Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 131/2002 účinný od 01.05.2019 do 30.06.2019

§ 12
Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy

(1)
Vedecká rada verejnej vysokej školy
a)
prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b)
schvaľuje na návrh rektora vnútorný predpis podľa § 15 ods. 1 písm. b) po jeho prerokovaní akademickým senátom verejnej vysokej školy,
c)
pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveň verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole [§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
schvaľuje kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f)
prerokúva návrhy na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku v odbore habilitačného konania a inauguračného konania, pri ktorom vysoká škola v žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania uviedla študijný odbor, v ktorom neuskutočňuje študijné programy fakulta,
g)
prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie profesora v odbore habilitačného konania a inauguračného konania, pri ktorom vysoká škola v žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania uviedla študijný odbor, v ktorom uskutočňuje študijné programy fakulta, koná tak na návrh vedeckej rady fakulty, a ak návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením vedeckej rade fakulty,
h)
schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
i)
schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie funkcií profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
j)
schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty (§ 79),
k)
udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum" (v skratke „DrSc."),5)
l)
udeľuje významným domácim aj zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa" (v skratke „Dr.h.c."),
m)
navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul „profesor emeritus",
n)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
o)
plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2)
Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.

§ 20
Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy

(1)
Verejná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať tieto údaje,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva; verejná vysoká škola je zároveň povinná každoročne predkladať ministerstvu školstva návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok,
c)
uložiť výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy do verejnej časti registra účtovných závierok,16)
d)
vypracovať, prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva,
e)
bezplatne poskytovať Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“) a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,20a)
f)
vypracovať súhrnnú informáciu o možnostiach štúdia na vysokej škole (ďalej len „informácia o možnostiach štúdia"); štruktúru informácií o možnostiach štúdia určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva,
g)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
h)
pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu školstva a Ministerstvu financií Slovenskej republiky predpokladanú výšku úveru, podrobnosti jeho čerpania a splácania a písomne informovať aj o dohodnutých zmenách v zmluve najneskôr 15 dní pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere,
i)
zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov verejnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt,
j)
pre webové sídla a mobilné aplikácie vo svojej správe dodržiavať štandardy pre prístupnosť a funkčnosť webových sídiel a mobilných aplikácií, ako aj minimálne požiadavky na obsah webových sídiel vydané podľa osobitného predpisu.20c)
(2)
Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
prehľad činností vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku súvisiacich s plnením poslania vysokej školy a jej dlhodobého zámeru,
b)
výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. b)],
c)
zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch verejnej vysokej školy, ktoré nastali v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
(3)
Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov, ktoré obsahuje,
b)
výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bola audítorom overená (§ 19 ods. 3),
c)
analýzu výnosov a nákladov s vyčlenením výnosov a nákladov z podnikateľskej činnosti,
d)
vývoj a konečný stav fondov,
e)
stav a pohyb majetku,
f)
analýzu finančných tokov,
g)
rekapituláciu zúčtovania so štátnym rozpočtom,
h)
návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3),
i)
ďalšie údaje, ktoré určí správna rada verejnej vysokej školy.

§ 50
Študijný odbor

(1)
Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.
(2)
Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré profilujú absolventa.
(3)
Ministerstvo školstva vydáva sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov“) všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s ministerstvom obrany, ministerstvom vnútra a ministerstvom zdravotníctva. Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, a ich opisy.
(4)
Opis študijného odboru obsahuje najmä
a)
názov študijného odboru v štátnom jazyku a v anglickom jazyku,
b)
stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých je možné získať vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore,
c)
údaj, že v príslušnom študijnom odbore
1.
je možné spájať študijné programy prvého stupňa a študijné programy druhého stupňa do jedného celku,
2.
nie je možné študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne v študijných programoch druhého stupňa, alebo
3.
nie je možné spájať študijné programy prvého stupňa a študijné programy druhého stupňa do jedného celku,
d)
udaj, či v príslušnom študijnom odbore je možné uskutočňovať interdisciplinárne štúdiá,
e)
vymedzenie obsahu študijného odboru podľa odseku 2,
f)
vymedzenie akademického titulu udeľovaného po absolvovaní rigoróznej skúšky a po obhajobe rigoróznej práce, ak ide o študijný odbor, v ktorom rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce možno vykonať,
g)
údaj, či sa v príslušnom študijnom odbore vyžaduje stanovisko k predpokladu uplatnenia absolventov študijného programu v praxi; ak sa stanovisko vyžaduje, uvádza sa aj názov právnickej osoby, ktorá ho vydáva,
h)
údaj, či sa študijným odborom nahrádza iný študijný odbor,
i)
kód stupňa vzdelania podľa medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelania.
(5)
Ak sa študijný odbor zo sústavy študijných odborov vypustí alebo ak sa vypustí stupeň, v ktorom je možné získať vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore, oprávnenia vysokej školy vzťahujúce sa na vypustený študijný odbor alebo stupeň sa stávajú oprávneniami študijného odboru, ktorým sa nahrádza príslušný študijný odbor, a ministerstvo školstva túto skutočnosť vyznačí v registri študijných programov a v registri študijných odborov. Vysokoškolské vzdelanie získané v študijnom odbore, ktorý bol vypustený, sa považuje za rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním získaným v študijnom odbore, ktorým bol príslušný študijný odbor nahradený.

§ 53
Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program

(1)
Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu.
(2)
Absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(3)
Vysoká škola môže vytvoriť študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň, len ak to umožňuje opis študijného odboru. V študijnom odbore, v ktorom nie je možné študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne v študijných programoch druhého stupňa, môže vysoká škola vytvárať len študijné programy spájajúce prvý stupeň a druhý stupeň. Absolvent študijného programu spájajúceho prvý stupeň a druhý stupeň získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre študijný program
a)
druhého stupňa v dennej forme štúdia je jeden, dva alebo tri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
jeden akademický rok je 60 kreditov,
2.
dva akademické roky je 120 kreditov,
3.
tri akademické roky je 180 kreditov,
b)
druhého stupňa v externej forme štúdia je dva, tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
dva akademické roky je 60 kreditov,
2.
tri akademické roky je 120 kreditov,
3.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
c)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v dennej forme štúdia je päť alebo šesť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
päť akademických rokov je 300 kreditov,
2.
šesť akademických rokov je 360 kreditov,
d)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v externej forme štúdia je sedem alebo osem akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
sedem akademických rokov je 300 kreditov,
2.
osem akademických rokov je 360 kreditov.
(5)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
(6)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul „inžinier" (v skratke „Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").
(7)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“)
(8)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa odsekov 6 a 7, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art.").
(9)
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister" alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Podmienkou pripustenia k obhajobe rigoróznej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) absolventa študijného programu so zverejnením a sprístupnením rigoróznej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a)
„doktor prírodných vied" (v skratke „RNDr."),
b)
„doktor farmácie" (v skratke „PharmDr."),
c)
„doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),
d)
„doktor práv" (v skratke „JUDr."),
e)
„doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),
f)
„doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(10)
Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
(11)
Rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce je oprávnená uskutočňovať len vysoká škola, ktorá má v príslušnom študijnom odbore akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje akademický titul „magister“.

§ 59
Zápis na štúdium

(1)
Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.
(2)
Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.
(3)
Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie. Právo uchádzača, ktorý bol na štúdium prijatý podmienečne, na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak najneskôr v deň určený na zápis nepreukáže splnenie základných podmienok na prijatie.
(4)
Vysoká škola môže na základe písomnej žiadosti povoliť za podmienok určených v jej študijnom poriadku zápis študentovi
a)
inej verejnej vysokej školy, štátnej vysokej školy alebo súkromnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom odbore,
b)
uznanej vysokej školy38aa) zriadenej podľa právnych predpisov iného štátu, ktorý bol prijatý na štúdium v príslušnom stupni v obdobnej oblasti poznania.
(5)
Vysoká škola rozhodne o žiadosti študenta inej vysokej školy o zápis na štúdium do 30 dní od doručenia všetkých podkladov určených k takému rozhodnutiu študijným poriadkom vysokej školy.
(6)
Dňom zápisu podľa odseku 4 sa študent stáva študentom vysokej školy, na ktorú sa zapísal, a jeho predchádzajúce štúdium sa považuje za zanechané dňom, ktorý predchádza dňu zápisu. Vysoká škola, ktorá umožnila študentovi zápis, oznámi vysokej škole, na ktorej študent zanechal štúdium, do troch pracovných dní od uskutočnenia zápisu, ktorému študentovi a v akom študijnom programe umožnila zápis a dátum zápisu.

§ 70
Práva študenta

(1)
Študent má právo najmä
a)
študovať študijný program, na ktorý bol prijatý; ak vysoká škola vykonala v študijnom programe úpravy, študent v štúdiu tohto študijného programu pokračuje podľa predmetov a pravidiel po úprave, ak pravidlá študijného programu neurčujú inak,
b)
utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods. 4 písm. g)],
c)
zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
d)
pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania predmetov pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
e)
v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
f)
zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
g)
zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
h)
aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,
i)
slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,
j)
na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi,
k)
ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok,
l)
za podmienok určených študijným poriadkom zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru.
(2)
Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.39)

§ 76
Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly „docent“ a „profesor“

(1)
Vysoká škola, ktorá má udelenú akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania, umožňuje získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (v skratke „doc.“; skratka „doc.“ sa uvádza pred akademickým titulom) alebo „profesor“ (v skratke „prof.“; skratka „prof.“ sa uvádza pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole (ďalej len „uchádzač“) a spĺňa určené kritériá na získanie titulu docent alebo profesor.
(2)
Vedecko-pedagogický titul „docent“, umelecko-pedagogický titul „docent“, vedecko-pedagogický titul „profesor“ a umelecko-pedagogický titul „profesor“ sa udeľujú len v odboroch habilitačného konania a inauguračného konania.
(3)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" je
a)
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (§ 54 ods. 1),
b)
vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania; podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(4)
Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent" je vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania. Podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(5)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.
(6)
Vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ v odbore habilitačného konania a inauguračného konania udelí vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania na vysokej škole,
b)
svojimi vedeckými prácami vytvoril v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania ucelené vedecké dielo alebo svojimi umeleckými dielami a umeleckými výkonmi vytvoril v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania ucelené umelecké dielo,
c)
je v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania uznávanou vedeckou osobnosťou v odborných kruhoch alebo uznávanou umeleckou osobnosťou v umeleckých kruhoch.
(7)
Návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ schváli vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienky uvedenej v odseku 5 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania na vysokej škole,
b)
ovplyvnil vývin príslušného odboru habilitačného konania a inauguračného konania vytvorením vedeckej školy alebo umeleckej školy alebo originálnej všeobecne uznávanej skupiny, ktorá nadväzuje na jeho publikované vedecké práce, objavy, vynálezy alebo umeleckú tvorbu,
c)
je v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania uznávanou vedeckou alebo umeleckou osobnosťou, jeho vedecké práce alebo umelecké diela alebo umelecké výkony dosiahli aj medzinárodné uznanie.
(8)
Splnenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 posudzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu docent a kritérií na získanie titulu profesor schválených podľa § 12 ods. 1 písm. e).
(9)
Vysoká škola môže požadovať od uchádzača o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ poplatok na úhradu nákladov spojených s habilitačným konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre uchádzača, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis vysokej školy. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov na toto konanie. Poplatok je príjmom vysokej školy.
(10)
Vysoká škola zverejňuje v lehotách ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 11 na dobu piatich rokov odo dňa skončenia habilitačného konania alebo inauguračného konania na webovom sídle určenom ministerstvom školstva
a)
údaje z profesijného životopisu uchádzača habilitačného konania alebo uchádzača inauguračného konania v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné priezvisko,
2.
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly, vedecké hodnosti,
3.
rok narodenia,
4.
údaje o vysokoškolskom vzdelaní, ďalšom akademickom raste a absolvovanom ďalšom vzdelávaní,
5.
údaje o priebehu zamestnaní a priebehu pedagogickej činnosti,
6.
údaje o odbornom alebo o umeleckom zameraní,
7.
údaje o publikačnej činnosti,
8.
ohlasy na vedeckú alebo umeleckú prácu,
9.
počet doktorandov, ktorým je alebo bol školiteľom s určením, koľkí z nich štúdium ku dňu vyhotovenia životopisu riadne skončili,
b)
názov odboru habilitačného konania a inauguračného konania, v ktorom sa konanie uskutočňuje,
c)
tému habilitačnej práce alebo inauguračnej prednášky,
d)
údaje o oponentoch, najmä ich meno a priezvisko, akademický titul a vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul,
e)
oponentské posudky,
f)
zloženie vedeckej rady, ktorá prerokovala návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo návrh na vymenovanie profesora, a to v rozsahu meno a priezvisko člena vedeckej rady, jeho akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti; ak člen vedeckej rady vysokej školy nie je členom akademickej obce tejto vysokej školy alebo ak člen vedeckej rady fakulty nie je členom akademickej obce vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou, uvádza sa aj názov zamestnávateľa tohto člena,
g)
rozhodnutie vedeckej rady po skončení habilitačného konania alebo inauguračného konania,
h)
ďalšie údaje o priebehu habilitačného konania alebo inauguračného konania.
(11)
Podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“, štruktúre a obsahu profesijného životopisu, o ďalších údajoch zverejňovaných o priebehu habilitačných konaní alebo inauguračného konania, o spôsobe a forme ich zverejňovania a lehoty ich zverejňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Príloha č. 4 k zákonu č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 363/2007 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).

2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2. 12. 2016).