Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov 111/2010 účinný od 01.05.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

6

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ( ďalej len „ministerstvo“) v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ďalej len „kontrolný ústav“) ako iniciatívny materiál.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná , ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a ani na rozpočty obcí. Navrhovaným zákonom sa upravujú správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k bodovému znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca obyvateľov. Stanovenie podmienok využitia sekundárnych zdrojov živín vznikajúcich pri alternatívnej výrobe energie bude mať kladný vplyv na podnikateľské prostredie produkujúce sekundárne zdroje živín. Pre podnikateľov v pôdohospodárstve dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce a zabezpečí sa dlhšia doba na spracovanie hospodárskych parametrov za predchádzajúci kalendárny rok.

Návrh zákona bude mať kladný dopad na životné prostredie z hľadiska ochrany pôdy a vôd pred znečistením zo sekundárnych zdrojov živín, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie produkujúce sekundárne zdroje živín.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskej únie

v primárnej legislatíve:

článok 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-v sekundárnej legislatíve:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti Slovenskej republike sa nevedie žiadne konanie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka na posudzovanie vplyvov

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a na rozpočty obcí. Prípadné výnosy z pokút uložené za porušenie ustanovení predmetného zákona budú príjmom štátneho rozpočtu.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaným zákonom sa upravujú správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k bodovému znečisteniu pôdy a aby sa tým predišlo možnej kontaminácii spodných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca obyvateľov. Stanovenie podmienok využitia sekundárnych zdrojov živín vznikajúcich pri alternatívnej výrobe energie bude mať kladný vplyv na podnikateľské prostredie produkujúce sekundárne zdroje živín. Pre podnikateľov v pôdohospodárstve dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce a zabezpečí sa dlhšia doba na spracovanie hospodárskych parametrov za predchádzajúci rok.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona bude mať kladný dopad na životné prostredie z hľadiska ochrany pôdy a vôd pred znečistením zo sekundárnych zdrojov živín.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Navrhovaný zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Piata časť: Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Prijatie navrhovaného zákona bude mať kladný vplyv na podnikateľské prostredie produkujúce sekundárne zdroje živín.

Šiesta časť: Odhad dopadov na informatizáciu spoločnosti

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Dopĺňa sa predmet úpravy v zmysle navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 3

V základných pojmoch sa navrhuje nová definícia sekundárnych zdrojov živín za účelom riešenia ich používania, vzhľadom na nárast producentov a vyprodukovaných zdrojov, ktoré vznikajú aj pri alternatívnej výrobe energie (bioplynové stanice, spaľovanie organickej hmoty).

K bodu 4

Určujú sa podmienky vydania povolenia na aplikáciu sekundárnych zdrojov živín do pôdy. Na základe poznatkov z praxe je nevyhnutná legislatívna úprava podmienok, po splnení ktorých môžu byť vyprodukované zdroje použité ako sekundárne zdroje živín po ich aplikácií do pôdy. Skúsenosti potvrdzujú, že mnohé z nich sú zdrojom živín a organickej hmoty podporujúcej úrodnosť pôdy. Doručením vyplnenej žiadosti kontrolný ústav získa údaje, ktoré budú žiadateľa o použitie sekundárnych zdrojov živín identifikovať, ale aj údaje o vyprodukovaných množstvách a deklarovanej aplikačnej dávke. Dôležité je poznať nielen hodnotu pH, obsah sušiny, organického podielu a živín, ale aj obsah rizikových prvkov a mikrobiologických parametrov. Tým sa zamedzí, aby rizikové prvky vnesené sekundárnymi zdrojmi živín znečistili pôdu, narušili vývoj pestovaných rastlín alebo ohrozili potravinový reťazec. Požadované parametre na obsah rizikových prvkov budú korešpondovať s parametrami požadovanými pri certifikácií hnojív.

K bodom 5 a 6

Zosúladenie textu s navrhovanou novelizáciou.

K bodu 7

Navrhovaná zmena je vyvolaná nevyhnutnosťou riešiť problém zrušenia certifikácie pôdnych pomocných látok, ktoré sú prípravkom na ochranu rastlín. Túto zmenu si vyžiadala prax, pretože vzniká problém pri začlenení prípravkov na ochranu rastlín a pôdnych pomocných látok. Výrobcovia sa orientujú na výrobu agrochemikálií, ktoré sú zároveň prípravkami na ochranu rastlín aj pôvodnými pomocnými látkami a je preto ťažké posúdiť rozhranie medzi nimi.

K bodom 8 a 9

Navrhuje sa, aby kontrolný ústav zrušil certifikát hnojiva aj v prípade, ak je hnojivo prípravkom na ochranu rastlín.

K bodu 10

Navrhovaná zmena určuje, kto má po zrušení certifikátu stiahnuť hnojivo z obehu, ktoré nespĺňa ustanovenia tohto zákona alebo sa pristúpi k likvidácii podľa osobitného predpisu.

K bodu 11

Návrh poskytnúť kontrolnému ústavu do 15. februára príslušného kalendárneho roka údaje o objeme skladovacích kapacít hospodárskych hnojív a o počtoch hospodárskych zvierat je vyvolaný na základe skúseností z ostatných rokov, pretože je nevyhnutné ekonomické výsledky uzatvoriť v mesiaci január. Pri kontrolných aktivitách, najmä v zraniteľných oblastiach, je potrebné pri výpočte stanovených skladovacích kapacít poznať vyprodukované množstvo organických hnojív k počtu zvierat v jednotlivých kategóriách v podniku.

K bodu 12

Navrhuje sa, aby sa hnojivá nemohli používať na poľnohospodárskej pôde aj v prípade, ak nie je zabezpečená ich rovnomerná aplikácia na pozemku. Pri kontrolných činnostiach na podnet obyvateľov alebo územnej samosprávy, sa kontrolný ústav stretáva s nerovnomernou aplikáciou hospodárskych hnojív, následkom čoho dochádza aj pri dodržaní celkovej stanovenej dávky k bodovému znečisteniu pôdy s možnosťou následného prenikania do podzemných vôd.

K bodu 13

Na základe aplikácie nitrátovej smernice sa zakazuje používať v zraniteľných oblastiach okrem anorganických dusíkatých hnojív aj hospodárske hnojivá, a to v období od 15. novembra do 15. februára.

K bodu 14

Navrhuje sa, aby podnikatelia v pôdohospodárstve boli povinní viesť trvalú evidenciu o príjme a použití látok aj anorganického pôvodu do poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov a na požiadanie ju bezodkladne predložiť na preverenie kontrolnému ústavu.

K bodu 15

Za účelom zjednodušenia administratívnej práce podnikateľov v pôdohospodárstve, sa navrhuje odstránenie povinnosti bilancovať pôdnu organickú hmotu, nakoľko táto nie je štandardným opatrením v krajinách Európskej únie.

Návrh poskytnúť kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára príslušného kalendárneho roka prehľad o spotrebe hnojív z evidencie v požadovanej štruktúre sa navrhuje z dôvodu zosúladenia termínu spracovania s ostatnými poskytovanými údajmi. Navrhovanou novelizáciou § 10 ods. 7 a 8 sa neukladajú nové povinnosti podnikateľom v pôdohospodárstve.

K bodu 16

Nakoľko v súčasnom období dochádza vo zvýšenej miere k zmene vlastníckych vzťahov alebo užívateľských vzťahov na konkrétnych pozemkoch, je nevyhnutné, aby pracovníkom kontrolného ústavu pri výkone kontrol bolo umožnené presne identifikovať aktuálnych vlastníkov alebo užívateľov dotknutých pozemkov. Pri zistení nesprávneho spôsobu aplikácie organických hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov a sekundárnych zdrojov živín je dôležitá okamžitá identifikácia subjektu a určenie nápravných opatrní z dôvodu, aby sa vylúčilo bodové znečistenie pôdy a možná kontaminácia spodných vôd.

K bodu 17

Vymedzuje sa činnosť orgánov štátnej správy v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok a to ministerstva, ktoré riadi výkon štátnej správy v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok a rozhoduje o odvolaniach voči rozhodnutiam kontrolného ústavu a pôsobnosť kontrolného ústavu v oblasti certifikačnej, výkonu agrochemického skúšania pôd, v oblasti kontrolnej činnosti a udeľovania pokút.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby zamestnanci kontrolného ústavu, boli v súvislosti s vykonávaním kontroly, oprávnení vstupovať aj na pozemky a do priestorov, v ktorých sa hnojivá vyrábajú, skladujú, expedujú a používajú. Súčasný trend sledovania nežiaducich vstupov na poľnohospodársku pôdu a následne do potravinového reťazca si vyžaduje dôslednú fyzickú kontrolu nielen výrobných, skladových a expedičných priestorov hnojív, ale aj kontrolu ich aplikácie a skladovacích kapacít hospodárskych hnojív priamo na pozemkoch.

K bodu 19

V uvedenom návrhu sa splnomocňuje kontrolný ústav na ukladanie pokút za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Vzhľadom na zmenu oficiálnej meny Slovenskej republiky zo slovenskej koruny na euro sa táto skutočnosť zohľadňuje aj v predkladanom návrhu novelizácie zákona.

K bodom 20 až 23

Navrhuje sa aktualizácia znenia § 15 ods.1 písm. b), § 15 ods. 2, § 15 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 3. Vzhľadom na zmenu oficiálnej meny Slovenskej republiky na euro sa táto skutočnosť premieta aj v navrhovanej novelizácii zákona. Výška pokút je zaokrúhlená na tisíc euro nadol pri zachovaní pomerov medzi jednotlivými výškami pokút.

K bodu 24

Navrhuje sa, aby sa konanie o uložení pokuty mohlo začať do jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

K bodu 25

Zosúladenie textu s ustanovením § 10 ods.7 z dôvodu odstránenia povinnosti bilancovať humus.

K čl. II

V článku II sa navrhuje novelizovať § 10 písm. b) zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, pretože za odpady, ktorými sú aj čistiarenské kaly produkované z čistiarní odpadových vôd, predkladá správu Európskej komisii Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a nie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa navrhuje, aby Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracúvalo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dotazník o používaní čistiarenských kalov a dnových sedimentov v poľnohospodárstve, ako súčasť sektorovej správy za oblasť odpadov, ktorú bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladať v trojročných intervaloch Európskej komisii.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 13. januára 2010

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír C h o v a n, v. r.

minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu