Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 131/2002 účinný od 01.01.2004 do 30.06.2004

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Hlavnou časťou zákona je novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). V nadväznosti na túto novelu a na ďalšie úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády v oblasti vysokého školstva návrh zákona prináša aj novelizáciu zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s implementáciou periodického hodnotenia výskumu a vývoja zavedeného zákonom č. 132/2002 o vede a technike (ďalej len „zákon o vede o technike“), návrh zákona prináša aj nevyhnutnú novelizáciu tohto zákona vo vzťahu k vysokým školám. Z dôvodu zavedenia postupnej diverzifikácie poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na všetky príslušné vysoké školy v návrhu zákona sa novelizuje aj zákon č. 401/20002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a zákon NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Novela zákona o vysokých školách prináša zmeny v štyroch oblastiach.

V prvej oblasti ide o zmeny, ktoré je Slovenská republika zaviazaná medzinárodnými dohovormi urobiť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Vysokým školám sa ukladajú povinnosti zohľadniť obsah vzdelávania stanovený v predpisoch rezortov, ktoré v nich implementovali obsah príslušných smerníc Európskej únie na výkon regulovaných povolaní alebo regulovaných odborných činností vykonávaných občanmi členských štátov Európskej únie. Ďalej sa v súvislosti so vstupom do Európskej únie navrhuje vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a rozčleňuje sa uznávanie dokladov o vzdelaní na uznávanie na akademické účely a na uznávanie na účely výkonu povolania občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky. Súčasťou tejto časti zmien v zákone o vysokých školách je aj stanovenie lehôt, do uplynutia ktorých musia vysoké školy vo vybraných študijných odboroch uplatniť zmeny v obsahu vzdelávania podľa príslušných právnych predpisov jednotlivých rezortov.

V druhej oblasti ide o úpravu ustanovení, u ktorých sa v priebehu účinnosti nového zákona o vysokých školách preukázala nutnosť ich zmeny. Ide najmä o odstránenie legislatívno-technických nepresností súčasného znenia zákona. V novele sa zároveň primerane implementuje aj zákon č. 428/2002 Z. z. na ochranu osobných údajov.

Tretia oblasť zmien sa dotýka špecializačného štúdia v medicíne. Novela vypúšťa príslušné ustanovenia, podľa ktorých je uvedené štúdium študijným programom tretieho stupňa, pretože sa jedná o prvok, ktorý je v priamom rozpore s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva. Špecializačné štúdium v medicíne sa upravuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktorý môžu uskutočňovať len vysoké školy.

Novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prináša zmeny, ktoré majú zvýšiť účinnosť tohto nástroja na sociálnu podporu študentov. Najvýznamnejšou zmenou je návrh na zvýšenie maximálnej ročnej výšky pôžičky z 20 000 Sk na 40 000 Sk, ako aj jej vyplácanie v dvoch splátkach namiesto doterajšieho mesačného vyplácania. Okrem toho sa na základe doterajších skúseností z činnosti fondu upresňuje a zjednodušuje viacero ustanovení tohto zákona.

V návrhu novely zákona o vede a technike sa upravuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Ďalej sa vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie úloh. Do zákona o vede a technike sa tiež navrhujú zaradiť chýbajúce prechodné ustanovenia, ktoré vytvárajú priestor pre rozbeh periodického hodnotenia výskumu a vývoja.

V návrhu novely zákona č. 401/20002 Z. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity (ďalej len „SZU“) sa tento zákon dopĺňa o prechodné ustanovenie, ktoré zabezpečí kontinuitu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na SZU, pokiaľ táto univerzita a ostatné vysoké školy získajú príslušnú akreditáciu. V zákone NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa zavádza proces akreditácie vzdelávacích aktivít ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Návrh zákona nemá priamy vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona bol prerokovaný na Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR. Rada nemala pripomienky k tým ustanoveniam návrhu zákona, ktorý je predmetom tohto predloženého návrhu.

Návrh zákona nemá environmentálny vplyv a ani priamy vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s trendmi rozvoja vysokého školstva v európskom priestore, kde sa vysoké školy aktívne zúčastňujú medzinárodnej spolupráce v súlade s Bolonskou deklaráciou.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)vyplývajú z tzv. pozičných a iných dokumentov, t. j. návrh zákona svojou problematikou:

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení;

-patrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 v kapitole 2;

-patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup 2001;

-patrí taktiež medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), kapitola XVIII. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-patrí medzi priority aproximácie práva podľa screeeningu, kapitola 2 – Voľný pohyb osôb, podkapitola 02.10.10. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je úlohou vyplývajúcou z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b) vyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 2 – Voľný pohyb osôb. Slovenská republika prevzala v negociačnej pozícii ku kapitole 2 – Voľný pohyb osôb záväzok uskutočniť transpozíciu acquis v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií prijatých do konca roka 1999 v termíne do konca roka 2002 a acquis prijatého v roku 2000 až do súčasnosti v termínoch platných pre členské štáty EÚ, resp. so špecifikovaním termínov podľa uznesení vlády SR č. 962/2001, 780/2001 a 1232/2002.

4.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve

Zmluva o Európskej únii (Amsterdamské znenie) v článku 6 v odseku 2 upravuje rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

V sekundárnom práve je nepriamo upravená v smerniciach:

Smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy

Smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania a prípravy, doplňujúca Smernicu 89/48/EHS

Smernica rady č. 93/16/EHSz 5. apríla 1993 na umožnenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a ďalších dokladov formálnej kvalifikácie

Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 97/50/ES zo 6. októbra 1997, ktorá mení a dopĺňa smernicu č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o odbornej spôsobilosti

Smernica komisie č. 98/21/ES z 8. apríla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady č. 93/16/EHS o umožnení voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii

Smernica komisie č. 98/63/ES z 3. septembra 1998, ktorá mení a dopĺňa smernicu rady č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, osvedčení a ďalších oficiálnych dokladov o kvalifikácii

Smernica komisie 99/46/ES z 21. mája 1999, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady č. 93/16/EHS o umožnení voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnej kvalifikácii

Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár

Smernica Rady č. 77/453/EEC zo dňa 27. júna 1977 o koordinácii opatrení ustanovených v zákonoch, iných predpisoch alebo administratívnych opatreniach týkajúcich sa činnosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Smernica rady 89/595/EHS z 10. októbra 1989, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/452/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o odbornej kvalifikácii sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení umožňujúcich efektívne uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovania služieb a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/453/EHS týkajúca sa koordinácie zákonom stanovených ustanovení, predpisov alebo administratívnych postupov týkajúcich sa činnosti sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť

Smernica rady č. 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní architektov vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovania služieb, naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár (Text s platnosťou pre EHP)

Smernica Rady č. 78/1026/EHS z 18. decembra 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o odbornej spôsobilosti vo veterinárnom lekárstve a o opatreniach uľahčujúcich účinné uplatňovanie práva podnikať a slobody poskytovať služby v znení smernice Rady č. 81/1057/EHS zo 14. decembra 1981, ktorou sa dopĺňajú Smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS a 78/1026/EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, všeobecných zdravotných sestier, zubných lekárov a zverolekárov vzhľadom na nadobudnuté práva.

b)

c)

d)

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)

b)

c)žiadna; vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Doplnením ustanovenia sa explicitne zavádza pojem „hlavná činnosť vysokej školy“. Tento pojem je dôležitý najmä v súvislosti s pravidlami hospodárenia verejných vysokých škôl a pri tvorbe rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý sa viaže na hlavnú činnosť vysokej školy.

K bodu 2

Vysokým školám sa umožňuje uskutočňovať aj ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (lekárov, zubných lekárov, farmaceutov, sestier, pôrodných asistentiek, laborantov, asistentov, technikov a iných zdravotníckych pracovníkov). Ďalšie vzdelávanie môžu uskutočňovať v špecializačných odboroch, odboroch certifikačnej prípravy a ďalších formách ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov uvedených v nariadení vlády SR č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve (pozri § 2 nariadenia).

K bodu 3

Poslanie vysokých škôl vzhľadom na ich vzdelávací, vedecký a umelecký potenciál sa rozširuje aj o pomoc pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných a stredných škôl rôznymi metódami a formami.

K bodu 4

Uvedené ustanovenie rozširuje výhradné právo vysokých škôl nielen na poskytovanie, ale aj na organizovanie vysokoškolského vzdelávania v záujme vylúčenia toho, aby vysokoškolské vzdelávanie mohli organizovať rôzne nevysokoškolské inštitúcie za účelom zisku, ako je tomu napr. v súčasnosti, a čo sa stáva nielen terčom kritiky ale aj znižuje kvalitu vzdelávania.

K bodu 5

Vypúšťa sa špecializačné štúdium v medicíne ako vysokoškolské vzdelávanie. Tento druh vzdelávania sa opätovne stáva špecializovaným ďalším vzdelávaním, ktorým svojou podstatou v skutočnosti je.

K bodu 6

Dôvodom úpravy je zosúladenie periódy, v ktorej sa uskutočňuje komplexná akreditácia vysokých škôl, s obdobím, na ktoré sa vypracováva dlhodobý zámer vysokej školy.

K bodu 7

Ustanovenie sa dopĺňa ako veľmi dôležitá akademická sloboda a právo, ktoré v doterajšom zákone nie je explicitne uvedené, a vytvára nielen primeraný priestor, ale je namierené aj proti možnému potláčaniu názorov. Vypustenie časti textu v písmene c) je z dôvodu odstránenia duplicity, ktorá by zavedením nového písmena d) nastala.

K bodu 8

Úpravou ustanovenia sa dosahuje odstránenie logicky a právne nesprávnych termínov v texte.

K bodu 9

Vzhľadom na dôležitosť úkonov týkajúcich sa majetku vysokej školy, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, dopĺňa sa ustanovenie o potrebu vyžiadania súhlasu senátu spresnením textu, že sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny celého akademického senátu verejnej vysokej školy, teda nielen prítomných členov, ako vyplývalo z pôvodného ustanovenia.

K bodu 10

Dôvodom úpravy je zosúladenie textu ustanovenia § 12 s textom v ostatných ustanoveniach zákona, a to najmä s § 77 ods. 1 zákona, s § 15 ods. 1 písm. c) a s § 111 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z.

K bodu 11

Odstraňuje sa legislatívnotechnický nedostatok uvedením legislatívnej skratky pri prvom výskyte termínu.

K bodom 12 a 13Verejná vysoká škola je z hospodársko-právneho hľadiska novým typom organizácie. Pre dosiahnutie skvalitnenie finančného riadenia verejných vysokých škôl, a tým aj dosiahnutia vyššej efektívnosti ich hospodárenia, zákon predpokladá, že sledovanie hospodárenia verejných vysokých škôl je založené na časovom rozlíšení používania finančných prostriedkov, teda na primárnom sledovaní výnosov a nákladov namiesto sledovania príjmov a výdavkov ako tomu je v rozpočtových organizáciách. V tomto bode sa oproti platnému zneniu upresňujú aj jednotlivé druhy výnosov verejnej vysokej školy vstupujúce do jej rozpočtu. Nepravidelné výnosy, ako sú napríklad dary alebo výnosy z dedičstva sa dostávajú do rozpočtu prostredníctvom finančných fondov verejnej vysokej školy.

Upresňuje sa tiež práca s finančnými fondmi, kde sa zdôrazňuje ich tvorba z celkového hospodárskeho výsledku.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že niektoré verejné vysoké školy používajú decentralizovaný systém hospodárenia, umožňuje sa používanie aj viacerých osobitných účtov na vedenie podnikateľskej činnosti verejnej vysokej školy.

K bodu 15

Vzhľadom na novo upravené ustanovenia pôvodného § 16 ods. 8 sa vypúšťa ustanovenie ods. 4. Ďalej sa zrušuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach na vykonávanie podnikateľskej činnosti vysokých škôl, nakoľko ustanovenia zákona v tejto oblasti sú dostatočne podrobné na úpravu podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôl. Tento názor sa opiera aj o vyjadrenie Stálej komisie LRV pre finančné právo, ktorej bol v uplynulom období opakovane predložený návrh príslušnej vyhlášky.

K bodu 16

Úprava aktualizuje odkaz na zákon o účtovníctve.

K bodu 17

Verejné vysoké školy vedú v súčasnosti finančné prostriedky aj na účtoch v bankách. Budú však napojené na Štátnu pokladnicu. Preto sa upravuje text ustanovenia a dopĺňa odkaz na zodpovedajúci zákon.

K bodu 18

Upresňuje sa formulácia ustanovenia a v poznámke pod čiarou sa nahrádza názov neplatného osobitného predpisu aktuálnym názvom osobitného právneho predpisu.

K bodu 19

Upresnenie textu ustanovenia vychádzajúce zo skúseností z ročného fungovania zákona.

K bodu 20

Dôvodom úpravy je zosúladenie textu ustanovenia § 30 s textom v ostatných ustanoveniach zákona.

K bodu 21

Úpravou sa mierne rozširuje špecifickosť bohosloveckých verejných vysokých škôl, bohosloveckých fakúlt a konfesijných verejných vysokých škôl v oblasti vnútorného fungovania správnej rady.

K bodu 22

Upravuje sa legislatívny nesúlad medzi § 35 ods. 1 a 2 a § 39 v postavení kňazských seminárov.

K bodu 23

Novela v § 112 navrhuje, aby poľnohospodárska pôda vo vlastníctve štátu užívaná vysokoškolským poľnohospodárskym podnikom a lesný majetok štátu užívaný vysokoškolským lesníckym podnikom prešli k 1. januáru 2004 do vlastníctva verejnej vysokej školy podobne, ako sa to stalo s ostatným majetkom štátu, ktorý verejné vysoké školy mali v správe k 1. januáru 2003. V súvislosti s týmto ustanovením sa potom navrhuje vypustenie pôvodného odseku 6 ako neaktuálneho.

K bodu 24

Úprava umožňuje realizáciu ustanovenia § 35 a upresňuje postavenie kňazských seminárov, ktoré doterajší zákon určoval nejasne. Zároveň sa umožňuje aj postavenie kňazských seminárov ako samostatných právnických osôb mimo vysokých škôl. V tom prípade však v kňazských seminároch možno uskutočňovať len výchovu, vysokoškolské vzdelávanie sa môže uskutočňovať len na vysokej škole, resp. bohosloveckej fakulte.

K bodu 25

Do správnej rady verejnej vysokej školy sa dopĺňa zástupca delegovaný študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy. Tým sa v súlade so zameraním zákona posilňuje jeho orientácia na potreby študentov. Vzhľadom na obmenu študentov sa jeho funkčné obdobie stanovuje na 2 roky.

K bodu 26

Vypúšťa sa právne a logicky zbytočná veta, pretože ak sú zasadnutia správnej rady verejné, aj funkcionári verejnej vysokej školy majú právo sa ich zúčastniť.

K bodom 27 a 28

Úprava umožňuje stanoviť hranicu hodnoty nehnuteľného majetku, ku ktorého nadobúdaniu alebo prevodu dáva predchádzajúci písomný súhlas správna rada verejnej vysokej školy, čo je potrebné preto, aby sa nemusela správna rada schádzať ku každej zmene týkajúcej sa nakladania s nehnuteľným majetkom bez ohľadu na jeho hodnotu. Úpravou znenia sa zároveň zrovnoprávňuje stav vo vyjadrovaní súhlasu správnej rady v nakladaní s nehnuteľným majetkom so stavom s vyjadrovaním súhlasu správnej rady s nakladaním s hnuteľným majetkom. Zároveň sa upravuje znenie písmena c) upresnením, že vecné bremeno resp. predkupné právo sa vzťahuje na majetok verejnej vysokej školy.

K bodu 29

Týmto ustanovením sa odstraňuje technické nedopatrenie v doterajšom zákone, ktorý neupravoval, ktoré ustanovenia zákona týkajúce sa verejných vysokých škôl sa vzťahujú na aj štátne vysoké školy, upravoval iba výnimky vzťahujúce sa na vojenské a policajné vysoké školy. Ustanovenia označené „pre vysoké školy“ (to sú ustanovenia prvej časti a väčšina ustanovení piatej až trinástej časti) sa vzťahujú na všetky vysoké školy, ak v zákone nie je uvedené inak. Ustanovenia určené pre jednotlivé druhy vysokých škôl podľa § 2 ods. 2, teda pre verejné vysoké školy, štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy, sa vzťahujú len na tieto príslušné vysoké školy, ak v zákone nie je uvedené inak. Napríklad na štátne vysoké školy sa vzťahuje väčšina ustanovení o verejných vysokých školách. Ale na súkromné vysoké školy charakterizované v štvrtej časti sa väčšina ustanovení o verejných vysokých školách nevzťahuje.

K bodom 30 a 32

Úpravou sa odstraňujú niektoré technické nedopatrenia vo vymedzení niektorých výnimiek v zákone, ktoré neplatia, resp. primerane platia pre vojenské a policajné vysoké školy a sprehľadňuje sa spôsob ich vyjadrenia.

K bodu 31

Ide o zosúladenie textu s novým právnym predpisom.

K bodu 33

Úprava znenia je potrebná vzhľadom na zmenu postavenia špecializačného štúdia v medicíne na osobitný typ ďalšieho vzdelávania z postavenia študijného programu tretieho stupňa, pretože pôvodné postavenie tohto štúdia ako študijného programu tretieho stupňa nie je v súlade s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva.

K bodu 34

Ustanovenie je vypustené, lebo problematiku registra študentov upravuje novelizovaný § 73, ako aj z dôvodu zmeny postavenia špecializačného štúdia v medicíne.

K bodu 35

Úprava znenia je potrebná vzhľadom na zmenu postavenia špecializačného štúdia v medicíne.

K bodu 36

Ide o upresnenie znenia, pretože termín „študijné odbory v oblasti zdravotníctva“ nie je v právnych predpisoch zaužívaný. Termínom „príslušný“ sa označujú práve študijné odbory uskutočňované na zdravotníckych vysokých školách.

K bodu 37

Dôvodom vypustenia ustanovenia je, že uznávanie zahraničného vysokoškolského vzdelávania je v kompetencii ministerstva školstva.

K bodu 38

Vzhľadom k tomu, že špecializačné štúdium v medicíne nie je študijným programom tretieho stupňa a mení sa na ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve, bolo potrebné upraviť doterajšie znenie a zosúladiť ho s existujúcou formou ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve upravenou v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve a s používanou terminológiou v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Špecializačnú príprava vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve uskutočňujú vysoké školy, skladá sa z teoretickej a praktickej časti a po jej absolvovaní pracovník v zdravotníctve získa diplom o špecializácii.

K bodu 39

Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program (§ 83 ods. 2 zákona) hodnotí Akreditačná komisia aj personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu, avšak od právnickej osoby, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, sa v § 47 ods. 4 také podklady k žiadosti o udelenie štátneho súhlasu doteraz nevyžadovali. Preto je potrebné ich vyžiadať osobitne. Túto povinnosť právnickej osobe je potrebné v súlade s Ústavou SR uložiť v zákone.

K bodu 40

Upresnenie ustanovenia o kompetencii ministerstva vzhľadom k sústave študijných odborov, ktoré je vecne aj právne potrebné.

K bodu 41

Ustanovenie implementuje kompetenciu cirkevnej vrchnosti pri zaraďovaní študijných odborov z oblasti teológie do sústavy študijných odborov. Nevymedzuje sa príslušný kompetentný orgán, lebo tie sú u jednotlivých cirkví odlišné a upravujú ich predpisy príslušnej cirkvi.

K bodu 42

Navrhovaná úprava vypúšťa splnomocnenie ministerstva na vydanie všeobecne záväzného predpisu o sústave študijných odborov. Na základe odporúčania Stálej komisie LRV pre správne právo, ktoré poskytla po prerokovaní návrhu pôvodne predpokladaného všeobecne záväzného predpisu, ministerstvo vydáva sústavu svojim správnym aktom (pozri bod 43).

K bodu 43

V § 57 ods. 1 sa predpokladá, že vysoká škola môže v procese prijímacieho konania skúmať, či uchádzač má požadované schopnosti a predpoklady na štúdium študijného programu. Preto je potrebné, aby tieto boli súčasťou definície študijného programu. Osobitne významné je to najmä pri študijných programoch druhého stupňa a tretieho stupňa.

K bodu 44

Ustanovením sa uplatňuje aproximačná požiadavka vyplývajúca z príslušných smerníc Európskej únie, podľa ktorej sú prístupové štáty k dňu vstupu do Európskej únie povinné zabezpečiť, že obsah a rozsah vysokoškolského vzdelávania v regulovaných povolaniach (lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, veterinárny lekár a architekt) v deň vstupu zodpovedá a po vstupe naďalej bude zodpovedať minimálnym požiadavkám stanoveným v smerniciach (napríklad dodržanie minimálnych požiadaviek na dĺžku štúdia, obsah štúdia, výstupné vedomosti študenta, pomer teoretickej a praktickej zložky vysokoškolského štúdia a pod.). Požiadavky smerníc sú premietnuté v príslušných rezortných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré odbornú spôsobilosť v uvedených regulovaných povolaniach obsahujú, ako je uvedené v príslušnej poznámke pod čiarou.

K bodu 45

Vo vzťahu k požiadavke Európskej únie na odlíšenie vzdelávania lekárov a vzdelávania zubných lekárov po obsahovej aj formálnej stránke (pozri Hodnotiaca správa misie TAIEX z júla 2002) je nevyhnutné zaviesť samostatný študijný odbor zubné lekárstvo a akademický titul pre zubného lekára „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“), odlišný od študijného odboru a aj udeleného akademického titulu lekára „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Zároveň sa znenie upravuje aj legislatívno – technicky. V nadväznosti na tieto zmeny sa upravuje názov akademického titulu „doktor veterinárnej medicíny“ na „doktor veterinárskeho lekárstva“.

K bodu 46

Zmena vo vzťahu k bodu 38, ktorým sa vypúšťa zo zákona pojem špecializačné štúdium v medicíne ako študijný program tretieho stupňa.

K bodu 47

Upravené znenie odseku dostatočne definuje dohodu medzi vysokou školou a externou vzdelávacou inštitúciou. V dohode si obidve strany konkrétne určia podmienky, za akých bude doktorand pôsobiť v externej vzdelávacej inštitúcii. Súčasné znenie zákona slovom „pracovno-právne“ môže zavádzať v tom zmysle, že Zákonník práce sa vzťahuje aj na doktorandov, ako tomu bolo podľa zákona č. 172/1990 Zb. Cieľom nového zákona je posilnenie statusu doktorandov ako študentov verejnej vysokej školy.

K bodu 48

Návrhom úpravy ustanovenia sa upresňuje používanie pojmu akademický titul tak, ako je používaný v celom znení zákona.

K bodu 49

Ide o sprísnenie znenia ustanovenia, aby vysoká škola nepožadovala od uchádzača pri prijímacích skúškach obsah vedomostí nad rámec obsahu úplného stredného vzdelania.

K bodu 50

Skrátenie termínu povinného zverejnenia informácií o prijímaní na vysokú školu zo štyroch mesiacov na dva umožňuje pružnejší prístup k inováciám študijných programov, pričom neobmedzuje uchádzačov. Táto zmena sa považuje za vhodnú aj vzhľadom na skoršie termíny prijímacieho konania na vysokých školách s talentovými skúškami.

K bodu 51

Doplnenie týchto ustanovení vyplýva z potreby zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Bez spracúvania uvedených údajov nie je možné uskutočniť prijímacie konanie ani poskytnúť tieto údaje na štatistické účely. Keďže je v kompetencii vysokej školy podľa § 57 ods. 1 zákona určovanie ďalších podmienok na prijatie, ktoré sú špecifické podľa zamerania študijného programu a z nich vyplýva aj možnosť požadovania ďalších údajov v podkladoch (§ 58 ods. 5), tieto údaje vysoká škola môže spracovávať iba so súhlasom uchádzača o vysokoškolské štúdium, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky na štúdium. V prípade § 58 ods. 4 ide o poskytovanie údajov Ústavu informácii a prognóz školstva ako priamo riadenej organizácii, pričom nedochádza k menovitej identifikácii dotknutej osoby.

K bodu 52

Znenie odseku sa dáva do súladu s princípom kreditového štúdia, podľa ktorého si študent určuje pri zápise, akú časť povinností predpísaných študijným programom zamýšľa v úseku štúdia, ktorého sa dotýka zápis, absolvovať.

K bodu 53

Ustanovenie o zložení skúšobných komisií pre štátne skúšky sa dopĺňa s cieľom garantovať, že najmenej polovicu komisie budú tvoriť vysokoškolskí učitelia vo funkciách profesorov alebo docentov.

K bodom 54 a 55

Škála jazykov, v ktorej môže študent požadovať doklady o štúdiu, je veľmi široká. Aj keď je táto služba za poplatok, zaťažuje vysokú školu, ktorá nie je na tieto služby uspôsobená a zrejme by využívala často služby úradných prekladateľov. Dodatok k diplomu (jeden z dokladov o štúdiu) vo vyhláške č. 614/2002 Z. z. na požiadanie vydáva vysoká škola v anglickom jazyku. Vzhľadom na vysokú frekvenciu používania anglického jazyka v medzinárodnej komunikácii, sa navrhuje zákonom upraviť na uvedené účely ako povinnosť vysokej školy používanie iba tohto jazyka.

K bodu 56

Upresnenie znenia ustanovenia z formálneho hľadiska.

K bodu 57

Upresnenie ustanovenia z právneho aj formálneho hľadiska.

K bodu 58

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení tohto zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zavádza sa aj centrálny register študentov, ktorý vedie ministerstvo a je potrebný na napr. aj na poskytovanie údajov vysokým školám napr. o študentoch (ods. 5), ktorí študujú na viacerých vysokých školách súčasne, aby sa zamedzilo neoprávnenému priznaniu sociálneho štipendia, neoprávnenému prideleniu ubytovania v študentskom domove, aby sa zistilo, či študent už študoval na inej vysokej škole v súvislosti s odlišným určením školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia a pod. Poskytovanie vymenovaných údajov v ods. 5 vysokými školami z registra študentov vysokej školy sa umožňuje najmä právnickým osobám zaoberajúcim sa službami na preukazovanie nárokov na zľavy racionálnejším elektronickým spôsobom než doterajším administratívne náročným spôsobom, a to vydávaním písomných potvrdení o štúdiu vysokou školou.

K bodu 59

Upresnenie príslušného ustanovenia, aby nevznikala pochybnosť, že o funkčné miesta docenta a profesora sa môžu uchádzať aj vysokoškolskí učitelia s vedecko-pedagogickými alebo umelecko-pedagogickými titulmi „docent“ a „profesor“ získanými podľa predchádzajúcich predpisov.

K bodu 60

Upresnenie používania skratiek vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“.

K bodom 61 a 62

Podmienkou získania titulu docent je úspešné absolvovanie habilitačného konania a obhájenie habilitačnej práce. Pojem habilitácia je v tomto kontexte v ustanoveniach nadbytočný a vypúšťa sa.

K bodu 63

Ide o upresnenie znenie ustanovenia, ktoré pripúšťalo viaceré interpretácie.

K bodu 64

Doplnenie tohto ustanovenia vyplýva z potreby upraviť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov ochranu osobných údajov zamestnancov vysokej školy, ktoré spracúvajú a uchovávajú vysoké školy na účely vymenované v odseku 1. Týmto spôsobom sa zároveň umožňuje zníženie administratívnej náročnosti pri využívaní týchto údajov (nie je napr. potrebné vydávanie rôznych písomných potvrdení o zamestnancovi).

K bodu 65

Znenie vypúšťaného ustanovenia sa presúva na vhodnejšie miesto do novooznačeného odseku 3 tohto paragrafu, pretože Akreditačná komisia sa k uvedenému začleneniu vyjadruje len v rámci komplexnej akreditácie.

K bodu 66 a 67

Znenie vypúšťaného ustanovenia sa presúva na vhodnejšie miesto do novooznačeného odseku 3 tohto paragrafu, pretože Akreditačná komisia hodnotí úroveň výskumnej činnosti vysokej školy len v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy.

K bodu 68

Zmena vyplýva z vypustenia odseku v predmetnom paragrafe (§ 82).

K bodu 69

Zriadenie Akreditačnej komisie upravuje § 81 zákona o vysokých školách. Z uvedeného dôvodu sa upresňuje znenie ods. 6, ďalej sa tu navrhuje spresnenie v nadväznosti na nariadenie vlády o Akreditačnej komisii a činnosť jej pracovných skupín. Zmenou v ods. 7 sa upresňuje znenie ustanovenia a zároveň sa zosúlaďuje so zmenami súvisiacimi s vypustením pôvodného odseku 3.

K bodu 70

Oprava v zákone nesprávne uvedeného odkazu. Súčasne sa dopĺňa posudzovanie profilu absolventa ako súčasť akreditácie študijného programu.

K bodu 71

Doterajšie znenie neumožňovalo, aby mohla iná fakulta vysokej školy požiadať v uvedenom prípade o akreditáciu iného študijného programu v tom istom študijnom odbore.

K bodu 72

Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa implementuje kompetencia cirkevnej vrchnosti pri akreditácii študijných programov z oblasti teológie, čo je v súlade s filozofiou zákona a rešpektovaním kompetentnej cirkevnej vrchnosti pri rozhodovaní o akreditácii študijných programov v oblasti teológie.

K bod 73

Upresnenie, podľa ktorého sa hodnotenie výskumnej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie uskutočňuje v nadväznosti na jej dlhodobý zámer.

K bodu 74

Doplnenie znenia v odseku 3 v nadväznosti na požiadavku vypracovať a predložiť podklady vysokými školami ku komplexnej akreditácii tak, aby sa mohla podľa odseku 4 toho istého paragrafu Akreditačná komisia vyjadriť o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16.

K bodu 75

Úprava ustanovenia zabezpečuje väzbu hodnotenia výskumu na vysokých školách na ustanovenie o periodickom hodnotení podľa zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.

K bodu 76

Navrhovaným znením sa presúva spôsob stanovenia metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám výlučne do kompetencie ministerstva. Ústup od ustanovenia upravovať metodiku všobecne záväznym právnym predpisom vychádza z potreby jej každoročnej aktualizácie v spolupráci s vysokými školami, ktorá je pre úspešný rozvoj vysokého školstva potrebná a doterajšie skúsenosti s ňou sú dobré. Jednotlivé druhy dotácií sa zároveň konkretizujú odvolaním sa na príslušné ustanovenia alebo ich vymenovaním.

K bodu 77

V ustanovení sa opravuje nesprávne odvolanie sa na príslušný paragraf. Ďalej sa rozširujú možnosti vysokej školy požadovať poplatky za doklady spojené so štúdiom o poplatok za uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu.

K bodom 78

V odseku 14 sa spresňuje používanie pojmov.

K bodu 79

Formálna úprava znenia ustanovenia a doplnenie univerzitných pastoračných centier ako subjektu podporovaného zo zdrojov na podporu športových a kultúrnych aktivít študentov vysokých škôl.

K bodu 80

Úprava znenia ustanovenia v nadväznosti na úpravu § 89 odsek 8.

K bodu 81

Príslušné ustanovenie sa v upravenom znení so zavedením lehoty na rozhodnutie presúva do kompetencie ministra (bod 83.).

K bodu 82

Úpravou sa opravuje nesprávny odkaz.

K bodu 83

V tomto paragrafe sa dopĺňa medzi právomoci ministra rozhodovanie o priznaní práva vysokým školám vo vymedzených oblastiach a dopĺňa sa lehota rozhodnutia.

K bodu 84

Medzi právomoci ministra sa dopĺňajú jeho kompetencie pri zaraďovaní a vyraďovaní vysokých škôl medzi výskumné univerzity.

K bodu 85

Ministerstvo školstva SR registruje vnútorné predpisy vysokých škôl, vnútorné predpisy fakúlt nepodliehajú registrácii na ministerstve.

K bodu 86

Návrhom sa upresňuje znenie ustanovenia.

K bodu 87

V ustanovení sa jednoznačne odlišuje uznávanie dokladov občanov členských štátov Európskej únie na účely výkonu povolania v Slovenskej republike na základe požiadavky Európskej komisie v nadväznosti na prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Ako príklad sa odkazuje na osobitný právny predpis, ktorý sa zaoberá spôsobom uznávania dokladov o vzdelaní na účely výkonu povolania občanov Európskej únie v Slovenskej republike.

K bodu 88

Upresnenie znenia ustanovenia o vzťahu rozhodovania podľa zákona o správnom konaní a rozhodovania podľa zákona o vysokých školách.

K bodu 89

Vzhľadom na časové oneskorenie implementácie akreditácií sa navrhuje posunúť termín definitívneho prechodu na nové študijné programy o jeden rok. Následne sa upravujú aj termíny ukončenia štúdia podľa predchádzajúcich predpisov.

K bodom 90 až 94

Úpravy nadväzujúce na bod 89.

K bodu 95 Doplnené ustanovenie umožňuje uskutočňovať aj priebežnú kontrolu spôsobilosti vysokých škôl zodpovedajúcu právam priznaným podľa doterajších predpisov (§ 109 ods. 3 až 6).

K bodu 96Z dôvodu záväzkov Slovenskej republiky zahrnutých do prístupovej zmluvy Slovenskej republiky do Európskej únie sa umožňuje vysokým školám poskytovať doterajšie vysokoškolské študijné programy s minimálnymi požiadavkami uvedenými v sektorových smerniciach Európskej únie nasledovne. V kategórii zubný lekár tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajších študijných programov len do roku 2009, v týchto študijných programoch bolo potrebné podľa príslušných smerníc uskutočniť pomerne veľa úprav, ktoré sa začnú uplatnovať vo výučbe až od školského roka 2003/04, čiže poslední absolventi podľa starých študijných programov absolvujú v lete roku 2008. V prípade povolania farmaceut absolventi starých študijných programov ukončia štúdium v roku 2005. V ostatných kategóriách regulovaných povolaní: sestra a pôrodná asistentka tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajších študijných programov len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V študijných programoch týchto regulovaných povolaní boli požadované zmeny uplatnené v študijných plánoch už prebiehajúcich ročníkoch štúdia od začiatku akademického roka 2002/03. Do zákona sa ďalej zahrňuje požiadavka vyplývajúca zo sektorových smerníc Európskej únie, aby sa vysokoškolské vzdelávanie v kategórii lekár, zubný lekár a farmaceut organizovalo len formou denného štúdia, v kategórii sestra a pôrodná asistentka taktiež v dennej forme a len výnimočne aj v externej forme so súhlasom Ministerstva školstva SR po predchádzajúcom vyjadrení Ministerstva zdravotníctva SR.

K bodu 97

Vypustenie odkazu pod čiarou, ktorý bol nesprávne uvedený.

K bodu 98

Týmto ustanovením sa opätovne umožňuje, aby vysoká škola vydala osvedčenie o možnosti používať akademický titul tým absolventom, ktorí skončili štúdium podľa predchádzajúcich predpisov, na základe ktorých však akademický titul nezískali. Takáto možnosť bola upravená aj v zákone č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona NR SR č. 324/1996 Z. z. o vysokých školách, v platnom zákone však bola vynechaná v domnení, že po 12 rokoch už všetci záujemcovia využili túto možnosť. Reálny stav je však taký, že pribúda žiadateľov o priznanie akademického titulu, ktorého udelenie však zákon o vysokých školách neupravuje. Súčasne sa jednoznačne upravuje používanie skratiek akademických titulov.

K bodu 99

Upravuje sa technická chyba v členení paragrafu.

K bodu 100

V ustanovení sa rieši prechod majetku štátu do vlastníctva verejných vysokých škôl v prípade poľnohospodárskej pôdy a lesného majetku užívaných vysokoškolskými podnikmi (pozri bod 22).

K článku II

K bodu 1

Aktualizácia odkazu na právny predpis. Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov od 1. 4. 2002.

K bodu 2

Aktualizuje sa odkaz na právny predpis. Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z.“ bol zrušený a nahradený zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve od 1. 1. 2002.

K bodu 3

Pri vypustení textu ustanovenia „...nepoberá v zahraničí štipendium ani inú finančnú podporu“, ide o skutočnosť, že pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách je diskriminačné, ak sa zohľadňuje v jeho neprospech, či má štipendium alebo inú finančnú podporu, pritom študenti, študujúci na slovenských verejných vysokých školách, ktorí poberajú sociálne štipendium, zo zákona môžu mať priznanú pôžičku, ak o ňu požiadajú. Týmto znením sa zrovnoprávňujú všetci študenti vysokých škôl.

K bodu 4

V pôvodnom texte zákona sa uvádza, že prostriedky použité na správu fondu vrátane miezd zamestnancov nesmú prekročiť 6 % zo schváleného rozpočtu fondu na príslušný kalendárny rok. Uvedené percento sa upravuje o medziročný prírastok v závislosti od ročnej miery inflácie. Zmena, aby sa do nákladovej položky nezahrňovali dane z príjmov, zabezpečí, aby nedochádzalo k prekročeniu 6 %-tnej hranice prostriedkov určených na správu fondu.

K bodu 5

Vypustením príslušného ustanovenia sa zlepšuje dostupnosť k pôžičkám pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách a vylúči sa ich diskriminácia oproti študentom na slovenských vysokých školách (pozri aj bod 3).

K bodom 6 a 7

Zmenou termínu žiadosti o pôžičku a následne aj vyplácania pôžičky na skorší termín je možné zabezpečiť študentom finančné zdroje hneď po zápise. Tiež sa vytvárajú podmienky, aby študenti mali možnosť požiadať o pôžičku na nasledujúci akademický rok v skoršom termíne, ak v priebehu prázdnin odchádzajú na študijné pobyty v zahraničí.

K bodu 8

Zmena pre študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách podobne ako pre študentov študujúcich na slovenských vysokých školách v bode 6.

K bodu 9

V ustanoveniach odsekov 7 a 8 sa upravuje postup schválenia pôžičky s ohľadom na zmeny v termínoch na predloženie žiadostí, tento postup sa aj zjednodušuje.

K bodu 10Zmenou ustanovenia sa zvyšuje maximálna výška pôžičky na jeden akademický rok z 20 tis. Sk na 40 tis. Sk, aby si študent dokázal zabezpečiť životné a študijné potreby aj bez prípadnej podpory rodiny. Maximálna výška pôžičky sa obmedzuje na 240 tis. Sk. Účelom zaokrúhlenia výšky pôžičky je odstránenie prácnosti vyplácania pôžičiek pri veľkom počte klientov.

K bodu 11

Pôžička sa vypláca po uzavretí zmluvy po prvý raz vo výške jej jednej polovice na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa pôžička vypláca v sume 2 tis. Sk mesačne. Výplata polovice sumy pôžičky umožňuje z tejto sumy úhradu zvýšených nákladov na štúdium vyskytujúcich sa na začiatku akademického roku. Druhá polovica pôžičky sa vyplatí v mesiaci február nasledujúceho kalendárneho roka, aj táto časť pôžičky má rovnaký účel, ako prvá časť pôžičky. Ak je pôžička schválená v priebehu akademického roka, najvyššia výška pôžičky na príslušný akademický rok podľa odseku 3 za znižuje o jednu desatinu za každý uplynulý mesiac od začiatku akademického roka. Pokiaľ žiadateľ požiada o pôžičku v mesiaci január až jún v danom akademickom roku, výplata bude vyplatená jednorázovo po uzavretí zmluvy.

K bodu 12

Zmenou sa zosúlaďuje znenie tohto zákona so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13 a 14

Upresnenie odkazu na právny predpis. Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov bol nahradený zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Ide o duplicitné ustanovenia, preto sa navrhujú vypustiť.

K bodu 16

S ohľadom na odkaz na ustanovenie, ktoré sa navrhuje na zrušenie, sa upravuje odkaz na iné ustanovenie (§ 13 ods. 7), súčasne sa spresňuje znenie ustanovenia pri stanovení začiatku vyššieho úročenia pôžičky v prípade, ak sa dlžník omešká so splácaním pôžičky.

K Čl. III

K bodu 1

Vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie úloh.

K bodu 2

Vzhľadom na potrebu rešpektovania špecifických podmienok vysokých škôl, u ktorých je nutné periodicky komplexne hodnotiť ich výskumnú a vývojovú činnosť v príslušných odboroch výskumu a vývoja vo väzbe na skúmanie ich spôsobilosti uskutočňovať študijné programy vo všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania, ich spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, ktorých teoretickým východiskom (bázou) sú príslušné odbory výskumu a vývoja, sa v novom znení § 17 ods. 3 navrhuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy podľa § 84 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Doterajší zákon neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia. Skutočnosť, že sa doposiaľ nepodarilo rozbehnúť proces periodického hodnotenia výskumu a vývoja z viacerých objektívnych príčin, ako napr. rozdielnosť názorov predstaviteľov organizácií a pracovísk výskumu a vývoja na obsah a spôsob uplatňovania ustanovených kritérií podľa § 17 ods. 2 na jednotlivé subjekty výskumu a vývoja začlenené do sektorov výskumu a vývoja podľa § 4 ods. 1 spôsobuje, že ich financovanie vo viacerých prípadoch nie je v súčasnosti v súlade s § 8 ods. 6 zákona. Navrhnutým ustanovením nového § 21a ods. 1 sa rieši tento problém.

Pre vysoké školy sa na prechodné obdobie do realizácie komplexných akreditácií (prvé vysoké školy prejdú komplexnými akreditáciami v roku 2004) navrhuje v § 21a ods. 2 uznať akreditáciu študijných odborov magisterského, inžinierskeho alebo doktorského štúdia ako podklad pre prvé udelenie osvedčenia o spôsobilosti vykonávať činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Dôvodom pre navrhované ustanovenie je skutočnosť, že podmienkou pre udelenie takejto akreditácie bolo preukázať splnenie príslušných kritérií stanovených akreditačnou komisiou v oblasti výskumu a vývoja.

K Čl. IV

Vzhľadom na zavedenie plurality uskutočňovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v článku I. bod 2 návrhu novely zákona o vysokých školách pre všetky vysoké školy a zároveň potrebu garancie potrebnej kvality a kontinuity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, kým vysoké školy vrátane SZÚ získajú akreditáciu na realizáciu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa ukladá Slovenskej zdravotníckej univerzite povinnosť uskutočňovať ďalšie vzdelávanie podľa doterajších predpisov (nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.) do roku 2010 .

Ide o prechodné ustanovenie na zabezpečenie kontinuity uskutočňovania vzdelávania v 157 špecializačných odboroch a ďalších 32 certifikovaných činnostiach v kategóriách zdravotníckych pracovníkov lekár a zubný lekár; v 19 špecializačných odboroch a 13 certifikovaných činnostiach v kategórii farmaceut, v ďalších 51 špecializačných odboroch a ďalších 20 certifikovaných činností v kategóriách sestra a pôrodná asistentka a navyše ďalších 292 vzdelávacích aktivitách ustanovených ako ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Slovenská zdravotnícka univerzita ho bude povinne uskutočňovať ako nástupnícka organizácia doterajšej Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny podľa nariadenia vlády č. 157/2002 Z. z. pre všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov do roku 2010, kedy sa predpokladá praktická realizácia návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti v časti úpravy procesu získania akreditácie na uskutočňovanie takéhoto ďalšieho vzdelávania. Prechodná povinnosť univerzity uskutočňovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v rozsahu nariadenia je dôležitá z dôvodu zabezpečenia garantovania záväzkov Slovenskej republiky zapracovaných do konceptu prístupovej zmluvy SR do EÚ v problematike špecializačných odborov zdravotníckych pracovníkov, kde špecializačná príprava musí zodpovedať stanoveným požiadavkám a byť celoslovensky aproximačne aj implementačne ku dňu predpokladaného vstupu SR do EÚ zosúladená a vydávané diplomy o získaní špecializácie rovnocenné. Za správne vykonávanie tejto úlohy Slovenská zdravotnícka univerzita v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zodpovedá ministerstvu zdravotníctva.

K Čl. V

Vo vzťahu k demonopolizácii a diverzifikácii poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zo SZU na všetky vysoké školy sa upravuje aj existencia výučbových základní.

Upravuje sa problematika ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov tak, že vzdelávacie ustanovizne môžu realizovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v akreditovaných certifikačných študijných programoch. Ministerstvo zdravotníctva si na účel akreditácie zriaďuje poradný orgán Akreditačnú komisiu ministerstva zdravotníctva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Nadväzne sa upravuje akreditačná komisia, jej činnosť a podmienky akreditácie vzdelávacích aktivít.

Personálne zabezpečenie vykonávania organizačných a administratívnych činností spojených s činnosťou Akreditačnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa rieši cestou uplatnenia požiadavky na vytvorenie administratívnych štruktúr pre implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií na ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva uplatnilo požiadavku na doplnenie personálnych kapacít MZ SR v roku 2003 o dvoch pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním na tento účel.

Vo väzbe na ustanovenia o akreditácii ďalšieho vzdelávania akreditačnou komisiou ministerstva zdravotníctva na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a z dôvodu zabezpečenia kontinuity ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa upravuje prechodné obdobie tak, že do získania akreditácie v príslušnom špecializačnom študijnom programe alebo certifikačnom študijnom programe prvou vzdelávacou inštitúciou podľa tohto zákona, povinne uskutočňuje ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov podľa nariadenia vlády SR č. 157/2002 Z. z. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, najneskôr však do roku 2010.

K článku VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že „Na preklenutie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre sa vláda zaväzuje v prvom roku volebného obdobia k vytvoreniu univerzity pre vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti“. Uvedený návrh zákona sa predkladá tiež v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a v súlade s bodom B.2. uznesenia vlády SR č. 187 z 12. marca 2003 k zámeru zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne.

Rozdiely vo vysokoškolskej vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti a občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike preukazuje aj porovnanie údajov zo sčítania obyvateľov SR z r. 1991 a r. 2001. Podľa údajov z r. 1991 malo vysokoškolské vzdelanie 8,2% občanov slovenskej národnosti starších ako 15 rokov, u občanov maďarskej národnosti podiel skupiny s vysokoškolským vzdelaním bol 3,6%. V r. 2001 malo vysokoškolské vzdelanie 10,4% občanov slovenskej národnosti starších ako 15 rokov a 5, 3 % občanov maďarskej národnosti. Občania maďarskej národnosti pri sčítaní obyvateľstva tvorili v r. 1991 10,7% a v r. 2001 9,7% všetkého obyvateľstva, ale počet študentov maďarskej národnosti na vysokých školách v SR väčšinou nepresahoval 5 %. Tento stav sa vytvoril napriek tomu, že právny systém SR umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok bez rozdielu národnosti, viery, zmýšľania, iného postavenia (ďalej pozri čl. 12 ods. 2 Ústavy SR).

Za uplynulé desaťročie sa počet vysokoškolských študentov na Slovensku zvyšoval pomerne dynamicky - vzrástol o viac ako o 70%. Za týmto vývojom je potrebné vidieť aj proces zakladania vysokoškolských ustanovizní v rôznych lokalitách na Slovensku. Výrazné rozšírenie možností vysokoškolského štúdia však neprinieslo významné zmiernenie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti a občanov maďarskej národnosti. Faktom je tiež to, že z novozriadených univerzít mimo tradičných univerzitných centier ani jedna nebola zriadená v regiónoch, kde tradične žijú občania maďarskej národnosti na Slovensku. Na vyrovnanie vzdelanostnej štruktúry občanov slovenskej národnosti a maďarskej národnosti podľa súčasného stavu je potrebné, aby vysokoškolské vzdelanie získalo približne 20 tisíc príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny.

Štrukturálny pohľad na počty a odborné zameranie vysokoškolských študentov pri rozdielnom zastúpení študentov maďarskej národnosti ukazuje, že najväčší deficit je v oblasti vzdelávania odborníkov v ekonomických študijných odboroch (1271), v odboroch filozofických a pedagogických (cca 690), v odbore elektrotechniky a informatiky (457).

Je evidentné, že uplatnenie občianskeho princípu nie je samo osebe schopné celkom zmierniť rozdiely v prístupe ku vzdelávaniu, o čom svedčia značné rozdiely v počtoch a podieloch študentov. Preto je potrebné hľadať riešenie, ktoré by napomohlo načrtnuté problémy zmierniť, resp. odstrániť.

Aj v Slovenskej republike ratifikovaná Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, účinná od 1. 1. 2002 (Oznámenie MZV 588/2001 Z. z.), je určitým východiskom postupu zriadenia uvedenej univerzity. Podľa čl. 8 ods.1, písm. e) tejto charty „V oblasti vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú umožniť vyučovanie na univerzitách a na iných vysokých školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch“. Slovenská republika toto ustanovenie ratifikovala pre maďarský jazyk s týmto pripojeným vyhlásením: “Slovenská republika vyhlasuje, že čl. 8 ods.1 písm. e) bod i sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych pracovníkov, a osvetových pracovníkov bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku s tým, že väčšina predmetov vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem SR v oblasti vysokého školstva.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predkladaný návrh zákona o zriadení uvedenej univerzity, ktorej prevažujúcim jazykom výučby bude maďarský jazyk, ale zároveň na ktorej sa zabezpečuje aj výučba v štátnom (slovenskom) jazyku a v rámci výučby prehlbovanie znalosti štátneho jazyka aj prostredníctvom možnosti vyučovania dvojjazyčnej odbornej terminológie v maďarskom a v štátnom jazyku, možnosti vykonania časti štátnych skúšok v štátnom jazyku, vykonania štátnej skúšky zo slovenského jazyka napr. v príslušných učiteľských študijných odboroch, vytvára predpoklady na zmiernenie významných rozdielov v príprave vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v odboroch, ktoré majú pre ďalší vývoj regiónov podstatný význam.

Univerzita J. Selyeho sa navrhuje pomenovať po svetoznámom vedcovi, rodákovi z Komárna, ktorý je tvorcom teórie o strese a adaptácii. Univerzita J. Selyeho má byť univerzitná verejná vysoká škola vzdelávajúca predovšetkým budúcich ekonómov, manažerov, informatikov na Ekonomickej fakulte UJS, ďalej učiteľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Pedagogickej fakulte UJS a teológov a katechétov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku na Reformovanej teologickej fakulte UJS. Univerzita má vzdelávať študentov prevažne v maďarskom jazyku a bude sa vyučovať aj v slovenskom jazyku ako štátnom jazyku ale aj v iných jazykoch, pričom sa má klásť veľký dôraz aj na to, aby jej absolventi ovládali odbornú terminológiu nielen v maďarskom jazyku, ale aj v štátnom jazyku (slovenskom), tiež aj v anglickom jazyku alebo aj v iných európskych jazykoch. Výučba na univerzite sa zabezpečuje prevažne v maďarskom jazyku bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku tak, ako je uvedené v predošlom texte a odseku. Sídlo univerzity v Komárne sa považuje za vhodné aj preto, že vo viacerých okresoch tohto regiónu presahuje nezamestnanosť vyše 30 % a zvýšenie vzdelania obyvateľstva na vysokoškolskú úroveň na tejto univerzite má prispieť aj k zníženiu nezamestnanosti.

Zriadenie verejnej vysokej školy je proces, ktorý sa má uskutočniť podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), príslušných vykonávacích predpisov a ďalších právnych noriem. Podľa zákona k návrhu na zriadenie vysokej školy v súlade s kritériami na posudzovanie spôsobilosti sa vyjadruje Akreditačná komisia. V súlade so zákonom a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 187 z 12. marca 2003 k zámeru zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorým vláda SR uvedený zámer schválila, minister školstva návrh zriadenia uvedenej univerzity (projekt) predložil Akreditačnej komisii na vyjadrenie. Akreditačná komisia sa návrhom zaoberala na svojom ostatnom zasadnutí, ktoré sa konalo v dňoch 9. – 10. 7. 2003 v Žiline. Záver rokovania prijatý na tomto zasadnutí je v zápisnici z neho zachytený nasledovne: Akreditačná komisia neprijala návrh uznesenia, ktorým by súhlasila so zriadením Univerzity J. Selyeho v Komárne a v súlade s čl. 5 ods. 1 štatútu prerušila rozpravu o predmetnom návrhu.

Navrhovaný zákon má dopad na štátny rozpočet, preto podľa legislatívnych pravidiel vlády SR je súčasťou návrhu aj doložka finančných, ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Doložka je spracovaná v súlade s podkladmi, ktoré boli k dispozícii pri tvorbe tohto materiálu. Podľa návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 schváleného uznesením vlády č. 444 z 5. júna 2003 sa budú výdavky na zriadenie univerzity realizovať z celkového transferu vyčleneného na chod vysokých škôl. Bude to možné realizovať len v prípade, že podobne ako v uplynulých 3 rokoch, príde aj v najbližších rokoch vrátane roku 2004 k medziročnému zvýšeniu rozpočtu pre vysoké školy o 0,1 % HDP.

Očakáva sa, že zriadenie tejto vysokej školy bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť (noví zamestnanci vysokej školy), ako aj na zvýšenie kvalifikovanosti obyvateľstva s následným vplyvom na rozvoj regiónu. Návrh zákona nemá environmentálny vplyv. Doložka finančných, ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť je priložená.

Základný impulz k zriadeniu uvedenej univerzity dalo vyššie citované Programové vyhlásenie vlády a uznesením vlády SR č. 187 z 12. marca 2003 schválený Zámer zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne. Postup najdôležitejších krokov vedúcich k zriadeniu tejto univerzity je vyjadrený v citovanom uznesení vlády Slovenskej republiky a v harmonograme.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. V práve Európskej únie nie je problematika zákona upravená. Tabuľka zhody návrhu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie preto nie je priložená.

Základné údaje o Univerzite J. Selyeho (UJS)

Univerzita a jej súčasti:Univerzita sa navrhuje zriadiť ako univerzitná verejná vysoká škola s troma fakultami.

Ekonomická fakulta UJS

Bakalárske, magisterské (inžinierske) študijné programy budú zamerané na prípravu absolventov v študijných odboroch „obchod a marketing“, „ekonomika a manažment podniku“, „odvetvové ekonomiky a manažment“ a „finančný manažment“.

Reformovaná teologická fakulta UJS

Bakalárske a magisterské študijné programy sú zamerané na prípravu absolventov v študijných odboroch „teológia“ (študijný program reformovaná teológia) a „učiteľstvo akademických predmetov“ (študijný program katechetika).

Pedagogická fakulta UJS

Magisterské študijné programy sú zamerané na prípravu absolventov v študijných odboroch „predškolská a elementárna pedagogika“, „učiteľstvo akademických predmetov (matematiky, informatiky, náboženskej výchovy, maďarského jazyka a literatúry pre 5. – 12. ročník škôl s vyučovacím jazykom maďarským)“.

Základom vznikajúcej univerzity je Teologický inštitút J. Calvina v Komárne. Teologický inštitút J. Calvina v Komárne bol založený z dôvodu absencie vzdelávania duchovných a katechétov pre Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku za výdatnej zahraničnej pomoci (zo Švajčiarska, Holandska a Maďarska) so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 1994 a odvtedy priamo odskúšal pedagogické metódy, teologické vedné disciplíny, personálne zabezpečenie daných predmetov a únosnosť výučby na pôde reformovanej cirkvi. V súčasnosti v rámci tohto štúdia študuje v prvom až piatom ročníku interného a externého štúdia 119 študentov. Po zriadení univerzity prejde do jej vlastníctva infraštruktúra a vybavenie Teologického inštitútu J. Calvina v Komárne. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku je jedinou historickou kresťanskou cirkvou v SR, ktorá doteraz nemá zabezpečené vysokoškolské vzdelávanie teológov a katechétov v súlade so zákonom a z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, teda tak, ako ho majú zabezpečené ostatné kresťanské cirkvi, pričom podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2001 mala táto cirkev v SR takmer 110 tis. veriacich.

Personálne zabezpečenie výučby

Na Ekonomickej fakulte UJS sa v súlade s pripravovanou dohodou s Univerzitou ekonómie a štátnej správy Budapešť navrhuje zabezpečovať garancie a prevažnú časť výučby do obdobia výchovy zodpovedajúcich odborníkov, vysokoškolských učiteľov zo Slovenskej republiky, ich internými pracovníkmi. V súčasnosti sa môžu na výučbe zo Slovenskej republiky podieľať 2 zamestnanci s vedecko-pedagogickým titulom docent, 6 zamestnancov s vedeckou hodnosťou CSc. alebo akademickým titulom PhD., 17 študentov doktorandského štúdia a 21 zamestnancov bez vedecko-pedagogických titulov, vedeckých hodností a akademických titulov 3. stupňa. Podľa plánu personálneho rozvoja väčšinu zahraničných učiteľov by mali nahradiť domáci pedagógovia so zodpovedajúcou kvalifikáciou v priebehu piatich rokov.

Na Reformovanej teologickej fakulte UJS sa garantovanie štúdia opiera o troch garantov, ktorí sú významnými vysokoškolskými pedagógmi a známymi osobnosťami doma i vo svete v oblasti vedeckej i vzdelávacej činnosti reformovanej cirkvi. Za hlavných garantov magisterského štúdia, doktorandského štúdia, habilitačného a inauguračného konania sa navrhujú prof. ThDr. István Karasszon, PhD., za hlavného garanta bakalárskeho štúdia sa navrhuje doc. PhDr.ThDr. Imrich Peres, PhD., Dr. Habil., za ďalších garantov prof. ThDr. János Bolyki, PhD., ThDr. Gejza Erdélyi, PhDr. ThMgr. Ján Molnár, prof. ThDr. Ferenc Szűcs, PhD.

Na Pedagogickej fakulte UJS sa navrhujú za garantov doc. Ing. Sándor ALBERT, PhD. (v inauguračnom konaní), v magisterských študijných programoch v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov doc. Ing. Sándor Albert, PhD. (v inauguračnom konaní), doc. RNDr. János Tóth, PhD. za matematiku a informatiku. Za maďarský jazyk a literatúru: docent z univerzity v Slovenskej republike, alebo prof. Ivan Horváth (Univerzita L. Ötvösa v Budapešti) a prof. Péter Tallos z Maďarskej republiky. Gestor za náboženskú výchovu sa zabezpečí v rámci medzifakultnej spolupráce s Reformovanou teologickou fakultou.

Zámer výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti

Vzhľadom na skutočnosť, že univerzita na začiatku buduje svoju infraštruktúru a personálne zabezpečenie, výskumná a vedecká činnosť jej fakúlt bude vychádzať z doterajšej výskumnej aktivity jednotlivých garantov štúdia a bude zameraná nasledovne:

Ekonomická fakulta UJS – mapovanie a identifikácia rozvojového potenciálu ekonomiky regiónov pri transformácii krajín Strednej Európy do štruktúry Európskej únie,

Reformovaná teologická fakulta UJS – teologické otázky Nového zákona a religionistika grécko-rímskych náboženstiev,

Pedagogická fakulta UJS – vplyv slovenského jazyka na používanie maďarského jazyka v jazykovo zmiešaných oblastiach v Slovenskej republike so zvláštnym zreteľom na odborný jazyk spoločenskovedných a prírodovedných disciplín.

Riadenie a správa univerzity

Vzhľadom na skromné štartovacie podmienky sa počíta s relatívne malou skupinou akademických funkcionárov. V prvej etape by mal byť na čele univerzity rektor s dvomi prorektormi. Jeden z prorektorov by mal zabezpečovať rozvoj a zabezpečenie primeranej úrovne kvality štúdia a druhý prorektor by mal zabezpečovať výskum a domácu a medzinárodnú spoluprácu. Bežnú exekutívu by zabezpečoval rektor s dekanmi fakúlt. Na čele každej z fakúlt by stál dekan s jedným prodekanom, pričom prodekani by sa venovali študijným otázkam. Hospodárska a správna činnosť by mala zostať spočiatku centralizovaná. S decentralizáciou sa počíta len v prípade študijných oddelení, ktoré by mali byť zriadené na každej fakulte osobitne.

Materiálne a finančné zabezpečenie univerzity

Východiskový základ infraštruktúry UJS budú tvoriť zariadenia, v ktorých uskutočňuje svoju činnosť terajší Teologický inštitút J. Calvina. Súčasťou UJS bude aj ich materiálno-technické vybavenie vrátane knižnice. Ďalšie priestory pre postupný rozvoj UJS sa zabezpečia nákupom objektu „Čajka“ a ďalších objektov od mesta Komárno a rekonštrukciou týchto objektov, na ktoré sú nutné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v priebehu rokov 2004 – 2006 v objeme 200 000 tis. Sk. Takto sa získa nutná minimálna infraštruktúra tak, aby v školskom roku 2004/2005 mohla UJS začať svoju činnosť. UJS v Komárne sa bude uchádzať aj o príspevky grantových agentúr a nadácií. Požiadavky na kapitálové výdavky a bežné výdavky podrobnejšie upravuje Doložka finančných, ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Rozvoj UJSŠtruktúra a počet študentov a počet učiteľov a počet nepedagogických zamestnancov UJS

RokRočníkPočet študentovPočet vysokoškolských učiteľovPočet nepedagogických zamestnancovStav zamestnancov v príslušnom roku2004I.300257322005I.300481260II.3002006I.300741892II.300III.300

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon z .... 2003 o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)vyplývajú z tzv. pozičných a iných dokumentov, t. j. návrh zákona svojou problematikou:

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení;

-nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 v kapitole 2;

-nepatrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup 2001;

-nepatrí taktiež medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), kapitola XVIII. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-nepatrí medzi priority aproximácie práva podľa screeeningu, kapitola 2 – Voľný pohyb osôb, podkapitola 02.10.10. – Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

-nie je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-je úlohou vyplývajúcou z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

-nie je prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu zákona:

a)

b)

c)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve

Zmluva o Európskej únii (Amsterdamské znenie) v článku 6 v odseku 2 upravuje rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)

b)

c)žiadna; vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Osobitná časť

Článok I.

K § 1

K ods. 1 až 4

V súlade s programovým vyhlásením vlády sa zriaďuje univerzitná verejná vysoká škola s názvom Univerzita J. Selyeho.

Na Univerzite J. Selyeho (UJS) sa zriaďujú v súlade s potrebami a vytvorenými predpokladmi tri fakulty (Ekonomická fakulta, Pedagogická fakulta, Reformovaná teologická fakulta).

K § 2

Určenie vyučovacích jazykov maďarského a iných vyučovacích jazykov na UJS vychádza z dôvodov zriadenia tejto univerzity vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR. Ide o preklenutie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni občanov maďarskej národnosti s očakávaním zvýšenia počtu študentov maďarskej národnosti, ako aj študentov iných národností na vysokej škole, na ktorej bude prebiehať výučba nielen v maďarskom jazyku. Pri výučbe v maďarskom jazyku sa zároveň zabezpečuje v rámci výučba v slovenskom (štátnom) jazyku a v iných jazykoch. Prehlbovanie znalosti štátneho jazyka (slovenského) sa zabezpečuje spôsobom uvedeným vo všeobecnej časti dôvodovej správy na 2. strane v 2. a 3. odseku. V súlade so začlenením SR do Európskej únie a prehlbujúcimi sa medzinárodnými väzbami, iné jazyky zahŕňajú aj ďalšie svetové jazyky, v ktorých sa bude na tejto verejnej vysokej škole vyučovať.

Článok II.

Dopĺňa sa zoznam verejných vysokých škôl v Prílohe č.1 zákona č. 131/2002 Z. z.

Článok III.

Účinnosť sa ustanovuje na 1. január 2004 v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 187 z 12. marca 2003 k zámeru zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu