Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2006 účinný od 01.09.2007 do 31.10.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Účelom návrhu zákona je dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na zabezpečenie podmienok umožňujúcich spružnenie konania zamestnávateľov v niektorých otázkach upravených zákonom č. 124/2006 Z. z. Návrh zákona obsahuje možnú sankciu za nerealizovanie závažných podmienok na ochranu života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb (samostatne zárobkovo činných osôb), ktorým je podnet na odobratie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti v taxatívne vymedzených prípadoch.

Súčasťou návrhu zákona je spresnenie znenia jeho ustanovení so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, nemá vplyv ani na zamestnanosť, životné prostredie, má pozitívny vplyv na vytváranie bezpečných a zdravie neohrozujúcich pracovných podmienok. Predpokladá sa zníženie príjmov do štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia sadzieb správnych poplatkov za vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce a oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby pre právnické osoby. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na konkrétny subjekt, ktorému na podnet inšpektorátu práce živnostenský úrad zruší živnosť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaví.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/14554/2007-411 zo dňa 27.3.2007 uplatnilo pripomienky k finančným dopadom navrhovaných zmien v oblasti správnych poplatkov, ktoré zakladajú zníženie príjmov do štátneho rozpočtu na rok 2007 a nasledujúce. Na základe uplatneného stanoviska sa navrhuje odložiť účinnosť článku II od 1. januára 2008. Správne poplatky za vydanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení vo výške 30 000 Sk, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sa predpokladajú v roku 2007 vo výške 30 000 Sk a v rokoch 2008 a 2009 sa príjmy z tohto dôvodu nepredpokladajú.

Osobitná časť

K čl. IK bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Bližšie sa vymedzuje činnosť vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon.

K bodu 3

Ustanovenie sa dopĺňa o pojem ťažkej ujmy na zdraví, ktorou je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie ďalej v ustanovení vymedzené.

K bodu 4

V záujme jednoznačnosti ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že uvedené požiadavky majú vyhovovať a byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 5

Bližšie sa vymedzuje všeobecná povinnosť zamestnávateľa v oblasti plánovania a vykonávania opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstva a ohrozenia.

K bodu 6

V súlade s čl. 6 ods. 3 písm. d) smernice Rady 89/391/EHS sa spresňujú požiadavky na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ umožňuje vstup do priestorov, v ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia osobitnými a závažnými nebezpečenstvami.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu podľa bodu 6.

K bodu 8

Spresňuje sa všeobecná povinnosť zamestnávateľa na vypracovanie koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na počet zamestnancov. U zamestnávateľov s počtom desať a menej zamestnancov bude realizácia tohto opatrenia dobrovoľná.

K bodu 9

Bližšie sa vymedzuje doba uchovávania predpísanej dokumentácie, záznamov a evidencie súvisiacich bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, a to odo dňa, kedy v nich bol vykonaný posledný záznam alebo iná zmena obsiahnutých údajov.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. a terminológiou § 30 zákona č. ... /2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

K bodu 12

Ustanovenie sa dopĺňa o fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to v záujme zlepšenia ochrany života a zdravia ich i iných osôb. Preukazuje sa odborná spôsobilosť potrebná na výkon práce upravená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

K bodu 14

V súlade s aplikačnou praxou sa upravuje povinnosť zamestnávateľa, po ktorej splnení preventívne a ochranné služby – bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba – budú realizovať svoje odborné úlohy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči vymedzenému okruhu zamestnancov. Ustanovením sa ukladá povinnosť písomne informovať o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený podľa § 58 Zákonníka práce.

K bodu 15

Ustanovenie sa dopĺňa so zreteľom na potrebný rozsah oboznámenia zamestnancov v záujme predchádzania poškodenia ich zdravia. Ukladá sa povinnosť oboznamovania zamestnancov nielen s nebezpečenstvami, ale aj s možnými situáciami, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu ich zdravia, ak sa vopred nevykonajú preventívne a ochranné opatrenia.

K bodu 16

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 18

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme zabezpečenia vykonávania oprávnení zástupcov zamestnancov, tzn. o poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj zástupcom zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce.

K bodu 19

Doplňuje sa požiadavka na vykonávanie kontrolnej činnosti o úradné skúšky, ktoré sú významným nástrojom na realizáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 20

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého je na účely rekondičných pobytov príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa. Ustanovenie sa súčasne dopĺňa v záujme posilnenia postavenia zástupcov zamestnancov pri určovaní vybraných povolaní u zamestnávateľa na účely rekondičných pobytov.

K bodu 21

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého na účely rekondičných pobytov je príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplýva z vloženia nového odseku 6 do § 6.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 30 zákona č. .../2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Navrhovanou zmenou textu sa rozširuje oznamovacia povinnosť aj na autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý pôsobí u zamestnávateľa, ktorého pridelená odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ) je uvedená v prílohe č. 1 zákona.

K bodu 25

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa spresňuje pojem zamestnávateľa tak, že ide o štatutárny orgán zamestnávateľa v prípade právnickej osoby a fyzickú osobu v prípade fyzickej osoby. Ďalej sa rozširuje okruh taxatívne určených ustanovení, ktoré sa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

K bodu 26

V záujme jednoznačnej interpretácie ustanovenia sa navrhuje vymedziť, že ide o skúšky a úradné skúšky ustanovené právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na pracovisko, minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri používaní pracovných prostriedkov a minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavenisko.

K bodu 28

Ustanovenie i citácia poznámky pod čiarou sa upravujú so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu harmonizovanú s príslušnou smernicou Európskej únie.

K bodu 29

Oproti súčasnej právnej úpravy sa v záujme zabezpečenia jednoznačnosti interpretácie ustanovenia vymedzuje, že ide o overovanie odbornej spôsobilosti súvisiacu s prevádzkou vyhradených technických zariadení upravených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 30

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa vymedzuje, že ide o prehliadky a skúšky vrátane úradných skúšok, ktoré upravujú právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s § 5 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. harmonizovaným s príslušnými smernicami EÚ.

K bodu 31

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že ide o skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy a obsluhu vyhradeného technického zariadenia upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa bližšie vymedzuje základná podmienka na vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

K bodu 33

Zmenou formulácie ustanovenia sa v porovnaní so súčasnou úpravou jednoznačnejšie vymedzuje požiadavka preverenia splnenia vymedzených podmienok zo strany Národného inšpektorátu práce a vymedzujú sa podmienky na získanie oprávnenia a súčasne sa vytvára priestor na alternatívny spôsob splnenia podmienky akreditácie podľa zákona č. 264/1999 Z. z.

K bodu 34

Ide o úpravu, ktorá jednoznačne vyjadrí, že ide o jednu činnosť, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

Navrhuje sa jednoznačnejšie vymedzenie činnosti, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

K bodu 35

Účelom spresnenia ustanovenia v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je bližšie vymedzenie tých prehliadok, skúšok a opráv, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ktoré sú vykonávané pre iné ako vlastné potreby.

K bodu 36

Návrhom sa jednoznačnejšie špecifikujú činnosti, ktoré môže vykonávať podnikajúca fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou bez vydania oprávnenia na činnosť.

K bodu 37

Účelom zmeny je doplnenie subjektov vydávajúcich osvedčenia a preukazy na činnosť vzhľadom na právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 38

Navrhovanou zmenou textu sa spresňuje podmienka veku so zreteľom na jeho špecifickú právnu úpravu v zmysle právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 39

Návrhom sa presnejšie identifikuje fyzická osoba, ktorej sa vydáva osvedčenie alebo preukaz na vykonávanie činnosti.

K bodu 40

Návrhom sa v súvislosti so závažným pracovný úrazom namiesto predpokladanej dĺžky liečenia upravuje predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti. V pojme pracovná neschopnosť je subsumovaná aj prípadné liečenie.

K bodu 41

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava.

K bodu 42

Ustanovenie sa dopĺňa o zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme efektívnejšieho vykonávania ich úloh v oblasti ochrany práv zamestnancov.

K bodu 43

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť zamestnávateľa, ak na jeho pracovisku utrpel pracovný úraz zamestnanec iného zamestnávateľa, aby vznik tohto pracovného úrazu bezodkladne oznámil zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Uvedený návrh je predpokladom plnenia ďalších povinností, ktoré má zamestnávateľ poškodeného zamestnanca v prípade vzniku pracovného úrazu.

K bodu 44

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na poznatky a potreby aplikačnej praxe vypustením povinnosti predkladať príslušnú správu týkajúcu sa choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania a doplnením obsahu predkladanej správy o informácie o vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu. Návrhom sa jednoduchším spôsobom určuje lehota na predloženia správy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

K bodu 45

Bližšie sa spresňuje forma splnenia povinnosti ošetrujúceho lekára alebo zdravotníckeho zariadenia pri oznamovaní závažného pracovného úrazu.

K bodu 46

Ide o úpravu doby na uchovávanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze z päť na desať rokov vzhľadom na významnosť tohto dokladu pri preukazovaní pracovnoprávnych nárokov.

K bodu 47

Pri prácach vykonávaných dodávateľsky sa návrhom rozširuje povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Návrh zohľadňuje skutočnosť, že montážne, opravárenské, stavebné a iné práce vykonávajú, okrem zamestnávateľov, aj tieto fyzické osoby.

K bodu 48

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 49

Ustanovenie sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. d) dopĺňa o slová, ktoré upresňujú požadovanú projektovú dokumentáciu stavby.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 51

Bližšie sa upravujú podmienky činnosti komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v záujme skutočného vykonávania jej oprávnení u jednotlivých zamestnávateľov tým, že sa vymedzuje minimálna periodicita jej rokovaní.

K bodu 52

Návrhom sa spresňuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať preventívne a ochranné služby pre všetkých zamestnancov.

K bodu 53

Účelom zmeny je spresniť, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť spoločné posúdenie pracovísk a navrhnutie nápravných opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti práce, ako aj z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

K bodu 54

Rozširuje sa rozsah spolupráce preventívnych a ochranných služieb aj na zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme realizácie ich oprávnení.

K bodu 55

Návrh sa za účelom komplexnosti ustanovenia dopĺňa o povinnosť subjektov oprávnených na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby umožniť kontrolu plnenia podmienok vydaného oprávnenia Úradu verejného zdravotníctva SR vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe a inšpektorátu práce vo vzťahu k bezpečnostnotechnickej službe.

K bodu 56

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom podľa bodu 55. Z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti sa návrhom odčleňuje a upravuje v samostatnom odseku odoberanie oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 57

Návrhom sa upravuje podmienka na vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého činnosť je uvedená v prílohe č. 1.

K bodu 58

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o limitovanie počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, ktorí túto činnosť vykonávajú dodávateľsky. V doterajšom texte sa podmienka počtu zamestnancov vzťahuje len vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

K bodu 59

V súvislosti s poznatkami z praxe sa širšie a jednotným spôsobom upravuje možnosť kumulácie funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými odbornými činnosťami.

K bodu 60

V súlade s aplikačnou praxou a v záujme spružnenia overovania vedomostí na účely získania odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika sa v návrhu vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe u člena skúšobnej komisie, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 61

Obsah osvedčenia bezpečnostného technika sa návrhom spresňuje vo väzbe na identifikáciu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie vydáva.

K bodu 62

Navrhuje sa, v záujme vylúčenia rôznej interpretácie ustanovenia, presnejšie vymedziť autorizovaného bezpečnostného technika vo vzťahu k získaniu odbornej praxe.

K bodu 63

V záujme transparentnosti a jednoznačnosti znenia sa navrhuje oddeliť vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika osobám podľa odseku 1 od osôb podľa odseku 2. Upravujú sa podmienky na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá odborné znalosti a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere, napr. inšpektor práce, zamestnanec vykonávajúci štátny dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá predpokladala plnenie odborných činností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnej správe, návrhom sa zužuje okruh osôb, ktorým Národný inšpektorát práce vydá osvedčenie bez vykonania skúšky.

K bodu 64

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu znenia ustanovenia § 24 ods. 2 .

K bodu 65

Návrhom sa vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe člena skúšobnej komisie Národného inšpektorátu práce, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 66

Názov sa upravuje z dôvodu doplnenia ustanovenia o nový odsek 2.

K bodu 67

V novom odseku 2 sa vymedzujú podmienky na zákaz osobného vykonávania odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou.

K bodu 68

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme jednoznačného zabezpečovania takého rozsahu výkonu pracovnej zdravotnej služby, ktorý je v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 a ktorý napomôže zamestnávateľom pri zabezpečovaní uspokojivých pracovných podmienok a ich zlepšovaní.

K bodu 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 70

Návrhom sa spresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre fyzickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 71

Návrhom sa upresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre právnickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 72

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na spresnenie podmienok na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a) a b), ktoré je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie povinná spĺňať po celú dobu svojej činnosti.

K bodu 73

Navrhuje sa úprava v záujme zosúladenia s ustanovením § 27 ods. 10 písm. g) tohto zákona.

K bodu 74

Vzhľadom k pozitívnemu vývoju ukazovateľov pracovnej úrazovosti sa navrhuje vypustiť v prílohe č. 1 ekonomická činnosť uvedená ako Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.

K bodu 75

Navrhuje sa v prílohe č. 1a, diferencovane podľa počtu zamestnancov a podľa činnosti vykonávanej zamestnávateľom, vymedziť počet bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov.

K bodu 76

Návrhom sa harmonizuje terminológia zavedená v ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používaná v praxi.

K bodu 77

V jednotlivých ustanoveniach sa navrhuje hradiť doterajšie slovné spojenie novým, ktoré lepšie vyjadruje, že predmetom záujmu je kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti (vyhláška ŠÚ SR č. 552 /2002 Z. z.), do ktorého je zaradený zamestnávateľ.

K čl. II

Dopĺňa sa správny poplatok podľa písmena a) a upravujú sa výšky správnych poplatkov podľa písmena b) a c). Upravuje sa znenie písm. e) v spojitosti so zmenou § 11 Zákonníka práce. Účelom úprav je zjednotenie výšok správnych poplatkov a uľahčenie prístupu k vykonávaniu predmetných aktivít.

K čl. III

K bodu 1

V záujme odstránenia pochybností o rozsahu inšpekcie práce, navrhuje sa v ustanovení vymedzujúcom pôsobnosť inšpekcie práce priamo uviesť, že sa vzťahuje aj na kolektívne vyjednávanie.

K bodu 2

Účelom je upresnenie spolupráce Národného inšpektorátu práce s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru a plnení úloh podľa osobitných predpisov.

K bodu 3

Účelom je zjednotiť podmienku veku fyzickej osoby, ktorá môže vykonávať ľahké práce v zmysle nového znenia § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu, ktorou sa upresňuje proces rozhodovania inšpektorátu práce o ukladaní pokút v súlade s úpravou zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 6

Ustanovením sa doplňuje právomoc inšpektorátu práce udeľovať výnimky z uplatňovania pravidiel vo vnútroštátnej cestnej doprave v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) nového znenia zákona o organizácii pracovného času v doprave sa rozširuje inšpektorátom práce.

K bodu 7

Účelom doplnenia je vytvorenie právnych predpokladov na zabezpečenie realizácie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v záujme reálneho plnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v osobitne významných a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy, ktorým sa bude zabezpečovať účinná ochrana zamestnancov pri práci, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a úlohy v oblasti dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ako aj práva a povinnosti inšpektorov práce a povinnosti právnických a fyzických osôb vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce.

K § 2

Inšpekciu práce sa navrhuje upraviť tak, aby sa skvalitnil a zracionalizoval výkon štátnej správy, aby táto úprava korešpondovala s inštitútom inšpekcie práce v ostatných členských štátoch Európskej únie tak, aby sa dosiahol súlad s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947, čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969, čl. 9 ods. 1 Dohovoru MOP č. 155/1981, čl. 1 ods. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru MOP o inšpekcii práce č. 81/1947 a čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 89/391/EHS.

Inšpekcia práce podľa citovaných dokumentov "presadzuje ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov". Za také sa považujú predovšetkým "ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých osôb a o záležitostiach, ktoré sa týkajú ustanovení presadzovaných inšpektormi práce". Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 155/1981 inšpekcii práce podliehajú "všetky odvetvia, kde sú pracovníci zamestnaní vrátane verejnej služby" a vzťahuje sa na "všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov".

V súlade s uvedenými dokumentmi sa vo vládnom návrhu zákona definuje inšpekcia práce ako dozor nad dodržiavaním tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vrátane mzdových a pracovných podmienok s dôrazom na pracovné podmienky žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Do pôsobnosti inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení, predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Súčasťou inšpekcie práce je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a poskytovanie bezplatného poradenstva. Vytvoria sa tak predpoklady na všestranné posúdenie súladu skutočného stavu pracovných podmienok a úrovne ochrany zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa s platnými predpismi a predpoklady na navrhnutie i na realizáciu opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pôsobnosť inšpekcie práce tak, aby zahŕňala všetky pracoviská a priestory, v ktorých vykonáva pracovnú činnosť zamestnanec, domácky zamestnanec, zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom sa podľa vládneho návrhu zákona inšpekcia práce vykonáva len ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení a predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

V súlade s čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 81/1947 a čl. 2 ods. 1 Protokolu k tomuto dohovoru z roku 1995 sú vo vládnom návrhu zákona z pôsobnosti inšpekcie práce vyňaté chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pracoviská právnických a fyzických osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. Vyňatie týchto pracovísk z pôsobnosti inšpekcie práce vyplýva z osobitných predpisov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore a diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore a konzulárnych stykoch). Ďalej sú z pôsobnosti inšpekcie práce podľa vládneho návrhu zákona vyňaté pracoviská Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu.

Navrhuje sa, aby na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávali inšpekciu práce ich orgány inšpekcie práce. Ide o zmenu doterajšieho právneho stavu, keď okrem orgánov inšpekcie práce so všeobecnou pôsobnosťou budú vykonávať inšpekciu práce na uvedených pracoviskách osobitné orgány inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa rieši aj pôsobnosť inšpekcie práce vo vzťahu k právnym predpisom upravujúcim dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 3

Navrhuje sa zmena oproti doterajšiemu stavu. Ide o zmenu v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ako ústredný orgán štátnej správy a Národný inšpektorát práce a osobitné orgány inšpekcie práce na pracoviskách podľa § 2 ods. 4.

K § 4

Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Preto sa navrhuje zveriť ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce. Ide najmä o vypracúvanie koncepčných a programových materiálov a návrhov zásadných opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, riadenie a kontrolu Národného inšpektorátu práce a koordináciu činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce. Patrí k nim aj zabezpečovanie a usmerňovanie výskumu a medzinárodnej spolupráce a plnenie ďalších taxatívne ustanovených úloh.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce (§ 5 ods. 3).

K § 5

Vládny návrh zákona upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby so sídlom v Košiciach, ktorý sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Navrhovanou organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom má byť výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Vládnym návrhom zákona sa nemenia doterajšie sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Navrhuje sa, aby Národný inšpektorát práce riadil a za jeho činnosť zodpovedal generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a aby inšpektorát práce riadil hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Vládnym návrhom zákona sa ukladá Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút.

Vládny návrh zákona je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

K § 6

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo zabezpečovalo organizačné a technické potreby Národného inšpektorátu práce.

V tomto zmysle sú úlohy riaditeľstva zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Riaditeľstvo plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú Národnému inšpektorátu práce v spojitosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (spolupráca pri zisťovaní, kontrole, hodnotení pracovných podmienok a pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku a bezpečnostnej prestávky), podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce a vydáva rozhodnutia vo veci uznávania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, na ktoré osobitný predpis túto odbornú spôsobilosť vyžaduje.

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo plnilo špecifické úlohy inšpekcie práce celorepublikového charakteru, ktorými sú vydávanie a odoberanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi. Z jeho postavenia vyplýva aj úloha zabezpečovať tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení.

Riaditeľstvo je v správnom konaní vo veciach odoberania oprávnení na činnosť a osvedčení autorizovaným bezpečnostným technikom správnym orgánom prvého stupňa.

Vládny návrh zákona umožňuje riaditeľstvu so súhlasom ministerstva zriaďovať a zrušovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.

K § 7

Navrhuje sa ustanoviť, aby inšpektoráty práce plnili základné a rozhodujúce úlohy inšpekcie práce.

Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce vládny návrh zákona v tomto ustanovení upravuje tak, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom vládnym návrhom zákona, významnou úlohou inšpektorátov práce bude vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce bude zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa navrhuje vedenie ich evidencie. (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významné miesto v preventívnej činnosti inšpektorátov práce podľa vládneho návrhu zákona bude mať dozor v predprevádzkových etapách (účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb) podľa požiadavky čl. 17 Dohovoru MOP č. 129/1969 ale aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu pracovného prostredia.

Vládny návrh zákona upravuje vydávanie a odoberania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení na vykonávanie osobitných činností a preverovanie dodržiavania rozsahu a podmienok, za ktorých boli vydané.

Na zabezpečenie právneho stavu v oblasti ochrany práce sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali oprávnenie použiť primerané sankcie - pokuty voči subjektom, ktoré neplnia povinnosti pri účinnej ochrane zamestnancov pri práci a prejednávať priestupky, rozhodovať o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významným faktorom prevencie bude úloha inšpektorátov práce predkladať riaditeľstvu podnety na zlepšenie ochrany práce. K nim patria v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969 aj podnety na prípravu nových alebo zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

Vo vzťahu k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje povinnosť inšpektorátov práce oznamovať zistené prípady Sociálnej poisťovni a príslušným orgánom štátnej správy a vydávať na požiadanie potvrdenie na účely poskytnutia štátnej pomoci a na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zákona upravuje postavenie inšpektorátov práce v správnom konaní ako orgánov prvého stupňa.

K § 8

Navrhovaná povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník). Povinnosť mlčanlivosti sa návrhom rozširuje aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

K § 9

Vládny návrh zákona požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 3.

K § 10 a 11

Navrhuje sa, aby inšpektorom práce mohol byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov.

Vládny návrh zákona upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

K § 12

Navrhuje sa, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne budú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do vládneho návrhu zákona. Ide najmä o navrhované oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov bude inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa navrhuje, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Navrhuje sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

K § 13

Povinnosti inšpektora práce sa navrhujú vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide o povinnosť pred začatím inšpekcie práce oznámiť svoju prítomnosť na pracovisku, ak tým nebude negatívne ovplyvnený výkon dozoru a povinnosť o výsledku inšpekcie informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Inšpektor práce má povinnosť vypracovať protokol o zistených nedostatkov a prerokovať ho so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom a s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, u ktorej sa vykonáva inšpekcia práce.

K § 14

Vládnym návrhom zákona sa upravujú formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu. Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

K § 15

Navrhovanou úpravou sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce bude preukazovať osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce. Aj na nich sa vzťahujú taxatívne vymedzené práva a povinnosti.

Osobitným spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

K § 16

Vládnym návrhom zákona sa upravujú povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Vládny návrh zákona špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, majú umožniť orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje vládny návrh zákona aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

K § 17

Vládnym návrhom zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

K § 18

Osobitne významná je navrhovaná koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov.

V rámci koordinácie a spolupráce vládny návrh zákona predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR.

V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektami vymedzenými v odseku 4. Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispejú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvnia úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 19 a 20

Vládny návrh zákona, v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Pokuty podľa § 19 je inšpektorát práce oprávnený uložiť až do výšky 1 000 000 Sk zamestnávateľovi, fyzickej osobe ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení. V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca vládny návrh zákona určuje spodnú hranicu pokuty – najmenej 100 000 Sk. Vládny návrh zákona konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Návrhom sa ustanovujú lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle § 20 návrhu uložiť od 2 000 Sk do 20 000 Sk, a to aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie povinnosti podľa § 16, ohlasovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a za marenie výkonu inšpekcie práce. Vládny návrh zákona osobitne upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 21

Navrhuje sa, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa nebude poskytovať náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa v odseku 2 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravuje postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

K § 22

Vládnym návrhom zákona sa zrušujú inšpektoráty práce a rieši sa zmena ich doterajšej pôsobnosti, ktorá prechádza na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Navrhuje sa, upraviť podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

K § 23

Odkazom na prílohu sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

K § 24

Navrhuje sa zrušenie zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Vládny návrh zákona reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú vládnym návrhom zákona vykonané príslušné legislatívnotechnické úpravy.

K čl. III

Návrh na doplnenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s novou organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce. Na zabezpečenie operatívneho výkonu administratívnych záležitostí sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali postavenie služobného úradu.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Súčasná právna úprava inšpekcie práce, ktorá je vykonaná zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola niekoľkokrát novelizovaná, čím vznikla značná neprehľadnosť vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Účelom vládneho návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť a účinnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. V spojitosti s celkovou racionalizáciou štátnej správy sa vo vládnom návrhu zákona tento zámer sleduje odstránením nadbytočnej administratívy a racionálnejším prerozdelením úloh medzi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorátom práce.

Vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v tejto súvislosti nanovo upravuje sústavu orgánov, ktorú budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce s organizačnými zložkami – riaditeľstvom a inšpektorátmi práce. Vládny návrh zákona vymedzuje ich úlohy a kompetencie ako aj povinnosti právnických a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie práce. Špecifikuje oprávnenia prizvaného odborníka a uchádzača o vymenovanie za inšpektora práce, zjednodušuje postup pri zabezpečovaní odbornej skúšky a opakovanej odbornej skúšky uchádzača, upravuje kontrolu činnosti inšpektora práce pri výkone dozoru, náležitosti protokolu a povinnosti inšpektora práce.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa článkami novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Medzinárodná úprava inšpekcie práce je obsiahnutá v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z 11. júla 1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z 25. júna 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a v Protokole Medzinárodnej organizácie práce z roku 1995 k Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947, ktorým sa uplatnenie Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947 rozširuje na všetky pracoviská, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty. Vládny návrh zákona vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity právnických a fyzických osôb na základe vydávania oprávnení a osvedčení. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/22701/2005-411 z 9. septembra 2005 oznámila, že súhlasí s vyčíslením rozpočtových dôsledkov k vládnemu návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu