Zákon, ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie 133/1969 účinný od 27.11.1970 do 31.12.1971

§ 2
Daňovníci

(1)
Daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku sú:
a)
štátne hospodárske organizácie, v ktorých objem výkonov priemyselnej alebo stavebnej činnosti, prípadne súhrn objemov týchto činností presahuje polovicu celkových výkonov;
b)
odborové (generálne) riaditeľstvá, pokiaľ aspoň polovica podriadených organizácií podlieha zdaneniu podľa písmena a);
c)
organizácie zahraničného obchodu;
d)
tuzemské účastinné spoločnosti;
e)
organizácie vzniknuté na podklade zmluvy o združení,*) pokiaľ aspoň polovica ich zakladateľov alebo členov sú organizácie uvedené pod písmenami a) až d).
(2)
Daňovníkmi dane z objemu miezd sú všetky štátne hospodárske organizácie, organizácie zahraničného obchodu, tuzemské účastinné spoločnosti a organizácie uvedené v odseku 1 písm. e).
(3)
Daňovníkmi podnikových daní nie sú organizácie, ktoré podliehajú dôchodkovej dani,*) dôchodkovej časti poľnohospodárskej dane,**) a organizácie, pre ktoré sa podľa doterajších predpisov***) ku dňu účinnosti zákona určil osobitný vzťah k štátnemu rozpočtu. Dani zo zisku a dani z majetku nepodliehajú organizácie Ústrednej správy železníc.

§ 3
Základ dane

(1)
Základom dane zo zisku je vytvorený bilančný zisk zo všetkej činnosti daňovníka a z hospodárenia so všetkým majetkom, vykázaný v riadne vedenom účtovníctve, zvýšený o položky, ktoré treba pripočítať (ďalej len „pripočítateľné položky“), a znížený o položky, ktoré možno odpočítať (ďalej len „odpočítateľné položky“). V prípade, že daňovník nevykáže zisk, je základom dane zo zisku suma pripočítateľných položiek prevyšujúca odpočítateľné položky; ak daňovník vykáže stratu, je základom tejto dane suma pripočítateľných položiek prevyšujúca súčet straty a odpočítateľných položiek.
(2)
Bilančný zisk tvoria tržby z výrobných činností, odovzdanie výrobkov, prác a služieb, aktivovanie investícií, aktivovanie materiálu, tržby z nevýrobných činností, ostatné výnosy, ako aj cenové prirážky (zrážky) a dotácie zvyšujúce tržby, zmeny stavu zásob a zostatkov časového rozlíšenia po odpočítaní položiek skracujúcich tržby a výnosy (nákupnej ceny predaných zásob, dane z obratu, tržieb z predaných základných prostriedkov a pod.) a celkových nákladov vrátane finančných nákladov a povinných odvodov do štátnych fondov.
(3)
Za dotácie zvyšujúce tržby sa považujú dotácie a intervencie k cenám. Súčasťou tržieb sú i dotácie, intervencie a príspevky poskytnuté na základe faktúr.
(4)
Podrobnú náplň jednotlivých zložiek tvorby zisku podľa odseku 2 ustanovujú predpisy o účtovníctve jednotne pre celú Československú socialistickú republiku.

§ 4
Pripočítateľné položky

a)
položky účtované v nákladoch daňovníka
1.
príspevky, pokiaľ daňovník nie je povinný ich uhradiť podľa právnych predpisov, subvencie, dary a iné bezodplatné venovania;
2.
tvorba, prípadne zmena stavu rezerv nezodpovedajúca právnym predpisom;
3.
výdavky spojené s pohostením, v organizáciách zahraničného obchodu len výdavky s pohostením a dary nad limit schválený vládou Československej socialistickej republiky;
4.
položky, ktorých zahrnutím do nákladov sa v rozpore s právnymi predpismi skrátil bilančný zisk;
5.
platené pokuty a penále;
6.
zúčtované prirážky k náhrade za vypustenie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd;
7.
zúčtované poplatky včítane prirážky za znečisťovanie ovzdušia;
b)
vratky dane z majetku a neuhradená strata zo závodného stravovania;
c)
sumy prijaté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.
d)
nezdanené prídely do fondov, skracujúce tvorbu zisku a použité na účely, na ktoré možno podľa právnych predpisov použiť zdanené vlastné prostriedky organizácie;
e)
vernostné prídavky baníkom nad určený okruh alebo nad určené rozpätie,*) sumy vynaložené na ochranné odevy, obuv a pomôcky nad normy určené regulatívmi alebo nad určený okruh pracovníkov a hodnota naturálnych požitkov nad rámec predpisov alebo nad určený okruh pracovníkov.

§ 5
Odpočítateľné položky

(1)
Odpočítateľnými položkami od zisku sú tieto položky, pokiaľ sa podľa právnych predpisov neúčtujú v nákladoch alebo na ťarchu tvorby zisku daňovníka:
a)
zaplatená daň z majetku;
b)
zaplatená daň z pozemkov;†)
c)
zaplatené náhrady za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v geológii;
d)
príspevok do fondu technického rozvoja vytvoreného na odborovom riaditeľstve;
e)
príspevok do fondu škôd a náhrad v baníctve;
f)
príspevok do fondu geologických prác ustanovený osobitnými predpismi.
(2)
Odpočítateľnými položkami sú ďalej:
a)
účelové vývozné prémie, pokiaľ sú zahrnuté v zisku;
b)
zisk zo závodného stravovania;
c)
prijaté pokuty a penále a prijaté sumy, ktoré sa už zdanili daňou zo zisku alebo obdobnou daňou u iného daňovníka, a položky zdanené už u toho istého daňovníka, ak sú súčasťou zisku;
d)
príspevok na podnikovú bytovú výstavbu do výšky 50 % rozpočtovej ceny podľa skutočnej realizácie výstavby v bežnom roku a do rovnakej výšky splátky úverov na podnikovú bytovú výstavbu čerpaných do 31. 12. 1969;
e)
sumy poskytnuté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.
f)
odmeny k Červeným zástavám vlády a Ústrednej rady Čs. ROH alebo k zástavám, príp. štandardám im na roveň postaveným, pokiaľ sú zahrnuté v zisku.

§ 6
Daňová sadzba

a)
40 % v organizáciách, ktoré sa zaoberajú prevažne výrobou stavebných hmôt, výrobou konštrukcií alebo dielcov, a v organizáciách potravinárskeho priemyslu (s výnimkou organizácií zaoberajúcich sa prevažne strojárenskou výrobou alebo výrobou obalov),
b)
50 % v energetických organizáciách zapojených do jednotnej elektrizačnej sústavy, ktorých prevažnou činnosťou je výroba alebo rozvod elektrickej energie alebo výroba tepla (s výnimkou závodných elektrární),
c)
60 % v baníckych organizáciách, ktorých prevažnou činnosťou je ťažba alebo úprava tuhých palív, príp. rúd alebo vyhľadávanie alebo ťažba bitúmenov, a v plynárenských organizáciách zaoberajúcich sa prevažne výrobou, rozvodom alebo uskladnením vykurovacích plynov,
d)
85 % v tých peňažných ústavoch, ktoré sú účastinnými spoločnosťami a majú vytvorený všeobecný rezervný fond vo výške určenej stanovami.

§ 9
Majetok daňovníka

(1)
Majetok daňovníka tvoria:
a)
pri základných prostriedkoch a nedokončených investíciách stav fondu základných prostriedkov a investícií a stav fondu výstavby;
b)
pri obežných prostriedkoch stav obratového fondu a stav všetkých ostatných fondov organizácie okrem fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, fondu technického rozvoja, fondu škôd a náhrad v baníctve a fondu geologických prác, pokiaľ príspevok do tohto fondu je odpočítateľnou položkou pri dani zo zisku [§ 5 ods. 1 písm. f)]; pri tuzemských účastinných spoločnostiach aj účastinný kapitál;
c)
nerozdelený zisk a stav rezerv nezodpovedajúcich právnym predpisom.
(2)
Z majetku daňovníka sa odpočítajú:
a)
zostatková cena
1.
základných prostriedkov slúžiacich ako samostatné zariadenia*) prevažne bytovým, zdravotníckym, rehabilitačným, výchovným, kultúrnym a telovýchovným účelom, na rekreáciu vlastných zamestnancov (vrátane pionierskej rekreácie ROH) alebo na závodné stravovanie a ubytovanie;
2.
samostatných základných prostriedkov slúžiacich výlučne na zlepšenie čistoty vody a ovzdušia, na zaistenie bezpečnosti alebo na ochranu zdravia pracujúcich;
3.
základných prostriedkov slúžiacich výlučne na účely civilnej obrany a zvláštne úlohy;
4.
základných prostriedkov v konzervácii, určených na osobitné úlohy;
5.
cestných komunikácií s verejnou premávkou;
6.
základných prostriedkov odovzdaných do dočasného používania a použitých na účely uvedené pod č. 1 až 3.
Zostatková cena základných prostriedkov uvedených pod č. 1 až 6 sa odpočíta z majetku daňovníka len vo výške krytej fondom základných prostriedkov a investícií;
b)
prostriedky fondov, ktoré sú na základe rozhodnutia vlády uložené na osobitných účtoch a viazané (napr. minimálna výška rezervného fondu);
c)
cena zásob materiálu civilnej obrany a ďalej zásob na zvláštne úlohy, ktorých skladovanie sa daňovníkovi osobitne uložilo, pokiaľ sú kryté niektorým z podnikových fondov;
d)
neuhradená strata;
e)
cena pozemkov, ak je do základných prostriedkov zahrnutá.

§ 10
Daňová sadzba

Sadzba dane z majetku je 5 % zo základu dane; v žriedlových organizáciách, Československej námornej plavbe, Brnenských veľtrhoch a výstavách a v organizáciách uvedených v § 6 písm. b) a c) je sadzba 2 %.

§ 11

Pre určenie daňovej povinnosti je rozhodujúci priemerný stav majetku v zdaňovacom období.

§ 13
Základ dane

Základom dane z objemu miezd je u daňovníka objem všetkých v bežnom roku zúčtovaných miezd vrátane ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku. Do základu dane z objemu miezd sa nezapočítavajú odmeny zúčtované na vyplatenie najlepším pracovníkom zo sumy, ktorú organizácia dostala ako odmenu k Červenej zástave vlády a Ústrednej rady Čs. ROH alebo k zástave, príp. štandarde jej na roveň postavenej.

§ 14
Daňová sadzba

(1)
Sadzba dane z objemu miezd je:
pri prírastku priemerných miezd oproti predchádzajúcemu roku v % sadzba dane v % z objemu miezd od 0 do 3 0,5a nad 3 do 5 1,5 + 1a nad 5 do 7 3,5 + 1,5a nad 7 do 10 6,5 + 3a nad 10 15,5 + 6a
pričom činiteľ „a“ sa rovná percentu prírastku priemerných miezd presahujúcemu spodnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(2)
Priemernou mzdou bežného roku sa rozumie podiel pripadajúci na jedného pracovníka vypočítaný z objemu miezd (§ 13) zníženého o zúčtovanú mzdu za produktívnu prácu učňov a skutočného priemerného počtu pracovníkov v bežnom roku. Priemerná mzda predchádzajúceho roku sa určí tak, aby sa zachovala metodická a organizačná porovnateľnosť s bežným rokom.

§ 15

Daňovníci dane zo zisku a dane z majetku odvádzajú do štátneho rozpočtu príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 25 % z objemu v bežnom roku zúčtovaných miezd a ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku. Do základu pre výpočet príspevku na sociálne zabezpečenie sa nezapočítavajú odmeny zúčtované na vyplatenie podľa druhej vety § 13 (bod 17). Súčasťou príspevku na sociálne zabezpečenie je aj poistné nemocenského poistenia.*) Príspevok na sociálne zabezpečenie je súčasťou nákladov daňovníka.

§ 19
Premlčanie

(1)
Dane podľa tohto zákona nemožno vymerať ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani.
(2)
Príspevok na sociálne zabezpečenie nemožno vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol daňovník povinný tento príspevok odviesť.
(3)
Ak je úkon na vymeranie alebo vymáhanie dane, prípadne na vymáhanie príspevku na sociálne zabezpečenie vykonaný, plynie premlčacia lehota znova od konca roku, v ktorom bol daňovník o tomto úkone upovedomený.
(4)
Odvody vykonávané podľa zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a zákonač. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd, ktorých povinnosť vznikla po 1. 1. 1971, nemožno vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom povinnosť odvodu vznikla.
(5)
Pokiaľ sa vykoná úkon na vymáhanie odvodu podľa odseku 4, platia obdobne ustanovenia odseku 3.

§ 20
V právomoci orgánov určených zákonmi národných rád pre daňovníkov so sídlom v príslušnej republike s výnimkou poplatníkov riadených federálnymi orgánmi je:

a)
rozšíriť pri dani zo zisku okruh odpočítateľných položiek (§ 5), prípadne upraviť alebo zrušiť niektoré z určených položiek, a to najviac v rozsahu 3 % daňového základu všetkých daňovníkov;
b)
úplne oslobodiť od dane zo zisku a dane z majetku novobudované podniky na plánovaný čas výstavby, čiastočne oslobodiť od dane zo zisku a dane z majetku podniky, ktoré sa podstatne rozširujú, najmä budovaním nových závodov, a to na plánovaný čas výstavby;
c)
určiť miesta a odvetvia (odbory), prípadne jednotlivé organizácie, v ktorých daň z objemu miezd nebude postihovať prírastky objemu miezd vyplývajúce z rastu zamestnanosti;
d)
určiť podmienky, za ktorých sa nebude zdaňovať prírastok priemerných miezd vyplývajúci zo zníženia zamestnanosti;
e)
znížiť sadzbu dane z objemu miezd v jednotlivých pásmach zdanenia maximálne o 1% v súlade so mzdovopolitickými zámermi a s potrebou diferencovaného tempa rastu priemerných miezd v jednotlivých odvetviach, prípadne i organizáciách;
f)
v prípadoch odôvodnených špecifickými podmienkami a ekonomickou účelnosťou povoliť odvod podnikových daní odborovým (generálnym) riaditeľstvám alebo obdobným orgánom hospodárskeho riadenia za výrobnú hospodársku jednotku ako celok alebo povoliť ako experiment, aby sa zdaňoval zisk, prípadne aj majetok výrobnej hospodárskej jednotky ako celku a aby daňovníkom dane zo zisku, príp. aj dane z majetku za celú výrobnú hospodársku jednotku mohlo byť odborové (generálne) riaditeľstvo alebo obdobný orgán hospodárskeho riadenia; ak tieto orgány hospodárskeho riadenia majú podriadené organizácie v oboch republikách, je potrebná dohoda príslušných orgánov oboch republík;
g)
schvaľovať v niektorých vybraných organizáciách alebo odboroch experimentálne vyskúšanie dane zo zisku pri progresívnej daňovej sadzbe určenej v závislosti od rentability organizácie a schvaľovať vyskúšanie ďalších spôsobov zdanenia podnikových miezd;
h)
povoľovať zľavy dane z majetku a dane zo zisku daňovníkom, ktorí vykonávajú činnosť vo verejnom záujme, a to pri dani zo zisku až do výšky 35 % z rozdielov medzi príjmami a výdavkami z tejto činnosti a pri dani z majetku až do výšky daňovej povinnosti pripadajúcej na skutočný majetok, ktorý slúži na túto činnosť.
ch)
určiť podmienky, za ktorých nebudú prirážky k náhrade za vypustenie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd, ako aj poplatky a prirážky za znečisťovanie ovzdušia pripočítateľnými položkami k zisku na účely výpočtu dane zo zisku;
i)
povoľovať v odvetví potravinárskeho priemyslu zľavy z dane z majetku až do výšky tejto dane z tej časti hodnoty zásob vybraných druhov výrobkov, ktorá je krytá obratovým fondom; druhy týchto výrobkov určí Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy.

§ 21
Orgány určené zákonmi národných rád pre daňovníkov so sídlom v príslušnej republike s výnimkou poplatníkov riadených federálnymi orgánmi môžu:

a)
povoľovať zľavy z dane z majetku a z dane zo zisku daňovníkom, u ktorých celková daňová povinnosť týchto daní bude viac ako 85 % základu dane zo zisku nezníženého o daň z majetku, a to najviac tak, aby celková daňová povinnosť týchto daní bola najmenej 85 % tohto základu;
b)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia; v organizáciách v pôsobnosti federálnych orgánov môže rozhodnúť Ministerstvo financií Československej socialistickej republiky;
c)
určiť na účely dane z objemu miezd východiskovú úroveň miezd
1.
pre novovzniknuté organizácie a v prípadoch reorganizácií,
2.
v organizáciách, miestach, prípadne odvetviach (odboroch), ak tak rozhodne vláda Českej socialistickej republiky alebo vláda Slovenskej socialistickej republiky;
d)
urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu toho istého základu dane u toho istého daňovníka;
e)
pre jednotlivé prípady urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí.

§ 22

Výnimky, zvýhodnenia a zľavy pre daňovníkov v pôsobnosti federálnych orgánov podľa § 20 môže povoliť vláda Československej socialistickej republiky a podľa § 21 Ministerstvo financií ČSSR, a to pokiaľ ide o prípady uvedené v § 21 písm. c) - po dohode s federálnym Ministerstvom práce a sociálnych vecí.

*)  Paragraf 85 ods. 6 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva. **)  Druhá časť zákona č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani. ***)  Paragraf 68 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva. *)  Zákon č. 177/1968 Zb. o vernostnom prídavku baníkov. †)  Zákon č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani. *)  T. j. zariadenia evidované v účtovníctve ako samostatné inventárne predmety. *)  § 57 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. *)  Paragraf 40 ods. 1 písm. a) a b) vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva.