Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 účinný od 01.01.2015 do 31.03.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

41

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona'), ktorý je predložený do legislatívneho procesu vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Podstatou predloženého návrhu zákona je návrh legislatívnych zmien na zabezpečenie realizácie vládou schválenej Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu z 8. 1. 2014, a to s cieľom zabezpečiť zvýšenie ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu) rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a zdokonalením zákonnej regulácie verejnoprávnych vzťahov v obla sti ochrany finančných spotrebiteľov pri navrhnutom dohľade Národnej banky Slovenska nad ponúkaním a poskytovaním finančných služieb pre finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu, teda finančných inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky a podliehajúcich dohľadu Národnej banky Slovenska. Zároveň predložený návrh zákona obsahuje návrh legislatívnych zmien regulujúcich financovanie súvisiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom navrhnuté rozšírenie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa týka verejnoprávnych vzťahov pri dohľade nad finančným trhom (teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi subjektmi finančné ho trhu a ich klientmi vrá tane finančných spotrebiteľov), čo je zrejmé aj z explicitného vymedzenia predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (naprí klad rozhodcovských súdov).

Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení v šeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), zabezpečenie konania a rozhodovania, v sú vislosti s novou pôsobnosťou, právomocami a kompetenciami Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, zavedenie postupov ukladania sankcií, opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, vykoná vanie dohľadu nad plnením rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska, vydávanie metodických usmernení, odporúčaní a stanovísk v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, vykonávanie ďalších činností a oprávnení v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

Financovanie sú visiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska sa navrhuje z ročných príspevkov dohliadaných subjektov a formou prirážky k ročným príspevkom (teda osobitnými prí spevkami) dohliadaných subjektov vo výške stanovenej a zisťovanej zo základne, ktorou je výška ročné ho príspevku príslušných dohliadaných subjektov, a to za každé právoplatné rozhodnutie vydané v konaní týkajúcom sa ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že dohliadaný subjekt porušil práva finančných spotrebiteľov alebo že porušil svoje povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Financovanie dohľadu pri ochrane finančných spotrebiteľov Národnou bankou Slovenska je navrhované bez zdrojov zo štátneho rozpočtu a iných verejných rozpočtov.

Súčasťou predloženého návrhu zákona popri novele zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) sú – ako článkyII ažVIII – aj sprievodné novely ďalších súvisiacich zákonov z oblasti finančného trhu, a to zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, z ákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, z ákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských ú veroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Tieto sprievodné novely súvisia s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, keďže v novelizovaných zákonoch sa v rozsahu ich predmetu mení pôsobnosť orgánu dohľadu (dozoru, kontroly) nad ponúkaním a poskytovaním služieb pre finančných spotrebiteľov tak, že túto pôsobnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a s tým súvisiace úlohy bude vykonávať Národná banka Slovenska (kým doteraz ho vykonávala Slovenská obchodná inš pekcia). Popritom predložený návrh zákona, vzhľadom na legislatívnu ekonomiku a efektívnosť (a aj na základe pripomienkovania), obsahuje čiastkové úpravy (spresnenia a doplnenia) novelizovaných zákonov, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou, respektíve ktorých cieľom je eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych či čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v doterajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spres ňovaných ustanovení v novelizovaných zákonoch.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie, pričom bude mať možné pozitívne vplyvy na štátny rozpoč et a sociálne vplyvy.

Návrh zákona sa nepredkladá do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne *Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regula čného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môž e mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevaž uje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Náklady súvisiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska budú hradené z ročných príspevkov dohliadaných subjektov a z prirážky k ročnému príspevku dohliadaného subjektu za každé právoplatné rozhodnutie, ktorým Národná banka Slovenska rozhodla, že dohliadaný subjekt porušil prá va finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z uvedeného dôvodu financovanie výkonu ochrany finančného spotrebiteľ a bude zabezpečené bez výdavkov zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančný m trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií N árodnej banky Slovenska o oblasť výkonu ochrany finančného spotrebiteľa v Národnej banke Slovenska. V z mysle uvedenej novely bude môcť Národná banka Slovenska ukladať dohliadaným subjektom aj sankcie v súvislosti s výkonom ochrany práv finančných spotrebiteľov. Výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone ochrany finančného spotrebiteľa b udú príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti možno oč akávať aj zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v dôsledku ulo žených pokút. Z uvedeného dôvodu má návrh pozitívny vplyv na št átny rozpočet. Nie je však možné ani približne predpokladať sumu zvýšeni a príjmov do štátneho rozpočtu, keďže uvedené bude z ávisieť od počtu právoplatne stanovených pokút, čo v súčasnosti nie je mož né určiť.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Sociá lne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť prílež itostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

bez vplyvuKvantifikujte:

bez vplyvu- Rast alebo pokles prí jmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrhom sa zavádza výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľ a na finančnom trhu, ktorý doteraz, s výnimkou oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov zabezpečovaného SOI, nebol vykonávaný žiadnym subjektom. Tým dochádza k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa, ktorá je zameraná na všetky skupiny klientov na finančnom trhu pri poskytovaní finanč ných služieb. V súvislosti s vyššie uvedeným sa roz širujú právomoc a kompetencia Národnej banky Slovenska tak, aby bola zabezpečená vyššia ochrana finanč ného spotrebiteľa. V praxi to bude znamenať, že finanční spotrebitelia budú chrá není pred porušovaním a nedodržiavaním právnych predpisov zo strany poskytovateľov finančných služieb, čo má za cieľ priniesť pre klientov bezproblémové a právom chránené využívanie finančných služ ieb.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

bez vplyvu

DOLOŽKA ZLUÈITE¼ NOSTI

návrhu zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh z ákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančn ým trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zá kona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 3 ods. 1 písm. c), č l. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštit úciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciá lnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/8 7/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení,

-nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení,

-nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičný ch fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č . 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľ ade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a d ôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení,

2.nelegislatívne akty:

-rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 2. júla 2014 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú prísluš ným vnútroštátnym orgánom podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014, Európskej centrálnej banke (ECB/2014/29) (2014/477/EÚ) (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014),

-nariadenie Euró pskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútrošt átnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28. 6. 2014).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovň ami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺ ňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 4),

-smernica Eur ópskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.6/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Eur ópskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ('smernica o nekalých obchodných praktikách') (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25. 11. 2005) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektí vneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9. 10. 2009) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

-rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-475/12 UPC DTH Sàrl proti Nemzeti Média-és Hírközlési Ható ság Elnökhelyettese, [zatiaľ neuverejnený].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2009/138/ES bola stanovená do 31. 3. 2015.

b)Lehota na predloženie ná vrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgá nov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Európska komisia vedie proti Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy č. 2013/2201 v súvislosti s transpozíciou smernice európskeho parlamentu a Rady 2005/26/ES a konanie o porušení zmluvy 2014/0215 v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ.

d)Smernica 2009/138/ES bude prebratá do zákona o poisťovníctve.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financi í Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska.

Osobitná čas ť

K čl. I

Èlánkom I predlož eného návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finan čným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o dohľade') primárne za účelom rozšírenia pôsobnosti Ná rodnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ako aj rieš enie financovania súvisiaceho s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľ ad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Popritom článok I predložené ho návrhu zákona obsahuje aj čiastkové úpravy ustanovení zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe a na základe medzirezortného pripomienkovania a tiež čiastkové úpravy, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia ustanovení zákona o dohľade so súvisiacou aktuálnou legislatívou.

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 1 zákona o dohľade sa explicitne a jednoznačne zohľadňuje, že cieľom dohľ adu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku a tiež k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu aj v záujme ochrany finančných spotrebiteľov (a iných klientov na finančnom trhu), čím sa zohľadňuje navrhnuté rozší renie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

K bodu 2

Navrhnutým doplnením a spresnením § 1 ods. 2 zákona o dohľade (vrátane novelizácie poznámky pod čiarou k odkazu 1) sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančný m trhom výslovne rozširuje o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov [pričom navrhnutá zákonná úprava použ íva terminológiu o oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, keďže rovnaká terminológia o oblasti (nie o úseku) ochrany spotrebiteľov sa používa aj v celom zákone o ochrane spotrebiteľa (zá kone č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov)]. Národná banka Slovenska bude v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vykonávať dohľad nad dodrž iavaním zákonnej (právnej) regulácie verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, a to vrátane dodržiavania špecifickej právnej regulácie pre oblasť finančného trhu vrátane právnej regulácie o finančných službách a tiež vrátane dodržiavania všeobecnej právnej regulácie o ochrane spotrebiteľov vo vzťahu k subjektom finančného trhu a finančným službám. Pri vykonávaní pôsobnosti, právomocí a činností Národnej banky Slovenska v rámci dohľadu v oblasti finanč ných spotrebiteľov sa predpokladá využívanie najlepších osvedčených postupov (best practices) podľa medzinárodnej aj vnútroštátnej praxe v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), a to aj na základe spolupráce a výmeny informácií so Slovenskou obchodnou inšpekciou (ako vnútroštátnym orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov) a so zahraničnými č i nadnárodnými orgánmi dohľadu v oblasti finančného trhu vrátane ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu) pri ponúkaní , poskytovaní a užívaní finančných služieb.

K bodu 3

Navrhuje sa vyprecizovať ustanovenie § 1 ods. 3 písmena a) zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) v záujme zosúladenia tohto ustanovenia s navrhnutým znením § 23 ods. 1 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého Národná banka Slovenska má od 1. 1. 2015 vykonávať dohľad nad dodržiavaním povinností v oblasti ochrany spotrebiteľov pri ponúkaní a poskytovaní spotrebiteľských úveroch zo strany bankových subjektov ako osobitnej skupiny veriteľov (poskytovateľ ov spotrebiteľských úverov) vymedzenej v § 23 ods. 1 druhej vete zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom Koncepcia ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu (ktorú schválila vláda SR dňa 8. 1. 2014) predpoklad á, že vymedzenie veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov), ktorí podl iehajú dohľadu Národnej banky Slovenska sa má v budúcnosti rozšíriť na všetkých veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov) v rámci ď alšej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 4

V rámci navrhnutého rozšírenia pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa navrhuje aj doplnenie a spresnenie znenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade vrátane doplnenia definície finanč ného spotrebiteľa ako spotrebiteľa na finančnom trhu, pričom sa tiež zdô razňuje, že navrhnutá pôsobnosť Ná rodnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014 sa vzťahuje na všetk ých finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finan čnom trhu), s ktorými pri ponúkaní finančnej služby alebo pri uzatváraní alebo plnen í spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí finančnej služby konajú dohliadané subjekty finančného trhu alebo osoby konajúce v mene alebo na účet dohliadaných subjektov finančného trhu.

K bodu 5

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno d) sa do zákona o dohľade zakomponováva aj pôsobnosť Národnej banky Slovenska vykoná vať úlohy, oprávnenia a činnosti v spolupráci s Európskou centrálnou bankou v rámci európskeho jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý vzniká a začne fungovať (od 4. 11. 2014) na základe osobitných právnych predpisov (osobitných právne záväzných aktov Európskej ú nie), predovšetkým nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apr íla 2014 (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014) a rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovení § 1 ods. 3 novooznačeného písmena h) [doterajšieho písmena g)] a § 3 odseku 3 zákona o dohľade v záujme zohľadnenia skutočnosti, že Národná banka Slovenska (ako národný/vnútroštátny orgán dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) musí spolupracovať a vymieňať si informácie aj s Európskou centrálnou bankou (ECB) v rámci európskeho jednotného mechanizmu dohľadu , čo vyžaduje napríklad aj rozhodnutie ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. E Ú L 214, 19. 7. 2014).

K bodu 8

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplniť do § 3 novým odsekom 6 tak, aby Národná banka Slovenska mohla prostredn íctvom záujmového združenia dohliadaných subjektov pôsobiacich v určitej oblasti finančného trhu požiadať o podanie vyjadrenia, vysvetlenia a informácie od jednotlivých dohliadaných subjektov pôsobiacich v prísluš nej oblasti finančného trhu (napríklad aby prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bá nk bola oprávnená zabezpečovať a uskutočň ovať zber podkladov a informácií od jednotlivých bánk a pobočiek zahraničných bá nk).

K bodu 9

Navrhnutým doplnením § 5 ods. 1 o nové písmeno c) sa Národnej banke Slovenska ukladá zabezpečiť vykonávanie dohľadu nad finančným trhom tak, aby príslušný osobitný organizačný útvar Národnej banky Slovenska (útvar dohľadu nad finančným trhom) mohol riadne plniť aj jeho zákonom vymedzenú pôsobnosť, činnosti a úlohy pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov. Touto úpravou sa zohľadňuje rozšírenie pôsobnosti a kompetencií Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 10

Navrhnutou úpravou § 5 ods. 2 sa špecifikuje oprávnenie príslušného vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu Národnej banky Slovenska nad finančný m trhom na udeľovanie a podpisovanie písomných poverení na výkon dohľadu na mieste, na rozhodovanie o postupe útvaru dohľadu pri uskutočňovaní konaní vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov. Touto úpravou sa zohľadňuje rozšírenie kompetencií Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 11

Navrhnutým doplnením § 8 ods. 1 o novú druhú vetu sa upravuje začatie dohľadu na mieste v nadväznosti na zavedenie novej metódy výkonu dohľadu na mieste, keď osoba poverená výkonom dohľadu na mieste vystupuje voči dohliadanému subjektu finančného trhu (ako poskytovateľovi finančnej služby) pod utajenou identitou, teda neodkrýva svoju identitu poverenej osoby. Preto sa ustanovuje, ž e takto vykonávaný dohľad na mieste sa začína prvým úkonom poverenej osoby voči dohliadanému subjektu finančného trhu. Spravidla pôjde o situácie, keď osoba poverená (zamestnanec Ná rodnej banky Slovenska poverený) výkonom dohľadu na mieste vystupuje ako bežný klient (spotrebiteľ), ktorý má záujem o poskytnutie finančnej služby. Účelom takto vykonávaného dohľadu na mieste je preveriť, či si dohliadaný subjekt finančného trhu (ako poskytovateľ finančnej služby) plní voči klientom všetky povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a či nie sú poškodzovan é práva finančných spotrebiteľov. Po preverení postupu dohliadaného subjektu sa poveren á osoba preukáže poverením na výkon dohľadu na mieste a preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska a ďalej postupuje vo výkone dohľadu na mieste. Ide o tzv. metódu mystery shoppingu, teda kontrolného nákupu finančnej slu žby. Pritom úprava v navrhnutých ustanoveniach § 8 ods. 1, § 8 ods. 2 písm. f), § 8 ods. 3 písm. a), § 11 ods. 2 a § 35i o vykonávaní dohľadu na mieste aj nepriamo alebo pod utajenou identitou (ktorý je potrebn ý a slúži na vykonávanie dohľadu na mieste formou kontrolného zaobstarávania finančných služieb aj nepriamo alebo pod utajenou identitou) je obsahovo taká, ako už existujúca zákonná úprava o oprávnení Slovenskej obchodnej inšpekcie a Puncového úradu SR vykonávať kontrolné nákupy aj nepriamo alebo pod utajenou identitou podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. g) a § 5 ods. 6 písm. i) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 38 ods. 2 písm. d) zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncového zákona č. 94/2013 Z. z.).

Zároveň sa v § 8 ods. 1 navrhuje vykonať legislatívnotechnickú úpravu prvej vety, podľa ktorej v novelizovanom ustanovení § 8 ods. 1 prvej vety zostane znenie upravené do jednotného čísla. Touto úpravou sa znenie § 8 ods. 1 prvej vety harmonizuje tak s legislatívnymi pravidlami (podľa ktorých ustanovenia s gramatickým tvarom v jednotnom čísle treba interpretovať a aplikovať podľ a okolností v jednotnom aj v množnom čísle), ako aj s inými súvisiacimi ustanoveniami (napríklad s § 6) zákona o dohľade.

K bodu 12

Navrhnutým doplnením § 8 ods. 2 o nové písmená e) a f) sa ustanovujú nové kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní doh ľadu na mieste aj na účely ochrany finančných spotrebiteľov tak, že osoby poverené vykonaním dohľadu na mieste sú oprávnené zhotoviť obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy s cieľom využiť ich ako dôkazný prostriedok, ale taktiež s ú oprávnené vykonávať kontrolné zaobstarávanie finančných služieb s cieľom naplniť účel ochrany finančných spotrebi teľov tak, aby bolo možné preveriť priamo na mieste, či si dohliadaný subjekt finanč ného trhu ako poskytovateľ finančnej služby splnil všetky povinnosti voči spotrebiteľovi.

K bodu 13

Navrhnutým doplnením a spresnením § 8 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje povinnosť osoby poverenej výkonom dohľadu na mieste preukázať sa dohliadanému subjektu preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska pri začatí výkonu dohľadu, okrem prípadu, ak sa dohľad na mieste začína nepriamo alebo pod utajenou identitou. Povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti sa nahrádza povinnosťou preukázať sa preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska, a to z dôvodu vyššej ochrany osôb poverených výkonom dohľadu na mieste tak, aby dohliadaný subjekt nepoznal adresu ich bydliska, prípadne ich iné osobné údaje (napríklad rodné číslo). Osoba vykonávajúca dohľad na mieste pod utajenou identitou vykoná na začiatku dohľ adu všetky úkony potrebné na preverenie plnenia povinností dohliadaného subjektu pri ponúkaní a poskytovaní finančnej služby finančným spotrebiteľom alebo iný m klientom, najmä preverí plnenie zákonných predzmluvných povinností voči finanč nému spotrebiteľovi alebo inému klientovi, a až následne sa preukáže preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska a poverením na výkon dohľadu na mieste.

K bodu 14

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplniť § 8 ods. 3 písm. d) tak, aby opatrenia na nápravu a lehoty na splnenie opatrení na nápravu, ktoré si navrhol dohliadaný subjekt (na základe zistení z dohľadu na mieste), bolo možné z objektívnych dôvodov určiť alebo zmeniť aj po skončení dohľadu na mieste, napríklad v prí padoch, ak objektívne dôvody pre takýto postup vzniknú až po skončení príslušného dohľadu na mieste.

K bodu 15

Navrhnutým doplnením a spresnením § 11 ods. 2 sa pre prizvané osoby upravujú zákonné pravidlá ich účasti a preukazovania totožnosti na výkone dohľadu na mieste, a to obdobne ako sa úpravou § 8 ods. 3 písm. a) novelizujú zákonné pravidlá pre osoby poverené výkonom dohľadu na mieste (viď bod 13 tejto osobitnej časti d ôvodovej správy).

K bodu 16

Navrhnutou úpravou znenia § 16 odseku 4 sa spresňujú zákonné pravidlá pre predkladanie a výnimky z predkladania takých dokladov (listín), ktoré musia tvoriť prílohy žiadateľovej žiadosti (návrhu na začatie konania), pretože sú potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska v rámci konania o žiadateľovej žiadosti, napríklad o žiadateľovej žiadosti o udelenie žiadosťou požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu.

K bodu 17

Navrhnutou úpravou znenia § 16 odseku 5 druhej vety zákona o dohľade sa spresňujú zákonné pravidlá pre predkladanie a výnimky z predkladania slovenský ch prekladov (teda prekladov do štátneho jazyka) k cudzojazyčným originálom takej technickej dokumentácie a tiež takých iných dokladov (listín), ktoré musia tvoriť prílohy žiadateľovej ž iadosti (návrhu na začatie konania), pričom sú v origináli vyhotovené v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodný ch financií (čiže najmä v anglickom jazyku).

K bodom 18 až 20

Cieľom navrhnutých doplnení § 18 ods. 2, 3 a 7 zákona o dohľade je zjednodušenie doručovania písomností a uplatňovanie právnej fikcie doručenia písomností adresovaných a doručovaných takým fyzický m osobám, proti ktorým už aj v súčasnosti mož no viesť konania podľa predpisov v oblasti finančného trhu, keďže sú prepojené (previazané) s dohliadanými subjektmi finančného trhu buď prostredníctvom ich obchodov, úkonov alebo iných č inností súvisiacich s dohliadanými subjektmi a osobitne prostredníctvom ich funkcií vykonávaných pre dohliadané subjekty, predovšetkým funkcií v orgánoch dohliadaných subjektov, funkcie prokuristov dohliadaný ch subjektov alebo funkcií vrcholných vedúcich zamestnancov dohliadaných subjektov finanč ného trhu. Tieto doplnenia ustanovení § 18 ods. 2, 3 a 7 zákona o dohľade sa navrhujú na základe poznatkov Národnej banky Slovenska z praxe o obštrukciách pri doručovaní písomností (najmä rozhodnutí o ukladaní sankcií) predovšetkým takým fyzickým osobám, ktoré pôsobia alebo pôsobili (pred uplynutím premlčanej lehoty na ich sankcionovanie) vo funkcii š tatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho, riadiaceho, dozorného, kontrolného alebo in ého orgánu dohliadaného subjektu finančného trhu, vo funkcii prokuristu alebo vo funkcii vrcholného vedúceho zamestnanca dohliadaného subjektu finančn ého trhu.

K bodu 21

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové legislatívno-technické spresnenie § 19 ods. 4 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie predmetného ustanovenia, čím sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákon nej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 22

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje spresniť § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade tak, aby konanie začaté na základe podania účastníka konania (žiadateľovej žiadosti) bolo možné prerušiť vždy, keď účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov zistených poč as konania na strane účastníka konania, napríklad, ak účastník bol vyzvaný na preukázanie splnenia materiálno-technických predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu v oblasti finančného trhu, o udelenie ktorého požiadal práve dotyčný účastník konania.

K bodu 23

Navrhnutou úpravou znenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona o dohľade sa zmierňujú zákonné pravidlá pre zastavenie konania vo veciach dohľadu z dôvodu nezaplatenia poplatku ustanoveného za úkon alebo konanie začaté na zá klade podania účastníka konania (napríklad konanie o žiadateľovej žiadosti o udelenie povolenia alebo licencie v oblasti finančného trhu). Podľa doterajšieho znenia § 22 ods. 1 písm. h) sa konanie vo veciach dohľadu z dôvodu nezaplatenia ustanoveného poplatku zastaví vtedy, ak celý príslušný poplatok nebol zaplatený najnesk ôr do konca lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku (lehoty podľa § 41 ods. 2 zákona o dohľade). Podľa navrhnutej úpravy § 22 ods. 1 písm. h) sa konanie vo veciach doh ľadu z dôvodu nezaplatenia ustanoveného poplatku zastaví, ak celý príslušný poplatok nebol zaplatený najnesk ôr do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania, čí m sa na základe poznatkov z praxe vytvára zákonný priestor na to, aby sa pri rozhodovaní o zastavení konaní vo veciach dohľadu zoh ľadňovali aj oneskorene (s omeškaním) zaplatené poplatky za konanie vo veciach dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 24

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje č iastkové spresnenie § 24 ods. 3 zákona o dohľade v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie predmetného ustanovenia, pričom toto legislatívne spresnenie zákona o dohľade je inšpirované ustanovením § 34 ods. 3 správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov). Navrhnutou úpravou § 24 ods. 3 zákona o dohľade sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 25

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje č iastkové doplnenie ustanovenia § 34 zákona o dohľade v záujme zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu rozhodnutí ukladajúcich nepeňažné plnenie sankcionovaným subjektom finančného trhu, čím sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad f inančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykoná vania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 26

Navrhuje sa do zákona o dohľade vložiť novú piatu časť (obsahujúcu nové § 35a až § 35k), pričom v rá mci tejto novej časti sa ustanovujú špecifické všeobecné zákonné pravidlá pre dohľad pri ochrane finančných spotrebiteľov. Pritom navrhnutá zákonn á úprava sa týka verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzť ahov medzi subjektmi finančného trhu a finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), keďže naďalej pre celý dohľad nad finančným trhom vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov plat í výslovné vymedzenie predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade) tak, že predmetom tohto doh ľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov).

K bodu 26 – k § 35a

Vymedzuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Zároveň sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v rámci svojej pôsobnosti v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov vykonáva svoje činnosti a oprávnenia podľa zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a osobitných predpisov v oblasti finančného trhu vrátane predpisov reguluj úcich verejnoprávne vzťahy v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb.

K bodu 26 – k § 35b

Navrhuje sa zaviesť blokové konanie ako zjednodušenú formu zaplatenia sankcie, za drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu) pri dodržiavaní povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ak je dohliadaný subjekt ochotný pokutu zaplatiť, bloky na ukladanie pok út vydáva Národná banka Slovenska. V blokovom konaní bude možné u kladať blokovú pokutu do výšky 2 500 eur. Zaplatením pokuty sa blokové konanie skončí a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. V tejto súvislosti možno zároveň ilustračne poukázať na skutočnosť, že napríklad bloková pokuta (aj pre fyzické osoby – predavačov) do výšky 2 000 eur je ustanovená podľa ustanovení § 29 ods. 3 zákona o potravinách (zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 26 – k § 35c

Navrhuje sa zaviesť rozkazné konanie ako skrátenú a zjednodušenú formu sankčného konania, v ktorom sa budú prejednávať drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu) pri dodržiavaní povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov. Národná banka Slovenska vydá rozkaz o uložení sankcie bez toho, aby dohliadanému subjektu zasielala osobitné oznámenie o začatí konania. Podnetom na takéto konanie a rozhodnutie môže byť podnet finančného spotrebiteľa, prípadne výsledok dohľadu na mieste. Rozkazom o uložení sankcie bude možné ukladať len dva druhy sankcií (pokutu do výšky 5 000 eur a opatrenie na odstránenie a nápravu zistené ho nedostatku), a to aj súčasne. Rozkazom o uložení sankcie sa rieš ia (napríklad aj podľa už existujúcich dopravný ch predpisov) predovšetkým drobné delikty, ak je dôkazná situácia zrejmá a právne posúdenie veci nesporné. Ak dohliadaný subjekt s vydaným rozhodnutím (rozkazom o uložení sankcie) nebude súhlasiť, tak bude mať možnosť podať proti nemu odpor a uplatniť v rámci riadneho konania všetky svoje procesné práva vrátane práva predkladať svoje vyjadrenia (tvrdenia) a navrhovať a predkladať dôkazy. Ak dohliadaný subjekt nepodá odpor, tak vydaný rozkaz o uložení sankcie nadobudne účinky právoplatného rozhodnutia.

K bodu 26 – k § 35d

Navrhuje sa ustanoviť špecifické oprávnenie osoby poverenej výkonom dohľadu na mieste vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov, konkrétne sa navrhuje ustanoviť oprávnenie dohliadajúcej osoby uložiť dohliadanému subjektu bezprostredné (okamžité) vykonanie opatrení na odstránenie zisteného nedostatku v záujme efektívnej ochrany finančných spotrebiteľov. Toto oprávnenie je špecifické z hľadiska všeobecných oprávnení pri výkone dohľadu na mieste, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 8 ods. 2 zákona o dohľade. Navrhnutým ustanovením týchto špecifických oprávnení sa vytvára zákonný priestor na efektívne a operatívne napĺňanie cieľa ochrany finanč ných spotrebiteľov v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorým je ochrana práv a právom chr ánených záujmov finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, posky tovaní a užívaní finančných služieb, ak sú ohrozené alebo poškodené konaním poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu). Keďže pri uložení takého opatrenia ide o bezprostredné zásahy do vykonávania podnikateľskej činnosti dohliadaného subjektu v záujme ochrany finančn ých spotrebiteľov, tak pre postihnutý dohliadaný subjekt sa vytvára zákonný priestor na obranu jeho zá ujmov vo forme možnosti podať námietku proti uloženému opatreniu. Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je obdobná ako už existujúca zákonná úprava o štátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov.

K bodu 26 – k § 35e

Navrhuje sa ustanoviť ďalšie špecifické právomoci Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, a to konkrétne oprávnenie zak ázať poskytovateľovi finančnej služby (dohliadan ému subjektu finančného trhu) použitie nekalej obchodnej praktiky (ktorá ešte nebola vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí), ako aj oprávnenie zakázať použitie neprijateľnej podmienky v neprospech finančných spotrebiteľov v zmluvách o poskytnutí finančnej služby. Navrhnutým ustanovením týchto špecifických právomocí Národnej banky Slovenska sa vytvára zákonný priestor na efektívne a operatívne zabezpečovanie cieľa ochrany finančných spotrebiteľov v oblasti verejnoprávnych vz ťahov, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb, ak sú ohrozené alebo poškodené konaním poskytovateľa finančnej služby (dohliadan ého subjektu finančného trhu). Účelom navrhnutej zákonnej úpravy je najmä úsilie predchádzať poškodzovaniu práv finančných spotrebiteľov pri zistení hroziaceho po škodzovania a tiež pri zistení už vzniknutého poškodenia finančných spotrebiteľov, ktoré ohrozuje aj ďalších finančných spotrebiteľov, ale taktiež úsilie o ďalšiu prevenciu vážneho porušovania povinností pri ponúkaní (marketingu), poskytovaní alebo užívaní finančných služieb. Uvedené právomoci vykoná Národná banka Slovenska formou rozhodnutia o predbežnom opatrení alebo formou sankčného rozhodnutia. Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančný ch spotrebiteľov je inšpirovaná už existujúcou zákonnou úpravou o št átnom dozore pri ochrane spotrebiteľov. Zároveň sa novým § 35e odsekom 2 zákona o dohľade navrhuje explicitne ustanoviť, že Národná banka Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (teda v rámci verejnoprávnych vzťahov) je príslušná posudzovať nekalé obchodné praktiky poskytovateľov finančných služieb (dohliadaných subjektov finančného trhu) a že rovnako je príslušná posudzovať neprijateľné podmienky v zmluvách o poskytnutí finančnej služby, pričom v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami ide výlu čne o posudzovanie predbežnej otázky (čím sa zabezpečuje rešpektovanie súdnej judikatúry) v rámci rozhodovania v režime zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade. Prejudiciálnym posúdením nebude nijako dotknutá pôsobnosť a právomoc iných orgánov, ktoré budú oprávnené rovnako posudzovať nekalé obchodné praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky na iný zákonom stanovený účel (napríklad Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľský ch zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich). Logicky výkladom ratione legis je vylúčený akýkoľvek dosah a presahovanie posúdenia nekalosti praktiky alebo neprijateľ nosti zmluvnej podmienky na súkromnoprávny rozmer právnych vzťahov. V tomto zmysle je aj v novom § 35e odseku 2 zá kona o dohľade zabezpečené rešpektovanie pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov) na rozhodovanie sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a finan čnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi dohliadaných subjektov, keďže naďalej pre celý dohľad nad finančným trhom vrá tane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov platí výslovné vymedzenie predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finan čnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patr í do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (naprí klad rozhodcovských súdov). Pre objasnenie je potrebné doplniť, že ani zákaz nekalej obchodnej praktiky alebo neprijateľ nej zmluvnej podmienky vydaný zo strany Národnej banky Slovenska (rovnako tak jeho nevydanie) nemôže ani nebude predstavovať prekážku rozhodovania týchto ot ázok súdmi Slovenskej republiky podľa predpisov procesného práva, či už v režime pre judiciálneho alebo meritórneho rozhodovania.

K bodu 26 – k § 35f

Navrhuje sa ustanoviť osobitné sankcie, ktoré bude Národná banka Slovenska príslu šná ukladať za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom medzi tieto druhy sankcií majú s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov patriť opatrenia na odstránenie a nápravu zistený ch nedostatkov, pokuty do výšky 700 000 eur (a za opakované alebo závažné nedostatky pokuty až do vý šky dvojnásobku uvedenej základnej sadzby, teda až do výšky 1 400 000 eur), zákaz použ ívať nekalú obchodnú praktiku, zákaz používať neprijateľnú podmienku v zmluvách o poskytnutí finančnej služby, zákaz poskytovať finančnú služ bu a zákaz sprostredkúvať finančnú službu, na ktorú sa vzťahuje zistený nedostatok (až do odstránenia tohto nedostatku), povinnosť uverejniť opravu neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, odobratie povolenia alebo iného udeleného oprávnenia na vykoná vanie činnosti v oblasti finančného trhu, zrušenie registrácie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu a výmaz z príslušného registra osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu, ako aj iné sankcie ustanovené osobitnými predpismi v oblasti finančného trhu s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov. Tieto sankcie pre poskytovateľov finančných služieb (pre dohliadané subjekty finančného trhu) za ich nedostatky v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov sú špecifické tak z hľadiska základných sankcií pre jednotlivé druhy dohliadaných subjektov finančného trhu podľa zákonnej úpravy regulujúcej podnikanie jednotlivých druhov dohliadaných subjektov finančného trhu v jednotlivých oblastiach finančného trhu [osobitne v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, trhu cenných papierov (kapitálového trhu) a dôchodkového sporenia], ako aj z hľadiska základných sankcií, ktoré sú príslušné ukladať orgány štátneho dozoru v oblasti ochrany spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov, napríklad Slovenská obchodná inšpekcia podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je inšpirovaná už existujúcou zákonnou úpravou o š tátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov. Navrhovaná právna úprava nevylučuje súbeh ukladania jednotlivých sankcií, pokiaľ ich uloženie bude ich povahou zlučiteľné. Osobitne je súbeh predpokladaný pri predbežnom zákaze používania neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky a následnej sankcie vo veci samej, ktorá môž e byť pochopiteľne odlišná. Najprísnejšou sankciou bude zrušenie povolenia, zruš enie registrácie alebo výmaz z príslušného registra osôb. V odseku 2 sa počíta, ako už bolo naznačené, aj s recidívou protiprávneho konania v posledných 12 mesiacoch, pričom sa vymedzuje priorita postihu za závažné protiprávne konanie ustanovené v § 35g ods. 1.

K bodu 26 – k § 35g

Navrhuje sa ustanoviť osobi tnú zákonnú úpravu o ukladaní najdôraznejších sankcií za závažné nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov tak, že v dôsledku uloženia týchto najdôraznejších sankcií zaniknú oprávnenia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, pričom medzi tieto najdôraznejšie sankcie s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov pred najzávažnejšími nedostatkami má patriť odobratie povolenia alebo iného udeleného oprávnenia Národnou bankou Slovenska na vykoná vanie činnosti v oblasti finančného trhu alebo vydanie rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým rozhodne o zrušení registrácie a výmaze z príslušného registra osôb oprá vnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu alebo o ponechaní pôvodného stavu. Pritom sa však zohľadňuje, že Národná banka Slovenska vykonáva právomoci v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov aj vo vzťahu k takým zahraničným subjektom finančného trhu (zahraničným finančným inštitúciám ako poskytovateľom finančných služieb) podnikajúcim na území Slovenska v oblasti f inančných služieb, ktorým Národná banka Slovenska povolenie ani iné podnikateľské oprávnenie neudelila, pričom tieto zahraničné subjekty finančného trhu (zahraničné finančné inštitúcie) vykonávajú na území Slovenskej republiky činnosť na základe princípu jednej licencie pre viaceré druhy finančných inštitúcií (subjektov finančného trhu) a tiež práva slobodného poskytovania služieb v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Preto Národná banka Slovenska ako orgán ochrany finančných spotrebiteľov oznámi príslušnému zahraničnému domovskému orgánu dohľadu zistené závažné nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov zistené v prípade zahraničného subjektu (finančnej inštitúcie) podnikajúceho na území Slovenska v oblasti finančných služieb.

K bodu 26 – k § 35h

Navrhuje sa ustanoviť spoločné zákonné pravidlá pre ukladanie sankcií poskytovateľom finančných služ ieb (dohliadaným subjektom finančného trhu) za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré sú obsahovo harmonizované s už existujú cimi zákonnými pravidlami pre ukladanie sankcií dohliadaným subjektom za nedostatky zistené pri výkone dohľadu podľa zákonných úprav pre jednotlivé vecné oblasti (sektory) finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 8 až 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 13 až 15 zákona o cenný ch papieroch a investičných službách (zá kona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 a zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 19 ods. 4 a § 10 ods. 5 a 6 zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení zá kona č. 132/2013 Z. z. a neskorších predpisov), § 62 ods. 3 až 5, § 78 ods. 4 až 6 a § 86 ods. 4 až 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 39 ods. 2 a 6 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6, 8 a 9 zákona o kolektívnom investovaní (zá kona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 71 ods. 4 a 6 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.), § 24a ods. 3, 5, 6 a 8 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.) a § 115 ods. 6 a 8 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v súvislosti s ukladaním opatrení na nápravu, pokú t alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná aj právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. júla. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná aktuálnou judikatúrou o administratívnom sankcionovaní [napríklad v rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/9/2012 z 21. 2. 2013 o preskúmavaní plynutia premlčacej lehoty na uloženie administratívnej sankcie] a zákonnou úpravou podľa § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a podľa § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

K bodu 26 – k § 35i

Navrhuje sa ustanoviť zákonné pravidlá o zmluvách o poskytnutí finančných služieb uzavretých v rámci kontrolného zaobstarávania finančných služieb, čo má patriť medzi významné nástroje slúžiace na výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ak v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby bola uzavretá zmluva o poskytnutí finančnej služby, táto zmluva sa ruší doručením oznámenia Národnej banky Slovenska pr íslušnému dohliadanému subjektu o tom, že ide o kontrolné zaobstaranie finančnej služby. Zároveň sa navrhuje ustanoviť zákonné pravidl á pre vrátanie (uhradenie) celých finančných plnení (či už peňažných alebo iných majetkov ých plnení), ktoré boli uhradené dohliadanému subjektu alebo dohliadaným subjektom v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby uzavretou v rámci kontrolného zaobstarania finanč nej služby pri výkone dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom sa tiež navrhuje ustanoviť, že vrátením (uhradením) celých finančných plnení, ktoré boli uhradené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby, nie je dotknuté ustanovenie § 2 ods. 12 zákona o dohľade, v zmysle ktorého ostatné náklady súvisiace so zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa rozčleňujú tak, že dohliadaný subjekt znáša náklady vzniknuté dohliadanému subjektu a Národná banka Slovenska znáša náklady vzniknuté Národnej banke Slovenska. Okrem toho sa navrhuje explicitne, jasne a jednoznačne ustanoviť, že informácie a podklady získané v súvislosti s kontrolným zaobstaraním finančnej služby možno použiť na účely výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov, na čo nemá (nebude mať) žiadny vplyv ani zrušenie a neplatnosť zmluvy o poskytnutí finanč nej služby uzavretých v rámci kontrolného zaobstarávania finančných služieb, čím sa zároveň navrhovanou legislatívnou úpravou eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačn é komplikácie a prispieva sa k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpeč enie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov.

K bodu 26 – k § 35j

Navrhuje sa ustanoviť základné pravidlá o spôsoboch predkladania podaní a o obsahu podaní (náležitostiach podaní) finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov finančného trhu a tiež podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovan ím finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov finančného trhu (poskytovateľov finančných služieb). Takéto podanie by malo obsahovať najmä označenie predkladateľa podania, označenie veci, ktorej sa podanie týka, označenie dotknutého dohliadaného subjektu, uvedenie toho, čo predkladateľ chce svojím podaním dosiahnuť (čo predkladateľ sleduje alebo požaduje svojím podaním), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a podpis predkladateľa; podanie však môže obsahovať taktiež ozna čenie ďalších dotknutých osôb aj bez ich súhlasu, teda môže obsahovať aj osobn é údaje ďalších dotknutých osôb aj bez ich súhlasu, ak o nich predkladateľ vie. K podaniu by sa mali prikladať podklady a doklady (listiny), ktoré má predkladateľ k dispozí cii a ktoré sa týkajú predmetu podania. Pre prípad, že predkladané podanie nebude mať náležitosti potrebné na jeho vybavenie, tak sa Národnej banke Slovenska ukladá úloha požiadať predkladateľa o doplnenie (doloženie, opravu, zaslanie) chýbajúcich, chybných alebo neúplných informácií, podkladov a dokladov (listín), pričom zároveň sa Národnej banke Slovenska ukladá úloha poučiť predkladateľa o tom, čo a ako treba doplniť, doložiť, opraviť a zaslať (ako a aké nedostatky podania treba odstrániť). Zároveň sa Národnej banke Slovenska ukladá povinnosť vybavovať podania súvisiace s ponúkaní m alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov finančného trhu (poskytovateľov finančných služieb) tak, aby pri ich vybavovaní nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, osobných ú dajov, bankového tajomstva, daňového tajomstva ani iných informácií utajovaných alebo chr ánených zákonnou povinnosťou mlčanlivosti.

K bodu 26 – k § 35k

Navrhuje sa ustanoviť, že na verejnoprávne vzťahy pri ochrane finančných spotrebiteľov sa použije nielen š pecifická zákonná úprava o ochrane finančných spotrebiteľov podľa ustanovení § 35a až § 35j zákona o dohľade, ale s cieľom presadenia hodnôt ochrany spotrebiteľa subsidiárne sa použije aj zákonná úprava o dohľade nad dohliadanými subjektmi finančné ho trhu, teda použijú sa aj všeobecné základné pravidlá a nástroje pre dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, pre vykonávanie dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku nad dohliadanými subjektmi finanč ného trhu a pre konania pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu nad finančným trhom, respektíve vo veciach dohliadaných subjektov finančné ho trhu. Uvedené znamená, že výkon ochrany finančných spotrebiteľov sa bude uskutočň ovať prostredníctvom nástrojov dohľadu na mieste, nástrojov dohľadu na diaľ ku a nástrojov na uskutočňovanie konaní vo veciach dohľadu, pričom však tieto nástroje sa budú využívať na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním zákonnej (právnej) regulácie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vrátane právnej regulácie o finančných službách.

V súvislosti s uvedeným pripadne Národnej banke Slovenska aj možnosť vydať stanovisko vo veciach neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo nekalých obchodných praktík vychádzajúce z praxe a zistení Ná rodnej banky Slovenska a reagujúce na konkrétne prípady. Stanovisko bude mať v intenciách kompetencie Národnej banky Slovenska v ýhradne odporúčací a verejnoprávny charakter, bez akýchkoľvek presahov do sféry súkromného práva. Národná banka Slovenska v súvislosti so zverejnením stanoviska zachová anonymitu identifikačný ch údajov týkajúcich sa spotrebiteľa.

K bodu 27

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 36 ods. 4 zákona o dohľade sa toto ustanovenie spresňuje a zovšeobecňuje sa na všetky registre v oblasti finančného trhu vedené Národnou bankou Slovenska. Doterajšie znenie § 36 ods. 4 sa totiž vzťahovalo len na registre vedené podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorší ch predpisov), hoci Národná banka Slovenska už doteraz vedie aj iné registre v oblasti finančného trhu, napríklad už doteraz vedie registre podľa zá kona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 28

Navrhnutým doplnením § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade sa pravidlá o zverejňovaní právoplatných rozhodnutí Ná rodnej banky Slovenska vo veciach dohľadu nad finančným trhom rozširujú aj o pravidlá zverejňovania právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebite ľov s výnimkou rozhodnutí (blokov) o uložení pokú t v blokovom konaní. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť zá konný priestor pre prístup verejnosti k rozhodovacej praxi (rozhodnutiam) Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov berúc do úvahy aj skutočnosť, že v tejto oblasti zatiaľ neexistuje ustálená rozhodovacia prax, ktorá by ovplyvňovala právnu teóriu v oblasti spotre biteľského práva a ktorá by napomáhala finančným spotrebiteľ om (spotrebiteľov na finančnom trhu) lepšie sa orientovať v obsahu a vo výkone spotrebiteľských prá v a aj v obsahu povinností poskytovateľov finančných služieb (dohliadaných subjektov finančného t rhu). Rozhodnutia (bloky) o uložení pokút v blokovom konaní sa navrhuje nezverejňovať, pretože pô jde o sankčné rozhodnutia za drobné zrejmé nedostatky dohliadaných subjektov, ktorými neboli zásadne poškodené práva finančných spotrebiteľov.

K bodu 29

Navrhnutým doplnením § 39 o nové písmeno c) sa do zákona o dohľ ade zakomponováva, že Národnej banke Slovenska (medzi výnosy z hospodárenia) patria aj navrhované nové prirážky k ročným príspevkom (nové osobitné príspevky) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré slúžia na čiastočnú úhradu nákladov Národnej banky Slovenska na výkon ochrany finančných spotrebiteľov, pričom podrobnejšiu zákonnú úprava o navrhovan ých nových prirážkach k ročným príspevkom (o nových osobitn ých príspevkoch) obsahuje – v súlade so systematikou zákona o dohľade – navrhovaný nový § 40a (ku ktorému obsahuje zdôvodnenie bod 34 tejto dôvodovej správy).

K bodu 30

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje č iastkové legislatívno-technické vyprecizovanie ustanovenia § 40 ods. 1 v záujme zjednoduš enia interpretácie a aplikácie tohto ustanovenia.

K bodu 31

V záujme zjednodušenia v ýpočtu ročných príspevkov dohliadaných subjektov a zostavovania rozpočtu Národnej banky Slovenska sa navrhuje upraviť § 40 ods. 2 zákona o dohľade tak, aby sa o jeden rok spätne posunul kalendárny rok, za ktorý objem akt ív vykázaných v ročnej účtovnej závierke dohliadaných subjektov tvorí základňu pre výpočet ročného príspevku na bežný kalendárny rok. Napríklad podľa doterajšej úpravy by základňu pre vý počet ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2015 tvoril objem aktív vykázaný ch v ich účtovnej závierke zostavenej ku koncu roka 2014, kým podľa navrhnutej novelizácie § 40 ods. 2 by základňu pre výpočet ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2015 tvoril objem aktív vykázaných v ich účtovnej závierke zostavenej už ku koncu roka 2013.

K bodu 32

Navrhuje sa vyprecizovať ustanovenie § 40 ods. 6 tretej vety a terminologicky ho harmonizovať s ďalšími ustanoveniami § 40 zákona o dohľ ade tak, aby sa v celom § 40 používala jednotná terminológia o oprávnení na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, keďže dosiaľ sa v rámci § 40 iba v odseku 6 tretej vete používala terminológia o povolení (nie o oprávnení) na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu. Zároveň sa na základe poznatkov z praxe navrhuje vyprecizovať § 40 ods. 6 tretiu vetu z hľadiska zá niku povinnosti uhrádzať ročný príspevok a splátky ročného prí spevku.

K bodom 33 a 34

Navrhnutými legislatívno-technickými úpravami ustanovení § 40 ods. 8 a zároveň § 40 ods. 9 druhej vety zákona o dohľade sa eliminuje duplicitná úprava v týchto ustanoveniach s ustanovením § 40 ods. 9 prvej vety, čím sa zároveň ustanovenia § 40 ods. 8 a § 40 ods. 9 druhej vety harmonizujú s podrobnou precíznou úpravou v § 40 ods. 9 prvej vete zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 35

Navrhnutými novými ustanoveniami § 40a zákona o dohľade sa navrhuje zavedenie platenia a ustanovenie pravidiel plateni a nových prirážok k ročným príspevkom (nových osobitných prí spevkov) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré [podľa navrhnutého § 39 nového písmena c)] majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov Národnej banky Slovenska na výkon ochrany finančných spotrebiteľov. Navrhované osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) sa majú (budú) platiť popri ročných príspevkoch dohliadaných subjektov finančného trhu (pričom pravidlá platenia ročných príspevkov upravujú ustanovenia § 40 zákona dohľade). Ustanoveniami nového § 40a odseku 1 sa navrhuje uloži ť dohliadaným subjektom finančného trhu (ako poskytovateľom finančných služieb) povinnosť platiť osobitný príspevok (prirážku k ročnému príspevku tohto dohliadaného subjektu) za každé právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska vydané v konaní vedenom proti tomuto dohliadanému subjektu za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že tento dohliadaný subjekt porušil právo finančného spotrebiteľa alebo že porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ide o právoplatné sankčné rozhodnutia v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, ktorými dohliadanému subjektu (ako poskytovateľovi finančných služieb) bolo uložené opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku, pokuta, zákaz alebo iná sankcia za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z okruhu sankčných rozhodnutí v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, za ktoré dohliadané subjekty (poskytovatelia finančných služieb) majú povinne platiť osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom), sa navrhuje výslovne vylúčiť rozhodnutia o predbežných opatreniach (keďže nejde o meritórne rozhodnutia vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov), ako aj rozhodnutia vydané v tzv. skrátených konaniach či zjednodušených konaniach, teda rozhodnutia vydané v rozkaznom konaní a tiež pokuty uložené v blokovom konaní. Dôvodom navrhnutého vylúčenia týchto druhov rozhodnutí v tzv. skr átených konaniach je predovšetkým skutočnosť, že spravidla ide o administrat ívne menej náročné konania, pri ktorých by Národnej banke Slovenska nemali vzniknúť významné náklady v súvislosti s ich vedením. Ustanoveniami nového § 40a odseku 2 sa navrhuje ustanoviť výšku každého osobitného príspevku dohliadaného subjektu (priráž ky k ročnému príspevku) ako peňažnú sumu, ktorá sa rovná (bude rovnať) vý ške 1% z ročného príspevku určeného pre príslušný dohliadaný subjekt (poskytovateľa finančných služieb) podľa ustanovení § 40 zákona o dohľade, a to za každé také právoplatné rozhodnutie, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v kalendárnom roku bezprostredne predchádzajúcom kalendárnemu roku, na ktorý sa platí osobitný príspevok (prirážka k ročnému príspevku). V rámci nového § 40a odseku 2 sa zá roveň navrhuje ustanovi ť minimálnu výšku osobitného príspevku (prirážky k príspevku) za každé právoplatn é rozhodnutie, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ale taktiež sa navrhuje ustanoviť celkovú maximálnu výšku osobitných príspevkov (prirážok k ročnému príspevku) v jednom kalendárnom roku ako peňažnú sumu, ktorá sa rovná výške 5% z ročného príspevku určeného pre prí slušný dohliadaný subjekt (poskytovateľa finančných služieb) podľa ustanovení § 40 zákona o dohľade. Takto navrhnutá maximálna v ýška osobitných príspevkov (prirážok k ročnému príspevku) znamená, že ak v jednom kalendárnom roku bolo proti dohliadanému subjektu vydaných viac ako päť právoplatných rozhodnutí, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatky (protiprávne delikty) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, tak tento dohliadaný subjekt v príslušnom kalendárnom roku celkovo zaplatí osobitné príspevky (prirážky k ročnému príspevku) v celkovej výške, ktorá sa rovná výške 5% z ročného príspevku určeného pre tento dohliadaný sub jekt na príslušný kalendárny rok. Okrem toho sa v rámci nového § 40a odseku 3 navrhuje ustanoviť, že osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) sa uhrádzajú zároveň s ročným príspevkom na príslušný kalendárny rok a že na osobitné príspevky (prirážky k ročnému príspevku) sa subsidiárne použijú aj zákonné pravidlá o ročných príspevkoch podľa § 40 zákona o dohľade vtedy, ak pre osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) nie sú v § 40a zákona o dohľade zakotvené špecifické zákonné pravidlá (napríklad na splatnosť a na omeškanie so zaplatením osobitného príspevku sa vzťahujú rovnaké zákonné pravidlá ako na splatnosť a na omeškanie so zaplatením ročného prí spevku). Účelom navrhnutej úpravy o osobitných príspevkoch (prirážkach k ročným príspevkom) je zabezpečiť čiastočné financovanie výkonu ochrany finančný ch spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré v ostatnom období (ostatnom kalendárnom roku) boli postihnuté za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, v dôsledku čoho vznikajú Národnej banke Slovenska osobitné ná klady na vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi, predovšetkým na uskutočnenie sankčných konaní proti t ýmto dohliadaným subjektom. Nový inštitút prirážok k ročným príspevkom (osobitných príspevkov) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), sa tiež navrhuje čiastočne ako preventívny nástroj, ktorý má slúžiť na zabezpeč enie disciplíny všetkých dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb) pri dodržiavaní ich povinností v oblasti ochrany finančných spotrebite ľov.

K bodu 36

Navrhnuté prechodné ustanovenia v novom § 45d, ktoré súvisia s úpra vami podľa navrhnutej novelizácie zákona o dohľ ade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), sú analogické ako dosiaľ štandardne použí vané prechodné ustanovenia v zákonoch v oblasti finančného trhu. Pritom navrhnutým § 45d odsekom 1 sa ustanovuje, že od účinnosti navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda od 1. 1. 2015) sa novelizovanými ustanoveniami zákona o dohľade spravujú aj prá vne vzťahy upravené zákonom o dohľade (teda verejnoprávne vzťahy súvisiace s dohľadom nad finančným trhom a regulované zákonom o dohľade), ktoré vznikli ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľ ade (teda pred 1. 1. 2015), ak sa v novom § 45d odsekoch 2 až 4 zákona o dohľade neustanovuje inak; pritom však vznik týchto právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), sa však posudzujú (budú posudzovať) podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda až do 31. 12. 2014). Zároveň v § 45d nových odsekoch 2 až 4 zákona o dohľade sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dohľad, dozor), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia e šte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa pr ávnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda až do 31. 12. 2014). Keďže Národnej banke Slovenska majú byť podľa navrhnutej zá konnej úpravy zverené nové kompetencie, pôsobnosť a právomoci na vykonávanie dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov od účinnosti navrhnutej zákonnej úpravy (teda od 1. 1. 2015), tak Národná banka Slovenska bude vykonávať nové kompetencie, pôsobnosť a právomoci na výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (vrátane dohľadu nad dodržiavaním právnej regulácie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu) vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré nastali od účinnosti navrhnutej novelizácie (teda od 1. 1. 2015).

K bodom 37 a 38

Navrhuje sa aktualizovať a spresniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, ktorý tvor í prílohu k zákonu o dohľade (zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pritom navrhnutá aktualizácia a spresnenie zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie nemá obsahovo žiadny vplyv na už uskutočnené prebratie právne závä zných aktov Európskej únie, ktorého podstatou v rámci zákona o dohľade bolo a naď alej bezo zmeny zostáva ustanovenie (určenie) Národnej banky Slovenska za prísluš ný vnútroštátny orgán dohľadu v zmysle prebratých právne zá väzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o dohľade.

K bodu 39

Navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovení zákona o dohľade, ktorým sa v celom zákone slová 'internetová stránka' vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami 'webové sídlo' v príslušnom tvare, sa zohľadňuje aktuálna právna regulácia v oblasti informač ných systémov, ktorá už nepoužíva pojem 'internetová stránka' , ale aktuálnejší pojem 'webové sídlo'. Zároveň navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovení zákona o dohľade, ktorým sa v celom zá kone (okrem už neaktuálnych prechodných ustanovení) slová 'osobitný zákon25)' vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami 'osobitný predpis25)' v príslušnom tvare, vrátane spresnenia poznámky pod čiarou k odkazu 25 sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančného trhu existujúca aj podľa iných relevantných právne záväzných aktoch ako sú zákony, teda podľa nariadení Európskej únie v oblasti finančného trhu (ktoré podľa čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zákonmi SR), medzi ktoré patrí aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.575/2013 z 26.júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č.648/2012 (Ú.v.EÚ L176, 27.6.2013) v platnom znení, ktorého citácia sa navrhuje doplniť do relevantnej poznámky pod čiarou k odkazu 25.

K čl. II

ÈlánokII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona NRSR č.566/1992Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o NBS'), ktorá primá rne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Popritom článok I predloženého návrhu zá kona obsahuje aj čiastkové úpravy ustanovení zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe a na základe medzirezortného pripomienkovania a tiež čiastkové úpravy, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia ustanovení zákona o dohľade so súvisiacou aktuá lnou legislatívou.

K bodu 1

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenia ustanovení zákona o NBS, ktoré v celom texte tohto zákona (okrem § 17f ods. 7) spočívajú v nahradení názvu Eur ópskeho spoločenstva názvom Európskej únie, a to v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhl ásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie vrátane jej medziná rodnoprávnej subjektivity. Európska únia od 1.12.2009 (čiže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy) v celom rozsahu nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom, pričom Európske spoločenstvo od 1.12.2009 zaniklo a bolo nahradené inkorporovaním do Európskej únie. Z ároveň sa inštitúcie Európskeho spoločenstva stali inštitúciami Európskej únie, právo Európskeho spoločenstva (acquis communautaire) bolo inkorporované do práva Euró pskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (pôvodne do 31. 10. 1993 Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva) bola od 1.12.2009 výrazne upravená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Navrhnuté čiastkové legislatívne úpravy ustanovení zákona o NBS, ktoré spočívajú v nahradení ná zvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie, sa nevzťahujú na doterajšie ustanovenie § 17f ods. 7 zákona o NBS, keďž e v tomto ustanovení sú zároveň popri sebe použité názvy Európskeho spoločenstva aj Európskej únie. Preto z ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS je potrebné samostatným bodom (bodom 7) vypustiť slová 'Európske spoločenstvo a'.

K bodu 2

Navrhnutým legislatívnym spresnením § 1 ods. 3 sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska (ktorá je národným/vnútroštátnym orgánom dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zároveň aj účastníkom Európskeho systému finančného dohľ adu) vedie konania a vydáva rozhodnutia podľa právnej regulácie pre dohliadané subjekty finančného trhu existujú cej aj vo forme iných relevantných právne záväzných aktoch ako sú zákony, teda vo forme nariadení Európskej ú nie v oblasti finančného trhu (ktoré podľa čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zá konmi Slovenskej republiky), medzi ktoré konkrétne patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.575/2013 z 26.júna 2013 o prudenciá lnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č.648/2012 (Ú.v.EÚ L176, 27.6.2013) v platnom znení.

K bodu 3

Navrhnutou úpravou § 2 ods. 3 sa explicitne a jednoznačne zohľadňuje, že cieľom výkonu pôsobnosti Ná rodnej banky Slovenska v oblasti finančného trhu je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku a tiež k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu aj v záujme ochrany finanč ných spotrebiteľov (a iných klientov na finančnom trhu), čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rá mci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

Zároveň sa v nadv äznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona, navrhuje tiež aktualizácia a doplnenie novelizovanej poznámky pod čiarou k odkazu 1b patriacej k ustanoveniam § 2 ods. 3 zákona o NBS tak, aby sa zabezpečila jej harmonizá cia so súvisiacou aktuálnou legislatívou aj doplnenie zohľadňujúce navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finanč ných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona. Prito m do okruhu aktualizovaných a dopĺňaných predpisov [pri novelizácii poznámky pod č iarou k odkazu 1b], s ktorými súvisí aj navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, patrí predovšetkým zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžič kách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (zákon č.266/2005Z.z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 4 až 6

Novelizáciou ustanovení § 7 ods. 1 a 3 zá kona o NBS sa navrhuje upraviť celkový počet členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska (a to úpravou poč tu členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska vymenúvaných a odvolávaných vládou SR) v záujme toho, aby na úrovni členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska bola zabezpečená gescia nad jednotlivými oblasťami mimoriadne rozsiahlych pôsobností a úloh Národnej banky Slovenska. Zároveň novelizáciou ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o NBS sa navrhuje upraviť dĺžku jedného funkčného obdobia členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska, prič om sa zohľadňuje postupne rozširovaný mimoriadny rozsah pôsobností a úloh Národnej banky Slovenska. V tejto súvislosti možno poukázať aj na reguláciu o bankových radách iný ch národných centrálnych bánk, napríklad Banková rada È eskej národnej banky (ÈNB) má sedem členov a tvorí ju guvernér, dvaja viceguvernéri a š tyria ďalší členovia Bankovej rady ÈNB (podľa § 6 ods. 1 českého zákona č. 6/1993 Sb. o Èeskej národnej banke). Súčasne prechodné ustanovenia v novom § 49ad ods. 1 a 2 zákona o NBS riešia aj vzťah novelizovaných ustanovení §7 o členoch Bankovej rady Národnej banky Slovenska a pravidlách členstva v Bankovej rade Národnej banky Slovenska k osobám vymenovaným za členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska pred dátumom účinnosti navrhnutého zákona.

K bodu 7

Cieľom navrhnutého legislatívneho vyprecizovania ustanovenia § 8 ods. 1 na základe medzirezortného pripomienkovania je zabezpečenie jeho harmonizá cie s ustanoveniami § 9 ods. 1 zákona o NBS.

K bodom 8 a 9

Navrhnutou úpravou § 15 ods. 1 a navrhnutým novým § 16a zákona o NBS sa pôvodné ustanovenie § 15 ods. 1 tretej vety z hľ adiska systematiky presúva do nového § 16a, pričom zároveň na základe pozna tkov z praxe sa toto ustanovenie vyprecizováva a dopĺňa sa o ochranu pojmov minca, bankovka a mena, čo sú kľúčové prvky peňažnej meny a sústavy zákonných platidiel existujúcej na území v Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava je inšpirovaná aj obdobnými zákonnými úpravami, najmä českou zákonnou úpravou podľa § 16a zákona o Èeskej národnej banke (českého zákona č. 6/1993 Sb. v znení neskorších predpisov) a slovenskými zákonnými úpravami o ochrane pojmov v oblasti finančného systému, napríklad ochrana pojmov ' banka' a 'sporiteľňa' podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), pojmov 'poisťovňa' a 'zaisťovň a' podľa § 4 ods. 2 a § 6 ods. 2 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) a pojmov 'finančný agent' a 'finančný poradca' podľa § 6 ods. 3 a § 10 ods. 3 zákona o finančnom sprostredkovaní a finanč nom poradenstve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 10

Navrhuje sa vykonať čiastkovú legislatívnu spresnenie ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Pritom navrhnutú čiastkovú legislatívnu úpravu ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS je potrebné vykonať vypustením slov 'Európske spoločenstvo a', pretože v doterajšom znení § 17f ods. 7 zákona o NBS s ú zároveň popri sebe použité názvy Európskeho spoločenstva aj Európskej únie.

K bodu 11

Navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovenia § 17h ods. 1 z ákona o NBS sa zohľadňuje aktuálna právna regulácia v oblasti informačných systémov, ktorá už nepoužíva pojem 'internetová stránka', ale aktuá lnejší pojem 'webové sídlo'.

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technické doplnenie nadpisu pod označenie § 40 o bankovom tajomstve, ktoré je z legislatívneho hľadiska analogické ako existujúce označenie § 41 nadpisom o služobnom tajomstve.

K bodu 13

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 41 zákona o NBS v záujme zohľadnenia skutočnosti, že Národná banka Slovenska (ako národný/vnútroštátny orgán dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) musí spolupracovať a vymieňať si informácie aj s Euró pskou centrálnou bankou (ECB) v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, čo vyžaduje napríklad aj rozhodnutie ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

K bodu 14

Navrhnutým doplnením ustanovenia § 43 zákona o NBS sa vytvárajú predpoklady na to, aby Ná rodná banka Slovenska aj z pracovnoprávneho hľadiska mohla efektívne a plnohodnotne zabezpečovať plnenie úloh v rámci osobitného systému dohľadu (tzv. SSM/JMD – Single Supervisory Mechanism/Jednotný mechanizmus dohľadu), ktorý pozostáva z Európskej centrálnej banky (ďalej len 'ECB') a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu (vrá tane Národnej banky Slovenska) zúčastnených členských štátov (vrátane Slovenskej republiky) a ktorý bude fungovať podľa osobitných právne záväzných aktov Európskej únie, predovšetkým podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októ bra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštit úciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), a podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (E Ú) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotné ho mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014). Zapojenie Národnej banky Slovenska do tohto osobitného systému dohľadu má značný dopad na jednotlivé procesy a úlohy, ktoré Národná banka Slovenska musí pri výkone dohľadu nad bankovými subjektmi plniť v rámci intenzívnej spoluprá ce ECB a s národnými orgánmi dohľadu. Pritom zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako centrálnej banky Eurosysté mu, budú súčasťou medzinárodných dohliadacích tímov, ktoré budú vykonávať dohľad, pričom bez navrhnutej úpravy by nebolo možné zabezpečiť efektívne plnenie úloh Národnej banky Slovenska v rámci tohto osobitné ho systému dohľadu. Zároveň sa legislatívno-technicky precizuje § 43 prvá veta. Navrhnut é doplnenie § 43 zá kona o NBS bolo vopred kladne predrokované aj s Ministerstvom práve, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 15

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o NBS sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ď alších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 1 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 1 zákona o cenný ch papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 1 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.)]. Pritom navrhovanou legislatívnou úpravou sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a úč inného výkonu dohľadu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na ná pravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technické vypustenie časti ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o NBS (vypustenie časti ustanovenia so slovami 'v platnej menovej jednotke'), ktoré sa stalo obsolentným od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 16

Navrhnutým legislatívnym vyprecizovaním a spresnením ustanovení § 45 ods. 2 zákona o NBS sa zabezpečuje ich harmonizácia s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami §24a ods. 5 a § 40 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 50 ods. 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (z ákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), §19 ods.4, §10 ods.5 a 6 zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. a neskorších predpisov), § 62 ods. 5, § 78 ods. 6 a § 86 ods. 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení z ákona č. 206/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 39 ods. 2 zákona o finanč nom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zá kona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6 zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zá kona č. 206/2013 Z. z.), §71 ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zá kona č. 318/2013 Z. z.) a §115 ods. 6 zákona o starobnom dôchodk ovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Pritom navrhovanou legislatívnou úpravou sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľ adu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančný ch inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finan čného trhu.

K bodu 17

Navrhnutým doplnením prechodných ustanovení v novom § 49ad zákona o NBS sa zabezpečuje harmonizácia prechodných ustanovení tohto zákona s obdobnými prechodnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančn ého trhu [napríklad s ustanoveniami §43f Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 122s ods. 1 až 3 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 173r ods. 1 až 3 zákona o cenných papieroch a investič ných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 99b zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), §45c zákona o dohľade nad finan čným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení z ákona č. 132/2013 Z. z.)], § 42a ods. 5 a 6 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 220a ods. 11 a 12 zákona o kolektívnom investovaní (zá kona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) a § 101e zákona o platobných službách (z ákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), §87n ods. 3 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (z ákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.) a §123ao ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č . 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Navr hovanou legislatívnou úpravou sa zároveň prispieva k harmonizácii a zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti finančné ho trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií z a nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne pož iadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K čl. III

ÈlánokIII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o reklame'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti N árodnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 1 zákona o reklame (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1), ktorým sa zohľadň ujú ďalšie úpravy zákona o reklame v nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finanč ných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona.

K bodom 3 a 4

Navrhnutým doplnením § 10 zákona o reklame o nové písmeno e) sa navrhuje ustanoviť, že do pôsobnosti Národnej banky Slovenska patrí (bude patriť) aj dozor (dohľad) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov, čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finan čných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finanč nom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa v rámci navrhnutého doplnenia § 7 záko na o elektronickom obchode ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dozore (dohľade) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorší ch predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Okrem toho sa taktiež navrhuje vykonať v § 10 nadväzné legislatí vno-technické preznačenie doterajšieho písm ena e) na písmeno f) a taktiež sa vykonáva čiastková legislatívno-technická úprava tohto preznačeného ustanovenia.

K bodu 5

Navrhnutým doplnením § 11 ods. 6 sa ustanovuje lehota splatnosti pokuty uloženej za porušenie zákona o reklame, čo je v záujme zabezpečenia transparentnosti, jednoznačnosti a presnosti sankčných ustanovení zákona o reklame.

K bodu 6

Navrhnutým doplnením § 11 ods. 7 sa ustanovuje, že na sankčné konania pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dozoru (dohľadu) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktor é jednotne upravujú všetky konania vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane všetkých konaní vo veciach dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 7

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 11b zákona o reklame sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dozor), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnute j novelizácie zákona o reklame (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o reklame (teda až do 31. 12. 2014).

K čl. IV

ÈlánokIV predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vn útorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa '), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizá ciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

V zákone o štátnej kontrole vnútorné ho trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa sa navrhuje úprava ustanovení § 2 písmen i) a j) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu tak, aby zamedzilo pozit ívnym aj negatívnym kompetenčným nezrovnalostiam medzi pôsobnosťou Národnej banky Slovenska pri dohľ ade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa navrhnutej novelizácie zákona o dohľade nad finančným trhom a medzi pôsobnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie pri štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov podľa § 2 písm. i) a j) v spojení s § 4 ods. 1 a ďalšími ustanoveniami zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý vymedzuje a upravuje pôsobnosť a právomoci (kompetencie) Slovenskej obchodnej inšpekcie pri štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov.

K čl. V

ÈlánokV predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.22/2004Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č.128/2002Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zá kon o elektronickom obchode'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľ ad v oblasti ochrany finan čných spotrebiteľov.

K bodu 1

Navrhnutým doplnením § 7 zákona o elektronickom obchode sa navrhuje ustanoviť, že do pôsobnosti Národnej banky Slovenska patrí aj dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov súvisiacej so službami informačnej spoločnosti, čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa navrhnutým doplnením § 7 zákona o elektronickom obchode ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov súvisiacej so službami informačnej spoločnosti, sa vzťahujú ustanovenia zá kona o dohľade (z ákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 2

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 8a zákona o elektronickom obchode sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o elektronickom obchode (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o elektronickom obchode (teda až do 31. 12. 2014).

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenia ustanovení § 9 a nadpisu prí lohy k zákona o elektronickom obchode v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v SR oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutých čiastkových legislatívnych spresnení zákona o elektronickom obchode spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

K čl. VI

ÈlánokVI predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou noveliz áciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 1

Na základe poznatkov z praxe sa navrhnut ým doplnením a aktualizáciou § 2 písm. b) bodu 5 ustanovuje, že zákonné pravidlá podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa vzťahujú aj na služby (finančné služby) ponúkané alebo poskytované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami prostrední ctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. V dôsledku toho sa zároveň o dôchodkové sprá vcovské spoločnosti rozširuje okruh subjektov finančného trhu (finan čných inštitúcií), na ktoré sa pri ponúkaní alebo poskytovaní finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie vzťahujú povinnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

K bodu 2

V nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona, sa navrhuje aktualizácia a doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 25 patriacej k ustanoveniam § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tak, aby sa zabezpečila ich harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou aj doplnenie zohľadňujúce navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zá kona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona. Pritom do okruhu aktualizovaných a dopĺňaných predpisov [pri novelizácii poznámky pod čiarou k odkazu 25], s ktorými súvisí aj navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov, patrí predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o elektronickom obchode (zákon č. 22/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 3

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutého čiastkového legislatívneho spresnenia zákona o ochrane spotrebiteľ a pri finančných službách na diaľku spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

K bodu 4

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 15a zákona o ochrane spotrebiteľa pri finanč ných službách na diaľku sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inš pekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej noveliz ácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (teda až do 31. 12. 2014).

K bodu 5

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenie nadpisu prílohy k zákonu o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutého čiastkového legislatívneho spresnenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančný ch službách na diaľku spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

K čl. VII

ÈlánokVII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane spotrebiteľa'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov.

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vykonať legislatí vne vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa tak ,aby sa adekvá tne zohľadnilo navrhnuté rozšírenie pôsobnosti N árodnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci čl ánku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa vyprecizovaním ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska je nezá vislá národná centrálna banka na Slovensku a zároveň je aj účastníkom Eurosystému, Európskeho systému centrálnych bánk a Európskeho systému finančného dohľadu [predovšetkým podľa ustanovení č l. 56 Ústavy Slovenskej republiky, Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), nariadení EÚ č. 1092/2010 až č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktoré sa týkajú Európskeho systému finančného dohľadu, ako aj podľa zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NRSR č .566/1992Zb. v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov)]. Národná banka Slovenska v dôsledku ústavných a euroúnijných pravidiel pre jej nezávislosť nevykonáva a nemôže vykonávať štátnu správu (teda ani štátny dozor) a taktiež nepatrí ani nemôže patriť medzi orgány štátneho dozoru. Aj preto sa navrhuje vykonať čiastkové vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa (so zavedením legislatívnej skratky 'dozor' aj pre dohľad a tiež legislatívnej skratky 'orgán dozoru' aj pre orgány dohľadu). Týmito úpravami ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa explicitne, jasne a jednoznačne zabezpečí (vrátane eliminácie potenciálnych interpretačných a aplikačných komplikácií ), že medzi orgány verejnej správy vykonávajú ce pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľov môžu patri ť aj orgány dohľadu podľa osobitných predpisov a že pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľov možno vykonávať aj v rámci dohľadu podľa osobitných predpisov. Pritom sa úpravami ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vytvára relevantný zákonný priestor na to, aby pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad finančný m trhom, pri ktorom sa postupuje podľa pravidiel ustanovených zákonom o dohľade (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov), bola rozš írená aj o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívno-technické spresnenia ustanovení § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. c) a § 26a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorými sa v týchto ustanoveniach aktualizujú a dopĺňajú odkazy. Dôvodom je skutočnosť, že v rá mci novelizácií zákona o ochrane spotrebiteľa bol do § 2 písm. i) doplnený nový odkaz 1 a nová poznámka pod čiarou k odkazu 1, ktoré sú však obsahovo úplne totožné s odkazom 9 a poznámkou pod čiarou k odkazu 9, keďže úplne zhodne odkazujú na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa navrhuje, aby číselným poradím neskorší odkaz 9 a poznámka pod čiarou k odkazu 9 boli nahradené odkazom 1 a poznámkou pod čiarou k odkazu 1 so súčasným vypustením (zruš ením) odkazu 9 a poznámky pod čiarou k odkazu 9 zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

K bodu 5

Navrhuje sa vykonať legislatí vne vyprecizovanie § 6 ods. 5, ktoré sa vykonáva súbežne s legislatívnym vyprecizovaním ustanovení § 2 pí sm. i) a s) a § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na toto vyprecizovanie v celom rozsahu vzťahuje dôvodová správa k predchádzajúcim bodom 1 a 2 tohto člá nku.

K bodom 6 a 7

Navrhujú sa vykonať legislatívno-technické úpravy spočívajúce v zlúčení doterajších ustanoven í § 19 ods. 1 písmen b) a c) do jedného ustanovenia § 19 ods. 1 písmena b) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zlučované doterajšie ustanovenia sa v značnej miere prekrývajú, čo je zrejm é aj z obsahu poznámok pod čiarou k odkazom 8 a 22d.

K bodom 8 až 11

Navrhnutými legislatívnymi doplneniami § 20 o nový odsek 15, § 21 o nový odsek 6, § 23 o nový odsek 5 a § 24 o nový odsek 9 zákona o ochrane spotrebiteľa sa zakotvuje, že § 20 odseky 7 a 14, § 21 odseky 2 až 5, § 23 odseky 1 a 4 ani § 24 odseky 1 až 8 zákona o ochrane spotrebiteľ a sa nevzťahujú na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Týmito úpravami zákona o ochrane spotrebiteľa sa eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačné komplikácie, keďže postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov je regulovaný ustanoveniami a vykonáva sa spôsobom a v rozsahu podľa ustanovení zákona o dohľade (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 12

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 29d zákona o ochrane spotrebiteľa sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, štátny dozor, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred úč innosťou navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda až do 31. 12. 2014).

K čl. VIII

ÈlánokVIII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o spotrebiteľských ú veroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení nesk orších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodom 1 až 4

V zákone o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa navrhuje úprava ustanovení § 20 ods. 22 a § 23 ods. 1 až 3 a doplnenie nového § 25d tak, aby sa zamedzilo pozitívnym aj negatívnym kompetenčným konfliktom medzi pôsobnosťou Národnej banky Slovenska a pôsobnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie pri dohľade (dozore, kontrole) v oblasti spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľ ov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa navrhnutým doplnením druhej vety do § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk (ako veriteľ mi) v súvislosti s ponúkaním a poskytovaním spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebite ľov, sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finan čným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom v rámci vý konu tohto dohľadu bude Národná banka Slovenska v zmysle zákona o dohľade spolupracovať aj so Slovenskou obchodnou inšpekciou ako vnútroštátnym orgánom dohľadu nad väčšinou veriteľov pri ponúkaní a poskytovaní spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebite ľov.

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 23 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebite ľov, ktorým sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej moci) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primá rnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnu tého zákona.

K bodu 6

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 25e zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľ ov sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátne kontrola), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôži čkách pre spotrebiteľov (teda až do 31. 12. 2014). To znamená, že Národná banka Slovenska bude vykoná vať dohľad nad dodržiavaním zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a p ôžičkách pre spotrebiteľov a viesť konania podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vo veciach, ktoré vznikli až po nadobudnutí účinnosti navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch od 1. januára 2015.

K čl. IX

ÈlánkomIX predložené ho návrhu zákona sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje splnomocňovacie ustanovenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na to, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (vz hľadom na rozsah navrhovaných úprav a doterajšie viaceré novelizácie) vyhlásil úplné znenie zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľ ade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež úpln é znenie zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

K čl. X

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2015.

Schválené vlá dou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") do slovenského právneho poriadku.

Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách. Nový zákon nahradí existujúcu právnu úpravu – zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá už nedokáže reagovať na dynamický vývoj úverových produktov ponúkaných spotrebiteľom v posledných rokoch.

Súčasťou návrhu zákona sú jednak zrušovacie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, jednak zmeny niektorých právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre úplnú a účinnú transpozíciu smernice a vytvorenie podmienok pre uplatňovanie nového zákona v praxi a jednak návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované dňa 8. decembra 2009 v Legislatívnej rade vlády SR v rámci prerokovania návrhu zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade nad finančným trhom) a ktoré Legislatívna rada vlády SR odporučila vyňať, resp. odporučila zvážiť ich vyňatie (zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákon o poisťovníctve). V prípade zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uvedená úprava obsahuje vyvolané zmeny v záujme efektívnejšej aplikácie sprostredkovania spotrebiteľských úverov v praxi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá je predkladaným zákonom transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Lehota na transpozíciu smernice je stanovená do 11. júna 2010.

Doložka

o posúdení vplyvov

k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na rozpočty obcí či vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom práve:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom práve:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996, Zb. roz. ESD (I-01281),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000, Zb. roz. ESD (I-01741),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. roz. ESD (I-02157),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, (Ú. v. EÚ C 141/14, 20.6.2009).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 12. máj 2010.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet právnej úpravy predkladaného návrhu zákona, a to niektoré práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom je prebratím ustanovení smernice. Predmetom návrhu zákona sú aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom“: dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odloženou platbou sa rozumie napríklad splátkový nákup (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná. Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené zmluvy o hypotekárnom a komunálnom úvere. Taktiež sú vylúčené zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a účelom ktorých je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré slúžia na splatenie vyššie uvedených úverov. Z pôsobnosti zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv. americké hypotéky - písm. c). Vyňatie bezúčelových úverov neobsahoval ani zákon č. 258/2001 Z.z.. Doterajšia prax na trhu spotrebiteľských úverov ukazuje, že práve najproblematickejšími typmi úverov spravidla bývajú neprimerane vysoko zaistené, a to často i záložným právom, čím by sa dostali úplne mimo režim tohoto zákona.

Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby. Ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny leasing).

Z pôsobnosti zákona sú tiež vyňaté zmluvy o úvere vo forme možnosti prečerpania, kde úver musí byť splatený do jedného mesiaca, hoci aj napriek vyňatiu z pôsobnosti zákona sa na takýto úver použijú len niektoré jeho ustanovenia, a to len vtedy, ak žiada spotrebiteľ o okamžité sprístupnenie možnosti prečerpania prostredníctvom diaľkovej komunikácie cez telefón (§ 4 ods. 5)

Tak ako doteraz nebude tento zákon aplikovaný ani na pôžičky poskytnuté bez úroku alebo akéhokoľvek iného poplatku, vzhľadom na to, že u nich absentuje platba úroku ako pojmový znak úveru. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa preto nie nutné u takýchto zmlúv poskytovať zvláštnu ochranu.

Zmluvy o úvere o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré dlžník platí v priebehu ich poskytovania formou splátok, rovnako ako v doterajšej právnej úprave nespadajú do pôsobnosti zákona. Tu sa predpokladá, že obidve zmluvné strany majú k dispozícií dostatočné množstvo informácií a preto nie je dôvod posilovať ich právnu ochranu.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté úvery, ktorých celková výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. Uvedené hranice boli stanovené s ohľadom na finančné limity uvedené smernici.

Ako problematické je však označované to, že subjekty poskytujúce úver spotrebiteľom môžu ľahko zákon obchádzať tým, že so spotrebiteľom uzavrú niekoľko dielčich zmlúv, ktoré jednotlivo nepresiahnu stanovenou hranici. Preto v záujme zamedzenia možnosti obchádzať zákon tým, že by na rovnaký alebo obdobný účel bolo v období 12 mesiacov uzavretých viac zmlúv, ktorými sa zjednáva odložená platba, pôžička, úver nebo iná obdobná finanční služba, zákon stanoví, že sa za jednu zmluvu považuje súhrn všetkých zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ide o obdobnú úpravu, ktorú obsahuje doterajšia právna úprava.

Oproti doterajšej právnej úprave sa z pôsobnosti zákona vylučujú také úvery, kde úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov nižšou než sú sadzby prevládajúcou na trhu, a ktoré nie sú ponúkané verejne. Tento prípad sa netýka úverov, ktoré poskytuje poskytovateľ spotrebiteľských úverov svojim zamestnancom.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou. Účelom týchto úverov musí byť uskutočnená operácia s finančným nástrojom (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

Obchodník alebo banka musia byť do tejto operácie zapojení. V praxi ide o napr. o tzv. maržové obchody, kde obchodník s cennými papiermi poskytuje svojmu zákazníkovi úver na kúpu investičného nástroja, pričom zakúpené cenné papiere zároveň slúžia ako zaistenie tohoto úveru.

Vylúčené sú tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Úvery poskytované obmedzenému okruhu osôb vo verejnom záujme na základe iného právneho predpisu, ktoré sú poskytované bezúročne nebo s úrokovými sadzbami nižšími než sú obvyklé sadzby na trhu, sú tiež vyňaté z pôsobnosti zákona. Ide napr. o pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky realizovať program poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

Zákon sa tiež nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je zodpovednosť za splnenie záväzku obmedzená len na hnuteľnú vec, ktorá je odovzdaná pri ich uzavretí. To znamená, že pokiaľ spotrebiteľ nesplní svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, veriteľ svoj nárok plne uspokojí z tejto veci a nemôže už požadovať od spotrebiteľa ďalšie plnenie. Zákon tak vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností záložni. Táto skutočnosť je rešpektovaná i v smernici, kde tieto úvery poskytované záložňami zo svojej pôsobnosti vylučuje. Situácia je v prípade záložni iná ako pri bežných úverových zmluvách – spotrebiteľ odovzdá vec druhej strane, pričom v prípade, ak spotrebiteľ riadne a včas príslušný úver nesplatí, je jeho zodpovednosť obmedzená len na vec, ktorú odovzdal druhej strane pri uzatváraní zmluvy. Veriteľ však nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie nároky.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.

Odsek 4 uvádza, ktoré ustanovenia tohoto zákona sa použijú na spotrebiteľský úver vo forme prečerpania, kde úver musí byť splatený na požiadanie alebo do 3 mesiacov.

Odsek 5 ustanovuje, ktoré ustanovenia sa použijú v prípade prekročenia.

Odsek 6 tohoto ustanovenia jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

V odseku 7 sa ustanovuje, že na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu.

Ustanovenie odseku 8 vyjadruje subsidiaritu Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú obsiahnuté v zákone.

„Spotrebiteľ“ je definovaný výlučne ako fyzická osoba, ktorá koná mimo oblasť svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Na druhej strane „veriteľom“ sa rozumie fyzická nebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Toto vymedzenie súvisí s všeobecnou konštrukciou spotrebiteľskej legislatívy. Ta usiluje o zabezpečenie faktickej rovnosti zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách namiesto rovnosti formálnej, ako je tradične ponímaná v oblasti civilného práva. Skutočná ekonomická a sociálna prevaha veriteľa musí byť vyrovnaná posilnením právnej ochrany spotrebiteľa.

„Veriteľ“ je definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Novým pojmem, ktorý nebol zakotvený v doterajšej právnej úprave, je finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý vykonáva sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Niektoré ďalšie povinnosti sprostredkovateľov sú špecifikované v ustanovení § 22.

„Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“ zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Vzhľadom na to, že zákon pojednáva v niekoľkých ustanoveniach o úvere formou povoleného prečerpania zahŕňa toto ustanovenie aj definíciu pojmu „povolené prečerpanie“. Ide o výslovnú dohodu v úverovej zmluve, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Pod tento typ úveru patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

„Prekročením“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Ďalej je bližšie vysvetlený pojem „celkové náklady celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, pokiaľ je poistenie povinné na získanie úveru a rozhoduje o tejto povinnosti veriteľ.

Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom „ročná percentuálna miera nákladov“ (ďalej len „RPMN“), ktorému sa venuje ustanovenie § 19, kde je stanovený spôsob jej výpočtu. RPMN sa sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov – čerpanie, platby a poplatky – budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu bude spotrebiteľovi umožnené porovnať „cenu“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

Ďalším obdobným pojmom je i „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ , čo je súčet celkovej výšky úveru (strop alebo súhrn všetkých čiastok) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorých skladba je uvedená vyššie.

Ďalej sú definované pojmy „úroková sadzba úveru“, ktorou je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru a „fixná úroková sadzba úveru“ je vtedy, keď sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta.

„Celkovou výškou úveru“ sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorázovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti.

Nutné bolo definovať „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý umožňuje použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených. Ide napríklad o CD alebo USB flash disky. Nejde napríklad. o email.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšie a neskreslené informácie, ustanovuje zákon povinnosť uviesť v každej reklame alebo v každej ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok či o povinnosť uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so spotrebiteľským úverom, najmä o poistení, ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok uzavretie zmluvy o takejto doplnkovej službe. Uvedenie týchto informácií v reklame nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu.

Doterajšia právna stanovuje len povinnosť uvádzať v reklame RPMN, pokiaľ reklama obsahovala úrokovú sadzbu alebo iný údaj o nákladoch. Stanovení povinnosti uvádzať ďalšie údaje v reklame tak predstavuje novú povinnosť. Pozitívnym efektom tejto povinnosti je vyššia informovanosť spotrebiteľov už vo fáze pôsobenia reklamy a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany spotrebiteľa. Úpravou v tomto paragrafe nie sú dotknuté príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsahujúce zákaz nekalých obchodných praktík.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií, ktorú už doterajšia právna úprava obsahuje. Oproti súčasnému budú však klientovi poskytované aj ďalšie nové informácie, ktoré sú obsahom tohto ustanovenia. Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Pri určovaní primeraného časového predstihu je veriteľ alebo sprostredkovateľ povinný podľa naliehavosti situácie vziať do úvahy čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na prečítanie a pochopenie informácií a čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na reakciu na poskytnuté informácie pred prijatím rozhodnutia. Dôvodom na zavedenie tejto povinnosti je zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Medzi povinne poskytované predzmluvné informácie patria napríklad informácie o druhu úveru, o veriteľovi, prípadne sprostredkovateľovi, o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, či o RPMN. Veriteľ je taktiež povinný informovať spotrebiteľa o práve spotrebiteľa na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, o práve veriteľa na náhradu vzniknutých nákladov spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru a spôsobe ich určenia. Podrobnosti nárokov veriteľa vyplývajúcich z predčasného splatenia upravuje § 16.

Taktiež je ustanovená povinnosť veriteľa poskytnúť na požiadanie bezplatne návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo umožní spotrebiteľom riadne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude mať spotrebiteľ možnosť získať informácie o podmienkach a nákladoch úveru a o svojich povinnostiach. Veriteľ prípadne sprostredkovateľ je povinný spotrebiteľovi tieto predzmluvné informácie poskytnúť na samostatnom dokumente (formulári), ktorý je uvedený v prílohe 3 alebo 4.

Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.), na primeranej úrovni, tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ani vtedy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere ponúkaná prostredníctvom sprostredkovateľa, nesmie byť spotrebiteľ zbavený svojho práva, aby mu boli poskytnuté predzmluvné informácie. Vtedy má povinnosť tieto informácie poskytnúť sprostredkovateľ. Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v doplnkovej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v predzmluvných informáciách zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. Išlo by napríklad o prípad, keď splátky úveru smerujú do fondu, v ktorom sa zhodnocujú a po uplynutí určitého času sú takto zhodnotené finančné prostriedky použité na splatenie spotrebiteľského úveru. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že pojem „kapitál“ je tu použitý nie v zúženom význame používanom v práve obchodných spoločností alebo v právnej úprave na kapitálové požiadavky finančných inštitúcií, ale v jeho všeobecnom význame ako prostriedok určený na ďalšie zhodnocovanie.

V prípade, že je spotrebiteľský úver dojednávaný prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi ihneď po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je úver ponúkaný spotrebiteľovi cez telefón, veriteľ povinný poskytnúť ustanovený rozsah informácií podľa odseku 4.

Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov:

1)kontokorentný uver - prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov,2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver - (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a poplatky,3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba),4) finančný lízing,5)kreditne karty6)ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje povinnosti o rozsahu poskytovania vybraných informácií pred uzavretím zmluvy určitého typu zmlúv o úvere formou povoleného prečerpania, tj. úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov alebo úveru podľa § 1 ods. 5, t.j. nového úveru, ktorým sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade povoleného prečerpania, ak sa nedá vopred stanoviť výška úveru, použijú sa predpoklady podľa prílohy č. 2.

K § 6

Uvedené ustanovenie upravuje výnimku z poskytovania predzmluvných informácií, a to vo vzťahu k dodávateľom a poskytovateľom služieb, ktorí konajú ako sprostredkovatelia viazaného úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti. Tieto je povinný poskytnúť však veriteľ viazaného úveru.

K § 7

Novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

K § 8

Vzhľadom na to, že smernica v článku 9 požaduje zabezpečiť pre veriteľov prístup k databázam používaným pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ukladá zákon osobám, ktoré spracovávajú príslušné údaje o spotrebiteľoch, aby umožnili prístup k požadovaným údajom zahraničným veriteľom za nediskriminujúcich podmienok. Nediskriminujúcimi podmienkami pre zahraničných veriteľov sa chápu rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre veriteľom, ktorých sídlo je v Slovenskej republike. To znamená, že ak je do príslušného registra prístup na členskom základe, členovia majú rovnaké práva a povinností (najmä povinnosť do registra poskytovať informácie o svojich dlžníkoch). Ak majú do príslušného registra prístup len banky so sídlom v Slovenskej republike alebo pobočky zahraničných bánk, musia mať po novom prístup aj zahraničné banky, avšak nie nebankové subjekty. Pre zahraničných veriteľov sa tak zavádza tzv. národný režim.

Ďalej sa v tomto ustanovení navrhuje, povinnosť pre veriteľa, bezodkladne a bezplatne informovať spotrebiteľa o výsledku nahliadnutia do databázy a oznámiť mu údaje o použitej databáze.

K § 9

Požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa uzatvára spotrebiteľský úver, vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad:

Identifikácia zmluvných strán.

Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom (v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu) musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe).

Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť).

Celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve o spotrebiteľskom úvere bude zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky. Zároveň je potrebné informovať ho aj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru. Napríklad rôzne obmedzenia – napríklad denný limit, limit pri použití odlišných platobných prostriedkov a podobne).

Ročnú úrokovú sadzbu a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. Z dôvodu rýchleho porovnania je potrebné uvádzať úrokovú sadzbu per annum. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení.)

Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (veriteľ musí spotrebiteľa zreteľne informovať o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie (spotrebiteľ musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informovaný aj povinnosti zabezpečiť ručenie, resp. uzatvoriť poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru).

Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (spotrebiteľ bude v zmluve informovaný nielen o tom, že je oprávnený na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho predčasnom splatení, ale aj o spôsobe určenia poplatku za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, resp. či veriteľ bude tento poplatok požadovať).

Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (vzhľadom na komplikovanosť formulácií v zmluvách týkajúcich sa následkov nedodržania zmluvných podmienok, resp. nesplácania budú v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne uvedené aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Napríklad nesplácanie úveru riadne a včas môže mať pre spotrebiteľa negatívne následky finančné (napr. sankčné úroky, príp. poplatky za omeškanie a iné poplatky), ostatné (postúpenie pohľadávky, možnosť exekúcie, dražby, okamžité splatenie úveru, zaradenie do zoznamu neplatičov, zhoršenie prístupu k ďalším úverom a pod.) a vymedzenie podmienok, za ktorých môžu nastať (napr. omeškanie v dvoch splátkach a pod.).

Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v súvislosti s možnosťou mimosúdneho riešenia sporov bude v zmluve informácia, či spotrebiteľ spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné riešiť mimosúdnou cestou).

Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu (cieľom ustanovenia je informovať spotrebiteľa, kto vykonáva kontrolu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tým bude zabezpečené, že spotrebitelia budú informovaní, kam sa obrátiť v prípade pochybností ohľadom porušenia zákona.).

Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)

K § 10

Uvedené ustanovenie obsahuje výpočet informácií, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. U tohoto typu úveru, ktorý je v praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie – ide v podstate o predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom). Jeho veľkosť sa odvíja od výšky nášho dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na našom účte. Vo všeobecnosti platí, že čím máte vyšší príjem, tým vyšší úver môžete získať) nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9. Ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

U tohoto typu úveru je veriteľ povinný uviesť informácie o druhu úveru, o zmluvných stranách, o celkovej výške spotrebiteľského úveru, podmienkach jeho čerpania, o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, o úrokovej sadzbe, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Ak existuje možnosť vyzvať spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver v plnej výške, musí byť spotrebiteľ o tejto možnosti informovaný. Rovnako je povinný veriteľ informovať spotrebiteľa o poplatkoch, spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

K § 11

Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.

K § 12

Predmetné ustanovenie obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách platieb spôsobených zmenou úrokovej sadzby. Táto informácia musí byť poskytnutá v primeranom predstihu, zákona ustanovuje 15 dňovú lehotu pre nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

Túto povinnosť veriteľ nemá v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že táto informácia bude spotrebiteľovi poskytovaná prostredníctvom výpisu a v prípade, keď zmenu ročnej úrokovej sadzby úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzba je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch.

K § 13

V súlade s niektorými ďalšími európskymi predpismi, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, je aj v tejto smernici daná možnosť spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.

Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.

Neposkytnutí ustanovených zmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.

Pokiaľ spotrebiteľ uplatní toto svoje právo, má povinnosť tak urobiť najneskôr posledný deň lehoty, a to spôsobom a postupom stanoveným v zákone. Informácie o podmienkach na výkon tohto práva sú podľa § 9 ods. 2 písm. w) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ má po odstúpení od zmluvy nárok na istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Takýmito poplatkami sú napríklad poplatky za overenie podpisov na zmluvách.

Veriteľ má nárok splatenie istiny a úroku, ktorý sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby, a to aj vtedy, keď práve výška úrokovej sadzby je dôvodom na odstúpenie, napr. keď spotrebiteľ zistil, že uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje vyššiu úrokovú sadzbu, ako je obvyklá na trhu.

V prípade, že je na zmluve o spotrebiteľskom úvere závislý ďalší záväzok, napr. vo forme doplnkovej služby (poistenie) zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikajú aj ďalšie súvisiace záväzky.

K § 14

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výpoveďou, pokiaľ bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Garantuje tak zmluvná voľnosť strán a ich slobodné rozhodnutie o ukončení platnosti zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s tým, že dohodnutá výpovedná lehota nesmie prekročiť jeden mesiac. V prípade, že výpovedná lehota nebola dohodnutá, je výpoveď spotrebiteľa účinná okamžite, akonáhle ju obdrží veriteľ. Zo strany veriteľa výpovedná lehota nesmie byť kratšia než 2 mesiace.

Pokiaľ sa na tom zmluvné strany dohodli, môže veriteľ z objektívnych dôvodov, to znamená z dôvodov, ktoré nie sú závislé od jeho vôle, ukončiť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy na dobu neurčitú. Veriteľ je však povinný o takomto ukončení a dôvodoch upovedomiť spotrebiteľa preukázateľným spôsobom, ak tomu nebráni iný predpis.

K § 15

V prípade zmlúv o viazanom úvere ide o zmluvy, kde poskytnutý úver slúži výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru alebo poskytnutej služby. Tieto obe zmluvy tvoria z objektívneho hľadiska obchodný celok. V prípade, že spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda nedôjde k plneniu, na ktoré bol spotrebiteľský úver dohodnutý, má právo, aby mu bola vrátená časť už splateného úveru. Spotrebiteľ tak nebude ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere.

S uplatnením uvedených práv nemôže byť spojené navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver, lebo uvedené dôsledky boli vyvolané neplnením zo strany dodávateľa alebo tým, že dodávateľ neplnil riadne.

Pokiaľ je dodaný vadný tovar alebo poskytnutá vadná služba, má mať podľa čl. 15 ods. 2 smernice spotrebiteľ právo uplatniť prostriedky nápravy i voči veriteľovi, pokiaľ prostriedky, ktoré má voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, už uplatnil, ale neboli uspokojené. Pokiaľ ide o rozsah a podmienky na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, bola možnosť úpravy prenechaná na členských štátoch.

Z pohľadu transpozície je povinnosť zakotviť vo vnútroštátnej právnej úprave pre spotrebiteľa prostriedky nápravy využiteľné voči veriteľovi v prípade, že dodávateľ tovar alebo poskytovateľ služieb nesplnil svoje povinnosti ani po uplatnení príslušných prostriedkov nápravy (preferencia uplatnenia zákonných nárokov, t.j. uplatnenie zodpovednosti za vady výrobkov primárne u predávajúcich či poskytovateľov služieb - práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho alebo poskytovateľa služieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak).

Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, vrátane súdnych bude možné obrátiť sa na veriteľa. Jednoznačne je zamietnutá možnosť, aby boli finančné inštitúcie nútené riešiť reklamačné, či iné spory. Táto činnosť finančným inštitúciám nepatrí. Z tohto dôvodu zákon umožňuje spotrebiteľovi u veriteľa uplatňovať len nároky na peňažné plnenie.

Účelom § 15 odst. 5 je zamedziť prípadným problémom pri podomovom predaji, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe tovaru by mohol mať spotrebiteľ aj naďalej povinnosť splácať úver, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi aj napriek tomu, že mu zo strany predávajúceho nebola vrátená kúpna cena.

K § 16

Spotrebiteľovi sa priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti. V takomto prípade má taktiež právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru. Veriteľ má súčasne právo na spravodlivú a objektívnu kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným spaltením spotrebiteľského úveru.

Výška tejto kompenzácie nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.

Výpočet kompenzácie, na ktorú má veriteľ nárok, musí byť prehľadná a a zrozumiteľná spotrebiteľovi už v predzmluvnej fáze a samozrejme v priebehu platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Metoda výpočtu musí byť zároveň ľahko použiteľná pre veriteľa a musí uľahčiť kontrolu tejto kompenzácie kontrolným orgánom.

Predmetné ustanovenie tiež obsahuje výpočet výnimiek v súlade s implementovanou smernicou, kedy nie je možné požadovať kompenzáciu zo strany veriteľa pri predčasnom splatení.

K § 17

Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

K § 18

Oproti „prečerpaniu“, ktoré je v zmluve predpokladané, sa prekročením rozumie faktické sprístupnenie peňažných prostriedkov, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Pokiaľ veriteľ umožní takéto prekročenie, je povinný spotrebiteľa informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú v dôsledku tohto prekročenia – t.j. o úrokovej sadzbe, sankciách, poplatkoch a úrokoch z omeškania.

Ustanovenie odseku 2 obsahuje ďalšie povinností v prípade prekročenia, ktoré trvá viac ako mesiac. Takéto prekročenie je treba posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu. Prekročenie možno napríklad pomerovať s výškou dohodnutého prečerpania, prípadne obvyklých kladných zostatkov na danom účte pre tým, ako vzniklo prekročenie.

K § 19

Cieľom právnej úpravy je vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu a zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve, čo si vyžaduje zabezpečiť zrovnateľnosť informácií týkajúcich sa RPMN v rámci Spoločenstva. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Jednou z položiek, ktoré sa započítavajú do RPMN, sú náklady na vedenie účtu zaznamenávajúceho platobné transakcie a čerpania. sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Predmetné ustanovenie jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K § 20

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby veritelia podliehali dohľadu vykonávanému subjektom alebo orgánom nezávislým od finančných inštitúcií alebo aby boli regulovaní.

V súčasnosti sú na našom trhu poskytované spotrebiteľské úvery ako bankami tak aj nebankovými subjektami. Banky na výkon bankových činností, ktorými sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov potrebujú povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, na udelenie ktorého sa vyžaduje a splnenie ďalších podmienok, ako napr. kapitálové požiadavky, dôveryhodnosť zdrojov, odborná spôsobilosť, vhodnosť a bezúhonnosť osôb.

Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľský úver alebo ho sprostredkovávať, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie voľnej živnosti. Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V súlade s § 25 ods.3 zákona Ministerstvo vnútra SR zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Nosným účelom tohto opatrenia je snaha o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe. V prípade nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide o „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a „Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Peňažné zdroje na poskytovanie takýchto úverov a pôžičiek nesmú byť získané a poskytované v rozpore so zákazom prijímania peňažných vkladov a zákaze poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných na základe verejnej výzvy alebo verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. l) zákona o bankách a § 126 ods. 5 zákona o cenných papieroch.

Na rozdiel od bánk teda tieto subjekty poskytujú úvery z vlastných zdrojov, a preto požiadavky smerujúce ich finančnej stabilite nie sú potrebné v takom rozsahu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vyčísliť aj napriek povinnosti veriteľov predkladať hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a v rámci diskusie bola zvažovaná možnosť zavedenia registrácie všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a ako najvyhovujúcejšie bolo prijaté riešenie, ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. Jeho podstatou je, že každý poskytovateľ spotrebiteľského úveru bude povinný pred začatím svojej činnosti, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov zaregistrovať sa na základe žiadosti. Registráciu uskutočňuje a register veriteľov vedie Národná banka Slovenska. Takáto evidencia prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi, čo bude prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní a iné. Ustanovenie upravuje aj postup, akým sa veritelia môžu do registra zapísať.

K § 21

Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.

K § 22

Nová právna úprava zavádza i nové povinností pre sprostredkovateľov spotrebiteľských úverov. Napríklad sprostredkovateľ je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako samostatný agent.

K § 23

Obsahom tohoto ustanovenia je úprava pôsobnosti výkonu kontroly nad dodržiavaním povinností stanoveným týmto zákonom. Tak ako v doterajšej úprave, aj tento zákon zveruje túto pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ustanovenie odseku 2 upravuje sankcie za nedodržanie alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona.

K § 24

Ustanovenie upravuje skutočnosť, že aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahuju vymenované ustanovenia tohoto zákona. Tento zákon teda reguluje aj iné úvery, ako sú spotrebiteľské.

K § 25

Prechodné ustanovenia riešia použitie doterajšieho zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a súčasne novo prijatú právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Rovnako je stanovená obdobie na splnenie povinností subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vo vzťahu k registrácií.

K § 26

Zrušovacím ustanovením dochádza k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2008 Z.z z 11. júna 2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

K § 27

Príloha č. 1 k zákonu obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12 ods. 2)

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie obsahuje jednu zo zákonných licencií, predstavujúcich výnimku z ochrany prejavov osobnej povahy, považujeme za potrebné pregnantnejšie vyjadriť rozsah uvedenej zákonnej licencie v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.".

V tejto súvislosti ide o oprávnenie štátneho orgánu nie len používať, ale aj vyhotovovať nie len obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ale aj len zvukové záznamy. K takémuto oprávneniu štátneho orgánu na úradné účely možno dospieť len na základe použitia interpretačného pravidla argumentum a maiori ad minus. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená zákonná licencia predstavuje výrazný zásah do právnej integrity fyzickej osoby, považujeme za žiaduce a potrebné, z hľadiska právnej istoty, aby oprávnenia štátneho orgánu boli vyjadrené expressis verbis a teda aby nevyplývali implicitne pri uplatnení zásad právnej interpretácie.

Navrhovanou právnou úpravou zároveň dôjde k zosúladeniu dikcie § 12 ods. 2 s dikciou § 12 ods. 3, ktorá v platnom znení umožňuje bez privolenia fyzickej osoby nie len použiť, ale aj vyhotoviť podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.

K bodu 2 (§ 53 ods. 6)

Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.

K bodu 3 (pozn. pod čiarou)

Vzhľadom na kódexovú povahu Občianskeho zákonníka sa vypúšťa odkaz pod čiarou.

K bodu 4 (§ 53 ods. 10 až 13)

Dňa 8. decembra 2009 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 14 ods. 1 až 4 bol obsiahnutý návrh vyššie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na námietku nepriamej novely Občianskeho zákonníka bolo predmetné ustanovenia z návrhu vypustené. Vzhľadom na to, že ide o chýbajúcu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), je potrebné chýbajúce ustanovenia prebrať do právneho poriadku SR (ostatné ustanovenia uvedenej smernice sú už v Občianskom zákonníku upravené).

K bodu 5 (§ 53b)

K odseku 1

Predkladateľ zaznamenal v aplikačnej praxi súdov rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky) napr. aj 182,5% p. a. Pre zmenu niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Často krát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Takto rôznymi sofistikovanými spôsobmi ospravedlňovali bezbrehé neprimerané výkony záložného práva a pôvodne aj zabezpečovacieho prevodu práva. Takéto prípady končili neraz sociálnymi tragédiami, nehovoriac o strachu, obavách a niekedy až sociálnom terore a tiesni, ktorý bol týmito praktikami spôsobený.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.

Úrok z omeškania je regulovaný nariadením vlády 87/1995 Z. z. Dodávatelia však nad tento úrok uplatňujú zmluvné pokuty.

Zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody. Pre dodávateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom (úvery, pôžičky, spotrebiteľské úvery), je spravidla škodou to, že nemôže včas nevrátené finančné prostriedky ďalej investovať. Navrhované ustanovenie mu ponúka určitú formu náhrady vo výške odplaty, ktorú dojednáva a nad to ešte navýšenie v zmysle vykonávacieho predpisu - nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorý predkladateľ navrhne novelizovať. Novelizované ustanovenie v uvedenom nariadení predkladateľ navrhuje v nasledovnom znení:

„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne.“

Docieli sa tak primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.

Navrhované ustanovenie bude kauzisticky dopadať na oblasť finančného trhu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu.

Neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) poskytuje širšiu ochranu aj na iné vzťahy než na oblasť finančného trhu. Aplikačná prax si však z hore uvedených dôvodov žiada explicitnejšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa (čl. 8 smernice). Predkladateľ dáva do pozornosti § 6 ods. 1 bod 13. rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľa č. 140/1979: „pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých... úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako päť percentuálnych bodov ročne“.

Vzhľadom na to, že pre aplikačnú prax je jeden z dôležitých výkladov aj výklad zákonodarcu a čerpá sa predovšetkým z dôvodových správ, predkladateľ uvádza nasledovný príklad:

1.úver poskytovaný nebankovým subjektom = 30 000 eur,

2.odplata za poskytnutie úveru = 16 % p. a. - ročne (15% úroky, 1% poplatok za spracovanie zmluvy),

3.úroky z omeškania = 9 % p. a. (§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.),

4.zmluvná pokuta = 0,1 % denne, t. j. 36,5 % per annum,

5.spolu sankcie = 45,5 % (36,5 + 9),

6.dovolené sankcie podľa navrhovaného ustanovenia = 21 %.

Záver: zmluvná pokuta nad 12 % bude neplatná pre rozpor so zákonom. Dodávateľovi k nej bude patriť aj úrok z omeškania 9 %, čo už je na rozdiel od 45,5 % primerané.

Uvedené ustanovenie nebude prichádzať do úvahy v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej cenu (odplatu), v prípade, ak by zmluvná podmienka upravujúca odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov bola neplatná v časti, tak navrhovaný limit sankcií sa bude odvíjať len od tej časti odplaty, ktorá je platná.

K odseku 2

Návrh zákona reaguje na potrebu transpozície smernice.

Návrhom zákona sa upravujú okrem iného výnimky z neprijateľných zmluvných podmienok a týkajú sa jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Aby nedochádzalo k neprimeraným tvrdostiam v súvislosti s požiadavku jednorazového vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa v prípade, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky, upravuje sa povinnosť dodávateľa umožniť spotrebiteľovi plnenie v splátkach. Rovnakú povinnosť poskytnúť primerané splátky bude mať dodávateľ aj v prípade, že podľa odseku 10 jednostranne vypovie zmluvu.

V prípade, ak nedôjde k dohode o výške splátok, rozhodne súd na návrh dodávateľa alebo spotrebiteľa. Návrh môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvného vzťahu a úlohou súdu nie je ukladať povinnosť plniť, ale podľa § 80 písm. c) OSP určiť primeranú výšku splátky a periodicitu jej splácania. Ak by dodávateľ podal žalobu proti spotrebiteľovi o jednorazové zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia zmluvy, tak aj v takomto konaní môže súd popri uloženej povinnosti určiť splátky, ktoré musia byť primerané a ktoré musia zodpovedať pomerom spotrebiteľa.

K bodu 6 (§ 879m)

Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 31. mája 2010.

K čl. III

K bodu 1

Činnosť ratingových agentúr, vrátane povoľovania vzniku a vykonávania ich činnosti na základe registrácie, respektíve certifikácie bude s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu upravená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Z uvedených dôvodov sa v čl. II navrhuje, aby činnosť ratingových agentúr bola vyňatá z pod pôsobnosti živnostenského zákona. Nakoľko nariadenie o ratingových agentúrach zasiahne do činnosti existujúcich ratingových agentúr, riešia ustanovenia čl. 40 predmetného nariadenia prechodné ustanovenia práve vo vzťahu k existujúcim ratingovým agentúram. Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií pôsobia v Slovenskej republike minimálne 2 ratingové agentúry.

Podľa čl. 40 majú existujúce ratingové agentúry zosúladiť svoju činnosť s úpravou obsiahnutou v nariadení najneskôr do deviatich mesiacov od vstupu do účinnosti. V lehote medzi šiestym mesiacom od účinnosti nariadenia do deviateho mesiaca od účinnosti nariadenia majú existujúce ratingové agentúry podať žiadosť o registráciu. Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní kreditných ratingov, ktoré môžu byť využívané na regulatórne účely finančnými inštitúciami až do momentu zamietnutia vydania registrácie.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone, tak aby existujúce ratingové agentúry mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do rozhodnutia o ich registrácií. Existujúce ratingové agentúry uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť ako predmet činnosti definovaný podľa živnostenského zákona ako živnosť „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. Nakoľko táto živnosť sama o sebe nezaniká, ale v dôsledku vyššie citovaného nariadenia o ratingových agentúrach nebude možné pod túto činnosť subsumovať činnosť ratingových agentúr tak ako je zadefinovaná v uvedenom nariadení, navrhujeme v prechodnom ustanovení formuláciu, že táto špecifická činnosť nie je živnosťou. V prípade nedoplnenia čl. II o navrhovanú úpravu prechodných ustanovení by Slovenská republika odobrala existujúcim ratingovým agentúram možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe existujúcich živností a to ešte pred lehotou, v rámci ktorej majú mať právo voľby podania žiadosti o registráciu v zmysle citovaného nariadenia. Navrhovaná úprava účinnosti novely by vo vzťahu na existujúce ratingové agentúry mohla mať likvidačný charakter v rozpore s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ako aj v rozpore so základným ústavným právom na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR.

K bodu 2

Zároveň sa v bode 2 navrhuje vyňať z pod pôsobnosti Živnostenského zákona činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery vzhľadom na to, že podľa návrhu toho zákona (čl. I) veriteľ môže poskytovať spotrebiteľské úvery až po uskutočnení zápisu v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodom 3 a 4

Prechodné ustanovenia v živnostenskom zákone riešia postup týchto osôb, tak aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do dňa zápisu do registra veriteľov, pričom sa ustanovujú dve prechodné obdobia; pre činnosť ratingových agentúr od 1. júna 2010 a pre osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery od 11. júna 2010.

K čl. IV

K bodu 1

Vymedzuje sa pojem „základný bankový produkt“. Základným bankovým produktom sa na účely zákona o bankách rozumie bankový produkt obsahujúci zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro, vykonávanie platobných operácií, t.j. vkladov, výberov a prevodov finančných prostriedkov, vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty a zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

K bodu 2

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii Prílohy VI, časť 1 bod 9 Smernice 2006/48/ES a článku 89 bodu 1 písm. d) smernice 2006/48/ES.

K bodu 3

Vymedzuje sa poskytovanie základného bankového produktu s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným bankovým službám, s dôrazom na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, ako aj poplatkovej politiky bánk. Súčasne sa predloženým návrhom podporuje využívanie bezhotovostného platobného styku.

K bodu 4

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také jednoznačné ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika (prístupom interných ratingov). Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 5

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 2 písm. a) Smernice 2006/48/ES.

K bodu 6

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 3 písm. a) smernice 2006/48/ES.

K bodu 7

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 87 ods. 6, ods. 7, ods. 10 a ods. 11 prvej vety smernice 2006/48/ES.

K bodu 8

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 89 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

K bodu 9

Navrhovaným znením dochádza k transpozícii čl. 89 ods. 2 Smernice 2006/48/ES.

K bodu 10

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 11

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade pokročilého prístupu merania operačného rizika také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu príslušného modelu výpočtu operačného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu operačného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 12

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 33e ods. 3 a ods. 4 zákona o bankách.

K bodu 13

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravou dochádza k precizovaniu textu, a to v záujme jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky v oblasti príslušného oznámenia, a najmä formy oznámenia, ktorá má byť písomná, a termínu, ku ktorému je banka a pobočka zahraničnej banky povinná túto povinnosť splniť.

K bodu 14

Navrhnutá úprava § 38 ods. 2 zákona o bankách je potrebná na to, aby register bankových úverov a záruk mohol obsahovať nielen údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky na základe novelizovaných ustanovení § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách).

K bodu 15

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa zabezpečil terminologický súlad tohto ustanovenia a ustanovením platného § 38 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého údaje do registra sú poskytované (nie sú oznamované).

K bodom 16 a 17

Uvedené legislatívne spresnenie odstraňuje nepresnosť pojmu „štátna prémia“ v platnom zákone o bankách

K bodom 18 a 19

Navrhovanou úpravou v bode 18 sa bližšie vymedzujú požiadavky Ministerstva financií SR vo vzťahu k povinnostiam hypotekárnych bánk a bodom 18 sa zosúlaďuje právna úprava zákona o bankách s organizačnou štruktúrou MF SR.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou § 88a ods. 3 písm. b) sa odstraňuje chyba, ktorá vznikla pri predložení poslednej novely zákona o bankách, ktorou sa zaviedol nový úverový produkt pre mladých manželov so štátnou podporou a zosúlaďuje sa s podmienkami stanovenými v Návrhu vecných a legislatívnych predpokladov na zabezpečenie zavedenia nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 699 z 30. septembra 2009 tak, že štátna podpora sa poskytne v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky zníži úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov.

K bodu 21

Ustanovuje sa možnosť určitých organov komunikovať s bankou a pobočkou zahraničnej banky aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu, alebo iného dohodnutého spôsobu overovania totožnosti.

K bodu 22

Ustanovuje sa možnosť banky a pobočky zahraničnej banky zaslať informácie o klientoch, na ktorých poskytnutie bola vyzvaná, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K bodu 23

Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je umožniť využívať údaje zo spoločného registra bankových informácií aj veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z iného členského štátu, ktorí sú bankou za rovnakých podmienok ako bankám poskytujúcim spotrebiteľské úvery so sídlom v SR. Navrhnutá úprava § 92a ods. 3 druhej vety zákona o bankách zabezpečuje jasnú, jednoznačnú a nezneužiteľnú previazanosť ustanovení § 92a zákona o bankách a § 8 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

K čl. V

K bodu 1

Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad textu so zámerom a významom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

K bodu 2

Týmto návrhom sa implementuje do zákona č. 566/2001 Z. z. aj bod 57 Smernice komisie 2006/73/ES ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, podľa ktorého na účely článku 19 ods. 4 smernice 2004/39/ES transakcia nemusí byť vhodná pre klienta alebo potenciálneho klienta z dôvodu rizík predmetných finančných nástrojov, druhu transakcie, vlastnosti pokynu alebo frekvencie obchodovania. Séria transakcií, z ktorých je každá transakcia vhodná, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná vtedy, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k legislatívnemu precizovaniu textu.

K bodu 4

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 74a ods. 3 a ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 5

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Taktiež dochádza k zosúladeniu s ustanoveniami § 37 ods. 11 zákona o bankách upravujúcich rovnakú problematiku pre banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena právnej úpravy rozširuje možnosti fondu ukladať voľné finančné prostriedky aj prostredníctvom účtov vedených štátnou pokladnicou SR a zároveň umožňuje investovať finančné prostriedky aj do nákupu štátnych cenných papierov so splatnosťou do troch rokov odo dňa ich nákupu. Zámerom návrhu je zvýšiť možnú efektívnosť správy voľných finančných prostriedkov pri zachovaní dostatočnej miery bezpečnosti zdrojov fondu. Požiadavka na uvedenú zmenu vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 8

Touto úpravou sa odstraňuje významová nezhoda legislatívneho zámeru s aplikačnou praxou výkonu dohľadu.

K bodu 9

Ide o precizovanie ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade ide o zverejňovanie dotknutých informácií vo Vestníku Národnej banky Slovenska a nie v inom vestníku, s cieľom predídenia možným výkladovým a aplikačným nejasnostiam uvedeného ustanovenia zákona.

K bodom 10 až 13

Navrhovaným ustanovením v bode 9 sa preberá čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom určiť príslušný orgán na účely vykonávania nariadenia, najmä pokiaľ ide o registrácie ratingových agentúr; v Slovenskej republike sa ako príslušný orgán navrhuje určiť NBS. Navrhovanými ustanoveniami v bodoch 10 až 12 sa preberá čl. 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom zaviesť sankčný režim voči ratingovým agentúram za nedodržiavanie nariadenia.

K bodu 14

Mechanizmus vyhlásenia a dôvody pre vyhlásenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi sa zjednocujú s úpravou platnou pre banky a pobočky zahraničných bánk. Uvedenú úpravy si vyžaduje skutočnosť, že v období finančnej krízy je súčasný mechanizmus stanovujúci povinnosť NBS automaticky vyhlásiť nútenú správu pri prekročení straty vo výške 30% nevhodný.

K čl. VI

Navrhovaná úprava zosúlaďuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením § 23 tohto návrhu zákona, podľa ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K čl. VII

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 aj o iné právne záväzné akty ako sú zákony, t.j. o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Ide o úpravu súvisiacu s pozmeňujúcim návrhom v bode 2.

K bodu 2

Rozšírením poznámky pod čiarou k odkazu 1 v zákone dohľade nad finančným trhom sa ustanoví, že dohľad nad finančným trhom vykonáva NBS aj podľa zákona o Eximbanke. Úprava súvisí so zmenou zákona o Eximbanke. Zároveň sa touto úpravou zaraďujú ratingové agentúry medzi dohliadané subjekty finančného trhu, ktoré sú primárne regulované osobitným predpisom, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov aj o pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu sa zosúladí rozsah dohľadu nad finančným trhom vykonávaným NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných zákonov so zákonom o poisťovníctve. Platný zákon o poisťovníctve v § 48 umožňuje, aby NBS za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 tohto zákona vykonávala dohľad aj nad pobočkami poisťovní z iného členského štátu a pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, preto je potrebné v tomto smere rozšíriť dohliadané subjekty v zákone o dohľade nad finančným trhom. Zároveň zavedením registrácie ratingových agentúr a určením NBS za príslušný orgán na vykonávanie oprávnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach zákonom o cenných papieroch je potrebné doplniť ratingové agentúry medzi subjekty dohliadané NBS.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách) tak, aby bol vykonávateľný dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa novelizovaného § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách), pretože bez navrhnutej úpravy by nebolo vykonávateľné napríklad ustanovenie novelizovaného § 18 ods. 6 až 11 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. g) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách), ktorou sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a taktiež má zabezpečovať zverejňovanie informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa ustanovení § 20 a 21 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecne záväzný právny predpis vydaného ministerstvom financií na vykonanie zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 6

Navrhovaná zmena vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe a to tak, aby sa ustanovenie vzťahovalo na hodnotiace činnosti, čo je v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

K bodu 7

Navrhnutým doplnením nového odseku 4 do § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa ustanovení § 20 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

K čl. VIII

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 4 o nový odsek 12, ktorým sa ustanovuje, že v prípade poskytovania informácií o finančnej službe na diaľku sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. .../2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie čl. 5 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES.

K čl. IX

K bodu 1

Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosť pri aplikácii v súvislosti s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje, že povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu sa rozumie vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou a nie vznik poisťovne nakoľko tento subjekt už existuje.

K bodu 3 až 5

V tomto ustanovení sa dopĺňa poisťovňa, ktorá žiada Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Navrhovaná úprava súvisí s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s rozšírením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 7

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 8

Upresňuje sa obsah oznámenia, ktorý zasiela Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v ktorom chce poisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 9

Upresňuje sa, kedy je poisťovňa z iného členského štátu oprávnená začať vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia.

K bodu 10

Ide o spresnenie dôvodu možného vykonávania zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu prostredníctvom pobočky bez povolenia a na základe slobodného poskytovania služieb.

K bodu 11

Dopĺňajú sa činnosti subjektov spadajúcich pod dohľad príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodom 12 až 14

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a postup Národnej banky Slovenska pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu, ako aj vzájomná výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodu 15

Ide o doplnenie skutočnosti, o ktorých Národná banka Slovenska písomne informuje Európsku komisiu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť tvorby technických rezerv pre poisťovňu aj pre záväzky zo zaistných zmlúv.

K bodu 17

Upravuje sa povinnosť poisťovne ročne zverejňovať priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení. Zverejňovanie tejto výšky je mimoriadne dôležité v súvislosti s ochranou oprávnených záujmov spotrebiteľa. Bližšie podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

K bodu 18

Ide o podrobnejšie precizovanie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka vzoru formulára predkladaného pri uzavieraní poistnej zmluvy, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa.

K čl. X

K bodu 1

Doplnením kategórie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a kategórie viazaného investičného agenta sa zabezpečí pokrytie všetkých kategórií sprostredkovateľov, ako aj rovnaké postavenie sprostredkovateľov na finančnom trhu.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodu 3

Ide o odstránenie duplicity, nakoľko požiadavka vyplývajúca zo smernice 2002/92/ES je už upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c).

K bodu 4

V sektore poskytovania úverov sa dopĺňajú spotrebiteľské úvery, poskytovanie ktorých je upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy a jej význam úmerne rastie s tým, ako sa vyvíjajú rôzne formy spotrebiteľských úverov a ich význam pre domácnosť.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodom 5 a 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia finančnej inštitúcie o subjekty zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí podľa zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodu 7

Upresňuje sa poznámka pod čiarou z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 8

Zmluva o poskytnutí finančnej služby nemusí mať vždy nevyhnutne písomný charakter (napr. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie).

K bodu 9

Ide o spresnenie textu v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava definuje finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného agenta, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia.

Navrhovaná úprava ďalej definuje finančného poradcu ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného poradcu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 12

Navrhovaná úprava presnejšie ustanovuje, že finančný agent, ktorý je definovaný ako osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre finančnú inštitúciu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa presnejšie ustanovuje, že viazaný finančný agent môže mať v sektore poistenia alebo zaistenia uzavretú písomnú zmluvu len s jednou poisťovňou vykonávajúcou životné poistenie a súčasne len s jednou poisťovňou, ktorá vykonáva neživotné poistenie.

K bodu 14

Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neriadi sa v plnom rozsahu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko ani jemu podriadení finanční agenti, ktorí pôsobia na území SR nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, by fakticky nebolo možné vynútiť plnenie povinnosti zo strany týchto podriadených finančných agentov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby nedošlo k obchádzaniu ustanovení zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty pôsobiace na území SR.

K bodu 15

Ide o opravu chybne uvedeného odkazu poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 12.

K bodu 17

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podmienky vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pre finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia na území SR. Zákonom uvedená lehota je nad rámec smernice. Stanovenie lehoty na 5 dní je obmedzujúce a z tohto dôvodu sa lehota predlžuje na 15 dní.

K bodu 18

Navrhovaná úprava predlžuje lehotu na zápis do registra, zmenu zápisu a jeho zrušenie, nakoľko zákonom ustanovená lehota je príliš krátka.

K bodu 19

Upravuje sa pri navrhovateľovi na zápis viazaného finančného agenta aj zahraničný subjekt, ktorý podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, vypustenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia súvisí s úpravou § 9 ods. 1.

K bodu 20

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zapísať finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného podregistra za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K bodu 21

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že pridelené prihlasovacie meno a heslo navrhovateľ využíva pri predkladaní každého návrhu zápisu, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu v podregistri.

K bodu 22

Požiadavka na zrušenie zápisu v podregistri pri predaji časti podniku viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota v ktorej je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta z dôvodu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a podriadenými subjektami.

K bodu 24

Úpravou sa zabezpečí zosúladenie tohto ustanovenia s ustanoveniami § 14 a § 15.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 26

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa návrhu na zápis, zmenu zápisu, návrhu na zrušenie zápisu v registri o ďalšie podrobnosti.

K bodu 27

Ustanovenie § 17 je potrebné nahradiť novým navrhovaným znením z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri. Týmito údajmi sú adresa umiestnenia organizačnej zložky subjektu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a informácie o vedúcom organizačnej zložky subjektu, a to v rozsahu meno a priezvisko. Z dôvodu povinnosti uloženej samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi zahrnúť do svojej organizačnej štruktúry vedúceho zamestnanca je žiadúce, aby sa informácia o osobe vedúceho zamestnanca a začiatku vykonávania jeho funkcie taktiež evidovala v registri. Z evidovaných údajov sa ďalej navrhujú vypustiť tie údaje, ktoré nie je potrebné v registri, ktorý vedie Národná banka Slovenska registrovať.

K bodu 28

Žiadateľ, ktorý je právnickou osobou v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu uvádza aj adresu umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje požiadavka evidencie obidvoch údajov.

K bodu 30

Požiadavka na zánik povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu pri predaji časti podniku samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava zamedzí možnosť vrátenia povolenia samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu počas prebiehajúceho sankčného konania.

K bodu 32

Upravuje sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči orgánu dohľadu iného členského štátu pri finančnom agentovi v sektore poistenia alebo zaistenia alebo pri finančnom poradcovi v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý má v úmysle vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte, taktiež sa vymedzujú údaje, ktoré sú súčasťou oznámenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 33

V súlade so smernicou ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko pri absolvovaní odbornej skúšky sa praktické schopnosti nepreverujú a ani sa touto formou nedajú overiť.

K bodom 35 až 39

Navrhovanou úpravou sa odstráni prísna a v praxi ťažko realizovateľná požiadavka na odbornú spôsobilosť pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Získanie praxe v každom príslušnom sektore je problematické s prihliadnutím na skutočnosť, že nadobudnutie praxe má predchádzať získaniu možností v tomto sektore pôsobiť. Nie je možné získať prax v sektore, v ktorom vlastne bez praxe nie je možné fungovať.

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na overenie odbornej spôsobilosti pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti z dvoch na štyri roky, nakoľko lehota absolvovania osobitného finančného vzdelania, úspešného vykonania odbornej skúšky alebo úspešného vykonania odbornej skúšky s certifikátom je neprimerane krátka.

K bodu 40

Úprava vyplynula z potreby rozlíšenia vedúceho zamestnanca, definícia ktorého je upravená v stanovení § 17 ods. 1 v novom písmene n) od ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 41

Osoby, ktorým bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia, povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia alebo povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa doterajších predpisov nie sú dôveryhodnými osobami.

K bodu 42

Navrhuje sa, aby vedúci zamestnanec vzhľadom na závažnosť vykonávanej činnosti pracoval len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len jedného finančného poradcu.

K bodu 43

Potrebnou súčasťou kompletnej evidencie sťažností je aj evidencia spôsobu vybavenia sťažností.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí sprehľadnenie a zjednodušenie úpravy ustanovenia zákona, ktorý upravuje konflikt záujmov.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje, že ide o oprávnené záujmy klienta, nakoľko finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa obchodného zákonníka.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou, ktorá je v súlade so smernicou 2002/92/ES, sa zabezpečí ochrana klienta pri inkasovaní finančných prostriedkov.

K bodu 47

Navrhovaná úprava lehoty povinnosti predkladania správy vedúcim zamestnancom finančnej inštitúcie alebo vedúcim zamestnancom samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska raz ročne je postačujúca.

K bodu 48

Neposkytnutie údajov ako sú napr. faxové číslo, kontaktné telefónne číslo, adresa elektronickej pošty nie je dôvodom na to, aby klientovi nebolo poskytnuté finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 49

Navrhovaná úprava súvisí s novelou zákona o poisťovníctve § 35 ods. 6, v ktorom sa ustanovuje povinnosť poisťovne zverejňovať zákonom určenej lehote priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná úprava bližšie špecifikuje informácie, ktoré sú finančný agent a finančný poradca povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi, aby sa správne rozhodol pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby finančný agent a finančný poradca pri poskytovaní informácií klientovi potrebných k jeho zodpovednému prijatiu rozhodnutia poskytol aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Takýmto spresnením znenia ustanovenia sa javí písmeno g) tohto ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 52

V navrhovanej právnej úprave je uplatnená základná zásada, že finančný agent a finančný poradca je povinný zisťovať požiadavky klienta, jeho skúsenosti a znalosti, ktoré sa týkajú príslušnej finančnej služby. Predmetné údaje zisťuje kedykoľvek (pred aj počas finančného sprostredkovania a finančného poradenstva). Podstatné je, že informácie a odporúčania na uzavretie zmluvy môže finančný agent a finančný poradca poskytnúť klientovi až po dodaní požadovaných údajov.

K bodu 53

Ustanovuje sa, ako postupovať v súvislosti so základným pravidlom získavania informácií od klienta v osobitných prípadoch, ak klient odmietne poskytnúť požadované informácie a naďalej trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

K bodu 54

Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po dobu aspoň 5 rokov po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neopodstatnená, nakoľko napr. pri dlhodobých zmluvách (životné poistenia) ani samotný finančný agent nevie, kedy zmluva končí. Naviac povinnosť archivovať zmluvy má aj samotná finančná inštitúcia minimálne po celú dobu ich platnosti. Navrhuje sa uchovávať dokumenty na dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby, t.j. dovtedy, kým z hľadiska poskytnutia finančného sprostredkovania môže nastať klientovi škoda.

K bodu 55 až 57

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na dosiahnutie stredného stupňa odbornej spôsobilosti, vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti pre kategórie finančných agentov a kategóriu finančného poradcu.

K bodu 58

Ustanovuje sa, ak nie sú splnené požiadavky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti v lehotách podľa § 41 ods. 9, povinnosť Národnej banky Slovenska odobrať povolenie na vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa taktiež ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska v stanovenej lehote zrušiť zápis podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 60 a 61

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2010 okrem ustanovení čl. I a čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010. Účinnosť 11. júna 2010 I., ktorý je prebratím smernice vyplýva z jej čl. 27; zároveň rovnaká účinnosť sa navrhuje úpravám v zákonoch, ktoré sa bezprostredne na túto transpozíciu vzťahujú, a to: navrhované relevantné ustanovenia Živnostenského zákona, navrhované úpravy zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhované úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu