Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve 44/1966 účinný od 18.11.1969 do 31.08.1971

§ 4
Dentisti

(1)
Dentisti poskytujú ambulantnú liečebno-preventívnu starostlivosť o chrup. Pritom sú oprávnení
a)
odstraňovať zubný kameň a povlak,
b)
pribrusovať zuby,
c)
zhotovovať pevné a snímacie upevňovacie dlahy,
d)
odstraňovať citlivosť zubov impregnáciou,
e)
otvárať a plniť (plombovať) zuby a korene vrátane ošetrenia koreňa,
f)
vyťahovať zuby a korene s výnimkou prípadov vyžadujúcich lekárske ošetrenie,
g)
zhotovovať a zasadzovať, prispôsobovať a opravovať pevné a snímacie umelé náhrady chrupu, zubov a ich častí.
(2)
Na uskutočňovanie výkonov uvedených v odseku 1 sú dentisti oprávnení brať odtlačky zubov a čeľustí, používať miestne znecitlivenie a potrebné liečivá, zhotovovať a hodnotiť röntgenové snímky zubov. Na iné výkony nie sú dentisti oprávnení. Ak pri uskutočňovaní výkonov zistia, že je potrebné lekárske ošetrenie, nesmú, pokiaľ nejde o poskytnutie prvej pomoci, vo výkonoch pokračovať a sú povinní odovzdať ošetrovaného na ďalšie odborné ošetrenie, prípadne mu toto ošetrenie zabezpečiť.
(3)
Povolanie dentistu môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci, ktorí získali spôsobilosť na výkon tohto povolania podľa skorších predpisov.*)

§ 6

(1)
Spôsobilosť na výkon povolaní jednotlivých odborov stredných zdravotníckych pracovníkov sa získava ukončením štúdia a zložením predpísaných skúšok na strednej zdravotníckej škole. Ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť podmienky pre rozšírenie spôsobilosti stredných zdravotníckych pracovníkov na výkon povolania v ďalšom odbore.
(2)
Stredný zdravotnícky pracovník sa môže previesť na prácu v inom odbore, než pre ktorý získal spôsobilosť, len výnimočne a len na pracoviská, ktoré určí Ministerstvo zdravotníctva. Prechodne možno také opatrenie urobiť so súhlasom pracovníka na dobu šiestich mesiacov a bez jeho súhlasu, ak to vyžaduje nevyhnutná prevádzková potreba organizácie, najdlhšie dovedna na dobu tridsiatich pracovných dní v kalendárnom roku.*) Na dlhší čas možno takéto opatrenie urobiť so súhlasom pracovníka a za predpokladu, že sa pracovník zaviaže rozšíriť svoje znalosti i na túto odbornú činnosť a najneskoršie do dvoch rokov odo dňa prevedenia zložiť na strednej zdravotníckej škole skúšky v rozsahu určenom Ministerstvom zdravotníctva.

§ 7

(1)
Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú podľa pokynov lekára a pod vedením stredných zdravotníckych pracovníkov odbornú činnosť vyžadujúcu zdravotnícke vzdelanie.
(2)
Nižšími zdravotníckymi pracovníkmi sú: ošetrovateľka, pestúnka, zubná inštrumentárka, masér, pitevný laborant-preparátor a dezinfektor.
(3)
Pracovnú náplň jednotlivých odborov nižších zdravotníckych pracovníkov určuje Ministerstvo zdravotníctva.
(4)
Nižší zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania absolvovaním zdravotníckej školy alebo dlhodobého odborného kurzu podľa osnov schválených Ministerstvom zdravotníctva a zložením predpísaných skúšok.

§ 8
Pomocní zdravotnícki pracovníci

(1)
Pomocní zdravotnícki pracovníci vykonávajú pod vedením vyššie kvalifikovaných odborných pracovníkov činnosť vyžadujúcu krátkodobé zdravotnícke vzdelanie.
(2)
Pomocnými zdravotníckymi pracovníkmi sú sanitárky (sanitári) pre jednotlivé úseky práce.
(3)
Pracovnú náplň jednotlivých odborov pomocných zdravotníckych pracovníkov určuje Ministerstvo zdravotníctva.
(4)
Pomocní zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania absolvovaním odborného školenia a zložením záverečnej skúšky. Toto školenie sa organizuje v zdravotníckych zariadeniach podľa učebných plánov a osnov schválených Ministerstvom zdravotníctva.

§ 12

(1)
Špecializačnou prípravou získava lekár hlbšie znalosti na výkon odbornej činnosti v niektorom z lekárskych odborov (špecializácia I. stupňa), prípadne na výkon vyššie kvalifikovanej a užšie špecializovanej činnosti (špecializácia II. stupňa, nadstavbová špecializácia).
(2)
Základný rozsah znalostí v jednotlivých špecializačných odboroch určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ďalej len „Inštitút") po schválení Ministerstvom zdravotníctva.

§ 16

(1)
Špecializačná príprava na prvú špecializáciu začína všeobecnou časťou, ktorej cieľom je upevniť a prehĺbiť pod vedením skúseného odborníka teoretické a praktické znalosti získané v priebehu štúdia. Ministerstvo zdravotníctva môže v jednotlivých prípadoch určiť, že lekári absolvujú všeobecnú časť špecializačnej prípravy v prvých troch rokoch vlastnej špecializačnej prípravy. Také opatrenie sa oznámi Inštitútu.
(2)
Všeobecná časť špecializačnej prípravy sa vykonáva
a)
u absolventov fakulty všeobecného lekárstva a fakulty detského lekárstva po dobu dvanástich mesiacov v odbore interného lekárstva a chirurgie, pričom musia absolventi získať potrebné znalosti i z odboru prenosných chorôb a gynekológie;
b)
u absolventov lekárskej fakulty hygienickej po dobu dvanástich mesiacov v odbore interného lekárstva a v jednotlivých úsekoch hygieny a epidemiológie, pričom musia absolventi získať aj potrebné znalosti z odboru prenosných chorôb;
c)
u absolventov stomatologického smeru fakulty všeobecného lekárstva a u ostatných absolventov zaradených do špecializácie v stomatológii počas dvojmesačnej prípravy v tomto odbore.

Rozsah a časové rozdelenie činností v jednotlivých odboroch určia špecializačné náplne.
(3)
Krajské národné výbory určujú pracoviská, na ktorých sa vykonáva všeobecná časť špecializačnej prípravy, a to náležite vybavené oddelenia nemocníc s poliklinikou a hygienických staníc.
(4)
Pri ďalšej špecializácii I. stupňa sa trvanie špecializačnej prípravy u absolventov fakulty všeobecného lekárstva a fakulty detského lekárstva skracuje o dobu jej všeobecnej časti.

§ 21

(1)
Ak lekár splnil určené požiadavky špecializačnej prípravy, overuje sa požadovaná úroveň jeho znalostí kvalifikačnou atestáciou. Miesto, termín a spôsob kvalifikačnej atestácie určuje Inštitút.
(2)
Zrušený od 18. 11. 1969.

§ 42

(1)
Ďalšie vzdelávanie nižších zdravotníckych pracovníkov a pomocných zdravotníckych pracovníkov je založené predovšetkým na plynulom zdokonaľovaní ich vedomostí a zručností pri práci pod vedením stredných zdravotníckych pracovníkov, lekárov alebo farmaceutov.
(2)
Podľa potrieb zdravotníckych služieb sa môžu nižší zdravotnícki pracovníci a pomocní zdravotnícki pracovníci zúčastňovať ďalšieho vzdelávania obdobne ako strední zdravotnícki pracovníci.

§ 50

(1)
Spôsobilosť na výkon povolania stredných zdravotníckych pracovníkov získaná podľa skorších predpisov zostáva nedotknutá.
(2)
Asistentmi hygienickej služby podľa tejto vyhlášky sú i strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali podľa skorších predpisov spôsobilosť na výkon povolania sanitárnych pracovníkov.
(3)
Zrušený od 18. 11. 1969.

§ 52

(1)
Nižšími zdravotníckymi pracovníkmi podľa tejto vyhlášky sú aj pomocní strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania podľa skorších predpisov, a pracovníci, ktorí podľa týchto predpisov získali spôsobilosť na výkon povolania nižšieho zdravotníckeho pracovníka a pracujú v odbore ku dňu začiatku účinnosti tejto vyhlášky dlhšie ako tri roky.
(2)
Pracovníci, ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania nižšieho zdravotníckeho pracovníka podľa skorších predpisov a nepracujú v odbore ku dňu začiatku účinnosti tejto vyhlášky dlhšie ako tri roky, si môžu doplniť takto získanú spôsobilosť doškolením podľa osnov schválených Ministerstvom zdravotníctva.

*)  Vládne nariadenie č. 25/1951 Zb. o dentistoch a ustanovenie čl. 1 č. 1 vyhlášky č. 90/1967 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 44/1966 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve. *)  Paragraf 37 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce. *)  Pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto vyhlášky určí zákon Slovenskej národnej rady vydaný podľa § 73 zákona č. 20/1966 Zb.