Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov 96/1967 účinný od 01.09.1982 do 31.05.1984

§ 5
Náhrady cestovných výdavkov

(1)
Pracovníkovi patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu medzi obcou, ktorá bola určená ako východisko cesty, a obcami prechodného pracoviska a za cestu späť. Ak si pracovník nemohol obstarať ubytovanie v obci prechodného pracoviska, uhrádza mu organizácia aj preukázané cestovné výdavky za cestu do miesta ubytovania a späť. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok (cestovné), letenku, miestenku, za použitie lôžkového (ležadlového) vozňa a za použitie nájomného auta. Pri ceste vlakom do vzdialenosti nad 200 km uhrádza sa cestovné za prvú vozňovú triedu, ak cesta nebola prerušená s cieľom ubytovania; inak sa uhrádza cestovné len za druhú vozňovú triedu.
(2)
Náhrady podľa odseku 1 sa poskytnú len vtedy, ak sa cestovné výdavky preukázali (cestovným lístkom, letenkou, miestenkou a pod.); pracovník je povinný využiť možnosti zliav cestovného, pokiaľ nejde o cestovné výhody, ktoré mu patria ako rodinnému príslušníkovi pracovníka odvetvia dopravy.
(3)
Ak pracovník použije pri pracovnej ceste iný dopravný prostriedok, než ktorý určila organizácia, poskytne mu organizácia náhradu vo výške cestovného za verejný hromadný dopravný prostriedok, ktorý by inak mal použiť (§ 4 ods. 2).
(4)
Podmienky a náhrady za používanie vlastných osobných cestných motorových vozidiel a služobných cestných motorových vozidiel zverených pracovníkom do osobnej starostlivosti pri pracovných cestách ustanovujú osobitné predpisy.
(5)
Organizácia uhrádza pracovníkovi aj výdavky za prepravu miestnymi dopravnými prostriedkami, ktoré pracovník použije v súvislosti s pracovnou cestou (vrátane cestovného v mieste bydliska). Výdavky za miestnu prepravu nájomným autom musí pracovník preukázať.

§ 7
Stravné

(1)
Za každý celý kalendárny deň pracovnej cesty patrí pracovníkovi stravné vo výške 32 Kčs. Stravné nepatrí, ak organizácia zabezpečí pracovníkovi na pracovnej ceste bezplatne celodennú stravu. Náklad na stravu, ktorú organizácia pracovníkovi zabezpečí bezplatne, nesmie presiahnuť sumu stravného.
(2)
Pri pracovnej ceste, ktorá netrvá celý kalendárny deň, patrí pracovníkovi stravné vo výške 13 Kčs, ak pracovná cesta trvá 6 až 12 hodín, 20 Kčs, ak pracovná cesta trvá viac než 12 hodín.
(3)
Za deň, keď pracovník nastúpil pracovnú cestu, ktorá spadá do dvoch alebo viacerých kalendárnych dní, a za deň, keď cestu ukončil, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku 2. Ak bolo treba takú pracovnú cestu nastúpiť pred 6. hodinou alebo ju ukončiť po 20. hodine, patrí pracovníkovi za deň nástupu alebo skončenia cesty stravné vo výške 32 Kčs.
(4)
Pri pracovnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní, upustí sa od oddeleného počítania stravného za jednotlivé dni, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

§ 13
Odlučné

(1)
Ženatému pracovníkovi, ktorý v dôsledku preloženia žije odlúčene od svojej rodiny pre nedostatok primeraného bytu v obci nového pracoviska, patrí na úhradu vyšších výdavkov za stravu a ubytovanie odlučné.
(2)
Odlučné je po čas prvých troch mesiacov 37 Kčs, po troch mesiacoch 22 Kčs a po jednom roku 14 Kčs denne. Pokiaľ výdavky za ubytovanie v prvých 14 dňoch pobytu v obci nového pracoviska je viac než 5 Kčs denne, uhrádza sa pracovníkovi aj rozdiel medzi touto sumou a preukázaným výdavkom za ubytovanie.
(3)
Odlučné sa poskytuje len po čas dvoch rokov.
(4)
Odlučné nepatrí pracovníkovi za dni, v ktorých mu organizácia zabezpečí bezplatné stravovanie a ubytovanie. Ak organizácia zabezpečí pracovníkovi len bezplatné stravovanie, patrí mu odlučné vo výške 5 Kčs denne, prípadne aj rozdiel podľa odseku 2 druhej vety; ak mu zabezpečí len bezplatné ubytovanie, kráti sa odlučné o 5 Kčs denne.

§ 15
Náhrady pri dennom návrate do bydliska

(1)
Ženatému pracovníkovi, od ktorého možno požadovať, aby sa denne vracal z miesta preloženia do svojho bydliska, alebo ktorý sa do bydliska skutočne denne vracia, poskytne organizácia namiesto odlučného po čas, po ktorý by sa poskytovalo,
a)
náhradu preukázaného cestovného (pri ceste vlakom za druhú vozňovú triedu) za cesty z bydliska do práce a späť,
b)
stravné v sume 9 Kčs, ak jeho neprítomnosť v bydlisku trvá aspoň 11 hodín.
(2)
Súčet náhrad podľa odseku 1 nesmie presiahnuť príslušnú sumu odlučného.

§ 19
Náhrady pri prácach na staveniskách

(1)
Pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorí pracujú na stavenisku vzdialenom od ich bydliska viac ako 10 km, organizácia poskytne
a)
náhradu preukázaného cestovného za prepravu z bydliska pri nástupe do práce na stavenisko alebo z doterajšieho staveniska na nové stavenisko a späť;
b)
náhradu preukázaného cestovného alebo paušálnu náhradu výdavkov za prepravu z bydliska na stavenisko a späť, ak sa pracovníci denne vracajú do bydliska; ak cesta z bydliska na stavenisko a späť trvá viac než 3 hodiny, poskytne sa pracovníkom paušálna náhrada zvýšených výdavkov za prepravu a stravovanie v sume 10 Kčs denne; ak má pracovník nárok na voľný cestovný lístok alebo ak organizácia zabezpečuje jeho dopravu bezplatne, je paušálna náhrada 9 Kčs denne;
c)
odlučné, ak sú pracovníci ubytovaní na stavenisku a denne sa nevracajú do svojho bydliska, v sume 32 Kčs denne ženatým aj slobodným. Ustanovenie § 8 ods. 2 platí obdobne;
d)
náhradu sťahovacích výdavkov podľa § 16.
(2)
Ministerstvo stavebníctva po dohode s ostatnými ústrednými orgánmi, ktoré riadia organizácie stavebnej výroby, a s príslušnými odborovými sväzmi ustanoví, ktorým pracovníkom stavebnej výroby a za akých podmienok sa poskytujú náhrady podľa odseku 1 alebo podľa časti II tejto vyhlášky.
(3)
Pracovníkom investora a pracovníkom projektových organizácií, ktorí sú pridelení na stavbu, patria náhrady podľa odseku 1.