Zákon Slovenskej národnej rady o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky 10/1992 účinný od 01.01.1999 do 31.07.2004

§ 2

(1)
Súkromným veterinárnym lekárom je ten, kto je zapísaný v zozname veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „zoznam“) vedenom Komorou veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) zriadenou podľa § 7 ods. 1.
(2)
Komora zapíše do troch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti do zoznamu toho, kto
a)
je plne spôsobilý na právne úkony a je bezúhonný,
b)
je štátnym občanom Slovenskej republiky a má trvalý pobyt na jej území,
c)
je absolventom Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach alebo je absolventom zahraničnej vysokej školy a má uznaný (nostrifikovaný) diplom o tomto štúdiu alebo spĺňa inak podmienky ustanovené osobitným predpisom,4)
d)
má najmenej jeden rok praxe v odbornej veterinárnej činnosti,
e)
zložil do rúk prezidenta komory tento sľub: „Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem zachovávať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, dodržiavať stanovy komory, svedomite vykonávať veterinárnu činnosť, vystupovať dôstojne, konať čestne a riadne plniť svoje povinnosti.
(3)
Komora nezapíše do zoznamu zamestnanca orgánu štátnej správy na úseku veterinárnej starostlivosti alebo štátnych veterinárnych ústavov, alebo špecializovaných pracovísk priamo riadených ministerstvom, alebo špecializovaných štátnych veterinárnych organizácií, alebo veterinárnej zložky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
(4)
Komora vyčiarkne zo zoznamu toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo koho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
c)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za opakovaný nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s vykonávaním veterinárnej činnosti,
d)
kto písomne požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu,
e)
o kom sa dodatočne zistí, že nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v odseku 2,
f)
komu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu [§ 19 ods. 1 písm. c)].
(5)
Komora pozastaví veterinárnemu lekárovi členstvo v komore, ak mu vznikol pracovný pomer s orgánom alebo organizáciou uvedenou v odseku 3.
(6)
Komora môže pozastaviť veterinárnemu lekárovi členstvo v komore, ak
a)
bola proti nemu podaná obžaloba pre úmyselný trestný čin alebo pre nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s vykonávaním veterinárnej činnosti, a to až do právoplatnosti skončenia veci,
b)
sa začalo konanie o pozbavenie alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, a to až do právoplatného skončenia konania,
c)
vykonáva veterinárnu činnosť v rozpore s osobitnými predpismi6) a s týmto zákonom alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to až do konečného rozhodnutia o porušení týchto predpisov.
(7)
Na základe zápisu do zoznamu komora vydá veterinárnemu lekárovi osvedčenie, ktoré ho oprávňuje na vykonávanie veterinárnej činnosti. Komora môže v osvedčení obmedziť vykonávanie veterinárnej činnosti na určitý odbor alebo územný obvod. Pri vyčiarknutí zo zoznamu alebo pozastavení členstva v komore komora osvedčenie odníme.
(8)
Uchádzač, ktorého komora odmietla zapísať do zoznamu alebo ktorý nebol komorou zapísaný do zoznamu v určenej lehote, alebo ten, kto bol zo zoznamu vyčiarknutý, s výnimkou vyčiarknutia podľa § 2 ods. 4 písm. d) a f), má právo domáhať sa ochrany na súde.
(9)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť druhy veterinárnych činností, ktoré môžu vykonávať aj veterinárni lekári orgánov veterinárnej starostlivosti. V tom prípade neplatia obmedzenia uvedené v odsekoch 3 a 5. Ak je pracovník orgánu veterinárnej správy zapísaný v zozname, komora v osvedčení uvedie obmedzenie na príslušný druh činnosti a nepostupuje sa podľa § 5 ods. 2.

§ 3

(1)
Veterinárny lekár nesmie odmietnuť vykonanie veterinárnej činnosti, ak ide o prípady poskytnutia prvej pomoci, podozrenia z nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat alebo z ochorenia zvierat, ktoré môže spôsobiť škodu, i keď by tým prekročil rozsah osvedčenia podľa § 2 ods. 7 s výnimkou, ak je zaneprázdnený vykonávaním takejto činnosti u iného objednávateľa, a to len počas jej vykonávania.
(2)
Ten, komu veterinárny lekár odmietne vykonať veterinárnu činnosť v iných prípadoch, ako je uvedené v odseku 1, môže požiadať komoru, aby mu určila veterinárneho lekára.
(3)
Veterinárny lekár je povinný chrániť záujmy objednávateľa a upozorniť ho na zrejmé dôsledky porušenia povinností na úseku veterinárnej starostlivosti a povinnosť chrániť zvieratá pred týraním. Je pritom povinný v súlade so svojím presvedčením a príkazmi objednávateľa uplatňovať všetky dostupné prostriedky zodpovedajúce súčasnému stavu veterinárnej medicíny a techniky; nie je viazaný príkazmi objednávateľa, ak ide o otázky nákazy alebo iných hromadných ochorení zvierat a zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov.
(4)
Veterinárny lekár je pri vykonávaní veterinárnej činnosti povinný používať dostupné technické a iné vybavenie zodpovedajúce všeobecnému stavu veterinárnej medicíny. Komora a ministerstvo určia minimálne vybavenie pre príslušný druh veterinárneho zariadenia.
(5)
Veterinárny lekár môže odstúpiť od zmluvy o vykonávaní veterinárnej činnosti, ak dôjde k narušeniu dôvery medzi ním a objednávateľom, ak objednávateľ neposkytuje potrebnú súčinnosť alebo ak bez vážneho dôvodu odmietne zaplatiť včas primeraný preddavok; tým nie sú dotknuté povinnosti uvedené v odseku 1. Po oznámení tejto skutočnosti je povinný urobiť všetky neodkladné úkony.

§ 4

(1)
Veterinárny lekár vykonáva veterinárnu činnosť sám alebo spoločne s inými veterinárnymi lekármi.
(2)
Veterinárny lekár môže zamestnávať v pracovnom pomere veterinárnych čakateľov alebo iné osoby.
(3)
Veterinárnym čakateľom je ten, kto vykonáva v pracovnom pomere u veterinárneho lekára odbornú veterinárnu prax a ak spĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) až c); zoznam veterinárnych čakateľov vedie komora. Za čakateľskú prax sa považuje aj komorou vopred schválená prax v zahraničí s tým, že musí byť potvrdená kompetentným orgánom v krajine výkonu čakateľskej praxe.
(4)
Veterinárny lekár sa môže nechať zastúpiť pri vykonávaní jednotlivých úkonov veterinárnej činnosti veterinárnym čakateľom alebo iným odborne spôsobilým7) zamestnancom; objednávateľovi zodpovedá za škodu v tomto prípade veterinárny lekár. Pri vykonávaní objednanej činnosti sa veterinárny lekár môže nechať dočasne zastúpiť aj iným veterinárnym lekárom.
(5)
Pri spoločnom vykonávaní veterinárnej činnosti si veterinárni lekári upravia vzájomné vzťahy písomnou zmluvou. Objednávateľovi zodpovedá za škodu každý veterinárny lekár samostatne. Veterinárny lekár sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s vykonávaním veterinárnej činnosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho očakávať.

§ 5

(1)
Pri podozrení z nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat alebo pri nariadení mimoriadnych veterinárnych opatrení môže krajský úrad alebo okresný úrad uložiť za náhradu veterinárnemu lekárovi vykonanie úloh potrebných na likvidáciu alebo zabránenie šírenia týchto ochorení.
(2)
Veterinárny lekár na základe splnomocnenia krajským úradom alebo okresným úradom vykonáva za náhradu úlohy štátnej správy súvisiace s vykonávaním svojej veterinárnej činnosti.

§ 8

(1)
Komora podporuje profesionálne, hospodárske a sociálne záujmy svojich členov, riadne vykonávanie veterinárnej činnosti a zvyšovanie odbornej úrovne veterinárnej starostlivosti. Za tým účelom najmä
a)
vedie zoznam veterinárnych lekárov,
b)
preveruje plnenie podmienok na vykonávanie veterinárnej činnosti svojimi členmi a pre členstvo v komore,
c)
poskytuje svojim členom poradenské a konzultačné služby, týkajúce sa vykonávania veterinárnej činnosti,
d)
dbá o udržiavanie a zvyšovanie odbornej spôsobilosti svojich členov,
e)
môže zriaďovať podporné fondy pre svojich členov,
f)
môže prispievať veterinárnym lekárom na úhradu nákladov spojených s výchovou veterinárnych čakateľov,
g)
môže podať návrh sadzobníka minimálnych cien Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
(2)
Komora môže na plnenie svojich úloh nadobúdať majetok, ktorý je jej vlastníctvom.
(3)
Komora môže na plnenie svojich úloh vykonávať pomocnú hospodársku činnosť pre potreby svojich členov a zriaďovať hospodárske zariadenia svojich členov.
(4)
Príjmami komory sú členské príspevky, výnosy z vlastnej hospodárskej činnosti, výnosy z pokút podľa tohto zákona, dotácie, dary a ďalšie príjmy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 9

(1)
Komora pri plnení svojich úloh spolupracuje s príslušnými štátnymi orgánmi a záujmovými združeniami,8) najmä si navzájom poskytujú potrebné informácie a súčinnosť.
(2)
Príslušné štátne orgány prizývajú komoru k príprave všeobecne záväzných právnych predpisov a iných opatrení na úseku veterinárnej starostlivosti, vrátane veterinárskeho školstva.
(3)
Komora spolupracuje s orgánmi veterinárnej správy pri predchádzaní vzniku a zamedzovaní šírenia nákaz a iných hromadných ochorení zvierat.
(4)
Ministerstvo môže vysielať svojho zástupcu na rokovanie orgánov komory o veciach týkajúcich sa vykonávania veterinárnej činnosti.

§ 11

(1)
Člen komory má právo
a)
voliť a byť volený do orgánov komory,
b)
využívať poradenské, právne, daňové a iné služby poskytované komorou,
c)
podieľať sa na činnosti komory.
(2)
Člen komory je povinný
a)
vykonávať veterinárnu činnosť odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b)
dodržiavať stanovy a ďalšie predpisy komory,
c)
viesť predpísanú evidenciu o vykonávaní veterinárnej činnosti,
d)
viesť predpísanú účtovnú evidenciu,
e)
platiť členské príspevky podľa príspevkového poriadku komory,
f)
odborne sa vzdelávať a preukazovať odbornú spôsobilosť v lehotách a spôsobom určeným komorou a ministerstvom,
g)
uzavrieť poistnú zmluvu v rozsahu ustanovenom komorou,
h)
oznámiť komore každú zmenu podmienok, za ktorých bolo vydané osvedčenie podľa § 2 ods. 7.

§ 12

(1)
Členstvo v komore zaniká vyčiarknutím zo zoznamu (§ 2 ods. 4).
(2)
Členstvo v komore sa pozastavuje podľa § 2 ods. 5 a 6 alebo podľa rozhodnutia komory, ak člen komory neplatí včas alebo riadne členské príspevky alebo inak hrubo porušuje stanovy komory.

§ 14

(1)
Najvyšším orgánom komory je snem. Právo zúčastniť sa na rokovaní snemu majú všetci členovia komory osobne alebo prostredníctvom písomne splnomocneného iného člena komory.
(2)
Prezídium zvoláva snem spravidla raz za rok. Prezídium je povinné zvolať snem, ak o to písomne požiada najmenej jedna tretina členov komory alebo dozorná komisia, a to najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa obdržania žiadosti.
(3)
Snem je schopný uznášať sa, ak je v čase hlasovania prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov komory. Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory.
(4)
Snem rozhoduje o základných otázkach komory, najmä
a)
určuje počet členov prezídia, dozornej komisie a disciplinárnej komisie, volí priamou a tajnou voľbou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov prezídia, členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie; rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie. Prezident prezídia je zároveň prezidentom komory (ďalej len „prezident“),
b)
schvaľuje stanovy komory, volebný poriadok a disciplinárny poriadok komory,
c)
schvaľuje výšku ročného, prípadne ďalšieho príspevku členov na činnosť komory alebo spôsob jeho určenia,
d)
môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie prezídia,
e)
uznáša sa v ďalších veciach, ktoré si vyhradí.

§ 18

(1)
Podrobnosti o organizácii a orgánoch komory upravia stanovy komory. Stanovy upravia aj
a)
spôsoby overovania podmienok podľa § 2,
b)
spôsob vedenia zoznamov veterinárnych lekárov a čakateľov.
(2)
Stanovy komory môžu určiť, že pre veterinárnych lekárov v určitých územných častiach sa zriaďujú regionálne komory ako zložky komory. Ustanovenia o orgánoch komory platia pre regionálne komory obdobne; ak sú zriadené regionálne komory, môže sa schádzať regionálny snem. Právo zúčastňovať sa na regionálnom sneme majú všetci členovia regionálnej komory.

§ 19

(1)
Za závažné alebo opätovné porušenie povinností pri vykonávaní veterinárnej činnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo zo stanov komory možno členovi komory uložiť, ak nejde o trestný čin, niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
písomné napomenutie,
b)
pokutu do výšky 20 000 Sk,
c)
vyčiarknutie zo zoznamu až na dobu päť rokov.
(2)
Výnos z pokút je príjmom komory.

1)
§ 2 ods. 3 zákona č. 87/1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb.
2)
§ 2 ods. 1 zákona č. 87/1987 Zb.
3)
§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 87/1987 Zb.
4)
§ 25 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
6)
Zákon č. 87/1987 Zb.
7)
§ 25 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 87/1987 Zb.
8)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb.
9)
§ 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1987 Zb.
10)
§ 266a Zákonníka práce.
11)
§ 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
12)
§ 71 až 78 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
13)
Zákon č. 83/1990 Zb. v znení zákona č. 300/1990 Zb. (Slovenská spoločnosť veterinárnych lekárov bola registrovaná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 24. 7. 1990 č. VVS/1 - 909/90 - 81).