Zákon o vojnových hroboch 130/2005 účinný od 01.10.2007 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov

16

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov obsahovo bezprostredne nadväzuje na vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218).

Navrhovaná právna úprava vychádza z programového vyhlásenia vlády a s ním súvisiaceho uznesenia vlády č. 166/2007. V programovom vyhlásení vláda deklaruje zrušenie krajských úradov a posúdenie možnosti zredukovania organizačnej členitosti a personálnej náročnosti krajských štruktúr štátnej správy.

Návrh zákona spolu so spomenutým vládnym návrhom zákona o zrušení krajských úradov, ako aj s ďalšími návrhmi zákonov v pôsobnosti ministerstva obrany, ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia, ministerstva financií a správy štátnych hmotných rezerv predstavujú ucelenú skupinu návrhov zákonných úprav, ktorými sa zrušujú krajské úrady a ich kompetencie sa presúvajú na iné orgány verejnej správy.

Predložený návrh zákona v jednotlivých článkoch priamo novelizuje zákony v plnej alebo čiastočnej normotvornej pôsobnosti ministerstva vnútra, ako aj zákon o štátnej štatistike a zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), ktoré ustanovujú kompetencie krajských úradov. Vzhľadom na skutočnosť, že krajské úrady podľa týchto zákonov zabezpečujú úlohy, ktoré aj naďalej by mali plniť miestne orgány štátnej správy, zveruje sa ich pôsobnosť prevažne obvodným úradom. Obsah a charakter úloh na niektorých úsekoch štátnej správy vyžaduje, aby ich plnili len obvodné úrady v sídlach krajov, a to v územnom obvode kraja.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Dopad na verejné financie

Návrh zákona nezvyšuje počty funkčných miest a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2007 a na rozpočtové roky 2008 až 2009 schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 856 z 11. októbra 2006 v programe 08C – Verejná správa.

Návrhom zákona dochádza k prechodu pôsobností zrušených krajských úradov na obvodné úrady a ministerstvo vnútra. Výkon štátnej správy je v súčasnosti zabezpečovaný na obvodných úradoch a krajských úradoch na úseku civilnej ochrany funkčnými miestami v počte 499, na úseku krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie 209, na úseku živnostenského podnikania 603, na úseku všeobecnej vnútornej správy 619,75 a na úseku štátneho občianstva a matrík 107,45. Po zrušení krajských úradov a prechode pôsobností na obvodné úrady sa predpokladá zabezpečiť výkon štátnej správy na obvodných úradoch na úseku civilnej ochrany počtom 445, na úseku krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie 188, na úseku živnostenského podnikania 587, na úseku všeobecnej vnútornej správy 576 a na úseku štátneho občianstva a matrík 96. Zo zrušených krajských úradov pôsobnosti, ktoré prechádzajú na ministerstvo vnútra sa navrhujú zabezpečovať 42 funkčnými miestami, a to na úseku civilnej ochrany 4, na úseku živnostenského podnikania 8 a na úseku všeobecnej vnútornej správy, štátneho občianstva a matrík 30. Navrhovanými zmenami sa zníži počet funkčných miest o 104,2.

Výdavky štátneho rozpočtu sa znížia do konca roku 2007 v celkovej sume o 9 649 tis. Sk, z toho mzdové prostriedky o 5 471 tis. Sk, poistné o 1 912 tis. Sk a tovary a služby o 2 266 tis. Sk. Výdavky štátneho rozpočtu na nasledujúce rozpočtové roky 2008 až 2010 sa znížia ročne v celkovej sume o 38 595 tis. Sk, z toho mzdové prostriedky o 21 882 tis. Sk, poistné o 7 648 tis. Sk a tovary a služby o 9 065 tis. Sk. Na uspokojenie nárokov dotknutých zamestnancov sa predpokladajú výdavky v sume 9 118 tis. Sk na odstupné, ktorých presná suma je závislá od priznaných platových náležitostí.

2. Dopad na životné prostredie

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.

3. Dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona predpokladá zníženie počtu zamestnancov o 104,2 ktorí sa stanú nadbytočnými. Návrh zákona nemá dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov

3. Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Keďže problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k ďalším bodom doložky zlučiteľnosti (4 až 6).

B.Osobitná časť

K čl. I

V konaní vo veciach medzinárodnej spolupráce obcí a vyšších územných celkov prechádza pôsobnosť z krajského úradu na obvodný úrad v sídle kraja.

K čl. II

Obvodnému úradu v sídle kraja sa vymedzuje kompetencia viesť register záujmových združení právnických osôb, ktorý dosiaľ vedie krajský úrad.

K čl. III

Vypúšťa sa pôsobnosť krajského úradu pri povoľovaní verejnej zbierky a pri dozore nad dodržiavaním zákona.

K čl. IV

Predmetné ustanovenie vyžaduje úpravu vzhľadom na skutočnosť, že na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice pôsobí len jeden obvodný úrad. Ak teda obec v súvislosti s komunálnymi voľbami nesplní povinnosť uloženú zákonom, zabezpečí jej splnenie prednosta obvodného úradu.

K čl. V

Pôsobnosť krajského úradu pri územnej zmene obce, nečinnosti obce, vnútroštátnej a medzinárodnej spolupráci obcí a vyhlasovaní obce za mesto sa navrhuje ustanoviť ako pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja.

K čl. VI

K bodom 1 a 6:

Doterajšia pôsobnosť krajských úradov zriaďovať skúšobné komisie na vykonávanie kvalifikačných skúšok, ako aj vymenúvanie a odvolávanie ich členov, prechádza na ministerstvo vnútra. Uvedenému ústrednému orgánu štátnej správy sa navrhuje zveriť tiež uznávanie odbornej spôsobilosti osôb členských štátov Európskej únie, ktorých zámerom je prevádzkovanie živnosti na území Slovenskej republiky.

K bodom 2, 4 a 5:V dôsledku zrušenia krajských úradov je potrebné vyčleniť ich z organizácie výkonu štátnej správy na úseku živnostenského podnikania a v príslušných ustanoveniach zákona vykonať súvisiace zmeny.

K bodu 3:Vydávanie dokladov o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou, sa navrhuje presunúť na obvodný úrad v sídle kraja. Ide o doklady vydávané predovšetkým na ich použitie v štátoch Európskej únie.

K bodu 7:Doterajšia prax v oblasti vykonávania kvalifikačných skúšok preukázala potrebu zmeniť územné rozloženie skúšobných komisií a taktiež ich personálne obsadenie. Navrhované riešenie má skvalitniť a racionalizovať výkon kvalifikačných skúšok najmä tým, že pre málo frekventované živnosti sa zriadia špecializované skúšobné komisie dislokované na najlepšie vybavených školských pracoviskách.

K čl. VII

K bodu 1:Kompetencie krajského úradu na úseku štátneho občianstva sa zverujú obvodnému úradu v sídle kraja.

K bodu 2:Obvodný úrad Bratislava namiesto Krajského úradu v Bratislave bude miestne a vecne príslušný na prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a na vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ak žiadateľ nemal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K čl. VIII

Dohľad nad dodržiavaním zákona po zrušení krajských úradov budú vykonávať ministerstvo vnútra a obvodné úrady.

K čl. IX

K bodom 1 až 3 a 5 až 12:

V súvislosti so zrušením krajských úradov sa vykonávajú v príslušných ustanoveniach nevyhnutné úpravy.

K bodu 4:Pôsobnosť krajského úradu na úseku civilnej ochrany obyvateľstva v ustanoveniach uvedených v tomto bode novely prechádza na obvodný úrad v sídle kraja.

K čl. X

K bodu 1:Pôsobnosť krajského úradu overiť úradný výpis z matriky určený na použitie v cudzom štáte prechádza na obvodný úrad.

K bodom 2 až 4:Upravujú sa ustanovenia o kontrolnej činnosti na úseku matrík, ktorú budú vykonávať ministerstvo vnútra a obvodné úrady.

K čl. XI

K bodom 1 a 2:Vymedzuje sa pôsobnosť obvodných úradov v sídlach krajov vo veciach osobitného označovania vozidiel. Na uvedené miestne orgány štátnej správy prechádza aj ďalšia pôsobnosť na úseku cestnej premávky, ktorú od 1. júla 2008 mali vykonávať krajské úrady.

K čl. XII

Vedenie registra neinvestičných fondov sa zveruje novému registrovému orgánu, a to obvodnému úradu v sídle kraja.

K čl. XIII

Mení sa subjekt (registrový orgán) pri vzniku neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, ktorým bude obvodný úrad v sídle kraja.

K čl. XIV

Pôsobnosť krajského úradu, ktorý zaznamenáva do registra obyvateľov Slovenskej republiky údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, prechádza na obvodný úrad v sídle kraja.

K čl. XV

Pôsobnosť krajského úradu vo veciach evidencie a kontroly dohôd o medzinárodnej spolupráci, ktorých účastníkom je samosprávny kraj, prechádza na obvodný úrad v sídle kraja. Zachováva sa oprávnenie prednostu príslušného miestneho orgánu štátnej správy zúčastniť sa zasadnutia zastupiteľstva samosprávneho kraja pri prerokúvaní problematiky týkajúcej sa miestnej štátnej správy. Toto oprávnenie bude mať prednosta obvodného úradu v sídle kraja.

K čl. XVI

K bodom 1, 3 a 5:Úlohy krajského úradu pri distribúcii zoznamu kandidátov obci a uverejnení výsledkov volieb v obci sa presúvajú na obvodný úrad, ktorý plní aj iné úlohy spojené s prípravou a vykonaním regionálnych volieb.

K bodu 2:Predseda volebnej komisie samosprávneho kraja v spolupráci s obvodným úradom v sídle kraja zodpovedá za správnosť údajov uvedených na hlasovacích lístkoch.

K bodu 4:Vzhľadom na skutočnosť, že nastupovanie náhradníka na uvoľnené miesto poslanca vyhlasuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja, odovzdajú sa volebné spisy do úschovy samosprávneho kraja.

K bodu 6:Navrhovaná úprava súvisí so zmenou v bode 2.

K bodu 7:

Zabezpečenie opatrení proti nečinnosti obce pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona sa zveruje do právomoci prednostu obvodného úradu, ktorý plní aj iné organizačné a technické úlohy spojené s prípravou a vykonaním regionálnych volieb.

K čl. XVII

K bodom 1 a 2:Na úseku štátnej štatistiky pôsobnosť krajského úradu pri prideľovaní identifikačného čísla sa zveruje obvodnému úradu.

K čl. XVIII

Upravuje sa výkon štátneho odborného dozoru pri osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Tento dozor bude vykonávať obvodný úrad vo vzťahu k obciam a ministerstvo vnútra vo vzťahu k obvodným úradom.

K čl. XIX

Pôsobnosť krajského úradu na úseku integrovaného záchranného systému sa zveruje obvodnému úradu v sídle kraja.

K čl. XX

K bodom 1, 2, 4 a 5:

Na úseku riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu prechádza pôsobnosť krajského úradu na obvodný úrad v sídle kraja.

K bodu 3:Vyjadruje sa skutočnosť, že obvodný úrad v sídle kraja bude zriaďovať len jeden krízový štáb.

K bodom 6 a 7:V nadväznosti na zákon o ochrane pred povodňami sa upravuje postavenie niektorých stupňov povodňových orgánov počas krízovej situácie. Taktiež sa reaguje na novú organizáciu výkonu štátnej správy vo veterinárnej oblasti (zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti), v ktorej už nie sú protinákazové komisie.

K čl. XXI

Z riadiacej a kontrolnej právomoci ministerstva vnútra vo veciach registratúry sa vypúšťa úprava vzťahu ku krajským úradom.

K čl. XXII

Na úseku mierového využívania jadrovej energie sa navrhuje prechod kompetencie krajského úradu v havarijnom plánovaní v súvislosti s haváriou na jadrovom zariadení na obvodný úrad v sídle kraja.

K čl. XXIII

Pôsobnosť krajského úradu na úseku vojnových hrobov sa zveruje obvodnému úradu v sídle kraja.

K čl. XXIV

Navrhovaná účinnosť tejto právnej úpravy zohľadňuje predpokladaný termín zrušenia krajských úradov v príslušnom vládnom návrhu zákona (tlač 218).

V Bratislave 18. apríla 2007

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Robert Kaliňák, v.r.

podpredseda vlády

a minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o vojnových hroboch

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Starostlivosť o vojnové pohrebiská a udržiavanie vojnových hrobov a pamätníkov vojnových udalostí pre Slovenskú republiku vyplýva zo sukcesie do zmlú v uzavretých predchádzajúcim štátnym útvarom a zo záväzkov, ktoré v rámci bilaterálnych dohôd v oblasti vojnového humanitárneho práva uzavrela. Zachovanie, udržiavanie a evidencia vojnových hrobov s ú upravené predovšetkým Ženevskými dohodami z 12. augusta 1949 a k nim prijatými dodatkovými protokolmi z 8. júna 1977.

Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o vojnové hroby sa poskytovali už v čase 1. È esko-slovenskej republiky. Od roku 1920 boli v rozpočte ministerstva národnej obrany plánované finančné prostriedky, ktoré sa členili na priame výdavky (udržiavanie vojnových hrobov, udržiavanie cintorínov, pomní kov, oplotenia, komunikačných priestorov) a na mimoriadne výdavky (jednotné náhrobky, exhumácia, prepochovanie a sústreďovanie vojnových obetí na centrálne pohrebiská, exhumácia a preprava pozostatkov vojnových obetí zo zahraničia). Takáto prax sa uplatňovala do roku 1939 a po 2. svetovej vojne do roku 1950, kedy gestorstvo starostlivosti o vojnové hroby bolo presunuté z ministerstva ná rodnej obrany na ministerstvo vnútra.

Na základe zákona SNR č. 138/1990 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov vojnové cintoríny a obecné (mestské) cintorí ny s hrobovými miestami vojnových obetí, rovnako ako pamätníky a pamätné symboly vojnových udalostí prešli do majetku obcí. Na území Slovenskej republiky je registrovaných viac ako tisíc vojnový ch pohrebísk z 1. a 2. svetovej vojny, na ktorých je pochovaných vyše 200 tisíc obetí, z toho 149 852 verifikovaných. Na pamiatku obetí a udalostí svetových vojen je na Slovensku vybudovaných vyše 30 tisíc pamä tníkov a iných pietnych symbolov.

Ústredným orgánom štátnej správy pre vojnové hroby podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ministerstvo vnútra, ktoré podľa zákona č. 441/2002 Z. z. o vojnových hroboch vedie evidenciu vojnových hrobov a na náklady vyčlenené v štátnom rozpočte prostredníctvom obcí zabezpečuje ich ochranu a udržiavanie. Váž nym nedostatkom citovaného zákona okrem finančného zabezpečenia agendy vojnových hrobov je skutočnosť, že neupravuje v celom rozsahu spoločenské vzťahy v tejto oblasti a taktiež obsahuje niektoré právne inštitúty, ktoré sú navzájom protirečivé. Tieto nedostatky platného zákona o vojnových hroboch nemožno odstrániť len jeho novelizáciou.

Návrh nového zákona o vojnových hroboch komplexnejším spôsobom než teraz platná právna úprava reglementuje problematiku vojnových hrobov, predovšetkým

·spresň uje právnu terminológiu v tejto oblasti,

·urč uje obec ako subjekt verejnej správy zodpovedný zabezpečovať starostlivosť o vojnové hroby na svojom území v rámci výkonu samosprávy,

·upravuje poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o vojnové hroby, ako aj na ďalšie súvisiace úlohy,

·upravuje inš titút náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva,

·ustanovuje p ôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku vojnových hrobov,

·rieš i zodpovednostné vzťahy vznikajúce z porušenia zákona vymedzením skutkových podstát priestupkov a iných správnych deliktov na úseku vojnových hrobov a ustanovením sankcií za ich spáchanie.

V zahraničí je právna úprava starostlivosti o vojnové hroby rôzna.

V Èeskej republike zákon č. 122/2004 Sb. ustanovuje práva a povinnosti pri starostlivosti o vojnové hroby, orgány štátnej správy a ich pôsobnosť vo veciach vojnových hrobov. Ústredným orgánom štátnej správy je ministerstvo obrany, ktoré koordinuje starostlivosť o vojnové hroby v Èeskej republike a v zahraničí a poskytuje na tento účel dotácie podľa zákona o rozpočtový ch pravidlách. Každoročne sa vyčleňuje zo štátneho rozpočtu finančná čiastka v sume 12 mil. českých korún, z ktorej popri nákladoch na starostlivosť o vojnové hroby ministerstvo obrany uhrádza aj n áklady na vedecko-výskumnú, dokumentačnú a publikačnú činnosť v tejto oblasti. Na území Èeskej republiky je 72 244 vojnových hrobových miest. Priamu starostlivosť o vojnový hrob zabezpečuje jeho vlastník; ak nie je známy, vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je vojnový hrob umiestnený. Okrem uvedených 12 mil. českých korún sa každoročne zo štátneho rozpoč tu uvoľňuje finančná čiastka na účelové použitie na akcie v zahraničí; na rok 2004 je uvoľnených 7 mil. českých korún, z toho 5 mil. na obnovu pamätníka Èesko-slovenských legioná rov vo Vladivostoku.

V Maďarskej republike je základným právnym predpisom upravujúcim starostlivosť o vojnové hroby zákon o cintorínoch a pochovávaní z roku 1999, ktorý okrem iného určuje aj zodpovednosť za udrž iavanie vojnových hrobov. Na základe tohto zákona vláda ustanovila Národnú pietnu komisiu, ktorej úlohou je určiť miesto, formu a spôsob udržiavania pamätníkov vojnových padlý ch. Pri ministerstve obrany je zriadený Úrad pre vojnové hroby, ktorý vyhľadáva, identifikuje a vykonáva správu vojnových hrobov v spolupráci s vlastníkmi cintorí nov alebo pozemkov. Za priamu starostlivosť o vojnový hrob zodpovedá vlastník pozemku (štát, miestna samospráva, cirkev, fyzická osoba).

Vo Francúzsku je kompetenciami starostlivosti o vojnové hroby poverené ministerstvo obrany, ktoré pre túto agendu zriadilo Štátny sekretariát pre bývalých bojovníkov. Na základe vládneho dekrétu z roku 1997 tento úrad vykonáva všetky úlohy týkajúce sa starostlivosti o vojnové obete a vojnové hroby.

V Holandsku starostlivosť o vojnové hroby vykonáva súkromnoprávna Nadácia pre vojnové hroby (Oorlogsgravenstichting), ktorá bola založená v roku 1948. Nadácia úzko spolupracuje s ministerstvami vnú tra, obrany, financií a dopravy, ktoré okrem iného delegujú svojich zástupcov do správnej rady nadácie, v ktorej zasadá ešte ďalších 21 súkromných osôb. Nadácia sa stará cca o 50 tis íc vojnových hrobov v Holandsku a Indonézii. V prípade, že sa vojnový hrob nachádza na cintoríne v majetku obce alebo cirkvi, nadácia sa finančne podieľa na jeho udržiavaní. V obciach, kde sa vojnové hroby nachádzajú, pôsobia tzv. konzuli, pracovníci nadácie, ktorí sa starajú o údržbu hrobov. V súčasnosti má nadácia asi 500 takýchto konzulov. Nadáciu financuje štát z rozpoč tu ministerstva vnútra. Nadácia dostáva ročne cca 77,5 mil. Sk a ďalších cca 9 mil. ako dary od takmer 10 tisíc sponzorov.

V Spolkovej republike Nemecko problematika vojnových hrobov patrí do pôsobnosti Spolkového ministerstva pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Na území Spolkovej republiky Nemecko je cca 12 000 vojnových pohreb ísk výlučne v obecnom alebo cirkevnom vlastníctve. Zodpovednosť za starostlivosť má vlastník pohrebiska. Náklady na starostlivosť o vojnové hroby sa uhrádzajú zo spolkového rozpočtu. Základnou vnútro štátnou právnou úpravou je zákon z roku 1965 o udržovaní hrobov obetí vojen a tyranie.

Vo Veľkej Británii starostlivosť o vojnové hroby vykonáva Komisia Britského spoločenstva národov pre vojnové hroby (Commonwelt War Graves Commision). Bola zriadená v roku 1917 kráľovskou Chartou ako stála organizácia, ktorej členmi sú zástupcovia vlád, ktoré komisiu proporcionálne platia (Veľká Británia, Austrá lia, Kanada, India, Nový Zéland a Juhoafrická republika). Komisia sa stará o vojnové hroby vo Veľkej Británii a v ďalších 150 štátoch. Pre zahraničie jej pozícia je založená medzinárodný mi zmluvami. Vo Veľkej Británii je právna úprava v tejto oblasti veľmi roztrieštená. Vojnový hrob sa definuje ako hrob obsahujúci vojnovú obeť alebo iný hrob, za ktorý zodpovedá komisia. Starostlivosť vykon áva vlastný personál komisie vrátane inšpektorov alebo iné osoby na základe dohody s komisiou (súkromná firma, vlastník cintorína, obecná samospráva, cirkev).

Návrh zákona predpokladá poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na zabezpečovanie starostlivosti na jeden vojnový hrob v sume päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy (5 x 37,40 Sk) na zá klade žiadosti obce (doteraz dvojnásobok minimálnej hodinovej mzdy, prípadne štvornásobok, ak vojnový hrob je národná kultúrna pamiatka). Znamená to, že zo štátneho rozpočtu na starostlivosť o vojnové hroby sa navrhuje od roku 2006 vyčleniť každoročne sumu 26 mil. Sk, čo predstavuje oproti súčasnému stavu zvýšenie maximálne o 16 mil. Sk v prípade, ak o príspevok požiadajú všetky oprávnen é obce. Ïalší vplyv na štátny rozpočet môže mať poskytovanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na plnenie úloh uvedených v § 4 ods. 2 a 5 návrhu zákona, i keď na tento pr íspevok nie je právny nárok, ako aj poskytovanie náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva (§ 5). Odhad dopadu na štátny rozpočet z týchto dôvodov nemožno uviesť ani orientačne, pretože ich realiz ácia vrátane finančných dôsledkov z nich vyplývajúcich sa nedajú ani približne predvídať. Je potrebné však poznamenať, že prevažná väčšina (nad 90%) vojnových hrobov je sústredená na osobitných vojnových cintorínoch (napr. Slavín, Dukla, Liptovský Mikuláš, Štúrovo) alebo v rámci osobitných sekcií na obecných cintorínoch a ďalšie vojnové hroby sa tam postupne premiest ňujú (napr. nemecké vojnové hroby). Preto výdavky z dôvodu poskytovania náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva sa predpokladajú len v minimálnom rozsahu. Tieto finančné prostriedky sa zabezpečia v r ámci orientačných ukazovateľov prostriedkov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 schválených uznesením vlády č. 963 z 13. októbra 2004.

Realizácia zákona však môže mať tiež pozitívny vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu v dôsledku uplatňovania sankčných ustanovení, keďže výnosy z pokút za spá chanie administratívnych deliktov na úseku vojnových hrobov majú plynúť do štátneho rozpočtu. Teraz platný zákon o vojnových hroboch sankčné ustanovenia neobsahuje.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa kvalifikovaného odhadu sa podľa regiónov objektívne náklady v Slovenskej republike pohybujú v rozmedzí od 482,- Sk do 514,- Sk na jeden vojnový hrob, čo v šak pokrýva len základné udržiavacie práce na vojnovom hrobe, najmä kosenie porastov. Starostlivosť o vojnové hroby však patrí do samosprávnej pôsobnosti obce, ktorú obec zabezpečuje z vlastný ch prostriedkov, pričom štát na túto činnosť poskytuje len finančný príspevok, ktorý nemôže v celom rozsahu pokryť jej náklady.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými viacstrannými i bilaterálnymi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti vojnov ých hrobov. Ide predovšetkým o Ženevské dohovory z r. 1949 na ochranu obetí vojny vrátane ich Dodatkových protokolov z r. 1977. Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou štátov Eur ópskej únie.

Vzhľadom na obsah doložky zlučiteľnosti nie je potrebná tabuľka zhody.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o vojnových hroboch

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: návrh zá kona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu: nie je prioritná podľa záväzkov vyplývaj úcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

Bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa

Osobitná časť

K § 1:

Návrh zákona upravuje vzťahy vznikajúce pri zabezpečovaní starostlivosti o vojnové hroby. Za tým účelom ustanovuje úlohy obciam a orgánom štátnej správy, upravuje podmienky poskytovania finančn ých prostriedkov zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby na území Slovenskej republiky i v cudzine a obsahuje tiež sankčné ustanovenia v prípade porušenia práva zodpovedným subjektom.

K § 2:

Vymedzujú sa základné pojmy používané v návrhu zákona, ktoré vychádzajú z terminológie medzinárodného humanitárneho vojnového práva.

K § 3:

Povinnosť zabezpečovať sústavnú starostlivosť o vojnové hroby ukladá zákon obci. Pritom sa uplatňuje princíp teritoriality, to znamená, že obec sa musí starať o všetky vojnové hroby, ktoré s ú umiestnené na jej území bez ohľadu na vlastnícke vzťahy.

Okrem samotnej starostlivosti o vojnové hroby sa zverujú obci aj ďalšie úlohy, ktoré s touto starostlivosťou bezprostredne súvisia.

Zriadiť nový vojnový hrob alebo vykonať zásah do integrity jestvujúceho vojnového hrobu môže len obec s predchádzajúcim súhlasom ministerstva vnútra pri rešpektovaní vlastníckych práv k prísluš ným pozemkom.

Všetky úlohy, ktoré obec vykonáva na úseku vojnových hrobov, sa zverujú do jej samosprávnej pôsobnosti (výkon samosprávy).

K § 4:

Na zabezpečovanie starostlivosti o vojnové hroby môže obec požiadať krajský úrad o finančný príspevok zo štátneho rozpočtu. Žiadosť sa podáva písomne v ustanovenej lehote a musí obsahova ť určené náležitosti, najmä však celkový počet vojnových hrobov, na ktoré sa má príspevok poskytnúť, pretože na jeden vojnový hrob sa poskytne obci príspevok v sume päťnásobku minim álnej hodinovej mzdy; príspevok možno žiadať každoročne, pričom na jeho poskytnutie má obec právny nárok.

Okrem príspevku na starostlivosť o vojnové hroby, môže obec požiadať o príspevok aj na plnenie iných úloh na úseku vojnových hrobov, ktoré zákon demonštratívnym spô sobom ustanovuje. Na poskytnutie tohto príspevku však obec nemá právny nárok.

Príspevok možno poskytnúť na taxatívne určené účely oprávnenému subjektu aj do zahraničia. Vyžaduje sa uzatvorenie písomnej zmluvy medzi ministerstvom vnútra a príslušnou zahraničnou osobou, v ktorej sa dohodne účel a ďalšie podmienky poskytnutia príspevku na slovenský vojnový hrob v zahraničí.

K § 5:

Upravuje sa inštitút náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pričom sa vychádza z čl. 20 ods. 4 ústavy pri zohľadnení § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vojnové hroby sa totiž nachádzaj ú aj mimo verejných pohrebísk (cintorínov) a vlastníci nehnuteľností sú povinní ich strpieť, nemôžu ich odstrániť (premiestniť alebo zrušiť). Za obmedzenie vlastníckeho práva nehnuteľ nosti, na ktorej sa vojnový hrob nachádza, má vlastník nehnuteľnosti nárok na jednorazovú peňažnú náhradu, ktorú môže uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote na krajskom úrade. Krajský úrad každú žiadosť posúdi individuálne a vlastníkovi nehnuteľnosti poskytne primeranú náhradu, teda náhradu zodpovedajúcu rozsahu (miere) obmedzenia vlastníckeho práva.

K § 6 a 7:

Výkon štátnej správy vrátane dozoru na úseku vojnových hrobov sa zveruje ministerstvu vnútra ako ústrednému orgánu štátnej správy a na miestnej úrovni krajským úradom.

Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú kompetencie ministerstva vnútra a krajských úradov na úseku vojnových hrobov.

K § 8:

Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku vojnových hrobov a sankcie za tieto priestupky. Správnym orgánom vecne príslušným prejednávať priestupky na tomto úseku správy je obvodný úrad ( § 52 zákona o priestupkoch).

Na priestupky a ich prejednávanie sa podporne použijú ustanovenia zákona o priestupkoch.

K § 9:

Ustanovujú sa skutkové podstaty iných správnych deliktov než priestupkov, zodpovedné subjekty, sankcie za tento druh administratívnych deliktov, kritériá na ukladanie pokút a subjektívna a objektívna prekluzí vna lehota, v ktorej sa pokuta ukladá. Rozpočtové určenie výnosov z pokút upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy tak, že sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 10 až 13:

Na konanie podľa zákona o vojnových hroboch sa použijú všeobecné procesné pravidlá správneho poriadku s výnimkou poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby.

Jednotne sa upravuje obsah evidencie, ktorú o vojnových hroboch vedú obce a orgány štátnej správy.

Rieši sa situácia, ak sa vojnový hrob nachádza na území vojenského obvodu z dôvodu, že vojenský obvod nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku (§ 2 ods. 3 zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky). V takomto prípade pôsobnosť obce má vykonávať príslušná štátna organizácia zriadená ministerstvom obrany.

V prechodných ustanoveniach je potrebné vyrovnať sa s uplatňovaním náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva k jestvujúcim vojnovým hrobom, ktoré sú umiestnené mimo verejného pohrebiska, ako aj s prispôsoben ím v súčasnosti vedenej evidencie vojnových hrobov s navrhovanou novou evidenciou.

Nová právna úprava v plnom rozsahu nahradí doteraz platný zákon o vojnových hroboch a jeho vykonávací predpis. S jej účinnosťou sa počíta od marca 2005.

V Bratislave 8. decembra 2004

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Vladimír Palko

minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu