Zákon o spotrebnej dani z piva 107/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.03.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Nadväzne na zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli vypracované novely jednotlivých zákonov za oblasť daní, poplatkov, správy daní, účtovníctva a colnú oblasť. Predkladané návrhy zákonov obsahujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá, spôsob ich zaokrúhľovania tak, aby zohľadňovali princípy zaokrúhľovania ustanovené zákonom č. 659/2007 Z.z., postup prepočtu súm pri použití referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka alebo Národná banka Slovenska a ďalšie nevyhnutné úpravy príslušných ustanovení súvisiace so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K čl. I - návrh novely zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov:

Návrh zákona okrem prepočtu slovenskej meny na eurá konverzným kurzom nahrádza kurz Národnej banky Slovenska kurzom Európskej centrálnej banky a obsahuje ustanovenia, ktoré sa použijú iba na účely prechodu zo slovenskej meny na euro, napríklad povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku pre všetky účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku, spôsob ocenenia aktív a pasív, osobitné ustanovenia k inventarizácii majetku a záväzkov.

K čl. II - návrh novely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o dani z príjmov navrhujú úpravy súvisiace s prechodom na novú menu. Sumy uvedené v zákone o dani z príjmov v absolútnych hodnotách v Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení podľa pravidiel zákona č. 659/2007 Z.z.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje nahradiť ročnú sumu daňového bonusu mesačnou sumou. Súčasne sa v prechodných ustanoveniach upravuje spôsob prepočtu vstupnej a zostatkovej ceny hmotného majetku, ako aj daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku obstaranom v Sk.

K čl. III - návrh novely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov:

V zákone o dani z pridanej hodnoty sa niektoré hodnoty vyjadrené v slovenských korunách prepočítajú konverzným kurzom na eurá, niektoré finančné limity sú určené sumou vyjadrenou v eurách zodpovedajúcou sume uvedenej v príslušných článkoch smernice Európskej únie, a preto boli priamo prevzaté do návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Prechodné ustanovenia k zákonu upravujú postup platiteľov dane pri registrácii, zrušení registrácie, oprave základu dane a prepočtoch peňažných údajov vzťahujúcich sa k obdobiu pred zavedením meny euro.

K čl. IV až VIII – návrh noviel zákonov o spotrebných daniach:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o spotrebnej dani z minerálnych olejov, zákone o spotrebnej dani z vína, zákone o spotrebnej dani z liehu, zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákone o spotrebnej dani z piva navrhujú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v týchto zákonoch v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne pri spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje iný spôsob zaokrúhľovania pre sadzby dane a iný spôsob zaokrúhľovania pre pokuty v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro, ako v iných častiach zákona. Osobitná pozornosť bola venovaná prepočtu konverzným kurzom v prípadoch veľmi nízkych hodnôt sadzieb dane, a to v prípade spotrebnej dane z tabakových výrobkov; v tomto návrhu zákona bolo potrebné pristúpiť aj k zmene spôsobu vyjadrenia daňovej sadzby, a to v záujme zabránenia možného výpadku príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania.

Sumy vyjadrené v Sk sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K čl. IX - návrh novely zákona č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 283/2008 Z.z.:

Obsahom návrhu zákona sú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v tomto návrhu zákona v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

K čl. X - návrh novely zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov:

V návrhu novely zákona sa hodnoty nehnuteľností, sadzby dane z nehnuteľností a peňažné sumy prepočítajú zo slovenskej meny na eurá konverzným kurzom a zároveň sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania týchto súm. Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia.

K čl. XI - návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa navrhujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá; ide napríklad o sumy sankcií, daňových nedoplatkov daňových dlžníkov, prijatých platieb na daň, úroku vyrubeného za oneskorené vrátenie daňového preplatku daňovému subjektu, započítavania výšky daňovej pohľadávky, majetku daňového dlžníka, ktorý nepodlieha daňovej exekúcii. Prechodné ustanovenie k zákonu upravuje postup uplatnenia základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska pri výpočte sankcií a úroku po zavedení meny euro v Slovenskej republike na prípady, ktoré vznikli pred zavedením meny euro v Slovenskej republike. Sumy, ktoré nie sú v návrhu tohto zákona prepočítané na eurá, sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlia podľa pravidiel o zaokrúhľovaní ustanovených v § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. Ide o ukladanie pokút za porušenie povinností súvisiacich s používaním elektronickej registračnej pokladnice (§ 35 ods. 8 až 12). Dôvodom neprepočítania týchto súm v tomto návrhu zákona je, že tieto ustanovenia boli s účinnosťou od 1. marca 2009 menené a dopĺňané zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice, schválenom v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 18.06.2008, v ktorom sa novelizuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K čl. XII - návrh novely zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení na 0,50 eurocentov alebo na celé euro nadol. Navrhované riešenie zaokrúhľovania vychádza z najnižšej hodnoty kolkových známok vydaných v mene euro, t. j. 0,50 euro, ktorými bude možné platiť správne poplatky po zavedení meny euro v Slovenskej republike. Upravuje sa tiež ustanovenie o použití referenčného výmenného kurzu pri prepočte poplatku plateného inou menou.

K čl. XIII - návrh novely zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení nadol na 0,50 eura alebo na celé euro tak, aby bolo možné platiť súdne poplatky aj kolkovými známkami v eurách do určenej sumy. Navrhuje sa osobitné zaokrúhľovanie súm prepočítaných konverzným kurzom na eurá v prípadoch, v ktorých sú sadzby poplatkov uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov v sume 2 Sk a 10 Sk a to tak, že tieto sumy sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

K čl. XIV - návrh novely zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

V návrhu zákona je zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku. Ďalej sa navrhuje prepočet peňažných údajov týkajúcich sa sumy skladného, nákladov na colné konanie mimo colného priestoru a sankcií za colné delikty a colné priestupky zo slovenskej meny na eurá vrátane zaokrúhľovania týchto súm.

K čl. XV - návrh novely zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení zákona č. 116/2006 Z.z.

Návrh zákona nahrádza sumu pokút, ktorú možno uložiť ako sankciu za priestupky a iné správne delikty v oblasti porušovania práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, vyjadrenú v slovenských korunách sumou pokút vyjadrenou v eurách.

K čl. XVI - návrh novely zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov:

Prechod na menu euro v Slovenskej republike si vyžaduje úpravu niektorých ustanovení zákona – navrhuje sa prepočet peňažných údajov zo slovenskej meny na eurá v majetkovom priznaní colníka, peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka, náhrad pri presťahovaní colníka a sumy, do ktorej zodpovedá služobný úrad za veci, ktoré colník obvykle nenosí do služby. Pri funkčnom plate, prídavku za výsluhu rokov, príplatku za riadenie a osobnom príplatku sa zároveň navrhuje spôsob zaokrúhľovania výslednej sumy. Ďalej sa upravujú ustanovenia o poskytovaní služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Spresňujú sa aj ustanovenia o poskytovaní stravného, náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka a vreckového študujúcemu colníkovi v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene – ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny. Zároveň je v návrhu zákona zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku.

K čl. XVII - návrh novely zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov:

Navrhovanými úpravami sa ustanovuje použitie referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok príslušným orgánom Slovenskej republiky.

K čl. XVIII - účinnosť:

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve:

◊čl.◊4 ods.◊2, čl.◊8, čl.◊101, čl.◊102, čl.◊105 až 120, tiež čl. 121 až◊124 a čl.◊249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

◊Protokol (č.18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

◊Protokol (č. 20) o postupe pri nadmernom deficite,

◊Protokol (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom práve:

◊nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch◊104 a 104b ods.◊1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 3604/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku◊104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1103/97 zo 17.◊júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3.◊mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊975/98 z 3.◊mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊rozhodnutie Rady (ES) č. 98/415/ES z 29.◊júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 1/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊2866/98 z 31.◊decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú.◊v.◊ES L◊359 z 31.◊12◊1998),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1338/2001 z 28.◊júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1339/2001 z 28.◊júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č.◊1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 6.◊decembra 2001 o vydaní eurobankoviek (ECB/2001/15) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊03),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 20.◊marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (ECB/2003/4) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 32),

◊nariadenie Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12.◊septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004 ),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 10.◊novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2006/16) (Ú.◊v.◊EÚ L◊348, 11.◊12.◊2006),

◊smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006),

◊ôsma smernica Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

◊trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

b) je upravená v práve Európskej únie:

◊čl.◊1 ods.◊2 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl.◊2 a čl. 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

◊čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG, rok 2004, Zb. roz. ESD (I – 08183),

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive, rok 2007, Zb. roz. ESD (I - 00581).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu prednostného zaokrúhľovania súm v prospech daňových subjektov v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Možno očakávať, že navrhovaná novela zákona o súdnych poplatkoch bude znamenať mierne zníženie príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania súm súdnych poplatkov vo vzťahu k poplatníkom smerom nadol. Rovnako z dôvodu dodržania princípu zaokrúhľovania platieb smerom nadol môže dôjsť k miernemu zníženiu výnosov zo správnych poplatkov, a to vo vzťahu k štátnemu rozpočtu i k rozpočtom územnej samosprávy. Zaokrúhľovanie sankcií a pokút na eurocenty smerom nadol môže tiež spôsobiť zníženie príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov územnej samosprávy, avšak vzhľadom na to, že vo viacerých prípadoch ide o pokuty, ktorých výška je ustanovená určitým rozpätím (čo znamená, že sa nie vždy ukladajú v najvyššej možnej výške) bude tento dopad zanedbateľný.

Celkový dopad na daňové príjmy sa odhaduje pre rok 2009 v sume 333,6 mil. Sk.

Z hľadiska dane z pridanej hodnoty sa odhaduje negatívny dopad v roku 2009 vo výške 331 mil. Sk a z dôvodu zvýšenia počtu platiteľov dane v nasledujúcich rokoch je predpokladaný efektívny výnos tejto dane v roku 2010 vo výške 172 mil. Sk a v roku 2011 vo výške 186 mil. Sk. Zvýšenie počtu platiteľov vyplýva zo zníženia sumy dosiahnutého obratu pre povinnú registráciu pre daň podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pri spotrebných daniach sa odhaduje v roku 2009 negatívny dopad na výnos spotrebných daní 0,4 mil. Sk.

Z hľadiska dane z príjmov predovšetkým dani z príjmov fyzických osôb (daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane) sa predpokladá negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2009 z dôvodu zaokrúhľovanie pri prechode na menu euro na úrovni 2,2 mil. Sk. V celkovom dopade dane z príjmov neboli zahrnuté tie skutočnosti, ktoré sa nemohli z objektívnych dôvodov kvantifikovať.

V súvislosti s tým, že konečné sumy platových náležitostí colníkov, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, sa v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. zaokrúhľujú pri prepočte zo slovenskej meny na eurá prednostne smerom nahor v prospech oprávnených príjemcov platieb (colníkov), predpokladá sa vplyv na štátny rozpočet v sume 1,55 mil. Sk. Úhrada výdavkov bude zabezpečená v rámci limitu výdavkov Colného riaditeľstva SR, bez zvýšených finančných požiadaviek na štátny rozpočet a verejné financie.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Úprava nadväzuje na znenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého po dni zavedenia eura do obchodného registra môže byť zapísané základné imanie len v eurách.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 10 a 11

Ustanovuje sa spôsob prepočtu cudzej meny na eurá. Po dni zavedenia meny euro sa v zásade na prepočet cudzej meny na eurá použije kurz Európskej centrálnej banky. Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu sa použije kurz vyhlásený v deň predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna, mimoriadna alebo priebežná účtovná závierka a k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. preceňovanie na dennej báze) sa použije kurz vyhlásený v tento deň. Kurz Národnej banky Slovenska bude možné použiť len v prípade, ak by voči danej cudzej mene nebol kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v rámci ktorej sa slovenská mena nahrádza menou euro.

K bodu 13

Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura (t.j. k 31.12.2008) sa ustanovuje povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku vybraným účtovným jednotkám vrátane vykonania inventarizácie. Určuje sa doba, počas ktorej je možné vykonať inventarizáciu a spôsob prepočtu majetku a záväzkov znejúcich na menu euro na slovenskú menu konverzným kurzom vo všetkých druhoch účtovných závierok zostavených ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura t.j. k 31.12.2008. V nadväznosti na vyhlášku, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre prepočet peňažných súm na účely účtovníctva sa ustanovuje spôsob prepočtu aktív a pasív ku dňu zavedenia eura (t.j. k 1.1.2009). Jednotlivé zložky aktív a pasív v slovenských korunách sa prepočítajú na eurá konverzným kurzom na dve desatinné miesta matematicky, pričom prijaté a poskytnuté preddavky vyjadrené v mene euro a základné imanie účtovnej jednotky, ktoré je zapísané do obchodného registra v eurách sa navrhujú prepočítať historickým kurzom.

K bodu 14

Navrhuje sa pokuta za nedodržanie povinností pri prechode na euro.

K bodom 15 a 16

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol v prospech účtovnej jednotky.

K čl. II

K bodom 1 až 5, 14, 15 a 18

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené na eurocenty nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodu 6

Nahrádza sa suma uvedená v absolútnej hodnote v Sk sumou v eurách zaokrúhlenou na desať eur nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 7 a 8

Nahrádza sa výška vstupnej ceny majetku na účely odpisovania uvedená v absolútnej hodnote v Sk, sumou v eurách, zaokrúhlenou na celé eurá nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 9 a 17

Nahrádza sa výpočet vyjadrený v Sk vyjadrením v eurách. Takýto výpočet je v prospech daňovníka.

K bodu 10

Slovenská mena (koruna) sa nahrádza eurami, pričom pri prepočte cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz, ktorý určí a vyhlási Európska centrálna banka. Určiť a vyhlásiť ho môže aj Národná banka Slovenska, ak ide o menu, pre ktorú Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz, ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve.

K bodu 11

Spôsob zaokrúhľovania je upravený v bode 21.

K bodom 12, 13 a 16

Nahrádza sa ročná suma daňového bonusu uvedená v absolútnej hodnote v Sk mesačnou sumou v eurách zaokrúhlenou podľa bodu 20.

K bodu 19

Ustanovenie rieši zaokrúhľovanie príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých sa uplatňuje zápočet dane podľa zmluvy a zaokrúhľovanie maximálnej výšky dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné u nás započítať.

K bodu 20

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania základu dane, nepeňažného príjmu [§ 5 ods. 3 písm. a)], nezdaniteľných častí základu dane (§ 11), preddavkov na daň (§ 34, 35, 42 a 44), daňového bonusu (§ 33), zdaniteľnej mzdy (§ 35) a dane (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43).

K bodu 21

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania sumy zodpovedajúcej 2 % zaplatenej dane (§ 50), výpočtu daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iných prepočtov.

K bodom 22 a 23

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené matematicky na dve desatinné čísla.

K bodu 24

Ustanovenie odseku 1 rieši uplatňovanie výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených daňovníkom v súvislosti s prechodom na euro v základe dane, vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie. Tieto výdavky (náklady) sú považované za daňové výdavky, resp. za položky upravujúce základ dane za rovnakých podmienok, ako iné daňové výdavky, a to vrátane ich uplatnenia prostredníctvom odpisov v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona. Ustanovenie v odseku 2 rieši spôsob zahrnutia kurzových rozdielov vzniknutých z dôvodu prepočtu pohľadávok a záväzkov konverzným kurzom ku dňa zavedenia eura tak, aby ovplyvnili základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe alebo odpisu záväzku obdobne, ako je to v prípade iných, resp. ostatných kurzových rozdielov zaúčtovaných v účtovníctve, uvedených v § 17 ods.17 zákona. Toto ustanovenie rieši pohľadávky alebo záväzky vyjadrené v eurách ako aj v cudzej mene. V odsekoch 3 a 4 sa ustanovuje spôsob prepočtu vstupnej ceny, zostatkovej ceny a daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku v nadväznosti na zavedenie novej meny, ktorý bol obstaraný v Sk v zdaňovacích obdobiach pred zavedením eura. V odseku 5 sa rieši spôsob prepočtu preddavkov zaplatených v eurách v tých prípadoch, keď daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 zákona do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po zavedení eura v eurách, tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor. Ustanovenie odseku 6 upravuje spôsob uplatnenia výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmov (výnosov), o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvnia základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po zavedení eura (napr. obstaranie cenných papierov do 31. decembra 2008 predaných po zavedení eura - § 8 zákona, neprijaté príjmy podľa § 17 ods. 21 zákona v prípade zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008). Tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30 zákona.

K čl. III

K bodu 1

Podľa čl. 287 smernice Rady 2006/112/ES môžu členské štáty, ktoré sa stali členmi ES/EÚ po 1.1.1978, oslobodiť od dane zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako ekvivalent hodnôt uvedených v uvedenom článku v národnej mene pri prepočítacom kurze platnom v deň ich pristúpenia. Nadväzne na zavedenie meny euro sa v zákone na účely registrácie zdaniteľných osôb navrhuje ustanoviť obrat, ktorý je záväzný v eurách pre SR podľa uvedeného článku smernice.

Pre registráciu zahraničnej osoby, ktorá dodáva tovar formou zásielkového predaja, sa podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje hodnota takto dodaného tovaru do tuzemska, ktorá je podľa súčasného znenia zákona prepočítaná na slovenské koruny. V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje ustanoviť sumu 35 000 eur ako je uvedená v cit. článku smernice.

V ustanovení určujúcom miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji sa rovnako ako v § 6 zákona navrhuje zmeniť hodnotu takto dodaného tovaru do tuzemska podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES uvedením sumy 35 000 eur.

Nadväzne na navrhovanú úpravu hranice obratu v eurách na účely registrácie pre daň v § 4 a 6 zákona, sa navrhuje ustanoviť novú sumu obratu pre zrušenie registrácie vyjadrenú v eurách tak, ako to vyplýva pre Slovenskú republiku z čl. 287 smernice 2006/112/ES.

K bodu 2

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), čl. 3 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje celkovú hodnotu tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov EÚ, ktorá nesmie byť nižšia ako 10 000 eur. Doterajšia hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk túto podmienku spĺňala, preto sa navrhuje uvedenú hodnotu ponechať a len prepočítať konverzným kurzom.

Na účely určenia, kedy nadobudnutie tovaru v tuzemsku nie je predmetom dane, je v uvedených ustanoveniach pri nadobúdateľoch registrovaných pre daň podľa § 7 určená hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk, ktorú sa rovnako ako v § 7 ods. 1 a 2 zákona navrhuje nahradiť hodnotou prepočítanou konverzným kurzom.

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), sa navrhuje v § 7 zákona nahradiť hodnotu tovaru bez dane vyjadrenú v slovenských korunách hodnotou vyjadrenou v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Rovnaká úprava sa navrhuje aj na účely zrušenia registrácie uvedených osôb.

K bodu 3

Pri určení, kedy sú bankovky a mince predmetom dane, je potrebné na účely prepočtu ich nominálnej hodnoty ustanoviť, že sa použijú referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Európskou centrálnou bankou a referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

K bodu 4

V súlade s čl. 16 smernice Rady 2006/112/ES je v tomto ustanovení vymedzené, kedy sa bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu spolu s určením maximálnej hodnoty za jeden kus. S cieľom zachovania rovnakej hodnoty po zavedení meny euro sa navrhuje prepočítať hodnotu tovaru bez dane za jeden kus konverzným kurzom.

K bodom 5 až 8

Po zavedení meny euro, ak bude požadovaná platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku v inej mene ako v eurách, vykoná sa prepočet na účely určenia základu dane podľa referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou a referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

Zaokrúhľovanie vypočítanej dane sa po zavedení meny euro navrhuje vykonávať na eurocenty matematicky vrátene výpočtu dane pri dovoze tovaru.

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje pri investičnom majetku ustanoviť výšku obstarávacej ceny bez dane alebo vlastné náklady (100 000 Sk a viac) hnuteľných vecí tak, aby sa zachoval doterajší stav, preto sa navrhuje zachovať doterajšiu hodnotu prepočítanú konverzným kurzom.

K bodu 10

V legislatívnej úprave vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom (refundácia dane) sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú zmeniť sumy dane v slovenských korunách novými sumami v eurách, a to podľa čl. 7 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS a trinástej smernice Rady 86/560/EHS.

K bodu 11

Vo vzťahu k vráteniu dane cestujúcim pri vývoze tovaru neobchodného charakteru v osobnej batožine sa navrhuje v súlade s čl. 147 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES nahradiť minimálnu celkovú hodnotu vyvezeného tovaru uvedenú v doklade o kúpe tovaru v slovenských korunách novou sumou, a to 175 eur.

K bodom 12 až 20

V ustanoveniach upravujúcich vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú všetky sumy v slovenských korunách nahradiť sumami v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Faktúrou na účely zákona môže byť aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, pričom je v ustanovení určená maximálna cena tovaru alebo služby vrátane dane. Navrhuje sa uviesť túto sumu prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 21

Vo vzťahu k obratu, na základe ktorého sa určuje mesačné alebo štvrťročné zdaňovacie obdobie, navrhuje sa v súvislosti so zavedením meny euro uviesť doterajší obrat v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 22

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodu 23

Ustanovenie o povinnosti platenia preddavku na daň zahraničnou osobou pri predaji tovaru na trhovom mieste určuje minimálnu sumu preddavku. Navrhuje sa túto sumu uviesť v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 24

Rovnako ako pri zmene používanej meny pri vykazovaní údajov v daňových priznaniach sa navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v súhrnnom výkaze (údaje o hodnote tovarov dodaných z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane), a súčasne sa navrhuje ustanoviť spôsob zaokrúhľovania údajov uvádzaných v eurách.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že sa ustanovuje nová prahová hodnota obratu pre registráciu pre daň, prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2009 vo vzťahu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona upravuje postup v prípade, ak bol obrat dosiahnutý pred zavedením meny euro.

Pri zisťovaní výšky obratu na účely registrácie pre daň a jej zrušenia za mesiace roku 2008 a aj roku 2009 sa do obratu zahŕňa obrat pred zavedením meny euro a aj obrat po zavedení meny euro, pričom sa ustanovuje postup prepočtu obratu dosiahnutého pred zavedením meny euro v SR.

Prechodné ustanovenia tiež upravujú postup platiteľa dane pri oprave základu dane podľa § 25 zákona vykonanej po zavedení meny euro, ak ide o zdaniteľný obchod, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2008. V prípade opravy pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v eurách, sa pri oprave základu dane a dane zachováva kurz platný pri vzniku pôvodnej daňovej povinnosti. Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v inej mene ako v slovenských korunách alebo v eurách (napr. v USD), sa pri oprave základu dane a dane prepočet zo slovenskej meny (pôvodný základ dane a pôvodná daň) na eurá vykoná konverzným kurzom.

Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v slovenskej mene, daň môže byť opravená najviac vo výške, ktorá je zhodná so sumou pôvodnej dane po prepočítaní konverzným kurzom. Pri znížení základu dane a dane by z dôvodu zavedenia eura dodávateľ takto nemal žiadať zo štátneho rozpočtu sumu dane vyššiu ako pôvodne priznal.

Prechodné ustanovenia upravujú, že vo vzťahu k vráteniu dane zahraničným osobám sa limity ustanovené v slovenských korunách v doterajšom predpise uplatnia na obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2008. Pri vrátení dane cestujúcim pri vývoze tovaru sa limit v slovenských korunách podľa doterajšieho predpisu vzťahuje na tovar kúpený najneskôr do 31. decembra 2008.

Po zavedení eura sa platby medzi podnikateľmi budú realizovať v eurách. Údaje v daňovom priznaní za obdobie pred zavedením eura sa budú uvádzať v slovenských korunách a budú sa týkať obchodov, pri ktorých vznikla daňová povinnosť pred zavedením eura. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby suma základu dane a daň, ktoré sa budú vzťahovať k zdaniteľným obchodom pred zavedením eura boli vyjadrené vo faktúrach v slovenských korunách.

K bodu 26

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť v súčasnosti používané označenie pre slovenské koruny „Sk“ slovom „euro“.

K bodu 27

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť slová „slovenské koruny“ vo všetkých tvaroch slovom „eurá“ v zodpovedajúcom gramatickom tvare.

V ustanoveniach návrhu zákona sú sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené podľa pravidla o zaokrúhľovaní ustanoveného v zákone č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike (na dve desatinné miesta matematicky).

K čl. IV

K bodom 1 až 5 a 8

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Rovnaký postup sa uplatní aj pri zaokrúhlení zníženej sadzby dane uvedenej v § 6 ods. 6.

K bodu 9

V § 14 ods. 11 sa výška daňovej povinnosti, pri ktorej nie je daňový dlžník povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň, po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 10, 11, 12 a 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 14

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť doteraz používané označenie pre slovenské koruny označením používaným pre menu euro.

K čl. V

K bodu 1

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodom 2 až 4

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z vína sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z liehu sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V § 10 ods. 35 je definovaná minimálna cena na jeden liter liehoviny. Táto suma sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie minimálnej ceny smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie minimálnej ceny znamenalo jej zvýšenie.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 5 až 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VII

K bodom 1 až 6

Sadzba spotrebnej dane na tabak sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhli na dve desatinné miesta smerom nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a nízku hodnotu minimálnej sadzby dane z cigariet je potrebné pristúpiť pri prepočte zo slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia sadzby dane.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a v ustanovení upravujúcom minimálnu sadzbu dane na cigarety sa prepočet vykoná tak, že hodnoty uvedené v slovenskej mene sa najskôr vynásobia číslom 1 000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Sadzba dane bude vyjadrená v eurách na tisíc kusov cigariet, cigár a cigariek.

Zároveň je potrebné prispôsobiť aj spôsob výpočtu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane v zmysle § 5 ods. 7 tak, že sadzba dane stanovená na tisíc kusov cigariet sa prepočíta na jeden kus cigarety.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 8 až 16

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 17

Zavedením meny euro treba zabezpečiť dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, na ktorých bude kontrolná známka s cenou uvedenou v slovenských korunách alebo bude uvedená duálne. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, ktoré sú označené kontrolnou známkou na ktorej nie je uvedený znak pre obdobie platnosti sadzby dane a zároveň je cena je uvedená v slovenských korunách alebo je uvedená duálne. Ide teda o spotrebiteľské balenia cigariet, ktoré boli uvedené do daňového voľného obehu pred nadobudnutím účinnosti novej sadzby dane, ktorú je Slovenská republika povinná upraviť v zmysle Harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, pričom nová sadzba dane je upravená v návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý je v súčasnosti predložený na rokovanie Národnej rady SR. Uvedené ustanovenie neobmedzuje dopredaj spotrebiteľského balenia cigariet, na ktorých bude cena cigariet uvedená duálne a tieto spotrebiteľské balenia cigariet budú označené kontrolnou známkou na ktorej bude uvedený znak platnosti sadzby dane, t. j. spotrebiteľských balení cigariet zdanených novou sadzbou dane.

K čl. VIII

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z piva sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 4 až 6

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. IX

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane z elektriny, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek. V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z elektriny sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňovú povinnosť, ktorá nepresiahne za zdaňovacie obdobie 100 Sk sa suma po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 6

V ustanovení upravujúcom sadzbu spotrebnej dane z uhlia sa hodnota po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 7 až 10

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodom 11 a 12

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 13

V súvislosti so zmenou merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny navrhuje sa v celom texte zákona slovo “kilowatthodiny” vo všetkých tvaroch nahradiť slovom “megawathodiny” v príslušnom gramatickom tvare.

K čl. X

K bodu 1

V ustanoveniach sa suma uvedená v slovenskej korune nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na tri desatinné miesta nadol.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenskej korune sa nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhli na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 3

Ide o sumu vyjadrujúcu hornú hranicu, preto sa navrhuje zaokrúhlenie sumy po prepočte na celé euro smerom nadol.

K bodom 4 až 6

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol.

K bodom 7 až 11

V ustanoveniach sa suma 20 000 Sk nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná štyrmi a suma 250 000 Sk sa nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná dvánastimi.

K bodu 12

V ustanovení sa slová slovenské koruny nahrádzajú slovom eurocenty.

K bodu 13

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého v prípade vyrubenia miestnej dane a poplatku za zdaňovacie obdobia pred 1. januárom 2009 správca dane v roku 2009 sumu dane vypočíta podľa predpisov platných do 31. decembra 2008 a prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli na dve desatinné miesta.

Prechodné ustanovenie rieši možnosť vrátenia miestnej dane a poplatku, resp. ich pomerných častí, ktoré už boli v roku 2008 zaplatené a daňovník požiada o ich vrátenie v roku 2009.

Pri dani z motorových vozidiel je v prechodnom ustanovení riešený spôsob vysporiadania daňovej povinnosti za rok 2008, ktorú budú daňovníci prepočítavať konverzným kurzom až v roku 2009 pri podaní daňového priznania.

K bodu 14

V celom texte zákona sa slová „slovenské koruny“, ktoré sa viac krát vyskytujú, nahrádzajú slovom „eurá“.

K bodu 15

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike hodnoty uvedené v prílohe č. 1 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na štyri desatinné miesta nadol a hodnoty uvedené v prílohe č. 2 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Ide o spôsob zaokrúhľovania výhodnejší pre daňovníka.

K čl. XI

K bodu 1

Suma 5 000 Sk uvedená v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodom 2, 3 a 4

Sumy uvedené v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Ide o sumy 5 000 Sk, 50 000 Sk, 500 000 Sk, 1 000 000 Sk, 5 000 000 a 10 000 000 Sk. Prepočet uvedených súm nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 5

Suma 100 000 Sk sa zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky. Uvedená suma, ako aj prepočet nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 6

V ustanovení sa suma 500 000 Sk nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a ostatné sumy 200 Sk, 1 000 Sk a 2 000 Sk uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 7

V ustanovení sa suma 1 500 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu, sumy 10 000 Sk a 50 000 Sk sa nahrádzajú sumami uvedenými v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 200 Sk a 2 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 8

V ustanovení sa sumy 2 000 Sk a 4 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 10 000 Sk a 20 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 9

V ustanovení sa suma 200 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 2 000 Sk a 100 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodom 10

Sumy 100 Sk a 500 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 11

V ustanovení sa suma 2 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 12

V uvedenom bode sa slová „slovenskej mene“ nahrádzajú slovom „eurách“.

K bodu 13

V uvedených ustanoveniach sa suma 10 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodu 14

V ustanovení sa suma 100 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 15

V ustanoveniach sa suma 1 000 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 16

V ustanovení sa suma 1 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 17

V ustanovení sa suma 500 Sk a 500 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 18

V ustanovení sa suma, z ktorej sa vypočítajú exekučné náklady zaokrúhli po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na desiatky eur nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 19

V ustanovení sa suma 50 Sk nahrádza sumou po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 20

V tomto ustanovení sa rieši spôsob zaokrúhľovania sumy ako je daň, základ dane, preddavky na daň a sankcia (pokuta, sankčný úrok a úrok) tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na desiatky eurocentov nadol v prospech daňového subjektu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

K bodom 21, 22 a 23

V ustanoveniach sa sumy 5 000 000 Sk, 50 000 000 Sk a 10 000 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Uvedená úprava nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 24

Slová „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenka“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky“ v príslušnom tvare. Táto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na menu euro však nemá vplyv na prípady výpočtu peňažného údaja podľa pôvodnej výšky základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej do 31. 12. 2008.

K bodu 25

Z dôvodu právnej istoty sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri výpočte sankcie (pokuta, úrok a sankčný úrok) po zavedení eura použila základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná pred zavedením eura v tých prípadoch, ak skutočnosť pre jej uplatnenie nastala pred zavedením eura. Touto skutočnosťou je napr. deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane alebo rozdielu dane (§ 35 ods. 2), deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach (§ 59 ods. 7).

K čl. XII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu správneho poplatku pri percentnej sadzbe na celé eurá nadol a správneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

V súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa slová „v slovenských korunách“ nahrádzajú slovami „v eurách“.

K bodom 3 a 4

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pri prepočte cudzej meny na eurá upravuje použitie referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu správneho poplatku, ktorý sa má vrátiť poplatníkovi, zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

Navrhuje sa minimálnu sumu správneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 7

Navrhuje sa sumu peňažnej pokuty určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 8

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa upravuje prepočet základu poplatku určeného v slovenských korunách a jeho zaokrúhľovanie na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka. Ďalej sa ustanovuje platenie správnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie správneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a to na zaplatenie správneho poplatku kolkovými známkami alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši tiež spôsob vrátenia správneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike a má sa vrátiť po zavedení eura.

Osobitne sa tiež upravuje platenie správneho poplatku v kolkových známkach na prelome rokov 2008 a 2009, resp. v období duálneho hotovostného peňažného obehu a tiež po uplynutí duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 9 až 73

Navrhuje sa sadzby uvedené v jednotlivých položkách sadzobníka správnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení tak, aby bolo možné správne poplatky do určenej sumy platiť aj kolkovými známkami vydanými v mene euro. Sadzby správnych poplatkov sa prepočítajú konverzným kurzom na euro a zaokrúhlia na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Obdobné riešenie sa ustanovuje aj v prípade určenia sumy základu poplatku.

K čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu súdneho poplatku pri percentuálnej sadzbe na celé eurá nadol a súdneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

Upravuje sa postup pri prepočte základu súdneho poplatku vyjadreného v cudzej mene na eurá, pri ktorom sa použije referenčný výmenný kurz eura k iným menám určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 3

Ustanovuje sa minimálna suma súdneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, ak zaplatil vyšší poplatok ako mal zaplatiť, po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 4

Určuje sa suma súdneho poplatku, ktorá sa má minimálne vrátiť po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu poplatku, ktorá sa má vrátiť zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa navrhuje, aby sa základ súdneho poplatku, ktorý bol určený v slovenských korunách podľa právnych predpisov platných do 31.12.2008, na účely určenia súdneho poplatku po zavedení eura prepočítal konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlil na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka.

Upravuje sa tiež platenie súdnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike formou kolkových známok alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši aj vrátenie súdneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike. Osobitne sa v prechodných ustanoveniach riešia situácie platenia súdneho poplatku v období duálneho hotovostného peňažného obehu, resp. po uplynutí doby duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 7 až 33

Navrhuje sa v prílohe zákona, v sadzobníku sumy uvedené v slovenských korunách v jednotlivých položkách sadzobníka súdnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a tieto sumy v eurách zaokrúhliť na 50 eurocentov alebo na celé eurá nadol. Výnimkou z uvedeného zaokrúhľovania sú sadzby súdnych poplatkov uvedené v sadzobníku sumou 2 Sk a 10 Sk, ktoré sa po prepočte konverzným kurzom navrhuje zaokrúhliť na dve desatinné miesta nadol, čo je v prospech poplatníka.

K čl. XIV

K bodu 1

V súvislosti s prepravou peňažných prostriedkov v hotovosti sa navrhovaným znením upravuje použitie referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka. Ak Európska centrálna banka referenčný výmenný kurz príslušnej meny neurčuje, resp. nevyhlasuje, hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti sa určí prostredníctvom referenčného výmenného kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska.

K bodom 2 až 5

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy skladného za tovar uskladnený v skladoch colných orgánov uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Navrhuje sa spôsob zaokrúhľovania úhrnnej sumy skladného matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

Rovnako ako v bodoch 2 až 5 sa nahrádzajú peňažné sumy nákladov za colné konanie mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 9

Navrhovaným znením nového § 56b sa ustanovuje matematický spôsob zaokrúhľovania vymeraného cla na dve desatinné miesta.

K bodu 10

Navrhované znenie zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska pri určovaní výšky základnej úrokovej sadzby na Európsku centrálnu banku.

K bodu 11

Návrhom sa nahrádza peňažná suma colného dlhu, ktorý možno uhradiť v hotovosti, uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 12

Peňažná suma pokuty uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 13

Paušálna suma nákladov na prejednanie colného deliktu uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma po prepočte konverzným kurzom je zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodom 14 až 16

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Tieto sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Rovnako sa zaokrúhľuje minimálna výška pohľadávky, ktorú možno započítať.

K bodu 17

Z dôvodu právnej istoty sa prechodným ustanovením upravuje použitie základnej úrokovej sadzby (napríklad v prípade oneskoreného prevodu platieb na účty colných úradov).

K čl. XV

K bodom 1 až 6

V súvislosti s prechodom na menu euro sa návrhom nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 7

Sumy rozhodné pre kvalifikáciu konania fyzických alebo právnických osôb ako porušenia zákona vo väčšom rozsahu sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nahor v prospech právnických a fyzických osôb.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Peňažné údaje rozhodné z hľadiska podávania majetkového priznania colníka doteraz ustanovené v slovenských korunách sú prepočítané konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlené matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 4

V súvislosti s uvádzaním peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti a vkladov v bankách do majetkového priznania colníka a ich prepočtom na eurá sa navrhovaným znením zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska v oblasti kurzovej politiky na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

K bodom 5 a 6

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm funkčného platu colníka zo slovenskej meny na eurá. Funkčný plat sa prepočítava konverzným kurzom a je zaokrúhlený na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Rovnaký spôsob zaokrúhľovania sa použije aj pri zvýšení funkčného platu na príslušný rok, prídavku za výsluhu rokov a osobnom príplatku. Vplyv takéhoto zaokrúhľovania je zohľadnený v doložke vplyvov.

V súvislosti so zavedením meny euro sa upravujú ustanovenia o zaokrúhľovaní služobného platu colníka, príplatkov a odmien za služobnú pohotovosť. Navrhuje sa, aby sa súčasné zaokrúhľovanie na desiatky slovenských korún nahor nahradilo zaokrúhľovaním na päťdesiat eurocentov, rovnako nahor.

K bodom 7 až 10

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Navrhuje sa, aby nadriadený v rámci ustanoveného intervalu sumu príplatku za riadenie určoval zaokrúhlene - na päťdesiat eurocentov.

K bodom 11 až 17

Aj v týchto prípadoch je dôvodom úpravy prepočet peňažných súm ďalších zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy príplatku za prípravu colníka čakateľa, príplatku za starostlivosť o prideleného služobného psa, príplatku za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna, príplatku za zmennosť vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 18 až 21

Prechod Slovenskej republiky na eurá si vyžaduje aj úpravu ustanovení týkajúcich sa poskytovania služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Colníkovi vyslanému do štátov eurozóny sa poskytuje služobný príjem v eurách; ak však pôjde o colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí mimo štátov eurozóny, na jeho písomnú žiadosť mu služobný úrad poskytne časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene.

K bodu 22

Ide o terminologické upresnenie legislatívneho textu vzťahujúceho sa na poskytovanie stravného colníkom vykonávajúcim colnú kontrolu mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 23

V návrhu sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania krátených sadzieb stravného poskytovaného colníkovi vyslanému na služobnú cestu - na najbližší eurocent nahor.

K bodu 24 až 26

Sumy náhrad preukázaných výdavkov v súvislosti s presťahovaním colníka do miesta výkonu štátnej služby pri jeho preložení na inú funkciu vyjadrené v slovenských korunách sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 27 až 30

Upresňujú sa ustanovenia o poskytovaní stravného a náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene - ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny.

K bodom 31 a 32

Ustanovením sa reaguje na zmeny vykonané v bodoch 29 a 30 v súvislosti s potrebou rozlišovať cudzie štáty na štáty eurozóny a ostatné štáty pri poskytovaní stravného colníkovi na zahraničnej služobnej ceste.

K bodu 33

Upresňuje sa poskytovanie vreckového colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí v štátoch eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak ide o štúdium mimo štátov eurozóny.

K bodom 34 a 35

Analogicky s bodom 24 sa navrhuje doplnenie ustanovenia o poskytovaní stravného colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu v zahraničí, ak ide o územie štátov eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak colník vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny.

K bodu 36

Upresňuje sa ustanovenie o poskytovaní preddavku na náhrady colníkovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu, a to v závislosti od miesta vyslania na zahraničnú cestu (či ide o štát eurozóny alebo štát mimo eurozóny).

K bodu 37

Návrhom sa nahrádza peňažná suma uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nahor v prospech colníka.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie pojmu “slovenská mena” slovom “eurá” v celom texte zákona.

K čl. XVII

K bodom 1, 4 a 5

Navrhovanými úpravami sa určuje použitie kurzu, ktorým je referenčný výmenný kurz eura k inej mene určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok od príslušného úradu zmluvného štátu.

K bodu 2

V navrhovanom ustanovení sa upresňujú informácie, ktoré príslušný orgán Slovenskej republiky uvádza v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K bodu 3

V ustanoveniach sa nahrádzajú slová “v slovenskej mene” slovami “v eurách”.

K bodu 6

V prechodnom ustanovení sa navrhuje v súlade so smernicou Komisie č. 2002/94/ES upraviť postup pri prepočítaní zníženej sumy vymáhanej pohľadávky na menu príslušného orgánu zmluvného štátu, kedy sa má použiť kurz, ktorý bol použitý v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K čl. XVIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva

18

5

D ô v o d o v á s p r á v a

I.Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu

Spotrebná daň z piva je súčasťou daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januára 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili dovtedy uplatňovanú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, víno, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ČSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivých predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľúčové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Uvedené dôvody viedli k rozhodnutiu vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať a vypracovať samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť funkciu zdanenia vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem ŠR závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky v minulosti vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že sa jedná o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré zabezpečia smernicami ustanovené minimálne daňové zaťaženie a pritom v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane v stave určenom na konečnú spotrebu „pohyboval“ nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

-postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

-sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z piva vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane je pivo vyrobené v tuzemsku alebo dovezené, pričom na účely zákona pivom sa rozumie alkoholický nápoj s obsahom alkoholu viac ako 0,5% objemu, ktorý vznikol liehovým kvasením mladiny ako aj jeho zmes s nealkoholickými nápojmi. Štruktúra predmetu spotrebnej dane z piva je už v súčasnosti v súlade so štruktúrou predmetu dane ustanovenou príslušnou smernicou EÚ.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré pivo vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušných ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie zaplatenej dane.

Základom dane je množstvo piva vyjadrené v hektolitroch hotového výrobku.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na hektoliter/ stupeň Plato. Súčasná výška sadzieb dane u piva už dosiahla resp. prevýšila úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v príslušnej smernici EÚ.

Od dane je oslobodené pivo:

-ak sa použije v rámci podnikania na priemyselné spracovanie na výrobok, ktorý nepodlieha spotrebnej dani,

-pivo odobraté ako vzorky na účely úradnej kontroly, skúšky alebo zistenia, daňovej kontroly,

-znehodnotené pod dozorom správcu dane,

-zúčtované pod dohľadom správcu dane ako strata na majetku,

-vyvážané priamo výrobcom.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdaneného piva v rámci podnikateľskej činnosti,

-prevzatí piva vráteného odberateľom,

-vyporiadania nárokov z vád piva.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z piva je z veľkej časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajúce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Uvedené úpravy si vyžadujú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z potreby úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to

-92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

-92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje,

-92/84/EHS o priblížení sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje.

Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť hlavne ustanovenia základnej smernice 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených príjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujúcich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby piva, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dôslednou správou a kontrolou.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných článkov základnej smernice 92/12/EHS, upravujúcich daňové sklady, pozastavenie dane, daňové zábezpeky, pohyb predmetov spotrebnej dane v pozastavení dane i uvoľneného do daňového voľného obehu na daňovom území i na území spoločenstva, ktoré umožňujú voľný pohyb predmetov spotrebnej dane v spoločnom trhu.

Návrh zákona, vypracovaný na základe smerníc EÚ, neuvažuje s pojmom „platiteľ dane“. Tento pojem je nahradený pojmom „daňový dlžník“. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus uplatňovania tejto dane je založený

-na existencii daňových skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať výlučne podniky na výrobu piva a sklady piva za podmienok ustanovených zákonom,

-na monitorovaní pohybu piva podliehajúceho spotrebnej dani,

-na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo piva uvedeného do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravované v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou piva je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretože pri liberálnejšie koncipovanom návrhu zákona je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane, ktorú budú vykonávať colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i v tuzemsku, čo predstavuje ďalšiu z kľúčových zmien v systéme uplatňovania spotrebných daní. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytvorili podmienky pre možné daňové úniky.

Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu tovarov v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri pohybe tovarov, ktoré boli prepustené do iných colných režimov, ako do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu tovarov končí momentom ich prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s týmto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti. Colné úrady majú skúsenosti aj so správou spotrebných daní, pretože tieto dane vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, a tiež pri vývoze je nevyhnutná vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov. Presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady je opodstatnený aj v tej súvislosti, že správu spotrebných daní v prevažnej väčšine členských krajín, vykonávajú colné úrady, ktoré majú skúsenosti s fyzickou kontrolou tovarov pri dovoze a vývoze a majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzájomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné úrady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný. Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

V predkladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane piva a z uvedeného dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby a distribúcie piva až po jeho konečnú spotrebu.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európskej únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II.Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z piva si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 - Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie piva spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy vyplývajúce najmä zo smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktoré sú ďalej používané v zákone ako je napr. daňové územie Slovenskej republiky, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z piva v Slovenskej republike, t.j. krajine konečnej spotreby („cieľa“), je potrebné definovať daňové územie, ktorým sa rozumie územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam ako územie na ktorom sa uplatňujú právne predpisy spoločenstva o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát spoločenstva vrátane nových pristupujúcich štátov.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev. Dodávky medzi členskými štátmi nebudú považované za dovoz resp. vývoz.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde sa pivo na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia piva do daňového voľného obehu.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne pivo na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale pivo nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra piva , ktorý na daňovom území nakupuje pivo už uvedené do daňového voľného obehu (zdanené).

Uvedením piva do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie piva z pozastavenia dane, vyrobenie piva mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného piva do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice]. Vyňatím piva z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Pivo, ktoré je v pozastavení dane, je teda nezdanené pivo, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Vzhľadom na to, že v colných predpisoch sa používa termín „prepustenie tovaru do voľného obehu“, čím sa má na mysli „colný voľný obeh“, bolo nevyhnutné v predloženom návrhu zákona zaviesť pojem daňový voľný obeh, a tým odlíšiť prepustenie tovaru do daňového voľného obehu od prepustenia tovaru do voľného obehu z hľadiska colného.

Keďže zákon pri uplatňovaní daňových režimov rozlišuje podnikanie od súkromnej – osobnej spotreby, podnikaním na daňovom území sa na účely zákona rozumie činnosť v súlade s § 2 Obchodného zákonníka a pre územie členských štátov tak, ako je definované právnymi predpismi príslušných členských štátov.

Na účely zákona sa definujú majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 – Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady je potrebné na účely zákona definovať odlišne od zákona o správe daní a poplatkov správcu dane, ktorým bude na daňovom území miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ktorý bude napríklad potvrdzovať na sprievodnom dokumente príjem piva, vydávať potvrdenie o vysporiadaní dane v inom členskom štáte za účelom vrátenia dane na daňovom území.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je pivo vyrobené na daňovom území, pivo dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre piva vymedzenej v článku 2 smernice 92/83/EHS o zosúladení štruktúry spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov.

Meranie koncentrácie piva v stupňoch Plato nadväzuje na tradície v meraní koncentrácie piva v SR i okolitých štátov s tradíciou výroby piva. Stupeň Plato je obsah pôvodnej mladiny vypočítaný podľa tzv. veľkého Ballingovho vzorca, ktorý je uvedený v technickej norme a je vyjadrený v hmotnostných percentách. Nadväzne na uvedené sa definuje aj mladina.

Pri definovaní piva v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktorý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene číselného znaku alebo opisu tovaru v colnom sadzobníku, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, Ministerstvo financií SR ustanoví prevodový kľúč v opatrení, ktoré uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 5 – Malý samostatný pivovar

V súlade s článkom 4 smernice 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný na účely využitia zníženej sadzby dane. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzácia vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

V prípade, že malý samostatý pivovar v priebehu roka vyrobí viacej ako je ustanovený limit, alebo nedodrží niektorú z podmienok ustanovených musí začať zdaňovať pivo základnou sadzbou dane a dodaniť pivo, ktoré bolo zdanené od začiatku roka zníženou sadzbou dane, rozdielom základnej sadzby dane a zníženej sadzby dane.

K § 6 – Základ dane, výpočet dane

Oproti súčasnému stavu nedochádza k zmene základu dane, ktorým je množstvo piva vyjadrené v hektolitroch.

Daň z piva sa vypočíta ako súčin základu dane, koncentrácie piva v stupňoch Plato a základnej sadzby dane alebo zníženej sadzby dane, pričom sa v súlade so smernicou stupne Plato zaokrúhľujú na celé čísla smerom dolu.

K § 7 – Sadzba dane

Sadzby dane sa navrhujú v súčasne platnej úrovni, a to základná sadzba dane 50 Sk/stupeň Plato/hl a znížená sadzba dane pre pivo vyrobené v malom samostatnom pivovare 37 Sk/stupeň Plato/hl. V súlade so smernicou EÚ v záujme dodržania neutrality zdanenia sa v tomto ustanovení zabezpečuje, aby aj pivo dodané na daňové územie z iných členských štátov, vyrobené v malom samostatnom pivovare podľa právnych predpisov týchto štátov, zdanilo taktiež zníženou sadzbou dane. Uvedené musí byť preukázané potvrdením správcu dane štátu, v ktorom bolo pivo v malom pivovare vyrobené. Pivo vyrábané v licencii sa vždy zdaní základnou sadzbou dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane

Smernice EÚ 92/12/EHS v čl.23 a smernica 92/83/EHS v čl.27 ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z piva, ktoré sú premietnuté v tomto paragrafe.

Podľa citovanej smernice je povinné oslobodenie od spotrebnej dane alkoholu a alkoholických nápojov, v danom prípade piva, ak sa použije na výrobu octu, prípravu a výrobu liekov a liečivých prípravkov, potravín a na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona a zákonov o spotrebnej dani z liehu a vína.

Ďalej sa oslobodenie vzťahuje aj na pivo odobraté ako vzorka na účely daňového dozoru, úradnej kontroly, odobraté a použité v daňovom sklade na vlastné laboratórne skúšky alebo rozbory v technologicky odôvodnených množstvách, ako i pivo preukázateľne zničené alebo znehodnotené v dôsledku nehody, havárie, technologickej poruchy alebo vyššej moci a to za podmienky, že sú uznané správcom dane na základe úradného zistenia a potvrdenia. Dôsledkom prípadov vyššej moci, znehodnotenia, nehody musí byť skutočnosť, že predmet dane nie je možné použiť na konečnú spotrebu a ani nevzniknú pochybnosti, že by mohlo dôjsť pod „rúškom“ oslobodenia k nezdanenej konečnej spotrebe.

Osobitným prípadom oslobodenia vyplývajúcim z vyššie citovanej smernice a nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie od dane piva prepraveného na daňové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov a ich civilnými zamestnancami na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 9 – Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe vydaného poukazu na odber piva oslobodeného od dane (ďalej len odberného poukazu“) je oprávnená odoberať a používať pivo oslobodené od dane podľa § 8 odsek 1. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu používania piva oslobodeného od dane.

Colný úrad vydáva odberný poukaz na základe žiadosti, ktorej obsah a prílohy sú taxatívne uvedené v ustanoveniach tohto paragrafu. Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa skutočnosti uvedené v žiadosti a prílohách a ak sú splnené podmienky vydá odberný poukaz.

K § 10 ◊ Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnení na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a daňová povinnosť vzniká momentom výroby alebo pri dopravení piva na daňové územie z iného členského štátu alebo pri dovoze tretieho štátu ak nenasleduje pozastavenie dane. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti môže časovo posunúť od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia piva z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie piva z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať pivo v pozastavení dane.

Vyňatím piva z pozastavenia dane a jeho uvedením do daňového voľného obehu je aj vlastná osobná spotreba piva v daňovom sklade napr. pracovníkmi pivovaru. Daňová povinnosť vzniká ďalej dňom prijatia piva oprávneným príjemcom alebo daňovým splnomocnencom v prípade piva , ktoré bolo prepravené v pozastavení dane na daňové územie z iného členského štátu.

Daňová povinnosť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia piva alebo chýbajúceho množstva piva v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva piva pripadajúceho na technologické straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty piva v dôsledku nehody, havárie, technologickej poruchy alebo vyššej moci, ak sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené od dane.

V prípade vyrobenia piva mimo pozastavenia dane, t.j. ak pivo vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom, daňová povinnosť v zmysle ustanovení smernice 92/12/EHS vzniká dňom vyrobenia.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť v súlade so vznikom colného dlhu, t.j. dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného piva do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu piva, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať ako aj dňom dodania alebo použitia piva oslobodeného od dane na iný ako určený účel. Aj tieto prípady sa považujú za vyňatie z pozastavenia dane a teda vznik daňovej povinnosti.

K § 11 ◊ Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa taxatívne uvedených prípadoch uvedených v tomto ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 10.

K § 12 ◊ Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie u daňových dlžníkov, ktorým pravidelne vzniká daňová povinnosť.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone ustanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo z ustanovení smernice EÚ upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma pivo v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Je možné predpokladať, že pivo budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňových dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžníci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

K § 13 ◊ Vrátenie dane

Daňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať pivo v pozastavení dane alebo oslobodené od dane (prevádzkovateľ daňového skladu, užívateľský podnik), avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť je možné daň vrátiť ak prevzali preukázateľne zdanené pivo alebo majú pivo zdanené podľa tohto zákona.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného piva na daňovom území, ak v rámci podnikania

-dodala pivo na územie iného členského štátu na podnikateľské účely alebo v formou zásielkového obchodu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

-uskutočnila vývoz piva do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že pivo opustilo územie spoločenstva.

Preukázateľne zdaneným pivom na účely zákona je pivo, ktorého zdanenie je doložené

dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie s daňou a potvrdenie o zaplatené dane v cene

piva.

Ďalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti o vrátenie dane. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 14 ◊ Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného piva na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona. Podmienkou vrátenia dane je doklad, z ktorého musí byť zrejmý dodávateľ, odberateľ, identifikácia predmetu dane a najmä výška zaplatenej dane, ktorá má byť vrátená.

K § 15 – Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave piva. Podstatné je, že pivo sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava piva sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia piva do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu piva (§ 16) a sklad piva (§ 17), ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

K § 16 – Podnik na výrobu piva

Nadväzne na ustanovenie smernice č. 92/83/EHS je podnik na výrobu piva definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, skladuje, prijíma a odosiela.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu piva v pozastavení dane, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 18.

K § 17 – Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva. Sklad piva, v ktorom sa má pivo v pozastavení dane prijímať, skladovať a odosielať musí mať minimálny obrat piva 5 000 hl za rok, priemerná doba skladovania piva je najmenej jeden mesiac a prevádzkovateľ skladu piva musí podnikať v distribúcii piva.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva obdobne ako pri podniku na výrobu piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 ◊ Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu piva), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia piva až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Prevádzkovateľ daňového skladu bude povinný každú zmenu závažných skutočností a a údajov oznamovať v stanovenej lehote colnému úradu.

V ďalších ustanoveniach tohto paragrafu je upravený zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a prípady odňatia povolenia.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané (napríklad podnik neposkytuje dostatočnú zábezpeku, má dlhodobé finančné problémy), colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, pričom prihliada na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, aj v prípadoch ak prevádzkovateľ daňového skladu vstúpi do likvidácie, porušuje povinnosti podľa zákona a výzvy ani sankcie nevedú k náprave alebo ak prevádzkovateľ daňového skladu sám požiada o odňatie povolenia.

K § 19 ◊ Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka a vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo piva uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa zábezpeka na daň vo výške dane pripadajúcej na predpokladané priemerné dvojmesačné množstvo piva, ktoré bude uvedené do daňového voľného obehu v bežnom roku. Do množstva piva uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného piva na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo piva uvádzaného do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň naň pripadajúca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo piva do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia zábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu piva, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Daňová spoľahlivosť je definovaná v odseku 10 tohto paragrafu. Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je žiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, musí spĺňať podmienky § 18 ods. 4 písm. a), c) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak žiadateľom o upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu piva, musí spĺňať podmienky § 18 ods. 4 písm. a) až f) po dobu najmenej

◊24 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o úplné odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň,

◊12 mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak ide o čiastočné (50%) odpustenie od povinnosti zloženia zábezpeky na daň.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovateľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

K § 20 ◊ Postup pri preprave piva v pozastavení dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave piva v pozastavení dane. Pivo v pozastavení dane je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného piva na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaného piva v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o riziko možných daňových únikov. Na prepravu piva v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) alebo odberateľom na daňovom území ak pivo prepravované na daňovom území je v jeho vlastníctve. Na požiadanie colný úrad povolí, aby na miesto odosielateľa zložil zábezpeku na daň dopravca ak sa tak odosielateľ a dopravca dohodli. Zloženie zábezpeky na daň na pivo, ktoré má byť prepravované v pozastavení dane sa nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 19 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované pivo v pozastavení dane. Ak je preprava piva ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu piva môže byť trvalé, ak sa preprava piva uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

K § 21 ◊ Postup pri preprave piva v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže pivo v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi na daňovom území alebo cez daňové územie. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu piva v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu piva v pozastavení dane, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 24. Po ukončení prepravy musí byť pivo bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu.

K § 22 ◊ Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá je oprávnená v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne pivo na základe povolenia v pozastavení dane prijímať z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie pivo v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou piva pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať pivo z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať pivo v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo piva, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať pivo v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, musí mať na každý príležitostný príjem povolenie prijímať pivo z iného členského štátu v pozastavení dane a zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo piva, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať.

Na zánik povolenia sa uplatňujú primerane ustanovenia upravujúce zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 23 ◊ Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky piva na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom udeleným písomne s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásením s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa. Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom.

K § 24 - Sprievodný dokument

Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu piva. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb piva v pozastavení dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 z 27. júla 1993. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnené pivo až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet TIR alebo karnet A.T.A..

K § 25 ◊ Nezrovnalosti pri preprave piva v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave piva v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravované pivo zložila zábezpeku na daň. Ak má daňový dlžník sídlo alebo trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň príslušnému daňovému úradu a daňový dlžník, ktorý nemá sídlo ani trvalý pobyt na daňovom území, predloží daňové priznanie a zaplatí daň Colnému úradu Bratislava.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania piva.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave piva v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná ak to preukáže dokladom o zaplatení dane v inom členskom štáte.

K § 26 ◊ Dovoz piva z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze piva z územia tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie jeho dopravenie z územia tretích štátov a prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz piva je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážané pivo po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave piva v pozastavení dane.

Obdobne ako v tuzemsku, aj pri dovoze piva musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz piva, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením o registrácii a odberným poukazom.

K § 27 ◊ Vývoz piva v pozastavení dane

Vývozom piva sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze piva do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave piva v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu piva v pozastavení dane sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca piva uvedie colný úrad, ktorý prepustil pivo do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že pivo opustilo územie spoločenstva.

K § 28 – Preprava piva mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z piva uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) piva na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom piva.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh piva, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného piva. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu piva musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravované pivo.

K § 29 ◊ Zjednodušený sprievodný dokument

Pivo uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave piva uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava piva uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 30 ◊ Preprava piva mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie pivo uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého piva nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Pri posudzovaní, či sa jedná o súkromné účely, bude colný úrad brať do úvahy napríklad štatút fyzickej osoby, spôsob prepravy piva, množstvo piva podľa odporúčaní čl. 9 smernice 29/12/EHS tak, aby nemohlo dôjsť k situáciám, že pivo nadobudnuté na súkromné účely bude použité na podnikanie, čím by mohlo dochádzať k daňovým únikom.

K § 31 ◊ Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie ak osoba so sídlom v inom členskom štáte v rámci podnikania dodáva pivo uvedené do daňového voľného obehu v tomto členskom štáte na daňové územie na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom piva.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na daňovom území, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním piva odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo piva, ktoré je predmetom dodávky. Na požiadanie odosielateľa môže colný úrad povoliť, aby povinnosti k colnému úradu plnil namiesto odosielateľa splnomocnenec.

K § 32 – Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Pivo predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel je oslobodené od dane, ak je predané výlučne takým fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva. Od dane je oslobodené aj pivo dodávané na paluby lietadiel určené na spotrebu počas letu, ak cieľové letisko je v treťom štáte. Ide o transpozíciu čl. 28 smernice 92/12/EHS. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alebo zásobovanie lietadiel musí požiadať o povolenie na prevádzkovanie osobitného typu daňového skladu, ktorým bude tranzitný daňový sklad. Ustanovenie ďalej upravuje podmienky pre vydanie takéhoto povolenia. Vzhľadom na osobitný prípad tranzitného daňového skladu colný úrad môže v povolení na prevádzkovanie daňového skladu uviesť podmienky na prevádzkovanie.

K § 33 až 37 – Vedenie evidencií

Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na výrobu piva alebo skladu piva), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného piva.

K § 38 – Daňový dozor a daňová kontrola

Pivo bude musieť podliehať neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu. Colný úrad bude vykonávať daňový dozor a tiež daňovú kontrolu

Daňový dozor a daňovú kontrolu vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má kontrolovaný daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník, alebo kontrolované pivo.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby pivo uniklo zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (výroba, skladovanie, pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon daňového dozoru a kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb piva od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu piva a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza pivo alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu piva ako aj kontrolovať pivo v bežných nádržiach dopravných prostriedkov, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu.

Pri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná strpieť výkon oprávnení colného úradu uvedených v tomto ustanovení. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 39 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie elektronickej databázy colným úradom, ktorá obsahuje najmä identifikačné údaje prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, zásielkových obchodníkov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, ako aj zoznam daňových skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa. Poskytovanie údajov o registrovaných subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne zásadný význam po vstupe SR do EÚ.

K § 40 ◊ Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie piva spôsobuje, že ide o daňovo citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 41 až 45 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z piva do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na pivo, ktoré bolo uvedené do daňového voľného obehu alebo dovezené alebo vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa budú posudzovať všetky práva a povinnosti v nich uvedené, ktoré vznikli do 30. apríla 2004, a až do uplynutia všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty pričom správu spotrebnej dane z piva vykonávajú podľa doterajších predpisov doterajší správcovia tejto dane.

V prechodných ustanoveniach sa v ďalšom upravujú práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri prechode na nový systém ako sú napríklad inventarizácie predmetu dane, oddanenie alebo dodanenie zásob piva podľa štatútu daňového subjektu podľa nového zákona.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 40, § 42 a § 44, ktoré nadobudnú účinnosť 1. mája 2004. Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami daňových subjektov a vydávaním povolení, odberných poukazov a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1058 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu