Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov 134/2004 účinný od 01.05.2004 do 30.06.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov

5

dôvodová správaA. Všeobecná časť

I.

Zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch sa do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1. októbra 1998 prevzal základný obsah smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o zbližovaní zákonov a ďalších právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady 93/68/EHS z 22. júla 1993 týkajúci sa pravidiel uvádzania stavebných výrobkov na trh. Zákon bol s účinnosťou od 1. januára 2001 zmenený a doplnený zákonom č. 413/2000 Z. z. s cieľom prehĺbiť súlad právneho stavu s obsahom smernice, najmä s usmernením Komisie „B“ – (dokument Stáleho výboru pre stavebníctvo CONSTRUCT 96/175) a prevzatím 58 individuálnych rozhodnutí Komisie ES do práva SR pre konkrétne skupiny stavebných výrobkov.

Ani po uvedených právnych úpravách však nedošlo k úplnej aproximácii slovenského práva s právom Európskej únie v medziach citovanej smernice Rady

Problémom smernice Rady 89/106/EHS je to, že okrem stabilného textu, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trh, obsahuje aj základ pre svoj ďalší interpretačný a realizačný normatívny vývin. Komisia Európskych spoločenstiev v súlade so Smernicou totiž

- ustanovila založenie Stáleho výboru pre stavebníctvo, ktorého úlohou je zabezpečiť vykonávanie smernice a rozhodovať o konkrétnych aplikačných problémoch formou vydávania predpisov (usmernení - Guidance papers „GP“; odporúčaní –Guidelines „GL“ ; rozhodnutí Komisie – Commisions Decision „CD“) pre používateľov smernice Rady,

- upravila vydanie tzv. interpretačných dokumentov (Interpretative Documents „ID“), ktorých úlohou je konkretizovať základné požiadavky na stavby vo vzťahu k vlastnostiam stavebných výrobkov,

- predpokladala založenie Európskej organizácie pre technické osvedčovania (European Organisation of Technical Approvals –„EOTA“),

- predpokladala vydávanie rozhodnutí Komisie o skupinách stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody a následne vydávanie

= mandátov pre európsku normalizačnú organizáciu (CEN) na tvorbu harmonizovaných technických noriem pre väčšinu skupín stavebných výrobkov a

= mandátov pre Európsku organizáciu pre technické osvedčovanie (EOTA) pre tvorbu predpisov pre technické osvedčovanie pre ostatné skupiny stavebných výrobkov,

- predpokladala vydávanie harmonizovaných technických noriem európskou normalizačnou organizáciou (CEN) a vydávanie európskych technických osvedčení na stavebné výrobky, ktoré spolu tvoria európske technické špecifikácie pre stavebné výrobky,

- predpokladala, že členské štáty umožnia uvádzať na trh na svojom území aj stavebné výrobky, pre ktoré ešte neexistujú európske technické špecifikácie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky národných predpisov.

Smernica tak založila živú a veľmi aktívnu spoluprácu Komisie a spoločných inštitúcií (európskej normalizačnej organizácii - CEN, Stálemu výboru pre stavebníctvo - SCC, Európskej organizácii pre technické osvedčovanie- EOTA, Európskej organizácii notifikovaných osôb - AG NB), ktoré za takmer 15 rokov aplikácie smernice vytvorili svojimi rozhodnutiami, technickými a metodickými predpismi a inými dokumentmi normatívne podmienky nevyhnutné na realizáciu smernice Rady.

Práve rozhodnutia, predpisy a iné dokumenty týchto organizácií sú v podmienkach Európskej únie ťažiskovým zdrojom zmien v problematike upravenej zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.

Vzhľadom na uvedené, hlavným obsahom navrhovanej novely je (obdobne, ako pri novele v roku 2000) zohľadniť najnovší vývoj normatívnej základne v oblasti regulácie trhu so stavebnými výrobkami, najmä zohľadniť v slovenskom práve zmeny, ktoré sa udiali ako výsledok činnosti Komisie a spomenutých európskych organizácií v oblasti technickej normalizácie a technického osvedčovania od roku 2000.

Predovšetkým sú to usmernenia Komisie „ A“ a „K“ ako dokument označený CONSTRUCT 00/435 Rev. 1 o menovaní notifikovaných osôb z 23. 5. 2001 a CONSTRUCT 00/421 o systémoch preukazovania zhody a úlohách notifikovaných osôb. Tieto predpisy sa týkajú čiastkovo mnohých ustanovení zákona, rozhodujúcou mierou však § 6 až 8.

Okrem uvedeného hlavného dôvodu sa v návrhu odstraňujú niektoré aplikačné (najmä výkladové) nejasnosti, upresňujú úlohy orgánov a zohľadňujú nové právne predpisy (najmä v oblasti štátnej kontroly trhu so stavebnými výrobkami).

Návrhom, ako je predložený, sa slovenský právny stav stane natoľko porovnateľným s aktuálnym právnym stavom v Európskej únii, že dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bude možné okamžite zabezpečiť požadované fungovanie trhu so stavebnými výrobkami podľa smernice, vrátane kompetencií orgánov štátu, fungovania autorizovaných osôb a osvedčovacích miest a správania sa výrobcov a predajcov stavebných výrobkov.

Podstata navrhovaných zmien v zákone nie je v zmene základného režimu preukazovania zhody a označovania stavebných výrobkov značkou zhody, ale v procesných a terminologických upresneniach smernicou založených režimov kontroly zhody a systémov preukazovania zhody, v upresnení postupu vydávania technických osvedčení a v zavedení možnosti (odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie) vydávať aj európske technické osvedčenia, európske certifikáty a európske vyhlásenia zhody umožňujúce označovať stavebné výrobky značkou zhody „СЄ“.

II

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III

Prijatie navrhovaného zákona nemá nijaký dopad na štátny rozpočet, ani na iné verejné rozpočty, pretože sa nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy.

Zmena právneho režimu nebude mať nepriaznivý dopad ani na podnikateľov v oblasti výroby stavebných výrobkov, pretože sa zásadným spôsobom nemenia požiadavky na ich správanie, najmä sa nezavádzajú nové povinnosti, ktoré by vyžadovali investície.

Návrh nemá vplyv na zamestnanosť, na životné prostredie, ani na boj s kriminalitou a terorizmom.

IV

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona špeciálne upravená smernicou Rady z 21. decembra 1988 č. 89/106/EHS o zbližovaní zákonov a ďalších právnych predpisov a rozhodnutí členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady z 22. júla 1993 č. 93/68/EHS.

4. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 (ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín) a čl. 75 (Normy a posudzovanie zhody) Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

Na upravovanú problematiku sa vo všeobecnosti vzťahujú základné dokumenty práva Európskej únie, najmä zmluva o Európskom spoločenstve, ktorá vymedzuje vnútorný trh Európskej únie (čl. 7a) ako priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov (t.j., aj stavebných výrobkov) a uplatňuje sa aktívna hospodárska súťaž (v prístupe a pôsobení výrobcov na trh so stavebnými výrobkami) a systematické kontroly (najmä skúšky a inšpekcie výrobcov a dohľad nad trhom) dodržiavania určených pravidiel (najmä čl. 30 až 36 zmluvy), a Európska dohoda o pridružení, ktorá uvedenú voľnosť pohybu tovaru požaduje prevziať do vnútroštátneho práva pridružených štátov.

Smernica Rady 89/106/EHS a jej interpretačné dokumenty a na ich základe vydávané rozhodnutia Stáleho výboru pre stavebníctvo (dokumenty CONSTRUCT), predpisy a dokumenty Európskej organizácie pre technické osvedčovanie, harmonizované technické normy a európske technické osvedčenia tvoria ucelenú sústavu právnych a technických podmienok platných v Európskej únii na výrobu stavebných výrobkov, ich uvádzanie na trh a na dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami. Táto úprava a celý systém je založený na týchto princípoch:

- na uplatnení zásady voľného pohybu stavebných výrobkov označených značkou zhody „СЄ“,

- na jednotnom vymedzení (definícii) stavebných výrobkov ako samostatnej a ucelenej skupiny výrobkov určených na trh, ktorých spoločným znakom je, že sú určené na zhotovenie stavby,

- na vymedzení šiestich základných bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavby (príloha I smernice a interpretačné dokumenty), ktoré musí stavba zhotovená zo stavebných výrobkov spĺňať po celý čas svojej ekonomicky opodstatnenej životnosti,

- na určení metód kontroly zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami a systémov jej preukazovania,

- na ustanovení pravidiel používania a umiestňovania značky zhody,

- na výkone štátneho dozoru nad uplatňovaním metód kontroly zhody a systémami jej preukazovania,

- na výkone štátneho dohľadu nad trhom so stavebnými výrobkami.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie: Návrh zákona je ku dňu platnosti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie plne kompatibilný s právom Európskej únie. Týmto dňom nadobudnú účinnosť ustanovenia zákona, ktoré sú viazané až na plné členstvo (notifikačné povinnosti ministerstva týkajúce sa autorizovaných osôb a osvedčovacích miest, členstvo osvedčovacích miest v Európskej organizácii pre technické osvedčovanie, oprávnenie vydávať európske technické osvedčenia a európske certifikáty zhody a európske certifikáty vnútropodnikovej kontroly, používanie európskej značky zhody „СЄ“).

Tabuľka zhody je v prílohe č. 1 Dôvodovej správy

B. Osobitná časť

K bodu 1: Dôvodom nového znenia celého paragrafu je najmä upresnenie doterajšieho ustanovenia podľa terminológie zavedenej usmernením Komisie „K“ z 5. júla 2000 s názvom (dokument CONSTRUCT 00/421). Týmto dokumentom sa upresňuje sa celý mechanizmus preukazovania zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami v súlade s článkom 20 smernice Rady 89/106/EHS, najmä sa upravujú metódy kontroly zhody a systémy preukazovania zhody.

Návrh ďalej vyjadruje skutočnosť, že zákon po navrhovanej úprave bude obsahovať aj plnenie požiadaviek na notifikáciu autorizovaných osôb a osvedčovacích miest. Notifikačným orgánom bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

V súvislosti s vypustením ustanovení o Slovenskom registri stavebných výrobkov je potrebné vypustiť aj odkaz naň v predmete úpravy. Namiesto neho sa navrhuje vyjadriť novú úpravu v § 8 – označovanie stavebných výrobkov značkami zhody.

V ostatných písmenách ide o formulačné upresnenia.

K bodu 2: Navrhované nové znenie je plne kompatibilné s vymedzením pojmu stavebný výrobok podľa smernice a s podmienkami, ktoré smernica vyžaduje na uvádzanie stavebných výrobkov na trh, pričom na prvé miesto sa kladie požiadavka na povinné označenie stavebného výrobku značkou zhody. Doterajšie znenie nie je založené na požiadavke označenia európskou značkou zhody CE ani na platnosti preukázania zhody v Slovenskej republike vykonanom v ktoromkoľvek členskom štáte, pretože to je možné až dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Z pôvodného znenia sa vypúšťajú ustanovenie upravujúce základné požiadavky na stavby, pretože jednak nejde o požiadavky na stavebný výrobok, ale na stavbu, a jednak novelou stavebného zákona z roku 2000 (zák. č. 237/2000 Z. z.) sú už upravené v stavebnom zákone (v § 43d). Touto úpravou sa dosiahne potrebné rozlíšenie požiadaviek týkajúcich sa stavebných výrobkov a požiadaviek týkajúcich sa stavieb. Zároveň aj vo vzťahu k stavebným výrobkom sa vyjasnia existujúce právne úpravy. Zákon o stavebných výrobkoch upravuje podmienky, za akých možno uvádzať stavebné výrobky na trh, a stavebný zákon upravuje podmienky, za akých možno použiť stavebné výrobky na zhotovenie stavby.

K bodu 3: Nový odsek preberá zo smernice Rady potrebné definície týkajúce sa tzv. vhodnosti na použitie v stavbe na zamýšľaný účel. Tento pojem sa následne používa aj v stavebnom zákone (§ 43f a iné) na vyjadrenie požiadavky na vhodnosť stavebných výrobkov na použitie v stavbe.

K bodu 4: Úprava § 3 je vyvolaná jednak požiadavkou plnej kompatibility s právom Európskej únie a jednak odstránením niektorých terminologických nejasností. Zjednodušenie ustanovenia sprehľadní systém technických špecifikácií potrebných na preukazovanie zhody a zároveň umožní rozlišovať európske technické špecifikácie od dočasne platných národných technických špecifikácií, a tým aj platnosť preukázanej zhody pre celú Európsku únie, alebo len pre územie Slovenskej republiky. Ustanovenie je zosúladené aj s ostatnou novelou zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody (zákon č. 254/2003 Z. z.)

K bodu 5: Ustanovením sa zjednodušuje a upresňuje vymedzenie technického osvedčovania podľa smernice Rady 89/106/EHS. V odseku 1 sa uvádza účel technického osvedčovania a v odseku 2 jeho obsah.

Dôvodom úpravy je aj to, že doterajší odsek 2 nie je v súlade s predpismi Európskej organizácie pre technické osvedčovanie a vydávaní európskeho technického osvedčenia. Okrem toho je obsahovo konzumovaný v § 26 upravujúcom konanie o vydanie technického osvedčenia.

K bodu 6: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Legislatívna skratka je teraz v § 4 ods. 4, ktorý sa však navrhuje vypustiť, a preto je potrebné vložiť legislatívnu skratku na iné miesto, t.j., na miesto, kde sa skracovaný termín používa prvý raz, teda do odstavca 3 toho istého paragrafu .

K bodu 7: Doterajšie písmeno e) sa nahrádza novým z toho dôvodu, že osvedčovacie miesto nie je výrobcom stavebného výrobku, a preto posudzovanie jeho oprávnení, najmä mať potrebné licenčné oprávnenia, vyrovnané záväzky z hľadiska patentového práva a autorských práv je zbytočné.

Úlohou osvedčovacieho miesta je vydávať a zrušovať technické osvedčenia výrobcom stavebných výrobkov a táto jeho činnosť nemá vzťah k patentovým alebo autorským právam, ani nevyžaduje mať inú licenciu.

Na druhej strane v konaní o vydanie oprávnenia vydávať a zrušovať technické osvedčenia doteraz nie je požiadavka overovať odbornú spôsobilosť uchádzača vo vzťahu k vydávaniu európskych technických osvedčení (od 1. mája 2004). Tento nedostatok sa navrhovanou úpravou odstraňuje.

K bodu 8: Zákon sa dopĺňa o možnosť, aby od 1. mája 2004 mohlo byť aj slovenské osvedčovacie miesto spôsobilé vydávať európske technické osvedčenia (t.j., technické osvedčenie platné v celej Európskej únii).

Toto postavenie získa až prijatím za člena Európskej organizácie pre technické osvedčovanie (EOTA) na základe notifikácie vykonávanej Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR.

K bodu 9: Zjednodušuje a spresňuje sa vymedzenie preukazovania zhody ako základného postupu na splnenie podmienok na uvádzanie stavebného výrobku na trh. Doterajšie znenie napriek veľaslovnosti je totiž nepresné.

Návrhom sa ďalej upresňuje (odsek 2), ktoré výrobky podliehajú procesu preukazovania zhody. Doterajšia formulácia pôsobila nejednoznačne a umožňovala dvojaký výklad.

Doplnením nového písmena sa upresňuje rozsah stavebných výrobkov (pozitívna enumerácia), ktoré možno na trh uvádzať len za predpokladu, že sa preukázala ich zhoda s technickými špecifikáciami. Dopĺňané písmeno má na zreteli súbory stavebných výrobkov a ďalších súvisiacich materiálov, ktoré vytvárajú systémy na zhotovovanie stavby, pričom z hľadiska vhodnosti použitia v stavbe je nevyhnutné posudzovať takýto súbor ako jeden stavebný výrobok s overovaním spolupôsobenia jeho zložiek. Ide napr. o fasádne systémy, strešné systémy, systémy na predpínanie betónových konštrukcií, a pod.).

K bodu 10: Zákon sa novým odsekom dopĺňa o negatívne vymedzenie (negatívnu enumeráciu) v súlade s praxou a rozhodnutiami Európskej komisie od jej Stáleho výboru pre stavebníctvo, ktoré sa opiera o články 3 ods. 1 a 4 ods. 5 smernice Rady.

Výpočet výrobkov a materiálov, ktoré nepodliehajú povinnosti preukázania zhody, vyrieši viaceré nejasnosti, ktoré teraz v praxi existujú.

K bodu 11: Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú ako nepotrebné, pretože zodpovednostné vzťahy vyplývajú zo všeobecných predpisov, povinnosť označovať stavebný výrobok značkou zhody je upravená v novom znení § 8 a možnosť uverejňovať v Slovenskom registri stavebných výrobkov odpadá z dôvodu navrhnutého zrušenia tohto registra.

Z prečíslovaného odseku sa vypúšťa text, ktorý nie je potrebný, pretože ide o samozrejmosť, ktorú netreba upravovať.

K bodu 12: Nové znenie § 6 a 7 je jednou z najpodstatnejších úprav zákona. Európska komisia postupne vydala niekoľko desiatok dôležitých rozhodnutí (dokumenty CONSTRUCT), ktoré majú pre členské krajiny povahu vykonávacích predpisov podľa článku 20 ods. 2 smernice Rady 89/106/EHS.

Vo veciach týkajúcich sa preukazovania zhody má zásadný význam usmernenie „ K“ (dokument CONSTRUCT 00/421) upravujúci systémy preukazovania zhody a úlohy notifikovaných osôb. Navrhované znenie § 6 (metódy kontroly zhody) a § 7 (systémy preukazovania zhody) preberajú obsah tohto dokumentu obsahovo i formálne.

Prevzatím tohto dokumentu sa stane stav v Slovenskej republike plne kompatibilný so stavom v Európskej únii, čo v praxi bude znamenať okamžitú aplikovateľnosť od prvého dňa členstva v Európskej únii.

Zjednotenie obsahu metód kontroly zhody a systémov preukazovania zhody podľa návrhu umožní slovenským autorizovaným osobám vydávať aj tzv. európske certifikáty zhody a európske certifikáty vnútropodnikovej kontroly a slovenským výrobcom možnosť urobiť vyhlásenie zhody s oprávnením použiť na stavebnom výrobku európsku značku zhody CE, čo im umožní svoje stavebné výrobky priamo uvádzať na trh celej Európskej únie.

Vzhľadom na uvedené je znenie oboch paragrafov kľúčové pre celú navrhovanú novelu zákona o stavebných výrobkoch.

Metódy kontroly zhody (§ 6) sú činnosti, ktorými sa zisťuje, či stavebný výrobok je v zhode s technickou špecifikáciou. Ich výpočet je taxatívny, čo znamená, že relevantne nemožno použiť inú metódu.

Obsah jednotlivých metód je upravený technickými predpismi a technickými špecifikáciami, najmä s technickými normami uvedenými v navrhovanom § 3 ods. 1 písm. a) a b), upravujúcimi napr. ako sa vykonáva skúška alebo inšpekcia, koľko skúšok alebo inšpekcií treba vykonať, ako sa odoberajú vzorky, čo je obsahom jednotlivých druhov skúšok, čo musí spĺňať systém riadenia a kontroly výroby stavebného výrobku, atď.

Systémy preukazovania zhody (§ 7) ustanovujú štvoro tzv. systémov (modulov), ktorých obsahom je kombinácia uplatnenia metód kontroly zhody. Tieto kombinácie sú stabilné, a teda neprichádzajú do úvahy iné.

Základom všetkých systémov je existencia vnútropodnikovej kontroly u výrobcu a vyhlásenie zhody výrobcom.

Ním výrobca záväzným spôsobom vyhlasuje, že ním vyrobený stavebný výrobok je v zhode s technickou špecifikáciou vydanou na takýto stavebný výrobok. Zároveň znáša zodpovednosť za nepravdivosť svojho vyhlásenia. Možnými sankciami sú pokuta, stiahnutie stavebného výrobku z trhu, jeho povinné zničenie i možné odňatie podnikateľského oprávnenia alebo v krajnom prípade aj trestnoprávne následky, ak stavebným výrobkom ohrozí alebo dokonca poškodí zdravie alebo spôsobí značnú škodu (napr. zrútenie stavby).

Jednotlivé kombinácie sa označujú číslicami, aby bolo možné v skrátenom vyjadrení zistiť, ktorý systém (modul) sa má uplatniť alebo sa uplatnil v preukazovaní zhody konkrétneho stavebného výrobku, aby výrobca mohol stavebný výrobok označiť značkou zhody a uviesť ho na trh a aby orgány štátnych inšpekcií (Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpekcia práce, Protipožiarna inšpekcia, Stavebná inšpekcia) a orgán kontroly vnútorného trhu (Slovenská obchodná inšpekcia) mohli posúdiť dodržanie požiadaviek pre uvedenie na trh. Jednotnosť systémov a spôsob ich označovania je nevyhnutný na zabezpečenie rovnakých podmienok preukazovania zhody tých istých stavebných výrobkov alebo ich skupín v celej Európskej únii bez ohľadu na osobu výrobcu a na miesto výroby.

K bodu 13: Ide o nový paragraf, v ktorom však sú zhrnuté pravidlá týkajúce sa vyhlásení zhody výrobcom. Niektoré z nich boli zaradené v časti o konaní (§ 25), ale z právneho hľadiska vyhlásenie zhody výrobcom nie je konaním a vyhlásenie nemá znaky vrchnostenského úradného rozhodnutia, ale je jednostranným úkonom (vyhlásením) výrobcu.

Účelom vyhlásenia zhody je navonok deklarovať určitý zákonom predvídaný stav (t.j., že stavebný výrobok je v zhode s technickou špecifikáciou). Ak sa výrobca rozhodne urobiť vyhlásenie zhody, musí splniť zákonné predpoklady (odsek 1) a musí zabezpečiť jeho obsahovú jednotnosť (odsek 2). Vydanie vyhlásenia zhody je jednorazový akt, ktorým výrobca navonok deklaruje, že jeho stavebný výrobok pri uvádzaní na trh spĺňa zákonné požiadavky.

Ustanovuje sa ďalej povinnosť výrobcu zrušiť vyhlásenie zhody a urobiť ochranné opatrenia, aby sa predišlo vzniku škody na trhu (odsek 3).

Povinnosť (odsek 4) uchovávať vyhlásenie zhody a podkladové písomnosti (najmä o preukazovaní zhody) je dôležitá pre zisťovanie príčin škôd na majetku alebo na zdraví spôsobených stavbou (napr. žiarením, zrútením, premokaním, horľavosťou, atď.). Desaťročná lehota má zabezpečiť, aby sa skrytá nezhoda stavebného výrobku dala identifikovať aj po rokoch užívania stavby.

K bodu 14: Základnou podmienkou uvádzania stavebného výrobku na trh Európskej únie je jeho označenie značkou zhody. Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá označovania stavebných výrobkov, pri ktorých sa preukázala zhoda s technickými špecifikáciami.

Po určitý čas od vstupu Slovenska do Európskej únie je nevyhnutné umožniť uvádzať na slovenský trh aj stavebné výrobky, na ktoré ešte neexistujú európske technické špecifikácie, za predpokladu, že sú v zhode aspoň so slovenskými technickými špecifikáciami. Takéto výrobky sa budú označovať len slovenskou značkou zhody a budú len na slovenskom trhu.

Keď bude k dispozícii úplný súbor harmonizovaných európskych technických špecifikácií, bude možné označovať slovenské stavebné výrobky, ktoré sú s nimi v zhode, európskou značkou zhody CE.

V odseku 5 sa navrhuje upraviť povinnosť dovozcu stavebných výrobkov z členských štátov Európskej únie. Oprávnenia voči dovozcovi nahrádzajú kontrolné oprávnenia voči výrobcom, ktorí sú mimo územia Slovenskej republiky.

Táto povinnosť sekundárne bude slúžiť aj na boj proti plagiátom dovážaným s označením renomovaného výrobcu, ale v skutočnosti vyrobených mimo územia Európskej únie.

Predpokladá sa, že stavebné výrobky označené značkou zhody CE bude môcť dovážať len dovozca schopný predložiť podkladové písomnosti z preukazovania zhody v domovskom štáte výrobcu stavebného výrobku.

Vysvetlenie odkazov 4) a 4a) súvisiacich s bodmi 13 a 13 je vyjadrené v bode 34.

K bodu 15: V súlade s odporúčaním Komisie EÚ sa zavádza (§ 8a ods. 11) pre malých výrobcov stavebných výrobkov úľava z povinnosti ustanoviť zamestnanca povereného zabezpečovať metódy kontroly zhody u výrobcu na jednotlivých stupňoch výroby. Pre malé podniky ide o neprimerane tvrdú a spravidla aj reálne nesplniteľnú požiadavku, ktorá sa preto ani v členských štátoch neuplatňuje.

K bodu 16: Účelom navrhnutej úpravy (§9 ods. 1 a 2) je minimalizovať možnosť diskriminácie niektorého výrobcu autorizovanou osobou, najmä tým, že pre rôznych výrobcov určí rôzny počet a rozsah skúšok.

Tým, že bude musieť ísť o spoločný postup všetkých relevantných autorizovaných osôb, sa má zabezpečiť nevyhnutná miera objektivity a rovnosť prístupu voči všetkým výrobcom toho istého stavebného výrobku alebo skupiny stavebných výrobkov.

Úprava ďalej sleduje vypustiť prvú vetu z terajšieho odseku 2, ktorá je už obsiahnutá v odseku 1, a upraviť terminológiu v záujme jednotnosti celého textu zákona.

Nové znenie odseku 3 sleduje spresniť dôvod na povinné opakovanie počiatočných skúšok a zároveň ustanoviť, kedy ich nie je potrebné opakovať. Takéto upresnenie má význam pre výrobcov, pretože počiatočné skúšky sú nákladné.

K bodu 17: Odsek 5 sa vypúšťa z dôvodu duplicity, jeho obsah je už súčasťou § 9 ods. 1 prvej vety.

K bodu 18: Vypúšťaná veta z novooznačeného odseku 6 (doteraz odsek 7) upravuje problematiku, ktorá patrí do predpisov o metrológii.

K bodu 19: Vypúšťa sa v praxi nesplniteľná požiadavka. Odobrať vzorku stavebného výrobku u výrobcu, predajcu alebo zhotoviteľa stavby bez jeho súčinnosti nie je organizačne, ani technicky možné.

Doterajšia požiadavka je aj zbytočná, pretože už vyrobený stavebný výrobok nemôže ani výrobca, ani dovozca dodatočne zmeniť natoľko, aby sa zmenili jeho fyzikálne a chemické parametre alebo úžitkové vlastnosti. Činnosť týchto osôb už nemôže ovplyvniť výsledok skúšky na odobratej vzorke.

K bodu 20: Ide o rozšírenie obsahu počiatočnej inšpekcie aj o inšpekciu výroby stavebného výrobku v súlade s požiadavkami na vydanie certifikátu vnútropodnikovej kontroly.

K bodu 21: Úpravou odseku 3 ide o vylúčenie činnosti, ktorá v skutočnosti nie je obsahom počiatočnej inšpekcie.

K bodu 22: Ministerstvo nie je účastníkom preukazovania zhody, ani orgánom dohľadu na vnútornom trhu, a preto nemá v praxi možnosť zistiť skutočnosti, ktoré by objektívne a preukázateľne mohli viesť k vykonaniu ďalšej priebežnej inšpekcie.

Ak by ministerstvo dostalo informáciu o prípadnej nezhode stavebného výrobku, má možnosť požiadať inšpekčný orgán, aby vykonal inšpekciu u výrobcu, resp. alebo orgán kontroly vnútorného trhu, aby vykonal kontrolu na trhu, a na jej základe požiadal autorizovanú osobu o vykonanie inšpekcie (§ 12 ods. 3 písm. b) bod 2).

K bodu 23: Nové znenie písmen a) a b) je odôvodnené tým, že certifikát zhody nemožno zrušiť bez uskutočnenia konania podľa § 22, a preto zistenie uvedené v uvodzovacej časti odseku môže byť len dôvodom na začatie konania o zrušenie certifikátu a nie už jeho zrušením.

Nové znenie písmena c) je odôvodnené tým, že orgánom kontroly na vnútornom trhu nie je ministerstvo.

Ministerstvo nemá kompetencie zabezpečiť nápravu zistenej nezhody, napr. nemôže uložiť pokutu, zastaviť uvádzanie stavebného výrobku na trh, nariadiť stiahnutie výrobku z predaja, zakázať použitie v stavbe, atď., a preto oznámenie autorizovanej osoby treba adresovať orgánu štátnej kontroly vnútorného trhu (Slovenskej obchodnej inšpekcii), ktorý spomínané oprávnenia má.

K bodu 24: Zákon doteraz neupravuje certifikáciu vnútropodnikovej kontroly. Navrhované ustanovenie (doplnenie odseku o nové písmeno) umožní udeľovať autorizáciu aj na vydávanie a zrušovanie takýchto certifikátov.

K bodu 25: V novom odseku 2 ide o formulačné upresnenia v nadväznosti na doplnenie odseku 1 o nové písmeno.

Odsekmi 3 až 6 sa určuje o rozsah oprávnení jednotlivých autorizovaných osôb pomenovaných v odseku 1 v písmenách a) až d). Táto úprava súvisí s doplnením odseku 1 o nové písmeno a súčasne sa ňou jednoznačne definujú oprávnenia autorizovaných osôb.

Obsah doterajšieho znenia odseku 6 je zahrnutý do navrhovaného znenia odseku 2 a nové znenie odseku 6 uvádza možnosti vykonať niektoré činnosti autorizovaných osôb podľa písm. a) a b) autorizovanými osobami podľa písm. c) a d) na základe poverení spomenutými autorizovanými osobami.

K bodu 26: Na rozhodovanie ministerstva o autorizácii nie je potrebné zisťovať iné oprávnenia uchádzača, ktoré nesúvisia s jeho činnosťou ako autorizovanej osoby.

Preto sa doterajší text písmena e) nahrádza novým textom, a to potrebou preveriť prehľad uchádzača o technických špecifikáciách, keďže táto spôsobilosť bezprostredne súvisí s výkonom oprávnení autorizovanej osoby v preukazovaní zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami.

K bodu 27: Ide o legislatívnotechnickú úpravu odseku 3. Preukazovanie zhody sa nevykonáva len certifikáciou

K bodu 28: Ide o logické rozšírenie dôvodov odňatia autorizácie z dvoch na všetky uvedené v odseku 1, pretože predpokladom udelenia autorizácie je splnenie všetkých požiadaviek. Dôvodom je, že strata ktoréhokoľvek z predpokladov podľa odseku 1 znemožňuje výkon činnosti autorizovanej osoby.

K bodu 29: Ide o legislatívnotechnickú úpravu vyvolanú zmenou postavenia ministerstva v novele zákona č. 575/2001 Zb.( Kompetenčný zákon).

K bodu 30: Namiesto aktivít uvedených v terajších písmenách g) a h) sa do kompetencie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR navrhuje zaradiť nové kompetencie, ktoré by mal vykonávať ústredný orgán.

Ide o zabezpečovanie zverejňovania prekladov predpisov na technické osvedčovanie a určovanie slovenských technických noriem vhodných na preukazovanie zhody. Obe činnosti sú dôležité na zjednocovanie postupu osvedčovacích miest a autorizovaných osôb a sú aj základom ich kontroly, keďže ministerstvo je oprávnené nielen udeľovať autorizáciu a oprávnenie na vydávanie technických osvedčení, ale aj na ich odnímanie.

Ďalej v písmene i) ide o upresnenie názvu stáleho výboru a jednak o doplnenie úloh ministerstva o notifikačné povinnosti, ktoré bude musieť ministerstvo odo dňa vstupu do Európskej únie vykonávať.

Bez notifikácie Európskou komisiou by nebolo možné na Slovensku vydávať európske certifikáty a európske technické osvedčenia a slovenský výrobcovia by sa museli obracať na zahraničné autorizované osoby a osvedčovacie miesta, ktorých činnosť je (zatiaľ) niekoľkonásobne drahšia.

Upresňuje sa v písmene j) právomoc ministerstva zverejňovať vo svojom vestníku dôležité informácie a údaje týkajúce sa preukazovania zhody a technického osvedčovania. Vestník ministerstva by mal byť základným publikačným nástrojom pre tieto procesy tak pre autorizované osoby a osvedčovacie miesta, ako aj pre výrobcov stavebných výrobkov a orgány vykonávajúce štátny dohľad nad trhom so stavebnými výrobkami.

Návrh nového znenia písmena k) je jednak terminologickou úpravou (systém namiesto postupu) a jednak rozšírením kompetencie ministerstva vydávať stanoviská aj v pochybnostiach, či výrobok je stavebným výrobkom, alebo nie. Takúto kompetenciu dosiaľ nemá nikto a v praxi to vyvoláva neistotu.

Napokon v písmene l) sa rozširuje kompetencia ministerstva podávať vysvetlenia týkajúce sa používania technických špecifikácií. Takúto kompetenciu dosiaľ nemá nikto a v praxi to vyvoláva neistotu medzi autorizovanými osobami, výrobcami a orgánmi kontroly vnútorného trhu.

K bodu 31: Vypúšťa sa kompetencia ministerstva poverovať autorizované osoby kontrolou výrobcov. Úlohou ministerstva je vykonávať dozor nad autorizovanými osobami a nie nad výrobcami.

Okrem toho takáto kompetencia je v praxi nerealizovateľná, pretože ministerstvo nemá reálne technické ani personálne možnosti kontrolovať stavebné výrobky na trhu (napr. v skladoch, v predajniach), či sú označené značkou zhody.

K bodu 32: Vypúšťa sa aj právomoc ministerstva oprávňovať osoby poverené dozorom nad preukazovaním zhody odoberať vo výrobe alebo na stavbe vzorky stavebných výrobkov.

Ministerstvo nie je orgánom kontroly vnútorného trhu, takže mu takáto právomoc nemá patriť, nie je ani inšpekčným orgánom.

K bodu 33: Upresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu (doteraz v § 7 ods. 2).

Zároveň sa rozširuje o ustanovenie podrobností, ako majú výrobcovia stavebných výrobkov používať značky zhody. Takéto usmernenie chýba, najmä pokiaľ ide o sprievodné údaje k značkám zhody.

K bodu 34: Vypustenie § 18 reaguje na skutočnosť, že od roku 1998 došlo k podstatným zmenám v organizácii štátneho dohľadu nad trhom so stavebnými výrobkami a že sa vyjasnil vzťah zákona o stavebných výrobkoch (podmienky uvádzania na trh) a stavebného zákona (podmienky použitia v stavbe).

Orgánom štátnej kontroly vnútorného trhu so stavebnými výrobkami, ktorý kontroluje značky zhody a vyhlásenia zhody v obchodoch, je a mala by zostať už len Slovenská obchodná inšpekcia.

Štátny dohľad nad používaním stavebných výrobkov na zhotovenie stavby by mala byť stavebná inšpekcia, protipožiarna inšpekcia a štátny stavebný dohľad (z hľadiska ich technickej vhodnosti na použitie) podľa stavebného zákona a zákona o hasičskom zbore a inšpekcia práce (nad stavebnými prácami a bezpečnosťou pri práci).

Toto rozdelenie je vyjadrené na viacerých miestach zákona, a tým sa stal § 18 nepotrebným.

K bodu 35: Ide o terminologické upresnenie. Pokuta je sankcia, ale zo zákona nevyplýval právny titul pokuty. Z povahy veci vyplýva, že ide o sankcionovanie za správne delikty.

K bodu 36: Upresňujú sa terminologicky i obsahovo skutkové podstaty správnych deliktov a presne sa určuje správny orgán (t.j., Slovenská obchodná inšpekcia).

K bodu 37: Úpravou sa upresňuje okruh konaní vyňatých z režimu všeobecnej úpravy správneho konania.

Vyhlasovanie zhody nie je konanie, a preto sa vypúšťa doterajšie písmeno e). Podmienky vydávania vyhlásenia zhody sú upravené v novom § 7a.

Dopĺňa sa nové písmeno f) o konaní o zrušenie technického osvedčenia, ktoré teraz v zákone nie je upravené ako samostatné konanie.

K bodu 38: Nové znenie § 21 zahŕňa v sebe viacero prevažne formulačných, štylistických a legislatívnotechnických úprav, ktoré sa týkajú všetkých odsekov. Viacerými úpravami sa odstraňujú praktické nejasnosti a nezrovnalosti.

Konanie sa bude týkať nielen certifikácie zhody (ako doteraz), ale aj novozavedenej certifikácie systému vnútropodnikovej kontroly (odsek 1).

Ďalej sa upresňuje obsah (náležitosti) žiadosti, ktorou začína konanie. Niektoré doterajšie náležitosti (odsek 2) sa v praxi ukázali ako nepotrebné a zasa iné chýbali.

V zásade sa to týka aj obsahu certifikátov (odsek 10) a úpravy ich platnosti (odsek 11). Požiadavka na obsah certifikátu sa dáva do súladu so vzormi vydanými Stálym výborom pre stavebníctvo.

Úpravou sa dosiahne jednotnosť obsahu certifikátov (aj európskych certifikátov) v celej Európskej únii.

Bolo potrebné upresniť aj postup výrobcu a autorizovanej osoby pred uzavretím zmluvy a po uzavretí zmluvy (odseky 4 a 5), najmä zaviesť inštitúciu odstúpenia o zmluvy s uvedením dôvodov odstúpenia (odseky 6 a 7).

Upresňuje sa formulačne nejasný text o povinnosti vydať certifikát. Úpravou sa sleduje, aby bolo zrejmé a jednoznačne vyjadrené, že autorizovaná osoba musí vydať certifikát, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho vydanie (odsek 8).

Ďalej bolo potrebné upraviť aj možnosť vydávať európske certifikáty (odsek 8), t.j., certifikáty s platnosťou pre celú Európsku úniu. Taká úprava v zákone doteraz nebola.

Certifikát je dôležitým dokumentom pre vydanie vyhlásenia zhody výrobcom. Ide o podmienku uvádzania stavebného výrobku na trh. Ministerstvo nie je orgánom štátneho dohľadu nad trhom, a preto nie je potrebné mu jeho odpis doručovať (odsek 12). Zato pre orgán vykonávajúci štátny dohľad nad trhom je oznámenie o jeho vydaní dôležitou informáciou.

V novom odseku 13 sa umožňuje, aby sa pri nepodstatných zmenách (napr. zmena právnej formy výrobcu, zmena konateľov, zmena adresy, atď.) nemuselo zopakovať celé konanie o vydanie certifikátu, ale aby bolo možné vydať opravený certifikát bez konania s novými údajmi. Dôvody, kedy to nie je možné a treba vydať nový certifikát na základe nového konania, sú uvedené v § 22 ods. 3.

K bodu 39: Návrhom sa upresňuje obsah odseku 1. Tým sa odstránia praktické problémy, ako postupovať v prípade zistenej nezhody stavebného výrobku s určenou technickou špecifikáciou.

Úprava v druhej vete sa týka zmeny adresáta oznámenia o začatí konania o zrušenie certifikátu. Keďže ministerstvo nie je orgánom kontroly vnútorného trhu, nepotrebuje na svoju činnosť mať informáciu o začatí konania o zrušenie certifikátu.

Takáto informácia je však potrebná na činnosť orgánu štátnej kontroly vnútorného trh (Slovenskej obchodnej inšpekcie), pretože mu avizuje, že môže nasledovať zrušenie vyhlásenia zhody a ako dôsledok stiahnutie stavebného výrobku z trhu.

K bodu 40: Ide o formulačnú úpravu odseku 3 vyvolanú tým, že konanie je spoločné aj pre zrušenie certifikátu zhody, aj pre zrušenie certifikátu vnútropodnikovej kontroly.

K bodu 41: Terajší text odseku 3 v písmene d) je v praxi nepoužiteľný, pretože autorizovaná osoba nie je orgánom verejnej správy a nie je vybavená zisťovať existenciu úradných oprávnení výrobcu stavebného výrobku. Preto sa nahrádza novým dôvodom zrušenia certifikátu.

Nemôže totiž zostať v platnosti certifikát zhody stavebného výrobku s technickou špecifikáciou, ktorá prestala platiť.

K bodu 42: Aj táto úprava odsekov 4 a 5 sleduje poskytnúť aktuálnu informáciu subjektom, ktorí ju potrebujú na výkon svojich oprávnení.

Zrušenie certifikátu zhody je podstatná informácia pre orgán vykonávajúci dohľad nad trhom i pre osvedčovacie miesto, ak bol vydaný na základe technického osvedčenia.

Upresňuje sa text tak, aby bolo zrejmé, kedy vzniká výrobcovi povinnosť prestať uvádzať stavebný výrobok na trh.

Tento dátum je dôležitý pre stiahnutie stavebného výrobku z trhu i pre vyvodenie zodpovednosti (uloženie pokuty) za neoprávnené uvádzanie stavebného výrobku na trh (resp. jeho nestiahnutie z trhu).

K bodu 43: Ide o legislatívnotechnické upresnenia odseku 1 vyvolané jednak zavedením legislatívnej skratky pre oba certifikáty v § 20 ods. 2 (týka sa prvej vety) a legislatívnej skratky označenia zmluvy v § 21 ods. 4 (týka sa druhej vety).

K bodu 44: Nové znenie odsekov 1 a 3 zohľadňuje rozšírenie preskúmavania aj na konania o vydanie a zrušenie technických osvedčení, ktoré doteraz absentuje.

Okrem toho sa znenie formulačne upresňuje a zároveň sa predlžuje príliš krátka lehota na podanie žiadosti, a to až na dvojnásobok.

Navrhovaná úprava posilní právnu istotu výrobcov stavebných výrobkov a spresní kompetenciu ministerstva v rámci výkonu štátneho dohľadu nad autorizovanými osobami a osvedčovacími miestami.

K bodu 45: Vypúšťa sa vydávanie vyhlásenia zhody výrobcom stavebného výrobku s technickou špecifikáciou (§ 25) z časti upravujúcej konania, pretože vydávanie jednostranného vyhlásenia výrobcu nie je konaním.

Podmienky vydávania vyhlásenia zhody a jeho obsah sú upravené v novom § 7a.

K bodu 46: Ide o upresňujúce úpravy písmen v súvislosti s požiadavkou na preukazovanie účinnosti systému vnútropodnikovej kontroly v procese technického osvedčovania a na potrebu zreteľne odlíšiť, aký predpis alebo technická norma, ak existujú, sa v technickom osvedčovaní použije.

K bodu 47: Vypúšťa sa nepotrebná náležitosť žiadosti o začatie konania. Účastníkom technického osvedčovania môže byť len výrobca.

Ak aj výrobca výnimočne niekoho splnomocní svojím zastupovaním v technickom osvedčovaní, ide o zastupovanie na základe plnomocenstva podľa všeobecných predpisov (§ 23 a nasl. Občianskeho zákonníka) a nie podľa predpisov o stavebných výrobkoch.

K bodu 48: Navrhovanou úpravou sa dosiahne zreálnenie lehoty na predloženie návrhu zmluvy o podmienkach vydania technického osvedčenia. Predĺženie je motivované potrebou mať dostatočný čas na vypracovanie pracovného programu, ktorý tvorí prílohu návrhu zmluvy a na úpravu textu návrhu zmluvy s prihliadnutím na všetky okolnosti týkajúce sa stavebného výrobku, výrobcu a miesta výroby.

K bodu 49: Nové znenie odseku 6 sleduje upresnenie postupu vydávania technického osvedčenia a jeho odlíšenia od vydávania tzv. európskeho technického osvedčenia (v novom odseku 7).

K bodu 50: Ide o nové ustanovenie (nový odsek 7) o postupe vydávania aj európskych technických osvedčení. (od 1. mája 2004)

Postup je upravený podľa usmernenia Európskej organizácie pre technické osvedčovanie a je v súlade s existujúcou praxou v štátoch Európskej únie.

Vypustenie odsekov 13 až 15 súvisí so zavedením samostatného § 26b týkajúceho sa konania o zrušenie technického osvedčenia. Ich obsah je v zásade presunutý do § 26b.

K bodu 51: Úprava novooznačeného odseku 8 vyplýva z vloženia nového odseku 7 (v predchádzajúcom bode) a z možnosti vydávať európske technické osvedčenia.

Ustanovením sa ukladá povinnosť slovenskému osvedčovaciemu miestu, ktoré je na základe notifikácie vykonanej ministerstvom členom Európskej organizácie pre technické osvedčovanie, pred jeho vydaním uskutočniť povinné „pripomienkové konanie“ o jeho návrhu, ktorého účastníkmi sú všetky ostatné osvedčovacie miesta, ktoré sú členmi Európskej organizácie pre technické osvedčovanie.

K bodu 52: V novom znení písmen v novooznačenom odseku 10 (doteraz odsek 9) ide o upresnenie obsahu technického osvedčenia podľa predpisov Európskej organizácie pre technické osvedčovanie.

K bodu 53: Vypúšťa sa (písmenom j) nadbytočná požiadavka na obsah technického osvedčenia, ktorá je už zohľadnená v novonavrhovanom písmene d).

K bodu 54: Upresňuje (v novooznačenom odseku 12) sa doručovanie oznámenia o vydaní technického osvedčenia ministerstvu, pretože ministerstvo má zverejniť oznámenie o vydaní technického osvedčenia vo svojom vestníku.

K bodu 55: Zavádza (v novooznačenom odseku 13) sa nová povinnosť výrobcu stavebného výrobku umožniť komukoľvek nahliadnuť do technického osvedčenia a poskytnúť odplatne kópiu technického osvedčenia.

Touto úpravou sa umožní sprístupnenie obsahu technického osvedčenia každému, kto o to prejaví záujem. Táto úprava je v duchu princípu slobodného prístupu k informáciám.

K bodu 56: Nové paragrafy upravujú možnosť vydania predbežného technického osvedčenia (§ 26a) a konanie o zrušenie technického osvedčenia § 26b).

Možnosť v konaní o vydanie technického osvedčenia vydať predbežné technické osvedčenie bude prínosom pre prax a zároveň riešením často patovej situácie, ktoré vzniká tým, že overiť vhodnosť stavebného výrobku v stavbe nie je možné bez toho, aby sa stavebný výrobok vyskúšal v praxi (napr. v experimentálnej stavbe).

Bez overenia vhodnosti nemožno vydať technické osvedčenie, ani vydať technickú normu.

Konanie o zrušenie technického osvedčenia doteraz nie je upravené v samostatnom paragrafe, ale je súčasťou paragrafu o vydanie technického osvedčenia.

V záujme prehľadnosti a na základe faktu, že ide o samostatné konanie a nie o súčasť konania o vydanie technického osvedčenia, sa navrhuje upraviť ho v samostatnom paragrafe.

To umožňuje upresniť doterajšie podmienky na zrušenie technického osvedčenia.

K bodu 57: Zrušenie § 27 sa navrhuje z dôvodu potreby zrušenia Slovenského registra stavebných výrobkov. Tento register je informačnou tlačovinou, ktorá nemá právnu relevanciu, pretože zápis v ňom nemá konštitutívne účinky a nie je pre výrobcov povinný.

Išlo o fakultatívne zverejňovanie na základe záujmu výrobcu stavebného výrobku, ktoré má len informatívny účel, čím sa v podstate stalo viac komerčným (propagačným), než úradným periodikom vydávaným ministerstvom, hoci náklady na jeho vydávanie plynú zo štátneho rozpočtu.

Vstupom do Európskej únie sa trh rozšíri na celé jej územie a postupne by jeho zápisy strácali aj svoj informatívny význam, pretože k slovenským výrobcom pribudne niekoľkonásobne viac výrobcov z členských štátov, ktorí nebudú dávať svoje stavebné výrobky dávať zapisovať do registra.

Takýto úradný register v členských štátoch neexistuje. Katalógmi stavebných výrobkov sa zaoberajú obchodné spoločnosti a nie štátne orgány.

Zrušenie § 28 sa navrhuje jednak v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože tam uvádzané zákazy a výnimky z nich v Európskej únii neprichádzajú do úvahy, a jednak preto, že v § 7a a v § 22 sa novelou uvádza ako jeden z dôvodov na zrušenie vyhlásenia zhody a certifikátu aj ukončenie platnosti technickej špecifikácie.

K bodu 58: V prvej časti zmeny (odsek 1) ide len o odstránenie terminologickej nepresnosti. Pripojenie novej vety upresňuje pojem zahraničný stavebný výrobok.

Odo dňa vstupu do Európskej únie členské štáty už nebudú mať postavenie zahraničia a európske technické osvedčenia a európske certifikáty a európske značka zhody budú rovnako platiť na celom trhu Európskej únie so stavebnými výrobkami.

Ustanovenie odseku 2 sa týka stavebných výrobkov, ktoré boli vyrobené mimo Európskej únie a majú sa doviezť na územie Slovenskej republiky, a tým zároveň na územie Európskej únie.

Podmienkou dovozu takýchto stavebných výrobkov je, aby ich dovozca sídlil na území Európskej únie a splnil podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh.

K bodu 59: Ustanovenie § 30 sa vypúšťa, pretože európske technické osvedčenia a európske certifikáty budú platiť priamo, a teda nie sú písomnosťami z cudziny.

K bodu 60: Účelom prechodného ustanovenia je umožniť platnosť už získaných certifikátov a urobených vyhlásení o zhode.

Certifikáty a vyhlásenia zostanú platiť aj po účinnosti tejto novely až do času v nich vyznačeného dátumu platnosti.

Možnosť ich predčasného zrušenia na základe zákonného dôvodu tým nie je dotknutá.

Zákon sa dopĺňa o odkaz na právne akty Európskej únie

K bodu 61: Zákon sa dopĺňa o § 31b Právne akty Európskej únie a v prílohe zákona je uvedený zoznam preberaných právnych aktov.

K bodu 62 Ide o terminologickú úpravu v záujme priblíženia sa terminológii smernice Rady a vykonávacích rozhodnutí Európskej komisie.

K čl. II: Vzhľadom na podstatné zásahy do zákona č. 90/1998 Zb. vykonané v rokoch 1999, 2000 a týmto zákonom sa z dôvodu vhodnosti pre prax navrhuje, vydať úplné znenie zákona.

K čl. III: Účinnosť ustanovení, ktorých realizácia je možná až po vstupe do Európskej únie, odkladá sa účinnosť časti nových ustanovení až na deň vstupu.

Materiál prerokovaný a schválený uznesením vlády Slovenskej republiky

Č. 959/2003 z 8. októbra 2003

Bratislava 9. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Gyurovszky v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu