Zákon o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie 113/1971 účinný od 01.01.1978 do 31.12.1982

§ 1
Úvodné ustanovenie

Týmto zákonom sa upravuje
a)
dôchodková daň (daň zo zisku),
b)
príspevok na sociálne zabezpečenie.

§ 2
Daňovníci dôchodkovej dane

(1)
Dani podliehajú:
a)
družstevné organizácie (družstvá, ich vyššie organizácie, Ústredná rada družstiev, družstevné podniky, včítane podnikov zahraničného obchodu), s výnimkou jednotných roľníckych družstiev, spoločných poľnohospodárskych podnikov, spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev;
b)
hospodárske organizácie komunálnych služieb, miestneho priemyslu, podniky Zberné suroviny, krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky v miestnom hospodárstve a krajské dopravné strediská;
c)
okresné (mestské) stavebné podniky;
e)
odborové (generálne) riaditeľstvá, združenia (zväzy) organizácií, pokiaľ aspoň polovica podriadených, prípadne členských organizácií podlieha dani podľa tohto zákona;
f)
ostatné socialistické organizácie, s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií, ich hospodárske zariadenia (podniky), pokiaľ vykonávajú trvalú hospodársku činnosť a ktorých vzťah k štátnemu rozpočtu nie je upravený inými právnymi predpismi;**)
g)
iné organizácie než socialistické, ak sú právnickými osobami;
h)
spoločnosti obchodného a občianskeho práva, ústavy a základiny, podniky verejnoprávnych korporácií, združení osôb a iné subjekty so sídlom v cudzine, s výnimkou fyzických osôb.
(2)
Od dane sú oslobodené:
a)
výrobné a pracovné družstvá pre občanov s ťažším zdravotným poškodením, hospodárske (účelové) zariadenia zväzov invalidov zamestnávajúce občanov s ťažším zdravotným poškodením a zariadenia zväzov družstiev zabezpečujúce výberovú rekreáciu vlastných členov;
b)
stavebné bytové družstvá, ľudové bytové družstvá a ostatné bytové družstvá (s výnimkou okresných výstavbových bytových družstiev) čo do príjmov z družstevnej bytovej výstavby, údržby (opráv) bytového fondu bytových družstiev a opráv v bytoch členov týchto družstiev;
c)
zväzy bytových družstiev okrem príjmov z ich vlastnej trvalej hospodárskej činnosti; oslobodenie sa nevzťahuje na podniky a hospodárske zariadenia zriadené týmito zväzmi;
d)
umelecké zväzy, kultúrne fondy a socialistické organizácie zastupujúce autorov alebo výkonných umelcov, ako aj podniky, ktoré majú v prevádzke tieto zväzy, fondy a organizácie, pokiaľ ich činnosť súvisí s poslaním týchto organizácií;
e)
organizácie hospodársky vedené vyššími orgánmi Komunistickej strany Československa, Revolučného odborového hnutia, organizácií Národného frontu, Zväzu pre spoluprácu s armádou a ich hospodárske zariadenia, ktoré sú priamo zapojené na rozpočet spoločenskej organizácie, pri ktorej boli zriadené, pokiaľ im vyššie orgány spoločenských organizácií určia odvody najmenej vo výške zodpovedajúcej dani zo zisku podľa tohto zákona. Oslobodenie sa nevzťahuje na základné organizácie spoločenských organizácií a ich hospodárske zariadenia, pokiaľ vykonávajú trvalú hospodársku činnosť.

§ 3
Predmet dane

(1)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až e), g) je predmetom dane všetka činnosť a príjmy z nej vyplývajúce. V družstvách pre výstavbu a správu garáží je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.
(2)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f) a § 2 ods. 2 písm. c), e) je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.
(3)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2 písm. b) je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce, okrem príjmov z družstevnej bytovej výstavby a údržby (opráv) bytového fondu bytových družstiev a opráv v bytoch členov týchto družstiev.
(4)
V organizáciách uvedených v § 2 ods. 2 písm. d) je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť, ktorá nesúvisí s poslaním týchto organizácií, a príjmy z nej vyplývajúce.
(5)
U daňovníkov, ktorí majú sídlo v Československej socialistickej republike, sú predmetom dane aj príjmy zo zdrojov v cudzine; títo daňovníci si však môžu odpočítať v cudzine zaplatenú obdobnú daň pripadajúcu na tieto príjmy, najviac však do sumy dane pripadajúcej na uvedené príjmy podľa tohto zákona.
(6)
U daňovníkov, ktorí majú sídlo vedenia v cudzine, je predmetom dane všetka činnosť na území Československej socialistickej republiky a príjmy z nej vyplývajúce a ďalej všetky ostatné príjmy, ktorých zdroj je na území Československej socialistickej republiky.

§ 4
Základ dane

(1)
Základom dane zo zisku je pre daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až f) a v § 2 ods. 2 písm. b) až e) vytvorený bilančný zisk z činnosti daňovníka podľa § 3 a z hospodárenia s majetkom, vykázaný v riadne vedenom účtovníctve, zvýšený o položky, ktoré treba pripočítať (ďalej len „pripočítateľné položky“), a znížený o položky, ktoré možno odpočítať (ďalej len „odpočítateľné položky“).
(5)
V spoločenských organizáciách sa do základu dane nezahŕňajú príjmy z členských príspevkov, darov a zápisného.
(6)
V prípade, že daňovník nevykáže zisk, je základom dane zo zisku suma pripočítateľných položiek prevyšujúca odpočítateľné položky; ak daňovník vykáže stratu, je základom tejto dane suma pripočítateľných položiek prevyšujúca súčet straty a odpočítateľných položiek.
(7)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. g) je základom dane:
a)
zisk z činnosti a z hospodárenia s majetkom zvýšený o daň podľa tohto zákona včítane príslušenstva, ktorá znížila zisk, o odpisy základných prostriedkov účtované na ťarchu zisku, pokiaľ prevyšujú odpisovú sadzbu určenú pre socialistické organizácie, o nepreukázané náklady a o náklady, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie alebo zabezpečenie príjmov; v cirkvách a ich organizáciách sa do základu dane nezahŕňajú príspevky členov cirkví, dary, výnosy kostolných zbierok a odplaty za cirkevné úkony;
b)
30 % nákladov na hrubé mzdy, ak základ dane podľa písmena a) by tvoril menej než 30 % nákladov na hrubé mzdy alebo ak daňovník vykazuje stratu; toto ustanovenie sa nevzťahuje na cirkevné organizácie.
(8)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) základ dane tvoria:
a)
príjmy za licenčné a im podobné poplatky a príjmy za technickú pomoc;
b)
príjmy z autorských a prevádzacích práv;
c)
príjmy z úrokov a nájomného;
d)
všetky ostatné príjmy po odpočítaní nákladov nevyhnutne vynaložených v tuzemsku na ich dosiahnutie, zabezpečenie a údržbu;
e)
30 % nákladov na hrubé mzdy za práce vykonané v tuzemsku, ak základ dane podľa písmena d) by tvoril menej než 30 % nákladov na hrubé mzdy za práce vykonané v tuzemsku alebo ak daňovník vykazuje stratu.
(9)
U daňovníkov v likvidácii a u daňovníkov zaniknutých bez vykonania likvidácie, pokiaľ nemožno základ dane zo zisku určiť spôsobom uvedeným v predchádzajúcich odsekoch, je základom tejto dane likvidačný zvyšok.

§ 5
Pripočítateľné položky

(1)
Pripočítateľnými položkami sú:
a)
sumy, o ktoré sa zvýšili náklady alebo znížili výnosy v rozpore s právnymi predpismi, do nákladov zahrnuté príspevky a subvencie, ktoré daňovník nie je podľa právnych predpisov povinný uhradiť, bezodplatné venovania a ďalej sumy, o ktoré daňovník prekročil záväzné limity nákladov určené vo schválenom finančnom pláne, ktorých druhy určuje vláda Československej socialistickej republiky;**)
b)
vratky dane z pozemkov.
(2)
Pripočítateľnými položkami sú ďalej tieto položky účtované v nákladoch daňovníka:
a)
rozdiel, o ktorý sú platené pokuty a penále vyššie než prijaté;
b)
prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd;
c)
poplatky za znečisťovanie ovzdušia včítane prirážky;
d)
záporný rozdiel medzi vzniknutými mankami a prijatými náhradami mánk v organizáciách s prevažne obchodnou činnosťou.

§ 6
Odpočítateľné položky

a)
zaplatená daň z pozemkov; odpočítateľnou položkou však nie je penále súvisiace s touto daňou;
b)
rozdiel, o ktorý sú prijaté pokuty a penále vyššie než zaplatené;
c)
sumy prijaté od inej organizácie so sídlom v Československej socialistickej republike z prostriedkov, ktoré sa už podrobili dani zo zisku alebo obdobnej dani, a položky podrobené už dani zo zisku u toho istého daňovníka, ak sú súčasťou zisku;
d)
subvencie poskytované družstvám invalidov, podnikom invalidov a zväzom bytových družstiev, pokiaľ sú zahrnuté do zisku.

§ 10

(1)
Príspevok na sociálne zabezpečenie odvádzajú daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. a) (okrem okresných výstavbových bytových družstiev a družstiev pre výstavbu a správu garáží), b), c) a e).*)
(2)
Základom príspevku na sociálne zabezpečenie je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných v bežnom roku na výplatu včítane doplnkových odmien znížený o odmeny zúčtované na výplatu najlepším pracovníkom a kolektívom zo sumy, ktorú daňovník dostal ako odmenu k Červenej zástave päťročnice alebo zástave, prípadne štandarde, ktoré sú jej na roveň postavené, a o odmeny podľa predpisov o autorskom práve zúčtované na výplatu v bežnom roku.**)
(3)
Príspevok na sociálne zabezpečenie zahŕňa i poistné nemocenského poistenia.**) Príspevok na sociálne zabezpečenie je súčasťou nákladov daňovníka.

§ 11

(1)
Sadzba dane zo zisku u daňovníkov s prevažne obchodnou činnosťou, s výnimkou daňovníkov uvedených v odseku 6, v § 2 ods. 1 písm. g), h), v § 2 ods. 2 písm. c), d), e), v § 20 ods. 1 a s výnimkou spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev
pri rentabilite % tvorí % do 5 10,- nad 5 do 15 10,- + 2,- à nad 15 do 30 30,- + 1,- à nad 30 do 50 45,- + 0,5 à nad 50 55,-.
(2)
Rentabilita sa vypočítava ako pomer bilančného zisku zvýšeného o pripočítateľnú položku podľa § 5 ods. 1 písm. a) k celkovým nákladom zníženým o sumu, o ktorú sa zvýšil bilančný zisk [§ 5 ods. 1 písm. a)], a to s presnosťou na stotiny.
(3)
Činiteľ „a“ uvedený v odseku 1 sa rovná percentu rentability presahujúcemu dolnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(4)
Sadzba dane zo zisku sa zvyšuje o prirážku vo výške 10 % k sadzbe dane podľa odseku 1 u všetkých daňovníkov s prevažne obchodnou činnosťou, s výnimkou organizácií spotrebných družstiev s prevažne obchodnou činnosťou.
(5)
Vypočítaná daň zo zisku sa znižuje o zľavy uvedené v § 22.
(6)
V družstevných podnikoch zahraničného obchodu tvorí sadzba dane zo zisku 75 %.
(7)
Ak je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok, tvorí sadzba dane 50 % tohto zvyšku.

§ 12

Daňovníci s prevažne obchodnou činnosťou, včítane družstevných podnikov zahraničného obchodu, odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 20 % zo základu podľa § 10 ods. 2.

§ 13

(1)
Sadzba dane zo zisku u daňovníkov s činnosťou prevažne neobchodnou, s výnimkou daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. g), h), v § 2 ods. 2 písm. c), d), e) a v § 20 ods. 1
pri rentabilite % tvorí % do 10 25,- nad 10 do 15 25,- + 3,- à nad 15 do 20 40,- + 2,- à nad 20 do 25 50,- + 1,5 à nad 25 do 30 57,5 + 1,- à nad 30 do 35 62,5 + 0,8 à nad 35 do 40 66,5 + 0,6 à nad 40 do 45 69,5 + 0,5 à nad 45 do 50 72,- + 0,4 à nad 50 do 55 74,- + 0,2 à nad 55 75,-.
(2)
Rentabilita sa vypočítava ako pomer bilančného zisku zvýšeného o pripočítateľnú položku podľa § 5 ods. 1 písm. a) k súčtu bilančného zisku a miezd zúčtovaných na výplatu včítane ostatných osobných nákladov, a to presnosťou na stotiny.
(3)
Činiteľ „a" sa rovná percentu rentability presahujúcemu spodnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(4)
Vypočítaná daň zo zisku sa znižuje o zľavy uvedené v § 22.
(5)
Ak je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok, tvorí sadzba dane 50 % tohto zvyšku.
(6)
V advokátskych organizáciách tvorí sadzba dane zo zisku 75 %.

§ 16

Sadzba dane zo zisku pre organizácie uvedené v § 2 ods. 2 písm. d) a e) tvorí 65 % a pre organizácie uvedené v § 2 ods. 2 písm. c) 50 % základu podľa § 4.

§ 20

(1)
Sadzba dane zo zisku v odborových (generálnych) riaditeľstvách, zväzoch družstiev, združeniach (zväzoch) organizácií a Ústrednej rade družstiev tvorí 50 %.
(2)
Daňovníci uvedení v odseku 1 odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % zo základu podľa § 10 ods. 2.

§ 21

(1)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. g) tvorí sadzba dane zo zisku 65 %.
(2)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) tvorí sadzba dane zo zisku:
a)
40 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. a),
b)
25 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. b),
c)
20 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. c),
d)
60 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. d), prípadne písm. e).

§ 24
Vznik daňovej povinnosti a povinnosti odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie

(1)
Daňová povinnosť a povinnosť odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie vzniká dňom začatia dani podrobenej činnosti.
(2)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) vzniká daňová povinnosť dňom, keď začali v tuzemsku vykonávať hospodársku činnosť, prípadne keď sa im vyplácajú alebo k ich dobru pripisujú príjmy podrobené dani.
(3)
Daňovník je povinný začiatok a ukončenie dani podrobenej činnosti oznámiť do 15 dní miestne príslušným orgánom, ktoré spravujú daň a príspevok na sociálne zabezpečenie.

§ 29

(1)
Daňovník je povinný najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca platiť mesačné preddavky na daň zo zisku takto:
a)
v januári vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej daňovej povinnosti;
b)
začínajúc februárom sa výška preddavku vypočíta z bilančného zisku skutočne dosiahnutého v predchádzajúcom mesiaci. Ak je takto vypočítaný preddavok dane na bežný mesiac vyšší alebo nižší ako preddavok zročný v predchádzajúcom mesiaci, zúčtuje daňovník rozdiel pri platení preddavku na bežný mesiac;
c)
po uplynutí každého štvrťroka (s výnimkou posledného štvrťroka) vypočíta daňovník, koľká je daň zo zisku vypočítaná zo základu skutočne dosiahnutého za čas od začiatku roka. Rozdiel, o ktorý je vypočítaná daňová povinnosť vyššia alebo nižšia ako súčet zročných preddavkov na daň zo zisku, daňovník zúčtuje s mesačným preddavkom na túto daň v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka. Na žiadosť daňovníka sa môže preplatok zúčtovať na príspevok na sociálne zabezpečenie alebo jeho nedoplatok, prípadne sa môže vrátiť;
d)
vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej daňovej povinnosti v prípade, že nie je povinný predkladať výkaz o výsledku hospodárenia mesačne. Po uplynutí každého štvrťroka (s výnimkou posledného štvrťroka) sa postupuje podľa písmena c).

Preddavky sa zaokrúhľujú na celé tisíce Kčs dolu.
(2)
Ak bola daň zo zisku za uplynulý kalendárny rok:
a)
100 000 Kčs až 400 000 Kčs, platia sa preddavky na daň zo zisku len štvrťročne, a to zo základu skutočne dosiahnutého od začiatku roka po odpočítaní preddavkov už prv zročných. Preddavky sú (s výnimkou posledného štvrťroka) zročné najneskôr tretieho dňa pred koncom prvého mesiaca po skončení štvrťroka;
b)
menej ako 100 000 Kčs, neplatia sa preddavky na daň zo zisku. Celoročnú daňovú povinnosť vyrovná daňovník v lehote pre podanie priznania k dani.
(3)
Príspevok na sociálne zabezpečenie, ktorý si daňovník sám vypočíta, je zročný v mesačných preddavkoch najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca, a to vo výške jednej dvanástiny celoročnej povinnosti vypočítanej z objemu mzdových prostriedkov plánovaných na príslušný rok a u daňovníkov s rozdielnou výškou príspevku podľa druhu činností a ich plánovanej skladby. Po uplynutí každého štvrťroka sa výška príspevku na sociálne zabezpečenie upravuje podľa skutočne zúčtovaného objemu mzdových prostriedkov za uplynulé obdobie a u daňovníkov s rozdielnou výškou príspevku podľa skutočne dosiahnutých tržieb v jednotlivých druhoch činností. Ak je takto vypočítaný príspevok na sociálne zabezpečenie vyšší než odvedené preddavky, je daňovník povinný rozdiel zaplatiť za prvý až tretí štvrťrok s preddavkom zročným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka a za štvrtý štvrťrok v lehote určenej na podanie priznania k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie. Ak vznikne za prvý až tretí štvrťrok preplatok, odvedie daňovník o tento rozdiel pri najbližšom preddavku na príspevok na sociálne zabezpečenie menej.
(4)
Daňovník je povinný predložiť orgánu vykonávajúcemu správu dane a správu príspevku na sociálne zabezpečenie najneskôr do 29. januára výpočet plánovanej ročnej povinnosti dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
(5)
Ak daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní sú vyššie než zaplatené preddavky na daň a na príspevok na sociálne zabezpečenie, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel v lehote určenej na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň a na príspevok na sociálne zabezpečenie vyššie než daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní, zúčtuje sa preplatok za uplynulé zdaňovacie obdobie na preddavky dane a príspevku na sociálne zabezpečenie v bežnom roku alebo sa na žiadosť vráti daňovníkovi.
(6)
Ak daň a príspevok na sociálne zabezpečenie určené platobným výmerom sú vyššie než daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní po doručení platobného výmeru.
(7)
Orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie môže daňovníkom určiť preddavky inak.
(8)
Ustanovenie o výkone rozhodnutia v daňovom konaní*) platí pre všetkých daňovníkov tejto dane a príspevku na sociálne zabezpečenie; použije sa obdobne i pri úhrade dlžných súm z účtov v ostatných peňažných ústavoch.

§ 34
Konanie

(1)
Pre konanie vo veciach dane a príspevku na sociálne zabezpečenie platia predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov,*) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Orgán vykonávajúci správu dane môže daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. h) určiť inak lehotu oznamovacej povinnosti (§ 24 ods. 3), zdaňovacie obdobie (§ 25) aj odchylnú lehotu pre podanie daňového priznania (§ 26 ods. 1).

§ 35

(1)
Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť pre nevyhnutné prípady spôsob znovurozdeľovania prostriedkov podriadených hospodárskych organizácií odborovým (generálnym) riaditeľstvom, riadiacim národným výborom, prípadne znovurozdeľovanie prostriedkov výrobných hospodárskych jednotiek a organizácií priamo riadených ústredným orgánom.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi federácie, a vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi republík, môžu
a)
povoliť ako experiment, aby organizácie s vhodnými podmienkami nahradili daň a príspevok na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona iným vzťahom k štátnemu rozpočtu alebo rozpočtu národného výboru, prípadne iným spôsobom odvádzali daň a príspevok, a to na overenie nových spôsobov riadenia, najmä aj na zjednotenie jednotlivých ekonomických nástrojov medzi socialistickými krajinami;
b)
ustanoviť podmienky, za ktorých nebudú prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd, ako ani poplatky a prirážky za znečisťovanie ovzdušia pripočítateľnými položkami k zisku na účely výpočtu dane zo zisku.

§ 36

(1)
Federálne ministerstvo financií môže ustanoviť:
a)
okruh vybraných organizácií a činností (služieb) podľa § 15 ods. 2 a podľa § 22 ods. 4 a ďalej percentné zvýšenie zľavy za medziročný rast tržieb za vybrané činnosti (služby) podľa § 22 ods. 4;
b)
po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí okruh preferovaných činností podľa § 22 ods. 2.
c)
po prerokovaní s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu vo vzťahu k cudzine opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti a na zjednodušenie vyberania dane.
(2)
Federálne ministerstvo financií, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi federácie a o daňovníkov so sídlom v cudzine, a ministerstvá financií Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi republík, môžu:
a)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia;
b)
ustanoviť, že daňovníkom dane a príspevku na sociálne zabezpečenie je generálne (odborové) riaditeľstvo, prípadne ministerstvo za všetky ním riadené organizácie. V prípade, že riadené organizácie sa nachádzajú na území oboch národných republík, je na vydanie povolenia potrebná dohoda s príslušnými orgánmi oboch republík; táto dohoda nie je potrebná pri organizáciách riadených federálnymi orgánmi;
d)
znížiť daň zo zisku organizáciám s prevažne obchodnou činnosťou, a to až o 20% na dobudovanie obchodnej siete;
f)
úplne alebo čiastočne oslobodiť od dane zo zisku novobudované organizácie, a to najviac na dobu dvoch rokov od začatia činnosti;
h)
urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu toho istého základu dane u toho istého daňovníka;
ch)
pre jednotlivé prípady urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí, prípadne povoliť úľavu, ak to vyžadujú spoločenské záujmy, a určiť orgány a vymedziť ich oprávnenia na povoľovanie týchto úľav.

§ 38

Výnos dane a príspevku na sociálne zabezpečenie od organizácií riadených federálnymi orgánmi a od daňovníkov so sídlom v cudzine plynie do štátneho rozpočtu federácie.

*)  Druhá časť zákona č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani. **)  Zákon č. 111/1971 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie (§ 2 ods. 1). **)  Na rok 1978 a ďalšie roky, pokiaľ nebude ustanovené inak, sú to: limit výdavkov na pohostenie a dary, limit nákladov na cestovné a limit ostatných služieb nemateriálnej povahy. *)  Zákon č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani. **)  Zákon SNR č. 116/1970 Zb. a zákon ČNR č. 120/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie. *)  Okresné výstavbové bytové družstvá, družstvá pre výstavbu a správu garáží, ako aj daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. f), g), h) a v § 2 ods. 2 zákona platia poistné nemocenského poistenia. **)  § 2 ods. 1 č. 2 písm. e) vyhlášky č. 157/1975 Zb. o usmerňovaní mzdového vývoja a odmieňaní práce. **)  § 57 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. *)  Článok 12 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení ústavného zákona č. 125/1970 Zb. **)  Zákon ČNR č. 33/1970 Zb. o finančných správach.Zákon SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach. *)  § 27 vyhlášky Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov. *)  Vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.