komunikácie prerokuje s vlastníkmi a správcami týchto vedení umiestnených v telese diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie spôsob a lehoty ich preloženia alebo odstránenia. Ak nedôjde k dohode, rozhodne príslušný cestný správny orgán.
(9)
Ak sa má diaľnica, cesta alebo miestna komunikácia zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie (vyvolané investície) zabezpečiť výstavbu náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným potrebám.
(10)
Inak o styku diaľníc, ciest a miestnych komunikácií s vedeniami každého druhu, s vodami, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím, v ktorom sa dobývajú nerasty, ako aj o krížení ciest a miestnych komunikácií so železnicami, o zabezpečení týchto krížení a o používaní ciest a miestnych komunikácií na vedenie koľají železníc platia osobitné predpisy.
(11)
Je zakázané umiestňovať potrubné vedenie s horľavými alebo výbušnými látkami na moste, ktorý je súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, a v jeho konštrukcii. Na moste sa môže umiestniť vodovodné a kanalizačné potrubie, ak sa vykoná technické opatrenie, aby sa pri poruche potrubia zabránilo zaplaveniu dutín mosta a ohrozeniu premávky pod mostom. Na umiestnenie potrubného vedenia na moste je potrebné povolenie cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie (§ 8 ods. 1).
(12)
V tuneli a v jeho konštrukcii, ktoré sú súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, je zakázané umiestňovať elektrické vedenia, produktovody a potrubné vedenia s horľavými látkami, ktoré neslúžia na jeho prevádzku. Na umiestnenie iného vedenia je potrebné povolenie cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie podľa § 8 ods. 1.
(13)
Pri výstavbe pozemnej komunikácie alebo pri jej zmene je investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň povinný na vlastné náklady majetkovoprávne vyporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia alebo iného diela je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek vedenia alebo iné dielo vrátane pozemku, okrem prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela neprevádza. Ostatné úpravy, ktorými sa zvýši výkonnosť alebo zmodernizuje vedenie, je investor stavby oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej písomnej dohody investora stavby s vlastníkom alebo prevádzkovateľom vedenia vždy na náklady vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia.
(14)
Pri realizácii stavebných prác na diaľnici, ceste alebo miestnej komunikácii, pri ktorých by mohlo dôjsť k poškodeniu vedenia, je vlastník alebo správca vedenia povinný na výzvu vlastníka alebo správcu dotknutej pozemnej komunikácie zabezpečiť potrebné doklady vrátane vytýčenia polohy vedenia a odborný dozor bezplatne.

Príloha č. 1 k zákonu č. 135/1961 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 7/zv. 4).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 319, 29. 11. 2008).