Zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). 135/1961 účinný od 01.07.2007 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Národná rada Slovenskej republiky v roku 1996 schválila na dvakrát (zákonmi č. 129 a č. 160/1996 Z. z.) opatrenia, ktorých cieľom bolo urýchliť majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov potrebných na výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a urýchliť prípravu ich výstavby. Opatrenia súviseli s prijatím Komplexného projektu prípravy a výstavby diaľnic vo februári 1996, ktorý predpokladal dokončenie celej diaľničnej siete do roku 2005.

Prijaté opatrenia sa týkali územného plánovania, územného rozhodovania, režimu odnímania poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vynímania lesnej pôdy z lesného pôdneho fondu a vyvlastňovania. Vo svojom súhrne napomohli urýchliť výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v ostatných desiatich rokoch. Niektoré opatrenia boli zovšeobecnené tým, že sa novelou v roku 1999 dostali do zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon ). Ide o ustanovenia týkajúce sa územného rozhodovania a vyvlastňovania, čím sa stali v zákonoch z roku 1996 obsolentnými.

V súčasnosti sa postupne stráca efekt prijatých opatrení, pretože úseky diaľnic, na ktoré sa zákony z roku 1996 vzťahujú (sú uvedené v jeho prílohe), sú už postupne vybudované a na nové úseky diaľnic sa tieto opatrenia zasa nevzťahujú. Zákony z roku 1996 sa nevzťahujú ani na pripravovanú, resp. prebiehajúcu výstavbu významných ciest pre motorové vozidlá (tzv. rýchlostných komunikácií), čo spomaľuje a predražuje dobudovanie súvislých úsekov ciest, napríklad úseku Nitra – Zvolen, tzv. južného ťahu na Lučenec a Košice a cesty od maďarskej hranice cez Košice a Prešov na poľskú hranicu, ako aj ďalších napojení cestnej siete na cestnú sieť Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska.

II

Vláda Slovenskej republiky v roku 1999 schválila Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry vrátane harmonogramu výstavby diaľnic na roky 1999 až 2002. V nadväznosti na to v roku 2001 schválila Projekt výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií (uznesenie z 21. februára 2001 č. 162) vrátane jeho finančného krytia a harmonogramu výstavby na roky 2001 až 2004. Tento projekt bol v roku 2003 aktualizovaný s upresnením financovania a harmonogramu výstavby (uznesenie z 26. júna 2003 č. 523).

Spoločným problémom vyhodnoteným vo všetkých spomínaných vládnych dokumentoch je,

- že výstavba diaľnic sa oneskoruje v porovnaní so schválenými harmonogramami a

- že výstavba diaľnic je drahšia než sa predpokladalo v spomínaných dokumentoch vlády.

V roku 1996 harmonogram výstavby predpokladal vybudovanie diaľničnej siete v rozsahu 500 km do roku 2005, avšak harmonogram výstavby v roku 2001 už len v rozsahu 463 km, a to až v roku 2010.

Platný projekt výstavby diaľnic ráta s celkovou výslednou dĺžkou siete diaľnic (D 1, D 2, D 3 a D 4) v rozsahu 659 km a celkovou výslednou dĺžkou siete rýchlostných ciest (R 1 až R6) v rozsahu 874 km, pritom reálne zistené priemerné tempo výstavby v rokoch 2001 až 2010 vychádza na 16,9 km ročne. Takéto nízke tempo výstavby nezodpovedá spoločenskej požiadavke a je nižšie než sú stavebno-technické a kapacitné možnosti stavebných firiem a objem použiteľných finančných prostriedkov. Základným dôvodom oneskorenia tak nie je ani nedostatok financií, ani nedostatok kapacít stavebných firiem, ale omeškanie, ktorého zdroj je v územnom plánovaní, v územnom rozhodovaní a najmä v majetkovoprávnom vyporiadaní potrebných pozemkov.

Predražovanie výstavby má dve hlavné príčiny – jednak oneskorovanie sa majetkovoprávneho vyporiadania pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutné na začatie výstavby, a jednak nadmerný rozsah tzv. vyvolaných investícií, z ktorých veľkú časť tvoria stavby, ktoré nie sú nevyhnutné na prevádzku diaľnice.

V porovnaní so zahraničnými právnymi podmienkami výstavby diaľnic sa ukazuje, že bez zmeny právneho základu nebude predpokladaná sieť diaľnic (659 km) a rýchlostných komunikácií (874 km) dobudovaná v dohľadnom čase. Priemerné tempo 16, 9 km ročne nemá v zahraničí konkurenciu.

III

Navrhovaný zákon novelizuje zákony z roku 1996 v týchto základných bodoch:

- vypúšťa ustanovenia, ktoré sa skonzumovali prevzatím do stavebného zákona (do úpravy územného konania, stavebného konania a vyvlastňovania),

- upresňuje vyznačovanie koridorov z regionálnych územných plánov do územných plánov obcí,

- aktualizuje územnoplánovacie podklady a dopĺňa tzv. ostatné podklady pre potreby územného rozhodovania podľa noviel stavebného zákona uskutočnených od roku 1999 do roku 2005,

- reaguje na novú právnu úpravu ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy z roku 2004, ochrany a využívania lesných pozemkov z roku 2005 a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z roku 2006,

- pripája prílohy s úsekmi diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, na ktoré sa budú vzťahovať navrhované opatrenia,

- novelizuje v nevyhnutnom rozsahu cestný zákon.

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

V

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani Súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

VI

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie: Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na verejné financie, pretože sa nezavádzajú nové kompetencie orgánov verejnej správy a nepožaduje sa úprava systemizácie. Návrh nevyvolá potrebu materiálnych výdavkov financovaných z verejných rozpočtov.

Možno sa však dôvodne domnievať, že účinnosťou navrhovaných opatrení by mohlo dôjsť

- k skráteniu trvania územných konaní, stavebných konaní, konaní o odňatie poľnohospodárskych pozemkov, konaní o vyňatie lesných pozemkov a vyvlastňovacích konaní,

- k urýchleniu majetkovoprávnych úkonov,

- k upresneniu tzv. vyvolaných investícií, čím by sa vylúčili investície, ktoré bezprostredne nie sú nevyhnutné na prevádzku diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá.

Tým, že by sa skrátili terajšie doby prípravy výstavby, možno očakávať urýchlenie začatia výstavby a skrátenie lehôt výstavby. To by mohlo priniesť aj priaznivý finančný efekt, pretože jedna z príčin predražovania stavieb je nedodržanie harmonogramu a zdraženie stavby v dôsledku rastu nákladov na pracovnú silu a na stavebné výrobky a v dôsledku inflácie. Odhad prípadného prínosu je teraz nevyčísliteľný, pretože závisí len od okolností v budúcnosti, ktoré možno len predpokladať.

2. Odhad ekonomického vplyvu: Urýchlenie výstavby a dokončenia diaľnic a ciest pre motorovú dopravu, ako aj súvisiacich stavieb (križovaní, preložiek, odpočívadiel, a pod.), a tým ich skoršie uvedenie do prevádzky má nespochybniteľný kladný vplyv na celkovú ekonomiku i na regionálny rozvoj. Prejaví sa v úspore času potrebného na prepravu osôb a tovaru, v úspore pohonných hmôt, v znížení emisií oxidu uhličitého do ovzdušia, vo zvýšení bezpečnosti cestnej premávky a predpokladanom znížení počtu dopravných nehôd, v sprístupnení ekonomicky zaostalejších regiónov investorom a v ďalších faktoroch. Všetky tieto zlepšenia majú v konečnom dôsledku ekonomický prínos.

Navrhované úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sú súčasťou medzinárodných koridorov celoeurópskej dopravnej siete. Pozostávajú

- z nosnej siete (krétsko-helsinské koridory), ktorú tvoria koridor IV (Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Istanbul), koridor V vetva A (Terst – Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod) a koridor VI (Gdańsk – Skalité – Žilina) a

- z doplnkovej siete, ktorú tvoria stredný koridor (Martin– Zvolen - Budapešť ) a východný koridor (Rzeszów – Prešov – Košice – Miskolc).

Urýchlenie výstavby a dokončenia diaľnic a ciest pre motorové vozidlá má teda vplyv na ekonomiku aj v medzinárodnom rozmere, a to efektmi v medzinárodnej pravidelnej autobusovej doprave a v medzinárodnej nákladnej doprave (TIR).

3. Odhad vplyvu na životné prostredie: Diaľnice majú vplyv na životné prostredie dvomi spôsobmi – svojou existenciou, ako stavby zasahujúcej do krajiny, a svojou prevádzkou.

Diaľnica je trvalým zásahom do životného prostredia, lebo je stavbou, ktorá trvalo ovplyvňuje voľnú krajinu a vplýva aj na demografický a ekonomický vývoj. Všetky stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa umiestňujú v súlade s územnými plánmi počnúc Koncepciou územného rozvoja Slovenska, regionálnymi územnými plánmi, územnými plánmi obcí a zón a v súlade so záverečnými stanoviskami posudzovania vplyvu na životné prostredie. Na tomto právnom stave navrhovaný zákon nič nemení.

Prevádzka diaľnice má okrem negatívnych vplyvov na životné prostredie (najmä hluk a emisie z premávky) aj pozitívne vplyvy v porovnaní s premávkou na „obyčajných“ cestách, napríklad zníženie emisií oxidu uhličitého, vykonanie terénnych úprav (napr. hydromeliorácií) a vyriešenie záujmových konfliktov v území.

Urýchlenie prípravy v územnoplánovacej dokumentácii a v následných správnych konaniach umožní skrátiť dobu výstavby, a tým aj dobu, po ktorú sa nepriaznivo zasahuje do krajiny zemnými prácami, dočasnými stavebnými objektmi, staveniskami a hlukom a emisiami, ktoré majú pôvod v stavebných prácach.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť: Navrhované opatrenia nemajú priamy vplyv na zamestnanosť.

Skrátenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a ich skoršie sprevádzkovanie však môže mať efekt na zamestnanosť v tom, že sa tým sprístupnia investorom aj ekonomicky zaostalejšie regióny, čím sa môže znížiť potreba prepravy pracovnej sily na väčšie vzdialenosti a zvýšiť možnosť zamestnať sa bližšie k bydlisku, ako aj tým, že sa skrátia prepravné časy nevyhnutnej prepravy pracovnej sily.

5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie: Navrhovaný zákon priamo nezasahuje do podnikateľského prostredia, a teda ho ani bezprostredne neovplyvňuje.

Realizácia navrhovaných opatrení, ktorá prinesie skrátenie doby výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a ich skoršie uvedenie do prevádzky, bude mať vo všeobecnosti pozitívny vplyv aj na podnikanie, pretože skráti časy prepráv pracovnej sily a tovaru, zlacní prevádzku motorových vozidiel, zvýši bezpečnosť cestnej premávky, a podobne.

B. Osobitná časť

K článku I

K § 1: Toto ustanovenie návrhu je (spolu s prílohami) kľúčové z hľadiska vymedzenia predmetu, na ktorý sa vzťahujú upravované opatrenia.

V súčasnosti je nevyhnutné urýchlene dokončiť výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pretože nedokončené úseky znemožňujú dokončiť a používať dlhšie súvislé úseky, a tým odďaľujú výhody plynúce z ich prevádzky v porovnaní s cestami I. až III. triedy. Preto sa navrhuje, aby sa opatrenia vzťahovali aj na rozostavané úseky; sú uvedené v prílohe č. 1. Dokončenie sa týka napríklad dobudovania do plného profilu, dokončenia stavieb, ktoré sú súčasťou stavby diaľnice, a súvisiacich stavieb, bez ktorých nemožno diaľnicu sprevádzkovať, alebo skolaudovať, alebo plne využívať očakávané výhody.

Ďalej je nevyhnutné urýchliť prípravu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré sú v rôznom štádiu prípravy, napríklad vtedy, keď jej trasa ešte nie je detailne umiestnená v územných plánoch obcí, alebo je nevyhnutné uskutočniť výkup pozemkov alebo vyvlastnenie, alebo je potrebné uskutočniť územné konanie, konania o odňatie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, alebo stavebné konanie. Pripravované diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, resp. ich úseky, na ktoré sa budú vzťahovať opatrenia, sú uvedené v prílohe č. 2.

Napokon sa ukazuje nevyhnutné vzťahovať opatrenia aj na dokončené a sprevádzkované diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Ukázalo sa totiž, že od ich sprevádzkovania sa zmenili požiadavky na jej prevádzku a došlo aj k zmene technických noriem týkajúcich sa ich technických a prevádzkových parametrov. Napríklad, ukazuje sa ako nevyhnutné vybudovať na niektorých exponovaných úsekoch tretí jazdný pruh (aktuálne na úseku Bratislava – Trnava), vybudovať nové privádzače a pripojenia (aktuálne pripojenia na D 1 a D 2 pre tzv. nultý obchvat Bratislavy), vybudovať nové odpočívadla a odstavné plochy na výkon cestných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 3821/85 a 561/2006, a podobne.

Opatrenia sa musia vzťahovať na celú stavbu diaľnice, teda aj na stavby, zariadenia a konštrukcie, ktoré sú jej súčasťou, ako aj na tzv. vyvolané investície, najmä rôzne úpravy iných komunikácií, vedení a iných diel, napríklad preložky ciest, dráh, vodných tokov a inžinierskych vedení.

K bodu 2: Vzhľadom na to, že ide o krátky predpis, je členenie na časti nepotrebné. Navrhovanou úpravou ide len o zosúladenie návrhu s legislatívnymi pravidlami v platnom znení.

K bodu 3: Toto ustanovenie rieši prípravu výstavby už v štádiu, keď ide o jej detailné umiestnenie v území v čase spracovania územného plánu obce. Takéto ustanovenie v zákone doteraz chýba.

Dôvodom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že záväzná časť územného plánu regiónu upravuje umiestnenie diaľnice a cesty pre motorové vozidlá v území formou koridoru vo veľkej mierke zobrazenia. Do územného plánu obce sa premieta bez technického podkladu v menšej mierke, čo umožňuje podstatné niekedy až niekoľko stometrové posuny v území. To vyvoláva problémy pri detailnom umiestňovaní diaľnice v území obce jednak pri samotnom schvaľovaní územného plánu a jednak v následnej výstavbe potrebou tzv. vyvolaných investícií a ďalších požadovaných doplňujúcich stavieb. Spravidla ide o predraženie výstavby o stavby, ktoré by neboli potrebné pri správnom umiestnení diaľnice v území obce.

Technickým podkladom môže byť technická štúdia, alebo technický projekt jej umiestnenia, tvaru a vybavenia z technického a prevádzkového hľadiska. Navrhuje sa, aby technický podklad obstaral na vlastné náklady investor (Národná diaľničná spoločnosť) a aby ho bezodplatne odovzdal obci, ako obstarávateľovi územného plánu. Účelom tohto návrhu je šetriť rozpočty obcí od výdavkov, ktoré by postihovali len niektoré obce, čím by došlo k nerovnosti obcí. Napokon niektoré menšie obce by ani nemali financie na obstaranie technického riešenia.

Ustanovením sa nezasahuje do prípravy a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie ako vyplýva zo stavebného zákona a z iných zákonov.

K bodu 4: Ustanovenie je vyvolané tým, že územný projekt zóny už nie je súčasťou sústavy územnoplánovacích podkladov (§ 3 stavebného zákona).

K bodu 5: Ide o aktualizáciu poznámky podľa platného znenia stavebného zákona a o doplnenie názvu zákona vzhľadom na vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 1. Úprava nemá vecný obsah.

K bodu 6: Ustanovenie nadväzuje na nový § 1a. Rieši technický podklad na umiestnenie diaľnice v čase po schválení územného plánu.

Projekt výstavby diaľnic schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2001 (uznesenie z 21. februára 2001 č. 162) vrátane finančného krytia a harmonogramu výstavby na roky 2001 až 2004. Tento projekt bol v roku 2003 aktualizovaný s upresnením financovania a harmonogramu výstavby (uznesenie z 26. júna 2003 č. 523). Projektom sa v zákone nahrádza účelová urbanistická štúdia schvaľovaná vládou, a preto sa navrhuje vypustenie tretej vety z odseku 2.

Ustanovením sa nezasahuje do úpravy územného konania ako vyplýva zo stavebného zákona a z iných zákonov (§ 15 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) upravujúcich osobitné záujmy v území v rozsahu upravenom v § 126 ods. 1 stavebného zákona. Rozsah používaných územnoplánovacích podkladov (§ 3 stavebného zákona) a existujúcich tzv. ostatných podkladov (§ 7a stavebného zákona) zostáva zachovaný.

K bodu 7: Vypúšťajú sa odseky, ktoré sa stali nepotrebné vrátane odkazu 4 a poznámky k nemu. Ustanovenie o financovaní obstarania technického riešenia umiestnenia diaľnic je teraz v novom § 1a.

Vymedzenie okruhu účastníkov územného konania upravuje § 34 stavebného zákona a § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 8: Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 5. Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebného poriadku bola zrušená v roku 2000. Úprava nemá vecný obsah.

K bodu 9: Ide o formulačnú úpravu vyvolanú zmenou terminológie v zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Úprava nemá vecný obsah.

K bodu 10: V nadväznosti na predchádzajúci bod ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 7. Úprava nemá vecný obsah.

K bodu 11: Ide o formulačnú úpravu vyvolanú zmenou terminológie v novom zákone o lesoch. Úprava nemá vecný obsah.

K bodu 12: Územné rozhodnutie o umiestnenie stavby možno podľa § 38 stavebného zákona vydať aj bez súhlasu vlastníka pozemku, na ktorej má byť stavba umiestnená, za predpokladu, že ide o stavbu, pre ktorú možno pozemok vyvlastniť. Takou stavbou je aj stavba diaľnice (§ 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona).

Ustanovenie odseku 1 nadväzuje na § 38 stavebného zákona vo vzťahu k lesnému pozemku. Nový zákon o lesoch z roku 2005 podmienil územné rozhodnutie, ktoré sa týka lesného pozemku, súhlasom vlastníka (správcu) lesného pozemku, čím nepriamo novelizoval § 38 stavebného zákona. Touto úpravou spôsobil sťaženie a spomalenie územného rozhodovania o umiestnení stavby diaľnice v území s lesnými pozemkami, a preto sa navrhuje, aby sa táto úprava netýkala stavieb diaľnic.

Odsek 2 reaguje na skutočnosť, že ak je stavba diaľnice umiestnená v území podľa územného plánu zóny, tak sa na vyznačené pozemky vzťahuje stavebná uzávera (§ 12 ods. 2 písm. j) stavebného zákona), ale pri územnom rozhodovaní treba viesť dve samostatné konania – územné konanie o umiestnenie stavby diaľnice (§ 39a stavebného zákona) a územné konanie o stavebnej uzávere (§ 39 d stavebného zákona). Ide o neúčelné úradovanie, lebo územným rozhodnutím o umiestnení stavby diaľnice sú už splnené požiadavky na vyhlásenie stavebnej uzávery. Úpravou sa usporí jedno neúčelné správne konanie.

Platnosť územného rozhodnutia na líniovú stavbu, ktorou je aj diaľnica, je tri roky (§ 40 stavebného zákona). V tejto lehote treba podať žiadosť o stavebné povolenie, lebo inak zanikne platnosť územného rozhodnutia, a tým ex lege aj stavebná uzávera.

K bodu 13: Ustanovenie § 6 vrátane odkazov 13 a 14 a poznámok pod čiarou k nim sa vypúšťa z dôvodu, že na stavebníka diaľnice, ktorým je akciová spoločnosť, nemožno previesť správu pozemku v štátnom vlastníctve.

Okrem toho došlo k podstatným zmenám v kompetenciách po zrušení Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky týkajúcich sa majetku, ktorý nebolo možné privatizovať, a majetku po zrušených štátnych podnikoch.

Ďalej došlo k 31. decembru 2003 k zrušeniu vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, s ktorou sa v tomto ustanovení rátalo. Preto sa vypúšťa odkaz 15 s poznámkou pod čiarou k nemu.

Napokon dôvodom je aj to, že nie sú k dispozícii pozemky, ktoré by bolo možné prideľovať ako náhradu za prevod správy pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky.

K bodu 14: Úprava reaguje na skutočnosť, že zriadením Národnej diaľničnej spoločnosti, ako akciovej spoločnosti, sa pozemky už neprevádzajú najprv na štát a potom na investora diaľnice, ale prevádzajú sa priamo na investora diaľnice ako stavebníka.

K bodu 15: Ustanovuje sa, že cena za prevádzaný pozemok sa určí ako trhová cena stanovená znaleckým posudkom, pretože oceňovacia vyhláška č. 465/1991 Zb. bola zrušená. Ide o ustanovenie skutočného stavu v praxi.

Doterajšia druhá veta sa vypúšťa z dôvodu, že prevodom pozemku zo Slovenského pozemkového fondu na Národnú diaľničnú spoločnosť sa pozemok ex lege nestáva vlastníctvom štátu, ale vlastníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti.

K bodu 16: Veta sa vypúšťa z dôvodu, že nie sú k dispozícii pozemky, ktoré by bolo možné prideľovať ako náhradu za prevod vlastníctva pozemku zo Slovenského pozemkového fondu na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.

K bodu 17: Ustanovenie rieši nakladanie s pozemkami, ktoré nepatria nikomu. Teraz ich spravuje krajský úrad podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Na účely diaľničného pozemku je povinný ich previesť na stavebníka diaľnice za trhovú cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ide o uzákonenie terajšej praxe.

K bodu 18: Podľa § 8 ods. 1 druhej vety zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. v znení zákona NR SR č. 160/1996 Z. z., podľa ktorej sa na vyvlastnenie použijú všeobecné predpisy (t. j. § 108 až 116 stavebného zákona), ak tento zákon neustanovuje inak. Návrh rieši zistené nedostatky terajšej úpravy procesu vyvlastňovania pozemkov na stavbu diaľnice, ktoré neúčelne predlžujú vyvlastňovacie konanie.

Problémom v konaní nie je ani tak preukázanie právneho dôvodu vyvlastnenia (verejného záujmu), ani preukazovanie splnenia stavebno-technických a organizačných podmienok vyvlastnenia. V tomto smere je právna úprava v stavebnom zákone a v správnom poriadku vyhovujúca a nespôsobuje podstatné omeškanie prípravy výstavby.

Aj náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť je problémom vyvlastňovacieho konania len vtedy, keď vyvlastňovaný nesúhlasí s náhradou určenou znaleckým posudkom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, a vtedy, keď s ňou síce v prvostupňovom konaní súhlasí, ale následne si súhlas rozmyslí a podá odvolanie a domáha sa jej ďalšieho zvýšenia. Reakcia krajských stavebných úradov na takéto správanie je rôzna a zo strany stavebníka diaľnice nepredvídateľná. Dôvodom je, že procesné pravidlá nie sú v tejto veci dostatočne inštruktívne a umožňujú rôzne správanie stavebného úradu a ani riadenie výkonu štátnej správy a jej kontrola Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR doteraz neznamenali zjednotenie ich postupu v konaní. Preto sa navrhuje zjednotiť aplikáciu procesných pravidiel a vylúčiť z konania neúčelné prestoje, ktoré vecne nepomáhajú ani správnemu orgánu, ani stavebníkovi diaľnice, ani vyvlastňovanému (ak je dobromyselný) pri zachovaní jeho ústavného práva (článok 20 ods. 4 ústavy).

Vo vyvlastňovacom konaní v praxi nastávajú spravidla dve situácie

– vyvlastňovaný v priebehu konania súhlasí s náhradou za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určenou spôsobom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, prípadne až so zvýšenou ponukou od stavebníka diaľnice, alebo

- vyvlastňovaný nesúhlasí s náhradou za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určenou spôsobom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, prípadne ani so zvýšenou ponukou od stavebníka diaľnice a požaduje zásadne inú (vyššiu) náhradu, prípadne svoje požiadavky v priebehu konania ešte stupňuje a k dohode nedôjde do skončenia konania.

Ak nastane prvý prípad, navrhuje sa, aby správny orgán dohodu o náhrade bezodkladne schválil ako zmier podľa § 48 správneho poriadku a aby v konaní ďalej pokračoval až do výsledného rozhodnutia vo veci už bez potreby rozhodovať o náhrade. Výhodou tohto návrhu je, že konanie by sa v ďalšom týkalo právnych a technických podmienok vyvlastnenia a otázka náhrady by bola vyriešená ešte pred skončením konania, čo by prinieslo úsporu času pre stavebníka diaľnice i pre správny orgán. Vyvlastnený by sa dočkal skoršieho vyplatenia náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, pretože lehota na vyplatenie by začala plynúť už odo dňa schválenia zmieru a nie až od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Ak nastane druhý prípad, navrhuje sa, aby správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť vo výške zistenej spôsobom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a aby bez prerušenia konania vyvlastňovaného odkázal s prípadnými vyššími požiadavkami na súd. Predmetom súdneho konania by tak bol spor len o rozdiel medzi zistenou náhradou podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona určenou vo vyvlastňovacom rozhodnutí a vyššou náhradou požadovanou vyvlastňovaným. Bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený nakoniec obráti so žalobou na súd, alebo nie, rozhodnutím určená náhrada za vyvlastnenie by sa vyvlastnenému vždy vyplatila.

Odsek 5 ponecháva spôsob výplaty na dohode účastníkov. Do úvahy prichádzajú všetky možné spôsoby výplaty (v hotovosti pri osobnom prevzatí, na základe poštového poukazu výplatou v hotovosti alebo pripísaním na účet, bankovým prevodom).

Navrhované úpravy nezasahujú do hmotnoprávnych podmienok vyvlastňovania, ako vyplývajú zo stavebného zákona, ale upravuje sa len procesné pravidlo o vedení konania a upresňuje sa lehota a spôsob výplaty náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti.

K bodu 19: Ustanovenie sa vypúšťa pre nadbytočnosť. Jednak je jeho obsah od roku 1999 prevzatý do § 111b stavebného zákona a jednak v súčasnosti už nie sú k dispozícii náhradné pozemky v takom rozsahu, aby tento spôsob náhrady mohol mať naďalej prednosť pred finančnou náhradou za vyvlastnenú nehnuteľnosť.

K bodu 20: Ide o prechodné ustanovenie k nedokončeným územným a vyvlastňovacím konaniam. Ustanovenie je potrebné na to, aby sa mohli dokončiť prerušené, zablokované alebo inak spočívajúce konania, na ktoré sa teraz nevzťahujú opatrenia podľa zákona pred jeho zmenou.

Navrhované ustanovenie svojou konštrukciou a štruktúrou vychádza z doterajšieho prechodného ustanovenia v § 9 zákona ku konaniam nedokončeným k 1. máju 1996.

K bodom 21 a 22: Nové prílohy upravujú diaľnice a cesty pre motorové vozidlá alebo ich úseky, na ktoré sa budú vzťahovať opatrenia podľa navrhovaného zákona. Prílohy nadväzujú na § 1 ods. 2.

K článku II

K bodu 1: Ustanovenie § 3 cestného zákona nerieši kompetenciu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky k cestám pre motorové vozidlá vo vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii. Návrhom sa táto legislatívna medzera odstraňuje.

K bodu 2: Stavebný zákon umožňuje stavebnému úradu povoľovať jednotlivú stavbu, alebo súbor stavieb, ako aj jednotlivé stavby súboru stavieb. Preto sa aj pre špeciálny stavebný úrad umožňuje (odsek 5) povoľovať buď len stavbu diaľnice, alebo diaľnicu spolu s vyvolanými úpravami a so súvisiacimi stavbami jedným stavebným povolením, ale aj povoľovanie jednotlivých stavieb súboru stavieb podľa ich aktuálnej potrebnosti a pripravenosti. Takáto príležitosť umožní kontinuálne povoľovať a začínať stavby bez toho, aby sa muselo čakať na stavebné povolenie na všetky stavby. Zároveň sa tým zjednotia kompetencie stavebného úradu a špeciálneho stavebného úradu v stavebnom konaní.

V odseku 6 sa rieši postavenie špeciálneho stavebného úradu obdobne, ako je to pri všeobecných stavebných úradoch. Umožňuje sa spojenie súvisiacich konaní, v ktorom správne orgány majú postavenie dotknutého orgánu, ktorý uplatňuje svoju kompetenciu formou záväzného stanoviska (§ 140a a 140b stavebného zákona).

Z odkazu na § 140a stavebného zákona vyplýva, že ide o súvisiace konania vyplývajúce z § 126 ods. 1 stavebného zákona. Postavenie správnych orgánov ako dotknutých orgánov je od 1. novembra 2005 uvedené v osobitných zákonoch upravujúcich ochranu záujmov uvádzaných v § 126 ods. 1 stavebného zákona.

K bodu 3: Ustanovením sa výslovne rieši vzájomný súlad cestného zákona a návrhom novelizovaného zákona, ktorý teraz vyplýval len z výkladu o vzťahu všeobecného a osobitného. Cestný zákon sa takto potvrdzuje ako všeobecná právna úprava pôsobiaca vo veciach pozemných komunikácií subsidiárne (ako lex generalis).

K bodu 4: Ustanovením sa upresňuje terajšia úprava vyvolaných úprav inžinierskych sietí ako dôsledku výstavby pozemnej komunikácie. Ide najmä o rôzne preložky ciest, dráh, vodných tokov, inžinierskych sietí a iných zariadení, ktoré sú prekážkou stavby pozemnej komunikácie.

Naďalej sa ráta s tým, že vyvolané úpravy vedení sú súčasťou nákladov na stavbu diaľnice, ale upresňuje sa rozsah vyvolanej úpravy a jej technické riešenie, ako aj povinnosť vlastníkov (prevádzkovateľov) prevziať skolaudované upravené vedenie do vlastníctva (správy, prevádzky).

K bodu 5: Ustanovenie vylučuje z novonavrhovanej úpravy povoľovacieho konania na špeciálnom stavebnom úrade už rozostavané diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, pretože tie sa stavajú už na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného pred dňom účinnosti navrhovaných zmien zákona. Takto sa zabezpečí, že právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou navrhovaných zmien, zostanú nedotknuté.

K článku III

Ustanovenie reaguje na nepriamu novelu cestného zákona a stavebného zákona uskutočnenú zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanoveniami § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. sa ustanovilo, že bez ohľadu na skutočné znenie cestného zákona a stavebného zákona je vo všetkých konaniach podľa týchto zákonov zo zákona účastníkom konania tzv. zainteresovaná verejnosť (to sú všetky občianske iniciatívy, občianske združenia, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, nadácie a iné mimovládne organizácie).

Ak majú byť desiatky takýchto iniciatív a organizácií účastníkom každého územného konania, každého stavebného konania a každého kolaudačného konania, nie je možná ďalšia výstavba diaľnic, pretože mnohé z nich sú programovo zamerané proti akejkoľvek výstavbe diaľnic. Preto sa navrhuje, aby tieto iniciatívy a organizácie mali v týchto správnych konaniach postavenie zúčastnenej osoby podľa § 15a správneho poriadku. Rozsah práv priznávaných zúčastnenej osobe podľa správneho poriadku je plne postačujúci na uplatňovanie ich oprávnených požiadaviek, konštruktívnych pripomienok a návrhov najmä v procese umiestňovania stavby diaľnice v území, ale aj v procese stavebno-technickej štruktúry stavby a v procese kolaudácie a odstraňovania kolaudačných závad.

Navrhovaným ustanovením sa obnovia konania podľa cestného zákona a stavebného zákona tak, ako ich tieto zákony v platnom znení upravujú.

K článku IV

Vzhľadom na to, že ide o druhú podstatnejšiu novelu zákona, javí sa ako účelné pre jeho praktické používania i pre vyššiu informovanosť verejnosti splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia zákona.

K článku V

Navrhuje sa čo najskoršia účinnosť, pretože je z ekonomického hľadiska dôležité urýchliť výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Bratislava 28. februára 2007

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu