Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 účinný od 01.12.2011 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plá nom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na I. štvrťrok 2011.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009) (ďalej len „smernica 2009/110/ES“).

Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú .v. EÚ L 329, 14.12.2010, s..3.), a to konkrétne v oblasti odmeňovania v bankách a u obchodníkov s cennými papiermi (čl. II a čl. III).

Èlánkom VI návrhu zákona sa upravuje prevádzka registra veriteľov a podregistra iných veriteľov vedených v Národnej banke Slovenska podľa zákona č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe aplikačnej praxe v súvislosti s vybavovaním žiadostí o zá pis do týchto registrov.

Smernicou 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o platobných službách“) sa vytvoril moderný a zosúladený prá vny rámec pre platobné služby na úrovni Spoločenstva a vznikla naliehavá potreba ďalších opatrení aj na podporu vzniku jednotného trhu so službami elektronického peňažníctva. Uvedené sa má zabezpeči ť smernicou 2009/110/ES, ktorá nahrádza a ruší pôvodnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronick ého peňažníctva (ďalej len „smernica 2000/46/ES“), nakoľko hodnotenie uplatňovania smernice 2000/46/ES ukázalo, že niektoré jej ustanovenia bránili rozvoju trhu s elektronickými peniazmi a obmedzovali technologick ú inováciu. Obmedzený počet inštitúcií elektronického peňažníctva a nízky objem vydaných elektronických peňazí dokazujú, že elektronické peňažníctvo je v skutočnosti na zač iatku svojho vývoja.

Nová právna úprava sa zameriava na modernizáciu ustanovení pôvodnej smernice 2000/46/ES, s osobitným zreteľom na režim obozretného podnikania inštitú cií elektronických peňazí, pričom sa zabezpečuje súlad s režimom pre platobné inštitúcie v zmysle smernice o platobných službách. Cieľom je umožniť navrhovanie nový ch, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva a zabezpečiť vytvorenie jasného právneho rámca na posilnenie jednotného trhu s elektronickými platbami. Reaguje sa tiež na vznik nový ch kategórií predplatených platobných nástrojov v kontexte rýchlych zmien obchodného prostredia, spojených s informačným a technologickým vývojom, s cieľom otvorenia trhu pre vydávanie elektronických peň azí prostredníctvom inštitúcií elektronických peňazí riadených na základe osobitného režimu obozretnosti.

Smernicou 2009/110/ES dochádza k zmene skutočností v súvislosti s postavením inštitúcie elektronických peňazí. Podľa doterajšej právnej ú pravy elektronické peniaze môžu vydávať v úplnom rozsahu len inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré sa na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií považujú za úverové inštitúcie. Novelou tejto smernice 2006/48/ES, ktorá je súčasťou smernice 2009/110/ES, dochádza k vyňatiu inštitúcie elektronických peň azí spod kategórie úverovej inštitúcie. Taktiež dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje financovania inštitúcií elektronických peňazí, čím sa podstatne zjednodušuje režim pre inš titúcie elektronických peňazí a vytvára sa predpoklad pre prístup na trh novým účastníkom a pre rast účinnej hospodárskej súťaže.

Smernica 2009/110/ES sa preberá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 483/2001 Z. z. o bank ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaní m terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

- čl. 3 ods. 1 pí sm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 127 ods.2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

- čl. 3 Zmluvy o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

- Protokol (č.4) o Štatúte Eur ópskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010).

Sekundárne právo (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažní ctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009),

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenný ch papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3)v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č . 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺ ňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizá cie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho v ýboru pre systémové riziká ( Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovní ctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovn íctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenn é papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Rady (EÚ) č . 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkaj úce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).

2.nelegislatívne akty:

-

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES je stanovená do 30.4. 2011. Lehoty na prebratie smernice 2010/76/EÚ boli určené do 1.1. 2011 a do 31.12. 2011.

b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády pre smernicu 2009/110/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená do 30.4. 2011.

Lehoty určené na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády pre smernicu 2010/76/EÚ podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov boli stanovené do 1.1. 2011 a do 31.12.2011.

c) Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a to konanie č. 2011/547.

d) Smernica 2010/76/EÚ bola čiastočne prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do opatrenia NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bá nk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Eur ópskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 24.2.2011-5.4.2011

A.2. Vplyvy:

PozitívneŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia ?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

22

Osobitná časť

K ustanoveniam článku I

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov a to transponovaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronick ého peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (ďalej len 'smernica 2009/110/ES').

K bodu 1

Navrhovaná právna úprava bližšie rozpracováva ustanovenia smernica Európskeho parlamentu a Rady 2 007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (ďalej len 'smernica 2007/64/ES' ) a smernica 2009/110/ES. V návrhu sa kladie dôraz na bližšie špecifikovanie ohraničenia či limitovania obmedzených sietí tým, že sa kladie dôraz hlavne na zmluvné väzby limitovaného poskytovateľa s kone čným počtom vymenovaných poskytovateľov služieb alebo tovarov, alebo na zmluvne vymedzený vymenovaný druh tovarov. Obmedzenú sieť si vytvorí limitovaný poskytovateľ podľa svojho podnikateľského zámeru. Účelom ustanovenia je eliminovať prvky rozpínavosti v obmedzených sieťach, v dôsledku existencie ktorých by tieto siete fakticky prestali byť obmedzenými sieťami a limitovaný poskytovateľ by mal požiadať N árodnú banku Slovenska o vydanie povolenie na výkon činnosti poskytovania platobných služieb alebo vydávania a správy elektronických peňazí. Zásadný rozdiel medzi limitovaným poskytovateľom a licencovaný m poskytovateľom je v rozsahu sietí, v ktorých poskytujú svoje služby. Limitovaný poskytovateľ nepotrebuje povolenie od Národnej banky Slovenska len preto, lebo svoje služby poskytuje v obmedzenej sieti. Toto ustanovenie je potrebné chápať v neoddeliteľnej väzbe na § 97a tohto zákona, ktorý bližšie vymedzuje právny vzťah medzi limitovaným poskytovateľom a Národnou bankou Slovenska.

K bodu 2

Navrhovaným znením § 2 ods. 3 písm. a) sa upresňuje, že banka, zahraničná banka alebo poboč ka zahraničnej banky je poskytovateľom platobných služieb, ak má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou § 2 ods. 3 písm. b) sa stanovuje, že poskytovateľom platobných služ ieb sa rozumie aj inštitúcia elektronických peňazí.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou § 2 ods. 3 písm. e) dochádza k vyprecizovaniu ustanovenia a to doplnením Európskej centrá lnej banky ako poskytovateľa platobných služieb, ktorým môže byť len ak nekoná ako menový orgán alebo ako orgán na zabezpečovanie verejných potrieb a ak poskytuje platobné služby. Ide plnú transpozí ciu smernice 2009/110/ES s článkom 1 písmeno d).

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa v uvedených ustanoveniach zmenil odkaz na zákon z dô vodu doplnenia nového písmena b) v § 31 ods. 5, ktorým sa dopĺňajú údaje o používateľovi platobných služieb.

K bodu 6

Z dôvodu používania pojmov zahraničná platobná inštitúcia alebo zahraničná inštitú cia elektronických peňazí v zákone sa doplnila ich definícia do zákona.

K bodu 7

Navrhnutou zmenou sa spresnil pojem agent, ktorým na účely tohto zákona rozumie agent poskytujúci platobné služby, a to buď pre platobnú inštitúciu alebo pre inštitúciu elektronických peňazí.

K bodu 8

Úprava § 2 ods. 29 sa navrhuje z dôvodu, aby z definície nepriameho podielu bolo zrejmé, že nadobúdate ľom tohto podielu môže byť aj fyzická osoba nielen právnická osoba. Skutočnosť, že zákon umožňuje, aby nepriamy podiel nadobudla aj fyzická osoba vyplýva z ustanovení o predchádzajúcom súhlase pod ľa § 66 zákona, a to najmä z § 66 ods. 3 písm. a). Jedná sa o precizovanie definície nepriameho podielu v nadväznosti na ustanovenia, ktoré bližšie upravujú problematiku udeľovania predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 9

Doplnenie osoby finančného poradcu ako osobitnú kategóriu subjektu upravenú v zákone o finanč nom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vyžaduje z hľadiska posudzovania dôveryhodnosti. Súčasné znenie definície dôveryhodnosti nepovažuje za nedôveryhodnú osobu, ktorá vykonávala funkciu vo finanč nom poradcovi, ktorému bolo odobraté povolenie. Takúto osobu by sme v praxi museli považovať za dôveryhodnú, čo predstavuje nepomer vo vzťahu k finančnému sprostredkovateľovi. Keďž e sa toto ustanovenie explicitne neodvoláva na finančného poradcu, ale len na sprostredkovateľa, ktorý však nie je finančným poradcom, považujeme za potrebné doplniť do definície dôveryhodnosti aj osobu finančn ého poradcu.

K bodu 10

V nadväznosti na ustanovenie § 78 ods. 10 a § 86 ods. 19, kde je upravená možnosť uložiť sankciu vymedzenému okruhu osôb, bolo potrebné zohľadniť túto sankciu, aj v rámci posudzovania dô veryhodnosti takýchto osôb.

K bodu 11

Z dôvodu problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa zaviedla definícia vedúceho zamestnanca. Chýbajúca definícia vytvárala priestor na množstvo nejasných otázok v rámci licenčné ho konania, navrhnutá zmena je dobrým predpokladom na ich elimináciu.

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 13

Navrhnutou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 11, tak aby bolo v plnom súlade s článkom 60 smernice 2007/64/ES a súčasne, aby sa zabránilo dvojitému výkladu zo strany subjektov aplikujúcich toto ustanovenie v praxi.

Pripájanou vetou na konci upravovaného ustanovenia sa spresňuje postup poskytovateľov platobných služieb platiteľa pri námietkach a reklamáciách, že platobná operá cia bola neautorizovaná.

K bodu 14 a 15

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 31 ods. 5, kde sa doplnilo nové písmeno b) údaje o používateľovi platobných služieb.

K bodu 16

Navrhnutou úpravu sa spresňujú pravidlá pre poskytovanie platobných služieb iných menách ako v eurách alebo ďalších menách štá tov tvoriacich súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 17

Navrhovaným znením § 31 ods. 4 sa stanovuje, že rámcovou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou s ú aj obchodné podmienky, sa rozumie výlučne zmluva o poskytovaní platobných a nie aj zmluva o vydávaní a používaní elektronických peňazí, ako je tomu doteraz platnom znení zákona o platobných slu žbách.

K bodu 18

Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia identifikačného údaju o poskytovateľovi platobn ých služieb a zo zavedenia agenta platobných služieb pre inštitúciu elektronických peňazí.

K bodu 19

Rámcová zmluva sa dopĺňa o informácie o poskytovateľovi platobných služieb v rozsahu údajov pod ľa § 88 ods.3 písm. a) prvého až tretieho bodu.

K bodu 20

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 21 a 22

Na zá klade poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava, ktorá spresňuje bezplatný spôsob poskytovania informácií podľa § 38 ods. 2, na základe ktorej, všetky náklady vyplývajúce z doruč ovania poskytnutých informácií znáša poskytovateľ platobných služieb. Takže, nielen samotné poskytovanie informácií je bezplatné, ale aj doručovanie takto poskytnutých informácií.

K bodu 23 a 24

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 25 a 27

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie odseku 34 v § 2.

K bodu 26

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 61 ods. 4 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenia právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik prá vnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodom 28 až 30

Navrhované zmeny v § 64 ods. 2 a 3 súvisia so skutočnosťou, že žiadateľ v čase predkladania ž iadosti o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb môže aj nemusí byť platobnou inštitúciou.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre platobné inštitúcie a pre inštitúcie elektronický ch peňazí.

K bodu 32

Týmto ustanovením sa zavádza legislatívna skratka 'audítor' pre audítora a pre audítorskú spolo čnosť.

K bodu 33

Navrhnutou zmenou v § 64 ods. 4 písm. g) je platobná inštitúcia v rámci povoľovacieho konania povinná predložiť doklad o postupoch riadenia rizík. Touto zmenou sa zabezpečil súlad požiadaviek na platobnú inštitúciu s požiadavkami na inštitúciou elektronických peňazí, a to na zá klade porovnateľného ustanovenia v § 82 ods. 4 písm. g).

K bodu 34

Navrhované znenie § 64 ods. 4 písm. n) súvisí so skutočnosťou, že žiadateľ o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb v čase predkladania žiadosti o povolenie predkladá v prílohe žiadosti návrh všeobecných obchodných podmienok.

K bodu 35

Doplnením uvedeného ustanovenia sa do zákona zavádza pre žiadateľa podľa § 64 ods. 2 povinnosť predložiť doklad, ako jednu z uvedených podmienok na udelenie alebo zmenu povolenia platobnej inštitúcií, ak platobná inštitúcia plánuje zverenie prevádzkových činnosti tretej osobe podľa § 73.

K bodu 36

Navrhované znením sa licenčný proces zjednotil a preukazovanie technicko-organizačnej pripravenosti sa stalo s účasťou tohto procesu. Uvedenú zmenu potvrdzuje aj smernica 2007/64/ ES z 13. novembra 2007o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES,2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES), (ďalej len 'smernica 2007/64/ES'), ktorá na základe ustanovení viaže oprávnenie poskytovať platobné služby na povolenie, a to vo vzťahu k ich výkonu v iných členských štátoch. Podstatnou skutočnosťou je, že smernica 2007/64/ES pozná v súvislosti s oprávnením na poskytovanie platobných služieb len inštitút povolenia, ale nie oznámenia. Subjekt, ktorému sa udelí povolenie, a ktorým sa oprávni na výkon činnosti (t.j. poskytovanie platobných služieb) v skutočnosti povolenú činnosť nemôže začať vykonávať. Oznámenie podľa § 64 ods. 9 nemá formu rozhodnutia a ani zákonom stanovené náležitosti, no v skutočnosti až toto oznámenie oprávňuje platobnú inštitúciu začať vykonávať činnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na notifikácie, a to v nadväznosti na to, že náš právny poriadok notifikáciu viaže na udelenie povolenia a nie na oznámenie podľa § 64 ods. 9.

K bodu 37

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 64 ods. 8.

K bodu 38

Navrhnutou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 65 ods. 4 v súvislosti s poskytovaním informácií o zmen ách.

K bodom 39 a 47

Uvedená zmena sa navrhla z dôvodu zosúladenia tohto ustanovenia s inými právnymi predpismi upravujú cimi problematiku udeľovania predchádzajúceho súhlasu subjektom finančného trhu, vychádzajúc zo smernice 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ď alej len 'smernica 2007/44/ES'). Existenciou udelenia predchádzajúceho súhlasu aj na pokles podielu sa súčasná právna úprava odlišuje od týchto predpisov, kde je na tento pokles postačuje len písomné ozná menie, preto sa na pokles podielu týmto novým návrhom, predchádzajúci súhlas nevyžaduje, postačujúce je oznámenie o tomto poklese.

K bodu 40

Navrhovaná úpravou sa vyprecizovalo ustanovenie § 66 ods. 1 písm. c) pre prípady, ak by platobná inštitúcia vykonávala aj iné činnosti ako len činnosti, ktoré má v povolení udelenom Ná rodnou bankou Slovenska a v dôsledku týchto iných činnosti by došlo k zmene stanov.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre platobné inštitúcie a pre inštitúcie elektronický ch peňazí.

K bodu 42

Navrhovanou zmenou sa ustanovenie § 66 ods. 3 písm. a) upravilo tak, aby zohľadňovalo nielen nadobudnutie ale aj zv ýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo hlasovacích právach platobnej inštitúcie.

K bodu 43

Uvedenou zmenou sa spresnilo ustanovenie v § 66 ods. 3 písm. c), ktorým doplnilo, aby aj platobná inštitú cia podala žiadosť, v prípade ak bude požadovať predchádzajúci súhlas podľa § 66 ods. 1 písm. f).

K bodu 44

Úprava ustanovenia sa navrhuje, z dôvodu predĺženia v súčasnosti krátkej 15-dň ovej lehoty na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 ods. 1 písm. b), keďže sa táto lehota vzhľadom na potrebu preskúmania niekoľkých podmienok pre udelenie predchádzajúceho súhlasu javí krátka.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 64 ods. 3 písm. g).

K bodu 46

Doplnením tohto ustanovenia do § 66 ods. 8 sa má zabezpečiť neplatnosť právnych úkonov uskutočnen ých na základe predchádzajúceho súhlasu, pokiaľ takýto predchádzajúci súhlas Národnou bankou Slovenska bol udelený na základe nepravdivých údajov platobnej inštitúcie.

K bodu 48

V zmysle tohto ustanovenia po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia Národná banka Slovenska podá súdu návrh na zrušenie a likvidáciu platobnej inštitúcie. Platobná inštitúcia môže vykonávať aj iné obchodné činnosti nielen poskytovať platobné služby. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu nie je vhodné, aby sa po odobratí povolenia platobnej inštitúcií likvidovala táto spoločnosť ako celok, ktorá má aj iný predmet činnosti ako len poskytovanie platobných služieb a ten nepodlieha dohliadacej právomoci Národnej banky Slovenska. V dôsledku uvedeného je vhodné selektovať medzi platobnou inštitúciou, ktorá výlučne len poskytuje platobné služby a platobnou inštitúciou, ktor á vykonáva aj inú činnosť. Navrhovanou zmenou sa v § 67 ods. 12 zabezpečí to aby, platobná inštitúcia, ktorá okrem poskytovania platobných služieb vykonáva aj iné obchodné činnosti, nebola zlikvidovan á ako celok, ale aby bola iba povinná ukončiť činnosť, na ktor ú jej bolo odobraté povolenie.

K bodu 49

Navrhovaná zmena vyplynula z aplikačnej praxe, kde sa vykonávanie dvoch funkcií zabezpečovalo jednou osobou t.j. osoba zodpovedná za výkon vnútornej kontroly bola súčasne osobou zodpovednou za ochranu pred legalizá ciou príjmov z trestnej činnosti. Z hľadiska zachovania obozretnosti je nevyhnutné, aby tieto dve funkcie vykonávali samostatne dve osoby.

K bodu 50

Doplnením navrhnutého ustanovenia sa má zabezpečiť kontrola činnosti zamestnanca zodpovedného za výkon vn útornej kontroly orgánmi platobnej inštitúcie.

K bodu 51

Týmto ustanovením sa platobnej inštitúcií, za tu uvedených podmienok, zakazuje použiť viacná sobne prvky vhodné na výpočet vlastných zdrojov.

K bodom 52 až 55

Navrhovanou zmenou sa do § 73 ods. 1 a ods. 5 až 8 vkladajú nové ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na situá ciu, keď platobná inštitúcia vykonáva prevádzkové činnosti, ktoré súvisia s poskytovaním platobných služieb pre tretie osoby.

K bodu 56

§ 74 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa o ustanovenie, podľa ktorého Národná banka Slovenska vedie okrem zoznamu platobných inštitúcií a ich agentov platobných služieb aj zoznam zahraničných platobných inštitúcií so sídlom na území iného členského štátu, ktoré poskytujú platobné služby na území SR.

K bodom 57 až 59

Doplnenie týchto ustanovení sa navrhuje ich zjednotenie s ustanoveniami v zákonoch pre všetky subjekty finančn ého trhu regulované Národnou bankou Slovenska a stanovením obdobných povinností. Zároveň ustanovenia ohľadne audítorov dávajú dohľadu lepší nástroj na získavanie informácií od audítora, mož nosť ovplyvniť výber audítora v prípade zistenia prípadných nezrovnalostí a obmedzujú možnosť výberu audítora, ktorý nie je nezávislý od účtovnej jednotky aj v nadväznosti na ustanovenia zá kona 540/2007 Z. z. o audítoroch.

K bodu 60

V § 77 sa vyprecizovali ďalšie činnosti, ktoré môže platobná inštitúcia poskytovať okrem platobn ých služieb uvedených v § 2 ods. 1.

K bodu 61

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa uvedené ustanovenie upravilo tak, aby z neho bolo zrejmé, ž e na vykonávanie len samotného prevodu podľa § 77 ods. 2 nie je možné udeliť povolenie bez toho, že by výkon tohto prevodu nebol prepojený s poskytovaním platobnej služby podľa § 2 ods. 1. To znamená, že z ustanovenia by malo byť zrejmé, že ,,konverziu mien' podľa § 77 ods. 2 je možné vykonávať len v súvislosti s poskytovaním niektorých platobných služieb uvedených v § 2 ods. 1.

K bodu 62

Legislatívno-technická zmena z dôvodu aktualizácie poznámky pod čiarou.

K bodu 63

Navrhnutým ustanovením § 77a sa upravuje riadenie rizík v platobnej inštitúcií, ktorých pripravenosť samotná platobná inštitúcia preukazuje v rámci licenčného konania predložením príloh k žiadosti podľa § 64 ods. 4 písm. g), a to konkrétne dokladom o postupoch riadenia rizík. Týmto ustanovení m sa pre platobnú inštitúciu bližšie špecifikuje povinnosť ako má riadiť, monitorovať riziká a následne v prípade ich vzniku prijať účinné opatrenia na ich eliminovanie. V zá vislosti od primeranosti povahy, rozsahu a zložitosti poskytovaných služieb sa pre platobnú inštitúciu zavádza povinnosť zriadiť funkciu riadenia rizík.

K bodu 64

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 78 ods. 2 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik prá vnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 65

Navrhovanou zmenu sa dopĺňa ustanovenie § 78 ods. 2 možnosť uplatniť potrebné opatrenie, v prí pade neplnenia povinnosti platobnou inštitúciou pri nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré prijala od používateľov platobných služieb.

K bodu 66

Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť oprávnenie Národnej banky Slovenska zakázať platobnej inš titúcie poskytovať platobné služby, na ktoré nemá udelené povolenie. Keďže navrhovaným ustanovením nie je dotknutý odsek 2, takýto zákaz nebráni tomu, aby platobnej inštitúcii za nepovolené poskytovanie platobných služieb bola uložená sankcia.

K bodu 67

Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z predchádzajúcej zmeny v § 78 ods.3.

K bodu 68

V navrhovanom odseku 8 sa navrhuje oprávniť Národnú banku Slovenska v prípade odôvodnené ho podozrenia na protiprávne konanie subjektu a to spôsobom tu uvedeným.

V navrhovanom odseku 9 sa upravujú sankčné opatrenia ktoré sa rozširujú aj na osoby, ktorým nebolo udelen é povolenie podľa tohto zákona a ktoré porušujú ustanovenia tohto zákona alebo súvisiacich predpisov. Týmto odsekom je Národná banka Slovenska oprávnená takto konajúcim osobám uložiť pokutu.

Doplnením odseku 10 sa zabezpečí, aby v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zá kona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činností podľa tohto zákona, alebo na výkon dohľadu, zo stanov platobnej inštitúcie a z iných vnútorný ch predpisov alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska, mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu platobnej inštit úcie, členovi dozornej rady platobnej inštitúcie a prokuristovi platobnej inštitúcie. Uloženie takejto pokuty m á následne vplyv na dôveryhodnosť takejto osoby.

K odseku 11 v nadväznosti na doplnenie odseku 10 je nevyhnutné do zákona doplniť aj ustanovenie, v zmysle ktoré ho sa právoplatným uložením pokuty osoba podľa odseku 10 stane nedôveryhodnou, v dôsledku čoho, je platobná inštitúcia povinná takúto osobu odvolať z funkcie. Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpeči ť, aby v príslušných funkciách platobnej inštitúcie nepôsobili resp. neboli nominované osoby, ktoré nespĺňajú podmienku dôveryhodnosti.

K bodu 69

K § 80

V odseku 1 sa definujú elektronické peniaze ako peňažná hodnota uložená elektronicky, t. j. napr. na platobnom zariadení vo vlastníctve majiteľa elektronických peňazí alebo vzdialene na serveri a tieto elektronické peniaze sú spravované týmto majiteľom prostredníctvom osobitného ú čtu. (transpozícia čl. 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 2 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí vydá elektronické peniaze vý menou za peniaze v hotovosti ihneď po ich obdržaní a to v ich nominálnej hodnote. Elektronické peniaze nie sú vkladmi rovnako ako prijaté peňažné prostriedky za ich výmenu taktiež nie sú vkladom. (transpozícia čl. 1 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

V odseku 3 sa vymedzuje okruh vydavateľov elektronických peňazí, pričom vydavateľom elektronických je

a) banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky ak má v bankovom povolení uvedené aj vydá vanie a správu elektronických peňazí,

b) inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo poboč ka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,

c) poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený vydávať elektronické peniaze,

d) Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o č innosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb a ak vydávajú elektronické peniaze, čiže nekonajú ako orgány verejnej moci,

e) Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyš šie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené vydávať elektronické peniaze a ak ide o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, čiže konajú ako orgá ny verejnej moci.

(transpozícia čl. 6 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 smernice 2009/110/ES).

V odseku 4 sa konkretizujú náležitosti zmluvy o vydávaní elektronických peňazí uzatvorenej medzi vydavateľom elektronických peňazí a majiteľom elektronických peňazí. Predmetná zmluva musí obsahovať informácie, ako sú údaje o vydavateľovi elektronických peňazí, majiteľ ovi elektronických peňazí, o podmienkach vydávania a spätnej výmeny elektronických peňazí, o službách, ktoré sa majú poskytovať majiteľovi elektronických peňazí pri ich používaní, o poplatkoch, o zmenách zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu. Ustanovenia týkajúce sa reklamácií a iných podaní a riešenia sporov v zmysle § 89 až § 95 sa uplatňujú aj v prípade inštit úcií elektronických peňazí. (transpozícia čl. 11 ods. 3 a čl. 13 smernice 2009/110/ES)

V odseku 5 sa ustanovuje možnosť spojenia zmluvy podľa § 80 ods. 4 so zmluvou podľa § 31 ods. 5.

V odseku 6 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí je povinný informovať budúceho majiteľa elektronických peňazí o zmluvných podmienkach ešte predtým, ako sa zaviaže prostredníctvom tejto z mluvy. (transpozícia čl. 11 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

V odseku 7 sa upravuje podmienka zameniteľnosti, podľa ktorej je vydavateľ elektronických peňazí povinný majiteľovi elektronických peňazí zameniť na jeho požiadanie elektronické peniaze v nominálnej hodnote, a to buď v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na jeho platobný účet. (transpozícia č l. 11 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 8 sa ustanovuje, že majiteľ elektronických peňazí môže kedykoľvek počas trvania zmluvné ho vzťahu požadovať od vydavateľa elektronických peňazí spätnú výmenu buď časti alebo všetkých elektronických peňazí, ktoré vlastní. Spätnou výmenou elektronických peňazí sa rozumie v ýmena elektronických peňazí za reálne peniaze. (transpozícia čl. 11 ods. 5 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 9, ak majiteľ elektronických peňazí požiada o spätnú výmenu v deň ukonč enia zmluvy alebo do jedného roka po ukončení zmluvy, vydavateľ elektronických peňazí je bez poplatku povinný vymeniť majiteľovi celkovú hodnotu elektronických peňazí okrem prípadu, kedy sa jedná o vydavate ľa, ktorý okrem vydávania elektronických peňazí vykonáva aj iné obchodné činnosti a nie je vopred známe, aká časť finančných prostriedkov sa použije ako elektronické peniaze, tento vydavateľ vymen í majiteľovi elektronických peňazí ním požadovanú hodnotu elektronických peňazí. (transpozícia čl. 11 ods. 6 smernice 2009/110/ES)

V odsekoch 10 a 11 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí môže účtovať majiteľ ovi elektronických peňazí poplatok za spätnú výmenu elektronických peňazí iba vtedy, ak je to dohodnuté v zmluve a ak majiteľ požaduje spätnú výmenu pred dňom ukonč enia zmluvy alebo viac ako rok po ukončení zmluvy alebo ak majiteľ ukončil zmluvu pred dňom jej ukončenia, pričom takýto poplatok nesmie byť vyšší ako sú skutočné náklady vydavateľa na vykonanie spä tnej výmeny. (transpozícia čl. 11 ods. 4 smernice 2009/110/ES)

V odseku 12 sa určuje, že podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí medzi osobou, ktorá prijí ma elektronické peniaze a vydavateľom elektronických peňazí sú predmetom ich vzájomnej dohody resp. zmluvy, pričom osobou, ktorá prijíma elektronické peniaze, sa rozumie osoba iná ako spotrebiteľ a jedná sa napr. o obchodníka, u ktorého majiteľ elektronických peňazí platí za poskytnuté tovary alebo služby elektronickými peniazmi a ten si ich následne vymení u vydavateľa za peňažné prostriedky. (transpoz ícia čl. 11 ods. 7 smernice 2009/110/ES)

V odseku 13 sa stanovuje, že bez povolenia na vydávanie elektronických peňazí udeleného v SR nesmie nikto na území SR vydávať elektronické peniaze, okrem zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí so sídlom na území iného členského štátu, ktorej bolo vydané povolenie na vydávanie elektronický ch peňazí v tomto členskom štáte a ktorá môže na území SR vydávať elektronické peniaze prostredníctvom svojej pobočky alebo bez jej založenia a to na základe písomného oznámenia príslušn ého orgánu dohľadu tohto členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Z uvedeného tiež vyplýva, že zahraničné inštitúcie elektronických peňazí, ktoré majú svoje sídlo mimo územia EÚ, resp. ich pobočky v prípade, že majú záujem vydávať elektronické peniaze na území SR, musia požiadať o povolenie podľa tohto zákona. (transpozícia čl. 8 ods. 1 a č l. 10 ods. 7 smernice 2009/110/ES)

V odseku 14 sa určuje, že vydavatelia elektronických peňazí sa nesmú na úkor majiteľa elektronický ch peňazí odchyľovať od ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov. (transpozícia čl. 16 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 15 sa stanovuje zodpovednosť vydavateľa elektronických peňazí za správne vydanie, spätnú vý menu, ako aj bezpečné spravovanie elektronických peňazí.

V odseku 16 sa vymedzujú podmienky poskytovania zvýhodnení v súvislosti s vydanými elektronický mi peniazmi. Zakazuje sa poskytovanie úroku alebo akéhokoľvek iného zvýhodnenia naviazaného na obdobie držby elektronických peňazí. Ako príklad zákazu možno uviesť, že vydavateľ elektronických peňaz í nesmie poskytnúť úrok alebo iné zvýhodnenie za to, že majiteľ elektronických peňazí vlastní elektronické peniaze nepretržite napr. jeden rok. Uvedeným sa má zabezpečiť, aby sa elektronické peniaze vzhľadom na ich osobitý charakter v žiadnom prípade nezamieňali za pojem 'vklad' (a teda aby sa neposkytoval ani úrok z vkladu). Elektronické peniaze de-facto nahrádzajú peňažnú hotovosť a použ ívajú sa výlučne na vykonávanie platieb a nie ako prostriedok úspor. Na druhej strane ostatné zvýhodnenia, ktoré nesúvisia s obdobím držby elektronických peňazí, nie sú týmto ustanovením dotknut é a vydavateľ ich môže poskytovať. Ide napr. o zvýhodnenie v prípade, ak majiteľ drží elektronické peniaze nad rámec istého požadovaného minimálneho zostatku alebo ak majiteľ prekročí stanoven ý počet platieb elektronickými peniazmi a pod. (transpozícia čl. 12 smernice 2009/110/ES)

K § 81

V odseku 1 sa definuje inštitúcia elektronických peňazí ako regulovaná osoba so sídlom na území SR, ktorá je oprávnená na základe povolenia Národnej banky Slovenska vydávať elektronické peniaze buď v úplnom alebo v obmedzenom rozsahu. Tým sa pokračuje v členení inštitúcií elektronických pe ňazí na dve kategórie, nakoľko kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí je použitá i v súčasnom znení zákona o platobných službách. (transpozícia č l. 2 ods. 1 a čl. 9 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 2 sa stanovuje, že inštitúcia elektronických je okrem vydávania elektronických peňazí, ak to m á uvedené v povolení, oprávnená vykonávať aj tieto činnosti:

a) poskytovať všetky alebo len niektoré platobné služby, (nejde o platobné operácie súvisiace s elektronickými peniazmi),

b) poskytovať úvery súvisiace s platobnými operáciami (takýto úver sa však nesmie poskytovať z finančn ých prostriedkov, ktoré sú prijaté inštitúciou elektronických peňazí za ňou vydané elektronické peniaze); uver sa poskytuje podľa podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 5,

c) vykonávať prevádzkové služby alebo iné súvisiace pomocné služby, ktoré bezprostredne súvisia s vydávaním elektronických peňazí alebo s poskytovaním platobných služieb,

d) prevádzkovať platobné systémy,

e) vykonávať iné obchodné činnosti ako vydávanie elektronických peňazí.

(transpozícia čl. 6 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 3 je Národná banka Slovenska oprávnená požadovať od inštitúcie elektronických peňaz í založenie samostatnej inštitúcie, ak táto inštitúcia elektronických peňazí okrem vydávania elektronických peňazí vykonáva aj iné činnosti nesúvisiace s vydávaním elektronických peňazí a tieto činnosti narúšajú alebo môžu narušiť jej finančnú stabilitu alebo schopnosť orgánov dohľadu vykonávať nad ňou dohľad. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 smernice 2007/64/ES)

Ustanovením odseku 4 sa zakazuje inštitúcii elektronických peňazí prijímať vklady.

(transpozícia čl. 6 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 5 sa na inštitúciu elektronických peňazí vzťahujú, rovnako ako na platobnú inštitú ciu, povinnosti týkajúce sa zabezpečenia prijatých finančných prostriedkov v zmysle § 77 ods. 7 až 9. Pokiaľ ide o bezhotovostne prijaté finančné prostriedky, tie nemusí inštitúcia elektronických peňaz í zabezpečovať dovtedy, kým nie sú pripísané na jej platobný účet alebo jej inak sprístupnené. Inštitúcia elektronických peňazí si však musí plniť zabezpečovacie povinností najneskô r do piatich pracovných dní od vydania elektronických peňazí a postupovať tak, aby sa zabezpečila jej likvidita a minimalizácia prípadných rizík. (transpozícia čl. 7 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 6 sa zabezpečovacie ustanovenia v zmysle § 77 ods. 4, 7 až 9 rovnako vzťahujú aj na nakladanie s finančnými prostriedkami prijatými za účelom poskytovania platobných služieb, ktoré nesúvisia s činnosťou vydávania a správy elektronických peňazí. (transpozícia čl. 6 ods. 4 a č l. 7 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

V odseku 7 a 8 sa zakazuje inštitúcii elektronických peňazí vydávať elektronické peniaze prostrední ctvom iných osôb a ustanovuje sa, že inštitúcia elektronických peňazí môže poskytovať platobné služby aj v inom členskom štáte prostredníctvom agentov platobných služieb v zmysle § 75 , tý mto nie je dotknuté ustanovenie § 87 ods. 7. (transpozícia čl. 3 ods. 5 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 9 môže inštitúcia elektronických peňazí, ktorej bolo udelené povolenie na vydá vanie elektronických peňazí v úplnom rozsahu, vydávať elektronické peniaze aj v iných členských štátoch prostredníctvom pobočky alebo bez pobočky za podmienok ustanovených v 87 ods. 7. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 25 smernice 2007/64/ES)

V odseku 10 sa dáva možnosť inštitúcii elektronických peňazí ponúkať a spätne vymieňať elektronické peniaze prostredníctvom osôb konajúcich v jej mene. (transpozícia čl. 3 ods. 4 smernice 2009/110/ES)

V odseku 11 sa dáva povinnosť inštitúcii elektronických peňazí písomne informovať Národnú banku Slovenska vopred o každej zmene prijatých opatrení v súvislosti so zabezpečovaním finančných prostriedkov prijatých za vydané elektronické peniaze a o vyhodnotení efektívnosti týchto zmien. (transpoz ícia čl. 3 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 70

Navrhovaným znením § 82 ods. 2 písm. a) sa stanovuje, že inštitúcia elektronických peňazí musí mať formu právnickej osoby – obchodnej spoločnosti, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka povinná vytvárať základné imanie, tzn. formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzen ým.

K bodu 71

Podmienkou udelenia povolenia na vydávanie elektronických peňazí je splatený peňažný vklad do základn ého imania inštitúcie elektronických peňazí výhradne v peňažnej forme. Navrhovaným znením § 82 ods. 2 písm. b) sa jeho výška znižuje na úroveň najmenej 350 tis. eur, na rozdiel od 1 milióna eur v zmysle pôvodnej smernice 2000/46/ES. (transpozícia čl. 4 smernice 2009/110/ES)

K bodu 72

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. c) zosúlaďuje s úpravou v ostatných prá vnych predpisoch v oblasti finančného trhu.

K bodu 73

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 pí sm. d), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 74

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. f) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 pí sm. f), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 75

Navrhovanou zmenou v § 82 ods. 2 písm. i) sa vyprecizovalo ustanovenie a závoreň dosiahol súlad s ustanovením pre platobnú inštitúcie podľa § 64 ods. 2 písm. i)

K bodu 76

Navrhovanou úpravou v § 82 ods. 2 písm. k) sa stanovuje, ako jedna z podmienok na udelenie povolenia na vydá vanie elektronických peňazí, povinnosť inštitúcie elektronických peňazí mať sídlo a ústredie na území SR.

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. n) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 pí sm. o), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 78

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje ustanovenie s obdobným ustanovením pre platobné inštitúcie. Ukladá sa žiadateľovi splniť podmienku existencie funkčného systému na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb podľa § 77 ods. 7 a 8 a taktiež splnenie ďalších podmienok podľ a § 64 ods. 2, ak inštitúcia elektronických peňazí, bude mať v povolení na vydávanie elektronických peňazí uvedené aj poskytovanie platobných služieb.

K bodu 79

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 3 písm. b) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 3 pí sm. b), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre inštitúcie elektronických peňazí s platobnými inš titúciami. V nadväznosti na ustanovenie § 81 ods. 2 písm. a) sa ukladá žiadateľovi uviesť tie platobné služby, ktoré má v úmysle poskytovať popri vydávaní elektronických peňazí.

K bodu 81

Navrhnutou úpravou v § 82 ods. 4 písm. g) pre inštitúciu elektronických peňazí sa zosúladí toto ustanovenie s ustanovením pre platobnú inštitúciu podľa § 64 ods. 4 písm. g).

K bodu 82

Navrhovanou úpravou § 82 ods. 4 písm. i) dochádza k rozšíreniu povinnosti preukázať finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu inštitúcie elektronických peňazí aj osoby s kvalifikovanou účasťou.

K bodu 83

Žiadateľovi sa ukladá povinnosť predložiť opis opatrení prijatých na zabezpečenie finančný ch prostriedkov používateľov platobných služieb podľa § 77 ods. 7 a 8 v súlade s čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES. Ïalej je žiadateľ povinný predložiť opis prevádzkových činností, ktoré in štitúcia elektronických peňazí plánuje vykonávať pre tretiu osobu; možnosť poskytovať uvedené činnosti inštitúciou elektronických peňazí je jej daná prostredníctvom čl. 6 bod 1 pí sm. c) smernice 2009/110/ES.

K bodu 84

Dôvodom zmeny uvedenej v § 82 od. 8 je zachovanie jednotnosti postupu pri udeľovaní povolení podľa zákona o platobných službách v nadväznosti na § 64 ods. 8.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 82 ods. 8.

K bodom 86 až 88

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa precizuje znenie ustanovenia.

K bodu 89

Navrhovaným novým odsekom 3 v § 84 sa dáva Národnej banke Slovenska právomoc odobrať povolenie inštitú cii elektronických peňazí v prípade, ak táto inštitúcia môže ohroziť stabilitu platobného systému. Jedná sa o zosúladenie s úpravou uvedenou v § 67 ods. 3 týkajúcou sa platobných inštitúci í, tzn. upravuje sa podmienka za splnenia ktorej zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančn ého trhu.

K bodu 90

K § 85

Navrhovaná úprava reguluje činnosť inštitúcie elektronických peňazí po udelení povolenia na vydá vanie elektronických peňazí. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľuje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony inštitúcie elektronických peňazí ako regulovanému subjektu podľa z ákona č. 747/2004 Z. z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej štruktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predch ádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, ktorý bol vykonaný bez tohto súhlasu sa považ uje za neplatný. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej banke Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorý m vydala Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas. (transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

K bodu 91

Navrhovanou úpravou sa vkladajú nové § 85a až §85e.

K § 85a

Smernica 2009/110/ES vyžaduje, aby boli finančné prostriedky prijaté výmenou za elektronické peniaze vedené oddelene od finančných prostriedkov inštitúcie elektronických peňazí určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať vedenie obchodnej dokumentácie tomu zodpovedajúcim spô sobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý inštitúcia elektronických peňazí spadá je nevyhnutné, aby inštitúcia elektronických peňazí viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 19 smernice 2007/64/ES)

K § 85b

Inštitúcia elektronických peňazí, podobne ako aj iné finančné inštitúcie, ktoré sú regulovan é, má dodržiavať zákonom predpísanú minimálnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné stanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výš ku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svojich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby inštitúcia elektronických peňazí kryla č asť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len z cudzích zdrojov.

K odsekom 1 až 7

Vlastné zdroje inštitúcie elektronických peňazí musia byť na úrovni minimálne 2 % priemeru dlžný ch elektronických peňazí, nie však menej ako je základné imanie inštitúcie, t. j. 350 tis. eur. Ak však inštitúcia elektronických peňazí poskytuje aj platobné služby nesúvisiace s elektronický mi peniazmi, jej vlastné zdroje sa navýšia okrem vyššie spomínanej hodnoty aj o hodnotu vlastných zdrojov, ktorá sa vypočítava pre účely platobnej inštitúcie podľa § 72 ods. 2 a 3.

Taktiež sa zavádza nový pojem 'priemer dlžných elektronických peňazí', pričom ide o priemer celkovej sumy finančných záväzkov, ktoré vyplývajú z vydaných elektronických peňazí na konci každého kalendárneho dňa (čiže tých elektronických peňazí, ktoré má vydavateľ v správe na konci pracovného dňa), a to za obdobie predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov. Tento priemer vypočíta inštitúcia elektronických peňazí v prvý kalendárny deň každého kalendá rneho mesiaca a platí pre výpočet jej vlastných zdrojov na tento kalendárny mesiac.

Ak inštitúcia elektronických peňazí vydáva elektronické peniaze kratšie ako šesť mesiacov, urč í tento priemer na základe svojho obchodného plánu.

Ak inštitúcia elektronických peňazí poskytuje platobné služby nesúvisiace s vydávaním elektronick ých peňazí a ani so žiadnou inou jej činnosťou a priemer dlžných elektronických peňazí nie je vopred známy, určí sa jeho hodnota so súhlasom Národnej banky Slovenska ako odhad predpokladané ho objemu priemeru dlžných elektronických peňazí, získaný z dostupného časového radu údajov o dlžných elektronických peniazoch. Ak priemer dlžných elektronických peňazí nie je možné získa ť ani týmto spôsobom (ak napr. časové rady údajov nie sú dostatočne dlhé), určí sa jeho hodnota na základe schváleného obchodného plánu.

(transpozícia čl. 2 ods. 4 a čl. 5 ods. 1 až 5 smernice 2009/110/ES)

K odsekom 8 až 9

V zmysle smernice 2007/64/ES sa od inštitúcií elektronických peňazí, podobne ako aj od platobných inštit úcií vyžaduje, aby zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spolo čností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bá nk a iných finančných inštitúcií, čo je v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tak ako to vyplýva zo smernice 2007/64/ES, je potrebné, aby ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku inštitúcie elektronických peňazí overoval audítor. Preto je dôležité vyžadovať od inštitúcie elektronických peňazí a od audítora predkladanie zodpovedajúcich informáci í a správ Národnej banke Slovenska na overenie a vykonanie dohľadu.

(transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 15 smernice 2007/64/ES)

K odsekom 10 až 16

Doplnenie týchto ustanovení sa navrhuje ich zjednotenie s ustanoveniami v zákonoch pre všetky subjekty finančn ého trhu regulované Národnou bankou Slovenska a stanovením obdobných povinností. Zároveň ustanovenia ohľadne audítorov dávajú dohľadu lepší nástroj na získavanie informácií od audítora, mož nosť ovplyvniť výber audítora v prípade zistenia prípadných nezrovnalostí a obmedzujú možnosť výberu audítora, ktorý nie je nezávislý od účtovnej jednotky aj v nadväznosti na ustanovenia zá kona 540/2007 o audítoroch.

K § 85c

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa nijakým spôsobom nenaruš ila kvalita vnútornej kontroly inštitúcie elektronických peňazí a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností z jej strany. V nadväznosti na smernicu 2007/64/ES s ú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností inštitúciou elektronických peňazí, podobne ako je tomu pri platobných inštitúciách, nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkový ch činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so smernicou 2007/64/ES takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia. (transpozícia č l. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 17 ods. 7 smernice 2007/64/ES). Ustanovenie § 85 o zverení prevádzkových činností tretej osobe obsahuje taktiež podmienky, ktoré je poskytujúci subjekt povinný dodr žiavať počas celej doby zverenia takýchto činnosti; na platobné inštitúcie sa vzťahuje obdobné ustanovenie uvedené v § 73.

K § 85d

V zmysle čl. 13 smernice 2007/64/ES, ktorý sa podobne ako na platobné inštitúcie uplatňuje aj na inštitú cie elektronických peňazí, sa zriaďuje zoznam inštitúcií elektronických peňazí, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o inštitúciách elektronických peňazí, ktor ým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, o zahraničných inštitúciách elektronických peňazí so sídlom na území iného členského štátu, ktoré sú oprávnené vydávať elektronické peniaze na území SR a o pobočkách inštitúcií elektronických peňazí a zahraničných inštitúcií elektronických peňazí. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných slu žieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sú verejne dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenska. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na č l. 13 smernice 2007/64/ES)

K § 85e

Navrhnutým ustanovením § 85e sa upravuje riadenie rizík v inštitúcií elektronických peňazí, ktorých pripravenosť samotná inštitúcia elektronických peňazí preukazuje v rámci licenčné ho konania predložením príloh k žiadosti podľa § 82 ods. 4 písm. g), a to konkrétne dokladom o postupoch riadenia rizík. Týmto ustanovením sa pre inštitúciu elektronických peňazí bližšie špecifikuje povinnos ť ako má riadiť, monitorovať riziká a následne v prípade ich vzniku prijať účinné opatrenia na ich eliminovanie. V závislosti od primeranosti povahy, rozsahu a zložitosti poskytovaných služieb sa pre inš titúciu elektronických peňazí zavádza povinnosť zriadiť funkciu riadenia rizík.

K bodu 92

Navrhovaným znením § 86 ods. 1 sa stanovuje, že na inštitúcie elektronických peňazí sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré upravujú doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 93

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 86 ods. 2 zákona o platobných službách v záujme zohľ adnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej ú nie.

Ïalej sa navrhovaným doplnením písmena k) v § 86 ods. 2 stanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky pri nakladaní s finančný prostriedkami, resp. pri zabezpečovaní finančných prostriedkov prijatých za vydané elektronické peniaze, môže uložiť vydavateľovi elektronických peňazí povinnosť prijať opatrenia na splnenie zabezpečovacích opatrení v zmysle § 77 ods. 7 až 9.

K bodu 94

Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť oprávnenie Národnej banky Slovenska zakázať platobnej inš titúcie poskytovať platobné služby, na ktoré nemá udelené povolenie. Keďže navrhovaným ustanovením nie je dotknutý odsek 2, takýto zákaz nebráni tomu, aby platobnej inštitúcii za nepovolené poskytovanie platobných služieb bola uložená sankcia.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 86 ods. 3.

K bodu 96

Dôvodom doplnenie navrhovanej zmeny v § 86 ods. 7 je jej absencia v zákone, preto bola táto úprava zrealizovan á prostredníctvom odkazu t.j. na právnu úpravu ako je uvedená pri platobných inštitúciách.

K bodu 97

Navrhovaným stanovením sa zjednotil pojem útvar vnútornej kontroly a v nadväznosti na zavedenie pojmu vedú ci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti sa toto ustanovenie vyprecizovalo.

K bodu 98

Navrhovaným znením § 86 ods. 9 sa dáva Národnej banke Slovenska možnosť pozastaviť výkon prá va zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení inštitúcie elektronických peňazí a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia inštitúcie elektronických peňazí osobe, ktorá konala bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, ak sa takýto súhlas v zmysle tohto zákona vyžaduje, alebo ak získala tento súhlas na základe nepravdivých údajov. Výkon týchto práv môž e Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie je na ujmu riadneho a obozretného podnikania inštitúcie elektronických peňazí. (transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice 2009/110/ES).

K bodu 99

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa po vypustení odseku 10 v § 86 prečíslovávajú odseky.

K bodu 100

V navrhovanom odseku 17 sa navrhuje oprávniť Národnú banku Slovenska v prípade odôvodnené ho podozrenia na protiprávne konanie osoby a to spôsobom tu uvedeným.

V navrhovanom odseku 18 sa upravujú sankčné opatrenia, ktoré sa rozširujú aj na osoby, ktorým nebolo udelen é povolenie podľa tohto zákona a ktoré porušujú ustanovenia tohto zákona alebo súvisiacich predpisov. Týmto odsekom je Národná banka Slovenska oprávnená takto konajúcim osobám uložiť pokutu.

Doplnením odseku 19 sa zabezpečí, aby v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zá kona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činností podľa tohto zákona, alebo na výkon dohľadu, zo stanov inštitúcie elektronických peňazí a z iných vnútorných predpisov alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaný m Národnou bankou Slovenska, mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu inštitúcie elektronických peňazí, členovi dozornej rady inštitúcie elektronických peňazí a prokuristovi inštitúcie elektronických peňazí. Uloženie takejto pokuty má následne vplyv na dôveryhodnosť takejto osoby.

K odseku 20 v nadväznosti na doplnenie odseku 19 je nevyhnutné do zákona doplniť aj ustanovenie, v zmysle ktoré ho sa právoplatným uložením pokuty osoba podľa odseku 19 stane nedôveryhodnou, v dôsledku čoho, je inštitúcia elektronických peňazí povinná takúto osobu odvolať z funkcie. Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť, aby v príslušných funkciá ch inštitúcie elektronických peňazí nepôso bili resp. neboli nominované osoby, ktoré nespĺňajú podmienku dôveryhodnosti.

K bodu 101

K § 87

Podstatou tohto bodu je v zmysle smernice 2009/110/ES ponechanie výnimiek, resp. oslobodenia niektorých osôb vydávaj úcich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou. Ide napr. o osoby, u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, ktorou primárne nie je 'elektronicko-pe ňažná činnosť', najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, pričom sa tu reaguje na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií. (transpozícia čl. 9 smernice 2009/110/ES)

K odsekom 1 a 2

Na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňaz í v obmedzenom rozsahu sa vzťahujú kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa vydaných elektronických peňazí jednému majiteľovi, kedy maximálna čiastka uložená na platobnom prostriedku alebo platobnom úč te majiteľa, kde sú uložené elektronické peniaze nesmie presiahnuť 150 eur, a tiež priemeru dlžných elektronických peňazí, ktorý nesmie prekročiť hranicu 5 miliónov eur. Pokiaľ ide o žiadosť o udelenie povolenia, vzťahujú sa na takúto inštitúciu osobitné ustanovenia tohto zákona.

(transpozícia čl. 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

K odseku 3

V tomto odseku sa vymedzujú ustanovenia, ktoré sa na inštitúciu elektronických peňazí podľa § 81 ods. 1 písm. b) nevzťahujú.

K odsekom 4 až 6

Inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu môže okrem vydávania elektronických peňazí vykonávať aj iné činnosti v zmysle § 81 ods. 2, ak ich má uvedené v povolení. Avšak pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb nes úvisiacich s elektronickými peniazmi, tie môže táto inštitúcia poskytovať len v súlade s podmienkami pre výnimky pre poskytovanie platobných služieb podľa smernice 2007/64/ES a to tak, ž e priemer z celkovej sumy platobných operácií za posledných dvanásť mesiacov vrátane každého agenta platobných služieb, za ktorého činnosť nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje 3 milióny eur za mesiac, pri čom táto požiadavka sa posúdi na základe celkovej sumy platobných operácií predpokladanej v podnikateľskom pláne, so zohľadnením pripomienok Národnej banky Slovenska. Jednou z podmienok je, že táto inštit úcia elektronických peňazí nesmie vydávať elektronické peniaze alebo poskytovať platobné služby v inom členskom štáte. (transpozícia čl. 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na č l. 26 smernice 2007/64/ES a čl. 9 ods. 3 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 ods. 9 a čl. 25 smernice 2007/64/ES)

K odsekom 7 až 9

Inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu je povinná dodržiavať všetky zákonné podmienky a informovať Národnú banku Slovenska o všetkých zmenách podmienok, ktoré sa týkajú odsekov 1 až 3 a raz mesačne podať Ná rodnej banke Slovenska správu o priemere vydaných elektronických peňazí (ak Národná banka Slovenska nerozhodne o termíne podania správy inak). Ak sa zmenia vyššie uvedené podmienky natoľko, že ich inštitú cia prestane plniť alebo ich už viac nemôže plniť, je do 30 dní povinná požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vydávanie elektronických peňazí v úplnom rozsahu, v opačnom prí pade nemôže pokračovať vo vydávaní elektronických peňazí. V tomto prípade je táto inštitúcia povinná do 30 dní od ukončenia vydávania elektronických peňazí zabezpečiť spätnú vý menu všetkých ňou vydaných elektronických peňazí. (transpozícia čl. 9 ods. 5 a 6 smernice 2009/110/ES)

K odseku 10

Zahraničná inštitúcia elektronických peňazí vydávajúca elektronické peniaze v obmedzenom rozsahu nesmie na území SR vydávať elektronické peniaze a ani poskytovať platobné služby. (transpozícia čl. 9 ods. 3 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 ods. 9 a čl. 25 smernice 2007/64/ES)

K bodu 102

V súvislosti s poskytovaním platobných služieb podľa § 81 ods. 2 inštitúciou elektronických peň azí sa vyprecizovalo ustanovenie § 89 ods.1.

K bodu 103 a 105

Legislatívno-technická zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 104

Navrhnutou zmenou v § 96 ods. 1 písm. b) sa zabezpečí súlad pre platobnú inštitúcie s inštitú ciou elektronických peňazí v časti preukazovania dokladov na základe opatrenia, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K bodu 106

Navrhovaným doplnením v § 96 ods. 1 písm. h) sa dosiahne súlad s ustanovením § 96 ods. 1 písm. c). Uvedené ustanovenia sú splnomocňovací mi ustanoveniami k opatreniu o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami a inštitúciami elektronických peňazí. Rozsah prekladaných výkazov má byť pre oba typy inštitúcií obdobný

K bodu 107

K § 97a

K odseku 1 a 2

Navrhovaná právna úprava bližšie rozpracováva ustanovenia smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľ ade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES. V návrhu sa kladie dôraz na bližšie š pecifikovanie ohraničenia či limitovania obmedzených sietí tým, že sa kladie dôraz hlavne na zmluvné väzby limitovaného poskytovateľa s konečným počtom vymenovaných poskytovateľov služ ieb alebo tovarov, alebo na zmluvne vymedzený vymenovaný druh tovarov. Obmedzenú sieť si vytvorí limitovaný poskytovateľ podľa svojho podnikateľského zámeru. Účelom ustanovenia je eliminovať prvky rozpí navosti v obmedzených sieťach, v dôsledku existencie ktorých by tieto siete fakticky prestali byť obmedzenými sieťami a limitovaný poskytovateľ by mal požiadať NBS o vydanie povolenie na výkon č innosti poskytovania platobných služieb alebo vydávania a správy elektronických peňazí. Zásadný rozdiel medzi limitovaným poskytovateľom a licencovaným poskytovateľom je v rozsahu sietí, v ktorých poskytuj ú svoje služby. Limitovaný poskytovateľ nepotrebuje povolenie od NBS len preto, lebo svoje služby poskytuje v obmedzenej sieti. Toto ustanovenie je potrebné chápať v neoddeliteľnej väzbe na § 97a tohto zákona.

K odseku 3

Za účelom nepretržitého zachovania charakteru obmedzenej siete sa limitovanému poskytovateľovi ukladá povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska aj ďalšie informácie, ktoré môžu mať za následok zmenu obmedzenej siete v zmysle straty jej pôvodnej ohraničenosti.

K odseku 4

Za účelom nepretr žitého dodržiavania podmienok pre obmedzené siete sa ukladá limitovanému poskytovateľovi povinnosť, aby skončil využívanie platobných prostriedkov na poskytovanie platobných služieb a na využívanie peňa žnej hodnoty uchovávanej elektronicky v taxatívne vymenovaných prípadoch a súčasne je povinný bezodkladne o tom informovať Národnú banku Slovenska.

K odseku 5

Za účelom zachovania aktuálnych údajov evidovaných v Národnej banke Slovenska sa ukladá limitované mu poskytovateľovi povinnosť pravidelne s polročnou periodicitou nahlásiť Národnej banke Slovenska zmenu už sk ôr oznámených údajov.

K odseku 6

Za účelom šetrenia nákladov a dosiahnutia efektívnej komunikácie sa ustanovuje, že vzájomná komunik ácia prebieha a údaje sa do NBS predkladajú v písomnej podobe prostredníctvom elektronickej adresy NBS a limitovaného poskytovateľa. Zodpovednosť za správnosť údajov nesie limitovaný poskytovateľ.

K odseku 7

Za účelom nepretržitého dodržiavania podmienok pre obmedzené siete sa ustanovuje NBS oprávnenie overiť údaje nahlásené limitovaným poskytovateľom priamo na mieste u limitovaného poskytovateľa a požadovať ďalšie informácie a súčinnosť limitovaného poskytovateľa pri overovaní nahlásených ú dajov. Na tieto úkony sa rovnako vzťahujú konkrétne vymedzené ustanovenia zákona o dohľade.

K odseku 8

Za porušenie alebo opakované porušenie oznamovacej povinnosti limitovaného poskytovateľa môže NBS uložiť predpísan ú sankciu.

K bodu 108

Legislatívno-technická zmena v § 98 ods.4., ktorou sa rozšírila informačná povinnosť Ná rodnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o poskytovanie údajov aj o vydávaní elektronických peňazí.

K bodu 109

Navrhovaným vložením nových odsekov 5 a 6 v § 98 sa stanovuje informačná povinnosť Ná rodnej banky Slovenska voči Európskej komisii pokiaľ ide o povolenia udelené zahraničným inštitúciám elektronických peňazí so sídlom mimo územia EÚ pre zriadenie ich pobočky v SR a pokiaľ ide o inštitúcie elektronických peňazí, ktorým bolo udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu, vr átane informácií o ich počte a sume dlžný ch elektronických peňazí vydaných podľa stavu k 31. decembru každého kalendárneho roka. (transpozícia čl. 8 ods. 2 a čl. 9 ods. 9 smernice 2009/110/ES)

K bodu 110

Navrhnutým ustanovením sa spresnilo ustanovenie § 98 ods. 7 o pridelenie identifikačného kódu Ná rodnou bankou Slovenska pre poskytovateľa platobných služieb a prevádzkovateľa platobného systému.

K bodu 111

Navrhovaným vložením nového § 101a (odseky 1 až 5) sa stanovujú prechodné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov ktoré boli upravené podľa predpisov účinný ch do 30 novembra 2011, a to v prípade inštitúcií elektronických peňazí vydávajúcich elektronické peniaze na základe povolenia na vydávanie elektronických peňazí v úplnom, ako aj v o bmedzenom rozsahu. (transpozícia čl. 18 smernice 2009/110/ES).

Odsekom 6 sa upravuje prechodné obdobie pre limitovaných poskytovateľov do 31. decembra 2011 na plnenie svojich oznamovacích povinností voči NBS.

K bodu 112

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotného pojmu 'webového sídla' v celom návrhu zákona.

K bodu 113

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotných pojmov listinná podoba a elektronická podoba v celom návrhu zákona.

K bodu 114

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Z dôvodu aplikač nej praxe pri vydávaní povolení na činnosť, danie ustanovení o bankových činnostiach do súladu do ad 1 s ustanoveniami smernice EP a Rady 2006/48/ES o vzájomnom uznávaní povolených bankových činností a ad 2 so zákonom č. 186/2009 Z. z.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením v § 2 ods. 2 sa rozširuje rozsah činností, ktoré môže banka vykonávať , ak ich má uvedené v bankovom povolení o vydávanie a správu elektronických peňazí. (transpozícia čl. 20 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 3 a 5

Touto úpravou sa zabezpečí, aby výkon sprostredkovania vo vzťahu k činnostiam iným, ako sú vlastné finančné slu žby spadali pod ustanovenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá bude mať zá ujem vykonávať činnosť finančného sprostredkovania podľa vyššie uvedeného zákona bude musieť požiadať Národnú banku Slovenska o povolenie resp. registráciu.

K bodu 4

K písmenu o): transpozícia článku 1, bodu 1 písm. b) smernice 2010/76/EÚ (doplnenie čl. 4 o bod 49. v smernici 2006/48/ES). Doplňuje sa definícia pojmu dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. Podľa článku 3 smernice 2010/76/EÚ má byť toto ustanovenie transponované k termínu 31.12.2010, ale nakoľ ko sa vzťahuje na ustanovenia o týkajúcich sa zásad odmeňovania, ktoré majú byť transponované k 1.1.2011, bez transpozície tohto ustanovenia nemôžu byť tieto ustanovenia plne transponované. Dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia majú byť zohľadňované pri zavádzaní a uplatňovaní zásad celkového odmeňovania (porovnaj bod 23. oddielu 11 v prílohe V smernice 2006/48/ES v znení smernice 2010/76/E Ú). V zmysle znenia tejto definície, sa pod dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia nerozumejú pôžitky, ktoré zamestnanec získava na základe podnikového systému dôchodkového zabezpeč enia, ale ako osobitné dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú nad rámec podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, a ktoré sú obsiahnuté v rámci balíka pohyblivej zlož ky odmeny.

K písmenu p): zavádza sa nový pojem 'zásady odmeňovania', preto je potrebné ho genericky definovať.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v prepočte na aktuálnu menu Slovenskej republiky.

K bodu 7

Hoci je banka oprávnená na základe bankového povolenia poskytovať platobné služby ako aj vydávať elektronické peniaze, v rámci licenčného procesu sa vôbec neskúmajú podmienky na výkon týchto č inností, tak ako v prípade keď chce banka poskytovať investičné služby podľa zákona o cenných papieroch (§ 7 ods. 2 písm. m). Súčasné znenie zákona o bankách a zákona o platobných službá ch neobsahuje prepojenie medzi týmito dvoma zákonmi vo vzťahu k skúmaniu podmienok pre poskytovanie platobných služieb a vydávanie elektronických peňazí bankou, z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie vyššie uvedených ustanovení.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť podmienky, ktoré je potrebné splniť na udelenie alebo rozšírenie bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankový ch činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky. Ide o analogické ustanovenie aké pre banky so sídlom na Slovensku obsahuje čl. II bod 7 predloženého návrhu novely.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10

Transpozícia článku 1, bodu 3 smernice 2010/76/ES (čl. 22 ods. 1 smernice 2006/48/ES). Do povinností banky v oblasti opatrení v riadení sa doplňujú politika a postupy (zásady) odmeňovania.

K bodu 11

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 12

Doplnenie písmena f) a g) do § 23 ods. 9 umožní transpozíciu väčšiny ustanovení obsiahnutých v Pr ílohe I bodu 1 smernice 2010/76/ES (Príloha V nový oddiel 11. Politiky odmeňovania smernice 2006/48/ES) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Voľba implementácie prevažnej časti ustanovení Prílohy V, nové ho oddielu 11 formou opatrenia NBS sa navrhuje z dôvodu rozsahu zásad odmeňovania.

K bodu 13

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 14

Doplnením prvej vety ustanovenia § 24 ods. 3 sa rozširujú povinnosti členov štatutárneho orgánu banky o úlohy v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. c) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/74/ES.

K bodu 15

Doplnením ustanovenia § 24 ods. 4 sa rozširujú povinnosti členov dozornej rady v oblasti všeobecných zá sad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. d) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/76/ES.

K bodu 16

Pred ú činnosťou zákona č. 46/2011 Z. z. banky zaraďovali svoje pohľadávky voči iným bankám a zahraničným bankám so sídlom v členskom štáte do výpočtov majetkových angažovaností po uplatnení rizikovej váhy 20 %. Podľa platného zákona sa teda limit angažovaností voči takýmto osobám banke päťnásobne sprísnil. Uvedenou úpravou sa zabezpečí plynulejší prechod na takto sprísnené pravidlo obmedzovania rizika koncentrácie na strane banky tým, že sa umožní na základe individulálnej žiadosti banke niektoré pohľadávky zo svojich angažovaností a teda z plnenia limitov angažovaností vypustiť, najmä za splnenia podmienky, aby takáto pohľadávka bola vykazovaná voči osobe, ktorá je viazaná povinnosťami zhodnými v danej oblasti ako upravuje tento zákon, a je členom skupiny, nad ktoru je vykoná vaný dohľad na konsolidovanom základe podľa pravidiel zhodných s tými, ako upravuje tento zákon.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v § 33e.

K bodu 18

Transpozícia Prílohy I, bod 5 písm. b), podbod iii) (Príloha XII časť 2 nový bod 15 smernice 2006/48/ES). Doplňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií z oblasti odmeňovania v bankách.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnické spresnenie (prečíslovanie chybného odkazu).

K bodu 20 až 25

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v prepočte na aktuálnu menu Slovenskej republiky.

K bodu 26 a 27

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 28

Posudzovanie modelov pre výpočet kapitálových požiadaviek si vyžaduje osobitný postup v konaní, pre ktorý nepostačujú inštitúty, ktoré je možné využiť podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä z dôvodu, že v týchto prípadoch Národná banka Slovenska participuje na skupinovom posudzovaní týchto modelov podľa § 47 zákona o bankách. Preto je potrebné stanoviť špecifický postup posudzovania modelov pre výpočet kapitálových požiadaviek v konaniach, ktoré Národná banka Slovenska vedie na žiadosť účastníka konania, v tomto prípade banky. Vzhľ adom na tento osobitný proces, ktorý sa vyžaduje len v bankovom sektore, sa táto úprava navrhuje v zákone o bankách a nie v zákone o dohľade, v záujme zachovania jednotnosti procesných postupov.

K bodu 29

K odsekom 1 a 2

Banková činnosť uvedená podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. zákon o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 483/2001 Z.z.') nie je dostatočná na obsiahnutie novej smernicou (2009/110/ES) zavedenej bankovej činnosti vydávanie a správa elektronických peňazí. Dô vodom nemožnosti subsumovania bankovej činnosti vydávanie a správa elektronických peňazí pod bankovú činnosť 'poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie' je zmena v zákone č . 483/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z.. Spomenutou novelou sa v zákone č. 483/2001 Z.z. banková činnosť v § 2 ods. 2 písm. a) 'tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody pe ňažných prostriedkov (ďalej len "platobný styk a zúčtovanie")' nahradila bankovou činnosťou 'poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie' a súčasne došlo k ďalšej zmene v tomto zá kone, ktorou sa vypustilo ustanovenie v § 2 ods. 2 písm. g) 'vydávanie a správu platobných prostriedkov, 4)', ktorá v sebe zahàňala aj vydávanie elektronických peňazí v zmysle § 31 ods. 2 zákona č . 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z.z.. Vzhľadom na to, že sa táto banková činnosť vypustila a zároveň sa aktuálne zavádza nová banková činnosť 'vydávanie a správa elektronických pe ňazí' na základe transpozície článku 20 smernice 2009/110/ES je potrebné, aby bola uvedená v bankovom povolení. Z tohto dôvodu, sa v prípade záujmu bánk poskytovať novú bankovú činnosť 'vyd ávanie a správa elektronických peňazí' zavádza povinnosť požiadať o doplnenie tejto činnosti do bankového povolenia. Týmto, sa táto banková činnosť ako samostatná činnosť, stane prá vne exaktnejšou a nezameniteľnou.

K odsekom 3 a 4

Prechodné ustanovenia ukladajú bankám povinnosť upraviť existujúce právne vzťahy medzi bankou a jej zamestnancami ako aj s osobami, ktoré pre ňu vykonávajú činnosť na inom ako pracovnoprávnom základe. Uvedená zákonná povinnosť by umožnila bankám realizovať zmeny v pracovnoprávnych vzťahov.

K odseku 5

Navrhovaná úprava je usmernením, čo je potrebné rozumieť pod pojmom úverová inštitúcia a zahrani čná úverová inštitúcia v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v prílohe.

K bodu 32

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných služb ách a o zmene a doplnení zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

K písmenu u): transpozícia článku 1, bodu 1 písm. b) smernice 2010/76/EÚ (doplnenie čl. 4 o bod 49. v smernici 2006/48/ES). Doplňuje sa definícia pojmu dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. Podľa článku 3 smernice 2010/76/EÚ má byť toto ustanovenie transponované k termínu 31.12.2010, ale nakoľ ko sa vzťahuje na ustanovenia o týkajúcich sa zásad odmeňovania, ktoré majú byť transponované k 1.1.2011, bez transpozície tohto ustanovenia nemôžu byť tieto ustanovenia plne transponované. Dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia majú byť zohľadňované pri zavádzaní a uplatňovaní zásad celkového odmeňovania (porovnaj bod 23. oddielu 11 v prílohe V smernice 2006/48/ES v znení smernice 2010/76/E Ú). V zmysle znenia tejto definície, sa pod dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia nerozumejú pôžitky, ktoré zamestnanec získava na základe podnikového systému dôchodkového zabezpeč enia, ale ako osobitné dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú nad rámec podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, a ktoré sú obsiahnuté v rámci balíka pohyblivej zlož ky odmeny.

K písmenu t): zavádza sa nový pojem 'zásady odmeňovania', preto je potrebné ho genericky definovať.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa § 53a o nový odsek 5, kde sa vyšpecifikovalo toto ustanovenie za podmienok tu uvedených o možnosť Národnej banky Slovenska byť sprostredkovateľom výplaty výnosov a istiny cenn ých papierov, ktoré sú predmetom záložného práva.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia v § 54 ods. 7 sa v úzkej nadväznosti na zmenu v § 77 ods. 2 zákona o platobných službách umo žňuje obchodníkovi s cennými papiermi len v rámci udelenej a v povolení uvedenej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch vykonávanie činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o cenný ch papieroch aj bez naviazania na investičné služby. O vykonávaní bezhovotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene bez naviazania na investičné činnosti obchodník s cenný mi papiermi informuje Národnú banku Slovenska prostredníctvom oznámenia.

K bodu 4

Transpozícia článku 1, bodu 3 smernice (čl. 22 ods. 1 smernice 2006/48/ES) v spojení s člá nkom 34 smernice 2006/49/ES. Do povinností obchodníka s cennými papiermi v oblasti opatrení v riadení sa doplňujú politika a postupy (zásady) odmeňovania.

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 5

Doplnením textu § 71d ods. 2 sa rozširujú povinnosti členov štatutárneho orgánu obchodníka s cenný mi papiermi, prípadne jeho dozorného orgánu, o úlohy v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. c) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prí lohy 1 smernice 2010/74/ES.

Transpozícia bodu 23 písm. d) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prí lohy 1 smernice 2010/76/ES.

K bodu 6

Doplnenie odseku 4 do § 71d umožní transpozíciu väčšiny ustanovení obsiahnutých v Prílohe I bodu 1 smernice 2010/76/ES (Príloha V nový oddiel 11. Politiky odmeňovania smernice 2006/48/ES) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Voľba implementácie prevažnej časti ustanovení Prílohy V, nového oddielu 11 formou opatrenia NBS sa navrhuje z dôvodu rozsahu zásad odmeňovania.

K bodu 7

K § 71dd:

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 8

Transpozícia Prílohy I, bod 5 písm. b), podbod iii) (Príloha XII časť 2 nový bod 15 smernice 2006/48/ES), v spojení s článkom 39 smernice 2006/49/ES. Doplňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií z oblasti odmeňovania v obchodníkoch s cennými papiermi.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa § 107 dopĺňa nových odsekom 13, ktorý je dôsledkom zmeny v § 53 a kde sa navrhuje doplniť nový odsek 5.

K bodu 10

Prechodné ustanovenia ukladajú obchodníkom s cennými papiermi povinnosť upraviť existujúce právne vzť ahy medzi obchodníkom s cennými papiermi a jeho zamestnancami ako aj s osobami, ktoré pre neho vykonávajú činnosť na inom ako pracovnoprávnom základe. Uvedená zákonná povinnosť by umožnila obchodníkom s cennými papiermi realizovať zmeny v pracovnoprávnych vzťahov.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K ustanoveniam článku IV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. a) úvodnej vety zákona o dohľ ade nad finančným trhom v záujme spresnenia a harmonizácie terminológie medzi navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad § 6 ods. 2 písm. d) a § 44 písm. b) zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o dohľade nad finančn ým trhom v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoloč enstva do práva Európskej únie.

K bodu 3

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. e) zákona o dohľade nad finančný m trhom v záujme zohľadnenia povinností Národnej banky Slovenska (ako národného/vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) spolupracovať a vymieňať si informácie s úč astníkmi novovytvoreného Európskeho systému finančného dohľadu, ktorého úlohou je zabezpečovať dohľad nad finančným systémom v rámci Európskej únie. Pritom vzájomnú spoluprácu a vý menu informácií medzi účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu vrátane národných/vnútroštátnych orgánov dohľadu nad finančným trhom v členských štátoch EÚ predpokladá napríklad aj čl. 1 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu P a Rady (EÚ) č. 1092/2010.

K bodu 4

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 4, ktorá je zavedená pri ustanovení § 2 ods. 3 z ákona o dohľade, a to vzhľadom na skutočnosť, že zákon o rozhodcovskom konaní bol viackrát novelizovaný a že zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) bol nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5

Navrhovanou zmenou v § 3 od. 5 sa rozširuje účel použitia informácií osobám uvedeným v tomto ustanovení.

K bodu 6

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančný m trhom v záujme zohľadnenia povinností Národnej banky Slovenska (ako národného/vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančným trhom) v rámci novovytvoreného Európskeho systému finančného dohľadu.

K bodu 7

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 6 a zároveň doplnenie § 8 o nový odsek 1 obsahujúci presné vymedzuje začatia výkonu dohľadu na mieste, teda kľúčový moment pre uplatňovanie oprávnení a plnenie povinností týkajúcich sa výkonu dohľadu na mieste pri dohľ ade nad finančným trhom, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich činnosťou. Zárove ň sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 6 vzhľadom na navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1.

K bodu 8

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 7 ods. 2 a § 14 ods. 3 zákona o dohľ ade v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 9

Navrhovaná úprava § 7 odseku 4 zákona o dohľade vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe v zá ujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkaj ú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podlieha ť dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľ adu nad dohliadanými subjektmi (vrátane eliminovania účelového odďaľovania postupu pri dohľadoch na mieste a vyhotovovania protokolov o dohľadoch na mieste). Práva dohliadaných subjektov nebudú dotknuté, keďž e uplatnená námietka zaujatosti sa nadriadenému zamestnancovi, respektíve bankovej rade musí predložiť na rozhodnutie o dôvodnosti námietky ešte pred vyhotovením protokolu a skončením dohľadu na mieste. Navrhnut á úprava § 7 ods. 5 sa do určitej miery inšpirovala aj analogickými zákonnými úpravami o námietkach zaujatosti, napríklad v ustanovení § 16 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorší ch predpisov.

K bodu 10

Navrhovanou zmenou sa do zákona vkladá do § 8 nový odsek 1, ktorý upravuje dohľad na mieste a povinnosti osoby poverenej výkonom dohľadu.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vyprecizovalo ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c)

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 3 písm. a) [pôvodného § 8 ods. 2 písm. a)], ktorou sa zohľadňuje navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 13

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie § 8 ods. 3 písm. d) tak, aby sa zohľ adnilo aktuálne znenie ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e), podľa ktorého súčasťou protokolu o vykonanom dohľade môžu byť aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, čí m sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 14

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 9 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom, ktor ým sa zohľadňuje navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1 a zároveň prečíslovanie § 8 doterajších odsekov.

K bodu 15

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie § 9 ods. 3 písm. c) zákona o dohľ ade nad finančným trhom tak, aby pri dohľade na mieste bolo do protokolu obligatórne zaznamenávané aj prípadné odopretie účasti na prerokovaní protokolu a prednesené dôvody odopretia tejto účasti, čí m sa prispieva k transparentnému zdokumentovaniu postupu pri dohľade na mieste v prípadne odopretia účasti na prerokovaní protokolu.

K bodu 16

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie ustanovení § 10 ods. 1 písm. a) a § 27 ods. 5 o identifikačných údajoch dohliadaného subjektu uvádzaných v protokole o vykonanom dohľ ade a tiež v rozhodnutiach NBS vydaných vo veciach dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou v § 10 ods. 1 písm. e) sa dopĺňa protokol o vykonanom dohľade na mieste o ďalšie skutočnosti, ktoré môžu byť jeho obsahom.

K bodu 18

Legislatívno-technická úpravou sa vyprecizovali ustanovenia § 10 ods. 3 a § 17 ods. 7.

K bodu 19

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 10 ods. 4 o charakteristiku čiastkové ho protokolu a priebežného protokolu, pričom sa zohľadňujú ustanovenia iných zákonov o čiastkových protokoloch a priebežných protokoloch, napríklad ustanovenia § 245 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 20

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepanci í pri výkone dohľadu sa do § 10 navrhuje doplniť nový odsek 6 tak, aby vo všetkých oblastiach (segmentoch) finančného trhu bolo zabezpečené jednotné posudzovanie zistenia nedostatkov v činnosti dohliadaný ch subjektov uvádzaných v protokoloch o dohľade na mieste, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančné ho trhu. Navrhnuté znenie § 10 nového odseku 6 zákona o dohľade je kompatibilné s obdobnými zákonnými úpravami v oblasti finančného trhu, napríklad v ustanovení § 106 ods. 6 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 21

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 25, ktorá je zavedená pri ustanovení § 12 ods. 1 zákona o dohľade, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) bol nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 22

Navrhovaná úprava § 14 odseku 5 zákona o dohľade vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe v zá ujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkaj ú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podlieha ť dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľ adu nad dohliadanými subjektmi (vrátane eliminovania účelového odďaľovania postupu pri konaniach a vydávania rozhodnutí vo veciach dohľadu). Práva účastníkov konaní nebudú dotknuté, keďže uplatnen á námietka zaujatosti sa nadriadenému zamestnancovi, respektíve bankovej rade musí predložiť na rozhodnutie o dôvodnosti námietky ešte pred rozhodnutím a skončením konania vo veci samej. Navrhnutá úprava § 14 ods. 5 sa do určitej miery inšpirovala aj obdobnými zákonnými úpravami, napríklad v ustanovení § 16 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

Navrhuje sa čiastočné legislatívne spresnenie § 15 ods. 1 zákona o dohľade v záujme harmonizá cie aktuálneho znenia navzájom súvisiacich ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 24

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie § 16 odseku 5 zákona o dohľade v zá ujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančn ých inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu.

K bodu 25

Navrhovanou zmenou sa do § 18 ods. 3 dopĺňa veta, ktorá má spresňujúci charakter pre celý odsek 3.

K bodu 26

Navrhuje sa do § 18 doplniť odsek 15, ktorý je ustanovením o údajoch na doručenke.

K bodu 27

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa do § 19 zákona o dohľade navrhuje doplniť nový odsek 4 (ktor ý sa týka objektívnych lehôt), a to v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinné ho výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivý ch oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhnutá úprava § 19 ods. 4 sa do určitej miery inšpirovala aj obdobnými zákonnými úpravami, napríklad v ustanovení § 109 ods. 13 zákona č. 513/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 28

Navrhovanou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 21 ods. 1 písm. a).

K bodu 29

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava § 25 odseku 3 zákona o dohľade tak, aby vydan é predbežné opatrenie bolo zrušené nielen vtedy, keď pominie dôvod jeho vydania (čo obsahuje doterajšia zákonná úprava), ale zmenia sa pomery tak, že predbežné opatrenie už nie je potrebné ani účeln é (napríklad ak medzičasom bolo vydané v porovnateľnom alebo širšom rozsahu súdne predbežné opatrenie, prípadne dotknutý subjekt sa dostal do konkurzu alebo reštrukturalizácie).

K bodu 30

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť § 26 tak, aby sa v prípade rozhodnutí o za stavení konania prispelo k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 31 a 32

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie § 33 odseku 2 zákona o dohľade v záujme zoh ľadnenia navzájom súvisiacich zákonov a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava spočívajúca vo vyprecizovaní ustanovenia § 35 ods. 2, a to doplnením slova 'podoba'.

K bodu 34

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovení § 36 ods. 1 zákona o dohľade v zá ujme harmonizácie týchto s navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad s § 1 ods. 1 písm. c) a § 13 až 17 zákona č. 186/2009 Z. z. o finanč nom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 20 a 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 35

Uvedenou zmenou sa navrhuje vyšpecifikovať ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a).

K bodu 36

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 6 druhej vety zákona o dohľade v zá ujme spresnenia a harmonizácie tohto ustanovenia s navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. a) zákona o bankách.

K bodom 37 až 42

Na zá klade poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava ustanovení § 40 odsekov 2, 3, 4, 6, 7 a 8 zákona o dohľade, ktoré obsahujú zákonnú reguláciu pre určovanie ročných príspevkov dohliadaný ch subjektov finančného trhu (tzv. nepaušalistov) tak, aby sa zabezpečila vyššia miera objektívnosti a vyváženosti výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu a zároveň optimalizácia nákladového zaťaženia dohliadaných subjektov finančného trhu, a to v závislosti od veľkosti jednotlivých dohliadaných subjektov. Pritom sa navrhuje zrušiť maximálny pevný (absolútny ) limit výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov (tzv. nepaušalistov) a zachovať doterajší pomerný maximálny limit výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov prezentovaný promilovo-percentuálnym podielom z celkového objemu aktív patriacich jednotlivým dohliadaným subjektom alebo spravovaných jednotlivými dohliadanými subjektmi, ktoré jednotlivé dohliadané subjekty (tzv. nepauš alisti) využívajú na uskutočňovanie regulovaných činností podliehajúcich dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa zároveň navrhuje novo ustanoviť, že ak dohliadaný subjekt (napríklad platobná inš titúcia alebo inštitúcia elektronických peňazí oprávnená vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu) môže popri činnostiach podliehajúcich dohľadu zákonne uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu a ak tento dohliadaný subjekt (prispievateľ) vedie v systéme účtovníctva oddelene analytickú evidenciu o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných č inností nepodliehajúcich dohľadu a o ostatných aktívach (čiže aktívach slúžiacich čo len čiastočne na uskutočňovanie činností podliehajúcich dohľadu nad prispievateľom), tak na účely ro čných príspevkov sa do objemu aktív nezahàňajú aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu. Súbežne sa v ustanoveniach § 40 odsekov 3, 4, 6, 7 a 8 zákona o dohľade ustanovujú zostávajúce fixné limity v eurách.

Špeciálne bodom 37 sa v § 40 ods. 2 navrhuje meniť negatívne vymedzenie aktív na pozití vne vymedzenie aktív, ktoré majú tvoriť základ pre výpočet ročného príspevku takých prispievateľov (dohliadaných subjektov finančného trhu), ktor é môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu.

Špeciálne bodom 40 sa v § 40 ods. 7 navrhuje spresniť ustanovenie o uhrádzaní pomernej časti ročného príspevku v prípade nových prispievateľov (dohliadaných subjektov finančného trhu), ktorým vznikne povinnosť uhrádzať ročný príspevok v priebehu kalendárneho roka (teda nie už od zač iatku kalendárneho roka).

K bodu 43

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava znenia § 41 ods. 1 písmena d) zákona o dohľ ade tak, aby znenie § 41 ods. 1 písmena d) plynule nadväzovalo na uvádzaciu vetu v § 41 ods. 1 písmena d) zákona o dohľade nad finančným trhom a aby sa zároveň zohľadnilo doplnenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 44

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava znenia § 42 ods. 1 zákona o dohľade nad finančný m trhom tak, aby znenie § 42 ods. 1 zohľadňovalo aktuálne znenie ustanovení § 41 ods. 1 písm. a) až d) zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 45

Navrhuje sa legislatívna úprava v § 42 ods. 2, ktorou sa spresňuje ustanovenie odseku 2.

K bodu 46

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje čiastková úprava ustanovenia § 42 ods. 6 zá kona o dohľade tak, aby sa fixným limitom v eurách zabezpečila vyššia miera jednoznačnosti a transparentnosti tohto ustanovenia pre všetky dotknuté subjekty.

K bodu 47

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje do spoločných ustanovení v § 43 doplniť nový odsek 3 tak, aby zákon jednotne reguloval vyhotovovanie úradných záznamov a doručovanie písomností aj pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na ú činnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľ adu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 48

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovenia § 44 zákona o dohľade v záujme zohľ adnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 49

Prechodné ustanovenia učinní od 1 decembra 2011 ku začatým a právoplatne neskončeným konaniam a k začatému a právoplatne neskončenému doh ľadu na mieste (odseky 1 a 2).

Navrhnutým prechodným ustanovením v § 45b ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom sa vytvára časový priestor na vytvorenie oddelenej analytickej evidencie o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajú cich dohľadu a o ostatných aktívach prispievateľov na účely výpočtu ročných príspevkov z objemu aktív znížených o aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu v prípade takých prispievateľov, ktorí popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu, a to inštitúcií elektronický ch peňazí, pobočiek zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií.

K bodu 50

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava nadpisu prílohy zákona o dohľade nad finančným trhom v z áujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K ustanoveniam článku V

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v § 5 ods. 1 spočívajúca v zjednotení pojmu banka.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením v § 5 ods. 1 písm. b) sa rozširuje okruh povinných osôb na účely zákona č. 297//2008 Z. z. o platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí. (transpozícia čl. 19 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

K bodu 3

Legislatívno-technická zmena poznámky pod čiarou k odkazu 43, nakoľko zákon č. 510/2002 Z. z. bol zruš ený a nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 2 písm. d) sa v prípade elektronických peňazí, pri ktorých povinná osoba nie je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, zvyšuje maximálna čiastka uložená na elektronickom platobnom prostriedku, ktorý sa nedá dobíjať zo 150 eur na 250 eur. (transpozí cia čl. 19 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku VI

Navrhovaným čl ánkom sa novelizuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby úver, ktor ého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur a úver, ktorý sa musí splatiť do troch mesiacov nebol spotrebiteľským úverom, čím sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa, aby takéto ú very boli inými úvermi podľa § 24 zákona.

K bodu 2

Navrhovaná úprava má za cieľ presne vymedziť osobu, ktorá je iným veriteľom tak, aby to bolo v sú lade s pôvodným zámerom predkladateľa. Iným veriteľom by mali byť len osoby, ktoré poskytujú iné ako spotrebiteľské úvery, s výnimkou osôb, ktorým udelila Národná banka Slovenska povolenie na č innosť t.j. len nelicencované osoby.

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové problémy v aplikačnej praxi. Sprostredkovateľ (finančný agent nie je zmluvnou stranou).

K bodu 4

Doplnenie ustanovenia vyrieši dočasnú neexistenciu IÈO žiadateľa o zápis do registra, aby ho bolo možn é na základe zákona žiadať dodatočne a zároveň sa doplnila z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri možnosť, aby evidovaný údaj bol aj dátum narodenia, ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo.

K bodu 5

Úpravou ustanovenia § 20 ods. 9 písm. f) sa bližšie špecifikujú doklady, ktorý mi sa preukazuje splnenie podmienok pre zápis do registra veriteľov.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí možnosť overenia dôveryhodnosti fyzickej osoby podľa § 20 ods. 25 z ákona.

K bodu 7

Úpravou sa zabezpečí právo Národnej banky Slovenska uvedené doklady žiadať predkladať aj v papierovej forme, zároveň sa odstráni pochybnosť nad tým, či vlastníkom zodpovedajúceho certifikátu na elektronický podpis v tomto prípade má byť veriteľ (iný veriteľ), alebo priamo notár.

K bodom 8

Prax pri vykonávaní zápisov do registra veriteľov ukazuje nutnosť nahradenia elektronického spô sobu informovania písomnou listinnou formou; uvedené súvisí aj s pochybnosťou o tom, že napríklad NBS sa nemá legálne ako dozvedieť, že elektronické zaslanie zlyhalo, ak s sám žiadateľ dodatočne neohlá si.

K bodu 9

Úpravou sa zabezpečí zobrazovanie celkového zoznamu veriteľov, iných veriteľov a ich kombinácií v rozsahu uvedených údajov.

K bodu 10

Úpravou sa zabezpečí dodatočné zverejnenie údaja (IÈO) v zozname veriteľov, ktorý zverejňuje N árodná banka Slovenska na svojom webovom sídle.

K bodu 11

Cieľom novej úpravy je obsiahnutie všetkých možných situácií, ktoré prichádzajú do ú vahy pri posudzovaní dôveryhodnosti veriteľa alebo jeho právneho predchodcu.

K bodu 12

Doplnením odseku 26 sa ustanovuje povinnosť pre Národnú banku evidovať v registri veriteľov stanovené údaje vrátane údaja o dôvode zániku registrácie. Odsekom 27 sa zabezpečí povinnosť veriteľa bezodkladne po pridelení IÈO toto číslo oznámiť Národnej banke Slovenska za úč elom doplnenia do registra veriteľov. Legislatívnou úpravou odseku 28 sa ustanovila možnosť pre Národnú banku Slovenska odoprieť zápis do registra veriteľov alebo zmenu zápisu, ak je zjavné, že niektorý z ú dajov v návrhu na zápis alebo v návrhu na zmenu zápisu je nepravdivý.

K bodu 13

Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľsk ých úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tak, aby zákonom boli jasnejšie vymedzené povinnosti Národnej banky Slovenska pri zverejňovaní informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré musia na spracúvanie predkladať poskytovatelia spotrebiteľských úverov.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so z ákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o spracúvanie osobn ých údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska a DataCentrum spracúvajú osobné údaje veriteľov, ktorí sú fyzickými osobami a zodpovedných osôb veriteľov, ktoré predkladajú údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch pod ľa zákona č. 129/2010 Z. z. a vyhlášky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujú cimi spotrebiteľské úvery, v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, telefónne číslo a e-mailová adresa.

K bodu 15

Úpravou sa zabezpečí, aby Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán kontroly dodržiavania tohto zá kona bola povinná dať Národnej banke Slovenska podnet na výmaz z registra veriteľov, ak sa pri výkone kontroly preukáže nesúlad zapísaných údajov o veriteľovi so skutočnosťou.

K bodu 16

Úprava súvisí s Korigendom k smernici 2008/48/ES, ktorá bola prebratá do zákona č. 129/2010 Z. z.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotných pojmov listinná podoba a elektronická podoba v celom návrhu zákona.

K ustanoveniam článku VII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje k vyhláseniu tu uvedených úplných znení zákonov v Zbierke zákonov

K ustanoveniam článku VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2011.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 6. júla 2011.

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") do slovenského právneho poriadku.

Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách. Nový zákon nahradí existujúcu právnu úpravu – zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá už nedokáže reagovať na dynamický vývoj úverových produktov ponúkaných spotrebiteľom v posledných rokoch.

Súčasťou návrhu zákona sú jednak zrušovacie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, jednak zmeny niektorých právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre úplnú a účinnú transpozíciu smernice a vytvorenie podmienok pre uplatňovanie nového zákona v praxi a jednak návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované dňa 8. decembra 2009 v Legislatívnej rade vlády SR v rámci prerokovania návrhu zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade nad finančným trhom) a ktoré Legislatívna rada vlády SR odporučila vyňať, resp. odporučila zvážiť ich vyňatie (zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákon o poisťovníctve). V prípade zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uvedená úprava obsahuje vyvolané zmeny v záujme efektívnejšej aplikácie sprostredkovania spotrebiteľských úverov v praxi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá je predkladaným zákonom transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Lehota na transpozíciu smernice je stanovená do 11. júna 2010.

Doložka

o posúdení vplyvov

k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na rozpočty obcí či vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom práve:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom práve:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996, Zb. roz. ESD (I-01281),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000, Zb. roz. ESD (I-01741),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. roz. ESD (I-02157),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, (Ú. v. EÚ C 141/14, 20.6.2009).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 12. máj 2010.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet právnej úpravy predkladaného návrhu zákona, a to niektoré práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom je prebratím ustanovení smernice. Predmetom návrhu zákona sú aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom“: dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odloženou platbou sa rozumie napríklad splátkový nákup (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná. Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené zmluvy o hypotekárnom a komunálnom úvere. Taktiež sú vylúčené zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a účelom ktorých je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré slúžia na splatenie vyššie uvedených úverov. Z pôsobnosti zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv. americké hypotéky - písm. c). Vyňatie bezúčelových úverov neobsahoval ani zákon č. 258/2001 Z.z.. Doterajšia prax na trhu spotrebiteľských úverov ukazuje, že práve najproblematickejšími typmi úverov spravidla bývajú neprimerane vysoko zaistené, a to často i záložným právom, čím by sa dostali úplne mimo režim tohoto zákona.

Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby. Ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny leasing).

Z pôsobnosti zákona sú tiež vyňaté zmluvy o úvere vo forme možnosti prečerpania, kde úver musí byť splatený do jedného mesiaca, hoci aj napriek vyňatiu z pôsobnosti zákona sa na takýto úver použijú len niektoré jeho ustanovenia, a to len vtedy, ak žiada spotrebiteľ o okamžité sprístupnenie možnosti prečerpania prostredníctvom diaľkovej komunikácie cez telefón (§ 4 ods. 5)

Tak ako doteraz nebude tento zákon aplikovaný ani na pôžičky poskytnuté bez úroku alebo akéhokoľvek iného poplatku, vzhľadom na to, že u nich absentuje platba úroku ako pojmový znak úveru. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa preto nie nutné u takýchto zmlúv poskytovať zvláštnu ochranu.

Zmluvy o úvere o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré dlžník platí v priebehu ich poskytovania formou splátok, rovnako ako v doterajšej právnej úprave nespadajú do pôsobnosti zákona. Tu sa predpokladá, že obidve zmluvné strany majú k dispozícií dostatočné množstvo informácií a preto nie je dôvod posilovať ich právnu ochranu.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté úvery, ktorých celková výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. Uvedené hranice boli stanovené s ohľadom na finančné limity uvedené smernici.

Ako problematické je však označované to, že subjekty poskytujúce úver spotrebiteľom môžu ľahko zákon obchádzať tým, že so spotrebiteľom uzavrú niekoľko dielčich zmlúv, ktoré jednotlivo nepresiahnu stanovenou hranici. Preto v záujme zamedzenia možnosti obchádzať zákon tým, že by na rovnaký alebo obdobný účel bolo v období 12 mesiacov uzavretých viac zmlúv, ktorými sa zjednáva odložená platba, pôžička, úver nebo iná obdobná finanční služba, zákon stanoví, že sa za jednu zmluvu považuje súhrn všetkých zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ide o obdobnú úpravu, ktorú obsahuje doterajšia právna úprava.

Oproti doterajšej právnej úprave sa z pôsobnosti zákona vylučujú také úvery, kde úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov nižšou než sú sadzby prevládajúcou na trhu, a ktoré nie sú ponúkané verejne. Tento prípad sa netýka úverov, ktoré poskytuje poskytovateľ spotrebiteľských úverov svojim zamestnancom.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou. Účelom týchto úverov musí byť uskutočnená operácia s finančným nástrojom (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

Obchodník alebo banka musia byť do tejto operácie zapojení. V praxi ide o napr. o tzv. maržové obchody, kde obchodník s cennými papiermi poskytuje svojmu zákazníkovi úver na kúpu investičného nástroja, pričom zakúpené cenné papiere zároveň slúžia ako zaistenie tohoto úveru.

Vylúčené sú tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Úvery poskytované obmedzenému okruhu osôb vo verejnom záujme na základe iného právneho predpisu, ktoré sú poskytované bezúročne nebo s úrokovými sadzbami nižšími než sú obvyklé sadzby na trhu, sú tiež vyňaté z pôsobnosti zákona. Ide napr. o pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky realizovať program poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

Zákon sa tiež nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je zodpovednosť za splnenie záväzku obmedzená len na hnuteľnú vec, ktorá je odovzdaná pri ich uzavretí. To znamená, že pokiaľ spotrebiteľ nesplní svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, veriteľ svoj nárok plne uspokojí z tejto veci a nemôže už požadovať od spotrebiteľa ďalšie plnenie. Zákon tak vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností záložni. Táto skutočnosť je rešpektovaná i v smernici, kde tieto úvery poskytované záložňami zo svojej pôsobnosti vylučuje. Situácia je v prípade záložni iná ako pri bežných úverových zmluvách – spotrebiteľ odovzdá vec druhej strane, pričom v prípade, ak spotrebiteľ riadne a včas príslušný úver nesplatí, je jeho zodpovednosť obmedzená len na vec, ktorú odovzdal druhej strane pri uzatváraní zmluvy. Veriteľ však nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie nároky.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.

Odsek 4 uvádza, ktoré ustanovenia tohoto zákona sa použijú na spotrebiteľský úver vo forme prečerpania, kde úver musí byť splatený na požiadanie alebo do 3 mesiacov.

Odsek 5 ustanovuje, ktoré ustanovenia sa použijú v prípade prekročenia.

Odsek 6 tohoto ustanovenia jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

V odseku 7 sa ustanovuje, že na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu.

Ustanovenie odseku 8 vyjadruje subsidiaritu Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú obsiahnuté v zákone.

„Spotrebiteľ“ je definovaný výlučne ako fyzická osoba, ktorá koná mimo oblasť svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Na druhej strane „veriteľom“ sa rozumie fyzická nebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Toto vymedzenie súvisí s všeobecnou konštrukciou spotrebiteľskej legislatívy. Ta usiluje o zabezpečenie faktickej rovnosti zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách namiesto rovnosti formálnej, ako je tradične ponímaná v oblasti civilného práva. Skutočná ekonomická a sociálna prevaha veriteľa musí byť vyrovnaná posilnením právnej ochrany spotrebiteľa.

„Veriteľ“ je definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Novým pojmem, ktorý nebol zakotvený v doterajšej právnej úprave, je finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý vykonáva sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Niektoré ďalšie povinnosti sprostredkovateľov sú špecifikované v ustanovení § 22.

„Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“ zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Vzhľadom na to, že zákon pojednáva v niekoľkých ustanoveniach o úvere formou povoleného prečerpania zahŕňa toto ustanovenie aj definíciu pojmu „povolené prečerpanie“. Ide o výslovnú dohodu v úverovej zmluve, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Pod tento typ úveru patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

„Prekročením“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Ďalej je bližšie vysvetlený pojem „celkové náklady celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, pokiaľ je poistenie povinné na získanie úveru a rozhoduje o tejto povinnosti veriteľ.

Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom „ročná percentuálna miera nákladov“ (ďalej len „RPMN“), ktorému sa venuje ustanovenie § 19, kde je stanovený spôsob jej výpočtu. RPMN sa sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov – čerpanie, platby a poplatky – budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu bude spotrebiteľovi umožnené porovnať „cenu“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

Ďalším obdobným pojmom je i „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ , čo je súčet celkovej výšky úveru (strop alebo súhrn všetkých čiastok) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorých skladba je uvedená vyššie.

Ďalej sú definované pojmy „úroková sadzba úveru“, ktorou je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru a „fixná úroková sadzba úveru“ je vtedy, keď sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta.

„Celkovou výškou úveru“ sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorázovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti.

Nutné bolo definovať „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý umožňuje použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených. Ide napríklad o CD alebo USB flash disky. Nejde napríklad. o email.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšie a neskreslené informácie, ustanovuje zákon povinnosť uviesť v každej reklame alebo v každej ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok či o povinnosť uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so spotrebiteľským úverom, najmä o poistení, ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok uzavretie zmluvy o takejto doplnkovej službe. Uvedenie týchto informácií v reklame nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu.

Doterajšia právna stanovuje len povinnosť uvádzať v reklame RPMN, pokiaľ reklama obsahovala úrokovú sadzbu alebo iný údaj o nákladoch. Stanovení povinnosti uvádzať ďalšie údaje v reklame tak predstavuje novú povinnosť. Pozitívnym efektom tejto povinnosti je vyššia informovanosť spotrebiteľov už vo fáze pôsobenia reklamy a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany spotrebiteľa. Úpravou v tomto paragrafe nie sú dotknuté príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsahujúce zákaz nekalých obchodných praktík.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií, ktorú už doterajšia právna úprava obsahuje. Oproti súčasnému budú však klientovi poskytované aj ďalšie nové informácie, ktoré sú obsahom tohto ustanovenia. Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Pri určovaní primeraného časového predstihu je veriteľ alebo sprostredkovateľ povinný podľa naliehavosti situácie vziať do úvahy čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na prečítanie a pochopenie informácií a čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na reakciu na poskytnuté informácie pred prijatím rozhodnutia. Dôvodom na zavedenie tejto povinnosti je zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Medzi povinne poskytované predzmluvné informácie patria napríklad informácie o druhu úveru, o veriteľovi, prípadne sprostredkovateľovi, o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, či o RPMN. Veriteľ je taktiež povinný informovať spotrebiteľa o práve spotrebiteľa na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, o práve veriteľa na náhradu vzniknutých nákladov spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru a spôsobe ich určenia. Podrobnosti nárokov veriteľa vyplývajúcich z predčasného splatenia upravuje § 16.

Taktiež je ustanovená povinnosť veriteľa poskytnúť na požiadanie bezplatne návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo umožní spotrebiteľom riadne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude mať spotrebiteľ možnosť získať informácie o podmienkach a nákladoch úveru a o svojich povinnostiach. Veriteľ prípadne sprostredkovateľ je povinný spotrebiteľovi tieto predzmluvné informácie poskytnúť na samostatnom dokumente (formulári), ktorý je uvedený v prílohe 3 alebo 4.

Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.), na primeranej úrovni, tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ani vtedy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere ponúkaná prostredníctvom sprostredkovateľa, nesmie byť spotrebiteľ zbavený svojho práva, aby mu boli poskytnuté predzmluvné informácie. Vtedy má povinnosť tieto informácie poskytnúť sprostredkovateľ. Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v doplnkovej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v predzmluvných informáciách zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. Išlo by napríklad o prípad, keď splátky úveru smerujú do fondu, v ktorom sa zhodnocujú a po uplynutí určitého času sú takto zhodnotené finančné prostriedky použité na splatenie spotrebiteľského úveru. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že pojem „kapitál“ je tu použitý nie v zúženom význame používanom v práve obchodných spoločností alebo v právnej úprave na kapitálové požiadavky finančných inštitúcií, ale v jeho všeobecnom význame ako prostriedok určený na ďalšie zhodnocovanie.

V prípade, že je spotrebiteľský úver dojednávaný prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi ihneď po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je úver ponúkaný spotrebiteľovi cez telefón, veriteľ povinný poskytnúť ustanovený rozsah informácií podľa odseku 4.

Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov:

1)kontokorentný uver - prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov,2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver - (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a poplatky,3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba),4) finančný lízing,5)kreditne karty6)ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje povinnosti o rozsahu poskytovania vybraných informácií pred uzavretím zmluvy určitého typu zmlúv o úvere formou povoleného prečerpania, tj. úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov alebo úveru podľa § 1 ods. 5, t.j. nového úveru, ktorým sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade povoleného prečerpania, ak sa nedá vopred stanoviť výška úveru, použijú sa predpoklady podľa prílohy č. 2.

K § 6

Uvedené ustanovenie upravuje výnimku z poskytovania predzmluvných informácií, a to vo vzťahu k dodávateľom a poskytovateľom služieb, ktorí konajú ako sprostredkovatelia viazaného úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti. Tieto je povinný poskytnúť však veriteľ viazaného úveru.

K § 7

Novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

K § 8

Vzhľadom na to, že smernica v článku 9 požaduje zabezpečiť pre veriteľov prístup k databázam používaným pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ukladá zákon osobám, ktoré spracovávajú príslušné údaje o spotrebiteľoch, aby umožnili prístup k požadovaným údajom zahraničným veriteľom za nediskriminujúcich podmienok. Nediskriminujúcimi podmienkami pre zahraničných veriteľov sa chápu rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre veriteľom, ktorých sídlo je v Slovenskej republike. To znamená, že ak je do príslušného registra prístup na členskom základe, členovia majú rovnaké práva a povinností (najmä povinnosť do registra poskytovať informácie o svojich dlžníkoch). Ak majú do príslušného registra prístup len banky so sídlom v Slovenskej republike alebo pobočky zahraničných bánk, musia mať po novom prístup aj zahraničné banky, avšak nie nebankové subjekty. Pre zahraničných veriteľov sa tak zavádza tzv. národný režim.

Ďalej sa v tomto ustanovení navrhuje, povinnosť pre veriteľa, bezodkladne a bezplatne informovať spotrebiteľa o výsledku nahliadnutia do databázy a oznámiť mu údaje o použitej databáze.

K § 9

Požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa uzatvára spotrebiteľský úver, vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad:

Identifikácia zmluvných strán.

Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom (v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu) musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe).

Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť).

Celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve o spotrebiteľskom úvere bude zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky. Zároveň je potrebné informovať ho aj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru. Napríklad rôzne obmedzenia – napríklad denný limit, limit pri použití odlišných platobných prostriedkov a podobne).

Ročnú úrokovú sadzbu a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. Z dôvodu rýchleho porovnania je potrebné uvádzať úrokovú sadzbu per annum. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení.)

Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (veriteľ musí spotrebiteľa zreteľne informovať o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie (spotrebiteľ musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informovaný aj povinnosti zabezpečiť ručenie, resp. uzatvoriť poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru).

Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (spotrebiteľ bude v zmluve informovaný nielen o tom, že je oprávnený na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho predčasnom splatení, ale aj o spôsobe určenia poplatku za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, resp. či veriteľ bude tento poplatok požadovať).

Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (vzhľadom na komplikovanosť formulácií v zmluvách týkajúcich sa následkov nedodržania zmluvných podmienok, resp. nesplácania budú v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne uvedené aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Napríklad nesplácanie úveru riadne a včas môže mať pre spotrebiteľa negatívne následky finančné (napr. sankčné úroky, príp. poplatky za omeškanie a iné poplatky), ostatné (postúpenie pohľadávky, možnosť exekúcie, dražby, okamžité splatenie úveru, zaradenie do zoznamu neplatičov, zhoršenie prístupu k ďalším úverom a pod.) a vymedzenie podmienok, za ktorých môžu nastať (napr. omeškanie v dvoch splátkach a pod.).

Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v súvislosti s možnosťou mimosúdneho riešenia sporov bude v zmluve informácia, či spotrebiteľ spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné riešiť mimosúdnou cestou).

Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu (cieľom ustanovenia je informovať spotrebiteľa, kto vykonáva kontrolu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tým bude zabezpečené, že spotrebitelia budú informovaní, kam sa obrátiť v prípade pochybností ohľadom porušenia zákona.).

Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)

K § 10

Uvedené ustanovenie obsahuje výpočet informácií, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. U tohoto typu úveru, ktorý je v praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie – ide v podstate o predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom). Jeho veľkosť sa odvíja od výšky nášho dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na našom účte. Vo všeobecnosti platí, že čím máte vyšší príjem, tým vyšší úver môžete získať) nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9. Ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

U tohoto typu úveru je veriteľ povinný uviesť informácie o druhu úveru, o zmluvných stranách, o celkovej výške spotrebiteľského úveru, podmienkach jeho čerpania, o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, o úrokovej sadzbe, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Ak existuje možnosť vyzvať spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver v plnej výške, musí byť spotrebiteľ o tejto možnosti informovaný. Rovnako je povinný veriteľ informovať spotrebiteľa o poplatkoch, spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

K § 11

Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.

K § 12

Predmetné ustanovenie obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách platieb spôsobených zmenou úrokovej sadzby. Táto informácia musí byť poskytnutá v primeranom predstihu, zákona ustanovuje 15 dňovú lehotu pre nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

Túto povinnosť veriteľ nemá v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že táto informácia bude spotrebiteľovi poskytovaná prostredníctvom výpisu a v prípade, keď zmenu ročnej úrokovej sadzby úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzba je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch.

K § 13

V súlade s niektorými ďalšími európskymi predpismi, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, je aj v tejto smernici daná možnosť spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.

Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.

Neposkytnutí ustanovených zmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.

Pokiaľ spotrebiteľ uplatní toto svoje právo, má povinnosť tak urobiť najneskôr posledný deň lehoty, a to spôsobom a postupom stanoveným v zákone. Informácie o podmienkach na výkon tohto práva sú podľa § 9 ods. 2 písm. w) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ má po odstúpení od zmluvy nárok na istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Takýmito poplatkami sú napríklad poplatky za overenie podpisov na zmluvách.

Veriteľ má nárok splatenie istiny a úroku, ktorý sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby, a to aj vtedy, keď práve výška úrokovej sadzby je dôvodom na odstúpenie, napr. keď spotrebiteľ zistil, že uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje vyššiu úrokovú sadzbu, ako je obvyklá na trhu.

V prípade, že je na zmluve o spotrebiteľskom úvere závislý ďalší záväzok, napr. vo forme doplnkovej služby (poistenie) zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikajú aj ďalšie súvisiace záväzky.

K § 14

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výpoveďou, pokiaľ bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Garantuje tak zmluvná voľnosť strán a ich slobodné rozhodnutie o ukončení platnosti zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s tým, že dohodnutá výpovedná lehota nesmie prekročiť jeden mesiac. V prípade, že výpovedná lehota nebola dohodnutá, je výpoveď spotrebiteľa účinná okamžite, akonáhle ju obdrží veriteľ. Zo strany veriteľa výpovedná lehota nesmie byť kratšia než 2 mesiace.

Pokiaľ sa na tom zmluvné strany dohodli, môže veriteľ z objektívnych dôvodov, to znamená z dôvodov, ktoré nie sú závislé od jeho vôle, ukončiť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy na dobu neurčitú. Veriteľ je však povinný o takomto ukončení a dôvodoch upovedomiť spotrebiteľa preukázateľným spôsobom, ak tomu nebráni iný predpis.

K § 15

V prípade zmlúv o viazanom úvere ide o zmluvy, kde poskytnutý úver slúži výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru alebo poskytnutej služby. Tieto obe zmluvy tvoria z objektívneho hľadiska obchodný celok. V prípade, že spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda nedôjde k plneniu, na ktoré bol spotrebiteľský úver dohodnutý, má právo, aby mu bola vrátená časť už splateného úveru. Spotrebiteľ tak nebude ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere.

S uplatnením uvedených práv nemôže byť spojené navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver, lebo uvedené dôsledky boli vyvolané neplnením zo strany dodávateľa alebo tým, že dodávateľ neplnil riadne.

Pokiaľ je dodaný vadný tovar alebo poskytnutá vadná služba, má mať podľa čl. 15 ods. 2 smernice spotrebiteľ právo uplatniť prostriedky nápravy i voči veriteľovi, pokiaľ prostriedky, ktoré má voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, už uplatnil, ale neboli uspokojené. Pokiaľ ide o rozsah a podmienky na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, bola možnosť úpravy prenechaná na členských štátoch.

Z pohľadu transpozície je povinnosť zakotviť vo vnútroštátnej právnej úprave pre spotrebiteľa prostriedky nápravy využiteľné voči veriteľovi v prípade, že dodávateľ tovar alebo poskytovateľ služieb nesplnil svoje povinnosti ani po uplatnení príslušných prostriedkov nápravy (preferencia uplatnenia zákonných nárokov, t.j. uplatnenie zodpovednosti za vady výrobkov primárne u predávajúcich či poskytovateľov služieb - práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho alebo poskytovateľa služieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak).

Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, vrátane súdnych bude možné obrátiť sa na veriteľa. Jednoznačne je zamietnutá možnosť, aby boli finančné inštitúcie nútené riešiť reklamačné, či iné spory. Táto činnosť finančným inštitúciám nepatrí. Z tohto dôvodu zákon umožňuje spotrebiteľovi u veriteľa uplatňovať len nároky na peňažné plnenie.

Účelom § 15 odst. 5 je zamedziť prípadným problémom pri podomovom predaji, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe tovaru by mohol mať spotrebiteľ aj naďalej povinnosť splácať úver, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi aj napriek tomu, že mu zo strany predávajúceho nebola vrátená kúpna cena.

K § 16

Spotrebiteľovi sa priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti. V takomto prípade má taktiež právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru. Veriteľ má súčasne právo na spravodlivú a objektívnu kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným spaltením spotrebiteľského úveru.

Výška tejto kompenzácie nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.

Výpočet kompenzácie, na ktorú má veriteľ nárok, musí byť prehľadná a a zrozumiteľná spotrebiteľovi už v predzmluvnej fáze a samozrejme v priebehu platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Metoda výpočtu musí byť zároveň ľahko použiteľná pre veriteľa a musí uľahčiť kontrolu tejto kompenzácie kontrolným orgánom.

Predmetné ustanovenie tiež obsahuje výpočet výnimiek v súlade s implementovanou smernicou, kedy nie je možné požadovať kompenzáciu zo strany veriteľa pri predčasnom splatení.

K § 17

Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

K § 18

Oproti „prečerpaniu“, ktoré je v zmluve predpokladané, sa prekročením rozumie faktické sprístupnenie peňažných prostriedkov, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Pokiaľ veriteľ umožní takéto prekročenie, je povinný spotrebiteľa informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú v dôsledku tohto prekročenia – t.j. o úrokovej sadzbe, sankciách, poplatkoch a úrokoch z omeškania.

Ustanovenie odseku 2 obsahuje ďalšie povinností v prípade prekročenia, ktoré trvá viac ako mesiac. Takéto prekročenie je treba posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu. Prekročenie možno napríklad pomerovať s výškou dohodnutého prečerpania, prípadne obvyklých kladných zostatkov na danom účte pre tým, ako vzniklo prekročenie.

K § 19

Cieľom právnej úpravy je vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu a zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve, čo si vyžaduje zabezpečiť zrovnateľnosť informácií týkajúcich sa RPMN v rámci Spoločenstva. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Jednou z položiek, ktoré sa započítavajú do RPMN, sú náklady na vedenie účtu zaznamenávajúceho platobné transakcie a čerpania. sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Predmetné ustanovenie jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K § 20

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby veritelia podliehali dohľadu vykonávanému subjektom alebo orgánom nezávislým od finančných inštitúcií alebo aby boli regulovaní.

V súčasnosti sú na našom trhu poskytované spotrebiteľské úvery ako bankami tak aj nebankovými subjektami. Banky na výkon bankových činností, ktorými sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov potrebujú povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, na udelenie ktorého sa vyžaduje a splnenie ďalších podmienok, ako napr. kapitálové požiadavky, dôveryhodnosť zdrojov, odborná spôsobilosť, vhodnosť a bezúhonnosť osôb.

Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľský úver alebo ho sprostredkovávať, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie voľnej živnosti. Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V súlade s § 25 ods.3 zákona Ministerstvo vnútra SR zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Nosným účelom tohto opatrenia je snaha o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe. V prípade nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide o „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a „Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Peňažné zdroje na poskytovanie takýchto úverov a pôžičiek nesmú byť získané a poskytované v rozpore so zákazom prijímania peňažných vkladov a zákaze poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných na základe verejnej výzvy alebo verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. l) zákona o bankách a § 126 ods. 5 zákona o cenných papieroch.

Na rozdiel od bánk teda tieto subjekty poskytujú úvery z vlastných zdrojov, a preto požiadavky smerujúce ich finančnej stabilite nie sú potrebné v takom rozsahu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vyčísliť aj napriek povinnosti veriteľov predkladať hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a v rámci diskusie bola zvažovaná možnosť zavedenia registrácie všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a ako najvyhovujúcejšie bolo prijaté riešenie, ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. Jeho podstatou je, že každý poskytovateľ spotrebiteľského úveru bude povinný pred začatím svojej činnosti, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov zaregistrovať sa na základe žiadosti. Registráciu uskutočňuje a register veriteľov vedie Národná banka Slovenska. Takáto evidencia prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi, čo bude prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní a iné. Ustanovenie upravuje aj postup, akým sa veritelia môžu do registra zapísať.

K § 21

Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.

K § 22

Nová právna úprava zavádza i nové povinností pre sprostredkovateľov spotrebiteľských úverov. Napríklad sprostredkovateľ je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako samostatný agent.

K § 23

Obsahom tohoto ustanovenia je úprava pôsobnosti výkonu kontroly nad dodržiavaním povinností stanoveným týmto zákonom. Tak ako v doterajšej úprave, aj tento zákon zveruje túto pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ustanovenie odseku 2 upravuje sankcie za nedodržanie alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona.

K § 24

Ustanovenie upravuje skutočnosť, že aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahuju vymenované ustanovenia tohoto zákona. Tento zákon teda reguluje aj iné úvery, ako sú spotrebiteľské.

K § 25

Prechodné ustanovenia riešia použitie doterajšieho zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a súčasne novo prijatú právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Rovnako je stanovená obdobie na splnenie povinností subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vo vzťahu k registrácií.

K § 26

Zrušovacím ustanovením dochádza k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2008 Z.z z 11. júna 2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

K § 27

Príloha č. 1 k zákonu obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12 ods. 2)

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie obsahuje jednu zo zákonných licencií, predstavujúcich výnimku z ochrany prejavov osobnej povahy, považujeme za potrebné pregnantnejšie vyjadriť rozsah uvedenej zákonnej licencie v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.".

V tejto súvislosti ide o oprávnenie štátneho orgánu nie len používať, ale aj vyhotovovať nie len obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ale aj len zvukové záznamy. K takémuto oprávneniu štátneho orgánu na úradné účely možno dospieť len na základe použitia interpretačného pravidla argumentum a maiori ad minus. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená zákonná licencia predstavuje výrazný zásah do právnej integrity fyzickej osoby, považujeme za žiaduce a potrebné, z hľadiska právnej istoty, aby oprávnenia štátneho orgánu boli vyjadrené expressis verbis a teda aby nevyplývali implicitne pri uplatnení zásad právnej interpretácie.

Navrhovanou právnou úpravou zároveň dôjde k zosúladeniu dikcie § 12 ods. 2 s dikciou § 12 ods. 3, ktorá v platnom znení umožňuje bez privolenia fyzickej osoby nie len použiť, ale aj vyhotoviť podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.

K bodu 2 (§ 53 ods. 6)

Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.

K bodu 3 (pozn. pod čiarou)

Vzhľadom na kódexovú povahu Občianskeho zákonníka sa vypúšťa odkaz pod čiarou.

K bodu 4 (§ 53 ods. 10 až 13)

Dňa 8. decembra 2009 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 14 ods. 1 až 4 bol obsiahnutý návrh vyššie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na námietku nepriamej novely Občianskeho zákonníka bolo predmetné ustanovenia z návrhu vypustené. Vzhľadom na to, že ide o chýbajúcu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), je potrebné chýbajúce ustanovenia prebrať do právneho poriadku SR (ostatné ustanovenia uvedenej smernice sú už v Občianskom zákonníku upravené).

K bodu 5 (§ 53b)

K odseku 1

Predkladateľ zaznamenal v aplikačnej praxi súdov rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky) napr. aj 182,5% p. a. Pre zmenu niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Často krát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Takto rôznymi sofistikovanými spôsobmi ospravedlňovali bezbrehé neprimerané výkony záložného práva a pôvodne aj zabezpečovacieho prevodu práva. Takéto prípady končili neraz sociálnymi tragédiami, nehovoriac o strachu, obavách a niekedy až sociálnom terore a tiesni, ktorý bol týmito praktikami spôsobený.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.

Úrok z omeškania je regulovaný nariadením vlády 87/1995 Z. z. Dodávatelia však nad tento úrok uplatňujú zmluvné pokuty.

Zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody. Pre dodávateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom (úvery, pôžičky, spotrebiteľské úvery), je spravidla škodou to, že nemôže včas nevrátené finančné prostriedky ďalej investovať. Navrhované ustanovenie mu ponúka určitú formu náhrady vo výške odplaty, ktorú dojednáva a nad to ešte navýšenie v zmysle vykonávacieho predpisu - nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorý predkladateľ navrhne novelizovať. Novelizované ustanovenie v uvedenom nariadení predkladateľ navrhuje v nasledovnom znení:

„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne.“

Docieli sa tak primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.

Navrhované ustanovenie bude kauzisticky dopadať na oblasť finančného trhu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu.

Neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) poskytuje širšiu ochranu aj na iné vzťahy než na oblasť finančného trhu. Aplikačná prax si však z hore uvedených dôvodov žiada explicitnejšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa (čl. 8 smernice). Predkladateľ dáva do pozornosti § 6 ods. 1 bod 13. rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľa č. 140/1979: „pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých... úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako päť percentuálnych bodov ročne“.

Vzhľadom na to, že pre aplikačnú prax je jeden z dôležitých výkladov aj výklad zákonodarcu a čerpá sa predovšetkým z dôvodových správ, predkladateľ uvádza nasledovný príklad:

1.úver poskytovaný nebankovým subjektom = 30 000 eur,

2.odplata za poskytnutie úveru = 16 % p. a. - ročne (15% úroky, 1% poplatok za spracovanie zmluvy),

3.úroky z omeškania = 9 % p. a. (§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.),

4.zmluvná pokuta = 0,1 % denne, t. j. 36,5 % per annum,

5.spolu sankcie = 45,5 % (36,5 + 9),

6.dovolené sankcie podľa navrhovaného ustanovenia = 21 %.

Záver: zmluvná pokuta nad 12 % bude neplatná pre rozpor so zákonom. Dodávateľovi k nej bude patriť aj úrok z omeškania 9 %, čo už je na rozdiel od 45,5 % primerané.

Uvedené ustanovenie nebude prichádzať do úvahy v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej cenu (odplatu), v prípade, ak by zmluvná podmienka upravujúca odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov bola neplatná v časti, tak navrhovaný limit sankcií sa bude odvíjať len od tej časti odplaty, ktorá je platná.

K odseku 2

Návrh zákona reaguje na potrebu transpozície smernice.

Návrhom zákona sa upravujú okrem iného výnimky z neprijateľných zmluvných podmienok a týkajú sa jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Aby nedochádzalo k neprimeraným tvrdostiam v súvislosti s požiadavku jednorazového vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa v prípade, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky, upravuje sa povinnosť dodávateľa umožniť spotrebiteľovi plnenie v splátkach. Rovnakú povinnosť poskytnúť primerané splátky bude mať dodávateľ aj v prípade, že podľa odseku 10 jednostranne vypovie zmluvu.

V prípade, ak nedôjde k dohode o výške splátok, rozhodne súd na návrh dodávateľa alebo spotrebiteľa. Návrh môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvného vzťahu a úlohou súdu nie je ukladať povinnosť plniť, ale podľa § 80 písm. c) OSP určiť primeranú výšku splátky a periodicitu jej splácania. Ak by dodávateľ podal žalobu proti spotrebiteľovi o jednorazové zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia zmluvy, tak aj v takomto konaní môže súd popri uloženej povinnosti určiť splátky, ktoré musia byť primerané a ktoré musia zodpovedať pomerom spotrebiteľa.

K bodu 6 (§ 879m)

Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 31. mája 2010.

K čl. III

K bodu 1

Činnosť ratingových agentúr, vrátane povoľovania vzniku a vykonávania ich činnosti na základe registrácie, respektíve certifikácie bude s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu upravená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Z uvedených dôvodov sa v čl. II navrhuje, aby činnosť ratingových agentúr bola vyňatá z pod pôsobnosti živnostenského zákona. Nakoľko nariadenie o ratingových agentúrach zasiahne do činnosti existujúcich ratingových agentúr, riešia ustanovenia čl. 40 predmetného nariadenia prechodné ustanovenia práve vo vzťahu k existujúcim ratingovým agentúram. Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií pôsobia v Slovenskej republike minimálne 2 ratingové agentúry.

Podľa čl. 40 majú existujúce ratingové agentúry zosúladiť svoju činnosť s úpravou obsiahnutou v nariadení najneskôr do deviatich mesiacov od vstupu do účinnosti. V lehote medzi šiestym mesiacom od účinnosti nariadenia do deviateho mesiaca od účinnosti nariadenia majú existujúce ratingové agentúry podať žiadosť o registráciu. Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní kreditných ratingov, ktoré môžu byť využívané na regulatórne účely finančnými inštitúciami až do momentu zamietnutia vydania registrácie.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone, tak aby existujúce ratingové agentúry mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do rozhodnutia o ich registrácií. Existujúce ratingové agentúry uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť ako predmet činnosti definovaný podľa živnostenského zákona ako živnosť „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. Nakoľko táto živnosť sama o sebe nezaniká, ale v dôsledku vyššie citovaného nariadenia o ratingových agentúrach nebude možné pod túto činnosť subsumovať činnosť ratingových agentúr tak ako je zadefinovaná v uvedenom nariadení, navrhujeme v prechodnom ustanovení formuláciu, že táto špecifická činnosť nie je živnosťou. V prípade nedoplnenia čl. II o navrhovanú úpravu prechodných ustanovení by Slovenská republika odobrala existujúcim ratingovým agentúram možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe existujúcich živností a to ešte pred lehotou, v rámci ktorej majú mať právo voľby podania žiadosti o registráciu v zmysle citovaného nariadenia. Navrhovaná úprava účinnosti novely by vo vzťahu na existujúce ratingové agentúry mohla mať likvidačný charakter v rozpore s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ako aj v rozpore so základným ústavným právom na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR.

K bodu 2

Zároveň sa v bode 2 navrhuje vyňať z pod pôsobnosti Živnostenského zákona činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery vzhľadom na to, že podľa návrhu toho zákona (čl. I) veriteľ môže poskytovať spotrebiteľské úvery až po uskutočnení zápisu v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodom 3 a 4

Prechodné ustanovenia v živnostenskom zákone riešia postup týchto osôb, tak aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do dňa zápisu do registra veriteľov, pričom sa ustanovujú dve prechodné obdobia; pre činnosť ratingových agentúr od 1. júna 2010 a pre osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery od 11. júna 2010.

K čl. IV

K bodu 1

Vymedzuje sa pojem „základný bankový produkt“. Základným bankovým produktom sa na účely zákona o bankách rozumie bankový produkt obsahujúci zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro, vykonávanie platobných operácií, t.j. vkladov, výberov a prevodov finančných prostriedkov, vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty a zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

K bodu 2

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii Prílohy VI, časť 1 bod 9 Smernice 2006/48/ES a článku 89 bodu 1 písm. d) smernice 2006/48/ES.

K bodu 3

Vymedzuje sa poskytovanie základného bankového produktu s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným bankovým službám, s dôrazom na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, ako aj poplatkovej politiky bánk. Súčasne sa predloženým návrhom podporuje využívanie bezhotovostného platobného styku.

K bodu 4

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také jednoznačné ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika (prístupom interných ratingov). Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 5

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 2 písm. a) Smernice 2006/48/ES.

K bodu 6

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 3 písm. a) smernice 2006/48/ES.

K bodu 7

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 87 ods. 6, ods. 7, ods. 10 a ods. 11 prvej vety smernice 2006/48/ES.

K bodu 8

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 89 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

K bodu 9

Navrhovaným znením dochádza k transpozícii čl. 89 ods. 2 Smernice 2006/48/ES.

K bodu 10

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 11

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade pokročilého prístupu merania operačného rizika také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu príslušného modelu výpočtu operačného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu operačného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 12

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 33e ods. 3 a ods. 4 zákona o bankách.

K bodu 13

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravou dochádza k precizovaniu textu, a to v záujme jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky v oblasti príslušného oznámenia, a najmä formy oznámenia, ktorá má byť písomná, a termínu, ku ktorému je banka a pobočka zahraničnej banky povinná túto povinnosť splniť.

K bodu 14

Navrhnutá úprava § 38 ods. 2 zákona o bankách je potrebná na to, aby register bankových úverov a záruk mohol obsahovať nielen údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky na základe novelizovaných ustanovení § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách).

K bodu 15

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa zabezpečil terminologický súlad tohto ustanovenia a ustanovením platného § 38 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého údaje do registra sú poskytované (nie sú oznamované).

K bodom 16 a 17

Uvedené legislatívne spresnenie odstraňuje nepresnosť pojmu „štátna prémia“ v platnom zákone o bankách

K bodom 18 a 19

Navrhovanou úpravou v bode 18 sa bližšie vymedzujú požiadavky Ministerstva financií SR vo vzťahu k povinnostiam hypotekárnych bánk a bodom 18 sa zosúlaďuje právna úprava zákona o bankách s organizačnou štruktúrou MF SR.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou § 88a ods. 3 písm. b) sa odstraňuje chyba, ktorá vznikla pri predložení poslednej novely zákona o bankách, ktorou sa zaviedol nový úverový produkt pre mladých manželov so štátnou podporou a zosúlaďuje sa s podmienkami stanovenými v Návrhu vecných a legislatívnych predpokladov na zabezpečenie zavedenia nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 699 z 30. septembra 2009 tak, že štátna podpora sa poskytne v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky zníži úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov.

K bodu 21

Ustanovuje sa možnosť určitých organov komunikovať s bankou a pobočkou zahraničnej banky aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu, alebo iného dohodnutého spôsobu overovania totožnosti.

K bodu 22

Ustanovuje sa možnosť banky a pobočky zahraničnej banky zaslať informácie o klientoch, na ktorých poskytnutie bola vyzvaná, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K bodu 23

Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je umožniť využívať údaje zo spoločného registra bankových informácií aj veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z iného členského štátu, ktorí sú bankou za rovnakých podmienok ako bankám poskytujúcim spotrebiteľské úvery so sídlom v SR. Navrhnutá úprava § 92a ods. 3 druhej vety zákona o bankách zabezpečuje jasnú, jednoznačnú a nezneužiteľnú previazanosť ustanovení § 92a zákona o bankách a § 8 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

K čl. V

K bodu 1

Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad textu so zámerom a významom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

K bodu 2

Týmto návrhom sa implementuje do zákona č. 566/2001 Z. z. aj bod 57 Smernice komisie 2006/73/ES ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, podľa ktorého na účely článku 19 ods. 4 smernice 2004/39/ES transakcia nemusí byť vhodná pre klienta alebo potenciálneho klienta z dôvodu rizík predmetných finančných nástrojov, druhu transakcie, vlastnosti pokynu alebo frekvencie obchodovania. Séria transakcií, z ktorých je každá transakcia vhodná, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná vtedy, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k legislatívnemu precizovaniu textu.

K bodu 4

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 74a ods. 3 a ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 5

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Taktiež dochádza k zosúladeniu s ustanoveniami § 37 ods. 11 zákona o bankách upravujúcich rovnakú problematiku pre banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena právnej úpravy rozširuje možnosti fondu ukladať voľné finančné prostriedky aj prostredníctvom účtov vedených štátnou pokladnicou SR a zároveň umožňuje investovať finančné prostriedky aj do nákupu štátnych cenných papierov so splatnosťou do troch rokov odo dňa ich nákupu. Zámerom návrhu je zvýšiť možnú efektívnosť správy voľných finančných prostriedkov pri zachovaní dostatočnej miery bezpečnosti zdrojov fondu. Požiadavka na uvedenú zmenu vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 8

Touto úpravou sa odstraňuje významová nezhoda legislatívneho zámeru s aplikačnou praxou výkonu dohľadu.

K bodu 9

Ide o precizovanie ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade ide o zverejňovanie dotknutých informácií vo Vestníku Národnej banky Slovenska a nie v inom vestníku, s cieľom predídenia možným výkladovým a aplikačným nejasnostiam uvedeného ustanovenia zákona.

K bodom 10 až 13

Navrhovaným ustanovením v bode 9 sa preberá čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom určiť príslušný orgán na účely vykonávania nariadenia, najmä pokiaľ ide o registrácie ratingových agentúr; v Slovenskej republike sa ako príslušný orgán navrhuje určiť NBS. Navrhovanými ustanoveniami v bodoch 10 až 12 sa preberá čl. 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom zaviesť sankčný režim voči ratingovým agentúram za nedodržiavanie nariadenia.

K bodu 14

Mechanizmus vyhlásenia a dôvody pre vyhlásenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi sa zjednocujú s úpravou platnou pre banky a pobočky zahraničných bánk. Uvedenú úpravy si vyžaduje skutočnosť, že v období finančnej krízy je súčasný mechanizmus stanovujúci povinnosť NBS automaticky vyhlásiť nútenú správu pri prekročení straty vo výške 30% nevhodný.

K čl. VI

Navrhovaná úprava zosúlaďuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením § 23 tohto návrhu zákona, podľa ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K čl. VII

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 aj o iné právne záväzné akty ako sú zákony, t.j. o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Ide o úpravu súvisiacu s pozmeňujúcim návrhom v bode 2.

K bodu 2

Rozšírením poznámky pod čiarou k odkazu 1 v zákone dohľade nad finančným trhom sa ustanoví, že dohľad nad finančným trhom vykonáva NBS aj podľa zákona o Eximbanke. Úprava súvisí so zmenou zákona o Eximbanke. Zároveň sa touto úpravou zaraďujú ratingové agentúry medzi dohliadané subjekty finančného trhu, ktoré sú primárne regulované osobitným predpisom, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov aj o pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu sa zosúladí rozsah dohľadu nad finančným trhom vykonávaným NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných zákonov so zákonom o poisťovníctve. Platný zákon o poisťovníctve v § 48 umožňuje, aby NBS za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 tohto zákona vykonávala dohľad aj nad pobočkami poisťovní z iného členského štátu a pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, preto je potrebné v tomto smere rozšíriť dohliadané subjekty v zákone o dohľade nad finančným trhom. Zároveň zavedením registrácie ratingových agentúr a určením NBS za príslušný orgán na vykonávanie oprávnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach zákonom o cenných papieroch je potrebné doplniť ratingové agentúry medzi subjekty dohliadané NBS.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách) tak, aby bol vykonávateľný dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa novelizovaného § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách), pretože bez navrhnutej úpravy by nebolo vykonávateľné napríklad ustanovenie novelizovaného § 18 ods. 6 až 11 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. g) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách), ktorou sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a taktiež má zabezpečovať zverejňovanie informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa ustanovení § 20 a 21 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecne záväzný právny predpis vydaného ministerstvom financií na vykonanie zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 6

Navrhovaná zmena vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe a to tak, aby sa ustanovenie vzťahovalo na hodnotiace činnosti, čo je v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

K bodu 7

Navrhnutým doplnením nového odseku 4 do § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa ustanovení § 20 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

K čl. VIII

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 4 o nový odsek 12, ktorým sa ustanovuje, že v prípade poskytovania informácií o finančnej službe na diaľku sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. .../2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie čl. 5 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES.

K čl. IX

K bodu 1

Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosť pri aplikácii v súvislosti s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje, že povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu sa rozumie vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou a nie vznik poisťovne nakoľko tento subjekt už existuje.

K bodu 3 až 5

V tomto ustanovení sa dopĺňa poisťovňa, ktorá žiada Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Navrhovaná úprava súvisí s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s rozšírením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 7

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 8

Upresňuje sa obsah oznámenia, ktorý zasiela Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v ktorom chce poisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 9

Upresňuje sa, kedy je poisťovňa z iného členského štátu oprávnená začať vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia.

K bodu 10

Ide o spresnenie dôvodu možného vykonávania zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu prostredníctvom pobočky bez povolenia a na základe slobodného poskytovania služieb.

K bodu 11

Dopĺňajú sa činnosti subjektov spadajúcich pod dohľad príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodom 12 až 14

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a postup Národnej banky Slovenska pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu, ako aj vzájomná výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodu 15

Ide o doplnenie skutočnosti, o ktorých Národná banka Slovenska písomne informuje Európsku komisiu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť tvorby technických rezerv pre poisťovňu aj pre záväzky zo zaistných zmlúv.

K bodu 17

Upravuje sa povinnosť poisťovne ročne zverejňovať priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení. Zverejňovanie tejto výšky je mimoriadne dôležité v súvislosti s ochranou oprávnených záujmov spotrebiteľa. Bližšie podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

K bodu 18

Ide o podrobnejšie precizovanie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka vzoru formulára predkladaného pri uzavieraní poistnej zmluvy, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa.

K čl. X

K bodu 1

Doplnením kategórie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a kategórie viazaného investičného agenta sa zabezpečí pokrytie všetkých kategórií sprostredkovateľov, ako aj rovnaké postavenie sprostredkovateľov na finančnom trhu.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodu 3

Ide o odstránenie duplicity, nakoľko požiadavka vyplývajúca zo smernice 2002/92/ES je už upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c).

K bodu 4

V sektore poskytovania úverov sa dopĺňajú spotrebiteľské úvery, poskytovanie ktorých je upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy a jej význam úmerne rastie s tým, ako sa vyvíjajú rôzne formy spotrebiteľských úverov a ich význam pre domácnosť.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodom 5 a 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia finančnej inštitúcie o subjekty zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí podľa zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodu 7

Upresňuje sa poznámka pod čiarou z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 8

Zmluva o poskytnutí finančnej služby nemusí mať vždy nevyhnutne písomný charakter (napr. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie).

K bodu 9

Ide o spresnenie textu v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava definuje finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného agenta, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia.

Navrhovaná úprava ďalej definuje finančného poradcu ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného poradcu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 12

Navrhovaná úprava presnejšie ustanovuje, že finančný agent, ktorý je definovaný ako osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre finančnú inštitúciu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa presnejšie ustanovuje, že viazaný finančný agent môže mať v sektore poistenia alebo zaistenia uzavretú písomnú zmluvu len s jednou poisťovňou vykonávajúcou životné poistenie a súčasne len s jednou poisťovňou, ktorá vykonáva neživotné poistenie.

K bodu 14

Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neriadi sa v plnom rozsahu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko ani jemu podriadení finanční agenti, ktorí pôsobia na území SR nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, by fakticky nebolo možné vynútiť plnenie povinnosti zo strany týchto podriadených finančných agentov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby nedošlo k obchádzaniu ustanovení zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty pôsobiace na území SR.

K bodu 15

Ide o opravu chybne uvedeného odkazu poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 12.

K bodu 17

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podmienky vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pre finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia na území SR. Zákonom uvedená lehota je nad rámec smernice. Stanovenie lehoty na 5 dní je obmedzujúce a z tohto dôvodu sa lehota predlžuje na 15 dní.

K bodu 18

Navrhovaná úprava predlžuje lehotu na zápis do registra, zmenu zápisu a jeho zrušenie, nakoľko zákonom ustanovená lehota je príliš krátka.

K bodu 19

Upravuje sa pri navrhovateľovi na zápis viazaného finančného agenta aj zahraničný subjekt, ktorý podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, vypustenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia súvisí s úpravou § 9 ods. 1.

K bodu 20

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zapísať finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného podregistra za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K bodu 21

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že pridelené prihlasovacie meno a heslo navrhovateľ využíva pri predkladaní každého návrhu zápisu, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu v podregistri.

K bodu 22

Požiadavka na zrušenie zápisu v podregistri pri predaji časti podniku viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota v ktorej je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta z dôvodu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a podriadenými subjektami.

K bodu 24

Úpravou sa zabezpečí zosúladenie tohto ustanovenia s ustanoveniami § 14 a § 15.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 26

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa návrhu na zápis, zmenu zápisu, návrhu na zrušenie zápisu v registri o ďalšie podrobnosti.

K bodu 27

Ustanovenie § 17 je potrebné nahradiť novým navrhovaným znením z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri. Týmito údajmi sú adresa umiestnenia organizačnej zložky subjektu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a informácie o vedúcom organizačnej zložky subjektu, a to v rozsahu meno a priezvisko. Z dôvodu povinnosti uloženej samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi zahrnúť do svojej organizačnej štruktúry vedúceho zamestnanca je žiadúce, aby sa informácia o osobe vedúceho zamestnanca a začiatku vykonávania jeho funkcie taktiež evidovala v registri. Z evidovaných údajov sa ďalej navrhujú vypustiť tie údaje, ktoré nie je potrebné v registri, ktorý vedie Národná banka Slovenska registrovať.

K bodu 28

Žiadateľ, ktorý je právnickou osobou v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu uvádza aj adresu umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje požiadavka evidencie obidvoch údajov.

K bodu 30

Požiadavka na zánik povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu pri predaji časti podniku samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava zamedzí možnosť vrátenia povolenia samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu počas prebiehajúceho sankčného konania.

K bodu 32

Upravuje sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči orgánu dohľadu iného členského štátu pri finančnom agentovi v sektore poistenia alebo zaistenia alebo pri finančnom poradcovi v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý má v úmysle vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte, taktiež sa vymedzujú údaje, ktoré sú súčasťou oznámenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 33

V súlade so smernicou ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko pri absolvovaní odbornej skúšky sa praktické schopnosti nepreverujú a ani sa touto formou nedajú overiť.

K bodom 35 až 39

Navrhovanou úpravou sa odstráni prísna a v praxi ťažko realizovateľná požiadavka na odbornú spôsobilosť pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Získanie praxe v každom príslušnom sektore je problematické s prihliadnutím na skutočnosť, že nadobudnutie praxe má predchádzať získaniu možností v tomto sektore pôsobiť. Nie je možné získať prax v sektore, v ktorom vlastne bez praxe nie je možné fungovať.

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na overenie odbornej spôsobilosti pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti z dvoch na štyri roky, nakoľko lehota absolvovania osobitného finančného vzdelania, úspešného vykonania odbornej skúšky alebo úspešného vykonania odbornej skúšky s certifikátom je neprimerane krátka.

K bodu 40

Úprava vyplynula z potreby rozlíšenia vedúceho zamestnanca, definícia ktorého je upravená v stanovení § 17 ods. 1 v novom písmene n) od ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 41

Osoby, ktorým bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia, povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia alebo povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa doterajších predpisov nie sú dôveryhodnými osobami.

K bodu 42

Navrhuje sa, aby vedúci zamestnanec vzhľadom na závažnosť vykonávanej činnosti pracoval len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len jedného finančného poradcu.

K bodu 43

Potrebnou súčasťou kompletnej evidencie sťažností je aj evidencia spôsobu vybavenia sťažností.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí sprehľadnenie a zjednodušenie úpravy ustanovenia zákona, ktorý upravuje konflikt záujmov.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje, že ide o oprávnené záujmy klienta, nakoľko finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa obchodného zákonníka.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou, ktorá je v súlade so smernicou 2002/92/ES, sa zabezpečí ochrana klienta pri inkasovaní finančných prostriedkov.

K bodu 47

Navrhovaná úprava lehoty povinnosti predkladania správy vedúcim zamestnancom finančnej inštitúcie alebo vedúcim zamestnancom samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska raz ročne je postačujúca.

K bodu 48

Neposkytnutie údajov ako sú napr. faxové číslo, kontaktné telefónne číslo, adresa elektronickej pošty nie je dôvodom na to, aby klientovi nebolo poskytnuté finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 49

Navrhovaná úprava súvisí s novelou zákona o poisťovníctve § 35 ods. 6, v ktorom sa ustanovuje povinnosť poisťovne zverejňovať zákonom určenej lehote priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná úprava bližšie špecifikuje informácie, ktoré sú finančný agent a finančný poradca povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi, aby sa správne rozhodol pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby finančný agent a finančný poradca pri poskytovaní informácií klientovi potrebných k jeho zodpovednému prijatiu rozhodnutia poskytol aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Takýmto spresnením znenia ustanovenia sa javí písmeno g) tohto ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 52

V navrhovanej právnej úprave je uplatnená základná zásada, že finančný agent a finančný poradca je povinný zisťovať požiadavky klienta, jeho skúsenosti a znalosti, ktoré sa týkajú príslušnej finančnej služby. Predmetné údaje zisťuje kedykoľvek (pred aj počas finančného sprostredkovania a finančného poradenstva). Podstatné je, že informácie a odporúčania na uzavretie zmluvy môže finančný agent a finančný poradca poskytnúť klientovi až po dodaní požadovaných údajov.

K bodu 53

Ustanovuje sa, ako postupovať v súvislosti so základným pravidlom získavania informácií od klienta v osobitných prípadoch, ak klient odmietne poskytnúť požadované informácie a naďalej trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

K bodu 54

Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po dobu aspoň 5 rokov po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neopodstatnená, nakoľko napr. pri dlhodobých zmluvách (životné poistenia) ani samotný finančný agent nevie, kedy zmluva končí. Naviac povinnosť archivovať zmluvy má aj samotná finančná inštitúcia minimálne po celú dobu ich platnosti. Navrhuje sa uchovávať dokumenty na dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby, t.j. dovtedy, kým z hľadiska poskytnutia finančného sprostredkovania môže nastať klientovi škoda.

K bodu 55 až 57

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na dosiahnutie stredného stupňa odbornej spôsobilosti, vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti pre kategórie finančných agentov a kategóriu finančného poradcu.

K bodu 58

Ustanovuje sa, ak nie sú splnené požiadavky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti v lehotách podľa § 41 ods. 9, povinnosť Národnej banky Slovenska odobrať povolenie na vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa taktiež ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska v stanovenej lehote zrušiť zápis podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 60 a 61

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2010 okrem ustanovení čl. I a čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010. Účinnosť 11. júna 2010 I., ktorý je prebratím smernice vyplýva z jej čl. 27; zároveň rovnaká účinnosť sa navrhuje úpravám v zákonoch, ktoré sa bezprostredne na túto transpozíciu vzťahujú, a to: navrhované relevantné ustanovenia Živnostenského zákona, navrhované úpravy zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhované úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu