Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 účinný od 01.05.2014 do 31.05.2014

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A. V šeobecná časť

Predloženým novým znením návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkový ch priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len 'smernica'). Návrh zákona sa predkladá na základe plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013.

Návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozí cie smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktoré boli do slovenského právneho poriadku prevzaté zákonom č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Nakoľko uvedená nová európska legislat íva podstatne mení doteraz platný regulačný rámec, je potrebné prijatie nového zákona, ktorý nahradí zákon č. 108/2000 Z. z. a doplní v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na zá klade zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej ú nie.

Cieľom návrhu zákona je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na zá klade zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Návrhom zákona sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstú penie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy zo siedmych pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy.

Nová právna úprava taktiež reguluje niektoré ďalšie požiadavky. Ide najmä o úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú v súčasnosti zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách, pri ktorých často dochádza k zneužívaniu dôvery a objektívnej slabosti osobitne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, a to predovšetkým seniorov.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zá kona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný vo všeobecnosti poskytnúť spotrebiteľovi eš te pred uzavretím zmluvy, či k zákazu využí vania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnen í niektorých zákonov či zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorné ho trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami , ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

B. Osobitná časť

K článkuI

K § 1

Ustanovuje sa predmet úpravy zákona a rozsah jeho pôsobnosti. Taxatívne sa vymedzuje, na ktoré typy zmlúv sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Ustanovenie definuje zmluvy, ktorých uzatváranie upravuje zákon. Definičné znaky nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy. Definujú sa taktiež niektoré základné pojmy používané v zákone.

Zmluvou uzavretou na diaľku (zmluva na diaľku) je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1. použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2. bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predá vajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia splnené súčasne. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné mo žnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodní ka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť.

Vymedzenie pojmu zmluva na diaľku sa vzťahuje aj na situácie, keď spotrebiteľ navštívi prevádzkové priestory predávajúceho iba na účely získania informácií o tovare alebo službe a následné rokovanie a uzatvorenie zmluvy sa uskutoční na diaľku. Za zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, prič om zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dô vod na zvýšenú ochranu. Podobne pojem zmluva uzavretá na diaľku nemá zahàňať objednávky, ktoré spotrebiteľ uskutoční prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku s cieľom iba požiadať odborníka o poskytnutie služby, ako napríklad v prípade spotrebiteľa, ktorý sa telefonicky objedná u kaderníka. Predmetom takéhoto telefonátu je zvyčajne len dohodnutie si termínu a času návštevy u predá vajúceho, ktorý ma službu poskytnúť. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za moment uzavretia zmluvy až okamih, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných nálež itostiach, t. j. na predmete zmluvy a cene za poskytnutie služby, k čomu obvykle dochádza až za súčasnej fyzickej prítomnosti spotrebiteľa a predávajúceho.

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných n áležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Platí, že ak ná vrh na uzavretie zmluvy dal spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, zvýšená ochrana spotrebiteľovi sa poskytuje tým, že táto zmluva bude považovaná za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov bez ohľadu na miesto a spôsob uzavretia samotnej zmluvy. Doterajšia právna úprava nepoznala situáciu podľa § 2 písm. c), podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov je aj zmluva, ktorá bola dojednaná aj uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho, ale spotrebiteľ bol oslovený mimo tohto miesta. V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľ je oslovený predávajúcim (alebo jeho zamestnancom) pred predajňou predávajúceho a následne pozvaný do predajne, kde dôjde uzavr etiu zmluvy. Spotrebiteľ je vystavený momentu prekvapenia a čas od ponuky do uzavretia zmluvy je veľmi krátky, pričom spotrebiteľ nemusí mať možnosť riadne zvážiť svoje rozhodnutie.

Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

Dohodou o predplatnom sa predávajúci zaväzuje spotrebiteľovi 1. dodávať tovar alebo službu, 2. počas vopred definovan ého (predplateného) obdobia, 3. a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za cenu za dodávku na príslušné časové (predplatené) obdobie. Zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľ platil vopred, ide iba o záväzok poč as predplateného obdobia odoberať plnenie, pričom platiť je možné aj následne. Zákon tiež nevyžaduje, aby išlo o pravidelnú dodávku, je možné dohodnúť akékoľvek intervaly a frekvenciu dodá vok. Musí však ísť o opakované plnenie rovnakého druhu a záväzok predávajúceho počas predplateného obdobia dodávať a záväzok spotrebiteľa odoberať dodávku.

Doplnkovou zmluvou je zmluva, ktorá svojim predmetom dopĺňa úžitok spotrebiteľa zo zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov (tzv. hlavnej zmluvy). Pri uzatváraní takejto doplnkovej zmluvy je vzhľadom na účel hlavnej zmluvy rozumné predv ídať, že predmet doplnkovej zmluvy stratí pre spotrebiteľa zmysel v prípade zániku hlavnej zmluvy, t.j. spotrebiteľ nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy. Ako príklad možno uviesť kúpnu zmluvu na diaľku, napr. v elektronickom obchode a garanciu pre spotrebiteľa, že v prípade akéhokoľvek poškodenia tovaru mu predávajúci vymení poškodený tovar za nový tovar. Spotrebiteľ za takúto službu platí pre predávajúceho mesačný poplatok. V prípade, že spotrebiteľ odstúpi od hlavnej zmluvy, nedokáže využiť ani výhodu z doplnkovej zmluvy. Preto je žiaduce, aby v prípade, že doplnková zmluva napĺňa znaky podľa zákona, bola jej existencia závislá od existencie hlavnej zmluvy.

Definícia prevádzkových priestorov zahàň a popri prevádzkarni, vymedzenej v § 17 ods. 1 Živnostenského zákona, aj iné priestory, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. V zmysle uvedenej definície sa za prev ádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v ktorých obchodník vykonáva svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom stredisku. Stánky na trhoch a veľtrhoch sa pova žujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo zvyčajne realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Uveden é kritérium nebude splnené napríklad vtedy, ak sa veľtrh alebo obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy či propagácie tovarov a služieb, a to aj v prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju tovarov a služieb spotrebiteľom.

Trvanlivý nosič je definovaný ako prostriedok, ktor ý umožňuje spotrebiteľovi a predávajúcemu uchovávať a reprodukovať jemu adresované informácie v podobe čitateľnej pre adresáta týchto informácií tak dlho, ako to pre neho bude potrebné z hľ adiska ochrany záujmov plynúcich zo vzájomného vzťahu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Pod definíciu je potrebné zahrnúť predovšetkým také nosiče informácií, ako je papier, USB kľúč e, CD-ROM, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily. V situáciách, keď je z dôvodu právnej istoty či vzhľadom na prípadnú potrebu uniesť dôkazné bremeno dôležité poskytovať informácie alebo dokumenty v určitej forme, zákon na viacerých miestach stanovuje povinnosť poskytnúť ich v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V porovnaní so všeobecnou občianskoprávnou úpravou formy právnych úkonov (§ 40 Občianskeho zákonníka) sa možnosťou poskytnúť určité informácie alebo dokumenty na trvanlivom nosiči rozširuje spektrum dostupných prostriedkov aj na moderné a v s účasnosti čoraz využívanejšie spôsoby, ktoré rovnako dobre umožňujú dosiahnutie účelu uchovania a nezmeneného reprodukovania informácií dôležitých tak pre spotrebiteľa, ako aj predávajú ceho. Za trvanlivý nosič sa nepovažuje webová stránka.

Elektronickým obsahom sú dáta, ktoré sú vyrobené a poskytované v elektronickej forme, ako napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty, bez ohľadu na to, či sú získavané prostredníctvom sťahovania, metó dou streamingu z hmotného nosiča alebo iným spôsobom. Zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči sú zmluvami, ktorých predmetom je poskytnutie určitej služ by, na druhej strane, ak sa elektronický obsah dodáva na hmotnom nosiči ako je CD alebo DVD, považuje sa elektronický obsah zaznamenaný na tomto nosiči za tovar v zmysle tohto zákona.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke tovaru alebo služby čo najúplnejšie a neskreslené informácie, zákon v odseku 1 ustanovuje povinnosť predávajú ceho pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálnych kontaktný ch údajov (napr. telefónne číslo, fax a e-mailová adresa, ak sú k dispozícii), o celkovej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou či informá cie o zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru a prípadne o záruke poskytovanej nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Predávajúci je ďalej povinný vopred informovať spotrebiteľa o akýchkoľ vek podmienkach, na základe ktorých bude spotrebiteľ povinný zaplatiť zálohu, preddavok alebo inú finančnú zábezpeku, vrátane podmienky, keď dochádza k zablokovaniu určitej sumy na kreditnej alebo debetnej karte spotrebiteľa. Za účelom ochrany spotrebiteľa je potrebné, aby bol spotrebiteľ informovaný o práve odstúpiť od zmluvy, lehote, v ktorej je možné tento právny úkon urobiť, a o postupe pri uplat ňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Zákon v záujme zjednodušenia postupu spotrebiteľa pri uplatňovaní práva na odstúpenie zavádza tzv. formulár na odstúpenie od zmluvy (príloha č. 3 tohto zákona), ktorý predávajúci spotrebiteľovi poskytne pred uzavretím zmluvy. Informačné povinnosti týkajúce sa pr áva spotrebiteľa na odstúpenie zákon umožňuje predávajúcemu splniť tým, že poskytne spotrebiteľovi predvyplnené poučenie o odstúpení od zmluvy podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2 zákona.

Odsek 2 vymedzuje formálne požiadavky na splnenie informačnej povinnosti. V prípade zmluvy na diaľku sa nepredpisuje listinná forma, iba forma primeraná prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý sa použije na uzavretie zmluvy. Ustanovenie však treba vykladať v prospech spotrebiteľa a nemôže dávať priestor na to, aby predávajúci obchádzali povinnosť riadne, jasne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa. Dôkazné bremeno znáša predávajúci. Poskytnutie informácií v listinnej podobe sa naopak vyžaduje v prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Na základe súhlasu spotrebiteľa sa môž e použiť iný trvanlivý nosič.

Predzmluvné informácie sa z dôvodu ochrany spotrebiteľa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom ich zmena je možná iba na základe výslovného upozornenia spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy a s jeho súhlasom.

Zákon tiež upravuje, že spotrebiteľ musí byť vopred informovaný o nákladoch na doručenie tovaru a iných nákladoch a poplatkoch, ktoré musí hradiť a tiež o tom, že náklady na vrátenie tovaru spä ť predávajúcemu v prípade odstúpenia od zmluvy znáša spotrebiteľ. Ak o týchto skutočnostiach nie je spotrebite ľ vopred informovaný, predávajúci nemôže od neho žiadať úhradu týchto nákladov.

Dôkazné bremeno splnenia informačnej povinnosti vždy znáša predávajúci.

K § 4

Ustanovenie upravuje niektoré podmienky pri uzatváraní zmlúv na diaľku.

V odseku 1 sa pre prípad uzatvárania zmluvy elektronickými prostriedkami, napr. cez internet, osobitne prostredníctvom internetovej stránky, zavádza povinnosť bezprostredne pred odoslaním objednávky zo strany spotrebiteľa op ätovne upozorniť spotrebiteľa na informácie o vlastnostiach tovaru alebo služby, o celkovej cene, o dĺžke trvania zmluvy a o dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa. Nevylučuje sa tým povinnosť tieto inform ácie poskytnúť aj v rámci všeobecnej predzmluvnej informácie podľa § 3. Uvedené informácie majú najväč ší vplyv na rozhodovanie spotrebiteľa a opätovným pripomenutím sa má dosiahnuť, že spotrebiteľ urobí uvážené nákupné rozhodnutie. Zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, vyž aduje sa iba jednoznačné a zrozumiteľné upozornenie, tak, aby spotrebiteľ mal možnosť ľahko získať prístup k týmto informáciám. Preto nie je žiaduce, aby bol spotrebiteľ presmerovaný na všeobecné predzmluvné informácie, alebo iným spôsobom sa dosiahlo, že uvedené informácie budú poskytnuté v rámci rozsiahleho textu. Predpokladá sa, že spotrebiteľ bude venovať týmto informáciám pred odoslaní m objednávky iba minimálny čas, preto je žiaduce prispôsobiť aj spôsob poskytnutia informácií tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno znáša predávajúci.

Odsek 2 upravuje povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby spotrebiteľ potvrdil, že je oboznámený so skutočnosťou, že na základe odoslania objedná vky mu vzniká povinnosť zaplatiť cenu za objednaný tovar alebo službu. Cieľom tohto ustanovenia v spojení s odsekom 3 je zabezpečiť, aby si spotrebiteľ mohol pri zmluvách uzatváraných na diaľku prostrední ctvom internetových stránok v plnom rozsahu porozumieť záväzku, ktorý uzatvorením zmluvy vznikne pred tým, než podá objednávku. Je tiež dôležité, aby spotrebiteľ v takýchto situáciách mal možnosť určiť okamih, od ktorého preberie závä zok zaplatiť predávajúcemu. Vylučuje sa možnosť používania tzv. internetových pascí. Pozornosť spotrebiteľa by sa preto mala osobitne upriamiť prostredníctvom jednoznačnej formulácie na skutočnosť, že podanie objednávky zahàňa záväzok zaplatiť obchodníkovi. Ak sa má objednávka odoslať stlačením tlačidla alebo aktivovaním obdobnej funkcie na stránke predávajúceho, spotrebiteľ musí byť informovaný, že bude povinný platiť peňažný záväzok, a to uvedením tejto skutočnosti priamo na tomto tlačidle alebo funkcii. Dô sledkom nesplnenia uvedenej povinnosti je skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť namietať oprávnenosť nárokov predávajúceho, ak ten svoju povinnosť nesplnil. Úspešne sa tak bude môcť brániť spotrebiteľ v prípadoch, ak cena za plnenie je uvedená nejednoznačným sp ôsobom alebo uvedená vôbec nie je. Účelom ustanovenia je chrániť predovšetkým spotrebiteľa v uvedených prípadoch, ak od neho predávajúci žiada zaplatiť cenu za plnenie.

Na internetovej stránke predávajúceho musí byť v záujme transparentnosti podmienok nákupu najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky spotrebiteľom jasne a čitateľne uvedené, či platia nejaké obmedzenia týkajúce sa dodávky tovaru a aké platobné prostriedky je možné použiť za účelom realizácie platby za tovar alebo službu.

V odseku 5 sa stanovujú požiadavky na poskytnutie informácií s cieľom zohľadniť technické obmedzenia niektorých médií, ako je napríklad obmedzenie počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefó nov. V takýchto prípadoch by mal predávajúci splniť minimálny súbor požiadaviek na informácie (hlavné vlastnosti tovaru alebo služby, údaje o predávajúcom, celková cena a ďalšie náklady zaťažuj úce spotrebiteľa, informácie o práve odstúpiť od zmluvy a o dĺžke trvania zmluvy). Ïalšie informácie musí predávajúci poskytnúť spotrebiteľovi spôsobom primeraným použitému prostriedku dia ľkovej komunikácie. V závislosti od povahy konkrétneho prostriedku možno za splnenie danej povinnosti považovať najmä odkázanie spotrebiteľa na iný zdroj informácií, napríklad poskytnutím čí sla na bezplatnú telefónnu linku alebo hypertextového odkazu na internetovú stránku predávajúceho, avšak len za predpokladu, že príslušné informácie budú spotrebiteľovi priamo k dispozícii a budú ľ ahko dostupné.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovuje ochrana spotrebiteľa v prípade zmluvy o službách, ak sa má na základe tejto zmluvy alebo na základe žiadosti spotrebiteľa začať poskytovanie služieb eš te pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa od predávajúceho vyž aduje, aby od spotrebiteľa získal výslovný súhlas so začatím takéhoto poskytovania, ako aj vyhlá senie spotrebiteľa o tom, že bol poučený o právnych následkoch udelenia výslovného súhlasu so začatím poskytovania, t. j. že po úplnom vykonaní služby stratí právo na odstúpenie od zmluvy. Ak by sa služby poskytovali v rozpore s uvedeným, predávajúci pri odstúpení od zmluvy nemô že od spotrebiteľa vyžadovať úhradu za poskytnuté plnenie, bez ohľadu na to, v akom rozsahu k poskytnutiu služieb došlo.

V odseku 8 sa stanovujú obdobné požiadavky ako v prípade zmlúv o službách aj na zmluvy, predmetom ktorých je poskytovanie elektronické ho obsahu inak ako na hmotnom nosiči, ak sa má poskytovanie elektronického obsahu začať pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Sankciou pri nedodržaní zákonných povinností predávajúceho je obdobne ako v prípade zmlúv o službách bezodplatnosť plnenia, poskytnutého poč as plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

K § 5

Ustanovuje sa osobitná ochrana spotrebiteľa v prípade telefonického kontaktovania spotrebiteľa predávajúcim s ponukou na uzavretie zmluvy. Na začiatku telefonického hovoru sa predávajúci musí riadne identifikovať a oznámiť svoj obchodný z ámer. Taktiež musí spotrebiteľa výslovne informovať o povinnosti zaplatiť za tovar alebo službu alebo uhradiť iné náklady a poplatky, ak ponúka uzavretie odplatnej zmluvy.

Podľa odseku 2 sa na platné uzavretie zmluvy dojednanej telefonicky, v prípade, ak s ponukou oslovil spotrebiteľa predávajúci, vyžaduje súhlas spotrebiteľa s n ávrhom na uzavretie zmluvy v písomnej forme. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa písomná forma považuje za zachovanú aj vtedy, ak je súhlas spotrebiteľa s obsahom zmluvy daný naprí klad elektronickými prostriedkami. Nestačí však slovný súhlas spotrebiteľa vyjadrený počas telefonického hovoru, a to ani v prípade, ak predávajúci disponuje audionahrávkou telefonické ho hovoru, na ktorej je zaznamenaný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy. Požiadavkou na písomný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy dojednanej cez telefón sa má dosiahnuť, aby spotrebiteľ mal možnosť zvážiť svoje nákupné rozhodnutie a nebol tak vystavený momentu prekvapenia či nedostatočnému porozumeniu podmienok, ktoré mu v krátkom čase počas telefonického hovoru povie predávajúci. Zároveň ú prava reflektuje nežiaduci stav v praxi, keď sa nezriedka predávajúci dovoláva platnosti zmluvy uzavretej so spotrebiteľom prostredníctvom telefónu, napriek tomu, že spotrebitelia v mnohých prípadoch nevedia, že tak ýmto spôsobom mohli platne uzavrieť zmluvu, resp. neboli si vedomí dôsledkov, ktoré z takejto komunikácie s predávajúcim pre nich vyplynú.

Odsek 3 nadväzuje na ustanovenie odseku 1 a bude sa aplikovať v prípadoch, ak počas telefonického rozhovoru iniciovaného predávajúcim nedochádza k uzavretiu novej zmluvy, ale k zmene záväzku vyplývajúceho z už existujú cej zmluvy. Aj pri návrhu na zmenu zmluvy je predávajúci povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie v rozsahu podľa odseku 1, avšak na platnosť dohody o zmene zmluvy sa nevyžaduje, aby spotrebiteľ odoslal predávajúcemu súhlas s jej znením v pí somnej forme. V takomto prípade sa dohoda o zmene zmluvy považuje za uzavretú, ak s jej obsahom súhlasia obe strany počas telefonického rozhovoru. Predávajúci však poskytne spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí dohody o zmene zmluvy na trvanlivom nosiči.

K § 6

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť spotrebiteľovi bezodkladne po uzavretí zmluvy na diaľku potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči, ktoré musí obsahovať všetky informácie podľa § 4 ods. 1 za predpokladu, že všetky tieto informácie predávajú ci neposkytol spotrebiteľovi na trvanlivom nosiči už pred odoslaním objednávky, resp. pred uzavretím zmluvy na diaľku. V prípade, že predmetnom zmluvy je poskytovanie služ ieb alebo elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, prič om poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu sa má začať ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi aj potvrdenie o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím poskytovania pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol pou čený o následkoch udelenia tohto súhlasu.

V prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov je predávajúci bezodkladne po uzavretí zmluvy povinný odovzdať spotrebiteľovi vyhotovenie uzavretej zmluvy alebo písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy a v prípade, že ide o poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, aj potvrdenie o prijatí predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol poučený o následkoch udelenia tohto súhlasu. So súhlasom spotrebiteľa mož no tieto dokumenty poskytnúť na inom trvanlivom nosiči.

K § 7

V odseku 1 sa ustanovuje možnosť spotrebiteľa aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo zmluvy na diaľku pred uplynutím lehoty na odstúpenie. Právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu je pre spotrebiteľa garantované z dôvodu, že v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť a preto by mal mať možnosť otestovať a skontrolovať tovar, ktorý kúpil, v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a fungovania tovaru, podobne ako pri kúpe v „kamennom“ obchode. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté mimo prevádzkový ch priestorov, spotrebiteľ by mal mať právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu potenciálneho prekvapujúceho prvku či psychologického tlaku, ktorý môže byť spojený s týmto spôsobom predaja.

Všeobecná dĺžka lehoty na odstúpenie od zmluvy je 14 (kalendárnych) dní. Platí pre prípad, ak predávajúci riadne splnil príslušnú informačnú povinnosť podľa § 3 ods. 1 písm. h). Ak ju nesplnil ani po uzavretí zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie až po 12 mesiacoch a 14 dňoch. Ak predávajúci splní svoju informačnú povinnosť počas 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie, lehota uplynie po 14 dň och od dodatočného splnenia informačnej povinnosti. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok č asu na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií. Neposkytnutie ustanovených predzmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany predávajúceho, že zakladá pr ávo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote. Na účely zabezpečenia právnej istoty, pokiaľ ide o dĺžku lehoty na odstúpenie od zmluvy, však ustanovenie zavádza obmedzenie v podobe 12-mesač nej lehoty.

V odseku 2 sa presne vymedzuje okamih začatia plynutia lehoty podľa typu zmluvy, od ktorej sa má odstúpiť, a okolností, za akých sa tovar na základe zmluvy dodáva. Okamihom určujúcim začatie plynutia lehoty je vzhľ adom na povahu plnenia v prípade zmlúv o službách a zmlúv o poskytovaní elektronického obsahu nedod ávaného na hmotnom nosiči moment uzavretia zmluvy. V prípade kúpnych zmlúv bude plynutie lehoty závisieť od skutočnosti, kedy spotrebiteľ alebo ním splnomocnená osoba (okrem dopravcu) prevezme tovar. Vzhľadom na r ôznorodosť dodávok tovarov toto ustanovenie zohľadňuje aj situácie, keď sa všetky objednané tovary alebo ich časti nedoručujú spotrebiteľovi zároveň, ale ich dodanie prebieha oddelene, po viacerých dieloch či kusoch, prípadne sa tovar dodáva opakovane počas určitého obdobia.

V záujme eliminácie pochybností o tom, či spotrebiteľ má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy ešte pred dodaním tovaru, t.j. pred začatím plynutia lehoty podľa odseku 2, sa výslovne ustanovuje toto prá vo pre spotrebiteľa. V praxi ide najmä o situácie, keď má byť spotrebiteľovi na základe kúpnej zmluvy dodaný tovar, v skutočnosti však k riadnemu dodaniu nedôjde.

Zákon taxatívne vymedzuje, od ktorých zmlúv nie je možné odstúpiť. Ide hlavne o prípady, pri ktorých je objektívne nemožné vrátiť poskytnuté plnenie alebo pri ktorých by mal predávajúci značne s ťažené vrátené plnenie predať inému spotrebiteľovi. Takým prípadom je napríklad víno dodané dlho po uzavretí zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu ("vin en primeur"). Právo na odstúpenie od zmluvy by ďalej nebolo vhodné uplatňovať pri tovare, ktorý je vyrobený podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo ktorý je jasne vyrobený na mieru, ako ani v prípade tovaru, ktorý je svojou povahou po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s inými položkami. Poskytnutie práva na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi sa tiež vylučuje pre niektoré služ by, pri ktorých uzatvorenie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, pri ktorej by po uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať predávajúci problémy s jej naplnením. To by sa mohlo stať napríklad v prí pade rezervácií v hoteloch alebo pokiaľ ide o rekreačné chaty, kultúrne alebo športové podujatia.

K § 8

Ustanovuje sa forma odstúpenia od zmluvy. Všeobecne platí, že spotrebiteľ môže uplatniť právo na odst úpenie od zmluvy v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V prípade, že zmluva bola uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bude postačovať akékoľvek jednoznačné (aj ústne formulované) vyhlásenie, ak z neho bude jednoznačne zrejmé, že vôľa spotrebiteľa smeruje k odstúpeniu od zmluvy. Dôkazné bremeno znáša spotrebiteľ. Zákon uľahčuje pre spotrebiteľa odstúpenie od zmluvy možnosťou v každom prípade použiť formulár na odstúpenie od zmluvy obsahujúci všetky podstatné náležitosti tohto ú konu. Formulár je predávajúci povinný predvyplniť svojimi identifikačnými údajmi a odovzdať spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkov ých priestorov. Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok, od spotrebiteľa sa vyžaduje iba minimum ú konov, aby mohol odstúpiť od zmluvy.

Podľa odseku 3 je odstúpenie od zmluvy účinné, keď formulár na odstúpenie od zmluvy alebo iný jednoznačne formulovaný prejav vôle spotrebiteľa dôjde predávajúcemu. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že zmluva sa od začiatku zruš uje, t. j. hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy vznikla. Z uvedeného vyplýva účastníkom zrušenej zmluvy povinnosť vzájomne sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (vrátia si to, čo si už predtým plnili).

Ak sa oznámenie obsahujúce právny úkon odstúpenia od zmluvy nepodarí bez zavinenia spotrebiteľa doručiť predávajúcemu, či už z dôvodu neprevzatia zásielky jej adresátom alebo neexistujúcej, resp. nespr ávnej korešpondenčnej či e-mailovej adresy (za predpokladu, že spotrebiteľ zaslal oznámenie na správnu adresu poskytnutú mu predávajúcim), uplatní sa všeobecná zásada doručovania podľa obč ianskeho hmotného práva, v zmysle ktorej prejav vôle voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. konštatoval, že „ voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdení m do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť ). (...) K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“

V odseku 3 zákon z dôvodu ochrany dobromyseľnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práva na odstú penie od zmluvy výslovne ustanovuje, že v prípade pochybností sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené, ak uplynul primeraný čas po jeho odoslaní. Ide o reakciu na pomerne často sa vyskytujúce prípady v praxi, kedy sa predávajúci bezdôvodným odopretím prevzatia zásielky či zámerným uvedením nesprávnej adresy snažia sťažovať alebo mariť prá vo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Z rovnakého dôvodu je potrebné chrániť spotrebiteľa pred znemožnením uplatnenia jeho práva na odstúpenie od zmluvy spôsobom, že predávajúci zmení sídlo, kore špondenčnú či e-mailovú adresu bez toho, aby spotrebiteľa na túto skutočnosť náležite upozornil. V súlade s vyššie citovaným judikátom Najvyššieho súdu SR je preto potrebné považovať pr ávny úkon smerujúci k odstúpeniu od zmluvy za účinný aj keď nedošlo k jeho skutočnému doručeniu predávajúcemu, za predpokladu, že spotrebiteľ dostatočne preukáže jeho zaslanie a uplynul č as primeraný zvolenému spôsobu prepravy zásielky od jeho odoslania. V prípade odoslania správy emailom, sms, telefaxom alebo iným spôsobom umožňujúcim okamžité doručenie sa predpokladá, že odstú penie bolo vykonané dňom jeho odoslania. Pri ostatných formách prepravy je potrebné vziať do úvahy priemerný čas potrebný na doručenie zásielky rovnakého druhu. Môže tak urobiť napríklad prostrední ctvom dokladu o zaslaní doporučenej zásielky poštou či e-mailom, ktorý preukázateľne odoslal na adresu poskytnutú mu predávajúcim. Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy v každom pr ípade znáša spotrebiteľ.

V odseku 4 sa stanovuje povinnosť predávajúceho ihneď poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí oznámenia o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, ak predávajúci ponúka možnosť odstúpiť od zmluvy priamo prostredníctvom platformy na svojej internetovej stránke. Účelom tohto ustanovenia je zaručiť informovanie spotrebiteľa o tom, že jeho právny úkon sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t. j. že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy.

Odsek 5 stanovuje právne následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k doplnkovej zmluve. Vzhľadom na charakter doplnkovej zmluvy nie je odôvodnená jej existencia v prípade zrušenia hlavnej zmluvy, preto zákon vý slovne ustanovuje, že doplnková zmluva zaniká ex lege v okamihu, keď v dôsledku odstúpenia od hlavnej zmluvy dôjde k zániku tejto hlavnej zmluvy. Zároveň sa zakazuje účtovať spotrebiteľovi akékoľve k poplatky v súvislosti so zrušením doplnkovej zmluvy, okrem oprávnených nákladov predávajúceho spojených s výberom drahšieho spôsobu doručenia tovaru spotrebiteľom ako je štandardný spôsob doruč enia ponúkaný predávajúcim. Taktiež nie je dotknutá povinnosť spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ však aj v prí pade zrušenia doplnkovej zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať on.

K § 9

V prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby prijaté od spotrebiteľa na základe uzavretej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane ná kladov na doručenie tovaru spotrebiteľovi, do 14 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Predávajúci je zároveň povinný prebrať vrátený tovar.

Podľa odseku 2 sa vrátenie platieb musí realizovať rovnakým spôsobom, akým prebehla pôvodná transakcia, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasil s iným spôsobom vrátenia. Je dôvodné predpokladať, že ak spotrebiteľ uhradil cenu za tovar napríklad prevodom z bankového účtu, nebude mať záujem na vr átení peňazí prostredníctvom poštovej poukážky či iným spôsobom.

V odseku 3 sa ustanovuje, že dodatočné náklady spojené s iným ako najlacnejším bežným spô sobom doručenia znáša spotrebiteľ. Ak si spotrebiteľ výslovne zvolil určitý nadštandardný spôsob doručenia (napríklad expresné doručenie do 24 hodín), hoci predávajúci mu ponúkol bežný a vš eobecne prijateľný spôsob doručenia, s ktorým by boli spojené nižšie náklady na doručenie, je legitímne požadovať, aby rozdiel v nákladoch medzi týmito dvoma spôsobmi doručenia znášal spotrebiteľ .

Ustanovuje sa tiež povinnosť zabezpečiť vyzdvihnutie tovaru u spotrebiteľa, ak bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov a ak vzhľadom na povahu tovaru nie je mož né tento poslať predávajúcemu späť poštou. Pri určení, či ide o tovar takej povahy, ktorá znemožňuje jeho vrátenie poštou, je možné vychádzať napríklad z obchodných podmienok poštovej slu žby, ktoré vymedzujú hmotnostné obmedzenia a maximálne rozmery balíka, ktoré je možné odoslať na poštovú prepravu. Cieľom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa v prípadoch, kedy nie je žiaduce, aby n áklady na vrátenie nadrozmerného tovaru v prípade zmlúv uzatváraných často za momentu prekvapenia alebo psychologického tlaku znášal spotrebiteľ.

V odseku 5 sa výslovne ustanovuje, že v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúci nie je povinn ý vrátiť spotrebiteľovi platby pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže jeho zaslanie predávajúcemu, podľa toho, čo nastane skôr. Predávajúci teda nie je povinný vráti ť spotrebiteľovi jeho platby pred tým, ako bude mať istotu, že spotrebiteľ zaslal späť tovar, pričom túto skutočnosť musí spotrebiteľ predávajúcemu dostatočne preukázať, napríklad predložen ím podacieho lístku dokladujúceho odoslanie zásielky na pošte. Táto právna úprava reaguje na v súčasnosti pomerne rozšírené praktiky spotrebiteľov špekulatívneho charakteru, kedy spotrebiteľ síce odst úpi od zmluvy, avšak následne nesplní svoju povinnosť vrátiť tovar späť predávajúcemu, zatiaľ čo predávajúci ani v takomto prípade nie je zbavený povinnosti vrátiť spotrebiteľovi vš etky uhradené platby.

K § 10

Ustanovujú sa povinnosti spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy, najmä jeho povinnosť vrátiť tovar najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy predávajúcemu a zodpovednosť za nadmerné opotrebenie tovaru, ktoré bolo spôsobené jeho používaním. Spotrebiteľ musí mať možnosť po doručení tovaru odskúšať jeho funkčnosť, nemôže však tovar používať , ak odstupuje od zmluvy. Na účely zistenia povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať a skontrolovať ho len takým spôsobom, akým by mu to bolo umožnené v „kamennom“ obchode. Od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby počas lehoty na odstúpenie od zmluvy s tovarom manipuloval a kontroloval ho s náležitou starostlivosťou, napríklad zakúpené oblečenie by mal spotrebiteľ len vyskúšať , ale nemal by ho nosiť, čo prezumuje povinnosť vrátiť tento tovar s pôvodnými visačkami či inými ochrannými alebo identifikačnými prostriedkami.

Ak predávajúci zistí, že tovar, ktorý mu vrátil spotrebiteľ po odstúpení od zmluvy, je poškodený zavinením spotrebiteľa, môže sa domáhať zodpovednosti za vzniknutú škodu na súde. Táto skuto čnosť však nemá vplyv na povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi všetky uhradené platby podľa § 9 ods. 1. Jednostranné započítanie pohľadávky predávajúceho na náhradu škody voči pohľadávke spotrebiteľa na vrátenie všetkých platieb podľa § 9 ods. 1 je vylúčené.

Spotrebiteľ v prípade odstúpenia od zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť v s úlade so zákonom informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať spotrebiteľ.

V odseku 4 sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť uhradi ť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak na základe zmluvy o službách došlo k poskytovaniu plnenia už pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa však vždy v súlade s § 4 ods. 6 vyžaduje predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím poskytovania týchto služieb pred uplynutí m lehoty na odstúpenie od zmluvy, v opačnom prípade spotrebiteľ nie je povinný platiť predávajúcemu žiadne platby bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia (odsek 5). Rovnaký následok spočívajúci v oslobodení spotrebiteľa od povinnosti platiť za dodané plnenie je zákonom ustanovený aj pre prípad, že pred ávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy a nákladoch s tým spojenými v súlade s § 3 ods. 1 písm. h) a i).

Iné poplatky alebo záväzky pre spotrebiteľa vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy, ako tie, ktoré výslovne upravuje zákon v § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 až 4, sú vylúčené.

K § 11

Definuje sa pojem predajná akcia ako akcia organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného ozná menia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie, pričom počas konania predajnej akcie dochádza k ponuke tovarov alebo služieb spotrebiteľom alebo aj k uzavieraniu pr íslušných zmlúv. Zákon nevyžaduje, aby išlo o adresnú pozvánku, stačí, ak bolo pozvanie urobené akýmkoľvek druhom reklamy alebo šírenia informácie. Rozhodujúcou je skutočnosť, ž e ide o akciu, ktorá vykazuje znaky organizovanosti a ktorá má spravidla uzatvorený charakter a nie je prístupná pre verejnosť. Definícia je poňatá extenzívne, a preto obsahuje iba minimálne, ale jasne definované znaky. Právna úprava za predajnú akciu považuje aj akciu, počas ktorej dochádza iba k prezentácii výrobkov alebo služieb, avšak zmluvy sa uzatvárajú po skončení akcie, t. j. v nadväznosti na akciu, najnesk ôr do 15 pracovných dní od uskutočnenia predajnej akcie. Uvedená lehota je ochrannou lehotou, zakotvenou s cieľom, aby predávajúci neobchádzali zákon tak, že zmluvy by sa uzavreli následne po skončení predajnej akcie, prípadne by ich uzavretím podmieňovali napríklad odvoz účastníkov z predajnej akcie domov. Predajnou akciou nebude spravidla organizované stretnutie, ktorému už predchádzala záväzná objedná vka tovarov alebo služieb, tak ako je tomu napríklad v prípade organizovaného predaja dámskej alebo pánskej kozmetiky.

Za predajnú akciu sa podľa odseku 2 nebude považovať vzhľadom na špecifický charakter predaja predaj na verejnej dražbe. Rovnako za predajnú akciu sa nebude považovať ani akcia organizovaná výlučne za úč elom degustácie, konzumácie a predaja degustovaných výrobkov, avšak iba v prípade, ak na takejto akcii nebudú prezentované a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby.

V odseku 3 sa zavádza povinnosť organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho vopred písomne oznámiť orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) konanie akcie. Návrh počíta aj so situá ciou, ak sú organizátor a predávajúci odlišné osoby, preto osobitne upravuje povinnosti tak organizátora predajnej akcie, ako aj predávajúceho. Písomné oznámenie o konaní akcie musí byť orgánom SOI – ústrednému inšpektorátu a miestne príslušnému inšpektorátu podľa miesta konania akcie oznámené najneskôr 20 kalendárnych dní pred uskutočnením predajnej akcie. Ide o zákonnú hmotnoprá vnu lehotu, nie lehotu procesnú ani poriadkovú, teda odpustenie jej zmeškania neprichádza do úvahy a zároveň je zrejmé, že najmenej 20 kalendárny deň pred konaním predajnej akcie musí byť písomné ozná menie už vo sfére dispozície oboch orgánov SOI. Porušenie predmetnej lehoty, čo i len vo vzťahu k jednému orgánu, implikuje právne následky ustanovené v ďalších ustanoveniach zákona.

Návrh taxatívne určuje náležitosti písomného oznámenia, pričom rovnaké náležitosti musí obsahovať aj pozvánka alebo iné pozvanie na predajnú akciu adresované spotrebiteľom. Ide hlavne o identifikáciu organizá tora alebo predávajúceho, určenie výrobkov a služieb, ktoré budú prezentované a predávané vrátane ceny, uvedenia miesta a času konania predajnej akcie, ako aj časového harmonogramu predajnej akcie. Všetky n áležitosti, ktoré musí oznámenie obsahovať je legitímne požadovať v záujme transparentnosti a informovania spotrebiteľa. Písomné oznámenie musí rovnako obsahovať prílohy, a to vyhotovenie pozvá nky, pozvania alebo inej informácie adresovanej spotrebiteľom a návrhy všetkých zmlúv, ktoré budú môcť spotrebitelia na predajnej akcii uzavrieť.

Podľa odseku 5 ústredný inšpektorát SOI zverejní na svojom webovom sídle informáciu o plánovanej predajnej akcii tak, aby sa o nej spotrebitelia mohli dozvedieť v dostatočnom časovom predstihu. Ak však predávaj úci nedoručí písomné oznámenie v rozsahu a s náležitosťami podľa odseku 4 najneskôr v lehote podľa odseku 3, ústredný inšpektorát písomné oznámenie na webovom sídle nezverejní.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú povinnosti organizátora alebo predávajúceho týkajúce sa obsahových náležitostí pozvánky a prezentácie, ponuky predaja a predaja výrobkov, a to všetko vo väzbe na písomn é oznámenie podľa odseku 4. Je dôležité, aby spotrebiteľ nebol uvádzaný na predajnej akcii do omylu, a teda aby nedošlo k tomu, že predávajúci alebo organizátor bude prezentovať, ponúkať alebo predá vať iný tovar, o akom informoval spotrebiteľov. Preto právna úprava výslovne zakazuje prezentáciu a predaj výrobkov a služieb, ktoré organizátor neoznámil SOI v písomnom oznámení. Osobitný ochrann ý význam má norma in fine v odseku 7, podľa ktorej na predajnej akcii nemôže organizátor alebo predávajúci v oznámení určené výrobky predávať za cenu vyššiu, ako uviedol v písomnom oznámení . Uvedená norma významne posilní právnu istotu účastníkov predajnej akcie a umožní preventívne sa lepšie rozhodnúť, či sa predajnej akcie zúčastnia.

Odsek 8 ustanovuje pre spotrebiteľa osobitnú civilistickú ochranu. Podľa odseku 8 platí, že zmluva uzavretá na predajnej akcii, vrátane zmluvy vzájomne závislej, nevznikne, ak organizátor alebo predávajúci nespln í povinnosť podľa odseku 3 (a), ústredný inšpektorát z dôvodu podľa odseku 5 písomné oznámenie nezverejní (b), organizátor alebo predávajúci uskutoční predajnú akciu v rozpore s písomný m oznámením a jeho náležitosťami doručeným v lehote podľa odseku 3 (c) alebo jej predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služby v rozpore s odsekom 7 (d). Uvedené štyri dôvody zakladajú situá ciu, kde sa na akúkoľvek na akcii uzavretú zmluvu bude hľadieť, ako keby nikdy nevznikla (non negotium). Predkladatelia zvolili tento koncept na úkor konceptu neplatnosti zmluvy, keďže spotrebiteľ nebude zaťažený nutnos ťou vyvolať súdny spor o platnosť zmluvy a ak bude žalovaný, postačí mu obrániť sa iba námietkou, že niet právneho dôvodu plnenia. V tomto smere právna úprava odbremení aj súdy od možného n ápadu žalôb na určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Právna úprava má v tejto časti aj významný proaktívny a výchovný účinok vo vzťahu k predávajúcemu alebo organizátorovi, ktor í budú prirodzene motivovaní zodpovedne si plniť zákonné povinnosti. Civilistický režim ochrany pritom dopadá na všetky zmluvy, ktoré budú na predajnej akcii a do 15 pracovných dní po uskutočnení tejto uzavreté.

K § 12

Definuje sa okruh osobitných povinností, čerpajúc pritom z poznatkov dozorných orgánov a záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvá ch a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V odseku 1 sa zakazuje organizátorovi alebo predávajúcemu diskriminovať spotrebiteľov. Organizátor alebo predávajúci nesmie odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou alebo iným oznámením adresovaným spotrebiteľovi; to neplatí, ak účasť nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie. Účasť na predajnej akcii nemožno odmietnuť ani osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor alebo predávajúci.

Odsek 2 výslovne ustanovuje zákaz žiadať a prijať plnenie od spotrebiteľa za predaný výrobok alebo poskytnutú službu počas predajnej akcie a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Toto isté pravidlo sa uplatňuje nielen vo vzťahu ku kúpnej cene, ale aj vo vzťahu k akýmkoľvek ďalším plneniam, najmä poplatkom alebo preddavkom. Cieľom tohto ustanovenia je predísť neoprávnenej kumulácii bezdôvodn ého obohatenia na strane organizátora alebo predávajúceho, od ktorého sa pohľadávky spotrebiteľov stávajú nevymožiteľné. Uvedená právna úprava má svoj základ v praktických zisteniach – v pr ípadoch tzv. sezónnych spoločností, ktoré prišli slovenský trh od spotrebiteľov výhradne vybrať peniaze a následne nenávratne odišli z trhu.

V odseku 3 sa zakazuje vyvíjať na spotrebiteľa počas konania predajnej akcie vplyv, ktorý môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho nákupné rozhodovanie, najmä nie je možné izolovať spotrebiteľov od ostatn ých účastníkov predajnej akcie v záujme vyvolania napríklad zdania u dotknutého spotrebiteľa, že je mu ponúkaná výnimočná príležitosť na kúpu tovaru alebo služby. Rovnako je zakázané vystavovať spotrebiteľa ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohlo mať za následok neprimerané ovplyvnenie ekonomického rozhodnutia spotrebiteľa o ponúkanom tovare alebo službe.

V odseku 4 sa rovnako na základe konkrétnych poznatkov ustanovuje nový príkaz a zákaz pre organizátora alebo predávajúceho. Ak je súčasťou predajnej akcie doprava osôb na miesto konania predajnej akcie, organizá tor alebo predávajúci je povinný zabezpečiť aj dopravu osôb z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu uvedeného v pozvánke, v inom spotrebiteľovi adresovanom pozvaní alebo informácii alebo so sú hlasom spotrebiteľa aj do iného miesta. Organizátor alebo predávajúci pritom nesmie dopravu odoprieť, a to ani z dôvodu, že spotrebiteľ neurobí ekonomické rozhodnutie o ponúkanom tovare alebo službe.

Odsek 5 definuje porušenie povinností podľa odsekov 1 až 4 ako osobitne závažné porušenie povinností, ktoré v súlade s § 58 živnostenského zákona vedie zrušeniu živnostenského oprávnenia.

K § 13

Navrhovanou úpravou sa rozširujú povinnosti predávajúceho a organizátora na všetky osoby, ktoré konajú v mene a v záujme predávajúceho alebo organiz átora, aby sa tým zamedzilo možnosti obísť zákonné povinnosti použitím rôznych právnych inštitútov, napríklad mandátna zmluva, komisionárska zmluva.

K § 14

Ustanovuje pôsobnosť orgánov dozoru. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná vždy, ak nie je možné určiť pôsobnosť iného orgánu dozoru.

K § 15

Vymedzujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa zákona, výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Osobitne sa vymedzujú povinnosti predávajúceho, ktorých opakované porušenie sa označuje ako osobitne závažné porušenie povinnosti vedúce v súlade s § 58 živnostenského zákona k zrušeniu živnostenského oprávnenia protiprávne konajúceho subjektu.

K § 16

Rozširuje sa pôsobnosť zákona aj na osoby, ktoré pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb spotrebite ľom konajú bez oprávnenia na podnikanie, vrá tane možnosti uložiť sankciu za takéto konanie.

K § 17

Vylučuje sa retroaktivita zákona, právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých podľa doterajších predpisov sa nespravujú týmto zákonom a konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokon čia podľa nich.

K § 18

Zrušuje sa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý sa v plnom rozsahu nahrádza týmto zákonom.

K § 19

Zákon preberá smernicu EP a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES.

K Èl. II

K bodu 1

Dopĺňajú sa ďalšie dve písmená inštruktívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ musí poskytnúť mnohonásobne vyššie zabezpečenie ako je jeho skutočný záv äzok. Pre určenie primeranosti výšky zabezpečenia vo vzťahu k záväzku spotrebiteľa bude vždy rozhodujúci čas uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Cieľom je obmedziť zneužívanie zabezpečovacích prostriedkov v neprospech spotrebiteľa.

Ïalej sa ustanovuje, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré bude požadovať od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ide o pretavenie koncepcie materiálneho prospechu poskytovania odplatných služieb spotrebiteľom.

K bodu 2

Zákaz zabezpečenia splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho práva k nehnuteľnosti sa rozširuje na akýko ľvek zabezpečovací prevod práva za účelom zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, t. j. vrátane zabezpečovacieho prevodu práva k hnuteľným veciam, ktorý sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje za neprípustný.

K bodu 3

Ide o zdokonalenie úpravy s prihliadnutím na skutočnosť, že úpravu ochrany spotrebiteľa obsahujú aj iné právne predpisy ako Občiansky zákonník. Je preto žiaduce rozšíriť ochranu aj na práva spotrebite ľa podľa osobitných predpisov.

K bodu 4

V novom odseku 2 sa predávajúcemu stanovuje povinnosť dodať vec kupujúcemu bezodkladne, v každom prípade najneskôr do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli na konkré tnom termíne dodania. Ak predávajúci vec nedodá v uvedenom termíne, predtým, ako môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, musí predávajúceho vyzvať, aby vec dodal v n ím stanovenej primeranej dodatočnej lehote. Táto lehota však nesmie presiahnuť 30 dní. Ak predávajúci nedodá vec ani v tejto dodatočnej lehote, kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom predávajúci je povinný bezodkladne vrátiť kupujúcemu vš etky plnenia prijaté od neho na základe zmluvy.

Toto pravidlo sa však nebude uplatňovať, ak predávajúci jednoznačným vyhlásením odmietne vec kupujúcemu dodať. Ïalej sa nebude uplatňovať za určitých okolností, keď je vzhľadom na vš etky okolnosti zrejmé, že dodanie veci v rámci dodacej lehoty je pre kupujúceho mimoriadne dôležité, ako napríklad v prípade svadobných šiat, ktoré by sa mali dodať pred svadbou. Rovnako sa nebude vzťahovať ani na situácie, keď spotrebiteľ výslovne informuje predávajúceho, že dodanie veci v stanovený deň má pre neho zásadný význam. Ak predávajúci v týchto špecifických prípadoch nedodá vec vč as, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy ihneď po skončení dodacej lehoty, na ktorej sa s predávajúcim pôvodne dohodli, t. j. bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.

K bodu 5

Kupujúci nebude znášať náklady spojené s vrátením tovaru, ak mu bol dodaný tovar, ktorý je vadný, nezodpovedá špecifikácii alebo kvalitatívnym po žiadavkám podľa poskytnutých informácií alebo vymedzenia uvedeného v zmluve, t. j. v prípadoch, keď je tovar dodaný v rozpore so zmluvou. Náklady na vrátenie tohto tovaru, ako aj náklady na dodanie nového tovaru, ktorý je v súlade s uzavretou zmluvou, vrá tane všetkých kupujúcim účelne vynaložená nákladov v súvislosti so zmluvou, znáša predávajúci.

K bodu 6

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princí p nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosť ou novej úpravy.

K bodu 7

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. III

V súlade s logikou zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa dopĺňa § 10 o imperatívnu normu platnú pre záväzkové vzťahy majú ce svoj pôvod alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Ako neadekvátne sa javí imperatívne normy vymedzovať v jednotlivých zákonoch upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy, ale tieto inkorporovať prá ve v ustanoveniach o záväzkoch s medzinárodným prvkom v zákone č. 97/1963 Zb. V súlade s filozofiou Nariadenia Rím I. sa zapracúva aj preferencia pre spotrebiteľa výhodnejšieho právneho režimu.

K Èl. IV

K bodu 1

Rozširuje sa definícia pojmu reklama na akúkoľvek formu komunikácie, ktorej cieľom je podporiť odbyt výrobkov alebo služieb na trhu. Doterajšia definícia obmedzovala komunikáciu iba na prezentáciu produktov s cie ľom uplatniť ich na trhu. Smernica o porovnávacej a klamlivej reklame však vyžaduje širšiu definíciu, čo potvrdil aj ESD v rozhodnutí vo veci C-657/11.

K bodu 2

Umožňuje sa, aby šíriteľom reklamy bol aj iný subjekt ako podnikateľ. Doterajšia úprava je neprimerane obmedzujúca a nedávala možnosť šíriť reklamu mimo podnikateľskej činnosti.

Úpravou sa zároveň umožňuje orgánom verejnej správy šíriť reklamu vo vlastnej pôsobnosti a vytvára sa tým priestor na financovanie potrieb orgánov verejnej správy prostredníctvom tzv. sponzoringu.

K Èl. V

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v návrhu zákona, ktorý m sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Ide o návrh na zlúčenie Št átnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inš pekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z. z.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Ustanovuje sa explicitné oprá vnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolný nákup za účelom kontroly dodržiavania zákonných povinností kontrolovaných osôb. Výslovná úprava sa vyžaduje z dôvodu odstránenia prá vnej neistoty, o ktorú sa opiera argumentácia viacerých kontrolovaných osôb.

K bodu 4

Ustanovujú sa podmienky výkonu kontrolného nákupu podľa predchádzajúceho bodu. SOI je povinná do 30 dní oznámiť kontrolovanej osobe, že išlo o kontroln ý nákup. Zároveň sa upravuje povinnosť kontrolovanej osoby vrátiť kúpnu cenu za predmet kontrolného nákupu, ak ho SOI vráti v lehote 30 dní. Ustanovenie § 7 ods. 4 touto úpravou nie je dotknuté, t.j. ná klady na kúpu vzoriek a na vykonanie skúšky vždy uhrádza kontrolovaná osoba, ak výrobok nevyhovel skúškam.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s ú pravou v bode 1 a 2. Zabezpečuje sa možnosť vykonávať kontrolný nákup bez toho, aby sa inšpektor musel vopred identifikovať ako inšpektor SOI.

K Èl. VI

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ verejného vodovodu mohol vystupovať v mene vlastní ka verejného vodovodu aj v záležitostiach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku a zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2

Ustanovuje sa povinnosť informovať spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o dodávke vody v zmysle § 4, ak bola uzavretá ako zmluva na diaľku alebo zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov. Taktiež sa stanovujú ďalšie povinnosti predávajúceho a prá va spotrebiteľa týkajúce sa predovšetkým uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy a s tým súvisiacich nárokov. Ide o osobitnú úpravu, ktorá kopíruje princí py vyjadrené v návrhu zákona v čl. I. V záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava priamo v Zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

K bodu 3

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. VII

K bodu 1

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré ustanovovalo fikciu doručenia elektronickými prostriedkami. Úprava však bola vecne nesprávna a nerešpektovala prax v doručovaní elektronick ými prostriedkami. Predpokladalo sa doručenie, ak adresát mal na svojom elektronickom zariadení k doručovanej správe prístup. Úprava ignorovala základné ustanovenia Občianskeho zákonníka o doručovaní a tiež nebrala do úvahy technické podmienky elektronického doručovania.

K bodu 2

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

K Èl. VIII

K bodu 1

Spotrebiteľ sa definuje na rozdiel od doteraz zaužívanej úpravy ako fyzická osoba, ktorá koná mimo predmetu svojej zárobkovej činnosti (podnikanie, povolanie). S oh ľadom na aplikačnú prax sa ustanovuje, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, avš ak na rozdiel od stavu de lege lata, výhradne taká právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľ skej zmluvy koná za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, podporovania verejnoprospešného účelu alebo napĺňania verejnoprospešného cieľa združovania.

Predávajúci je v súlade s ustálenou definíciou v spotrebiteľskej legislatíve vymedzený ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pri uzatváran í a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania Definícia predávajúceho sa rozširuje aj na osoby, ktoré konajú v mene a záujme predávajúceho, s cieľom zamedziť možnosti obísť zákonné povinnosti použití m rôznych právnych inštitútov, napríklad prostredníctvom mandátnej zmluvy.

K bodu 2

Upresňuje sa definícia odborného posúdenia s ohľadom na jeho formu, a to v nadväznosti na doplnenie § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má predávajúci povinnosť odovzdať spotrebite ľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Odborným posúdením sa má rozumieť nielen samotný proces posudzovania vý robku znalcom, autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo osobou oprávnenou výrobcom na vykonávanie záručných opráv, ale predovšetkým výsledok tohto posúdenia zaznamenaný v pí somnej forme v podobe odborného posudku, stanoviska alebo iného písomného vyjadrenia.

K bodu 3

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalý ch obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Doterajšia úprava neobsahovala definíciu pojmu „produkt“. Zákon poznal iba defin íciu pojmu „výrobok“ a pojmu „služba“. Navrhovaná definícia je plne v súlade so smernicou. Definícia sa uplatní pre všetky ustanovenia, ktoré upravujú požívanie nekalých obchodných praktík ( §7 až 9, príloha č. 1). Produktom sa rozumie výrobok, služba, nehnuteľnosť, iné práva a záväzky, ktoré sa ponúkajú spotrebiteľovi. Definí cia sa pritom neobmedzuje len na kúpnu zmluvu, spotrebiteľ bude rovnako chránený aj v prípade nájmu, alebo iného užívania, či už odplatného alebo bezplatného (ako súčasť tzv. balíčka).

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6

Zo znenia § 4 ods. 1 písm. i), ktorý ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri rie šení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie, sa vypúšťajú slová „pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie“. Dôvodom je skutočnosť, že prípady rie šené Európskym spotrebiteľským centrom sa netýkajú iba cezhraničných reklamácií, ale často aj pomoci spotrebiteľom v otázkach presahujúcich rámec reklamačného konania, ako je napríklad odstú penie od zmluvy, náhrada škody, nedodanie tovaru a pod.

K bodu 7

Zavádza sa explicitný zákaz používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zabezpečuje sa tým administratívno-právna postihnuteľnosť zo strany orgánu dozoru za používanie nekalých obchodných prakt ík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

K bodu 8

Účelom tohto ustanovenia je v spojitosti s § 53 ods. 8 zabezpečiť komplexnú ochranu spotrebiteľa proti nevyžiadanej dodávke tovarov alebo služieb zo strany predávajúceho. Kým Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávny aspekt právneho vzťahu, navrhovanou úpravou sa zabezpečuje verejnoprávna ochrana spotrebiteľa. Ustanovuje sa zákaz pred ávajúceho žiadať od spotrebiteľa úhradu za nevyžiadanú dodávku, pričom za porušenie tejto povinnosti môže byť orgánom dozoru uložená sankcia. Ïalej sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa pre prí pad absencie akéhokoľvek konania v prípade nevyžiadanej dodávky. Vychádza sa z predpokladu, že zodpovednosť za dodanie akéhokoľvek tovaru alebo služby v prvom rade nesie predávajúci. Nie je ž iaduce, aby sa konaním predávajúceho dostal spotrebiteľ do pozície, že je povinný niečo konať alebo znášať náklady ako následok nevyžiadanej dodávky. Ustanovenie však nie je možné vykladať extenzívne tak, aby sa uplatňovalo na prípady vadného plnenia zo strany predávajúceho, ktoré spočíva v dodaní tovaru alebo služby iného, ako si objednal spotrebite ľ. Rozhodujúcou je okolnosť, že k zo strany spotrebiteľa k žiadnej objednávke nedošlo, t.j. tovar alebo služba, ktorý bol spotrebiteľovi dodaný môže spotrebiteľ oprávnene považovať za neobjednaný. Dôkazné bremeno o existencii objednávky a jej obsahu znáša vždy predávajú ci.

K bodu 9

Ustanovuje sa zákaz predávajúceho žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky za použitie platobného prostriedku a tiež vyberať poplatok od spotrebiteľa v súvislosti s úhradou záväzku spotrebiteľa iným spôsobom ako platobným prostriedkom podľa zákona o platobných službách (napr. v hotovosti) vo výške prevyšujúcej skutočné náklady predávajúceho súvisiace s použitím tohto spôsobu platby.

Zakazuje sa prevádzkovať spoplatnenú telefonickú linku pod číslom so zvýšenou tarifou (tzv. audiotextové číslo), na ktorú má spotrebiteľ volať, ak potrebuje nadviazať kontakt s predávajúcim po uzavretí zmluvy a v sú vislosti so zmluvou. Ak spotrebiteľ zavolá na túto linku, mal by platiť iba cenu za uskutočnenie hovoru, ktorú by platil pri volaní na linku rovnakého druhu. Zákonom používaný pojem „v súvislosti s uzavretou zmluvou“ je potrebné vykladať v zmysle, že ide o komunikáciu, ktorej účel je napomôcť k riadnemu napĺňaniu obsahu záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. V praxi pôjde predovšetkým o prípady kontaktovania pred ávajúceho z dôvodu vytknutia nedostatočného plnenia, nesprávneho účtovania ceny, rôznych žiadosti o informácie, uplatnenia reklamácie a pod. Pojem sa nemá vykladať tak, aby pokrýval aj komunikáciu, poč as ktorej dochádza k skutočnému plneniu podľa zmluvy. Ide napríklad o prevádzkovania tzv. helpdesku pre technickú asistenciu, ak pre riadne užívanie tovaru alebo služby táto služba nie je nevyhnutná a predávaj úci ju poskytuje ako formu asistencie pre časť spotrebiteľov, ktorí majú záujem ju používať.

Ustanovuje sa zákaz žiadať od spotrebiteľa platbu za iný ako hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky oznámené spotrebiteľovi v súlade s § 10a písm. d) bez výslovného súhlasu spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky. Tento súhlas nie je možné získať spôsobom, ktorý od spotrebite ľa vyžaduje určité aktívne úkony smerujúce k tomu, aby odmietol vopred predvolenú možnosť, pričom sa má za to, že ak túto neodmietne, s dodatočnou platbou súhlasí. Príkladom sú rô zne vopred predávajúcim vyplnené políčka alebo časti objednávky, ktoré spotrebiteľ pri menej dôkladnom čítaní môže ľahko prehliadnuť a zaviazať sa tak k plneniu za dodatočnú služ bu alebo tovar, o ktoré pri uzatváraní hlavnej zmluvy nemusí mať záujem.

K bodu 10

Vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebite ľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom.

Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je tá to dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnová ha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom ulož enej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.

Podľa odseku 2 sa vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaní m určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľ skej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby táto osoba bola priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojim podpisom urobil toto rozhodnutie.

Pod sankciou absolútnej neplatnosti sa zakazujú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými

spotrebiteľ priamo v zmluve splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie úkonov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v mene spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy alebo s plnením spotrebiteľskej zmluvy. Znemožňuje sa t ým praktika, ktorá spočívala v splnomocnení tretej osoby na uzavretie ďalšej zmluvy v mene spotrebiteľa. O túto zmluvu spotrebiteľ nikdy nemal záujem a v prevažnej väčšine prípadov o jej uzatvorení sa dozvedel až následne. Ustanovenie, ktorým sa znemožňuje v spotrebiteľskej zmluve splnomocniť tretiu osoby na úkony súvisiace s plnením spotrebiteľskej zmluvy vychádzajú z predpokladu, že neexistuje dô vod, prečo by mal spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy na to niekoho splnomocňovať. Nevylučuje sa tým právo spotrebiteľa splnomocniť po uzavretí zmluvy osobitným úkonom.

Rovnako sa pod sankciou absolútnej neplatnosti zakazuje akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré zaväzuje spotrebiteľa (či už vo svojom vlastnom mene alebo prostrední ctvom splnomocnenca) uznať svoj dlh pre prípad neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorého účelom je uznať oprávnenosť existujúcej pohľadávky (čo do právneho dôvodu i výšky) a zlepšiť tým procesné postavenie veriteľa. Preto nie je legitímne od spotrebiteľa požadovať, aby ešte pred splatnosť ou samotnej pohľadávky (v praxi najčastejšie už v momente podpisu spotrebiteľskej zmluvy) splnomocňoval tretiu osobu na uznanie dlhu v jeho mene, príp. sa sám vopred zaväzoval uznať svoj dlh pre prí pad neplnenia svojho záväzku v budúcnosti. Tieto praktiky sa v súčasnosti využívajú ako pomerne jednoduchý prostriedok na získanie vykonateľného exekučného titulu, v niektorých prípadoch dosiahnuté ho aj bez akejkoľvek vedomosti či aktivity spotrebiteľa po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.

Neplatným je taktiež akýkoľvek právny ú kon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomoc ňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Napriek tomu, že všeobecná občianskopr ávna úprava takúto možnosť pripúšťa, nie je žiaduce, aby v prípade spotrebiteľských zmlúv bola takáto forma zabezpečenia záväzkom spotrebiteľa prípustná. Inštitút dohody o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa môže mať za následok významné zhoršenie právneho a ekonomického postavenia spotrebiteľa, preto v záujme jeho čo najvyšš ej ochrany je potrebné, aby rozhodnutie o uzavretí takejto dohody mohol urobiť výlučne spotrebiteľ.

K bodu 11

S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľ skej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3.

K bodu 13

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa uplatňuje na všetky úkony predá vajúceho smerujúce k spotrebiteľovi, tak pred, ako aj po uzavretí zmluvy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3.

K bodu 16

Rozširuje sa ochrana podľa tohto zákona aj na konania osôb, ktoré vymáhajú pohľadávku spotrebiteľa.

K bodu 17

Ide o novú, detailnú úpravu informačných povinností pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke vý robku alebo služby čo najúplnejšie informácie, zákon v novom § 10a ustanovuje povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred tým, ako spotrebite ľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavný ch vlastnostiach výrobku alebo charaktere služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálneho telefónneho č ísla či o predajnej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou. Predávajúci je ďalej povinný informovať spotrebiteľa o dĺžke trvania zmluvy vr átane podmienok jej vypovedania, o jeho zákonnej zodpovednosti za vady výrobku a prípadne o záruke poskytovanej predávaj úcim nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Súčasťou predzmluvných informácií sú taktiež informácie o platobných a dodacích podmienkach, lehote, do ktorej sa zaväzuje predávajúci dodať výrobok spotrebiteľovi, či informácie o postupoch vybavovania sťažností a podnetov spotrebiteľov.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19

Odstraňuje sa rozpor s objektívnou skutočnosťou. Určená osoba môže vybaviť reklamáciu iba opravou, v ostatných prípadoch je povinná reklamáciu postúpiť predávajú cemu na vybavenie. Lehota na vybavenie reklamácie sa neprerušuje.

K bodu 20

Ustanovuje sa povinnosť predávajúceho odovzdať spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Doklad o vybavení reklamácie nie vždy obsahuje dostatočne jasné a určit é vyjadrenie predávajúceho na základe akých skutočností zistených odborným posúdením sa rozhodol zamietnuť reklamáciu. Spotrebitelia teda nemajú komplexné informácie o dôvodoch zamietnutia reklamá cie, v dôsledku čoho často dochádza ku konfliktom s predávajúcim.

K bodu 21

Stanovujú sa základné obsahové nálež itosti odborného posúdenia podstatné pre účely vybavenia reklamácie. Odborné posúdenie, ktoré nebude obsahovať náležitosti stanovené zá konom, bude neúčinné. To znamená, že na základe nesprávneho alebo neúplného odborného posúdenia predávajúci nebude môcť vybaviť reklamáciu zamietnutím v súlade s § 18 ods. 6 zákona č . 250/2007 Z. z.

K bodu 22

Rozširuje sa oprávnenie orgánu dozoru rozhodnutím nariadiť predávajúcemu alebo osobe, ktorá vymá ha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, odstránenie zistených nedostatkov a zdržať sa protiprávneho konania, vrátane sankcií za nerešpektovanie tohto zákazu.

Orgán dozoru môže v prípade opakovaného porušovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov v priebehu jedného roka po tom, čo bola predávajúcemu uložená pokuta za takéto konanie, rozhodnutím zakázať predávajúcemu predávať výrobky alebo poskytovať služby spotrebiteľom. Orgán dozoru môže túto možnosť využiť iba v krajnom prípade, ak nápravu nie je možné dosiahnuť iným opatrením s menším dopadom.

K bodu 23

Rozširuje sa právomoc dozorného orgánu vydať predbežné opatrenie aj na prípady, keď získa dôvodné podozrenie o skutočnosti, že dochádza k poškodzovaniu kolektívnych zá ujmov spotrebiteľov. Právna úprava reaguje na súčasnú aplikačnú prax, kedy je v mnohých prípadoch vzhľadom na nemožnosť doručovania zá sielok ako aj nečinnosť štatutárnych orgánov kontrolovaných osôb orgánu dozoru znemožnené vykonať kontrolu a všetky zistenia pochádzajú len z podnetov spotrebiteľov.

K bodu 24

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v č ase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.

K bodu 25

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (13. júna 2014. Zavádza sa princí p nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou no vej úpravy.

K bodu 26

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3

K bodu 28

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3

K bodu 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. IX

K bodu 1

Vypúšťa sa zákaz zabezpečiť splnenie záväzku zmenkou alebo šekom, z dôvodu, že zákaz používať zmenku alebo šek za účelom zabezpeč enia záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza v zákone č . 250/2007 Z. z. V záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom bolo potrebné odstrániť duplicitu v úprave týchto inštitútov v dotknutých predpisoch.

K Èl. X

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením odkazu na nové definície pojmov „spotrebiteľ“ a „pred ávajúci“ obsiahnuté v zákone č. 250/2007 Z. z..

K bodom 3 a 4

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES z 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a výmene.

K Èl. XI

K bodom 1 až 5 a 10

Navrhuje sa osobitná úprava ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o združenej dodávke plynu a združenej dodávke elektriny ako zmluvy na diaľku a zmluvy mimo prevádzkových priestorov. Navrhuje sa osobitná úprava, tak aby Zákon o energetike obsahoval kompletn ú úpravu, pričom zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľ ku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepoužije ani podporne. Zákon o energetike komplexne upravuje oblasť poskytovania dodávok plynu a dodávok elektriny, preto v záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava, ktorá kopíruje princípy ochrany spotrebiteľa, ktoré žiada smernica o právach spotrebiteľa a ktoré sú pre spotrebiteľa zaručené vo všeobecnej úprave v čl. I.

K § 17a ods. 4 písm. b) – platobné podmienky

Všetky platby podľa zmluvy sa vykonávajú spôsobom dohodnutým v zmluve. V zmluve je možné dohodnúť platbu za dodaný plyn alebo elektrinu bankovým inkasom z bankového účtu odberateľa, bankový m prevodom odberateľa, SIPO-m (sústredené inkaso platieb obyvateľstva) a poštovým peňažným poukazom. K § 17a ods. 4 písm. g) – minimálna dĺž ka trvania záväzkov

Rozumie sa tým ponuka „balíčka služieb“ dodávateľom za poplatok. Tieto služby nemusia nevyhnutne súvisieť s dodávkou plynu alebo dodávkou elektriny. Ide napríklad o dojednanie asistenčných služieb ako hav árie vodovodu alebo kanalizácie, poruchy elektrickej siete, plynového rozvodu či kotla, zabuchnutých vchodových dverí, drobnej poruchy spotrebičov. Ako vyplýva z aplikačnej praxe, poskytovanie balíčka služ ieb je viazané na dĺžku trvania zmluvy obvykle pri zmluvách uzavretých na dobu určitú.

K bodom 6, 8 a 9

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné zmeniť aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákona č. 391/2012 Z. z..

K bodu 7

Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého inšpektora vymenúva ústredný riaditeľ (generálny riaditeľ v znení pred zmenou), z dôvodu, že inšpektori SOI nie sú menovaní ústredným riaditeľom.

K bodu 11

Dôvodom návrhu zmien v usporiadaní (zlučovaní) organizácií v zmysle predmetného návrhu sú konsolidačné opatrenia predložené Ministerstvom financií SR v rámci procesu tvorby rozpočtu na roky 2014-2016.

Ide o návrh na zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Návrh počíta s kontinuitou všetkých kompetencií a ú loh oboch organizácií, ako aj procesov a postupov dohľadu, dozoru a kontroly podľa doterajších predpisov. Navrhuje sa, aby práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, iných majetkovoprávnych vzť ahov a iných právnych vzťahov prešli od 1. apríla 2014 zo Št átnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inšpekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - a násl edne v zmysle § 89 predmetného zákona tiež podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ..., zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov ..., nariadenia vlády SR č. 246/2006 Z.z. o minimá lnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky ..., zákon č. 314/2012 Z.z. o pravidelnej vykurovacích systé mov a klimatizačných systémov ..., zákona č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) ..., a zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby ...

K bodom 12 a 13

Legislatívno-technická úprava

K bodu 14

Ustanovuje sa formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý môže spotrebiteľ použiť na uplatnenie svojho práva na odstúpenie od zmluvy.

K bodu 15

Uvádza sa transpozičný odkaz.

K Èl. XII

Uvádza sa republikačná klauzula. Zákon o ochrane spotrebiteľa bol počas svojej účinnosti od 1. júla 2007 viackrát novelizovaný, pričom novo navrhovaná úprava predstavuje výraznú zmenu niektorých inštitútov. Z dôvodu, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov, je žiaduce, aby v Zbierke zákonov vydalo úplné znenie z ákona, čím sa uľahčí prístup spotrebiteľov k základnej zákonnej informácii o ich právach.

K Èl. XIII

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. apríla 2014, okrem čl. I, čl. II bodu 4, čl. VI, čl. VIII bodov 9, 17 a 25, čl. XI body 1 až 3, 11 a 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014. Delená účinnosť sa navrhuje z dôvodu, že smernica o právach spotrebiteľa vyžaduje od členských štá tov, aby jej ustanovenia boli vykonávané až po šiestich mesiacoch po uplynutí transpozičnej lehoty, t.j. 13. júna 2014, najmä z dôvodu, aby podnikatelia mali dostatok času pripraviť sa na novú úpravu. Pre ostatné ustanovenia, najmä vzhľadom na ich mimoriadne pozitívny prínos pre spotrebiteľa, sa navrhuje čo najskorší termín účinnosti.

Bratislava 11. decembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") do slovenského právneho poriadku.

Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách. Nový zákon nahradí existujúcu právnu úpravu – zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá už nedokáže reagovať na dynamický vývoj úverových produktov ponúkaných spotrebiteľom v posledných rokoch.

Súčasťou návrhu zákona sú jednak zrušovacie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, jednak zmeny niektorých právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre úplnú a účinnú transpozíciu smernice a vytvorenie podmienok pre uplatňovanie nového zákona v praxi a jednak návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované dňa 8. decembra 2009 v Legislatívnej rade vlády SR v rámci prerokovania návrhu zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade nad finančným trhom) a ktoré Legislatívna rada vlády SR odporučila vyňať, resp. odporučila zvážiť ich vyňatie (zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákon o poisťovníctve). V prípade zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uvedená úprava obsahuje vyvolané zmeny v záujme efektívnejšej aplikácie sprostredkovania spotrebiteľských úverov v praxi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá je predkladaným zákonom transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Lehota na transpozíciu smernice je stanovená do 11. júna 2010.

Doložka

o posúdení vplyvov

k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na rozpočty obcí či vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom práve:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom práve:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996, Zb. roz. ESD (I-01281),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000, Zb. roz. ESD (I-01741),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. roz. ESD (I-02157),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, (Ú. v. EÚ C 141/14, 20.6.2009).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 12. máj 2010.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet právnej úpravy predkladaného návrhu zákona, a to niektoré práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom je prebratím ustanovení smernice. Predmetom návrhu zákona sú aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom“: dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odloženou platbou sa rozumie napríklad splátkový nákup (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná. Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené zmluvy o hypotekárnom a komunálnom úvere. Taktiež sú vylúčené zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a účelom ktorých je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré slúžia na splatenie vyššie uvedených úverov. Z pôsobnosti zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv. americké hypotéky - písm. c). Vyňatie bezúčelových úverov neobsahoval ani zákon č. 258/2001 Z.z.. Doterajšia prax na trhu spotrebiteľských úverov ukazuje, že práve najproblematickejšími typmi úverov spravidla bývajú neprimerane vysoko zaistené, a to často i záložným právom, čím by sa dostali úplne mimo režim tohoto zákona.

Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby. Ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny leasing).

Z pôsobnosti zákona sú tiež vyňaté zmluvy o úvere vo forme možnosti prečerpania, kde úver musí byť splatený do jedného mesiaca, hoci aj napriek vyňatiu z pôsobnosti zákona sa na takýto úver použijú len niektoré jeho ustanovenia, a to len vtedy, ak žiada spotrebiteľ o okamžité sprístupnenie možnosti prečerpania prostredníctvom diaľkovej komunikácie cez telefón (§ 4 ods. 5)

Tak ako doteraz nebude tento zákon aplikovaný ani na pôžičky poskytnuté bez úroku alebo akéhokoľvek iného poplatku, vzhľadom na to, že u nich absentuje platba úroku ako pojmový znak úveru. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa preto nie nutné u takýchto zmlúv poskytovať zvláštnu ochranu.

Zmluvy o úvere o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré dlžník platí v priebehu ich poskytovania formou splátok, rovnako ako v doterajšej právnej úprave nespadajú do pôsobnosti zákona. Tu sa predpokladá, že obidve zmluvné strany majú k dispozícií dostatočné množstvo informácií a preto nie je dôvod posilovať ich právnu ochranu.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté úvery, ktorých celková výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. Uvedené hranice boli stanovené s ohľadom na finančné limity uvedené smernici.

Ako problematické je však označované to, že subjekty poskytujúce úver spotrebiteľom môžu ľahko zákon obchádzať tým, že so spotrebiteľom uzavrú niekoľko dielčich zmlúv, ktoré jednotlivo nepresiahnu stanovenou hranici. Preto v záujme zamedzenia možnosti obchádzať zákon tým, že by na rovnaký alebo obdobný účel bolo v období 12 mesiacov uzavretých viac zmlúv, ktorými sa zjednáva odložená platba, pôžička, úver nebo iná obdobná finanční služba, zákon stanoví, že sa za jednu zmluvu považuje súhrn všetkých zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ide o obdobnú úpravu, ktorú obsahuje doterajšia právna úprava.

Oproti doterajšej právnej úprave sa z pôsobnosti zákona vylučujú také úvery, kde úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov nižšou než sú sadzby prevládajúcou na trhu, a ktoré nie sú ponúkané verejne. Tento prípad sa netýka úverov, ktoré poskytuje poskytovateľ spotrebiteľských úverov svojim zamestnancom.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou. Účelom týchto úverov musí byť uskutočnená operácia s finančným nástrojom (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

Obchodník alebo banka musia byť do tejto operácie zapojení. V praxi ide o napr. o tzv. maržové obchody, kde obchodník s cennými papiermi poskytuje svojmu zákazníkovi úver na kúpu investičného nástroja, pričom zakúpené cenné papiere zároveň slúžia ako zaistenie tohoto úveru.

Vylúčené sú tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Úvery poskytované obmedzenému okruhu osôb vo verejnom záujme na základe iného právneho predpisu, ktoré sú poskytované bezúročne nebo s úrokovými sadzbami nižšími než sú obvyklé sadzby na trhu, sú tiež vyňaté z pôsobnosti zákona. Ide napr. o pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky realizovať program poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

Zákon sa tiež nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je zodpovednosť za splnenie záväzku obmedzená len na hnuteľnú vec, ktorá je odovzdaná pri ich uzavretí. To znamená, že pokiaľ spotrebiteľ nesplní svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, veriteľ svoj nárok plne uspokojí z tejto veci a nemôže už požadovať od spotrebiteľa ďalšie plnenie. Zákon tak vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností záložni. Táto skutočnosť je rešpektovaná i v smernici, kde tieto úvery poskytované záložňami zo svojej pôsobnosti vylučuje. Situácia je v prípade záložni iná ako pri bežných úverových zmluvách – spotrebiteľ odovzdá vec druhej strane, pričom v prípade, ak spotrebiteľ riadne a včas príslušný úver nesplatí, je jeho zodpovednosť obmedzená len na vec, ktorú odovzdal druhej strane pri uzatváraní zmluvy. Veriteľ však nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie nároky.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.

Odsek 4 uvádza, ktoré ustanovenia tohoto zákona sa použijú na spotrebiteľský úver vo forme prečerpania, kde úver musí byť splatený na požiadanie alebo do 3 mesiacov.

Odsek 5 ustanovuje, ktoré ustanovenia sa použijú v prípade prekročenia.

Odsek 6 tohoto ustanovenia jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

V odseku 7 sa ustanovuje, že na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu.

Ustanovenie odseku 8 vyjadruje subsidiaritu Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú obsiahnuté v zákone.

„Spotrebiteľ“ je definovaný výlučne ako fyzická osoba, ktorá koná mimo oblasť svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Na druhej strane „veriteľom“ sa rozumie fyzická nebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Toto vymedzenie súvisí s všeobecnou konštrukciou spotrebiteľskej legislatívy. Ta usiluje o zabezpečenie faktickej rovnosti zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách namiesto rovnosti formálnej, ako je tradične ponímaná v oblasti civilného práva. Skutočná ekonomická a sociálna prevaha veriteľa musí byť vyrovnaná posilnením právnej ochrany spotrebiteľa.

„Veriteľ“ je definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Novým pojmem, ktorý nebol zakotvený v doterajšej právnej úprave, je finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý vykonáva sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Niektoré ďalšie povinnosti sprostredkovateľov sú špecifikované v ustanovení § 22.

„Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“ zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Vzhľadom na to, že zákon pojednáva v niekoľkých ustanoveniach o úvere formou povoleného prečerpania zahŕňa toto ustanovenie aj definíciu pojmu „povolené prečerpanie“. Ide o výslovnú dohodu v úverovej zmluve, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Pod tento typ úveru patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

„Prekročením“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Ďalej je bližšie vysvetlený pojem „celkové náklady celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, pokiaľ je poistenie povinné na získanie úveru a rozhoduje o tejto povinnosti veriteľ.

Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom „ročná percentuálna miera nákladov“ (ďalej len „RPMN“), ktorému sa venuje ustanovenie § 19, kde je stanovený spôsob jej výpočtu. RPMN sa sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov – čerpanie, platby a poplatky – budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu bude spotrebiteľovi umožnené porovnať „cenu“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

Ďalším obdobným pojmom je i „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ , čo je súčet celkovej výšky úveru (strop alebo súhrn všetkých čiastok) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorých skladba je uvedená vyššie.

Ďalej sú definované pojmy „úroková sadzba úveru“, ktorou je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru a „fixná úroková sadzba úveru“ je vtedy, keď sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta.

„Celkovou výškou úveru“ sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorázovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti.

Nutné bolo definovať „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý umožňuje použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených. Ide napríklad o CD alebo USB flash disky. Nejde napríklad. o email.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšie a neskreslené informácie, ustanovuje zákon povinnosť uviesť v každej reklame alebo v každej ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok či o povinnosť uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so spotrebiteľským úverom, najmä o poistení, ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok uzavretie zmluvy o takejto doplnkovej službe. Uvedenie týchto informácií v reklame nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu.

Doterajšia právna stanovuje len povinnosť uvádzať v reklame RPMN, pokiaľ reklama obsahovala úrokovú sadzbu alebo iný údaj o nákladoch. Stanovení povinnosti uvádzať ďalšie údaje v reklame tak predstavuje novú povinnosť. Pozitívnym efektom tejto povinnosti je vyššia informovanosť spotrebiteľov už vo fáze pôsobenia reklamy a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany spotrebiteľa. Úpravou v tomto paragrafe nie sú dotknuté príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsahujúce zákaz nekalých obchodných praktík.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií, ktorú už doterajšia právna úprava obsahuje. Oproti súčasnému budú však klientovi poskytované aj ďalšie nové informácie, ktoré sú obsahom tohto ustanovenia. Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Pri určovaní primeraného časového predstihu je veriteľ alebo sprostredkovateľ povinný podľa naliehavosti situácie vziať do úvahy čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na prečítanie a pochopenie informácií a čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na reakciu na poskytnuté informácie pred prijatím rozhodnutia. Dôvodom na zavedenie tejto povinnosti je zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Medzi povinne poskytované predzmluvné informácie patria napríklad informácie o druhu úveru, o veriteľovi, prípadne sprostredkovateľovi, o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, či o RPMN. Veriteľ je taktiež povinný informovať spotrebiteľa o práve spotrebiteľa na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, o práve veriteľa na náhradu vzniknutých nákladov spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru a spôsobe ich určenia. Podrobnosti nárokov veriteľa vyplývajúcich z predčasného splatenia upravuje § 16.

Taktiež je ustanovená povinnosť veriteľa poskytnúť na požiadanie bezplatne návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo umožní spotrebiteľom riadne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude mať spotrebiteľ možnosť získať informácie o podmienkach a nákladoch úveru a o svojich povinnostiach. Veriteľ prípadne sprostredkovateľ je povinný spotrebiteľovi tieto predzmluvné informácie poskytnúť na samostatnom dokumente (formulári), ktorý je uvedený v prílohe 3 alebo 4.

Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.), na primeranej úrovni, tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ani vtedy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere ponúkaná prostredníctvom sprostredkovateľa, nesmie byť spotrebiteľ zbavený svojho práva, aby mu boli poskytnuté predzmluvné informácie. Vtedy má povinnosť tieto informácie poskytnúť sprostredkovateľ. Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v doplnkovej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v predzmluvných informáciách zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. Išlo by napríklad o prípad, keď splátky úveru smerujú do fondu, v ktorom sa zhodnocujú a po uplynutí určitého času sú takto zhodnotené finančné prostriedky použité na splatenie spotrebiteľského úveru. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že pojem „kapitál“ je tu použitý nie v zúženom význame používanom v práve obchodných spoločností alebo v právnej úprave na kapitálové požiadavky finančných inštitúcií, ale v jeho všeobecnom význame ako prostriedok určený na ďalšie zhodnocovanie.

V prípade, že je spotrebiteľský úver dojednávaný prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi ihneď po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je úver ponúkaný spotrebiteľovi cez telefón, veriteľ povinný poskytnúť ustanovený rozsah informácií podľa odseku 4.

Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov:

1)kontokorentný uver - prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov,2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver - (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a poplatky,3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba),4) finančný lízing,5)kreditne karty6)ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje povinnosti o rozsahu poskytovania vybraných informácií pred uzavretím zmluvy určitého typu zmlúv o úvere formou povoleného prečerpania, tj. úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov alebo úveru podľa § 1 ods. 5, t.j. nového úveru, ktorým sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade povoleného prečerpania, ak sa nedá vopred stanoviť výška úveru, použijú sa predpoklady podľa prílohy č. 2.

K § 6

Uvedené ustanovenie upravuje výnimku z poskytovania predzmluvných informácií, a to vo vzťahu k dodávateľom a poskytovateľom služieb, ktorí konajú ako sprostredkovatelia viazaného úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti. Tieto je povinný poskytnúť však veriteľ viazaného úveru.

K § 7

Novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

K § 8

Vzhľadom na to, že smernica v článku 9 požaduje zabezpečiť pre veriteľov prístup k databázam používaným pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ukladá zákon osobám, ktoré spracovávajú príslušné údaje o spotrebiteľoch, aby umožnili prístup k požadovaným údajom zahraničným veriteľom za nediskriminujúcich podmienok. Nediskriminujúcimi podmienkami pre zahraničných veriteľov sa chápu rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre veriteľom, ktorých sídlo je v Slovenskej republike. To znamená, že ak je do príslušného registra prístup na členskom základe, členovia majú rovnaké práva a povinností (najmä povinnosť do registra poskytovať informácie o svojich dlžníkoch). Ak majú do príslušného registra prístup len banky so sídlom v Slovenskej republike alebo pobočky zahraničných bánk, musia mať po novom prístup aj zahraničné banky, avšak nie nebankové subjekty. Pre zahraničných veriteľov sa tak zavádza tzv. národný režim.

Ďalej sa v tomto ustanovení navrhuje, povinnosť pre veriteľa, bezodkladne a bezplatne informovať spotrebiteľa o výsledku nahliadnutia do databázy a oznámiť mu údaje o použitej databáze.

K § 9

Požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa uzatvára spotrebiteľský úver, vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad:

Identifikácia zmluvných strán.

Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom (v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu) musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe).

Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť).

Celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve o spotrebiteľskom úvere bude zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky. Zároveň je potrebné informovať ho aj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru. Napríklad rôzne obmedzenia – napríklad denný limit, limit pri použití odlišných platobných prostriedkov a podobne).

Ročnú úrokovú sadzbu a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. Z dôvodu rýchleho porovnania je potrebné uvádzať úrokovú sadzbu per annum. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení.)

Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (veriteľ musí spotrebiteľa zreteľne informovať o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie (spotrebiteľ musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informovaný aj povinnosti zabezpečiť ručenie, resp. uzatvoriť poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru).

Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (spotrebiteľ bude v zmluve informovaný nielen o tom, že je oprávnený na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho predčasnom splatení, ale aj o spôsobe určenia poplatku za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, resp. či veriteľ bude tento poplatok požadovať).

Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (vzhľadom na komplikovanosť formulácií v zmluvách týkajúcich sa následkov nedodržania zmluvných podmienok, resp. nesplácania budú v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne uvedené aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Napríklad nesplácanie úveru riadne a včas môže mať pre spotrebiteľa negatívne následky finančné (napr. sankčné úroky, príp. poplatky za omeškanie a iné poplatky), ostatné (postúpenie pohľadávky, možnosť exekúcie, dražby, okamžité splatenie úveru, zaradenie do zoznamu neplatičov, zhoršenie prístupu k ďalším úverom a pod.) a vymedzenie podmienok, za ktorých môžu nastať (napr. omeškanie v dvoch splátkach a pod.).

Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v súvislosti s možnosťou mimosúdneho riešenia sporov bude v zmluve informácia, či spotrebiteľ spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné riešiť mimosúdnou cestou).

Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu (cieľom ustanovenia je informovať spotrebiteľa, kto vykonáva kontrolu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tým bude zabezpečené, že spotrebitelia budú informovaní, kam sa obrátiť v prípade pochybností ohľadom porušenia zákona.).

Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)

K § 10

Uvedené ustanovenie obsahuje výpočet informácií, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. U tohoto typu úveru, ktorý je v praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie – ide v podstate o predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom). Jeho veľkosť sa odvíja od výšky nášho dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na našom účte. Vo všeobecnosti platí, že čím máte vyšší príjem, tým vyšší úver môžete získať) nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9. Ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

U tohoto typu úveru je veriteľ povinný uviesť informácie o druhu úveru, o zmluvných stranách, o celkovej výške spotrebiteľského úveru, podmienkach jeho čerpania, o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, o úrokovej sadzbe, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Ak existuje možnosť vyzvať spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver v plnej výške, musí byť spotrebiteľ o tejto možnosti informovaný. Rovnako je povinný veriteľ informovať spotrebiteľa o poplatkoch, spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

K § 11

Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.

K § 12

Predmetné ustanovenie obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách platieb spôsobených zmenou úrokovej sadzby. Táto informácia musí byť poskytnutá v primeranom predstihu, zákona ustanovuje 15 dňovú lehotu pre nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

Túto povinnosť veriteľ nemá v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že táto informácia bude spotrebiteľovi poskytovaná prostredníctvom výpisu a v prípade, keď zmenu ročnej úrokovej sadzby úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzba je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch.

K § 13

V súlade s niektorými ďalšími európskymi predpismi, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, je aj v tejto smernici daná možnosť spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.

Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.

Neposkytnutí ustanovených zmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.

Pokiaľ spotrebiteľ uplatní toto svoje právo, má povinnosť tak urobiť najneskôr posledný deň lehoty, a to spôsobom a postupom stanoveným v zákone. Informácie o podmienkach na výkon tohto práva sú podľa § 9 ods. 2 písm. w) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ má po odstúpení od zmluvy nárok na istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Takýmito poplatkami sú napríklad poplatky za overenie podpisov na zmluvách.

Veriteľ má nárok splatenie istiny a úroku, ktorý sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby, a to aj vtedy, keď práve výška úrokovej sadzby je dôvodom na odstúpenie, napr. keď spotrebiteľ zistil, že uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje vyššiu úrokovú sadzbu, ako je obvyklá na trhu.

V prípade, že je na zmluve o spotrebiteľskom úvere závislý ďalší záväzok, napr. vo forme doplnkovej služby (poistenie) zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikajú aj ďalšie súvisiace záväzky.

K § 14

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výpoveďou, pokiaľ bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Garantuje tak zmluvná voľnosť strán a ich slobodné rozhodnutie o ukončení platnosti zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s tým, že dohodnutá výpovedná lehota nesmie prekročiť jeden mesiac. V prípade, že výpovedná lehota nebola dohodnutá, je výpoveď spotrebiteľa účinná okamžite, akonáhle ju obdrží veriteľ. Zo strany veriteľa výpovedná lehota nesmie byť kratšia než 2 mesiace.

Pokiaľ sa na tom zmluvné strany dohodli, môže veriteľ z objektívnych dôvodov, to znamená z dôvodov, ktoré nie sú závislé od jeho vôle, ukončiť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy na dobu neurčitú. Veriteľ je však povinný o takomto ukončení a dôvodoch upovedomiť spotrebiteľa preukázateľným spôsobom, ak tomu nebráni iný predpis.

K § 15

V prípade zmlúv o viazanom úvere ide o zmluvy, kde poskytnutý úver slúži výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru alebo poskytnutej služby. Tieto obe zmluvy tvoria z objektívneho hľadiska obchodný celok. V prípade, že spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda nedôjde k plneniu, na ktoré bol spotrebiteľský úver dohodnutý, má právo, aby mu bola vrátená časť už splateného úveru. Spotrebiteľ tak nebude ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere.

S uplatnením uvedených práv nemôže byť spojené navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver, lebo uvedené dôsledky boli vyvolané neplnením zo strany dodávateľa alebo tým, že dodávateľ neplnil riadne.

Pokiaľ je dodaný vadný tovar alebo poskytnutá vadná služba, má mať podľa čl. 15 ods. 2 smernice spotrebiteľ právo uplatniť prostriedky nápravy i voči veriteľovi, pokiaľ prostriedky, ktoré má voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, už uplatnil, ale neboli uspokojené. Pokiaľ ide o rozsah a podmienky na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, bola možnosť úpravy prenechaná na členských štátoch.

Z pohľadu transpozície je povinnosť zakotviť vo vnútroštátnej právnej úprave pre spotrebiteľa prostriedky nápravy využiteľné voči veriteľovi v prípade, že dodávateľ tovar alebo poskytovateľ služieb nesplnil svoje povinnosti ani po uplatnení príslušných prostriedkov nápravy (preferencia uplatnenia zákonných nárokov, t.j. uplatnenie zodpovednosti za vady výrobkov primárne u predávajúcich či poskytovateľov služieb - práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho alebo poskytovateľa služieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak).

Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, vrátane súdnych bude možné obrátiť sa na veriteľa. Jednoznačne je zamietnutá možnosť, aby boli finančné inštitúcie nútené riešiť reklamačné, či iné spory. Táto činnosť finančným inštitúciám nepatrí. Z tohto dôvodu zákon umožňuje spotrebiteľovi u veriteľa uplatňovať len nároky na peňažné plnenie.

Účelom § 15 odst. 5 je zamedziť prípadným problémom pri podomovom predaji, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe tovaru by mohol mať spotrebiteľ aj naďalej povinnosť splácať úver, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi aj napriek tomu, že mu zo strany predávajúceho nebola vrátená kúpna cena.

K § 16

Spotrebiteľovi sa priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti. V takomto prípade má taktiež právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru. Veriteľ má súčasne právo na spravodlivú a objektívnu kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným spaltením spotrebiteľského úveru.

Výška tejto kompenzácie nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.

Výpočet kompenzácie, na ktorú má veriteľ nárok, musí byť prehľadná a a zrozumiteľná spotrebiteľovi už v predzmluvnej fáze a samozrejme v priebehu platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Metoda výpočtu musí byť zároveň ľahko použiteľná pre veriteľa a musí uľahčiť kontrolu tejto kompenzácie kontrolným orgánom.

Predmetné ustanovenie tiež obsahuje výpočet výnimiek v súlade s implementovanou smernicou, kedy nie je možné požadovať kompenzáciu zo strany veriteľa pri predčasnom splatení.

K § 17

Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

K § 18

Oproti „prečerpaniu“, ktoré je v zmluve predpokladané, sa prekročením rozumie faktické sprístupnenie peňažných prostriedkov, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Pokiaľ veriteľ umožní takéto prekročenie, je povinný spotrebiteľa informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú v dôsledku tohto prekročenia – t.j. o úrokovej sadzbe, sankciách, poplatkoch a úrokoch z omeškania.

Ustanovenie odseku 2 obsahuje ďalšie povinností v prípade prekročenia, ktoré trvá viac ako mesiac. Takéto prekročenie je treba posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu. Prekročenie možno napríklad pomerovať s výškou dohodnutého prečerpania, prípadne obvyklých kladných zostatkov na danom účte pre tým, ako vzniklo prekročenie.

K § 19

Cieľom právnej úpravy je vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu a zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve, čo si vyžaduje zabezpečiť zrovnateľnosť informácií týkajúcich sa RPMN v rámci Spoločenstva. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Jednou z položiek, ktoré sa započítavajú do RPMN, sú náklady na vedenie účtu zaznamenávajúceho platobné transakcie a čerpania. sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Predmetné ustanovenie jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K § 20

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby veritelia podliehali dohľadu vykonávanému subjektom alebo orgánom nezávislým od finančných inštitúcií alebo aby boli regulovaní.

V súčasnosti sú na našom trhu poskytované spotrebiteľské úvery ako bankami tak aj nebankovými subjektami. Banky na výkon bankových činností, ktorými sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov potrebujú povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, na udelenie ktorého sa vyžaduje a splnenie ďalších podmienok, ako napr. kapitálové požiadavky, dôveryhodnosť zdrojov, odborná spôsobilosť, vhodnosť a bezúhonnosť osôb.

Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľský úver alebo ho sprostredkovávať, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie voľnej živnosti. Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V súlade s § 25 ods.3 zákona Ministerstvo vnútra SR zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Nosným účelom tohto opatrenia je snaha o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe. V prípade nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide o „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a „Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Peňažné zdroje na poskytovanie takýchto úverov a pôžičiek nesmú byť získané a poskytované v rozpore so zákazom prijímania peňažných vkladov a zákaze poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných na základe verejnej výzvy alebo verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. l) zákona o bankách a § 126 ods. 5 zákona o cenných papieroch.

Na rozdiel od bánk teda tieto subjekty poskytujú úvery z vlastných zdrojov, a preto požiadavky smerujúce ich finančnej stabilite nie sú potrebné v takom rozsahu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vyčísliť aj napriek povinnosti veriteľov predkladať hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a v rámci diskusie bola zvažovaná možnosť zavedenia registrácie všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a ako najvyhovujúcejšie bolo prijaté riešenie, ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. Jeho podstatou je, že každý poskytovateľ spotrebiteľského úveru bude povinný pred začatím svojej činnosti, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov zaregistrovať sa na základe žiadosti. Registráciu uskutočňuje a register veriteľov vedie Národná banka Slovenska. Takáto evidencia prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi, čo bude prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní a iné. Ustanovenie upravuje aj postup, akým sa veritelia môžu do registra zapísať.

K § 21

Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.

K § 22

Nová právna úprava zavádza i nové povinností pre sprostredkovateľov spotrebiteľských úverov. Napríklad sprostredkovateľ je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako samostatný agent.

K § 23

Obsahom tohoto ustanovenia je úprava pôsobnosti výkonu kontroly nad dodržiavaním povinností stanoveným týmto zákonom. Tak ako v doterajšej úprave, aj tento zákon zveruje túto pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ustanovenie odseku 2 upravuje sankcie za nedodržanie alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona.

K § 24

Ustanovenie upravuje skutočnosť, že aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahuju vymenované ustanovenia tohoto zákona. Tento zákon teda reguluje aj iné úvery, ako sú spotrebiteľské.

K § 25

Prechodné ustanovenia riešia použitie doterajšieho zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a súčasne novo prijatú právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Rovnako je stanovená obdobie na splnenie povinností subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vo vzťahu k registrácií.

K § 26

Zrušovacím ustanovením dochádza k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2008 Z.z z 11. júna 2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

K § 27

Príloha č. 1 k zákonu obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12 ods. 2)

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie obsahuje jednu zo zákonných licencií, predstavujúcich výnimku z ochrany prejavov osobnej povahy, považujeme za potrebné pregnantnejšie vyjadriť rozsah uvedenej zákonnej licencie v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.".

V tejto súvislosti ide o oprávnenie štátneho orgánu nie len používať, ale aj vyhotovovať nie len obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ale aj len zvukové záznamy. K takémuto oprávneniu štátneho orgánu na úradné účely možno dospieť len na základe použitia interpretačného pravidla argumentum a maiori ad minus. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená zákonná licencia predstavuje výrazný zásah do právnej integrity fyzickej osoby, považujeme za žiaduce a potrebné, z hľadiska právnej istoty, aby oprávnenia štátneho orgánu boli vyjadrené expressis verbis a teda aby nevyplývali implicitne pri uplatnení zásad právnej interpretácie.

Navrhovanou právnou úpravou zároveň dôjde k zosúladeniu dikcie § 12 ods. 2 s dikciou § 12 ods. 3, ktorá v platnom znení umožňuje bez privolenia fyzickej osoby nie len použiť, ale aj vyhotoviť podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.

K bodu 2 (§ 53 ods. 6)

Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.

K bodu 3 (pozn. pod čiarou)

Vzhľadom na kódexovú povahu Občianskeho zákonníka sa vypúšťa odkaz pod čiarou.

K bodu 4 (§ 53 ods. 10 až 13)

Dňa 8. decembra 2009 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 14 ods. 1 až 4 bol obsiahnutý návrh vyššie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na námietku nepriamej novely Občianskeho zákonníka bolo predmetné ustanovenia z návrhu vypustené. Vzhľadom na to, že ide o chýbajúcu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), je potrebné chýbajúce ustanovenia prebrať do právneho poriadku SR (ostatné ustanovenia uvedenej smernice sú už v Občianskom zákonníku upravené).

K bodu 5 (§ 53b)

K odseku 1

Predkladateľ zaznamenal v aplikačnej praxi súdov rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky) napr. aj 182,5% p. a. Pre zmenu niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Často krát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Takto rôznymi sofistikovanými spôsobmi ospravedlňovali bezbrehé neprimerané výkony záložného práva a pôvodne aj zabezpečovacieho prevodu práva. Takéto prípady končili neraz sociálnymi tragédiami, nehovoriac o strachu, obavách a niekedy až sociálnom terore a tiesni, ktorý bol týmito praktikami spôsobený.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.

Úrok z omeškania je regulovaný nariadením vlády 87/1995 Z. z. Dodávatelia však nad tento úrok uplatňujú zmluvné pokuty.

Zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody. Pre dodávateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom (úvery, pôžičky, spotrebiteľské úvery), je spravidla škodou to, že nemôže včas nevrátené finančné prostriedky ďalej investovať. Navrhované ustanovenie mu ponúka určitú formu náhrady vo výške odplaty, ktorú dojednáva a nad to ešte navýšenie v zmysle vykonávacieho predpisu - nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorý predkladateľ navrhne novelizovať. Novelizované ustanovenie v uvedenom nariadení predkladateľ navrhuje v nasledovnom znení:

„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne.“

Docieli sa tak primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.

Navrhované ustanovenie bude kauzisticky dopadať na oblasť finančného trhu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu.

Neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) poskytuje širšiu ochranu aj na iné vzťahy než na oblasť finančného trhu. Aplikačná prax si však z hore uvedených dôvodov žiada explicitnejšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa (čl. 8 smernice). Predkladateľ dáva do pozornosti § 6 ods. 1 bod 13. rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľa č. 140/1979: „pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých... úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako päť percentuálnych bodov ročne“.

Vzhľadom na to, že pre aplikačnú prax je jeden z dôležitých výkladov aj výklad zákonodarcu a čerpá sa predovšetkým z dôvodových správ, predkladateľ uvádza nasledovný príklad:

1.úver poskytovaný nebankovým subjektom = 30 000 eur,

2.odplata za poskytnutie úveru = 16 % p. a. - ročne (15% úroky, 1% poplatok za spracovanie zmluvy),

3.úroky z omeškania = 9 % p. a. (§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.),

4.zmluvná pokuta = 0,1 % denne, t. j. 36,5 % per annum,

5.spolu sankcie = 45,5 % (36,5 + 9),

6.dovolené sankcie podľa navrhovaného ustanovenia = 21 %.

Záver: zmluvná pokuta nad 12 % bude neplatná pre rozpor so zákonom. Dodávateľovi k nej bude patriť aj úrok z omeškania 9 %, čo už je na rozdiel od 45,5 % primerané.

Uvedené ustanovenie nebude prichádzať do úvahy v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej cenu (odplatu), v prípade, ak by zmluvná podmienka upravujúca odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov bola neplatná v časti, tak navrhovaný limit sankcií sa bude odvíjať len od tej časti odplaty, ktorá je platná.

K odseku 2

Návrh zákona reaguje na potrebu transpozície smernice.

Návrhom zákona sa upravujú okrem iného výnimky z neprijateľných zmluvných podmienok a týkajú sa jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Aby nedochádzalo k neprimeraným tvrdostiam v súvislosti s požiadavku jednorazového vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa v prípade, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky, upravuje sa povinnosť dodávateľa umožniť spotrebiteľovi plnenie v splátkach. Rovnakú povinnosť poskytnúť primerané splátky bude mať dodávateľ aj v prípade, že podľa odseku 10 jednostranne vypovie zmluvu.

V prípade, ak nedôjde k dohode o výške splátok, rozhodne súd na návrh dodávateľa alebo spotrebiteľa. Návrh môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvného vzťahu a úlohou súdu nie je ukladať povinnosť plniť, ale podľa § 80 písm. c) OSP určiť primeranú výšku splátky a periodicitu jej splácania. Ak by dodávateľ podal žalobu proti spotrebiteľovi o jednorazové zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia zmluvy, tak aj v takomto konaní môže súd popri uloženej povinnosti určiť splátky, ktoré musia byť primerané a ktoré musia zodpovedať pomerom spotrebiteľa.

K bodu 6 (§ 879m)

Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 31. mája 2010.

K čl. III

K bodu 1

Činnosť ratingových agentúr, vrátane povoľovania vzniku a vykonávania ich činnosti na základe registrácie, respektíve certifikácie bude s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu upravená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Z uvedených dôvodov sa v čl. II navrhuje, aby činnosť ratingových agentúr bola vyňatá z pod pôsobnosti živnostenského zákona. Nakoľko nariadenie o ratingových agentúrach zasiahne do činnosti existujúcich ratingových agentúr, riešia ustanovenia čl. 40 predmetného nariadenia prechodné ustanovenia práve vo vzťahu k existujúcim ratingovým agentúram. Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií pôsobia v Slovenskej republike minimálne 2 ratingové agentúry.

Podľa čl. 40 majú existujúce ratingové agentúry zosúladiť svoju činnosť s úpravou obsiahnutou v nariadení najneskôr do deviatich mesiacov od vstupu do účinnosti. V lehote medzi šiestym mesiacom od účinnosti nariadenia do deviateho mesiaca od účinnosti nariadenia majú existujúce ratingové agentúry podať žiadosť o registráciu. Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní kreditných ratingov, ktoré môžu byť využívané na regulatórne účely finančnými inštitúciami až do momentu zamietnutia vydania registrácie.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone, tak aby existujúce ratingové agentúry mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do rozhodnutia o ich registrácií. Existujúce ratingové agentúry uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť ako predmet činnosti definovaný podľa živnostenského zákona ako živnosť „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. Nakoľko táto živnosť sama o sebe nezaniká, ale v dôsledku vyššie citovaného nariadenia o ratingových agentúrach nebude možné pod túto činnosť subsumovať činnosť ratingových agentúr tak ako je zadefinovaná v uvedenom nariadení, navrhujeme v prechodnom ustanovení formuláciu, že táto špecifická činnosť nie je živnosťou. V prípade nedoplnenia čl. II o navrhovanú úpravu prechodných ustanovení by Slovenská republika odobrala existujúcim ratingovým agentúram možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe existujúcich živností a to ešte pred lehotou, v rámci ktorej majú mať právo voľby podania žiadosti o registráciu v zmysle citovaného nariadenia. Navrhovaná úprava účinnosti novely by vo vzťahu na existujúce ratingové agentúry mohla mať likvidačný charakter v rozpore s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ako aj v rozpore so základným ústavným právom na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR.

K bodu 2

Zároveň sa v bode 2 navrhuje vyňať z pod pôsobnosti Živnostenského zákona činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery vzhľadom na to, že podľa návrhu toho zákona (čl. I) veriteľ môže poskytovať spotrebiteľské úvery až po uskutočnení zápisu v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodom 3 a 4

Prechodné ustanovenia v živnostenskom zákone riešia postup týchto osôb, tak aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do dňa zápisu do registra veriteľov, pričom sa ustanovujú dve prechodné obdobia; pre činnosť ratingových agentúr od 1. júna 2010 a pre osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery od 11. júna 2010.

K čl. IV

K bodu 1

Vymedzuje sa pojem „základný bankový produkt“. Základným bankovým produktom sa na účely zákona o bankách rozumie bankový produkt obsahujúci zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro, vykonávanie platobných operácií, t.j. vkladov, výberov a prevodov finančných prostriedkov, vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty a zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

K bodu 2

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii Prílohy VI, časť 1 bod 9 Smernice 2006/48/ES a článku 89 bodu 1 písm. d) smernice 2006/48/ES.

K bodu 3

Vymedzuje sa poskytovanie základného bankového produktu s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným bankovým službám, s dôrazom na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, ako aj poplatkovej politiky bánk. Súčasne sa predloženým návrhom podporuje využívanie bezhotovostného platobného styku.

K bodu 4

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také jednoznačné ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika (prístupom interných ratingov). Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 5

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 2 písm. a) Smernice 2006/48/ES.

K bodu 6

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 3 písm. a) smernice 2006/48/ES.

K bodu 7

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 87 ods. 6, ods. 7, ods. 10 a ods. 11 prvej vety smernice 2006/48/ES.

K bodu 8

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 89 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

K bodu 9

Navrhovaným znením dochádza k transpozícii čl. 89 ods. 2 Smernice 2006/48/ES.

K bodu 10

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 11

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade pokročilého prístupu merania operačného rizika také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu príslušného modelu výpočtu operačného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu operačného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 12

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 33e ods. 3 a ods. 4 zákona o bankách.

K bodu 13

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravou dochádza k precizovaniu textu, a to v záujme jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky v oblasti príslušného oznámenia, a najmä formy oznámenia, ktorá má byť písomná, a termínu, ku ktorému je banka a pobočka zahraničnej banky povinná túto povinnosť splniť.

K bodu 14

Navrhnutá úprava § 38 ods. 2 zákona o bankách je potrebná na to, aby register bankových úverov a záruk mohol obsahovať nielen údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky na základe novelizovaných ustanovení § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách).

K bodu 15

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa zabezpečil terminologický súlad tohto ustanovenia a ustanovením platného § 38 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého údaje do registra sú poskytované (nie sú oznamované).

K bodom 16 a 17

Uvedené legislatívne spresnenie odstraňuje nepresnosť pojmu „štátna prémia“ v platnom zákone o bankách

K bodom 18 a 19

Navrhovanou úpravou v bode 18 sa bližšie vymedzujú požiadavky Ministerstva financií SR vo vzťahu k povinnostiam hypotekárnych bánk a bodom 18 sa zosúlaďuje právna úprava zákona o bankách s organizačnou štruktúrou MF SR.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou § 88a ods. 3 písm. b) sa odstraňuje chyba, ktorá vznikla pri predložení poslednej novely zákona o bankách, ktorou sa zaviedol nový úverový produkt pre mladých manželov so štátnou podporou a zosúlaďuje sa s podmienkami stanovenými v Návrhu vecných a legislatívnych predpokladov na zabezpečenie zavedenia nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 699 z 30. septembra 2009 tak, že štátna podpora sa poskytne v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky zníži úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov.

K bodu 21

Ustanovuje sa možnosť určitých organov komunikovať s bankou a pobočkou zahraničnej banky aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu, alebo iného dohodnutého spôsobu overovania totožnosti.

K bodu 22

Ustanovuje sa možnosť banky a pobočky zahraničnej banky zaslať informácie o klientoch, na ktorých poskytnutie bola vyzvaná, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K bodu 23

Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je umožniť využívať údaje zo spoločného registra bankových informácií aj veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z iného členského štátu, ktorí sú bankou za rovnakých podmienok ako bankám poskytujúcim spotrebiteľské úvery so sídlom v SR. Navrhnutá úprava § 92a ods. 3 druhej vety zákona o bankách zabezpečuje jasnú, jednoznačnú a nezneužiteľnú previazanosť ustanovení § 92a zákona o bankách a § 8 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

K čl. V

K bodu 1

Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad textu so zámerom a významom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

K bodu 2

Týmto návrhom sa implementuje do zákona č. 566/2001 Z. z. aj bod 57 Smernice komisie 2006/73/ES ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, podľa ktorého na účely článku 19 ods. 4 smernice 2004/39/ES transakcia nemusí byť vhodná pre klienta alebo potenciálneho klienta z dôvodu rizík predmetných finančných nástrojov, druhu transakcie, vlastnosti pokynu alebo frekvencie obchodovania. Séria transakcií, z ktorých je každá transakcia vhodná, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná vtedy, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k legislatívnemu precizovaniu textu.

K bodu 4

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 74a ods. 3 a ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 5

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Taktiež dochádza k zosúladeniu s ustanoveniami § 37 ods. 11 zákona o bankách upravujúcich rovnakú problematiku pre banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena právnej úpravy rozširuje možnosti fondu ukladať voľné finančné prostriedky aj prostredníctvom účtov vedených štátnou pokladnicou SR a zároveň umožňuje investovať finančné prostriedky aj do nákupu štátnych cenných papierov so splatnosťou do troch rokov odo dňa ich nákupu. Zámerom návrhu je zvýšiť možnú efektívnosť správy voľných finančných prostriedkov pri zachovaní dostatočnej miery bezpečnosti zdrojov fondu. Požiadavka na uvedenú zmenu vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 8

Touto úpravou sa odstraňuje významová nezhoda legislatívneho zámeru s aplikačnou praxou výkonu dohľadu.

K bodu 9

Ide o precizovanie ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade ide o zverejňovanie dotknutých informácií vo Vestníku Národnej banky Slovenska a nie v inom vestníku, s cieľom predídenia možným výkladovým a aplikačným nejasnostiam uvedeného ustanovenia zákona.

K bodom 10 až 13

Navrhovaným ustanovením v bode 9 sa preberá čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom určiť príslušný orgán na účely vykonávania nariadenia, najmä pokiaľ ide o registrácie ratingových agentúr; v Slovenskej republike sa ako príslušný orgán navrhuje určiť NBS. Navrhovanými ustanoveniami v bodoch 10 až 12 sa preberá čl. 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom zaviesť sankčný režim voči ratingovým agentúram za nedodržiavanie nariadenia.

K bodu 14

Mechanizmus vyhlásenia a dôvody pre vyhlásenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi sa zjednocujú s úpravou platnou pre banky a pobočky zahraničných bánk. Uvedenú úpravy si vyžaduje skutočnosť, že v období finančnej krízy je súčasný mechanizmus stanovujúci povinnosť NBS automaticky vyhlásiť nútenú správu pri prekročení straty vo výške 30% nevhodný.

K čl. VI

Navrhovaná úprava zosúlaďuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením § 23 tohto návrhu zákona, podľa ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K čl. VII

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 aj o iné právne záväzné akty ako sú zákony, t.j. o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Ide o úpravu súvisiacu s pozmeňujúcim návrhom v bode 2.

K bodu 2

Rozšírením poznámky pod čiarou k odkazu 1 v zákone dohľade nad finančným trhom sa ustanoví, že dohľad nad finančným trhom vykonáva NBS aj podľa zákona o Eximbanke. Úprava súvisí so zmenou zákona o Eximbanke. Zároveň sa touto úpravou zaraďujú ratingové agentúry medzi dohliadané subjekty finančného trhu, ktoré sú primárne regulované osobitným predpisom, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov aj o pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu sa zosúladí rozsah dohľadu nad finančným trhom vykonávaným NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných zákonov so zákonom o poisťovníctve. Platný zákon o poisťovníctve v § 48 umožňuje, aby NBS za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 tohto zákona vykonávala dohľad aj nad pobočkami poisťovní z iného členského štátu a pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, preto je potrebné v tomto smere rozšíriť dohliadané subjekty v zákone o dohľade nad finančným trhom. Zároveň zavedením registrácie ratingových agentúr a určením NBS za príslušný orgán na vykonávanie oprávnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach zákonom o cenných papieroch je potrebné doplniť ratingové agentúry medzi subjekty dohliadané NBS.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách) tak, aby bol vykonávateľný dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa novelizovaného § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách), pretože bez navrhnutej úpravy by nebolo vykonávateľné napríklad ustanovenie novelizovaného § 18 ods. 6 až 11 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. g) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách), ktorou sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a taktiež má zabezpečovať zverejňovanie informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa ustanovení § 20 a 21 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecne záväzný právny predpis vydaného ministerstvom financií na vykonanie zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 6

Navrhovaná zmena vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe a to tak, aby sa ustanovenie vzťahovalo na hodnotiace činnosti, čo je v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

K bodu 7

Navrhnutým doplnením nového odseku 4 do § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa ustanovení § 20 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

K čl. VIII

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 4 o nový odsek 12, ktorým sa ustanovuje, že v prípade poskytovania informácií o finančnej službe na diaľku sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. .../2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie čl. 5 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES.

K čl. IX

K bodu 1

Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosť pri aplikácii v súvislosti s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje, že povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu sa rozumie vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou a nie vznik poisťovne nakoľko tento subjekt už existuje.

K bodu 3 až 5

V tomto ustanovení sa dopĺňa poisťovňa, ktorá žiada Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Navrhovaná úprava súvisí s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s rozšírením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 7

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 8

Upresňuje sa obsah oznámenia, ktorý zasiela Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v ktorom chce poisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 9

Upresňuje sa, kedy je poisťovňa z iného členského štátu oprávnená začať vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia.

K bodu 10

Ide o spresnenie dôvodu možného vykonávania zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu prostredníctvom pobočky bez povolenia a na základe slobodného poskytovania služieb.

K bodu 11

Dopĺňajú sa činnosti subjektov spadajúcich pod dohľad príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodom 12 až 14

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a postup Národnej banky Slovenska pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu, ako aj vzájomná výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodu 15

Ide o doplnenie skutočnosti, o ktorých Národná banka Slovenska písomne informuje Európsku komisiu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť tvorby technických rezerv pre poisťovňu aj pre záväzky zo zaistných zmlúv.

K bodu 17

Upravuje sa povinnosť poisťovne ročne zverejňovať priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení. Zverejňovanie tejto výšky je mimoriadne dôležité v súvislosti s ochranou oprávnených záujmov spotrebiteľa. Bližšie podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

K bodu 18

Ide o podrobnejšie precizovanie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka vzoru formulára predkladaného pri uzavieraní poistnej zmluvy, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa.

K čl. X

K bodu 1

Doplnením kategórie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a kategórie viazaného investičného agenta sa zabezpečí pokrytie všetkých kategórií sprostredkovateľov, ako aj rovnaké postavenie sprostredkovateľov na finančnom trhu.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodu 3

Ide o odstránenie duplicity, nakoľko požiadavka vyplývajúca zo smernice 2002/92/ES je už upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c).

K bodu 4

V sektore poskytovania úverov sa dopĺňajú spotrebiteľské úvery, poskytovanie ktorých je upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy a jej význam úmerne rastie s tým, ako sa vyvíjajú rôzne formy spotrebiteľských úverov a ich význam pre domácnosť.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodom 5 a 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia finančnej inštitúcie o subjekty zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí podľa zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodu 7

Upresňuje sa poznámka pod čiarou z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 8

Zmluva o poskytnutí finančnej služby nemusí mať vždy nevyhnutne písomný charakter (napr. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie).

K bodu 9

Ide o spresnenie textu v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava definuje finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného agenta, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia.

Navrhovaná úprava ďalej definuje finančného poradcu ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného poradcu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 12

Navrhovaná úprava presnejšie ustanovuje, že finančný agent, ktorý je definovaný ako osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre finančnú inštitúciu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa presnejšie ustanovuje, že viazaný finančný agent môže mať v sektore poistenia alebo zaistenia uzavretú písomnú zmluvu len s jednou poisťovňou vykonávajúcou životné poistenie a súčasne len s jednou poisťovňou, ktorá vykonáva neživotné poistenie.

K bodu 14

Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neriadi sa v plnom rozsahu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko ani jemu podriadení finanční agenti, ktorí pôsobia na území SR nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, by fakticky nebolo možné vynútiť plnenie povinnosti zo strany týchto podriadených finančných agentov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby nedošlo k obchádzaniu ustanovení zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty pôsobiace na území SR.

K bodu 15

Ide o opravu chybne uvedeného odkazu poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 12.

K bodu 17

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podmienky vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pre finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia na území SR. Zákonom uvedená lehota je nad rámec smernice. Stanovenie lehoty na 5 dní je obmedzujúce a z tohto dôvodu sa lehota predlžuje na 15 dní.

K bodu 18

Navrhovaná úprava predlžuje lehotu na zápis do registra, zmenu zápisu a jeho zrušenie, nakoľko zákonom ustanovená lehota je príliš krátka.

K bodu 19

Upravuje sa pri navrhovateľovi na zápis viazaného finančného agenta aj zahraničný subjekt, ktorý podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, vypustenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia súvisí s úpravou § 9 ods. 1.

K bodu 20

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zapísať finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného podregistra za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K bodu 21

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že pridelené prihlasovacie meno a heslo navrhovateľ využíva pri predkladaní každého návrhu zápisu, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu v podregistri.

K bodu 22

Požiadavka na zrušenie zápisu v podregistri pri predaji časti podniku viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota v ktorej je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta z dôvodu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a podriadenými subjektami.

K bodu 24

Úpravou sa zabezpečí zosúladenie tohto ustanovenia s ustanoveniami § 14 a § 15.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 26

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa návrhu na zápis, zmenu zápisu, návrhu na zrušenie zápisu v registri o ďalšie podrobnosti.

K bodu 27

Ustanovenie § 17 je potrebné nahradiť novým navrhovaným znením z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri. Týmito údajmi sú adresa umiestnenia organizačnej zložky subjektu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a informácie o vedúcom organizačnej zložky subjektu, a to v rozsahu meno a priezvisko. Z dôvodu povinnosti uloženej samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi zahrnúť do svojej organizačnej štruktúry vedúceho zamestnanca je žiadúce, aby sa informácia o osobe vedúceho zamestnanca a začiatku vykonávania jeho funkcie taktiež evidovala v registri. Z evidovaných údajov sa ďalej navrhujú vypustiť tie údaje, ktoré nie je potrebné v registri, ktorý vedie Národná banka Slovenska registrovať.

K bodu 28

Žiadateľ, ktorý je právnickou osobou v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu uvádza aj adresu umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje požiadavka evidencie obidvoch údajov.

K bodu 30

Požiadavka na zánik povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu pri predaji časti podniku samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava zamedzí možnosť vrátenia povolenia samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu počas prebiehajúceho sankčného konania.

K bodu 32

Upravuje sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči orgánu dohľadu iného členského štátu pri finančnom agentovi v sektore poistenia alebo zaistenia alebo pri finančnom poradcovi v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý má v úmysle vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte, taktiež sa vymedzujú údaje, ktoré sú súčasťou oznámenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 33

V súlade so smernicou ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko pri absolvovaní odbornej skúšky sa praktické schopnosti nepreverujú a ani sa touto formou nedajú overiť.

K bodom 35 až 39

Navrhovanou úpravou sa odstráni prísna a v praxi ťažko realizovateľná požiadavka na odbornú spôsobilosť pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Získanie praxe v každom príslušnom sektore je problematické s prihliadnutím na skutočnosť, že nadobudnutie praxe má predchádzať získaniu možností v tomto sektore pôsobiť. Nie je možné získať prax v sektore, v ktorom vlastne bez praxe nie je možné fungovať.

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na overenie odbornej spôsobilosti pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti z dvoch na štyri roky, nakoľko lehota absolvovania osobitného finančného vzdelania, úspešného vykonania odbornej skúšky alebo úspešného vykonania odbornej skúšky s certifikátom je neprimerane krátka.

K bodu 40

Úprava vyplynula z potreby rozlíšenia vedúceho zamestnanca, definícia ktorého je upravená v stanovení § 17 ods. 1 v novom písmene n) od ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 41

Osoby, ktorým bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia, povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia alebo povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa doterajších predpisov nie sú dôveryhodnými osobami.

K bodu 42

Navrhuje sa, aby vedúci zamestnanec vzhľadom na závažnosť vykonávanej činnosti pracoval len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len jedného finančného poradcu.

K bodu 43

Potrebnou súčasťou kompletnej evidencie sťažností je aj evidencia spôsobu vybavenia sťažností.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí sprehľadnenie a zjednodušenie úpravy ustanovenia zákona, ktorý upravuje konflikt záujmov.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje, že ide o oprávnené záujmy klienta, nakoľko finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa obchodného zákonníka.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou, ktorá je v súlade so smernicou 2002/92/ES, sa zabezpečí ochrana klienta pri inkasovaní finančných prostriedkov.

K bodu 47

Navrhovaná úprava lehoty povinnosti predkladania správy vedúcim zamestnancom finančnej inštitúcie alebo vedúcim zamestnancom samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska raz ročne je postačujúca.

K bodu 48

Neposkytnutie údajov ako sú napr. faxové číslo, kontaktné telefónne číslo, adresa elektronickej pošty nie je dôvodom na to, aby klientovi nebolo poskytnuté finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 49

Navrhovaná úprava súvisí s novelou zákona o poisťovníctve § 35 ods. 6, v ktorom sa ustanovuje povinnosť poisťovne zverejňovať zákonom určenej lehote priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná úprava bližšie špecifikuje informácie, ktoré sú finančný agent a finančný poradca povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi, aby sa správne rozhodol pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby finančný agent a finančný poradca pri poskytovaní informácií klientovi potrebných k jeho zodpovednému prijatiu rozhodnutia poskytol aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Takýmto spresnením znenia ustanovenia sa javí písmeno g) tohto ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 52

V navrhovanej právnej úprave je uplatnená základná zásada, že finančný agent a finančný poradca je povinný zisťovať požiadavky klienta, jeho skúsenosti a znalosti, ktoré sa týkajú príslušnej finančnej služby. Predmetné údaje zisťuje kedykoľvek (pred aj počas finančného sprostredkovania a finančného poradenstva). Podstatné je, že informácie a odporúčania na uzavretie zmluvy môže finančný agent a finančný poradca poskytnúť klientovi až po dodaní požadovaných údajov.

K bodu 53

Ustanovuje sa, ako postupovať v súvislosti so základným pravidlom získavania informácií od klienta v osobitných prípadoch, ak klient odmietne poskytnúť požadované informácie a naďalej trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

K bodu 54

Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po dobu aspoň 5 rokov po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neopodstatnená, nakoľko napr. pri dlhodobých zmluvách (životné poistenia) ani samotný finančný agent nevie, kedy zmluva končí. Naviac povinnosť archivovať zmluvy má aj samotná finančná inštitúcia minimálne po celú dobu ich platnosti. Navrhuje sa uchovávať dokumenty na dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby, t.j. dovtedy, kým z hľadiska poskytnutia finančného sprostredkovania môže nastať klientovi škoda.

K bodu 55 až 57

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na dosiahnutie stredného stupňa odbornej spôsobilosti, vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti pre kategórie finančných agentov a kategóriu finančného poradcu.

K bodu 58

Ustanovuje sa, ak nie sú splnené požiadavky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti v lehotách podľa § 41 ods. 9, povinnosť Národnej banky Slovenska odobrať povolenie na vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa taktiež ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska v stanovenej lehote zrušiť zápis podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 60 a 61

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2010 okrem ustanovení čl. I a čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010. Účinnosť 11. júna 2010 I., ktorý je prebratím smernice vyplýva z jej čl. 27; zároveň rovnaká účinnosť sa navrhuje úpravám v zákonoch, ktoré sa bezprostredne na túto transpozíciu vzťahujú, a to: navrhované relevantné ustanovenia Živnostenského zákona, navrhované úpravy zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhované úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu