Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 účinný od 01.09.2007 do 30.04.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Účelom návrhu zákona je dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na zabezpečenie podmienok umožňujúcich spružnenie konania zamestnávateľov v niektorých otázkach upravených zákonom č. 124/2006 Z. z. Návrh zákona obsahuje možnú sankciu za nerealizovanie závažných podmienok na ochranu života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb (samostatne zárobkovo činných osôb), ktorým je podnet na odobratie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti v taxatívne vymedzených prípadoch.

Súčasťou návrhu zákona je spresnenie znenia jeho ustanovení so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. Z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, nemá vplyv ani na zamestnanosť, životné prostredie, má pozitívny vplyv na vytváranie bezpečných a zdravie neohrozujúcich pracovných podmienok. Predpokladá sa zníženie príjmov do štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia sadzieb správnych poplatkov za vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce a oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby pre právnické osoby. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na konkrétny subjekt, ktorému na podnet inšpektorátu práce živnostenský úrad zruší živnosť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaví.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/14554/2007-411 zo dňa 27.3.2007 uplatnilo pripomienky k finančným dopadom navrhovaných zmien v oblasti správnych poplatkov, ktoré zakladajú zníženie príjmov do štátneho rozpočtu na rok 2007 a nasledujúce. Na základe uplatneného stanoviska sa navrhuje odložiť účinnosť článku II od 1. januára 2008. Správne poplatky za vydanie oprávnenia na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení vo výške 30 000 Sk, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sa predpokladajú v roku 2007 vo výške 30 000 Sk a v rokoch 2008 a 2009 sa príjmy z tohto dôvodu nepredpokladajú.

Osobitná časť

K čl. IK bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Bližšie sa vymedzuje činnosť vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon.

K bodu 3

Ustanovenie sa dopĺňa o pojem ťažkej ujmy na zdraví, ktorou je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie ďalej v ustanovení vymedzené.

K bodu 4

V záujme jednoznačnosti ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že uvedené požiadavky majú vyhovovať a byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 5

Bližšie sa vymedzuje všeobecná povinnosť zamestnávateľa v oblasti plánovania a vykonávania opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstva a ohrozenia.

K bodu 6

V súlade s čl. 6 ods. 3 písm. d) smernice Rady 89/391/EHS sa spresňujú požiadavky na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ umožňuje vstup do priestorov, v ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia osobitnými a závažnými nebezpečenstvami.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu podľa bodu 6.

K bodu 8

Spresňuje sa všeobecná povinnosť zamestnávateľa na vypracovanie koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na počet zamestnancov. U zamestnávateľov s počtom desať a menej zamestnancov bude realizácia tohto opatrenia dobrovoľná.

K bodu 9

Bližšie sa vymedzuje doba uchovávania predpísanej dokumentácie, záznamov a evidencie súvisiacich bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, a to odo dňa, kedy v nich bol vykonaný posledný záznam alebo iná zmena obsiahnutých údajov.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. a terminológiou § 30 zákona č. ... /2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

K bodu 12

Ustanovenie sa dopĺňa o fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a to v záujme zlepšenia ochrany života a zdravia ich i iných osôb. Preukazuje sa odborná spôsobilosť potrebná na výkon práce upravená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

K bodu 14

V súlade s aplikačnou praxou sa upravuje povinnosť zamestnávateľa, po ktorej splnení preventívne a ochranné služby – bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba – budú realizovať svoje odborné úlohy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči vymedzenému okruhu zamestnancov. Ustanovením sa ukladá povinnosť písomne informovať o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený podľa § 58 Zákonníka práce.

K bodu 15

Ustanovenie sa dopĺňa so zreteľom na potrebný rozsah oboznámenia zamestnancov v záujme predchádzania poškodenia ich zdravia. Ukladá sa povinnosť oboznamovania zamestnancov nielen s nebezpečenstvami, ale aj s možnými situáciami, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu ich zdravia, ak sa vopred nevykonajú preventívne a ochranné opatrenia.

K bodu 16

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na § 39 Zákonníka práce, ktorý vymedzuje pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 18

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme zabezpečenia vykonávania oprávnení zástupcov zamestnancov, tzn. o poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj zástupcom zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce.

K bodu 19

Doplňuje sa požiadavka na vykonávanie kontrolnej činnosti o úradné skúšky, ktoré sú významným nástrojom na realizáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 20

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého je na účely rekondičných pobytov príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa. Ustanovenie sa súčasne dopĺňa v záujme posilnenia postavenia zástupcov zamestnancov pri určovaní vybraných povolaní u zamestnávateľa na účely rekondičných pobytov.

K bodu 21

Ustanovenie sa harmonizuje s § 26 zákona, podľa ktorého na účely rekondičných pobytov je príslušná pracovná zdravotná služba vykonávajúca preventívne a ochranné úlohy u zamestnávateľa.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplýva z vloženia nového odseku 6 do § 6.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie sa harmonizuje s § 30 zákona č. .../2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Navrhovanou zmenou textu sa rozširuje oznamovacia povinnosť aj na autorizovaného bezpečnostného technika, ktorý pôsobí u zamestnávateľa, ktorého pridelená odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ) je uvedená v prílohe č. 1 zákona.

K bodu 25

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa spresňuje pojem zamestnávateľa tak, že ide o štatutárny orgán zamestnávateľa v prípade právnickej osoby a fyzickú osobu v prípade fyzickej osoby. Ďalej sa rozširuje okruh taxatívne určených ustanovení, ktoré sa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

K bodu 26

V záujme jednoznačnej interpretácie ustanovenia sa navrhuje vymedziť, že ide o skúšky a úradné skúšky ustanovené právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na pracovisko, minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek pri používaní pracovných prostriedkov a minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavenisko.

K bodu 28

Ustanovenie i citácia poznámky pod čiarou sa upravujú so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu harmonizovanú s príslušnou smernicou Európskej únie.

K bodu 29

Oproti súčasnej právnej úpravy sa v záujme zabezpečenia jednoznačnosti interpretácie ustanovenia vymedzuje, že ide o overovanie odbornej spôsobilosti súvisiacu s prevádzkou vyhradených technických zariadení upravených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 30

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa vymedzuje, že ide o prehliadky a skúšky vrátane úradných skúšok, ktoré upravujú právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s § 5 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. harmonizovaným s príslušnými smernicami EÚ.

K bodu 31

V záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia sa bližšie vymedzuje, že ide o skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy a obsluhu vyhradeného technického zariadenia upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie sa harmonizuje s terminológiou používanou v § 27.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa bližšie vymedzuje základná podmienka na vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

K bodu 33

Zmenou formulácie ustanovenia sa v porovnaní so súčasnou úpravou jednoznačnejšie vymedzuje požiadavka preverenia splnenia vymedzených podmienok zo strany Národného inšpektorátu práce a vymedzujú sa podmienky na získanie oprávnenia a súčasne sa vytvára priestor na alternatívny spôsob splnenia podmienky akreditácie podľa zákona č. 264/1999 Z. z.

K bodu 34

Ide o úpravu, ktorá jednoznačne vyjadrí, že ide o jednu činnosť, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

Navrhuje sa jednoznačnejšie vymedzenie činnosti, ktorou je overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa odseku 1.

K bodu 35

Účelom spresnenia ustanovenia v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je bližšie vymedzenie tých prehliadok, skúšok a opráv, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ktoré sú vykonávané pre iné ako vlastné potreby.

K bodu 36

Návrhom sa jednoznačnejšie špecifikujú činnosti, ktoré môže vykonávať podnikajúca fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou bez vydania oprávnenia na činnosť.

K bodu 37

Účelom zmeny je doplnenie subjektov vydávajúcich osvedčenia a preukazy na činnosť vzhľadom na právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 38

Navrhovanou zmenou textu sa spresňuje podmienka veku so zreteľom na jeho špecifickú právnu úpravu v zmysle právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 39 Zákonníka práce.

K bodu 39

Návrhom sa presnejšie identifikuje fyzická osoba, ktorej sa vydáva osvedčenie alebo preukaz na vykonávanie činnosti.

K bodu 40

Návrhom sa v súvislosti so závažným pracovný úrazom namiesto predpokladanej dĺžky liečenia upravuje predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti. V pojme pracovná neschopnosť je subsumovaná aj prípadné liečenie.

K bodu 41

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava.

K bodu 42

Ustanovenie sa dopĺňa o zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme efektívnejšieho vykonávania ich úloh v oblasti ochrany práv zamestnancov.

K bodu 43

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť zamestnávateľa, ak na jeho pracovisku utrpel pracovný úraz zamestnanec iného zamestnávateľa, aby vznik tohto pracovného úrazu bezodkladne oznámil zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Uvedený návrh je predpokladom plnenia ďalších povinností, ktoré má zamestnávateľ poškodeného zamestnanca v prípade vzniku pracovného úrazu.

K bodu 44

Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na poznatky a potreby aplikačnej praxe vypustením povinnosti predkladať príslušnú správu týkajúcu sa choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania a doplnením obsahu predkladanej správy o informácie o vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu. Návrhom sa jednoduchším spôsobom určuje lehota na predloženia správy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

K bodu 45

Bližšie sa spresňuje forma splnenia povinnosti ošetrujúceho lekára alebo zdravotníckeho zariadenia pri oznamovaní závažného pracovného úrazu.

K bodu 46

Ide o úpravu doby na uchovávanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze z päť na desať rokov vzhľadom na významnosť tohto dokladu pri preukazovaní pracovnoprávnych nárokov.

K bodu 47

Pri prácach vykonávaných dodávateľsky sa návrhom rozširuje povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Návrh zohľadňuje skutočnosť, že montážne, opravárenské, stavebné a iné práce vykonávajú, okrem zamestnávateľov, aj tieto fyzické osoby.

K bodu 48

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 49

Ustanovenie sa v súlade s § 14 ods. 1 písm. d) dopĺňa o slová, ktoré upresňujú požadovanú projektovú dokumentáciu stavby.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 51

Bližšie sa upravujú podmienky činnosti komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v záujme skutočného vykonávania jej oprávnení u jednotlivých zamestnávateľov tým, že sa vymedzuje minimálna periodicita jej rokovaní.

K bodu 52

Návrhom sa spresňuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať preventívne a ochranné služby pre všetkých zamestnancov.

K bodu 53

Účelom zmeny je spresniť, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť spoločné posúdenie pracovísk a navrhnutie nápravných opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti práce, ako aj z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

K bodu 54

Rozširuje sa rozsah spolupráce preventívnych a ochranných služieb aj na zástupcov zamestnancov podľa § 11a Zákonníka práce v záujme realizácie ich oprávnení.

K bodu 55

Návrh sa za účelom komplexnosti ustanovenia dopĺňa o povinnosť subjektov oprávnených na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby umožniť kontrolu plnenia podmienok vydaného oprávnenia Úradu verejného zdravotníctva SR vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe a inšpektorátu práce vo vzťahu k bezpečnostnotechnickej službe.

K bodu 56

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom podľa bodu 55. Z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti sa návrhom odčleňuje a upravuje v samostatnom odseku odoberanie oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 57

Návrhom sa upravuje podmienka na vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika u zamestnávateľa, ktorého činnosť je uvedená v prílohe č. 1.

K bodu 58

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o limitovanie počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, ktorí túto činnosť vykonávajú dodávateľsky. V doterajšom texte sa podmienka počtu zamestnancov vzťahuje len vykonávanie úloh bezpečnostnotechnickej služby v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

K bodu 59

V súvislosti s poznatkami z praxe sa širšie a jednotným spôsobom upravuje možnosť kumulácie funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými odbornými činnosťami.

K bodu 60

V súlade s aplikačnou praxou a v záujme spružnenia overovania vedomostí na účely získania odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika sa v návrhu vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe u člena skúšobnej komisie, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 61

Obsah osvedčenia bezpečnostného technika sa návrhom spresňuje vo väzbe na identifikáciu fyzickej osoby, ktorej sa osvedčenie vydáva.

K bodu 62

Navrhuje sa, v záujme vylúčenia rôznej interpretácie ustanovenia, presnejšie vymedziť autorizovaného bezpečnostného technika vo vzťahu k získaniu odbornej praxe.

K bodu 63

V záujme transparentnosti a jednoznačnosti znenia sa navrhuje oddeliť vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika osobám podľa odseku 1 od osôb podľa odseku 2. Upravujú sa podmienky na vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá odborné znalosti a skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere, napr. inšpektor práce, zamestnanec vykonávajúci štátny dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá predpokladala plnenie odborných činností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnej správe, návrhom sa zužuje okruh osôb, ktorým Národný inšpektorát práce vydá osvedčenie bez vykonania skúšky.

K bodu 64

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu znenia ustanovenia § 24 ods. 2 .

K bodu 65

Návrhom sa vypúšťa požiadavka minimálnej dĺžky odbornej praxe člena skúšobnej komisie Národného inšpektorátu práce, ktorý je autorizovaným bezpečnostným technikom.

K bodu 66

Názov sa upravuje z dôvodu doplnenia ustanovenia o nový odsek 2.

K bodu 67

V novom odseku 2 sa vymedzujú podmienky na zákaz osobného vykonávania odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou.

K bodu 68

Ustanovenie sa dopĺňa v záujme jednoznačného zabezpečovania takého rozsahu výkonu pracovnej zdravotnej služby, ktorý je v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 a ktorý napomôže zamestnávateľom pri zabezpečovaní uspokojivých pracovných podmienok a ich zlepšovaní.

K bodu 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Citácia poznámky pod čiarou sa upravuje so zreteľom na aktuálnu právnu úpravu.

K bodu 70

Návrhom sa spresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre fyzickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 71

Návrhom sa upresňujú podmienky na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie pre právnickú osobu o vypracovaný vzorový projekt a materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

K bodu 72

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na spresnenie podmienok na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a) a b), ktoré je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie povinná spĺňať po celú dobu svojej činnosti.

K bodu 73

Navrhuje sa úprava v záujme zosúladenia s ustanovením § 27 ods. 10 písm. g) tohto zákona.

K bodu 74

Vzhľadom k pozitívnemu vývoju ukazovateľov pracovnej úrazovosti sa navrhuje vypustiť v prílohe č. 1 ekonomická činnosť uvedená ako Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.

K bodu 75

Navrhuje sa v prílohe č. 1a, diferencovane podľa počtu zamestnancov a podľa činnosti vykonávanej zamestnávateľom, vymedziť počet bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov.

K bodu 76

Návrhom sa harmonizuje terminológia zavedená v ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používaná v praxi.

K bodu 77

V jednotlivých ustanoveniach sa navrhuje hradiť doterajšie slovné spojenie novým, ktoré lepšie vyjadruje, že predmetom záujmu je kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti (vyhláška ŠÚ SR č. 552 /2002 Z. z.), do ktorého je zaradený zamestnávateľ.

K čl. II

Dopĺňa sa správny poplatok podľa písmena a) a upravujú sa výšky správnych poplatkov podľa písmena b) a c). Upravuje sa znenie písm. e) v spojitosti so zmenou § 11 Zákonníka práce. Účelom úprav je zjednotenie výšok správnych poplatkov a uľahčenie prístupu k vykonávaniu predmetných aktivít.

K čl. III

K bodu 1

V záujme odstránenia pochybností o rozsahu inšpekcie práce, navrhuje sa v ustanovení vymedzujúcom pôsobnosť inšpekcie práce priamo uviesť, že sa vzťahuje aj na kolektívne vyjednávanie.

K bodu 2

Účelom je upresnenie spolupráce Národného inšpektorátu práce s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru a plnení úloh podľa osobitných predpisov.

K bodu 3

Účelom je zjednotiť podmienku veku fyzickej osoby, ktorá môže vykonávať ľahké práce v zmysle nového znenia § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu, ktorou sa upresňuje proces rozhodovania inšpektorátu práce o ukladaní pokút v súlade s úpravou zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 6

Ustanovením sa doplňuje právomoc inšpektorátu práce udeľovať výnimky z uplatňovania pravidiel vo vnútroštátnej cestnej doprave v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) nového znenia zákona o organizácii pracovného času v doprave sa rozširuje inšpektorátom práce.

K bodu 7

Účelom doplnenia je vytvorenie právnych predpokladov na zabezpečenie realizácie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v záujme reálneho plnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v osobitne významných a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reaguje na návrh obsiahnutý v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovuje kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na nové znenie zákona o organizácii pracovného času v doprave.

K bodu 9

Úpravou sa na rozdiel od doterajšej právnej úpravy spresňuje znenie v tom zmysle, že v prvom bode sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. Úprava v druhom bode sa navrhuje v spojitosti s úpravou zákazu predmetnej činnosti v zákone č. 124/2006 Z. z.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou v nadväznosti na upresnenie podania návrhu na začatie konania o uložení pokuty pri konkrétnom nedodržaní zákazu činnosti.

K bodu 11

Ustanovenie sa upresňuje v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu