Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj(ďalej FMTIR) o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu 83/1976 účinný od 17.07.1992 do 14.07.1996

§ 3
Stavby

(1)
Stavby sa navrhujú, uskutočňujú, upravujú, užívajú a udržiavajú v súlade s požiadavkami na určený účel užívania a s požiadavkami na ochranu záujmov spoločnosti i právom chránených záujmov organizácií a občanov. Musia spoluvytvárať zdravé, bezpečné a kultúrne životné prostredie.
(2)
Pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb sa uplatňujú najmä
a)
zásady funkčného poslania,
b)
architektonické zásady a zásady urbanistického začleňovania stavieb do územia,
c)
hygienické požiadavky a požiadavky ochrany životného prostredia,
d)
požiadavky požiarnej bezpečnosti a civilnej obrany,
e)
požiadavky bezpečnosti práce a technických zariadení,
f)
pokrokové smery v riešení a v použitej technológii pri plnom využití typových a opakovaných projektov,
g)
vhodné výrobky a materiály.
h)
požiadavky na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.

§ 6
Prístupy k stavbám

(1)
Všetky stavby musia mať zabezpečený prístup z verejnej pozemnej komunikácie kapacitne vyhovujúcou komunikačnou prípojkou.
(2)
Komunikačné prípojky a účelové komunikácie musia svojimi vlastnosťami a spôsobom pripojenia na verejné pozemné komunikácie vyhovovať požiadavkám bezpečnej, plynulej a hygienickej prevádzky a podľa druhu a potreby stavby aj prístupu požiarnej techniky. Podľa potreby sa vybavia vyhovujúcim umelým osvetlením.
(3)
Komunikačné prípojky a účelové komunikácie stavieb sa musia dokončiť pred kolaudáciou stavby.

§ 14
Štruktúra sídelných útvarov

(1)
Sídelné útvary zahrňujú obytné, výrobné a rekreačné zóny. Rozsah a počet jednotlivých zón sa spravuje najmä veľkosťou a povahou sídelného útvaru, jeho spoločenským a hospodárskym významom, urbanistickým poňatím, prepravnými vzťahmi, terénnymi, geologickými, hydrologickými a klimatickými podmienkami.
(2)
V zónach musia byť dopravné, energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné siete v rozsahu primeranom potrebám druhu zón.
(3)
Zóny a ich siete musia vytvárať vyváženú štruktúru sídelného útvaru vo všetkých etapách jeho rozvoja.
(4)
Sídelné útvary s prevažujúcou rekreačnou funkciou a nevyhnutnou obytnou funkciou nesmú zahŕňať ucelenú zónu pre priemyselnú výrobu.
(5)
Sídelné útvary, resp. jednotliví pôvodcovia odpadov musia mať vyriešené ukladanie, likvidáciu, príp. druhotné využitie odpadov podľa osobitných predpisov.1) Kapacita týchto priestorov a zariadení musí zodpovedať potrebám sídelného útvaru, príp. potrebám zoskupenia sídelných útvarov alebo pôvodcov odpadov a umiestnenie musí byť v súlade s urbanisticko-prevádzkovými a hygienickými požiadavkami a s požiadavkami ochrany životného prostredia. Priestory vymedzené pre riadenú skládku sa musia postupne so zaplňovaním priestoru rekultivovať.

§ 21
Pozemné komunikácie a rozvodné siete

(1)
Pozemné komunikácie musia zabezpečovať prístup ku všetkým stavbám v obytnej zóne.
(2)
Odstavné a parkovacie plochy pre motorové vozidlá sa musia zriaďovať v kapacite zodpovedajúcej potrebám obytnej zóny a výhľadovému stupňu motorizácie. Vzdialenosť okraja odstavných plôch priľahlého k obytným domom nesmie byť menšia ako 15 m.
(3)
Rýchlostné cesty, rýchlostné miestne komunikácie a priebežné diaľkové vedenia nadradených energetických sietí nesmú prechádzať obytnou časťou obytnej zóny.

§ 39

Pokiaľ sa do stavieb začleňujú úžitkové funkcie viacerých druhov stavieb, musia jednotlivé časti stavby spĺňať vlastnosti požadované pre príslušné druhy stavieb a nesmú sa navzájom rušiť nad prípustnú mieru.

§ 40

(1)
Stavby na bývanie sú bytové domy, pri ktorých prevažuje funkcia bývania, a rodinné domy.
(2)
Stavby na bývanie sa umiestňujú v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov a výnimočne vo voľnej krajine. V iných zónach sa môžu umiestniť len v prípadoch, že funkčné potreby týchto zón nevyhnutne vyžadujú stavby na bývanie.
(3)
Umiestnenie stavieb na bývanie musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému ponímaniu okolia alebo ponímaniu, ktoré zodpovedá predpokladanému rozvoju obytnej zóny. Obdobné hľadiská sa uplatňujú aj vo vzťahu k miestnym komunikáciám a k rozvodným sieťam.

§ 41

(1)
Vzájomné odstupy jednotlivých stavieb na bývanie musia spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej ochrany a civilnej obrany. Ak sú v niektorej z protiľahlých častí stien susediacich stavieb na bývanie okná obytných miestností, nesmie byť odstup stavieb menší ako výška vyššej steny, s výnimkou vzájomných odstupov stavieb rodinných domčekov podľa § 44. Tieto odstupy medzi stavbami na bývanie neplatia pre jednotlivé stavby umiestnené v stavebných medzerách radovej zástavby. Obdobne sa určujú odstupy medzi stavbami na bývanie a inými stavbami.
(2)
Vzdialenosť medzi priľahlým okrajom vozovky cesty miestnej komunikácie v sídelnom útvare a priečelím alebo štítom stavieb na bývanie má byť aspoň 6 m.

§ 42

(1)
Obytné miestnosti a kuchyne v stavbách na bývanie musia dispozičným riešením a technickým vybavením spĺňať požiadavky na zdravé bývanie a bezpečné užívanie. Ostatné priestory musia spĺňať požiadavky na bezpečné užívanie.
(2)
Podiel podlahových plôch obytných miestností z celkovej plochy bytu musí byť primeraný požiadavkám na užívanie bytov.
(3)
Byt je súbor miestností a priestorov pod spoločným uzavretím, ktorý svojím stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky na trvalé bývanie. Byt musí mať obytný priestor, vlastný uzatvárateľný vstup, predsieň, priestor na varenie, na uskladnenie potravín, pre telesnú hygienu a na umiestnenie záchodovej misy. Rozsah a druh vybavenia jednotlivých priestorov musí zodpovedať veľkosti bytu.
(4)
Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na trvalé bývanie a ktorá spĺňa nasledujúce podmienky:
a)
najmenšiu podlahovú plochu 8 m2; pokiaľ tvorí byt jediná obytná miestnosť, musí mať podlahovú plochu najmenej 12 m2;
b)
najmenšiu svetlú výšku 2,5 m, v podkroví 2,3 m; pri miestnosti so skosenými stropmi musí byť minimálna výška splnená najmenej nad polovicou plochy miestnosti;
c)
dostatočné priame denné osvetlenie;
d)
priame alebo dostatočne účinné nepriame vetranie;
e)
priame alebo dostatočne účinné nepriame vykurovanie;
f)
dostatočnú tepelnú a zvukovú izoláciu obklopujúcich konštrukcií.

§ 44

(1)
Rodinný dom je stavba, ktorá svojím stavebným usporiadaním zodpovedá požiadavkám na rodinné bývanie, a v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých miestností určená na bývanie. Rodinný dom môže mať najviac tri samostatné byty a najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie.
(2)
Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi má byť 10 m, nesmie však byť menšia ako 7 m.
(3)
Vzdialenosť rodinných domov vytvárajúcich medzi sebou voľný priestor nesmie byť od spoločných hraníc pozemkov menšia ako 3 m. Pokiaľ by rozmery stavebného pozemku znemožňovali účelné dispozičné riešenie stavby rodinného domu, môže stavebný úrad znížiť jeho vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov výnimočne až na 2 m.
(4)
V mimoriadne stiesnených územných podmienkach, kde nemožno dodržať vzdialenosti podľa odseku 1, môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nemusí uplatniť ustanovenie odseku 2 o vzdialenostiach rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov.
(5)
Vzdialenosti sa merajú na najkratšej spojnici medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, prípadne od vonkajších hrán vstupov, balkónov, loggií, terás, od hraníc pozemkov a pod.

§ 45

(1)
Na stavebných pozemkoch rodinných domov sa môžu umiestňovať aj stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu rodinných domov, príp. drobné a jednoduché stavby slúžiace pre podnikateľskú činnosť, ak nemožno túto funkciu zabezpečiť priamo v rodinnom dome. Uvedené stavby musia spĺňať podmienky tejto vyhlášky a požiadavky osobitných predpisov, najmä hygienických, požiarnych a bezpečnostných.
(2)
Stavby podľa odseku 1 sa umiestňujú tak, aby vzhľadove nenarušovali rodinný domček a nezhoršovali životné prostredie.
(3)
Stavby na chov drobného zvieratstva sa môžu umiestňovať na pozemkoch rodinných domčekov, len pokiaľ je prevádzka takých stavieb hygienicky nezávadná.
(4)
Pre stavby umiestňované na stavebných pozemkoch rodinných domčekov podľa odseku 1 neplatia ustanovenia § 44.

§ 51

Záhradkárske chaty sa umiestňujú predovšetkým v záhradkárskych osadách. Záhradkové osady sa umiestňujú na území sídelného útvaru v obytnej alebo rekreačnej zóne, prípadne v ich ochranných pásmach alebo vo voľnej krajine.

§ 54

(1)
Trvalé rekreačné chaty v krajine nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a podsklepených terás, väčšiu ako 80 m2. Smú sa podsklepiť a mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Obstavaný priestor nadzemného podlažia a podkrovia nesmie prekročiť 360 m3.
(2)
Hygienické zariadenia sa musia vstavať alebo umiestniť v samostatnej stavbe spoločnej pre chatovú osadu alebo jej časť. Odpadové žumpy rekreačných chát v krajine alebo spoločného hygienického zariadenia musia byť nepriepustné a bez prepadu.
(3)
Použité konštrukcie a materiály musia svojím druhom zodpovedať účelu užívania. Trvalé rekreačné chaty v krajine musia mať základy alebo inú základovú konštrukciu.

§ 58

(1)
Záhradkárske chaty nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a podsklepených terás, väčšiu ako 25 m2. Smú sa podpivničiť, smú mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie; obostavaný priestor časti stavby nad upraveným terénom nesmie prekročiť 110 m3.
(2)
Hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia sa budujú spravidla ako spoločné. Inak sa hygienické zariadenia musia vstavať do jednotlivých chát. Musia mať nepriepustnú žumpu bez prepadu.
(3)
Pokiaľ sa zriaďujú dočasné záhradkové osady na kratší čas ako 5 rokov, môže sa v nich vybudovať v zodpovedajúcej miere len spoločné zariadenie na úschovu náradia, hygienu, prípadne na úkryt pred nečasom.
(4)
Na pozemkoch záhradkových osád sa nesmú zriaďovať iné drobné stavby a garáže.
(5)
Záhradkové osady sa môžu oplotiť priehľadným, prípadne živým plotom. Jednotlivé záhradky sa môžu oplotiť len živým plotom.

§ 74

(1)
Stavby na dočasné ubytovanie s úplným vybavením a s najvyšším stupňom služieb (hotely a pod.) sa umiestňujú v urbanisticky výrazných miestach.
(2)
Stavby majú mať pred vstupom zodpovedajúcu rozptylovú plochu a musia mať na vlastnom pozemku riešené odstavné plochy pre motorové vozidlá, prípadne garáže. Musia mať samostatný vstup pre pracovníkov a pre zásobovanie.
(3)
Prevádzkové priestory a priestory pre návštevníkov musia byť od seba dispozične oddelené a vybavené samostatným hygienickým zariadením.

§ 75

(1)
Stavby na dočasné ubytovanie s úplným alebo základným vybavením a so základnými službami (hotely, penzióny, ubytovne, zotavovne ROH a podnikové zotavovne, motely a pod.) sa umiestňujú v sídelných útvaroch alebo vo voľnej krajine.
(2)
Stavby majú mať pred vstupom zodpovedajúce rozptylové plochy a musia mať samostatný vstup pre zásobovanie. Musia mať na vlastnom pozemku odstavnú plochu pre motorové vozidlá.
(3)
Prevádzkové priestory a priestory pre návštevníkov musia byť od seba dispozične oddelené a vybavené samostatným hygienickým zariadením.

§ 80

(1)
Stavby pre motorizmus sa umiestňujú v obytných alebo vo výrobných zónach sídelných útvarov, prípadne vo voľnej krajine.
(2)
Odstavné plochy a garáže pre osobné vozidlá sa musia zriaďovať ako súčasť obytnej zóny v kapacite zodpovedajúcej predpokladanému stupňu motorizácie.

§ 88

(1)
Stavby s jadrovoenergetickým zariadením sa podľa stupňa ochrany umiestňujú vo voľnej krajine alebo na území sídelných útvarov.
(2)
Stupeň ochrany a jemu zodpovedajúce ochranné pásmo určí Československá komisia pre atómovú energiu.
(3)
V ochrannom pásme jadrovoenergetického zariadenia sa môžu zriaďovať len stavby nevyhnutné na prevádzku tohto zariadenia a stavby dopravných a rozvodných sietí, s výnimkou diaľníc, rýchlostných ciest, celoštátnych dráh a verejných vodovodov.
(4)
Navrhovanie, výstavba a užívanie (prevádzka) stavieb s jadrovoenergetickým zariadením podlieha štátnemu dozoru nad jadrovou bezpečnosťou Československej komisie pre atómovú energiu.

§ 115

(1)
Diaľnice a rýchlostné cesty sa musia vybaviť zodpovedajúcimi náležite vybavenými odpočívadlami; všetky zariadenia musia umožňovať tiež ich užívanie občanmi odkázanými na vozík pre invalidov.
(2)
Ako súčasť miestnych komunikácií sa má utvoriť vhodný priestor na ukladanie súbežných podzemných vedení. Križovanie podzemných vedení s miestnymi komunikáciami sa musí riešiť podchodmi pre tieto vedenia.
(3)
Miestne komunikácie vyhradené výlučne pre peších sa od vozoviek bezpečne oddeľujú. Pri zanedbateľnej premávke vozidiel sa môže zriadiť vedľajšia miestna komunikácia, predovšetkým komunikačná prípojka, spoločná pre peších a vozidlá.